Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Svk/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200074
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5018200074.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci
žalobcu: D.. L. A., adresa trvalého pobytu: Z. X. XXXX, XXX XX A. Z. F., dátum narodenia: XX. T.
XXXX, zastúpený: JUDr. Ladislav Ščury, PhD. - advokát, sídlo: Mierová 1725, 022 01 Čadca, zapísaný
v Slovenskej advokátskej komore pod reg. č. 3853, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, ďalších
účastníkov konania 1. D. A., adresa trvalého pobytu: Z. X. XX, XXX XX A. Z. F., dátum narodenia: XX.
Q. XXXX, 2. D.. T. V., C.., adresa trvalého pobytu: Z. X. XX, XXX XX. A. Z. F., dátum narodenia: XX.
F. XXXX, 3. D.. A. V., adresa trvalého pobytu: Z. X. XX, XXX XX A. Z. F., dátum narodenia: XX. H.

XXXX, ďalší účastníci 2. a 3. zastúpení: JUDr. Miroslav Bachynec - advokát, sídlo: Podbiel 177, 027 42,
zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod reg. č. 819, 4. D.. P. Z., adresa trvalého pobytu: V. XX,
XXX XX A. Z. F., dátum narodenia: XX. T. XXXX, 5. D.. V. A., adresa trvalého pobytu: Z. X. XX, XXX XX
A. Z. F., dátum narodenia: X. P. XXXX, 6. Ing. Ján Kandrik - STAVPROJ, miesto podnikania: Neslušská
cesta 40, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 14 164 477, 7. GF-STATIK, s.r.o., so sídlom: Dlhá 88 B,
010 09 Žilina, IČO: 43 911 498, o kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov 2. a 3. proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline č. k. 31S/122/2020-117, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/122/2020-117 z 28. decembra 2022 sa zrušuje a vec sa
vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Postup pred orgánmi verejnej správy
1. Kysucké Nové Mesto (ďalej len „stavebný úrad“) vydalo stavebné povolenie č. j. Výst. 2762/2011-
An 1. júna 2012 (ďalej len „stavebné povolenie“) na stavbu: Oporné múry pri rodinnom dome v KNM.
Navrhovateľmi boli ďalší účastníci 2., 3.
2. Žalobca sa voči stavebnému povoleniu odvolal. Žalovaný v postavení odvolacieho orgánu listom
č. ObU-ZA-OVBP2/V/2013/00164 z 11. decembra 2013 oznámil žalobcovi, že sa v spise nenachádza

žalobcove odvolanie podané v zákonnej lehote. Tento list bol zrušený rozsudkom Krajského súdu v
Žiline (ďalej len „správny súd“) č. k. 21S/24/2014-87 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp. zn. 3Sžo/245/2015 z 26. apríla 2017 s právnym názorom, že
odvolanie žalobcu bolo podané včas.
3. Žalovaný sa následne po preskúmaní stavebného povolenia na základe odvolania žalobcu stotožnil s
prvostupňovým rozhodnutím. Rozhodnutím sp. zn.: OU-ZA-OVBP2-2017/042024/KRA z 15. decembra
2017 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2017 (ďalej len „správny

poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie zamietol.
II. Konanie pred správnym súdom
4. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnou správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej
len „správny súd“). Namietal v nej nesprávne právne posúdenie a nedostatočné zistenie skutkovéhostavu. Žalobca navrhol, aby správny súd rozhodnutie stavebného úradu ako nulitné zrušil. Alternatívne
navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím stavebného úradu a vec
vrátil na ďalšie konanie.

5. Správny súd rozsudkom sp. zn. 31S/18/2018 z 15. mája 2019 (ďalej len „rozsudok správneho súdu
č. 1) podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a g/ Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“)
zrušil rozhodnutie stavebného úradu spolu s rozhodnutím žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie
konanie. Podľa právneho posúdenia správnym súdom bolo zistenie skutkového stavu nedostačujúce
na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej

správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.
III. Konanie pred kasačným súdom
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu rozsudkom sp. zn. 4Sžk/24/2019 z 10.
septembra 2020 zrušil podľa § 402 ods. 1 SSP rozsudok správneho súdu č. 1 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Kasačný súd skonštatoval, že správny súd nekonal so všetkými účastníkmi konania. Preto
zaviazal pribrať do konania ďalších účastníkov konania 2. a 3. Zároveň uviedol, že rozsudok správneho

súdu č. 1 nie je dostatočne odôvodnený v časti, ktorá sa týka vyhodnotenia dostatočných podkladov
pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby a podmienky jej uskutočnenia, vrátane zodpovedania,
či sa jedná o jednoduchú stavbu.
IV. Pokračovanie konania pred správnym súdom
7. Správny súd rozsudkom č. k. 31S/122/2020-117 (ďalej len „rozsudok správneho súdu č. 2“) zrušil

rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP. Správny
súd uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie
skutkového stavu bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci. Podľa názoru správneho súdu orgány
verejnej správy pochybili v časti, v ktorej nevzali do úvahy pripomienky žalobcu, ktoré uplatnil pred
stavebným úradom 8. septembra 2011, pretože nemali byť podľa názoru stavebného úradu podané

včas. Ostatné žalobné body vyhodnotil správnych súd ako nedôvodné.
V. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
8. Ďalší účastníci 2. a 3. podali voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Namietali v nej,
že všetky nezákonnosti už boli vyriešené. Nebol preto dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného a
vrátenie veci na ďalšie konanie. Navrhli, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že

žalobu zamietne.
9. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa stotožnil s rozsudkom správneho súdu. Uviedol, že
Najvyšší súd už otázku včasnosti podaných námietok vyriešil v rozsudku sp. zn. 3Sžo/245/2015 z 26.
apríla 2017. Žalovaný však vo svojom rozsudku závery Najvyššieho súdu nerešpektoval. Navrhol, aby
správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. Ďalšia účastníčka 1. vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že nie je zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov sa kasačná sťažnosť podáva. Navrhla preto, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako
neprípustnú odmietol.
11. Ostatní účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.
VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)
preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11
písm. h/ SSP.
13. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa

vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
14. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná
kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou
a včas. Súdny poplatok za podanie kasačnej sťažnosti bol uhradený.
15. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho

rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.
16. Z administratívneho spisu vyplýva, tak ako konštatoval správny súd, že stavebný úrad listom z 5.
augusta 2011 oznámil začatie spojeného územného a stavebného konania na stavbu „Oporné múry pri
rodinnom dome v KNM“. Zároveň v tomto liste uviedol, že upúšťa od ústneho pojednávania a účastníci
konania môžu svoje námietky i pripomienky uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia

tohto listu. V predmetnom liste boli účastníci poučení, že pokiaľ v stanovenej lehote neoznámia svoje
stanoviská, bude sa podľa § 61 ods. 5 stavebného zákona v účinnom znení predpokladať ich súhlas so
stavbou. Nebolo sporné, a z doručeniek vyplýva, že predmetný list bol po dvoch neúspešných pokusocho doručenie žalobcovi uložený na pošte 12. augusta 2011. Žalobca si tento list prevzal 26. augusta 2011
a k stavbe sa vyjadril listom doručeným stavebnému úradu 8. septembra 2011.
17. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2017 ak nebol adresát

písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava,
doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň
a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte
a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch
dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o

uložení nedozvedel. Správny súd správne poukázal na skutočnosť, že lehotu na podanie námietok
treba posudzovať od momentu reálneho prevzatia listu žalobcom a nie od uplynutia fikcie doručenia
podľa citovaného ustanovenia. Uvedený právny názor totiž zaujal už Najvyšší súd v rozsudku sp. zn.
3Sžo/245/2015z26.apríla2017,kdepriposudzovanívčasnostiodvolaniavpredmetnejvecikonštatoval
prednosť fyzického prevzatia zásielky pred nastúpením fikcie doručenia od uloženia na pošte stanovenej
v § 24 ods. 2 správneho poriadku. Preto aj právny názor vyjadrený stavebnom povolení (s. 11 - 12)

o potrebe aplikácie fikcie rozhodnutia na oznámenie o začatí konania nemôže obstáť. Nie je totiž v
právnom štáte udržateľné, aby sa to isté ustanovenie - § 24 ods. 2 interpretovalo dvoma rôznymi
spôsobmi v závislosti od toho, aká listina je doručovaná. Pokiaľ Najvyšší súd v posudzovanej veci
skonštatoval, že pri podanom odvolaní má prednosť dátum fyzického prevzatia pred fikciou rozhodnutia,
takýto výklad musí platiť aj pri doručovaní oznámenia o začatí konania a každej inej listine, ktorá je

v konaní doručovaná. Vyjadrenie žalobcu tak bolo podané v stanovenej lehote stavebným úradom 7
pracovných dní.
18. Napriek uvedenému kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca po podaní svojho vyjadrenia
a vydaní stavebného povolenia predložil pomerne rozsiahle odvolanie spolu s viacerými prílohami, na
ktoré bolo reagované v rozhodnutí žalovaného. Žalovaný sa s týmto odvolaním pomerne rozsiahlo

vysporiadal vo svojom 23 stranovom rozhodnutí. Pokiaľ teda správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného
z dôvodu nevyhodnotenia pripomienok žalobcu, je potrebné prisvedčiť ďalším účastníkom 2. a 3. v tom,
že z rozsudku správneho súdu nie je zrejmé, aké konkrétne námietky by mali orgány verejnej správy
ďalej skúmať a posudzovať.
19. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom

rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Z predmetného
ustanovenia vyplýva, že žalovaný v postavení odvolacieho orgánu musí preskúmať celé stavebné
povolenie bez ohľadu na to, čo namietal žalobca v podanom odvolaní.
20. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadava s jednotlivými námietkami, tak ako ich žalobca
koncipoval vo svojom odvolaní. Pokiaľ správny súd postavil svoj rozsudok výlučne len na tom, že

žalovaný a stavebný úrad majú vyhodnotiť vyjadrenie žalobcu, ktoré bolo reakciou na oznámenie o
začatí stavebného konania, je možné predpokladať, že námietky vznesené v tomto vyjadrení budú
vyhodnotené spôsobom deklarovaným v rozhodnutí žalovaného. Žalobca mal totiž možnosť všetko, čo
namietal vo vyjadrení, uviesť aj v podanom odvolaní, čo s ohľadom na rozsah odvolania s najväčšou
pravdepodobnosťouajurobil.Žalobcamaltakvkonanípredsprávnymorgánommožnosťúčinnejobrany

prostredníctvom podaného odvolania, ktoré žalovaný preskúmal.
21. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, podľa ktorého správny súd
rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie ..., ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Kasačný
súd si je vedomý, že námietky vznesené vo vyjadrení žalobcu v prvostupňovom správnom konaní mali

byť posúdené, a teda prišlo k porušeniu jeho práv, avšak pokiaľ boli tieto námietky posúdené v rámci
odvolacieho konania v rozhodnutí žalovaného, neposúdenie námietok vo vyjadrení žalobcu nemalo
vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného.
22. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7Ssk/35/2021 z
21. septembra 2022, v ktorého bode 56 sa uvádza: v danom prípade účastník konania, ktoré mu bolo

začatie konania oznámené až v momente doručenia prvostupňového rozhodnutia, je oprávnený vyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, a to v rámci odvolacieho
konania, ktoré tvorí s prvostupňovým konaním jeden celok. Toto rozhodnutie bolo síce vydané podľa
iného procesného právneho predpisu (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v účinnom znení),
avšak citované závery sú použiteľné aj pre posudzovanú vec.

23. Prvostupňové správne konanie v spojení s odvolacím konaním tvoria jeden celok, a pokiaľ boli všetky
námietky žalobcu riadne posúdené v rámci odvolacieho konania, neposúdenie vyjadrenia žalobcu v
prvostupňovom konaní nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ správny súd vzhliadolv nevysporiadaní sa s vyjadrením žalobcu v prvostupňovom správnom konaní takú vadu, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, mal to uviesť.
24. Správny súd tak pri svojom posúdení nerešpektoval zásadu vyjadrenú v § 191 ods. 1 písm. g/ SSP,

podľa ktorej nie každé nesprávne vyhodnotenie a posúdenie listu účastníka v konaní pred orgánmi
verejnej správy môže zakladať dôvod zrušenia rozhodnutí orgánov verejnej správy. Kasačný súd dáva
do pozornosti aj princíp vyjadrený v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinnom znení, na ktorý
odkazuje § 5 ods. 1 SSP. Podľa tohto princípu ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmoch musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Pokiaľ

správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného len z dôvodu nevysporiadania sa s vyjadrením žalobcu v
prvostupňovom konaní bez toho, aby bližšie skúmal a pomenoval, v čom toto vyjadrenie mohlo mať
vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, konal v rozpore s týmto princípom. Tak ako kasačný súd
už uviedol, je totiž možné predpokladať, že pokiaľ námietky vyjadrené v odvolaní žalobcu sú zhodné
s námietkami uvedenými v jeho vyjadrení pred stavebným úradom, vec bude nanovo prejednaná s
rovnakými výrokmi, aké už raz orgány verejnej správy deklarovali vo svojich rozhodnutiach.

25. Kasačný súd z uvedených dôvodov vyhodnotil kasačnú námietku ďalších účastníkov 2. a 3. za
dôvodnú.
26. S názorom ďalšej účastníčky konania 1., podľa ktorého nie je zrejmé, z akých dôvodov a v
akom rozsahu sa kasačná sťažnosť podáva, sa kasačný súd nestotožnil. Podľa § 55 ods. 3 SSP sa
každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Z obsahu kasačnej sťažnosti je zrejmé, v čom kasační

sťažovatelia vidia nesprávne právne posúdenie veci.
VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
27.Podľa§462ods.1SSPakkasačnýsúdpopreskúmanízistídôvodnosťkasačnejsťažnosti,rozhodne
o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie alebo
konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí. Z dôvodu, že kasačný súd

vyhodnotil kasačnú sťažnosť za dôvodnú, rozhodol podľa tohto ustanovenia. Úlohou správneho súdu
bude v ďalšom konaní preskúmať, či v odvolacom konaní boli dostatočným spôsobom posúdené aj
námietky, ktoré boli vznesené žalobcom v jeho vyjadrení z 8. septembra 2011 a následne rozhodnúť.
28. O nároku na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania kasačný súd nerozhodol.
Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie

konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Podľa citovaného
ustanovenia tak o náhrade trov kasačného konania rozhodne správny súd.
29. Podľa § 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo
správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný

cestou Správneho súdu v Banskej Bystrici.
30. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.
Prvostupňové správne konanie v spojení s odvolacím konaním tvoria jeden celok, a pokiaľ boli všetky
námietky žalobcu riadne posúdené v rámci odvolacieho konania, neposúdenie vyjadrenia žalobcu v
prvostupňovom konaní nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia odvolacieho orgánu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.