Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/139/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119014102
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2119014102.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX, pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), písm. b),
ods. 3 písm. b) Trestného zákona s použitím § 138 písm. j) Trestného zákona účinného od 01.08.2019 a
iné, o odvolaní odsúdeného a prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 16.09.2024, č. k. 3T/72/2019-937, na neverejnom zasadnutí s následným vyhlásením
rozsudku konanom dňa 05.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v bode II.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku sa
odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov,
ukladá:

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 s poukazom na § 37 písm. m) Trestného
zákonaúčinnéhodo05.08.2024,§38ods.2,ods.5Trestnéhozákonaúčinnéhodo05.08.2024,§41ods.

2 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, § 42 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024,
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 05.08.2024 sa odsúdený na výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 sa ruší vo vzťahu k obžalovanému A. B.,
nar. XX.XX.XXXX výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 27.04.2019, sp. zn.
0T/105/2019, právoplatný dňa 27.04.2019, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vovýmere1roksozaradenímdoústavusostrednýmstupňomstráženiaakoajvšetkyďalšierozhodnutia

na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) rozsudkom č. k.
3T/72/2019-937 zo dňa 11.11.2021 rozhodol nasledovne:
,,I. Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku súd r u š í v dôsledku zániku trestnosti prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 31. 07. 2019, ktorého
trestnosť zanikla podľa § 84 Trestného zákona, výrok o treste uložený odsúdenému A. B., nar. XX. XX.
XXXX v C., trvale bytom C., D. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov,

rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/72/2019 zo dňa 11. 11. 2021, právoplatným dňa 01. 01.
2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.II. Podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku sa odsúdenému: A. B. D. E. F. G. , nar. XX. XX.
XXXX v C., trvale bytom C., D. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov,
u k l a d á podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s poukazom na §

37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa odsúdený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.“
2. Odsúdený podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie v svoj prospech. Odvolanie podala taktiež

prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava. Z obsahu podaných odvolaní vyplýva, že odsúdený napáda
výrok v bode II. titulom neprimeranej prísnosti trestu a nesprávnej aplikácie hmotnoprávneho predpisu
(jej časovej verzie) a prokurátorka výrok v bode II. titulom nesprávneho uloženia úhrnného trestu.
3. Odsúdený odôvodnil podané odvolanie cestou obhajcu podaním zo dňa 30.09.2024, v ktorom uviedol,
že prvostupňový súd napadnutým rozsudkom znížil obžalovanému trest uložený po zániku trestnosti
po zbiehajúcich sa trestných činoch tak, že zrušil výrok o treste uložený odsúdenému rozsudkom

prvostupňovéhosúdu,sp.zn.3T/72/2019zodňa11.11.2021,ktorýsastalprávoplatnýmdňa01.01.2022,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento rozsudok sa vzťahujúce a uložil nový znížený trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, s tým, že výkon trestu sa vykoná v zariadení so stredným
stupňom stráženia. S týmto rozsudkom odsúdený nesúhlasí a žiada o prehodnotenie výšky trestu a
uloženie nižšieho trestu. Obhajca žiada, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“ v príslušnom

gramatickom tvare) prehodnotil všetky okolnosti a uložil odsúdenému nižší primeraný trest odňatia
slobody v zmysle novely Trestného zákona a Trestného poriadku.
4. Odsúdený vo svojich podaniach zo dňa 15.08.2024, 04.09.2024, 25.09.2024, 04.10.2024 a
06.03.2025 uviedol, že žiada o postup podľa § 405b ods. 1 a nasl. Trestného poriadku, nakoľko bol
rozsudkom prvostupňového súdu zo dňa 11.11.2021, sp. zn.: 3T/72/2019 odsúdený podľa § 212 ods. 3

Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 5, § 37 písm. m), § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona na
trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 6 mesiacov, pričom mu bol podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona
zrušený výrok o treste trestného rozkazu z 24.04.2019, sp. zn. 0T/105/2019. V zmysle aktuálnej právnej
úpravy skutok, pre ktorý bol odsúdený trestným rozkazom zo dňa 27.04.2019, v súčasnosti vykazuje už
len znaky priestupku, a teda nejde o trestný čin - v dôsledku čoho došlo k zániku trestnosti činu a preto

žiada o postup podľa § 405b ods. 1 Trestného zákona.
5. Odsúdený v podanom odvolaní namietal uloženie trestu vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, ktorý mu
bol uložený podľa Trestného zákona účinného stave do 05.08.2024 a poukázal na to, že od 06.08.2024
nadobudolúčinnosťzákonč.40/2024Z.z.,ktorýmsameníadopĺňaTrestnýzákon.Prvostupňovýsúdtak
podľa názoru odsúdeného postupoval nesprávne, keď mu ukladal trest podľa zákona účinného v čase

do 05.08.2024, nakoľko nová právna úprava je pre jeho osobu priaznivejšia, a teda mu mal byť uložený
nižší trest. Prvostupňový súd mal postupovať podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona v spojení s
článkom 50 ods. 6 Ústavy SR a mal aplikovať priaznivejšiu právnu úpravu. V posudzovanej veci je úplne
nepodstatné z akých dôvodov bol zrušený výrok o treste v pôvodnom rozsudku, pričom podstatné je, že
súd rozhoduje rozsudkom a ukladá trest. Ustanovenia trestného práva hmotného nie je možné vykladať

inak ako doslovne, prípadne prísne reštriktívnym spôsobom a už vôbec nie obísť ústavný imperatív v
zmysle článku 50 ods. 6 Ústavy SR. Je tu potrebné uplatniť extenzívny výklad v prospech základných
práv jeho osoby ako obžalovaného na uloženie trestu za použitia priaznivejšie právne úpravy. Na postup
v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona v spojení s článkom 50 ods. 6 ústavy musí byť splnená iba 1
relevantná podmienka a to ukladanie trestu za trestný čin, akékoľvek iné úvahy sú neprípustné. Výrok

o vine je výsledkom trestného práva procesného a to sa vždy použije aktuálne. Jedine výrok o treste je
výsledkom trestného práva hmotného a pritom je vždy nutné uplatniť vyššie uvedený postup. Odsúdený
poukazuje na najnovšiu judikatúru ESĽP, ktorá podľa jeho názoru riešila obdobnú právnu situáciu -
rozsudok Scoppola proti Taliansku (č. 2) zo 17. septembra 2009, č . 10249/03 alebo rozsudok Jidic proti
Rumunsku z 18. februára 2020, č. 45776/16, pričom uvedené platí aj vo vzťahu k uzneseniu NS SR, sp.

zn.: 2Tdo/69/2012 zo dňa 15.01.2013. Odsúdený poukazuje aj na článok 49 ods. 1 Charty základných
práv EÚ ako aj na súvisiacu judikatúru Súdneho dvora EÚ. Podľa názoru odsúdeného nie je podstatné
z akého dôvodu bol zrušený výrok o treste; pri ukladaní nového textu je súd povinný použiť ustanovenie
článku 50 ods. 6 Ústavy SR v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom na vyššie
uvedené žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, čo do výroku o treste a vrátil vec na nové

prejednanie, prípadne aby sa vo veci rozhodol v zmysle ním podaného návrhu.
6. Prokurátor odôvodnil podané odvolanie podaním zo dňa 24.09.2024, v ktorom uviedol nasledovné
(skrátene):6.1. Rozsudkom prvostupňového súdu, sp. zn. 3T/72/2019 zo dňa 16.septembra 2024 bol u ods. A.
B.: V bode I. podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku v dôsledku zániku trestnosti prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 31.7.2019, ktorého

trestnosť zanikla podľa § 84 Trestného zákona zrušený celý výrok o treste uložený odsúdenému A. B.
rozsudkom prvostupňového súdu z 11.11.2021, sp. zn. 3T/72/2019, právoplatným dňa 01.1.2022, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad. V bode II. na základe § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku sa
ods. A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C., D. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v

ÚVTOS Leopoldov, ukladá podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s
prihliadnutím na § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 2 Trestného
zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov sa zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
6.2. Napadnutý rozsudok považuje prokurátorka za nezákonný z viacerých dôvodov. Pôvodným

rozsudkom prvostupňového súdu, sp. zn. 3T/72/2019 z 11.11.2021 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným
v bodoch 1/ až 4/ z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), písm.
b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona účinného do
1.8.2019 a v bode 5/ z prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona a bol mu podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods.

5 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol
obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zrušil výrok o
treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 27.4.2021, sp. zn. 0T/105/2019, právoplatný

dňa 27.4.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
6.3. Podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku, ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol
uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné
rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uložený primeraný trest

za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného
zákona,azároveňrozhodneozapočítaníužvykonanéhotrestu,akjevzhľadomnadruhuloženéhotrestu
započítaniemožné.Pritrestnomčine,zaktorýbolA.B.uloženýtresttrestnýmrozkazomprvostupňového
súdu zo dňa 27.4.2021, sp. zn. 0T/105/2019, právoplatným dňa 27.4.2019, novelou Trestného zákona,
zákonom č. 40/2024 Z.z., účinnou dňom 6.8.2024, zanikla trestnosť tohto skutku. Vina obžalovaného

A. B., ktorá bola predmetným rozhodnutím súdu za uvedený skutok uznaná však zostala zachovaná a
platná. Tým,žeprvostupňovýsúdsvojimrozhodnutímzodňa16.9.2024zrušilvýrokotresterozhodnutia
sp. zn. 3T/72/2019 zo dňa 11.11.2021, obsahujúci aj výrok o zrušení vyššie uvedeného rozhodnutia
sp. zn. 0T/105/2019 a uložil len úhrnný trest za zostávajúce trestné činy, spôsobil to, že predmetné
rozhodnutie prvostupňového súdu sa opäť obnovilo ako samostatné odsúdenie A. B. aj s uloženým

trestom. Vo veci preto bolo potrebné uložiť súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 2,
§ 42 ods. 1 Trestného zákona za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého trestným rozkazom
prvostupňového súdu zo dňa 27.4.2019, sp. zn.0T/105/2019, právoplatným dňa 27.4.2019.
6.4. Z ustanovenia § 405b Trestného poriadku vyplýva, že súd v dôsledku zániku trestnosti činu, za ktorý
bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, zruší právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa

§ 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri
ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona. Teda z uvedeného nevyplýva, že by sa
mali novým rozsudkom upravovať aj výroky ohľadne rozhodnutí už predtým zrušených v súvislosti s
ukladaním súhrnného trestu, ale mala by sa upraviť iba výška samotného trestu pri opätovnom uložení
úhrnného alebo súhrnného trestu, ako bol pôvodne. Takýmto spôsobom by následne nedochádzalo ani

k obnoveniu pôvodných odsudzujúcich rozhodnutí, pri ktorých síce zanikla trestnosť činu, ale v ktorých
zostala uznaná vina obžalovaného, teda ide o právoplatné odsúdenie páchateľa.
6.5. Vzhľadom k uvedenému prokurátorka navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d)
Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku vo veci rozhodol sám tak, že zruší výrok o treste odvolaním napadnutého rozsudku a

odsúdenému A. B. uloží primeraný súhrnný a úhrnný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy,
ktorých trestnosť nezanikla.7. Na prejednanie odvolania odsúdeného a prokurátora proti napadnutému rozsudku bolo nariadené
neverejné zasadnutie na deň 05.06.2025 a následné verejné vyhlásenie rozsudku. Rozsudok bol
vyhlásený verejne v prítomnosti odsúdeného.

8. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
9. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného

poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie
podali prokurátor a odsúdený ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.

10. Prvostupňový súd odôvodnil odvolaním napadnutý rozsudok tým, že vykonal verejné zasadnutie,
predmetom ktorého bolo vyhlásenie rozsudku podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku
o uložení primeraného trestu za zostávajúce trestné činy, ktorých trestnosť nezanikla, v dôsledku
zverejnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 3/2024 v Zbierke zákonov pod číslom
215/2024 Z. z., kedy dňom 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona zákonom č.

40/2024 Z. z.
11. K rozhodovaniu o (primeranom) treste uviedol prvostupňový súd nasledujúce úvahy:
11.1. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku zmeny Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 zanikla trestnosť
činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, ktoré ustanovenie bolo zrušené, a bola
tiež upravená výška škody, súd v zmysle ustanovenia § 405a ods. 1 Trestného poriadku preskúmal

právoplatné rozhodnutie súdu v danej veci a zistil, že odsúdený doposiaľ uložený súhrnný trest
odňatia slobody nevykonal, preto vo veci nariadil verejné zasadnutie, ktorého predmetom bolo uloženie
primeraného trestu za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu.11.2. Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Rovnako súd kládol dôraz na to, aby trest postihol iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby tak, ako to
má na mysli ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného zákona. Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.
Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný
zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladaťrôznedruhytrestov,keďžepodľa§34ods.2aods.6Trestnéhozákonapáchateľovimožnouložiť

len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé
druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého
horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť
rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona).
11.3. Pretože A. B. spáchal viac trestných činov, súd mu ukladal trest odňatia slobody v súlade s § 41

ods. 1 Trestného zákona, a to podľa zákonného ustanovenia § 212 ods. 3 Trestného zákona (v znení
účinnom od 01. 08. 2019 ako v pôvodnom rozsudku). Trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného
zákona účinného od 01. 08. 2019 je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti
ustanovuje trest odňatia slobody na tri roky až desať rokov, t. j. ide o zločin.
11.4. Keďže trestnosť činu - prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného

zákona (vec vedená pod sp. zn. 0T/105/2019) - zanikla podľa § 84 Trestného zákona, súd oproti
pôvodnému rozsudku neukladal trest súhrnný, ale úhrnný. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné
zdôrazniť, že ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu
(výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva

a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u
prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy
trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu
zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade
nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce

tresty neviedli k prevýchove páchateľa, teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny
život. V takomto prípade logicky musí v zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky
trestu pred výchovnou zložkou trestu.
11.5. Súd za primeraný trest považoval úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov 6
(šesť) mesiacov, ktorý súd považuje za spravodlivý, zabezpečujúci účel trestu a zahŕňajúci tak prvky

individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Oproti pôvodne uloženému trestu bol A. B. znížený trest o
12 mesiacov, čo zodpovedá trestu odňatia slobody pôvodne uloženému odsúdenému vo veci vedenej
na prvostupňovom súde pod sp. zn. 0T/105/2019. Z dôvodu uloženia nepodmienečného trestu odňatia
slobody súd zaradil A. B. pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
pretože pred spáchaním trestného činu bol už vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Výrok pôvodného rozsudku o uloženom ochrannom liečení a o náhrade škody zostáva nedotknutý.
11.6. Súd podotýka, že v predmetnej veci ukladal trest len za ostávajúce trestné činy. Súd nerušil výrok
o treste uloženého odsúdenému trestným rozkazom prvostupňového súdu, sp. zn. 0T/105/2019 zo dňa
27. 04. 2019, keďže jednak trestnosť činu, za ktorý bol uložený, zanikla, a na druhej strane súd neukladal
súhrnný trest, ale úhrnný. Z dôvodu zániku trestnosti preto nedošlo k „obživnutiu“ veci. Tu treba dodať,

že v prejednávanej veci súd nemohol rozhodnúť o tom, že sa trest uložený odsúdenému trestným
rozkazom prvostupňového súdu, sp. zn. 0T/105/2019 zo dňa 27. 04. 2019, za čin, ktorého trestnosť
zanikla, nevykoná (ako to má na mysli ustanovenie § 405b ods. 1 Trestného poriadku), pretože by došlo
k porušeniu práva na zákonného sudcu, keď v konaní o preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zákona
rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni (§ 405a ods. 2 Trestného poriadku).

12. Odvolací súd považuje odvolanie prokurátora za čiastočne dôvodné v tej časti, v ktorej namieta
neuloženie súhrnného trestu. Prvostupňový súd podľa názoru odvolacieho súdu nemal odsúdenému
ukladaťúhrnný(primeraný)trest,aletomutomalukladaťvzmysle§42ods.1Trestnéhozákonavoväzbe
na ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest. Odvolací súd považuje za neprimeraneprísne, aby odsúdenému bol výkladom zákona znemožnený zápočet či už zadržania, väzby resp. trestu
v zbiehajúcej sa trestnej veci (t.j. v rozsahu ktorej došlo k dodatočnému zániku trestnosti). V predmetnej
veci je nepodstatné, aká konkrétna dĺžka takéhoto zápočtu má byť vykonaná, resp. pripadá do úvahy,

nakoľko výklad zákona musí byť jednotný a koncepčný. Úvaha prvostupňového súdu o tom, že skutok,
za ktoré bol odsúdený uznaný vinným trestným rozkazom prvostupňového súdu, sp. zn. 0T/105/2019
zo dňa 27. 04. 2019 s účinnosťou od 06.08.2024 viac nie je trestným činom, je správna a túto ani žiadna
zo strán nerozporuje. Dôsledkom zmeny právnej úpravy však nie je retroaktívna revízia výroku o vine
v spomenutých veciach, ale iba fakt, že odsúdený za tieto trestné veci nemôže „byť potrestaný“ t.j. jemu

uložený trest má byť primerane za zostávajúce trestné činy, či už nie za tie, pri ktorých zanikla trestnosť
činu. Z uvedeného nie je možné dovodiť, že v predmetnej veci je potrebné ukladať iný ako súhrnný trest,
nakoľko práve tento postup by bol v neprospech odsúdeného, teda vyhlásenie rozsudku podľa § 405b
ods. 1 druhá veta Trestného poriadku o uložení primeraného úhrnného (v zmysle samostatného) trestu
za zostávajúce trestné činy, ktorých trestnosť nezanikla, by bolo v neprospech odsúdeného a teda de
facto by neumožňovalo aplikáciu ustanovení § 45 ods. 1 až 3 Trestného zákona.

13. Z uvedeného dôvodu, trpí výrok napadnutého rozsudku uvedený v bode II. vadou, ktorá má za
následok potrebu jeho zrušenia.
14. Ustanovenie § 405b ods. 1 Trestného poriadku v znení účinnom od 06.08.2024, súdu ukladá
povinnosť v prípade, ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol uložený súhrnný trest a v dôsledku zmeny
zákona zanikla trestnosť niektorého činu podľa § 84 Trestného zákona, rozsudkom zrušiť právoplatné

rozhodnutie len vo výroku o treste (ohľadne činu, ktorého trestnosť zanikla podľa § 84 Trestného zákona)
a podľa § 41 alebo 42 Trestného zákona uložiť primeraný trest za zostávajúce zbiehajúci sa trestné činy,
pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, a zároveň rozhodnúť o započítaní už
vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.
15. Vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku tak rieši situáciu, kedy na základe zániku trestnosti

niektorého z činov podľa § 84 Trestného zákona v období po 05.08.2024, o ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté výrokmi o vine aj treste, je potrebné vydať nové rozhodnutie vo vzťahu k uloženému
(úhrnnému alebo súhrnnému) trestu, ktoré bude odzrkadľovať vyššie uvedenú zmenu trestnosti
niektorých zo zbiehajúcich sa trestných činov.
16. Novo uložený trest za spáchanie viacerých trestných činov, musí byť ukladaný opätovne ako trest

úhrnný podľa § 41 Trestného zákona alebo ako trest súhrnný podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona,
pretože právoplatný výrok o vine ohľadne činu, ktorého trestnosť zanikla podľa § 84 Trestného zákona
v znení účinnom od 06.08.2024, nezaniká, ani sa neruší podľa ustanovenia § 405b ods. 1 Trestného
poriadku. Novo uložený trest tak síce formálne zostáva úhrnným alebo súhrnným, avšak v materiálnej
podobe zohľadňuje iba trestnosť činu (činov), ktorého sa nedotkla novelizácia Trestného zákona v

podobe zániku trestnosti podľa § 84 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024. Takýmto
spôsobom je naplnená vôľa zákonodarcu revidovať sankcie, ukladané za viacnásobnú trestnú činnosť
z dôvodu, že novelizáciou ustanovení Trestného zákona rozhodol o zániku trestnosti niektorých činov,
pričom dobrodenie tejto zmeny sa rozhodol vztiahnuť aj na prípady, v ktorých už boli vydané právoplatné
odsudzujúce rozhodnutia. Predmetné závery sú v plnej miere aplikovateľné napríklad aj pri ukladaní

súhrnného a zároveň spoločného trestu (čo nie je tento prípad).
17. Konečne treba vyriešiť otázku, či novo ukladaný trest za trestnú činnosť, ktorá nebola dotknutá
novelizáciou Trestného zákona v podobe zániku trestnosti podľa § 84 Trestného zákona v znení
účinnom od 06.08.2024, má byť ukladaný trest v zmysle právnej úpravy účinnej do 05.08.2024 alebo od
06.08.2024 (predmetná otázka predstavuje súčasť odvolacích námietok odsúdeného).

Podľa § 438k odsek 7 Trestného zákona trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15.3.2024 a ktorý
nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa Trestného zákona v znení účinnom od 15.3.2024 nie
je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná.
Podľa § 405a odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny
zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe

aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.
V konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach,
v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia
účinnosti zmeny zákona.
Podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku, ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa §

84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný
čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti
činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží
primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh
uloženého trestu započítanie možné.
Podľa § 405d odsek 1, odsek 2, odsek 3 a odsek 4 Trestného poriadku, na vyhotovenie rozhodnutia, jeho

doručenie, opravný prostriedok proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane
použijú ustanovenia o rozsudku a o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak. Rozsudok v
konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia
rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí sa použijú primerane. Nadriadený súd
rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie je dotknutý. Ak súd pri postupe

podľa § 405b odsek 1 ukladá nový trest, rozsudok podľa § 405b odsek 1 sa stáva právoplatným až
právoplatnosťou výroku o novourčenom treste.
18. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší. V tomto smere je nesporné, že ak by sa odsúdenému mal ukladať trest

podľa znenia Trestného zákona (konkrétne ustanovenia § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), písm. b),
ods. 3 písm. b) Trestného zákona) účinného od 06.08.2024, išlo by vzhľadom na jeho postavenie o (pre
odsúdeného) priaznivejší postup, nakoľko trestná sadzba za pokračovací zločin krádeže v predmetnej
kvalifikovanej skutkovej podstate predstavovala do 05.08.2024 výmeru 3 až 10 rokov, pričom s účinnosť
od 06.08.2024 predstavuje výmeru 2 až 8 rokov. Navyše právna úprava účinná do 05.08.2024 ukladala

povinnosť súd zvýšiť v prípade odsúdeného dolnú hranicu trestnej sadzby až o jednu polovicu (§ 38
ods. 5 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024), pričom v aktuálnom znení je táto povinnosť
redukovaná len na úroveň jednej tretiny (§ 38 ods. 3 Trestného zákona v znení od 06.08.2024). Odvolací
súd však v predmetnej veci dospel k názoru, že na posudzovanú trestnú veci je nutné aplikovať
ustanovenia Trestného zákona v znení ich účinnosti do 05.08.2024.

19. V predmetnej veci odvolací súd konštatuje, že v situácii po právoplatnom odsúdení došlo evidentne
k zmene právnej úpravy vzťahujúcej sa na kvalifikáciu konania odsúdeného, avšak nedošlo k zániku
trestnosti jeho činu (v rozsahu kvalifikácie skutku ako zločinu krádeže). V tomto prípade však aj podľa
novelizovaného znenia Trestného zákona konanie odsúdeného má naďalej znaky trestného činu, hoci
aktuálne už posudzovaného miernejšie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôvodová

správa (pomerne strohá v tejto spojitosti) k novele Trestného poriadku k § 405a až 405d uvádza
len toľko, že „Zavádza sa nový procesný postup preskúmania rozhodnutia súdu (najmä rozsudkov,
ktorými bola vyslovená vina) pre prípad zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa §
84 Trestného zákona, ako aj postup pri zániku trestnosti činu v niektorých procesných situáciách v
prípravnom konaní.“ Ani z dôvodovej správy teda nevyplýva zámer, vôľa zákonodarcu, aby v prípadoch

trestných konaní ukončených právoplatnými odsudzujúcimi rozsudkami bolo pripustené posudzovanie
a skúmanie možností aj zmierňovania právnej kvalifikácie pri jednotlivých trestných činoch vzhľadom na
zmenu Trestného zákona, keďže explicitne upravuje iba otázku zániku trestnosti činu. Aj z toho však
možno usúdiť, že extenzívne vykladanie možností použitia § 405b ods. 1 Trestného poriadku aj na
prípady, kedy po právoplatnom odsúdení došlo k zmene podstatných ustanovení Trestného zákona,

ktoré majú za následok zmiernenie právnej kvalifikácie konania páchateľa, neprichádza do úvahy, a to
podľa odvolacieho súdu evidentne z dôvodu zabezpečovania právnej istoty vytvorenej právoplatným
odsudzujúcim rozsudkom. Je potrebné zdôrazniť, že ide o podstatne inú situáciu ako v prípade, že k
zásadnej zmene zákona dochádza síce po spáchaní skutku, ale pred právoplatným rozhodnutím o ňom
súdom, kedy súd je viazaný okrem § 2 ods. 1 Trestného zákona aj ústavným rámcom tvoreným čl. 50

ods. 6 Ústavy SR. Ani Ústava SR, ani Trestný zákon však okrem uvedených ustanovení neposkytujú
právoplatne odsúdeným osobám účasť na akýchkoľvek výhodách, či benefitoch, ktoré by teoreticky
kedykoľvek v neskoršom období po právoplatnosti odsudzujúcich rozsudkov mohli zmeny Trestného
zákona prinášať.
20. Napokon je potrebné pripomenúť, že zmena právnej kvalifikácie nie je zaradená ani medzi dôvody

opodstatňujúce povolenie obnovy konania, hoci inak podľa § 394 Trestného poriadku medzi dôvody
obnovy konania patria aj dôkazy a skutočnosti týkajúce sa aj trestu, také vzhľadom na ktoré by pôvodne
uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa, bol by v rozpore s
účelom trestu. Popri tom podľa § 395 Trestného poriadku je obnova konania, ak trestnosť činu zanikla,
vylúčená v neprospech obvineného, z čoho vyplýva, že v prospech obvineného je prípustná, opäť však

s dôrazom iba na zánik trestnosti činu, nie z dôvodu zmeny, resp. zmiernenia právnej kvalifikácie činu.
21. Odvolací súd má za to, že kľúčové je hmotnoprávne ustanovenie § 438k odsek 7 Trestného zákona,
ktoré upravuje prechodné ustanovenia k zmenám Trestného zákona účinným od 15.3.2024. Jeho
zmyslom bolo docieliť taký stav veci, aby po účinnosti predmetnej novely nik nevykonával trest za čin,ktorý po novele už nie je trestným. Toto prechodné ustanovenie zjavne cielilo len na nevykonané zvyšky
trestov uložených za trestné činy, ktorých trestnosť zanikla, pričom predmetné hmotnoprávne pravidlo
našlo svoj odraz v procesnom kódexe, a to v Trestnom poriadku vo štvrtom diely ôsmej časti označenej

ako „Preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona“, konkrétne v ustanovení § 405b Trestného
poriadku citovaných vyššie v texte, ktoré upravujú procesný postup, ako želaný stav dosiahnuť.
22. Konanie podľa § 405b Trestného zákona nie je opakovaním konania v pôvodnej trestnej veci,
týka sa iba výroku o treste, aj to len jeho primeranosti vo vzťahu k trestnému činu, ktorého trestnosť
zanikla. Citované ustanovenie zákona neumožňuje súdom akokoľvek zasahovať do výroku o vine,

ten je aj naďalej právoplatný, preto ho súdy nemôžu preskúmavať, tobôž nemôžu skutok, pri ktorom
trestnosť činu nezanikla, inak právne kvalifikovať. Z uvedeného dôvodu sa nový primeraný trest ukladá
podľa Trestného zákona účinného v čase, keď bol pôvodný trest ukladaný, nie podľa Trestného
zákona účinného od 6.8.2024. Inak vyjadrené, v danej veci bolo potrebné ukladať nový súhrnný trest
podľa najprísnejšieho trestného činu, ktorého trestnosť nezanikla, pričom prvostupňový súd správne
rozhodovalpodľaTrestnéhozákonaúčinnéhovčasespáchaniačinuasúčasneajvyhláseniapôvodného

odsudzujúceho rozhodnutia. V prípadoch trestného činu, ktorého trestnosť nezanikla a za ktorý bol
právoplatne uložený trest do 5.8.2024, nie je možné ukladať trest podľa Trestného zákona účinného od
6.8.2024, nakoľko novela Trestného zákona ani Trestného poriadku účinná od 6.8.2024, neumožňuje
prehodnocovať tresty pri trestných činoch, kde trestnosť činu nezanikla. Účelom novely Trestného
zákona účinného od 6.8.2024 bolo zabezpečiť, aby odsúdení nevykonali zvyšky trestov, za činy, ktorých

trestnosť zanikla, avšak jej účelom nebolo prehodnocovať uložené tresty za trestné činy, kde trestnosť
nezanikla.
23. Prvostupňový súd teda nijako nepochybil, keď neukladal nový primeraný trest podľa Trestného
zákona účinného od 6.8.2024. Rovnako prvostupňový súd formálne nepochybil, ak ako primeraný
trest za zostávajúci trestný čin určil z hľadiska výmery trestu trest znížený až na výmeru uloženú

prvostupňovým súdom – 7 rokov a 6 mesiacov (t.j. trest znížený z pôvodnej výmery 8 rokov a 6 mesiacov
o 1 rok). Tento bol uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Možno dodať, že primeranosť
trestu v zmysle ustanovenia § 405b odsek 1 Trestného poriadku neznamená, že nanovo uložený trest
nutne musí byť miernejší (či dokonca výrazne miernejší) než trest uložený v pôvodnom rozhodnutí,
resp. že ako primeraný nemôže byť opätovne uložený napríklad aj trest v rovnakej výmere. Odvolací

súd sa zameral aj na primeranosť v konkrétnej veci, resp. možnosť uloženia trestu v nižšej výmere,
pričom dospel k názoru, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, avšak logicky len
v takej výmere, akú umožňovala právna úprava účinná do 05.08.2024. Prvostupňový súd (v časti, ktorú
transponoval odvolací súd do bodov 10 a 11 tohto rozsudku) vysvetlil, prečo uložil trest vo výmere
7 rokov a 6 mesiacov, pričom zohľadnil najmä fakt, že vo veci prvostupňového súdu, ktorej trestnosť

zanikla (konanie vedené pod sp. zn. 0T/105/2019), bol uložený práve trest 12 mesiacov nepodmienečne,
ktorý prvostupňový súd týmto spôsobom mechanicky ,,odčítal“. Tento argument je logický, zrozumiteľný,
avšak v tomto rozsahu možno prisvedčiť argumentácii obžalovaného poukazujúcej na kontext prijatého
rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že samotný fakt, keď na právny vzťah odsúdeného je nutné
aplikovať (pre jeho osobu) prísnejšiu právnu úpravu neznamená automaticky nemožnosť zohľadnenia

tohto stavu v rámci zákonných mantinelov tejto právnej úpravy. Žiada sa dodať, že obžalovaný je
osobou doposiaľ s počtom 16 záznamov v registri trestov, v absolútnej väčšine prípadov za majetkovú
trestnú činnosť, ale vzhľadom na fakt, že sa o jeho treste rozhoduje za situácie, keď dochádza
k zmierňovaniu trestnoprávnej politiky štátu a trestných postihov, za posilnenia prvkov tzv. restoratívnej
justície, považoval odvolací súd za vhodné uložiť odsúdenému minimálny možný trest vo výmere 6

rokov a 6 mesiacov, teda trest v sadzbe 3-10 rokov, pri zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby o jednu
polovicu (6 rokov a 6 mesiacov – 10 rokov), v zmysle § 212 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom
do 05.08.2024 a § 38 ods. 2 a 5 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024. Takýto trest bude
zákonným, primeraným a spravodlivým, nakoľko na jednej strane zohľadní špecifiká predmetnej trestnej
veci, na druhej strane bude po zvýšení zákonnej sadzby dostatočný na dosiahnutie účelu trestného

konania pri osobe odsúdeného ako recidivujúcom páchateľovi majetkovej trestnej činnosti. Úvaha súdu
o účele trestu pri osobe recidivujúceho páchateľa bola taktiež správna, žiada sa dodať, že tento účel má
potenciál naplniť už trest vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov. V tomto smere nie je konanie v zmysle § 405b
ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom, v ktorom by odvolací súd mohol naprávať aplikáciu
ustanovení § 36 až 38 Trestného zákona, hoci by aj nebola prípadne správna (čo však v predmetnej

veci odvolací súd beztak nezistil).
24. Pokiaľ ide o výšku novo uloženého trestu odňatia slobody, tunajší súd ukladal trest podľa ustanovení
Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, v rámci trestnej sadzby (6 rokov a 6 mesiacov –
10 rokov), pri prevahe priťažujúcich okolností v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona. Trest ukladalako súhrnný, t.j. aj za zbiehajúce sa trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený uznaný za vinného v konaní
pred prvostupňovým súdom pod sp. zn. 0T/105/2019, pričom výrok o treste z tohto konania odvolací
súd postupom podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil, čím umožnil započítanie obdobia obmedzenia

osobnej slobody odsúdeného v zbiehajúcej sa trestnej veci na jednej strane a učinil za dosť imperatívu
neprihliadať na odsúdenia, v rozsahu ktorých došlo k zániku trestnosti.
24. Aj v takomto prípade treba v zmysle § 42 ods. 2 Trestného poriadku spolu s uložením súhrnného
trestuzrušiťvýrokyotresteuloženompáchateľoviskoršímrozhodnutím,akoajvšetkyďalšierozhodnutia
natietovýrokyobsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.

V predmetnej veci išlo o výrok o treste odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý bol odsúdenému
uložený trestným rozkazom prvostupňového súdu zo dňa 27.04.2019, sp. zn. 0T/105/2019, právoplatný
dňa 27.04.2019. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami a závermi, rozhodol odvolací súd o zrušení
napadnutého rozsudku v uvedenom rozsahu a sám doplnil výrok o zrušení výroku o treste v zmysle
vyššie uvedeného. Nakoľko boli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 322 ods. 3 Trestného

poriadku, odvolací súd sám rozhodol po zrušení napadnutého rozsudku tak, ako je to uvedené v bodoch
I. a II. výrokovej časti tohto rozsudku odvolacieho súdu.
25. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného ohľadom neprimeranej prísnosti trestu, toto bolo dôvodné
len v časti, práve s ohľadom na skutočnosti obsiahnuté v predchádzajúcich bodoch. Obžalovaný sa
domáhal uloženia trestu v zmysle právnej úpravy účinnej od 06.08.2024, ktorá by bola pre jeho osobu

priaznivejšia, tento postup však nemá oporu v zákona a ani v ustálenej judikatúre súdov SR. Aplikácia
§ 50 ods. 6 Ústavy SR tak ako ho vykladá odsúdený nie je správna, predmetné ustanovenie je nutné (a
možné) aplikovať v prípade zmeny právnej úpravy do právoplatného skončenia trestného konania, ktoré
vpredmetnejvecinastalomárnymuplynutímlehotynapodanieodvolaniavočirozsudkuprvostupňového
súdu, sp. zn.: 3T/72/2019 zo dňa 11.11.2021 (následne podané odvolacie bolo odmietnuté odvolacím

súdom ako oneskorene podané). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy SR ani iného všeobecnej záväzného
predpisu nevyplýva povinnosť trestných súdov, opätovne odsúdiť právoplatne odsúdených páchateľov
po zmene právnej úpravy (iba uložiť primeraný trest v zmysle § 405b Trestného poriadku, ktorého právna
povaha je však iná, ako už odvolací súd skôr uviedol). Pokiaľ ide o primeranú aplikáciu judikátov vo veci
Scoppola proti Taliansku (č. 2) zo 17. septembra 2009, č. 10249/03 alebo Jidic proti Rumunsku z 18.

februára 2020, č. 45776/16, s ich aplikáciu a nemožnosťou postupu v odsúdeným naznačenom smere
sa vysporiadal aj Najvyšší súd SR, napr. sp. zn. 5Tdo/14/2025 zo dňa 03.04.2025. Odvolaciemu súd
sa žiada dodať, že odsúdený poukazuje jednak na judikát z administratívneho konania (Scoppola proti
Taliansku), v druhom prípade (Jidic proti Rumunsku) z predmetného Najvyšší súd SR vyvodil nemožnosť
jeho aplikácie v obdobnej právnej veci (ako tu prejednávanej). V prípade aplikácie uznesenia NS SR,

sp. zn.: 2Tdo/69/2012 zo dňa 15.01.2013 ide o rozhodnutie, ktorým NS SR konštatoval, že nie je možné
reparovať pochybenia konajúcich súdov v prospech odsúdeného v prípade, ak medzičasom došlo
k strate účinnosti napadnutých ustanovení, teda o celkom inú právnu vec, navyše vôbec nepodporujúcu
argumentáciu odsúdeného.
26. Pri uložení súhrnného trestu odňatia slobody postupoval tunajší súd v súlade s ustanovením § 42

ods. 2 Trestného zákona a zrušil výrok o treste, vo vzťahu ku ktorému ukladal súhrnný trest.
27. Povinnosťou prvostupňového súdu po vrátení veci bude realizovať započítanie už vykonanej
časti trestu odňatia slobody do trestu, ktorý bol odsúdenému uložený týmto rozsudkom, v súlade s
ustanovením § 405b ods. 1 druhá veta in fine Trestného poriadku.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.