Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-8C/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4620202887
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4620202887.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, v právnej veci žalobcov v 1. rade , A. B., C. D.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX E., občan SR, v 2. rade F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XX/XX, XXX XX I. J., , občan SR, v 3. rade K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. N. XXX/X, XXX XX
O., občan SR, v 4. rade nesvojprávny A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. N., XXX XX P., občan SR,
zastúpený opatrovníkom: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX I., v 5. rade Q. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX I., občan SR, v 6. rade R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X,
XXX XX O., S. C., v 7. rade O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T., občan SR, v 8. rade R. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX O., občan SR, v 9. rade U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom

B. XXX/XX, XXX XX P., občan SR, v 10. rade A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX P.,
občan SR, v 11. rade Q. D., nar. XX.XX.XXXX. bytom E. XXX/XX, XXX XX J. I. D., občan SR, v 12. rade
U. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX J., občan SR, v 13. rade H. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX/XXX, XXX XX J. I. D., občan SR, v 14. rade F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX,
XXX XX J. I. D., občan SR, v 15. rade P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX J. I. D., občan
SR, v 16. rade E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX P., občan SR, v 17. rade R. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. K. XXXX/XX, XXX XX J. I. D., občan SR, v 18. rade J. A., nar. XX.XX.XXXX,

bytom L. U. XX/XX, XXX XX J. I. D., občan SR, všetci právne zastúpení JUDr. Karolom Porubčinom,
advokátom so sídlom Centrum 27/32, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému Poľnohospodárske
družstvo Radošinka Veľké Ripňany, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri,
s.r.o. so sídlom nám. M.R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, o určenie že spoluvlastnícky
podiel k pozemku v 1-ici patrí do dedičstva po poručiteľovi neb. R. D., takto

r o z h o d o l :

I. Súdurčuje,žespoluvlastníckypodielkpozemkuparc.č.KN-E2608ostatnáplochavovýmere8.731
m2, v rozsahu 1/2-ica, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie E., vedenom Okresným úradom
Topoľčany, katastrálnym odborom v prospech žalovaného Poľnohospodárske družstvo

Radošinka Veľké Ripňany, so sídlom Nitrianska 512/108, 956 07 Veľké Ripňany, IČO:00205851 patrí do
dedičstva po poručiteľovi R. D., C. D., nar. XX. XXXXXXX XXXX, naposledy bytom E., S. O. XX, ktorý
zomrel dňa XX. XXXXXXXX XXXX.

II. Žalobcom v 1. až 18. rade súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.11.2020, sa žalobkyňa v 1. rade domáhala určenia,
že spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. KN-E 2608 ostatná plocha vo výmere 8.731 m2, v rozsahu
1/2-ica, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie E., vedenom Okresným úradom Topoľčany,katastrálnym odborom v prospech žalovaného patrí do dedičstva po poručiteľovi R. D., C. D., nar. XX.
XXXXXXX XXXX, naposledy bytom E., S. O. XX, ktorý zomrel dňa XX. XXXXXXXX XXXX.

1.1. Žalobu žalobkyňa v 1. rade zdôvodnila s tým, že Právni predchodcovia Žalobkyne, jej otec R. D.,
nar. XX. XXXXXXX XXXX,naposledy bytom E., S. O. XX nadobudol spoločne s manželkou A. D., C.
S., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, matkou žalobkyne v 1. rade na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č.
62248/1947-III/B. vydaného dňa 13. novembra 1947 Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR pozemok parc. č. 2608 roľa o

výmere 0,8731 ha zapísaný v PKN vložke č. XXX, katastrálne územie E. pod A81.
A. D., C. S., nar. XX. XXXXXXXX XXXX zomrela dňa XX. XXXXXX XXXX. V dedičskom konaní vedenom
Štátnym notárstvom v Topoľčanoch pod č. D 767/83 bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo R.
D. a A. D. tak, že výlučným vlastníkom polovice pozemku parc. č. 2608 roľa, zapísaného v PKN vložke č.
XXX,katastrálneúzemieE.,pripadajúcejdodedičstvasastalpozostalýmanželR.D.,nar.XX.XXXXXXX
XXXX. R. D. sa tak stal výlučným vlastníkom predmetného pozemku. Dedičstvo po ňom bolo prejednané

Štátnym notárstvom v Topoľčanoch pod č. 1D 14/89. Ako vyplýva z Rozhodnutia Štátneho notárstva v
Topoľčanoch, č. 1D 14/89-11 zo dňa 23. marca 1989 predmetný pozemok parc. č. 2608 roľa o výmere
0,8731 ha zapísaný v PKN vložke č. XXX, v tomto dedičskom konaní prejednaný nebol. Na základe
zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov bol poverenou osobou, spoločnosťou INSERVIS spol.s r.o., spracovaný register

obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území E.. Register obnovenej evidencie pozemkov v
katastrálnom území E. (ďalej aj len „ROEP“) bol schválený Rozhodnutím Správy katastra Topoľčany
č. j. ROEP 01/2003-01 zo dňa 27. marca 2003. Údaje v zmysle ROEP boli do katastra nehnuteľností
zapísané záznamom pod č. Z 585/03. Na základe ROEP boli ako vlastníci pozemku parc. č. EKN 2608
ostatná plocha vo výmere 8.731 m2 zapísaní na LV č. XXXX, katastrálne územie E. R. D., C. D., nar.

XX. XXXXXXX XXXX, ktorý zomrel XX. XXXXXXXX XXXX so spoluvlastníckym podielom 1/2-ica a bez
právneho dôvodu (nesprávne) W. X., C. K., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX
E. so spoluvlastníckym podielom 1/2-ica. Na základe návrhu bol spoluvlastnícky podiel R. D., nar. XX.
XXXXXXX XXXX k pozemku parc. č. KN-E 2608 ostatná plocha vo výmere 8.731 m2, zapísaný na
LV č. XXXX, katastrálne územie E. prejednaný v dodatočnom konaní o dedičstve vedenom Okresným

súdom Topoľčany, prostredníctvom notára JUDr. Gabriely Palugovej pod č. k. 10D/626/2018. Podľa
uznesenia Okresného súdu Topoľčany, č.k. 10D/626/2018-54 zo dňa 13. septembra 2019 vydaného
súdnym komisárom JUDr. Gabrielou Palugovou, spoluvlastnícky podiel R. D., nar. XX. XXXXXXX XXXX
k pozemku parc. č. KN-E 2608 nadobudli dedičia A. B., C. D., v X/XX-XXX, F. G., C. D. v X/XX-XXX,
K. L., C. A. v X/XX-XXX, nesvojprávny A. A., C. A., v X/XX-XXX, Q. D., C. A. v X/XX-XXX, R. D., C. A.,

nar. XX.XX.XXXX v X/XX-XXX, O. A., C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX D. X/XX-XXX, R. P., C.
D. v X/XX-XXX, U. D., C. S. v X/XX-XXX,
A. D., C. D., v X/XX-XXX, Q. D., C. N. v X/XX-XXX, O. D., C. D. v X/XX-XXX, H. V., C. D. v X/XX-XXXXX,
F. D., C. D. v X/XX-XXX, P. D., C. D. v X/XX-XXX, E. D., C. K. v X/XX-XXX, R. D. v X/XX-XXX, J. A., C.
D. v X/XX-XXX. Dňa 28. mája 2007 uzatvorila W. X., C. K., nar. XX. XXXXXXXX XXXX kúpnu zmluvu so

žalovaným. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bol okrem iných nehnuteľností aj spoluvlastnícky podiel k
pozemku parc. č. KN-E 2608 ostatná plocha vo výmere 8.731 m2, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne
územie E.. Vklad vlastníckych práv v prospech Žalovaného na základe citovanej kúpnej zmluvy bol
Správou katastra Topoľčany povolený dňa 04. marca 2009 pod V 3587/08. Žalobkyňa v 1. rade sa po
právoplatnom skončení dodatočného dedičského konania obrátila listom zo dňa 27. novembra 2019

na Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor so žiadosťou o prešetrenie prevodu vlastníckeho práva
k spoluvlastníckemu podielu k predmetnému pozemku v rozsahu 1/2-ica na žalovaného, pretože jej
nebolo známe, že by jej rodičia, resp. jej otec počas života tento spoluvlastnícky podiel previedol na
tretiu osobu. Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor na túto žiadosť odpovedal listom zo dňa 12.
decembra 2019 č. 4771/2019. V odpovedi uviedol, že pri spracovaní ROEP v katastrálnom území E.

došlo k chybe, keď spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2-ica k pozemku parc. č. KN-E 2608 ostatná
plocha vo výmere 8.731 m2, bol zapísaný bez právneho dôvodu (nesprávne) v prospech W. X., C.
K., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX E.. Súčasne Okresný úrad Topoľčany,
katastrálny odbor uviedol, že vzhľadom na to, že po zápise spoluvlastníckeho podielu k predmetnému
pozemku v prospech W. X. na základe rozhodnutia o schválení ROEP č. ROEP 01/2003 došlo k ďalšej

právnej zmene nemôže s poukazom na ustanovenie § 59 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam začať konanie o oprave chyby
v katastrálnom operáte. Skutočnosť, že pri zápise ROEP, resp. spracovaní ROEP došlo k uvedenej
chybe potvrdil Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor opätovne vo vyjadrení č. 2235/2020 zo dňa22. júla 2020 k žiadosti právneho zástupcu o zaslanie podkladov zápisov do katastra nehnuteľností. Je
nesporné, že zápisom ROEP do katastra nehnuteľností a na jeho základe zápisom vlastníckeho práva
k spoluvlastníckemu podielu k predmetnému pozemku bez právneho dôvodu v prospech W. X., C. K.

došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva právneho predchodcu Žalobkyne R. D.,nar. XX.
XXXXXXX XXXX. Vzhľadom na to, že v čase zápisu ROEP do katastra nehnuteľností už R. D. nar. XX.
XXXXXXX XXXX, nežil, došlo tým aj k neoprávnenému zásahu do dedičského
práva zákonných dedičov R. D.. Právna predchodkyňa žalovaného W. X. nikdy nemala vlastnícke
ani iné právo k pozemku. Žalobkyňa v 1. rade nemala inú právnu možnosť domáhať sa nápravy a

odstránenia zásahu do dedičského práva jej samej, ako aj ďalších zákonných dedičov R. D.. Nápravu
nie je možné uskutočniť ani konaním o oprave chyby v katastrálnom operáte pre prekážku vyplývajúcu
z ustanovenia § 59 katastrálneho zákona. Naliehavý právny záujem na určení, že spoluvlastnícky
podiel k predmetnému pozemku v rozsahu 1/2-ica, zapísaný dnes v katastri nehnuteľností na liste
vlastníctva č. XXXX,katastrálne územie E. v prospech žalovaného patrí do dedičstva po R. D., je daný
už skutočnosťou, že žalovaný je ako podielový spoluvlastník zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX,

katastrálne územie E. pod B2 a tiež z povahy údajov zapísaných do katastra, ktoré sa v zmysle § 70
katastrálneho zákona považujú za hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Zápis vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľností je tou právnou skutočnosťou, ktorá oprávňuje osobu, ktorá je zapísaná v katastri
nehnuteľností ako vlastník, realizovať všetky zložky obsahu vlastníckeho práva, vrátane oprávnenia
disponovať s predmetom vlastníckeho práva.

2. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, ktorú považoval za nedôvodnú, navrhol ju zamietnuť a zaviazať
žalobkyňu na náhradu trov konania. Bol názoru, že je pravý a jediný vlastník sporovej nehnuteľnosti (t.j.
podielu 1-ica z pozemku registra EKN parc. č. 2608 ostatná plocha vo výmere 8731 m2, zapísaného
v LV č.XXXX k. ú. E.) a z tohto dôvodu žalobkyňa nemá ani aktívnu legitimáciu k takej žalobe a chýba

jej aj naliehavý právny záujem na takejto žalobe. Poukázal na to, že v celej postupnosti, uvádzanej
žalobkyňou, im v súbore dokladov chýba iba doklad o tom, či bola účastnou prídelového konania v roku
1948, prípadne konečného prídelového plánu v roku 1954 aj W. X., C. K. a ak áno, s akým výsledkom.
Toto sa dá zistiť dopytom na Štátny archív Nitra, pracovisko Topoľčany, Pod Kalváriou 2140, Topoľčany,
vyžiadaním si prídelovej listiny na jej meno a vyžiadaním si

textovej časti konečného prídelového plánu pre k.ú. E., v ktorej sa uvádza buď toto meno alebo
parc.č.2608. O tvrdeniach, ktoré prednášala žalobkyňa v žalobe, nemali žiadnu vedomosť do chvíle, kým
nedostali žalobu. Údaj v žalobe, že sporovú nehnuteľnosť od W. X. kúpili kúpnou zmluvou z 28.5.2007,
vklad podľa ktorej bol vykonaný Správou katastra Topoľčany pod číslom V 3587/08, je správny. V roku
2007 sporovú nehnuteľnosť, spolu s ďalšími nehnuteľnosťami, od W. X. odkúpili, vyplatili kúpnu cenu

a od tej doby sa cítia byť pravými a nerušenými vlastníkmi. Od doby kúpy, tj. od roku 2007, až dosiaľ,
tj. do roku 2020 nikým, najmä nie žalobkyňou, neboli napádaní, že nie sú praví vlastníci a že by si
voči nim niekto, a už tobôž nie žalobkyňa, uplatňoval nároky vlastníka. Od doby kúpy až dosiaľ uplynulo
13 rokov.. Ak by tvrdenia žalobkyne v žalobe mali byť pravdivé, potom nadobudli vlastnícke právo
k sporovej nehnuteľnosti pokojnou a nerušenou držbou uplynutím desiatich rokov od doby kúpy, tj.

v máji 2017. Pri ich nadobudnutí vlastníctva k sporovej nehnuteľnosti vlastníctvo predávajúcej bolo
zapísané v katastri na LV číslo XXXX a nebol z ich strany žiaden dôvod o tomto vlastníctve predávajúcej
pochybovať. Na LV nebola žiadna poznámka a tento sa navyše opieral o rozhodnutie štátneho orgánu
– Správy katastra Topoľčany číslo ROEP 01/2003 z 27.3.2003 o schválení ROEP v katastrálnom území
E.. Žalovaný do pozornosti, že žalobkyňa, ako aj ostatní dedičia po R. D. a manželke A., ak sa teraz cítia

byť vlastníkmi, tak boli naprosto nedbalými vlastníkmi, ktorý sa o svoj majetok náležite, riadne a včas
nezaujímali. Dal v tejto súvislosti do pozornosti tú skutočnosť, že aj z časovej postupnosti, uvádzanej
samotnou žalobkyňou v žalobe, je nepochybné, že: po smrti R. D. v roku 1988 sporovú nehnuteľnosť
nedali prejednať v dedičskom konaní po ňom; aj v čase, keď oni sporovú nehnuteľnosť kupovali od
W. X. (2007), na LV bol v polovici vedený R. D. ako neznámy vlastník (v správe SPF); žalobkyňa sa o

sporovú nehnuteľnosť evidentne začala zaujímať až v roku 2019, o čom svedčí dodatočné prejednanie
dedičstva po R. D. XXX/XXX/XXXX, ako aj dopyt na kataster ktorý samotná žalobkyňa priložila k žalobe
( z roku 2019). V tej dobe žalovaný už bol viac ako 11rokov zapísaní ako vlastník sporovej nehnuteľnosti.
Žalobca ďalej tvrdil, že žalobkyni chýba aktívna legitimácia k takejto žalobe a taktiež naliehavý právny
záujem podľa § 137, písm. c) CSP. Poukázal na to, že žaloba má procesnú vadu. Už z tvrdení samotnej

žalobkyne, ako aj z dedičského rozhodnutia po R. D. 10D/626/2018 je zrejmé, že okrem samotnej
žalobkynesúzákonnýmidedičmiďalšísedemnástidedičia.Tentosporjesporomvlastníckym,zároveňje
však sporom o určenie predmetu dedičstva. Podľa ustálenej súdnej praxe a aj judikatúry súdov v spore o
určeniepredmetudedičstvavšetcidedičiasúvpostavenínerozlučnýchspoločníkov.Účastníkmikonaniapreto musia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, nie iba (v tomto prípade) samotná žalobkyňa ako
jedna z dedičov. Z množstva judikátov v tomto smere poukazujeme na uznesenie Ústavného súdu SR
z 5.11.2019 sp.zn. III.ÚS 93/2019 .

3. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 08.02.2021 uviedla, že jej právni predchodcovia čia R. D. a A. D., C.
S., nadobudli sporný pozemok na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. 62248/1947-III/B. zo dňa 13.
novembra 1947 Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa § 1 ods. 1
nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR. Vzhľadom na to, že W. X., C. K. sa narodila XX. XXXXXXXX XXXX,

v roku 1948 mala 11 rokov a v roku 1954 17 rokov. Ťažko je predstaviteľné, že by v takomto veku bola
účastníčkou prídelového konania. Právni predchodcovia žalobkyne nadobudli sporný pozemok v celosti,
z čoho vyplýva, že ho v prídelovom konaní nemohla nadobudnúť W. X., C. K., ktorá bola do katastra
nehnuteľností zapísaná až na základe rozhodnutia Správy katastra Topoľčany č. j. ROEP 01/2003-01
zo dňa 27. marca 2003, ktorým bol schválený Register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom
území E.. Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor opakovane potvrdil, že pri spracovaní ROEP

došlo ohľadne sporného pozemku k chybnému zápisu W. X.. Z toho jednoznačne vyplýva, že sú tu
pochybnosti blížiace sa k istote, o vlastníctve právneho predchodcu žalovaného, W. X.. S ohľadom na to
ani žalovaný nemohol byť oprávneným držiteľom predmetného sporného pozemku a nemohol teda ani
vlastnícke právo k nemu nadobudnúť vydržaním. Rovnako žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke
právo kúpou od nevlastníka, teda W. X. s ohľadom na zásadu nemo plus iuris ad alium transfere potest

quam ipse habet. Námietky žalovaného proti aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne neobstoja. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Žalobca svoje námietky aktívnej vecnej legitimácie opiera o hmotnoprávnu argumentáciu,
ktorá ako vyplýva z vyššie uvedeného neobstojí. Vzhľadom na to nemôže obstáť ani námietka aktívnej

vecnej legitimácie Žalobkyne. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, tento odôvodnili už v samotnej
žalobe. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15. decembra 2020 ani žiadnu argumentáciu na podporu
svojho tvrdenia o nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne neuvádzal.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 16.02.2021 uviedol, je na žalobkyni preukazovať kontinuálnosť a

narušenosť právneho nástupníctva v rokoch 1948 – 1954. Aj keď sa síce žalobkyňa odvoláva na to,
že doložila prídelovú listinu, znejúcu na R. D. a manž. A., keďže je tu však táto pochybnosť o tomto
nerušenom právnom nástupníctve, je na nej, aby dôkaz predkladala. Nerozumel tvrdeniu žalobkyne,
pokiaľ sa v replike odvoláva na ustanovenie § 130 ods. 1), in fine Obč. zák. a následne, s poukazom
na správu katastra Topoľčany robila záver, že nemohli byť oprávneným držiteľom sporného pozemku

a nemohli
vlastnícke právo k nemu nadobudnúť vydržaním. Celé ustanovenie § 130 ods.1) Obč. zák. znie:
„Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí,
je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.“ Pre potreby
argumentácie vychádzajme na chvíľu, že W. X. skutočne podľa hmotného práva nebola vlastníčkou

sporovej nehnuteľnosti, takže došlo k prevodu nehnuteľnosti od nevlastníka. Citované ustanovenie Obč.
zák. a ani následne ust. § 134 o vydržaní však neviažu ani oprávnenú držbu a ani možnosť vydržania na
nadobudnutieveciodvlastníka.Dobromyseľnosťoprávnenéhodržiteľasaviaženato,žedržiteľmusíbyť
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu určité právo patrí, že ho právom vykonáva.
Formulácia „so zreteľom na všetky okolnosti“ sa pritom vykladá objektívne, t.j. nie zo subjektívneho

pohľadu príslušného držiteľa, ale z pohľadu bežnej opatrnosti, ktorú možno
s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať. Nikdy nebola dobromyseľnosť
držby a následne ani možnosť vydržania viazané na nadobudnutie veci od vlastníka. To by potom
aplikácia týchto dvoch inštitútov občianskeho práva bola obmedzená iba na vadu právneho titulu, ktorá
spôsobila, že k prevodu vlastníctva z vlastníka na nového vlastníka nedošlo alebo na vadu v procese

nadobúdania účinnosti zmluvy (nedostatok súhlasu príslušného orgánu, nedostatok registrácie alebo
rozhodnutia o vklade). Takéto obmedzenie však ustanovenia občianskeho zákonníka o dobromyseľnej
držbe a o vydržaní vlastníctva k veci neobsahujú. Dobromyseľná držba a následne na to uplynutím
vydržacej lehoty aj vydržanie nastupujú aj pri nadobudnutí veci od nevlastníka. Na to tu inštitút
oprávnenej držby a vydržania sú, aby zladili, po splnení zákonných podmienok, dlhodobý faktický stav so

stavom právnym. Žalobca sa cítil byť dobromyseľným držiteľom sporovej nehnuteľnosti a dôvody uviedol
užvovyjadreníz15.12.2020.Predkúpoumaloverené,žeW.X.jevedenáakopodielováspoluvlastníčka
sporovej nehnuteľnosti, vlastníctvo mala zapísané od ROEP, vykonaného v roku 2003, na jej podiel
neboli zapísané žiadne obmedzenia, ktoré by spochybňovali jej vlastníctvo, preto tento podiel od nejodkúpili. V kúpnej zmluve z 28.5.2007 bolo predmetom prevodu množstvo ďalších 30 nehnuteľností,
sporová nehnuteľnosť bola iba jedna z nich, ktoré sme od W. X. odkupovali. Nebol najmenší dôvod na
pochybnosť, že by W. X. nebola pravým vlastníkom sporovej nehnuteľnosti.

Navyše zmluvu uzatvárali s tým vedomím, že k zápisu došlo na základe rozhodnutia štátneho orgánu
– rozhodnutie Správy katastra Topoľčany o schválení ROEP č. 1/2003 z 27.3.2003. Poukázal na
to, že prvé vyjadrenie katastra sa objavuje (podľa dokladov, doložených samotnou žalobkyňou) až
12.12.2019 – na žiadosť žalobkyne z 27.11.2019 a druhé vyjadrenie katastra sa objavuje na žiadosť
právneho zástupcu žalobkyne až dňa 22.7.2020. Poukázal na ich nerušenú a dobromyseľnú držbu –

sporovú nehnuteľnosť kúpili kúpnou zmluvou z 28.5.2007, tieto vyjadrenia sa objavujú až 12.12.2019
(prvé) a do ich sféry sa obe dostali až v súvislosti so žalobou (december 2020). Od kúpy sporovej
nehnuteľnosti až do doručenia žaloby tu neboli žiadne skutočnosti (a žalobkyňa ich ani netvrdí), ktoré
by jeho dobromyseľnosť pri nadobudnutí nehnuteľnosti a aj počas jej trvania spochybňovali. Preto bol
názoru, že ako dobromyseľný držiteľ, po uplynutí zákonom vyžadovanej doby držby 10 rokov, nadobudli
vlastnícke právo k sporovej nehnuteľnosti vydržaním. Judikatúra v probléme dobromyseľnej držby a

vydržania je pomerne ustálená. Poukázal na R NS SR z 10.12.2008 sp.zn. 5 Cdo 260/2008, U NS SR
z 1.3.2011, sp.zn. 5 Cdo 30/2010, U NS SR z 28.11.2011 sp.zn. 5 Cdo 87/2010, U NS SR z 24.4.2017
sp.zn. 3 Cdo 17/2016). Zotrval na tvrdení, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu k takejto žalobe
(to platí aj o ostatných, v replike uvedených osobách, pokiaľ sa stanú žalobcami), pretože jej nepatrí
hmotnoprávny nárok (vlastníctvo) a z toho istého dôvodu jej chýba aj naliehavý právny záujem na takom

určení, akého sa domáha. K argumentu žalobkyne : „nikto nemôže previesť na iného viac práv, než
sám má“ a k jej poukazu na uznesenie Ústavného súdu SR z 10.2.2010 sp.zn. I.ÚS 50/2010: s takouto
argumentáciou ako základom pre ďalšie úvahy samozrejme možno súhlasiť. Problém je v tom, že toto
rozhodnutie ÚS sa zaoberá skutkovo a právne s naprosto rozdielnou situáciou. Predmetom skúmania
ÚS v konaní I.ÚS 50/2010 bol skutkový stav taký, že kúpnou zmluvou z 23.12.2004 došlo k prevodu

určitej nehnuteľnosti, následne kupec nehnuteľnosť previedol ďalej na nového nadobúdateľa a ten bol
v roku 2007 (t.j. sotva po troch rokoch od prvého prevodu) napadnutý pôvodným vlastníkom žalobou o
vlastníctvo.Anivšeobecnésúdyaaniústavnýsúdnemuselivtakomtosporeriešiťotázkudobromyseľnej
držby po zákonom vyžadovanú 10-ročnú vydržaciu dobu a následne sa nemuseli zaoberať tvrdením
vydržania. Riešili teda iba otázku platnosti oboch prevodov a po tom, ako urobili záver, že oba prevody

sú neplatné, poskytli pôvodnému vlastníkovi ochranu proti držiteľovi, aj keby bol dobromyseľný. To je
zásadnýrozdielodskutkovéhostavuvtejtoveci,pretoargumentovaťtýmtorozhodnutímvtomtosporeje
nenáležité. Toto, žalobkyňou prezentované stanovisko ÚS, však v rokoch nasledujúcich doznalo zmien.
Aj ústavný súd už vo svojej judikatúre pripúšťa, že z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je
treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Takto, pri vzájomnej kolízii
oboch ústavných hodnôt – princípu ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery,
dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princípu ochrany vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka treba prihliadať na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať
všeobecné súvislosti, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko

má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako
dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom
určenom správnom (katastrálnom) konaní ( volne z nálezu ÚS SR zo 16.3.2016 sp.zn. I.ÚS 549/2015).
Obdobne ako v tomto judikáte aj nález ÚS SR z 3.5.2017 sp.zn. I.ÚS 151/2016, nález ÚS SR zo
14.11.2018 sp.zn. II.ÚS 484/2015, nález ÚS ČR z 1.11.2016 sp.zn. III. 1594/2016. Skúmať kolíziu týchto

dvoch ústavných hodnôt a následne podľa skutkových okolností sa rozhodnúť pre ochranu jednej z nich,
má význam len vtedy, keď ešte nemožno urobiť záver o vydržaní na základe dobromyseľnej držby po
zákonom vyžadovanú dobu. V tomto prípade však vydržacia doba, po ktorú trvala dobromyseľná držba,
už uplynula. Žalobkyni (ak ho mala), zaniklo vlastnícke právo uplynutím vydržacej doby, takže tu nie je
žiadna kolízia dvoch ústavných hodnôt. Žalobcovia spĺňajú všetky kritériá nedbalého vlastníka.

5. Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 04.05.2021 súd pripustil, aby do konania pristúpili
ako žalobcovia v 2. až 18. rade.

6.Napojednávaníprávnyzástupcažalobkyneuviedol,žepodľavýmeruvlastníctvapôdy,ktorýpredložili,

R. D. a manželka, každý v 1/2-ici nadobudli par. č. 2608 vo výmere 8731 m2. A. D. zomrela v roku
1983, v dedičskom konaní bolo vysporiadané BSM , k jej podielu 1 -ici sa stal manžel R. D., ktorý neskôr
zomrel v roku 1988, po ňom už neprebehlo prejednanie tohto pozemku. Bol vykonaný ROEP, schválená
registrácia pozemkov a údaje boli zapísané do KN. Ako vlastník pozemku bol uvedený R. D. v 1 -icia bez právneho dôvodu W. X. v 1 -ici. V tom čase mala 11 rokov, nemohla byť účastná pridelenia podľa
výmeru. Bolo to nesprávne prevedené a zapísané do katastra, čo potvrdil list SK zo dňa 12.12.2019
a 22.07.2020. Podiel R. D. bol zapísaný na LV č. XXXX a v dodatočnom dedičskom konaní ho nadobudli

dedičia, jeho podiel v 1 -ici. W. X. uzatvorila kúpnu zmluvu so žalovaným 04.03.2009, predmetom
ktorej bola táto nehnuteľnosť v 1 -ici. Kataster nehnuteľnosti nemohol vykonať opravu chyby, zo strany
žalobkyne je naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Údaje v ROEP boli neprávne zapísané,
nehnuteľnosť nemohol žalovaný ani vydržať, nakoľko k tomu treba reálnu držbu, čo nebolo. Užíva to
družstvo v Solčanoch a teda tú 1 -icu pozemku, ktorá na neho prešla reálne neužíval, išlo len o formálne

užívanie a nemohol nadobudnúť nehnuteľnosť kúpou od nevlastníka.
7. Žalobkyňa v 1. rade uviedla na pojednávaní, že sa narodila v roku 1951, bývali v Práznovciach,
bolo ich 8 detí. Všetci chodili pomáhať rodičom na družstvo v Práznovciach, mali pozemky pri cintoríne
v Práznovciach a smerom, ako sa ide z Práznoviec do Topoľčian na ľavej strane, kde sú teraz postavené
firmy. Potom sa vydala do Trenčína a s rodičmi sa o tomto nerozprávali. Vedela, že nemali peniaze,
kupovali si to na splátky. Až po smrti rodičov zobrali všetky papiere, išli k notárke O., ktorá to pozerala.

Pýtali sa, že prečo má Radošinka časť otcovej parcely, pozrela do knihy s tým, že v roku 2003 bola
polovica otcova odobratá a že ak chcela viacej, museli sa obrátiť na kataster, kde žiadala o prešetrenie
a bolo im oznámené, že to bolo nesprávne dané X..

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobcom nesvedčí hmotnoprávne

oprávnenie vlastníckeho práva k tvrdenému spoluvlastníckemu podielu v 1-ici vrátane toho, že by malo
patriť do dedičského konania. Nie je tu hmotnoprávny základ a teda nie je ani naliehavý právny záujem
na určení. Žalovaný nadobudol vlastníctvo v rok 2007 na základe kúpnej zmluvy pri kúpe podielu
spornej nehnuteľnosti ako i ďalších 29 nehnuteľností, čo bolo zapísané do Katastra nehnuteľností
v spoluvlastníckom podiely 1-ici a to už od skončenia ROEPu od roku 2003 na pani X.. Od kúpy v roku

2007azápisevkladuzačiatkomroku2008aždodoručeniažalobyžalovanýužívalnehnuteľnosťpokojne
a nerušene, nikto zo žalobcov vlastníctvo nespochybňoval, bola tu dobromyseľná držba na základe
kúpy, ktorá pokračovala až do roku 2020, teda 13 rokov od nadobudnutia vlastníctva a uplynulo 10 rokov
vydržaniadoroku2017.Námietkyžalobyprotidobromyseľnostinemajúzákladevskutkovýchzisteniach.
W. X. bola zapísaná od roku 2003 do začiatku roku 2008 bez napádania. Následne to mal kupujúci

v držbe bez napádania do roku 2020, právne kroky žalobcov boli v roku 2019 a právneho zástupcu
v roku 2020, neboli predkladané žiadne skutočnosti, že by žalovaný nebol v dobrej viere, že mu to patrí,
bol zapísaný bez sporu. Vo svojom vyjadrení poukázal na výkladové stanoviská NS SR, ako sa vykladá
dobromyseľná držba, ako i právny úkon nadobudnutia. Ide o rozhodnutia zo dňa 24.4.2017 sp.zn.
3Cdo/17/2016, ktoré hovorí i o dobromyseľnom nadobudnutí vlastníctva, rozhodnutie zo dňa 01.03.2011

sp.zn. 5Cdo/30/2010, ktoré hovorí o nečinnosti vlastníka. V tomto prípade potomkovia vlastníka ak
boli v tom, že im vlastníctvo svedčí od roku 1987 do roku 2020 nevykonali žiaden krok na ochranu
vlastníckeho práva, pravým vlastníkom je žalovaný. Pokiaľ ide o procesnú stránku – aktívna legitimácia
a naliehavý právny záujem sa odvodzuje od hmotnoprávneho základu, ktorý ak tu nie je, nemôže byť
ani aktívna legitimácia a naliehavý právny záujem. Hmotnoprávny základ nie je daný, vzhľadom k čomu

nemajú žalobcovia naliehavý právny záujem na určení a nie je tu ani aktívna legitimácia.

9. Rozsudkom č.k. 8C/40/2020-214 zo dňa 22.02.2022 súd žalobu zamietol, žalovaní podali odvolanie
a Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25Co/57/2022-264 zo dňa 30.03.2023 zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie s konštatovaním, že v súčasnosti došlo k ustáleniu rozhodovacej

praxe dovolacieho súdu uznesením veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z
27. apríla 2021 sp.zn. 1VObdo/2/2020. V uvedenom rozhodnutí veľký senát uzatvoril že: "I. Na základe
absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že
na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. II. S poukazom
na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris

ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na
inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností
ako vlastník nehnuteľností. III. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda
od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených
prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne

upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. IV. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),
ktoréupravujehodnovernosťúdajovkatastra,nezodpovedávýklad,podľaktoréhoužlensamaevidenciavlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je
vlastník.". Na rozhodnutia veľkého senátu nadviazali viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
8Cdo/278/2019, 7Cdo/174/2020, 7Cdo/221/2021. S poukazom na citované závery veľkého senátu

obchodnoprávneho kolégia dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ W. X. nebola vlastníčkou sporného
spoluvlastníckeho podielu, keďže podľa skutkového zistenia súdu prvej inštancie jej vlastníctvo bolo
do evidencie katastra nehnuteľností zapísané chybne, nemohla kúpnou zmluvou zo dňa 28.05.2007
vlastníctvo previesť na žalovaného. Uvedená kúpna zmluva tak bola absolútne neplatným právnym
úkonom. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a spôsobuje, že na úkon sa

hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky,
a to ani v prípade, že na jeho základe bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa je významná len pokiaľ mu možno priznať všetky práva
a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný
právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie
jetakejintenzity,abyzabránilavlastníkovinehnuteľnostiúčinneuplatňovaťsvojeabsolútneprávo.Pokiaľ

totiž zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v
katastri. Na rovnakom právnom náhľade na možnosti nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od toho,
kto nie je (nebol) jej vlastníkom, zotrváva aj odborná právnická literatúra, v ktorej sa uvádza napríklad to,
že "vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej
zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Občiansky zákonník de lega lata

možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo,
ale len ako výnimku z pravidla (pozri napr. nadobudnutie vlastníckeho práva pri prevode od tzv.
nepravéhodedičapodľa§486Občianskehozákonníka)adobromyseľnosťkupujúcehonemôženahradiť
chýbajúce vecné oprávnenie predávajúceho. Tieto výnimky z pravidla nemožno ľubovoľne rozširovať
bez toho, aby takúto možnosť zákonodarca pripustil. Preto je nutné zotrvať na dôslednom uplatnení

zásady "nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet" aj v prípadoch, ktoré sa môžu javiť
ako nespravodlivé. Aj z hľadiska predvídateľnosti rozhodovania súdnej moci je preto potrebné odmietnuť
možnosť nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj
v iných prípadoch ako tých, ktoré Občiansky zákonník výslovne upravuje" (pozri Občiansky zákonník
II., Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol., Nakladatelství C. H. Beck, 2015,

str. 2087). Odvolací súd dodal, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, či vlastníctvo W. X.
spornému spoluvlastníckemu podielu vyplýva z Registra obnovenej evidencie pozemkov pre k.ú. E.,
alebo išlo o chybný zápis v katastri nehnuteľností. V spise sa nachádza listina označená ako Register
obnovenej evidencie pozemkov (č.l. 9), v ktorej je pri parcele parc.č. 2608 v k.ú. E. zápis vlastníka D.
R. (ž. A. S.) SPF, titul nadobudnutia: Výmer č. 622/48/1947/III. B, konečný prídelový plán z 27.04.1954,

podiel 1/2. Zápis druhej polovice ani meno W. X. sa v uvedenej listine nenachádza. Register obnovenej
evidenciepozemkovk.ú.E.bolschválenýrozhodnutímSprávykatastraTopoľčanyzodňa27.03.2003č.j.
ROEP 01/2003-01 a má tvoriť jeho prílohu. Hoci Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor, vo svojich
listoch zo dňa 12.12.2019 a 22.07.2020 opakovane uviedol, že spracovateľ ROEP v k.ú. E. zapracoval
vlastníctvo k EKN parcele č. 2608 na základe Výmeru č. 622/48/1947/III. B, PKV XXX v prospech R.

D. v podiele 1 a v prospech W. X. v podiele 1 , do spisu predložený ROEP, ktorého obsah žalovaný
nepoprel, tomuto tvrdeniu nesvedčí.

10. Žalobcovia po doručení uznesenia Krajského súdu v Nitre vo vyjadrení zo dňa 29.05.2023 uviedli,
že rozhodnutie Správy katastra Topoľčany zo dňa 27.03.2003 č.j. ROEP 01/2003-01 o schválení ROEP,

ako aj samotný Register obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. E., teda strany č. 39 a 94, ktoré sa týkajú
predmetného pozemku boli žalobcom doručené Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom
a tieto listiny žalobcovia takto aj predložili súdu ako prílohu žaloby. Zápis v prospech R. D., ktorý cituje
Krajský súd v Nitre v odôvodnení svojho uznesenia sa nachádza v ROEP pri parcele 2608 na strane
39. Na strane 94 ROEP sa pri parcele 2608 nachádza zápis vlastníka ČAKOVÁ Oľga (r. Haninová),

Palárikova 2786/18, 955 01 Topoľčany, rod. č. 37-62-23/729, titul nadobudnutia: Výmer č. 622/48/1947/
III. B, konečný prídelový plán z 27.04.1954, podiel 1. Je síce pravdou, že začiatočné písmeno priezviska
nadobúdateľky „ČAKOVÁ“ je uvedené nesprávne, keď je uvedené písmeno „Č“ namiesto „Ž“, avšak
všetky ďalšie osobné údaje nadobúdateľky sa zhodujú s údajmi uvedenými v kúpnej zmluve uzatvorenej
W. X. so žalovaným dňa 28. mája 2007, tak ako sa zhoduje aj titul nadobudnutia 1-ice predmetného

pozemku v ROEP pri mene „S. W.“ a pri mene R. D.. Podľa názoru žalobcov niet teda pochýb, že W. X.,
právna predchodkyňa žalovaného nadobudla 1 -icu predmetného pozemku v rámci ROEP.11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.09.2023 uviedol, že aj po tomto zrušujúcom uznesení
odvolacieho súdu zotrváva na doterajšom stanovisku, že sú pravými vlastníkmi sporovej nehnuteľnosti
(spoluvlastníckeho podielu na pozemku EKN parc.č.2608 ostatná plocha vo výmere 8731 m2,

zapísanom na LV č.XXXX k.ú. E.) a to i za situácie, že sa vychádza z takého skutkového stavu,
že zapísaná spoluvlastníčka tohto podielu – W. X., C. K., nebola v skutočnosti jeho vlastníčkou,
pretože došlo k nesprávnemu zápisu jej vlastníctva na liste vlastníctva č.XXXX a táto skutočnosť
zakladá absolútnu neplatnosť tejto zmluvy. Na tomto stanovisku zotrvali z toho dôvodu, pretože sporovú
nehnuteľnosť nadobudli poctivým spôsobom, riadnou kúpnou zmluvou zo dňa 4.12.2008, kúpnu cenu

predávajúcej riadne zaplatili, nadobudli ju za okolností, že objektívne, vzhľadom na všetky okolnosti
mohli byť presvedčení o tom, že im právom patrí, stali sa preto oprávnenými držiteľmi tejto veci a
vlastníctvo k nej nadobudli (keď už nie uvedenou kúpnou zmluvou, tak) uplynutím desaťročnej vydržacej
lehoty, najneskôr 4.12.2018. Až do tejto doby vykonávali držbu sporovej nehnuteľnosti bez toho, aby
ich v nej niekto rušil a už vôbec ich v nej nerušili žalobcovia. O skutočnostiach, ktorými žalobcovia
spochybňujú ich vlastníctvo, sa dozvedeli až zo žaloby, t.j. 12 rokov po uzavretí zmluvy s W. X..

Sporovú nehnuteľnosť nadobudli za okolností, ktoré už vo svojich prednesoch opísali, rovnako ako
opísali okolnosti držby tejto nehnuteľnosti odo dňa jej kúpy až do dňa, kým dostali žalobu v tejto veci.
Sporovú nehnuteľnosť kúpili, vyplatili kúpnu cenu, jej držbu vykonávali tak, že sa dohodli s PD TRIBEČ
Nitrianska Streda, ktoré tento pozemok užíva ako súčasť svojej blokovej nehnuteľnosti, že ju môže
užívať bezplatne až do zmeny pomerov (kým nevzniknú predpoklady pre zámenu pozemkov alebo pre

náhradné užívanie). V kúpnej zmluve s W. X. od nej kupovali celkovo podiely na 30 pozemkoch, nie iba
tento pozemok, nebol žiaden dôvod pochybovať o jej vlastníctve/spoluvlastníctve k týmto pozemkom.
Podľa skutkových okolností, ktoré boli v spore zistené, stali sa vlastníkmi sporovej nehnuteľnosti aj za
situácie, že pôvodná kúpna zmluva, ktorou nehnuteľnosť kupovali, bola neplatná, pretože W. X. nebola
pravou vlastníčkou. Kúpna zmluva bola uzavretá za okolností, keď nebol žiaden dôvod o jej vlastníctve

pochybovať a neboli tu ani iné okolnosti, ktoré by takúto pochybnosť mohli zakladať. Táto kúpna
zmluva, ak by aj bola titulus putativus, bola však spôsobilá založiť v nich presvedčenie o oprávnenom
(pravom) nadobudnutí vlastníctva. Stali sa dobromyseľnými držiteľmi sporovej nehnuteľnosti a s touto aj
nakladali ako s vlastnou, vykonávali právo (vlastnícke) pre seba. Vykonávali toto právo nerušene viac,
než zákonom požadovaných 10 rokov. Vlastníctvo k sporovej nehnuteľnosti nadobudli na základe inej

skutočnosti, predpokladanej zákonom (§ 132 ods.1/ v spojení s § 2 ods.1/ obč.zák.). Tou skutočnosťou
je vydržanie vlastníckeho práva na základe oprávnenej držby veci po zákonom požadovanú dobu.
Samozrejme akceptujú všeobecný právny záver, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu
nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S tým súvisí aj právna zásada, podľa ktorej nikto

nemôže previesť na iného viac práv, než sám má.
Aplikované na tento prípad: Ani tento právny záver, ani táto právna zásada nie sú v rozpore
s tým, ak na základe inej právnej skutočnosti (vydržania práva na základe oprávnenej držby)
nadobudne právny subjekt vlastnícke právo k tej istej veci, ktorú sa predtým snažil nadobudnúť
neplatným právnym úkonom. Neargumentujú v tejto veci, že (v prípade neplatnosti právneho úkonu –

kúpnej zmluvy) sporovú nehnuteľnosť nadobudli len na základe dobrej viery (vo vlastníctvo prevodcu,
v právnu bezchybnosť nadobúdacieho právneho úkonu, alebo dobromyseľného vstupu do držby).
Argumentujú však inou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobila, že vlastnícke právo k veci nadobudli a
súčasťou tejto skutočnosti bola aj ich dobrá viera v oprávnenosť držby a „vlastníctva“. Tou inou právnou
skutočnosťou je ich držba veci ako oprávneného držiteľa po zákonom požadovanú dobu (vydržanie).

Nakoniec, pokiaľ ide o dobromyseľnosť v držbe, neargumentujú tu len samotnou evidenciou vlastníctva
v KN v dobe prevodu na prevodcu. Argumentujú všetkými okolnosťami tohto prevodu, ako ich už
uvádzali v tomto a predchádzajúcich podaniach (spolu so sporovou nehnuteľnosťou prevod ďalších 29
pozemkov od predávajúcej na nich, žiadne poznámky na LV, nesporová držba 12 rokov po prevode a
v tejto súvislosti aj nečinnosť žalobcov počas tejto doby). Boli toho názoru, že aj pri zachovaní náležitej

opatrnosti, ktorú bolo možné pri prevode od nich požadovať, nebol žiaden dôvod mať pochybnosti
opravostivlastníctvaprevodkyneanáslednenebolžiadendôvodpočasvydržacejdobymaťpochybnosti
o tom, že by boli praví vlastníci sporovej nehnuteľnosti. Opačné dôkazy v spore produkované neboli.
Zotrvali na stanovisku, že vlastníctvo k sporovej nehnuteľnosti nadobudli, ak sa tak nestalo kúpnou
zmluvou s W. X., tak sa tak stalo na základe vydržania tohto vlastníckeho práva a považujú sa za

pravého vlastníka sporovej nehnuteľnosti v žalovanom rozsahu (v 1-ici). Procesne preto žalobcom k
takejto žalobe chýba aktívna legitimácia, pretože im chýba hmotnoprávny základ žaloby.12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1. rade, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, vrátane Výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 13.11.1947, rozhodnutím Štátneho notárstva
zo dňa 10.06.1983 sp.zn. D 767/83-17, zo dňa 23.03.1989 sp.zn. 1D 14/89-11, rozhodnutím Správy

katastra Topoľčany zo dňa 27.03.2003 č.j. ROEP 01/2003-01, Súpisom pozemkov vlastníkov zo
známym pobytom z februára 2003, Žiadosťou o prešetrenie zo dňa 12.12.2019 Okresného úradu
Topoľčany, katastrálneho odboru, Žiadosťou o zaslanie listín – odpoveď zo dňa 22.07.2020 Okresného
úradu Topoľčany, katastrálneho odboru, Uznesením okresného súdu Topoľčany zo dňa 13.09.2019
č.k.10D/626/2018-54, Dnot 55/2019,LV č. XXXX, Kúpnou zmluvou zo dňa 28.05.2007, Žiadosťou

o prešetrenie zo dňa 27.11.2019, Konečným prídelovým plánom na par.č. 2608 zo dňa 27.04.1954,
výpisom z PK vl. č. 917 kat.úz. Topoľčany, pripojeným spisom Okresného súdu Topoľčany sp.zn.
3D/626/2018, 10D/626/2018, 1D/14/1989, D/767/1983 a zistil nasledovný skutkový stav:

12.1. Výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1
nariadenia č. 104/1946Sb. n.SNR o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945Sb.n. SNR

v znení nariadenia č. 64/1946Sb.n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho
majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa D. R. a manž. A. C. S. mali
pridelené do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v kat. území E. o celkovej výmere 0,8731ha,
ktoré v prídelovom pláne sú označené ako vl.č. 917 par.č. 2608 ozn. A 81 roľa o výmere 0,8731ha.
Nehnuteľnosť podľa čl. II uvedeného výmeru bola pridelená v ideálnej časti 1 a 1 za podmienok

uvedených pod III. výmeru a za prídelovú cenu Kčs 139780,-.

12.2. Podľa Konečného prídelového plánu zo skonfiškovaného majetku bývalého vlastníka F. N., F. a G.
M., Q. a G. V., B. H. a spol, T. I., T. F., F. H. a spol. a v kat. úz. E. pod bodom 60. pol zapísaný
prídel pre D. R. a A. S., Práznovce č. 4, vl.č. 917 roľa 2608 vo výmere 87a 31m2, pozemky 1627, 3

splátky po 500Kčs.

12.3.PodľavyjadreniaMVSR,ŠtátnehoarchívuvNitre,pracoviskoArchívTopoľčany zodňa11.03.2021
sa vo fonde ONV Topoľčany, poľnohospodársky odbor, II. pozemková reforma v k.ú. E., v návrhu
prídelového plánu ani v konečnom prídelovom pláne, žiadny záznam na meno W. X. nenachádza.

12.4. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Topoľčanoch zo dňa 10.06.1983 č.k. D/767/83-17 bolo
prejednané dedičstvo po neb. A. D. C. S. zom.22.04.19836, predmetom dedičského konania bola
i nehnuteľnosť zapísaná v PK vl.č. 917 par.č. 2608 v podiele BSM, ktorú prevzal R. D. nar. XX.XX.XXXX
voči ustupujúcim dedičom bezodplatne.

12.5. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Topoľčanoch zo dňa 23.03.1989 č.k. 1D/14/89-11 bolo
prejednané dedičstvo po neb. R. D. zom. 26.12.1988, predmetom dedičského konania nebola
nehnuteľnosť zapísaná v PK vl. č. 917 par. č. 2608.

12.6. Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13.09.2019 č.k. 3D/626/2018-44, Dnot 54/2019

bolo dodatočne prejednané dedičstvo po neb. A. D. C. S., predmetom ktorého boli nehnuteľnosti v kat.
úz. O., nehnuteľnosť zapísaná v PK vl. č. 917 par. č. 2608 nebola predmetom dedičského konania.

12.7. Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13.09.2019 č.k. 10D/626/2018-69, Dnot 55/2019
bolo dodatočne prejednané dedičstvo po neb. R. D., predmetom ktorého boli nehnuteľnosti v kat. úz. O.,

ako i nehnuteľnosť v kat. úz. E. zapísaná na LV č. XXXX par. registra „E“ par. č. 2608 ost. pl. 8731m2
pod B1 v 1ine o výmere 4365,5m2.

12.8. Správa katastra Topoľčany vydala dňa 27.03.2003 rozhodnutie č.j. ROEP 01/2003-01, ktorým
schválila podľa § 7 ods. 3 zákona register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území E.,

obec Topoľčany, okres Topoľčany spracovaný firmou INSERVIS spol. s r.o. Bratislava, podľa ktorého bol
k par.č. 2608 ako vlastník uvedený D. R. (ž. A. S.) (SPF), titulom nadobudnutia Výmer č. 622/48/1947/
III.B, konečný prídelový plán z 27.04.1954, vlastnícky podiel 1.

12.9. Kúpnou zmluvou zo dňa 28.05.2007 uzatvorenou medzi kupujúcim-žalovaným a predávajúcou

W. X., odkúpil žalovaný od predávajúcej nehnuteľnosti v kat. úz. E., medzi ktorými bola i nehnuteľnosť
zapísaná na LV č. XXXX , par. č. 2608 vo výmere 8731m2 v podiele 1 o výmere 4365m2.8.10. Okresnému úradu Topoľčany bola dňa 28.11.2019 doručená Žiadosť o prešetrenie vlastníctva od
žalobkyne v 1. rade , ku ktorej podal uvedený úrad vyjadrenie zo dňa 12.12.2019 v ktorom konštatoval,
že spracovateľ ROEPu v k.ú. E. zapracoval vlastníctvo k EKN parcele č. 2608 ostatná plocha vo výmere

8731m2 na základe Výmeru č. 622/48/1947/III.B, PKV č. XXX v prospech R. D. v podiele 1 ici a na
základe výmeru č. 622/48/1947/III.B, PKV č. XXX nesprávne v prospech W. X. v podiele 1 -ce. Následne
bol podľa kúpnej zmluvy V 3587/08-306 spoluvlastnícky podiel W. X., t.j. 1 -ica prevedený v prospech
Poľnohospodárskeho družstva Radošinka. Okresný úrad , katastrálny odbor v danom prípade nemohol
začať konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte v súlade s ust. § 59 zák.NR SR č. 162/1995Z.z.

o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, nakoľko v prípade
spoluvlastníckeho podielu zapísaného rozhodnutím ROEP C 01/2003 v prospech W. X. došlo k ďalšej
právnej zmene.

12.11. Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor zaslal právnemu zástupcovi žalobcov odpoveď
k žiadosti o zaslanie listín zo dňa 22.7.2020 v ktorej uviedol, že EKN par.č. 2608 ostatná plocha bola

predmetom spracovania registra obnovenej evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ROEP)
v k.ú. E. z dôvodu, že vlastníctvo k predmetnej parcele nebolo evidované v súbore popisných informácií
katastra nehnuteľnosti. Spracovateľ ROEPu v k.ú. E. zapracoval vlastníctvo k EKN parcele č. 2608
ostatná plocha vo výmere 8731m2 na základe Výmeru č. 622/48/1947/III.B, PKV č. XXX v prospech
R. D. v podiele 1 ici a na základe výmeru č. 622/48/1947/III.B, PKV č. XXX nesprávne v prospech W.

X. v podiele 1 -ce. Na základe uvedeného bola Rozhodnutím ROEP 01/2003 – Z 585/03 pod položkou
výkazu zmien EKN parc.č. 2608 ostatná plocha vo výmere 8731m2 zapísaná na LV č. XXXX v prospech
R. D. v podiele 1 -ice a v prospech W. X., C. K. v podiele 1 -ica. Okresný úrad Topoľčany, katastrálny
odbor k EKN par.č. 2608 nevydal rozhodnutie v súlade s ust. § 11 zák.č. 180/1995Z.z.

12.12. Podľa výpisu PK vl.č. 917 bola zapísaná par.č. 2608 vo výmere 132siah vlastníka Dr. Nestera
Ôdönné.

12.13. Žalovaný uzatvoril s Poľnohospodárskym družstvom TRIBEČ Nitrianska Streda dňa 09.09.2009
dohodu o bezodplatnom nájme pozemkov, podľa ktorej žalovaný na základe kúpnej zmluvy V 3587/08

z 28.05.2007 nadobudol nehnuteľnosti, medzi ktorými bola i par.č. 2608 zapísaná na LV č. XXXX
v podiele 1 ice t.j. 4368m2a nakoľko pozemky boli v užívaní PD TROIBEC Nitrianska Streda v blokových
parcelách,nedalisavyčleniť.Vzhľadomnanízkuvýmerupodielovponechalžalovanýpozemkyvužívaní
PD TRIBEČ Nitrianska Streda na dobu neurčitú.

13. Právne posúdenie:

13.1. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. (§ 132 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ďalej len „Obč. zák.“)

13.2. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. (§
129 ods. 1 Obč. zák.)

13.4. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí,

je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. (§ 130 ods. 1
Obč. zák.)

13.5. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak
ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
(§ 134 ods. 1, 3 Obč. zák.)

13.6. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z

osobitného predpisu. (§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)),

14. V konaní nebolo sporné:právnym predchodcom žalobcov R. D. a manž. A. C. S. na základe Výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa
13.11.1947 bola pridelená nehnuteľnosť v kat. úz. E. zapísaná na vl.č. 917 par.č. 2608 roľa vo výmere
0,8731ha, ktorá bola i zapísaná v konečnom prídelovom pláne,

nehnuteľnosť bola predmetom dedičského konania po neb. R. D. a na základe uznesenia Okresného
súdu Topoľčany č.k. 10D/626/2018-54, Dnot 55/2019 jeho podiel v 1 -ici zdedili žalobcovia,
v dedičskom konaní po neb. A. D. bola nehnuteľnosť prejednaná v konaní Štátneho notárstva Topoľčany
č.k. d/767/83-17 zo dňa 10.06.2083 a pozostalý manžel R. D. prevzal poľnohospodársku pôdu v užívaní
soc. organizácií nadobudnutú výmerom PPPR v Bratislave zo dňa 13.11.1947 č. 62248/1947-III/B vo vl.

917 par.č. 2608 ozm. A 81 titulom vyporiadania BSM v polovici;
na základe vykonania ROEP, boli ako vlastníci na LV č. XXXX k par.č. 2608 zapísaný ako vlastníci v roku
2003 R. D. a W. X.,
W. X. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 28.05.2007 predala podiel v 1-ici u predmetnej nehnuteľnosti
spolu s ďalšími, ktorých bola vlastníkom žalovanému.

15. Žalovaný namietal žalobu z dôvodu, že ju nadobudol vydržaním, nakoľko ju kúpil v roku 2007 bez
pochybností o vlastníctve predávajúcej, v dobrej viere, od kúpy uplynula doba viac ako 10 rokov a jeho
vlastníctvopočastejtodobynebolospochybňovanéakoinapádané,otomtosadozvedeliažpodoručení
žaloby .

16. Ustanovenie § 132 Občianskeho zákonníka presne definuje spôsoby nadobudnutia vlastníctva, a
to: kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe
iných skutočností ustanovených zákonom (napr. vydržanie). Žalovaný tvrdil, že vlastníctvo nadobudol
na základe uzatvorenia kúpnou zmluvou zo dňa 28.05.2007 a pokiaľ bola predávajúca neoprávnene
zapísaná na list vlastníctva, o tomto nemal vedomosť a vlastníctvo nadobudli vydržaním vzhľadom na

dobromyseľnosť, dobrú vieru, uplynutie 10 ročnej doby vydržania a nečinnosť žalobcov.

17. Ako konštatoval Krajský súd v Nitre v uznesením č.k. 25Co/57/2022-264 zo dňa 30.03.2023, ktorého
právnym názorom je súd viazaný, na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné
nadobudnúťvlastníckeprávo,atoanivprípade,ženajehopodkladeboluskutočnenývkladvlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na
inéhoviacpráv,akosámmá(nemoplusiurisadaliumtransferrepotestquamipsehabet),nemôžeplatne
previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného
právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa,
žehnuteľnúalebonehnuteľnúvecnadobúdaodvlastníka,mávplyvnanadobudnutievlastníckehopráva,

len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom
na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata
nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.
Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá

výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá
dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník. S poukazom na citované dospel odvolací súd k
záveru,žepokiaľW.X.nebolavlastníčkouspornéhospoluvlastníckehopodielu,keďžepodľaskutkového
zistenia súdu prvej inštancie jej vlastníctvo bolo do evidencie katastra nehnuteľností zapísané chybne,
nemohla kúpnou zmluvou zo dňa 28.05.2007 vlastníctvo previesť na žalovaného. Uvedená kúpna

zmluva tak bola absolútne neplatným právnym úkonom. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva
priamo zo zákona a spôsobuje, že na úkon sa hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený.

18. Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

19. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP s poukazom na § 255 ods. 2 CSP
tak, že náhradu trov konania priznal žalobcom vo výške 100%, o náhrade trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v
dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie

je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).