Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by Mgr. Miloš Kolek
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoPs/3/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123209888
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123209888.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu
JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľa U. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. - S., A.. Č.. P. M..G.., S. XX, F. B., zastúpeného JUDr. Rudolfom Manikom, PhD.,
MBA, MHA, advokátom, so sídlom Masarykova 2, Košice, za účasti opatrovníka navrhovateľa L. Č. B. -
S.,A.P.XX,XXXXXB.,zaúčastiprocesnéhoopatrovníkanavrhovateľaT..Ľ.T.,F.P.Ú.L.P.B.,zaúčasti
prokurátora Krajskej prokuratúry F. B., v konaní o navrátenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. 84Ps/1/2023 - 122 zo dňa 11.09.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a rozhodol, že navrhovateľ môže
podať ďalší návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony najskôr po uplynutí 6 mesiacov
od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa
07.06.2023 domáhal navrátenia spôsobilosti na právne úkony. Súd vykonal dokazovanie okrem iného aj
znaleckým posudkom, v ktorom znalec zistil, že psychický stav navrhovateľa sa nezlepšil, je dlhodobo
nepriaznivý s mimoriadne zlou psychiatrickou prognózou do budúcna. Navrhovateľ nie je schopný
samostatne plánovať a organizovať veci bežného denného života, zabezpečovať si svoje potreby,
disponovať majetkom. Došlo u neho k vzniku zvyškovej P., ktorú už ďalšou liečbou nemožno prakticky
významnejšieovplyvniťazároveňktrvalémunarušeniuosobnosti.Vzhľadomnajehostavniejeschopný
ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky, je trvale sociálne odkázaný na kvalifikovanú pomoc inej
osoby.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že „V prejednávanej veci má súd za nado všetky pochybnosti preukázané
znaleckým dokazovaním, výpoveďou opatrovníka, ako aj výpoveďou opatrovanca pred súdom, že neboli
splnené podmienky pre navrátenie spôsobilosti na právne úkony navrhovateľovi ani v jednej oblasti, v
ktorejmubolaodňatá.Zdravotnýstavopatrovancajedlhodobonepriaznivý,kjehozastabilizovaniudošlo
až po obmedzení jeho spôsobilosti, kedy bol umiestnený v domove sociálnych služieb. Z vyjadrenia
opatrovanca jednoznačne vyplýva, že po vrátení spôsobilosti by v tomto zariadení neostal, chce žiť
sám a sám si zabezpečovať svoje záležitosti. Z výpovede opatrovníka vyplýva, že opatrovanec nebol
schopný si tieto sám zabezpečovať mimo chráneného prostredia ani pod dohľadom a za pomoci jeho
opatrovníka po rozhodnutí súdu o obmedzení jeho spôsobilosti a aj za tejto situácie dochádzalo k jeho
zneužívaniu inými osobami a zhoršovaniu jeho zdravotného stavu. Opatrovanec odmietal brať liečbu a
vykonávať úkony, ktoré boli potrebné pre jeho zaradenie sa do bežného života. Nemožno predpokladať,
že po vrátení spôsobilosti by sa táto situácia neopakovala, keďže znalec nezistil žiadnu pozitívnu
zmenu v zdravotnom stave opatrovanca. Existuje obava, že by opatrovanec bol nielen zneužitý tretími
osobami za účelom získania finančných prostriedkov, ale nebol by schopný dodržiavať predpísanúliečbu a zabezpečiť si svoje každodenné potreby, čím by v konečnom dôsledku došlo k ohrozeniu jeho
života a zdravia. Súd je presvedčený o tom, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je v záujme
opatrovanca, rovnako tak aj jeho pobyt v zariadení, kde mu je poskytovaný dohľad a starostlivosť.
Rovnako tak za nevyhnutnú považuje správu jeho príjmu a majetku opatrovníkom, čo ho v konečnom
dôsledku chráni pred tým, aby bol jeho stav zneužitý inými osobami. Na základe všetkých uvedených
skutočností súd nemohol návrhu navrhovateľa vyhovieť a toto konanie v súlade s § 247 CMP zastavil.
Keďže zo znaleckého posudku a z vyjadrenia znalca vyplýva, že zdravotný stav opatrovanca je
dlhodobo nepriaznivý, pozitívne neprogreduje, má výrazne zlú prognózu a veľmi malú pravdepodobnosť
akéhokoľvek zlepšenia a keďže opatrovanec je k svojmu zdravotnému stavu preukázateľné nekritický,
súd určil, že ďalší takýto návrh môže podať po uplynutí zákonnej lehoty. Súd je presvedčený, že nateraz
zlepšenie jeho stavu nemožno očakávať. „
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že
došlo zo strany súdu k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu, resp. nesprávnemu posúdeniu
právneho stavu veci. U navrhovateľa došlo k zastabilizovaniu jeho zdravotného stavu, čo odôvodňuje
možnosť navrátenia spôsobilosti minimálne v niektorých oblastiach, dozaista aspoň nakladanie s vyššou
peňažnou sumou oproti aktuálnej sume 30 eur mesačne. Aj prepustenie navrhovateľa do ambulantnej
liečby je vhodné z dôvodu, aby mal zabezpečené pre úspešnosť liečenia adekvátne domáce prostredie.
Taktiež podľa vyjadrenia opatrovníka sa zdravotný stav navrhovateľa zlepšil. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok zmenil a návrhu vyhovel v celom rozsahu.
4. Vo vyjadrení k odvolaniu okresná prokuratúra navrhla uznesenie potvrdiť. Poukázala na závery
znaleckého dokazovania.
5. Opatrovník navrhovateľa takisto navrhol rozsudok potvrdiť. Rozsudok považuje za vecne správny,
súd úplne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil.
6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.
7. Súd prvej inštancie vychádzal z výsledkov znaleckého dokazovania ako aj z ostatných vykonaných
dôkazov, z ktorých vyplynulo, že stav navrhovateľa sa nezlepšil, je dlhodobo nepriaznivý s mimoriadne
zlou psychiatrickou prognózou do budúcna. Takýto zistený stav nie je dôvodom na vrátenie spôsobilosti
na právne úkony, ani na inú zmenu pôvodného rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony.
8. K odvolacím námietke odvolací súd uvádza, že o obmedzení spôsobilosti na právne úkony
navrhovateľa bolo rozhodnuté rozsudkom z 08.03.2022, od vydania rozhodnutia neuplynul neprimerane
dlhý čas. Vzhľadom na situáciu, že navrhovateľ je trvale sociálne odkázaný na kvalifikovanú pomoc inej
osoby a nie je schopný samostatne plánovať a organizovať veci bežného denného života, je dostatočný
limit nakladania s finančnými prostriedkami, o ktorom bolo rozhodnuté pôvodným rozsudkom. Odvolacia
námietka, že je vhodné prepustenie do ambulantnej liečby z dôvodu, aby bola zabezpečená úspešnosť
liečenia, nebola taktiež v konaní preukázaná. Pobyt v domove Sociálnych služieb je nevyhnutný aj s
ohľadom na súčasný zdravotný stav navrhovateľa, ktorý potrebuje kvalifikovanú pomoc (aj z dôvodu, že
odmieta brať liečbu), ktorá by v domácich podmienkach nemusela byť dostupná.
9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP
v spojení s § 387 ods. 1 CSP.
10. Odôvodnené a vecne správne je aj rozhodnutie o tom, že ďalší návrh na vrátenie spôsobilosti
na právne úkony môže navrhovateľ podať až po uplynutí lehoty šiestich mesiacov od právoplatnosti
uznesenia a to vzhľadom na zlú prognózu a malú pravdepodobnosť zlepšenia stavu navrhovateľa.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 a § 52 CMP. Ustanovenie
§ 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa
ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohtovšeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na odklon od všeobecného
pravidla vyplývajúceho z § 52 CMP.
12. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.