Rozsudok · Konkurz · Judgement

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 26Cbi/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120213277
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7120213277.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobkyne: JUDr. Viera Baulovičová

Bodová, správca majetku úpadcu AGRO Porúbka s.r.o., Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, IČO:
36 574 058, so sídlom kancelárie správcu Kupeckého 4, 040 01 Košice, značka správcu S1730, zastúp.
spoločnosťou Groszmann & Co., s.r.o., Kováčska 53, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO:
55 205 895, proti žalovaným: 1. A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX B., zastúp. JUDr.
Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, Nerudova 6, 040 01 Košice, IČO: 35 570 440, 2. AGRO BORKOV,
s.r.o., Vyšný Hrušov 100, 067 32 Vyšný Hrušov, IČO: 36 865 419, zastúp. JUDr. Petrom Nízkym,
advokátom, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 42 031 931, 3. A. A. F., nar. XX.XX.XXXX,

G. H. XXXX/X, XXX XX B., 4. I. J., nar. XX.XX.XXXX, B. K. XXX, XXX XX K., žalovaní v 3. a 4. rade
zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Žižkova 4D, 040 01 Košice –
mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. až 4. rade p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% s tým,
že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2020 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia
a určenia, že:
i) právny úkon, a to kúpna zmluva zo dňa 20.03.2017 uzatvorená medzi spoločnosťou AGRO Porúbka
s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574 058
ako predávajúcim a A. B. C. D., bytom: E. XXXX/XX, XXX XX B., narodeným XX.XX.XXXX ako

kupujúcim, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške
1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec Porúbka, okres Sobrance
momentálne zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom L. M. F., katastrálnym odborom, a to:
Stavbám:
a) Sklad – bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,
b) Sklad (senník) - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele,

na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,
c) Polyfunkčná budova - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k
parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,d) Sklad - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,
e) Garáž - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej

leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,
f) Sklad - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/XX (právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,
je voči veriteľom úpadcu AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce,
Slovenská republika, IČO: 36 574 058 právne neúčinný.

ii) právny úkon, a to kúpna zmluva zo dňa 01.03.2019 uzatvorená medzi A. B. C. D., bytom: E. XXXX/
XX, XXX XX B., narodeným XX.XX.XXXX ako predávajúcim a spoločnosťou AGRO BORKOV, s.r.o., so
sídlom: Vyšný Hrušov 100, 067 32 Vyšný Hrušov, IČO: 36 865 419 ako kupujúcim, na základe ktorej bolo
prevedenévlastníckeprávokspoluvlastníckemupodieluvovýške1/1knehnuteľnostiamnachádzajúcim
sa v katastrálnom území C., obec C., okres Sobrance momentálne zapísaným na liste vlastníctva č.
XXX vedenom L. M. F., katastrálnym odborom, a to:

Stavbám:
a) Sklad – bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,
b) Sklad (senník) - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele,
na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,

c) Polyfunkčná budova - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k
parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,
d) Sklad - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,
e) Garáž - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej

iii) právny úkon, a to kúpna zmluva zo dňa 06.06.2019 uzatvorená medzi spoločnosťou AGRO BORKOV,
s.r.o., so sídlom: Vyšný Hrušov 100, 067 32 Vyšný Hrušov, IČO: 36 865 419 ako predávajúcim a A. A.
F., bytom: G. H. XXXX/X, XXX XX B., narodená XX.XX.XXXX ako kupujúcou, na základe ktorej bolo
prevedenévlastníckeprávokspoluvlastníckemupodieluvovýške1/1knehnuteľnostiamnachádzajúcim
sa v katastrálnom území C., obec C., okres Sobrance momentálne zapísaným na liste vlastníctva č.

XXX vedenom L. M. F., katastrálnym odborom, a to:
Stavbám:
a) Sklad – bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,
b) Sklad (senník) - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele,

na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,
c) Polyfunkčná budova - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k
parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,
d) Sklad - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,

e) Garáž - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,
f) Sklad - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/XX (právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,
je voči veriteľom úpadcu AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce,

Slovenská republika, IČO: 36 574 058 právne neúčinný.
iv) právny úkon, a to kúpna zmluva zo dňa 13.02.2020 uzatvorená medzi A. A. F., bytom: G. H. XXXX/
X, XXX XX B., narodená XX.XX.XXXX ako predávajúcim a I. J., bytom: B. K. XXX, XXX XX K., nar.
XX.XX.XXXX ako kupujúcim, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k spoluvlastníckemu
podielu vo výške 1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec C., okres

Sobrance momentálne zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom L. M. F., katastrálnym odborom,
a to:
Stavbám:a) Sklad – bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,
b) Sklad (senník) - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele,

na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,
c) Polyfunkčná budova - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k
parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,
d) Sklad - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,

Ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému vo 4. rade povinnosť do konkurznej podstaty úpadcu AGRO
Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574
058 vydať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného vo 4. rade vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/1,
nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec C., okres Sobrance momentálne zapísaným na liste
vlastníctva č. XX vedenom L. M. F., katastrálnym odborom, a to:

Stavby:
a) Sklad – bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,
b) Sklad (senník) - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele,
na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,

leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,
f) Sklad - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/XX (právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2.
Žiadala tiež, aby jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.Žalobkyňa uviedla, že Uznesením Okresného súdu Košice I v konaní pod sp. zn. 26K/24/2019, zo
dňa 12.12.2019 (zverejneným 18.12.2020), vo veci konajúci súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka,
spoločnosti AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika,
IČO: 36 574 058 (ďalej ako „úpadca“) a zároveň ustanovil I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE,
k.s., so sídlom kancelárie Hlavná 25, 040 01 Košice, zn. správcu: S1436 za správcu podstaty (ďalej

ako „Uznesenie o vyhlásení konkurzu“). Okresný súd Košice I, v konaní pod sp. zn. 26K/24/2019,
samostatným uznesením zo dňa 16.07.2020 (zverejneným 23.07.2020) rozhodol o odvolaní správcu
konkurznej podstaty I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. a zároveň samostatným
uznesením zo dňa 10.09.2020 (zverejneným 18.09.2020) rozhodol o ustanovení nového správcu
podstaty, JUDr. Viery Baulovičovej Bodovej, so sídlom kancelárie Kupeckého 4, 040 01Košice, značka

správcu: S1730. S poukazom na deň zverejnenia vyššie uvedeného Uznesenia o vyhlásení konkurzu v
obchodnomvestníkubolasplnenápodmienkauvedenávustanovení§57ods.2Zákonač.7/2005Z.z.o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „ZKR“) a žalobcovi bolo
zachovanéprávonaodporovanieprávnemuúkonu.Sprihliadnutímnaobdobie,vktoromboliuzatvárané
právne úkony, ktoré sú predmetom tejto žaloby, bola splnená aj podmienka podľa ustanovenia § 60

ods. 3 ZKR. Žalobca nie je povinný preukazovať naliehavý právny záujem v súlade s ustanovením §
137 CSP z dôvodu, že oprávnenie podať žalobu mu vyplýva priamo zo ZKR. Žalobkyňa je teda aktívne
vecne legitimovaná v tomto konaní. Žalovaný v 1. rade je primárne pasívne vecne legitimovaný ako
subjekt,ktorýuzatvorilsúpadcomodporovateľnýprávnyúkon,ktorýjepredmetomtejtožaloby.Žalovaný
v 1. rade je úpadcovi zároveň spriaznenou osobou v zmysle § 9 ZKR. Žalovaní v 2. až 4. rade sú

sekundárne pasívne vecne legitimovanými subjektmi, s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 písm.
a) ZKR. Uvedenému nasvedčuje okolnosť, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade a
následne medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade a následne medzi žalovaným v 3. rade a
žalovanýmvo4.radedošlokprávnymúkonomvkrátkomčasovomsledeniekoľkýchmesiacov.Právnymiúkonmi, voči ktorým smeruje táto žaloba, došlo k prevodu vlastníckeho práva k nižšie definovaným
pozemkom a stavbám v krátkom časovom slede za sebou. Je veľmi neštandardnou skutočnosťou, že
dochádza k opakovaným a niekoľkonásobným prevodom vlastníckeho práva k pozemkom v časovom

horizonte niekoľkých mesiacov a rovnako v období, keď sa úpadca niekoľkokrát pokúsil o podanie
dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu, respektíve v období keď na úpadcu bol vyhlásený konkurz.
Uvedené konanie jasne deklaruje snahu systematicky vyviesť majetok zo spoločnosti úpadcu a sťažiť
uplatnenie práv veriteľov (správcu) opakovaným a následným prevodom vyvedeného majetku medzi
tretími osobami. Uvedené podľa názoru žalobkyne preukazuje splnenie podmienky podľa § 62 ods. 2

písm. a) ZKR a odôvodňuje pasívnu vecnú legitimáciu žalobcov v 2. rade až vo 4. rade.
2A.Žalobkyňa predložila súdu zoznam pohľadávok v konkurze úpadcu, z ktorého vyplýva, že v
čase keď úpadca a žalovaní v 1. až 4. rade realizovali právne úkony, proti ktorým smeruje táto
žaloba, existovali iné pohľadávky veriteľov, ktorí si následne svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu
úpadcu. Správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu vtedy, ak v čase, kedy dlžník urobil právny
úkon, ukrátil ktorúkoľvek, čo aj len jednu (riadne prihlásenú) pohľadávku, ktorá existovala v čase

(pohľadávka existovala a nemusela byť splatná), keď bol právny úkon dlžníka urobený. Správkyňa po
ustanovení do funkcie správcu úpadcu dôsledne skúmala právne úkony realizované zo strany úpadcu v
dotknutom období (t.j. obdobie, počas ktorého svedčí správkyni odporovať právnym úkonom). Z lustrácií
vykonaných zo strany správkyne bolo zistené, že zo strany úpadcu došlo k prevodu nehnuteľností
aktuálne evidovaných ako: Stavby:

a) Sklad – bez súpisného čísla, nachádzajúci sa na parcele č. XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2, b) Sklad (senník) - bez súpisného čísla,
nachádzajúci sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste
vlastníctva), druh stavby 2, c) Polyfunkčná budova - bez súpisného čísla, nachádzajúca sa na parcele
XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2,

d) Sklad - bez súpisného čísla, nachádzajúci sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží
stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2, e) Garáž - bez súpisného čísla, nachádzajúca
sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva),
druh stavby 2, f) Sklad - bez súpisného čísla, nachádzajúci sa na parcele XXX/XX (právny vzťah k
parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2, všetko zaevidované na

liste vlastníctva č. XXX, vedenom L. M. F., pre okres Sobrance, obec C., katastrálne územie C. (ďalej ako
„Predmet prevodu“). Úpadca na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2017 previedol vlastnícke právo k
Predmetu prevodu na Žalovaného v 1. rade za odplatu vo výške 20 000,- EUR (ďalej ako „Prevod č. 1“).
Odplata za Prevod č. 1 mala byť v zmysle kúpnej zmluvy uhradená formou započítania proti pohľadávke
žalovaného v 1. rade z titulu pôžičiek, ktoré mal žalovaný v 1. rade údajne poskytnúť úpadcovi. L. M.

F., katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č. 1 rozhodnutím
č. V 373/2017 zo dňa 15.05.2017. Žalovaný v 1. rade na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2019
previedol vlastnícke právo k Predmetu prevodu na žalovaného v 2. rade za odplatu vo výške 4 500,-
EUR (ďalej ako „Prevod č. 2“). Odplata za Prevod č. 2 je podstatne nižšia ako odplata za Prevod č. 1,
a to aj napriek skutočnosti, že predmetom Prevodu č. 2 boli aj ďalšie nehnuteľnosti (stavby), ktoré nie

sú predmetom tohto konania. L. M. F., katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva
v zmysle Prevodu č. 2 rozhodnutím č. V 174/2019 zo dňa 04.04.2019. Žalovaný v 2. rade na základe
Kúpnej zmluvy zo dňa 06.06.2019 previedol vlastnícke právo k Predmetu prevodu na žalovaného v 3.
rade za odplatu vo výške 4 500,- EUR. (ďalej ako „Prevod č. 3“). Odplata za Prevod č. 3 je podstatne
nižšia ako odplata za Prevod č. 1, a to aj napriek skutočnosti, že predmetom Prevodu č. 3 boli aj ďalšie

nehnuteľnosti (stavby), ktoré nie sú predmetom tohto konania. L. M. F., katastrálny odbor rozhodol o
povolenívkladuvlastníckehoprávavzmyslePrevoduč.3rozhodnutímč.V620/2019zodňa29.07.2019.
Žalovaný v 3. rade na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 13.02.2020 previedol vlastnícke právo k Predmetu
prevodu na žalovaného vo 4. rade za odplatu vo výške 6 500,- EUR (ďalej ako „Prevod č. 4“). Odplata
za Prevod č. 4 je podstatne nižšia ako odplata za Prevod č. 1, a to aj napriek skutočnosti, že predmetom

Prevodu č. 4 boli aj ďalšie nehnuteľnosti (stavby), ktoré nie sú predmetom tohto konania. L. M. F.,
katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č. 4 rozhodnutím č.
V 140/2020 zo dňa 04.03.2020.
2B.Podmienkou odporovania ukracujúcemu úkonu podľa § 60 ZKR je, že úkon dlžníka (úpadcu) bol
urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov, ktorý musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon

urobený v prospech osoby spriaznenej (§9 ZKR) s dlžníkom, úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany
úkonu sa predpokladá. Poukázala na skutočnosť, že konateľka úpadcu a žalovaný v 1. rade sú osoby s
rovnakým priezviskom a rovnako ide o osoby, ktoré majú spoločný trvalý pobyt, preto je nepochybné, že
žalovaný v 1. rade je spriaznenou osobou s úpadcom s poukazom na ustanovenie § 9 ZKR v spojení s §116 Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonník“). Uvedenú skutočnosť
preukazuje aj zoznam spriaznených osôb vypracovaný úpadcom. V prípade odporovateľného právneho
úkonu uskutočneného medzi dlžníkom a ním spriaznenou osobou podľa § 60 ods. 2 ZKR nie je správca

povinný preukazovať úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov
dlžníka a ani vedomosť spriaznenej osoby o tomto úmysle. Na úspešné ubránenie sa odporovacej
žalobe zaťažuje dôkazné bremeno spriaznenú osobu, aby hodnoverným spôsobom preukázala že
úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka nemohla
rozpoznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. Odplata za Prevod č. 1 dohodnutá medzi úpadcom

a žalovaným v 1. rade v zmysle článku I. Kúpnej zmluvy č. 1 bola dohodnutá nasledovne (citácia):
„Kupujúci uhradil predávajúcemu 20 000,- EUR, slovom: dvadsaťtisíc EUR. Suma uhradená formou
pôžičiek do spoločnosti sa započítava s kúpnou cenou. Kupujúci a predávajúci medzi sebou urobia
doklad o započítaní, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy(...)“. Už na prvý pohľad je možné
považovať vyššie uvedený spôsob úhrady za špekulatívny a vzbudzujúci dojem fiktívnej úhrady kúpnej
ceny. Poukázal na skutočnosť, že „doklad o započítaní“ nie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy aj napriek

zmluvnémudojednaniumedziúpadcomažalovanýmv1.rade.Dásatedapredpokladať,žekvystaveniu
dokladu o započítaní ani nedošlo. Charakter neoddeliteľnosti prílohy má jednoznačný význam a v
prípade jej vyhotovenia, tá by musela byť pevne spojenou súčasťou Zmluvy predkladanej okresnému
úradu príslušnému na vkladové konanie. Rovnako nie je špecifikované, aké pohľadávky žalovaného v 1.
rade mali byť predmetom započítania. Z dikcie vyššie citovaného zmluvného ustanovenia je zrejmé že

právny úkon započítania je inkorporovaný do samotnej Kúpnej zmluvy (o započítaní malo byť vystavené
len potvrdenie, ktoré malo byť neoddeliteľnou prílohou – táto podmienka nebola naplnená). Právny úkon
započítania, však nespĺňa podstatné náležitosti započítania Občianskeho zákonníka a to, okrem iného,
podmienku určitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prejav vôle smerujúci
k započítaniu musí byť dostatočne určitý, t.j. musí z neho vyplývať, akej pohľadávky sa týka, a v akej

výške sa na započítanie uplatňuje a proti akej pohľadávke veriteľa smeruje, a pripadne v akej výške
tieto pohľadávky zanikajú. Vyššie uvedené preukazuje, aj keď právny úkon je odplatný len formálne,
nebol uhradený, a to s prihliadnutím na okolnosti z jediného dôvodu, že zmluvné strany o úhradu nemali
nikdy skutočný záujem. Uvedený právny úkon medzi žalovaným v 1. rade a úpadcom bol realizovaný
bezodplatne a to na základe ich výslovnej vôle a preto takýto úkon z pohľadu obsahového posúdenia

ako aj z pohľadu odporovateľnosti treba považovať za bezodplatný a teda neekvivalentný. Je možné
predpokladať,ževuvedenomprípadedošlokzapočítaniufiktívnejpôžičkyatedanáslednémuvyvedeniu
majetku zo spoločnosti úpadcu. Uvedeným konaním došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov právnym
úkonom dlžníka, kedy pri kvázi odplatnom právnom úkone, nebolo realizované protiplnenie – úhrada
kúpnej ceny. Jednou zo zákonných podmienok úspešnosti odporovacej žaloby podľa § 60 ZKR je,

že označený právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka
(§ 57 ods. 4 ZKR). K ukráteniu konkurzných veriteľov právnym úkonom dlžníka dochádza v prípade
odplatných právnych úkonov vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné,
k čomu podľa všetkému došlo v uvedenom prípade. Z takého konania je zrejmé, že kúpnou zmluvou
pri Prevode č. 1 nesledovali úpadca a žalovaný v 1. rade žiaden legitímny hospodársky cieľ, ale ich

jediným cieľom bolo poškodiť veriteľov žalobcu. Úmysel úpadcu a žalovaného v 1. rade sa v uvedenom
prípade s prihliadnutím na § 9 ZKR predpokladá. V uvedených súvislostiach poukázala na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19. marca 2015, sp. zn. 21Cdo 1508/2014 – „ak dlžník za
situácie nedostatku majetku pre uspokojenie svojich veriteľov ako predávajúci uzatvoril kúpnu zmluvu so
svojím veriteľom a následne uskutočnil započítanie kúpnej ceny proti pohľadávke kupujúceho, dopustil

sa odporovateľného právneho úkonu a to tým, že dlžník za predaný majetok nedostal žiadne skutočné
protiplnenie, z ktorého by mohli dlžníkovi veritelia uspokojiť svoje pohľadávky. Právnym úkonom
žalovaných (Prevod č.1, Prevod č.2, Prevod č.3, Prevod č.4) bola ukrátená pohľadávka veriteľov, ktorí
si v konkurznom konaní prihlásili svoje pohľadávky, v dôsledku čoho sú splnené zákonné podmienky
pre uplatnenie práva odporovateľnosti právneho úkonu, a to najmä ukrátenie konkurzných veriteľov.

Zdôraznila, že pri tejto skutkovej podstate formy odporovateľnosti právnych úkonov sa nevyžaduje
existencia úpadku úpadcu. Konaním v zmysle Prevodu č. 1 došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, ktorý bol
potenciálne spôsobilý spôsobiť úpadok úpadcu. U uvedenej súvislosti s prihliadnutím na predpokladaný
úmysel subjektov v zmysle Prevodu č. 1 mala zato, že žalovaný v 1. rade je povinný preukázať, že
predmetný úkon nespôsobil úpadok úpadcu. V uvedenej súvislosti navrhol vykonať dôkazný prostriedok

– znalecký posudok na zistenie možného spôsobenia úpadku úpadcu Prevodom č. 1, z ktorého je možné
spoľahlivo získať dôkaz o možnom spôsobení úpadku úpadcu. Žalovaní v 1. rade vedomý si skutočnosti,
že úpadca podáva dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu (prvý návrh bol podaný dňa 31.05.2019 –
uvedená skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia konateľky úpadcu – C. N. D. zo dňa 03.08.2020 v konanísúvisiacom s konkurzom, pod sp. zn. 26NcKR/7/2020) realizoval v dotknutom období prevod Predmetu
prevodu na žalovaného v 2. rade (Prevod č. 2) a následne žalovaný v 2. rade na žalovaného v 3. rade
(Prevod č. 3) a následne žalovaný v 3. rade na žalovaného vo 4. rade (Prevod č. 4). Je nepochybné, že

uvedené prevody sa realizovali z dôvodu vyhnúť sa odporovaciemu právnemu úkonu zo strany správcu
úpadcu, z dôvodu, že tak ako úpadca ako aj žalovaný v 1. rade si boli vedomí skutočnosti, že Predmet
prevodu bol v prípade Prevodu č. 1 prevedený medzi spriaznenými osobami. V prípade, ak sa kúpna
cena za prevod č. 1 považuje za reálnu (aj keď nebola riadne zaplatená), je zrejmé, že kúpna cena
pri Prevode č. 2, Prevode č. 3, Prevode č. 4 bola značne podcenená (až 4x nižšia). Táto skutočnosť

len dosvedčuje špekulatívnosti ďalších prevodov vlastníckeho práva k Predmetu prevodu. Zároveň
prisvedčuje, že to strany žalovaných v 2. rade až 4. rade nebolo poskytnuté protiplnenie primerané
trhovej hodnote. Špekulatívnosť je o to viac signifikantná, že v zmysle Prevodu č. 1 nedošlo k reálnej
úhrade kúpnej ceny. Uvedeným konaním sa žalovaní v 2. rade až 4. rade v spojení s úkonom v zmysle
Prevodu č. 1 dopustili zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR a ukracujúceho právneho úkonu
v zmysle 60 ZKR. S prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu, poukázala na skutočnosť, že Prevod

č. 1 a zároveň Prevody č. 2 až č. 4 mohli byť realizované bez primeraného protiplnenia, čo je dôvodom
pre odporovanie v súlade s § 58 ZKR. Za účelom zistenia reálnej sumy nehnuteľností, navrhol vykonať
dôkazný prostriedok a to znalecké dokazovanie za účelom zistenia hodnoty Predmetu prevodu.
2C.Žalobkyňa tvrdila, že v prejednávanom prípade bude nevyhnutné posudzovať ako predbežnú právnu
otázku, otázku platnosti Kúpnych zmlúv realizovaných najmä v prípade Prevodu č. 1 a následne aj

kúpnych zmlúv v prípade Prevodu č. 2 až Prevodu č. 4. z dôvodu, že odporovať možno len platným
právnym úkonom. Zároveň v prípade, ak dôjde k vysloveniu záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy pri
Prevode č. 1, bude nevyhnutné vysloviť aj neplatnosť ďalších zmlúv, uzatváraných v súvislosti s
prevodom vlastníckeho práva k Predmetu prevodu. Z obsahu predošlých bodov je nepochybné že
pri Prevode č. 1 sa úmysel ukrátiť veriteľov zo strany úpadcu a žalovaného v 1. rade predpokladá.

Tomutozáveruprisvedčujúajokolnostíuzatváraniajednotlivýchprevodovč.1až4(Rozdielkúpnejceny/
časové súvislosti prevodu/ prevod medzi spriaznenými osobami / prevody v čase podávania návrhov na
vyhlásenie konkurzu zo strany úpadcu). Z uvedeného je možné predpokladať, že kúpne zmluvy, na ktoré
poukazuje v tejto žalobe, boli uzatvorené v úmysle poškodiť veriteľov žalobcu. Takéto úkony je preto
nutnépovažovaťzaneplatnézdôvodurozporusdobrýmimravmivzmysle§39Občianskehozákonníka.

Uvedený záver vyplýva z rozhodovacej praxe, príkladmo poukázala na Rozsudok Najvyššieho súdu
ČR, sp. zn. 29Odo 1027/2006, R 40/2009, v zmysle ktorého: „Soudní praxe, včetně Nejvyššího soudu,
připouští, že i v obchodních závazkových vztazích lze (podle intenzity příslušného jednání) aplikovat
ustanovení § 39 obč. zák. prohlašující za (absolutně) neplatný právní úkon, který se svým obsahem nebo
účelem příčí dobrým mravům, tedy že užití této normy není co do rozporu právního úkonu s dobrými

mravy) apriori vyloučeno úpravou obsaženou v ustanovení § 265 obch. zák. (srov. např. rozhodnutí
uveřejněné pod číslem 79/2005 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek nebo usnesení Nejvyššího
soudu ze dne 27. června 2007, sp. zn. 29 Odo 756/2005, jež je veřejnosti k dispozici na webových
stránkách Nejvyššího soudu). (…) Právní úkon, který obě smluvní strany uzavřely v úmyslu zkrátit
možnost uspokojení pohledávek věřitelů jedné z nich, je podle § 39 obč. zák. neplatný proto, že svým

účelem odporuje zákonu.“ Okrem toho poukázal aj na nasledovné súdne rozhodnutia zaoberajúce sa
obdobnou problematikou, a to Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 2435/2006, v zmysle
ktorého: „K uvedenému dovolací soud poznamenává, že dlužník, který není schopen plnit své splatné
závazky, může zmařit (zcela nebo zčásti) uspokojení pohledávky svého věřitele také tím, že svým
právním úkonem (jednostranným či dvoustranným) zvýhodní jiného svého věřitele. Takový postup

je protiprávní (srov. § 256a tr. zák.). Právním následkem takového právního úkonu však není jeho
odporovatelnost ve smyslu ustanovení § 42a obč. zák. Protože jde o právní úkon, který je v rozporu se
zákonem, nastává jeho neplatnost (§ 39 obč. zák.).“ Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo
614/2014, v zmysle ktorého: „(...) dlužník, který není schopen plnit své splatné závazky, může zmařit
uspokojení pohledávky svého věřitele také tím, že svým právním úkonem zvýhodní jiného svého věřitele.

Takovýpostupjeprotiprávnípodletrestníhozákona,přičemžjde-lioúkon,kterýjevrozporusezákonem,
nastává jeho neplatnost.“ V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti poukázala na to, že právny
úkon môže byť platným a spôsobiť právne následky len ak spĺňa všetky náležitosti predpísané normami
občianskeho práva, pričom ide o náležitosti osoby, vôle, prejavu vôle, pomeru vôle a prejavu a predmetu
právneho úkonu. Kúpne zmluvy majú charakter právnych úkonov contra legem - ide o nedovolené

právne úkony, keďže ich jediným cieľom bolo poškodiť veriteľov a vyviesť majetok z majetkového
substrátu žalobcu.
2D.Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti je neúčinnosť platného právneho úkonu voči tretej
osobe, v dôsledku čoho môže táto osoba (veriteľ) požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetuodporovateľnéhoprávnehoúkonutak,akobyktomutoúkonuvôbecnedošlo.Akjeprávnyúkonneplatný,
nemožno vysloviť jeho odporovateľnosť, pričom neplatnosť právneho úkonu má vždy prednosť pred
jeho odporovateľnosťou. Neplatný právny úkon teda nevyvoláva žiadne právne následky a bolo by

preto nadbytočné domáhať sa určenia jeho neúčinnosti voči veriteľovi. Uvedený názor potvrdzuje aj
rozhodovacia prax, pričom príkladmo poukázala na nasledovné rozhodnutia: Uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 6Cdo 223/2010, v zmysle ktorého: „Pokiaľ ide o vzťah ustanovenia § 42a Obč.
zák. k § 39 tohto zákona dovolací súd poznamenáva, že odporovateľným môže byť len platný právny
úkon.“ Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cdo 2662/99, v zmysle ktorého: „U právního úkonu,

který je neplatný, nelze vyslovit jeho odporovatelnost; neplatnost právního úkonu má přednost před jeho
odporovatelností a odporovat lze jen platnému právnímu úkonu. I kdyby bylo zjištěno, že předmětná
kupní smlouva nebo započtení na kupní cenu jsou ve smyslu ustanovení § 39 obč. zák. neplatné, musel
by mít závěr v tomto směru za následek zamítnutí žaloby o určení, že je vůči žalobci právně neúčinná
(srov. též rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 25.5.2000 sp. zn. 31Cdo 417/99). Protože se žalobce v
tomto řízení nedomáhal určení neplatnosti předmětné kupní smlouvy, soud, který je v tomto řízení vázán

žalobou (§ 153 odst.2 o.s.ř.), by nemohl, i kdyby některý z důvodů neplatnosti vyšel najevo, vyslovit bez
návrhuneplatnostprávníchúkonů.“RozsudokNajvyššiehosúduČR,sp.zn.30Cdo1262/2002,vzmysle
ktorého: „Tedy u právního úkonu, který je neplatný, nelze vyslovit jeho odporovatelnost. Neplatnost
právního úkonu má v tomto případě přednost před jeho odporovatelností, takže odporovat lze jen
platnému právnímu úkonu.“ Poukázala na skutočnosť, že inštitút odporovateľnosti podľa občianskeho

zákonníka je vo svojich princípoch a povahe totožný s princípom odporovateľnosti podľa ZKR. V
uvedenej súvislosti preto navrhol vo veci konajúcemu súdu, aby posudzoval otázku platnosti kúpnych
zmlúv, ktorými sa realizoval prevod vlastníckeho práva k Predmetu prevodu. V prípade, ak by sa konajúci
súdnestotožnilsargumentácioužalobcutýkajúcousaneplatnostikúpnychzmlúvaposúdilbynapadnuté
kúpne zmluvy ako platné, tak následne je nevyhnutné posudzovať ich neúčinnosť vo vzťahu k žalobcovi

a veriteľom z titulu odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle navrhovaného petitu.

3.Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa žiadala, aby súd zakázal žalovanému
vo 4. rade scudzovať, zaťažovať a nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/1 k
nehnuteľnostiam, Stavbám: Sklad – bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X (právny

vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2; Sklad (senník)
- bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží
stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2; Polyfunkčná budova - bez súpisného čísla,
nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný
na liste vlastníctva), druh stavby 2; Sklad - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X

(právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2; Garáž
- bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba
nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2; Sklad - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na
parcele XXX/XX (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh
stavby 2, všetko zaevidované na liste vlastníctva č. XXX, vedeným L. M. F., pre okres Sobrance, obec

C., katastrálne územie C..

4.Okresný súd Košice I návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením sp. zn.
26Cbi/11/2020-50 zo dňa 12.01.2021 zamietol.

5.Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie.

6.Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 16.03.2021 uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pokladá za vecne správne. Z okruhu žalovaných iba
on je osobou spriaznenou s úpadcom prostredníctvom rodinného vzťahu matka - syn so spoločníčkou

a konateľkou úpadcu. Aj napriek spriaznenosti za kúpené nehnuteľnosti zaplatil riadnu trhovú cenu. Z
podanej žaloby nadobudol vedomosť o tom, že žalovaný v 4. rade, kúpil nehnuteľnosti za kúpnu cenu
6 500,- EUR, ktorá je niekoľkonásobne nižšia než za akú nehnuteľnosti od obchodnej spoločnosti AGRO
Porúbka s.r.o. nadobudol on.
6A.Vo veci samej poprel skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe, nárok uplatnený žalobou neuznal v

celom rozsahu. Hospodárskym účelom, pre ktorý s úpadcom uzatvoril právny úkon kúpnej zmluvy,
ktorým dotknuté nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva t j. kúpna zmluva uzatvorená s úpadcom dňa
20.03.2017 bolo započatie podnikania v poľnohospodárstve. V uvedenom čase bol registrovaný ako
samostatne hospodáriaci roľník so štatútom mladého farmára. Po udalostiach, ktoré sa odvinuli odúmrtia žurnalistu a jeho snúbenice vo februári 2018 pozornosť médií sa sústredila na čerpanie dotácií
úpadcu, ktorého štatutárnym zástupcom v tom čase bola jeho matka, podnikanie v poľnohospodárstve
pre stres a psychický tlak médií vzdal. Majetok sa snažil predať dlhšiu dobu, ale pre neustály negatívny

mediálny záujem o ňu nik neprejavoval záujem, keďže sa báli, že by boli akokoľvek medializovaní.
Sporné nehnuteľnosti ho zaťažovali aj vysokými daňami. Bol ich ochotný predať za akúkoľvek cenu ak
sa nájde kupca. Psychicky ho to veľmi vyčerpávalo a prestal aj s podnikaním v poľnohospodárstve.
Nehnuteľnosti odplatne previedol na tretiu osobu - žalovaného v 2. rade, pretože k podnikanie ukončil.
Naviac daňovú zaťaženosť v podobe dane z nehnuteľnosti by musel znášať z úspor.

6B.Ďalší prevod medzi žalovaným v 2. a žalovaným v 3. rade na ktorý žalobkyňa v podanej žalobe a
neodkladnom opatrení poukazuje sa ho netýka, nemal a ani nemá na ňom žiaden podiel ani vplyv, a jeho
existencia nie je, ani nebola závislá od jeho vôle, ale od vôle subjektu, ktorý nehnuteľnosti v rozhodnom
čase vlastnil. On osobne za nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania riadne zaplatil, kúpna cena bola
uhradená zápočtom na jeho pohľadávky voči úpadcovi.
6C.Vpodanejžalobe,aleajneodkladnomopatrenínieježalobkyňouriadnevymedzenévčomkonkrétne

vzhliada odporovateľnosť napádaných právnych úkonov, neuvádza akých veriteľov mali právne úkony
ukrátiť (ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy s úpadcom 30.03.2017 nemal úpadca žiadnych veriteľov),
ani to v akej výške malo dôjsť k ukracovaniu veriteľa, pretože žalobkyňa nešpecifikovala ani hodnotu
nehnuteľností.
6D.Žalobkyňa v podanom odvolaní rozvádza argumentáciu, v zmysle ktorej k prevodom medzi

žalovanými malo dochádzať v čase kedy úpadca zistil naplnenie zákonom predvídaných podmienok na
vyhlásenie konkurzu a z tejto časovej súvislosti odvodzuje splnenie podmienky naliehavosti pre vydanie
neodkladného opatrenia. K tomu uviedol, že v čase kedy úpadca zistil naplnenie zákonom predvídaných
podmienok na vyhlásenie konkurzu nebol vlastníkom sporných nehnuteľností viac ako dva roky, pričom
jeho rozhodnutie previesť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vyplynulo celkom prirodzene

z rozhodnutia ukončiť podnikanie v poľnohospodárstve z dôvodov, ktoré už uviedol vyššie.
6E.Žalovaní v 2., 3. a 4. rade nie sú dlžníkmi veriteľov úpadcu, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v
konkurze, ich nakladanie s nehnuteľnosťami, s poukazom na ust. § 62 ods. 4 ZKR môže mať priamy
dopad na výsledok sporu iba v prípade ak sa žalobkyňa úspešne dovolá neúčinnosti právneho úkonu
uzatvoreného medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade.

7.Žalovaný v 3. rade v podaní zo dňa 26.03.2021 k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam uviedol, že kúpna zmluva medzi žalovanými v 2. a 3. rade bola uzavretá dňa
06.06.2019. Tieto nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere a rovnako tak je presvedčený o
dobromyseľnosti predchádzajúceho vlastníka (riadne evidovaného na liste vlastníctva), pričom obaja

konali v súlade s potvrdenými údajmi verejnej evidencie nehnuteľností (katastra nehnuteľností).
7A.Podľa ustálenej judikatúry súdov SR, ako aj Európskeho súdu pred ľudské práva (ďalej len
ako ,,ESĽP“), dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v materiálnom právnom
štáte poskytnutá súdna ochrana aj pred pôvodným (skutočným) vlastníkom. ESĽP poskytuje súdnu
ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva aj pred pôvodným vlastníkom. Vo veci

Gladysheba v. Ruská federácia zo 6. decembra 2011 (sťažnosť č. 7097/10) ESĽP konštatoval porušenie
práva sťažovateľky pokojne užívať svoj majetok garantovaný článkom 1 Dodatkového protokolu č.
1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že jej bola odňatá
nehnuteľnosť, ktorú nadobudla v dobrej viere od nevlastníka a prikázal Ruskej federácii obnoviť
vlastnícke právo sťažovateľky k odňatej nehnuteľnosti a zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy a

trovy konania. Taktiež v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16.3.2016:
„Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou
vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť – ako to konštatovali všeobecné súdy – že samotná absencia
vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode

vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného
súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (I. ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej
reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý –
jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom
vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci [kataster

nehnuteľností, súd a pod.]. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je
jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu.
Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná
široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo bybolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery
takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho
spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak

postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej
kolízie obidve ústavné hodnoty – princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej
viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto

nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum
z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej
spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj
individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník
než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom

(katastrálnom) konaní.“.
7B.K možnosti domáhať sa určenia neúčinnosti právneho úkonu vo vzťahu k prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zo strany žalovaného v 2. rade na žalovaného v 3. rade, okrem tvrdenia,
že k uvedenému prevodu došlo a argumentácii údajnou nízkou kúpnou cenou, ktorej dohodnutie je
výhradnou internou záležitosťou zmluvných strán, žalobkyňa neuvádza žiadne ďalšie skutočnosti, na

základe ktorých by mala byť uvedená kúpna zmluva vyhlásená neúčinnou. Uviedol, že nie je vo vzťahu
k žalobcovi spriaznenou osobou v zmysle ustanovenia § 9 ZKR. Taktiež nie je blízkou osobou žiadneho
z ostatných žalovaných, v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka.
7C.Poukázal na ust. § 60 a § 62 ZKR a tvrdil, že v rámci uzavretej kúpnej zmluvy medzi žalovanými v
2. a 3. rade, nebol splnený ani jeden predpoklad, ktorý pre právo odporovať právnemu úkonu vyžaduje

uvedené ustanovenia zákona. Žalovaný v 3. rade ako absolútne nezainteresovaná osoba nemohla mať
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (dňa 06.06.2019) vedomosť o tom, že voči žalobcovi ako pôvodnému
vlastníkovi nehnuteľnosti (o čom žalovaný v 3. rade taktiež nemohol mať vedomosť, nakoľko vo verejnej
evidencii katastra nehnuteľnosti je na LV zapísaný len aktuálny vlastník nehnuteľnosti – v tom čase
žalovaný v 2. rade), začne dňa 26.09.2019 konkurzné konanie (údaj dostupný z Obchodného vestníka

č. 192/2019 zo dňa 04.10.2019 pod K088608). Taktiež, nie je splnená podmienka uvedená pod písm.
b) ust. § 62 ods. 2 ZKR, nakoľko právnym dôvodom prevodu vlastníckeho práva bola riadne uzatvorená
kúpna zmluva s dohodnutou odplatou. K podmienke pod písm. c) ust. § 62 ods. 2 ZKR už uviedol, že
nie je ani spriaznenou ani blízkou osobou žalobcu, resp. ktoréhokoľvek z ostatných žalovaných.
7D.V nadväznosti na uvedené, žalobkyňa nie je oprávnená domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu

– kúpnej zmluvy zo dňa 06.06.2019. Žalovaný v 3. rade pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal v súlade s
údajmi verejnej štátom vedenej evidencie nehnuteľností – katastra nehnuteľností. Osobe, ktorá urobila
určitý právny úkon s dôverou v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, navyše potvrdený
údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie, musí byť v materiálnom právnom štáte poskytovaná
ochrana (vid. Uznesenie Ústavného súdu ČR, sp. zn. I II. ÚS 165/11 z 11. 5. 2011). V uvedených

súvislostiach taktiež Ústavný súd ČR v rámci Uznesenia sp. zn. IV. ÚS 4684/12 z 20. 11. 2013,
judikoval,žeakdochádzakstretuprincípuochranydobrejvierynovéhonadobúdateľaaprincípuochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, je nevyhnutné nájsť praktickú konkordanciu medzi oboma
týmito princípmi tak, aby zostalo zachované maximum z oboch, a ak to nie je možné, potom tak,
aby výsledok bol zlučiteľný so všeobecnou predstavou spravodlivosti. V materiálnom právnom štáte

totiž nemožno a priori, bez starostlivého zhodnotenia konkrétnych okolností prípadu, odoprieť ochranu
osobe, ktorá urobila určitý právny úkon s dôverou v určitý skutkový stav, potvrdený údajmi z verejnej,
štátom vedenej evidencie. Predmetná žaloba teda predstavuje de facto úmyselné prenášanie rizika
nepriaznivých následkov spôsobených nezákonnou činnosťou štátnej správy na osobu, ktorá konala
v dobrej viere v správnosť zapísaných údajov v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálny odborom

L. M. B.. Nakoľko osoby konajúce v dobrej viere v pravdivosť a úplnosť údajov katastra nehnuteľností
stále nie sú zodpovedajúcim spôsobom chránené, musia všeobecné súdy samy – v dôsledku dlhodobej
nečinnosti zákonodarcu – poskytnúť ochranu vlastníckemu právu v dobrej viere konajúcich osôb. Teda
musí byť zaručená ochrana dobrej viery v pravdivosť a úplnosť zápisov vo verejnej knihe, a to zásadne
každého, kto nadobudol právo od osoby zapísanej ako vlastník vo verejnej knihe, aj keby sa neskôr

ukázalo, že táto osoba vlastníkom nebola (viď. Uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3314/11 z 2.
10. 2012). Žalovaný v 3. rade tak nemôže niesť nepriaznivé následky spôsobeného samotnými štátnymi
orgánmi v súvislosti s protiprávnym konaním zamestnanca štátnej správy a následnej nesprávnej
evidencie nehnuteľností.8.Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4CoKR/9/2021-89 zo dňa 31.05.2021 potvrdil uznesenie
Okresného súdu Košice I, sp. zn. 26Cbi/11/2020-50 zo dňa 12.01.2021.

9.Žalovaný v 3. rade v podaní zo dňa 28.09.2021 k žalobe zotrval na skutočnostiach uvedených v podaní
zo dňa 26.03.2021. Okrem už uvedeného poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
71/2011 z 27. februára 2013, v ktorom uviedol, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou
„nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“, možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa,

pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva
nadobudol.

10.Žalovaný v 2. rade v podaní zo dňa 08.10.2021 k žalobe uviedol, že žalobu žalobcu v celom rozsahu
neuznávanakoľkopostupovaldobromyseľneanáslednéprevodyužnedokázalovplyvniťataktiežnemal
vedomosť o tom, že žalovaný v 1. rade je spriaznenou osobou úpadcu. Taktiež to čo považuje žalobca za

neštandardné, že došlo k opakovaným a niekoľko násobným prevodom vlastníckeho práva k pozemkom
v časovom horizonte niekoľkých mesiacov nie je automaticky nezákonné. Tvrdenie žalobcu, že uvedené
konanie jasne deklaruje snahu systematicky vyviesť majetok zo spoločnosti úpadcu a sťažiť uplatnenie
práv veriteľov opakovaným a následným prevodom vyvedeného majetku medzi tretími osobami je
tvrdenie žalobcu, ktoré je zavádzajúce a ničím nepreukázané. Navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom

rozsahu ako nedôvodnú a neopodstatnenú.

11.Žalovaný vo 4. rade v podaní zo dňa 14.10.2021 k žalobe vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam uviedol, že kúpna zmluva medzi žalovanými v 3. a 4. rade bola
uzavretá dňa 13.02.2020. Tieto nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere a rovnako tak je presvedčený

o dobromyseľnosti predchádzajúceho vlastníka (riadne evidovaného na liste vlastníctva), pričom obaja
konali v súlade s potvrdenými údajmi verejnej evidencie nehnuteľností (katastra nehnuteľností).
11A.Podľa ustálenej judikatúry súdov SR, ako aj Európskeho súdu pred ľudské práva (ďalej len
ako ,,ESĽP“), dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v materiálnom právnom
štáte poskytnutá súdna ochrana aj pred pôvodným (skutočným) vlastníkom. ESĽP poskytuje súdnu

ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva aj pred pôvodným vlastníkom. V
nadväznosti na uvedené, Najvyšší súd SR ako súd dovolací v uznesení sp. zn. 6Cdo 71/2011 z
27. februára 2013 uviedol, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže
previesť viac práv, než má sám“, možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa, pokiaľ je nad
akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol.

Vo veci Gladysheba v. Ruská federácia zo 6. decembra 2011 (sťažnosť č. 7097/10) ESĽP konštatoval
porušenie práva sťažovateľky pokojne užívať svoj majetok garantovaný článkom 1 Dodatkového
protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že jej
bola odňatá nehnuteľnosť, ktorú nadobudla v dobrej viere od nevlastníka a prikázal Ruskej federácii
obnoviť vlastnícke právo sťažovateľky k odňatej nehnuteľnosti a zaplatiť jej náhradu nemajetkovej

ujmy a trovy konania. Taktiež v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 549/2015
zo 16.03.2016: „Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s
výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť – ako to konštatovali všeobecné súdy – že samotná
absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy

o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre
ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (I. ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery či vývoj
sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v
určitý – jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej
štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci [kataster

nehnuteľností, súd a pod.]. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je
jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu.
Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná
široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by
bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery

takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho
spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak
postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnejkolízie obidve ústavné hodnoty – princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej
viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto

opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
(katastrálnom) konaní.“. V uvedených súvislostiach taktiež Ústavný súd ČR v rámci Uznesenia sp. zn.
IV. ÚS 4684/12 z 20. 11. 2013, judikoval, že ak dochádza k stretu princípu ochrany dobrej viery nového
nadobúdateľaaprincípuochranyvlastníckehoprávapôvodnéhovlastníka,jenevyhnutnénájsťpraktickú
konkordanciu medzi oboma týmito princípmi tak, aby zostalo zachované maximum z oboch, a ak to nie je
možné, potom tak, aby výsledok bol zlučiteľný so všeobecnou predstavou spravodlivosti. V materiálnom

právnom štáte totiž nemožno a priori, bez starostlivého zhodnotenia konkrétnych okolností prípadu,
odoprieť ochranu osobe, ktorá urobila určitý právny úkon s dôverou v určitý skutkový stav, potvrdený
údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie.
11B.K možnosti domáhať sa určenia neúčinnosti právneho úkonu vo vzťahu k prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zo strany žalovaného v 3. rade na žalovaného vo 4. rade, okrem tvrdenia,

že k uvedenému prevodu došlo a argumentácii údajnou nízkou kúpnou cenou, ktorej dohodnutie je
výhradnou internou záležitosťou zmluvných strán, žalobkyňa neuvádza žiadne ďalšie skutočnosti, na
základe ktorých by mala byť uvedená kúpna zmluva vyhlásená neúčinnou. Uviedol, že nie je vo vzťahu
k žalobcovi spriaznenou osobou v zmysle ustanovenia § 9 ZKR. Taktiež nie je blízkou osobou žiadneho
z ostatných žalovaných, v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka.

11C.Poukázal na ust. § 60 a § 62 ZKR a tvrdil, že v rámci uzavretej kúpnej zmluvy medzi žalovanými v
3. a 4. rade, nebol splnený ani jeden predpoklad, ktorý pre právo odporovať právnemu úkonu vyžaduje
uvedené ustanovenia zákona. Žalovaný vo 4. rade ako absolútne nezainteresovaná osoba nemohla mať
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (dňa 13.02.2020) vedomosť o tom, že voči žalobcovi ako pôvodnému
vlastníkovinehnuteľnosti(očomžalovanývo4.radetaktiežnemoholmaťvedomosť,nakoľkovoverejnej

evidencii katastra nehnuteľnosti je na LV zapísaný len aktuálny vlastník nehnuteľnosti – v tom čase
žalovaný v 3. rade), začne dňa 26.09.2019 konkurzné konanie (údaj dostupný z Obchodného vestníka
č. 192/2019 zo dňa 04.10.2019 pod K088608). Taktiež, nie je splnená podmienka uvedená pod písm.
b) ust. § 62 ods. 2 ZKR, nakoľko právnym dôvodom prevodu vlastníckeho práva bola riadne uzatvorená
kúpna zmluva s dohodnutou odplatou. K podmienke pod písm. c) ust. § 62 ods. 2 ZKR už uviedol, že

nie je ani spriaznenou ani blízkou osobou žalobcu, resp. ktoréhokoľvek z ostatných žalovaných.
11D.V nadväznosti na uvedené, žalobkyňa nie je oprávnená domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu –
kúpnej zmluvy zo dňa 13.02.2020. Navrhol, aby sú žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

12.Žalobkyňa v podaní zo dňa 21.11.2021 k vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedla, že k žalobe

predložené dôkazy, a to kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v prvom rade a žalovanou v druhom
rade a následne kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v druhom rade a žalovaným v treťom rade,
celkom zjavne sami o sebe preukazujú, že dotknuté nehnuteľnosti, pôvodne patriace úpadcovi, boli
úmyselneprevedenézožalovanéhovprvomradenažalovanéhovdruhomrade,atovkrátkomčasovom
úseku (označené kúpne zmluvy boli uzatvorené len s trojmesačným časovým odstupom, formátovanie

jednotlivých zmlúv je identické a rovnako je identická aj dohodnutá kúpna cena.
12A.Uzatvorenie jednotlivých zmlúv nemalo v zmysle uvedeného žiadny ekonomický ani hospodársky
zmysel a účel. Navyše po zohľadnení dátumu vydania rozhodnutia Okresného úradu Sobrance dňa
04.04.2019, číslo konania V 174/2019 bol žalovaný v druhom rade vlastníkom dotknutých nehnuteľností
len dva mesiace, čo nedáva absolútne žiaden hospodársky ani ekonomický zmysel.

12B.Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v druhom rade deklaruje svoju údajnú dobromyseľnosť pri
uzatvorení právneho úkonu, žalobca v konaní navrhuje vypočuť ako stranu, konateľa žalovaného v
druhom rade O. P., C. XXXX/XX, XXX XX F.. Rovnako v tejto súvislosti navrhuje žalobca ako strany
vypočuť žalovaného v prvom rade ako aj žalovaného v treťom rade, a to za účelom zistenia okolností
uzatvorenia jednotlivých právnych úkonov ako aj za účelom vyvrátenia dobromyseľnosti jednotlivých

žalovaných pri nadobúdaní nehnuteľností, pôvodne patriacich úpadcovi.
12C.Vo vzťahu k dôvodom prezentovaným v žalobe, týkajúcich sa právneho úkonu uzatvoreného medzi
úpadcomažalovanýmvprvomradenepredniesolžalovanývdruhomradežiadnerelevantnéprostriedkyprocesného útoku a procesnej obrany, čím sa tvrdenia žalobcu ohľadom tohto prevodu stali v konaní
nespornými.
12D.K vyjadreniam žalovaných v 3. a 4. rade uviedla, že ich tvrdenia vo vzťahu k nadobudnutiu

nehnuteľností a prezentovaná judikatúra nemá žiadnu spojitosť a relevanciu s predmetom konania.
Predmetom konania nie je určenie vlastníckeho práva, ale určenie neúčinnosti jednotlivých právnych
úkonov, ktoré celkom zjavne nemali žiadne ekonomické ani hospodárske opodstatnenie a slúžili len na
vyvedenie majetku pôvodne patriacemu úpadcovi zo spoločnosti úpadcu. V zmysle dôkazov, ktoré boli
priložené k žalobe v žiadnom prípade nemožno uvažovať o dobromyseľnosti žalovaných v 3. a 4. rade.

12E.V skutkovej situácií opísanej v žalobe sú zrejmé nasledovné okolnosti:
- dňa 20.03.2017 došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam medzi úpadcom
(v súčasnosti žalobca za ktorého koná správca) a žalovaným v 1. rade, ktoré sú medzi sebou spriaznené
osoby,
- dňa 01.03.2019 došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam medzi žalovaným
v 1. rade a žalovaným v 2. rade,

- dňa 06.06.2019 došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam medzi žalovaným
v 2. rade a žalovaným v 3. rade,
- dňa 13.02.2020 došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam medzi žalovaným
v 3. rade a žalovaným vo 4. rade,
- úpadca (v súčasnosti žalobca za ktorého koná správca) začal podávať dlžnícke návrhy na vyhlásenie

konkurzu (návrhy boli odmietané pre nesplnenie zákonných náležitostí). Návrhy sú zo dňa 31.05.2019,
21.06.2019, 02.08.2019 a 16.08.2019. Uvedené skutočností vyplývajú z verejne dostupných informácií
v Obchodnom vestník a poukázala na ne aj v žalobe.
12F.Z uvedeného je zrejmé, že prvý prevod bol vykonaný medzi spriaznenými osobami a následne v
momente, keď bolo zrejmé, že úpadca (v súčasnosti žalobca za ktorého koná správca) bude podávať

dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu (účtovná závierka z februára 2019) začal presne v danom období
sériu prevodov vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo spriaznenej osoby (žalovaný v 1.
rade) na žalovaného v 2. rade, a následne zo žalovaného v 2. rade na žalovaného v 3. rade a následne
zo žalovaného v 3. rade na žalovaného vo 4. rade v období 11 mesiacov. Je nepochybné, že úpadca (v
súčasnosti žalobca za ktorého koná správca) vedomý si skutočnosti, že v roku 2017 previedol vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam na spriaznenú osobu, bude vystavený odporovateľnosti tomuto
právnemu úkonu, začal v totožnom období prostredníctvom ďalších osôb prevádza vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam.
12G.Navrhla vypočuť aj žalovaných v 3. a 4. rade a ako svedka aj konateľa úpadcu AGRO Porúbka
s.r.o. v konkurze, C. N. D., E. XXXX/XX, XXX XX B..

12H.Poukázala na ust. § 62 ZKR a uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že dotknuté nehnuteľnosti,
pôvodne vo vlastníctve úpadcu, boli z vlastníctva úpadcu prevedené na spriaznenú osobu, avšak tejto
osobe v čase podania odporovacích žalôb nesvedčil zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností,
muselapodľaustanovenia§62odsek4uplatniťodporovacieprávoprotivšetkýmprávnympredchodcom
aktuálneho vlastníka až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. Táto zákonná

podmienka bola v celom rozsahu realizovaná, pričom s okolnosti uzatvorenia jednotlivých právnych
úkonov, previazanosť žalovaných s konateľom úpadcu a so žalovaným v prvom rade ako aj ich
nedobromyseľnosť bola doposiaľ jasne preukázaná tým, že všetky uzatvorené právne úkony nemali
žiadne ekonomické ani hospodárske opodstatnenie, jednotliví účastníci nevytvorili pri prevode žiaden
zisk a jednotliví žalovaní zároveň vlastnili dotknuté nehnuteľnosti len veľmi krátky časový úsek.

13.Žalovaný v 2. rade v podaní zo dňa 10.01.2022 uviedol, že zotrváva na predchádzajúcich
vyjadreniach a žalobu v celom rozsahu neuznáva. Tvrdil, že postupoval v dobrej viere. Žalobca uvádza,
že uzatvorené kúpne zmluvy celkom zjavne samy o sebe preukazujú, že dotknuté nehnuteľnosti boli
úmyselne prevedené v krátkom časovom úseku a taktiež ich uzatvorenie nemalo žiadny ekonomický ani

hospodársky zmysel a účel. Tieto skutočnosti sú výhradnou záležitosťou zmluvných strán a žalobkyňa
neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti na základe, ktorých by mala byť kúpna zmluva vyhlásená za
neúčinnú a takto uzatvorené zmluvy mali preukazovať iný špekulatívny úmysel. Taktiež žiaden právny
predpis neurčuje, aby pri obchodnoprávnom, či hoc aj pri občianskoprávnom vzťahu musel zákonite
vzniknúť finančný prospech. Tvrdenie žalobkyne je zavádzajúce a ničím nepreukázané.

14.Na pojednávaní dňa 10.05.2022 právny zástupca žalobkyne uviedol, že vo vzťahu k námietke
neexistencie veriteľov odkazuje na prílohu žaloby – zoznam veriteľov, z ktorého vyplýva existencia
pohľadávky v čase realizácie prevodu. K námietke, že žalobca neurčil hodnotu nehnuteľnosti poukazujeaj na to, že správkyňa tieto nehnuteľnosti nemá v držbe a preto bez súčinnosti súdu nemôže realizovať
znalecký posudok za účelom určenia hodnoty nehnuteľnosti. Rovnako tak žalobca v žalobe navrhol
vykonať dôkaz, či samotným prevodom nehnuteľnosti nebol spôsobený úpadok spoločnosti.

14A.K poukázaniu na neexistenciu spriaznenosti odkazuje na to, že jednotlivé prevody boli realizované
totožnou zmluvou po obsahovej aj formálnej stránke za rovnakú odplatu a to 4 500,- EUR a tri prevody
medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 4. rade boli realizované v čase, keď úpadca podal návrh na
vyhlásenie konkurzu aj napriek tomu, že na základe tohto návrhu nedošlo k vyhláseniu konkurzu pre
formálne chyby, pričom toto bolo zverejnené v obchodnom vestníku. Žalovaný v 2. rade je obchodnou

spoločnosťou, na základe týchto skutočností je odôvodnené vypočuť konateľa spoločnosti ako aj ďalších
nadobúdateľov k spôsobu uzatvárania týchto zmlúv a k ich ekonomickej relevancii, pretože aj takýmto
dôkazom je možné preukázať, alebo vyvodiť z nich úmysel týchto osôb ukrátiť veriteľov v konkurze.
Žalovaným namietaná spriaznenosť je iba predpokladom, či v konaní je dôkazné bremeno na strane
žalobcu, alebo žalovaného.
14B.Medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade došlo k prevodu za sumu 20 000,- EUR. Odplata mala byť

započítaná a mala byť prílohou kúpnej zmluvy. Táto príloha sa nenachádza v katastrálnom operáte.
Nehnuteľnosti boli ďalej prevádzané za sumy 4 500,- EUR, čo samo o sebe vytvára nesúlad a vytvára
podozrenie z účelnosti konania žalovaných. Navrhuje vykonať dôkaz, aby súd zaviazal žalovaného v 1.
rade na predloženie právneho úkonu, ktorým došlo k započítaniu kúpnej ceny.

15.Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 10.05.2022 uviedla, že zotrváva na
vyjadrení žalovaného v 1. rade, ktoré podal k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom
všetky dôvody považuje za relevantné a vzťahujúce sa aj k veci samej. Vo vyjadrení žalobcu absentuje
jeden zo základných elementárnych predpokladov a to uvedenie veriteľov v čase uskutočnenia
predmetného právneho úkonu. V čase prevodu nehnuteľností úpadca žiadnych veriteľov nemal.

Takýchto veriteľov nemal ani vo výške v akej malo dôjsť k ukracovaniu veriteľov. Nebolo to špecifikované
ani v žalobe ani v ďalších vyjadreniach žalobcu. Táto podmienka teda nebola preukázaná, takýto stav
ani neexistoval, preto navrhuje žalobu zamietnuť.

16.Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 10.05.2022 uviedol, že navrhuje žalobu

zamietnuť ako nedôvodnú, zotrváva na doterajších podaniach a vyjadreniach. V žalobe sa uvádza, že
žalovaný v 2. rade bol spriaznenou osobou úpadcu, alebo žalovaného v 1. rade, nie je to však doteraz
preukázanéaniejetopravda.Nemážiadnevedomostianinemalžalovanýv2.radeotom,akédlhymala
mať spoločnosť úpadcu. Čo sa týka ceny nehnuteľnosti poukazuje na zmluvnú voľnosť, pričom žalovaný
v 2. rade nenadobúdal nehnuteľnosti od úpadcu. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému v 2.

rade náhradu trov konania.

17.Právny zástupca žalovaných v 3. a 4. rade na pojednávaní dňa 10.05.2022 uviedol, že zotrváva na
doterajších vyjadreniach. Mal za to, že žalobkyňa nie je oprávnená domáhať sa neúčinnosti právneho
úkonu, ktorým žalovaný v 2. rade previedol predmetné nehnuteľnosti na žalovaného v 3. rade. Žalovaný

v 3. rade nie je spriaznenou osobou úpadcu ani žalovaného v 1. ani v 2. rade. Poukázal na ust. § 62 ZKR,
pričom mal za to, že nebol splnený ani jeden predpoklad vo vzťahu k žalovanému v 3. rade. Žalovaný v 3.
rade nemohol vedieť v čase uzavretia kúpnej zmluvy, že na úpadcu bude vyhlásený konkurz a nemohol
vedieť kto bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti pred žalovaným v 2. rade. Na základe uvedeného
navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovaným v 3. a 4. rade náhradu trov konania.

18.Žalobkyňa v podaní zo dňa 16.06.2022 uviedla, že je nesporné, že žalovaný v 1. rade je spriaznenou
osobou úpadcu. Z dikcie § 60 ods. 2 ZKR vyplýva prezumpcia úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov,
ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle. Žalovaný v 1. rade je povinný preukázať opak (ide o
tzv. obrátené dôkazné bremeno).

18A.Z kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade vyplýva, že k žiadnej úhrade finančnými
prostriedkami zo strany žalovaného v prvom rade nedošlo, ale k úhrade kúpnej ceny malo dôjsť
zápočtom údajných pohľadávok, ktoré mal mať žalovaný v prvom rade voči úpadcovi z titulu (taktiež
údajných) pôžičiek. Žalovaný v prvom rade nikdy nepreukázal že došlo z jeho strany k poskytnutiu
akejkoľvek pôžičky úpadcovi a z toho dôvodu možno považovať takéto konanie za špekulatívne

a vzbudzujúci dojem fiktívnej úhrady kúpnej ceny. Nielenže žalovaný v prvom rade nepreukázal
poskytnutie pôžičky úpadcovi, ale dokonca ani v samotnej kúpnej zmluve nie je špecifikované, aké
pohľadávky žalovaného v prvom rade mali byť predmetom započítania. Z dikcie vyššie spomínanéhozmluvného ustanovenia je zrejmé že právny úkon započítania je inkorporovaný do samotnej Kúpnej
zmluvy.
18B.Právny úkon započítania, však nespĺňa podstatné náležitosti započítania Občianskeho zákonníka a

to, okrem iného, podmienku určitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prejav
vôle smerujúci k započítaniu musí byť dostatočne určitý, t.j. musí z neho vyplývať, akej pohľadávky sa
týka, a v akej výške sa na započítanie uplatňuje a proti akej pohľadávke veriteľa smeruje, a pripadne
v akej výške tieto pohľadávky zanikajú. Vyššie uvedené preukazuje, aj keď právny úkon je odplatný
len formálne, v skutočnosti nikdy nebol uhradený, a to s prihliadnutím na okolnosti z jediného dôvodu,

že zmluvné strany o úhradu nemali nikdy skutočný záujem. Uvedený právny úkon medzi žalovaným v
prvom a úpadcom bol realizovaný bezodplatne a to na základe ich výslovnej vôle a preto takýto úkon
z pohľadu obsahového posúdenia ako aj z pohľadu odporovateľnosti treba považovať za bezodplatný
a teda neekvivalentný
18C.Tvrdenia žalovaného v 1. rade nie sú žiadnym spôsobom podložené ani preukázané a jedná sa
výlučne o účelové a vykonštruované tvrdenia s cieľom ukrátiť veriteľov úpadcu. Údajný stres a psychický

nátlak médií mali nastať v dôsledku udalostí z februára 2018. K prevodu predmetných nehnuteľností na
žalovanú v druhom rade malo dôjsť v marci/apríli 2019. To je viac ako rok po udalostiach so žurnalistom,
na ktoré žalovaný odkazuje. Počas tohto obdobia, sa úpadca niekoľkokrát pokúsil o podanie dlžníckeho
návrhu na vyhlásenie konkurzu. Tieto konštatovania žalovaného s prihliadnutím na sled prevodov, ktorý
nasledoval len potvrdzujú tvrdenia žalobcu o súčinnosti všetkých žalovaných.

18D.Opakovane zdôraznila, že jednotlivé právne úkony medzi žalovaným v 1. rade až žalovaným vo 4.
rade boli realizované v krátkom časovom slede, totožnými právnymi úkonmi (po obsahovej aj formálnej
stránke) a identickou kúpnou cenou. Uzatvorenie jednotlivých zmlúv nemalo v zmysle uvedeného žiadny
ekonomický ani hospodársky zmysel a účel. Avšak pre úpadcu mohlo mať zmysel pri vyvádzaní majetku
prostredníctvom tretích osôb v období „stresu a psychického nátlaku“. Prvý prevod bol vykonaný medzi

spriaznenými osobami a následne v momente, keď bolo zrejmé, že úpadca (v súčasnosti žalobca
za ktorého koná správca) bude podávať dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu (účtovná závierka
z februára 2019) začal presne v danom období sériu prevodov vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam zo spriaznenej osoby (žalovaný v prvom rade) na žalovaného v druhom rade, a
následne zo žalovaného v druhom rade na žalovaného v treťom rade a následne zo žalovaného v treťom

rade na žalovaného vo štvrtom rade v období 11 mesiacov.
18E.Zoznam veriteľov, ktorý žiadal žalovaný v 1. rade zaslala v prílohe. Uviedla, že účtovníctvo úpadcu
savsúčasnostinachádzanaNárodnejkriminálnejagentúrepracoviskoNitraarealizujeúkonyzaúčelom
jeho získania, aby vedel náležite preukázať existenciu pohľadávky.
18F.To, že v čase, kedy úpadca zistil naplnenie zákonom predvídaných podmienok na vyhlásenie

konkurzu, nebol úpadca vlastníkom nehnuteľností viac ako 2 roky, považuje za bezpredmetné
s prihliadnutím na dikciu ustanovenia § 60 ods. 3 ZKR. Vzhľadom na skutočnosť, že dotknuté
nehnuteľnosti, pôvodne vo vlastníctve úpadcu, boli z vlastníctva úpadcu prevedené na spriaznenú
osobu, avšak tejto osobe v čase podania odporovacích žalôb nesvedčil zápis vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností, žalobkyňa musela podľa ustanovenia § 62 odsek 4 uplatniť odporovacie

právo proti všetkým právnym predchodcom aktuálneho vlastníka až ku predchodcovi, ktorý nadobudol
právo priamo od dlžníka. Táto zákonná podmienka bola v celom rozsahu realizovaná, pričom s
okolnosti uzatvorenia jednotlivých právnych úkonov, previazanosť žalovaných s konateľom úpadcu a so
žalovaným v prvom rade ako aj ich nedobromyseľnosť bola doposiaľ jasne preukázaná tým, že všetky
uzatvorenéprávneúkonynemaližiadneekonomickéanihospodárskeopodstatnenie,jednotlivíúčastníci

nevytvorili pri prevode žiaden zisk a jednotliví žalovaní zároveň vlastnili dotknuté nehnuteľnosti len veľmi
krátky časový úsek.

19.Žalovaní v 3. a 4. rade v podaní zo dňa 14.07.2022 zotrvali na doterajších vyjadreniach.

20.Žalovaný v 1 . rade v podaní zo dňa 02.08.2022 uviedol, že existenciu veriteľa (veriteľov) ktorých
chcel úpadca ukrátiť právnym úkonom zo dňa 20.03.2017 žalobkyňa zatiaľ ani netvrdila a ani
nepreukázala.
20A.K existencii pôžičiek uviedol, že tieto sú riadne zaevidované v účtovníctve úpadcu, ktoré mala
žalobkyňa skúmať rovnako dôsledne, ako dôsledne skúmala právny úkon kúpy zo dňa 20.03.2017.

Časť peňazí z titulu pôžičky žalovaný v 1. rade úpadcovi poskytol na jeho účet a časť v hotovosti oproti
príjmovému pokladničnému dokladu. Navrhol vyžiadať výpisy z účtov úpadcu za roky 2015, 2016 a
2017 a peňažný denník za roky 2015, 2016 a 2017, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností vyplynie
záver o existencii a prijatí pôžičiek, ktoré žalovaný v 1. rade úpadcovi poskytol. Preukázal to písomnouzmluvou o pôžičke zo dňa 06.07.2015 na sumu 14 700,- EUR a príjmovým pokladničným dokladom
vydaným úpadcom – vtedy ešte pod obchodným menom GARD s.r.o. na sumu 14 700,- EUR. Ďalšie
pôžičky na sumu 3 000,- EUR zo dňa 01.08.2016 a 3 487,50 zo dňa 02.08.2016 sú v účtovníctve úpadcu,

o ich existencii žalobkyňa vie, a pred súdom tieto dôkazy zamlčuje a prezentuje vo svoj prospech,
pretože inak by musela priznať, že pôžičky úpadcovi poskytol žalovaný v 1. rade predtým než sa
spoločníkom a konateľom stala jeho matka .
20B.K námietkam žalobkyne vo vzťahu k nedostatkom započítacieho prejavu učineného v kúpnej
zmluve, z ktorých žalobkyňa vyvodzuje jeho neplatnosť, žalovaný v 1. rade navrhuje súdu , aby vec

v prípade , ak sa predmetné ustanovenie bude javiť po vykonaní dokazovania ako neplatné , právne
posúdil podľa ust. § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako prijatie dlhu neplatného len pre nedostatok
formy.
20C.K motívu prevodu nehnuteľností z osoby žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade uviedol,
že hodnotenie tlaku médií a z tohto vyplývajúci stres a psychický tlak je kategória čisto subjektívna,
náležiaca osobe žalovaného v 1. rade nakoľko sa jednalo o jeho vlastné prežívanie. Do pozornosti súdu

však dáva aj fakt, že mediálny tlak okolo konateľky a jedinej spoločníčky neutíchol ani po 4 rokoch a
minulý týždeň periodiká zverejnili informácie týkajúce sa postupu vyšetrovania vo veci. V neposlednom
rade žalovaného v 1. rade zaťažovala povinnosť hradiť daň z nehnuteľností, ktorú vzhľadom na to, že
prestal podnikať, nemal z čoho platiť. Prevod nehnuteľností na žalovaného v 2. rade bol logickým
vyústením rozhodnutia vzdať sa podnikania v poľnohospodárstve . Úpadok obchodnej spoločnosti

AGRO Porúbka s.r.o, a následné vyhlásenie konkurzu a rozhodnutie ukončiť podnikanie zo strany
žalovaného v 1. rade a síce nastali v časovej následnosti, medzi týmito dvoma právnymi udalosťami
však nejestvuje kauzalita. Pre úspešnosť žaloby o odporovanie právnemu úkonu úpadcu v konkurze
tam,kdedošlokďalšiemuprávnemuúkonu,zákonstanovujeurčitéaprecíznedefinovanépravidlá,ktoré
žalobkyňa zrejme zámerne opomína tým, že kladie dôraz na spochybňovanie prevodu žalovaného v

1 rade . Moment, kedy bolo zrejmé, že úpadca bude podávať dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu
bol známy úpadcovi, nie žalovaným v 1. až 4. rade a žalobkyňa o opaku v konaní nepredložila žiaden
dôkaz. Ust. § 60 ods. 2 ZOKR prezumuje úmysel ukrátiť veriteľov na strane úpadcu, čo ale žalovaný
v 1. rade ale ani ostatní žalovaní nie sú.

21.Na pojednávaní dňa 23.06.2023 právny zástupca žalobkyne uviedol, že zoznam veriteľov tvorí 13
veriteľov a Zoznam pohľadávok prihlásených v konkurze je aj súčasťou registra úpadcov ako verejne
prístupného registra. Žalobkyňa tvrdí, že došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok, pritom
v čase vykonania odporovateľného úkonu existovali minimálne pohľadávky dvoch veriteľov, pričom
tieto skutočnosti vyplývajú priamo zo Zoznamu pohľadávok. Odporovateľným právnym úkonom boli

ukrátené prihlásené pohľadávky veriteľov, pričom identifikácia pohľadávok veriteľov vyplýva priamo
zo Zoznamu pohľadávok, ktorý bol ako dôkaz označený v žalobe. V zozname sú veritelia, najmä
Mesto Michalovce, obec I., obec Porúbka, Pôdohospodárska platobná agentúra v rozsahu 2 prihlášok,
Slovenská konsolidačná, a.s. a Slovenský pozemkový fond v rozsahu 5 prihlášok. V čase uskutočnenia
právnehoúkonuexistovaliminimálnepohľadávkyveriteľovobceI.,číslovZoznamepohľadávok4,keďže

jej právnym dôvodom je, že dňa 17. februára 2015 vydala obec Jovsa ako správca dane v rozhodnutí
č. 2510110017, ktorým vyrubila vo výške 506,63 EUR. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
04.07.2015.
21A.Poukázal na to, že podmienky odporovateľnosti právnych úkonov označených v žalobe závisia od
toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane

na uspokojenie pohľadávky. Dlžník odpredal pred začatím konkurzného konania nehnuteľný majetok za
dohodnutú cenu, ktorá bola nižšia ako cena trhová. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom
dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu
dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec, alebo len čiastočne.
Dlžníkovi teda neostal majetok, ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávok veriteľa, ktoré boli

vkonkurzeprihlásené.ŽalobcatvrdíanavrhnutýmdôkazomjednakZoznamompohľadávok,žeprávnym
úkonom dlžníka boli ukrátené pohľadávky veriteľov, ktorých pohľadávky boli v konkurze prihlásené.
V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie najvyššieho súdu, 2Obdo/41/2020, ktorý konštatuje, že
k splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z § 57 ods. 4 Zákona o konkurze nestačí len
poukázanie na účtovnú evidenciu, resp. závierky úpadcu. Ukrátení uspokojenia pohľadávok veriteľov

môže byť preukázané len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napadnutého právneho úkonu
a porovnaním stavu majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce
pohľadávky veriteľov. V tejto súvislosti uviedol, že je nevyhnutné vykonať dôkaz - znalecký posudok,
z ktorého bude zrejmý rozdiel v hodnote majetku pred uskutočnením odporovateľného právnehoúkonu a následne hodnotu toho majetku po uskutočnení tohto úkonu a po vyhlásení konkurzu. Keďže
uspokojenie prihlásených pohľadávok z tohto majetku je suma 0,- EUR. Majetok dlžníka sa vykonaním
úkonu zmenšil z hodnoty v čase uzatvorenia prevodu, teda znalecká hodnota na sumu 0,- EUR. Iným

majetkom dlžníka, ktorý bol speňažený je len súpisová zložka č. 4 súpisu všeobecnej podstaty, ktorý
bol uverejnený vo vydaní obchodného vestníka č. 35/2020 zo dňa 20.02.2020, č. K016396 s hrubým
výťažkom 4 310,93 EUR, čo po zohľadnení aktuálnej výšky pohľadávok proti podstate predstavuje
výťažok v sume 712,70 EUR, ktorý nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok a zistených
pohľadávok, ktorých výška v zmysle označeného dôkazu, teda Zoznamu pohľadávok predstavuje sumu

241 354,35 EUR.
21B.Zároveň poukázal na názor právnej vedy a to publikovaný článok Dr. Maceka, sudcu Okresného
súdu Žilina, ktorý konštatoval, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácií upustil od termínu vymáhateľná
pohľadávka a viaže možnosť odporovateľnosti len na prihlásenú pohľadávku niektorého, teda
ktoréhokoľvek konkurzného veriteľa. Logickým výkladom musíme prísť k záveru, že právnu ochranu
môžu mať len zistené pohľadávky, teda tie, ktoré sa budú v konkurze uspokojovať. Do tejto skupiny

pohľadávok musíme zahrnúť aj popreté pohľadávky, kým o ich osude nebude rozhodnuté. ZKR logicky
poskytuje právnu ochranu len tým veriteľom, ktorí si svoju pohľadávku v konkurze prihlásia. Musí ísť
o pohľadávku, ktorá v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu už existovala, resp. o vzniku
pohľadávky dlžník vedel a následne si ju v konkurze veriteľa prihlásil. V konkrétnych súvislostiach nie je
možné vylúčiť poskytnutie právnej ochrany prostredníctvom odporovacej žaloby aj pre takú pohľadávku,

ktorá vznikla po vykonaní právneho úkonu. Napr. pohľadávka sa navyše stane splatnou až po určitej
dobe. Ak dlžník o vzniku pohľadávky vedel a budúci veriteľ o právnom úkone dlžníka nemohol vedieť.
Pokiaľ by si žiaden z veriteľov, ktorí mali pohľadávku v čase účinnosti právneho úkonu proti dlžníkovi,
resp.majútakúpohľadávku,ktorávzniklapojehovykonaní,tútopohľadávkuneuplatnil,niejedôvod,aby
sa aplikovali ustanovenia konkurzného práva, ktoré upravujú odporovateľnosť a ktoré poskytujú právnu

ochranu veriteľom. Pre posúdenie možnosti uspokojenia pohľadávky a rovnako tak aj pre ukrátenie
tejto možnosti je právne relevantná trhová hodnota majetku dlžníka, ktorý môže slúžiť na uspokojení
pohľadávky veriteľa. Súčasne sa musia pomenovať všetky záväzky dlžníka, ktoré si veritelia v čase
vykonania sporného právneho úkonu môžu uplatniť v trhovej hodnote. Zároveň poukázal na výnimku
z podmienky existencie pohľadávky v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu, to s odkazom

na uznesenie najvyššieho súdu, 3Cdo/224/2017.
21C.V Zozname veriteľov sú pohľadávky Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktoré sú prihlásenou
pohľadávkou, kde došlo k rozhodnutiu Pôdohospodárskej platobnej agentúry z roku 2019. Poukázal
na to, že rozhodnutie má s odkazom na Nariadenie vlády č. 342/2014, Nariadenie vlády č. 75/2015
ako aj zákon č. 523/2004 deklaratórny charakter, kde sa len konštatuje povinnosť vrátiť neoprávnenú

platbu, teda platbu na ktorú nebol právny dôvod. Už zo samotného zoznamu pohľadávok je preukázané,
že k bezdôvodnému obohateniu a teda k plneniu bez právneho dôvodu zo strany Pôdohospodárskej
platobnej agentúry došlo v rokoch 2016, 2017. Taktiež dáva do pozornosti názor právnej vedy, kde
vznik bezdôvodného obohatenia je objektívnou právnou skutočnosťou, ktorá vznikla bez akéhokoľvek
psychického stavu konajúceho subjektu. Zároveň na preukázanie skutočností, že došlo ku poskytnutiu

tohto bezdôvodného obohatenia zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry v týchto rokoch
predložil správy Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

22.Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 29.09.2023 uviedol, že dlhodobo inklinoval
k poľnohospodárstvu. Od roku 2013 sa na Slovensku rozprávalo, že bude rozbehnutý program

„Mladý poľnohospodár“, bude zverejnená výzva pre mladých poľnohospodárov, začínajúcich podnikanie
a z toho dôvodu v roku 2014 a 2015 sa zapísal do strednej školy odbornej v Pruskom, ktorá mala
odbor poľnohospodárstvo. Má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, tak mohol rovno nastúpiť do
tretieho výučného, kde sa dával výučný list, čiže tým pádom navštevoval celý rok dištančne túto školu,
kde na konci 18.06.2015 získal výučný list v odbore poľnohospodárstva, čo bolo jednou z podmienok,

aby mohol byť žiadateľom v programe „Mladého poľnohospodára“. Následne v tomto období aj hľadal
nejaké objekty, alebo družstvá v blízkosti michalovského, sobraneckého kraja, kde by mohol ustajňovať
hovädzí dobytok. Všetky hospodárske dvory v tejto oblasti boli obsadené a vlastne jediný, ktorý bol
ako tak voľný bol hospodársky dvor v Porúbke, ktorý vlastnil v tom čase pán Q. a spoločnosť Gard
s.r.o. Dali sa do reči a on povedal, že má nejaké objekty, ktoré momentálne nevyužíva a môže ich

poskytnúť. Dňa 06.07.2015 reálne poskytol pôžičku 14 700,- EUR na základe zmluvy, ktorá bola súdu
predložená. Požičiaval v dobrej viere, na prevádzkové náklady spoločnosti s tým, že keď to dlžník
nebudeschopnýsplácať,taksatomôžeodpočítavaťpotomzprípadnéhonájmu,akbysiprenajalnejakú
maštaľ, alebo budovy. Potom mu poskytol ešte dve pôžičky, o ktorých existujú zmluvy na 3 000,- EURa 3 487,50 EUR. Tieto pôžičky sú zaevidované aj v obci Porúbka, keďže dlžník nedisponoval finančnými
prostriedkami tak, ako veriteľ zaplatil daň obci za dané nehnuteľnosti. V tomto období v októbri 2016
podával žiadosť v programe Mladého farmára. Koncom alebo v polovičke roku 2016 som sa dozvedel,

že pán Q. náhle a veľmi vážne ochorel a že bude odpredávať svoju spoločnosť. V novembri 2016 vlastne
táto spoločnosť získala nového majiteľa pani R. D., jeho mamu a premenovala sa na spoločnosť AGRO
Porúbka. V tom čase spoločnosť AGRO Porúbka, s.r.o. mala jediný nesplatený záväzok a to voči nemu,
titulom uvedených pôžičiek, preto dňa 15.11.2016 sa dohodli na zriadení záložného práva na predmetné
objekty. Boli to vlastne 50 až 70 ročné budovy, ktoré mali ešte azbestové strechy, ktoré bolo potrebné

sanovať a vyžadovali si státisícové investície do budúca. Dňa 20.03.2017 tieto objekty kúpil. Následne
v máji 2017 mu bol projekt Mladého farmára schválený (bol úspešným žiadateľom), dostal dotáciu asi
v hodnote 50 000,- EUR. Celý jeho projekt bol smerovaný na chov hovädzieho dobytka, preto potreboval
väčšie maštale. Potom po smrti novinára prepukla kauza o fiktívnom čerpaní agrodotácie na spoločnosť
AGRO Porúbka s.r.o., tak v roku 2018 v apríli sa rozhodol vzdať dotácie Mladého farmára a ukončil
podnikanie v tejto oblasti. Keďže zle psychicky a duševne zvládal túto situáciu, tak sa rozhodol úplne

všetko predať a ukončiť činnosť. Nenašiel žiadneho kupujúceho, bol v rozpoložení predať to aj za euro,
bolo mu to jedno. Budovy vyžadovali vysoké vstupné investície, čo bolo nevýhodné pri predaji. Bolo tam
aj vysoké daňové zaťaženie, ktoré keďže prestal podnikať, nevládal splácať, preto hľadal akéhokoľvek
kupca,ktorýbytobolochotnýkúpiť.KeďžejetovPorúbkevsobraneckomokrese,niejetopreinvestorov
zaujímavé. Preto sa začiatkom roku 2019 dohodol so spoločnosťou AGRO BORKOV, s.r.o. a odpredal

im nehnuteľnosti za sumu 4 500,- EUR s tým, že oni zaplatia všetky daňové povinnosti a zaťaženia,
ktoré bolo treba. On bol rád, že dostal nejaké peniaze a že sa konečne toho zbaví. Hlavným dôvodom,
prečo to bolo veľmi ťažké predať, bola extrémna medializácia daného poľnohospodárskeho dvoru. Po
predaji sa už nestaral o to, ako postupoval kupujúci, čo urobil s nehnuteľnosťami.
22A.Na otázky právneho zástupcu žalobkyne uviedol, že činnosť vykonával ako samostatne

hospodáriaci roľník, pričom začal už pred rokom 2016. Nebol štatutárom, ani spoločníkom spoločnosti
AGRO Porúbka s.r.o. Vo vzťahu ku kúpe dotknutých nehnuteľností uviedol, že nakoľko spoločnosť
AGRO Porúbka s.r.o. mala vysoké náklady na činnosť, dohodli sa, že odkúpi tieto objekty, ktoré mu
sľúbil ešte pán Q.. Jednalo sa o staré objekty 50 až 70 ročné, ktoré boli vo veľmi zlom technickom stave,
niektoré už ani nestáli, nemali zavedenú elektrickú energiu a niektoré nemali ani okná a podobne. Kúpna

cena vo výške 20 000,- EUR bola dohodnutá preto, lebo to bola rozhodná časť pôžičky, ktorú poskytol
ešte pánovi Q.. Kupoval len budovy, nie pozemky pod budovami, tieto dodnes nie sú vysporiadané,
nakoľko majú veľa vlastníkov. Bolo potrebné do tých budov veľa investovať. Dodnes majú azbestové
strechy, resp. v tom čase mali azbestové strechy, ktoré vyžadujú vysoké investície do výmeny vzhľadom
na to, že je to nebezpečný odpad, čiže tieto nehnuteľnosti potrebovali vysoké investície a s poukazom na

to vlastne bola kreovaná cena tak ako bola. Pomaly začal rekonštruovať niektoré z nich. Jednu maštaľ
pripravovalnasvojepodnikanie.Pôžičkyposkytoval vhotovostidopokladne,uzatvoriliajlistinnézmluvy.
Predložil súdu Zmluvu o pôžičke z 02.08.2016 a Zmluvu o pôžičke z 01.08.2016. Doklad o započítaní
súvisiaci s kúpnou zmluvou, na základe ktorej nadobudol tieto nehnuteľnosti mal by byť v účtovníctve
úpadcu.Prebehloniekoľkodaňovýchkontrolaakbyexistovalaakákoľveknezrovnalosť,takbytodaňový

úrad vytkol. Pri predaji predmetných nehnuteľností sa snažil osloviť poľnohospodárov v okolí, ale títo
nemali záujem, nakoľko nechceli žiadnym spôsobom, aby boli spájaní so spoločnosťou AGRO Porúbka,
preto až v roku 2019 došlo k predaju. On by ich aj daroval, alebo predal hoci za 1 EUR, ale nakoniec
spoločnosť AGRO BORKOV bola ochotná tieto nehnuteľnosti kúpiť, ale nie za vysokú cenu. Na inzerciu
ani nemyslel a nevidel na to žiaden logický dôvod, lebo neboli to ucelené objekty a pozemky neboli

vysporiadané, preto oslovil iba poľnohospodárov v okolí, ktorí by mohli mať o ne záujem.
22B.Vo vzťahu k otázke, či pozná žalovaných v 2. až 4. rade uviedol, že čo sa týka spoločnosti AGRO
BORKOV s.r.o. pozná pána Nízkeho, počul o ňom z fachu, ale nepoznal ho osobne, asi bol manželom
konateľky spoločnosti. Oslovil ho, stretli sa v Humennom a odprezentoval mu o čom ide a dohodli sa na
predaji. Čo sa týka pani A. A. F. (žalovaný v 3. rade) pozná ju, vie o koho ide, ale nemá k nej žiaden

osobný vzťah. I. J. (žalovaný vo 4. rade) tiež pozná, vie o koho ide, ale nemá k nemu žiaden vzťah.
Neobchodovali spolu. Nemá vedomosť ani o tom, ako a kde skončili predmetné nehnuteľnosti.
22C.K spoločnosti AGRO Porúbka s.r.o. uviedol, že nebola v zlom finančnom stave. Predajom týchto
nehnuteľností sa znížili jej režijné náklady a keď on ich predával, tiež sa mu režijné náklady znížili.
Objekty nadobudol v roku 2017. Preto je bezpredmetné, či vedel, alebo nie o vyhlásení konkurzu, resp.

o podaní návrhu. On nehnuteľnosti kupoval od ekonomicky zdravej spoločnosti v roku 2017.
22D.Vo vzťahu k platbám poskytnutým spoločnosti Gard s.r.o. v dňoch 01.08.2016 a 02.08.2016 na
základe zmlúv o pôžičke uviedol, že tieto peniaze boli nakoniec použité na úhradu dane z nehnuteľnosti
pre obec Porúbka, preto sú tam uvedené aj také sumy, aké sú uvedené aj s eurocentami, nakoľko takúdaň bolo potrebné zaplatiť zo strany spoločnosti obci a je to potom aj dôkaz o tom, že aká vysoká daň
sa platia za tieto nehnuteľnosti a treba si preto uvedomiť, prečo potom predával tieto nehnuteľnosti.

23.Na pojednávaní dňa 26.04.2024 právny zástupca žalobkyne uviedol, že zmluva o pôžičke je reálnym
kontraktom, takže je na strane žalovaného, aby preukázal reálnosť poskytnutia tejto pôžičky. Absenciou
pokladničného dokladu táto reálnosť zatiaľ nebola preukázaná. Spoločnosť, ktorej bola poskytovaná
pôžička je obchodnou spoločnosťou a teda je povinná viesť účtovníctvo a zaznamenávať takéto
operácie. Nerozporuje skutočnosti, že spoločnosť zaplatila daň vo výške 6 487,50 EUR, ale daná

pôžička mohla byť antidatovaná a vytvorená, aby sedela na sumu rovnajúcu sa tomuto rozhodnutiu. Čiže
považuje túto skutočnosť naďalej za spornú. Mal za to, že zatiaľ nebol vyvrátený zo strany žalovaného
v 1. rade úmysel ukrátiť veriteľa a ani samotné ukrátenie ako také.

24.Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 26.04.2024 uviedla, že predložené
dôkazy vo vzťahu k pôžičke je potrebné posudzovať komplexne. Úpadca odovzdával účtovníctvo

daňovému úradu a bolo tiež odovzdávané na národnú kriminálnu agentúru a momentálne v súčasnosti
sa nachádza na špecializovanom trestnom súde. V momente kedy toto účtovníctvo odovzdal, stratil
nad dokladmi, ktoré sú v účtovníctve akúkoľvek kontrolu, akúkoľvek možnosť zaručiť sa za ich úplnosť
a komplexnosť. Vlastne aj z týchto dôvodov bolo prikročené k zaobstaraniu ďalších listinných dôkazov
z obce C., ktoré nasvedčujú tomu, že pôžičky, ktoré žalovaný úpadcovi poskytoval slúžili na úhradu

daní. Podľa rozsudku špecializovaného trestného súdu bývalá štatutárna zástupkyňa úpadcu je povinná
zaplatiť pohľadávky poľnohospodárskej platobnej agentúre, teda je otázne, či žaloba je dôvodná. Mala
za to, že žalovaný v 1. rade bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že sa nejednalo o ukracujúci,
prípadne bezodplatný právny úkon, alebo právny úkon, ktorým by v podstate došlo k úbytku majetku na
strane úpadcu s cieľom ukrátiť veriteľov.

25.Právny zástupca žalovaných v 2. až 4. rade na pojednávaní dňa 26.04.2024 zotrval na doterajších
vyjadreniach.

26.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

27.Na preukázanie tvrdených skutočností, ako prostriedky procesného útoku žalobkyňa predložila
súdu nasledovné dôkazy: zoznam spriaznených osôb spoločnosti AGRO Porúbka s.r.o., Výpis z LV č.
XXX (pre obec C., okres Sobrance, kat. územie C.), Kúpnu zmluvu zo dňa 20.03.2017, Rozhodnutie
Okresného úradu Sobrance zo dňa 15.05.2017, Kúpnu zmluvu zo dňa 01.03.2019, Rozhodnutie

Okresného úradu Sobrance zo dňa 04.04.2019, Kúpnu zmluvu zo dňa 06.06.2019, Rozhodnutie
Okresného úradu Sobrance zo dňa 29.07.2019, Kúpnu zmluvu zo dňa 13.02.2020, Rozhodnutie
Okresného úradu Sobrance zo dňa 04.03.2020, Zverejnenia vyhlásenia konkurzu a zmeny správcu
v obchodnom vestníku, Zoznam pohľadávok (veriteľov) prihlásených v konkurze, doklady súvisiace
s vykonaním kontroly vyplatenia dotácií úpadcovi zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

28.Žalovaný v 1. rade na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu: Zmluvu o pôžičke zo dňa
06.07.2015, príjmový doklad zo 06.07.2015, Zmluvu o pôžičke zo dňa 01.08.2016, Zmluvu o pôžičke zo
dňa 02.08.2016, Rozhodnutie obce C. č. 198, Výdavkový pokladničný doklad z 02.08.2016 a potvrdenku
obce Porúbka. Navrhol tiež vyžiadať zmluvy z 01.08.2016 a 02.08.2016 a doklady s nimi súvisiace

z trestného spisu z konania vedeného na Špecializovanom trestnom súde.

29.Žalovaní v 2. až 4. rade nepredložili súdu žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

30.Nebolo medzi stranami sporné a oznámeniami zverejnenými v obchodnom vestníku mal súd

preukázané, že bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu (dlžníka) AGRO Porúbka s.r.o. (uznesením
Okresného súdu Košice I sp. zn. 26K/24/2019 zo dňa 12.12.2019), že pôvodne ustanovený správca I&R
KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. bol odvolaný a za správcu bola ustanovená JUDr. Viera
Baulovičová Bodová (žalobkyňa). Sporné medzi stranami nebolo ani to, že úpadca previedol predmetné
nehnuteľnosti na žalovaného v 1. rade, žalovaný v 1. rade na žalovaného v 2. rade, žalovaný v 2. rade

na žalovaného v 3. rade a žalovaný v 3. rade na žalovaného vo 4. rade. Medzi stranami nebolo sporné,
že žalovaný v 1. rade je spriaznenou osobou úpadcu a že žalovaní v 2. až 4. rade nie sú spriaznenými
osobami úpadcu.31.Sporné medzi stranami je, či predmetné právne úkony – kúpne zmluvy, ktorými boli prevedené
dotknuté nehnuteľnosti z úpadcu postupne až na žalovaného vo 4. rade sú platné, resp. sú neúčinnými
právnymi úkonmi voči konkurzným veriteľom.

32.Zo zoznamu spriaznených osôb spoločnosti AGRO Porúbka s.r.o. bolo zistené, že žalovaný v 1. rade
je spriaznenou osobou menovanej spoločnosti, teda úpadcu.

33.Výpisom z LV č. XXX (pre obec C., okres Sobrance, kat. územie C.) mal súd preukázané, že

vlastníkom dotknutých nehnuteľností je žalovaný vo 4. rade I. J..

34.Kúpnou zmluvou zo dňa 20.03.2017 bolo súdu preukázané, že ju uzavreli spoločnosť AGRO
Porúbka s.r.o., IČO: 36 574 058 ako predávajúci a žalovaný v 1. rade ako kupujúci. Podpis konateľky
predávajúceho bol úradne osvedčený dňa 25.04.2017. Predmetom zmluvy bol prevod nehnuteľností
uvedených v článku č. I. tejto zmluvy, medzi ktorými okrem iných boli aj dotknuté nehnuteľnosti

momentálne zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom L. M. F., katastrálnym odborom, a to: stavby:
a) Sklad – bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X (právny vzťah k parcele, na
ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2, b) Sklad (senník) - bez súpisného
čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný
na liste vlastníctva), druh stavby 2, c) Polyfunkčná budova - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na

parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh
stavby 2, d) Sklad - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele,
na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2, e) Garáž - bez súpisného
čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný
na liste vlastníctva), druh stavby 2, f) Sklad - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/

XX (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2.
Cena za všetky predávané nehnuteľnosti bola dohodnutá sumou 20 000,- EUR. V poslednom odseku
článku I. zmluvy je uvedené, že kupujúci uhradil predávajúcemu 20 000,- EUR. Suma uhradená formou
pôžičiek do spoločnosti sa započítava s kúpnou cenou. Kupujúci a predávajúci medzi sebou urobia
doklad o započítaní, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

35.Z Rozhodnutia Okresného úradu Sobrance zo dňa 15.05.2017 číslo vkladu V 373/2017 súd zistil, že
vklad na základe kúpnej zmluvy uvedenej v bode 34. odôvodnenia tohto rozsudku bol povolený.

36.Kúpnou zmluvou zo dňa 01.03.2019 bolo súdu preukázané, že ju uzavreli žalovaný v 1. rade

ako predávajúci a spoločnosť AGRO BORKOV, s.r.o., IČO: 36 865 419 (žalovaný v 2. rade) ako
kupujúci. Podpis predávajúceho bol úradne osvedčený dňa 01.03.2019. Predmetom zmluvy bol prevod
nehnuteľností uvedených v článku č. I. tejto zmluvy, medzi ktorými okrem iných boli aj dotknuté
nehnuteľnosti momentálne zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom L. M. F., katastrálnym
odborom, a to: stavby: a) Sklad – bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X (právny

vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2, b) Sklad
(senník) - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2, c) Polyfunkčná budova - bez súpisného
čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný
na liste vlastníctva), druh stavby 2, d) Sklad - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/

X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2, e)
Garáž - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží
stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2, f) Sklad - bez súpisného čísla, nachádzajúcej
sa na parcele XXX/XX (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva),
druh stavby 2. Cena za všetky predávané nehnuteľnosti bola dohodnutá sumou 4 500,- EUR.

37.Z Rozhodnutia Okresného úradu Sobrance zo dňa 04.04.2019 číslo vkladu V 174/2019 súd zistil, že
vklad na základe kúpnej zmluvy uvedenej v bode 36. odôvodnenia tohto rozsudku bol povolený.

38.Kúpnou zmluvou zo dňa 06.06.2019 bolo súdu preukázané, že ju uzavreli žalovaný v 2.

rade(spoločnosťAGROBORKOV,s.r.o.,IČO:36865419)akopredávajúciaA.A.F. (žalovanýv3.rade)
ako kupujúci. Predmetom zmluvy bol prevod nehnuteľností uvedených v článku č. I. tejto zmluvy, medzi
ktorými okrem iných boli aj dotknuté nehnuteľnosti momentálne zapísané na liste vlastníctva č. XXX
vedenom L. M. F., katastrálnym odborom, a to: stavby: a) Sklad – bez súpisného čísla, nachádzajúcej sana parcele č. XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva),
druh stavby 2, b) Sklad (senník) - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny
vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2, c) Polyfunkčná

budova - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží
stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2, d) Sklad - bez súpisného čísla, nachádzajúcej
sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva),
druh stavby 2, e) Garáž - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k
parcele,naktorejležístavbaniejeevidovanýnalistevlastníctva),druhstavby2,f)Sklad-bezsúpisného

čísla,nachádzajúcejsanaparceleXXX/XX(právnyvzťahkparcele,naktorejležístavbaniejeevidovaný
na liste vlastníctva), druh stavby 2. Cena za všetky predávané nehnuteľnosti bola dohodnutá sumou
4 500,- EUR.

39.Z Rozhodnutia Okresného úradu Sobrance zo dňa 29.07.2019 číslo vkladu V 620/2019 súd zistil, že
vklad na základe kúpnej zmluvy uvedenej v bode 38. odôvodnenia tohto rozsudku bol povolený.

40.Kúpnou zmluvou zo dňa 13.02.2020 bolo súdu preukázané, že ju uzavreli žalovaný v 3. rade (A. A. F.)
ako predávajúci a I. J. (žalovaný vo 4. rade) ako kupujúci. Predmetom zmluvy bol prevod nehnuteľností
uvedených v článku č. II. tejto zmluvy, medzi ktorými okrem iných boli aj dotknuté nehnuteľnosti
momentálne zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Sobrance, katastrálnym

odborom, a to: stavby: a) Sklad – bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X (právny
vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2, b) Sklad
(senník) - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2, c) Polyfunkčná budova - bez súpisného
čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný

na liste vlastníctva), druh stavby 2, d) Sklad - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/
X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2, e)
Garáž - bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží
stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva), druh stavby 2, f) Sklad - bez súpisného čísla, nachádzajúcej
sa na parcele XXX/XX (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva),

druh stavby 2. Cena za všetky predávané nehnuteľnosti bola dohodnutá sumou 6 500,- EUR.

41.Z Rozhodnutia Okresného úradu Sobrance zo dňa 04.03.2020 číslo vkladu V 140/2020 súd zistil, že
vklad na základe kúpnej zmluvy uvedenej v bode 40. odôvodnenia tohto rozsudku bol povolený.

42.Zo zoznamu pohľadávok (veriteľov) prihlásených v konkurze súd zistil, že do konkurzu bolo
prihlásených 13 pohľadávok. Z uvedeného zoznamu nevyplýva, že by úpadca mal v čase prevodu
predmetných nehnuteľností na žalovaného v 1. rade na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2017
nejakých veriteľov. Pohľadávky uvedených veriteľov vznikli až po uzavretí tejto zmluvy, väčšinou v roku
2019, vrátane pohľadávky Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Pohľadávka obce Jovsa v roku 2016

podala návrh na vykonanie exekúcie voči spoločnosti PEMAGRO s.r.o. a nie voči spoločnosti Gard s.r.o.
(teraz AGRO Porúbka s.r.o.).

43.Ani z dokladov predložených žalobkyňou súvisiacich s vykonaním kontroly vyplatenia dotácií
úpadcovi zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry nevyplýva, že by nároky agentúry boli

uplatnené voči úpadcovi už v čase prevodu predmetných nehnuteľností na žalovaného v 1. rade.

44.Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 06.07.2015 súd zistil, že ju uzavreli žalovaný v 1. rade ako veriteľ
a spoločnosť Gard s.r.o. (teraz AGRO Porúbka s.r.o.) ako dlžník. Veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku
vo výške 14 700,- EUR. Príjmový doklad zo dňa 06.07.2015 preukazuje poskytnutie uvedenej sumy

žalovaným v 1. rade úpadcovi.

45.Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.08.2016 súd zistil, že ju uzavreli žalovaný v 1. rade ako veriteľ
a spoločnosť Gard s.r.o. (teraz AGRO Porúbka s.r.o.) ako dlžník. Veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku
vo výške 3 000,- EUR. Príjmový doklad zo dňa 01.08.2016 preukazuje poskytnutie uvedenej sumy

žalovaným v 1. rade úpadcovi.46.Zmluvou o pôžičke zo dňa 02.08.2016 mal súd preukázané, že ju uzavreli žalovaný v 1. rade ako
veriteľaspoločnosťGards.r.o.(terazAGROPorúbkas.r.o.)akodlžník.Veriteľposkytoldlžníkovipôžičku
vo výške 3 487,50 EUR. K predmetnej zmluve nebol predložený príjmový pokladničný doklad.

47.Žalovaný v 1. rade na preukázanie poskytnutia pôžičiek spoločnosti Gard s.r.o. (teraz AGRO Porúbka
s.r.o.) predložil súdu Rozhodnutie obce Porúbka č. XXX, Výdavkový pokladničný doklad z 02.08.2016
a potvrdenku obce Porúbka. Z výdavkového pokladničného dokladu č. V014 a z potvrdenky č. 0282126
vyplýva, že spoločnosť Gard s.r.o. dňa 02.08.2016 zaplatila obci Porúbka daň v sume 6 487,50 EUR.

48.Podľa ust. § 3 ZKR: (1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník
podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. (2) Právnická osoba je platobne
neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako
jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú
všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili

len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po
lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi
vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm.
a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. (3) Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo
podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje

hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva
alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne
sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho
prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že
bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa

nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, 1a) ani suma záväzkov,
ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. (4) Podrobnosti o spôsobe
určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

49.Podľa ust. § 9 ZKR: (1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a)
štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe
kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista
alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba3) fyzickej osoby

uvedenejvpísmenácha)ažc),e)ináprávnickáosoba,vktorejmáprávnickáosobaaleboniektorázosôb
uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely
tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba
alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. (3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto
zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej

osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení
právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom
sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb,
v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť. (4) Ak je dlžníkom osoba zapísaná v registri
partnerov verejného sektora alebo osoba, ktorá bola v tomto registri zapísaná v posledných piatich

rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie, predpokladá sa, že veriteľ, ktorý
nie je subjektom verejnej správy, bankou, inštitúciou elektronických peňazí, poisťovňou, zaisťovňou,
zdravotnoupoisťovňou,správcovskouspoločnosťou,obchodníkomscennýmipapiermi,burzoucenných
papierov alebo centrálnym depozitárom cenných papierov a ktorý si prihlasuje pohľadávky v celkovej
sumenad1000000,-EUR,jeosobouspriaznenousdlžníkom,atoaždočasu,kýmsprávcovineosvedčí

svoj zápis do registra partnerov verejného sektora.

50.Podľa ust. § 57 ZKR: (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane

lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa
neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať
právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo
písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky súuž vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu
dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. (5) Ak pred
vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre

určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je
rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

51.Podľa ust. § 58 ZKR: (1) Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol

alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať. (2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno
odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného
protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny

úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať
tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

52.Podľa ust. § 59 ZKR: (1) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,
ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,

zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
(2) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník
úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu
alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva

alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. (3) Zvýhodňujúcemu právnemu
úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide
o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase
urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (4) Odporovať
možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím

konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej
s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov
pred začatím konkurzného konania.

53.Podľa ust. § 60 ZKR: (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil

svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený
v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť
druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len
tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného

konania.

54.Podľa ust. § 62 ZKR: (1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. (2) Právo

odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného
právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli
byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,
b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s
dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri

vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho
úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. (3) Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo
právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj
proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet, právo
odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti

podľa osobitného predpisu. 12) (4) Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa
odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol
právo priamo od dlžníka. (5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť
priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právnehoúkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho
úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu. (6)
Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu

právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie
právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky,
zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.

55.Podľa ust. § 63 ZKR: (1) Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo
inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno

uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. (2) Ak ide o
neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka
do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom
rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti
dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa

uplatnila prihláškou. (3) Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa
domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa
majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.

56.Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka: (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

57.Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

58.Čo sa týka platnosti predmetných právnych úkonov súd mal za to, že nie sú neplatné. Spĺňajú všetky
náležitosti ustanovené právnymi predpismi. Nie sú ani v rozpore s dobrými mravmi. Kúpne zmluvy
uzavreté medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade
a žalovaným v 3. rade a žalovaným vo 4. rade neboli uzavreté medzi osobami spriaznenými s úpadcom,

preto úmysel ukrátiť veriteľov sa pri nich zo zákona nepredpokladá. Tento úmysel musí preukázať
žalobkyňa,čovšakvtomtokonanínepreukázala.Hocižalovanýv1.radejespriaznenouosobouúpadcu,
ani v prípade kúpnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade nebol preukázaný úmysel,
že by táto zmluvy mala byť uzavretá preto, aby boli ukrátení veritelia úpadcu v konkurznom konaní.
Vyplýva to zo skutočnosti, že v čase uskutočnenia predmetného právneho úkonu úpadca nemal okrem

žalovaného v 1. rade iných veriteľov. Nebolo v tomto konaní preukázané, že by tento právny úkon ukrátil
uspokojenie konkrétne prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa v konkurznom konaní.

59.Podľa ust. § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrené

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

60.V danom prípade žalobkyňa nepreukázala, ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
predmetných právnych úkonov. Uviedla len, že je potrebné túto skutočnosť preskúmať ako predbežnú
otázku. Z ustanovení § 57 a nasl. ZKR ako osobitného predpisu vyplýval len naliehavý právny záujem

na určení neúčinnosti právnych úkonov, nie ich neplatnosti.

61.Navyše žalobkyňa namieta platnosť právnych úkonov kúpy z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, ale
v petite žaloby nenavrhuje a to ani alternatívne určenie ich neplatnosti.

62.Naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby vo vzťahu k určeniu neúčinnosti právneho úkonu
teda vyplýva priamo z ustanovení § 57 a nasl. zák. č. 7/2005 Z.z., ktoré za splnenia podmienok v nich
stanovených umožňujú podať žalobcovi ako správcovi odporovaciu žalobu.63.Konkurzné konanie bolo začaté uznesením sp. zn. 26K/24/2019 zo dňa 26.09.2019 zverejnením
v obchodnom vestníku č. 192/2019 zo dňa 04.10.2019.

64.Žaloba bola doručená súdu dňa 17.12.2020. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
AGRO Porúbka s.r.o., sp. zn. 26K/24/2019, zo dňa 12.12.2019 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
č. 244/2020 dňa 18.12.2019. Konkurz teda bol vyhlásený dňa 19.12.2019. Právo odporovať právnemu
úkonu bolo uplatnené na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu.

65.V danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia, že právne úkony uvedené v bode 1. odôvodnenia
tohto rozsudku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné s poukazom na ust. § 57, § 58, § 59, § 60
a § 62 ZKR.

66.Keďže konkurzné konanie bolo začaté 05.10.2019, žalovaný v 1. rade je spriaznenou osobou úpadcu
a pri právnom úkone – kúpnej zmluve medzi úpadcom a žalovaným v prvom rade uzavretej dňa

20.03.2017, vklad vlastníckeho práva do katastra bol povolený dňa 15.05.2017, súd mal za to, že žaloba
bola podaná v zákonom stanovenej lehote (§ 58 ods. 3, § 59 ods. 4, § 60 ods. 3 ZKR).

67.Žalovaný v 1. rade namietal, že za nehnuteľnosti zaplatil trhovú cenu, že žalobkyňa nepreukázala
ukrátenie veriteľov v konkurze a nešpecifikovala ani cenu nehnuteľností. Poukázal na rozsudok

špecializovaného trestného súdu, podľa ktorého bývalá štatutárna zástupkyňa úpadcu je povinná
zaplatiť pohľadávky poľnohospodárskej platobnej agentúre, teda je otázne, či žaloba je dôvodná. Tvrdil,
že bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že sa nejednalo o ukracujúci, prípadne bezodplatný právny
úkon, alebo právny úkon, ktorým by v podstate došlo k úbytku majetku na strane úpadcu s cieľom ukrátiť
veriteľov.

68.Žalovaní v 2. až 4. rade namietali, že neboli voči nim splnené zákonom stanovené predpoklady na
určenie neúčinnosti právnych úkonov v zmysle ust. § 62 ods. 2 ZKR.

69.Odporovať možno len právnemu úkonu dlžníka. Dlžník vždy musí byť jednou stranou právneho

úkonu alebo len jeho jedinou stranou, ak ide o jednostranný právny úkon. Ak by sa pohľadávka
veriteľa ukrátila na základe právneho úkonu iných osôb alebo na základe inej právnej skutočnosti,
nie je možné dovolávať sa ich odporovateľnosti. Právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu
uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa bude vecou dôkazného
bremena navrhovateľa a dokazovania, ktoré súd v každom jednotlivom prípade vykoná. Úspešnosť

odporovateľnosti bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom
rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť právneho úkonu je
najpravdepodobnejšia pri bezodplatných právnych úkonoch dlžníka, pri ktorých dlžník poskytuje nejaký
majetok alebo iné plnenie inej osobe, bez protiplnenia. Takýmto právnym úkonom dlžníka je napríklad
darovanie. Podobne to bude pri odplatných právnych úkonoch, ak protiplnenie druhej strany právneho

úkonu nie je ekvivalentné. V takomto prípade môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená v rozsahu rozdielu
medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou. Tak napríklad dlžník odpredá kúpnou zmluvou
nehnuteľnosť,vktorejsistranydohodnúcenunižšiu,akojecenatrhová.Samotnýpredajzaekvivalentnú
cenu nie je zmenšením majetku, dochádza len k zmene štruktúry majetku, pretože dlžník namiesto
hmotného majetku získa finančný majetok. Tu je však potrebné skúmať reálnosť ekvivalencie, teda

vymožiteľnosť odplaty. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie
pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka
veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dlžníka
dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok
dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, lebo týmto úkonom dlžníka nedošlo

ku kráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Všeobecná úprava odporovateľnosti právnych úkonov sa
nachádza v OZ v štvrtej hlave OZ v rámci úpravy právnych úkonov. KR podobne ako KV má osobitné
ustanovenia o odporovateľnosti pre prípad vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. (ĎURICA, Milan.
§ 57 [Právo odporovať právnemu úkonu]. In: ĎURICA, Milan. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 4.
vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 512.)

70.Navrhovateľ musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka
veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o
pluralitu veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľmusí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente,
keď právny úkon nadobudne účinnosť. Súd môže pri rozhodovaní o právnej neúčinnosti právneho
úkonu vychádzať len z pohľadávok tých veriteľov, ktorým nezaniklo postavenie účastníka konania

(napr. v dôsledku popretia pohľadávky veriteľa). Navrhovateľ môže v záujme úspešnosti svojho návrhu
preukazovať ukrátenie celej sumy pohľadávok všetkých veriteľov, ktoré im vznikli v čase vykonania
právneho úkonu dlžníka, ktorému odporuje. (ĎURICA, Milan. § 57 [Právo odporovať právnemu úkonu].
In: ĎURICA, Milan. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 513.)

71.Podľa § 132 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3)
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

72.Žalobkyňa nesplnila podmienky podľa § 132 CSP, odkaz žalobkyne na zoznam veriteľov priložený
k návrhu na začatie konania nie je opisom rozhodujúcich skutočnosti vo vzťahu k okolnosti tvrdenej
žalobkyňou, že v čase vykonania prevodu úpadcu na žalovaného v 1. rade boli veritelia úpadcu tými
veriteľmi, ktorí si pohľadávky prihlásili do konkurzu. Opis skutkového stavu žalobkyňou v tejto zákonom
predvídanej podmienke pre úspešné priznanie súdnej ochrany nezodpovedá realite, odkaz na priložený

zoznam veriteľov je zavádzajúci, nekonkrétny a neurčitý, odporujúci procesnému právnemu predpisu
v ust. § 132 ods. 2 CSP. Úspešné priznanie súdnej ochrany pri posudzovaní splnenia materiálnych
podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR, je možné len proti tomu
právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov
dlžníka. Z absencie opisu rozhodujúcich skutočnosti v podanej žalobe nemožno vyvodiť záver o

existencii záväzku úpadcu voči ktorémukoľvek veriteľovi úpadcu, ktorý si pohľadávky do konkurzu
prihlásilkudňu,kedykprávnemuúkonukúpnejzmluvydňa20.03.2017(vkladpovolenýdňa15.05.2017)
došlo. Úhrada kúpnej ceny za predávané nehnuteľnosti bola realizovaná zápočtom na pôžičky, ktoré boli
reálne úpadcovi poskytnuté žalovaným v 1. rade. Pôžičky poskytnuté úpadcovi sú riadne zaevidované
v účtovníctve úpadcu. Je potrebné zdôrazniť, že v čase poskytnutia pôžičiek žalovaný v 1. rade

nebol spriaznenou osobou spoločnosti Gard s.r.o. (teraz AGRO Porúbka s.r.o.). V čase kedy došlo
k prevodu nehnuteľností medzi žalovaným v 1. rade a úpadcom teda ku dňu 15.05.2017 nemal úpadca
záväzky voči tretím osobám a ani voči veriteľom, ktorí svoje pohľadávky prihlásili v konkurze. Z dikcie
ustanovenia § 60 ods. 2 ZKR a ustanovení nadväzujúcich, vzhľadom k neexistencii iných záväzkov
nemožno zo skutkového stavu, aký v čase prevodu nehnuteľností (15.05.2017) existoval, predpokladať

ani predvídať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov, keďže žiadni neexistovali, naviac k úpadku dlžníka
došlo až potom ako Pôdohospodárska platobná agentúra revidovala svoje rozhodnutie o vyplatení
priamych podpôr na poľnohospodársku pôdu obhospodarovanú úpadcom v septembri roku 2018.
Žalobkyňa v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu disponuje nevyhnutnými podkladmi a najmä
účtovnou evidenciou úpadcu, z ktorej možno zreteľne usudzovať na reálnosť poskytnutia pôžičiek.

Započítanie kúpnej ceny na poskytnuté pôžičky nie je zmenšením majetku, dochádza len k zmene
štruktúry majetku, pretože dlžník namiesto hmotného majetku získa finančný majetok. Podľa ustálenej
súdnej praxe má žalobca v konaniach o určenie odporovateľnosti právneho úkonu pomerne rozsiahle
povinnosti v rámci dokazovania odporovateľnosti, ktoré si žalobkyňa v rámci podanej žaloby nesplnila.
Vo vzťahu k preukázaniu základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti vyplývajúcej z § 57 ods.

4 ZKR správca konkurznej podstaty úpadcu disponuje nevyhnutnými podkladmi, účtovnou evidenciou
a podobne, je teda vybavený na to, aby mohol splniť dôkaznú povinnosť v danom sporovom konaní
s rovnakým postavením strany sporu v rovine preukazovania, že kúpna zmluva zo dňa 20.03.2017
spôsobila ukrátenie veriteľa či veriteľov. Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia
pohľadávok veriteľov dlžníka, čo znamená také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti

odporovateľného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu
dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovateľného právneho úkonu dostatok
majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera
uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovateľným
právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na

uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu,
nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno všetkých týchto skutočností je na
správcovi, t.j. na žalobkyni.73.Bezpreukázaniazákladnejpodmienkyodporovateľnostiprávnehoúkonu,tedaukráteniauspokojenia
konkrétne prihlásenej pohľadávky niektorého konkrétneho veriteľa úpadcu je bezpredmetné zaoberať
sa naplnením ďalších podmienok a predpokladov odporovateľnosti. Na povinnosti spočívajúcej v

preukázaní povahy ukracujúceho právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR je irelevantné zaoberať
sa názorom žalobkyne o neplatných alebo ukracujúcich právnych úkonoch žalovaných v 1. až 4.
rade. Ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností, tvrdených
správcom za predpokladu, že sú súčasne aj preukázané. Predpokladom úspešnosti podania takejto
žaloby je v prvom rade unesenie dôkazného bremena v tom, že nie je v konkurznej podstate majetok,

z ktorého by mohli byť konkurzní veritelia uspokojení. V tomto prípade žalobkyňa uvedené čiastočne
tvrdí, ale nepreukazuje. Žalobkyňa ďalej nepreukázala a ani nedoložila dôkaz o tom, že došlo k ukráteniu
konkrétnych veriteľov dlžníka, že právny úkon dlžníka, ktorý sa týka majetku podliehajúceho konkurzu,
nepredložila žiadne prihlášky a nedokázala hodnoverne preukázať hodnotu o ktorú boli veritelia dlžníka
ukrátení pri prevode nehnuteľností prevádzaných kúpnou zmluvou zo dňa 20.03.2017, ktorý právny
úkon je podstatou tejto žaloby, pretože odkaz na vyhotovenie znaleckého posudku na uvedenie

hodnoty nehnuteľností k správnemu záveru konajúceho súdu nepostačuje. Žalobkyňa musela v konaní
preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní
prihlásil pohľadávku, čo nepreukázala.

74.Vzhľadom na vyššie uvedené teda žalobkyňa nepreukázala odporovateľnosť, resp. neúčinnosť

kúpnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade.

75.Žalovaní v 2. až 4. rade nie sú dlžníkmi v prebiehajúcom konkurznom konaní úpadcu AGRO
Porúbka s.r.o., vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 26K/24/2019. Vo vzťahu k neúčinnosti
právnych úkonov – kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade,

žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade a žalovaným v 3. rade a žalovaným vo 4. rade je potrebné
uviesť, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok v zmysle ust. § 62 ods. 2 ZKR na odporovanie
predmetným právnym úkonom. Žalovaní v 2. až 4. rade nenadobudli dotknuté nehnuteľnosti na základe
bezodplatného právneho úkonu a nie sú osobami spriaznenými s dlžníkom (AGRO Porúbka s.r.o.) ani so
žalovaným v 1. rade a ani medzi sebou navzájom. Nebolo súdu preukázané ani to, že by žalovaní v 2. až

4. rade v čase uzavretia predmetných zmlúv vedeli, resp. museli vedieť o okolnostiach odôvodňujúcich
odporovateľnosť právneho úkonu vo vzťahu k predávajúcemu. Navyše vklad vlastníckeho práva na
základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade do katastra bol
povolený dňa 04.04.2019, pričom konkurzné konanie voči úpadcovi (AGRO Porúbka s.r.o.) bolo začaté
až dňa 05.10.2019. Z uvedeného vyplýva, že kúpne zmluvy uzavreté medzi žalovaným v 1. rade

a žalovaným v 2. rade, žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade a žalovaným v 3. rade a žalovaným
v 4. rade nie sú neúčinné voči veriteľom v konkurze vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn.
26K/24/2019.

76.Keďže súd mal za to, že kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade

nie je odporovateľným právnym úkonom, žalobkyňa nemôže byť úspešná vo vzťahu k určeniu
odporovateľnosti právnych úkonov – kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným
v 2. rade, žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade a žalovaným v 3. rade a žalovaným vo 4. rade,
nakoľko predpokladom úspešného dovolania sa neúčinnosti následného právneho úkonu je úspešné
dovolaniesaneúčinnostipredchádzajúcehoprávnehoúkonu,t.j.právnehoúkonu–kúpnejzmluvymedzi

úpadcom a žalovaným v 1. rade.

77.Záverom súd uvádza, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania súd už
nepripustil, pretože ich vykonanie nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
pre rozhodnutie vo veci a mal za to, že v konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania

a spôsobili by zbytočné oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd
nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal.
I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami

sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do
nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.78.S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

79.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

80.Podľa ust. § 256 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.

81.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd

rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

82.Žalovaní v 1. až 4. rade mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania voči

žalobkyni v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať do 15 dní od jeho doručenia
na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňaťlen do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Dec 8, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Konkurz , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 26, 2024

Rozsudok – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 26, 2024