Rozsudok – Rodina a mládež ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 18, 2023

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/122/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922010505
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2023:6922010505.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v konaní pred samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písm. a/, písm. b/, písm. j/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B. A. E. F. G. D. A. H., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom I. XXX, F. C. D.,

sa spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote, č.k. 1Pv/411/20/6609-95 zo
dňa 21.10.2022, v ktorej mu je kladené za vinu, že

ako rodič a zákonný zástupca odo dňa 07.09.2015 do dňa 15.04.2020 v rodinnom dome v obci I. J.
XXX, F. C. D. a inde, vedome a opakovane pod vplyvom alkoholických nápojov bil svoje maloleté deti
K., nar. XX.XX.XXXX v C. D., L., nar. XX.XX.XXXX v C. D., M., nar. XX.XX.XXXX v C. D. a A., nar.
XX.XX.XXXX v C. D., palicou, polenami dreva po hrudi, po tvári, bil ich po celom tele, ťahal maloletú

L., nar. XX.XX.XXXX za vlasy, brucho, hodil ju o zem, jedného dňa na ňu dvakrát vytiahol nôž, keď sa
chvíľu rozprávala s kamarátkou, maloletého A., nar. XX.XX.XXXX bil drevom, rukou, kopal do neho po
celom tele, zdvihol zo zeme a hodil ho o stenu, ďalej bil deti skoro každý deň, maloleté školopovinné
deti nemohli chodiť pravidelne do školy, lebo ich nepustil preto, že boli chudé, alebo nemali topánky,
nemohli si robiť školské úlohy, lebo im to nedovolil, nemohli chodiť na školské výlety, keď ich učiteľka
vybrala a nemohli mať kamarátov, chodiť sa vonku hrať, nakoľko im to zakazoval a keby to porušili,
fyzicky ich trestal, ráno im zakazoval jesť, maloletí poškodení jedávali jedenkrát alebo dvakrát denne
len cestoviny, maloleté deti mu museli zbierať vonku špaky, ktoré si on potom upravoval a fajčil ich,

taktiež zo záverov znaleckého posudku N. B. A. J. X/XXXX a zo záverov znaleckého posudku N. E.
E. J. XX/XXXX je zrejmé, že u všetkých týchto poškodených maloletých detí B. v dôsledku dlhodobej
a opakovanej traumatizácie, teda v priamej súvislosti s prežitými udalosťami znalkyňa zistila psychickú
ujmu (syndróm týranej osoby), v dôsledku traumatizácie bolo u týchto maloletých detí diagnostikované
spektrum postraumatických reakcií, kde sa jedná o viktimizačný syndróm a ďalšie psychické poruchy
ako dôsledok dlhodobej traumatizácie, čím týmto svojím konaním spôsoboval svojim týmto maloletým
deťom K., nar. XX.XX.XXXX v C. D., L., nar. XX.XX.XXXX v C. D., M., nar. XX.XX.XXXX v C. D. a A., nar.

XX.XX.XXXX v C. D., fyzické a psychické utrpenie, ktoré maloleté deti boli dňa 15.04.2020 neodkladným
opatrením Okresného súdu Rimavská Sobota pod č.k. 7P/63/2020-13 zo dňa 08.04.2020 prijaté do
starostlivosti Centra pre deti a rodiny ZEM DETÍ - Košice, n.o., Muškátová 598/8, Turňa nad Bodvou,

t e d a

blízkym osobám mal spôsobiť fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi,

ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou
izoláciou, a iným správaním, ktoré ohrozuje ich fyzické a psychické zdravie a obmedzuje ich bezpečnosť,bezdôvodným odopieraním stravy, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny,
bývania, výchovy a vzdelávania, nútením k žobrote a k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej
ich neúmernú fyzickú záťaž, vzhľadom na ich vek a spôsobilej poškodiť ich zdravie a uvedený čin mal

spáchať závažnejším spôsobom konania, t.j. so zbraňou, po dlhší čas a na viacerých osobách,

t ý m m a l s p á c h a ť

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, odsek

3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/, písm. b/, písm. j/ Trestného
zákona,

o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podala dňa 21.10.2022 pod číslom sp. zn.
1Pv/411/20/6609-95 obžalobu na A. B., nar. XX.XX.XXXX pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. a/, písm. b/, písm. j/ Tr. zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené

v podanej obžalobe a v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní obhajca obžalovaného v stanovisku k obžalobe uviedol,
že nesúhlasí so skutkovými zisteniami ustálenými v obžalobe, ani s právnou kvalifikáciou skutku, pričom
v konaní budú s obžalovaným na hlavnom pojednávaní preukazovať, že skutok sa nestal.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásil, že sa cíti
byť nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K veci samej vypovedal obžalovaný o tom, že o všetky deti sa riadne staral, chodil pracovať aj do

zahraničia, napr. do Nemecka, Rakúska, kde zarábal peniaze, ktorými zabezpečoval rodinu a deti, a to aj
kúpou potrebného oblečenia, o čom má vedomosť aj sociálka. Poprel, že by deti bil spôsobom kladeným
mu za vinu v podanej obžalobe, teda palicou, polenami dreva po hrudi, po tvári, po celom tele. Rovnako
poprel, že by ťahal maloletú dcéru L. za vlasy, že by ju hodil o zem, ako aj to, že na ňu dvakrát vytiahol
nôž. Pripustil, že niekedy na deti zvýšil raz hlas a kričal na ne, čo odôvodnil tým, že to bolo len vtedy

keď boli deti zlé. Vypovedal aj o tom, že deti riadne chodili do školy, varil im on alebo jeho priateľka L.
O., kupoval im potrebné oblečenie.

Na doplňujúce otázky uviedol aj to, že s biologickou matkou detí I. B. nežije už viac ako 10, možno 15
rokov a dodal, že táto ich opustila. Spresnil, že keď matka detí odišla, tak sa určitý čas o ne starala P. P.,

a to asi 2 roky a keď začal žiť s družkou L. O., tak sa o deti starali spoločne, a to na základe rozhodnutia
súdu. Poprel tiež, že by vo zvýšenej miere požíval alkohol, zvykol piť najmä pivo. D. K. nenútil zbierať
drevo a chodiť pracovať na farmu. V Nemecku bol aj vo výkone trestu odňatia slobody, a to od roku 2020
donovembraroku2022,mávedomosťotom,žedetisúvústavevKošiciach,kamichchodínavštevovať.
V kritickom čase žil v domácnosti obžalovaného aj jeho syn A. N.. Z odpovedí na doplňujúce

otázky bolo zistené aj to, že keď obžalovaný žobral v zahraničí, tak sa o deti starala L. O., avšak keď
vykonával trest v Nemecku, tak O. sa už o deti nechcela starať, odišla do obce Kameňany a deti boli
umiestnené do detského domova.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa Q. N. E. uviedla, že pracuje ako samostatný radca na Úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote. V podstatnom obsahu vypovedala rovnako ako
v prípravnom konaní, pričom uviedla najmä to, že v roku 2019 mala pridelený spis rodiny B.. Do rodiny
sa chodilo jeden až dvakrát do mesiaca. Rodina bývala na adrese I. XXX, kde žil otec A. B. a päť detí,
ako aj družka A., L. O. a jej tri deti. Dom bol zariadený skromne. Stalo sa, že deti mali vši, ale v dome
bol poriadok. Deti vtedy v škole nehovorili o tom, že by ich otec trestal. Z otca bolo niekedy cítiť, že pil

alkohol, bol nezamestnaný a chodieval žobrať do zahraničia. Pri osobnej návšteve rodiny deti nebývališpinavé.Uviedlaajto,žekeďbolotecvzahraničízadržaný,matkadetíbolazároveňdlhodobovovýkone
trestu odňatia slobody a družka O. odišla do Kamenian, tak deti zostali samé, žiaden príbuzný neprejavil
záujem sa o ne starať, preto boli deti následne umiestnené do centra pre deti a rodiny.

Na doplňujúce otázky svedkyňa vypovedala aj o tom, že sa mala možnosť s deťmi osobne viackrát
stretnúť a nevidela, že by boli deti podvyživené, špinavé, nedostatočne oblečené a nikdy nevidela, že
by otec B. deti bil a ani učitelia zo školy neupozorňovali na zlú situáciu v rodine. Pri osobnom pohovore
s deťmi tieto nehovorili o tom, že by ich otec trestal, prípadne bil a ani osobne na deťoch nevidela žiadne

stopy po násilí, ako napr. modriny a pod..

Na otázku, čo bolo dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na odovzdanie detí
do starostlivosti právnickej osoby, svedkyňa uviedla a zopakovala, že nastala situácia keď matka detí
bola vo výkone trestu odňatia slobody, otec bol tiež zadržaný v zahraničí, družka otca O. odišla bývať
do Kamenian, a preto boli deti chvíľu u príbuznej N. B.. Táto však nezvládala výchovu detí, kontaktovala

úrad a následne došlo zo strany úradu k podaniu návrhu na vyššie uvedené neodkladné opatrenie,
pretože deti ostali bez akejkoľvek starostlivosti nejakej príbuznej fyzickej osoby.

V ďalšom boli ako svedkovia vypočutí sociálni pracovníci, a to N. N. P., N. H. B., R. S., N. H. S..
Všetci títo svedkovia vypovedali v podstatnom obsahu zhodne ako v prípravnom konaní a potvrdili, že

počas návštev, ktoré vykonávali v rodine, sa osobne stretli aj s poškodenými maloletými deťmi, pričom
žiaden zo svedkov osobne na deťoch nevidel a nezbadal, že by boli deti týrané, prípadne že by mali
na sebe známky po fyzickom násilí. Na kontrolu do rodiny chodili nepravidelne, takže v rodine nemohli
dopredu vedieť kedy prídu. Mali vedomosť o tom, že otec chodieval žobrať do zahraničia a vtedy sa
o deti starala jeho družka L. O.. Ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by otec vo zvýšenej miere požíval

alkohol, svedkyňa P. z neho v dvoch prípadoch cítila alkohol, ale uviedla, že vedel riadne komunikovať
a nebol agresívny. Všetci uvedení svedkovia uviedli aj to, že sa mali možnosť opakovane rozprávať
aj so samotnými deťmi, avšak ani v jednom prípade deti na otca nič zlé nepovedali. O deti bolo stále
postarané, bolo navarené, svedkyňa P. však uviedla, že základnú starostlivosť vedela deťom lepšie
poskytnúť družka otca ako otec sám. Podľa svedkyne S. sa otec vzhľadom k sociálnemu postaveniu

o deti adekvátne staral, nehral automaty, vo zvýšenej miere nepožíval alkohol. Boli situácie, keď boli deti
špinavé a mali aj vši, avšak do pozornosti dala v tejto súvislosti tú skutočnosť, že deti chodili do školy,
ktoré navštevovali aj iné rómske deti, ktoré mali ešte slabšie hygienické a sociálne zázemie.

Ďalej bola ako svedkyňa vypočutá starostka obce Hodejov B. M., ktorá uviedla, že už dávno biologická

matka detí I. od rodiny odišla, rodina bývala na rôznych miestach, dávnejšie cez Vianoce im zhorel
dom, preto pre rodinu hľadali a poskytli jej náhradné bývanie. Mala vedomosť o tom, že určitý čas
žil obžalovaný s družkou O., ktorá sa však podľa svedkyne o deti riadne nestarala a medzi ňou
a obžalovaným dochádzalo aj k hádkam. Konkretizovala, že k zhoršeniu správania sa detí, ich túlania sa
podedineakproblémomvichsprávanídošlovtedy,keďsaobžalovanýzozahraničiavjedenčasnevrátil

a keď deti zostali v domácnosti len s jeho družkou L. O.. Bolo to podľa nej v čase, keď obžalovaného
v zahraničí zatvorili.

Svedkyňa P. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala o tom, že sa už nevie rozpamätať na obdobie,
kedy sa starala o obžalovaného deti. Bolo to v čase, keď biologická matka rodinu opustila. Obžalovaný

v tom čase podľa svedkyne chodil „kade-tade“ a nechceli, aby sa deti dostali do detského domova, tak
ju oslovili a ona sa o deti starala. Potom, ako obžalovaný nadviazal vzťah s L. O. a začali spolu žiť,
tak na základe rozhodnutia súdu prešli deti opäť do starostlivosti otca. Ku skutku, spáchanie ktorého
je obžalovanému kladené za vinu sa vyjadriť nevedela, uviedla len toľko, že keď sa s deťmi náhodou
stretla, tak nevidela na deťoch zranenia a že deti sa jej na správanie otca ani nikdy nesťažovali.

Svedok A. N., syn obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že žil v spoločnej domácnosti
s otcom, jeho družkou O. a maloletými poškodenými súrodencami, avšak nevedel špecifikovať obdobie,
v ktorom to bolo. O obžalovanom uviedol, že nebol zlým otcom a nebol svedkom toho, že by otec
zakazoval chodiť súrodencom do školy alebo ku kamarátom. Vypovedal tiež o tom, že otec chodil do

Nemecka zarábať, keď bol v zahraničí tak sa o domácnosť a deti starala otcova družka O.. Poprel, že by
otec zakazoval deťom jesť, nekázal im zbierať špaky od cigariet, nebil ich, ani jeho a nevie o tom, že by
otec vyťahoval na niektoré z detí nožík. Svedkovi sa ani súrodenci nesťažovali, že by sa otec k nim zlesprával a dodal, že otec dal deťom všetko čo vedel a mohol. Otec tiež nad mieru nepožíval alkohol a keď
sa stalo, že mal vypité, tak sa najedol a išiel si ľahnúť. Podľa svedka jeho mladší súrodenci často klamali.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že otec zvykol zvýšiť hlas a kričať na súrodencov len vtedy, keď
neposlúchali a zle sa správali a dodal, že vtedy im dal len po zadku, pričom išlo len o také výchovné
údery. Spresnil, že to bolo len vtedy, keď sa súrodenci navzájom bili, alebo si niečo brali a potom sa
hádali, ale aj vtedy, keď napr. susedom niečo ukradli a títo sa sťažovali. On nikdy nevidel, že by sa otec
dopustil na súrodencoch niektorého z konaní, ktoré sú uvedené v obžalobe.

Na druhej strane svedok uviedol aj to, že súrodencom ubližovala otcova družka O., ktorá deti aj bila
a fackala ich, a tiež ich nútila k rôznym domácim prácam, pričom ona „kávičkovala“. Súrodenci sa mu
nikdy nesťažovali na otca a zopakoval, že otec robil čo mohol, chodil zarábať aj do zahraničia a kupoval
domov potrebné veci a súrodencom aj oblečenie.

Vo veci boli na hlavnom pojednávaní vypočuté aj riaditeľka Základnej školy Hodejov N. D. N. a bývalá
riaditeľka Základnej školy Hodejov N. T. B., pričom ani jedna z nich k veci samej nič uviesť nevedela.
Rovnako tak nevedeli potvrdiť, že by niektoré z detí v škole kradli stravu iným deťom.

Na návrh prokurátorky bola na hlavnom pojednávaní vypočutá aj svedkyňa N. H. U., vedúca Centra

pre deti a rodinu ZEM DETÍ-KOŠICE, n.o., Turňa nad Bodvou. Táto svedkyňa vypovedala o tom, že na
základe rozhodnutia súdu boli do ich zariadenia prijaté poškodené maloleté deti, pričom deti prišli do
zariadenia v zanedbanom stave, musela byť u nich vykonaná hygienická kožná očista, mali vši, bolo im
zakúpené oblečenie a ich adaptácia bola komplikovaná pre neznalosť slovenského jazyka a taktiež pre
neznalosťzákladnýchhygienickýchnávykov,poruchyvsprávaní,výbuchyzlostiaagresivity.Sdeťmiboli

realizované viaceré rozhovory na tému ich rodičov a ich rodiny, pričom z týchto rozhovorov vyplynulo, že
deti majú zlé spomienky na rodinu. Matku nespomínajú vôbec a o otcovi sa vyjadrujú ako o násilníkovi,
ktorýveľmipilalkohol,detibilpalicou,polenamidrevaanútilichvykonávaťpráceneprislúchajúcedeťom.
K. K. musel pravidelne chodiť pracovať na blízku farmu, kde sa staral o rôzne zvieratá, za robotu dostal
zaplatené, ale prišiel otec, ktorý mu peniaze zobral a prepil a keď mu nechcel dať peniaze, tak ho zbil.

Uviedla tiež, že deti A. a M. ukazovali ako zväzovali drevo v lese, kde ich vyhnal otec, otec ich mal
biť palicou, jedli len jeden alebo dvakrát denne, a to stále cestoviny. Deti chválili macochu, ktorá bola
k nim dobrá.

V ďalšom boli na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátorky a obžalovaného podľa § 263 ods. 1

Tr. poriadku prečítané zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania, a to I. B. zo dňa 16.03.2021
(čl. 178) a L. O. zo dňa 26.01.2022 (čl. 201 až 204) a podľa § 263 ods. 3 písm. b/ Tr. poriadku boli
prečítané zápisnice o výsluchoch poškodených maloletých detí zo dňa 07.01.2022, a to K. (čl. 142 až
144), L. (čl. 151), A. (čl. 159) a M. (čl. 168).

Z čítanej zápisnice o výsluchu svedkyne I. B. bolo zistené, že táto svedkyňa je biologickou matkou
poškodených maloletých detí. Ohľadom skutku, spáchanie ktorého je obžalovanému kladené za vinu,
nič neuviedla.

Z čítanej zápisnice o výsluchu svedkyne L. O. vyplýva, že s obžalovaným žila ako družka viac ako

10 rokov, spoločné deti nemajú. Vypovedala o tom, že matka detí tieto deti opustila, potom sa o deti
krátky čas staral otec, následne boli zverené do opatery P. P. a potom asi v roku 2013 boli deti na
základe rozhodnutia súdu zverené do starostlivosti otca. V tom čase už žila s obžalovaným ako druh
a družka. Ohľadom ich spolužitia uviedla, že žili v dome, ktorý bol riadne zariadený, kúrili drevom, mali
elektriku, elektrickú rúru, televízor, chladničky, podľa nej mali deti zabezpečené všetko čo potrebovali.

Uviedla, že nie je pravdou, že by obžalovaný zakazoval deťom jesť, deti nikdy neboli hladné, k deťom
sa správal dobre, nikdy ich nebil. Deti mali zabezpečené aj všetky hygienické potreby, každý deň sa
umývali, kúpavali dvakrát do týždňa, mali potrebné oblečenie, chodili do školy. Podľa svedkyne nie je
pravdou, že by obžalovaný zakazoval deťom chodiť do školy, robiť si úlohy a tiež, že by im zakazoval
chodiť na výlety a zopakovala, že obžalovaný svoje deti nebil, neubližoval im, netýral ich fyzicky ani

psychicky. Potvrdila, že chodil častokrát žobrať do zahraničia a stále keď sa vrátil, tak doniesol deťom
rôzne darčeky, oblečenie a dal im aj peniaze, aby si mohli niečo kúpiť. Keď bol v zahraničí, tak sa ona
staralaodetiavšetkobolovporiadku,pričomtokonštatovaliajpracovníciúradupráce,ktoríknimchodilina kontroly. S obžalovaným a s deťmi žila ako družka do času, kým jeho nezatvorili a deti neumiestnili
do ústavu, čo mohlo byť začiatkom roka 2020. Podľa nej deti zvykli klamať, a to hlavne K..

Z čítaných zápisníc o výsluchu poškodených maloletých detí bolo zistené, že svedkovia a zároveň
poškodené mal. deti L., A. a M. po zákonnom poučení využili svoje zákonné právo a odmietli vypovedať,
pretože obžalovaný je ich otec.

Z čítanej zápisnice o výsluchu svedka poškodeného mal. K. bolo zistené, že na otázky vyšetrovateľa

uviedol, že trvá na tom čo uviedol v predchádzajúcej výpovedi, že otec nerobil nič také zlé, že ich netýral,
že s otcom vychádzal v pohode, a že mu otec nič zlé nerobil. Uviedol tiež, že chodil pracovať na farmu, že
peniaze dával macoche, že mu otec dal niekedy facku, možno dvakrát, a to preto, že sa nie dobre správal
a ako príklad uviedol, že to bolo keď prišiel domov o druhej alebo o tretej v noci. Otec mu nezakazoval
stretávať sa s kamarátmi, ale jeho kamaráti pili alkohol a fajčili cigarety, tak preto mu to zakazoval. Otec
mu nezakazoval chodiť ani do školy, ani robiť školské úlohy, pričom svedok uviedol, že na úlohy nemal

čas a ani chuť. Otec mu nezakazoval jesť, nemusel pre otca zbierať špaky od cigariet.

Ďalej bola na hlavnom pojednávaní vypočutá znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria N. B. A., ktorá vo veci vyhotovila znalecký posudok J. X/XXXX a znalkyňa z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých N. E. E., ktorá vo veci vyhotovila znalecký

posudok J. XX/XXXX. Posudkami týchto znalkýň boli skúmané poškodené maloleté deti.

Z výsluchu znalkýň a zo záverov ich znaleckého dokazovania vyplývajú nasledovné skutočnosti.

Osobnosť maloletej L. je jednoduchšie štruktúrovaná pubescentná, s impulzívnymi črtami s nižšou

schopnosťou tolerovať stres a záťaž, s chýbajúcimi sociálnymi zručnosťami. Nie je schopná stabilnej
dôvery a emočne intímneho vzťahu. Je vnútorné plachá uzatvorená. Ľuďom v zásade neverí.
Nevie stabilne fungovať v osobných srdečných vzťahoch, vie ich prijať, krátkodobo opätovať, ale
pri problémoch a konfliktoch sa bude snažiť presadiť. Má sklony reagovať agresívne. Jej kognitívne
schopnosti sú oneskorené. Aj keď jej rozumová kapacita je v pásme subnormy, v záťaži je jej myslenie

nestabilné. V čase vyšetrenia znalkyne nezaznamenali chorobný sklon si vymýšľať, skôr jej celkové
kognitívno - rozumové schopnosti sú menej koherentné. Maloletý K. má neporušené vnímanie, myslenie
koherentné bez porúch. Jeho osobnosť je simplexná nevyrovnaná s rysmi impulzivity. Je skôr neistý, má
narušený negatívne obsadený sebaobraz. Mal. A. má rozumové schopnosti v pásme širšej normy bez
konfabulačných skreslení. Sociálne je nezrelejší. Maloletý M. má rozumové schopnosti v pásme širšej

normy, jeho osobnosť je vo vývine emočne labilnejšia. U mal. L. boli prítomné sklony ku konfabuláciám
nie ako pamäťový defekt, ale ako nevedomý dôsledok snahy podať dobrý výkon, a teda to čo si
nezapamätala, mala snahu dodať a doplniť podľa momentálneho nápadu. Znalkyne nepredpokladajú,
že maloletá L. si vymýšľa udalosti, pre ktoré je toto trestné konanie vedené, môže však pri ich opise otca
brániť, pretože nechce aby bol otec potrestaný, idealizuje ho, čo patrí do problematiky kontraintuitívnych

reakcií obetí. U maloletých K. a A. sa neprejavuje sklon ku konfabulácii a prezentovaniu vedomej
nepravdy, ich vierohodnosť nie je ničím znížená. V podstate všetky deti opisujú to čo zažili a nie produkt
svojich fantazijných alebo účelových procesov. Všetky posudzované maloleté deti opisujú udalosti
a reprodukujú ich primeraným a vierohodným spôsobom. Opisujú prežitú realitu v súlade so svojimi
kognitívno percepčnými možnosťami, primeraným a psychologicky vierohodným spôsobom. V dôsledku

traumatizácie bolo u maloletých detí diagnostikované spektrum postraumatických reakcií, jedná sa
o viktimizačný syndróm a ďalšie psychické poruchy, ako dôsledok dlhodobej traumatizácie. Viktimizačný
syndróm u maloletých detí B. svojimi príznakmi, intenzitou a frekvenciou nespĺňa diagnostický prach
pre stanovenie diagnózy postraumatickej stresovej poruchy. Na druhej strane viktimizačný syndróm
predstavuje širokú škálu psychických ťažkostí, ktoré treba individuálne posudzovať u každého dieťaťa.

Podľa znaleckého dokazovania maloletý K. v rámci spektra postraumatických reakcií javí známky
viktimizačného syndrómu a znakmi poruchovej adaptácie na záťažovú situáciu s poruchami správania
a emotivity. Maloletý M. v rámci spektra postraumatických reakcií javí známky viktimizačného
syndrómu so známkami poruchy adaptácie na záťažovú situáciu s poruchami správania a emotivity.

U maloletého M. B. znalkyňa v rámci postraumatických reakcií identifikovala disociatívnu poruchu
motoriky, neorganickú emurézu (na psychogénnom podklade pomočovanie). Maloletá L. v rámci
spektra postraumatických reakcií javí známky viktimizačného syndrómu so zvláštnymi následkami
viktimizačnéhosyndrómuvpodobekontraintuitívnehosprávaniavpostviktimizačnomobdobí.Menovanámá vyjadrenú poruchu adaptácie na záťažovú situáciu so zmiešanou poruchou správania a emotivity.
Maloletý A. v rámci spektra postraumatických reakcií javí známky viktimizačného syndrómu.
V súčasnosti sa maloletý nachádza v období spiacich psychických následkov traumatizácie. Maloletý

v dôsledku dlhodobej traumatizácie (vývojová trauma, syndróm týranej osoby) si nemohol vytvoriť
vnútorné zdroje bezpečia, istoty a nezávislosti. V postviktimizačnom období je poškodený vo zvýšenej
miere závislý na vonkajších zdrojoch uspokojovania, javí známky dezinhibovanej poruchy pripútania
v detstve.

Znalkyňa N. B. A. vo svojej výpovedi uviedla, že ona osobne u menovaných maloletých osôb
konštatovala známky psychickej ujmy (syndróm týranej osoby) a postraumatickú stresovú poruchu.
V plnom rozsahu sa stotožňuje so záverom predmetného znaleckého posudku. U všetkých
vyšetrovaných detí znalkyňa zistila viktimizačný syndróm v rámci syndrómu týranej osoby, sú to
špecifické a individuálne príznaky, charakteristické pre každé dieťa.

Znalkyňa N. E. E. vypovedala, že skúmala všetky štyri maloleté osoby po komplexnom psychologickom
vyšetrení, u všetkých vyšetrovaných detí bol zistený viktimizačný syndróm, boli zistené známky
psychickej ujmy, diagnostikovala u nich spektrum postraumatických reakcií, jedná sa o viktimizačný
syndróm a ďalšie psychické poruchy ako dôsledok dlhodobej traumatizácie.

Okrem uvedeného dokazovania boli na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Tr. poriadku prečítané aj
nasledovné listinné dôkazy: vyjadrenie zariadenia Zem detí – Košice, n.o. (z čl. 436 až 437), písomné
podanie Úradu práce sociálnych vecí rodiny Rimavská Sobota (čl. 2), podstatná časť trestného
oznámenia (z čl. 3 až 7), rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 10P/37/2020 zo dňa
27.08.2020 (z čl. 291 až 295), rodné listy detí (z čl. 310 až 313), správa Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Rimavská Sobota (z čl. 302 až 304), správy zo školy (z čl. 307 až 309), správa o priestupkoch
(z čl. 320), odpis registra trestov (z čl. 334 až 335) a po takto vykonanom dokazovaní dospel samosudca
k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému,
ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

V podanej obžalobe sa prokurátorka snažila na hlavnom pojednávaní preukázať, že skutok, tak ako ho
ustálila v podanej obžalobe, sa stal, že má všetky zákonné znaky žalovaného zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/, písm. b/, písm. j/ Tr. zákona a že tento skutok spáchal

obžalovaný.

V zmysle § 208 ods. 1 Tr. zákona, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo
výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým

zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž

alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,

potrestá sa odňatím slobody na tri až osem rokov.

V zmysle § 208 ods. 3 Tr. zákona, odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
d) závažnejším spôsobom konania.

V zmysle § 138 Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa §
147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157,

b) po dlhší čas,
j) na viacerých osobách.

Objektomtohtotrestnéhočinujeochranablízkychosôbaochranaosôb,ktorésozreteľomnanedostatok
veku (deti) alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú v starostlivosti

alebo výchove iných osôb. U oboch kategórií osôb ide najmä o ochranu pred domácim násilím.

Osobou blízkou sa rozumie príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné
osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke len vtedy, ak
by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú (porovnaj § 127 ods.

4). Na účely tohto trestného činu je blízkou osobou aj bývalý manžel, druh, bývalý druh atď. (porovnaj
§ 127 ods. 5).

Podľa novelizovaného znenia § 208 ods. 1 na naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej a zverenej
osoby bude dostačujúce preukázanie spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia jedným

z konaní podľa § 208 ods. 1 písm. a/ až e/.

Vzhľadom na to, že „fyzický alebo psychický stav utrpenia“ je individuálnou kategóriou závislou od
prahu znášanlivosti každého človeka, bude možné na dokazovanie objektívnej stránky trestného činu
analogicky použiť judikát sp.zn. 20/1984-I, ktorý je uvedený nižšie.

Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a
bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné
alebo dlhší čas trvajúce konanie. Tohto trestného činu sa možno dopustiť aj opomenutím povinnej
starostlivosti (§ 122 ods. 1). Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však

ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké
príkorie (porovnaj R 20/1984-I) .

Na naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho konania bolo spôsobené
fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm.

a/ až e/.

Pod pojmom „fyzické alebo psychické utrpenie“ treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými
alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom
krátky, prechodný čas. Teda musí ísť o určitú sústavnosť (trvalosť) konania popísaného v písmenách

a/ až e/, ktoré práve svojou bezohľadnosťou, hrubosťou či bolestivosťou pociťuje poškodená osoba
ako fyzické alebo psychické utrpenie. Podstatou týrania a jeho následku vo forme psychických alebo
fyzických útrap teda je, že ide o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, ktoré spravidla pozostáva
z rôznych útokov proti týranej osobe, pričom nie je nutné, aby všetky, či niektoré z nich vyústili napríklad
do ublíženia na zdraví (prípadne, aby napĺňali samé o sebe znaky skutkovej podstaty trestného činu

ublíženia na zdraví, resp. iného trestného činu), teda útoky, ktoré sú uvedené v písmenách a/ až
e/ nemusia samostatne napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu, ale napríklad, ak by boli
posudzované samostatne, môžu napĺňať len znaky priestupku. Kvalifikačným hľadiskom následku tohto
trestného činu je jeho hromadnosť (či trvalosť), teda to, že útoky sú opakované (či sústavné) a právetáto opakovanosť spôsobuje fyzické či psychické utrpenie poškodenej osoby, ktorá nie je len celkom
krátkeho, prechodného charakteru.

Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.

Prokurátorka v podanej obžalobe ako aj na hlavnom pojednávaní tvrdila, že obžalovaný svojim
maloletým deťom, teda blízkym osobám mal spôsobiť fyzické utrpenie a psychické utrpenie ich bitím,
kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,

násilnou izoláciou, a iným správaním, ktoré ohrozuje ich fyzické a psychické zdravie a obmedzuje
ich bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním stravy, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti,
ošatenia, hygieny, bývania, výchovy a vzdelávania, nútením k žobrote a k opakovanému vykonávaniu
činnosti vyžadujúcej ich neúmernú fyzickú záťaž, vzhľadom na ich vek a spôsobilej poškodiť ich zdravie
a uvedený čin mal spáchať závažnejším spôsobom konania, t.j. so zbraňou, po dlhší čas a na viacerých
osobách,

V podanej obžalobe tvrdila, že obžalovaný tieto svoje maloleté deti vedome a opakovane pod vplyvom
alkoholických nápojov bil a to aj palicou a polenami dreva po hrudi, po tvári, po celom tele, že mal
maloletú L. ťahať za vlasy, hodiť ju o zem, mal na ňu dvakrát vytiahnuť nôž, len preto, že sa rozprávala
s kamarátkou. Aj maloletého A. mal biť drevom, rukou, mal ho kopať po celom tele, hodiť o stenu, pričom

poškodené deti mal biť skoro každý deň, ďalej im mal brániť aby chodili pravidelne do školy, tvrdila tiež,
že tieto deti boli chudé, nemali topánky, nedovolil im robiť si školské úlohy, taktiež nemohli chodiť na
školské výlety, hrať sa vonku s kamarátmi, pokiaľ porušili jeho príkazy, tak ich mal trestať a tiež, že
niektoré deti mu museli zbierať špaky z cigariet.

Tieto tvrdenia prokurátorky mali byť podľa obžaloby preukázané v plnej miere podanými trestnými
oznámeniami, výpoveďou opatrovníka, výpoveďami svedkov: Q. E., I. B., N. P., N. B., B. M., N. S., L.
O., R. S., ďalej znaleckými posudkami a výpoveďami znalkýň N. A. a N. E., ale aj výsluchmi samotných
poškodených maloletých detí K., L., M., A. ako aj listinnými dôkazmi, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
prečítané.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania sa samosudca z vyššie uvedeným tvrdením prokurátorky
nestotožnil, pretože vykonané dôkazy vo svojom súhrne s takýmto tvrdením prokurátorky
nekorešpondujú a nepreukazujú ňou ustálený záver v podanej obžalobe.

K vykonaním dôkazom je v prvom rade potrebné uviesť, že na hlavnom pojednávaní bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie, pričom boli vykonané tak priame ako aj nepriame dôkazy.

Z priamych dôkazov ide predovšetkým o výpoveď obžalovaného a samotných poškodených maloletých
detí. Čo sa týka nepriamych dôkazov, tu ide o výsluchy vyššie identifikovaných svedkov, výsluchy

znalcov, znalecké posudky, a ďalšie listinné dôkazy čítané na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný sa počas celého trestného stíhania bránil tým, že sa na svojich deťoch nedopustil žiadneho
konania, ktoré by vykazovalo znaky fyzického resp. psychického týrania jeho maloletých detí. Tvrdil, že
sa o deti riadne staral, že ich nebil a fyzicky nenapádal spôsobom kladeným mu za vinu v obžalobe.

Rovnako poprel, že by im bránil chodiť do školy, že sa o ne nestaral, že im zakazoval kamarátov.

Táto jeho obrana bola na hlavnom pojednávaní potvrdená nielen väčšinou nepriamych dôkazov, ale aj
jedným priamym dôkazom, a to výsluchom poškodeného maloletého K. O. svedok, tak ako je už vyššie
rozobratý obsah jeho výpovede v prípravnom konaní, uviedol, že mu otec nič zlé neurobil, že s otcom

dobre vychádzal a že otec tak jeho, ako ani ďalších súrodencov netýral. Potvrdil síce, že chodil pracovať
na farmu, avšak z jeho výpovede nevyplýva, že by ho k tomu otec nútil. Rovnako tak z výpovede tohto
poškodenéhonevyplýva,žebymuotecbralzarobenépeniazeažebyhootecbezdôvodnebil,zakazoval
mu kamarátov, nedával mu jesť a bránil v písaní domácich úloh. Naopak, poškodený vypovedal o tom,
že sa otec na neho hneval, keď sa stretával

s kamarátmi, ktorí pili alkohol a fajčili, a že mu dal facku vtedy, keď neposlúchal a ako príklad uviedol, že
to bolo vtedy, keď sa vrátil domov len ráno okolo druhej alebo tretej hodine. Otec mu tiež nezakazovalchodiť do školy a ani písať úlohy k čomu poškodený dodal, že on na úlohy nemal čas a ani chuť. Poprel
tiež, že by pre otca musel zbierať špaky z cigariet.

Ďalší priami svedkovia – ostatné poškodené maloleté deti, po vznesení obvinenia pri výsluchu pred
vyšetrovateľom využili svoje zákonné právo a odmietli v trestnej veci obžalovaného otca vypovedať.
Je pravdou, že všetci poškodení boli vypočutí aj pred vznesením obvinenia, o týchto výsluchoch
však A. B. upovedomený nebol a nebol pri nich ani prítomný, preto tieto výsluchy nespĺňajú zásadu
kontradiktórnosti. Následné výsluchy týchto svedkov boli vyšetrovateľom realizované po vznesení

obvinenia A. B., bol pri nich prítomný jeho obhajca, a keďže všetky ďalšie poškodené maloleté deti,
okrem maloletého K. nevypovedali, v žiadnom prípade neobstojí tvrdenie prokurátorky, že poškodené
maloleté deti preukazujú svojimi výsluchmi predmetnú trestnú činnosť obžalovaného – ich otca, naviac
keď poškodený maloletý K. potvrdzuje jeho obranu.

Prokurátorka neuniesla dôkazné bremeno ani v tom smere keď tvrdila, že trestnú činnosť obžalovaného

preukazujú aj vyššie identifikovaní svedkovia. Žiaden z týchto svedkov, okrem svedkyne N. U., svojim
výsluchom na hlavnom pojednávaní nepreukazuje trestnú činnosť obžalovaného. V súhrne možno
povedať, že svedkovia – sociálni pracovníci chodili do rodiny obžalovaného bez toho, aby bol rodine
oznámený ich termín návštevy, pričom pri návštevách mali možnosť komunikovať aj so samotnými deťmi
a ani jeden z týchto svedkov na hlavnom pojednávaní neuviedol, že by sa niektoré z detí akýmkoľvek

spôsobom sťažovalo na svojho otca, teda obžalovaného. Žiaden z týchto svedkov si na deťoch nevšimol
a ani na nich nevidel stopy po akomkoľvek fyzickom násilí a svedkovia tiež uviedli, že ani škola kam deti
chodili, im nesignalizovala nejaké poznatky o tom, že na deťoch je v domácnosti páchané nejaké násilie.
To, že deti nemali dostatok stravy sa snažila prokurátorka preukázať aj výsluchom terajšej a bývalej
riaditeľky základnej školy, avšak ani jedna z nich pri výsluchu, tvrdenie prokurátorky, že deti kradli

v škole stravu, nepotvrdila. Na druhej strane sociálni pracovníci vo svojich výpovediach konštatovali, že
v domácnosti deti hladom netrpeli, že bolo stále navarené, aj keď svedkyňa P. pripustila, že základnú
starostlivosť o deti vedela lepšie poskytnúť družka L. O. ako samotný otec.

Samosudca považuje za potrebné pristaviť sa aj na tomto mieste pri výsluchu svedkyne B. M., starostky,

ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že správanie sa detí k horšiemu nastalo po tom, ako došlo
k zadržaniu otca v zahraničí, teda v čase, keď už otec nemal reálny dosah na starostlivosť o deti.

Ohľadom výsluchu týchto svedkov – sociálnych pracovníkov, starostky a riaditeliek školy je naviac

potrebné zdôrazniť, že ide zároveň aj o výpovede nestranných svedkov, ktorí nemajú žiaden dôvod
priťažiť alebo na druhej strane pomôcť obžalovanému s ohľadom na jeho trestnú zodpovednosť za
prejednávaný skutok.

Ďalší z nepriamych svedkov, ktorí potvrdzujú obranu obžalovaného, sú bývalá družka obžalovaného

L. O. a syn obžalovaného A. N.. Aj keď je pravdou, že ide o osoby, ktoré môžu mať z hľadiska ich
príbuznosti k obžalovanému záujem na tom, aby obžalovaný nebol uznaný za vinného, je nutné uviesť,
že výpovede týchto svedkov vo svojom kontexte korešpondujú s výpoveďami nestranných svedkov. Vo
vzťahu k ich osobám sa nevyskytli na hlavnom pojednávaní žiadne indície smerujúce k tomu, že by
vypovedali zaujato v prospech obžalovaného, preto samosudca považoval ich výpovede za vierohodné.

Ani jeden z týchto svedkov nepreukazuje svojím výsluchom spáchanie predmetnej trestnej činnosti
obžalovaným, pričom v tomto smere samosudca odkazuje na vyššie uvedený obsah ich výpovedí.

Z vykonaných dôkazov ako jediné nepriamo preukazujú trestnú činnosť obžalovaného trestné
oznámenie, správa zariadenia Zem detí – Košice, n.o. (čl. 436 až 437), výsluch svedkyne N. U. a podľa

prokurátorky aj znalecké posudky a výsluchy znalkýň.

Čo sa týka trestného oznámenia a správy zariadenia Zem detí – Košice, n.o. je potrebné uviesť, že toto
oznámenie podala a správu vyhotovila svedkyňa N. U., ktorá na hlavnom pojednávaní aj vypovedala.
Ohľadom jej výpovede a uvedených listinných dôkazov je však potrebné zdôrazniť, že táto svedkyňa

len sprostredkovane reprodukovala jednak pri svojom výsluchu, ale aj v uvedených listinných dôkazoch
skutočnosti, ktoré mali uviesť jednotlivé poškodené maloleté deti po tom, ako boli prijaté do predmetného
zariadenia. Z obsahu týchto dôkazov vyplýva, že ide len o dôkazy „z druhej ruky“, ktoré však neboli na
hlavnom pojednávaní podopreté žiadnymi inými vykonanými dôkazmi.Za danej dôkaznej situácie, tak samosudca na rozdiel od prokurátorky nemal bez akýchkoľvek pochýb
za preukázané, že skutok, spáchanie ktorého sa kladie obžalovanému za vinu sa stal tak, ako to

prokurátorka v obžalobe ustálila.

Z uvedených dôvodov následne samosudca k záverom znaleckého dokazovania znalkýň N. A. a N.
E. a k ich výsluchom na hlavnom pojednávaní uvádza nasledovné. Pokiaľ znalkyne konštatovali
u poškodených maloletých detí psychickú ujmu (syndróm týranej osoby) a že v dôsledku traumatizácie

bolo u týchto maloletých detí diagnostikované spektrum posttraumatických reakcií, kde sa jedná
o viktimizačný syndróm a ďalšie psychické poruchy ako dôsledok dlhodobej traumatizácie, tak tieto
poruchy nemôžu byť v príčinnej súvislosti s popisovaným konaním obžalovaného v podanej obžalobe,
pretože dokazovaním nebolo preukázané, že by sa obžalovaný takéhoto konania na deťoch dopustil.

Záverom považuje samosudca za nutné zopakovať aj tú skutočnosť, že k vydaniu neodkladného

opatrenia Okresného súdu Rimavská Sobota vo veci sp. zn. 7P/63/2020, ktorým bolo nariadené, aby boli
maloleté deti odovzdané do starostlivosti právnickej osoby, a to na návrh Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Rimavská Sobota, nedošlo z dôvodu, že by obžalovaný úmyselne zanedbával svoje rodičovské
povinnosti voči svojim deťom. Tak ako to vyplýva z predmetného rozhodnutia, ale aj z výsluchu svedkyne
Q. E., k podaniu tohto návrhu došlo výlučne z dôvodu, že v rodine nastala situácia, keď matka detí

vykonávala trest odňatia slobody, otec detí – obžalovaný bol zadržaný v zahraničí, družka otca L. O.
sa o deti prestala starať a odišla bývať do obce Kameňany a deti tak zostali v starostlivosti krátky čas
u ich príbuznej N. B.. Táto však nezvládala ich výchovu, odmietla ich prevziať do svojej náhradnej
osobnej starostlivosti, kontaktovala preto úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý následne podal
predmetný návrh z uvedených dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia, predmetom ktorého bolo

odovzdanie detí do starostlivosti právnickej osoby.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel samosudca po zhodnotení vykonaného dokazovania k záveru, že
žiaden priamy dôkaz vo vzťahu ku skutku uvedenému v obžalobe, ktorý by svedčil o vine obžalovaného,
produkovaný nebol a nepriame dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní netvorili vo svojom

súhrne ničím neporušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov navzájom sa doplňujúcich a na seba
nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť
len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru (R38/1970, R38/1968).

Na uvedenom základe a zároveň aplikovaním zásady „pochybnosti v prospech obžalovaného“

samosudca dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, sa
stal, a preto obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku spod obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Rimavská Sobota, sp. zn. 1Pv/411/20/6609-95 zo dňa 21.10.2022, pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/, písm. b/, písm. j/ Tr. zákona, oslobodil.

blízkym osobám mal spôsobiť fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou
izoláciou, a iným správaním, ktoré ohrozuje ich fyzické a psychické zdravie a obmedzuje ich bezpečnosť,
bezdôvodným odopieraním stravy, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny,
bývania, výchovy a vzdelávania, nútením k žobrote a k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej

ich neúmernú fyzickú záťaž, vzhľadom na ich vek a spôsobilej poškodiť ich zdravie a uvedený čin mal
spáchať závažnejším spôsobom konania, t.j. so zbraňou, po dlhší čas a na viacerých osobách,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).

Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj
prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c

Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.