Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100120
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100120.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Molčana a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Kataríny Petráň
Vinczeovej,vprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalepobytomC.D.E.F.XXX/X,XXXXXG.
C. H., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Kašuba, PhD., advokát, so sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin,
proti žalovanému: Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Nám. generála Viesta
2, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených
síl Slovenskej republiky č. OdVS-17-1/2024 zo dňa 18. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č. OdVS-17-1/2024 zo

dňa 18.01.2024 a personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky
č. 12 541 zo dňa 26.10.2023 zrušuje a vec vracia správnemu orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Dňa 12.10.2023 bol Personálnemu úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky doručený návrh
veliteľa 405. opravárenského práporu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka, pretože žalobca dňa 21.09.2023 oznámil, že mu bolo doručené uznesenie Okresnej prokuratúry

Banská Bystrica č. 2 Pv 127/23/6601-13 zo dňa 14.09.2023, ktorým bol schválený zmier. Dôvodom
trestného stíhania bol prečin – porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 zákona č.
300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“) v štádiu dokonaného trestného činu. Obsahom
zmieru je peňažná suma určená ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa
osobitného zákona v sume 100 Eur. Trestné stíhanie žalobcu bolo súčasne podľa § 215 ods. 1 písm.
g/ zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku (ďalej len „Trestný poriadok“) zastavené. Uznesenie
o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2023. Žalobca

teda prestal spĺňať podmienku prijatia do štátnej služby podľa § 16 ods. 1 písm. g/ zákona č. 281/2015
Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o štátnej službe profesionálnych vojakov“). Vzhľadom na to, že veliteľ 405. opravárenského práporu
je povinný spracovať návrh na prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka a predložiť
ho vedúcemu služobného úradu oprávneného vo veci rozhodnúť, veliteľ 405. opravárenského práporu
predložil návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 83
ods. 1 písm. f/ bod 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a navrhol žalobcu prepustiť so

služobného pomeru profesionálneho vojaka dňom doručenia personálneho rozkazu. Prílohou návrhu
na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru bolo uznesenie Okresnej prokuratúry
Banská Bystrica č. 2 Pv 127/23/6601-13 zo dňa 14.09.2023 o schválení zmieru a zastavení trestnéhostíhania žalobcu pre prečin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného
zákona v štádiu dokonaného trestného činu.

2. Personálny úrad Ozbrojených síl Slovenskej republiky („prvostupňový orgán“) následne dňa
16.10.2023 oznámil žalobcovi začatie konania o prepustení zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka, ktoré bolo oznámené žalobcovi prostredníctvom veliteľa v súlade s ustanovením § 92 ods. 3
zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov dňa 20.10.2023. V rovnaký deň ako bolo žalobcovi
oznámené začatie konania o prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, t.j. dňa

20.10.2023, žalobca podal vyjadrenie. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že nesúhlasí s prepustením zo
služobného pomeru profesionálneho vojaka a že má vedomosť o profesionálnych vojakoch, ktorí boli
v totožnej situácii a za totožného právneho stavu a nebolo voči nim začaté konanie o prepustenie
zo služobného pomeru. Žalobca mal zato, že takouto selekciou medzi jednotlivými prípadmi, ktorá
nevyplýva z objektívnych dôvodov, je preukázaná zaujatosť správneho orgánu, ktorú namietol v zmysle
ustanovenia § 9 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny

poriadok“).

3. Riaditeľ Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky personálnym rozkazom č. 12 541
z 26.10.2023 prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe
podľa § 83 ods. 1 písm. f/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, z dôvodu, že prestal spĺňať

podmienku podľa § 16 ods. 1 písm. g/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, pričom služobný
pomer žalobcu sa skončil dňom 22.11.2023 („prvostupňové rozhodnutie“). Riaditeľ Personálneho úradu
Ozbrojených síl Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na
skutočnosť, že na základe právoplatného uznesenia bolo zastavené trestné stíhanie žalobcu, ktorý
bol stíhaný pre úmyselný trestný čin – prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305

ods. 2 Trestného zákona z dôvodu schválenia zmieru medzi žalobcom a poškodeným sa žalobca
nepovažuje za spoľahlivého, čo musí profesionálny vojak spĺňať po celý čas štátnej služby, a preto bolo
potrebné rozhodnúť tak ako to ukladá zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov v ustanovení §
83 ods. 1 písm. f/ prvého bodu. V odôvodnení ďalej poukázal na to, že mu nemožno uprieť oprávnenie
vykonať opatrenia na ochranu poriadku vo veciach verejných, bezpečnosti občanov a vlastnej ochrany.

Skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka je možné len z dôvodov taxatívne vymedzených
v § 83 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, pričom ods. 1 uvedeného ustanovenia stanovuje
obligatórne dôvody pre prepustenie profesionálneho vojaka. Prepustenie zo služobného pomeru nemá
povahu sankcie, ale je následkom určitého správania sa profesionálneho vojaka, ktoré zákon definuje
ako nezlučiteľné s ďalším trvaním služobného pomeru k Ozbrojeným silám Slovenskej republiky.

Následne bolo v odôvodnení poukázané na špecifický charakter služobného pomeru profesionálnych
vojakov. Uvedené rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 22.11.2023 podľa § 91 ods. 2 s použitím
§ 91 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a žalobca bol súčasne poučený
o možnosti podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia (doručenia) personálneho rozkazu.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal včas odvolanie, kde namietal zaujatosť správneho
orgánu podľa § 9 Správneho poriadku a teda správny orgán nerozhodol o vylúčení resp. nevylúčení
v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 Správneho poriadku, pričom žalobca je presvedčený o tom, že
rozhodnúť vo veci pred týmto rozhodnutím nie je právne možné. Námietku zaujatosti žalobca oprel
o to, že má vedomosť o tom, že v iných prípadoch pri uzatvorení zmieru nedošlo k prepusteniu

profesionálnych vojakov a na uvedené služobný úrad v personálnom rozkaze reagoval tak, že
o takýchto prípadoch nemá vedomosť. Podľa žalobcu sa služobný úrad v personálnom rozkaze
neriadil ustanoveniami § 16 ods. 1 písm. g/, § 16 ods. 2 a § 16 ods. 5 písm. a/ zákona o štátnej
službe profesionálnych vojakov. Kategória spoľahlivosti je definovaná v ustanovení § 16 ods. 5 zákona
o štátnej službe profesionálnych vojakov ako negácia tam uvedených skutočností. Je ich viac ako 16

a každú modalitu negácie spoľahlivosti je potrebné posudzovať samostatne a to vo vzťahu k tomu, čo
obsahuje konkrétne zákonné ustanovenie. Ustanovenie § 16 ods. 5 písm. a/ zákona o štátnej službe
profesionálnych vojakov je tvorené dvoma podmienkami, ktoré musia byť splnené kumulatívne, pričom
u žalobcu síce došlo k schváleniu zmieru, avšak neexistuje čas troch rokov od právoplatnosti zmieru
do prijatia do štátnej služby. Je zrejmé, že žalobca môže po prijatí do štátnej služby stratiť spoľahlivosť

podľa § 16 ods. 5 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ale uvedené ustanovenie je jediným
ustanovením, ktoré sa vzťahuje na čas pred prijatím do štátnej služby a nie počas jej trvania. Iba takýto
výklad zodpovedá tomu, čo chcel zákonodarca podľa žalobcu povedať ustanovením o bezúhonnosti
v zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, kde sa priznávajúúčinkyzahladeniaodsúdeniaajpriúmyselnýchtrestnýchčinoch.Akbybolprofesionálnyvojakodsúdený
za úmyselný trestný čin (nie vojenský trestný čin a nie ani zločin) s uložením peňažného trestu, ktorý
by obratom zaplatil (dochádza tým k jeho zahladeniu podľa § 92 ods. 2 Trestného zákona), spĺňal by

naďalej podmienku bezúhonnosti a spoľahlivosti. Teda zákonodarca umožnil ďalšie pôsobenie v štátnej
službe profesionálnych vojakov i po ich odsúdení. Služobný úrad tak podľa žalobcu postavil zmier nad
odsúdenie.

5. Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky („žalovaný“) rozhodnutím č.

OdVS-17-1/2024 zo dňa 18.01.2024 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
(„napadnuté rozhodnutie“). K tvrdeniu žalobcu v odvolaní o rozdielnom prístupe k jednotlivým prípadom
skončenia služobného pomeru iných profesionálnych vojakov uviedol, že žalobca vo svojom podaní zo
dňa 20.10.2023 a ani v podanom odvolaní neuviedol žiadne podrobnosti o ostatných prepusteniach,
ktoré majú mať totožný skutkový a právny stav ako v prípade žalobcu. Preto nie je možné sa stotožniť
s tvrdením žalobcu, keďže ani jeden prípad podrobne nepopísal, čím prvostupňový a druhostupňový

správnyorgánnemalmožnosťporovnaťtvrdenéskutočnosti,čímniejepreukázanázaujatosťsprávneho
orgánu. žalovaný súčasne poukázal na to, že vylúčení môžu byť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 3
Správneho poriadku len zamestnanci správneho orgánu, nie riaditeľ, ktorý koná v mene správneho
orgánu v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 5 ods. 1 písm. c/ predpisu hlavného služobného úradu č. 108/2022
o ustanovení služobných úradov, o ustanovení rozsahu pôsobnosti veliteľov pri vykonávaní štátnej

služby profesionálnych vojakov. Argumenty žalobcu teda nemajú právnu relevanciu a ani silu, ktoré by
mohli podľa žalovaného viesť k možnej zmene rozhodnutia správneho orgánu na námietku zaujatosti
z dôvodu ich všeobecnosti a nepreskúmateľnosti, preto ich odvolací orgán považoval za irelevantné
a za účelovú obranu žalobcu. Žalobca podľa neho opomenul, že podmienku spoľahlivosti musí
profesionálnyvojakspĺňaťpočascelejdobytrvaniaštátnejslužby.Zpredloženýchlistínbolopreodvolací

orgán nepochybné, že žalobca v čase prepustenia z ozbrojených síl Slovenskej republiky podmienku
spoľahlivosti nespĺňal. Z ustanovenia § 16 ods. 5 písm. a/ zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov je nepochybné, že od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru po možné opätovné prijatie
do štátnej služby musí uplynúť čas troch rokov. Lehota troch rokov by v zmysle uvedeného ustanovenia
zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov uplynula najskôr dňa 15.09.2026, na základe čoho mal

odvolací orgán za jednoznačne preukázané nesplnenie druhej kumulatívnej podmienky vo veci stavu
spoľahlivosti žalobcu, resp. kedy by sa žalobca už považoval za spoľahlivého. Odvolací orgán mal za
preukázané, že žalobca svojim konaním naplnil obligatórny dôvod na skončenie služobného pomeru
podľa § 83 ods. 1 písm. f/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Po preskúmaní napadnutého
personálneho rozkazu a konania, ktoré mu predchádzalo, žalovaný ako odvolací orgán skonštatoval,

že prvostupňový orgán vychádzal z jemu dostupných informácií, ktoré objektívne posúdil a vyhodnotil
v rámci dokazovania, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého potom vychádzal pri svojom
rozhodovaní. Postup rozhodovania bol v súlade so Správnym poriadkom a zákonom o štátnej službe
profesionálnych vojakov, pri ktorom boli dodržané a rešpektované všetky základné zásady konania. Na
záver odôvodnenia žalovaný uviedol, že dôvod skončenia služobného pomeru uvedený v § 83 ods.

1 písm. f/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov je obligatórnym dôvodom na skončenie
služobného pomeru profesionálneho vojaka a preto nie je možné aplikovať iný postup, ako uvedený
v ustanovení § 83 ods. 1 písm. f/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov.
Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body
6. Žalobca podal všeobecnú správnu žalobu, v ktorej na prvom mieste poukázal na to, že ku

dňu spracovania návrhu na prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka (t.j. ku dňu
10.10.2023) bol v služobnom pomere 20 rokov a 37 dní a ku dňu prepustenia žalobcu zo služobného
pomeru profesionálneho vojaka chýbalo žalobcovi necelých desať mesiacov k splneniu podmienky
podľa ustanovenia § 143aa písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania všeobecnej

správnej žaloby. Dňa 23.05.2023 bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin porušovanie ochrany
rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona a táto skutočnosť viedla k vydaniu rozhodnutia,
ktorým bol žalobca v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov od dňa 08.08.2023 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Dňa 14.09.2023 nadobudlo
právoplatnosť uznesenie Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn.: 2 Pv 127/23/6601-13 zo

dňa 14.09.2023, ktorým bol v trestnej veci žalobcu schválený zmier a zastavené trestné konanie
podľa ustanovenia § 215 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku. Prvostupňový orgán personálnym
rozkazom č. 11546 zo dňa 27.09.2023 ukončil dočasné pozbavenie žalobcu výkonu štátnej služby
a to ku dňu právoplatnosti zastavenia trestného stíhania žalobcu (t.j. ku dňu 14.09.2023). Následnebol spracovaný návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, čím sa
začalo konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Dôvodom na
prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka malo byť to, že žalobca prestal

spĺňať podmienku spoľahlivosti v zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 písm. g/ zákona o štátnej službe
profesionálnych vojakov, pričom túto zákonnú podmienku je potrebné podľa ustanovenia § 16 ods.
2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov spĺňať po celý čas štátnej služby. Za spoľahlivú
osobu sa na účely zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov považuje občan, ktorého trestného
stíhanie vedené proti nemu pre okrem iného aj pre úmyselný trestný čin sa skončilo právoplatným

schválením zmieru a odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru do dňa prijatia
do štátnej služby neuplynuli tri roky. Žalobca k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru uviedol,
že považuje za preukázané, že správny orgán je zaujatý a túto okolnosť žalobca namietol v zmysle
ustanovenia § 9 Správneho poriadku. Túto námietku žalobca oprel o to, že má vedomosť o iných
prípadoch, v ktorých došlo k uzatvoreniu zmieru v trestnom konaní a následne nedošlo k prepusteniu
profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. Na základe uvedeného prvostupňový orgán vydal

prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcu v zmysle ustanovenia § 83 ods. 1 písm. f/ zákona o štátnej
službe profesionálnych vojakov prepustil zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej
službe ku dňu 22.11.2023. Predmetný personálny rozkaz bol dňa 22.11.2023 doručený žalobcovi. Na
námietku žalobcu, v ktorej žalobca namietol, že sa nepostupuje rovnako pri jednotlivých profesionálnych
vojakoch prvostupňový správny orgán uviedol, že o takýchto skutočnostiach nemá vedomosť. Následne

dňa 29.11.2023 podal žalobca proti personálnemu rozkazu odvolanie a požiadal aby prvostupňový
orgán napadnutý personálny rozkaz v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Správneho poriadku v spojení
s ustanovením § 219 ods. 3 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov zrušil a následne konanie
o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v zmysle ustanovenia § 98 ods.
1 písm. a/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov zastavil, prípadne ak riaditeľ Personálneho

úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky nebude postupovať v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1
Správneho poriadku, žalobca navrhol aby odvolací orgán personálny rozkaz v zmysle ustanovenia
§ 59 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 219 ods. 3 zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov zrušil a vec vrátil správnemu orgánu, ktorý napadnutý personálny rozkaz vydal na rozhodnutie
v zmysle ustanovenia § 98 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Žalovaný

podľa žalobcu nevysvetlil, prečo pri prepustení z existujúceho služobného pomeru profesionálneho
vojaka v stálej štátnej služby argumentuje prijatím do štátnej služby. Žalovaný rozhodnutím napadnutým
správnoužalobouargumentačneminulodvolaniežalobcuprotipersonálnemurozkazu.To,ženapadnuté
rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vyplýva podľa žalobcu aj
z ustanovenia § 76 ods. 7 a 8 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov – dočasné pozbavenie

výkonu štátnej služby. Ustanovenie § 16 ods. 5 písm. b/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov
kladie pri kategórii spoľahlivosti podmienečné zastavenie trestného stíhania s určením skúšobnej doby
na úroveň účinkov schválenia zmieru. Podľa žalobcu niet pochybností o tom, že zmier a zastavenie
trestného konania je menším zásahom do postavenia obvinenej osoby ako podmienečné zastavenie
trestného stíhania s uložením skúšobnej doby. Pri zmieri nie je potrebné sledovať ďalej obvinenú osobu.

Zmier je najmenším zásahom, je tzv. dobrodením zákona v prípade, že obvinená osoba skutok, ktorý
je kvalifikovaný ako trestný čin, spáchala. Žalovaný však v tomto prípade podľa žalobcu kladie zmier
účinkaminadpodmienečnézastavenietrestnéhokonania,badokoncanadodsúdeniezaurčitékategórie
trestných činov (prečin, ktorý nie je trestným činom vojenským), kde sa uložený trest zahladí jeho
vykonaním v prípade uloženia napr. peňažného trestu. Teda pri takomto postupe a výklade žalovaného

je zmier ťažším následkom pre profesionálneho vojaka, ako jeho odsúdenie. Tým žalovaný búra celú
koncepciu trestného práva a navyše, aplikuje zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov v rozpore
s jeho gramatickým a logickým výkladom. Ustanovenie § 16 ods. 5 písm. a/ zákona o štátnej službe
profesionálnych vojakov je možné podľa žalobcu vykladať len jediným možným spôsobom a to len
pre posúdenie o prijatí občana do štátnej služby. Ustanovenie § 16 ods. 2 zákona o štátnej službe

profesionálnych vojakov znamená len toľko, že pri profesionálnom vojakovi sa podmienka spoľahlivosti
môžeskúmaťvovzťahukostatnýmustanoveniam§16ods.5Zákona(písm.c/anasl.).Uzavretiezmieru
nie je pre profesionálneho vojaka porušením jeho spoľahlivosti – preňho už nie je možné posudzovať
čas od uzavretia zmieru do prijatia do štátnej služby, čo je podľa žalobcu v rozpore s elementárnou
logikou. Žalobca navrhol aby správny súd si vyžiadal od Okresného súdu Banská Bystrica zmier zo

dňa 13.03.2019 sp. zn. 1 M 3/19. Z toho podľa žalobcu vyplýva to, čo uviedol v podaniach služobnému
úradu, ako aj v úvode správnej žaloby. Žalobca je toho názoru, že iba z dôvodu, že žalobcovi v blízkej
dobe vzniká nárok na výsluhový dôchodok sa takýmto hrubo manipulatívnym spôsobom aplikuje zákon
o štátnej službe profesionálnych vojakov. Uvedené považuje žalobca za prejav priamej diskrimináciea úmyselného poškodzovania v majetkovej sfére, ako aj v sfére záruk rovného postavenia s ostatnými
profesionálnymi vojakmi. Žalobca požiadal nariadenie pojednávania. Na základe uvedeného žalobca
navrhol, aby Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako

aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo.

Vyjadrenie žalovaného a žalobcu
7. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe poukázal na to, že Okresná prokuratúra Banská
Bystrica uznesením sp. zn. 2 Pv 127/23/6601-13 zo dňa 14.09.2023 schválila zmier podľa § 220 ods.

1 Trestného poriadku uzavretý medzi žalobcom a poškodeným a súčasne zastavila trestné stíhanie
žalobcu za trestný čin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona,
ktoré bolo vedené proti žalobcovi na základe zistenia, že ako vodič osobného motorového vozidla
neoprávnene jazdil po lesnom pozemku v ochrannom pásme prírodnej pamiatky Hradené jazero Blatné,
vo vlastnom území Národného parku Veľká Fatra. Správna žaloba žalobcu obsahuje identické námietky,
ktoré uviedol žalobca vo vyjadrení k návrhu na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného

pomeru z 20.10.2023 a v odvolaní proti personálnemu rozkazu z 29.11.2023, pričom žalovaný ako
druhostupňový orgán sa týmito námietkami podľa žalovaného riadne vo svojom rozhodnutí vysporiadal
a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto žalované rozhodnutie je vecne a správne odôvodnené
a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Ustanovenie § 83 ods. 1 písm. f/ bod 1 zákona o štátnej
službe profesionálnych vojakov je kogentným ustanovením a preto služobný úrad nemôže použiť

správnu úvahu a rozhodnúť inak ako prikazuje zákon. Žalobca v tomto prípade prestal spĺňať niektorú
zpodmienokpodľa§16ods.1písm.c/aže/ag/zákonaoštátnejslužbeprofesionálnychvojakovapreto
je povinnosťou žalovaného takého profesionálneho vojaka prepustiť zo služobného pomeru a riaditeľ
Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky nemá inú možnosť, len vydať personálny
rozkaz o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. Žalobca využil možnosť sa vyjadriť

v konaní o prepustenie zo služobného pomeru, lehota dvoch mesiacov podľa § 94 ods. 1 písm. e/ zákona
o štátnej službe profesionálnych vojakov na rozhodnutie o prepustení vojaka zo služobného pomeru
bola podľa žalovaného dodržaná. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný mali v konaní jednoznačne
za preukázané, že trestné stíhanie vedené proti žalobcovi pre prečin porušovanie ochrany rastlín a
živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona, a teda trestný čin podľa § 16 ods. 4 zákona o štátnej

službe profesionálnych vojakov, sa skončilo právoplatným uznesením Okresnej prokuratúry Banská
Bystrica č. 2 Pv 127/23/6601-13 zo 14.09.2023 o schválení zmieru, preto postupovali v zmysle zákona,
keď žalobcu prepustili zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. f/ bod
1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie
ako aj personálny rozkaz obsahujú všetky formálne a obsahové zákonné náležitosti, najmä ktoré

skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, akými úvahami sa správne orgány riadili pri hodnotení dôkazov
a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Žalovaný tvrdí, že námietka žalobcu
o zaujatosti správneho orgánu spočívajúca vo vedomosti o odlišnom výklade a aplikácii zákona o štátnej
službe profesionálnych vojakov nebola v konaní žiadnym spôsobom verifikovaná, čo má za následok
nepreskúmateľnosť a právnu irelevanciu tejto námietky voči konaniu správneho orgánu. Žalovaný,

ako aj prvostupňový správny orgán v predmetnej právnej veci postupovali v intenciách príslušných
zákonných noriem, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili aj správne právne
závery. Žalobcom napadnuté rozhodnutie považuje žalovaný za zrozumiteľné a náležite odôvodnené
a teda nie je podľa žalovaného dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. S poukazom na vyššie
uvedené žalovaný navrhol aby tunajší správny súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú podľa § 190

zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
zamietol a súčasne požiadal správny súd o nariadenie ústneho pojednávania.

8. Žalobca vo vyjadrení (replike) uviedol, že žalovaný nereagoval na žalobné tvrdenia, že v totožných
prípadoch a totožného právneho stavu nedošlo k prepusteniu profesionálnych vojakov zo služobného

pomeru, čím je podľa žalobcu vyvrátená argumentácia o tom, že „správny orgán musí rozhodnúť tak,
ako mu to prikazuje zákon“. Žalovaný podľa žalobcu v iných prípadoch správne vnímal obsah a zmysel
ustanovenia § 16 ods. 5 písm. a/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Žalobca zároveň
vyzval žalovaného aby na časovej osi po dni 14.09.2023 uviedol, v ktorom okamihu došlo k stretu
podmienok skončenie trestného stíhania schválením zmieru a neuplynutie času troch rokov do prijatia

žalobcu do štátnej služby profesionálneho vojaka. Žalobca je toho názoru, že tieto dve podmienky sa
nikdy nestretli.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov9. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia žalovaného v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených
síl Slovenskej republiky, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v žalobe dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná.

10. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP

(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

12. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
„žalobné body").

13.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

14. Podľa § 191 ods. 3 SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného,
v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne
a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,

ktoré mu predchádzalo,
b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
postupoval podľa § 27 ods. 1.

15. Podľa § 191 ods. 4 prvej vety SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa

okolnostímôžeajbeznávrhusúčasnevysloviť,ževecsavracianaďalšiekonaniežalovanému,prípadne
orgánu verejnej správy podľa odseku 3.

16. Podľa § 83 ods. 1 písm. f) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov služba profesionálneho
vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru

(ďalej len „prepustenie"), ak prestal spĺňať niektorú z podmienok podľa § 16 ods. 1 písm. c) až e) a g).

17. Podľa § 16 ods. 1 písm. g) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov do štátnej služby možno
prijať občana, ak je spoľahlivý.

18. Podľa § 16 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov podmienky podľa odseku 1 písm.
c) až g), k) a l) musí profesionálny vojak spĺňať po celý čas štátnej služby.19. Podľa § 16 ods. 4 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov za bezúhonného sa na účely
tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin vojenský, prečin, ktorý
je úmyselným trestným činom, alebo zločin, bez ohľadu na to, či mu je odsúdenie za takýto trestný čin

zahladené, alebo sa na neho hľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený.

20. Podľa § 16 ods. 5 písm. a) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov za spoľahlivého
sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ak trestné stíhanie vedené proti nemu pre trestný čin
podľa odseku 4 sa skončilo právoplatným schválením zmieru a odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

uznesenia o schválení zmieru do dňa prijatia do štátnej služby neuplynuli tri roky.

21. Podľa § 76 ods. 7 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ak je na profesionálneho vojaka
za trestný čin podľa odseku 1 podaná obžaloba55b) alebo je profesionálny vojak právoplatne odsúdený
za trestný čin podľa odseku 1 alebo odseku 2, alebo sa potvrdia dôvody, pre ktoré je profesionálny vojak
dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa odseku 3, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby

profesionálneho vojaka sa skončí dňom skončenia jeho štátnej služby prepustením zo služobného
pomeru.

22. Podľa § 76 ods. 8 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ak bolo trestné stíhanie voči
profesionálnemu vojakovi podmienečne zastavené alebo ak bolo trestné stíhanie zastavené preto, že

bol schválený zmier, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa skončí právoplatnosťou uznesenia o
podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo uznesenia o schválení zmieru a zastavení trestného
stíhania. Ak sa profesionálny vojak v skúšobnej dobe podľa osobitného predpisu neosvedčí, služobný
úrad opätovne rozhodne o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby podľa odseku 1 alebo odseku 2.

23. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým
potvrdil personálny rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej
štátnej službe, ktorého služobný pomer sa skončil dňa 22.11.2023, pretože prestal spĺňať podmienku
spoľahlivosti podľa § 16 ods. 1 písm. g/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov tým, že
uznesením Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 2 Pv 127/23/6601-13 zo dňa 14.09.2023 bol

podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku schválený zmier medzi žalobcom ako obvineným a Okresným
úradom Ružomberok, ako poškodeným a súčasne trestné stíhanie žalobcu, ako obvineného z prečinu
porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona v štádiu dokonaného
trestného činu, bolo podľa § 215 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku zastavené. Uznesenie o schválení
zmieru a zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2023. Uvedený trestný čin

žalobcu spočíval na tom skutkovom základe, že žalobca ako vodič osobného motorového vozidla
v rozpore s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
a v rozpore s ustanovením § 31 ods. 1 písm. d/ zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch dňa 05.12.2022
neoprávnene jazdil motorovým vozidlom po lesnom pozemku v ochrannom pásme prírodnej pamiatky
Hradené jazero Blatné, vo vlastnom území Národného parku Veľká Fatra, pričom lokalita je súčasťou

európskej sústavy chránených území NATURA 2000, Územia európskeho významu SKUEV 0238 Veľká
Fatra a Chráneného vtáčieho územia SKCHVU033 Veľká Fatra, kde platí 3. stupeň územnej ochrany
prírody.

24. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého

rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia
predchádzalo. Napadnutým rozhodnutím bol v odvolacom konaní potvrdený personálny rozkaz riaditeľa
PersonálnehoúraduOzbrojenýchsílSlovenskejrepubliky,ktorýmbolžalobcaprepustenýzoslužobného
pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe podľa § 83 ods. 1 písm. f/ prvého bodu zákona
o štátnej službe profesionálnych vojakov z dôvodu, že prestal spĺňať podmienku podľa § 16 ods. 1

písm. g/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, pretože právoplatným uznesením Okresnej
prokuratúryBanskáBystricač.2Pv127/23/66001-13zodňa14.09.2023bolvtrestnomkonanívedenom
proti žalobcovi pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 5 Trestného
zákona schválený zmier uzavretý medzi žalobcom ako obvineným a Okresným úradom Ružomberok
ako poškodeným a súčasne bolo trestné stíhanie proti žalobcovi zastavené.

25. Žalobca v správnej žalobe namieta, že prvostupňový orgán konal vo vzťahu k nemu zaujato, pretože
žalobca má vedomosť o prípadoch iných príslušníkov ozbrojených síl, u ktorých tiež došlo k uzatvoreniu
zmieru v trestnom konaní avšak zo služobného pomeru profesionálneho vojaka už prepustení neboli.Rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože
dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka sa podľa § 76 ods. 8 zákona
o štátnej službe profesionálnych vojakov končí právoplatnosťou uznesenia o podmienečnom zastavení

trestného stíhania alebo uznesenia o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Ustanovenie §
16 ods. 5 písm. b/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov kladie pre posúdenie spoľahlivosti
podmienečné zastavenie trestného stíhania s určením skúšobnej doby na rovnakú úroveň ako
schválenie zmieru v trestnom konaní. Žalobca sa domnieva, že zmier v trestnom konaní je menším
zásahom do postavenia osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie ako podmienečné zastavenie

trestného stíhania, keďže pri podmienečnom zastavení trestného stíhania nie je potrebné ďalej sledovať
obvinenú osobu v priebehu určenej skúšobnej doby. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa žalobcu
však kladie zmier účinkami nad podmienečné zastavenie trestného konania, či dokonca nad odsúdenie
za určité kategórie trestných činov. Teda pri takomto postupe a výklade žalovaného je zmier ťažším
následkom pre profesionálneho vojaka, ako jeho odsúdenie. Ustanovenie § 16 ods. 5 písm. a/ zákona
o štátnej službe profesionálnych vojakov je potrebné podľa žalobcu vykladať len jediným spôsobom a to

na účely posúdenia spoľahlivosti pri prijatí občana do štátnej služby profesionálneho vojaka.

26. Žalobca primárne namietal nesprávne právne posúdenie veci s oporou v ust. § 76 ods. 8
zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, podľa ktorého, ak bolo trestné stíhanie voči
profesionálnemu vojakovi zastavené preto, že bol schválený zmier alebo bolo podmienečne zastavené

trestné stíhanie voči nemu, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa skončí právoplatnosťou
uzneseniaopodmienečnomzastavenítrestnéhostíhaniaalebooschválenízmieruazastavenítrestného
stíhania s tým, že v prípade, ak sa profesionálny vojak v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia
trestného stíhania podľa osobitného predpisu neosvedčí, služobný úrad opätovne rozhodne o dočasnom
pozbavení výkonu štátnej služby. Z uvedeného ustanovenia je nepochybná vôľa zákonodarcu, aby po

nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania vedeného
proti profesionálnemu vojakovi bolo dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby bez ďalšieho skončené.
Žalobcovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby sa preto nadobudnutím právoplatnosti
uznesenia o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania dňom 14.09.2023 skončilo jeho dočasné
pozbavenie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka.

27. Z platnej právnej úpravy Trestného poriadku plynie, že inštitúty zmieru (§ 220 a nasl.)
a podmienečného zastavenia trestného stíhania (§ § 216 a nasl.) predstavujú tzv. odklony, ktorými
sa uplatnením ich alternatívneho postupu mimo hlavného pojednávania umožňuje prejednanie menej
závažných prečinov spôsobom, ktorý tak nezaťažuje ich páchateľov, ktorí v rámci tzv. restoratívnej

justície obnovujúcej spravodlivosť prevezmú trestnoprávnu, ale aj osobnú zodpovednosť za
spáchaný prečin zahŕňajúcu obnovu ohrozeného alebo porušeného chráneného záujmu alebo náhradu
spôsobenej škody. Použitie oboch týchto odklonov má za následok zastavenie trestného stíhania bez
toho, aby vec bola predložená súdu. Podmienečné zastavenie trestného stíhania však oproti zmieru
navyše vyžaduje, aby sa obvinenému určila skúšobná doba v trvaní jeden až päť rokov. Len v prípade,

ak obvinený v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život, splnil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
a vyhovel aj ďalším uloženým obmedzeniam a povinnostiam, prokurátor rozhodne, že sa obvinený
osvedčil; inak rozhodne, a to aj počas skúšobnej doby, že sa v trestnom stíhaní pokračuje. Z toho možno
v súlade so žalobným naratívom dospieť k záveru, že podmienečné zastavenie trestného stíhania je
„odklonom“, ktorý viac zaťažuje obvineného než zmier.

28. Pokiaľ ust. § 76 ods. 8 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov výslovne stanovuje, že,
ak sa profesionálny vojak v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania neosvedčí,
služobný úrad opätovne rozhodne o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, zrozumiteľne
tiež implikuje aj to, že v prípade podmienečného zastavenia trestného stíhania vedeného proti

profesionálnemu vojakovi sa nepočíta so skončením štátnej služby vojaka jeho prepustením so
služobného pomeru. Prípadná úvaha o opätovnom pozbavení výkonu štátnej služby vojaka, ktorého
štátna služba bola prepustením skončená, by totiž zo svojej podstaty, ktorá je rozporná s elementárnou
logikou, bola nevyhnutne v rovine ad absurdum.

29. Podľa § 76 ods. 7 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ak je na profesionálneho vojaka
za trestný čin podľa odseku 1 podaná obžaloba alebo je profesionálny vojak právoplatne odsúdený za
trestný čin podľa odseku 1 alebo odseku 2, alebo sa potvrdia dôvody, pre ktoré je profesionálny vojak
dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa odseku 3, dočasné pozbavenie výkonu štátnej službyprofesionálneho vojaka sa skončí dňom skončenia jeho štátnej služby prepustením zo služobného
pomeru. Toto ustanovenie (v spojení s ust. § 83 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov) uplatnené nebolo ani uplatnené byť nemohlo, pretože z dôvodu využitia odklonu (zmieru)

nedošlo k podaniu obžaloby a tým ani k odsúdeniu žalobcu. Z dôvodu nenaplnenia tejto hypotézy, hoci aj
išlo o úmyselný prečin, nemohla nastúpiť dispozícia tejto právnej normy v podobe skončenia dočasného
pozbavenia výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením zo služobného pomeru.

30. Ustanovenie § 76 ods. 8 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov vzťahujúce sa na

osobitné prípady zmieru a podmienečného zastavenia trestného stíhania takýto kategorický záver
neobsahuje. Naopak, vo vzťahu k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania stanovuje, že aj
v prípade neosvedčenia sa vojaka v skúšobnej dobe sa len opätovne rozhodne o jeho dočasnom
pozbavení výkonu štátnej služby. So skončením pozbavenia výkonu štátnej služby profesionálneho
vojaka pri podmienečnom zastavení trestného stíhania tak zákon zreteľne nespája skončenie štátnej
služby vojaka prepustením zo služobného pomeru. Podmienečné zastavenie trestného stíhania, ako

už bolo uvedené, je odklonom s prísnejšími podmienkami jeho uplatnenia, než je zmier. Vzhľadom na
to, s použitím výkladového pravidla argumentum a maiori ad minus, ktoré zodpovedá významu a účelu
zákona a racionálnemu usporiadaniu regulovaných právnych vzťahov, možno dospieť k tomu záveru,
že takýto následok nespája ani so skončením pozbavenia výkonu štátnej služby vojaka z dôvodu
zastavenia trestného stíhania v súvislosti so chváleným zmierom.

31. Žalobca bol prvostupňovým rozhodnutím prepustený zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka v stálej štátnej službe, pretože prestal spĺňať podmienku spoľahlivosti, ktorú musí profesionálny
vojak spĺňať po celý čas štátnej služby. Žalovaný ani prvostupňový orgán nepovažovali žalobcu za
spoľahlivého, keďže trestné stíhanie proti žalobcovi, ako obvinenému pre trestný čin porušovanie

ochrany rastlín a živočíchov podľa
§ 305 ods. 2 Trestného zákona, bolo zastavené z dôvodu schválenia zmieru a odo dňa právoplatnosti
uznesenia o schválení zmieru neuplynuli tri roky. Prvostupňový orgán a žalovaný aj v tomto prípade
správne zistený skutkový stav nesprávne právne posúdili. Za spoľahlivého v zmysle ustanovenia § 16
ods. 5 písm. a/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov nemožno považovať občana, ak trestné

stínanie vedené proti nemu pre trestný čin podľa § 16 ods. 4 zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov sa skončilo právoplatným schválením zmieru a odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia
o schválení zmieru do dňa prijatia do štátnej služby neuplynuli tri roky. Pritom podľa § 16 ods. 2
zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov podmienku spoľahlivosti podľa § 16 ods. 5 zákona
o štátnej službe profesionálnych vojakov musí profesionálny vojak spĺňať po celý čas trvania štátnej

služby. Podmienku spoľahlivosti uvedenú v ustanovení § 16 ods. 5 písm. a/ zákona o štátnej službe
profesionálnych vojakov však nie je možné objektívne spĺňať po celý čas trvania štátnej služby,
pretože podmienka spoľahlivosti časovo pôsobí len tri roky pred dňom prijatia občana do štátnej
služby profesionálneho vojaka. Teda nesplnenie uvedenej podmienky nie je možné aplikovať na
profesionálneho vojaka v štátnej službe počas celého trvania štátnej služby profesionálneho vojaka, ako

to urobili konajúce orgány verejnej správy nesprávne aplikujúc ustanovenie § 16 ods. 2 zákona o štátnej
službe profesionálnych vojakov na správne zistený skutkový stav.

32. Podľa žalobcu je ustanovenie § 16 ods. 5 písm. a/ zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov pri gramatickom a logickom výklade možné vykladať len jediným spôsobom a to tak, že ide

o posudzovanie spoľahlivosti občana pri prijímaní do štátnej služby profesionálneho vojaka. Možno
súhlasiť s názorom, že uzavretie zmieru v trestnom konaní počas výkonu štátnej služby profesionálneho
vojaka nie je porušením jeho spoľahlivosti podľa § 16 ods. 5 písm. a/ zákona o štátnej službe, pretože
v tomto prípade je možné posudzovať len čas do prijatia do štátnej služby profesionálneho vojaka.
Podľa prvostupňového orgánu a žalovaného profesionálny vojak musí spĺňať podmienku spoľahlivosti

po celý čas štátnej služby a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako to ukladá zákon o štátnej službe
profesionálnych vojakov v ustanovení § 83 ods. 1 písm. f/ prvého bodu. Z predložených listín je podľa
nich nepochybné, že žalobca podmienku spoľahlivosti v čase prepustenia z Ozbrojených síl Slovenskej
republiky nespĺňal a argumentáciu žalobcu výlučne smerom k § 16 ods. 5 písm. a/ zákona o štátnej
službe profesionálnych vojakov považovali len za subsidiárnu skutočnosť, nemajúcu vplyv na vyššie

uvedené podstatné skutočnosti, pretože čas troch rokov musí uplynúť od právoplatnosti uznesenia
o schválení zmieru po možné opätovné prijatie do štátnej služby profesionálneho vojaka. Vo vyjadrení
k žalobe žalovaný upresnil, že ustanovenie § 83 ods. 1 písm. f/ zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov je kogentným ustanovením, preto ak profesionálny vojak prestal spĺňať niektorú z podmienokpodľa § 16 ods. 1 písm. c/ až e/ a g/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov musí žalovaný
takého profesionálneho vojaka prepustiť zo služobného pomeru.

33. Správny súd neupiera žalovanému a ani orgánu verejnej správy nižšieho stupňa oprávnenie
vykonať opatrenia na ochranu poriadku vo veciach verejných, bezpečnosti občanov a vlastnej ochrany,
vyplývajúcich so špecifického charakteru služobného pomeru profesionálneho vojaka k Ozbrojeným
silám Slovenskej republiky, ktorých hlavnou úlohou je brániť Slovenskú republiku pred napadnutím
cudzou mocou, brániť jej zvrchovanosť, územnú celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc a plniť záväzky

vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Takýto vzťah je založený
na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru a odráža osobitný charakter
tohto právneho vzťahu, ktorý sa prejavuje v sprísnených podmienkach na výkon služby profesionálneho
vojaka a prísnych nárokoch na občanov, ktorí sa chcú stať profesionálnymi vojakmi alebo už sú
profesionálnymi vojakmi. Tieto prísne nároky a podmienky výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka
musia byť jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom vyjadrené v zákone a ich uplatňovanie musí

byť predvídateľné a v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania pri sledovaní legitímneho cieľa
zabezpečiť riadne plnenie úloh Ozbrojených síl Slovenskej republiky a to predovšetkým zabezpečiť
obranu Slovenskej republiky jej zvrchovanosť a územnú celistvosť.

34. Právny vzťah upravujúci služobný pomer profesionálneho vojaka preto musí vykazovať zvýšenú

stabilitu a jeho právna úprava musí zabezpečiť ochranu profesionálneho vojaka pred svojvoľným
uplatňovaním práva služobným úradom profesionálneho vojaka v štátnej službe. Vznik, zmena
a skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka musí byť vyjadrená právnym predpisom
jednoznačným spôsobom, ktorý nemôže vzbudzovať pre jej adresátov pochybnosti o jej aplikácií
na konkrétnu situáciu a súčasne musí byť aplikovaná spôsobom predvídateľným pre jej adresátov,

ktorý musí vyplývať z jej slovného vyjadrenia nachádzajúceho sa v príslušnej právnej norme, resp.
z jej zrozumiteľného systematického výkladu spolu s inými súvisiacimi právnymi normami. Preto, ak
právna norma pripúšťa jej aplikáciu na konkrétnu situáciu, ktorá nie je právnym predpisom precizovaná
dostatočným spôsobom alebo ide o aplikáciu právnej normy za situácie, ktorá vzbudzuje dôvodné
pochybnosti o tom, či sú splnené podmienky pre aplikáciu pravidla uvedeného v právnej norme (t.j. či je

splnená hypotéza právnej normy), je potrebné aplikovať právnu normu v súlade s výkladovým pravidlom
in dubio mitius (v pochybnostiach miernejšie), aby bola zabezpečená čo najvyššia ochrana základných
práv a slobôd adresáta právnej normy. V prejednávanom prípade základné právo žalobcu na ochranu
proti svojvoľnému prepusteniu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktoré je možné odvodiť
z ustanovenia čl. 36 ods. 1 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Nejednoznačnosť

výkladu právnej normy teda nemôže byť na úkor jej adresáta.

35. Splnenie podmienky spoľahlivosti žalobcu prameniacej z ust. § 16 ods. 5 písm. a/ zákona o štátnej
službe profesionálnych vojakov je jednou s kľúčových otázok pre posúdenie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Teda nejde o len subsidiárnu skutočnosť, ako to tvrdí žalovaný. Podmienka

spoľahlivosti tak, ako je konštruovaná v ust. § 16 ods. 5 písm. a/ zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov, je relevantná len pre prijatie do štátnej služby profesionálneho vojaka, pretože čas troch rokov
od právoplatnosti schválenia zmieru musí uplynúť najneskôr do prípadného prijatia do štátnej služby
profesionálneho vojaka. Argumentácia žalovaného je nesprávna, pretože splnenie takto vymedzenej
podmienky spoľahlivosti pre profesionálneho vojaka počas trvania štátnej služby nie je objektívne

možné. Nie je k tomu možné dospieť ani primeraným výkladom posudzovania časovej platnosti tejto
podmienky cez prizmu povinnosti profesionálneho vojaka spĺňať podmienky spoľahlivosti po celý
čas štátnej služby podľa § 16 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, pretože by
sa tým úplne zmenil (rozšíril) význam právnej normy s následkom neprípustného dotvárania práva.
Konštrukt žalovaného založený na tom, že čas troch rokov musí uplynúť od právoplatnosti uznesenia

o schválení zmieru po možné opätovné prijatie do štátnej služby profesionálneho vojaka vyvstal zo
zjavne neprimerane extenzívneho výkladu objektívneho práva, ktoré je (obsahom formulácie citovaných
ustanovení zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov) vymedzené dostatočne inštruktívne na to,
aby bolo zrejmé, že predmetnú podmienku spoľahlivosti nemožno spĺňať počas výkonu štátnej služby.

36. Ust. § 16 ods. 5 písm. a/, v nadväznosti § 16 ods. 1 písm. g/, ods. 2 zákona o štátnej službe
profesionálnych vojakov predstavuje imperatívnu právnu normu, ktorej časová pôsobnosť orientovaná
až tri roky pred okamih vzniku štátnej služby, v rámci jej kogentného normatívneho vyjadrenia
nedosahuje takú mieru právnej (výkladovo - aplikačnej) elasticity, aby ju bolo možné interpretovaťtak, že platí aj počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka. Závažnosť straty spĺňania tejto
podmienky prijatia do štátnej služby počas trvania štátnej služby je daná najmä následkami, ktoré sú
so stratou spoľahlivosti počas výkonu štátnej služby spojené (§ 83 ods. 1 písm. f/ bod. 1.). Obdobne

ako v rámci výkladu sankčných noriem trestného práva, kde platí zásada nullum crimen sine lege
nulla poena sine lege, aj v iných prípadoch natoľko závažných dopadov, ako je napríklad skončenie
štátnej služby prepustením vojaka zo služobného pomeru, nemožno nachádzať právo jeho neprimerane
extenzívnym výkladom. Naopak, je potrebné, aby v takých prípadoch boli v systematike zákona práva a
povinnosti vyjadrené natoľko presne a zrozumiteľne, aby neboli pochybností o spôsobe ich aplikácie.

Konajúcimi orgánmi uplatnený výklad § 16 ods. ods. 5 písm. a/, v nadväznosti § 16 ods. 1 písm. g/,
ods. 2, nenachádza svoj odraz ani v systematicky prepojených ust. § 76 ods. 7, 8 zákona o štátnej
službe profesionálnych vojakov, podľa ktorých uplynutie trojročnej doby od právoplatnosti uznesenia
o zmiery nie je podmienkou pre skončenie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby ani okolnosťou
majúcou za následok skončenie štátnej služby prepustením vojaka zo služobného pomeru. Na rozdiel od
podmienečného zastavenia trestného stíhania, kde sa v prípade neosvedčenia obvineného v skúšobnej

dobe opätovne rozhodne o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, teda platná právna úprava vo
vzťahu k zmieru nič také nestanovuje, čo taktiež zohráva výrazne obmedzujúcu rolu pri aplikácii ust. §
16 ods. 2, v nadväznosti § 16 ods. 1 písm. g/ a ods. 5 písm. a/ zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov.

37. Zo zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov (ako celku) teda nevyplýva, že následkom
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania pre prečin,
ktorý je úmyselným trestným činom, je prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka. Zákon s právoplatnosťou uznesenia o schválení zmieru a zastavení trestného
stíhania žalobcu pre úmyselný prečin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2

Trestnéhozákonapriuplatnenísystematickéhovýkladuzákonaoštátnejslužbeprofesionálnychvojakov
prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka z tohto dôvodu nespája.

38. Nesprávnym právnym posúdením je omyl v aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právneho predpisu ide vtedy, ak orgán verejnej správy nepoužil správny právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, avšak nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanom prípade žalovaný ako aj
prvostupňový orgán síce skutkový stav správne zistili (čo nie medzi žalobcom a žalovaným sporné),
avšak z takto správne zisteného skutkového stavu vyvodili nesprávne právne závery nesprávnou
aplikáciou ustanovenia zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov o tom, že podmienku

spoľahlivosti podľa § 16 ods. 5 písm. a/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov musí spĺňať
profesionálny vojak po celý čas trvania štátnej služby, pretože počas trvania štátnej služby ju nie je
možné z objektívnych dôvodov splniť resp. jej splnenie požadovať. Na základe uvedeného správny súd
uzatvára, že prvostupňový orgán správne zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil, s čím sa
stotožnil žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého ako aj

prvostupňového rozhodnutia podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/ SSP.

39. Námietka zaujatosti, ktorou žalobca namieta zaujatosť orgánu verejnej správy, je nekonkrétna,
keďže neobsahuje žiadne dostatočne konkretizované skutočnosti odôvodňujúce zaujatosť správneho
orgánu, preto správny súd rovnako ako aj žalovaný a orgán verejnej správy nižšieho stupňa nemôže túto

bližšie nekonkretizovanú námietku zaujatosti posúdiť. Vo všeobecnosti sa však možno prikloniť k záveru,
ktorý v prvostupňovom rozhodnutí urobil prvostupňový orgán a tiež žalovaný v napadnutom rozhodnutí,
zohľadňujúcemu špecifikum služobnej subordinácie uplatňovanej v služobno-právnych vzťahoch
štátnej služby profesionálnych vojakov. To isté platí aj pre námietku porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania, ktorá bola taktiež žalobcom v žalobe vyjadrená len všeobecne a vágnym spôsobom.

Z toho dôvodu je aj táto námietka žalobcu nedôvodná. Správny súd z uvedených dôvodov nemôže
prisvedčiť tvrdeniu žalobcu uvedenému v replike, podľa ktorej nereagovaním žalovaného na žalobné
tvrdenie porušenia zásady zákazu diskriminácie je vyvrátené tvrdenie žalovaného o nevyhnutnosti
postupovať v súlade so zákonom, pretože na nekonkretizovanú námietku nie je možné požadovať
podrobnú odpoveď. Žalobca síce uviedol, že sa považuje diskriminovaný len preto, že v blízkej dobe mu

vzniká nárok na výsluhový dôchodok, avšak len všeobecne uviedol skupinu príslušníkov Ozbrojených
síl Slovenskej republiky, voči ktorej žalovaný a orgán verejnej správy nižšieho stupňa pristupuje odlišne
ako ku žalobcovi pri uzatvorení zmieru v trestnom konaní. Správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na
vyžiadanie zmieru schváleného Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 1 M 3/19 zo dňa 13.03.2019,pretože oboznámenie sa s obsahom zmieru nie je vzhľadom na vyššie uvedené skutkovo ani právne
relevantné pre prijatie tohto rozsudku správnym súdom.

40. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade

so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo
opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho
jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie

zásadnenevykonáva.Správnysúdvykonávalentakédokazovanie,ktoréjenevyhnutnénapreskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§
119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov,
ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány
splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci nie je

absolútny,alejelimitovanýžalobnýmibodmi,tedanamietanýmiskutkovýmiaprávnymidôvodmitvrdenej
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej žaloby.
Na neskôr uplatnené žalobné body napr. v replike, resp. prednesené na pojednávaní správny súd
neprihliada.

41. Na základe uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým
rozhodnutím podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a súčasne podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil vec na
ďalšie konanie prvostupňovému orgánu.

42. Prvostupňový orgán v rámci ďalšieho konania opätovne posúdi návrh veliteľa na prepustenie

profesionálneho vojaka zo služobného pomeru a v súlade s názorom správneho súdu prijme adekvátne
procesné rozhodnutie.

43.Otrováchkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSP.Žalobcabolvkonanípredsprávnym
súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov

konania. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.