Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Rozhodnutie

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200344
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200344.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcov: 1/
Integra Construction KZ, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Kazašská republika, mesto
Astana, obvod Jesiľ, ul. Dinmuchameda 1211, VP-16, IČO: 050840000334, 2/ TODINI COSTRUZIONI
GENERALI S.p.a., so sídlom Via dei Due Macelli n. 66, Rím, Talianska republika, IČO: 644647, obaja
právne zastúpení: Podhorský & Partners, s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava, IČO:
46 962 000, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09
Bratislava, za účasti: 1/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava,

IČO: 31 364 501, 2/ A. A., A. A. B. C. XX/X, XXX XX D., IČO: 17 317 282, 3/ ICM S.p.A., so sídlom
Viale dell'Industria no. 42, 361 00 Vicenza, Talianska republika, IČO: 00184540276, ďalší účastník 3/
právne zastúpený: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811
02 Bratislava, IČO: 36 856 584, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13750-9000/2018
zo dňa 06.02.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 13750-9000/2018 zo dňa 06.02.2019 a vec v r
a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

III. Ďalším účastníkom 1/ až 3/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Ďalší účastník 2/ (ďalej aj len „navrhovateľ“) listom zo dňa 14.09.2018, doručeným žalovanému toho
istého dňa, podal námietky v listinnej podobe podľa § 170 ods. 3 písm. f) zákona č. 343/2015 Z. z.
o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o verejnom obstarávaní“)
smerujúce proti vyhodnoteniu ponúk vo verejnom obstarávaní na predmet zákazky „ŽSR, Modernizácia
železničnej trate Devínska Nová Ves – štátna hranica SR/ČR“, vyhlásenom obstarávateľom – ďalším
účastníkom 1/ v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2017/S 022-036645 zo dňa 01.02.2017 a vo
Vestníku verejného obstarávania č. 24/2017 zo dňa 02.02.2017 pod značkou 1555 – MSP.

2. Navrhovateľ vo svojich námietkach poukázal na to, že dňa 04.09.2018 mu bola doručená informácia
o výsledku vyhodnotenia ponúk zo dňa 04.09.2018 vo vyššie uvedenom verejnom obstarávaní, v ktorej
je uvedené nasledovné:- ponuka navrhovateľa predložená do verejnej súťaže neuspela, pričom vyhodnotená v poradí bola na
3. mieste (ponúknutá cena 353 484 139,56 eura bez DPH)

- úspešným uchádzačom (uchádzač v poradí na 1. mieste) sa stal uchádzač č. 1 – Skupina dodávateľov
ZHOL - TODINI (ponúknutá cena 216 767 699,95 eura bez DPH)
- v poradí na 2. mieste je Skupina „JV ICM – VÁHOSTAV - SK“ (ponúknutá cena 274 985 419,17 eura
bez DPH), ktorej ponuka neuspela (ďalej aj len „ďalší účastník 3/“)
- v poradí na 4. mieste je Skupina: „ŽSR, DNV - Kúty“ (ponúknutá cena 375 281 871,00 eur bez DPH),

ktorej ponuka neuspela.

3. Navrhovateľ uviedol, že úspešný uchádzač, ako aj uchádzač, ktorý bol na 2. mieste (ďalší účastník
3/), vo svojej ponuke uviedli mimoriadne nízku cenu, pričom v procese realizácie samotnej zákazky
zjavne nebudú schopní poskytovať požadované plnenie v nimi deklarovanej kvalite. Podľa navrhovateľa
tieto ponuky vzbudzujú dôvodné pochybnosti o ich primeranosti, pričom práve táto skutočnosť pri

vyhodnocovaníponúkzvýhodnilapostavenieuchádzačov,ktorískončilivporadína1.miestea2.mieste.
V prípade, ak sa pri zákazke ponuka, ktorá obsahuje navrhovanú cenu plnenia javí ako neprimerane
nízka, komisia písomne požiada uchádzača o vysvetlenie (§ 53 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní).
V danom prípade navrhovateľ nemal vedomosť o tom, či táto zákonná povinnosť bola splnená, aké bolo
prípadne vysvetlenie uvedených uchádzačov umiestnených na 1. a 2. mieste a ako sa s týmto ďalší

účastník 1/ ako kontrolovaný (ďalej aj len „kontrolovaný“ alebo aj len „verejný obstarávateľ“) vysporiadal.

4. Navrhovateľ tiež vyjadril pochybnosť o pravdivosti a úplnosti tvrdenia úspešného uchádzača, ako aj
ním predložených dokladov (vyhlásenia odberateľa), ktorými preukazoval splnenie podmienok účasti,
týkajúcich sa technickej a odbornej spôsobilosti. Uvedené podľa navrhovateľa vedie k pochybnosti

o možnosti prijať záver o splnení podmienok účasti úspešným uchádzačom ohľadom výstavby
subsystémuETCSvrámcirealizáciestavbyvýstavbanovejželezničnejtrati„Zhekazgan-Saksaulskaya“.
Navrhovateľ mal tiež za to, že úspešný uchádzač ani jeho subdodávateľ nemá priamu skúsenosť
s realizáciou predmetných prác – prác súvisiacich s dodávkou a montážou (hardvér a softvér)
a implementáciou GSM-R. Skutočnosť, že na spoločnosť FULLSYSTEM S.R.L. prešla referencia

(potvrdenie odberateľa), robí preukázanú skúsenosť pochybnou. Úspešný uchádzač teda nepreukázal,
že v rozhodnom období on alebo jeho subdodávateľ predmetné práce vykonal, a teda nesplnil v tomto
smere podmienku účasti.

5. Žalovaný listom č. XXXXX-XXXX/XXXX-X zo dňa 26.09.2018 označeným ako „Výzva na doručenie

písomného vyjadrenia k podaným námietkam a kompletnej dokumentácie v origináli“ vyzval podľa § 173
ods. 2 a ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní kontrolovaného na doručenie písomného vyjadrenia
k podaným námietkam a kompletnej dokumentácie v origináli. Predmetná výzva mu bola doručená
dňa 01.10.2018. Kontrolovaný dňa 08.10.2018 doručil žalovanému písomné vyjadrenie k podaným
námietkam a kompletnú dokumentáciu k predmetnému postupu zadávania zákazky. Nesúhlasil s

tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v podaných námietkach, že zo strany kontrolovaného došlo v
procese vyhodnotenia predmetnej verejnej súťaže k porušeniu princípov verejného obstarávania v
zmysle § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Kontrolovaný mal za to, že plne rešpektoval zákon
o verejnom obstarávaní a postupoval v zmysle litery zákona v procese vyhodnotenia predložených
ponúk. Splnil si povinnosť podľa § 53 ods. 2 a ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, t. j. písomne

požiadal uchádzačov o vysvetlenie týkajúce sa mimoriadne nízkej ponuky uchádzačov predložených v
rámci tejto verejnej súťaže. Samotná skutočnosť, že ceny v ponukách úspešného uchádzača a ďalšieho
účastníka 3/ ako uchádzača umiestneného na 2. mieste sú nižšie ako cena v ponuke navrhovateľa,
ešte neznamená, že ide o mimoriadne nízku cenu a že títo uchádzači nie sú schopní vykonať dielo v
požadovanej kvalite za ponúknutú cenu.

6. Žalovaný rozhodnutím č. 11516-6000/2018 zo dňa 07.11.2018 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“) vo veci námietok navrhovateľa nariadil podľa § 175 ods. 1 zákona o verejnom
obstarávaní kontrolovanému v predmetnom verejnom obstarávaní odstrániť protiprávny stav, a to
konkrétne zrušiť informáciu o výsledku vyhodnotenia verejného obstarávania, zrušiť vyhodnotenie

ponúk z hľadiska mimoriadne nízkej ponuky pri všetkých uchádzačoch a opätovne vyhodnotiť ponuky
všetkých uchádzačov z hľadiska mimoriadne nízkej ponuky, ako aj odstrániť protiprávny stav zrušením
vyhodnotenia splnenia podmienok účasti v prípade uchádzača skupiny dodávateľov „Zhol – Todini“
zastúpenej spoločnosťou Integra Construction KZ, E. XX/X F., G., XXX XXX H., E. a opätovne vyhodnotiťsplnenie podmienok účasti tohto uchádzača, do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

7. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že námietky navrhovateľa týkajúce
sa mimoriadne nízkej ponuky pri vyššie uvedených uchádzačoch sú opodstatnené. Kontrolovaný bol
v súlade s princípom transparentnosti povinný pristúpiť k využitiu žiadosti o vysvetlenie mimoriadne
nízkej ponuky, nielen pro forma, ale bol povinný formulovať otázky smerujúce k výške ponukovej
ceny ďalšieho účastníka 3/ tak, aby na základe tohto vysvetlenia bol schopný vyhodnotiť, či jeho

ponuka nie je mimoriadne nízkou a v prípade pochybností tohto uchádzača opätovne požiadať o
vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky. Kontrolovaný nedostatočným spôsobom skúmal mimoriadne
nízku ponuku ďalšieho účastníka 3/, keď sa uspokojil len s jeho všeobecnými vyjadreniami ohľadom
jeho ponuky. Práve nedostatočné hodnotenie ponuky ďalšieho účastníka 3/ spôsobilo neodôvodnenosť
akceptovania ponuky tohto uchádzača a je dôvodom nepreskúmateľnosti a netransparentnosti postupu
kontrolovaného. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že kontrolovaný pri vyhodnocovaní

mimoriadne nízkej ponuky ďalšieho účastníka 3/ postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 v spojení s § 53 ods.
2 zákona o verejnom. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru,
že je potrebné, aby kontrolovaný opätovne vyhodnocoval ponuku žalobcov a ďalšieho účastníka 3/ z
hľadiska mimoriadne nízkej ponuky.

8. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že namiesto potvrdenia odberateľa mal byť predložený
certifikát notifikovanej osoby, t. j. certifikát od Európskej železničnej agentúry ERA, ktorý osvedčuje, že
vybudovaný systém zodpovedá európskym technickým špecifikáciám (TSI CCS), žalovaný poukázal
na to, že zo znenia predmetnej podmienky účasti nevyplýva, že by kontrolovaný požadoval, aby
uchádzači preukazovali jej splnenie subsystémom ETCS, ktorý by spĺňal podmienky podľa Nariadenia

komisie EÚ 2016/919 z 27.05.2016 o technickej špecifikácii interoperability (TSI CCS) a bol certifikovaný
notifikovanou osobou. Kontrolovaný nestanovil žiadne požiadavky na systém ETCS a požadoval len,
aby uchádzači preukazovali splnenie predmetnej podmienky účasti spôsobom podľa § 34 ods. 1 písm.
b) zákona o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že žalobcovia postupovali v
súlade so znením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, keď predložili za účelom preukázania

splnenia predmetnej podmienky účasti potvrdenie odberateľa o vybudovaný systému ETCS. Rovnako
kontrolovaný postupoval v súlade so znením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, keď
nepožadoval, aby mu žalobcovia predložili certifikát notifikovanej osoby v rámci vysvetľovania.
Kontrolovaný po oboznámení sa s firemným pozadím žalobcov požadoval, aby títo okrem potvrdenia
odberateľa predložili iné relevantné doklady preukazujúce vybudovanie systému ETCS na železničnej

trati „Zhezkazgan-Saksaulskaya“, pričom za príklad uviedol certifikát notifikovanej osoby. Žalobcovia vo
vzťahu k tejto požiadavke kontrolovaného uviedli, že v zmysle platných právnych predpisov Kazašskej
republiky sa nevyžaduje uvádzanie systému ETCS do prevádzky prostredníctvom certifikovanej
notifikovanej osoby. Žalobcovia nepredložili certifikát notifikovanej osoby, predložili však potvrdenie
od výrobcu ETCS spoločnosti Bombardier, od ktorého bolo dodávané ETCS v predmetnom projekte

spolu s fotodokumentáciou k ETCS dodávanému na železničnej trati „Zhezkazgan-Saksaulskaya“.
Spoločnosť Bombardier v potvrdení potvrdila, že systém, ktorý odoberali od neho žalobcovia, spĺňa
štandardy ETCS a bol inštalovaný na železničnej trati „Zhezhkazgan-Saksaulskaya“. K predmetným
dokladom žalobcovia opätovne predložili ďalšie potvrdenie odberateľa, v ktorom opätovne potvrdili
spornú skutočnosť. Taktiež predložili doklad od Ministerstva investícií a rozvoja Kazašskej republiky

potvrdzujúci skutočnosti uvedené v potvrdení odberateľa. V tejto časti vyhodnotil žalovaný námietky
navrhovateľa ako neopodstatnené.

9. Ako neopodstatnenú vyhodnotil žalovaný aj námietku navrhovateľa ohľadom „Technickej a odbornej
spôsobilosti“ oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania konštatujúc, že úspešný uchádzač

(žalobcovia) predloženými dokladmi, ako aj svojimi vyjadreniami poskytnutými v rámci procesu
vysvetľovania predmetnej podmienky účasti preukázal, že spoločnosť FULLSYSTEM S.R.L. kúpou časti
podniku spoločnosti IMET S.P.A. získala aj predmetnú referenciu, ktorú predložil vo svojej ponuke za
účelom preukázania splnenia predmetnej podmienky účasti, na základe zmluvy o predaji časti podniku
uzatvorenej medzi spoločnosťou IMET S.P.A. a spoločnosťou FULLSYSTEM S.R.L. Navrhovateľ v

rámci svojich námietok nepredložil taký dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, že z predaja časti
podniku bol vynechaný personálny substrát časti podniku, ktorý bol predmetom predaja. Vzhľadom
na znenie podmienky účasti, v zmysle ktorej bolo potrebné predložiť aspoň jednu zmluvu, na základe
ktorej boli uskutočnené stavebné práce súvisiace s dodávkou a montážou (hardvér a softvér) aimplementáciou GSM-R hlasovej a dátovej služby v hodnote viac ako 5 000 000,00 eur, mal žalovaný
vo vzťahu k uvedenému bodu námietky navrhovateľa za to, že kontrolovaný sa dostatočným spôsobom
vysporiadal s preukázaním danej podmienky účasti, pričom úkony, ktoré vo vzťahu k tomu vykonal, boli

transparentným a preskúmateľným spôsobom zachytené v dokumentácii kontrolovaného.

10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal ďalší účastník 3/ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 13750-9000/2018 zo dňa 06.02.2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že toto
rozhodnutiezmenilnasledovne:„Úradpreverejnéobstarávanievovecinámietoknavrhovateľanariaďuje

podľa § 175 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní obstarávateľovi Železnice Slovenskej
republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava vo verejnej súťaži na predmet zákazky „ŽSR, Modernizácia
železničnej trate Devínska Nová Ves – štátna hranica SR/ČR“ vyhlásenej v Úradnom vestníku Európskej
únie č. 2017/S 022-036648 z 01. 02. 2017 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 24/2017 z 02. 02.
2017 pod značkou 1555 – MSP, odstrániť protiprávny stav, a to konkrétne zrušiť informáciu o výsledku
vyhodnotenia verejného obstarávania, zrušiť vyhodnotenie ponúk z hľadiska mimoriadne nízkej ponuky

pri všetkých uchádzačoch a opätovne vyhodnotiť ponuky všetkých uchádzačov z hľadiska mimoriadne
nízkej ponuky, ako aj odstrániť protiprávny stav zrušením vyhodnotenia splnenia podmienok účasti v
prípade uchádzača skupiny dodávateľov „Zhol – Todini“ zastúpenej spoločnosťou Integra Construction
KZ, E. XX/X F., G., XXX XXX H., E. a opätovne vyhodnotiť splnenie podmienok účasti tohto uchádzača,
do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný vyjadril názor, že kontrolovaný postupoval v
rozpore s princípom transparentnosti, pretože zmenil zápisnicu z otvárania ponúk, ktorej sa zúčastnili
zástupcovia uchádzačov, a ktorí svojou účasťou prispievali k transparentnosti pri otváraní ponúk.
Podľa žalovaného kontrolovaný nemôže jednostranne zmeniť zápisnicu z otvárania ponúk. Ak zistil

nesprávne údaje, na základe ktorých sa menil návrh na plnenie kritérií, mal uvedené zohľadniť v
zápisnici (v inej ako tej z otvárania ponúk) a mal o tom upozorniť uchádzačov (napr. v oznámení o
vyhodnotení ponúk), a samozrejme túto zmenu mal náležite odôvodniť. Nemal však meniť zápisnicu
z otvárania ponúk, pretože z § 52 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že táto zápisnica
obsahuje údaje (návrhy na plnenie kritérií), ktoré boli zverejnené na otváraní častí ponúk označených

ako „Kritériá“. Iba konkrétna, adresná žiadosť o vysvetlenie (využitá v prípade potreby aj opakovane)
spolu s požiadavkou na predloženie konkrétnych dôkazov odôvodňujúcich vysvetlenie, môže smerovať
k vysvetleniu reálnosti ponuky uchádzača, resp. odôvodneniu jeho mimoriadne nízkej ponuky, ktoré
bude vychádzať z predložených dôkazov a bude tak v prípade potreby preskúmateľné. Po doručení
vysvetlenia mimoriadne nízkej ponuky by podľa žalovaného mal kontrolovaný dať dôraz na posúdenie

samotného vysvetlenia mimoriadne nízkej ponuky vo svetle dôkazov, ktoré požadoval v žiadosti o
vysvetlenie a ktoré uchádzač predloží vo svojom vysvetlení.

12. S prihliadnutím na proces vysvetľovania a úspešným uchádzačom predložené doklady, žalovaný
konštatoval, že neidentifikoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní pri vyhodnocovaní splnenia

podmienky účasti týkajúcej sa ETCS v prípade žalobcov a stotožnil sa s právnym posúdením
predmetného bodu v prvostupňovom rozhodnutí.

13. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež poukázal na to, že kontrolovaný vo svojom vyjadrení k
odvolaniu uviedol, že nemal k dispozícii pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti uvedené doklady

predložené ďalším účastníkom 3/. Kontrolovaný uvedené zanalyzoval vo vzťahu k tomu, čo predložili
žalobcovia a uviedol, že pre ďalší postup vo vzťahu k novým skutočnostiam, na ktoré poukázal ďalší
účastník 3/, bude potrebné využiť inštitút vysvetlenia ohľadom realizovaného objemu a rozsahu prác,
ktoré boli uskutočnené v rozhodnom období. Kontrolovaný uviedol, že požiada žalobcov o vysvetlenie
v tejto veci. Kontrolovaný teda de facto súhlasil s tvrdením ďalšieho účastníka 3/. V tejto súvislosti

žalovanýzistil,žežalobcoviapredložilifaktúrytýkajúcesareferenčnejzákazkyzroku2012zrealizovanej
referenčnejzákazkyvhodnoteviacako5000000eur.Skutočnosť,čiichrealizáciaspadádorozhodného
obdobia, však vo svetle nových skutočností musí byť preskúmaná. Podľa názoru žalovaného uchádzači
nemuseli preukázať realizáciu všetkých troch činností – montáž, dodávka a implementácia, ako to tvrdil
ďalší účastník 3/. Nemala by však nastať situácia, že uchádzač v rozhodnom období iba vystavil faktúru

a inkasoval odplatu za realizované práce. Uchádzač by mal preukázať, že realizoval (aspoň niektoré)
činnosti vyplývajúce z formulácie podmienky účasti v zmysle referenčnej zmluvy v hodnote 5 000 000
eur v rozhodnom období, t. j. v 6 mesiacoch, ktoré spadajú do rozhodného obdobia.14. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že ďalší účastník 3/ v odvolaní uviedol, že pre overenie
výkonuprácanáslednýchsúvisiacichplatiebvdanejoblastiexistujevpodmienkachTalianskaprivýkone
verejných zákaziek tzv. dokument Stato avanzamento lavori – SAL, t. j. stav postupu prác, ktorým

objednávateľ, ktorý je verejným obstarávateľom, potvrdí dodávateľovi zosumarizované údaje týkajúce
sa všetkých prác a všetkých platieb od začiatku výkonu prác až do vydania SAL. Žalovaný v zhode
s ďalším účastníkom 3/ vyjadril súhlas s tým, že uvedený doklad môže byť dôležitý pre riadne posúdenie
skutočného rozsahu realizovaných prác, ktorými preukazovali žalobcovia podmienku účasti a mohol
by byť predmetom ďalšieho vysvetľovania splnenia tejto podmienky účasti úspešným uchádzačom.

Podľa žalovaného možno považovať dané vyhodnotenie splnenia podmienky účasti za nedostatočné.
V nadväznosti na uvedené žalovaný považoval odvolanie v tejto veci za dôvodné.

II.
Žaloba

15. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.03.2019, sa žalobcovia
domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhli, aby ho správny súd zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

16. V prvom rade uviedli, že napadnuté rozhodnutie zakladá ich žalobnú legitimáciu aj napriek tomu,

že žalobcovia nepodávali námietky a nepodali ani odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Je
zrejmé, že žalobcovia neboli účastníkmi konania o námietkach, ani odvolacieho konania. Napriek tejto
skutočnosti napadnuté rozhodnutie zásadným spôsobom zasahuje do ich práv a právom chránených
záujmov. Žalobcovia nepodali odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu o námietkach, pretože toto
nedosahovalo takú intenzitu porušenia, či zásahu, pre ktoré by bolo potrebné podať odvolanie. Až

napadnuté rozhodnutie vytvorilo nezákonný a neudržateľný stav, ktorý zasahuje do práv a právom
chránených záujmov žalobcov a priamo sa dotýka ich postavenia.

17. Žalobcovia považovali napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne nesprávne a nezákonné, a to
z nasledovných dôvodov:

• Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný nesprávne
vyhodnotil, že kontrolovaný netransparentne zmenil zápisnicu z otvárania ponúk, čím práve žalovaný
rozhodol v rozpore s princípom transparentnosti a v rozpores § 53 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní
- § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej aj len „SSP alebo aj len „Správny súdny poriadok“).
• Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný zrušil
vyhodnotenie ponuky žalobcov a požadoval vysvetlenie ponuky nad rámec prípustný zákonom
a súťažnými podkladmi tým, že požadoval v režime ,,žltej knihy FIDIC“ predloženie nielen
fundamentálnych položiek, ale aj sekundárnych položiek a akési objektové skladby spolu s projektom,

čím vniesol do verejnej súťaže prvky súťažného dialógu a tým deformoval samotný inštitút vysvetlenia
ako aj inštitút predloženia ponuky v režime žltého FIDIC. Napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu
princípov verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní - § 191 ods. 1 písm.
c) SSP.
• Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný zrušil

vyhodnotenie splnenia podmienok účasti žalobcov a požadoval za účelom preukázania odbornej
a technickej spôsobilosti doklady, ktoré nemajú oporu v súťažných podkladoch, ani nevyplývajú z
oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, čím žalovaný porušil princípy verejného obstarávania
podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Súčasne došlo k porušeniu ústavného princípu
právnej istoty a legitímnych očakávaní opätovným rozhodnutím žalovaného o otázkach, ktoré už

boli podrobené jeho predošlým prieskumom. Napadnutým rozhodnutím sa stanovili nové podmienky
preukazovania podmienok účasti žalobcov, ktoré neboli vopred známe, nevyplývajú z oznámenia o
vyhlásení verejného obstarávania, ani neboli žalovaným v rozhodnutí č. 6387-6000/2017-ODI z roku
2017 požadované - § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
•Skutkovýstav,ktorývzalžalovanýzazákladnapadnutéhorozhodnutia,jevrozporesadministratívnymi

spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP), pretože žalovaný sa na viacerých
miestach odvolával na dôkazy predložené odvolateľom – ďalším účastníkom 3/, ktoré sa však v spise
nenachádzajú, pretože ďalší účastník 3/ nepredložil v rámci odvolania žiadne dôkazy.•Došlokpodstatnémuporušeniuustanoveníokonanípredorgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťza
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej - § 191 ods. 1 písm. g) SSP
tým, že žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil rozhodnutie žalovaného č. 6387-6000/2017-ODI z

roku 2017 napriek tomu, že rozhodnutie č. 6387-6000/2017-ODI z roku 2017 nadobudlo právoplatnosť a
nebolo v rámci žiadneho revízneho postupu či iného legálneho procesu zmenené, ani nijako napadnuté.
Touto zmenou porušil žalovaný princípy verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom
obstarávaní a samotnú Ústavu SR, resp. princípy právneho štátu. Súčasne v rámci odvolacieho konania
došlo k pochybeniu žalovaného, pretože k podanému odvolaniu ďalší účastník 3/ nepredložil žiadny

dôkaz a napriek tomu, žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí, že v zmysle týchto dôkazov bolo
potrebné nanovo vyhodnotiť podmienky účasti žalobcov.

i. Žalobné dôvody – cenový návrh:

18.Zdôvoduopravynavrhovanejcenydielavovšetkýchčastiachponukyžalobcoviaopravilinavrhovanú

cenu diela celkom (Akceptovanú zmluvnú hodnotu) z 212 493 055,37 eura bez DPH na 216 767 699,45
eura bez DPH. Žalobcovia tak urobili na základe transparentného úkonu kontrolovaného. Tento úkon
– list, ktorým kontrolovaný opravil zápisnicu, bol zaslaný všetkým účastníkom otvárania ponúk. Podľa
čiastkovej zápisnice č. 21,22,23,24 z vyhodnocovania ponúk a procesu vysvetľovania mimoriadne nízkej
ponukyžalobcovbolcenovýnávrhžalobcovvovýške212493055,37eurabezDPHzmenenýnacenový

návrhvovýške216767699,45eurabezDPHzdôvoduidentifikovaniazrejmýchchýbvpísaníapočítaní
v ponuke. Kontrolovaný pri vyhodnocovaní ponúk uchádzačov identifikoval, že žalobcovia nesprávne
spočítali položky v položke s názvom „Všeobecné položky“ pri stavbe A a stavbe B v tabuľke s názvom
„Celkový súhrn súpisu položiek“, ktorú predložili v časti ponuky, označenej ako „Kritériá“. Žalobcovia v
položke „Všeobecné položky“ tabuľka „Celkový súhrn súpisu položiek“ pri stavbe A uviedli 6 574 725,20

a pri stavbe B uviedli 1 959 033,80. Pri stavbe A v položke „Všeobecné položky“ mala byť správne
uvedená suma 10 031291,95 a pri stavbe B v položke „Všeobecné položky“ mala byť správne uvedená
suma 3 005 402,18. Uvedenú nezrovnalosť v ponuke žalobcov spôsobila chyba v počítaní, v dôsledku
čoho bola v návrhu na plnenie namiesto sumy vo výške 216 767 699, 45 eura bez DPH uvedená suma
vo výške 212 493 055,37 eura bez DPH.

19. V tejto súvislosti žalobcovia požiadali správny súd, aby rozhodol, že žalobcovia boli povinní odstrániť
zrejmúmatematickúchybu(rozumejsprávnesčítaťpoložky),apretobolioprávnenívysvetliťmimoriadne
nízku ponuku pre hodnotu 216 767 699,45 eura.

ii. Žalobné dôvody – problematika vyhodnotenia ponuky žalobcov:

20. Žalobcovia boli kontrolovaným vyzvaní, aby vysvetlili mimoriadne nízku ponuku. Žalovaný v
napadnutom rozhodnutí požadoval, aby sa pri vysvetlení mimoriadne nízkej ponuky posudzovala
reálnosť ceny nie ako nekalá obchodná praktika, ktorá porušuje hospodársku súťaž, ale ako „riziko

pre verejného obstarávateľa“, že úspešný uchádzač bude žiadať zvýšenie ceny počas realizácie z
dôvodu zlého odhadu ceny v ponuke. Takýto prístup je jednoznačne nesprávny. Na ochranu verejného
obstarávateľa slúžia iné právne inštitúty, a to hlavne zmluvné podmienky. Najčastejšie sa využíva
realizačná zábezpeka a zádržné. V napadnutom rozhodnutí žalovaný ďalej odporučil, aby kontrolovaný
žiadal od žalobcov podrobné ocenenie položiek na úrovni objektovej skladby, čím žalovaný zásadným

spôsobom prekročil svoje kompetencie, lebo pri „žltom FIDIC-e“ sa v súťažných podkladoch takýto údaj
nevyžadoval a nevyžadoval sa ani od ostatných uchádzačov, pričom v prípade žltého FIDIC-u sa obvykle
pri ocenení používajú objemové ukazovatele a komparatívna metóda.

21.PodľadoktrínyEurópskehosúdnehodvoraverejnýobstarávateľnesmieurčovaťuchádzačoviakomá

podnikať. Verejný obstarávateľ môže len požadovať, aby uchádzač v ponuke preukázal, že požiadavky
na predmet zákazky splní. Verejný obstarávateľ môže od uchádzača vyžadovať len „obchodnú ponuku“,
ale v žiadnom prípade nemôže byť verejným obstarávateľom vyžadovaný vo verejnej súťaži žiaden
výsledok kreatívnej činnosti.

22. Žalovaný nie je oprávnený tvrdiť „že považuje práve projektovú časť zákazky za kľúčovú“.
Takéto vyjadrenie je ďaleko nad rámec jeho kompetencií. Ak by žalovaný požadoval za účelom
vysvetlenia mimoriadnej nízkej ponuky nejaké projektové časti, tak by takúto podmienku musel verejný
obstarávateľ uviesť v súťažných podkladoch najmä v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.Žalovaný nie je oprávnený v napadnutom rozhodnutí tiež tvrdiť „že predloženiu ponuky v takomto type
zákazky predchádza „vypracovanie kompletnej objektovej skladby diela s podrobným rozpisom nielen
fundamentálnych, ale aj čo možno najväčšieho množstva sekundárnych položiek““. Ak by tomu tak bolo,

potom túto skutočnosť bol verejný obstarávateľ povinný uviesť v súťažných podkladoch, čo neurobil. A
keďže verejný obstarávateľ nie je oprávnený vo verejnej súťaži požadovať predložiť „kreatívne dielo“,
ktorým „kompletná objektová skladba diela“ nesporne je, znamená to, že žalovaný v napadnutom
rozhodnutí konštatoval, že verejný obstarávateľ uplatnil nesprávny postup a namiesto „verejnej súťaže“
ma uplatniť „súťažný dialóg“.

23. Pri trhovom oceňovaní nehnuteľností sa používajú najmä tieto tri metodiky, a to substraktívna metóda
(ocenenie nehnuteľnosti po položkách, t. j. na základe rozpočtu – oceneného výkazu výmer) analógia
s červeným FIDIC-om, ďalej porovnávacia metóda (nehnuteľnosť sa porovná s inými „porovnateľnými“
stavbami)avýnosovámetóda(cenanehnuteľnostisaurčínazákladevýnosuzaurčenéobdobie,obvykle
7 rokov). Ak by sa mala uplatniť pri určovaní ceny diela podľa súťažných podkladov prvá metóda, potom

boli súťažné podklady vypracované netransparentne, pretože mali obsahovať minimálne príkladmo
„kompletnú objektovú skladbu diela“. Ak sa tak nestalo, znamená to, že uchádzač bol oprávnený uplatniť
druhú metodiku, t. j. porovnať cenu diela s porovnateľnými dielami, ktoré uskutočnil a s predpokladanou
hodnotou zákazky, čo žalobcovia aj urobili. Okrem toho žalovaný v napadnutom rozhodnutí spochybnil,
že žalobcovia porovnali svoju cenu s predpokladanou hodnotou zákazky uvedenou v oznámení o

vyhlásení verejného obstarávania. Spochybnenie predpokladanej hodnoty zákazky ako porovnávacieho
štandardu zo strany žalovaného je potrebné odmietnuť. Ak sa žalovaný domnieval, že predpokladanú
hodnotu zákazky verejný obstarávateľ určil nesprávne, potom bol povinný ju napadnúť a uviesť, prečo
bola predpokladaná hodnota zákazky určená nesprávne.

24. Kritérium na vyhodnotenie ponúk, ktoré nie je súčasťou opisu predmetu zákazky a predmetom
obstarávania, nemôže reálne a objektívne odzrkadľovať ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, keďže sa
hodnotí kritérium, ktoré v podstate ani nie je súčasťou predmetu verejného obstarávania.

25.Verejnéobstarávaniesazadávalospodmienkami,,Žltákniha“FIDIC.Jepretopodľanázoružalobcov

prehnaným formalizmom a administratívnou záťažou od žalovaného, aby dvaja uchádzači (žalobcovia a
Váhostav - ICM S.p.a.) predkladali akési vypracovanie kompletnej objektovej skladby diela s podrobným
rozpisom nielen fundamentálnych, ale aj čo možno najväčšieho množstva sekundárnych položiek.
Žalovaný požaduje vypracovanie ponuky resp. jej odôvodnenie podrobnejšie (rozpisy sekundárnych
položiek) aj napriek tomu, že na zákazku sa vzťahuje žltá kniha FIDIC. Takéto podmienky považovali

žalobcovia za netransparentné, ktoré nemajú odraz v súťažných podkladoch. Žalobcovia predložili
reálnu ponuku podloženú okrem iného ponukami regionálnych zhotoviteľov spolu so znaleckým
posudkom, ktorý deklaroval reálnosť nimi predloženej ponuky.

26. Žalobcovia mali za to, že predložili zákonom požadované vysvetlenia, pričom k týmto vysvetleniam

priložili aj znalecký posudok. Tento znalecký posudok bol vyhotovený oprávneným znalcom a obsahoval
všetky potrebné náležitosti a obsah znaleckého posudku vrátane jeho záverov bol riadne odôvodnený
a nevzbudzoval žiadne pochybnosti o váhe takéhoto dôkazu. Z administratívneho spisu jednoznačne
vyplýva, že žalobcovia predložili v lehotách určených kontrolovaným všetky vysvetlenia. Vysvetlením zo
dňa 10.07.2018 spolu s prílohami žalobcovia preukázali, že riadne vysvetlili otázky týkajúce sa výšky

ponúknutej ceny. Vysvetlenia boli podopreté znaleckým posudkom po vecnej a obsahovej stránke.

27. Napriek tomu, že ponuka žalobcov bola nižšia ako ponuka v poradí druhého a tretieho uchádzača, sú
schopní vykonať dielo v požadovanej kvalite za ponúknutú cenu. Jednoznačne treba odmietnuť názor,
že len ponuka vyššia ako predložili žalobcovia predstavuje objektívnu cenovú ponuku. Na podporu

svojej argumentácie dali žalobcovia do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-599/10, SAG
ELV Slovensko, a.s., FELA Management AG, ASCOM (Schweiz) AG, Asseco Central Europe, a.s.,
TESLA STROPKOV, akciová spoločnosť, Autostrade per l'Italia SpA, EFKON AG, Stalexport Autostrady
SA proti Úradu pre verejné obstarávanie, za účasti: Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., v zmysle
ktorého uplatňovanie pravidla automatického vylúčenia ponúk s neobvykle nízkou cenou na zmluvy s

nepochybným cezhraničným významom by tak mohlo hospodárske subjekty z iných členských štátov
obrať o možnosť účinnejšie konkurovať hospodárskym subjektom usadeným v danom členskom štáte a
ovplyvňujetakichprístupnatrhtohtoštátu,čímvytváraprekážkyvýkonuslobodyusadiťsaaslobodného
poskytovania služieb, čo predstavuje obmedzenie týchto slobôd.28. Ďalej žalobcovia citovali rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/13/2011 zo dňa 21.11.2012,
v zmysle ktorého ,,Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie jednoznačne vyplýva, že je potrebné,

aby bolo od verejného obstarávateľa požadované skôr ako vylúči ponuku z dôvodu neobvykle nízkej
ceny, aby preveril základné charakteristické parametre ponuky, a to takým spôsobom, aby uložil na tento
účel povinnosť pre uchádzača, aby poskytol potrebné odôvodnenie na preukázanie, že táto ponuka je
seriózna. Povinnosťou verejného obstarávateľa je umožniť, aby v procese verejného obstarávania po
tom, ako je predložená ponuka s neobvykle nízkou cenou, mohol uchádzač preukázať, že táto ponuka je

seriózna, čo má zabrániť svojvoľnému konaniu verejného obstarávateľa v tom smere, aby takúto ponuku
bez ďalšieho mohol vylúčiť a aby bola zároveň ochránená a zabezpečená aj poctivá hospodárska
súťaž medzi podnikmi. Úniové právo a takisto ani slovenský právny poriadok neposkytuje verejnému
obstarávateľovi slobodu a voľnosť určiť relevantné prvky, ktoré majú byť zohľadnené pred tým, ako bude
vylúčená ponuka, ktorá sa javí ako neobvykle nízka...“.

iii. Žalobné dôvody – vyhodnotenie podmienky odbornej a technickej spôsobilosti:

29. Verejný obstarávateľ má v prvom rade povinnosť vyhodnocovať splnenie podmienok účasti v súlade
s podmienkami uvedenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Podľa názoru žalobcov
žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil splnenie podmienky účasti v rozpore s oznámením o

vyhlásení verejného obstarávania, pretože požadoval preukázať ďalšie podmienky, ktoré nevyplývajú so
súťažných podkladov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí netransparentne a neproporcionálne stanovil
ďalšie podmienky, ktoré musia preukázať žalobcovia za účelom preukázania splnenia podmienky
odbornej a technickej spôsobilosti týkajúcej sa systému GSM-R.

30. Jedinou podmienkou na preukázanie uvedenej spôsobilosti je podľa žalobcov preukázanie
vyfakturovania objemu viac ako 5 000 000 eur v rozhodnom období vyplývajúcej z jednej zmluvy.
Maximálne, čo môže verejný obstarávateľ požadovať, je doklad o tom, že žalobcovia splnili svoje
zmluvné povinnosti zo zmluvy v požadovanom objeme a žiadne iné ďalšie doklady a vysvetlenia. Ak
teda žalobcovia predložia potvrdenie, že si splnili všetky svoje povinnosti z referenčnej zmluvy a súčasne

preukázali, že v referenčnom období vyfakturovali požadované dodávky (práce) v objeme viac ako 5 000
000 eur, splnili podmienky účasti a žalovaný nemôže od nich požadovať prekladanie žiadnych ďalších
dokumentov ako napr. súpis vykonaných prác atď.

31. V roku 2017 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 6387-6000/2017-ODI o tom, že kontrolovaný má

preskúmať podmienky účasti predložením vysvetlení a dôkazov. Všetko, čo žalovaný v rozhodnutí č.
6387-6000/2017-ODI z roku 2017 požadoval za účelom preukázania technickej a odbornej spôsobilosti,
žalobcoviapreukázaliariadnevysvetlili.Odžalobcovvšaknebolonikdypožadované,abypredložilisúpis
vykonaných prác a takáto podmienka ani nevyplývala z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.
Napriek tomu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že by nemala nastať situácia, že uchádzač v

rozhodnom období iba vystavil faktúru a inkasoval odplatu za realizované práce. Žalovaný týmto kladie
nové podmienky, a to také, že požaduje preukázať, že spoločnosť IMET, ktorého právnym nástupcom
je spoločnosť FULL SYSTEM, prostredníctvom ktorého preukazujú žalobcovia odbornú a technickú
spôsobilosť, realizovala (aspoň niektoré) činnosti vyplývajúce z formulácie podmienky účasti v zmysle
referenčnej zmluvy v hodnote 5 000 000 eur v rozhodnom období, t. j. v 6 mesiacoch, ktoré spadajú do

rozhodné obdobia. Tieto nové podmienky neboli uverejnené v súťažných podkladoch zverejnených vo
verejnej súťaži. Dokonca tieto ,,dodatočné“ podmienky nepožadoval žalovaný ani vo svojom skoršom
rozhodnutí č. 6387-6000/2017-ODI z roku 2017, ktorým osobitne riešil technickú a odbornú spôsobilosť
spoločnosti FULL SYSTEM.

32. Podmienka GSM-R hlasovej a dátovej služby uvedenej v bode III.1.3 oznámenia o vyhlásení
verejného obstarávania v hodnote viac ako 5 000 000 eur a rozhodovanie žalovaného o stále nových
a nových podmienkach, ktoré je potrebné preukazovať, sú výkladné žalovaným nejasne až šikanózne.
Takýto výklad nemá oporu v zákone a je jednoznačne v rozpore s princípmi verejného obstávania
zakotvenými v § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, najmä v rozpore s princípom transparentnosti

a princípom predvídateľnosti.

33. Za podstatné je potrebné uviesť, že v rozhodnutí žalovaného č. 6387-6000/2017-ODI z roku 2017
nebola žiadna zmienka o podmienkach, ktoré požaduje žalovaný preukázať v napadnutom rozhodnutíz roku 2019. Žalobcovia teda konali v súlade s rozhodnutím žalovaného č. 6387-6000/2017-ODI z
roku 2017 a v dôvere v rozhodnutie správneho orgánu. Žalobcovia legitímne očakávali, že ak splnia
to, čo žalovaný požadoval za účelom preukázania odbornej a technickej spôsobilosti v rozhodnutí

č. 6387-6000/2017-ODI z roku 2017, nebudú musieť preukazovať ďalšie podmienky, ktoré žalovaný
požaduje v napadnutom rozhodnutí. Je zrejmé, že žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím v
rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania, pretože len žalobcom neustále kladie nové podmienky
za účelom preukázania podmienok súťaže a žiadnemu inému uchádzačovi v súťaži nie. Súčasne bol
porušený princíp právnej istoty, kedy sa svojvoľne menia pravidlá hry počas verejného obstarávania

voči žalobcom. Boli porušené legitímne očakávania žalobcov a hrubým spôsobom bol porušený princíp
transparentnosti vo verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na nálezy Ústavného
súdu SR sp. zn. ÚS PL 36/96 zo dňa 03.04.1996 a sp. zn. ÚS PL 10/04 zo dňa 06.02.2008 ohľadom
legitímnych očakávaní.

iv. Žalobné dôvody – rozpor zisteného skutkového stavu a obsahu spisu:

34. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí prebral názory odvolateľa (ďalšieho účastníka 3/) bez toho,
aby tento svoje argumenty podložil akýmikoľvek dôkazmi. Žalovaný dokonca v napadnutom rozhodnutí
uviedol, že ďalší účastník 3/ predložil dôkazy, ktoré sú základom napadnutého rozhodnutia, no
žalobcovia nevedia určiť, o aké dôkazy ide a tieto nevyplývajú ani z napadnutého rozhodnutia, ani zo

spisu žalovaného.

v. Žalobné dôvody – podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy:

35. Žalovaný vydal v jednej a tej istej veci (výklad súťažných podmienok v časti preukázania technickej

a odbornej spôsobilosti žalobcov) dve rozdielne rozhodnutia. Tento žalobný dôvod bol naplnený tým, že
žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil rozhodnutie žalovaného č. 6387-6000/2017-ODI z roku 2017
napriek tomu, že rozhodnutie č. 6387-6000/2017-ODI z roku 2017 nadobudlo právoplatnosť a nebolo v
rámci žiadneho revízneho postupu či iného legálneho procesu zmenené. Touto zmenou porušil žalovaný
princípy verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a samotnú Ústavu

SR resp. princípy právnej istoty a legitímnych očakávaní.

III.
Vyjadrenie žalovaného

36. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29.05.2019 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú.

i. Žalobné dôvody – cenový návrh:

37. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že ak kontrolovaný v cenovej ponuke žalobcov zistil zrejmú
chybu v počítaní, ktorá spočívala v nesprávnom sčítaní cenových položiek, boli žalobcovia povinní
zrejmú matematickú chybu odstrániť. Napádaná skutočnosť bola predmetom námietok navrhovateľa,
o ktorých bolo rozhodnuté prvostupňovým rozhodnutím. Z tvrdení žalobcov nepochybne vyplýva, že
prvostupňovérozhodnutiezasiahlodosféryichsubjektívnychprávaprávomchránenýchzáujmov,avšak

napriek tomu nepodali voči nemu odvolanie, t. j. nevyčerpali riadne opravné prostriedky. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobcovia nevyčerpali riadne opravné prostriedky voči prvostupňovému rozhodnutiu,
nebola podľa žalovaného splnená základná procesná podmienka súdneho konania podľa § 7 písm. a)
SSP, a preto predmetnú časť napadnutého rozhodnutia nie je prípustné preskúmať v správnej žalobe.
Správny súd nesmie nahrádzať odvolací orgán a nemôže preskúmať právoplatné rozhodnutie, resp.

dôvody žaloby, voči ktorým nebol podaný riadny opravný prostriedok.

38. Napriek tomu sa žalovaný nestotožnil s tvrdením žalobcov, že títo boli povinní správne sčítať
položky, a preto boli oprávnení vysvetliť mimoriadne nízku ponuku pre hodnotu 216 767 699,45 eura
a nie hodnotu 212 493 055,37 eura. V tejto súvislosti žalovaný citoval výkladové stanovisko č. 5/2016

zdôrazniac, že v prípade ponuky obsahujúcej dva alebo viac návrhov na plnenie toho istého kritéria je
potrebnézarozhodnýpovažovaťtennávrh,ktorýjevzmyslestanovenýchkritériínavyhodnotenieponúk
najvýhodnejší pre verejného obstarávateľa. Ani prípadná matematická alebo logická správnosť druhého
návrhu na plnenie toho istého kritéria neznamená, že pôvodný návrh uchádzača nebol slobodný a vážny.ii. Žalobné dôvody – problematika vyhodnotenia ponuky žalobcov:

39. Tvrdenia žalobcov týkajúce sa mimoriadne nízkej ponuky boli predmetom námietok navrhovateľa
v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného. Aj na tomto mieste žalovaný zopakoval, že žalobcovia
nevyčerpali riadne opravné prostriedky proti prvostupňovému rozhodnutiu, a preto predmetnú časť
správnej žaloby nie je prípustné s poukazom na § 7 písm. a) SSP preskúmať. Nestotožnil sa ani
s tvrdením, že požadovaním ďalších dokladov a vysvetlenia mimoriadne nízkej ponuky porušil princíp

rovnakého zaobchádzania, pretože kladie rozdielne podmienky žalobcom.

40. Úlohou verejného obstarávateľa a obstarávateľa v konkrétnom verejnom obstarávaní je zabezpečiť
vyhodnotenie ponúk v súlade s § 53 zákona o verejnom obstarávaní. Účelom inštitútu mimoriadne nízkej
ponuky je verifikovať, či cenové vstupy aktuálnej cenovej ponuky predloženej vo verejnom obstarávaní
sú reálne a objektívne vychádzajú z reálnych cenových vstupov. Je v záujme verejného obstarávateľa

aobstarávateľa,abyzisťovalreálnosťponukyuchádzačaapredchádzaltaksituáciám,kedybyuchádzač
vosvojejponukezámernevniektoromzkritériínavyhodnotenieponúkuviedolmimoriadnenízkuponuku
z dôvodu, aby sa stal úspešným uchádzačom vo verejnom obstarávaní, pričom následne by dielo nebolo
dokončené riadne a včas a za ponukovú cenu by uchádzač nebol schopný zrealizovať danú zákazku.
Inštitút mimoriadne nízkej ponuky zároveň chráni aj ostatných uchádzačov, ktorí predložili ponuku na

základe svojich reálnych možností.

41. V prípade, že ponuka toho ktorého uchádzača predstavuje mimoriadne nízku ponuku v zmysle
§ 53 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, je verejný obstarávateľ bez ohľadu na ďalšie okolnosti
povinný požiadať uchádzača o vysvetlenie týkajúce sa tej časti ponuky, ktorá je pre jej cenu podstatná.

Podľa zákona o verejnom obstarávaní má požiadavka na vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky
smerovať k podrobnostiam základných charakteristických parametrov ponuky, pričom uvedený zákon
demonštratívne uvádza niektoré základné okruhy takýchto parametrov. Vysvetlenie sa môže týkať
najmä hospodárnosti výrobných postupov, technického riešenia alebo osobitne výhodných podmienok,
ktoré má uchádzač k dispozícii na dodanie tovaru, osobitosti tovaru, dodržiavania povinností v oblasti

ochrany životného prostredia, sociálneho práva alebo pracovného práva podľa osobitných predpisov,
dodržiavania povinností voči subdodávateľom alebo možnosti uchádzača získať štátnu pomoc. Je na
zvážení komisie na vyhodnotenie ponúk, ako zadefinuje svoju požiadavku na vysvetlenie mimoriadne
nízkej ponuky, pričom sa má zamerať pri definovaní takejto požiadavky na dosiahnutie cieľa, ktorý
sleduje, a to je objektívne, preskúmateľné a transparentné posúdenie mimoriadne nízkej ponuky

uchádzača.

42. Žalovaný nesúhlasil s konštatovaním žalobcov, že údajne porušil princíp rovnakého zaobchádzania,
pretože kladie rozdielne podmienky žalobcom a druhému úspešnému uchádzačovi oproti ostatným
uchádzačom. Argumentáciu žalobcov označil za absurdnú, pretože v prípade jej akceptácie by

inštitút mimoriadne nízkej ponuky stratil svoje opodstatnenie, čím by sa zároveň poprel aj účel
žiadosti o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky, ktorý má smerovať k objasneniu reálnosti ponuky.
Akceptovaním tvrdenia žalobcov by zároveň v prípadoch, keď verejný obstarávateľ v určitom verejnom
obstarávaní neoslovil s totožnou žiadosťou o vysvetlenie aj ostatných uchádzačov, nebol oprávnený ani
zisťovať reálnosť a serióznosť ponuky u uchádzača, u ktorého má dôvodné pochybnosti, či je schopný

určitú cenovú ponuku pri realizácii zákazky dodržať. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov ohľadom žltého
FIDIC-u, žalovaný uviedol, že aj pri ňom je povinnosť pri ponuke vykazujúcej znaky mimoriadne nízkej
ponuky požiadať uchádzača o vysvetlenie podľa § 53 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní týkajúce sa
tejčastipokuty,ktorájeprejejcenupodstatná.Následnevysvetleniemimoriadnenízkejponukymusíbyť
dostatočným podkladom na posúdenie, či je realizácia obstarávaného predmetu zákazky reálne možná

za danú cenu, za daných podmienok uvedených v ponuke pri dodržaní požadovanej kvality, technických
parametrov, lehôt a iných požiadaviek viažucich sa na plnenie predmetu zákazky.

43.Vtejtosúvislostižalovanýcitovalvýkladovéstanoviskožalovanéhoč.2/2013týkajúcesamimoriadne
nízkejponuky,ktoréslúžinazabezpečenieprávnejistotypreúčastníkovprocesuverejnéhoobstarávania

a tiež rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/2312/2012 zo dňa 14.03.2014 a sp. zn.
2S/179/2011 zo dňa 26.09.2012, z ktorého vyplýva, že podrobné ocenenie položiek na úrovni objektovej
skladby je v praxi bežnou požiadavkou verejných obstarávateľov.iii. Žalobné dôvody – vyhodnotenie podmienky odbornej a technickej spôsobilosti:

44. Z ponuky žalobcov vyplýva, že na preukázanie podmienky účasti predložili potvrdenie o realizovaní

prác vydané subjektom RFI – Rete Ferroviaria Italiana S.p.a. spoločnosti IMET S.p.a. v anglickom
jazyku vrátane prekladu do slovenského jazyka. Z potvrdenia vyplýva, že v čase od 19.06.2002 do
31.07.2012 prebiehala inštalácia predmetu zákazky a tiež, že spoločnosť IMET S.p.a. do 31.10.2010
realizovala práce v hodnote 28 343 514,23 eura. Žalobcovia predložili aj faktúry týkajúce sa uvedenej
zákazky, ktoré boli vystavené v priebehu roka 2012, ktorých hodnota presahuje požadovaných 5 000 000

eur. Ďalší účastník 3/ predložil v rámci odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu dva dokumenty
v talianskom jazyku preložené do slovenského jazyka, a to dokumenty Certificato di esecuzione lavori
„CEL1“ (Osvedčenie o vykonaní prác) a „CEL2“. Uvedené doklady obsahujú viaceré informácie, ktoré
môžu byť relevantné pre posúdenie splnenia podmienky účasti zo strany žalobcov.

45. Zo skutkového stavu v predmetnej veci vyplýva, že referenčná zákazka žalobcov mala byť

realizovaná v období od roku 2000 do 31.07.2012, pričom rozhodné obdobie určené podmienkou účasti
začínalo od 01.02.2012, t. j. referenčná zákazka predložená žalobcami sa nachádzala v rozhodnom
období iba 6 mesiacov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí kvalifikoval vyhodnotenie splnenia
podmienky účasti týkajúcej sa GSM-R u žalobcov za nedostatočné, a to predovšetkým vo svetle
dôkazov predložených ďalším účastníkom 3/. Skutočnosť, či realizácia predmetnej referenčnej zákazky

v stanovenej hodnote spadá do rozhodného obdobia, podľa žalovaného vo svetle dokladov „CEL1“ a
„CEL2“ musí byť predmetom opätovného preskúmania kontrolovaným.

46. Z predmetnej podmienky účasti vyplýva, že žalobcovia by mali preukázať, že realizovali (aspoň
niektoré) činnosti vyplývajúce z formulácie podmienky účasti v zmysle referenčnej zmluvy v hodnote

5 000 000 eur v rozhodnom období, t. j. v 6 mesiacoch, ktoré spadajú do rozhodného obdobia.
Nemala by však nastať situácia, že uchádzač v rozhodnom období iba vystavil faktúru a inkasoval
odplatu za realizované práce. Za účelom komplexného posúdenia skutočností a preverenia pochybností
uvedených v dokladoch predložených ďalším účastníkom 3/, považoval žalovaný za nevyhnutné využiť
inštitútvysvetlenia.Bezjednoznačnéhopreukázania,žežalobcoviadisponujúpožadovanoureferenciou,

nie je možné vyhodnotiť splnenie predmetnej podmienky ich účasti, t. j. že disponujú dostatočnými
skúsenosťami, aby mohli riadne a kvalitne plniť predmet zákazky.

47. Podľa žalovaného mal kontrolovaný nielen možnosť, ale aj povinnosť požiadať žalobcov
o vysvetlenie realizovaného objemu a rozsahu prác, ktoré boli uskutočnené v rozhodnom období.

V tejto súvislosti žalovaný citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/2/2010, 3Sžf/18/2012
týkajúci sa povinnosti požiadať žalobcov o vysvetlenie ponuky z dôvodu nedostatku jasnosti splnenia
technickej požiadavky, rozsudky Súdneho dvora EÚ (Antwerpse Bouwwerken T-195/08, 10.12.2009,
bod 56; Tideland Signal T-211/02, 27.9.2002). V intenciách uvedených skutkových a právnych tvrdení
žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcov, že kontrolovaný nemôže od nich požadovať predkladanie

žiadnych ďalších dokumentov, popiera zmysel a účel inštitútu vysvetlenia ponuky.

v. Žalobné dôvody – podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy:

48. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcov o porušení ústavného princípu res iudicata. Uvedená

prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná totožná vec. O totožnú, resp. tú
istú vec ide predovšetkým vtedy, keď v novom konaní je predmetom preskúmania ten istý nárok
alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania,
rovnakých skutkových tvrdení a identických osôb. V tejto súvislosti žalovaný citoval odôvodnenie
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 721/2015 zo dňa 28.02.2017 týkajúce sa prekážky

právoplatnej rozhodnutej veci. Napriek tomu, že predmetom posudzovania žalovaného v prvom
rozhodnutí o spôsobilosti z roku 2017 bolo posudzovanie splnenia podmienok účasti týkajúcich sa
technickej a odbornej spôsobilosti žalobcov, nebol porušený princíp res iudicata. V prvom rozhodnutí
o spôsobilosti podali žalobcovia námietky proti vylúčeniu z predmetného verejného obstarávania
a žalovaný sa so žalobcami stotožnil konštatujúc, že kontrolovaný nepreukázal opodstatnenosť ich

vylúčenia, nakoľko vylúčenie nebolo založené na riadne zistenom skutkovom stave, ktorý nevyvoláva
žiadne pochybnosti o nesplnení predmetnej podmienky účasti. Na základe týchto skutočností žalovaný
nariadil odstrániť protiprávny stav, a to zrušiť rozhodnutie o vylúčení žalobcu, zaradiť ho späť do procesu
verejnéhoobstarávaniaaopätovnevyhodnotiťsplneniepodmienokúčastiutohtouchádzača.Vkontexteuvedeného je zrejmé, že v rámci prvého rozhodnutia o spôsobilosti z roku 2017 sa žalovaný nezaoberal
otázkou, či žalobcovia spĺňajú alebo nespĺňajú podmienky účasti.

49. Zo zápisníc z vyhodnocovania podmienok účasti vyplýva, že kontrolovaný akceptoval vysvetlenia
žalobcov. Mal za to, že žalobcovia splnili podmienky účasti. Voči uvedenému však boli podané námietky
navrhovateľom a následne odvolanie ďalším účastníkom 3/, ktorý predložil žalovanému dva dokumenty
„CEL1“ a „CEL2“. Keďže kontrolovaný tieto dokumenty nemal k dispozícii pri vyhodnocovaní splnenia
podmienok účasti, súhlasil s právnym posúdením žalovaného a s ďalším postupom, ktorý stanovil

žalovaný v napadnutom rozhodnutí.

IV.
Replika žalobcov a doplnenie repliky

50. Žalobcovia sa v replike zo dňa 10.06.2019 plne pridržiavali podanej žaloby a dôvodov v nej

uvedených a opätovne navrhli, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

51. K nedostatku aktívnej legitimácie na podanie žaloby, ktorú namietal žalovaný, žalobcovia uviedli,
že síce neboli účastníkmi konania o námietkach, ani odvolacieho konania, avšak aj napriek tejto

tomu napadnuté rozhodnutie zásadným spôsobom zasahuje do ich práv a právom chránených
záujmov. Žalobcovia nepodali odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu o námietkach, pretože toto
nedosahovalo takú intenzitu porušenia, či zásahu, pre ktoré by bolo potrebné podať odvolanie. Až
napadnuté rozhodnutie vytvorilo nezákonný a neudržateľný stav, ktorý nezákonne zasahuje do ich
práv a právom chránených záujmov a priamo sa dotýka ich postavenia vo verejnej súťaži. Napadnuté

rozhodnutie bolo vydané v neprospech žalobcov, bez ich účasti na procese a možnosti sa vyjadriť v
rámci odvolacieho konania.

52. Nakoľko napadnutým rozhodnutím došlo k rozhodnutiu, ktoré malo zásadný vplyv na žalobcov
bez toho, aby sa k uvedenej námietke ďalšieho účastníka 3/ mohli vyjadriť a toto rozhodnutie je

konečné, bez možnosti sa voči nemu odvolať, došlo k porušeniu nie len zákona o verejnom obstarávaní,
ale aj k porušeniu revíznej smernice, nakoľko žalobcovia nemali zabezpečenú možnosť sa domáhať
nápravy riadnym opravným prostriedkom. Uvedený postup pri zadávaní zákazky považovali za závažné
porušenie zákona o verejnom obstarávaní a práva EÚ. V súčasnosti existujú dve právoplatné a účinné
rozhodnutia toho istého subjektu, teda žalovaného, ktoré sú protichodné, pričom jedno rozhodnutie

považuje referenciu na vybudovanie systému GSM-R za dostatočnú na preukázanie podmienok
účasti a druhé, rovnako právoplatné druhostupňové, ktoré požaduje ešte raz preskúmať podmienky
účasti. Druhostupňovým rozhodnutím (napadnutým rozhodnutím) nedošlo k zrušeniu predchádzajúceho
rozhodnutia (rozhodnutie žalovaného č. 6387-6000/2017-ODI zo dňa 28.12.2017), takže vo veci
referencie na systém GSM-R zostali platné dve protichodné rozhodnutia.

53. Žalobcovia tiež namietali porušenie práva na dobrú správu vecí verejných. Z práva na dobrú
správu vecí verejných vyplýva právo byť vypočutý, čo bolo žalobcom vo verejnom obstarávaní resp. v
konaní o námietkach a následne v odvolacom konaní odňaté. Žalobcovia sa voči odvolacím námietkam
ďalšieho účastníka 3/ nemohli nielen účinne, ale dokonca nijako brániť, nemohli sa k nim ani vyjadriť,

a tak poukázať na fakt, že jednak boli námietky neprípustné, a jednak sa nezakladali ani na jednom
reálnom dôkaze, len na určitých pochybnostiach ďalšieho účastníka 3/. Právo byť vypočutý bolo
žalobcom napadnutým rozhodnutím odňaté a títo sa nemohli vyjadriť k novej skutočnosti, ktorá ich vrátila
do rozdielneho štádia verejného obstarávania ako zvyšných uchádzačov. Týmto zároveň došlo aj k
porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v neprospech žalobcov.

54. S porušením práva na dobrú správu vecí verejných spojili žalobcovia aj porušenie zásady
proporcionality. Dané opatrenie, ktorým boli žalobcovia vrátení späť do štádia preskúmania splnenia
podmienok účasti, nemožno považovať za primerané, nakoľko v tomto štádiu boli podmienky jeho
účasti niekoľkokrát vysvetlené a verejný obstarávateľ ich dôkladne posúdil a akceptoval. Podľa názoru

žalobcov nepodložená pochybnosť neúspešného uchádzača nemôže byť proporcionálna k jasným a
podloženým dôkazom, ktoré boli verejným obstarávateľom akceptované a mnohokrát preskúmané.55. Je v rozpore s princípom právnej istoty, aby žalovaný rozhodol o opätovnom dokazovaní podmienok
účasti len na základe nepodloženého názoru iného neúspešného uchádzača. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí postupoval v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, nakoľko znevýhodnil žalobcov

tým, že bez náležitých dôkazov rozhodol o opätovnom vyhodnocovaní jeho podmienok účasti a naopak
zvýhodnilďalšíchúčastníkov2/a3/,ktorýmpripustilpodanienámietokvočipodmienkamúčastižalobcov
ďaleko po lehote určenej na podanie námietok či odvolania voči rozhodnutiu žalovaného (rozhodnutie
žalovaného č. 6387-6000/2017-ODI zo dňa 28.12.2017) a bez predloženia akýchkoľvek relevantných
dôkazov im umožnil sa znova uchádzať o vyhodnotenie ich ponúk.

56. Žalobcovia nespochybňujú inštitút mimoriadne nízkej ponuky. To, čo však požaduje žalovaný, je v
rozpore so zákonom a súťažnými podmienkami. Ak by verejný obstarávateľ požadoval predkladať aj
vypracovanie kompletnej objektovej skladby diela s podrobným rozpisom nielen fundamentálnych, ale
aj čo možno najväčšieho množstva sekundárnych položiek, potom túto skutočnosť bol povinný uviesť
v súťažných podkladoch, čo neurobil.

57. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že by nemala nastať situácia, že uchádzač v rozhodnom
období iba vystavil faktúru a inkasoval odplatu za realizované práce a za účelom preukázania tejto
podmienky uviedol, aby si verejný obstarávateľ vyžiadal tzv. SAL. Žalobcovia opätovne zdôraznili,
že tieto nové podmienky neboli uverejnené v súťažných podkladoch zverejnených vo verejnej

súťaži a tieto ,,dodatočné“ podmienky nepožadoval žalovaný ani vo svojom skoršom rozhodnutí č.
6387-6000/2017-ODI z roku 2017. Verejný obstarávateľ viacerými žiadosťami o vysvetlenie zaslanými
po vydaní napadnutého rozhodnutia požadoval od žalobcov množstvo ďalších dokladov nad rámec
zákona o verejnom obstarávaní a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára
2014 o verejnom obstarávaní. Aj keď to žalobcovia považovali za neprimerané a diskriminačné, značné

množstvo požadovaných dokladov aj vysvetlení verejnému obstarávateľovi poskytli.

58. Žalobcovia v doplnení repliky zo dňa 13.06.2019 zotrvali na podanej žalobe a opätovne poukázali
na to, že verejné obstarávanie sa zadávalo s podmienkami ,,Žltá kniha“ FIDIC. Je preto podľa ich
názoru prehnaným formalizmom a administratívnou záťažou od žalovaného, aby dvaja uchádzači

(žalobcovia a ďalší účastník 3/) predkladali akési vypracovanie kompletnej objektovej skladby diela s
podrobným rozpisom nielen fundamentálnych, ale aj čo možno najväčšieho množstva sekundárnych
položiek. V rámci FIDIC Yellow Book (Žltá kniha), tzv. „Vyprojektuj a postav“ (Design and Built) je
zhotoviteľ zodpovedný za vyprojektovanie aj realizáciu diela, a to podľa požiadaviek objednávateľa.
Vyhotovené dielo musí byť vhodné pre zadaný účel (fit for purpose). Zhotoviteľ väčšinou vykonáva

dielo za pevnú, vopred dohodnutú cenu tvorenú paušálnymi združenými položkami a je zodpovedný
aj za správny rozpočet aj za ocenenie stavebných prác a za vykonanie diela za dohodnutú cenu.
Ak teda žalobcovia predložili vo verejnej súťaži ponuku, ktorá je v zmysle § 53 odsek 3 zákona o
verejnom obstarávaní mimoriadne nízkou, verejný obstarávateľ je povinný požiadať žalobcov o jej
vysvetlenie. Zo žiadneho právneho predpisu ani zo žiadneho súdneho rozhodnutia nevyplýva, že by

verejný obstarávateľ mohol žiadať pri vysvetlení mimoriadne nízkej ponuky v rámci podmienok žltého
FIDIC aj vysvetľovanie objektových skladieb a sekundárnych položiek. Zákonodarca v § 53 odsek 2
zákona o verejnom obstarávaní síce zakotvuje len fakultatívny výpočet spôsobov, akými môže (verejný)
obstarávateľ žiadať vysvetlenie neobvykle nízkej ponuky a verejný obstarávateľ má teda možnosť uviesť
aj iný spôsob, akým žiada preukázanie od uchádzača, že jeho cena nie je neobvykle nízka, no tieto

iné spôsoby musia vždy rešpektovať princípy verejného obstarávania, najmä princíp nediskriminácie
a rovnakého zaobchádzania. Žalobcovia predložili riadne vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky a tým
jednoznačne preukázali, že ich ponuka je seriózna.

59. Žalobcovia v doplnení repliky poukázali na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 29. marca 2012

vo veci C-599/10, SAG ELV Slovensko, a.s., FELA Management AG, ASCOM (Schweiz) AG,
Asseco Central Europe, a.s., TESLA STROPKOV, akciová spoločnosť, Autostrade per l'Italia SpA,
EFKON AG, Stalexport Autostrady SA proti Úradu pre verejné obstarávanie, za účasti: Národnej
diaľničnej spoločnosti, a.s., v ktorom Súdny dvor EÚ konštatoval, že prináleží vnútroštátnemu súdu,
aby preveril vzhľadom na všetky prvky v spise, ktorý mu bol predložený, či žiadosť o objasnenie

umožnila dotknutému uchádzačovi dostatočne vysvetliť základné charakteristické parametre jeho
ponuky. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ jednoznačne vyplýva, že je potrebné, aby bolo od verejného
obstarávateľa požadované skôr ako vylúči ponuku z dôvodu neobvykle nízkej ceny, aby preveril
základné charakteristické parametre ponuky, a to takým spôsobom, aby uložil na tento účel povinnosťpre uchádzača, aby poskytol potrebné odôvodnenie na preukázanie, že táto ponuka je seriózna
(rozsudok z 27. novembra 2001 v spojených veciach C-285/99, C-286/99, Lombardini a Mantovani).
Objasneniereálnostipredloženejponukymásvojemedze.Žalobcoviamalizato,žejepotrebnépožiadať

uchádzačov, ktorí predložili mimoriadne nízku ponuku o jej vysvetlenie tak, aby verejný obstarávateľ
preveril základné charakteristické parametre ponuky. Napadnuté rozhodnutie vybočuje z hraníc toho čo
je za týmto účelom potrebné a nevyhnutné.

Duplika žalovaného

60. Žalovaný v duplike zo dňa 22.01.2024 opätovne navrhol, aby správny súd žalobu odmietol podľa §
98 SSP, alternatívne, aby ju ako nedôvodnú zamietol.

61. Poukázal na to, že uvedené verejné obstarávanie, ku ktorému sa viaže napadnuté rozhodnutie,

je ukončené, a to uzatvorením a zverejnením „Zmluvy o dielo č. 01/2017“ s úspešným uchádzačom
– skupinou dodávateľov „JV ICM – VAHOSTAV-SK“, pričom táto zmluva o dielo bola uzatvorená dňa
09.09.2020 a nadobudla účinnosť dňa 10.09.2020. Uzatvorenie predmetnej Rámcovej dohody vyplýva
z verejne dostupných informácií v Centrálnom registri zmlúv, kde bola Zmluva o dielo zverejnená dňa
09.09.2020.

62. Žalovaný poukázal na rozhodnutie č. 6387-6000/2017 zo dňa 28.12.2017 o námietkach voči
vylúčeniu uchádzača zdôrazniac, že týmto rozhodnutím bolo síce posudzované splnenie podmienok
účasti týkajúcich sa technickej a odbornej spôsobilosti žalobcov, avšak, v tomto prípade podali
žalobcovia námietky proti vylúčeniu z predmetného verejného obstarávania a žalovaný sa stotožnil

so žalobcami, že kontrolovaný nepreukázal opodstatnenosť ich vylúčenia, nakoľko vylúčenie nebolo
založené na riadne zistenom skutkovom stave, ktoré nevyvoláva žiadne pochybnosti o nesplnení
predmetnej podmienky účasti. Dôvodom rozhodnutia žalovaného o námietkach proti vylúčeniu žalobcov
bola nepreskúmateľnosť rozhodnutia kontrolovaného o ich vylúčení, nie posudzovanie a konštatovanie,
či žalobcovia spĺňajú alebo nespĺňajú dotknuté podmienky účasti.

63. V kontexte uvedeného žalovaný konštatoval, že žalobcovia nevyčerpali všetky riadne opravné
prostriedky, nakoľko nepodali odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Aj keď žalobcovia vyjadrili
názor, že podľa nich prvostupňové rozhodnutie nekládlo nezákonné podmienky za účelom vyhodnotenia
mimoriadne nízkych ponúk (pričom však toto subjektívne posúdenie žalobcom muselo vyplynúť z

odôvodnenia rozhodnutia, nie z výroku), v každom prípade platí, že výrok rozhodnutia (ktorý je
kľúčový) tak či tak zaviazal kontrolovaného, aby ponuky z hľadiska mimoriadne nízkej ponuky opätovne
vyhodnotil. S výrokom tak žalobcovia nesúhlasili, a preto, podľa názoru žalovaného, v prípade, ak sa
cítili byť dotknutí na svojich právach, mali a mohli podať odvolanie, pričom následne by mali možnosť
podať aj správnu žalobu.

64. Zákonná úprava výslovne umožňovala žalobcom podať odvolanie, a až potom sa prípadne obrátiť
na správny súd. Napadnutým rozhodnutím sa mohli žalobcovia cítiť, že bolo zasiahnuté do ich práv a
právom chránených záujmov, avšak žalovaný mal za to, že žalobcovia mali výslovne zakotvený nárok na
uplatnenie riadnych opravných prostriedkov, ktoré nevyužili, a práve z tohto titulu v zmysle § 7 písm. a)

SSP nie je možné ich správnu žalobu preskúmať súdom. Z uvedeného taktiež vyplýva, že nie je možné
prijať názor žalobcov, že by v rámci administratívneho konania nemali možnosť domôcť sa svojich práv,
a preto prichádza do úvahy len nimi podaná správna žaloba.

65. V rozhodnutí č. 6387-6000/2017-OD zo dňa 28. 12. 2017 (rozhodnutie o námietkach voči vylúčeniu

uchádzača) bolo rozhodnuté o neodôvodnenosti rozhodnutia kontrolovaného ohľadom vylúčenia
uchádzača a v prvostupňovom rozhodnutí č. 11516-6000/2018 zo dňa 07.11.2018 (rozhodnutie o
námietkach voči vyhodnoteniu ponúk) bolo rozhodnuté o vyhodnotení ponúk (a to všetko len v rozsahu
podaných námietok). Z uvedeného vyplýva, že obe rozhodnutia nie sú rozhodovaním v tej istej veci,
preto z nich ani neplynú protichodné závery tak, ako tvrdili žalobcovia.

66. K námietke ohľadom práva byť vypočutý v predmetnom konaní žalovaný uviedol, že konanie o
námietkachjekonanímadministratívnym,ktoréhopriebehjeupravenývzákoneoverejnomobstarávaní,
pričom na uvedenú právnu normu sa správny poriadok aplikuje len obmedzene. Zároveň, ustanovenie§ 173 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní účinného v rozhodnom čase zakotvovalo možnosť
žalovaného vyzvať na vyjadrenie k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne v
tejto lehote navrhnúť jeho doplnenie, avšak táto možnosť žalovaného sa vzťahuje len na účastníkov

konania. Žalovaný nemal ani povinnosť, ani možnosť vyzvať žalobcov, ktorí neboli účastníkmi konania
o námietkach, na vyjadrenie k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia.

VI.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka 1/

67. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení zo dňa 03.10.2024 uviedol, že nakoľko návrhu žalobcov na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nebolo vyhovené, je predmetná zákazka v súčasnosti realizovaná
ďalším účastníkom 3/.

68. Ďalší účastníci 2/ a 3/ nevyužili právo vyjadriť sa v predmetnom súdnom konaní.

VII.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

69. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon
súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/49/2019 bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto
súde vedená pod sp. zn. BA-1S/49/2019.

70. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13
ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 24.06.2025 za účasti právneho zástupcu žalobcov,
žalovaného a ďalších účastníkov 1/ a 2/.

71. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

72. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti
postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134
ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods.
2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali

v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

73. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní

pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.

74. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia
dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp
transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

75. Podľa § 34 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, technická spôsobilosť alebo odborná
spôsobilosť sa preukazuje podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných
prác alebo služieb doloženým jedným alebo niekoľkými z týchto dokladov:zoznamom stavebných prác uskutočnených za predchádzajúcich päť rokov od vyhlásenia verejného
obstarávania s uvedením cien, miest a lehôt uskutočnenia stavebných prác; zoznam musí byť doplnený
potvrdením o uspokojivom vykonaní stavebných prác a zhodnotení uskutočnených stavebných prác

podľa obchodných podmienok, ak odberateľom

1. bol verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ podľa tohto zákona, dokladom je referencia,
2.bolaináosobaakoverejnýobstarávateľaleboobstarávateľpodľatohtozákona,dôkaz oplnenípotvrdí
odberateľ; ak také potvrdenie uchádzač alebo záujemca nemá k dispozícii, vyhlásením uchádzača alebo

záujemcu o ich uskutočnení, doplneným dokladom, preukazujúcim ich uskutočnenie alebo zmluvný
vzťah, na základe ktorého boli uskutočnené.

76. Podľa § 34 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, uchádzač alebo záujemca môže na preukázanie
technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti využiť technické alebo odborné kapacity inej osoby,
bez ohľadu na ich právny vzťah. V takomto prípade musí uchádzač alebo záujemca verejnému

obstarávateľovi alebo obstarávateľovi preukázať, že pri plnení zmluvy alebo koncesnej zmluvy bude
skutočne používať kapacity osoby, ktorej spôsobilosť využíva na preukázanie technickej spôsobilosti
alebo odbornej spôsobilosti. Skutočnosť podľa druhej vety preukazuje záujemca alebo uchádzač
písomnou zmluvou uzavretou s osobou, ktorej technickými a odbornými kapacitami mieni preukázať
svoju technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť. Z písomnej zmluvy musí vyplývať záväzok

osoby, že poskytne svoje kapacity počas celého trvania zmluvného vzťahu. Osoba, ktorej kapacity majú
byť použité na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musí preukázať splnenie
podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia a nesmú u nej existovať dôvody na vylúčenie
podľa § 40 ods. 4 písm. a) až h) a ods. 7, oprávnenie dodať tovar, uskutočňovať stavebné práce,
alebo poskytovať službu preukazuje vo vzťahu k tej časti predmetu zákazky alebo koncesie, na ktorú

boli kapacity záujemcovi alebo uchádzačovi poskytnuté. Ak ide o požiadavku súvisiacu so vzdelaním,
odbornou kvalifikáciou alebo relevantnými odbornými skúsenosťami najmä podľa odseku 1 písm. g),
uchádzač alebo záujemca môže využiť kapacity inej osoby len, ak táto bude reálne vykonávať stavebné
práce alebo služby, na ktoré sa kapacity vyžadujú.

77. Podľa § 40 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ posudzuje splnenie
podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania
alebo oznámenia o koncesii. Ak sú podmienky účasti uvedené aj v súťažných podkladoch alebo
koncesnej dokumentácii, nesmú byť v rozpore s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania alebo
oznámením o koncesii.

78. Podľa § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ
písomne požiada uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov, ak
z predložených dokladov nemožno posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienky účasti. Ak verejný
obstarávateľ alebo obstarávateľ neurčí dlhšiu lehotu, uchádzač alebo záujemca doručí vysvetlenie

alebo doplnenie predložených dokladov do a) dvoch pracovných dní odo dňa odoslania žiadosti, ak sa
komunikácia uskutočňuje prostredníctvom elektronických prostriedkov, b) piatich pracovných dní odo
dňa doručenia žiadosti, ak sa komunikácia uskutočňuje inak, ako podľa písmena a).

79. Podľa § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vylúčia

z verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak nesplnil podmienky účasti.

80. Podľa § 53 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné.
Komisia vyhodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa
na predmet zákazky alebo koncesie a v prípade pochybností overí správnosť informácií a dôkazov,

ktoré poskytli uchádzači; ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, komisia vyhodnotí ponuky aj
z hľadiska požiadaviek na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok. Ak
verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadoval od uchádzačov zábezpeku, komisia posúdi zloženie
zábezpeky. Ak komisia identifikuje nezrovnalosti alebo nejasnosti v informáciách alebo dôkazoch,
ktoré uchádzač poskytol, písomne požiada o vysvetlenie ponuky a ak je to potrebné aj o predloženie

dôkazov. Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie
zrejmých chýb v písaní a počítaní alebo oprava položkového rozpočtu, ak celková cena ponuky zostane
zachovaná a ak oprava položkového rozpočtu nemá vplyv na iné kritérium na vyhodnotenie ponúk.81. Podľa § 53 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ak sa pri určitej zákazke javí ponuka ako
mimoriadne nízka vo vzťahu k tovaru, stavebným prácam alebo službe, komisia písomne požiada
uchádzača o vysvetlenie týkajúce sa tej časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné. Vysvetlenie sa

môže týkať najmä:

a) hospodárnosti stavebných postupov, hospodárnosti výrobných postupov alebo hospodárnosti
poskytovaných služieb,
b) technického riešenia alebo osobitne výhodných podmienok, ktoré má uchádzač k dispozícii na

dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác, na poskytnutie služby,
c) osobitosti tovaru, osobitosti stavebných prác alebo osobitosti služby navrhovanej uchádzačom,
d) dodržiavanie povinností v oblasti ochrany životného prostredia, sociálneho práva alebo pracovného
práva podľa osobitných predpisov,
e) dodržiavanie povinností voči subdodávateľom,
f) možnosti uchádzača získať štátnu pomoc.

82. Podľa § 53 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, ak boli predložené najmenej tri ponuky od
uchádzačov, ktorí spĺňajú podmienky účasti, ktoré spĺňajú požiadavky verejného obstarávateľa alebo
obstarávateľa na predmet zákazky, mimoriadne nízkou ponukou je vždy aj ponuka, ktorá obsahuje cenu
plnenia najmenej o

a) 15 % nižšiu, ako priemer cien plnenia podľa ostatných ponúk okrem ponuky s najnižšou cenou alebo
b) 10 % nižšiu, ako je cena plnenia podľa ponuky s druhou najnižšou cenou plnenie.

83.Podľa§53ods.4zákonaoverejnomobstarávaní,komisiazohľadnívysvetlenieponukyuchádzačom

v súlade s požiadavkou podľa odseku 1 alebo odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky uchádzačom,
ktoré vychádza z predložených dôkazov.

84. Podľa § 53 ods. 5 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávať a obstarávateľ
vylúčia ponuku, ak uchádzačom predložené vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky a dôkazy dostatočne

neodôvodňujú nízku úroveň cien alebo nákladov najmä s ohľadom na skutočnosti podľa odseku 2.

85. Podľa § 175 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov
kontrolovaného pred uzavretím zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon
a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi vo

vzťahu k zákazke alebo koncesii alebo ich časti odstrániť protiprávny stav.

86. Podľa § 175 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, úrad je povinný v odôvodnení rozhodnutia,
v ktorom konštatuje porušenie tohto zákona kontrolovaným, uviesť,

a) všetky zistené porušenia tohto zákona, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného
obstarávania spolu s údajom, či zistené porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného
obstarávania a
b) stručný návod kontrolovaného, ako v druhovo rovnakej veci v budúcnosti predísť porušeniu tohto
zákona.

87. Podľa § 185 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 151, § 154, § 156 ods. 6, § 158 ods.
2 prvej vety, § 182 a o proteste prokurátora.

88. Podľa § 185 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, na konanie podľa § 169 ods. 1 až 4, § 177 až
179a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa
nepoužijú § 14, § 18, § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 36, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného
predpisu o správnom konaní.

89. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný zmenil
prvostupňové rozhodnutie tak, že vo veci námietok navrhovateľa nariadil podľa § 175 ods. 1 písm.
a) zákona o verejnom obstarávaní verejnému obstarávateľovi vo verejnej súťaži na predmet zákazky
„ŽSR, Modernizácia železničnej trate Devínska Nová Ves – štátna hranica SR/ČR“ vyhlásenej vÚradnom vestníku Európskej únie č. 2017/S 022-036648 z 01. 02. 2017 a vo Vestníku verejného
obstarávania č. 24/2017 z 02. 02. 2017 pod značkou 1555 – MSP, odstrániť protiprávny stav, a
to konkrétne zrušiť informáciu o výsledku vyhodnotenia verejného obstarávania, zrušiť vyhodnotenie

ponúk z hľadiska mimoriadne nízkej ponuky pri všetkých uchádzačoch a opätovne vyhodnotiť ponuky
všetkých uchádzačov z hľadiska mimoriadne nízkej ponuky, ako aj odstrániť protiprávny stav zrušením
vyhodnotenia splnenia podmienok účasti v prípade uchádzača skupiny dodávateľov „Zhol – Todini“
zastúpenej spoločnosťou Integra Construction KZ, E. XX/X F., G., XXX XXX H., E. a opätovne vyhodnotiť
splnenie podmienok účasti tohto uchádzača, do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

90. Skôr, ako správny súd pristúpil k jednotlivým námietkam žalobcov, považoval za potrebné
vysporiadať sa s tvrdením žalovaného o absencii právomoci správneho súdu podrobiť napadnuté
rozhodnutia súdnemu prieskumu z dôvodu nesplnenia podmienky ustanovenej v § 7 ods. 1 písm.
a) SSP, a to povinnosti vyčerpať riadny opravný prostriedok. Povinnosť vyčerpať riadny opravný

prostriedok je najtypickejším prejavom zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii
odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Subjektom,
ktorý je nositeľom tejto povinnosti, je fyzická a právnická osoba ako účastník administratívneho
konania a zainteresovaná verejnosť, ak má v administratívnom konaní oprávnenie na podanie riadneho
opravného prostriedku. Špecifickým prípadom, kedy nemožno od žalobcu požadovať vyčerpanie

riadneho opravného prostriedku, je stav, keď prvostupňový správny orgán žalobcovi vyhovel a až
na základe riadneho opravného prostriedku podaného iným účastníkom administratívneho konania
druhostupňovým správny orgán rozhodol inak.

91. V prejednávanej veci prvostupňovým rozhodnutím žalovaný nariadil podľa § 175 ods. 1 písm. a)

zákona o verejnom obstarávaní odstrániť protiprávny stav, a to konkrétne zrušiť informáciu o výsledku
vyhodnotenia verejného obstarávania, zrušiť vyhodnotenie ponúk z hľadiska mimoriadne nízkej ponuky
pri všetkých uchádzačoch a opätovne vyhodnotiť ponuky všetkých uchádzačov z hľadiska mimoriadne
nízkej ponuky. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ďalší účastník 3/, pričom žalobcovia odvolanie
nepodali. Napadnutým rozhodnutím bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie tak, že do výrokovej

časti bolo doplnené uloženie povinnosti verejnému obstarávateľovi odstrániť protiprávny stav zrušením
vyhodnotenia splnenia podmienok účasti v prípade žalobcov a tiež uloženie povinnosti opätovného
vyhodnotenia splnenia podmienok ich účasti v predmetnom verejnom obstarávaní. Z uvedeného je
zrejmé, že napadnutým rozhodnutím došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcov vo
väčšej miere, ako tomu bolo v prípade prvostupňového rozhodnutia. Až druhostupňovým rozhodnutím

došlo k zrušeniu vyhodnotenia splnenia podmienok účasti žalobcov a vrátilo ich to naspäť do štádia
posudzovania splnenia resp. nesplnenia podmienok účasti v predmetnom verejnom obstarávaní.

92. Na tomto mieste nemožno opomenúť § 2 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého každý, kto tvrdí, že jeho
práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej

správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom
orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na
správnom súde. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho
štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci.
Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto neprekračuje jej zverené právomoci, a jednak

poskytuje ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore
so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva by mala byť ochrana verejných subjektívnych práv
a jeho cieľom predovšetkým ochrana práv fyzických i právnických osôb a ich prostredníctvom potom
aj ochrana zákonnosti.

93. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už
ide o fyzickú, alebo právnickú osobu, ochranu nielen individuálnych, ale aj skupinových práv pred
činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana
jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia stojí aj na dodržiavaní
práva štátnymi orgánmi.

94. Ústava Slovenskej republiky vo svojom siedmom oddiele zaručuje každému právo na súdnu a inú
právnu ochranu na nestrannom a nezávislom súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky (článok
46 ods. 1 Ústavy SR). V článku 46 ods. 2 Ústava SR vymedzuje právo na ochranu pre každého, ktotvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže
domáhať každý prostredníctvom súdu za zákonom vymedzených podmienok. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy
SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Týmto zákonom, ktorý

ustanovuje podmienky a podrobnosti, je Správny súdny poriadok.

95. Ustanovenie čl. 46 ods. 2 Ústavy SR upravuje právo na prístup k súdu, a to ako lex specialis pre
prístupksprávnemusúduvoveci,oktorejrozhodolorgánverejnejsprávy.Vpodstateideokompetenčné
ustanovenie určujúce, kedy súdna moc preskúmava rozhodnutia orgánov verejnej správy. Podstatou

správneho súdnictva je teda ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v
správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti poškodená,
dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v
konaní ide.

96. Všeobecná právomoc správneho súdnictva vyplýva z čl. 142 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého súdy
preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo
iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Súdna kontrola verejnej správy je jednou
z najnaliehavejších požiadaviek dobrého fungovania moderného štátu.

97. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to predovšetkým s ohľadom na to, že napadnutým
(druhostupňovým) rozhodnutím došlo k zhoršeniu postavenia žalobcov a k zásahu do ich subjektívnych
práv a právom chránených záujmov vo väčšej miere ako prvostupňovým rozhodnutím, boli títo aktívne
legitimovaní na podanie správnej žaloby a správny súd má právomoc preskúmať nimi podanú správnu
žalobu. Okrem toho, žalobcovia boli v rámci predmetného verejného obstarávania oprávnení podať

námietky (aj odvolanie), a preto majú právo na to, aby o týchto námietkach ako aj o odvolaní bolo
rozhodnuté v súlade s právnymi predpismi. Preto nie je dôvod odoprieť im právo na súdnu ochranu
prostredníctvom správneho súdnictva garantovaného čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.

98. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/136/2013

zo dňa 17.12.2013, ktorý je možné analogicky aplikovať aj na prejednávanú vec v režime Správneho
súdneho poriadku. V tomto rozsudku najvyšší súd konštatoval, že „... V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa povinnosti členských štátov
zabezpečiť možnosť účinného a rýchleho preskúmania rozhodnutí verejných obstarávateľov (medzi
inými napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ z 8. septembra 2005 vo veci C - 129/04 Espace Trianon

SA, Société wallonne de location-financement SA (Sofibail) proti Office coimmunautaire et régional
de la formation professionnelle et de l´emploi (FOREM), bod 17, rozsudok z 11. januára 2005 vo
veci C-26/03, Stadt Halle, RPL Recyclingpark Lochau GmbH proti Arbeitsgemeinschaft Thermische
Restabfall- und Energieverwertungsanlage TREA Leuna, body 29 - 31 a 34 a rozsudok z 28. októbra
1999 vo veci C-81/98, Alcatel Austria a i., bod 32, 35a 43,), ako aj na svoje skoršie rozhodnutie vo

veci priznania aktívnej legitimácie na podanie žaloby uchádzača TSS Grade, ktorý nebol účastníkom
konania o námietkach, v ktorom dospel k záveru, že „... Ak rozhodnutie správneho orgánu nebolo vydané
vo formalizovanom procese podľa správneho poriadku alebo iného zákona, potom sa obmedzujúca
podmienka § 250 ods. 2 OSP (t.j. účasť v správnom konaní) nepoužije a žalobcovi postačí všeobecná
žalobná legitimácia vyplývajúca z ustanovenia § 247 ods. 1 OSP a to, že bol rozhodnutím a postupom

správneho orgánu ukrátený na svojich právach.....

...Ujma takýmto účastníkom verejného obstarávania vznikne tým, že môže dôjsť k uprednostneniu
uchádzača, ktorého ponuka nebola dôsledne posúdená z hľadiska návrhu neprimerane nízkej ceny,
čo je konanie v rozpore so zásadami verejného obstarávania, najmä zásady nediskriminácie a čestnej

hospodárskej súťaže...“ (Uznesenie NS SR č.k. 5Sžf/13/2012 z 29. marca 2012).“

99. K jednotlivým žalobným dôvodom žalobcov správny súd uvádza:

i. Žalobné dôvody – cenový návrh:

100. Pokiaľ ide o cenový návrh, správny súd uvádza, že v zápisnici z otvárania časti ponúk, označených
ako „Kritériá“ zo dňa 04.05.2018, je uvedená suma 212 493 055,37 eura bez DPH V zápisnici z otvárania
časti ponúk, označených ako „Kritériá“ – Oprava zo dňa 12.06.2018, je v rámci vysvetlenia ponukycenový návrh žalobcov vo výške 212 493 055,37 eura bez DPH zmenený na cenový návrh vo výške
216 767 699,45 eura bez DPH z dôvodu identifikácie zrejmých chýb v písaní a počítaní v ponuke
žalobcov.

101. Kontrolovaný pri vyhodnocovaní ponúk uchádzačov identifikoval, že žalobcovia nesprávne spočítali
položky v položke s názvom „Všeobecné položky“ pri stavbe A a stavbe B v tabuľke s názvom „Celkový
súhrn súpisu položiek“, ktorú predložil v časti ponuky, označenej ako „Kritériá“. Žalobcovia v položke
„Všeobecné položky“ tabuľka „Celkový súhrn súpisu položiek“ pri stavbe A uviedli 6 574 725,20 a pri

stavbe B uviedli 1 959 033,80, pričom pri stavbe A v položke „Všeobecné položky“ mala byť správne
uvedená suma 10 031 291,95 a pri stavbe B v položke „Všeobecné položky“ mala byť správne uvedená
suma 3 005 402,18. V návrhu na plnenie bola namiesto sumy vo výške 216 767 699, 45 eura bez DPH
uvedená suma vo výške 212 493 055,37 eura bez DPH. Žalobcovia listom „Vysvetlenie ponuky zo dňa
01.06.2018 – odpoveď“ potvrdili, že správnym cenovým návrhom na plnenie mala byť suma vo výške
216 767 699, 45 eura bez DPH.

102. Pri príprave ponuky do verejného obstarávania sa nepochybne môže stať situácia, že v rozsiahlom
výkaze vyvstane položka, ktorú daný uchádzač opomenul oceniť, prípadne tiež môže nastať chyba
v písaní alebo počítaní. Pokiaľ ide o chyby pri príprave rozpočtu, je potrebné vychádzať z dikcie § 53
ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý s takouto situáciou počíta, teda počíta s vysvetľovaním

nejasností a nezrovnalostí v ponuke. Opravy ponuky a s tým súvisiace vysvetlenia sú v zmysle § 53 ods.
1 zákona o verejnom obstarávaní limitované tým, že nesmie nastať situácia, že takouto opravou alebo
vysvetlením by došlo k zmene samotnej ponuky. Prípustné je iba odstránenie zrejmých chýb v písaní
a počítaní. Zo slovného spojenia uvedeného ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní
v znení „zrejmé chyby v písaní a počítaní“ ako aj s ohľadom na samotný účel zákona o verejnom

obstarávaní, ktorým je v súlade s princípom hospodárnosti a efektívnosti potrebné ponechať v procese
verejného obstarávania čo najvyšší počet uchádzačov, je podľa názoru správneho súdu potrebné toto
slovné spojenie vykladať extenzívne a slovné spojenie „zmena ponuky“ zas reštriktívnym spôsobom.

103. Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 4S/164/2011 zo dňa 21.06.2013 konštatoval, že „Podľa

názoru súdu, možno za chybu v písaní považovať pisárske preklepy, vynechanie písmen, nesprávne
citované ustanovenie predpisu, za chyby v počtoch - nesprávny súčet dvoch položiek a podobne.
Za chybu v písaní a počítaní nie je možné považovať zmenu doby poskytovanej záruky na predmet
dodávky, ani vynechanie druhu sankcie za nesplnenie zmluvných dohôd, tak ako boli určené verejným
obstarávateľom. V prípade ak by obstarávateľ akceptoval vysvetlenie dodávateľa týkajúce sa uvedených

v časti zmluvy o dielo, došlo by k zmene ponuky čo je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o
obstarávaní ako aj v rozpore s rozhodovacou praxou medzinárodných inštitúcií.“

104. V praxi sa môžu vyskytnúť viaceré druhy chýb v rozpočte na stavebné práce. Najčastejšie môže
ísť o nesprávny súčet dvoch položiek, dvojité zarátanie položiek, teda chyby spôsobené mechanickou

činnosťou. Takéto chyby je v procese verejného obstarávania uchádzačom možné dodatočne opraviť,
pričom takáto oprava sa väčšinou nepovažuje za nedovolenú zmenu ponuky. Tento postup pri oprave
ponuky teda predpokladá aj následnú situáciu, keď vysvetlením ponuky príde k zmene celkovej
ponukovej ceny, a teda aj k dovolenej zmene ponuky. Na tomto mieste prichádza do úvahy využitie
inštitútu vysvetlenia, pričom je potrebné počítať aj s tým, že môže dôjsť k predloženiu druhého návrhu na

plnenie toho istého kritériá. Každú takúto situáciu je nevyhnutné posudzovať individuálne a zodpovedať
otázku, či ponuku daného uchádzača je možné vysvetlením dodatočne opraviť alebo nie.

105. Bez ohľadu na to, ktorá ponuka žalobcov mala byť zohľadnená (či prvá ponuka, ktorá bola nižšia,
alebo druhá ponuka, ktorá bola vyššia), je potrebné skonštatovať, že ponuka žalobcov v predmetnom

verejnom obstarávaní bola zo všetkých predložených ponúk jednoznačne najnižšia. S ohľadom na
skutočnosť, že správny súd zistil iné závažné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy a s poukazom na bod 127. tohto rozsudku, považoval za predčasné zaoberať sa bližšie touto
námietku. Posúdenie, či ide o zrejmú chybu v písaní a počítaní alebo o zmenu ponuky bude v kontexte
ďalších vyjadrení v administratívnom konaní prináležať žalovanému.

ii. a iii. Žalobné dôvody – problematika vyhodnotenia ponuky žalobcov a vyhodnotenie podmienky
odbornej a technickej spôsobilosti:106. V súvislosti s namietaným porušením princípov verejného obstarávania správny súd uvádza,
že verejným obstarávaním sú postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa zadávajú
zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb,

koncesia a súťaž návrhov. Dôvodom k zadaniu verejnej zákazky je verejná potreba či verejný záujem
na zaistenie predmetu, služby či splnenie úlohy. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby rozpočtové prostriedky
boli použité len na legitímne účely a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z
osobitných predpisov, pričom je nevyhnutné zabezpečiť maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ich
použitia a zároveň vo verejnom obstarávaní zabezpečiť férovú súťaž. K tomuto cieľu sú povinní prispieť

jednak verejní obstarávatelia a tiež orgány verejnej moci vykonávajúce úradný dohľad nad procesom
verejného obstarávania. Preto sa pri verejnom obstarávaní uplatňuje princíp rovnakého zaobchádzania,
nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti.

107. Verejné obstarávanie sa musí realizovať v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, ide najmä o zásadu voľného pohybu tovaru, slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby,

ako aj s princípmi, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné
uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Predmetné princípy sledujú primárny cieľ, aby sa verejné
obstarávanie otváralo hospodárskej súťaži, aby túto rozvíjalo a chránilo. Tieto zásady (princípy)
majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných
zdrojov, t. j. prvotný záujem je na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní

verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom
zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú
vzájomnými konkurentmi.

108. Princípy verejného obstarávania teda vyžadujú, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia

pristupovali rovnako, nediskriminačne a transparentne vo vzťahu ku všetkým uchádzačom a záujemcom
v určovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk, na základe ktorých vyhodnocujú ponuky. Podľa čl. 2 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady z 31.03.2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na
práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, verejní obstarávatelia
zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne. Vo vzťahu

k vyššie uvedenej smernici treba poznamenať, že v Prílohe č. 6 k zákonu o verejnom obstarávaní
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie je uvedená okrem iných aj táto smernica,
t. j. jej ustanovenia boli transponované do ustanovení zákona o verejnom obstarávaní.

109. Súdny dvor Európskej únie vyvinul súbor základných zásad pre prideľovanie verejných zákaziek,

ktoré sú odvodené z pravidiel a základných zásad Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Základnou
povinnosťou obstarávateľa je postupovať pri zadávaní zákaziek v súlade s princípom rovnakého
zaobchádzania, nediskriminácie, transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti. Pri zásade rovnakého
zaobchádzania vychádza právna úprava verejného obstarávania z požiadavky na vylúčenie svojvôle
verejného obstarávateľa a uprednostňovania určitých subjektov. Zásada rovnakého zaobchádzania

implikuje princíp transparentnosti, aby mohlo byť overené, či je táto zásada dodržiavaná. Jej cieľom
je vylúčenie existencie rizika a svojvôle verejného obstarávateľa. Implikuje, že všetky podmienky a
pravidlá zvoleného postupu sú jasne, presne a jednoznačne stanovené vo vyhlásení verejnej súťaže
alebo v súťažných podkladoch (bod 39 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z
31.03.2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na

dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby) a má predstavovať spravodlivosť a rovnosť podmienok
(možností/ príležitostí) pre všetky subjekty, ktoré majú alebo mohli mať záujem o účasť na zadávaní
zákazky uchádzačov alebo záujemcov (rozsudok ESD Universale-Bau Ag C-470/99, rozsudok ESD
ATI EAC Srl e Viaggi di Maio Snc C-331/04, k podobným záverom dospel Európsky súdny dvor
aj v rozsudku zo dňa 13.11.2008 vo veci C-324/07, Coditel Brabant SA proti Commune d'Uccle a

Région de Bruxelles-Capitale s tým, že význam zásady transparentnosti v prvom rade smeruje k cieľu
samotného práva verejných zákaziek, ktorým je zabezpečenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti
nakladania s verejnými prostriedkami). Aj keď v judikatúre Súdneho dvora EÚ nebol exaktne vymedzený
princíp transparentnosti, vo svojej podstate zahŕňa predvídateľnosť jednotlivých procesných postupov
verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa v procese verejného obstarávania a vyjadruje požiadavku,

aby tento proces prebiehal v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.
Predvídateľnosť tohto procesu a postupu verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa korešponduje aj
s ústavným princípom právnej istoty a vytvára tak priestor pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi,ktorá by mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných zdrojov a tým aj k udržaniu hospodárnosti a
efektívnosti samotného procesu verejného obstarávania.

110. Pod transparentnosťou sa teda rozumie to, že bude prebiehať jasné a sledovateľné konanie, a že
budú použité predvídateľné kritériá. Uchádzač by mal mať možnosť vedieť už od začiatku, k čomu v
konkrétnom obstarávacom konaní dôjde a aké možnosti má pri prípadnej účasti na tomto konaní. To ho
bude chrániť pred tým, aby sa zúčastnil na takom konaní, v ktorom nemá vyhliadky na úspech, prípadne
mu vzniknú len zbytočné náklady.

111. K námietke žalobcu ohľadom porušenia princípu transparentnosti správny súd uvádza, že
k porušeniu tohto princípu v prejednávanej veci skutočne došlo. Princíp transparentnosti v tomto
prípade spočíva v požiadavke kladenej na verejného obstarávateľa, ktorého povinnosťou je venovať
zvýšenú pozornosť a obozretnosť pri stanovovaní podmienok účasti na verejnom obstarávaní, ako
aj dokladov na ich preukázanie v samotnom oznámení o vyhlásení verejného obstarávania tak, aby

napĺňali účel princípu transparentnosti vo verejnom obstarávaní. Inak povedané, vyžaduje sa, aby
verejný obstarávateľ jednotlivým záujemcom jasne a zrozumiteľne pretlmočil, čo konkrétne je od nich
požadované splniť a preukázať. V súlade s uvedeným princípom je následne kladená požiadavka na
verejného obstarávateľa, aby vyžadované podmienky účasti čisto a priehľadne vyhodnotil v súlade
s tým, čo bolo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania stanovené a zároveň, aby postupoval

v súlade s tým, čo si sám stanovil. Táto podmienka je jednou zo základných požiadaviek kladených
na proces verejného obstarávania a je potrebné, aby bola zo strany verejného obstarávateľa v každom
prípade rešpektovaná, nakoľko predstavuje predpoklad na následné dosiahnutie a naplnenie ďalších
princípov verejného obstarávania, a to princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, ktorý by
iste nebol dodržaný pri takom postupe verejného obstarávania, ktorý nepostupuje pri vyhodnocovaní

v súlade so stanovenými podmienkami účasti pri niektorom uchádzačovi, ako aj princípu hospodárnosti
a efektívnosti verejného obstarávania.

112. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ sa povinnosť obstarávateľa požiadať uchádzača alebo
záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov uplatní najmä v prípade, keď je

znenie ponuky formulované nejasne a okolnosti prípadu, o ktorých obstarávateľ vie, naznačujú,
že táto nejasnosť by sa pravdepodobne mohla jednoducho vysvetliť a mohla by byť jednoducho
odstránená. V takom prípade by postup obstarávateľa, ktorým by vylúčil ponuku uchádzača bez toho,
aby tohto uchádzača pred vylúčením požiadal o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov,
bol v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných. Ak by sa za takýchto okolností priznala

verejnému obstarávateľovi absolútna právomoc voľnej úvahy, bolo by to v rozpore so zásadou rovnosti
zaobchádzania (Antwerpse Bouwwerken, T-195/08, 10.12.2009, bod 56; Tideland Signal, T-211/02,
27.9.2002, Zb. s. II XXXX, body 37 a 38).

113. Okrem toho, podľa zásady proporcionality akty inštitúcií nesmú prekračovať hranice toho, čo

je vhodné a potrebné na dosiahnutie sledovaných cieľov, čo znamená, že v prípade, ak existuje
voľba medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné použiť opatrenie, ktoré je najmenej
obmedzujúce, a že spôsobené ťažkosti nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom
(Antwerpse Bouwwerken, T-195/08, 10.12.2009, bod 55; Adia interim, T-19/95, 8.5.1996, Zb. s. II 321,
bod 57; National Farmers’ Union, C-157/96, 5.5.1998, Zb. s. I 2211, bod 60). Táto zásada verejnému

obstarávateľovi ukladá, aby v prípade, ak sa stretne s nejasnou ponukou a žiadosť o spresnenie
obsahu uvedenej ponuky by bola schopná zabezpečiť právnu istotu rovnako ako okamžité zamietnutie
dotknutej ponuky, aby sa skôr rozhodol požiadať dotknutého uchádzača o spresnenia, akoby mal
čisto a jednoducho zamietnuť jeho ponuku (Antwerpse Bouwwerken, T-195/08, 10.12.2009, bod 55;
Adia interim, T-19/95, 8.5.1996, Zb. s. II-321, bod 57; Tideland Signal, T-211/02, 27.9.2002, Zb. s.

II XXXX, bod 43). Samozrejme odpovede uchádzača na žiadosť o vysvetlenie predloženú verejným
obstarávateľom nesmú presiahnuť rámec spresnenia obsahu jeho ponuky a meniť obsah tejto ponuky
vzhľadom na podmienky stanovené v súťažných podkladoch (pozri Antwerpse Bouwwerken, T-195/08,
10.12.2009, bod 59).

114. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobcovia boli zo strany
kontrolovaného opakovane vyzývaní na vysvetlenie ponuky a v stanovených lehotách predložili všetky
požadované vysvetlenia. Pokiaľ ide o vysvetlenie otázky týkajúcej sa mimoriadne nízkej ponuky,
žalobcovia ju vysvetlili už v podaní (vysvetlení) zo dňa 10.07.2018, ku ktorému priložili aj znaleckýposudok. K uvedenému porušeniu princípu transparentnosti podľa názoru správneho súdu došlo
požadovaním vysvetlenia ponuky formou predloženia kompletnej objektovej skladby diela s podrobným
rozpisom nielen fundamentálnych, ale aj čo najväčšieho množstva sekundárnych položiek napriek tomu,

že tieto sa v zmysle súťažných podkladov nevyžadovali. Kritériom na vyhodnotenie ponúk v oznámení
o vyhlásení verejného obstarávania bola cena. Technická a odborná spôsobilosť bola jasne definovaná
v bode III.1.3 predmetného oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Žalovaný v prvostupňovom
rozhodnutí zdôraznil, že zo znenia uvedenej podmienky účasti vyplýva, že uchádzači mali technickú
a odbornú spôsobilosť preukázať aj prostredníctvom realizácie aspoň jednej zmluvy, na základe ktorej

boliuskutočnenéstavebnéprácesúvisiacesrealizáciousubsystémuETCSvhodnoteviacako5000000
eur. Na základe posúdenia dokladov predložených žalobcami dospel žalovaný v prvostupňovom
rozhodnutí k tomu, že nič nenasvedčuje, že by žalobcovia predmetnú podmienku účasti nesplnili tak,
ako bola stanovená. Aj potvrdenie od spoločnosti Bombardier obsahovala skutočnosti nasvedčujúce
tomu, že na železničnej trati „Zhezhkazgan-Saksaulskaya“ boli uskutočnené stavebné práce súvisiace
s realizáciou systému ETCS. Po preskúmaní obsahu námietok navrhovateľa mal žalovaný za to, že

navrhovateľ v nich nepredložil žiaden iný relevantný dôkaz, ktorý by mal preukazovať opak. K odlišnému
záveru dospel žalovaný až v napadnutom rozhodnutí na základe odvolania proti prvostupňovému
rozhodnutiu.

115. Správny súd mal za to, že v predmetnej veci došlo aj k porušeniu princípu proporcionality. Tento

princíp patrí medzi všeobecné princípy práva Spoločenstva, pričom opatrenia predvídané v predpisoch
Spoločenstvamusiabyťspôsobilédosiahnuťsledovanýcieľanesmúpresahovaťto,čojenadosiahnutie
daného cieľa potrebné. Premietnuté na danú vec: verejný obstarávateľ by nemal pri nejasnostiach
ponuky hneď konštatovať zrušenie vyhodnotenia splnenia podmienok účasti žalobcov, ale mal požiadať
o ďalšie vysvetlenie nezrovnalostí, ktoré mu vyvstali na základe dokumentov predložených odvolateľom

(ďalším účastníkom 3/). Až na základe presvedčivo zisteného skutkového stavu mal rozhodnúť o splnení
resp. nesplnení podmienok účasti žalobcov v predmetnom verejnom obstarávaní.

116. Žiadosť o vysvetlenie ponuky uchádzača je práve príkladom princípu proporcionality a jeho
rešpektovania verejným obstarávateľom. Ako vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu o verejnom

obstarávaní (k § 10), princíp proporcionality vo verejnom obstarávaní má predstavovať požiadavku na
primerané aplikovanie inštitútov zákona, napr. pri nejasnostiach ponuky by verejný obstarávateľ alebo
obstarávateľ nemal automaticky ponuku vylúčiť, ale mal by požiadať o vysvetlenie nezrovnalostí a až na
základe presvedčivo zisteného skutkového stavu by mal rozhodnúť o vylúčení alebo nevylúčení ponuky,
resp. v tomto prípade o splnení či nesplnení podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. Z podkladov v

danej veci nepochybne vyplýva, že žalovaný na základe dokumentov predložených ďalším účastníkom
3/ dospel k záveru o nesplnení podmienok účasti žalobcov, avšak opomenutím riadne odôvodniť tento
úkon došlo k porušeniu jednak princípu transparentnosti, ako aj princípu proporcionality.

iv. Žalobné dôvody – rozpor zisteného skutkového stavu a obsahu spisu:

117. Je potrebné prisvedčiť žalobcom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí prebral názory
odvolateľa (ďalšieho účastníka 3/) odvolávajúc sa na ním predložené doklady, konkrétne dva
dokumenty v talianskom jazyku preložené do slovenského jazyka - Certificato di esecuzione lavori
„CEL1“ (Osvedčenie o vykonaní prác) a „CEL2“ (Osvedčenie o vykonaní prác), avšak v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia bližšie neobjasnil, v čom konkrétne má spočívať ich relevancia pre posúdenie
splnenia podmienky účasti žalobcov v predmetnom verejnom obstarávaní. Pre úplnosť správny súd
poznamenáva, že uvedené dokumenty tvoria súčasť administratívneho spisu žalovaného, konkrétne
prílohu k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu.

v. Žalobné dôvody – podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy:

118. V prvom rade je potrebné uviesť, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy s poukazom na § 191 ods. 1 písm. g) SSP nie je akékoľvek porušenie procesného
predpisu, ale len také, ktoré je podstatné, teda porušenie určitej intenzity, ktoré zároveň mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Takáto vada spravidla
spočíva v porušení práv žalobcu ako účastníka konania, napr. nesprávna alebo nedostatočná realizácia
poučovacej povinnosti, pochybenia pri vykonaní dokazovania (neoboznámenie s vykonaným dôkazom),
neumožnenie účastníkovi konania vyjadriť sa, ale aj prekážka právoplatnej rozhodnutej veci a iné.119. Pokiaľ ide o námietku žalobcov o porušení ústavného princípu res iudicata, túto vyhodnotil správny
súd ako nedôvodnú. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v

novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo
stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých
osôb. Nie je významné to, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné
postavenie. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. vyplýva z rovnakého skutku).

Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných
účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka
veciprávoplatnerozhodnutej,niejevýznamné,akosúdpoprávnejstránkeposúdilskutkovýdej,ktorýbol
predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý
skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne,
resp. inak. Obdobne to platí aj v rámci správneho konania a rozhodnutia vo veci, ako aj v rámci verejného

obstarávania.

120. V danom prípade nedošlo k porušeniu princípu res iudicata. Prvým rozhodnutím žalovaného
o spôsobilosti žalobcov v roku 2017 bolo rozhodnuté o námietkach žalobcov proti ich vylúčeniu
z verejného obstarávania, pričom žalovaný sa stotožnil s argumentmi žalobcov konštatujúc, že

kontrolovaný nepreukázal opodstatnenosť ich vylúčenia. Zároveň konštatoval nedostatočné zistenie
skutkového stavu veci kontrolovaným (ohľadom realizácie ETCS), a preto nariadil odstrániť protiprávny
stav, a to zrušiť rozhodnutie o vylúčení žalobcov a ich zaradení späť do procesu verejného obstarávania
anáslednéhoopätovnéhovyhodnoteniasplneniapodmienokichúčastiutohtouchádzača.Vtejtočastije
potrebné prisvedčiť žalovanému, že prvým rozhodnutím o spôsobilosti žalobcov z roku 2017 sa žalovaný

nezaoberal otázkou, či žalobcovia spĺňajú alebo nespĺňajú podmienky účasti, a teda nemožno hovoriť
o existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci.

121. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného však správny súd zistil, že v predmetnom
konaní skutočne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,

ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonnéhorozhodnutia.Vtejtosúvislostisprávnysúdpovažoval
za potrebné upriamiť pozornosť na § 185 zákona o verejnom obstarávaní, v ktorom je upravený vzťah
tohto zákona k správnemu poriadku. Ustanovenie § 185 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní upravuje
jeho vzťah k správnemu poriadku ako celku tak, že vylučuje aplikáciu správneho poriadku na konania
podľa zákona o verejnom obstarávaní s výnimkou konaní podľa druhej hlavy šiestej časti zákona

o verejnom obstarávaní a vybraných konaní tretej hlavy šiestej časti zákona o verejnom obstarávaní
(§ 154, § 156 ods. 6, § 158 ods. 2 prvej vety), konania o uložení sankcie za správny delikt a konania
o proteste prokurátora, o ktorom rozhoduje Rada Úradu pre verejné obstarávanie podľa § 146 ods. 1
a § 179 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.

122. Ustanovenie § 185 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní upravuje vzťah tohto zákona k správneho
poriadku tak, že výslovne menuje konania, na ktoré sa uplatnia ustanovenia správneho poriadku, ak
zákon o verejnom obstarávaní neurčuje inak, pričom výslovne vylučuje aplikáciu vybraných ustanovení
správneho poriadku.

123. Z uvedeného vyplýva, že s poukazom na § 185 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní sa
na preskúmanie úkonov kontrolovaného vzťahuje správny poriadok. V zmysle § 3 ods. 2 správneho
poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje

návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

124. Tým, že žalovaný nevyzval žalobcu, aby sa oboznámil s podkladmi pre rozhodnutie v rámci

odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, konal podľa názoru správneho súdu v rozpore s § 3 ods.
2 správneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány povinné umožniť účastníkovi konania, aby
sa vyjadril k podkladu rozhodnutia. Uvedené ustanovenie zákona je v texte správneho poriadku ďalej
premietnuté aj do § 33 ods. 2 správneho poriadku. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že zákono verejnom obstarávaní nevylúčil aplikáciu § 3 ods. 2 správneho poriadku. Podľa základných pravidiel
správneho konania obsiahnutých v správnom poriadku sa má postupovať aj v prípade osobitných
konaní (zákon o verejnom obstarávaní), a to aj v prípade, ak z osobitnej úpravy vyplýva, že sa na

predmetné konanie správny poriadok nevzťahuje. Správny súd nielen v zmysle čl. 1 ods. 1 prvá
veta Ústavy Slovenskej republiky, ale aj v zmysle rezolúcie č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy o
správnom konaní zastáva právny názor, že zásady správneho konania sa musia vzťahovať aj na
osobitné správne konania, ktoré subsidiárne pôsobenia správneho poriadku výslovne vylúčili. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/68/2011 zo dňa 27.03.2012). Nedodržanie zásad správneho konania

je porušením zákona zo strany správneho orgánu, s ktorým sú, resp. môžu byť spojené verejnoprávne
aj súkromnoprávne následky, resp. potenciálne nároky účastníka konania, resp. toho, o koho právach
alebo právom chránených záujmoch sa koná.

125. Zásada súčinnosti upravená v § 3 ods. 2 správneho poriadku ukladá správnemu orgánu povinnosť
efektívne umožniť účastníkovi konania predkladať tvrdenia a dôkazy, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť

konanie v jeho prospech. Pokiaľ však účastník konania nevyužije priestor poskytnutý správnym orgánom
a v dôsledku jeho procesnej pasivity alebo nezodpovednosti dôjde k nevyhoveniu jeho žiadosti, tento
stav nemožno pripisovať na ťarchu postupu správneho orgánu. Túto možnosť však mal žalovaný
žalobcom poskytnúť, a to aj napriek tomu, že nepodali odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu,
a teda neboli účastníkmi konania v odvolacom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého

rozhodnutia, a to predovšetkým z dôvodu, že žalovaný rozhodoval o ich subjektívnych právach
a o zrušení vyhodnotenia splnenia podmienok ich účasti v predmetnom verejnom obstarávaní. K vydaniu
napadnutého rozhodnutia žalovaný pristúpil na základe dôkazov predložených odvolateľom (ďalším
účastníkom 3/), pričom k týmto dôkazom sa žalobcovia nemohli vyjadriť, čo je v podmienkach právneho
štátu neakceptovateľné.

126. Za situácie, kedy žalovaný na základe odvolania podaného účastníkom 3/, ktorý rovnako ako
žalobcovia nebol v rámci prvostupňového konania o námietkach účastníkom konania, rozhodoval
o zrušení vyhodnotenia splnenia podmienok účasti žalobcov, mal predmetné odvolanie vrátane jeho
príloh doručiť žalobcom. Žalovaný uvedeným nekonaním porušil § 3 ods. 2 správneho poriadku, teda

inštitút súčinnosti. Žalobcovia nepochybne boli osobami, ktorých sa predmetné odvolanie a následne
vydané napadnuté rozhodnutie týka a ktoré zasiahlo do ich práv vo väčšej miere ako prvostupňové
rozhodnutie. Samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval nedostatočné vyhodnocovanie
splnenia podmienky účasti týkajúcej sa GSM-R žalobcami, a to predovšetkým vo svetle dôkazov
predložených odvolateľom (ďalším účastníkom 3/) a tiež skonštatoval, že z predložených dôkazov

vyplývajú pochybnosti. S ohľadom na tieto skutočnosti a za účelom riadneho posúdenia týchto dôkazov
mal žalovaný dať žalobcom príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa
vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, prípadne mal využiť inštitút vysvetlenia alebo
doplnenia predložených dôkazov. Z pohľadu správneho súdu bolo rozhodnutie o zrušení vyhodnotenia
splnenia podmienok účasti v prípade žalobcov predčasné.

127. Pre úplnosť správny súd dodáva, že ak sú vady spočívajúce v porušení ustanovení o konaní takého
charakteru a takej miery závažnosti, že bránia preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach
uplatnených žalobných bodov, prihliada na ne správny súd aj vtedy, ak neboli žalobcom výslovne
namietané (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 As 6/2007 alebo uznesenie rozšíreného senátu

Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 7 Azs 79/2009).

128. Po preskúmaní veci v medziach žalobných námietok dospel správny súd k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu, že došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie

nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Správny orgán je viazaný vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný
vo veci na základe indícií správneho súdu opätovne konať a rozhodnúť.

129. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešným žalobcom priznal

plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalším účastníkom 1/ až 3/ nepriznal v
zmysle§169SSPacontrarionáhradutrovkonania,pretoženebolisplnenépodmienkynajehoaplikáciu.
Nevznikliimtotižtrovyvsúvislostisplnenímpovinnosti,ktorúbyimexplicitneuložilsprávnysúd.Správnysúdnevzhliadolanižiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorébyimmoholnáhradutrovkonania
priznať.

130. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. b/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 5. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025