Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Ingrid Kalináková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoPs/2/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624203433
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7624203433.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci osoby, o
spôsobilosti ktorej sa koná, G.. P. F., H.. A., A.. X.X.XXXX, S. W. L. XXXX/X, X. A. Q., právne
zastúpenej: Advokátska kancelária Fabian a Novosad, s.r.o., Masarykova 16, Prešov, zastúpenej
procesným opatrovníkom G.. T. A., A.. XX.X.XXXX, T. XXXX/XX, X. A. Q., na návrh navrhovateľa U. A.,
A.. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, X. A. Q., o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, proti uzneseniu
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4Ps/21/2024-43 zo dňa 8.10.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní napadnutým uznesením zastavil konanie vo veci na základe
späťvzatia návrhu navrhovateľom podľa § 29 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(CMP) a druhým výrokom žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože
tieto navrhovateľ (správne, nie navrhovateľka) nežiadal priznať a ostatným účastníkom v konaní trovy
nevznikli.
2. Proti uzneseniu v rozsahu výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie právny zástupca osoby,
o ktorej spôsobilosti sa koná, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (CSP). Poukázal na okolnosť, že odvolateľke bolo predvolanie na termín
pojednávaniavkonaní,spolusnávrhomnavrhovateľanazačatiekonaniazodňa15.7.2024auznesením
konajúceho súdu o ustanovení procesného opatrovníka zo dňa 22.8.2024, doručené dňa 2.10.2024,
t.j. necelých 6 dní pred naplánovaným pojednávaním. Odvolateľka následne využila svoje právo na
právnu pomoc dňa 4.10.2024 v predmetnom konaní a podaním zo dňa 4.10.2024, teda bezprostredne
po udelení plnej moci, právny zástupca odvolateľky súdu prvej inštancie doručil oznámenie o prevzatí
právnehozastúpeniaažiadosťoodročeniepojednávania.Súdnapojednávaníbezprítomnostiprávneho
zástupcu oboznámil so späťvzatím návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, takýmto
postupom znemožnil odvolateľke, resp. jej právnemu zástupcovi oboznámiť sa s týmto návrhom na
späťvzatie,akoajuplatniťsisvojeprocesnéprávovyjadriťsvojsúhlas,resp.nesúhlasstýmtospäťvzatím
návrhu a pripravil odvolateľku o samotnú možnosť vyjadriť sa k tomu, či má záujem na tom, aby
bolo predmetné konanie dokončené meritórnym rozhodnutím. Poukázal na nejasnosť odôvodnenia
napadnutej časti rozhodnutia. Odvolateľka nežiadala v konaní na súde prvej inštancie priznať nárok
na náhradu trov konania z dôvodu pochybenia konajúceho súdu, ktorý svojím procesným postupom
znemožnil právnemu zástupcovi odvolateľky oboznámiť sa so späťvzatím návrhu, za týmto účelom ani
neposkytol adekvátny časový priestor, pričom v zmysle ustanovenia § 57 CMP o povinnosti nahradiť
trovy konania rozhoduje súd výlučne iba na návrh. Súčasne si odvolateľka uplatnila nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, ktoré vyčíslila v celkovej sume 143,22 Eur za jeden úkon právnej služby -prípravuaprevzatiezastúpeniavzmysle§13aods.1písm.a/vyhláškyč.655/2004Z.z.vplatnomznení.
Právny zástupca ďalej uviedol, že navrhovateľ sa týmto súdnym konaním zjavne pokúšal o získanie
meritórneho rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony odvolateľky, na podklade ktorého
by získal oprávnenie právne úkony vykonávať za odvolateľku. Navrhovateľ však bezodkladne po tom,
čo sa dozvedel o skutočnosti, že odvolateľka sa v tomto konaní nechala právne zastúpiť, svoj návrh
zobral v celom rozsahu späť a to pred pojednávaním vo veci. Odvolateľke tak zbytočne vznikli trovy
právneho zastúpenia. Podľa právneho zástupcu odvolateľky sú v danom prípade naplnené okolnosti
pre aplikáciu ustanovenia § 251 CMP, nakoľko sa zo strany navrhovateľa jednalo o zjavne bezdôvodný
návrh na začatie konania opierajúci sa iba o lekársky nález vyhotovený na účely posúdenia odkázanosti
odvolateľky na sociálnu službu. Alternatívne v zmysle ustanovenia § 54 a § 55 CMP považuje za
spravodlivé uložiť navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia, ktoré odvolateľke jeho
priamym pričinením zbytočne vznikli. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie vo výroku II. o náhrade trov
prvoinštančného konania zmenil tak, že odvolateľke voči navrhovateľovi priznáva nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % v celkovej výške 143,22 Eur, alternatívne aby odvolací súd odvolaním
napádaný výrok tohto uznesenia zrušil a konajúcemu súdu vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ uviedol dôvody a skutočnosti, ktoré viedli k podaniu návrhu, a
to, že so svojou sestrou, o ktorej spôsobilosti je vedené konanie, sa nestýkal dlhé roky. Vždy sa správala
panovačne, manipulovala rodičov s cieľom vyvolávať konflikty v rodine. Po udalosti, keď podpálila svoj
byt, sa pripravila o strechu nad hlavou, prišli za ním dvaja policajti z Mestskej polície oznámiť, že sestra
je na Urgentnom príjme v nemocnici v X. A. Q.. Sestra s ním odmietla komunikovať. Od susedov sa
dozvedel, že im povedala, že si chcela vziať život a že jej správanie pred touto udalosťou nasvedčovalo,
že niečo nie je v poriadku. Sused, ktorý ju zachránil, sa nemohol dostať dovnútra, pretože ho mala
kompletne zaprataný. Po prepustení z nemocnice v X. A. Q. bola prijatá na psychiatrickom oddelení v D.,
neskôr ho kontaktovali z Mestského úradu, pretože bolo potrebné zabezpečiť náhradné ubytovanie. Po
prepustení z psychiatrického oddelenia v D. bola umiestnená v psychiatrickej liečebni v H.. Mestský úrad
posúdil na základe všetkých okolností a jej aktuálneho zdravotného stavu, že je potrebné podať žiadosť
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, preto vypracovali návrh s doložením lekárskeho nálezu
z psychiatrického oddelenia v D., ktorý navrhovateľ podpísal a podal súdu. Cez Mestský úrad zistil, že
jeho sestra je toho času ubytovaná v sociálnom zariadení v P.. Telefonicky sa spojil s pracovníčkou
zariadenia, ktorá povedala, že sestra sa má dobre, je spokojná, dokáže normálne komunikovať a nie
sú s ňou problémy. Usúdil, že sa jej psychický stav zlepšil, sama by s obmedzením spôsobilosti na
právne úkony nesúhlasila a on vôbec nemá záujem o dlhý súdny proces, tak sa rozhodol požiadať o
zrušenie pojednávania. Absolútne odmieta názor, že sa pokúšal o získanie meritórneho rozhodnutia o
obmedzení spôsobilostí na právne úkony a tým získať oprávnenie vykonávať právne úkony za ňu a že
sa jednalo o bezdôvodný návrh na začatie konania. Sestra si sama podpálila byt a ohrozila tým nielen
svoj život a majetok, ale aj životy a majetok ostatných obyvateľov bytovky. Z lekárskej správy vyplýva,
že sestra je psychicky narušená a diagnóza je daná, prejavuje sa „paranoidnými obsahmi, centrovanými
na svojho brata“.
4. V reakcii na vyjadrenie k odvolaniu odvolateľka označila vyjadrenia navrhovateľa za ničím
nepodložené tvrdenia navrhovateľa, ktoré podľa názoru odvolateľky ani nemožno považovať za
relevantné. Ako sám navrhovateľ uviedol, v čase podania návrhu a v čase predchádzajúcom s ňou
nebol v kontakte a o jej zdravotnom stave či pobyte nemal žiadne bližšie informácie. Nič mu nebránilo
návrh nepodať, resp. si pred podaním návrhu zistiť podstatné informácie týkajúce sa zdravotného stavu
sestry.Zlekárskejsprávyvypracovanejzaúčelomposúdeniaodkázanostinasociálnuslužbudostatočne
nevyplýva, že z dôvodu diagnostikovaného ochorenia nie je schopná svoje veci zaobstarávať sama
tak, ako to navrhovateľ uviedol vo svojom návrhu a nevyplýva z nej ani skutočnosť, že by táto choroba
dosahovala intenzitu predpokladanú v ustanovení § 10 Občianskeho zákonníka. Odvolateľka sa po tom,
čo zistila, že na príslušnom súde prebieha konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vo
vzťahu k jej osobe, obrátila na advokáta, ktorý jej v tomto smere poskytol právnu pomoc a oboznámil
ju so samotnou podstatou a možnými závažnými dôsledkami tohto súdneho konania v závislosti od
jeho výsledku. Odvolateľka má právo na odbornú právnu pomoc bez ohľadu na to, či je v konaní
zastúpená procesným opatrovníkom a táto skutočnosť jej v žiadnom prípade nemôže byť pričítaná na
ťarchu. Uviedla tiež, že trovy konania majú pôsobiť prevenčne pred zbytočnými či šikanóznymi súdnymi
konaniami.5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovení § 2 ods. 1
a § 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj predchádzajúce mu konanie, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario,
pričom konštatoval vecnú správnosť napadnutého uznesenia v napadnutom rozsahu o trovách konania,
vychádzajúc zo stavu v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.
8. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
9. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
10. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
11. Podľa § 58 ods. 1, 2 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu
môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu súd
prvejinštancievzásadevecnesprávnerozhodolonárokunanáhradutrovkonania,ktorébolozastavené
na základe dispozičnej vôle navrhovateľa, ktorý vzal svoj návrh na začatie konania späť pred prvým
pojednávaním.
13.Vovšeobecnostiodvolacísúdkonštatuje,ževmimosporovýchkonaniachvzásademedziúčastníkmi
nie je charakteristický spor o právo. Ide o konania svojou povahou osobité, v ktorých súdy realizujú
verejnú moc pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva
účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu. V danom konaní platí vyhľadávacia zásada,
kde súd v konaní dohľadá rozhodujúce fakty a vykoná dôkazy. V typických mimosporových konaniach
preto platí, že každý z účastníkov si hradí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá
nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 CMP). Ustanovenie § 55 CMP upravuje moderačné
právo súdu pri náhrade trov konania umožňujúce náhradu trov konania výnimočne priznať vtedy,
ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 55 CMP
vyplýva, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo
všetkých typoch mimosporových konaní, neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu
v konaní. Ako konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV.ÚS 147/08, pri rozhodovaní o
náhrade trov konania treba prihliadnuť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu aj na spravodlivé
riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k
výkonu súdnictva. Náhradu trov mimosporového konania možno priznať na návrh, pričom podľa CMP
rozhoduje súd v meritórnom rozhodnutí spolu o nároku aj o výške. Dôvodom je výnimočnosť priznávania
nároku na náhradu trov konania v mimosporových konaniach (JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD., LL.M.,
Rekodifikácia civilného procesného práva: Trovy konania a ich náhrada. Bulletin SAK Ročník XXII). V
zmysle § 251 CSP sú trovami konania všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
14. V predmetnom konaní odvolateľka využila svoje právo a nechala sa zastúpiť advokátom, ktorý si
náhradu trov právneho zastúpenia pred súdom prvej inštancie uplatnil až spolu s podaným odvolaním,
pričom prvé podanie v konaní súdu adresoval už dňa 4.10.2025, ktorým oznámil prevzatie zastúpenia,
žiadal odročenie pojednávania, namietal a žiadal zrušenie ustanovenej procesnej opatrovníčky. Správne
takpreneuplatneniesinárokunanáhradutrovkonaniadorozhodnutiasúdomprvejinštancieozastavení
konania, súd o trovách konania odvolateľky nemohol rozhodnúť inak.15. Odvolací súd preto rozhodnutie v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 387 CSP potvrdil.
16. Námietky, týkajúce sa procesného postupu súdu prvej inštancie v súvislosti s úkonom navrhovateľa
- späťvzatím návrhu, odvolací súd nepreskúmaval vzhľadom na nedostatok odvolania v rozsahu výroku
I. napadnutého uznesenia. K ďalším odvolací súd dopĺňa, že náhrada trov konania síce plní v civilnom
procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má
eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade, že by konanie existovalo bez nutnosti
znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je obrazom štandardného sporového
konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu nesie spravidla ten, kto spôsobil,
že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva. Uvedené zásady však nie je možné
uplatňovať v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú
prejednávané v režime tohto zákona, prítomnosť verejného záujmu a jednoznačnosť nastavenia miery
úspechu, keď súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy účastníkov
konania a prisúdiť aj viac (§ 40 CMP). Súd je v týchto konaniach súčasne povinný zisťovať skutočný stav
veci (§ 35 CMP) a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného
stavu veci (§ 36 CMP). V mimosporových konaniach opakovane preto platí, že každý z účastníkov si
platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka (§
52 CMP). Konania podľa Civilného mimosporového poriadku sú spravidla uskutočňované vo verejnom
záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu,
pokiaľ konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže odvolací súd nezistil
dôvody pre postup podľa § 53 a nasl. CMP.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.