Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/106/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123255873
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123255873.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu

JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu MTAC s.r.o., IČO: 52 083
918,sosídlomvKošiciachnaOštepovejulicič.6zastúpenýMgr.PetromKocákomadvokátomsosídlom
kancelárie v Moldave nad Bodvou na Rožňavskej ulici č. 8 proti žalovanej A. B. nar. X.X.XXXX bývajúcej
v C. D. E. F. E. XX zastúpenej advokátskou kanceláriou PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO s.r.o., IČO: 50
453 785, so sídlom v Košiciach na Hrnčiarskej ulici č. XX o zaplatenie 1.869,38 Eur s prísl. o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. K2-12C/14/2023 - 143 zo dňa 23.2.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. K2-12C/14/2023 - 143 zo dňa
23.2.2024 výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.869,38 Eur spolu s úrokom z
omeškania7%ročneod15.11.2022dozaplateniavlehotedo3dníodprávoplatnostirozsudku.Výrokom
II. priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vec právne posúdil podľa § 2, § 3 zák. č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových

osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 4, § 451 ods. 1, 2, § 489, §
563, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (OZ), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a rozhodnutie
odôvodnil tým, že mal za preukázané a nebolo to ani medzi sporovými stranami sporné, že žalobca
je a bol v rozhodnom období (od 10.3.2022 do 2.3.2022) výlučným vlastníkom parciel KNC č. 4273,
zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 4274/1, záhrada o výmere 220 m2 zapísaných na LV č. XXXXX,
ako aj podielovým spoluvlastníkom parc. KNC 4274/2, záhrady o výmere 154 m2 zapísanej na LV č.

XXXXX o veľkosti spoluvl. podielu 7/15, čo predstavuje 71,86 m2. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - záhradnej chaty súp. č. XXXX evidovanej na LV č. XXXXX na
parc. KNC č. 4273 vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorú nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 11.6.2002,
bez pozemku parc. č. 4273 kat. úz. G., ktorý je neusporiadaný a užívateľom bol Slovenský záhradkársky
zväz č. 32-34 Terasa. Uvedenou kúpnou zmluvou jej bolo bezodplatne prevedené užívacie právo k
priľahlej záhradke č. 4274 v Slovenskom záhradkárskom zväze č. org. ZO SZZ 32-34 Terasa. Súd
prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami bol sporný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,

nakoľko žalovaná argumentovala najskôr tým, že medzi sporovými stranami vznikol ex lege nájomný
pomer podľa zákona č. 64/1997 Z.z. Následne, keď žalobca v konaní preukázal, že sa nejedná o legálnu
záhradkovú osadu, čo vyplynulo z rozhodnutí ním predložených, svoju obranu zmenila tak, že kúpnou
zmluvou, ktorou nadobudla záhradnú chatku, zároveň nadobudla aj bezodplatné užívanie parcely č.4274 ako priľahlej k parcele č. 4273, teda vznikol jej bezodplatný nájomný pomer, ktorý stále trvá. V
ďalšom podaní už žalovaná argumentovala vydržaním parcely č. 4274, nakoľko túto užívala od roku
2002 a počas zákonom stanovenej 10 ročnej doby nebola nikým rušená. Zároveň namietala, že žalobca

je nielen výlučným vlastníkom parciel KNC č. 4273 a č. 4274/1, ale aj podielovým spoluvlastníkom parc.
č. 4274/2, kedy ide o spoločné hospodárenie v zmysle § 139 ods. 2 OZ. V ďalšom poukázala na to,
že žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (šikanózny výkon práv), ktorý je v
rozpore s dobrými mravmi, pričom argumentovala rozhodnutím ESĽP č. 4014/12 vo veci H. proti SR.
Sporným bol aj rozsah užívania parciel č. 4274/1 a 4274/2, nakoľko žalovaná tvrdila, že neužíva tieto

parcely v celej ich výmere. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo vzťahu k parcele č. 4274/1 v podielovom spoluvl. žalobcu o veľkosti podielu 7/15 k celku,
tento si žalobou uplatňuje len na neho pripadajúci podiel X/XX-XX. Ust. § 139 OZ sa aplikuje výlučne
pokiaľ ide o vnútorný vzťah (hospodárenie) medzi podielovými spoluvlastníkmi, preto jeho aplikácia v
danejvecijevylúčenáažalobcajevecnelegitimovanýmnauplatnenienárokunavydaniebezdôvodného
obohatenia. Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu žalovanej, že tu vznikol nájomný vzťah ex lege podľa zák.

č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k
nim, konštatoval, že táto je nedôvodná, nakoľko v konaní bolo preukázané, že záhradkárska oblasť v
ktorej sa nachádzajú dotknuté parcely KNC nie je legálne zriadenou záhradkárskou osadou. Z tohto
dôvodutuneexistujenájomnýpomermedzisporovýmistranamiatonielennazákladezákonač.64/1997
Z.z., ale ani na základe kúpnej zmluvy z roku 2002, ktorou nadobudla žalovaná bezodplatné užívanie

priľahlejparcelyč.4274.Základnýmpojmovýmznakomnájmujetotižodplatnosť,t.j.dojednanénájomné
(§ 663 OZ), čo v tomto prípade dojednané nebolo, preto nemohlo ísť o nájomný vzťah. K možnému
vydržaniu uviedol, že v danom prípade nemožno dospieť k záveru, že žalovaná by bola dobromyseľná
a vydržala parcelu KNC č. 4274, nakoľko tu nie je žiadna skutočnosť ani žiaden právny titul, od ktorého
by mohla objektívne nadobudnúť dojem, že sa stala vlastníčkou dotknutej parcely. Z kúpnej zmluvy z

roku 2002 totiž jednoznačne vyplýva, že predmetom prevodu bola len samotná záhradná chatka, bez
pozemku, pričom pozemok (parcela č. 4274) bol neusporiadaný. Preto z predmetnej kúpnej zmluvy
nemohla nadobudnúť žalovaná dojem, že sa stáva vlastníčkou predmetnej parcely a z toho dôvodu ani
nemôže byť oprávneným užívateľom tejto parcely. Ani argumentácia žalovanej, že v prípade žalobcom
uplatneného práva sa jedná o rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ s poukazom na rozhodnutie

ESĽP z 2.7.2019 v prípade Jarkovský proti Slovenskej republike, neobstojí. Uviedol, že v citovanom
rozhodnutí ESĽP išlo o špecifický prípad uplatnenia nároku na bezdôvodné obohatenie (žalobu), ktorú
všeobecné súdy zamietli pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko išlo o špecifické okolnosti, najmä
dobrovoľné nadobudnutie majetku s plným vedomím jeho stavu a uplatňovanie podobných nárokov
v mnohých iných prípadoch, bez skutočnej snahy o úpravu vzťahu medzi vlastníctvom a užívaním.

Sťažovateľ v tam súdenej veci si uplatňoval špekulatívny občianskoprávny nárok bez legitímnej nádeje
na úspech. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v tu súdenej veci však existujú iné skutkové okolnosti,
než v prípade, na ktorý poukazuje žalovaná (kedy išlo o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie pozemkov, na ktorom boli vystavané cesty bez vlastníckeho usporiadania a bez toho,
aby žalobca prejavil snahu vyriešiť užívanie týchto pozemkov žalovaným, pričom si uplatnil viacero

podobných nárokov). Avšak v súdenom prípade žalobca, ktorý nadobudol, či už do výlučného alebo
podielového spoluvlastníctva dotknuté pozemky, mal snahu dohodnúť sa so žalovanou na úprave
ich užívania, či už na základe ponuky ich odpredania žalovanej, resp. formou uzatvorenia nájomnej
zmluvy so žalovanou, ktorá to však odmietla. Žalobca teda prejavil skutočnú snahu o úpravu vzťahov
medzi vlastníctvom a užívaním. Z vyššie uvedeného je preto citované rozhodnutie ESĽP na daný

spor považoval za neaplikovateľné. Pokiaľ ide o rozsah užívania dotknutých pozemkov žalovanou
bez právneho titulu, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že situácie, v ktorých vlastníckemu právu k
pozemku konkuruje vlastnícke právo iného subjektu k stavbe na tomto pozemku vybudovanej (čo je
tento prípad), v praxi nie sú nijako neobvyklé. Oprávnenia vlastníka pozemku vyplývajúce z § 123
OZ (t.j. v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a pôžitky, a

nakladať s ním) sú v týchto prípadoch obmedzené rovnakými právami vlastníka stavby, v dôsledku
čoho je vlastník stavby povinný strpieť, aby bol pozemok v nevyhnutnom rozsahu užívaný vlastníkom
stavby. Pokiaľ nie je daný právny dôvod na bezodplatné užívanie pozemku (napr. zmluva), potom
platí, že povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie zodpovedá povinnosť vlastníka stavby
poskytnúť mu za užívanie náhradu. V prípade, že vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez poskytnutia

náhrady, obohacuje sa na úkor vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), pretože sa
nezmenšuje jeho majetok, ku ktorému by za riadneho plnenia uvedenej povinnosti nepochybne došlo.
Rozhodujúcim je v danom prípade výklad pojmu „užívanie“, t.j. v čom spočíva užívanie pozemku, keď
je na ňom postavená stavba vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka pozemku. Podľa názoru súdu(takýto výklad je v súlade s konzistentnou judikatúrou, viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.
8Cdo/186/2018 z 17.6.2019) je potrebné pod týmto pojmom rozumieť umiestnenie samotnej stavby
na cudzí pozemok. Jej samotné umiestnenie totiž bráni vlastníkovi pozemku, tento užívať riadnym

spôsobom. K obohateniu vlastníka stavby dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré
zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom
stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo.
Pod užívaním cudzieho pozemku je potrebné v tomto prípade chápať jeho zastavanie cudzou stavbou
(nie užívanie samotnej stavby). Pozemok žalobcu - parcela KNC č. 4273 zaevidovaný na LV č. XXXXX,

k. úz. G. bol bez právneho dôvodu v rozhodnom období od 10.3.2022 do 2.3.2023 užívaný žalovanou
tým, že má na ňom žalovaná umiestnenú stavbu - záhradnú chatu. Pokiaľ ide o užívanie nezastavaných
pozemkov v rozhodnom období žalovanou a k jej argumentácii, že užíva len časť z týchto pozemkov,
takáto argumentácia bola vyvrátená jednak fotografiami predloženými žalobcom, z ktorých je zrejmé,
že dotknuté pozemky sú oplotené a uzamknuté, nikto iný než žalovaná tam prístup ani kľúče nemá. Aj
keď žalovaná tvrdila, že ústne ponúkla kľúče žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu, žalobca však

uvedené tvrdenie poprel. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalovaná užívala v rozhodnom období
pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu ( parcelu KNC č. 4273 o výmere 20
m2, parc. č. 4274/1 o výmere 220 m2, spolu o výmere 240 m2 a parcelu KNC č. 4274/2 o výmere 154
m2, z ktorej na žalobcu ako podielového spoluvlastníka pripadá X/XX -I., t.j. 71,87 m2. Nakoľko rozsah
užívania týchto pozemkov mal riadne preukázaný, pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal

zo všeobecnej hodnoty nájmu dotknutých pozemkov stanovenej znalcom Ing. Matejom Špakom v
znaleckom posudku č. 173/2022 na sumu 4,168 Eur/m2/rok. Bezdôvodné obohatenie pri parc. č. 4274/1
a 4273 za obdobie od 9.8.2021 do 6.3.2023 (574 dní) vypočítal na 1.573,11 Eura (574/365 x 4,168 Eur
x 240 m2). Bezdôvodné obohatenie pri parc. č. 4274/2 za obdobie od 10.3.2022 do 6.3.2023 (361 dní)
vypočítal na 296,27 Eura (361/365 x 4,168 Eur x 71,87 m2). Spolu tak bezdôvodné obohatenie žalovanej

určil na sumu 1.869,38 Eur. Uviedol, že v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia čas
plnenia nebol dohodnutý subjektmi tohto zodpovednostného vzťahu, a nie je daný zákonom, a ani
rozhodnutím súdu. Dlžník - žalovaná je preto povinná splniť veriteľovi - žalobcovi záväzok spočívajúci
vo vydaní bezdôvodného obohatenia prvého dňa po tom, čo ju o plnenie veriteľ požiadal - Najvyšší
súd Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo 5/2014. V konaní bolo preukázané, že žalobca výzvou zo dňa

3.11.2022 (pred podaním žaloby) žalovanú vyzval na plnenie a to najneskôr v lehote do 5 pracovných
dní. Uvedenú výzvu podal žalobca na poštovú prepravu dňa 3.11.2022. Žalovaná nerozporovala, že jej
predmetná výzva bola doručená, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi z priznanej sumy 1.869,38
Eur aj zákonný 7 % úrok z omeškania od 15.11.2022 do zaplatenia. Poukázal na to, že výška úroku z
omeškania je v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ku dňu omeškania bola základná sadzba

ECB 2 % ročne, zvýšená o 5 percentuálnych bodov, tak úrok z omeškania predstavuje 7 % ročne).
Zároveň súd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu žalovanej o určenie neexistencie vlastníckeho
práva žalobcu, od ktorého tento odvodzuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že
aj návrh žalovanej podľa § 214 ods. 2 CSP je určovacím návrhom podľa § 137 písm. c) CSP, na ktorom
určenímusížalovanápreukázaťnaliehavýprávnyzáujem,čovšaksplnenénebolo.Onárokunanáhradu

trov konania súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s 255 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalobcovi,
ktorý mal v konaní plný úspech priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), d) a f) CSP, že konanie žalobcu nemôže požívať právnu ochranu a došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, rovnako že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania
k nesprávnym záverom a zároveň má za to, že konanie má inú vadu, pod ktorú je potrebné subsumovať
konanie poskytujúce ochranu práva, ktoré je v rozpore s účelom samotného zákona. Poukázala na
skutočnosť, že žalobca si uplatňuje nároky z titulu bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že právna úprava
bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva v tom zmysle,

že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou
úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných reparačných ustanovení.
Ak je právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať vzniknutú majetkovú nerovnováhu, iná
právna skutočnosť kontraktného či deliktného charakteru, právna úprava bezdôvodného obohatenia sa
neuplatní. Popiera pohľadávku, neužíva nehnuteľnosť, ani na nej nie sú postavené žiadne budovy vo

vlastníctve žalovanej, obdobne ani hnuteľné veci a časť, na ktorej je postavená budova, nebola určená
správne. Uviedla, že k bezdôvodnému obohateniu môže dôjsť len v prípade, ak ju osoba bez právneho
titulu reálne užíva. Uviedla, že pre skutkovú podstatu užívania bez právneho titulu je podstatným
pojmovým znakom, aby osoba poskytujúca plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom,že plní bez právneho dôvodu. Ak by osoba poskytujúca plnenie takouto vedomosťou preukázateľne
disponovala, má byť takéto konanie posúdenie ako dar. Zdôraznila, že v tomto prípade vyvinula
aktivitu na vyriešenie predmetnej situácie. Rozporovala rozsah užívania ako aj samotnú skutočnosť,

že predmetnú nehnuteľnosť môže žalobca kedykoľvek využívať, nič mu nebráni v jej riadnom užívaní.
Dokonca mu ponúkla kľúče na riadne užívanie. Žalobca vedel, akú nehnuteľnosť nadobúda a rovnako
si bol vedomý, v akej oblasti a za akej situácie. Zároveň mu žalovaná ponúkla nehnuteľnosť na
odkup. Rozporovala aj nárok na priznanie úrokov z omeškania, nakoľko vyzvala žalobcu na rokovanie
a vyriešenie predmetnej situácie, ale žalobca žiadnym spôsobom nereagoval. Vzhľadom na uvedené

nemôže ísť na jej ťarchu, že žalobca neprejavil záujem na vyriešení samotného problému, ako aj
skutočnosť, že žalobca v skutočnosti nemá záujem o vysporiadanie pozemkových problémov v meste
vzhľadom na to, že odmieta ponuky na odkup sporných nehnuteľností a žiada neprimerané nájomné
bez akejkoľvek participácie na obhospodarovaní pozemku alebo jeho starostlivosti. Má za to, že konanie
žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ. Uplatnenie predmetného nároku zo
strany žalobcu, resp. jeho Stanovisko považuje za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ,

nakoľko ide o právny úkon in fraudem legis, ktorý síce nie je v rozpore s výslovnou zákonnou normou,
ale svojimi účinkami odporuje účelu zákonnej normy. Poukázala aj na holandský občiansky zákonník
upravujúci vymáhanie nárokov zo zmluvy neplatnej pre rozpor so zákonom alebo s dobrými mravmi. Má
za to, že predmetné uplatnenie práva žalobcom je šikanóznym konaním, keďže žalobca má záujem len
o majetkový prospech a nie o riešenie absencie právneho titulu. Ide mu len o zámerné udržiavanie tohto

stavu pre účely ďalšieho vymáhania. Zdôraznila, že žalobca bez akéhokoľvek preukázania užívania
pozemkov v celom rozsahu uplatňuje plnú sumu, čo v danom prípade sa prieči reálnemu stavu a dobrým
mravom, nakoľko ona nevyužíva v plnom rozsahu pozemky a predovšetkým vzniku sporu sa snažila
predísť, či už výzvou na uzavretie nájomnej zmluvy alebo zriadenia vecného bremena prechodu.
Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie a priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanejuviedol,žežalovanávpodanomodvolaníneuviedlažiadne
podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie, preto odvolanie žalovanej
považujezanedôvodné.Mázato,ženiejenaplnenýanijedenzodvolacíchdôvodov.Súdprvejinštancie

dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení OZ a zákonne vo veci rozhodol,
pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho
rozhodnutia. Konštatoval, že žalovaná v podanom odvolaní ani bližšie nešpecifikovala, na základe
ktorého odvolacieho dôvodu podáva odvolanie, iba v závere neurčito uviedla, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym záverom

a že konanie má inú vadu. Za potrebné považoval uviesť, že relevantným odvolacím dôvodom v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP je len skutočnosť, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Žalovaná však v podanom odvolaní neuvádza, že by jej súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva a ani neuviedla, v čom by mal tento

nesprávny procesný postup spočívať. Žalovaná v odvolaní uviedla, že pozemok neužíva, že na ňom
nie sú postavené žiadne budovy, ani hnuteľné veci a poukazuje na skutočnosť, že k bezdôvodnému
obohateniu môže dôjsť len v prípade, ak ju osoba bez právneho titulu reálne užíva. Poukázal na to, že
z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na parcele č. 4273 je postavená stavba-záhradná chata vo
vlastníctve žalovanej a súd prvej inštancie správne poukázal na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej

užívaním cudzieho pozemku je potrebné rozumieť aj jeho zastavanie cudzou stavbou. Okrem toho do
konania predložil fotografie predmetnej záhrady na preukázanie, že žalovaná skutočne užíva pozemok
ako záhradu. Pozemok má riadne oplotený a uzamknutý, čím ho urobila prístupným len pre seba a svoje
potreby a tým sa bezdôvodne obohacuje na jeho úkor bez ohľadu na to, či tento pozemok v rozhodnom
obdobíužívalaalebonie.Popreltvrdeniažalovanej,žejumalvyzvaťnaužívaniepredmetnéhopozemku.

Žalovanú nikdy na užívanie pozemku nevyzýval a takáto skutočnosť z vykonaného dokazovania ani
nevyplýva. Rovnako nie je pravdivé jej tvrdenie, že ho vyzvala na rokovanie a vyriešenie situácie. Toto
jej tvrdenie nie je ničím preukázané a z vykonaného dokazovania nevyplýva. Z dokazovania naopak
vyplýva, že žalovanej ponúkol odpredaj dotknutých pozemkov, prípadne ich prenájom. Nie je teda
možné hovoriť o tom, že v skutočnosti nemá záujem o vysporiadanie pozemkových problémov, alebo

že žiada neprimerané nájomné, keďže toto bolo vypočítané v zmysle znaleckého posudku doloženého
do súdneho konania. Taktiež rozporuje, že by uplatňovaný nárok nebol v súlade s dobrými mravmi.
Žalovaná si musela byť vedomá, že dlhodobo užíva pozemky v jeho vlastníctve a vo vlastníctve ďalších
osôb bez právneho dôvodu, napriek tomu nikdy neprejavila snahu túto situáciu riešiť. Takýto stav jejvyhovoval a profitovala z neho, preto nie je možné tvrdiť, že jeho konanie je v rozpore s dobrými
mravmi. Zdôraznil, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by nemal záujem na
vyriešení daného stavu komplexne do budúcna, napr. predajom alebo prenájmom dotknutého pozemku,

preto nie je možné tvrdiť, že si uplatňuje len sekundárne nároky bez riešenia vzniknutého stavu a jeho
odstránenia. Poukázal aj na to, že žalovanej ponúkol uzatvorenie kúpnej zmluvy, prípadne nájomnej
zmluvy k dotknutému pozemku, pričom žalovaná s uzatvorením kúpnej zmluvy pôvodne aj súhlasila,
avšak následne si to rozmyslela a kúpnu či nájomnú zmluvu neuzavrela. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

5. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.

6. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

7. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§
359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, §
380 ods. 1 CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust.

§ 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Odvolací súd konštatuje, že predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia.
Bezdôvodné obohatenie je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku
porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Jeho podstatou je

zákonomuloženápovinnosťtoho,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,vydaťtotoobohatenietomu,
na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie
sa viaže k momentu jeho vzniku. Týmto momentom nastáva splatnosť pohľadávky oprávneného, na úkor
ktorejbolobezdôvodnéobohateniezískanéapojehouplynutísapovinnýsubjektdostávadoomeškania.

12. Žalovaná v odvolaní namietala odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d) a f) CSP, t.j.,
že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd uvádza, že obsah práva
na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o

procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového
práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v

zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
nejavíakospravodlivé.Konkrétnepochybeniesúdupretomusíbyťhodnotenévkontexteceléhokonania
zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, jeho následky a pod.14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,

že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne
realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako
aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom
dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v
článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),

porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v
rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
stránalebovyšlivkonanínajavoinak,súdvyhodnotiltak,žetovyvolávalogickýrozpor.Skutkovézistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.

1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

16. Žalobkyňa podaným odvolaním stanovila rozsah prieskumu napadnutého rozsudku. Namietala vady

konania–podľa§365ods.1písm.b)ad)CSP,akoajvadyrozhodnutia-skutkovévady,vadyskutkových
zistení podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru,ževposudzovanomprípadeodvolaciedôvodyuplatnenéodvolateľkouniesúdôvodné.Odvolací

súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením
prejednávanej veci, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že pre civilné
sporové konanie (o aké ide aj v prejednávanej veci) platí zásada prejednávacia, znamenajúca, že

tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je vecou sporových strán, ktoré majú jednak
povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti, ale rovnako navrhovať pre ne dôkazy, teda majú povinnosť
tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Z ustanovenia § 132 ods. 1, 3 CSP sa vyvodzuje tzv. dôkazné bremeno
akoprocesnázodpovednosťstránsporuzavýsledokkonania.Dôkaznébremenoakoinštitútprocesného
práva postihuje tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva

bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd uznal ako pravdivú. Rozsah dôkazného bremena (okruh
skutočností, ktoré musí strana preukázať) zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na sporný
vzťah aplikovaná.

19. Odvolací súd považoval za potrebné bližšie sa zaoberať aj námietkou žalovanej, že v danom

prípade sa nejedná o bezdôvodné obohatenie. Pravidlom pre určenie toho, či ide o bezdôvodné plnenie
alebo nie, je posúdenie toho, či sa plnilo na základe platného záväzkového vzťahu, alebo či sa inak
dosiahol sledovaný účel. Ako už bolo uvedené, bezdôvodné obohatenie má subsidiárny charakter
a vzťahuje sa na prípady, ktoré nemožno podradiť pod inú právnu normu. Je teda vylúčené posúdiť
ako bezdôvodné obohatenie prípady, ktoré možno riešiť napr. podľa ustanovení o náhrade škody.

Konkurencia práva na vydanie bezdôvodného obohatenia s iným právom prichádza do úvahy v prípade,
keď právo na vrátenie plnenia vzniklo a trvá na základe určitého záväzkového právneho vzťahu, alebo
ide o vecnoprávne oprávnenie vlastníka alebo držiteľa veci. Táto konkurencia môže byť daná aj vo
vzťahu k právu na náhradu škody. Súkromné právo vychádza zo zásady, že predmetom bezdôvodného
obohatenia nemôže byť zásadne plnenie získané na základe právom uznaného právneho dôvodu (napr.

náhrada škody, dar, kúpa, vydržanie a pod.). Takto nadobudnutému majetku právny poriadok poskytuje
ochranu prostredníctvom subjektívneho práva na plnenie, resp. žalôb na plnenie.20. V posudzovanom prípade odvolací súd nezistil také vady konania, ktoré by spôsobili, že celé
konanie by sa nejavilo ako spravodlivé. Nezistil porušenie práva na prejednanie sporu v primeranej
lehote. Právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach bolo zo strany súdu prvej

inštancie dodržané. Nebolo porušené právo žalovanej byť vypočutá, mala možnosť navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania bola zachovaná. Nebola namietaná ľubovôľa, súd prvej
inštancie sa v konaní vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, svoje rozhodnutie riadne
odôvodnil, poskytol žalovanej právo na preskúmanie jeho rozhodnutia. Odvolací súd ďalej konštatuje, že
rozhodnutiesúduprvejinštancieobsahujevšetkynáležitostirozhodnutiaalenodlišnýnázoržalovanejvo

vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozhodnutia nečiní rozhodnutie
nesprávnym a nezákonným. Súd prvej inštancie teda nesprávnym procesným postupom neznemožnil
žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Odvolací súd súhlasí so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ktoré sú
založené na logických záveroch vykonaného dokazovania, pretože zodpovedajú tomu, čo vyplýva
zpredloženýchlistinnýchdôkazov,najmäzlistovvlastníctva,fotografiíčiznaleckéhoposudku.Žalovaná,

aj keď tvrdila, že neužíva predmetné nehnuteľnosti v rozsahu, ako to tvrdí žalobca, nevyprodukovala
žiaden dôkaz svedčiaci o užívaní pozemkov v menšom rozsahu, ani to, že ponúkla žalobcovi kľúče od
brány oplotenia, aby mohol predmetné pozemky užívať. Súd prvej inštancie na správne zistený skutkový
stav aplikoval správnu právnu normu, z ktorej aj správne vyvodil záver o právach a povinnostiach tak
žalobcu ako aj žalovanej. Právne zrozumiteľne a jasne sa vysporiadal s dobromyseľnosťou účastníka

právneho vzťahu pri vydržaní, šikanóznym (špekulatívnym) výkonom práva, či s uplatnením práva
v rozpore s dobrými mravmi vrátane odvolania sa na rozhodnutie ESĽP vo veci Jarkovský proti SR, na
ktoré poukazovala žalovaná, pričom odvolací súd s argumentáciou súdu prvej inštancie v plnom rozsahu
súhlasí a odkazuje na ňu. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovanej, že právna úprava bezdôvodného
obohateniajesubsidiárnavovzťahukinýminštitútomsúkromnéhopráva,avšaknesúhlasísjejtvrdením,

že na jej prípad mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenia o darovacej zmluve, pretože ak je
predmetom darovania nehnuteľnosť, darovacia zmluva musí byť písomná (§ 628 ods. 2 OZ), pričom
žalovaná existenciu žiadnej písomnej darovacej zmluvy nepreukázala. Nepreukázala ani vznik žiadneho
iného záväzkového právneho vzťahu so žalobcom, či akéhokoľvek vecnoprávneho oprávnenia ako
vlastníka alebo držiteľa veci voči žalobcovi, na základe ktorého by si mal žalobca uplatňovať svoj nárok

proti žalovanej žalobou na plnenie.

21. Keďže súd prvej inštancie správne právne uzavrel, že na strane žalovanej došlo k
vzniku bezdôvodnému obohateniu a žalobca vyzval žalovanú na jeho plnenie, vznikol mu aj nárok na
úrokzomeškania.Čosatýkaúrokuzomeškania,súdprvejinštanciesprávnekonštatoval,žečasplnenia

nebol dohodnutý subjektmi tohto právneho vzťahu, a nie je daný ani zákonom ani rozhodnutím súdu.
Žalovaná preto bola povinná splniť žalobcovi záväzok spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia
prvého dňa po tom, čo ju o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 OZ). V konaní bolo preukázané, že žalobca
výzvou zo dňa 3.11.2022 žalovanú vyzval na plnenie a to najneskôr v lehote do 5 pracovných dní.
Uvedenú výzvu podal žalobca na poštovú prepravu dňa 3.11.2022. Žalovaná nerozporovala, že jej

predmetná výzva bola doručená, preto súd priznal žalobcovi z dlžnej sumy 1.869,38 Eur aj zákonný 7
% úrok z omeškania od 15.11.2022 do zaplatenia tak, ako to žiadal v žalobe.

22. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane rozhodnutia o trovách konania ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožnil s

jeho odôvodnením, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

24. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

25. V odvolacom konaní si náhradu trov konania uplatnil žalobca aj žalovaná. Keďže procesne bol
v odvolacom konaní úspešný žalobca, odvolací súd mu podľa § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).