Rozsudok – Rodina a mládež ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: CA-1T/58/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5322010214
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5322010214.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudcom JUDr. Michalom Mravcom v trestnej veci obžalovaného A. B. na

hlavnom pojednávaní dňa 23.05.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. C. D. E. F. , nar. XX.XX.XXXX v Čadci, trvale bytom G. H. I. XXX, okr. Čadca,

sa podľa § 285 písm. b/ Tr. por.

o s l o b o d z u j e

spodobžalobyOkresnejprokuratúryČadcazodňa03.06.2022sp.zn.Pv531/19/5502-63,naskutkovom
základe, že:

v období od presne nezisteného dňa v apríli 2011 do presne nezisteného dňa v septembri 2016 prevažne
v bytovom dome na ulici J. E. I. XXX K. I., okres Čadca, v prevádzke spoločnosti MATRIXMOBIL,
s. r. o., na ul. Palárikovej 79 v Čadci, okres Čadca a na iných miestach spôsoboval svojej vtedajšej
manželke D. D. L. psychické utrpenie, a to najmä ponižovaním, bezdôvodným osočovaním, neustálou

kontrolou, vyvolávaním strachu a stresu, fyzickou, násilnou izoláciou, vyžadovaním poslušnosti,
bezdôvodným odopieraním spánku a oddychu, odopieraním osobnej starostlivosti a hygieny, sústavným
neodôvodnením obmedzovaním v prístupe k majetku, trvalým vytváraním finančnej závislosti, čo malo
vplyv na jej psychické zdravie, pričom uvedeného konania sa dopúšťal A. B. najmä tým, že:
- ako jediný konateľ jej zamestnávateľa jej nevyplácal mzdu, ak potrebovala na niečo peniaze, musela
si od neho vyprosiť alebo požičať od rodinných príslušníkov, pričom v roku 2014 bola nútená si
vziať pôžičku na základné životné potreby, sústavne jej odopieral prístup k spoločným finančným
prostriedkom, ktoré zamykal do trezoru, rozhodoval o veciach, ktoré smela kúpiť, z nákupného košíka jej

vyhadzoval potraviny, ktoré nepovažoval za potrebné, nechal ju stáť v rade pri pokladni s plným košíkom
s tým, aby zaplatila, hoci vedel, že nemá žiadne finančné prostriedky, pričom sa na tom zabával,
- potom ako prevádzka v Ostrave, ktorá bola evidovaná na D. D. L. začala byť stratová, podmieňoval
platby za nájom nebytových priestorov, v ktorých sídlila, jej poslušnosťou a vytváral tak jej závislosť na
ňom, obmedzoval ju v slobodnom rozhodovaní,
- bránil jej využívať spoločné motorové vozidlo, nemala vlastné kľúče od bytu,
- bez jeho súhlasu nemohla Mgr. Monika Najmanová opustiť byt, ísť s kamarátkami na kávu, k rodinným

príslušníkom,
- zakazoval sa jej usmievať na okolie, robil jej žiarlivostné scény,
- rýchlou a agresívnou jazdou motorovým vozidlom vedome vyvolával v nej strach a stres, pričom na
jej protesty reagoval tým, že ju za trest vysadil bez dokladov, mobilného telefónu, peňazí, na rôznych
miestach mimo miesta bydliska a odišiel preč s tým, až dostane rozum,
- denne vyžadoval jej prítomnosť v práci do neskorých nočných hodín v prevádzke na ul. Palárikovej
79, v Čadci o rozmere 15 m2, ktorú zamykal, pričom keď chcela vykonať malú potrebu, bola nútená

podľa jeho návodu odrezať plastovú fľašu, do ktorej sa vymočila, na čom sa bavil, zároveň obdobným
spôsobom musela vyriešiť aj ženskú hygienu,- bezdôvodne ju zamykal v byte,
- v presne nezistený deň v roku 2015, keď D. D. L. zomierala babka, nechcel ju pustiť k nej, aby sa
rozlúčila, zamkol ju v predajni, pričom od svojho zámeru upustil až po tom, ako začala zhadzovať tovar

v predajni na zem,

právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm.
b/, písm. e/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona,

lebo skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená D. D. L., nar. XX.XX.XXXX, s nárokom na náhradu škody o d
k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Čadci podala dňa 06.06.2022 pod sp. zn. Pv 531/19/5502 obžalobu
na obv. A. B. pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 280 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b)
Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Súd v súlade so zákonom vo veci vykonal dokazovanie, pričom v konaní vypočul obžalovaného A. B.,
poškodenú D. L., svedkov D. K. J., H. M., J. M., C. D. A. E. A., znalcov A. F. N. a D. H. M., z ktorých
výpovedí mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že vzťah s poškodenou začali

niekedy v roku 2010, kedy chcela ísť pracovať k nemu do predajne. Potom mu nastúpila do inej práce,
asi mesiac dva potom nastúpila k nemu. Problém bol v tom, že jej sestre sa narodilo dieťa, ona k nej
chodila dieťa baviť, tým pádom bola unavená, lebo pracovali po večeroch, kvôli tomu sa hádali, lebo sa
stále vyhovárala, že nechce ísť do práce. Nie je pravda, že by poškodenú obmedzoval na návštevách
rodinných príslušníkov, pomaly každý deň chodila k sestre baviť dieťa. Niekedy v roku 2014 odišla bývať

k rodičom asi na tri mesiace, potom zas na pol roka a potom v roku 2016 odišla úplne. Kamarátok
moc nemala, chodila len za jednou, z Poľska mala nejakú kamarátku, ktorá bola aj u nich, pár krát boli
u nej na návšteve. Potom, keď začala chodiť do školy, tam si našla nejaké kamarátky, s ktorými sa učili,
chodila jedna k nim, učili sa spolu, alebo ona k nej a spolu sa učili. Nie je pravda, že by ju obmedzoval
tým, že nemohla opustiť byt, kľúče od bytu mali dvoje, akurát od vchodových dverí bol len jeden, ten

mala väčšinou ona. Nie je pravda, že rozhodoval, čo si môže poškodená kúpiť. Nie je pravda, že by
jej zakazoval sa usmievať na iných mužov a okolie a robil jej žiarlivostné scény, naopak keď mu volala
nejaká zamestnankyňa, musel dávať nahlas telefón, aby počula o čom hovoria, stále mu vyčítala, že
sa obzerá po iných babách. Nie je pravda, že by u nej vyvolával pocit strachu rýchlou jazdou, často sa
o tom hádali, napriek tomu, že išiel predpisovo, stále mu hovorila, že ide rýchlo, že to nie je bezpečné,

tak jej povedal, nech ide o na šoférovať.
Pokiaľ ide i o predajňu v Ostrave, nie je pravdou, že by ju na ňu prepísal, on nikdy predajňu v Ostrave
nemal. Keď sa jej hovoril, že by chcel zriadiť predajňu v Ostrave, jej podmienkou bolo, aby bola napísaná
na ňu. V zmluve je jasne uvedené, že ak zruší živnosť, môže zmluvu vypovedať, nemohol ju teda tým
vydierať.

Pokiaľ ide o jej štúdium, normálne sa bavili o tom, že zbytočne bude študovať niekde mimo a dochádzať,
keďže je to finančne náročné, pokiaľ ide o zamykanie v byte, nič také sa nestalo, normálne zamykal byt,
keď boli doma ale nie kvôli tomu, aby nikam nemohla ísť.
Vôbec nie je pravda, že musela močiť do plastovej fľaše, keď mali prácu v predajni, 30 alebo 50 metrov
od jednej predajne je druhá predajňa, kde je normálne WC, mohla ísť tam, ale ona nechcela tam ísť, že

je tma, alebo zima, tak močila do fľaše, nie je pravda, že by sa na tom bavil.
Na dovolenke boli počas manželstva jedenkrát, väčšinou chodili na prechádzky do Vrátnej, k vodnému
dielu, keď bolo dobré počasie. Viackrát ju volal na dovolenku, ale ako začala baviť sestrine dieťa,
nechcela ísť, že nemá čas. Že jej mal roboť žiarlivostné scény nie je pravda, v plavkách mohla chodiť.
O pôžičke sa dozvedel pri rozvode, vôbec o nej nevedel. Tú pôžičku si zobrala, keď bola odsťahovaná

k rodičom. Čo potrebovala, vždy kupoval potraviny domov, potraviny si objednávali, nákupov bolo potommenej, ona nechcela nikde chodiť, nechcela moc variť, tak si objednávali hotové jedlá, alebo sa išli do
reštaurácie najesť.
Nie je pravda, že by ju odmietol pustiť sa rozlúčiť s babkou, keď zomierala.

Nevie o tom, že by chcela spáchať samovraždu. K rodičom a sestre chodila skoro každý pracovný deň,
ako sa sestre K. narodilo dieťa, aby mohla chodiť do roboty, nemal ju kto zastupovať. Majetok užívali
ako manželia, auto bolo firemné, v roku 2012 kúpil auto aj pre ňu, ktoré nepoužívala, väčšinou ho mal
jej brat. Výplatu jej dával na jej súkromný účet. Nie je pravda, že by sa jej smial, že je prostá a škaredá.
Nevie o tom, že by poškodená navštevovala psychiatra, tvrdila mu, že keď pracovala u Kórejcov, jej šéf

ju znásilnil, predtým, že partner drogoval, chcel ju zabiť, vyhodiť z okna a podobné veci.
Ďalej uviedol, že je to celé vymyslené. Pokiaľ ide o predajňu v ČR, túto keď otvárali, ona ju nechcela,
potom prišla s podmienkou, že musí byť napísaná na ňu. Nájomná zmluva sa dala kedykoľvek
vypovedať. Kľúče od bytu mali obaja. Nemal dôvod ju zamykať. Nijakým spôsobom jej neobmedzoval
osobnú slobodu. Pokiaľ ide o žiarlivosť naopak, bola to poškodená, ktorá na neho žiarlila, nemohol
poriadne chodiť ani do roboty, aby sa nestretával so zamestnankyňami. K rodine a kamarátkam chodila

bežne, bežne sa navštevovali. Z auta ju nikdy nevyhodil, je pravda, že niekedy zastavil, keď mu vyčítala
rýchlosť jazdy a pod. Keď jej babka bola v nemocnici, bola za ňou minimálne 10 krát. Čo sa týka výplaty,
túto dostávala normálne na účet. Je pravdou, že niekedy boli v práci dlhšie, keďže ona mala problém
byť cez deň v predajni. Mohli tam byť aj do 22:00 h., ráno o 6:00 h chodila baviť setre dieťa. Mohla byť
nevyspatá. Pokiaľ ide o deti, chcel deti, avšak mal som v minulosti rakovinu semenníka, o čom vedela aj

jej sestra, ktorá bola jeho ošetrujúcou lekárkou. Ohľadom plodnosti nebol na vyšetrení. Po tom, ako sa
jej sestre narodilo dieťa, začala sa báť mať dieťa. Nie je pravdou, že by vyhadzoval veci z nákupného
košíka, mohlo sa stať, že povedal, že im niečo netreba, alebo netreba tak veľa. Nákupy platil on. Pokiaľ
ide o náklady prevádzky v Ostrave, tieto sa platili z tržieb. Nie je pravdou, že nemohla ísť na toaletu,
keď boli v predajni. Prečo by jej to zakazoval.

Mala predtým partnera, s ktorým bývala v Žiline, tento užíval drogy, pod vplyvom ktorých bol agresívny,
chcel ju vyhodiť z okna, zabiť a pod. Preto sa s ním aj rozišla.
Predtým pracovala v Kórejskej firme, kde robila nejaký sekretárku pre šéfa. Nevie, či jazdila v tejto práci
autom, sťažovala sa, že musela chodiť na rôzne večere a akcie dlho do noci. Počas manželstva mala
k dispozícii motorové vozidlá. Bála sa však jazdiť, zavolala otca alebo brata.

Počas manželstva boli jeden krát pri mori v Chorvátsku. Často chodievali do Vrátnej alebo inde. Na
kúpaliská nechodili, bála sa infekcií. Pravidelne chodili do kina, takmer vždy keď šli do Ostravy. Chodili
do reštaurácii, nakoľko poškodená moc nevarila.
Vie, že mala viac kamarátok, jednu z Poľska, tá bola u nich niekoľkokrát na návšteve, aj oni boli u nej.
Tu v Čadci mala K. E. a F. myslí, že A., s ktorými sa pravidelne stretávala. Svedka A. E. vôbec nepozná.

Pravidelne kupoval poškodenej rôzne darčeky, aj ona si kupovala, chodievali na nákupy aj do Rakúska.
Taktiež si kupovala cez internet.
Nie je pravdou, žeby jej zakazoval usmievať sa. Naopak bola to ona, ktorá robila žiarlivostné scény,
kvôli nej musel tri zamestnankyne vyhodiť. Na prevádzke na ul. Palárikovej je rozloha 50 m2 a je tam
aj toaleta. Väčšinou pracovali v prevádzke na Nám. Slobody, je pravdou, že v tejto prevádzke nie je

toaleta. Mohla ísť do druhej prevádzky, čo je asi 30 metrov. Je pravdou, že niekedy potrebu vykonala do
fľaše ako aj ja, keď sa jej nechcelo ísť do druhej prevádzky. Potom to vylievali do kanála.
O úvere nemal vôbec vedomosť, keďže ho splácala, je zrejmé, že finančné prostriedky mala. Nevie,
načo ho minula.
Pokiaľ ide o jej štúdium, ona chcela ísť na vysokú školu. Nijakým spôsobom jej nebránil v štúdiu, aj

keď tým nebol nadšený, považoval to za zbytočné. Ona normálne chodievala na skúšky a do školy, zo
začiatku ju vozieval on. Platilo sa školné, dával jej peniaze na to.
Na PN bola asi v roku 2015, bola rok, zdržiavala sa u rodičov, navštevovala školu. Videli sa asi 1 krát za
týždeň. Asi v roku 2014 sa tiež odsťahovala k rodičom, raz na tri mesiace, raz na šesť mesiacov. Hádky
boli kvôli tomu, že chodila baviť sestre dieťa, bola stále unavená. Vie, že chodila baviť sestrine dieťa,

pár krát tam pre ňu bol. Nevie, kde reálne bola vždy, keď odchádzala z domu.
Nemá vedomosť, žeby navštevovala psychológa, psychiatra, vie, že užívala Lexaurin na ukľudnenie.
Keď spolu začínali, mala stavy, že sa jej nemohol dotknúť, čo mu odôvodňovala tým, že ju mal znásilniť
Kórejec v robote.
Po rozvode neboli v kontakte, akurát mu písala email, že sa chce mimosúdne dohodnúť, požadovala

od neho 300.000,- €. Keď nato nereagoval, prišlo trestné oznámenie na neplatenie mzdy a následne
aj týranie.Poškodená D. D. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že spoznali sa v roku 2010, kedy prišla na
pohovor do jeho predajne. Bol milý, priateľský, usmievavý. Dohodli sa, že bude pre neho pracovať na
dohodu, pracovala asi 2 mesiace. Potom sa jej vyskytla ponuka zo Žiliny. Keď mu povedala, že chce

odísť, následne odišla, začal jej vypisovať SMS, telefonovať, nech sa vráti, že uzavrú pracovnú zmluvu.
Išli vtedy do Ostravy, kde sa dohodli. Zaľúbila sa do neho, mala 25 rokov, bol taký tichý, uzatvorený.
Jedinú výplatu, ktorú od neho dostala, bolo to v auguste, už vtedy spolu chodili. Povedal jej, že si má
od neho vypýtať peniaze, keď bude niečo potrebovať. Pokiaľ ide o hospodárenie, k žiadnym peniazom
sa nedostala, peniaze si nechával v trezore. Nemala od neho kód. Potom jej povedal, nech sa zoberú,

chcela sa vydať. Myslela si, že sa to zlepší. Obžalovaný ju bral ako svoj majetok. Peniaze si musela vždy
vypýtať, oblečenie jej kupoval on, ktoré sa jej vôbec nepáčilo. Stalo sa, že keď boli v obchodne na nákup,
povedal jej, nech to zaplatí, pričom vedel, že peniaze nemá. Následne povedal, že keď bude poslušná,
tak to zaplatí on (v tejto časti výpovede svedkyňa plakala/. Keď si potrebovala kúpiť hygienické potreby,
musela si vypýtať od neho. Všetko platil on, všetko kupoval on. Pokiaľ ide o peniaze, ktoré jej posielal
na účet, z týchto sa platil nájom za byt, ktorý mali prenajatý od p. E.. Mali iba jedny kľúče, ktoré mal

on. Ako začala chodiť na vysokú školu, začal ju zamykať v byte. Motorové vozidlo nemohla používať,
kľúče mal iba on. Považoval ju za úplného debila, nechcel, aby šoférovala. Keď mala skúšku na vysokej
škole, tak deň predtým boli v predajni aj do štvrtej do rána. S motorovým vozidlom chodil ako psychopat.
Mal množstvo pokút, mal zobratý aj vodičský preukaz. Keď jazdil rýchlo, tak sa v aute pohádali. Stalo
sa, že ju z auta vysadil, raz v Ostrave, keď ju takto vysadil z auta, tak bola na parkovisku 15 minút,

potom sa po ňu vrátil. Keď išli nad ránom z predajne, išiel aj rýchlosťou 120 km/h po Čadečke. Od roku
2012, od kedy bol obchod v Ostrave, ktorý bol napísaný na jej živnosť, sa jej vyhrážal, že náklady si
bude platiť sama. Tento obchod bol v nákupnom centre, išlo o malú predajňu, hneď vedľa bola predajňa
s mobilmi, čiže tam bol veľká konkurencia. On jej ponúkol, aby si tento obchod otvorila, s čím súhlasila,
tento obchod zarobil na náklady asi pol roka, potom ho obžalovaný dotoval z iných predajní. Dovtedy

nemala skúsenosti s podnikaním. Živnosť predtým mala, ale pracovala ako manažér. Keď chceli zatvoriť
obchod v Ostrave, riaditeľka im povedala, žeby tam bol veľká pokuta. Potom nastúpila nová riaditeľka
išla za ňou s tým, že jej povedal, že keď zruší živnosť, skončí sa aj nájom. Zmluvu, ktorú podpísala,
nevidela, bola v trezore. Do predajne oproti MÚ chodili po pracovnej dobe po 17 hodine, bývali tam
aj do jednej, druhej ráno. Musela chystať vykupované telefóny a nové na predaj. Niekedy išlo aj o 200

telefónov. V predajni nie je WC ani umývadlo. Keď potrebovala ísť na malú potrebu, musela sa vymočiť
do plastovej fľaše, na veľkú potrebu ísť nemohla. Musela tam byť, do kedy on vládal robiť. Do druhej
predajne na toaletu nemohla ísť, pretože nemala kľúče. Zamykal ju aj na byte. Začalo to vtedy, keď
začala chodiť na Vysokú školu. Hovoril jej, že je sprostá, že nemá nato, aby vysokú školu zrobila. Keď
potreboval niekam ísť, zamkol ju v byte, stalo sa, že jej zobral aj mobilný telefón. On je bezcitný človek.

Mala pocit, že žije s robotom. Nezamykal ju pravidelne, za tri roky sa to stalo viackrát. Niekedy to bolo 2
krát do týždňa, niekedy sa to dva mesiace nestalo. Niekedy to bolo na pár hodín, raz odišiel na celú noc.
Keď jej zomierala babka, boli v predajni , volala jej sestra, že s babkou je zle, chcela sa s ňou rozlúčiť.
Povedal jej, že ju nepustí, že má veľa roboty. Začala tam rozbíjať mobilné telefóny, povedala mu, že
rozbije aj dvere. Potom ju na hodinu pustil. Povedal jej však, že si to musí nadrobiť. On je bezcitný.

Je milionár a nebol schopný pomôcť ani svojej mame, je to bezcharakterný, bezcitný človek. Pokiaľ
nezačala chodiť na vysokú školu, nikam nechodila, s kamarátmi sa nemohla stretávať, jeden, dvakrát
bola u nich kamarátka z Poľska. Ku sestre chodila doobeda, kedy on spal. Niekedy k nej išla dva krát
za týždeň, niekedy tam aj mesiac nebola. Mala problémy s imunitou a to z dôvodu, že musela pracovať
dlho do noci. Ako manželka mala minimálne pracovné miesto, boli tam zlé svetelné podmienky. Pokiaľ

ide o fotografie, sú tam nejaké z dovolenky, bola to jediná dovolenka, keď chcela ísť na pláž, nechcel,
aby sa tam pretŕčala, mohla chodiť až neskôr, keď tam bolo menej ľudí. Sú tam aj fotky z Vrátnej doliny.
Má nato pekné spomienky, keďže tam chodila ako dieťa. Sú tam aj nejaké fotky so spolužiačkou z VŠ.
Na fotkách sa usmieva preto, že keď chcela nejaké fotky ukázať, musela sa usmievať, aby nevyzerala
ako mŕtvola. Pokiaľ jej posielal nejaké peniaze na účet, tieto hneď odišli, platil sa s nimi nájom za byt.

V spoločnej domácnosti žili pred manželstvom pár mesiacov na Kukučínovej ulici a potom od 5. mesiaca
2011 do 9. mesiaca 2016. Jej odchodu predchádzalo to, že sa musela učiť na štátnice, čo jej nedovolil,
aj napriek tomu, čo mu J. O. povedal, že má nárok na týždeň voľna. V tom čase ukončili aj pracovný
pomer, a tiež sa riešila predajňa v Ostrave. Odišla taxíkom k rodičom, lebo jej bolo zle. Volal jej, aby s ním
išla rozviesť tovar do predajní. Keď mu povedala, že s ním nejde, že jej je zle, povedal, že nemusí ani

chodiť. Následne vymenil zámky, čiže sa tam nemohla reálne dostať, zostali tam aj jej veci ako oblečenie
a pod. Počas manželstva bola niekoľkokrát na PN, najdlhšie bola asi rok predtým, ako od neho odišla.
Mohlo to byť 9 mesiacov až rok, nepamätá si presne. Aj počas PN musela pracovať. Musela pracovať,
lebo za ňu neplatil odvody. Vydieral ju predajňou v Ostrave. Počas PN zdržiavala v Martinkovom potokus obžalovaným, normálne chodila do práce. Nevie, aké miesto uviedla, kde sa bude zdržiavať. Počas
manželstva nemala k dispozícii motorové vozidlo. Potom, keď v roku 2016 odišla, niekedy v decembri
pristavil pri jej rodičoch auto, toto nebolo písané na ňu ale na jeho firmu. Istú dobu ho používal jej brat. Vo

februárimuhovrátila.Autodoviezlakupredajnioprotimestskéhoúradunaparkovisko.Vodičskýpreukaz
mala, šoférovala možno dvakrát do Ostravy, keď mu bolo zle, inak auto k dispozícii nemala. K sestre,
k rodičom chodila buď taxíkom, alebo po ňu prišiel otec, do školy ju pár krát zaviezol obžalovaný, inak
chodila pešo, je to asi 15 minút chôdze. Taxík uhrádzala z peňazí, ktoré si požičala od sestry alebo
rodičov, boli to v sumách 15 – 20 €, potom si zobrala pôžičku, z ktorej si financovala školu a taktiež vrátila

peniaze. Úver si zobrala v PRIMA banke v decembri 2014. Bolo to 4.000,- alebo 5.000,- €, nepamätá si
to už presne. Nemusela deklarovať nič, stačila im pracovná zmluva na dobu neurčitú. Splátka je okolo
70,- €, túto splácala z peňazí, ktoré jej prišli z úveru. Tieto peniaze mala na účte v Prima banke. Má
tam ešte 1.400,- € nesplateného úveru. Výpisy z tohto úveru nepredložila. Financovala si z toho osobné
veci, v poslednej dobe aj toaletný papier a stravu, pretože si musela utierať zadok tričkom obžalovaného
alebo svojimi vecami. O tomto úvere obžalovaný nevedel, vybavila ho vtedy, keď u neho nebola. Vtedy

bola od neho na nejaký čas odídená. Vrátila sa k nemu, pretože bola od neho ekonomicky závislá a bol
na ňu písaný obchod v Ostrave. Chodili do Ostravy jedenkrát za týždeň nájom platila predavačka z tržby,
tak isto sa platila jej mzda z tržby, ak nejaké peniaze zostali, zobral si ich obžalovaný. Keď zistila, že je
zamknutá v byte, nevolala nikoho na pomoc. Nerobila nič, musela byť poslušná, musela držať ústa. Keď
bola v byte zamknutá, tak upratovala, často krát chystala mobilné telefóny na predaj. Povedala mu, že

nie je normálne ju zamykať v byte, bola však na ňom závislá kvôli obchodu v Ostrave. Keď bola zavretá
v obchode, nemala sa ako odtiaľ dostať. Rodičia sa ku nej dostali do predajne, keď to bolo otvorené. Istú
dobu pre obžalovaného pracoval aj jej brat. Dvere boli odomknuté, keď tam boli zamestnanci, keď odišli
a zostali tam sami, zamykalo sa to. Nevie, v akom čase ju tam navštevoval otec, bolo to v podvečerných
hodinách. V sobotu, v nedeľu tam robili od poobedia. S terajším manželom si začala písať asi v auguste

2016. S p. E. sa pozná dlhšie ako s obžalovaným, spoznali sa na boxe. Mali a majú čisto kamarátsky
vzťah. Je bezpredmetné ako sa zoznámila s terajším manželom. Manželstvo uzavrela 14.10.2017.
Obžalovaný jej bránil v normálnom spánku tým, že musela pracovať dlho do noci. Nebola schopná spať
cez deň, nebola tak zvyknutá. Pri starostlivosti o sestrine dieťa si psychicky vždy oddýchla. Znalec N.
vykonal vyšetrenie na polícii v nejakej kancelárii, bola tam asi 5 – 6 hodín. Dával jej testy, otázky, úlohy.

Pokiaľ uviedla, že obžalovaný vymenil zámky v byte a nemohla sa reálne dostať do bytu, toto jej povedal
sám obžalovaný po tom, ako jej povedal, že už sa nemusí vracať.

Obžalovaný k výpovedi poškodenej uviedol, že pokiaľ ide o zmluvu v Ostrave, túto mohla kedykoľvek
vypovedať tým, že zruší živnosť. Pokiaľ ide o trezor v byte, tento tam bol asi rok, nebolo v ňom nič.

V predajni s nimi skoro vždy robil chalan, čo mal na starosti servis mobilných telefónov. Počas PN do
roboty nechodila, sem – tam sa išla s ním previesť, keď išiel na tovar. Bola v I., tam aj uviedla miesto,
kde sa bude zdržiavať. Pokiaľ ide o nákupy, zo začiatku chodili všade spolu, výplata jej chodila na účet.
Je pravdou, že z nej platila nájom. Auto mala k dispozícii. Dala ho však bratovi, lebo nechcela jazdiť.
Žiadne týranie tam nebolo. Už počas manželstva si vypisovala s iným chlapom. Vyvolávali si. Počul, že

sa aj s novým chlapom rozviedla, mali tam byť aj problémy s políciou. Žiarlila na predavačky. Nemohol
ani sám chodiť do roboty, vždy chodila s ním. Tri zamestnankyne musel kvôli nej prepustiť. Pokiaľ ide
o dovolenku, nie je pravdu, že by jej zakazoval chodiť a pláž. Nechcela chodiť s ním na kúpalisko a pod.,
chcela iba na hory. Keď chcel ísť ďalší rok na dovolenku, nechcela ísť.

Svedkyňa D. K. J. – sestra poškodenej, vypovedala, že so sestrou a jej manželom sa stretávala hlavne
na oslavách, cez Vianoce. So sestrou rodinné problémy neriešili. Niekedy si na sestre všimla, že je
viac unavená, oni pracovali večer a v nočných hodinách, D. jej to hovorila, ale manželské problémy
neriešili. Bola svedkom hádky, keď počas jazdy D. vyčítala obžalovanému, že ide rýchlo autom, na iné
hádky si nespomína. Pred rozvodom bývala u rodičov, nevie z akého dôvodu, asi dôvod mala. Keď sa

jej narodil syn, bola na materskej 2 mesiace, potom pracovala, najskôr na skrátený úväzok, plus mala
zastupujúceho lekára. Keď bola v práci o dieťa sa jej starala svokra, matka, manžel, keď chcela sestra,
prišla. Chodila k malému, hovorila, že manžel spí. Spomínala, že pracujú až poobede. Najskôr chodila
knejmenej,potomviac,popritomštudovala.Nechodilakaždýdeň.Myslísi,žekmalémuchodila,pretože
nemali deti.

Oni mali viac predajní, pracovný čas mali pohyblivý, niekedy chodili ráno na tovar, niekedy pracovali
poobede až do noci. Vie, že v I. v predajni boli stiesnené priestory, bolo tam teplo, problémy s WC. V P.
v predajni boli dobré podmienky, že tam mali aj vianočný stromček.Nevie o tom, že by mala poškodené rozbíjať zariadenie predajne, keď ju nechcel pustiť rozlúčiť sa
s babkou. Je možné, že sestre volala ale nevie, čo sa udialo.
Bola im na svadbe, stretávali sa na oslavách, niekedy chodili na návštevy k nej alebo ona k nim. Ku

koncu manželstva sa sťažovala pohyblivé pracovné doby, niekedy išli na tovar ráno, niekedy pracovali
poobede alebo do večera. V predajni oproti MÚ boli stiesnené podmienky, tam ju videla najčastejšie.
Niekedy sa jej sťažovala, že je unavená, že má finančné problémy, požičala jej peniaze, nevie už o akú
sumu išlo. Finančné problémy súviseli asi s ich prácou. Poškodená sa nikdy o jej dieťa nestarala sama,
mala mamu, svokru, manžela. Prišla sa pozrieť na malého ako teta, kedy chcela alebo mala čas. O ich

finančnom hospodárení nevie nič. Nevie, kedy sa pripravovala do školy. Niekedy si doniesla úlohy aj
k nej. Vie, že keď kúpili nové auto Mercedesa na dlhšie cesty chodila aj ona. Ku konci manželstva jej
povedala, že ju obžalovaný zamkol v byte.
Poškodená žije v manželstve. Chodieva na návštevy počas sviatkov aj s manželom, záleží ako im to
dovolí pracovná vyťaženosť. Myslí, že chodievala k jednej kamarátke na E., stretávala sa s ňou myslí že
odzákladnejalebostrednejškoly.Poškodenásajejnikdynezdôverila,žebychcelaspáchaťsamovraždu,

ani to na nej nikdy nespozorovala, žeby mala také stavy. Nevie, či je to vôbec pravda, či to nie je výmysel.
Vie, že si zobrala úver na školu, o iných úveroch nevie.
Nevie, kedy sa sestra konkrétne zobrala s terajším manželom, myslí, že sú spolu 5 rokov. Vie, že
auto, ktoré patrilo ich spoločnosti, využíval brat. Tiež pracoval vo firme obžalovaného. Pokiaľ ide o auto
Mercedes toto šoférovala, keď išli spolu. Keď prišla na návštevu buď ju doviezol manžel, alebo prišla

taxíkom, alebo bola pre ňu.

Svedok H. M. – brat poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracoval vo firme
obžalovaného, vozil tovar, staral sa o predajne, po pracovnej dobe opravoval mobily. S nimi trávil čas
vpráci,knimdomovnechodil,onibolistálevpráci,obžalovanýbolvorkoholik.Asidvakrátmupoškodená

povedala,žesapohádali,asipreto,žebolistálevpráci,poškodenámumuselapomáhať,byťstálesním.
Oni sa občas hádali, vždy to bolo len kvôli práci, ona mu hovorila, že nevládze. Oni vsávali o 10, do 14
rozvážali tovar, alebo dovážali, od 17 aj keď bolo zatvorené robili s telefónmi, opravovali, naceňovali,
balili a do noci. V predajni v Čadci boli podmienky, že sa dalo, na WC sa chodilo inde. Podmienky boli
normálne, iba ten čas v práci bol nenormálne veľa. Oni spolu chodili do kina, aj on s nimi niekedy bol,

celé to bolo o tom, že veľa robili, on jej nedával výplatu, fyzicky ju nikdy nenapadol, nezakazoval jej čo
si nesmie kúpiť, oni mali doma všetko, on jej kupoval kabelky, prstene, oblečenie. Keď sa rozchádzali
tak jej kúpil auto, toto bolo síce písané na firmu, ale bolo jej. Ona mu ho potom vrátila. Išlo o Škodu
Fabia s automatickou prevodovkou. Na tomto aute jazdil on, pretože poškodená sa bála, on ju vozil do
školy a podobne.

O zamykaní nemá vedomosť, čo sa týka kľúčov, vie, že boli jedny, vie že sa nedali urobiť, lebo tam boli
bezpečnostné dvere.
Poškodenámupočasepovedala,žejuobžalovanýajzamykal.Žemuselirobiťdonoci.Donocipracovali
v predajni oproti kostolu v Čadci, nebolo tam WC. Keď bolo treba ísť na potrebu, on to vydržal, sestra
to mala asi ťažšie. Sťažovala sa mu, že nemá výplaty, že musí stále robiť. Veci jej kupoval obžalovaný.

Sťažovala sa na pracovnú vyťaženosť, psychicky to nezvládala.
Skľúčomodbytubolproblém,stalosa,žeišielzasestrou,bolazamknutávbyte,nemohlamuodomknúť,
pretože nemala kľúč. Chodieval za ňou často, jeden aj dva krát do týždňa. Vždy bola zamknutá.
Sťažovala sa, že ju zamyká. Nemohla chodiť k nim, ku sestre, s kamarátkou. Chodil za sestrou, keď
potrebovala pomôcť s nejakou prezentáciou, alebo jej doniesť jesť, oni fungovali na pizzi. Nonstop jedli

iba pizzu.
Od obžalovaného si peniaze nepožičiaval, bol u neho zamestnaný, dával mu výplatu tak, ako si povedal.
Od sestry si chcel požičať, ale nemala, niekedy mu požičala 10 €. Keď si chcel požičať od obžalovaného,
tak sa to zapísalo a stiahol mu to z výplaty. Nevie, kde sa nachádza motorové vozidlo Škoda Fábia,
niekedy ho stretáva, keď idem do Žiliny. U obžalovaného nepracuje, ako sa rozišli.

Po tom ako obhajkyňa navrhla odstrániť rozpory vo výpovedi svedka z prípravného konania, svedok
uviedol, že na hlavnom pojednávaní /s odstupom dvoch rokov/ si to pamätá lepšie ako keď vypovedal
v prípravnom konaní.

Svedok J. M. – otec poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že od začiatku nebol rád tomuto

vzťahu. Vnímal to tak, že poškodenú obmedzoval, nemohla k nim chodiť, keď už prišli napr. na Silvestra,
on si nikdy nedal u nich pohár vína, vždy sa hral na mobile, nedalo sa s ním rozprávať. 2-3 krát bol
v predajni, kde poškodená sedela na malej stoličke, pred sebou mala malý stolík, bola zhrbená, bolotam teplo. Robili dovtedy, do kedy on chcel. Ona pracovala od rána, chodila s ním, nedostávala peniaze:
Hovorila, že čúrala v predajni do fľaše. V predajni nebolo WC, hygiena slabá.
Dcéra sa mu sťažovala, že ju zamkol v byte. Nechcel, aby sa učila šoférovať, aj keď mal B. drahé auto,

bála sa rýchlej jazdy s obžalovaným. On nechcel aby chodila do školy. Nesťažovala sa, že by došlo
k fyzickému násiliu voči nej.
Poškodená k nim prišla pred rozvodom, bývala u nich, on chodil za ňou, nosil jej kytice, fľaše, kúpil jej
auto, ale to bolo auto firemné, chcel aby sa k nemu vrátila.
Keď chodila do školy počas manželstva si prišla požičať na školu, oni ako jej rodičia jej požičali.

K sestre chodila na návštevy ale iba, keď on spal. Niekedy ju zaviezol svedok, niekedy išla taxíkom, on
nechcel aby k nim chodila.
Zaobchádzal s ňou ako v klietke, nemohla chodiť k nim, k sestre, ktorá mala dieťa, zakazoval jej to.
Nemohla chodiť na vysokú školu, musela robiť do noci. Ráno musela ísť na nákup tovaru. Nemala ani
kľúče od bytu. Vie, že bola viackrát zamknutá v byte, zamkol ju obžalovaný, volala mu to. Obžalovaný
jazdil agresívne, poškodená mala z tejto jazdy strach. Pokiaľ ide o predajňu v Ostrave, táto bola stratová.

Nemávedomosť,ktofinancovalnájom,bolimanželia,malispoločnépeniaze.Poškodenánemalaprístup
k peniazom. Obžalovaný sa správal surovo, aj keď zomierala babka poškodenej. Nespomína si na
všetko. O dieťa K. J. sa starala manželka a svokra K.. Veľa krát k malému chodila poškodená, nosila
mu hračky. Veľa krát keď do noci pracovala, išla ráno pomôcť mojej manželke.
Nebol svedkom hádky, obžalovaný je prešpekulovaný, on by to neurobil, aby sa pred niekým hádal. Keď

sa bol pozrieť za dcérou do predajne, sedela tam na rybárskej stoličke, opravovala mobily, keď zaklopal
mu otvorila, keď je povedal, nech ide preč, že je to pod úroveň, nešla, neposlúchla. Bol za ňou v predajni
minimálne 5 krát, videl ju sedieť na stoličke a pracovala ako otrok. Bol tam aj okolo 22:00 – 23:00 večer.
Nevie, či to poškodená riešila s jeho manželkou, že je nevyspatá, keď chodila pomáhať s vnukom.
U nich doma bol asi 3 krát, keď išli k nim, išli na nejaký kopec, nemohla sa s nimi stýkať. Poškodená

hovorila manželke, že nemala doma toaletný papier, musela si utrieť zadok do nohavičiek, nevidel to.
Oni väčšinou jedávali v reštauráciách, keď k nej prišli, poškodená bola čistotná, kávu im pripravila aj
nejaké jedlo. O strate v Ostrave a o výpovedi zmluvy im hovorila dcéra, nebol toho svedkom. Poškodená
t.č. žije v manželstve, má dobrého manžela, má prácu, deti zatiaľ nemá. Nemá vedomosť o tom, žeby
chcela spáchať samovraždu, nehovorila mu o tom.

Svedok C. D. A. E. A. vypovedal, že s poškodenou bol v kontakte asi v rokoch 2013 – 2014. Osobne sa
nestretávali, zatelefonovali si asi 1 x za dva mesiace, alebo si poslali SMS. Z rozhovorov si pamätá, že
s manželom majú firmu, kde spoločne pracujú nad bežný fond pracovného času, častokrát v noci. Tiež
mu spomínala, že manžel jej nedáva výplatu, čo má za následok, že si nemôže kúpiť predmety osobnej

potreby, ako je kozmetika a podobne. Tiež mu raz do telefónu povedala, že sa doma nudí, povedal jej
nech ide von, na čo mu povedala, že je doma zamknutá a nemá kľúč. To sa stalo asi dvakrát za dva roky.
Poznajú sa z thajského boxu asi od roku 2008 – 2009. Počas toho, ako bola vydatá sa nestretávali,
iba si zavolali. Predtým ako sa vydala sa stretli asi 10 krát, telefonovali si 1 – 2 krát do mesiaca, ktoré
trvali asi 10 – 15 minút. Spravidla si volali cez deň. Sú v kontakte aj teraz, volajú si alebo si píšu asi

1 krát týždenne.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalcov A. F. N. F. D. H. M..

Znalec A. F. N. zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 48/2019, podľa ktorého ide vo vyšetrovanej

veci o typické psychické utrpenie manželky v manželstve so žiarlivým manželom, teda s anomálne
štrukturovanou osobnosťou. Poškodená bola traumatizovaná a hlavne zmanipulovaná vo viacerých
sférach. Bola zamykaná, obmedzovaná na osobnej slobode. Nemala prístup k finančným prostriedkom.
Nedostávala žiadnu výplatu podľa pracovnej zmluvy. Vydieral ju nájomnou zmluvou so spoločnosťou
G. G. a.s., keď chcela od neho z manželstva odísť. Zobral, odnímal jej mobil. Zamykal ju v predajni

Matrixmobil.Vrámcižiarlivostnýchscénjusystematickyvypočúval,podozrievalabezdôvodneosočoval.
Poškodená bola zo strany exmanžela tak manipulovaná, že sa stala v konečných štádiách jeho
bezmocným majetkom, otrokyňou a vazalom. Bola v bezvýchodiskovej situácii a chcela spáchať
samovraždu.
Osoba exmanžela je citovo chladná, mamonárska a odcudzená medziľudským vzťahom a citom. Jeho

spávanie v situácii, keď manželke zomierala jej babka na ktorú bola naviazaná, je vrcholom ľudského
cynizmu.
U poškodenej je v súčasnosti ešte prítomný neurotický terén z psychotraumatizácie v predošlom
manželstve. Na pozadí eviduje reziduálne prejavy posttraumatickej stresovej poruchy. Nemá sklonyk agresívnemu, hysterickému, provokatívnemu, prípadne inému správaniu, ktoré by bolo spôsobilé
vyvolávať negatívne konanie obvineného.
U D. D. L. sa toho času prejavuje tzv. syndrón týranej osoby v reziduálnych, zbytkových znakoch. Počas

manželstva bol plne rozvinutý. Teraz pretrvávajú reziduálne prejavy posttraumatickej stresovej poruchy,
psychického charakteru, ktoré by mohli byť zapríčinené konaním bývalého manžela A. B..
Konanie, ktorého sa mal dopúšťať A. B. voči D. D. L. zanechalo stopy a následky na jej psychike.
Pokiaľ ide o posttraumatickú stresovú poruchu vychádzal z údajov z pred troch rokov. Je zrejmé, že
poškodená je citlivá povaha. Môže sa to prejavovať individuálne. Aj dnes sme svedkami precitlivosti

a rozcítenia sa.
Pokiaľideosyndrómtýranejosoby,ideoprávnickytermín,niejetomedicínskyanipsychologickýtermín.
Tento termín je uvedený myslím, že v § 208.
Aj keď nie je predmetom jeho posudku u obžalovaného ide o muža so žiarlivostnými sklonmi.
Obžalovaného nevyšetroval, k tomuto záveru došiel z popisovaného skutku.
Pokiaľ ide o prejavy posttraumatickej stresovej poruchy k týmto dospel na základe pozorovania,

interpretácie,zážitkovasamotnéhovyšetreniapoškodenej.Počasvyšetreniasaopakovane9krátvrátila
k týmto skúsenostiam, udalostiam. Vzhľadom na povahové vlastnosti poškodenej jej dnešné správanie
na HP považuje za bežné. Nepovažuje ho za hysterické a teatrálne.
Na otázku obhajkyne: kde ste vykonali vyšetrenie poškodenej, odpovedal: na Okresnom riaditeľstve PZ
Čadca. Nepamätá si, v ktorej kancelárii to bolo. Nikto iný pri vyšetrení nebol. Je dôchodca, nemá vlastnú

ambulanciu.

Obhajkyňa k znaleckému posudku uviedla, že 29.01.2019 bola študovať spis o čom je aj záznam,
pričom v spise sa nachádza úplne iný znalecký posudok, ktorý má 22 strán aj s vyúčtovaním. Tento ZP
nemal pečiatku, ani nebol podpísaný. Keďže znalec nemá svoju vlastnú ambulanciu má zato, že ZP bol

vypracovaný, resp. napísaný policajtom alebo zapisovateľkou na OR PZ.

Znalec ďalej uviedol, že ROR je najdokonalejšie vyšetrenie osobnosti človeka.
Pokiaľ ide o vyšetrenie HAWIE ide o vyšetrenie rozumových schopností a intelektu.
Otázky a odpovede poškodenej nie sú uvedené v ZP, pretože ide o odborné tajomstvo.

Pokiaľ ide o posttraumatickú poruchu, ako je uvedené, sú vedľajšie fenomény ako sú panva, chrbtica,
miecha, na základe tohto je vidno túto poruchu.

Na otázku obhajkyne: Myslíte, že otázka: „máte aj niekedy aj také záblesky pred očami akoby z filmu
z tých zážitkov s exmanželom?“, na základe tejto ste zistili tvz. flasch backy som neuniformné obsahy,

znalec uviedol: toto je bežná otázka.

Podľa názoru obhajkyne ide o navádzaciu otázku.

Pokiaľ ide o otázku na str. 15 ZP, „čo máte nové vo svojom živote“, znalec uviedol: vychádzal som

z vyšetrenia, ide o psychotraumatizáciu v predošlom manželstve. K tomu, že išlo o predchádzajúce
manželstvo a nie o manželstvo, v ktorom bola poškodená v čase vyšetrenia už 3 roky, som dospel
psychologickým vyšetrením.
Pokiaľ v ZP uvádza, že emocionalita je vyvážená, ako uviedol, správanie na dnešnom hlavnom
pojednávaní sa môže stať, je to normálne.

Pokiaľ ide o hodnotenie osoby obžalovaného, vyhodnocoval údaje zo spisu, obžalovaného nevyšetroval.

Znalkyňa D. H. M. na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch znaleckého posudku č. 2022/44,
podľa ktorého aktuálna úroveň intelektových schopností obvineného sa pohybuje v populačnej normy,
konkrétne v pásme horného priemeru v rámci populačnej normy – 104 IQ. Má tendencie k znižovaniu

svojej zodpovednosti a podielu za konflikty, za svoje správanie, avšak bez podstatného skresľovania.
Jedná sa osobnosť hyperprotektívnu, pomerne zrelú, samostatnú, nezávislú, egocentrickú, ale
aj senzitívnu, zraniteľnú. K povinnostiam pristupuje zodpovedne, spoľahlivo, je schopný prebrať
zodpovednosť aj za druhých. Je skôr introvertne orientovaný, nevyhľadáva širokú spoločnosť, nemá rád
okolo seba veľa ľudí, skôr mu vyhovuje komorné prostredie. Toto vyžadoval aj od svojej exmanželky, aj

keď na jednej strane prezentoval, že jej nezakazoval stretávať sa s blízkymi, či s kamarátkami, avšak
vzápätí dodal, že aj tak nemala kamarátky, len jednu ku ktorej spolu chodili.
Obvinený nie je konfliktný, ani dráždivý, vo svojej podstate nemá rád napätia, konflikty. Nie je dráždivý
ani agresívny voči druhým.Je možné konštatovať, že sa jedná o matrimoniálny konflikt pri inkompatibilite pováh oboch manželov
ako aj ich aktuálnych priorít v danej etape ich života, a následne obojstrannom mnestnaní tohto konfliktu,
ktorý spustil situačné vzájomné manipulácie, obvinenia, nezáujme ponúkať a prijímať kompromisné

návrhy a riešenia. Tieto faktory sa začali stávať problémom, vytvárali napätie medzi manželmi, spúšťali
žiarlivecké pocity, častejšie sa objavovali konflikty. Stupňoval sa emočný chlad, práca ich začala
rozdeľovať, nie spájať. Emočne a pracovne sa vzďaľovali.
K znaleckému posudku A. N. v ktorom uvádza, že v prípade obžalovaného ide o žiarlivého manžela
s anomálne frukturovanou osobnosťou sa nevie vyjadriť. Pokiaľ je uvedené, že osoba obžalovaný je

citovo chladná a mamonárska a odcudzená k citom, jeho správanie v situácii, keď manželke zomierala
babka, je vrcholom ľudského cynizmu, k tomuto sa ja nevie vyjadriť, ho vyšetrila. Vyšetrila obžalovaného
psychologicky – diagnosticky, kolega ho nevyšetroval. Nevyjadruje sa a nerobí závery k osobám, ktoré
nevyšetrí.
Pokiaľ ide o maladaptívne správanie znamená to že mnohé sociálne situácie nerieši otvoreným
spôsobom, ostáva ticho, druhá osoba to môže pociťovať negatívne, keby bol otvorenejší, komunikoval,

riešil situáciu, druhá osoba by to mohla vnímať inak. Maladaptívne správanie, ktoré je popísané, nemôže
byť spúšťačom postraumatickej stresovej poruchy v tomto konkrétnom prípade osobnosti obžalovaného.
Nie u každej ženy sa hneď spustí postraumatická stresová porucha, keď je nejaké napäté rodinné
prostredie a vzťahy.

Nakoľko znalci vo svojich posudkoch a výpovediach uviedli diametrálne odlišné závery, súd pristúpil ku
konfrontácii znalcov.

Znalec A. F. N. uviedol, že bol prítomný pri výsluchu poškodenej na kameru, aj ju vyšetril. Jej údaje boli
súdržné neodlišovali sa s údajmi z vyšetrovacieho spisu. Vzhľadom na dlhoročnú prax preto konštatoval

osobnosť obžalovaného tak, ako je uvedené v posudku. Pokiaľ ide o postraumatickú poruchu, táto sa
môže prejaviť aj po niekoľkých rokoch, ako príklad uviedol vojakov z vojny v Perzskom zálive, kde sa
prejavila až po štyroch rokoch. Ako príklad uviedol, že poškodená mu pri vyšetrení povedala, že na ňu
obžalovaný žiarlil napr. tým spôsobom, že keď išli po ulici niekto ju pozdravil, obžalovaný jej vyčítal, že
sa naňho usmiala, podozrieval ju, čo s tou osobou mala a pod., čo sa však nezhoduje s skonštatovaním

znalkyne, ktorá uvádza, že u obžalovaného prevládalo maladaptívne správanie, pričom môže byť toto
správanie aj neadekvátne.

Znalkyňa D. H. M. k výpovedi znalca A. F. N. uviedla, že žiarlivostné scény boli vzájomné, žiarlila na
zamestnankyne, z vyšetrenia obžalovaného vie, že mala žiarliť na zamestnankyne, napr. keď mu prišla

nejaká SMS.

Znalec A. N. uviedol, že má zato, že v záveroch sa s D. M. približujú. Vo výpovediach poškodenej je
všetko anamnesticky podchytené, o čom svedčí aj rozsudok KS, má zato, že nepustiť manželku na
pohreb babky je cynické. Znalec uvádza, že skutočnosť, že obžalovaný poškodenú nepustil na pohreb

svojej babky vyplýva zo zápisníc z výsluchu, ktorá bola robená aj na kameru. Javí sa mu to klinicky
v negatívnom svetle, z vykonaných dôkazov sa mu spája mozaika.

Znalkyňa D. H. M. uviedla, že tiež čítala celý spisový materiál, vrátane výpovede jej sestry, nejaví sa jej
to tak jednostranne, skôr za dôležitejšie považuje, ako uviedla v odpovedi na otázku č. 7, že sa jednalo

o matrimoniálny konflikt – manželský konflikt pri rozdielnosti pováh a ich aktuálnych priorít v danej etape
života.

Znalec A. N. uviedol, že takáto situácia samozrejme nemôže byť posudzovaná jednostranne, poukázal
však na to, že obžalovaný už bol rozvedený, jedenkrát už v manželskom spolužití zlyhal, treba tu

prihliadať aj na túto skutočnosť.

Znalkyňa D. H. M. uviedla, že sa k tomuto nevie vyjadriť, v spisovom materiály sa nenachádzali
informácie, prečo sa prvý krát rozviedli.

Znalec A. N. uviedol, že sa pýtal poškodenej z akého dôvodu sa obžalovaný rozviedol s prvou
manželkou, odpovedala mu, že sa o to nestarala, čo je na škodu poškodenej, má zato, že by si toto
mali manželia povedať.Znalkyňa D. H. M. uviedla, že správanie by sa malo zhodovať vo vzťahu k manželke a k iným osobám.
Manipuláciu vedia zistiť, teda to, že osobnosť nie je sama sebou, že sa správa pred znalcom inak, ako
pred ostatnými.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, z ktorých mal preukázané nasledovné.

Zo zápisnice o pojednávaní vo veci Okresného súdu Čadca 9Pc/2/2017 zo dňa 05.04.2017 (č.l. 10)
vyplýva, že obžalovaný uviedol, že pokiaľ ide o zamknutie v byte, tak sa stalo, že sa dohodli, že ak

nepôjde do roboty, tak sa nepôjde ani baviť. Teda sa s ňou zamkol v byte, nebola tam sama. Povedal
jej, že ak nepôjde do práce, nepôjde sa ani baviť.

Poškodená uviedla, že od obžalovaného videla za celý čas jednu výplatu a to 500 €, čo bolo ešte v čase,
keď neboli manželia. Prehovoril ju, že keď sú spolu, že si môže vziať, kedy bude potrebovať, k tomu
však nikdy nedošlo.

Obžalovaný potvrdil, že poškodená nič nedostávala, pretože boli dohodnutí, že všetko bude platiť on.

Manželstvo obžalovaného a poškodenej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa
05.04.2017, sp. zn. 9Pc/2/2017 (č.l.15).

Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou D., G. ako zamestnávateľom a D. M. ako
zamestnancom vyplýva, že bola dohodnutá mzda v sume 307,70 € brutto s výplatným termínom 15.
deň v mesiaci (č.l. 19).

Výpoveďou zo dňa 30.06.2016 poškodená vypovedala nájom nebytových priestorov ku dňu 15.07.2016

z dôvodu, že stratila spôsobilosť k prevádzkovaniu živnostenského oprávnenia (č.l. 20). Nájomnou
zmluvou zo dňa 23.08.2012 prenajímateľ G. G., F. prenajal D. B. nebytové priestory nachádzajúce sa
na 1. nadzemnom podlaží OC. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.07.2017 (č.l. 23).

Poškodená si dňa 20.12.2014 vzala úver vo výške 4.900,- € s mesačnou splátkou 76,55 € (č.l. 30).

Nájomnou zmluvou zo dňa 26.09.2013 A. E. a F. E. prenajali D. B. trojizbový byt, ktorý sa nachádza
v dome rezidencia D. A.. Nájomné predstavovalo sumu 370,- € mesačne vrátane služieb a energií.

Na fotografiách (č.l. 54 – 81) je zachytená poškodená pri mori, v prírode, spoločne s rodinou a tiež

obžalovaným. Taktiež s inými osobami ženského pohlavia.

Na č.l, 82 až 130 sú faktúry a bločky predložené obžalovaným. Z týchto je zrejmé, že boli platené aj
veci, ktoré sú potrebné pre ženu (šperkovnica, parfumy, športové oblečenie, kabelka, vlasový styaler,
elektronické natáčky, súprava na úpravu obočia a pod. )

Podľa výpisov z účtu (č.l. 179) na účet boli prijímané rôzne platby, platilo sa z neho nájomné, okrem toho
boli aj ďalšie platby (napr. OMV, OC Terno, TS HYP), boli vykonané výbery a odoslané platby.

Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.07.2016 bol ukončený pracovný pomer medzi

spoločnosťou D., G. a D. B..

Z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol 4 krát priestupkovo riešený Mestskou
políciou (parkovanie), jedenkrát bol uznaný z priestupku prekročenie rýchlosti v obci a jedenkrát pre
predchádzanie.

Z odpisu z registra trestov GP SR je zrejmé, že obžalovaný dvakrát stál pred súdom, naposledy v roku
2008, v oboch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Poškodená si dňa 22.09.2022 uplatnila nárok na nemajetkovú ujmu v sume 20.000,- € (č.l. 413).

Emailom zo dňa 10.03.2019 poškodená navrhla obžalovanému mimosúdne majetkové vysporiadanie
(BSM), pričom navrhla, aby jej obžalovaný vyplatil 300.000,- €. V prípade, ak nedôjde k dohode,upozornila obžalovaného, že v prípade súdneho konania jej bude priznaná kompenzácia až 400.000,-
€ ako aj trovy konania.

Z potvrdenia Prima Banky (č.l. 426) vyplýva, že poškodená si vzala v banke dva spotrebné úvery a to
dňa 20.12.2014 v sume 4900,- € a dňa 04.10.2019 v sume 3500,- €.

Obhajkyňa predložila súdu znalecký posudok znalca A. F. N. č. 48/2019 vo veci ČVS:ORP-440/1-VYS-
CA-2019 a sťažnosť na činnosť znalca zo dňa 21.09.2022.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 9Pc/2/2017 vyplýva, že manželstvo obžalovaného
apoškodenejbolorozvedenérozsudkomOkresnéhosúduČadcazodňa05.04.2017sp.zn.9Pc/2/2017.

Podľa pripojeného spisu OR PZ Čadca ČVS:ORP-510/1-VYS-CA-2019 bolo vedené trestné konanie pre
prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zák. Trestné konanie bolo zastavené

podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Súd po vykonanom dokazovaní obžalovaného A. B. oslobodil podľa § 285 písmeno b) Trestného
poriadku spod skutku uvedeného v obžalobe prokurátorky Okresnej prokuratúry Čadca sp. zn. Pv
531/19/5502 v celom rozsahu, pretože skutok nie je trestným činom. Súd vychádzal pri svojich právnych

úvahách v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ a tiež v zmysle § 2 odsek 12
Trestného poriadku, keď súd starostlivo zvážil všetky získané a vykonané dôkazy a tieto jednotlivo i
vzájomnom súhrne vyhodnotil.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e), ods. 3 písm. d) Tr. zák. kto blízkej osobe alebo osobe,
ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie

alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v

odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. c) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po
dlhší čas,

Predovšetkým je potrebné uviesť, že znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby sú naplnené len

vtedy, ak páchateľ týra osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie. Podľa ustálenej
súdnej praxe a platnej judikatúry týranie je také zlé zaobchádzanie s osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším
stupňom hrubosti, bezcitnosti a určitou vytrvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie, teda
ide o telesnú alebo duševnú bolesť, ktorá ovplyvňuje obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvá
celkom krátky, prechodný čas.

Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo
výchove, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti alebo bezohľadnosti. Vyznačuje sa určitou
trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré takáto osoba vzhľadom na jeho
hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie. Trvalosť páchateľovho konania je
nutné posudzovať v závislosti od intenzity zlého zaobchádzania.

Predpokladom trestnosti činu je, aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené fyzické
utrpenie alebo psychické utrpenie niektorou z foriem, ktoré predpokladá zákon. Nevyžaduje sa, aby
u zverenej osoby vznikli následky na zdraví..

Vzhľadom k tomu, že už týranie je zlé zaobchádzanie, ktoré sa vyznačuje určitým trvaním, musí sa pri
páchaní takéhoto činu po dlhšiu dobu jednať o dobu trvania rádovo v mesiacoch. V súvislosti s tým treba
zdôrazniť, že čím menej intenzívne bude týranie, tým dlhšiu dobu bude musieť také zlé zaobchádzanie
trvať, aby sa mohlo jednať o naplnenie tejto okolnosti podmieňujúcej vyššiu trestnú sadzbu a naopak.V prípade týrania blízkej a zverenej osoby takmer vždy je na jednej strane výpoveď poškodenej, ktorá
by mala usvedčovať obžalovaného a na druhej strane výpoveď obžalovaného, ktorý skutok (skutky)
popiera. Ďalšími dôkazmi sú zväčša sprostredkované výpovede svedkov, ktorým sa poškodená osoba

zdôverila a taktiež znalecké posudky, ktoré by mali vyhodnotiť hodnovernosť tak obžalovaného ako aj
poškodenej. Inak tomu nie je ani v tomto prípade.

V prejednávanom prípade boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní okresným
súdom vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Na jednej strane výpoveď

poškodenej D. D. L., ktorá obžalovaného usvedčovala z nenásilného konania, ktoré však pociťovala ako
príkorie, majúc za to, že konaním obžalovaného došlo k psychickému týraniu a to tým spôsobom, že
mal poškodenú ponižovať, pohŕdať ňou, neustále ju sledovať, vyvolávať v nej strach a stres, násilne
ju izolovať, bezdôvodne jej odopierať oddych a spánok, odopierať jej osobnú starostlivosť a hygienu
a obmedzovať ju v užívaní majetku, ktorý má právo užívať. Na druhej strane výpoveď obžalovaného
A. B., ktorý takéto konanie popiera. Poškodená sa s takýmto zaobchádzaním mala zdôveriť rodine a to

konkrétne D. K. J., H. M., J. M. a kamarátovi D. A. E..
Z vykonaného dokazovania, mal súd jednoznačne preukázané, že vzťah medzi obžalovaným
a poškodenou sa zhoršili z dôvodu pracovnej vyťaženosti obžalovaného, ktorý takmer všetok svoj čas
venoval práci s mobilnými telefónmi.
Po vykonaní rozsiahleho dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že vykonaným

dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný naplnil zákonné znaky zločinu týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) písm. e), ods. 3 písm. d) Tr. zák., teda že by týral
blízku osobu (poškodenú) spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou a iným správaním,
ktoré ohrozuje jej psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, odopieraním

nevyhnutnej osobnej starostlivosti a hygieny, neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku,
ktorý má právo užívať a takto mal konať po dlhší čas.
Pokiaľ ide o skutok, že - ako jediný konateľ jej zamestnávateľa jej nevyplácal mzdu, ak potrebovala na
niečo peniaze, musela si od neho vyprosiť alebo požičať od rodinných príslušníkov, pričom v roku 2014
bola nútená si vziať pôžičku na základné životné potreby, sústavne jej odopieral prístup k spoločným

finančnýmprostriedkom,ktorézamykaldotrezoru,rozhodovaloveciach,ktorésmelakúpiť,znákupného
košíkajejvyhadzovalpotraviny,ktorénepovažovalzapotrebné,nechaljustáťvradepripokladnisplným
košíkom s tým, aby zaplatila, hoci vedel, že nemá žiadne finančné prostriedky, pričom sa na tom zabával,
o tomto skutku bolo konané a rozhodnuté v konaní OR PZ Čadca ČVS:ORP-510/1-VYS-CA-2019, kedy
bolo zastavené trestné stíhanie. Z výpovedi obžalovaného a poškodenej vyplýva, že o nákupy sa staral

obžalovaný, pričom peniaze, ktoré jej chodili na účet ako mzda boli používané na nájom ich spoločného
bytu. Z pracovnej zmluvy je zrejmé, že poškodená si so spoločnosťou D., G. dohodla mzdu vo výške
307,70 € brutto, z výpisov z účtu mal súd preukázané, že na účet poškodenej boli vykonávané mesačné
vklady v sumách 350 € a viac a taktiež je zrejmé, že z tohto účtu okrem uhrádzania nájomného boli
vykonávané aj iné platby a to aj bežné nákupy.

Súd má za to, že poškodená mohla kedykoľvek ukončiť pracovnoprávny vzťah, čo aj urobila dňa
28.07.2016, pokiaľ považovala mzdu za nedostatočnú, avšak podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy bola
dohodnutá mzda v sume 307,70 € brutto a teda mzda jej bola posielaná vyššia ako bola zmluvne
dohodnutá.Niejetedanamiestekonštatovať,žebyobžalovanýakokonateľzamestnávateľaneuhrádzal
mzdu poškodenej. Je bežné, že v manželskom spolužití jeden manžel zarába viac ako druhý, potom je

na dohode manželov, aké výdavky uhrádza jeden z manželov a aké náklady uhrádza druhý z manželov,
taktiež je bežné, že pokiaľ jeden z manželov nemá dostatok finančných prostriedkov, požiada druhého
manžela, aby mu (jej) finančné prostriedky poskytol.
V danom prípade nedošlo medzi obžalovaným a poškodenou k vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a teda nie je zrejmé, aký spoločný majetok počas manželstva nadobudli. Je

však zrejmé, že obžalovaný založil spoločnosť pred uzavretím manželstva (z výpovede obžalovaného
aj poškodenej vyplýva, že sa zoznámili tak, že poškodená chcela pracovať v spoločnosti obžalovaného)
a teda obchodná spoločnosť s určitosťou do BSM nepatrila.
Súd nespochybňuje, že poškodená pociťovala žiadanie manžela o finančné prostriedky ako príkorie,
avšak na druhej strane neurobila nič preto, aby zarobila viac finančných prostriedkov a to zmenou

zamestnania, v ktorom by dosahovala vyšší príjem.
Obžalovanému je kladené za vinu, že - potom ako prevádzka v Ostrave, ktorá bola evidovaná na D.
D. L. začala byť stratová, podmieňoval platby za nájom nebytových priestorov, v ktorých sídlila, jej
poslušnosťou a vytváral tak jej závislosť na ňom, obmedzoval ju v slobodnom rozhodovaní.V danom prípade má súd za to, že poškodená si podnikaním chcela zlepšiť svoju finančnú situáciu
a nebyť závislá na mzde, ktorú jej vyplácala spoločnosť obžalovaného. Podnikaním sa rozumie sústavná
činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom

dosiahnutia zisku.
Pojem podnikanie upravuje § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník .
Súduniejezrejmé,akýmspôsobommalobžalovanýobmedzovaťpoškodenúvslobodnomrozhodovaní.
Zmluvu o prenájme obchodných priestorov podpísala poškodená, táto prevádzka bola vedená na jej
živnosť a nájomná zmluva jasne a zreteľne uvádza možnosti skončenia nájomného vzťahu. K ukončeniu

nájomného vzťahu aj došlo výpoveďou zo dňa 30.06.2016.
Ako je uvedené vyššie podnikanie je na vlastnú zodpovednosť a nie vždy v podnikaní podnikateľ
dosahuje zisk a teda, ak prevádzka v obchodnom centre v Ostrave bola stratová, poškodená mohla
kedykoľvek podnikanie ukončiť a tým aj nájomnú zmluvu.

Obžalovaný mal – brániť poškodenej užívať spoločné motorové vozidlo, nemala kľúče od bytu.

Obžaloba nezabezpečila do spisu o aké motorové vozidlo sa má jednať, či toto motorové vozidlo
nadobudli počas manželstva, alebo išlo o firemné motorové vozidlo. Je však zrejmé a to jednak
z výpovedí obžalovaného a poškodenej, ale taktiež z výpovede svedka H. M. – brata poškodenej, že
poškodená sa bála šoférovať a aj keď poškodenej obžalovaný kúpil motorové vozidlo, toto používal on
a vozil poškodenú napr. do školy.

Pokiaľ ide o kľúče od bytu, z nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomcom bytu bola poškodená, ktorá aj
prevzala kľúče od bytu a teda pokiaľ by bol iba jeden kľúč od bytu, mohla si kedykoľvek dať urobiť kópiu
kľúču a tento využívať.
Sama poškodená vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný jej povedal, že vymenil
zámky v byte a nemohla sa reálne dostať do bytu. Je teda zrejmé, že poškodená mala kľúč od bytu,

pretože ak by ho nemala, zbytočne by obžalovaný menil zámky, keďže podľa tvrdenia poškodenej mal
kľúč od bytu iba obžalovaný.

Taktiež je obžalovanému kladené za vinu, že poškodená bez jeho súhlasu nemohla opustiť byt, ísť
s kamarátkami na kávu, k rodinným príslušníkom.

Vykonaným dokazovaním a to najmä výpoveďou poškodenej, jej rodinných príslušníkov otca J. M.,
sestry D. K. J. a brata H. M. bolo preukázané, že poškodená rodinných príslušníkov bežne navštevovala,
k týmto ju doviezol aj obžalovaný, alebo prišla taxíkom. K sestre D. K. J. chodila viackrát do týždňa, aby
sa pohrala so synovcom. Sama poškodená uviedla, že k sestre chodievala v čase keď obžalovaný spal
a teda si nemusela pýtať od neho povolenie, taktiež je zrejmé, že mala možnosť opustiť spoločný byt

a teda podľa názoru súdu nedochádzalo k tomu, že by obžalovaný zakazoval poškodenej opustiť byt
bez jeho súhlasu. Sama poškodená vo výpovedi uviedla, že často odišla z bytu, keď obžalovaný spal.
Pokiaľ ide o údajné zakazovanie usmievať sa na iných, v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané,
že k takémuto konaniu došlo. Naopak z fotografií predložených obžalovaným vyplýva, že poškodená sa
na týchto usmieva, na niektorých je vyzývavo oblečená. Taktiež má súd za to, že v partnerskom vzťahu

sa môžu vyskytnúť okamihy, kedy jeden partner na druhého žiarli, súd v takejto žiarlivosti nevidí nič
trestné.
Obžalovaný mal rýchlo a agresívnou jazdou motorovým vozidlom zámerne vyvolávať v poškodenej
strach a stres. Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný takto jazdil opakovane,
mal mať zadržaný vodičský preukaz, dokonca jedenkrát mali obžalovaného naháňať policajti, pričom

zastavil, až keď za nimi išli ,,na majákoch“. Obžaloba nezabezpečila do spisu evidenčnú kartu vodiča
a z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol jedenkrát priestupkovo potrestaný pre prekročenie
rýchlosti v obci. Vec bola skončená napomenutím. (ide však o priestupky od 22.03.2017).
Aj rýchla jazda môže vyvolať u poškodenej strach a stres, naviac, keď z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že poškodená mala strach šoférovať, nechala sa voziť, či už obžalovaným , bratom alebo

taxislužbou. Aby mohlo byť takéto konanie kvalifikované ako týranie, muselo by ísť o opakované, dlhšie
trvajúce správanie sa obžalovaného v cestnej premávke, ktoré by bolo spôsobilé privodiť strach a stres.
Pokiaľ ide o skutok, že mal vyžadovať dennú prítomnosť poškodenej na pracovisku do neskorých
nočných hodín, podľa názoru súdu ide o pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy. Avšak
aj z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede poškodenej je preukázané, že poškodená nie vždy

bola na pracovisku do nočných hodín, sama uviedla, že bola aj dlhodobo PN. Poškodená mala možnosť
zmeniť zamestnanie, pokiaľ jej nevyhovovala pracovná doba a výška mzdy.
Pokiaľ ide o vykonávanie potreby do fľaše, evidentne na prevádzke neboli toalety. Súdu nie je zrejmé,
akým spôsobom vykonávali potrebu zamestnanci na pracovisku, ako je však z výpovede obžalovaného,poškodenej a svedka H. M., v blízkosti tejto prevádzky bola druhá prevádzka, v ktorej toalety boli
a poškodená mohla ísť vykonať potrebu do tejto prevádzky.
Obžalovaný mal bezdôvodne zamykať poškodenú v byte. Poškodená na hlavnom pojednávaní

vypovedala, že po tom, ako odišla k rodičom a odmietla sa vrátiť do práce, obžalovaný jej povedal, že
vymenil zámky v byte a nemohla sa reálne dostať do bytu. Je teda zrejmé, že poškodená mala kľúč od
bytu. Sám obžalovaný potvrdil, že sa stalo, že sa zamkli v byte, keď boli spolu.
Pokiaľ došlo k takémuto konaniu obžalovaného, teda, že by bezdôvodne zamkol poškodenú v byte a táto
by nemala možnosť sa z bytu dostať, nešlo by o trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, ale o trestný

čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Tr. zák.
Obžalovaný mal v presne nezistený deň v roku 2015 poškodenú zamknúť v predajni, a nechcel ju
pustiť rozlúčiť sa s umierajúcou babkou, pričom tak urobil, až keď začala zhadzovať tovar v predajni.
Poškodená mala vtedy telefonovať so sestrou svedkyňou K. J.. Pre súd je zarážajúce, že nie je
presnejšie určený dátum, kedy malo ku skutku dôjsť, pričom poškodená by podľa názoru súdu mala
vedieť aspoň mesiac, v ktorom zomrela babka. Pokiaľ k takémuto incidentu došlo, súd ma za to, že

nejde o trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, ale mohlo by ísť o trestný čin obmedzovania osobnej
slobody.

Je zrejmé, že v prípade obžalovaného ide o osobu, u ktorého na ,,prvom mieste“ je firma a práca
s ňou spojená. Je síce faktom, že správanie obžalovaného voči poškodenej mohlo presiahnuť rámec

normálneho spolužitia v rodine, keď bola pre neho najdôležitejšia práca a podnikanie, kedy na úkor
pracovných povinností zanedbával manželstvo a naviac vyžadoval od poškodenej, aby mu s prácou
a podnikaním pomáhala aj nad rámec pracovných povinností vymedzených v pracovnej zmluve a taktiež
nad rámec pracovného času. Na druhej strane, je zrejmé, že poškodená očakávala od spolužitia
s obžalovaným niečo iné ako neustále pracovné povinnosti, ako je však uvedené vyššie, išlo o pracovno-

právny vzťah.
Pre súd je taktiež zarážajúce, že poškodená podala trestné oznámenie s odstupom viac ako 2 roky
od rozvodu manželstva a po bezprostredne po tom, ako požadovala od obžalovaného majetkové
vyrovnanie v sume 300.00,- €. Takéto konanie poškodenej je minimálne špekulatívne.

Po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov nebolo spoľahlivo preukázané, že súdeným
skutkom bola naplnená skutková podstata zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.
Podľa názoru súdu, o čom svedčí aj ich výpovede na hlavnom pojednávaní v ich prípade ide o vysoké
pracovné zaťaženie obžalovaného, ktoré s ním zdieľala poškodená, striedali sa obdobia lepšieho
spolužitia s obdobiami horšími, vyskytli sa často aj hádky, najmä v súvislosti s prácou v obchodnej

spoločnosti a tiež so spôsobom jazdy obžalovaného v motorovom vozidle. V tomto smere súd poukazuje
na tú skutočnosť, že aj iné vzťahy prechádzajú lepšími a horšími obdobiami, pokiaľ krízové situácie
prerastú do neúnosnej miery je na mieste odlúčenie a nestretávanie sa. V danom prípade však
poškodená aj odišla od obžalovaného, keď bývala u svojich rodičov, avšak po čase sa k obžalovanému
vrátila.

Naviac, poškodená bezprostredne po rozvode s obžalovaným nadviazala ďalší vzťah a uzavrela ďalšie
manželstvo. Podľa názoru súdu, žena, ktorá si mala prechádzať dlhodobým ponižovaním a týraním po
tom, ako sa z takéhoto vzťahu dostane ,,neskočí hneď do náruče iného muža“.

Súd sa pozastavuje nad konštatovaním znalca psychológa, ktorý vo svojom posudku uviedol, že

poškodená bola v rámci žiarliveckých scén systematicky vypočúvaná, podozrievaná a bezdôvodne
osočovaná. Poškodená bola zo strany exmanžela tak manipulovaná, že sa stala v konečných štádiách
jeho bezmocným majetkom, otrokyňou a vazalom. Bola v bezvýchodiskovej situácii a chcela spáchať
samovraždu.
Osoba exmanžela je citovo chladná, mamonárska a odcudzená medziľudským vzťahom a citom. Jeho

spávanie v situácii, keď manželke zomierala jej babka, na ktorú bola naviazaná, je vrcholom ľudského
cynizmu.
Zo strany znalca ide buď o zjavné nepochopenie znaleckého psychologického dokazovania a zásady
voľného hodnotenia dôkazov (dôkazy hodnotí orgán činný v trestnom konaní a súd, nie znalec) alebo
cielené deformovanie hodnotenia dôkazov, ako v tomto prípade. Kompetenciou znalca psychológa je

pritom iba vyhodnotiť osobnosť hodnotenej osoby, jej vlastnosti a možné konfabulačné tendencie a nie
určovať, či je nejaká výpoveď dôveryhodná alebo nedôveryhodná (pravdivá, či nepravdivá). Znalec
nesmie hodnotiť dokazovanie a už vôbec nie sa zaoberať otázkami, ktoré mu neboli dané ako v danom
prípade, keď hodnotil osobu obžalovaného bez toho, aby ju vyšetril, konštatovanie znalca, že poškodenábola v rámci žiarliveckých scén systematicky vypočúvaná, podozrievaná a bezdôvodne osočovaná,
bola zo strany exmanžela tak manipulovaná, že sa stala v konečných štádiách jeho bezmocným
majetkom, otrokyňou a vazalom. Bola v bezvýchodiskovej situácii a chcela spáchať samovraždu, nie je

namieste.Znalecniejeorgánomčinnýmvtrestnomkonaníanesmiesavrámciznaleckéhodokazovania
vyjadrovať k vine, či nevine.

Súd dáva naviac do pozornosti znalecký posudok D. H. M. a jej výpoveď na hlavnom pojednávaní, ktorá
úplne znegovala vyjadrenia znalca A. F. N. k osobe obžalovaného.

Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosti, že skutok,
ktorýjepredmetomtrestnéhostíhania,jetrestnýmčinom.Tietopochybnostivšakajpovykonanídôkazov
a ich náležitom zhodnotení naďalej pretrvávajú.

Keďže pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní

azhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieťknáležitémuzisteniuskutkového
stavu,atovrozsahunevyhnutnomnaobjektívne,stavuvecia zákonuzodpovedajúcerozhodnutie,atiež
vzhľadom na skutočnosť, že vykonané dôkazy nijakým spôsobom nezmenili dôkaznú situáciu, okresný
súd rozhodol aplikujúc zásadu „in dubio pro reo“, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“
vyplývajúcu z ust. § 2 ods. 4 Tr. por., obžalovaného spod obžaloby oslobodil preto, že skutkový dej

uvedený v obžalobe sa síce stal, avšak vzhľadom na vyššie uvedené nenapĺňa znaky skutkovej podstaty
súdeného trestného činu (§ 285 písm. b) Tr. por.).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného ani poškodeného,
ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.