Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/66/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200489
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200489.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Fandákovej LLM. a

členov senátu JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek
Radačovský,správcakonkurznejpodstatyúpadcuRB,VeľkéKapušanys.r.o.,sosídlomZelená273/36,
079 01 Veľké Kapušany, IČO: 36 602 809, so sídlom správcu Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO správcu:
35 553 961, právne zastúpený: ŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice,
IČO: 53 540 964, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100810702/2021 zo dňa
12.05.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie
/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie apríl 2012/

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej

hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia: 01/2012, 03/2012, 04/2012, 05/2012, 06/2012,
08/2012, 10/2012, 11/2012 a 12/2012.

2. Daňová kontrola sa začala dňa 04.11.2014, prerušená bola z dôvodu získania informácií na základe
medzinárodnejvýmenyinformácií(MVI)vobdobíod04.03.2015do20.11.2018avobdobíod04.01.2019
do 10.04.2019.

3. Daňová kontrola bola ukončená dňa 08.10.2019 doručením protokolu o daňovej kontrole č.
102303469/2019 zo dňa 07.10.2019 žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie.

4. Žalobca podal v určenej lehote dňa 18.02.2020 písomné vyjadrenie k protokolu o daňovej kontrole.

5. Dňa 12.03.2020 bol v Slovenskej republike vyhlásený mimoriadny stav v súvislosti s pandémiou
COVID-19.

6. Správca dane požiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom
konaní podľa § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. a rozhodnutím žalovaného mu bola lehota predlžená
do 18.11.2020.7. V priebehu vyrubovacieho konania bol vyhlásený konkurz na žalobcu uznesením Okresného súdu
Košice I sp. zn. 32K/3/2020 zo dňa 23.06.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 30.06.2020.

8. Správca konkurznej podstaty žalobcu JUDr. Marek Radačovský dňa 25.08.2020 podal žiadosť o
prerušenie daňového konania podľa § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19, v zmysle ktorého „Daňové konanie sa prerušuje na žiadosť daňového subjektu odo dňa

nasledujúceho po dni podania žiadosti do skončenia obdobia pandémie“. Prerušenie vyrubovacieho
konania z uvedeného dôvodu uplynulo dňa 30.09.2020 podľa § 2 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z. znení
novely zákonom č. 264/2020 Z. z., v zmysle ktorého „Na účely opatrení podľa … § 8 až 12, … sa
obdobie pandémie považuje za skončené 30. septembra 2020 ….“. Čo podľa správcu dane malo za
následok predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 68 zákona č. 563/2009 Z. z. o 36 dní.

9. Z administratívneho spisu vyplýva, že na základe jednej daňovej kontroly za viac zdaňovacích období
(ako sú označené v bode 1.) prebehlo jedno vyrubovacie konanie, pričom rozhodnutia vo vyrubovacom
konaní boli vydané už samostatne k jednotlivým zdaňovacím obdobiam.

10. Správca dane rozhodnutím č. 101788468/2020 zo dňa 23.11.2020 za zdaňovacie obdobie apríl

2012 žalobcovi určil rozdiel na DPH v sume 98.774,13 Eur na úhradu (nepriznanie nadmerného odpočtu
97.770,00 Eur a vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti v sume 1.004,12 Eur), ktoré rozhodnutie bolo na
odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (žalovaného) č.
100810702/2021 zo dňa 12.05.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

11. Rozdiel dane bol žalobcovi určený v dôsledku nepriznania oslobodenia od DPH v zmysle § 43
zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v nadväznosti na § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku
a rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-131/13, C-163/13 a C-164/13 zo dňa 18.12.2014
z vystavených faktúr pre maďarských odberateľov za apríl 2012, konkrétne pre spoločnosti Acélker Kft.
(v sume DPH 9.229,15 Eur), INKURENCIA Kft. (v sume DPH 19.306,42 Eur), Regalit Kft. (v sume DPH

60.978,40 Eur) a STAHL METAL KOMPLEX Kft. (v sume DPH 9.260,16 Eur), a to pre ustálenie, že
dodania týmto odberateľom boli súčasťou podvodných reťazcov:

- reťazce pri dodaniach tovaru (betonárska oceľ):

CELSAHUTAOstrowiec›RB,VeľkéKapušanys.r.o.›STAHLMETALKOMPLEXKft.›NEWINOVATION
Kft. › ARCELORMITTAL Distritut.Hungary Kft.

CELSA HUTA Ostrowiec › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Acélker Kft. › BUDAFER Zrt.

CELSA HUTA Ostrowiec › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Regalit Kft.

- reťazce pri dodaniach tovaru (slovenské zvitky a ukrajinské plechové tabule):

dovoz z tretích krajín › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › STAHL METAL KOMPLEX Kft. › NEW INOVATION

Kft. › ARCELORMITTAL Distritut.Hungary Kft.

dovoz z tretích krajín › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › INKURENCIA Kft. › BUDAFER Zrt.

U.S.Steel Košice s.r.o. › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › INKURENCIA Kft. › BUDAFER Zrt.

dovoz z tretích krajín › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Regalit Kft.

II.
Súdne konanie

12. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 16.07.2021 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj
„krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a aj prvostupňového rozhodnutia,
vrátenia veci na ďalšie konanie a náhrady trov súdneho konania.13. Podstatné žalobné námietky (body) vymedzil žalobca nasledovne:

- Namieta prekročenie zákonom obmedzenej dĺžky daňovej kontroly. Namieta, že správca dane v
rámci daňovej kontroly využíval prostriedky, ktorými umelo prerušoval daňovú kontrolu, dožiadania
prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (MVI) neboli zo strany správcu dane vypracované
kompletne a z tohto dôvodu ich bolo nutné opakovať, pričom údaje správca dane získaval
prostredníctvom MVI čiastkovo, v rámci výkonu daňovej kontroly správcom dane neboli dodržané

zákonné lehoty v rámci MVI (s poukazom na čl. 10 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010). Namieta,
že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí s dôvodnosťou, a teda
aj zákonnosťou opakovaných prerušení daňovej kontroly. Poukazuje na to, že daňová kontrola
trvala takmer päť rokov. Žalovaný sa v súvislosti s týmito odvolacími námietkami „vyhovoril“ na
nečinnosťmaďarskejfinančnejsprávy,avšaktátonečinnosťpodľažalobcumázanásledoknedôvodnosť
takého prerušenia. Nedôvodnosť a neprimeranosť správcom dane zvolených prostriedkov v rámci

daňovej kontroly preukazuje aj tá skutočnosť, že rovnaké informácie správca dane už v rámci inštitútu
MVI požadoval od maďarskej finančnej správy za roky 2011 a 2013. Správca dane vzhľadom na
uvedené vykonával nadbytočné úkony, ktoré v konečnom dôsledku neboli dôvodné. Podľa žalobcu
takýmto postupom správcu dane došlo k porušeniu základnej zásady správy daní podľa § 3 ods. 2
daňového poriadku, keďže vec nevybavil správca bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a nepoužil

najvhodnejšie prostriedky. Namietal, že správca dane ako deň prerušenia daňovej kontroly pre MVI
uviedol iný deň ako deň odoslania žiadosti o MVI.

- Namieta uplynutie lehoty na vyrubenie dane. S poukazom na to, že daňová kontrola a vyrubovacie
konanie sú dva rozličné inštitúty zahrnuté pod správu daní, uvádza, že prerušenie daňovej kontroly

správcom dane v zmysle uvedeného nemalo v prejednávanej veci žiaden vplyv na plynutie lehoty pre
zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 daňového poriadku. Protokol z daňovej kontroly ako aj napadnuté
rozhodnutie správcu dane boli žalobcovi preto doručené po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty
vymedzenej v § 69 ods. 1 daňového poriadku a správcovi dane uplynula v predmetnej veci lehota
pre vyrubenie dane. Uvádza, že ustanovenie § 61 daňového poriadku nemožno použiť na konanie

správcu dane v rámci daňovej kontroly, keďže daňová kontrola nie je daňovým konaním a predmetné
ustanovenie sa podľa žalobcu vzťahuje len na daňové konanie. Ak by chcel zákonodarca, aby sa
predmetné ustanovenie vzťahovalo aj na daňovú kontrolu, uvedené by muselo obsahovať konkrétne
ustanovenie daňového poriadku, ako je to napríklad v § 60 ods. 8 daňového poriadku, v ktorom sa
uvádza, že ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na daňovú kontrolu. Tiež uvádza, že ak sa

podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku na prerušenie daňovej kontroly primerane použije § 61 daňového
poriadku, uvedené znamená, že sa primeraná aplikácia § 61 má uplatniť len v rozsahu daňovej kontroly
a neplynutia lehôt na vykonanie daňovej kontroly, vyplývajúc z uvedeného nie v rozsahu daňového
konania a neplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň.

- Namieta zákonnosť protokolu pre chýbajúce zákonné náležitosti. K tejto námietke žalobca uvádza,
že sa správca dane nevysporiadal s námietkou chýbajúcej náležitosti protokolu, a to označenia sídla
Daňového úradu Košice v súlade s daňovým poriadkom, ktorý ako zákonnú náležitosť protokolu
neuvádza sídlo pobočky, ale výlučne sídlo daňového úradu. Zároveň namieta nevysporiadanie sa
žalovaného s touto námietkou uplatnenou v odvolaní.

- Namieta nevykonanie dôkazov vo vyrubovacom konaní. Namietal, že sa žalovaný v napadnutom
rozhodnutí vôbec nevysporiadal s námietkou ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Uviedol, že správca dane si nesplnil po doručení vyjadrenia žalobcu k protokolu zákonný imperatív a
nevykonal miestne zisťovanie ani dokazovanie. Správca dane sa len nepreskúmateľne obmedzil na

tvrdenie, že je pre neho zbytočné vykonať navrhnuté dôkazy. Žalobca uviedol, že u neho prebiehali u
rovnakého správcu dane za zdaňovacie obdobia roku 2011 daňové kontroly, v ktorých sa nezistili žiadne
pochybenia,pričomsprávcadanevýsledkytýchtokontrolžiadnymspôsobomnezohľadnil.Žalobcapreto
navrhuje vykonať pred súdom dokazovanie protokolmi z kontrol za zdaňovacie obdobia roku 2011, ktoré
podľa neho preukazujú rozdielnosť postupu správcu v obdobných veciach. Podľa žalobcu správca

dane porušil ustanovenie § 3 ods. 9 daňového poriadku, keďže pri rozhodovaní v skutkovo zhodných
prípadoch vznikli neodôvodnené rozdiely.- Namieta nepreukázané tvrdenia žalovaného ohľadom údajného podvodného konania. Žalobca v tejto
častisvojejžalobnejargumentáciezdôraznil,žesámpreukázalexistenciureálnehozdaniteľnéhoplnenia
a predložil správcovi dane v rámci daňovej kontroly všetky doklady, ktoré je povinný viesť a mať v

držbe, a vyčerpal tak vlastné dôkazné bremeno a opakovane zdôrazňuje znášanie dôkazného bremena
správcomdanevovzťahukpreukázaniudaňovéhopodvoduajtoho,žežalobca malalebomoholvedieť,
že dodanie tovaru bolo poznačené podvodným konaním. A zároveň opakovane namieta, že správca
dane svoje dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal existenciu akéhokoľvek podvodného konania
alebo existenciu daňového úniku, ako ani vedomosť či možnosť žalobcu sa dozvedieť o podvodnom

konaní. Zdôraznil, že nemal vedomosť o tom, či jeho odberatelia odvedú alebo neodvedú daň, pričom
takáto vedomosť nebola správcom dane preukázaná. Navyše žalobca nemá ani nemal akýkoľvek
vplyv na plnenie daňových povinností jeho odberateľmi po uskutočnení plnení. Namieta, že správca
dane pripísal na ťarchu žalobcu nesplnenie daňových a účtovných povinností odberateľov, na ktoré
žalobca nemá žiaden vplyv. Namieta, že správca dane ho zaťažil preukazovaním negatívnej skutočnosti
a inkvizične žiadal od žalobcu, aby preukázal, že sa podvodné konanie nestalo, čo objektívne nie

je možné, keďže negatívne skutočnosti nemožno dokazovať. Podľa žalobcu správca dane tvrdí, že
maďarská finančná správa voči odberateľom žalobcu vymáha daňové nedoplatky, keďže títo odberatelia
daň priznali, avšak zrejme neodviedli a v nadväznosti na to žalobca uvádza, že konaním slovenského
správcu dane voči nemu je narušený systém neutrality DPH, keďže z rovnakého zdaniteľného plnenia
dvaja intrakomunitárny správcovia dane vymáhajú sumu dane voči dvom subjektom. O nepreukázanosti

daňového podvodu a toho, že žalobca vedel alebo mal vedieť o daňovom podvode svedčí podľa
žalobcu aj tá skutočnosť, že žiadne podvodné konanie do dnešného dňa nezistili ani slovenské ani
maďarské OČTK. Žalobca poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-48/2003
Bond House, C-355/2003 Fulcum Elektronics, C-354/2003 Optigen a v spojených veciach C-80/2011
a C-142/2011 Mahagén a Dávid. Na podporu nejasnej, všeobecnej a nepreskúmateľnej argumentácie

správcu dane a žalovaného ohľadom vykonaných dôkazov a ich právneho posúdenia uvádza, že
správca dane nemôže vyvodzovať z toho, že žalobca neuplatnil všetky zmluvné oprávnenia voči
odberateľom žiadne závery vo veci neuznania nároku na odpočet DPH, pretože žalobca nemusí a
nemusel ani v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov realizovať všetky zmluvné oprávnenia a aj
keby ich realizoval voči odberateľom, uvedené by nemalo žiaden vplyv na jeho právo na odpočet. Ďalej

uvádza, že ani skutočnosť, že neuhradené platby za dané zdaniteľné plnenia sa u žalobcu pretavili
do pohľadávok, ktoré boli následne postúpené za odplatu, nemá vplyv na jeho právo na odpočet
DPH. Zdôrazňuje, že uzatvorenie dodávateľských zmlúv, zmlúv o postúpení pohľadávok, neplatenie
za tovar je úplne bežný jav vyskytujúci sa pri podnikateľskej činnosti, bez vplyvu na odpočet DPH a
už vonkoncom podľa žalobcu nepreukazuje tvrdené podvodné konanie a existenciu akéhosi správcom

dane vykonštruovaného reťazca. Považuje za účelové a neobjektívne, ak správca dane vo všeobecnej
rovine uvádza, že nerozumie zmluvným usporiadaniam medzi žalobcom a jeho odberateľmi, keď úhradu
dostával formou odplaty za postúpenie pohľadávok, ako aj tvrdenia správcu dane, že žalobca nepredložil
vyžiadané doklady, k čomu zdôraznil, že na všetky výzvy reagoval a správca mal k dispozícii po celý
čas výkonu kontroly jeho účtovníctvo.

- Namieta nepreukázané tvrdenia správcu dane a porušenie § 3 ods. 3 daňového poriadku (hodnotenie
dôkazov). V tejto časti žalobných námietok žalobca namieta, že nedostal v napadnutom rozhodnutí
odpovede na ním vznesené námietky v daňovom konaní. Namieta, že všeobecné konštatovanie správcu
o neprehľadnosti zmluvných vzťahov medzi žalobcom a jeho odberateľmi nie je dôkazom o akomkoľvek

daňovom podvodnom konaní, len dokazuje dôkaznú núdzu správcu dane. Zdôrazňuje, že nemal ani
nemá v právnom predpise zakotvenú povinnosť spárovať platby za vystavené faktúry. Pokiaľ sa správca
dane a žalovaný opakovane odvolávajú na charakteristiku odberateľov v Maďarsku, žalobca namieta,
že vychádzajú len z tvrdenia iného intrakomunitárneho správcu dane z Maďarska a tieto tvrdenia
nepredstavujú preukázané zistenia, ale len citáciu tvrdení iného správcu. Zdôrazňuje, že správca dane

nevykonal ako dôkaz výsledok daňových kontrol v Maďarsku, pričom vôbec nie je zrejmé, či predmetom
daňových kontrol u odberateľa žalobcu v Maďarsku boli aj obchody, ktoré boli predmetom daňového
konania na Slovensku. Namieta, že správca dane sa odhodlal na výklad zmlúv a z nich vyplývajúcich
práv a povinností žalobcu a svoj neprávny výklad neprípustne pripísal na ťarchu žalobcu, keď na základe
svojho výkladu zmlúv v časti dohodnutých zmluvných pokút tvrdí, že žalobca mal uplatňovať voči svojim

partneromzabezpečovacieprostriedky.Namieta,ževysvetleniepojmovuvádzanésprávcomdanenemá
žiadnu logiku, tieto vysvetlenia nemajú žiadne opodstatnenie vo vykonanom dokazovaní, keď správca
dane svojvoľne uvádza, ktorá spoločnosť je silná, ktorá slabá a ktorá je missing trader, z čoho potom
vyvodzuje svojvoľné závery. Z napadnutého rozhodnutia v podstate nie je zrejmé, čo je dôvodom nasamotné neuznanie nadmerného odpočtu DPH. Správca dane založil svoje rozhodnutie len na svojich
domnienkach a na tvrdeniach iného správcu dane.

- Namieta, že tvrdenia žalovaného a správcu dane (o tom, že žalobca nepostupoval s náležitou
obozretnosťou) nie sú v súlade so skutočnosťou. Žalobca považuje tvrdenie správcu dane o
nepostupovaní žalobcu s náležitou obozretnosťou za nepravdivé. Žalobca na ústnom pojednávaní,
na ktorom boli prerokované pripomienky žalobcu k protokolu uviedol, že si v roku 2012 overil svojich
odberateľov vo verejne dostupných registroch a overil aj existenciu registrácii odberateľov ako platcov

DPH. V roku 2012 nemal ani jeden z odberateľov vo verejne dostupných registroch negatívny záznam o
neplnení povinností voči finančnej správe, alebo voči štátu. Správca dane ani žalovaný na tieto tvrdenia
žalobcu nijako v napadnutom rozhodnutí nereagovali, keďže správca dane ani žalovaný nemajú jediný
dôkaz o tom, aby odberatelia žalobcu mali v roku 2012 akýkoľvek negatívny zápis vo verejne dostupných
registroch. Napokon samotný správca dane ako aj žalovaný zistili, že žalobcovi boli pohľadávky titulom
dodania tovaru uhradené, a to aj prostredníctvom faktoringovej spoločnosti Slovenskej sporiteľne a.

s.. Vzhľadom na uvedené neexistoval v roku 2012 jediný dôvod podozrievania odberateľov žalobcu
ako ani akýkoľvek dôvod nadobudnutia vedomosti o akomsi správcom dane tvrdenom „podvodnom
reťazci". Správca dane sa k týmto námietkam žalobcu, ktoré boli prednesené na poslednom pojednávaní
pred správcom dane nevyjadril vôbec, ale nepreskúmateľne uzatvoril, že si žalobca neoveril svojich
odberateľov.

14.Žalovanývovyjadreníkžalobezodňa22.09.2021žalobnébodyhodnotilakonedôvodnéspoukazom
azhrnutímdôvodovsvojhorozhodnutiaažalobunavrholzamietnuť. Žalobcavreplikezodňa25.10.2021
zotrval na dôvodnosti svojich žalobných námietok, ktoré v reakcii na vyjadrenie žalovaného zdôraznil.
Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.

15. Na pojednávaní konanom dňa 24.06.2025 sa nezúčastnil žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil,
prítomný zástupca žalobcu zotrval na žalobných bodoch a vo svojom prednese poukázal na
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým pre ich nezrozumiteľnosť
majúc za to, že dôvod nepriznania práva na oslobodenie od dane v nich bol vymedzený súčasne pre

nenaplnenie hmotnoprávnych podmienok, a to primárne a aj pre účasť daňového subjektu na daňovom
podvode, a to sekundárne. Takto vymedzené dôvody neuznania práva na oslobodenie si podľa žalobcu
jednak odporujú, keďže pri daňovom podvode splnenie hmotnoprávnych podmienok nie je sporné a
jednak nejde o dostatočne zrejmé a určité vymedzenie dôvodu neuznania práva. V tejto súvislosti
zdôraznil aj odlišné znášanie dôkazného bremena pri týchto dôvodoch neuznania práva na oslobodenie.

S poukazom na to, že v danom prípade nešlo o vyrubenie rozdielu dane pre neuznanie odpočtu z
dodávateľskej faktúry a s poukazom na to, že podľa objektívneho testu daňového podvodu správca
dane musí preukázať, že v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca došlo k daňovému podvodu,
uviedol, že v danej veci objektívne nemohlo ísť o predchádzajúci článok reťazca, nakoľko vyrubenie
dane sa týkalo odberateľskej faktúry vystavenej daňovým subjektom pre svojho odberateľa. Žalobca

uviedol, že predpokladom pre posúdenie veci ako daňového podvodu je v zmysle judikatúry SD EÚ tzv.
Axel Kittel test existencie daňového podvodu, ktorý podľa neho správca dane nerealizoval a neuniesol
svoje dôkazné bremeno.

III.

Relevantná právna úprava

16. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „zákon o DPH“) „Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený
z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet

predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a/ nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v
postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou
osobou, a b/ nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil
svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.“

17. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.“18. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku „Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu

podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.“

19. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku „Správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.“

20. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku „Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.“

21. Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku „Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po

uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.“

22. Podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku „Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na

vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov,1)
plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone
vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie
alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v

ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.“

23. Podľa § 69 ods. 3 daňového poriadku „Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov1) sa považuje doručenie a) protokolu z
daňovej kontroly, b) protokolu o určení dane podľa pomôcok.“

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

24. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3

písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“).

25. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej

lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 24.06.2025 dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná.

26. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane,
ktorým za zdaňovacie obdobie apríl 2012 žalobcovi určil rozdiel na DPH v sume 98.774,13 Eur

na úhradu, v dôsledku nepriznania oslobodenia od DPH v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o
DPH v nadväznosti na § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku a rozsudok Súdneho
dvora EÚ v spojených veciach C-131/13, C-163/13 a C-164/13 zo dňa 18.12.2014 z vystavených faktúr
pre maďarských odberateľov za apríl 2012, konkrétne pre spoločnosti Acélker Kft., INKURENCIA Kft.,
Regalit Kft. a A. B. C. C., a to pre ustálenie, že dodania tovaru (betonárska oceľ, slovenské zvitky

a ukrajinské plechové tabule) týmto odberateľom boli súčasťou podvodných reťazcov, ako sú tieto
označené v časti I. rozsudku.27. Správny súd poznamenáva, že dňa 24.06.2025 sa pred senátom 4S konali tri pojednávania v
právnych veciach žalobcu, v ktorých predmetom prieskumu boli samostatne tri rozhodnutia žalovaného
vzťahujúce sa k rôznym zdaňovacím obdobiam (3/2012, 4/2012 a 11/2012) nadväzujúce na totožnú

daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie. Vo všetkých troch rozhodnutiach bola žalobcovi určená DPH
na úhradu pre nepriznanie oslobodenia z dodaní tovaru maďarským odberateľom z dôvodu daňového
podvodu, pričom pri všetkých troch rozhodnutiach išlo o rozdielnych maďarských odberateľov, čiastočne
aj rozdielny tovar a rozdielne podvodné reťazce dodaní.

28. Samotné žalobné body v troch správnych žalobách podaných žalobcom, ktorými sa samostatne
domáhal prieskumu týchto rozhodnutí, boli totožné, a to nielen vo vzťahu k priebehu jednej daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré predchádzali vydaniu všetkých troch napadnutých rozhodnutí,
ale boli totožné aj vo vzťahu k vlastným záverom správnych orgánov bez akéhokoľvek diferencovania, či
špecifikácie žalobnej argumentácie v súvislosti s odlišnosťou odberateľov, tovaru či reťazcov. Obdobne
bol zástupcom žalobcu na troch pojednávaniach prednesený úplne totožný prednes vo vzťahu k

vlastným záverom správnych orgánov.

29. V nadväznosti na uvedené správny súd pri prieskume troch napádaných rozhodnutí limitovanom
totožnými žalobnými bodmi, dospel pri posúdení ich dôvodnosti v podstatnej časti k obdobným záverom
vo všetkých troch veciach.

K námietke prekročenia zákonom obmedzenej dĺžky daňovej kontroly

30. Zákonom stanovená dĺžka daňovej kontroly je maximálne jeden rok, pričom počas prerušenia
daňovej kontroly o. i. za účelom získania informácii spôsobom podľa osobitného predpisu táto lehota

neplynie (§ 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 1 písm. b) a § 61 ods. 5 daňového poriadku).

31. V predmetnej veci sa daňová kontrola začala dňa 04.11.2014, prerušená bola prvýkrát od 04.03.2015
do 20.11.2018 a druhýkrát od 21.11.2018 do 03.01.2019 a ukončená bola dňa 08.10.2019. Nie je
pochybné to, že bez období prerušenia dĺžka daňovej kontroly nepresiahla obdobie jedného roka, teda

zákonom stanovenú maximálnu dĺžku daňovej kontroly.

32. Podstatou vznesenej žalobnej námietky prekročenia zákonom obmedzenej (jednoročnej) dĺžky
daňovej kontroly bolo, že samotné prerušenia daňovej kontroly pre medzinárodnú výmenu informácií
(MVI) boli podľa žalobcu umelé, žiadosti neboli vypracované kompletne, preto ich bolo nutné opakovať,

neboli dodržané lehoty MVI, dožiadané orgány boli nečinné, žiadané boli informácie, ktoré už boli od
maďarskej finančnej správy požadované pri kontrolách za roky 2011 a 2013, čím išlo podľa žalobcu o
nadbytočné úkony a nedôvodné prerušenia kontroly pre MVI. Preto zjavne podľa žalobcu počas týchto
prerušení nedošlo k spočívaniu (neplynutiu) zákonnej jednoročnej lehoty, čím došlo k jej prekročeniu.
Žalobca tiež namietal, že správca dane ako deň prerušenia daňovej kontroly pre MVI uviedol iný deň

ako deň odoslania žiadosti o MVI a poukázal aj na to, že daňová kontrola trvala takmer päť rokov.

33. Správny súd k týmto námietkam v prvom rade uvádza, že sú formulované na tak všeobecnej
úrovni (bez konkrétneho vymedzenia, ktoré žiadosti o MVI neboli podľa žalobcu vypracované kompletne,
ktoré bolo potrebné z toho dôvodu opakovať, pri ktorých MVI neboli dodržané lehoty, a boli dožiadané

orgány nečinné, pri konkrétne akých informáciách mal žalobca za to, že už boli predmetom iných
dožiadaní pri iných kontrolách za ním označené roky 2011 a 2013, resp. bez uvedenia aký iný
deň odoslania žiadosti mal žalobca na mysli oproti dňu prerušenia daňovej kontroly), ktorá ich činí
nepreskúmateľnými. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou, aby pri takto
všeobecne formulovaných námietkach vyhľadával v administratívnom spise, rozhodnutiach správnych

orgánov, eventuálne vykonaním dokazovania konkrétne okolnosti, ktoré by napĺňali alebo vyvracali takto
formulované námietky. Osobitne, ak v predmetnej veci, ako už bolo uvedené, bola daňová kontrola
dvakrát prerušená z dôvodu viacerých žiadostí o MVI.

34. K takto všeobecne formulovaným námietkam správny súd môže len všeobecne uviesť, že pre

účelnosť MVI je určujúci okruh žiadaných informácií a ich potencionálna relevantnosť z hľadiska
kontrolou preverovaných skutočností. Pričom ani prípadné nepremietnutie získaných informácií pri
formulovaní vlastných záverov finančných orgánov nie je okolnosťou, ktorá by bez ďalšieho mohlazakladať neúčelnosť MVI, či nedôvodnosť prerušenia kontroly pre MVI, nakoľko tieto závery sú už vecou
hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci.

35. K trvaniu MVI a prekročeniu lehôt ustanovených v nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010
a ich dosahu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly správny súd poukazuje na to, že povahou
lehôt na poskytnutie MVI stanovených v tomto nariadení a otázkou ich vplyvu na zákonnosť prerušenia
daňovej kontroly správcom dane z dôvodu realizácie MVI sa už zaoberal Súdny dvor Európskej únie,
keď vo veci C-186/20, HYDINA SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021 konštatoval, že ,,článok 10 nariadenia Rady

(EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane
z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje
lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v
rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“

36. Pokiaľ ide o celkovú dĺžku trvania daňovej kontroly vrátane jej prerušení (skoro piatich rokov),
táto bola v predmetnej veci síce na hranici rozumnej prípustnosti toho, koľko môže daňová kontrola
trvať, avšak ani táto okolnosť neumožňuje vzhľadom na individuálne okolnosti predmetnej daňovej
veci celkovú dĺžku daňovej kontroly považovať za neproporcionálnu. Osobitne, vzhľadom na závažnosť
preverovaných skutočností, ktoré sa týkali vzťahov žalobcu na úrovni viacerých reťazcoch dodaní

s medzinárodným prvkom aj vzhľadom na to, že preverované okolnosti sa vyznačovali vysokou
zložitosťou, keďže bolo preverovaných viacero zdaňovacích období (01/2012, 03/2012, 04/2012,
05/2012, 06/2012, 08/2012, 10/2012, 11/2012 a 12/2012) s rôznymi subjektmi na pozícii dodávateľov,
odberateľov a prepravcov.

37. Na základe vyššie uvedeného správny súd žalobnú námietku týkajúcu sa dĺžky daňovej kontroly
nehodnotil ako dôvodnú.

K námietke uplynutia lehoty na vyrubenie dane

38. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú ani ďalšiu žalobnú námietku, a to námietku uplynutia resp.
prekročenia 5 ročnej lehoty na vyrubenie dane, ktorú žalobca odôvodňoval tým, že na plynutie 5 ročnej
lehoty na vyrubenie dane nemá vplyv prerušenie daňovej kontroly. Podľa žalobcu ak zo znenia § 46 ods.
10daňovéhoporiadkuvyplývalenprimeranépoužitieinštitútuprerušeniadaňovéhokonaniaupraveného
v § 61 daňového poriadku na daňovú kontrolu, potom prerušenie daňovej kontroly zároveň nezakladá

aj spočívanie lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 daňového poriadku.

39. Naopak podľa názoru správneho súdu, ak § 46 ods. 10 daňového poriadku odkazuje na primerané
použitie celého § 61 daňového poriadku, a teda nielen na použitie dôvodov prerušenia stanovených
v § 61 ods. 1 daňového poriadku, potom príslušný odkaz zahŕňa všetky ustanovenia § 61 daňového

poriadku vrátane § 61 ods. 5 daňového poriadku, ktorý ustanovuje, že dôsledkom prerušenia daňového
konania je neplynutie lehôt podľa daňového poriadku, teda vrátane lehoty pre zánik práva vyrubiť daň
podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku. Iný výklad by nevyhnutne znamenal, že každá daňová kontrola
(okrem kontroly začatej na podnet orgánov činných v trestnom konaní v zmysle § 69 ods. 4 daňového
poriadku) by musela byť ukončená do piatich rokov od konca roka, v ktorom o. i. vznikla povinnosť podať

daňové priznanie, pričom takýto výklad nie je možné ustáliť zo znenia, ako ani z účelu vzťahujúcej sa
právnej úpravy.

40. Zákonom stanovená lehota na vyrubenie dane, resp. lehota pre zánik práva vyrubiť daň je 5 ročná
a teda nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov

po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov (§ 69 ods. 1 daňového
poriadku).

41. V predmetnej veci daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012
bol povinný podať žalobca do 25.05.2012 a päťročná lehota na vyrubenie dane plynula od 01.01.2013
a bez prerušenia tejto lehoty by uplynula dňom 31.12.2017. Avšak vzhľadom na prerušenie daňovej
kontroly v trvaní viac ako troch rokov a tým aj prerušenia plynutia päťročnej lehoty pre zánik právavyrubiť daň a vzhľadom na ukončenie daňovej kontroly doručením protokolu žalobcovi dňa 08.10.2019,
v čase doručenia tohto protokolu ešte nedošlo k uplynutiu päťročnej lehoty pre zánik práva vyrubiť daň,
a doručením protokolu táto lehota začala plynúť znovu v zmysle § 69 ods. 2 a 3 daňového poriadku.

Preto ak došlo k vyrubeniu dane rozhodnutím správcu dane zo dňa 23.11.2020 v spojení s rozhodnutím
žalovaného zo dňa 12.05.2021 k jej vyrubeniu došlo v zákonnej päťročnej lehote.

K námietke zákonnosti protokolu pre chýbajúce zákonné náležitosti

42. K žalobcom namietanej absencii označenia sídla Daňového úradu Košice v súlade s daňovým
poriadkom, ktorý ako zákonnú náležitosť protokolu neuvádza sídlo pobočky, ale výlučne sídlo daňového
úradu, správny súd uvádza, že takýto nedostatok protokolu z daňovej kontroly nie je možné považovať
za vadu, ktorá by bola spôsobilá zakladať jeho nezákonnosť, v dôsledku čoho túto žalobnú námietku
hodnotil ako nedôvodnú.

K námietke nevykonania dôkazov vo vyrubovacom konaní

43. Ako dôvodnú nie je možné hodnotiť ani žalobnú námietku o nevykonaní dôkazov vo vyrubovacom
konaní, resp. nevysporiadania sa žalovaného s obdobnou odvolacou námietkou. Ak žalobca túto
žalobnú námietku vymedzil tak, že správca dane si nesplnil po doručení vyjadrenia žalobcu k

protokolu zákonný imperatív a nevykonal miestne zisťovanie ani dokazovanie, a len sa obmedzil
na tvrdenie, že je pre neho zbytočné vykonať navrhnuté dôkazy, správny súd opätovne zdôrazňuje,
že predpokladom preskúmateľnosti akejkoľvek žalobnej námietky je, aby z nej bolo zrejmé z akých
konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné.
Označená námietka žalobcu však opätovne takýmito charakteristikami nedisponuje, je formulovaná

všeobecne a už z toho dôvodu je nepreskúmateľná a tým nedôvodná. Žalobca ani len v minimálnom
rozsahu nevymedzil konkrétne vykonanie akých dôkazov navrhoval vo vyrubovacom konaní, aký vplyv
mohlo mať nevykonanie ním navrhovaných dôkazov na správnosť skutkových zistení a právnych
záverov správcu dane, resp. z akého dôvodu tieto (nešpecifikované) dôkazy nenavrhoval vykonať v
priebehu daňovej kontroly.

44. Ak žalobca v tejto časti žalobných námietok tiež namietal, že pri daňových kontrolách u neho
vykonaných tým istým správcom dane za zdaňovacie obdobia roku 2011 neboli zistené žiadne
pochybenia a vytýka nezohľadnenie výsledkov týchto kontrol v predmetnej veci majúc za to, že tieto
svedčia o rozdielnosti postupu a rozhodovania správcu v obdobných veciach a tým o porušení § 3

ods. 9 daňového poriadku, správny súd uvádza, že samotné vedenie iných daňových kontrol a ich
závery nepreukazujú rozdielnosť postupu a rozhodovania správcu v obdobných veciach, nakoľko v
každej jednotlivej veci je určujúce autonómne vyhodnotenie konkrétnej dôkaznej situácie. A dokonca
aj prípadné iné posúdenie podobnej dôkaznej situácie v inom zdaňovacom období pri náležitom
odôvodnení záverov konajúcich orgánov môže predstavovať posun v rozhodovacej činnosti reflektujúci

napr. aj judikatórne závery a samo osebe automaticky nepredstavuje porušenie zásady, v zmysle ktorej
správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené
rozdiely. Preto ani túto námietku súd nehodnotil ako dôvodnú.

K námietke hodnotenia dôkazov a vlastných skutkových a právnych záverov žalovaného a správcu dane

45. Správny súd vo vzťahu k tomuto okruhu žalobných námietok osobitne zdôrazňuje, že prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia bol oprávnený vykonať len v rozsahu vymedzenom žalobcami
formulovanými námietkami.

46. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobcovi bolo vo vzťahu k jeho maďarským
odberateľom Acélker Kft., INKURENCIA Kft., Regalit Kft. a STAHL METAL KOMPLEX Kft. odmietnuté
priznanie práva na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu
v posudzovanom zdaňovacom období apríl 2012 z dôvodu účasti na daňovom podvode. Tento
dôvod bol v rozhodnutí správcu dane, ako aj v preskúmavanom rozhodnutí vyjadrený dostatočne

jasne a určito, a teda zo strany žalovaného nedošlo k zmiešavaniu tohto dôvodu s inými dôvodmi
nepriznania práva na oslobodenie od dane. Preto pokiaľ žalobca na pojednávaní v predmetnej
veci zdôraznil nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre súčasné neuznanie práva z dvoch
nezameniteľných dôvodov – nesplnenia hmotnoprávnych podmienok oslobodenia a daňového podvodu,jeho argumentácia nemá oporu v obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ani v obsahu
rozhodnutia správcu dane.

47. Aplikácia právneho inštitútu daňového podvodu je možná aj vo vzťahu k právu na oslobodenie od
dane v spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Inštitút daňového podvodu možno aplikovať v
prípade, keď sa zdaniteľná osoba „dotknutou transakciou zúčastňuje na transakcii zapojenej do podvodu
v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe alebo na
výstupe zasiahol do reťazca dodania“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-131/13,

C-163/13 a C-164/13 - Schoenimport "Italmoda" Mariano Previti, bod 50). Teda právny inštitút daňového
podvodu možno uplatniť tak v prípade, ak sa daňový únik vyskytne v článkoch reťazca pred článkom
reťazca, na ktorom sa nachádza príslušná zdaniteľná osoba, a taktiež ak sa daňový únik vyskytne v
článku reťazca nachádzajúcom sa za článkom reťazca, na ktorom sa nachádza zdaniteľná osoba. Preto
nemôže obstáť argumentácia žalobcu uvedená na pojednávaní, že len v prípade podvodného konania
napredchádzajúcomčlánkureťazcaanienasledujúcomčlánkuprichádzadoúvahyneuznaniepráva,čo

dávaldosúvislostistým,ževdanomprípadesaneuznanieprávatýkaloodberateľskejfaktúryvystavenej
daňovým subjektom pre svojho odberateľa.

48. Na tomto mieste je potrebné reagovať aj na námietku žalobcu týkajúcu sa narušenia neutrality
dane z pridanej hodnoty, keď z rovnakého zdaniteľného plnenia dvaja intrakomunitárny správcovia dane

vymáhajúsumudanevočidvomsubjektom.Správnysúduvádza,ževyrubeniedane,čiužpreneuznanie
práva na odpočet dane, či práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní pre daňový
podvod, predstavuje práve pre dôvod takéhoto vyrubenia dane legitímnu výnimku zo zásady neutrality
DPH.

49. Predpoklady pre uplatnenie inštitútu daňového podvodu v prípade práva na oslobodenie od dane
sú zhodné s tými, ktoré sa uplatňujú v prípade posudzovania priznania práva na odpočítanie dane. Z
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel možno vyvodiť (abstrahovať) kritériá pre posúdenie
účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Ide o štyri kritéria (podmienky), pričom nesplnenie
akejkoľvek z nich znamená, že neboli splnené podmienky na odmietnutie nároku na odpočet, resp.

na neuznanie práva na oslobodenie od dane. Prvou podmienkou testu je existencia daňovej straty
(daňového úniku) ku dňu rozhodovania. Druhou podmienkou je, že preukázaná existencia daňovej straty
(úniku)boladôsledkompodvodnéhokonania.Treťou podmienkouje,abypodvodnékonanie,vdôsledku
ktorého vznikla daňová strata - únik bolo spojené s obchodnými transakciami daňového subjektu.
Napokon štvrtou podmienkou je preukázanie toho, že daňový subjekt vedel alebo pri vynaložení náležitej

opatrnosti mal alebo mohol vedieť o spojení podvodného konania s jeho obchodnými transakciami.
Dôkazné bremeno vo vzťahu ku všetkým kritériám, ktorých preukázanie je predpokladom odopretia
odpočtu dane resp. neuznanie oslobodenia od dane z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom
podvode zaťažuje správcu dane.

50. Pokiaľ žalobca namietal nepreukázanosť tvrdenia žalovaného ohľadom údajného podvodného
konania, opakovane všeobecne namietal, že správca dane svoje dôkazné bremeno neuniesol a
nepreukázal existenciu akéhokoľvek podvodného konania alebo existencie daňového úniku, ako ani
vedomosťčimožnosťžalobcusadozvedieťopodvodnomkonaní,resp.všeobecnenamietal,že správca
dane a žalovaný nerealizovali tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu, a tým neuniesli svoje

dôkazné bremeno a nepreukázali daňový podvod, ani účasť žalobcu na daňovom podvode, správny súd
tieto námietky nehodnotil ako dôvodné.

51.Správnysúdzdôrazňuje,žepodstatoupreukázaniadaňovéhopodvoduniejeto,abyfinančnéorgány
formálne vykonávali tzv. Axel Kittel test, ale to, či ich skutkové zistenia v súhrne dostatočne preukazujú

naplnenie judikatúrou súdneho dvora abstrahovaných kritérií pre záver o daňovom podvode a záver o
neuznaní odpočtu či oslobodenia od dane pre daňový podvod.

52. Vo vzťahu k existencii podvodu finančné orgány musia vysvetliť, v čom bola podstata daňového
podvodu, a to uvedením skutkových okolností, z ktorých je možné v ich súhrne ustáliť, že v

konkrétnej veci išlo o daňový podvod. Pre preukázanie daňového podvodu je pritom typická absencia
priamych dôkazov o podvodnom konaní, pretože práve podvodné konanie je postupom subjektov
v obchodnom reťazci zastierané. O podvode preto môžu svedčiť nepriame dôkazy spočívajúce v
neštandardných okolnostiach obchodných transakcií, ktoré jednotlivo nemusia byť nezákonné, anisvedčiť o daňovom podvode, avšak o daňovom podvode svedčia práve vo svojom súhrne. Zároveň
je potrebné dodať, že takéto neštandardné okolnosti nemožno striktne kategorizovať vo vzťahu k
jednotlivým podmienkam daňového podvodu, pretože je pre ne často charakteristické, že svedčia

súčasne o niekoľkých podmienkach daňového podvodu, t. j. tak o daňovom úniku, podvodnom konaní,
ako aj naplnení vedomosti, či možnosti vedomosti konkrétneho daňového subjektu o tom, že jeho
obchodná transakcia je súčasťou daňového podvodu.

53. Z obsahu napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím správcu dane vyplýva, že v predmetnej

veci bolo finančnými orgánmi vykonané rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého ustálili a popísali
existenciu obchodných reťazcov obchodovania s hutným materiálom s medzinárodnými prvkami pri
nákupe aj dodaniach. Analyzovali obchodovanie žalobcu, jeho odberateľov a ďalších spoločností vo
fakturačných reťazcoch a ustálili, že účelom týchto obchodných reťazcov bolo získanie daňovej výhody,
keď medzi určenými obchodníkmi dochádzalo k opakovaným prefakturáciam a premiestňovaniu toho
istého hutného tovaru do kruhu, znižovaniu jeho ceny iba kvôli získaniu DPH na určených maďarských

a slovenských spoločnostiach v priebehu celého roka 2012 (tovar bol niekoľko mesiacov predmetom
opakovaných prefakturácii a prepravy v rámci viacerých členských krajín), tiež ustálil nepriznanie, či
neodvedenie dane na niektorých stupňoch reťazca. Finančné orgány svoje závery o splnení podmienok
daňového podvodu odôvodňovali rozsiahlym okruhom zistených neštandardných okolností vzťahujúcimi
sa tak na podvodné konanie, ako aj naplnenie vedomostnej zložky u žalobcu.

54. Vzhľadom na uvedené správny súd nehodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu, že vysvetlenie
pojmov uvádzané správcom dane nemá žiadnu logiku, tieto vysvetlenia nemajú žiadne opodstatnenie
vo vykonanom dokazovaní, keď správca dane svojvoľne uvádza, ktorá spoločnosť je silná, ktorá slabá a
ktorá je missing trader, z čoho potom vyvodzuje svojvoľné závery. Správny súd uvádza, že subjektívne

neobsiahnutie logiky vymedzenia pojmov v napadnutom rozhodnutí neprestavuje spôsobilý dôvod na
spochybnenie ich správnosti.

55. Žalobca svoju všeobecnú námietku nepreukázania podmienok daňového podvodu (vrátane
vedomostnej zložky) konkretizoval len namietaním nesprávneho hodnotenia jednotlivých vybraných

čiastkových okolností finančnými orgánmi (neuplatnenie všetkých zmluvných oprávnení žalobcom voči
jeho odberateľom, postúpenie neuhradených pohľadávok voči odberateľom, usporiadanie zmluvných
vzťahov medzi žalobcom a jeho odberateľmi a ich neprehľadnosť, nespárovanie platieb za vystavené
faktúry, charakteristika maďarských odberateľov), bez toho, žeby namietal ostatné finančnými orgánmi
ustálené neštandardné okolnosti, ktorými tiež dôvodili preukázanosť daňového podvodu (vrátane

vedomostnej zložky).

56. Správny súd, aj s ohľadom na už vyššie uvedené zdôrazňuje, že pri limitovaní svojej prieskumnej
právomoci žalobnými bodmi, všeobecná námietka žalobcu o nepreukázaní daňového podvodu v spojení
s takto konkretizovanými žalobnými bodmi, by umožňovali prieskum záverov finančných orgánov

o hodnotení všetkých neštandardných okolností danej veci v ich súhrne, len v prípade dôvodnosti
žalobcom konkretizovaných námietok, čo ale správny súd nezistil. Inak povedané, len dôvodne
namietané nesprávne hodnotenie parciálnych okolností finančnými orgánmi by mohlo implicitne
konkretizovať obsah (inak nepreskúmateľnej) všeobecnej námietky o nepreukázaní daňového podvodu
(vrátane vedomostnej zložky), a to možným vplyvom takého nesprávneho hodnotenia na spôsobilosť

súhrnu ostatných (žalobcom nenamietaných) okolností danej veci preukázať daňový podvod (vrátane
vedomostnej zložky).

57. Vo vzťahu ku žalobcom konkrétne namietaným okolnostiam, ktoré boli podľa neho finančnými
orgánmi nedôvodne hodnotené ako okolnosti nasvedčujúce naplneniu podmienok podvodného konania

vrátanevedomostnejzložky,správnysúduvádza,žehocijemožnéprisvedčiťžalobcovi,ženeuplatnenie
všetkých zmluvných oprávnení voči jeho odberateľom v prípade nesplnenie ich záväzkov riadne a
včas, nespárovanie platieb s vystavenými faktúrami, postupovanie pohľadávok voči odberateľom iným
subjektom, nie sú zákonom nedovolenými konaniami, avšak to neznamená, že v okolnostiach danej veci
nepredstavujú neštandardné postupy žalobcu aj s ohľadom na rozsah takýchto postupov a štruktúru

reťazcov obchodov. Preto podľa názoru správneho súdu, ak finančné orgány takéto okolnosti na strane
žalobcu hodnotili ako neštandardné a nasvedčujúce daňovému podvodu (vrátane vedomostnej zložky)
námietky žalobcu uvedené neboli spôsobilé spochybniť. Obdobne to platí aj o namietanom hodnotení
neprehľadnosti zmluvných vzťahov žalobcu a jeho odberateľov, ako aj o charakteristikách maďarskýchodberateľov. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú ani námietku, že charakteristika maďarských
odberateľov nepredstavuje preukázané zistenia, ak sa opiera len o zistenia iného správcu a správca
dane nevykonal ako dôkaz výsledok daňových kontrol v Maďarsku vo vzťahu k týmto odberateľom.

Naopak je potrebné zdôrazniť, že informácie získané medzinárodnou výmenou informácii (MVI) od
maďarského správcu dane predstavujú relevantný dôkaz vo vzťahu k preverovaným odberateľom.

58. Pokiaľ žalobca v súvislosti s preukázaním vedomostnej zložky účasti na daňovom podvode namietal
aj tvrdenie žalovaného a správcu dane o tom, že žalobca nepostupoval s náležitou obozretnosťou, resp.

neoveril si svojich odberateľov, dôvodiac svoju námietku tým, že si svojich odberateľov overil vo verejne
dostupných registroch, vrátane overenia ich registrácie ako platcov DPH, pričom ani jeden z odberateľov
v rozhodnom období nemal v týchto registroch negatívny záznam o plnení svojich povinností, čo uviedol
aj v priebehu daňového konania (pri prerokovaní jeho námietok k protokolu) a negatívny záznam vo
verejných registroch nebol preukázaný ani správcom dane, správny súd ani túto námietku nehodnotil
ako dôvodnú.

59. Vo všeobecnosti správny súd opätovne uvádza (ako to už bolo vyššie uvedené k preukázaniu
všetkých podmienok daňového podvodu), že aj vedomostná zložka účasti na daňovom podvode
je preukázateľná nepriamymi dôkazmi, okolnosťami a indíciami zistenými správcom dane, ktoré vo
svojom súhrne (súhrn neštandardných okolností) sú spôsobilé odôvodniť záver, že dotknutý daňový

subjekt vedel, alebo vedieť mal a mohol o účasti na daňovom podvode. Tiež pripomína, že jednotlivé
neštandardné okolnosti môžu súčasne svedčiť tak o tom, že reťazec zdaniteľných plnení je postihnutý
podvodným konaním, ako aj o tom, že daňový subjekt o podvode vedel alebo vedieť mal a mohol.
Ak zistené neštandardné okolnosti svedčia o vedomej účasti na daňovom podvode, potom tvrdenie o
akýchkoľvek prijatých opatreniach nemôže byť spôsobilé uvedené zvrátiť. Len ak zistené neštandardné

okolnosti svedčia o tom, že subjekt mal a mohol vedieť o tom, že sa svojim zdaniteľným obchodom
zúčastňuje na reťazci obchodov postihnutých daňovým podvodom, v rámci hodnotenia vedomosti
daňového subjektu o účasti na daňovom podvode musí správca dane vziať do úvahy aj to, či daňový
subjekt prijal pri výkone svojej činnosti také opatrenia, ktoré je možné rozumne požadovať, aby sa
uistil, že jeho zdaniteľný obchod nie je súčasťou daňového podvodu. Posudzovanie prijatia rozumných

opatrení smerujúcich k tomu, aby sa daňový subjekt nestal svojim obchodom účastným na daňovom
podvode je podmienené primárne tvrdením a preukázaním takýchto opatrení daňovým subjektom.
Charakter neštandardných okolností konkrétneho zdaniteľného obchodu pritom určuje aj charakter
opatrení, ktorých prijatie je možné rozumne očakávať od daňového subjektu, na preukázanie jeho dobrej
viery v poctivosť obchodu. Správne orgány pritom nie sú povinné dávať návod, ako mal daňový subjekt

konať, aby sa vyhol účasti na daňovom podvode.

60. V nadväznosti na uvedené, ako aj v bode 53. zhrnuté zistenia finančných orgánov je potrebné
konštatovať, že samotné preverenie plnenia si povinnosti odberateľmi vo verejných registroch a ich
registrácie na DPH predstavuje len čiastkový a vo svojej podstate elementárny postup pri akomkoľvek

preverovaní obchodných partnerov, a už len preto, uvedeným nemôže byť vyčerpaná požiadavka
náležitej obozretnosti podnikateľa a prijatia rozumných opatrení smerujúcich k tomu, aby sa daňový
subjekt nestal svojim obchodom účastným na daňovom podvode. Pričom reťazce obchodovania s
hutným materiálom vymedzené v predmetnej veci, ktorých bol žalobca súčasťou predstavovali okolnosť,
pri ktorej sa preverovanie odberateľov vo verejných registroch nejaví ako primerané.

61. Pokiaľ žalobca spochybňoval preukázanosť daňového podvodu a naplnenie vedomostnej zložky
tým, že nemal vedomosť o tom, či jeho odberatelia odvedú alebo neodvedú daň, nemal akýkoľvek vplyv
na plnenie daňových povinností jeho odberateľmi po uskutočnení plnení a správca dane mu pripísal na
ťarchu nesplnenie daňových a účtovných povinností odberateľov, správny súd opätovne zdôrazňuje, že

prepreukázanosťdaňovéhopodvoduanaplnenievedomostnejzložkyjerozhodujúciapostačujúcisúhrn
neštandardných (podozrivých okolností), a nie priama vedomosť o budúcom správaní sa odberateľov.

62. Pokiaľ žalobca spochybňoval preukázanosť daňového podvodu a naplnenia vedomostnej zložky
tým, že žiadne podvodné konanie do dnešného dňa nezistili slovenské ani maďarské orgány činné

v trestnom konaní (OČTK), správny súd uvádza, že nie je možné zamieňať podvodné konanie v
zmysle trestnoprávnom s daňovým podvodom v zmysle administratívnoprávnom, nakoľko ide o dva
odlišné inštitúty, u ktorých je síce možný prienik, avšak preukázanosť daňového podvodu v zmysle
administratívnoprávnom nie je žiadnym spôsobom podmienená preukázaním trestnoprávneho konania.63. Pre úplnosť správny súd reagujúc na námietku žalobcu, že správca dane ho zaťažil preukazovaním
negatívnejskutočnostiainkvizičnežiadalodžalobcu,abypreukázal,žesapodvodnékonanienestalo,čo

objektívneniejemožné,keďženegatívneskutočnostinemožnodokazovať,uvádza,žeakprinespornom
znášaní dôkazného bremena správcom dane na preukázanie splnenia podmienok daňového podvodu,
mádaňovýsubjektvrámcidokazovaniaprávooznačovaťanavrhovaťdôkazynaspochybňovaniezistení
správcu dane a tým na svoju obranu, pričom uvedené je realizovaním práva dňového subjektu na obranu
a nie povinnosťou k preukazovaniu negatívnej skutočnosti.

64. Nakoniec správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou namieta
nedostatočné vyporiadanie sa žalovaného s jeho odvolacími námietkami. Z rozhodnutia žalovaného je
zrejmé akým spôsobom sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a dôvody jeho rozhodnutia
necharakterizuje zmätočnosť, nedostatok dôvodov a nepreskúmateľnosť. Taktiež je potrebné dodať,
že subjektívny nesúhlas žalobcu s vlastnými závermi žalovaného a jeho dôvodmi, vyjadrený v jeho

ostatných žalobných námietkach, nezakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

65. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako
nedôvodnú. (výrok I)

66. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré

by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal. (výrok II)

67. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 SSP, v znení
účinnom do 30.06.2023 v zmysle § 493e SSP)

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti.(§445ods.2SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)