Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210319
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124210319.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/X, A., právne zastúpeného E. F. G., advokátom, so sídlom H. XX, A., proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, právne zastúpenému I. G. E. I. J., K., so sídlom G. XX, XXX XX L., M.: XX XXX XXX, o určenie, že
úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, zo dňa 15.3.2013, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, zo dňa 15.3.2013 v bode 7. Zmluvy, v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa
so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, zo dňa 15.3.2013 v článku 8. Dohoda o poskytnutí služby, v bode 8.1., v znení:
„Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi

Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za
poskytnutieslužbyspočívajúcejvmožnostiodkladusplatnostisplátokúveruvovýške215,75EURab)za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 EUR
v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto
Dohody o poskytnutí služby.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, zo dňa 15.3.2013 v článku 8. Dohoda o poskytnutí služby, v bode 8.4., v znení: „Odplata
za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí
služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka
voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/

Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto
Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi
podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti
splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na
započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej
výškyrevolvingupodľačlánku4.1.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/ZmluvyoprotipohľadávkeVeriteľavoči
Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej

výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

V. Súd urč uj e,žezmluvnápodmienkauvedenávZmluvnýchdojednaniachZmluvy orevolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
zo dňa 15.3.2013 uvedenú v čl. 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.3.
v znení: „ Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa zaväzujú v prípade zmien akýchkoľvek údajov, ktoré
poskytli Veriteľovi v súvislosti s touto Zmluvou o RÚ, t. j. napr. pri ukončení pracovného pomeru, zmene

zamestnávateľa, zmene adresy trvalého pobytu, zmene kontaktnej adresy alebo zmene telefónneho
čísla, túto zmenu nahlásiť Veriteľovi najneskôr do 10-tich pracovných dní od vzniku takejto skutočnosti.
Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 je povinný oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne
ovplyvniť schopnosť plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 z tejto Zmluvy o RÚ. Dlžník,
Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 zodpovedá za škody, ktoré Veriteľ utrpí v dôsledku nesplnenia tejto
povinnosti.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 15.3.2013 uvedenú v čl. 14. Sankcie, v znení: „14.1. V
prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je

Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej
sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a)
tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa
tejto zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 %

dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.).“ „14.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 14.
ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z
omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení
k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak,

aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku
podľa ods. 14.3. tejto Zmluvy o RU.“ 8 „14.5. Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto
Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo
poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta
dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“ je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou.

VII. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.12.2024 domáhal určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu uzatvorenej
so žalovaným dňa 15.03.2013, č. zmluvy XXXXXXXXXX, ako aj neprijateľnosti zmluvných podmienok
uvedených v článku 7. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, článku 8., bode 8.1., 8.3, 8.4 Dohody o
poskytnutí služieb, ďalej článku 8, bodu 8.3 zmluvných dojednaní a článku 14 zmluvných dojednaní.

2. Žalobu odôvodnili tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, č. XXXXXXXXXX,
zo dňa 15.3.2013. Na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru mu bola schválená výška
úveru 1.500 eur, so splatnosťou 42 mesiacov, so splátkou 80,37 eura mesačne, ročnou úrokovou
sadzbou 70,01 %, RPMN vo výške 69,63 % a priemernou RPMN v úrovni 47,29 %, s celkovou čiastkou,

ktorú má zaplatiť vo výške 3.375,54 eura. Žalovaný si zároveň započítal poplatok vo výške 215,75
eura. Žalovaný mu teda skutočne poskytol úver vo výške 1.284,75 eura. Dňa 10.6.2015 mu žalovaný
poskytol aj revolving v zmysle zmluvy vo výške 678,76 eura. Žalovanému na tento úver uhradil sumu
vo výške 1.687,77 eura. Čo sa týka celkovej výšky spotrebiteľského úveru, tak podľa zmluvy mu mal
byť poskytnutý úver vo výške 1.500 eur. V skutočnosti mu žalovaný poskytol len sumu 1.284,75 eura,

nakoľko výšku úveru znížil o sumu poplatku za odložené platby vo výške 215,75 eura (bod 8.1. zmluvy).Uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 15.3.2013 neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a j/ ZoSÚ. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 15.3.2013
neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 69,63 %, keďže výška

RPMN nemôže byť nižšia ako je výška ročnej úrokovej sadzby, v danom prípade 70,01 %. Uvedenie
nesprávnej výšky RPMN má ten istý dôsledok ako neuvedenie RPMN. Rovnako úrok vo výške 70,01 %
ročne je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatný. V tomto smere poukazuje na Priemerné úrokové
miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, podľa ktorého na obdobný spotrebiteľský
úver so splatnosťou 1 až 5 rokov v období 3/2013 predstavovala priemerná úroková miera úroveň

10,68 %, t.j. viac ako šesťnásobne nižšia oproti posudzovanému úverovému vzťahu. Ďalej sa domáha
neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, alebo v zmluvných
dojednaniachuvedenýchvbode7Zmluvyospotrebiteľskomúvere,vbode8.1a8.4Dohodyoposkytnutí
služieb, v bode 8.1, 8.2 a 8.4 v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a v bode 8.3 a 14 zmluvných dojednaní,
ktoré boli opakovane rozhodnutiami súdov vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že ide o procesne neprípustnú žalobu, pretože medzi
zmluvnými stranami prebehlo konanie vedené pod sp. zn. 15C/420/2015, sp. zn. 19Csp/70/2018,
sp. zn. 15C/505/2015, konanie vedené pod sp. zn. 9C/419/2015, konanie vedené pod sp. zn.
8Csp/135/2017, konanie vedené pod sp.zn. 29Csp/17/2019. Ani v jednom z týchto konaní žalobca
nenavrhoval rozhodnúť o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, rovnako tak nespravil žiadny

súd v uvedených konaniach. Zákonným predpokladom pre každú žalobu je existencia ohrozeného alebo
porušeného práva, ktoré vyžaduje poskytnutie súdnej ochrany (§ 131 CSP). V tomto prípade takáto
situácia ani ku dňu podania žaloby a ani neskôr nevznikla a neexistuje. Predpokladom prípustnosti
každej žaloby je existujúci reálny dôvod, ktorým sa odstráni spornosť alebo zmení postavenie sporových
strán. Táto procesná podmienka splnená nie je, pretože medzi zmluvnými stranami nejestvuje ku dňu

podania žaloby žiadny zmluvný vzťah.

4. Žalovaný ďalej namieta premlčanie práva domáhať sa určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok
a tiež bezúročnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že takéto návrhy a tvrdenia žalobca mohol uplatniť
najneskôr po vydaní rozsudku 15C/420/2015 (na podklade odôvodnenia daného rozhodnutia), a daný

rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v roku 2018 (v spojení s rozsudok Krajského súdu
Prešov, č.k. 2Co/58/2017 – 92), k premlčaniu práva došlo najneskôr za 3 roky od právoplatnosti daného
rozsudku – teda v roku 2021. Žaloba je v časti určovacieho výroku o bezúročnosti podľa žalovaného
procesne neprípustnou aj preto, lebo na požadovanom určení nie je právny záujem ani len v zmysle §
131 CSP, pričom toto ustanovenie vyžaduje právny záujem na každej žalobe (aj o plnenie). Uviedol tiež,

že v rozsudku sp. zn. 15C/420/2015 zo dňa 31.01. 2017 v konaní pred Okresným súdom Prešov už bolo
rozhodnuté o bezúročnosti úveru – táto skutočnosť spôsobuje procesnú neodstrániteľnú prekážku pre
konanie o žalobe v časti návrhu na určenie bezúročnosti.

5. Žalovaný ďalej popiera tvrdenia o neuvedení označených údajov, pretože sú v rozpore so skutkovým

stavom a skutočnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy o revolvingovom úvere, a tiež z príslušných ustanovení
zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa
nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru /zmluva o revolvingovom
úvere, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva,

že zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá na dobu neurčitú (bod 9.1 zmluvných dojednaní
tvoriacich aj technicky neoddeliteľnú súčasť). Žalovaný preto popiera tvrdenie žalobcu vo vzťahu k
uvedenej náležitosti.

6.ŽalovanýpopieraajtvrdeniežalobcuonesprávnomvýpočteRPMN,pričomžalobcanepredložilžiadny

dôkaz o nesprávnosti daného údaju. Jediné tvrdenie žalobcu spočíva v porovnávaní hodnoty úrokovej
sadzby a RPMN, čo je vecne nesprávny a zavádzajúci postup nakoľko dané údaje sú vypočítavané iným
spôsobom. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje údaj o RPMN a predpoklady použité pre výpočet
RPMN sa uvádzajú na lícnej strane zmluvy a tiež vyplýva z článku 3, ods. 3.1 zmluvných dojednaní
zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný popiera tvrdenie o neuvedení správnej výšky úveru – suma je

uvedená 1500 eur. Žalovaný popiera tiež tvrdenia o výške úrokov. Výška úrokov ako odplaty za úver je v
súlade s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere
číslo 8500022692. V zákone bolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnotaobvyklejodplaty,aleajspôsobamierazabezpečeniazáväzku,objemposkytnutýchprostriedkovalehota
splatnosti. Obvyklá výška odplaty bola 47,29 %, a táto nebola podstatne prevýšená.

7. Žalovaný popiera aj dôvodnosť žaloby v časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok.
Zákonným predpokladom pre záver o neprijateľnej zmluvnej podmienke je, aby išlo o ustanovenie
spôsobujúce protiprávny stav, súčasne o ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od právnej úpravy, a zároveň
aby spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na úkor spotrebiteľa. Pokiaľ ide o
ustanovenie bodu 7 v zmluve o revolvingovom úvere, toto nie je ani podmienka ktorá by zakladala

nejaké práva a povinnosti, čiže nemôže ísť ani o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa
žalobcu sa týmto ustanovením neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa so
zmluvnými dojednaniami. Tvrdenie žalobcu je podľa žalovaného vecne nedôvodné a nelogické, pretože
predmetné ustanovenie ani gramaticky, ani obsahovo a ani inak žiadny prenos dôkazného bremena
nerieši.Žalobcavpodanejžalobeneoznačiljedinézákonnéustanovenie,podľaktoréhododávateľznáša

dôkazné bremeno o tom, že sa spotrebiteľ oboznámil so zmluvou. To je prvá podmienka podľa ním
označeného zákonného ustanovenia. To, že takéto dôkazné bremeno nikdy neexistovalo a neexistuje
vyplýva aj z toho, že napríklad zákon č. 129/2010 Z.z. upravoval len povinnosť veriteľa poskytnúť
vopred zmluvu, predzmluvný formulár, čiže celkom logicky nemohol zavádzať dôkazné bremeno, o
ktorého údajnom prenose žalobca uvádza nepravdivé a vcelku aj nepredstaviteľné tvrdenia. Žalobca v

podanej žalobe neuviedol ani splnenie predpokladu „hrubej nerovnováhy“ v právach a povinnostiach,
ani ho nekonkretizoval. K žalobe týkajúcej sa článku 8., bod 8.1, 8.4 zmluvných dojednaní zmluvy
o revolvingovom úvere žalovaný poukázal na to, že Dohoda o poskytnutí služby je individuálne
uzavretá, nejde o predpoklad ani o podmienku vzniku zmluvy o úvere, a teda má právnu povahu
individuálneho dojednania. To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon

zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie Dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Obsah
bodu 8.3 v článku 8 zmluvných dojednaní zodpovedá všeobecnej prevenčnej povinnosti a povinnosti
predchádzať vzniku škôd, ako je upravené v § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka. Súčasne je
dôležité zohľadniť, že oznámenie skutočností majúcich za následok neplnenie záväzkov má priamy
dosah na vznik nesplácania namiesto napríklad odkladu splatnosti splátok, uzavretia dohody o zmene

splácania alebo o výške splátky a pod. Označené ustanovenie nezavádza žiadnu zvláštnu alebo
osobitnú úpravu nad rámec občianskoprávnej regulácie, nevytvára teda v porovnaní s § 415 a § 417
ods. 1 Občianskeho zákonníka nové práva a povinnosti a ani nezavádza žiadny hrubý nepomer v
právach a povinnostiach strán na ťarchu spotrebiteľa. Pokiaľ ide o článok 14., bod 14.1 zmluvných
dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, žalovaný uvádza, že zmluvná pokuta 0,04 % denne znamená,

že je závislá od doby trvania omeškania. Nejde teda o paušálnu sumu za porušenie povinnosti. V
ročnom vyjadrení znamená 14,6 %, čo je hodnota neprevyšujúca 3-násobok úrokovej sadzby úroku z
omeškania (3x 5,00 % ročne). Okrem toho, na čo sa v žalobe opomenulo je obmedzenie v článku 11.,
ods. 11.3, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom

omeškania o viac ako 5 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov
z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna
miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy plne korešponduje s
citovanou právnou úpravou. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môžu podľa
výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak

od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca právne aproboval
dojednanie rovnaké, ako je uvedené v zmluve. Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 17.júla 2019, sp.zn.
3Obdo/11/2019 uviedol, že za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1 %
z dlžnej čiastky za každý deň omeškania (2Cdo, 2Obdo/39/2010), resp. zmluvná pokuta vo výške 0,67
% z dlžnej sumy za každý deň omeškania (33Odo/61/2005) a ani zmluvná pokuta vo výške 0,23 %

denne (33Odo/1779/2006). Žalovaný popiera tiež tvrdenie, že ustanovenie bodu 8.5 zmluvy o úvere má
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z Občianskeho zákonníka (§ 545 ods. 2) výslovne vyplýva,
že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi

dohodnuté.

8. Žalobca v replike k námietke žalovaného, že medzi stranami prebehli súdne konania pod sp. zn.
15C/420/2015, 19Csp/70/2018, 15C/505/2015, 9C/419/2015, 8Csp/135/2017 a 29Csp/17/2019 uviedol,že z uvedených z konaní má vedomosť len o konaní, ktoré sa týkalo predmetnej zmluvy o úvere č.
8500022692 zo dňa 15.3.2013 sp. zn. 15C/420/2015, kde sa domáhal zdržania sa zrážok zo mzdy
žalovaným. Predmetná žaloba podľa žalobcu predstavuje efektívny procesný prostriedok pre neho ako

spotrebiteľa, aby bola zabezpečená ochrana ohrozených a porušených práv v dôsledku nedodržania
povinnosti žalovaného ako dodávateľa nepoužívať neprijateľné zmluvné podmienky vo formulárových
zmluvách, ako aj nekalých obchodných praktík pri ich uzatváraní. Žalobu o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok podáva z dôvodu verejného záujmu, vyplývajúceho z jednej z hlavných politík
primárneho práva EÚ, ktorým je ochrana spotrebiteľov, ako je to konkretizované v sekundárnom práve

EÚ, predovšetkým v Smernici Rady 93/13/EHS a ako to vyplýva z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré
európske právo vykladajú, v spojení s jeho záujmom. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“
prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem
toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len
vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie
sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na

primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 zákona č. 108/2024 Z.z.. Totožný právny záver vyplýva
aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019. Súmernú odpoveď na námietky
žalovaného dáva rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017, z 30.01.2019 a uznesenie
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 124/2020, z 15.04.2020, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť
banky proti rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017. Rovnaké právne závery vyplývajú

z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/27/2018, z 28.03.2019. Čo sa týka namietaných
neprijateľných zmluvných podmienok, ide o neprijateľné zmluvné podmienky používané žalovaným, ako
aj inými dodávateľmi bankového alebo nebankového spektra. V prvom rade uviedol, že spotrebiteľská
zmluva uzatvorená medzi ním a žalovaným má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Zo strany
žalovaného nebol nijakým spôsobom upozornený na namietané neprijateľné zmluvné podmienky, ako

ani na ich dôsledky. Čo sa týka neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok, tak pre súdenú
vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú
zmluvnú podmienku za neprijateľnú, a teda absolútne neplatnú. Súdu je z jeho činnosti aj známy
postoj žalovaného k judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, ktorá nerešpektuje § 53a OZ
a o to viac je žaloba na určenie neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok dôvodnejšia. Ak

žalovaný ako dodávateľ nepredložil v konaní jediný dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného
procesu s dlžníkom, potom po skutkovej stránke, ani právnej stránke konajúci súd pri hodnotení dôkazov
ani nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje žalovaný, a zamietnuť v tejto časti žalobu. Je potrebné
skúmaťnaopakkonaniedodávateľa,akosiplnilsvojezákonnépovinnosti,najmäpostupovaťsodbornou
starostlivosťou, pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Dôkazné bremeno znáša žalovaný a preto ako

dodávateľ je povinný preukázať, že zmluvné ustanovenie bolo dojednané individuálne. Žalovaný však
zatiaľ nijakým spôsobom nepreukázal, že so žalobcom bol vedený kontraktačný proces vo vzťahu k
namietaným zmluvným podmienkam. Spotrebiteľ z dôvodu prevládajúcej dôvery v správnosť a poctivosť
postupu dodávateľa nepociťuje dôvodnosť čítať veľké množstvo zmluvných ustanovení, pričom sa
domnieva, že sú v súlade s právnymi predpismi a pravidlami ekonomiky. Zo strany dodávateľov však

dochádza k zneužívaniu tejto dôvery a konaniu v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka zmluvných
podmienokpoukazujemnato,žeožalovanýchneprijateľnýchzmluvnýchpodmienkachužsúdyrozhodli,
teda boli vyslovené za neprijateľné, preto trvá na ich určení za neprijateľné. Čo sa týka náležitosti
zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ, žalobca netrvá na dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti z dôvodu
absencie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ). Stále trvá na dôvode bezúročnosti a bezpoplatkovosti, z dôvodu:
celkovej výšky úveru, keďže žalovaný si z výšky schváleného úveru stiahol poplatok za odklad splátok
vo výške 215,75 eura – bod 8.1. zmluvy; nesprávnej výšky RPMN – keďže zmluva obsahuje údaj o
výške RPMN 69,63 % , ktorá je nižšia ako úrok uvedený v zmluve vo výške 70,01 %; predpokladov
pre výpočet RPMN – dáva do pozornosti bod 2. rozsudku SDEÚ C- C-677/23, z 23.1.2025, podľa

ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať
v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia
byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám
identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“ Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto
údajeneobsahuje,pretojepotrebnéposkytnutýúverpovažovaťzabezúročnýabezpoplatkovpodľa§11

ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
poukazuje aj na to, že na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje neuvedenie čo i len jednej z
náležitosti zmluvy vyžadovaných zákonom a dodávame, že podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.9. Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie listinnými dôkazmi, a to vyjadreniami strán
sporu, zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere,

úrokovými mierami z úverov poskytnutých v eurách poskytnutých rezidentom eurozóne (stav a nové
obchody), oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, aktuálnym prehľadom prijatých platieb,
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 15C/420/2015 a zistil tento skutkový stav:

10. Dňa 15.03.2013 účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX.

Na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru bola žalobcovi schválená výška úveru 1.500
eur, so splatnosťou 42 mesiacov, so splátkou 80,37 eura mesačne splatnou v 16. deň v mesiaci, ročnou
úrokovou sadzbou 70,01 %, RPMN vo výške 69,63 %, priemernou RPMN vo výške 47,29 % a celkovou
čiastkou, ktorú má zaplatiť, vo výške 3.375,54 eura.

11. Formulár zmluvy o revolvingovom úvere má celkovo 13 bodov písaných drobným písmom. Podľa

bodu 7 zmluvy o revolvingovom úvere dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2 a veriteľ v ďalšom odkazujú na
úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom dlžník
ako aj spoludlžníci sa so zmluvným dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú
sa ich dodržiavať.

12. V bode 8 je o málo väčším písmom označenie: „Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka“. Nasleduje bod 8.1 písaný písmom s týmto textom: ,,Predmetom
tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení
nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom

a Dlžníkom (ďalej ako ,,úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eur a b) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eur v prípade,
ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia
jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť

Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody
o poskytnutí služby.“

13. Podľa bodu 8.4. Dohody o poskytnutí služby odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru,
je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní

vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru
podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči Dlžníkovi na
zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky
odplaty)atokudňuposkytnutiaúveruDlžníkovipodľačlánku2.3.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/Zmluvy.
Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu

Dlžníkovi.VeriteľaDlžníksadohodlinazapočítanívzájomnýchpohľadávokatopohľadávkyDlžníkavoči
Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto
Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa
článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl.

2 Žiadosti/Zmluvy.

14. Podľa čl. 3, bod 3.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere je ročnou percentuálnou
mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (s výnimkou poplatkov,

ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovenýchvtejtozmluveoRÚ),
výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania.

15. V čl. 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.3. Zmluvných dojednaní
Zmluvy o revolvingovom úvere sa uvádza, že Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa zaväzujú v

prípade zmien akýchkoľvek údajov, ktoré poskytli Veriteľovi v súvislosti s touto Zmluvou o RÚ, t. j.
napr. pri ukončení pracovného pomeru, zmene zamestnávateľa, zmene adresy trvalého pobytu, zmene
kontaktnej adresy alebo zmene telefónneho čísla, túto zmenu nahlásiť Veriteľovi najneskôr do 10-tich
pracovných dní od vzniku takejto skutočnosti. Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 je povinný oznámiťVeriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2 z tejto Zmluvy o RÚ. Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 zodpovedá za škody, ktoré
Veriteľ utrpí v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.

16. Podľa čl. 14. Sankcie Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, konkrétne bod 14.1. je
uvedené, že v prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru
alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo
výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka

(Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13.
ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.). V bode 14.2. týchto
dojednaní je uvedené, že okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 14. ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník
(Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení k prvému dňu omeškania s úhradou
peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa
ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 14.3. tejto Zmluvy o RU.
V bode 14.5. týchto dojednaní akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o

RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej
strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná,
alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.

17. Z aktuálneho prehľadu platieb zo dňa 22.06.2015 je zrejmé, že žalobcovi bol dňa 15.03.2013

poskytnutý úver vo výške 1.284,25 eur.

18. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľskýchúveroch,akoaj zovšeobecnejúpravyspotrebiteľskýchzmlúvvObčianskomzákonníku
(§ 52 a nasl.).

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, t.j. 15.03.2013, (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.

21. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

23. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

24. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.25. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 01.01.2018, spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
q) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

29. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj

bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom
prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,

nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

31. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných

prostriedkov a lehotu splatnosti.

32. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

33. Podľa § 3 ods.1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

34. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

36. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

37. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, t.j. 15.03.2013, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.

38. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že strany sporu uzavreli dňa 15.03.2015 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na základe ktorej mal byť dlžníkovi poskytnutý úver vo výške
1.500 eur s mesačnou splátkou vo výške 80,37 eur, počet splátok predstavoval 42, splatnosť splátky bola

16. v mesiaci, celková čiastka predstavovala 3.375,54 eur, s uvedením výšky ročnej úrokovej sadzby
70,01 %, RPMN 69,63 % a priemernej hodnoty RPMN 47,29 %.39. V konaní nebolo sporným, že sa nepochybne jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Spornou
medzi stranami bola predovšetkým otázka naplnenia obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, čoho dôsledkom je možná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Okrem toho žalobca namietal,

že úrok z úveru je v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka jednotlivých žalobcom špecifikovaných
zmluvných podmienok, sporné bolo právne posúdenie, či tieto zmluvné podmienky napĺňajú znaky
neprijateľných zmluvných podmienok.

40. Pokiaľ ide o namietanú prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti, túto súd

vyvodil z § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku v spojení s aktuálne účinným § 11 ods. 4 zák. č.
129/2010 Z.z., v zmysle ktorého sa spotrebiteľ môže v pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou.

41. Čo sa týka žalobcom uvedeného poukazu na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 15C

420/2015 (ostatné ním uvádzané konania sa netýkajú predmetného zmluvného vzťahu), súd uvádza, že
v danom spore bol vydaný rozsudok č.k. 15C 420/2015-75 zo dňa 31.01.2017, ktorým bol žalovanému
uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500022692
z 15.03.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k Zmluve o úvere č. 5800022692 z 15.03.2013.
Z uvedeného je zrejmé, že v uvádzanom spore bolo predmetom sporu posudzovanie Dohody o zrážkach

zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom súčasnou žalobou uplatnené nároky sa týkajú
samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 5800022692 z 15.03.2013. Sú tak po skutkovej, ako aj
právnej stránke odlišné od nároku uplatňovaného vo veci sp. zn. 15C 420/2015.

42. Súd sa nestotožňuje ani zo strany žalovaného vznesenou námietkou premlčania domáhať sa

určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a tiež bezúročnosti úveru. V súvislosti s ňou poukazuje
súd na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-776/19 až C-782/19, ktorý v bode 38 rozsudku
uviedol cit.: „Z tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv,
ktoré spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať
nekalú povahu zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej

povahy zmluvnej podmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej
povahy podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom
nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote.“

43. Rovnako poukazuje súd aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok

sp. zn. 6Cdo 127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny
význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho
vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej
spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného

prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky.
V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok
vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej
podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden
vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade,

že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by
v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len „smernica“).“ Námietky sú preto v tomto smere (aj vo vzťahu k potrebe skúmania
motívu podania žaloby) nedôvodné.

44. Z vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanom spore za preukázané, že žalovaný uzavrel
so žalobcom dňa 15.03.2013 zmluvu o revolvingovom úvere, pričom dohodnutá úroková sadzba úveru

predstavovala70,01%.Súdsastotožnilstvrdenímžalobcu,ževzmluveorevolvingovomúvereuvedená
ročná úroková sadzba chápaná ako odplata za poskytnutý úver vo výške 70,01 % je v rozpore s
dobrými mravmi a z toho dôvodu je neplatná. Súd posudzoval primeranosť výšky dohodnutej úrokovej
sadzby 70,01 % p.a. v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou bánk pri podobných úveroch. Zporovnania priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pokiaľ
ide o obdobný spotrebiteľský úver so splatnosťou 1 až 5 rokov v období 3/2013, vyplýva, že priemerná
úroková miera bola na úrovni 10,68 %. Súd nepovažuje sa správne porovnávať cenu úveru s inými

nebankovými spoločnosťami, ktoré ich často stanovujú v spoločensky nežiaducom rozsahu. Zároveň
je však potrebné zohľadniť vyššiu mieru rizika nebankovej spoločnosti pri poskytovaní úveru, a preto u
takéhoto subjektu sa dajú akceptovať vyššie úroky ako v bankách, ale len v primeranom navýšení. V
tejtosúvislostimožnopoukázaťnarozsudokKrajskéhosúduvPrešove3Co/151/2013zodňa25.9.2013,
ktorý konštatoval, že pri nebankových spoločnostiach sa dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie

viac ako 100 % proti priemeru bánk. Podobne aj Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo 26/2011 zo
dňa 26.4.2012 uviedol. „Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší
súd dospel k záveru o úžerníckych úrokoch v prípade dvoch zmlúv o pôžičke, pri ktorých úroky
presahovali 4 a 5,5 násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách. V tomto konkrétnom prípade úroková

sadzba 70,01 % p.a. takmer sedemnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami
spotrebiteľom (10,68 % p.a.). Nepochybne teda ide o úrok v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd
vyhodnotil odplatu ako absolútne neplatnú s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti
na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

45. Ďalej sa súd zaoberal tým, či zmluva o revolvingovom úvere č. 8500022692 zo dňa 15.03.2013
obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú pritom vymenované v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 ZoSÚ. Žalovaný namietal absenciu
náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. f/ a j/ ZoSÚ.

46. V danom prípade sa súd stotožňuje s tvrdením žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Vychádzajúc zo záverov
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025, je potrebné konštatovať, že
v zmluve o úvere sa nenachádzajú jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom uvedené predpoklady pre
výpočet RPMN. Článok 3, ods. 3.1 zmluvných dojednaní obsahuje opísanie predpokladov pre výpočet

RPMN, ktoré teoreticky dáva vôdzku na identifikáciu jednotlivých predpokladov pre výpočet RPMN,
avšak tieto nie sú exaktne a jednoznačne uvedené. Takto uvedený opisný spôsob nie je v zmysle
citovaného ustanovenia Súdneho dvora EÚ postačujúci, nakoľko znamená, že si spotrebiteľ musí tieto
údaje identifikovať sám preskúmaním jednotlivých podmienok zmluvy.

47. Okrem vyššie uvedeného je potrebné poukázať na to, že hodnota RPMN je v skutočnosti vyššia,
ak sa vychádza zo skutočne poskytnutého úveru v sume 1.284,75 eur (čo je zrejmé zo stanoviska
veriteľa k zmluve o RÚ č. 8500022692 - č.l. 9), pričom v zmluve sa vychádzalo zo sumy 1500 eur. Súd
poukazuje na to, že obdobnou vecou sa zaoberal aj súdny dvor vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena
Radlingerováproti FINWAY, a.s., kde Súdny dvor ustálil výklad tak, že do celkovej výšky úveru v zmysle

článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako
odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru ako sú administratívne poplatky, úroky,
provízie, akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Za takéto zahrnutie súm tvoriace
celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru nutne vedie k podhodnoteniu
RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Súd sa stotožňuje s tým, že článok 3 písm. l) a

článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod I prílohy 1 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle,
že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii
spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich
s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. (rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011). Z uvedeného teda vyplýva, že v zmluve nie je uvedená správna

výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa.

48. Uvedené podporuje i stanovisko Najvyššieho súdu SR 49/2022 (rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 30.6.2022 pod sp. zn. 9Cdo/287/2021), z ktorého vyplýva, že celkovú výšku spotrebiteľského úveru
podľa § 2 písm. l) Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v čase uzatvorenia zmluvy išlo

o ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g/), predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá
spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy,
nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru.49. Pri závere o absencii náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ , ako aj o uvedení nesprávnej RPMN
v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, možno prijať záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ.

50. Žalobca sa ďalej predmetnou žalobou domáhal určenia neprijateľnosti viacerých zmluvných
podmienok uvedených v Zmluve o revolvingovom úvere a zmluvných dojednaniach k tejto zmluve.

51. Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd odvodzuje z § 137 písm.

c) CSP v spojení s § 298 CSP, ako aj v spojení s § 53 a § 53a OZ a § 11 ods. 4 ZoSÚ. Podanou
žalobou sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez
potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhoprávneho
predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

do 30.06.2024, ktorý v § 3 ods. 3 a 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na
ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018), ale i § 11 ods. 4 ZoSÚ, ktoré umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa
neplatnosti zmluvy, a teda prípadne i časti zmluvy – konkrétne neprijateľných zmluvných dojednaní.

52. Žaloba o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je teda procesne prípustná aj v individuálnom
spotrebiteľskom spore, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z rozsudku
Najvyššieho súdu SR 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019, ktorý uviedol, že zánik záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi

domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa
proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad

v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť a
preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol
chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je
aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť

ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným
podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný
predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v
podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019.

53. Zároveň z rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. III.ÚS 124/2020 vyplýva, že zmluvnú
podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená za nekalú treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala,
takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym

rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa
spotrebiteľ nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala. Rozsudok o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky prispel k odstráneniu pochybností o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení
neplatnosti zmluvnej podmienky a tieto účinky z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno
v zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov časovo obmedzovať. Žalobu o určenie možno uplatniť už pri

potencionálnej hrozbe vzniku ujmy. Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky
z preventívnych dôvodov bez práva na reštitučné plnenie. Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani
zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a z ktorých by bolo kumulatívne uplatnenie
reštitučnýchprávnaplnenieproblematické,ažnemožné.Členskýmštátompatríprocesnáautonómia,no
špecifiká súdnych konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá

spotrebiteľom musí byť poskytnutá podľa ustanovení Smernice 93/13. Ak spotrebiteľ vyvolá individuálny
súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd ex offo zohľadňuje všetky
okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru a to nielen z dôvodu individuálnej ochrany
spotrebiteľa, ale aj v záujme dôležitého spoločenského cieľa.54. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú
podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju

povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu SR 7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20).

55. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia alebo

či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané. Napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sa netýkajú predmetu plnenia, ani ceny plnenia (niektoré z nich sa síce týkajú určitých plnení zo
stranyspotrebiteľa,aletoibavprípadeomeškania–zmluvnépokuty,pričomtotoniejemožnévyhodnotiť
ako týkajúce sa samotného predmetu plnenia, či ceny zmluvného plnenia).

56. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho

zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu

pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy

s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto
smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky
neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).

57. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

58. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá

nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB

Pénzügyi Lízing)

59. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale

aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

60. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než
obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobca ako spotrebiteľ a
ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je

z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 9C oCsp 19/2021).61. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej

transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej

existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

62. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so

stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná

filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. F., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny

dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným

bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,

Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

63.Majúcnazretelivyššieuvedenévýchodiskásúddospelkzáveru,ženapadnutézmluvnéustanovenia
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov.

64. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500022692, zo dňa 15.3.2013 v
bode 7. Zmluvy, v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili
a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“

65. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 4 písm. l) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

66. „Zmluvnú podmienku uvedenú v bode 7 Zmluvy o revolvingovom úvere v znení: „Dlžník,
Spoludlžník1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady

a zaväzujú sa ich dodržiavať." súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú z dôvodov nedodržania
mechanizmu kontraktácie. Táto úvaha súdu I. inštancie je logická, nakoľko zo zmluvy vyplýva, že
dlžník vyhlásil, že sa zoznámil so zmluvnými dojednaniami ešte pred tým, než boli v zmluve kompletne
uvedené. Takého vyhlásenie je preto predčasné a nemožno s ním spájať zamýšľané právne dôsledky.
23. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že bod 7 zmluvy nemá s procesom uzatvárania zmluvy nič

spoločné, odvolací súd sa s takýmto tvrdením nemôže stotožniť. Vyhlásenie o oboznámení sa so
zmluvnými podmienkami a dojednaniami a súhlas s ich dodržiavaním je už samotným obsahom a
zmyslom súčasťou procesu uzatvárania zmluvy. 24. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že
súd rozhodol na základe iných skutkových tvrdení, ako uviedol žalobca, nakoľko v spotrebiteľskýchsporoch sú súdy povinné ex offo skúmať prípadnú neprijateľnú povahu zmluvných podmienok. 25. Nad
rámec uvedeného a v súlade s argumentáciou žalobcu odvolací súd dodáva, že zmluvná podmienka je
neprijateľná aj z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa súčasne na spotrebiteľa
neprijateľne bez ďalšieho prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom zmluvy,
porozumeniajejobsahuaokolnostíuzavretiazmluvyvtiesnialebozanápadnenevýhodnýchpodmienok
na spotrebiteľa. Je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri
uplatňovaní jeho práv (napr. spotrebiteľ nevyužije svoje právo podľa § 49 OZ), resp. u spotrebiteľa

vyvolá dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvu prečítal a
jej obsahu a konštrukcii porozumel. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa
neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych
orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od
prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenými zmluvnými podmienkami sa
na spotrebiteľa taktiež neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi

informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru podľa zmluvy v kontexte jeho
majetkových pomerov a finančných možností. 26. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou
zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno. Z tohto dôvodu vzhľadom na účinok zmluvnej
podmienky,tútoajodvolacísúd,rovnakoakosúdprvejinštancie,posúdilakoneprijateľnúpodľa§53ods.
1 OZ spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. (rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25CoCsp 11/2024 zo dňa 11.02.2025)

67. Čo sa týka zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, zo dňa 15.3.2013 v článku 8. Dohoda o poskytnutí služby, v bode 8.1. a v bode 8.4,
obsahovo obdobné alebo totožné zmluvné podmienky už boli súdmi určené ako neprijateľné zmluvné

podmienky, preto súd poukazuje na odôvodnenie jedného z nich, pri ktorom nevidí dôvod na odklon
od jeho záverov a v plnom rozsahu na ne poukazuje cit.: „Pokiaľ ide o zmluvné podmienky uvedené
v zmluve v bode 8.1. a 8.4. v rámci Dohody o poskytnutí služby (o odklade splatnosti a odplate za
neho) súd uvádza, že pokiaľ ide o dohodu, táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale z
pohľadu posúdenia, či prípadne neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, je potrebné prijať logický

záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu
nadväzujúcu na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže jej obsahom je len poskytovanie súvisiacich
služieb, konkrétne umožnenie odkladu splátok po splnení ďalších podmienok. Spätosť zmluvy o úvere
a dohody o poskytovaní služby je daná tým, že v prípade neuzavretia zmluvy o revolvingovom úvere
by bolo bezpredmetné uzatvárať takúto dohodu, keďže bez poskytnutia úveru by ani neexistovala

povinnosť žalobcu plniť dlh zo zmluvy o úvere v splátkach a bolo by tak bezpredmetné umožniť žalobcovi
požiadať o odklad týchto splátok. Za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve možno považovať
aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v
prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Dohoda o poskytovaní služby je práve takým prípadom.
V zmysle dohody je spotrebiteľ povinný dojednanú odplatu za služby platiť bez ohľadu na to, či dané

služby vôbec niekedy využije alebo nie. Takéto dojednanie podľa názoru súdu je zjavne nevyvážené,
neprijateľné, je v neprospech spotrebiteľa, nesleduje jeho záujmy, ale záujmy dodávateľa, pričom za
daných okolností sa skutočne javí, že jediným účelom danej dohody je navýšiť odplatu za poskytnutie
úveru (bez toho, aby to bolo vyjadrené v zmluve pri parametroch úveru v rámci RPMN, či celkovo
splatnej čiastky). Daná dohoda o poskytovaní služieb podlieha prieskumu súdu nielen podľa § 39

ale aj podľa § 53 Občianskeho zákonníka, keďže táto „služba“ nie je hlavným predmetom plnenia,
pričom cieľom zákonodarcu nebolo vylúčiť z preskúmavania z hľadiska neprijateľnosti vedľajšie zmluvné
cenové dojednania, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že nie je výnimočnou situácia, kedy sa
dodávatelia práve ich netransparentným zakomponovaním do formulárových spotrebiteľských zmlúv
snažia získať neprimeraný majetkový prospech od spotrebiteľov. Tak dohoda o poskytovaní služieb

ako aj úverová zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol
ovplyvniť. Dohodu o poskytovaní služieb nie je možné považovať za individuálne dojednanú, pričom
ide o zmluvné dojednanie, ktoré je zjavne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Navyše postupom
veriteľa, akým má byť poplatok za službu uhradený, stanoveným v dohode o poskytnutí služby, nastáva
situácia kedy si žalovaný z časti ním poskytnutého úveru fakticky sám sebe uhradí tento poplatok a

následne spotrebiteľ v priebehu dohodnutého obdobia spláca úver vo výške, ako keby mu žalovaný
poskytol celú sumu úveru tak ako bola dohodnutá v zmluve, pričom aj z tejto sumy má spotrebiteľ platiť
úroky. Súd teda preskúmaním zistil neprijateľnosť zmluvných podmienok obsiahnutým v bodoch 8.1 a
8.4. zmluvy o revolvingovom úvere, keďže služba, ktorá mala spočívať v prípadnej možnosti odkladusplátok úveru za splnenia ďalších podmienok, nebola podmienkou, ktorá sa týka hlavného predmetu
plnenia, nebola individuálne medzi žalobcom a žalovaným dojednaná, a pod jej vplyvom nastala značná
nerovnováha vo vzájomných právach a povinnostiach strán úverovej zmluvy v neprospech žalobcu ako

spotrebiteľa. Práve použitie tejto klauzuly úverovej zmluvy došlo k hrubému zásahu do práv spotrebiteľa
už len tým, že v dôsledku nevyplatenia celej sumy schváleného úveru na ich účet, by žalobcovia
pri riadnom plnení stanovených splátok podľa údajov z úverovej zmluvy žalovanému zaplatili takmer
trojnásobokpožičanejsumy.Vzhľadomnauvedené,spoukazomajnanásledok,ktorývmajetkovejsfére
žalobcu skutočne nastal, možno uzavrieť, že žaloba žalobcu je v časti učenia neprijateľnosti zmluvných

podmienok uvedených pod bodmi 8.1 a 8.4 dôvodná (viď rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn.
13Csp/157/2017 zo dňa 10.09.2021 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co Csp/52/2021 zo dňa
12.04.2022, ako aj rozsudok Okresného súdu Svidník č.k. 13Csp 56/2023-72 zo dňa 31.01.2024, ktorý
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 25CoCsp 11/2024 zo dňa 11.02.2025).

68. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v čl. 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka

1, Spoludlžníka 2, bod 8.3 zmluvných dojednaní, obdobná zmluvná podmienka bola právoplatnými
rozhodnutiami súdu vyhlásená za neprijateľnú, konkrétne rozhodnutím Okresného súdu Prešov sp. zn.
18Csp/111/2022, Krajským súdom v Prešove sp. zn. 9CoCsp/56/2022, sp. zn. 2CoCsp/7/2023, ako aj
sp. zn. 27CoCsp/9/2024 zo dňa 30.01.2025, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 29Csp
19/2024-395 zo dňa 16.09.2024.

69. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že argumentáciu veriteľa vo vzťahu k neprijateľnosti takejto
zmluvnej podmienky, ktorá mala základ v odkaze na povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, mal odvolací súd za argumentáciu
bez relevancie. Žalovaný totiž mal za náležité vyžadovať od spotrebiteľa informácie o zmenách v

príjmoch, výdavkoch a záväzkov, ktoré prebral spotrebiteľ, alebo o iných zmenách v príjmovej sfére
spotrebiteľa z dôvodu možnej zmeny zmluvy, spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru. Je
možné súhlasiť s tým, že z ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva
povinnosť veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver aj pred zmenou zmluvy
spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru a to s odbornou starostlivosťou. Uvedená povinnosť je

všakvyžadovanávovzťahukmožnejobsahovej,aleboinejzmeneexistujúcehozáväzkovéhovzťahu.Za
situácie, keď ani nie je zrejmé, či k nejakej zmene vzniknutého zmluvného vzťahu dôjde, t.j. hypotetickej
situácie je nezrozumiteľné, z akého dôvodu by sa povinnosť mala vyžadovať od spotrebiteľa. V takomto
prípade nie je právne ani fakticky opodstatnené preskúmavať bonitu spotrebiteľa po uzavretí zmluvy,
naviac pri neurčito konkretizovaných podmienkach, čo všetko by mal spotrebiteľ veriteľovi oznamovať.

70. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú čl. 14. Sankcie (bod 14.1., 14.2, 14.5) zmluvných
dojednaní, táto bola opakovane rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú, konkrétne rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/35/2021, sp. zn. 24Csp/2/2023, sp. zn. 29Csp 19/2024,
Okresným súdom Bardejov sp. zn. 20Csp/21/2022, sp. zn. 6Csp/15/2022 ako aj rozhodnutím Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/52/2021 zo dňa 30.5.2023.

71. Z uvedených súdnych rozhodnutí nesporne vyplýva konštatovanie neprijateľnosti uvedenej zmluvnej
podmienky, keďže táto bola zahrnutá do textu zmluvy, ktorý bol predformulovaný žalovaným a naviac
písaný minimalizovaným písmom bez zvýraznenia dôležitých častí v zmluve. Samotná zmluvná pokuta

bola zapracovaná do uvedeného textu zmätočne a nejasne. Z textu zmluvy vyplýva, že zmluvnú pokutu
si mohol veriteľ uplatniť nielen v prípade omeškania tej-ktorej mesačnej splátky, ale opakovane aj v
prípade omeškania trvajúceho viac ako tri mesiace, následkom čoho sa stal záväzok zo zmluvy v plnom
rozsahu splatným, vrátane zákonného úroku z omeškania. Súčasne z obsahu citovaného zmluvného
dojednania nevyplýva, dokedy si bol veriteľ oprávnený takúto zmluvnú pokutu voči spotrebiteľovi

uplatňovať. Na základe vyššie uvedeného, preto súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že
uvedené zmluvné dojednanie nespĺňa predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty a tak ako
bolo zapracované, rozhodne spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
zmluvného vzťahu na úkor žalobcov ako spotrebiteľov.

72. V tomto smere poukazuje súd aj na záver prijatý Krajským súdom v Prešove v rozsudku sp. zn.
27CoCsp 9/2024 zo dňa 30.01.2025, ktorý vo vzťahu k uvedenej neprijateľnej zmluvnej podmienke
uviedol, táto bola zahrnutá do textu zmluvy, ktorý bol predformulovaný žalovaným, pričom samotná
zmluvná pokuta bola zapracovaná do uvedeného textu zmätočne a nejasne. Z textu zmluvy vyplýva,že zmluvnú pokutu si mohol veriteľ uplatniť nielen v prípade omeškania tej ktorej mesačnej splátky, ale
aj opakovane a v prípade omeškania trvajúceho viac ako 3 mesiace, následkom čoho sa stal záväzok
zo zmluvy v plnom rozsahu splatným, vrátane zákonného úroku z omeškania. Súčasne z obsahu

citovaného zmluvného dojednania nevyplýva, dokedy si bol veriteľ oprávnený takúto zmluvnú pokutu
voči spotrebiteľovi uplatňovať. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že takéto zmluvné
dojednanie nespĺňa predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty a rozhodne spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor obidvoch
žalobcov ako spotrebiteľov.

73. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

74. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

75. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

76. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac

dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 5. 2. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy , Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2025

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2025