Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. august 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 31Sas/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100397
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100397.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX/XX, XXX XX A., proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 696 015 6929 0 zo
dňa 21.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 696 015 6929 0 zo dňa 03.11.2023 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok z 08.09.2023 s
prihliadnutím na dobu výkonu služobného pomeru zaradenú do kategórie funkcií a to podľa ustanovenia
§ 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 21,
§ 132 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

2.Vodôvodnenítohtorozhodnutiaprvostupňovýsprávnyorgánuviedol,žežiadosťouzodňa08.09.2023
žalobkyňa požiadala o priznanie starobného dôchodku od 15.10.2023, t.j. odo dňa dovŕšenia veku 54
rokov. Konštatoval, že podľa zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek žalobkyne v súčasnosti nie
je známy, dôchodkový vek poistencov narodených v kalendárnom roku 1967 a neskôr bude ustanovený
opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým ustanoví
všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že inak
je dôchodkový vek ustanovený v § 274 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nároky vyplývajúce

zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Jedným z týchto nárokov je
možnosť zníženia dôchodkového veku za podmienok ustanovených zákonom. V súlade s § 274 ods. 1
zákona o sociálnom poistení bol posúdený dôchodkový vek žalobkyne s prihliadnutím na ustanovenie
§ 21, § 132 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Prvostupňový správny orgán
citoval ustanovenia § 21 ods. 1, § 174 ods. 1 a § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení a uzavrel,
že v období od 01.09.1988 do 31.03.1991 a od 01.10.1992 do 31.12.1999 žalobkyňa získala dobu
zamestnania zaradenú do I. kategórie funkcií a od 01.01.2000 do 30.06.2009 získala dobu zamestnania

zaradenú do III. pracovnej kategórie. Na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa § 21 ods. 1
písm. a) až e) zákona o sociálnom zabezpečení je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu. Vzhľadom
na to, že žalobkyňa nesplnila podmienku nároku na znížený dôchodkový vek podľa § 21, § 174 zákona
o sociálnom zabezpečení, jej žiadosť o priznanie starobného dôchodku k 15.10.2023 bola zamietnutá.3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala,
že žalovaná nevzala do úvahy celkovú dobu poistenia, teda dobu poistenia získanú vo všeobecnom

systéme sociálneho poistenia, ako aj dobu poistenia získanú v osobitnom systéme dôchodkového
poistenia. Žiadala pre nárok na starobný dôchodok započítať aj dobu služobného pomeru a poukazovala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 a iné rozsudky. Namietala
aj, že pre nárok na starobný dôchodok jej nebola zhodnotená doba evidencie nezamestnaných občanov
od 01.04.1991 do 30.09.1992 a doba, kedy bola poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba od

01.01.2015 do 31.12.2015 a od 15.02.2018 do 09.07.2018. Napokon namietala, že pre dôchodkový vek
jej nebola zohľadnená výchova detí.

4. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
ako príslušného odvolacieho orgánu rozhodnutím č. 696 015 6929 0 zo dňa 21.03.2024 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že podľa

ustanovenia § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
a podľa § 21, § 132 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok zo dňa 08.09.2023 zamietol.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že po preskúmaní spisovej

dokumentácie a prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné
zmeniť v časti odôvodnenie. Zopakoval, že žalobkyňa si žiadosťou zo dňa 08.09.2023 požiadala o
priznanie starobného dôchodku od 15.10.2023, t.j. k veku 54 rokov, že jej dôchodkový vek v súčasnosti
nie je známy a že dôchodkový vek poistencov narodených v kalendárnom roku 1967 a neskôr bude
ustanovený opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

ktorýmustanovívšeobecnýdôchodkovývekprepríslušnýročník.Inakjedôchodkovývekustanovenýv§
274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I.aII.pracovnejkategóriesazachovávajúajednýmztýchtonárokovjemožnosťzníženiadôchodkového
veku za podmienok ustanovených zákonom. Odvolací orgán konštatoval, že v súlade s § 274 ods. 1
zákona o sociálnom poistení bol posúdený dôchodkový vek žalobkyne s prihliadnutím na ustanovenia

§ 21, § 132 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení. Citoval § 21 ods. 1, § 21 ods. 2 a § 14 ods. 4
zákona o sociálnom zabezpečení.

6. Odvolací orgán uviedol, že podľa rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v
Bratislave zo dňa 29.07.2009 bol žalobkyni priznaný od 01.07.2009 výsluhový dôchodok podľa zákona

č. 328/2002 Z. z., pričom pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola žalobkyni zhodnotená
doba výkonu služby od 01.09.1988 do 31.03.1991 v I. kategórii funkcií, od 01.10.1992 do 31.12.1999
v I. kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 30.06.2009 v III. pracovnej kategórii. Z uvedeného vyplýva, že
v I. kategórii funkcií vykonávala žalobkyňa službu v rozsahu 3590 dní, t. j. 9 rokov a 305 dní. Pretože v
zamestnanízaradenomdoI.kategóriefunkciínezískalanajmenej20rokovanebolaztohtozamestnania

prevedená alebo uvoľnená z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb.,
nárok na starobný dôchodok žalobkyni podľa § 21 ods. 1 uvedeného zákona nevznikol.

7. Z § 21 ods. 2 vyplýva, že žene sa posudzuje nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č.
100/1988 Zb. len vtedy, ak je to pre ňu výhodnejšie ako posúdenie nároku na starobný dôchodok podľa

§ 21 ods. 2 uvedeného zákona. Z toho vyplýva, že nárok na starobný dôchodok sa žene posudzuje
alternatívne, buď podľa § 21 ods. 2 alebo podľa § 21 ods. 1 uvedeného zákona podľa toho, čo je pre
ňu výhodnejšie a nie súčasne aj podľa § 21 ods. 2, aj podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb..
Posúdenie nároku ženy na starobný dôchodok súčasne podľa oboch ustanovení zákon nedovoľuje.
Súčasne odvolací orgán považoval za potrebné uviesť, že nárok na starobný dôchodok žene podľa §

21 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. je možné posúdiť len vtedy, ak tieto podmienky žena splnila počas
platnosti tohto ustanovenia súčasne za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., ktorý bol ustanovením § 294
zákona č. 461/2003 Z. z. zrušený.

8. Odvolací orgán ďalej uviedol, že ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení neumožňuje

aplikovať § 21 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení na posúdenie nároku na starobný dôchodok
žene, ktorá dovŕšila dôchodkový vek za účinnosti zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 274 ods.
1 zákona o sociálnom poistení umožňuje aplikovať § 21 ods. 1, § 132 a § 174 zákona o sociálnomzabezpečení poistencom, ktorí získali zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp.
dobu služby zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií.

9. Odvolací orgán poukázal na § 132 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení a konštatoval,
že žalobkyňa nesplnila podmienku nároku na starobný dôchodok ani podľa § 132 ods. 1 tohto zákona,
pretože nezískala dobu služby zaradenú do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov.

10. V ďalšom texte odvolací orgán citoval § 174 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení a

konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobkyňa získala dobu služby zaradenú do I. kategórie funkcií v
rozsahu 9 rokov a 305 dní, nárok na starobný dôchodok jej nevznikol ani podľa § 174 zákona o sociálnom
zabezpečení. Pretože žalobkyňa k 15.10.2023 nedosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
jej žiadosť bola zamietnutá.

11. K odvolacej námietke, ktorou žalobkyňa poukazovala na rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa

15.08.2022, odvolací orgán uviedol, že právny názor uvedený v tomto rozsudku Sociálna poisťovňa,
ústredie akceptovala, pretože nárok žalobkyne na znížený dôchodkový vek posudzovala podľa rozsahu
doby služby, ktorú získala v I. kategórii funkcií. Pre nárok na starobný dôchodok žalobkyňa preukázala
získanie celkovo 29 rokov 259 dní obdobia dôchodkového poistenia zo všeobecného aj osobitného
systému, avšak k veku 54 rokov, t. j. k 15. októbru 2023, jej nárok na starobný dôchodok nevznikol.

12. K námietke žalobkyne o nehodnotení obdobia v evidencii nezamestnaných občanov od 01.04.1991
do 30.09.1992 odvolací orgán uviedol, že v rámci odvolacieho konania bolo vykonané zisťovanie
na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde bolo zistené, že žalobkyňa bola vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 01.04.1991 do 30.09.1992, avšak ani po zhodnotení uvedeného obdobia

žalobkyni nevznikol nárok na starobný dôchodok.

13. Pre nárok na starobný dôchodok nebolo žalobkyni zhodnotené obdobie vedenia v evidencii
nezamestnaných občanov od 03.01.2017 do 14.02.2018 a od 01.11.2020 do 30.11.2020, nakoľko
uvedené obdobia nie sú obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení.

14. K námietke žalobkyne ohľadom nehodnotenia obdobia od 01.01.2015 do 31.12.2015 a od
15.02.2018 do 09.07.2018, kedy uviedla, že bola poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba,
odvolací orgán uviedol, že bolo vykonané v rámci odvolacieho konania zisťovanie prostredníctvom
príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin,

žalobkyni nevznikla povinnosť platiť povinné nemocenské a dôchodkové poistenie za uvedené obdobie,
nakoľko za tieto obdobia nepodala daňové priznanie. Zároveň zo živnostenského registra Slovenskej
republiky vyplýva, že v jeho evidencii nie je evidované žiadne živnostenské oprávnenie žalobkyne a v
uvedenom období nebola vedená ako samostatne zárobkovo činná osoba. Odvolací orgán poukázal na
§ 15 ods. 1 písm. b) a § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že obdobia od

01.01.2015 do 31.12.2015 a od 15.02.2018 do 09.07.2018, ktoré žalobkyňa žiadala zhodnotiť pre nárok
na starobný dôchodok, nie je možné hodnotiť, pretože podľa § 60 zákona o sociálnom poistení nie sú
obdobím dôchodkového poistenia.

Správna žaloba, žalobné body

15. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia
a navrhovala toto rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) Správneho súdneho poriadku
zrušiť a vec podľa § 191 ods. 4 Správneho súdneho poriadku vrátiť Sociálnej poisťovni, generálnemu

riaditeľovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať žalobkyni náhradu trov konania. Má
zato, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva
v nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem upravujúcich nárok na starobný dôchodok
v súbehu s výsluhovým dôchodkom na zistený skutkový stav a nezohľadnenie aplikovateľných
rozhodnutí ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky. Zároveň namietala,

že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a
namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne vyhodnotenie dôkazov.16. V správnej žalobe žalobkyňa zhrnula priebeh administratívneho konania a poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.01.2016, sp. zn. 9So/74/2014. Žalobkyňa namietala,
že výroková časť napadnutého rozhodnutia je zmätočná, poukázala pritom na výrok prvostupňového

rozhodnutia a výrok napadnutého rozhodnutia a argumentovala, že nie je zrejmé, prečo odvolací orgán
uviedol, že mení rozhodnutie prvého stupňa, nakoľko pri použití logického a gramatického výkladu sa
jedná o totožný výrok predmetných rozhodnutí a zmena sa týka výlučne odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia.

17. Žalobkyňa poukazovala na to, že vznik nároku na starobný dôchodok upravuje jednak zákon
o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z. z.) a vznik nároku na výsluhový dôchodok pre príslušníkov
ozbrojených zborov upravuje zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (č. 328/2002 Z. z.).
Jednotlivé systémy sociálneho poistenia je potrebné odlišovať. Podľa potvrdenia Vojenského úradu
sociálnehozabezpečeniaoslužobnompomerezodňa03.03.2017boladobatrvaniaslužobnéhopomeru
žalobkyneod01.09.1988do31.03.1991aod01.10.1992do31.12.1999zaradenádoI.kategóriefunkcií,

následne od 01.01.2000 do 31.12.2003 do III. kategórie funkcií a od 01.01.2004 do 30.06.2009 bez
zaradenia. Výsluhový dôchodok bol žalobkyni priznaný rozhodnutím zo dňa 29.07.2009, pričom na tento
nárok jej bolo zhodnotených 19 celých rokov služobného pomeru, keďže služobný pomer žalobkyne
trval 19 rokov a 4 mesiace. Zo služobného pomeru bola žalobkyňa prepustená z organizačných dôvodov
do zálohy, a teda nie na vlastnú žiadosť. Pre výpočet výšky výsluhového dôchodku jej bola podľa §

123 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. účinného v dobe vzniku nároku na výsluhový dôchodok
vypočítaná doba podľa ustanovenia § 39 zhodnotená v trvaní 24 rokov a 8 mesiacov, t. j. 24 ukončených
rokov. Žalobkyňa namietala, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení
z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý upravuje dobu poistenia v osobitnom
systéme,avšaknievčasti,ktoráupravujenároknastarobnýdôchodokavtejtosúvislostipoukazovalana

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.08.2021, sp. zn. 9So/138/2011. Žalobkyňa
má zato, že žalovaná pri vydaní rozhodnutia a aplikovaní § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o
sociálnom poistení a § 21, § 132 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení postupovala nesprávne,
používajúc pritom gramatický výklad zákona, v dôsledku čoho dobu poistenia v čase služobného pomeru
žalobkyne hodnotila reštriktívne, nezapočítajúc tzv. zvyškovú dobu, ktorá žalobkyni nebola zhodnotená

pre výpočet nároku na výsluhový dôchodok. Žalobkyňa je toho názoru, že aj na túto tzv. zvyškovú dobu
musí žalovaná prihliadať, v opačnom prípade by došlo k diskriminácii osoby žalobkyne, nakoľko táto
zvyškovádoba251dnínebolazohľadnená,hocisajednáopreukázateľneodpracovanéčasovéobdobie.
Žalobkyňa uviedla, že § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nebráni vzniku nároku na starobný
dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo

ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,
splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú
dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia vyžadovanú u
poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme ) a poukázala na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 15.08.2012, sp. zn. 7So 138/2011.

18. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala aj to, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nevysporiadal
s námietkou vznesenou v odvolaní o tom, že Sociálna poisťovňa mala pri posudzovaní nároku
žalobkyne na starobný dôchodok skúmať jednak pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých
poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku, čím

osobitný systém sociálneho zabezpečenia ozbrojených zborov nesporne je a zároveň je potrebné
vziať na zreteľ aj skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza
k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného
vzťahu aj počas jeho trvania právna úprava mala komplexne zabezpečovať výhodnejšie postavenie s
prihliadnutím na náročné špecifiká služby. Zároveň žalobkyňa uvádzala, že odpracovanie požadovanej

doby zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie zachováva len nárok na skorší odchod do
dôchodku, stanovenie výšky dôchodku sa vykonáva podľa súčasných predpisov. Ak by zachovanie
nárokov na priznanie dôchodku poistencov, ktorí boli poistení v dvoch systémoch a ktorí nedosiahli
požadovanú dobu poistenia vo všeobecnom systéme, a síce 15 rokov, bolo viazané len na odpracovanie
príslušného počtu rokov v zamestnaniach zaradených do zvýhodnených kategórií (I., resp. II. kategória

zamestnaní), dochádzalo by takýmto spôsobom k značnému znevýhodneniu tých poistencov, ktorí
majú dobu poistenia kratšiu ako 15 rokov. Takýto spôsob by znamenal horšie zaobchádzanie ako pri
poistencoch, ktorí boli poistení v zahraničí a v tuzemskom všeobecnom systéme boli poistení len krátko.
Žalobkyňa tiež poukazovala na svoju námietku uvedenú v odvolaní, týkajúcu sa údajov jej civilnéhozamestnania v období od roku 2012 do roku 2019 a teda, že tieto v osobnom liste dôchodkového
poistenia, tvoriaceho prílohu napadnutého rozhodnutia, absolútne absentujú bez bližšieho zdôvodnenia,
v dôsledku čoho žalobkyňa namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

19. Žalobkyňa poukazovala na náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, namietala, že pri právnom
posúdení veci musí správny orgán uviesť konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje
právne posúdenie a tiež je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah
medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Správny orgán musí reagovať aj na odvolacie

námietky účastníka konania. Jedným z predpokladov činnosti správneho orgánu je danosť atribútu
preskúmateľnosti správneho aktu verejnej správy a to z hľadiska požiadavky zrozumiteľnosti správneho
aktu a požiadavky na určitú kvalitu a kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých, čo napadnuté rozhodnutie
podľa žalobkyne nenapĺňa.

20. Záverom žalobkyňa argumentovala, že v dôsledku rozsiahlej aplikačnej praxe Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky došlo aj k zmene zákonnej úpravy podmienok nároku na čiastkový starobný
dôchodok pre poberateľov výsluhových dôchodkov a to zákonom č. 352/2022 Z. z.. V zmysle tejto
novely zákona majú nárok na čiastkový starobný dôchodok aj poberatelia výsluhových dôchodkov,
ktorí nesplnili podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia, nakoľko sa zhodnotí celkový počet rokov
obdobia dôchodkového poistenia, ktorý získali v dôchodkovom systéme Sociálnej poisťovne ako aj

v tzv. osobitnom systéme. Uvedené vyplýva zo znenia zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od
01.01.2023 a k tomuto žalobkyňa citovala aj vybrané časti dôvodovej správy.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

21. Žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe, v znení jeho doplnenia, žiadala, aby správny súd správnu
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. Žalovaná stručne poukázala na priebeh konania, citovala § 65 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom

poistení a uviedla, že žalobkyňa sa narodila v roku 1969, vychováva 2 deti, avšak dôchodkový vek
žalobkyne v súčasnosti nie je známy. Pretože žalobkyňa k 15.10.2023 nedosiahla vek potrebný na nárok
na starobný dôchodok, bola jej žiadosť o starobný dôchodok z 08.09.2023 zamietnutá aj odvolacím
správnymorgánomsprávnenapriekzmene-doplneniuobdobiadôchodkovéhopoisteniahodnotiteľného
na dôchodkové účely.

23. Z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 29.07.2009 vyplýva, že žalobkyni bol
od 01.07.2009 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., pričom pre nárok na
výsluhový dôchodok a jeho sumu jej bola zhodnotená doba výkonu služby od 01.09.1988 do 31.03.1991
v I. kategórii funkcií, od 01.10.1992 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 30.06.2009

v III. pracovnej kategórii. Z uvedeného vyplýva, že v I. kategórii funkcií žalobkyňa získala 3590 dní,
t. j. 9 rokov a 305 dní. Celkový rozsah doby služby, na ktorý žalobkyňa v správnej žalobe poukazuje,
žalovaná nespochybňuje, zdôrazňuje však okolnosť, že nie celú dobu služby žalobkyňa získala v I.
alebo II. kategórii funkcií. Pretože v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií nezískala žalobkyňa
najmenej 20 rokov a nebola z tohto zamestnania prevedená alebo uvoľnená z dôvodov uvedených v §

12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb., nárok na starobný dôchodok jej podľa § 21 ods. 1 v
spojení s § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v zníženom dôchodkovom veku, t. j. vo veku 54 rokov, nevznikol.

24. Pre nárok na starobný dôchodok žalobkyňa preukázala získanie celkovo 29 rokov a 259 dní obdobia
dôchodkového poistenia, ako vo všeobecnom tak aj v osobitnom systéme dôchodkového poistenia,

avšak k 15. októbru 2023, vo veku 54 rokov, jej nárok na starobný dôchodok nevznikol.

25. Žalovaná uviedla, že zosúladila svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahuje na poistencov,
ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do

I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný výsluhový dôchodok. Takýmto poistencom vznikne
nárok na znížený dôchodkový vek podľa § 21, § 132 alebo § 174 zákona č. 100/1988 Zb. len za
podmienok tam ustanovených. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa získala v služobnom pomere
dobu dôchodkového poistenia so zaradením zamestnania v I. kategórii funkcií v rozsahu 9 rokov 305 dní,uvedená okolnosť nezaložila nárok na znížený dôchodkový vek (54 rokov), preto sa na ňu nevzťahujú
nároky vyplývajúce z ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z.
a nie je možné aplikovať zovšeobecnený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

26. V závere svojho vyjadrenia žalovaná konštatovala, že s ostatnými námietkami žalobkyne sa
vysporiadala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kde časti námietok bolo vyhovené a odvolaním
napadnuté rozhodnutie bolo zmenené doplnením novopreukázaných skutkových okolností, avšak ani
tieto neznamenali zmenu v spôsobe rozhodnutia o dôchodkových nárokoch žalobkyne a žiadosť

o starobný dôchodok žalobkyne z 08.09.2023 bola naďalej pre nesplnenie podmienky dosiahnutia
dôchodkového veku zamietnutá.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

27. V replike žalobkyňa namietala, že vo veci nie je sporné, že žalobkyňa sa domáha priznania nároku
na starobný dôchodok od dovŕšenia veku 54 rokov, t. j. od 15.10.2023. Poukázala na to, že vychovala
2 deti, plnila teda aj dôležité rodinné povinnosti spojené s ich výchovou, čo je aspekt relevantný nielen
z právneho, ale aj z morálneho hľadiska a výchova detí by sa mala odzrkadliť v práve žalobkyne
na primerané zníženie dôchodkového veku. Žalobkyňa namietala tvrdenie žalovanej o tom, že jej

dlhoročné služobné pôsobenie aj mimo I. kategórie funkcií vylučuje nárok na znížený dôchodkový
vek a namietala, že nároky kladené na zamestnanca, fyzické a psychické podmienky, ktorým bola
vystavená počas služby aj v III. kategórii, boli porovnateľné s podmienkami I. kategórie funkcií. Išlo
o náročné pracovné prostredie so zvýšeným rizikom, preto považuje za opodstatnené, aby táto doba
služby bola zohľadnená pri posudzovaní nároku na zníženie dôchodkového veku. Žalobkyňa sa tiež

domnieva, že žalovaná pri posudzovaní nároku nesprávne interpretovala ustanovenia zákona, keď
nezohľadnila celkový čas výkonu služby ako dôkaz o dlhodobom prínose a nasadení v prospech
štátu. Žalobkyňa považuje za nespravodlivé a nesúladné s princípmi rovnakého zaobchádzania, ak
sa jej doba služby na základe formálneho zaradenia do III. kategórie pre účely starobného dôchodku
nezohľadňuje. Podmienky výkonu služby by mali byť posúdené komplexne, nielen formálne, ale aj s

prihliadnutím na skutočné pracovné nároky a povahu pracovnej činnosti, ktorú žalobkyňa v danej funkcii
vykonávala. Žalovaná tak podľa žalobkyne pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok nezhodnotila
pracovné zaťaženie v širšom kontexte náročnosti jeho podmienok. Prechod do III. kategórie možno
podľa žalobkyne interpretovať ako obmedzenie v kariérnom raste. Tým, že musela prijať toto preradenie,
jej boli nepriamo upreté výhody plynúce zo zotrvania v I. kategórií, čo je prípad diskriminácie na základe

podmienok,ktoréžalobkyňanemohlaovplyvniť.Žalobkyňauviedla,žezdôvoduutajovanýchskutočností
nemôže konkrétne pomenovať funkciu, ani špecifikovať presnú povahu vykonávanej práce, avšak jej
zaradenie do III. kategórie bolo formálne a neodzrkadľovalo reálnu povahu a náročnosť pracovnej
pozície žalobkyne. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že svoju službu začala s vojenskou hodnosťou
rotmajster, čo svedčí o náročnosti a dôležitosti zverených úloh. Tesne pred skončením pracovného

pomeru jej bola pridelená nižšia hodnosť, pričom táto zmena nebola založená na výkonnostných
výsledkoch žalobkyne, ale na zámere zamestnávateľa znížiť stavy a zníženie hodnosti sa uskutočnilo
s cieľom obmedziť nároky žalobkyne a znížiť jej platové ohodnotenie, čo malo v konečnom dôsledku
dopad aj na jej dôchodkové zabezpečenie. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že skutkový stav nebol
žalovanou dostatočne zistený, právne posúdenie nároku nebolo zákonne realizované, preto zotrvala na

podanej žalobe.

28. Žalovaná k replike žalobkyne, ktorá jej bola doručená zo strany správneho súdu dňa 16.12.2024,
dupliku nepodala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

29. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne

príslušnýpodľa§13ods.3SSP,preskúmalzákonnosťnapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,
ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a to postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia
pojednávania,nakoľkoobajaúčastnícikonaniasúhlasilisrozhodnutímvecibeznariadeniapojednávania
a výslovne nežiadali nariadenie pojednávania a nebol daný ani iný dôvod pre nariadenie pojednávaniapodľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci podľa § 199 a nasl. SSP, aj pri zohľadnení skutočnosti, že
predmetná vec je konaním v sociálnej veci, pričom žalobcom je fyzická osoba a správny súd tak nie je
viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie

je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP zamietnuť.

30. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 06.08.2025.

31.Podľa§1ods.3zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívznenírelevantnompreposudzovanú

vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej
správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej
len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento
zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie
povinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatietoobdobia
okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona
a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné

na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca
sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2
alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50
% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má
najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

33. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného

predpisu.

34. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

35. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek je všeobecný dôchodkový vek pre
príslušný ročník znížený o
a) 6 mesiacov, ak poistenec vychoval jedno dieťa,
b) 12 mesiacov, ak poistenec vychoval dve deti,
c) 18 mesiacov, ak poistenec vychoval tri deti alebo viac detí.

36. Podľa § 65 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je
neupravenývšeobecnýdôchodkovývekprepríslušnýročníkzaokrúhlenýnarokyakalendárnemesiace.
Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa
pre príslušný ročník určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c.

37. Podľa § 65 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, príslušný ročník je rok narodenia osôb narodených
v rovnakom kalendárnom roku.

38. Podľa § 65 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým zverejní
neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník a ustanoví všeobecný dôchodkový vek pre
príslušný ročník. Všeobecne záväzným právnym predpisom podľa prvej vety sa v kalendárnom roku
zverejňuje neupravený všeobecný dôchodkový vek a ustanovuje všeobecný dôchodkový vek len pre
jeden ročník.

39.Podľa§65ods.9zákonaosociálnompoistení,Ministerstvovydávšeobecnezáväznýprávnypredpis
podľa odseku 8 v kalendárnom roku, ktorý šesť kalendárnych rokov predchádza kalendárnemu roku, v
ktorom osoby narodené v príslušnom ročníku dovŕšia všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník.40. Podľa § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive
určenomSociálnoupoisťovňou,akodseky12až14neustanovujúinak.Fyzickáosobauvedenávodseku

1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom
určeným Sociálnou poisťovňou.

41. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

42. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do

I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

43. Podľa § 12 ods. 3 písm. d), e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len
„zákon o sociálnom zabezpečení“), rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich
kalendárnych rokov pred rokom, d) v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním

racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal,
aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie, alebo e) v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo
zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a b) preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný
stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu
z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície,

ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie.

44. Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej
kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I.
(II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená

do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené
v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

45. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),

d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.

46. Podľa § 21 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola

zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň
a) 53 rokov, ak vychovala päť alebo viac detí,
b) 54 rokov, ak vychovala tri alebo štyri deti,
c) 55 rokov, ak vychovala dve deti,
d) 56 rokov, ak vychovala jedno dieťa, alebo

e) 57 rokov,
pokiaľ pre ňu nie je výhodnejšie ustanovenie odseku 1; pri posudzovaní nároku ženy na starobný
dôchodok sa prihliada na deti uvedené v § 9 ods. 1 písm. e) a na deti, ktoré vychovala ako pestúnka v
osobitných zariadeniach pestúnskej starostlivosti.

47. Podľa § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, vojak z povolania má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.48. Podľa § 132 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, veková hranica pre vznik nároku na
starobný dôchodok vojačky z povolania sa posudzuje podľa počtu vychovaných detí, pokiaľ je to pre

ňu výhodnejšie.

49. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:

a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií.
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,

c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),

prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

50. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na starobný
dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie

funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby
uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988
Zb.

51. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne, ktorým tento ako príslušný odvolací orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že podľa §
65 a § 274 zákona o sociálnom poistení a podľa § 21, § 132 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení
žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok zo dňa 08.09.2023 zamietol.

52. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo a nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že
žalobkyňajenazákladerozhodnutiaVojenskéhoúradusociálnehozabezpečeniač.65306026704203/4-
VúSZ/OVZ zo dňa 29.07.2009 poberateľkou výsluhového dôchodku od 01.07.2009. Podľa potvrdenia
o služobnom pomere Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 03.03.2017 doba služobného
pomeru žalobkyne trvala od 01.09.1988 do 14.07.1989 v náhradnej službe zaradenej do I. kategórie

funkcií, od 15.07.1989 do 31.03.1991 v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií, od
01.10.1992 do 31.12.1999 v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií, následne od
01.01.2000 do 31.12.2003 v služobnom pomere zaradenom do III. pracovnej kategórie a od 01.01.2004
do 30.06.2009 bez kategórie. Spolu ide o 19 rokov a 4 mesiace služby, z toho 9 rokov a 305 dní vo
zvýhodnenej (I.) kategórii funkcií. Doba náhradnej služby a služobného pomeru v trvaní 19 skončených

rokov bola žalobkyni zohľadnená pre nárok na výpočet sumy výsluhového dôchodku. Dňa 08.09.2023
žalobkyňa požiadala o priznanie starobného dôchodku od 15.10.2023, t. j. k dovŕšeniu veku 54 rokov.

53. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok,
ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Z uvedeného zákonného

ustanovenia teda vyplývajú dve zákonné podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok a to
získanie zákonom požadovaného obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutie dôchodkového
veku. Žalobkyňa svoju žalobnú argumentáciu primárne zamerala na otázku získania počtu rokov
dôchodkového poistenia, no po preskúmaní obsahu písomných podaní účastníkov konania a najmä
napadnutého rozhodnutia správny súd ustálil, že predmetom sporu resp. dôvodom pre zamietnutie

žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok nebolo to, že by žalobkyňa nezískala potrebný počet rokov
obdobia dôchodkového poistenia, ale to, že nesplnila podmienku dosiahnutia dôchodkového veku.54. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe poukazovala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9So/74/2014, 9So/138/2011 a 7So/138/2011. Všetky tieto rozsudky súviseli s prípadmi,
kde žalobcovia boli poberateľmi výsluhového dôchodku, získali však aj obdobie dôchodkového poistenia

vo všeobecnom systéme, požiadali o starobný dôchodok a Sociálna poisťovňa im pri posudzovaní
nároku na starobný dôchodok nezohľadnila dobu služby s odôvodnením, že uvedená doba im bola
zohľadnená pre nárok na výsluhový dôchodok. V uvedených rozsudkoch Najvyšší súd Slovenskej
republiky judikoval tak, ako to citovala aj žalobkyňa v tu posudzovanej veci, že poistenci osobitného
systému sociálneho zabezpečenia v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z. sú vylúčení z pôsobnosti zákona

o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, avšak
nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný dôchodok. V žalobkyňou uvádzaných rozsudkoch tiež
bolo najvyšším súdom konštatované, čo zdôrazňovala žalobkyňa, že nesprávnou aplikáciou zákona
o sociálnom poistení v tam prejednávaných prípadoch dochádzalo k zhoršovaniu dôchodkového
postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna
úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich

služby. Žalobkyňa tiež v správnej žalobe namietala, že ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia
aj príslušníkovi ozbrojeného zboru a ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal
ktomutodňuakúkoľvekhodnotiteľnúdobupoistenia,vyžadovanúupoistenca,ktorýbolpoistenývýlučne

vo všeobecnom systéme.

55. K uvedeným námietkam žalobkyne správny súd uvádza, že nijako nespochybňuje právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v žalobkyňou uvádzaných rozsudkoch a správny
súd sa s týmto právnym názorom plne stotožňuje, avšak v prípade žalobkyne k takému postupu

žalovanej ako v žalobkyňou namietaných rozsudkoch nedošlo. Ako už bolo ustálené rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, v prípadoch poistencov, ktorí získali
obdobie dôchodkového poistenia sčasti vo všeobecnom a sčasti v osobitnom systéme sociálneho
poistenia, platí, že pri rozhodovaní o ich nárokoch na starobný dôchodok (a rovnako tak aj na predčasný
starobný dôchodok) na účely priznania starobného dôchodku (aj predčasného starobného dôchodku)

je potrebné do obdobia dôchodkového poistenia započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového
dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového
dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona č. 328/2002
Z.z.. Poistencovi sa teda pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zohľadnia všetky obdobia
dôchodkového poistenia bez ohľadu na to, v ktorom systéme boli získané a bez ohľadu na to, do ktorej

pracovnejkategóriebolizaradené.Vtakýchtoprípadochsanajskôrvypočítateoretickásumastarobného
dôchodku v čase vzniku nároku na starobný dôchodok, kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda
vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), t.j. aj doba zohľadnená pre
priznanie výsluhového dôchodku a takto vypočítaný dôchodok sa následne kráti v zmysle čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov

pod č. 416/1991 Zb., koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia (delenec) a súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia aj doby
v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku.

56. Správny súd však zdôrazňuje, že v tu posudzovanom prípade žalobkyne žalovaná neopomenula

zohľadniť žalobkyni pri posudzovaní jej nároku na starobný dôchodok dobu služby, ktorá založila
žalobkyni nárok na výsluhový dôchodok. Aj z napadnutého rozhodnutia, aj z osobného listu
dôchodkového poistenia tvoriaceho jeho neoddeliteľnú prílohu, nepochybne vyplýva, že žalovaná pri
vydávaní napadnutého rozhodnutia všetky doby poistenia žalobkyni zohľadnila a to aj obdobia získané
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj obdobia získané v osobitnom systéme sociálneho

zabezpečenia a teda celú dobu služby. Spolu v oboch systémoch tak žalobkyňa získala 29 rokov a 259
dní obdobia dôchodkového poistenia.

57. Dôvodom pre zamietnutie žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok však bolo nedosiahnutie
dôchodkového veku, nie nezískanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia.

Podmienku doby poistenia žalobkyňa splnila, avšak ku dňu, od ktorého žiadala priznať starobný
dôchodok(kdovŕšeniuveku54rokov)nedosiahladôchodkovývek.Žalobnáargumentáciažalobkynetak
smeruje k niečomu, čo žalovaná nerozporovala a napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore so žalobkyňou
citovanými právnymi názormi konštatovanými najvyšším súdom v žalobkyňou uvádzanej judikatúre.58. Pokiaľ ide o dôchodkový vek žalobkyne, správny súd konštatuje, že dôchodkový vek je len jeden.
Podľa § 65 ods. 3 zákona o sociálnom poistení všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je

neupravenývšeobecnýdôchodkovývekprepríslušnýročníkzaokrúhlenýnarokyakalendárnemesiace.
Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa
prepríslušnýročníkurčípodľavzorcauvedenéhovpríloheč.3czákonaosociálnompoistení.Podľa§65
ods.2zákonaosociálnompoistenísavšeobecnýdôchodkovývekznižujepodľapočtuvychovanýchdetí.
Podľa § 65 ods. 8 zákona o sociálnom poistení Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“) vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým zverejní neupravený
všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník a ustanoví všeobecný dôchodkový vek pre príslušný
ročník. Všeobecne záväzným právnym predpisom podľa prvej vety sa v kalendárnom roku zverejňuje
neupravený všeobecný dôchodkový vek a ustanovuje všeobecný dôchodkový vek len pre jeden ročník.
Podľa § 65 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis
podľa odseku 8 v kalendárnom roku, ktorý šesť kalendárnych rokov predchádza kalendárnemu roku, v

ktorom osoby narodené v príslušnom ročníku dovŕšia všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník.

59. Žalobkyňa sa narodila v roku 1969. Ku dňu uvedenému v žiadosti žalobkyne (ani ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia) jej všeobecný dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení ešte nebol
známy.Platívšak,žepoistenci,ktorívminulostivykonávaliprácuresp.funkciuzaradenúdozvýhodnenej

pracovnej kategórie, majú za splnenia zákonných podmienok nárok na zníženie dôchodkového veku
podľa zákona o sociálnom zabezpečení, nakoľko podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky
vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Z uvedeného
vyplýva, že žalobkyňa ku dňu, od ktorého žiadala priznať starobný dôchodok, nedosiahla dôchodkový
vek podľa zákona č. 461/2003 Z. z., tento ešte ani nebol opatrením ministerstva ustanovený. Avšak

vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa vykonávala počas doby služby aj funkcie patriace do tzv.
zvýhodnenej (I.) kategórie, bolo potrebné posúdiť jej dôchodkový vek, resp. možnosť zníženia jej
dôchodkového veku aj podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Uvedené
správne orgány aj urobili, avšak ani podľa tejto právnej úpravy dôchodkový vek žalobkyni k dosiahnutiu
54 rokov veku nevznikol.

60. Zníženie dôchodkového veku upravovali v zákone o sociálnom zabezpečení ustanovenia § 21, §
132 a § 174.

61. Z dikcie ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva, že žene sa posudzuje

nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 tohto zákona len vtedy, ak je to pre ňu výhodnejšie ako
posúdenie nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení. Žene
sa teda nárok na starobný dôchodok posudzuje alternatívne buď podľa § 21 ods. 2 alebo podľa § 21
ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení podľa toho, čo je pre ňu výhodnejšie, nie súčasne podľa oboch
ustanovení. Na tomto mieste je ale potrebné zdôrazniť, že nárok ženy na starobný dôchodok podľa

§ 21 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení je možné posúdiť len vtedy, ak tieto podmienky žena
splnilapočasplatnostiuvedenéhoustanoveniaasúčasnezaúčinnostizákonaosociálnomzabezpečení,
ktorý bol ustanovením § 294 zákona o sociálnom poistení zrušený. Ustanovenie § 21 ods. 2 zákona
o sociálnom zabezpečení totiž upravovalo vtedajší všeobecný dôchodkový vek ženy s prihliadnutím na
výchovu detí. Pri posudzovaní možnosti zníženia dôchodkového veku s prihliadnutím na vykonávanie

zamestnaní (služby) patriacich do I. resp. II. kategórie je možné postupovať len podľa § 21 ods. 1 zákona
o sociálnom zabezpečení.

62.Ustanovenie§274ods.1zákonaosociálnompoistenítotižneumožňujeaplikovať§21ods.2zákona
o sociálnom zabezpečení na posúdenie nároku na starobný dôchodok žene, ktorá dovŕšila dôchodkový

vek až za účinnosti zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o sociálnom
zabezpečení upravovalo všeobecný dôchodkový vek ženy, ak pre ňu nebolo výhodnejšie posudzovanie
nároku podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona
osociálnompoisteníumožňujeaplikovaťlen§21ods.1,§132a§174zákonaosociálnomzabezpečení,
ktoré sa vzťahujú k osobám, ktoré získali dobu poistenia v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej

pracovnej kategórie, resp. dobu služby zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií. Ide totiž o prechodné
ustanovenie zákona, ktoré zaručilo osobám, ktoré v období, kedy existovali pracovné kategórie,
vykonávalizamestnania(resp.službu)zaradenédozvýhodnenejpracovnejkategórie(kategóriefunkcií),
aby im boli nároky z takéhoto zaradenia do zvýhodnenej kategórie zachované.63. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok,
ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15

rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v
uránových baniach. Je nepochybné, že nejde o prípad žalobkyne, táto nezískala uvedený počet rokov
v zákonom určených zamestnaniach (nevykonávala zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod
zemou v hlbinných baniach) a teda nárok podľa tohto bodu zákonného ustanovenia jej nevznikol. Podľa
§ 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení sa zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za

dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) pracovnej
kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do
I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v §
14 ods. 2 písm. b) až h). Je zrejmé, že písmeno a) § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení sa
tak vôbec na žalobkyňu nevzťahuje, pretože jej služba sa nehodnotí ako zamestnanie v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení a žalobkyňa ani nezískala potrebný

početrokovvtakomzamestnaní.Pokiaľideoostatnébody§21ods.1zákonaosociálnomzabezpečení,
tieto vyžadujú najmenej 15 rokov, resp. najmenej 20 rokov odpracovaných vo zvýhodnenej pracovnej
kategórii, čo tiež žalobkyňa nespĺňa. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vyplýva,
že doba služby žalobkyne síce trvala spolu 19 rokov a 4 mesiace, avšak z toho v I. kategórii funkcií
žalobkyňa získala dobu služby len v rozsahu 3590 dní, t. j. 9 rokov a 305 dní. Ostatné obdobia služby

boli zaradené do III. pracovnej kategórie resp. boli bez zaradenia do pracovnej kategórie (v období,
kedy pracovné kategórie už neexistovali). Ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení ale
zohľadňuje len doby zamestnania (služby) vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, t. j. v I. alebo II. kategórii.
Nárok na starobný dôchodok žalobkyni tak podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení nevznikol.

64. Podľa § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával
najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov
službu v ostatných prípadoch. Podľa § 132 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, veková hranica pre
vznik nároku na starobný dôchodok vojačky z povolania sa posudzuje podľa počtu vychovaných detí,

pokiaľ je to pre ňu výhodnejšie. Žalobkyňa nesplnila podmienky pre zníženie dôchodkového veku ani
podľa ustanovenia § 132 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože nezískala dobu služby zaradenú do
I. pracovnej kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov (vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií získala
len 9 rokov a 305 dní), resp. ani nedosiahla zákonom požadovaný vek.

65. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a)
56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne
9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14

ods.2písm.b)ažh)alebo19rokovvslužbeI.kategóriefunkcií,b)57rokov,akbolzamestnanýnajmenej
13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie
v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18
rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach,

alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie
funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11
rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie
v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15
rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Žalobkyňa v tu posudzovanej veci nesplnila podmienky

ani podľa jedného z citovaných písmen § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Nezískala ani
potrebnú dobu služby vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, ani nedosiahla vek požadovaný predmetnými
zákonnými ustanoveniami.

66. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa síce splnila podmienku získania potrebného počtu rokov

obdobia dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, čo nerozporovala ani žalovaná a žalovaná správne do obdobia dôchodkového poistenia
započítala aj dobu služby žalobkyne (teda zohľadnila žalobkyni aj celé obdobie poistenia získané
v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia), avšak žalobkyňa k dátumu, od ktorého požadovalapriznať starobný dôchodok, t. j. k dosiahnutiu veku 54 rokov dňa 15.10.2023, nedosiahla dôchodkový
vek a to ani všeobecný dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, ani nesplnila podmienky
pre zníženie dôchodkového veku, teda pre skorší odchod do dôchodku podľa zákona o sociálnom

zabezpečení pri zohľadnení jej doby služby vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Ustanovenia § 60 ods.
2, § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a ustanovenia § 21, § 132 a § 174 zákona o sociálnom
zabezpečení tak boli v prípade žalobkyne aplikované správne.

67. K námietke žalobkyne, že jej žalovaná nezohľadnila zvyškovú dobu 251 dní, správny súd uvádza,

že túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože podľa osobného listu dôchodkového poistenia
tvoriaceho prílohu napadnutého rozhodnutia, ako aj zo samotného napadnutého rozhodnutia, je zrejmé,
že všetky hodnotiteľné doby poistenia, či už získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia
alebo v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a to bez ohľadu na to, či uvedené doby boli
alebo neboli zohľadnené pre nárok na výsluhový dôchodok a bez ohľadu na kategóriu, do ktorej boli
zaradené, boli žalobkyni pri výpočte rokov obdobia dôchodkového poistenia žalovanou zohľadnené.

Správny súd opakovane zdôrazňuje, že žiadosť žalobkyne nebola zamietnutá pre nezískanie potrebnej
doby poistenia, resp. pre nezapočítanie doby poistenia získanej v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia, ale z dôvodu nedosiahnutia dôchodkového veku.

68. K námietke žalobkyne o tom, že sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala s odvolacou

námietkou žalobkyne ohľadom diskriminácie poistencov, ktorí vo všeobecnom systéme neodpracovali
15 rokov, správny súd uvádza, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí zohľadnila žalobkyni do obdobia
poistenia aj dobu služby, teda nijako žalobkyňu nediskriminovala a v napadnutom rozhodnutí uvádzala,
že žalobkyni boli zohľadnené aj doby poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.
Žalovaná nepožadovala od žalobkyne získanie 15 rokov doby poistenia vo všeobecnom systéme.

Uvedená námietka žalobkyne tak bola tiež nedôvodná.

69. K námietke žalobkyne o tom, že sa žalovaná nevysporiadala s odvolacou námietkou žalobkyne
ohľadom nezohľadnenia obdobia dôchodkového poistenia – civilného zamestnania žalobkyne od roku
2012 do roku 2019 a že tieto obdobia absentujú v osobnom liste dôchodkového poistenia tvoriaceho

prílohu napadnutého rozhodnutia, správny súd uvádza, že uvedená námietka je nedôvodná. Žalovaná
na strane 4 napadnutého rozhodnutia náležite vysvetlila, ktoré obdobia od roku 2012 do roku 2019
hodnotila a ktoré nie a vysvetlila aj z akého dôvodu. Rovnako sa vysporiadala aj s námietkami žalobkyne
ohľadom dôb vedenia žalobkyne v evidencii nezamestnaných.

70. Obdobie vedenia žalobkyne v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.04.1991 do 30.09.1992
bolo v odvolacom konaní zhodnotené (na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia), no ani po zhodnotení
uvedenéhoobdobianároknastarobnýdôchodokžalobkyninevznikol.Ďalšieobdobiavedeniavevidencii
nezamestnaných občanov od 03.01.2017 do 14.02.2018 a od 01.11.2020 do 30.11.2020 neboli
zhodnotené, pretože uvedené obdobia nie sú obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona

o sociálnom poistení.

71. K obdobiu od 01.01.2015 do 31.12.2015 a od 15.02.2018 do 09.07.2018, kedy mala byť žalobkyňa
podľa jej tvrdenia poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba, žalovaná v napadnutom rozhodnutí
popísala, že v rámci odvolacieho konania bolo vykonané zisťovanie prostredníctvom príslušnej pobočky

Sociálnej poisťovne a to pobočky Martin, pričom bolo zistené, že žalobkyni v danom období nevznikla
povinnosťplatiťpovinnénemocenskéadôchodkovépoisteniazauvedenéobdobie,nakoľkonepodalaza
tieto obdobia daňové priznanie. Teda, ak žalobkyňa nedosiahla vymeriavací základ v zmysle príslušných
ustanovení zákona a nevznikla jej tak povinnosť podať daňové priznanie a nevznikla jej tak ani povinnosť
platiť poistné na dôchodkové poistenie a toto nebolo zaplatené, žalovaná nepochybila, keď uvedené

obdobia do doby poistenia nepočítala.

72. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalovaná sa náležite vysporiadala s odvolacou námietkou
žalobkyne a žalobkyňa ani len netvrdila (ani v žiadosti o starobný dôchodok, ani v neskorších svojich
podaniach v priebehu administratívneho konania, dokonca ani v súdnom konaní), že by v rokoch 2012 až

2019 mala získať ešte nejaké ďalšie obdobia dôchodkového poistenia, ktoré by bolo potrebné zohľadniť,
resp. s ktorými sa žalovaná nevysporiadala.73. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na novelu zákona o sociálnom poistení – zákon č. 352/2022 Z.
z. a dôvodovú správu k tomuto zákonu, správny súd len opakovane poukazuje na to, že žalovaná
v napadnutom rozhodnutí zohľadnila žalobkyni pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok aj

obdobie poistenia získané v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia (teda celú dobu služby)
a nijako nespochybňovala získanie zákonom požadovaného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia u žalobkyne na vznik nároku na starobný dôchodok, ani nepožadovala od žalobkyne
získanie 15 rokov odpracovaných v civilnom zamestnaní (teda doby poistenia získanej vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia), ale dôvodom pre zamietnutie žiadosti žalobkyne bolo nedosiahnutie

dôchodkového veku k dátumu 15.10.2023 (k veku 54 rokov). Postup žalovanej tak nijako neodporoval
novele zákona a dôvodovej správe, na ktorú žalobkyňa v správnej žalobe poukazovala.

74. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietanú zmätočnosť výroku napadnutého rozhodnutia v tom smere,
že odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zmenil, no napriek tomu žiadosť žalobkyne o priznanie
starobného dôchodku aj tak zamietol, správny súd uvádza, že nejde o vadu napadnutého rozhodnutia,

ktorá by mala mať za následok jeho zrušenie. Uvedený postup bol uplatnený z dôvodu, že odvolací
orgánoprotiprvostupňovémurozhodnutiuzohľadnilžalobkyniajďalšieobdobiedôchodkovéhopoistenia
- obdobie vedenia žalobkyne v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.04.1991 do 30.09.1992, preto
rozhodnutie zmenil, no napriek takto novopreukázaným, resp. novozohľadneným obdobiam žalobkyňa
naďalej nesplnila zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, preto jej žiadosť bola

opätovne zamietnutá.

75. K námietke žalobkyne o tom, že vychovala dve deti a námietke o nezohľadnení výchovy detí pre
nárok na starobný dôchodok, správny súd uvádza, že ani pri zohľadnení výchovy detí žalobkyňou,
ktorá to výchova nebola v konaní sporná, žalobkyni z dôvodov už vyššie uvedených nevznikol nárok

na starobný dôchodok k požadovanému dňu pre nedosiahnutie dôchodkového veku. Ani pri znížení
dôchodkového veku za výchovu detí, tento nárok žalobkyňa k 15.10.2023 vzhľadom na už vyššie
uvedenénedosiahla.Podosiahnutídôchodkovéhoveku,keďsižalobkyňapodánovúžiadosťopriznanie
starobného dôchodku, jej žalovaná v súlade so zákonom výchovu detí zohľadní.

76. Žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd tiež vyhodnotil ako
nedôvodnú. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, obsahuje výrok,
odôvodnenie a poučenie. Vo výroku sa uvádzajú ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorých sa
rozhodlo, v odôvodnení sa uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých

základe rozhodoval. Sú z neho zrejmé dôvody, ktoré viedli odvolací správny orgán k prijatiu konkrétneho
záveru. Ustanovenia právnych predpisov boli správne aplikované a skutkový stav veci bol náležite
zistený s prihliadnutím na jednotlivé námietky a tvrdenia žalobkyne a odvolací orgán sa aj vysporiadal
so všetkými v odvolaní uvádzanými námietkami žalobkyne. To, že žalobkyňa má na vec samu iný názor
než žalovaná, nezakladá vadu nepreskúmateľnosti či nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia.

77. Na záver, k námietke žalobkyne uvádzanej v jej replike, o tom, že hoci jej práca v ozbrojených
zložkách, ktorá bola zaradená do III. pracovnej kategórie, bola podľa fyzickej a psychickej náročnosti
obdobná práci zaraďovanej do I. kategórie funkcií, správny súd poukazuje na to, že podľa § 135 ods. 1
SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia

orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. V danom prípade nejde
o žiadnu z výnimiek podľa § 135 ods. 2 SSP. Teda správny súd v tu posudzovanej veci nie je súdom
skutkovým a je viazaný stavom v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho
súdu je zrejmé, že žalobkyňa námietku o nesprávnom zaradení jej služby do konkrétnej kategórie
funkcií v priebehu administratívneho konania nevzniesla. Takúto argumentáciu žalobkyňa neuvádzala

ani v priebehu konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, ani v odvolaní či neskôr v priebehu
odvolacieho administratívneho konania. Žalovaná tak nemala dôvod a ani možnosť preverovať skutkový
stav veci v súvislosti s nastolenou námietkou. Uvedenú námietku žalobkyňa neuviedla ani v správnej
žalobe, po prvýkrát ju uviedla až v replike. Síce dôvody žaloby v tomto prípade možno rozširovať
alebo meniť až do rozhodnutia správneho súdu a správny súd preskúmava napadnuté rozhodnutie

aj nad rámec žalobných bodov, avšak správny súd nemôže nahrádzať zisťovanie skutkového stavu
a vykonávať dokazovanie o skutkových okolnostiach, ktoré neboli počas administratívneho konania
žalobkyňou vôbec namietané/rozporované, skutkovým stavom je správny súd viazaný. Podľa § 184
ods. 5 zákona o sociálnom poistení je fyzická osoba uplatňujúca si nárok na dávku a nárok na výplatudávky na základe písomnej žiadosti, povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku
a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Hoci uvedená povinnosť žiadateľov
o dávku podľa správneho súdu nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti riadne zisťovať skutkový stav

veci v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia, avšak ak žiadateľ o dávku určitú skutočnosť ani len
netvrdí, nemožno vyčítať Sociálnej poisťovni, že danú skutočnosť nepreveruje. Inými slovami povedané,
ak by žalobkyňa v priebehu administratívneho konania aspoň tvrdila (hoci možno nevedela sama
preukázať), že jej služba či zamestnanie bolo nesprávne zaradené do tej-ktorej pracovnej kategórie
(kategórie funkcií), bolo by povinnosťou žalovanej sa s uvedenou námietkou vysporiadať, prípadne

aj vykonať na to potrebné zsiťovanie/dokazovanie. Keďže však v danom prípade žalobkyňa ani len
netvrdila nesprávnosť zaradenia určitej pracovnej pozície do niektorej z pracovných kategórií (kategórie
funkcií) a nevzniesla v tomto smere žiadnu námietku počas celého administratívneho konania, žalovaná
nepochybila, ak sa uvedenou skutočnosťou nezaoberala a už vôbec takúto činnosť nemôže nahrádzať
správny súd.

78. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

79. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom konania
nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na náhradu trov
konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný.

Keďže žaloba žalobkyne bola týmto rozsudkom zamietnutá, žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto
jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej, ktorá v konaní úspešná bola,
správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože takýto postup sa podľa § 168 SSP uplatní
len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny súd takéto podmienky pre priznanie náhrady
trov konania žalovanej nezistil.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho

súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1
SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na
svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)

opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do
uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.

Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší
úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).