Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 11, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-1T/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621010174
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4621010174.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v trestnej veci obžalovaného A. B.,

narodeného XX.XX.XXXX v C. D., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno
c) Trestného zákona s použitím § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom v Topoľčanoch dňa 11.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C. D.,

trvale bytom E., F. XXXX/X,
prechodne bytom E., G. B. XX,

o s l o b o d z u j e s a

spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch zo dňa 28.05.2021, sp. zn. Pv 391/19/4406 pre
skutok v nej kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c)
Trestného zákona s použitím § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,
že:

„dňa 29.05.2019, približne o 13.45 hodine v E. C. H. G. B. I. XXXX/XX, v budove spoločnosti B.
E. J., J., v jej administratívnych priestoroch najskôr vulgárne nadával poškodenej K. L. a následne
ju v kuchynke fyzicky napadol tak, že ju rukami udieral do ramena a chrbta a potiahol ju za vlasy,

vdôsledkučohopoškodenáK.L.,narodenáXX.XX.XXXXvE.,trvalebytomC.,I.XXX/XX,síceneutrpela
fyzické zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, avšak v dôsledku verbálneho a fyzického
útoku obžalovaného vznikla u poškodenej psychická ujma – adaptačná porucha, ktorá si vyžadovala
práceneschopnosť v trvaní od 30.05.2019 do 19.09.2019, pričom v dôsledku uvedenej psychickej ujmy
bola poškodená v období od 30.05.2019 do 24.09.2019 závažným spôsobom obmedzená v obvyklom
spôsobe života tým, že trpela úzkostným ladením s intrapsychickou tenziou, poruchou spánku s nočnými
morami, sociálnym stiahnutím, nadmernými úľakovými reakciami a vyhýbavým správaním,“

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodené: J. M., J. J. H. XX. N. X N. XX, XXX XX D. a
K. O. M., N., so sídlom P. XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, s ich nárokmi na náhradu škody odkazuje
na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany podala dňa 28.05.2021 obžalobu na obžalovaného A. B.
(ďalej len obžalovaný) pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného

zákona s použitím § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona.

Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného podľa § 252 odsek 2 Trestného
poriadku, pričom neakceptoval žiadosti o odročenie hlavného pojednávania z dôvodu zdravotného
stavu obžalovaného a to s poukazom na závery znaleckého posudku č. 3/2023 zo dňa 21.04.2023
znalca G. G. D., vrátane doplnku k nemu č. 2/2024 zo dňa 28.06.2024, v ktorých znalec opakovane

vyhodnocoval zdravotný stav obžalovaného konštatujúc, že zdravotná stav obžalovaného bol v danom
čase stabilizovaný a bezprostredne na živote ohrozený nebol, hoci v prípade jeho účasti na úkonoch
trestného konania toto riziko vylúčiť nemožno vzhľadom na vek a ochorenia, ktorými trpí a ktoré
signifikantne zhoršujú kvalitu jeho života, limitujú ho pri bežných aktivitách a potenciálne obžalovaného
na živote ohrozujú. Zo znaleckého posudku zároveň vyplýva, že nemožno očakávať výrazné zlepšenie

zdravotného stavu obžalovaného, nakoľko sa jedná o progredujúce ochorenia. Súd preto vykonal hlavné
pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného s poukazom na § 258 ods. 4 Tr, poriadku a za prítomnosti
jeho obhajcu.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania zo dňa 24.02.2021

(č.l. 118) postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku, výsluchom svedkyne poškodenej K. L.,
výsluchom svedkov O. M., Q. J. G., Q. I., G. N. R., B. S., A. B. nar. XXXX, Q. N. G., D. T., G. E., výsluchom
znalkyne G. U. J. ako aj oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní dňa 24.02.2021 spáchanie skutku poprel.
Uviedol, že dňa 29.05.2019 vybavoval zákazku pre Q. G.. Prišiel do kancelárie poškodenej, ktorú oslovil

ohľadom úlohy, ktorá by jej zabrala maximálne minútu času. Poškodená však hneď zdvihla ruky, hoci
ešte ani nevedela, čo od nej chce, správala sa ako nepríčetná, jedla pritom a kričala, že ona nebude nič
robiťamajúpočkaťnap.S..Podľaobžalovanéhosatoaninedánazvaťkonfliktom,pretožežiadnynebol,
nakoľko iba poškodená L. po nich oboch vrieskala. Keď Q. G. odišiel, išiel obžalovaný za poškodenou do
kuchynky, kde sa jej spýtal, prečo im robí hanbu, na čo ona zase začala dvíhať ruky, kričať a následne sa

rozbehla von z kuchynky. Odvtedy ju vo firme nevideli. Obžalovaný zároveň uviedol, že s poškodenou
nikdy neprišiel do žiadneho konfliktu, pričom v poslednom čase sa správala ako nepríčetná častejšie,
čo môžu potvrdiť aj jej kolegyne. Podľa obžalovaného sa všetci báli, aby s ňou neprišli do konfliktu.

Svedkyňa poškodená K. L. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v ten deň prišla ráno do

zamestnania, pričom v práci bol už aj jej kolega B. S., ktorý si následne na ten deň zobral dovolenku.
Bola vo svojej kancelárii, kde pracovala a poobede za ňou prišiel do kancelárie obžalovaný aj s nejakým
pánom a rozkázal jej, že má niečo spraviť, pričom sa jednalo o prácu, ktorú mal robiť kolega S.. Nakoľko
malaniečorozpracované,takpovedalaobžalovanému,abychvíľupočkal.Obžalovanýjejzačalvulgárne
nadávať, na čo sa ona postavila s tým, že končí a chce odísť preč a išla do kuchynky, kde si chcela

zobrať olej. Do kuchynky za ňou prišiel obžalovaný, zatvoril dvere, zozadu ju napadol a udieral ju do
pravého ramena a začal jej ťahať vlasy. Znova ju buchol do ramena, na čo ho ona odhodila ku stene
a vtedy prišli do kuchyne kolegyne, ktoré obžalovaného pritlačili o stenu, na čo ona následne z kuchyne
utiekla do svojho vozidla. Po napadnutí obžalovaným mala vyšklbané vlasy. Tieto veci sa podľa nej
opakovali aj v minulosti, keď jej obžalovaný vulgárne nadával. Predchádzajúce ataky neoznamovala,

avšak v uvedený deň bola po útoku obžalovaného na tom tak psychicky zle, že sa rozhodla podať trestné
oznámenie. Z dôvodu uvedeného napadnutia bola práceneschopná od 30.05.2019 do 31.10.2019.
V minulosti (pred uvedeným skutkom) nenavštevovala ani psychiatra, ani psychológa. V rámci svojho
výsluchu v prípravnom konaní zároveň poškodená žiadala náhradu škody za psychickú ujmu a ušlú
mzdu, ktoré nároky však do skončenia vyšetrenia nevyčíslila, preto ju súd na hlavnom pojednávaní s jej

nárokom na náhradu škody nepripustil do trestného konania v zmysle § 46 odsek 3 Tr. poriadku.

Svedkyňa O. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pracuje v spoločnosti B. E. J., kde je
konateľom A. B. ml. (syn obžalovaného) avšak do firmy občas chodí aj obžalovaný, ktorý synovi pomáha.
Svedkyňa pracuje ako účtovníčka, pričom v uvedený deň sa asi o 13:45 hodine nachádzala vo svojej

kancelárii spolu s kolegyňami J. G. a D. T., pričom na kancelárii mali zatvorené dvere. Počuli však krikz kuchynky, odkiaľ počuli hlas poškodenej a išli sa preto pozrieť, s kým sa to poškodená vlastne háda,
nakoľko kolega (B. S.), s ktorým sa hádavala, nebol v práci. R. G. otvorila dvere na kuchynke, odkiaľ
vybehla poškodená, s ktorou sa zrazili medzi dverami. Nerozumela, o čom bola hádka, avšak z kuchynky

počula iba hlas poškodenej. Keď poškodená popri nej z kuchynky vybehla, obžalovaný vtedy stál pri
kuchynskej linke. Nebavila sa s obžalovaným o tom, čo sa v kuchynke dialo, a žiadnu inú hádku v ten
deň nepočula a to ani z kancelárie poškodenej, ktorá susedí s ich kanceláriou. Svedkyňa uviedla, že
podľa nej je poškodená temperamentnejšia a výbušnejšia, pričom krik bol u nich iba vtedy, keď tam bola
poškodená zamestnaná.

Svedkyňa Q. J. G. uviedla, že pracuje v menovanej spoločnosti ako účtovníčka. V predmetný deň sa
asi o 13:45 hodine nachádzala v kancelárii spolu s kolegyňami O. M. a D. T.. Oproti ich kancelárii sa
nachádza kuchynka, pričom v ten deň boli dvere na ich kancelárii ako aj na kuchynke zatvorené. Počula
z kuchynky hádku a krik, tak sa aj s p. M. pozrieť, čo sa deje. Keď otvorila dvere na kuchynke, nachádzali
sa tam obžalovaný a poškodená, ktorá hneď vybehla a viac ju nevideli. Z kuchynky vtedy počuli krik

dvoch osôb – mužský a ženský hlas, pričom poškodená sa pravidelne každý deň aj niekoľkokrát a aj
vulgárne hádavala s kolegom S., avšak ten nebol v predmetný deň v práci, preto im bolo divné, čo sa
deje a s kým poškodená v tej kuchynke môže byť. To, že v kuchynke je poškodená s obžalovaným zistili,
až keď na nej otvorili dvere, pričom obžalovaný im v ten deň nehovoril, čo sa tam stalo. S poškodenou
vychádzala normálne, nemala s ňou žiaden konflikt, hodnotí ju však ako výbušnú a temperamentnú

osobu.

Svedkyňa Q. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v menovanej spoločnosti pracuje ako
upratovačka kancelárskych priestorov. V predmetný deň sa od 13:45 do 14:00 hodine nachádzala
v kuchynke, ktorá je pri kanceláriách. V tom čase si prišla do kuchynky zobrať niečo z chladničky

poškodená a po chvíli tam prišiel aj obžalovaný. Poškodená bola sklonená ku chladničke, obžalovaný
sa oprel o kuchynskú linku, pričom obaja boli ticho a ona nepočula nič ani keď z kuchynky odchádzala.
Počas jej prítomnosti v kuchynke nepočula žiadnu hádku ani krik zo žiadnej inej miestnosti. Nikdy nebola
svedkom konfliktu medzi poškodenou a obžalovaným, poškodená sa však večne hádala s kolegom S..
Osobu poškodenej opísala svedkyňa ako výbušnú, temperamentnú, ktorá sa raz smiala, potom plakala.

Svedkyňa G. N. R., ktorá je sestrou poškodenej, uviedla, že v predmetný deň poobede, jej telefonovala
poškodená, ktorá bola rozrušená, plakala a kričala do telefónu, že ju v zamestnaní fyzicky napadol otec
zamestnávateľa a že to ide oznámiť na políciu do C.. Svedkyňa jej na to povedala, aby zastavila a išla
to oznámiť na políciu do E. a aby išla k lekárovi - ak by mala nejaké zranenia, aby sa to zaznamenalo.

Poškodená jej až o nejaké 2 dni povedala, že obžalovaný ju napadol v kuchynke, že ju sotil, chytil niekde
na ruke a ťahal ju za vlasy a nadával jej. Svedkyňa zároveň uviedla, že vie o tom, že poškodená doposiaľ
chodí pravidelne k psychiatričke a užíva lieky, hoci predtým nikdy nemala psychické problémy resp.
o tom aspoň nevie a nikdy sa ambulantne ani ústavne neliečila v žiadnej psychiatrickej ambulancii resp.
nemocnici.

Svedok B. S. uviedol, že v predmetnej spoločnosti pracuje 25 rokov a počas predmetného skutku na
pracovisku nebol. Prišiel tam iba ráno a následne odišiel a o tom, čo sa stalo, vie iba z toho, čo sa
následne na pracovisku rozprávalo. S poškodenou boli kolegovia 2 roky, pričom po tomto skutku ona
už v práci nebola. V ten deň, keď poškodená prišla ráno do práce, bola v strese, rozbitá, nevedela

sa sústrediť, stále chodila piť vodu, pričom svedok ju v takomto stave videl predtým častejšie. Keď
poškodenej niečo povedal ohľadom práce, odpovedala mu agresívne „nejdem, nebudem“, na čo už
nemal nervy, tak v ten deň odišiel a pracoval z domu. Po celé 2 roky s ňou sedel v kancelárii, často
menila náladu aj viackrát za deň a podľa toho sa k nemu aj správala – podľa toho, v akom bola stave.
V prípade, ak poškodená nesplnila nejakú úlohu, musel to urobiť on, o čom vedel aj zamestnávateľ,

ktorý to s ňou tiež riešil. Keď poškodená chytila amok, on už aj viackrát predtým odišiel z kancelárie.

Svedok A. B., nar. XXXX (syn obžalovaného) uviedol, že v ten deň bol v práci ráno a následne odišiel. On
sám nebol priamo svedkom ničoho a o tom, ako to tam prebiehalo, vie od zamestnancov. Vtedy sa chceli
nejaké veci od poškodenej, ktorá odmietla spolupracovať, pričom sa od nej nechcelo nič výnimočné.

Prevzali od p. G. prepravu tovaru z E. a obžalovaný od poškodenej chcel, aby nahlásila meno vodiča
a ŠPZ auta, ktoré po ten tovar príde. Poškodená to 3-4 krát odmietla, že to nie je jej náplň práce, hoci
sa nejednalo o nič zložité. S týmto sa u nej stretávali veľakrát, veľakrát odišla aj z práce, bola náladová.Snažil sa to s ňou riešiť dohovorom, nakoľko ju potrebovali, pretože ovládala taliansky jazyk. Vždy
prisľúbila, že to bude dobré, ale znova sa to opakovalo.

Svedok Q. N. G. uviedol, že potreboval doviezť dlažbu z E., preto volal obžalovanému, či by to vedeli
zabezpečiť. Obžalovaný mu povedal, aby prišiel ku nim do firmy, kde následne išli do kancelárie
poškodenej, od ktorej obžalovaný chcel, aby zabezpečila niečo ohľadom tej dopravy z E., na čo ona
povedala, že to nevie. Obžalovaný sa vtedy rozhorčil, že prečo sa to nenaučila od svojho kolegu
a následne spolu s obžalovaným odišli do druhej kancelárie, kde im iné pracovníčky zistili nejaké iné veci

a opätovne sa vrátili do kancelárie poškodenej, aby to odmailovala. Poškodená tam už mala rozložený
papier s jedlom, na čo sa jej obžalovaný pýtal, prečo nejde jesť do kuchynky, aby to tam nezamastila, ona
si to teda zobrala a išla do kuchynky, pričom niečo mrmlala a rozhadzovala rukami, keď si to jedlo balila
– že či nemá právo sa najesť alebo niečo také. Oni dvaja s obžalovaním išli ešte do vedľajšej kancelárie
a následne svedok odišiel. Nebol svedkom žiadneho konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou.

Svedkyňa D. T. uviedla, že v danej spoločnosti je zamestnaná 12 rokov ako účtovníčka, pričom jej
kancelária stenou susedí s kanceláriou poškodenej. So svedkyňou v kancelárii sedeli aj p. G. a p. M..
V daný deň počula ženský krik, avšak nevedela komu patrí, pričom dvere na kancelárii mali zatvorené.
Oproti ich kancelárii sa nachádza kuchynka, pričom kolegyne G. a M. sa pri tom kriku išli pozrieť, kto tam
kričí a následne jej hovorili, že poškodená bola s obžalovaným v kuchynke, a keď otvorili dvere, hneď

odtiaľ vybehla. Krik tam býval častejšie, pretože poškodená s p. S. mali kanceláriu hneď vedľa a často
sa hádali, poškodená večne kričala.

Z výsluchu znalkyne G. U. J. ako aj z ňou vypracovaného znaleckého posudku č. 33/2019 zo dňa
01.10.2019 súd zistil, že znalkyňa pred vypracovaním znaleckého posudku mala k dispozícii správu od

ošetrujúceho psychiatra poškodenej ako aj od psychológa a zároveň poškodenú aj osobne vyšetrila.
V čase vypracovania posudku poškodená trpela adaptačnou poruchou, čo je porucha prispôsobenia,
kedy sa jedinec nevie prispôsobiť rôznym negatívnym zmenám v živote ako je napr. rozvod, strata práce
a podobne. Vznik tejto poruchy sa vždy viaže na určitý stres v živote človeka, pričom častejšie ňou
trpia jedinci, ktorí na to majú predispozíciu. Po negatívnom zážitku nastupuje ako prvá akútna stresová

reakcia, ktorá trvá 2 – 3 týždne a ktorá u poškodenej prešla do adaptačnej poruchy. Symptómy, ktoré
poškodená mala, sa teda viažu k určitej negatívnej udalosti, tou môžu byť ľudia, miesta aj situácie.
U poškodenej nebola zistená žiadna diagnóza v zmysle patológie. Práceneschopnosť poškodenej
trvala od 30.05.2019 do 19.09.2019, pričom v čase vypracovania znaleckého posudku jej stav nebol
uspokojivo zaliečený. U poškodenej sa v súvislosti s vyšetrovaným skutkom objavilo úzkostné ladenie

s intrapsychickou tenziou, porucha spánku s nočnými morami, sociálne stiahnutie, nadmerné úľakové
reakcie, vyhýbavé správanie, následkom čoho poškodená bola aj je závažne obmedzená na bežnom
spôsobe života, bežných osobných i pracovných aktivitách. Narušenie spánku u poškodenej zistila
zo subjektívnych referencií poškodenej, keďže jednou z metód psychiatrického vyšetrenia je rozhovor
s vyšetrovanou osobou. Adaptačná porucha nepatrí medzi závažné psychiatrické diagnózy, avšak aj

ošetrujúcou psychiatričkou nebol poškodenej odporučený návrat do rovnakého zamestnania, pretože to
v nej vzbudzovalo negatívne spomienky.

Z odborného vyjadrenia G. D. J., psychiatričky zo dňa 02.08.2019 vyplýva, že u poškodenej v súvislosti
s fyzickým a verbálnym napadnutím zo dňa 29.05.2019 vznikla psychická porucha – akútna stresová

reakcia, ktorá si vyžaduje psychiatrickú liečbu po dobu niekoľkých týždňov až mesiacov, pričom dĺžka
liečby je individuálna.

Z lekárskej správy poškodenej zo dňa 30.05.2019 od G. G. J. (vtedajšej praktickej lekárky poškodenej)
vyplýva, že u poškodenej bola zistená akútna stresová reakcia, bez príznakov fyzického poškodenia,

pričom o pôvode a spôsobe zranenia poškodená lekárke uviedla, že ju fyzicky napadol zamestnávateľ.
V rámci komplikácii poranenia v priebehu liečenia je uvedená úzkostne depresívna reakcia s tým, že od
30.05.2019 bola poškodená práceneschopná.

Ohľadom osoby obžalovaného súd zistil, že z miesta trvalého bydliska – Mesto E. nie je osoba

obžalovanéhobližšiehodnotenástým,ženakomisiipresociálnevecibývaniaaverejnýporiadokriešený
nebol. V evidencii priestupkov Mestskej polície E. evidujú záznamy zo dňa 12.05.2022, 24.06.2022 –
iným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky.Z oznámenia G. V. A. N. a G. Q. V. vrátane správy K. – zdravotnej poisťovne nebolo zistené, že by
poškodená bola psychiatricky liečená pred dátumom prejednávaného skutku.

V evidencii priestupkov má obžalovaný evidovaných 23 priestupkov za obdobie od 25.09.2018 do
23.02.2024 a to na úseku cestnej premávky, za ktoré mu boli uložené pokuty.

V odpise registra trestov má obžalovaný evidované jedno odsúdenie z roku 1982, ktoré bolo zahladené
a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú,
ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen
spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného,
ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru. Inak povedané výrok o vine môže byť
založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je

predmetom trestného stíhania, čo však podľa názoru súdu v prejednávanom prípade splnené nebolo.
Judikatúra vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené fakty, a nielen o
pravdepodobnosť. Nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len
pochybnosť o tom, či sa stal a tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia
zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je pre obvineného najpriaznivejšia (R 46/1963).

Obžalovaný spáchanie skutku poprel, pričom zo spáchania skutku ho mala priamo usvedčovať
iba výpoveď poškodenej. Po komplexnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov je potrebné
uviesť, že konanie obžalovaného opísané v skutkovej vete nebolo preukázané, i keď niektoré z
vykonaných dôkazov môžu naznačovať protiprávne konanie obžalovaného, avšak na základe zákonne
zadovážených a procesne použiteľných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, nemožno

spoľahlivo vyvrátiť obžalovaným uplatnenú obhajobu spočívajúcu v tom, že poškodená nevypovedala
o konaní obžalovaného voči nej pravdu a teda nemožno bez dôvodných pochybností prijať záver,
že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na
uznanie viny je nevyhnutný súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré musia tvoriť logickú navzájom
sa doplňujúcu reťaz dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti

žalovaného skutku, ale zároveň usvedčujú obžalovaného. Poukazujúc na jedno zo základných pravidiel
vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného
poriadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo
- v pochybnostiach v prospech obvineného“ (z ktorého vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech
obvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním

ďalších dostupných dôkazov), jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký
dôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani povinný
dokazovať).
Z vykonaného dokazovania je zároveň zrejmé, že v danom prípade neexistujú (okrem výpovede
samotnej poškodenej) žiadne iné priame dôkazy, vrátane svedkov, ktorí by boli priamymi účastníkmi

konania opisovaného v skutkovej vete obžaloby, nakoľko na výpoveď poškodenej jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností nenadväzoval iný priamy, či nepriamy dôkaz, ktorý by spolu s výpoveďou
poškodenej poskytol jednoznačný a presvedčivý záver o tom, že sa stal skutok opísaný v skutkovej vete
obžaloby. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne G. N. R. (sestry poškodenej) je potrebné uviesť, že sa jedná
iba o svedectvo z počutia, t. j. táto svedkyňa reprodukovala iba to, čo počula priamo od poškodenej.

Vo vzťahu k odbornému vyjadreniu G. J. ako aj k záverom znaleckého posudku č. 33/2019 znalkyne
G. J., je potrebné uviesť, že znalecký posudok je dôkazný prostriedok, ktorý je objektom hodnotenia
zo strany súdu tak, ako aj iné dôkazné prostriedky. Podáva síce odpoveď na odbornú otázku, ktorú
si súd objektívne nie je schopný zodpovedať, no hodnotenie informácie z neho plynúcej je už úlohou
súdu. Znalec sa teda nemôže vyjadrovať k právnym otázkam, nemôže robiť právne závery ani hodnotiť

vykonané dôkazy. Z uvedeného znaleckého posudku tak pre súd vyplýva odborný záver, že poškodená
v danom čase trpela adaptačnou poruchou, avšak toto samotné zistenie nie je dostačujúcim dôkazom
preukazujúcim, že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného v skutkovej vete obžaloby, keďže pri
jeho vypracovaní znalkyňa vychádzala okrem iného aj zo subjektívnych referencií poškodenej, ktoré
s ohľadom na obsah spisu vrátane výpovede ostatných svedkov, predstavovali jediný priamy dôkaz

ohľadom skutkového deja.
Obdobne tak lekárska správa od G. G. J. zo dňa 30.05.2019 (vtedajšej praktickej lekárky poškodenej)
konštatuje, že u poškodenej bola zistená akútna stresová reakcia, bez príznakov fyzického poškodenia,
pričom o pôvode a spôsobe zranenia lekárka vychádzala z údajov, ktoré jej uviedla samotná poškodená.Vo vzťahu k tejto lekárskej správe súd poukazuje aj na to, že podľa nej poškodená neutrpela
fyzické zranenia, avšak samotná poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že mala po útoku od
obžalovaného „vyšklbané“ vlasy.

Iné správy resp. iné dôkazy, ktoré by jednoznačne a nespochybniteľne popisovali poškodenie zdravia
poškodenej,vrátanemechanizmupríp.časeichvznikua ktorébyzároveňjednoznačnevylučovalizáver,
že poškodenie zdravia mohlo vzniknúť aj inak, ako uviedla poškodená, predložené neboli. Pochybnosti
o spáchaní skutku v danom prípade nemožno odstrániť ďalšími resp. inými dôkazmi, keďže žiadne iné
dôkazy, preukazujúce vinu obžalovaného neboli súdu predložené, ani mu nie sú známe.

Je potrebné zdôrazniť, že pre uznanie viny musí mať súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, sa skutočne stal a že tento spáchal obžalovaný.
Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom
súhrne logickú, ničím nenarušenú uzavretú sústavu dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba
nadväzujúcich, z ktorých možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť iný. V danom prípade

takýto záver, s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie urobiť nemožno. Rešpektujúc preto zásadu
prezumpciu neviny uvedenú v § 2 odsek 4 Trestného poriadku, vychádzajúcu z pravidla „in dubio pro reo
- v pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorého vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech
obvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním
ďalších dostupných dôkazov, ako aj s poukazom na ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina

má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani
povinný dokazovať), súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písmeno a) Trestného
poriadku, nakoľko nebolo preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe.

Nakoľko súd obžalovaného oslobodil spod podanej obžaloby, odkázal poškodené strany s ich nárokmi

na náhradu škody, na civilný proces v zmysle § 288 ods. 3 Tr. poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva

výslovne vzdal.