Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Alena Čakváriová

Legislation area – Rodinné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/165/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422202344
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4422202344.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, dieťa rodičov: matka - C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A., E. XX, prechodne bytom F. D., G. H. XX, zastúpená Mgr. Danou Hankovou, advokátkou so sídlom
M.R. Štefánika 3, Nové Zámky a otec - I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, A., zastúpený: Senior
Consultants-Braxators.r.o.,advokátskakancelária,sosídlomBratislava,Zámocká30,IČO:47240431,
v zastúpení JUDr. Timotej Braxator, advokát, o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým

dieťaťom a o zvýšenie výživného, o návrhu otca na zmenu zverenia maloletého dieťaťa a o návrhu
kolízneho opatrovníka na nariadenie výchovného opatrenia, na odvolanie otca a odvolanie matky proti
rozhodnutiu Okresného súdu Nové Zámky č.k. 8P/89/2022-1227 zo dňa 26.03.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch I., II., III. a V. p o t v r d z u j e.

II. V napadnutých výrokoch IV. a v súvisiacom výroku IX. sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8P/89/2022-1227 zo dňa 26.03.2024 vo výroku I. zmenil rozsudok

Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16P/20/2021-210 zo dňa 21.09.2021 v časti úpravy styku otca s
maloletým A., nar. XX.XX.XXXX počas bežného roka tak, že otca oprávnil stýkať sa s maloletým
dieťaťom každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od stredy od 15.30 hod. do pondelka párneho
týždňa v kalendárnom roku do 7.30 hod. s tým, že si maloleté dieťa na začiatku styku prevezme v
školskom zariadení a po skončení styku maloleté dieťa odovzdá do školského zariadenia. V prípade,
že maloleté dieťa nemá v deň začiatku navštíviť školské zariadenie alebo sa v čase skončenia styku
nebude nachádzať v školskom zariadení, otec prevezme alebo odovzdá maloleté dieťa pred miestom

bydliska matky. II. Otca oprávnil stýkať sa s maloletým dieťaťom počas jarných prázdnin určených
Vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR každý párny rok od nedele predchádzajúcej
prázdninám od 18.00 hod. do nasledujúceho piatka do 17.30 hod.. Zároveň zmenil rozsudok Okresného
súdu Nové Zámky č.k. 16P/20/2021-210 zo dňa 21.09.2021 v časti úpravy styku otca s maloletým
dieťaťompočasVeľkonočnýchsviatkovtak,žeotcaoprávnil stýkaťsasmaloletýmdieťaťomkaždýpárny
rok od stredy pred Zeleným štvrtkom od 18.00 hod. do Bielej soboty do 18.00 hod., každý nepárny rok od
Bielej soboty od 18.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod., zmenil

rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16P/20/2021-210 zo dňa 21.09.2021 v časti úpravy styku
otca s maloletým počas letných prázdnin tak, že otca oprávnil stýkať sa s maloletým dieťaťom každý
rok od 30.6. od 18.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 31.7. od 18.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod. s tým,
že otec maloleté dieťa v určený čas počas sviatkov a prázdnin prevezme v mieste bydliska matky a poukončení styku v určenom čase maloleté dieťa matke v mieste bydliska odovzdá. Matke uložil povinnosť
maloleté dieťa na styk pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska ho otcovi odovzdať. Rozhodol,
že počas jarných, veľkonočných a letných prázdnin bežná úprava styku nebude platiť a úprava styku

otca s maloletým dieťaťom počas vianočných prázdnin upravená rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky č.k. 16P/20/2021-210 zo dňa 21.09.2021, počas ktorej nebude platiť bežná úprava styku, zostáva
nezmenená. Vo výroku III. zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/43/2018-62 zo dňa
13.11.2018 v časti výšky výživného na maloletého A. tak, že výživné zvýšil zo sumy 200 eur mesačne na
sumu 220 eur mesačne od 24.08.2023. IV. Zročné výživné na maloletého A. za obdobie od 24.08.2023

do 26.03.2024 v sume 145,20 eur umožnil otcovi splácať po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným
až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, od právoplatnosti rozsudku. V. Návrh otca na zmenu
umiestnenia maloletého dieťaťa zamietol. VI. Nariadil výchovné opatrenie - povinnosť maloletému
dieťaťu a rodičom podrobiť sa odbornému a psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky na dobu šesť mesiacov, od
vykonateľnosti rozsudku. VII. Matke uložil povinnosť zaplatiť sumu 594,35 eur titulom trov znaleckého

dokazovania na účet Okresného súdu Nové Zámky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. VIII. Otcovi
uložil povinnosť zaplatiť sumu 344,35 eur titulom trov znaleckého dokazovania na účet Okresného
súdu Nové Zámky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IX. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26, § 24 ods. 2, 4, § 28 ods. 1, 2, § 43 ods. 1, §
37 ods. 1, 2, ods. 3 písm. b/, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 3
Zákona o rodine, § 38 ods. 1, 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) a
čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Z vykonaného dokazovania, z výsluchu účastníkov konania,
pohovoru s maloletým na sociálnej kuratele, znaleckého posudku a správ Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Nové Zámky dospel k záveru, že návrh matky na zúženie styku otca s maloletým je nedôvodný
a bude v prospech maloletého styk s otcom rozšíriť. Mal preukázané, že maloletý je zverený do
starostlivosti matky a od rozšírenia styku nariadeného neodkladným opatrením sa s otcom stretáva
v zmysle tohto rozhodnutia. Na takejto úprave styku (s výnimkou miesta odovzdávania dieťaťa) sa v
konečnom dôsledku dohodli rodičia ako na jedinom konsenze, ku ktorému v priebehu celého konania

dospeli. Prihliadol na vyjadrenie maloletého, z ktorého vyplýva, že takýto styk mu vyhovuje a hoci
má rád obidvoch rodičov a nemá problém fungovať u obidvoch rodičov, nevie si predstaviť fungovať
v striedavej osobnej starostlivosti. Považoval za potrebné prihliadať na názor a želanie maloletého,
nakoľko vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť (preukázaná znaleckým posudkom) je schopný
relevantne prezentovať svoje predstavy o budúcom fungovaní s rodičmi. Znaleckým dokazovaním mal

preukázané, že emocionálne bližšou osobou k maloletému je matka, čo korešponduje aj s vyjadrením
maloletého ohľadne frekvencií stykov, keď uviedol, že styk mu vyhovuje ako ho praktizujú teraz (v zmysle
neodkladného opatrenia nariadeného odvolacím súdom) a nechce na tom nič meniť. Konštatoval, že od
posledného rozhodovania o úprave styku uplynulo dva a pol roka a maloletý, ktorý je starší a rozumovo
vyspelejší sa vyjadril v tom zmysle, že styk upravený rozsudkom je už nedostačujúci a s otcom by chcel

tráviť viac času, čo potvrdil aj otec. S prihliadnutím na to, že rozsah a frekvencie stykov boli určené
na základe dohody rodičov, ktorý režim má maloletý (aj rodičia) odskúšaný a maloletému vyhovuje,
považoval rozšírenie styku za súladné so záujmom dieťaťa. Prihliadol na to, že na výchove maloletého
má právo a povinnosť podieľal sa aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, v
danom prípade otec, ktorý môže na výchovu maloletého vplývať počas stretnutí. Styk otca s maloletým

zmenil autoritatívne aj počas prázdnin a sviatkov tak, aby obaja rodičia mohli tráviť s maloletým rovnaký
čas vychádzajúc zo zaužívanej praxe (styk rozdelený medzi rodičmi na párny a nepárny rok), keďže
otec doteraz nemal upravený styk s maloletým počas jarných prázdnin a veľkonočné sviatky trávil s
maloletým len otec, pričom dieťa má právo byť počas sviatkov aj s matkou, ktorá mu napr. môže
odovzdávať tradície zaužívané v jej rodine. Pri zmene rozsahu styku počas letných prázdnin reflektoval

na rozšírenie styku počasbežnéhoroka,navekavyspelosťmaloletého,ktorýjeschopnýsotcomtráviť
dva týždne v júli a auguste. Styk v čase letných prázdnin rozšíril o dva dni, čím došlo k rovnomernému
rozdeleniu prázdnin medzi rodičmi. Otec strávi s dieťaťom viac času, pričom maloletý môže u neho
prespaťpočastýždňavbežnomrokuaotecbudeaktívnezapojenýdoprocesujehovzdelávania,zaktorý
bude tiež zodpovedný. V konaní nemal preukázané, že by otec zanedbával starostlivosť o maloletého

pri príprave na vyučovanie a tvrdenia matky v tomto smere považoval za vyvrátené správami školy.
Takto rozšírený styk s otcom, ktorý vyhovuje aj maloletému vyhodnotil ako primeraný a postačujúci
na rozvíjanie vzájomných vzťahov medzi otcom a synom a upevňovanie ich spolupatričnosti. Uviedol,
že nič nebráni tomu, aby sa rodičia dohodli na inej úprave styku, ak to bude v záujme maloletého.Miestom preberania a odovzdávania dieťaťa na styk určil školské zariadenie a v prípade, ak dieťa v deň
preberania či odovzdávania nebude v škole, týmto miestom určil bydlisko matky zohľadňujúc záujem
dieťaťa. Odovzdávanie pred nákupným centrom, na verejnosti, keďže ide o súkromnú záležitosť rodiny,

nepovažoval za vhodné a súladné so záujmom maloletého, aby sa prispôsoboval predstave matky o
mieste preberania kvôli vzájomnej nevraživosti a konfliktnosti rodičov. Zdôraznil, že je na rodičoch, aby
sa naučili kultúrne a bez hádok dieťa odovzdávať na styk a tým mu eliminovať stresujúce situácie už na
začiatku styku, najmä, ak je dieťa už aj bez toho emocionálne zaťažené rozchodom svojich rodičov a
ich dlhodobo pretrvávajúcimi konfliktmi. Úpravu styku otca s maloletým počas bežného roka a prázdnin

zmenil v súlade s ust. § 25 Zákona o rodine.

3. Vo vzťahu k návrhu otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, alternatívne do
striedavejosobnejstarostlivostiobidvochrodičovmalzvykonanéhodokazovaniapreukázané,žezmena
zverenia nie je v záujme maloletého, nakoľko od posledného rozhodnutia nedošlo k takej podstatnej
zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala danú zmenu. Prihliadol na znalecké dokazovanie, na základe

ktorého znalec jednoznačne neodporúčal zmenu umiestnenia maloletého a navrhol ponechať doterajšiu
úpravu. Vzal do úvahy, že z posudku vyplýva, že matka je pokojnej povahy, uvoľnená, trpezlivá a
optimálne u nej funguje mentálna regulácia správania, situácie rieši bez vytesnenia emócií a racionálne,
pridržiava sa zafixovaných zvyklostí, funguje podľa zaužívaného systému a jej správanie je stabilné.
Podľa znalca u otca môže byť racionálna kontrola oslabená, rýchlo presúva centrum svojho záujmu z

jedného aspektu na iný a pod vplyvom emócií sa stáva menej odolným. Uvedenej charakteristike, čomu
zodpovedáajzáverznalca,žematkasajavíakomravne,osobnostneapsychickykosobnejstarostlivosti
maloletého viac zrelá než otec, s čím korešponduje aj zistenie psychológa ÚPSVaR Nové Zámky, že
otec hovorí na matku škaredé veci, matka na otca nič zlé nerozpráva. Uviedol, že o zrelosti rodiča na
výchovu dieťaťa napovedá aj spôsob, ako sa jeden rodič vyjadruje pred dieťaťom o druhom rodičovi,

pričom otec takýmito vyjadreniami v očiach dieťaťa podrýva autoritu matky, čo považoval vo výchove
dieťaťa za neprípustné. Konštatoval, že rodičia by sa mali snažiť svoje problémy riešiť v neprítomnosti
dieťaťa, nezaťahovať ho do ich konfliktov, viesť ho k úcte aj druhého rodiča a povzniesť sa nad svoje
negatívne emócie. Uvedené zistenie posudzoval ako jeden z rozhodujúcich faktorov, pre ktoré rozšíril
styku a zamietol návrh otca na zmenu zverenia Považoval za nesporné, že maloleté dieťa pre zdravý

fyzický a psychický vývoj osobnosti potrebuje vzor a preto jeho výchovu má určovať psychicky zdravší
rodič,ktorýmjevtomtoprípadematka.Hociajotecspĺňavýchovnépredpokladyprezvereniemaloletého
do jeho osobnej starostlivosti, osobnostné vlastnosti matky poskytujú záruku lepšieho výchovného
pôsobenia na maloletého. Za ďalší určujúci faktor vyhodnocoval schopnosť rodiča spolupracovať s
druhým rodičom pri výchove dieťaťa, keď vzal do úvahy množstvo mailových komunikácií, sms správ,

správ o.z. TENENET a vyjadrenie kolízneho opatrovníka. Konštatoval, že v tomto smere majú obaja
rodičia veľké rezervy, preto ani zverenie maloletého do striedavej starostlivosti neprichádza do úvahy.
Jednou zo základných podmienok zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov (ktorá musí byť
kumulatívne splnená s ďalšími podmienkami) je predpoklad, že takouto formou starostlivosti budú lepšie
zaistené potreby maloletého, preto sa predpokladá, že rodičia budú spolupracovať aspoň v nevyhnutnej

miere na zaistení potrieb dieťaťa. Prihliadol na to, že hoci rodičia absolvovali výchovné opatrenie,
doteraz nepreukázali žiadnu zmenu v ich konfliktmi narušenom správaní, nedokážu spolu komunikovať,
dohodnúť sa ani na bežných veciach a veľmi často sa hádajú na banalitách (napr. prečo má či nemá
dieťa bublinkovú malinovku, prečo nemá dieťa so sebou u druhého rodiča peračník, či sa môže dieťa
zúčastniť lyžiarskeho výcviku s otcom, v niektorých prípadoch rodičia doslova súperia, ktorý z nich

navštívi s dieťaťom lekára a pod.). Zdôraznil, že centrom záujmu rodičov by mal byť predovšetkým
maloletý a jeho prianie, aby došlo medzi rodičmi k zmene a negenerovali ďalšie konflikty, avšak
rodičia sa obviňujú, nedokážu sa povzniesť nad problémy z minulosti, spolupracovať, chýba im jasná
a konštruktívna komunikácia, majú tendenciu dokazovať si svoju pravdu. Mal za nesporné, že rodičia
milujú svoje dieťa, ale mali by si uvedomiť, že svojim správaním ho zbytočne stresujú. Nespochybnil,

že maloletý je šikovný, dosahuje výborné výchovno-vzdelávacie výsledky, v škole nemá problémy, je
rozumný, a skutočnosť, že vníma ustavičný konflikt rodičov, nemá dobrý vplyv na jeho zdravý fyzický
a psychický vývin, hoci nateraz je jeho správanie bezproblémové. Poukázal na to, že riadna výchova
dieťaťa nie je len právom, ale aj povinnosťou rodičov a nemožno ju realizovať negatívnym spôsobom.
Prihliadol na to, že hoci majú obaja rodičia primerané psychologické predpoklady na zabezpečovanie

starostlivosti o dieťa, spolu fungovať ani komunikovať nedokážu, preto vyhovenie návrhu otca považoval
za vysoko rizikové pre zdravý, najmä psychický vývin maloletého. K argumentom právnej zástupkyne
otca, že ak správanie matky v určitých situáciách (ktoré nezapadajú do jej vzorcov správania, čo
môže viesť ku konfliktnému konaniu, resp. ak je emočný nátlak priveľký, smeruje k agresívnymreakciám), nebráni ponechaniu maloletého v jej starostlivosti, nie je dôvod na nezverenie maloletého do
striedavej starostlivosti, uviedol, že v uvedenom správaní nevidí dôvod na zmenu zverenia. Poukázal
na vyjadrenie znalkyne na pojednávaní, keď vo vzťahu k osobnostnej charakteristike uviedla, že u

matky je predpoklad takéhoto správania pri skutočne šokových situáciách, mimo ktorých má matka
pokojné správanie, pričom pri osobnostnej charakteristike otca poukazovala na rýchle presuny centra
záujmov,nanesystémovosťprejavujúcejsapriebežne,nielenvovyhrotenýchsituáciách,aleajvbežnom
živote. Konštatoval, že v živote človeka je nepochybne menej šokových situácií než bežných, pričom v
starostlivosti o dieťa sa vyžaduje dôslednosť, stabilita, predvídateľnosť a systémovosť výchovy, dieťa

treba učiť k vzájomnému rešpektu v rámci rodiny a spoločnosti, k dodržiavaniu morálnych zásad, k
určitým zvyklostiam v bežnom živote, k plneniu si školských povinností, čo si vyžaduje dôslednosť. Pre
dieťa je tiež dôležitá predvídateľnosť výchovy a reakcie rodiča v tej-ktorej situácii (z ktorého dôvodu
by výchova rodičov mala byť jednotná), pretože dieťa nemôže vyrastať v chaose a bezsystémovosti.
Nespochybnil, že rodičia dokážu maloletému saturovať ekonomické aj emocionálne potreby, avšak
výchova dieťaťa musí mať mantinely, musí byť dôsledná a pre dieťa dobre čitateľná, pričom rodičia by si

mali vedieť promptne odovzdávať informácie, kooperovať vo výchove dieťaťa, pomáhať si a nesťažovať
to druhému rodičovi. Prihliadol na rozdiel vo výchove dieťaťa medzi rodičmi práve v týchto atribútoch.
Uzavrel, že nie sú splnené podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, keď
výchovné prostredie matky zaručuje väčšiu stabilitu vo výchove maloletého, v ktorom je stabilizovaný,
bez prejavov negatívnych dôsledkov rozchodu rodičov ani výchovy zo strany matky ako preferenčného

rodiča. K tvrdeniam rodičov, resp. ich právnych zástupcov, ktoré mali významný vplyv na rozhodnutie
uviedol, že matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého a
nebol preukázaný nedostatok v jej doterajšej výchove. Za nepreukázané považoval tvrdenie otca, že by
maloletéhomatkazanedbávalapozdravotnejstránke,nakoľkogastro-ORL-alergovyšetreniasdieťaťom
pediater odporučil otcovi (už dňa 10.11.2022) pre prípad, ak dieťa reálne stále kašle, pokašliava, a keďže

pediater vyslovene takéto vyšetrenie rodičom neodporučil, nemožno pričítať na ťarchu matky, ak s
dieťaťom imunológa nenavštívila, najmä keď neustály kašeľ u dieťaťa neudávala ani nebadala. Otec
s maloletým navštívil alergológa až dňa 17.08.2023, problém riešil až po uplynutí deviatich mesiacov.
Konštatoval, že ani postup otca, ktorý udával u alergológa nesprávnu anamnézu (podľa tvrdení matky)
nemal zásadný vplyv na liečbu, resp. pokračovanie v začatej liečbe maloletého, keď imunológ mu liečbu

nezmenil ani po upravenej anamnéze. K argumentom právnej zástupkyne otca, ktorá poukázala na
jednostranné rozhodnutie matky zapísať maloletého do školy, uviedol, že otcovi nič nebránilo odvolať
sa voči rozhodnutiu školy, preto nie je na mieste otvárať otázku o ne/správnosti matkinho rozhodnutia.
Prihliadol na vyjadrenia odborníkov, podľa ktorých odpoveď na túto otázku ukáže čas a vzdelávacie
výsledky maloletého vo vyšších ročníkoch. K tvrdeniam, že maloletý sa po výsluchu u znalca rozplakal

podľa jeho vyjadrenia v zmysle inštrukcie matky, považoval za málo pravdepodobné, že by dieťa
samé od seba začalo rozvíjať a zdôvodňovať obsah svojej výpovede pred znalcom, keď aj z posudku
vyplýva, že je vysoko pravdepodobné, že dieťa hovorí na základe vlastnej skúsenosti a preto jeho
vyjadrenia vyhodnocoval v tomto kontexte záveru znalca. Považoval za málo pravdepodobné, že by
dieťa bez ingerencie niektorého z rodičov samo začalo rozprávať o výsluchu u znalca a zdôvodňovať

obsah svojho vyjadrenia u znalca. K argumentom rodičov o otázke logopéda prihliadol na správu zo
školy preukazujúcu, že výslovnosť maloletého sa od začiatku školského roka do januára nezlepšila, keď
škola dokáže objektívne zhodnotiť výsledok tejto terapie. Zverenie maloletého do striedavej starostlivosti
považoval za nevhodné pre maloletého aj z dôvodu vzdialenosti bydlísk jeho rodičov (otec B. K. - matka
F. D.). K tvrdeniam otca, že býva v A., prihliadol na všetky jeho aktivity, správy zo šetrenia pomerov

ÚPSVaR Galanta, na vyjadrenia otca počas šetrenia pomerov (v dome v B. K. plánujú vytvoriť všetkým
trom deťom samostatnú izbu), na lustrácie vykonané vo vzťahu k otcovi a bydlisko jeho ďalších dvoch
maloletých detí v B. K. a ustálil, že preferenčným bydliskom otca sú B. K.. Uviedol, že tvrdenia zo strany
otca vo vzťahu k bývaniu sa rozchádzajú, raz uvádza, že od rozšírenia styku (nariadené neodkladným
opatrením) tento realizuje v A. a inokedy tvrdí, že styk realizuje s maloletým v B. K. a v ostatnom čase

sa zdržiava výhradne v A.. Tvrdenie otca, že by matka zanedbávala starostlivosť (vrátane zdravotnej)
o maloleté dieťa považoval za nepreukázané, pretože uvedené nesignalizovala ani škola, ani ÚPSVaR,
či pediater. Konštatoval, že maloletý sa v starostlivosti matky javí spokojne, neboli avizované žiadne
výkyvy v jeho správaní, neboli zistené žiadne nedostatky vo výchove matky, pričom prihliadol aj na
vyjadrenie maloletého, ktorý uviedol, že má rád obidvoch rodičov, nevie si však predstaviť striedavú

starostlivosťstým,žemubolivysvetlenévšetkyformyzverenia,akoajmožnéalternatívy.Sprihliadnutím
na najlepší záujem maloletého dieťaťa, návrh otca na zmenu zverenia zamietol a maloletého ponechal
v starostlivosti matky. Nevzhliadol dôvod na psychiatrické vyšetrenie otca v zmysle návrhu matky,
nakoľko z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by otec vykazoval príznaky psychickej, čipsychiatrickejporuchy,čohodôkazomjeajskutočnosť,žeprivypracovávaníznaleckéhoposudkuznalec
nežiadal súd o udelenie súhlasu s pribratím konzultanta z odboru psychiatrie, čo by v opačnom prípade
s určitosťou urobil.

4. V súvislosti so zvýšením výživného konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že maloletý v čase ostatného rozhodnutia o výživnom navštevoval predškolské zariadenie, aktuálne
navštevuje 1. ročník základnej školy, matka mu hradí mesačne poplatok v škole vo výške 6 eur, platby
súvisiace so začiatkom školského roka 20 eur za režijné náklady v jedálni, ZRPŠ 25 eur, futbalový

krúžok 30 eur, oblečenie a obuv 100 eur, lieky 100 eur, zvýšené výdavky má na školské pomôcky, ktoré
sa jej od otca nevracajú. Maloletý navštevuje školskú družinu, v prípade potreby absolvuje návštevy
lekárov, napr. neurológa, kde matka zaplatila 17,99 eur za vyšetrenie, za EEG vyšetrenie 10 eur, očné
vyšetrenie 7 eur. V súvislosti s nástupom maloletého do školy vznikli matke výdavky na učebnice a ZRPŠ
vo výške 80 eur a za pomôcky podľa zoznamu školy 61,20 eur. V čase ostatného rozhodnutia mesačné
výdavky na maloletého činili 200 eur (na oblečenie, stravu, mlieko, plienky, hygienické potreby, ktoré

podľa vyhlásenia matky vo väčšej časti hradil otec). Konštatoval, že oproti ostatnému rozhodnutiu došlo
k zvýšeniu výdavkov maloletého, najmä na školu a školské pomôcky, ako aj v súvislosti s prirodzeným
rastom životných nákladov. Na strane matky mal preukázané, že je zamestnaná, jej priemerný mesačný
príjem činí 1.401,50 eur (od januára 2023 do augusta 2023), poberá rodinné prídavky na dve maloleté
deti vo výške 120 eur mesačne a daňový bonus na dve maloleté deti vyplácaný ročne, naposledy vo

výške 1.600 eur. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej E. B., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú
poberá výživné vo výške 150 eur mesačne a ďalšie príspevky zo strany jej otca. Matke nepribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť, je vlastníčkou rodinného domu v A. (v 1) a vozidla zn. Volkswagen Golf. S
maloletými deťmi žije v byte svojich rodičov, na bývanie prispieva 200 eur mesačne, ďalšie výdavky má
na dom v A. 155,88 eur ročne za poistné, satelit a internet 50 eur mesačne, ročná poistka auta 98,76 eur,

daň z nehnuteľnosti 13,02 eur, daň za TKO 50 eur a za psa v jednej polovici. Ďalšie mesačné výdavky
má na stravu na 3 osoby 250-300 eur, drogériu pre troch 50 eur, pohonné hmoty 150 eur, telefón matky
a maloletej E. 60 eur, splátka hypotéka 342,78 eur a výdaje na oblečenie, stravu a hygienické potreby.
V čase ostatného rozhodnutia bola matka na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok
vo výške 214 eur a rodinné prídavky na dve maloleté deti vo výške 47,36 eur mesačne, teda došlo ku

zvýšeniu jej príjmu. Na strane otca mal preukázané, že na začiatku konania bol nezamestnaný a podľa
jeho tvrdení ho živila matka, v priebehu konania sa zamestnal (od 1.3.2024), pracovnú zmluvu uzavrel
do 28.02.2025 s dohodnutým skráteným úväzkom na 7,5 hod. týždenne s hodinovou mzdou 4,977
eur za každú odpracovanú hodinu. Z výpovede otca zistil, že mu patrí provízia v rozpätí od 1.000 do
2.000 eur, na skrátený úväzok je zamestnaný dočasne a z dôvodu, aby sa mohol venovať aj maloletému.

Pokiaľ by bol otec zamestnaný na celý úväzok, jeho príjem by činil cca 1.500 eur netto. Otec je ženatý,
s manželkou má dve maloleté deti F. J. nar. XX.XX.XXXX a L. J., nar. XX.XX.XXXX, jeho manželka H.
J. je zamestnaná, zarába cca 800 eur netto. Otec vlastní rodinný dom v B. K., ktorý sa nachádza na 35
árovom pozemku, vyžaduje si rekonštrukciu. S matkou maloletého A. vlastní v podiele 1/2 rodinný dom v
A.. Mal preukázané, že otec je vlastníkom troch motorových vozidiel a jedného prívesu, iná vyživovacia

povinnosťmunepribudla,platívýživnénamaloletéhoA. vovýške200eurmesačne,zameškanévýživné
nemá. Výdavky na maloletú F. otec vyčíslil vo výške 400 eur mesačne, na maloletú L. vo výške 330 eur
mesačne a na maloletého A. vo výške 345 eur mesačne. Ďalšie mesačné výdavky uviedol za stravu
200 eur, telefón 50 eur, elektriku v dome v A. 93 eur, elektriku-dom B. K. 50 eur, vodu 200 eur, výživné
A. 200 eur, pohonné hmoty 100 eur, príspevok manželke na stravu a bývanie 200 eur, t.j. spolu 1.988

eur. Konštatoval, že v čase ostatného rozhodnutia o výživnom bol otec nezamestnaný, bez evidencie
na úrade práce, žil z úspor, vlastnil rodinný dom v A. a 5 motorových vozidiel, z ktorých jedno predal,
ale vlastníctvo k motorovému vozidlo dovtedy prepísané nebolo.

5.Dospelkzáveru,ženávrhmatkynazvýšenievýživnéhoječiastočnedôvodný.Malpreukázanú zmenu

pomerov na strane maloletého, ktorý navštevuje 1. ročník základnej školy, mesačné náklady na jeho
potreby predstavujú poplatky za ZRPŠ, stravu v škole 6 eur, režijné náklady 20 eur ročne, poplatok
za družinu 20 eur, za návštevy odborných lekárov (neurológ, logopéd, oftalmológ), bežné výdavky na
bývanie, stravu, oblečenie a obuv, školské pomôcky, hygienické potreby. Za primerané a preukázané
považoval náklady na bývanie vo výške 70 eur, na stravu doma 100 eur na stravu, 6 eur na strava v

škole, 25 eur ročne za ZRPŠ, oblečenie a obuv 50 eur. Prihliadol na ďalšie náklady, napr. na školské
pomôcky, družinu, výlety a školské akcie, športové a kultúrne vyžitie, poplatky za futbal, poplatky u
lekárov či výdavky na lieky a pod. Konštatoval, že ak má otec výdavky na maloletého mesačne vo výške
345 eur, je nepochybné, že aj matka ich má v podobnej výške v zmysle ňou predloženého rozpisu (dňa26.05.2023, kedy dieťa ešte navštevovalo materskú školu a hradila poplatky za materskú školu 30 eur,
futbal 20 eur, soľná jaskyňa v MŠ 10 eur, alikvótna čiastka za bývanie 50 eur, strava 100 eur, hygienické
potreby 15 eur, oblečenie 100 eur, lekárske poplatky 5 eur, lieky 10 eur, vitamíny 10 eur, hračky 10 eur,

ročný poplatok v MŠ 60 eur, rozlúčková slávnosť 25 eur). K otcom namietaným nákladom na stravu a
pohonné hmoty uzavrel, že matkou vyčíslený náklad na stravu vo výške 100 eur mesačne je reálny
pre dieťa vo veku 7 rokov, keďže ide o sumu 5 eur denne počas realizácie starostlivosti u matky
(20 dní v mesiaci). Výdavky na pohonné hmoty do nákladov nezapočítal, pretože ich nepovažoval za
nevyhnutné. Konštatoval, že od ostatného rozhodnutia o výživnom na maloletého uplynulo viac než päť

rokov, čím došlo k prirodzenému, celkovému rastu životných nákladov. Prihliadol na zmenu pomerov na
strane oboch rodičov majúc preukázané zvýšenie príjmu u matky o cca 1.140 eur a u otca minimálne
o 1.500 eur (v čase ostatného rozhodnutia bol podľa vlastného vyhlásenia bez príjmu, v súčasnosti
podľa vlastného vyhlásenia zarobí uvedenú sumu). Prihliadal aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery rodičov. Zohľadnil vyhlásenie otca, že dosahuje príjem cca 1.500 eur mesačne, v závislosti od
výšky provízií, hoci predložil pracovnú zmluvu, z ktorej vyplýva jeho mesačná mzda 150 eur. Považoval

za nereálne, aby z tohto príjmu otec uživil svoju manželku, dve deti, platil výživné na maloletého a
hradil výdavky na nehnuteľnosť v B. K. a tri motorové vozidlá, príves, čln, ako aj ďalšie výdavky, napr.
výlety s deťmi a pod. Vzal do úvahy, že príjem 150 eur alebo 1.500 eur presahuje mesačné výdavky
otca, ktoré prezentoval vo výške 1.988 eur (bez uvedenia pôžičky, len s exekúciou z dôvodu nedoplatku
príspevku na výživu nevydatej matke, oprávnenej matky maloletého a exekúciou z titulu nedoplatku

na plyne v dome v A.). Uzavrel, že príjem otca musí byť vyšší ako jeho výdavky, t.j. cca 2.000 eur
mesačne. Prihliadol na Metodiku MS SR pre výpočet výživného, podľa ktorej u otca pri zohľadnení
dvoch vyživovacích povinností, je povinný platiť na maloletého vo veku 7 rokov a 2 mesiace, výživné
vo výške 11% z príjmu, čo predstavuje z minimálne 2.000 eur mesačne sumu 220 eur mesačne.
Rovnakou mierou by mala prispieť výživným na maloletého aj matka, ktorá sa o dieťa bude starať 20

dní v mesiaci a starostlivosť o dieťa zo strany otca musí byť vyvážená. Pri porovnaní výšky životného
minima v rokoch 2018 a 2024 (ako spoločensky uznanou minimálnou hranicou príjmov fyzickej osoby,
pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze) konštatoval, že v roku 2018 suma životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa bola určená vo výške 91,06 eur, v roku 2024 vo výške 122,77 eur. V čase
ostatného rozhodnutia sa rodičia dohodli, že otec bude platiť výživné vo výške 200 eur mesačne, t.j.

220 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Určené zvýšené výživné prestavuje
180% aktuálnej sumy životného minima, pričom rozdiel (40 %) zohľadňuje výkon starostlivosti otca o
dieťa (10 dní v mesiaci). Uzavrel, že otec má možnosť prispievať na výživu maloletého sumou 220
eur mesačne aj vzhľadom na jeho majetkové pomery (vlastní viacero nehnuteľností, motorové vozidlá
a čln a podľa jeho vyhlásenia má úspory a dostatok finančných prostriedkov na bežnom účte, pričom

v lete roku 2024 má možnosť odpredať rodinný dom v B. K., keď očakáva príjem od matky vo výške
60.000 eur (titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva ) a má finančnú spôsobilosť vo výške
63.000 eur, keď žije z úspor a nie z príjmu zo závislej činnosti. Na strane matky mal preukázané,
že je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v 1, vlastní jedno vozidlo, dosahuje príjem zo
závislej činnosti vo výške cca 1.400 eur mesačne, poberá daňový bonus na dve deti a prídavky na

dve deti a má dve vyživovacie povinnosti. Výživné zvýšil o 20 eur mesačne, teda úmerne k zvýšeniu
životných nákladov v priebehu viac než piatich rokov, zohľadňujúc aj starostlivosť otca o maloletého
s tým, že zvýšené výživné kopíruje odôvodnené potreby maloletého, príjmové a majetkové pomery
a schopnosti a možnosti obidvoch rodičov. Konštatoval, že od posledného rozhodovania a nástupu
maloletého na povinnú školskú dochádzku mu pribudli náklady na stravu, oblečenie, obuv, hygienické

s školské potreby. Prihliadol aj na to, že otec na mimoriadne výdavky maloletého doteraz neprispieval,
v minulosti riadne a včas výživné neplatil (preukázané potvrdením úradu práce o vyplácaní náhradného
výživného na dieťa, výpismi z účtu matky a trestným rozkazom, voči ktorému otec mohol podať odpor).
Mal za to, že ak otec zaplatí z príjmu výživné na maloletého 220 eur, matka prispeje na jeho výživu
aspoň sumou 150 eur mesačne (čo predstavuje 10 % z jej príjmu), budú pokryté všetky odôvodnené

potreby maloletého a obom rodičom zostane suma vyššia ako predstavuje ich životné minimum, teda
dostatočná suma na ich vlastnú výživu, výživu ich maloletých detí a na reprodukciu vlastnej pracovnej
sily. Výživné zvýšil zo sumy 200 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne od podania návrhu, t.j. od
24.08.2023 .

6. Zročné výživné za obdobie od 24.08.2023 určil v sume 145,20 eur (od 24.08.2023 do 31.08.2023,
8 dní x 0,65 eur,t.j. 5,20 eur a od 01.09.2023 do 26.03.2024, 7 mesiacov x 20 eur, t.j. 140 eur), ktorú
sumu povolil otcovi splácať po 10 eur mesačne aplikujúc ust. § 232 ods. 3, 4 Civilného sporového
poriadku. Uviedol, že pri výpočte zročného výživného počítal iba so sumou, o ktorú zvýšil výživné (20eur mesačne) s tým, že ak má otec nedoplatok na výživnom podľa ostatného rozhodnutia súdu č.k.
11P/43/2018-62 zo dňa 13.11.2018, tento si môže matka vymáhať cestou exekúcie.

7. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania rozhodol o uložení výchovného opatrenia, majúc za
preukázané, že komunikácia medzi rodičmi je naďalej deštruktívna, absentuje spolupráca vo výchove
a starostlivosti maloletého, rodičia si navzájom vyčítajú spôsob starostlivosti o maloletého, ako i
vzniknuté situácie, navzájom sa nahrávajú za účelom získania dôkazu proti sebe, nedokážu racionálne
komunikovať, spolupracovať a riešiť starostlivosť o syna. Ak sa rodičia aj dohodnú, ich dohoda je len

dočasná, majú odlišne vnímajú situácie, odlišné názory na vyriešenie vzniknutého konfliktu, čo im bráni
v dosiahnutí konsenzu, ktorý by bol v záujme maloletého. Konštatoval, že hoci v priebehu konania
nariadil rodičom i maloletému výchovné opatrenie povinnosťou podrobiť sa odbornému poradenstvu
v Centre pre deti a rodiny TENENET o.z., pracovisko Nové Zámky v rozsahu 40 hodín, k zlepšeniu
v tomto smere nedošlo. Rodičia naďalej nerobia žiadne kroky pre vzájomné zlepšenie ich vzťahu
akomunikácie,naďalejprevládamedzinimirodičovskýkonflikt,ichvzťahjekomplikovaný,majúproblém

racionálne pristupovať k zabezpečovaniu starostlivosti o maloletého a ich komunikácia je neefektívna.
Dospel k záveru o nevyhnutnosti, aby sa rodičia a maloletý podrobili odbornému a psychologickému
poradenstvu na ÚPSVaR Nové Zámky, s čím súhlasili. Výchovné opatrenie uložil na šesť mesiacov
od vykonateľnosti rozsudku so zameraním na motiváciu rodičov k zmene ich komunikácie, najmä k
jej zlepšeniu, podpore riešenia rodičovského konfliktu, k zlepšeniu vzájomných postojov k maloletému,

posilneniu kooperácie rodičov ohľadne maloletého a k objektívnejšiemu posúdeniu rodičovských
kompetencií.

8. O trovách štátu rozhodol podľa § 57 a § 58 CMP a štátu priznal náhrada trov vo výške 938,70 eur
vzniknutýchvyplatenímodmenyanáhradyhotovýchvýdavkovzavypracovanýznaleckýposudokznalca

z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia. Nakoľko preddavok na znalecké dokazovanie
zložil otec vo výške 250 eur, znalcovi bola priznaná a súdom vyplatená znalecká odmena a náhrada jeho
hotových výdavkov v celkovej sume 1.188,70 eur, túto sumu rozdelil rovnakým dielom medzi rodičov
(po 594,35 eur), a otca zaviazal zaplatiť doplatok vo výške 344,35 eur (594,35 eur -250 eur). Obom
rodičom uložil zaplatiť tieto trovy na účet tamojšieho súdu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

9. Proti výrokom I., II. (v časti styku počas letných prázdnin), III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie
podala odvolanie matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhla napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že súd oprávni otca stretávať sa s maloletým počas bežného roka každý nepárny týždeň od

piatku od 15.30 hod. do pondelka párneho týždňa v kalendárnom roku do 7.30 hod. s tým, že otec si
maloletého prevezme v školskom zariadení a po skončení styku ho odovzdá do školského zariadenia
v prípade, ak maloletý nemá v deň začiatku navštíviť školské zariadenie alebo sa v čase skončenia
styku nebude nachádzať v školskom zariadení, otec ho prevezme alebo odovzdá pred miestom bydliska
matky. Počas letných prázdnin bude oprávnený otec stýkať sa s maloletým každý rok od 1.7. od 18.00

hod. do 14.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 18.00 hod. do 14.8. do 18.00 hod. s tým, že miestom preberania
a odovzdania dieťaťa bude bydlisko matky. Navrhla zvýšiť výživné na maloletého na sumu 250 eur
mesačne od 24.8.2023 a zročné výživné za obdobie od 24.8.2023 do 26.03.2024 vo výške 254,84 eur
povoliť otcovi splácať mesačnými splátkami po 30 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod
stratou výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Alternatívne navrhla rozhodnutie súdu

prvej inštancie vo výrokoch I., II., III. a IV. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila
ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/, f/ CSP a § 62 ods. 1 CMP.

10. Matka v odvolaní namietala porušenie ust. § 215 CSP, čl. 6 a § 35 CMP s poukazom na povinnosť
súdu rozhodnúť na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, na vyšetrovací

princíp, a povinnosť v mimosporovom konaní zisťovať skutočný, čo najúplnejšie najobjektívnejší stav
veci a vykonať aj iné dôkazy, ak to považuje za potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Nesúhlasila
s rozhodnutím o úprave styku otca s maloletým počas bežného roka a rozsah styku navrhla zúžiť od
piatku od 15.30 hod. do nasledujúceho pondelka do 7.30 hod. Určený rozsah styku považovala za
nevhodný, pretože z vykonaného dokazovania a tvrdení otca vyplynulo, že býva v rodinnom dome

v B. K., odkiaľ smerujú aj všetky jeho aktivity. Otec má v B. K. manželku, s ktorou žije v spoločnej
domácnosti a dve ďalšie deti, má tu prihlásené motorové vozidlá, lekárov riešil len z okresu Šaľa,
maloletý sa zúčastnil lyžiarskeho výcviku zo ZŠ B. K.. V prípade rozšírenia styku od stredy do pondelka
otec cestuje s maloletým po škole do B. K., ak má maloletý futbalový tréning končí o 17.00 hod. vF. D., musí sa presunúť do B. K. cca hodinu autom a pripraviť sa do školy, pričom je už vyčerpaný
a takéto presuny nie sú v jeho záujme. Za nevhodné považovala, že dieťa musí na styk pripraviť aj
s potrebnými školskými pomôckami a učebnicami na tri vyučovacie dni, naviac musí mať pobalené

oblečenie a školskú tašku, čo ho zaťažuje. Otcovi ponúkla možnosť maloletému pobaliť oblečenie na
7 dní s tým, že si veci ponechá u seba, čo odmietol. Otec v konaní deklaroval, že pre syna oblečenie
má, avšak po poslednom pojednávaní na ňu zaútočil, že je povinná dieťa na styk pripraviť a pobaliť.
Ak otec tvrdí, že má na syna výdavky vo výške 345 eur a má pre neho oblečenie, nie je dôvod, aby
žiadal zbaliť všetky veci. Je schopná a ochotná pre maloletého na styk pripraviť veci a uvedené musí

byť zohľadnené pri určovaní výživného. Namietala, že otec sa s maloletým riadne nepripravuje do školy,
o čom svedčia predložené správy školy, otec nerešpektuje požiadavku, aby písal s maloletým diktáty,
tieto povinnosti zanedbával, čo musela so synom dorábať. Maloletého prospech sa zhoršil v predmete
slovenský jazyk, keďže otec si neplnil svoje rodičovské povinnosti a riadne sa s ním nepripravoval
do školy. K otcom tvrdeným skutočnostiach ohľadom jeho bývania v A. v spoločnom dome uviedla,
že na Okresnom súde v Nových Zámkoch prebieha konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva tejto nehnuteľnosti, aktuálne je dom neobývateľný, nie sú v ňom zabezpečené základné
služby spojené s užívaním bytu, ani vhodné podmienky pre výchovu maloletého. Od roku 2021 je
v danej nehnuteľnosti vypnutý plyn, pretože otec neplatil energie za dom, po jej odchode z domu,
ktorý zostal v nevyhovujúcom stave, čo potvrdil i znalecký posudok č. 41/22 vypracovaný znalcom Ing.
Jaroslavom Tokárom (údržba rodinného domu je v súčasnej dobe zanedbáva). Dala do pozornosti, že

počas konania otec zmenil výpovede ohľadom jeho bydliska, zdravotného stavu maloletého a jeho
zdroju obživy. Ak otec tvrdí, že s maloletým trávi čas v rodinnom dome v A. a potom v B. K., je zjavné,
že dieťa neustále mení domácnosť a prostredie, čo je v rozpore s tým ako by malo vyrastať. Dieťa
má mať vytvorené vhodné podmienky bezpečné a stabilné prostredie, avšak rodinný dom v A. toto
nespĺňa. Dôvodom pre zúženie styku otca s maloletým sú i tvrdenia o zdravotnom stave syna, ku ktorým

sa podrobne vyjadrila dňa 15.03.2024 a na ktorých zotrváva. Otec sa snaží vzbudzovať dojem jeho
starostlivosti o maloletého, avšak jeho správanie je účelové, keď naviac matku o týchto vyšetreniach
neinformoval a dozvedela sa o nich až po vyšetrení. Hoci otec tvrdí, že býva v A., imunológa maloletému
vybavil v Šali, pričom všeobecná lekárka má sídlo v mieste bydliska maloletého v F. D.. Poukázala
na to, že v čase ochorenia maloletého, ho ona sprevádzala na vyšetrenia, otec jej len oznámil, že

dieťa je choré, čo preukazujú aj správy C. M.. Počas celého konania ju otec atakoval, udával, že má
maloletého biť, obvinil ju z týrania a zanedbávania starostlivosti o dieťa, ktoré tvrdenia sa nepreukázali.
Z lekárskej správy C. M. vyplynulo, že starostlivosť o maloletého zo strany matky je veľmi dobrá,
dodržiava liečbu a aj správa logopedičky potvrdila, že spolupráca s matkou je veľmi dobrá. Poukázala
na správu ÚPSVaR zo dňa 28.2.2023 obsahujúcu informácie o priebehu stretnutia rodičov a maloletého

dňa 17.1.2023, keď otec jej poslal mailovú komunikáciu s lekárskou správou z vyšetrenia maloletého na
detskej pohotovosti u C. N., v ktorej lekárka potvrdila jeho slová, že si otec všimol na rukách maloletého
hlboké rany po škrabancoch. Tieto skutočnosti otec orgánom činným v trestnom konaní neoznámil,
pretože očakával, že to urobí ÚPSVaR, pričom ani počas pohovoru s maloletým na ÚPSVaR neboli
u neho viditeľné žiadne stopy po škrabancoch a iných poraneniach. Je zjavné, že otec si vymýšľal v

snahe obviniť ju z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Zo správy o priebehu práce s rodinou
za september 2023 vyplýva, že otec ju obvinil, že mu odovzdáva maloletého na styk chorého, ktoré
správanie a obvinenia považuje za absurdné. Otec síce poukazoval na správu C. M., ktorá má potvrdiť,
že maloletý je už 4 dni chorý, k čomu predložila ona správu učiteľky základnej školy, z ktorej je zrejmé, že
maloletý v tom čase nevykazoval žiadne známky ochorenia. Otec účelne navštívil lekárku a oznamoval

jej nepravdivé údaje. Preukázala, že je zodpovednou, starostlivou matkou, schopnou vytvoriť stabilné
a harmonické prostredie, čo vyplynulo aj zo znaleckého posudku č. 2/2023 vypracovaného Mgr. Irenou
Korimovou. Závery znaleckého posudku hodnotili jej osobu ako uvážlivú, obozretnú so zmyslom pre
realitu, uprednostňuje jednoduché konanie, prevažuje u nej pokojné ladenie, uvoľnenosť a trpezlivosť,
práve z týchto dôvodov je schopná maloletému vytvoriť vhodné prostredie. U otca znalkyňa zistila citovú

rezervovanosť a odťažitosť, ambicióznosť, tendenciu k prispôsobovaniu si pravidiel, sklony pochybovať,
kritickosť, snahu tlmiť svojich pudov a sebaovládanie, pričom otec má tendenciu k prejavom energického
správania a reagovania, ktoré môže viesť k nátlakovým scénam, nepokoju a hľadaniu nových predmetov
záujmu. Z posudku vyplýva, že otec je podozrievavý s tendenciou reagovať za každých okolností, čo
môže viesť ku konfliktom. Závery znalca preukazujú jej tvrdenia, že s otcom sa nedá dohodnúť,

neustále ju podozrieva, nie je dostatočne zrelý a pripravený na široko upravený styk s maloletým. Na
strane otca nie je momentálne pokojné harmonické prostredie, otcovi nikdy nechcela brániť v styku s
maloletým a do budúcna nevylučuje zmenu úpravy styku, ak sa začne správať vyrovnane a začne
ju rešpektovať ako matku maloletého. Z dokazovania vyplynulo, že otec si ju neváži, degraduje ju,nadáva jej, má potrebu pochybovať o nej a o jej výchovných metódach a poskytovaní starostlivosti. Zo
záverov znaleckého posudku je tiež zrejmé, že otec pri kladení otázok má tendenciu odkláňať sa k inej
téme, ktoré správanie možno považovať za vyhýbanie sa reálnemu opisu prežitých skutočností. Aj zo

správy centra Tenenet, o.z. o priebehu práce s rodinou z mája 2023 vyplýva, že otec akoby nepočúval
usmernenia centra, odbočuje od tém, presadzuje svoj názor a pohľad na situáciu. Stotožnila sa so
závermi súdu, že podmienky na striedavú starostlivosť nie sú splnené. Aj v tomto smere poukázala na
správy Tenenet,o.z., z ktorých je zrejmé, že maloletý má bližší vzťah k matke, o otcovi na stretnutí
nehovoril, spomína jeho manželku, s ktorou trávi väčšinu času, a uviedol, že otec mu zakazuje rozprávať

o mame, pozdraviť ju, povedať jej, že ju ľúbi. Bolo preukázané, že maloletý má bližšie citové väzby
s matkou, v ktorej prítomnosti sa cíti uvoľnene a spokojne, keď u otca trávi viac času s jeho manželkou.
Nesúhlasila s úpravou styku počas letných prázdnin, pretože doposiaľ bola realizovaná naopak a na
tieto letné prázdniny už pre maloletého zabezpečila denný tábor. V tieto dni mal byť podľa pôvodnej
úpravy s matkou a v dôsledku zmeny rozhodnutia tieto dni pripadli otcovi. Dňa 01.07.2024 má maloletý
nariadené imunologické vyšetrenie v Šali, ktoré má absolvovať v ranných hodinách s matkou, o čom otec

vienazákladeinformáciezodňa15.02.2024.Vovzťahukuzvýšeniuvýživnéhonamaloletéhonamietala,
žesúdneprihliadolnaskutočnosť,žeotecsanepodieľanamimoriadnychvýdavkochmaloletéhoamatka
ho zabezpečuje aj na čas, kedy je u otca. Poukázala na vlastníctvo nehnuteľnosti a hnuteľného majetku
otca a uvedený predpokladaný príjem otca do výške 2.000 eur. Dala na zváženie, či výdavky otca,
ktorý sa stará o maloletého 9 dní v mesiaci, môžu byť vyššie ako výdavky na maloletú dcéru, o ktorú

sa stará denne a ktoré vyčíslil sumou 330 eur. Namietala, že otec výdavky na maloletého nepreukázal,
nepodieľa sa na ich zabezpečení, ani na nákladoch súvisiacich so školou a krúžkovými aktivitami. Z
vykonaného dokazovania nevyplynulo z čoho táto otcom vyčíslená položka sumou 345 eur pozostáva.
Mala za to, že otec nepravdivo a klamlivo uvádzal svoje príjmy, tvrdil, že ho živí matka alebo manželka
alebo žije z úspor. Otec bol od roku 2022 nezamestnaný a až na poslednom pojednávaní predložil

zmluvu, z ktorej vyplýva jeho príjem 2.000 eur. Tvrdenia otca nekorešpondujú s realitou, pokiaľ ide o jeho
majetkové pomery a argument, že ho živí matka. Podľa jej mienky, súd mal zisťovať majetkové pomery aj
matky otca, ktorá mu má pravidelne prispievať sumou 1.000 eur mesačne. Tvrdenia otca, že ho finančne
podporuje manželka, považovala za chaotické a spochybniteľné. Nesúhlasila so zvýšením výživného
na 220 eur mesačne, pretože je nedostatočné. Namietala, že súd dospel k nesprávnemu zisteniu,

keď pri vzhliadnutí majetku otca a uvádzanému príjmu mal vziať do úvahy aj odporúčanie kolízneho
opatrovníka zvýšiť výživné na sumu 250 eur. Za neprimerané považovala určenie splátok zročného
výživného po 10 eur mesačne, vzhľadom na majetkové pomery otca. Navrhla, aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie a splátky zvýšil na sumu 30 eur mesačne. Uviedla, že po poslednom pojednávaní otec na ňu
zaútočil, že maloletého nevhodne oblieka, že mu poskytla zničené veci, malé topánky, avšak v prípade

pochybností, si mohol súd uvedené preveriť prostredníctvom školy. Otec žiada, aby maloletému zbalila
značkové oblečenie, kúpila mu lyžiarsku výbavu s odôvodnením, že poberá výživné. Maloletému kúpila
veci, ktoré jej otec opakovane nevracal, preto musela duplicitne kúpiť dve školské tašky, dva peračníky
a ďalšie učebné pomôcky. Financuje aj futbalové tréningy maloletého, akcie v škole, zabezpečuje mu
lieky aj oblečenie a toto odovzdáva otcovi, ktorý prispieva len výživným. Sama hradí aj náklady na

logopedické vyšetrenia (1hod./25 eur), pričom otec si vyžadoval, aby sa maloletý zúčastňoval sedení
viackrát. Namietala porušenie jej práva na spravodlivý proces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. Podľa jej názoru súd spôsobil vadu konania aj tým, že neuplatnil zásadu
úplnej apelácie v zmysle CSP a tým, že nenaplnil procesné požiadavky pri rozhodovaní o výživnom
a úprave styku s maloletým, keď nevykonal riadne dôkazy, prihliadol k nedokázaným tvrdeniam otca,

podstatné okolnosti opomenul a niektoré vykonané dôkazy zhodnotil v rozpore so skutočnosťou, čím
porušil zásadu materiálnej pravdy, v dôsledku čoho nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., II., III., IV. a V. podal odvolanie otec prostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu navrhujúc napadnutý rozsudok zmeniť a maloletého zveriť do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka bude vykonávať starostlivosť o maloletého od
pondelka párneho kalendárneho týždňa od 8.00 hod. do pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do
8.00 hod. a v starostlivosti otca bude od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa od 8.00 hod. do
pondelka každého kalendárneho týždňa do 8.00 hod., počas prázdnin a sviatkov bude starostlivosť
rodičov o maloleté dieťa rozdelená tak, že počas veľkonočných sviatkov v párnom kalendárnom roku od

stredy pred veľkonočným štvrtkom od 18.00 hod. do utorka po veľkonočnom piatku do 18.00 hod. bude
maloletý v starostlivosti otca, počas veľkonočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od stredy
pred veľkonočný štvrtkom od 18.00 hod. do utorka po veľkonočnom pondelku do 18.00 hod. bude v
starostlivosti matky, počas jarných prázdnin v párnom kalendárnom roku odo dňa predchádzajúcehotýmto prázdninám stanovených Vyhláškou Ministerstva školstva SR pre daný kraj od 18.00 hod. do
posledného dňa týchto prázdnin do 18.00 hod. bude v starostlivosti matky, počas jarných prázdnin v
nepárnom kalendárnom roku odo dňa predchádzajúceho týmto prázdninám stanovených Vyhláškou

Ministerstva školstva SR pre daný kraj od 18.00 hod. do posledného dňa týchto prázdnin do 18.00 hod.
bude v starostlivosti otca, každoročne počas letných prázdnin bude v starostlivosti otca od 30.6. od
18.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 31.7. od 18.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod. a v starostlivosti
matky od 15.7. od 18.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. a od 15.8. od 18.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod.,
počas zimných prázdnin v párnom kalendárnom roku odo dňa predchádzajúceho týmto prázdninám

stanovených Ministerstvom školstva SR pre daný kraj od 18.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. bude v
starostlivosti otca a od 30.12. od 18.00 hod. do posledného dňa týchto prázdnin do 18.00 hod. bude v
starostlivosti matky, počas zimných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku odo dňa predchádzajúceho
týmto prázdninám stanovených Ministerstvom školstva SR pre daný kraj od 18.00 hod. do 30.12.
do 18.00 bude v starostlivosti matky a od 30.12. od 18.00 hod. do posledného dňa týchto prázdnin
do 18.00 hod. v starostlivosti otca. Žiadal výživné počas striedavej osobnej starostlivosti neurčiť a

zmeniť výrok IV. tak, že zročné výživné za obdobie od 24.08.2023 do 26.3.2024 nevzniklo. Miestom
prevzatia a odovzdania dieťaťa žiadal určiť miesto školského zariadenia dieťaťa a v prípade, ak sa dieťa
nebude nachádzať v školskom zariadení, určiť bydlisko toho rodiča, ktorému starostlivosť končí. Navrhol
žiadnemu z účastníkov nepriznať nárok na náhradu trov konania.

12. Otec odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písmeno e/, f/, h/ CSP. Namietal, že súd nezistil
úplne skutkový stav veci, do spisu neboli predložené všetky správy Tenenet o.z. a správy kolízneho
opatrovníka, ktoré sú v jeho prospech a potvrdzujú jeho tvrdenia. Súd sa uspokojil len s vyjadrením
kolízneho opatrovníka, že otec rozpráva škaredé veci na matku, čo nepovažoval za prípustné a
parciálne povyberal len niektoré informácie zo správ Tenenet, o.z.. Súd opomenul, že matka ho sústavne

osočovala, dieťa o ňom bezdôvodne hovorilo, že je zlý, ktorá rétorika pochádza od matky, ktorá v
prítomnosti detí kričievala a bežne rozprávala, že kričí, lebo otec žije s inou ženou. Súd sa s uvedeným
nevysporiadal,hocitietoskutočnostiboliajpredmetomznaleckéhoposudku.Uviedol,žematkasústavne
zatajovala zdravotný stav maloletého, neustále mu bránila v styku s otcom, ak sa styk náhodou
uskutočnil, matka ho navštívila v A. a vytvárala konflikty, ktorých boli účastné aj staršie deti, maloletému

hovorila, aby otca volal priezviskom, že si nájdu iného otca, zakazovala mu hovoriť o otcovi, nemohol si
zobrať od neho oblečenie, hračky, čo nechávala pohodené pred OC Aquarium F. D.. Matka maloletého
natáčala pri každom styku s otcom, po každom styku ho postavila do kúta a muselo jej odpovedať, čo
robilo s otcom, pričom uvedené matka prezentovala aj v Tenenet, o.z. a doložila dokumentáciu, z ktorej je
zrejmé, že dieťa stáva smutné v kúte. Je na zváženie, či permanentné negatívne nastavovanie dieťaťa

zo strany matky voči otcovi je na mieste a či uvedené nie je diskvalifikačným predpokladom pre matku,
aby dieťa zostalo v jej výlučnej starostlivosti. Ak súd negatívne vyjadrenie otca voči matke považuje
za neprípustné, je otázkou prečo kontinuálnu degradáciu otca a jeho postavenie v živote dieťaťa
odignoroval. Toto jednostranné hodnotenie súdu vyvoláva pochybnosti o objektívnom posúdení veci a
vyvoláva pocit nespravodlivého a nedôveryhodného rozhodnutia. Súd opomenul, že správanie matky

hodnotil aj súdny znalec, a uspokojil sa len s jedným tvrdením kolízneho opatrovníka. Súdu neprekážalo,
že matka dieťa nahráva, že ho necháva v aute, že otca si po každom styku natáča, vytvára konflikty a
toto všetko zažíva dieťa permanentne od útleho veku do súčasnosti. Dieťa nemôže hovoriť pred matkou,
čo robí s otcom, otca zatajuje, na futbalovom krúžku ho nemôže pozdraviť a nepozdravil ho ani na
znaleckom vyšetrení. Uvedené nehodnotil ani súdny znalec ani súd, pričom vôbec neskúmali dôvod

takéhoto správania sa maloletého voči otcovi v prítomnosti matky. Súd vyhodnotil zdravé výchovné
prostredie u matky na základe hodnotenia znalca, podľa ktorého je matka pokojná a racionálna, čo
je v rozpore s jej správaním, keď aj počas súdneho konania matka každého zaťažuje banálnymi,
vymyslenými a nadhodnotenými problémami. Z rozhodnutia vyplýva, že súd vychádza z dominantného
postavenia matky voči dieťaťu, jej zlyhania opomenul alebo ospravedlnil, avšak otcovo presúvanie

pozornosti z jedného objektu záujmu na druhý zhodnotil ako nesystémovosť, čo ho diskvalifikuje zo
striedavej starostlivosti, hoci znalec ho posúdil tak, že môže byť menej odolným. Súd aj znalec
uviedli, že dieťa má rovnocenný vzťah k obom rodičom, má ich rado, má u nich vytvorené vhodné
podmienky a v starostlivosti otca neboli zistené nedostatky. Ak sa matkine sklony k agresivite neprejavili
z pohľadu súdu ako diskvalifikačné voči starostlivosti o dieťa, nie je zjavné, prečo súd presuny centra

pozornosti u otca vyhodnotil ako diskvalifikačný predpoklad. Nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi touto charakteristickou črtou otca a jeho starostlivosťou o dieťa, u ktorej nedostatky zistené
neboli. Poukázal na hodnotenie otca znalcom ako vytrvalý, zodpovedný, rozhodný, svedomitý, so
zmyslom pre povinnosť, ktoré vlastnosti hovoria o systematickosti, keď po tom ako došlo k rozšíreniustyku s maloletým, dal dieťaťu režim, systém a poriadok a rieši jeho potreby komplexne. Maloletého
podporuje v záujmových aktivitách, riešil jeho zanedbaný zdravotný stav s pediatričkou, imunológom
a logopédom, dôsledkom čoho je úprimný záujem dieťaťa o rovnomerný spôsob starostlivosti, ktoré je s

ním spokojné a šťastné. Podľa znalca je silnou stránkou otca riešenie úloh na princípe konvergentného
uvažovania, keď uplatňuje princíp logického myslenia a disponuje dobrou schopnosťou abstrakcie.
Znalec konštatuje v dôsledku silne emocionálne sýtených situácií, že môže u otca dochádzať k
prejavom energického správania, reagovania a v situáciách, keď je vystavený stresom, bolesti alebo
návalom hnevu, môže dochádzať k dominancii pocitov, ohrozenosti. Znalec u neho vyhodnotil prevahu

skôr vysoko pozitívne charakteristických čŕt a energického správania, ku ktorému môže dochádzať
len vo vypätých emocionálnych situáciách. Dlhodobo tvrdí, že matka neustále vyvíja konflikty, aby
oklieštila jeho styk s maloletým. Matka zneužila aj výchovné opatrenie a vždy bol v pozícii, že musel
vysvetľovať a vyvracať jej klamlivé informácie. Konanie matky je vysoko konfliktné, keď vytvára domnelé
problémy a okolie zahlcuje podaniami, žiadosťami a sťažnosťami. Nesúhlasil so závermi znalca, že
matka je pokojná, racionálne pristupuje k riešeniu situácie, pretože je konfliktná, agresívna, podáva

trestné oznámenia a otec sa pod vplyvom jej konania musí neustále vyviňovať. Toto konanie matky sa
nevzťahuje len na šokové situácie, v ktorých živote je pomenej, ale ide o bežné konanie voči nemu
ohľadnestarostlivostiomaloletého.Povyhlásenírozsudku matkavrodinnomdomevA.vytrhlaposuvné
dvere z pántov, vytrhla zámok z dverí, odniesla z domu nejaké veci, podal na ňu trestné oznámenie.
Matka nevie ovládať svoje konanie permanentne a vždy poruší všetko, na čom sa rodičia v prítomnosti

právnych zástupcov dohodli. Záver znalca, že matka je pokojná považoval za nepresvedčivý, keď
naopak pri osobnosti otca neboli zistené takéto rizikové signály. Poukázal na rozpory v znaleckom
posudku č. 2/23 vypracovanom Mgr. Irenou Korimovou dňa 07.06.2023, podľa ktorých v štruktúre
osobnosti matky sa nachádza rezervovanosť, uzavretosť, pedantnosť a sklony k mrzutosti, a zároveň
je u nej prevaha pokojného ladenia, uvoľnenosti a trpezlivosti. Namietal, že súd znalecký posudok

interpretuje vždy viacej v prospech matky ako otca. Za podstatnú informáciu považoval črtu osobnosti
matky, ktorú súd bagatelizoval, keď znalec konštatoval, že nároky a snahy, ktoré nie sú integrované
do osobnosti matky vedú ku konfliktnému konaniu. Za týchto okolností je v správaní charakteristická
náladovosť, výbušnosť, situačná determinovanosť, intolerantné prejavy. Zjavne teda nejde o šokové
situácie, ale všetky situácie a celé konanie, ktoré je poznačené nespokojnosťou matky, ktorá neustále

vytvára konflikty. Podľa znalca situácie, ktoré evokujú intenzívne emócie môže dochádzať k paradoxným
často agresívnym reakciám zo subjektivistickým nasadením a zhoršenou orientáciou matky. Vplyvom
stresových situácií sa cíti matka neistá, ohrozená, nemá primeranú výdrž, správanie je labilné. Takéto
správanie matky je badateľné počas celého konania. V zmysleznaleckého posudku otec má počas
pracovných dní zaužívané vzorce dennej starostlivosti a jasne formulované pravidlá, preto spochybnil

záver súdu o jeho nesystematickosti Jeho záujem o harmonické rodinné vzťahy opisuje aj znalec, pričom
stretnutia, interakcie dieťaťa s otcom zo dňa 2.4.2023 opisuje tak, že maloletý vedie s otcom dialóg,
smejú sa, páči sa mu hra s otcom, teší sa, je uvoľnený, živo komunikuje. Znalec tiež konštatoval, že
otec dieťaťu prejavuje náklonnosť objatím a bozkom na líce, dieťa prijíma jeho dotyky a prejavy lásky,
kontakt medzi nimi je priateľský, plynule na seba napájajú, hoci sa nevideli niekoľko dní, otec dieťaťu

poskytuje nové skúsenosti, vzbudzuje v ňom zvedavosť a vytvára mu nové príležitosti v hre. Dieťa si
rozumie s oboma rodičmi, ktorí majú vytvorené podmienky a primerané psychologické predpoklady pre
starostlivosť o dieťa. Poukázal na to, že otázka zverenia a starostlivosti o maloleté dieťa je otázkou
právnou, ku ktorej sa znalec vyjadrovať nemal. Znalec svoje stanovisko, že neodporúča striedavú
starostlivosť odôvodnil tým, že rodičia nedokážu efektívne komunikovať na formálnej, ani informačnej

úrovni a odporučil ponechať aktuálnu úpravu styku s maloletým. Podotkol, že súčasná úprava styku, i
keď je formálne nazvaná ako rozšírený styk, v zmysle súdnej praxe každý druhý týždeň od stredy do
pondelka je striedavou formou starostlivosti nerovnomerne rozvrhnutom v pomere 9:5 dní v prospech
matky. Zo znaleckého posudku nevyplýva žiadna osobnostná črta na strane otca, ktorá by odôvodňovala
nemožnosť zveriť dieťa do striedavej starostlivosti. Záver znaleckého posudku považoval za rozporný

so znaleckým vyšetrením a závery znalca za nespravodlivé a nepochopiteľné. Jediným dôvodom
podľa súdneho znalca je skutočnosť, že rodičia spolu nedokážu komunikovať, s ktorým záverom sa
stotožnil aj súd prvej inštancie. Avšak tento právny názor súdu je už prekonaný nálezmi Ústavného
súdu Slovenskej republiky, kedy len problematická komunikácia medzi rodičmi nemôže byť prekážkou
nariadenia striedavej osobnej starostlivosti (nález III. ÚS 1206/09 zo dňa 23-02-2010sp. zn. I. ÚS

2661/10 zo dňa 2.11.2010, Nález Ústavného súdu českej republiky sp. zn. I ÚS 1554/14 z 30.12.2014).
Podľa spomínanej judikatúry nemôže samotná absencia komunikácie medzi rodičmi a jej zhoršená
kvalita, viesť k vylúčeniu striedavej starostlivosti, čím by sa otváral priestor k zneužitiu postavenia rodiča,
ktorý mal dieťa doteraz zverené do starostlivosti. Matkino správanie je posilnené tým, že sa voči nemunikto nevzoprie a neodporuje jej, pretože je tak konfliktná, že nikto s ňou nechce mať problémy. Za
uvedené trpí vzťah maloletého s otcom, keďže matka nechce dopustiť, aby ich vzťah bol pekný a preto
sa dieťa v prítomnosti oboch rodičov tvári, že otec neexistuje. Toto sa deje len v prítomnosti matky a

je jednoznačné, že dochádza k negatívnemu ovplyvňovaniu dieťaťa, ktoré vie, že ak prejaví akýkoľvek
pozitívny vzťah k otcovi, nastane výbuch u matky a ďalšie prekážky v styku. Matka nebola schopná
sa dohodnúť ani na lyžiarskom výcviku maloletého, keď klamlivo uvádzala rôzne informácie, napr. aj
v súvislosti s imunologickým vyšetrením maloletého a uvádzala klamlivé tvrdenia a informácie, aby
dosiahla zúženie styku neodkladným opatrením. Krajský súd v Trnave nezmenil neodkladné opatrenie

súdov a preto je podivné, ak súd tvrdí, že takto nastavený styk prebieha dlhodobo, a nenastala taká
zmena pomerov, aby odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Od ostatného rozsudku o úprave styku s
maloletým (rozsudok č.k. 16P/20/2021-210 z 21.9.2020, právoplatný dňa 28.09.2020) ubehlo viac ako 2
a pol roka, vtedy malo dieťa 4 a pol roka, dnes je vo veku 7 rokov, preto je zrejmé, že k zmene pomerov
došlo. Medzi kritériá, ktoré musí súd zohľadniť pri určovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa sú
najmä existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a osoby snažiacej sa o jej zverenie do starostlivosti,

miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb, schopnosť osoby zaistiť jeho vývoj a fyzické,
vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a prianie dieťaťa. Všetky uvedené podmienky na
nariadenie striedavej starostlivosti sú splnené a táto je v záujme maloletého. Konfliktný vzťah rodičov
sa prejavuje smerom k ich osobám, dieťa tým nezaťažujú, čo potvrdil aj maloletý a táto konfliktnosť
nemá vplyv na starostlivosť každého z rodičov o maloletého. Dieťa vyjadruje lásku k obom rodičom

rovnako a verbalizuje, že styk s otcom v súčasnosti mu nepostačuje, chce dlhší čas. Súd prevzal názor
dieťaťa, že súčasný styk s otcom mu vyhovuje, avšak s poukazom na znalecký posudok a vykonané
pohovory s maloletým dňa 20.04.2023 a 01.05.2023 je tento zisťovaný názor zastaralý a neaktuálny. Na
pojednávaní poukázal na to, že maloletý sa v jeho prítomnosti rozplakal a sťažoval sa prečo nemôže byť
otcom. S daným argumentom sa súd vysporiadal tak, že tento názor bez ingerencie jedného z rodičov

by nenastal. Ide však o rozpor v tvrdeniach a bolo namieste predvolať dieťa a zisťovať jeho názor.
Maloletého na pohovor vždy privádzala matka, vedel ako má odpovedať, aby bol rodič spokojný. Aj
znalec poukázal na to, že dieťa je naučené potláčať svoje spontánne prejavy a je ústupčivé. Znalec
zistil, že dieťa budúci vývoj pozorne sleduje a chcel by sa ochrániť pred zranením a sklamaním, chcel
by podmienky vyjasniť a nájsť oslobodzujúce riešenie, ktoré by ho zbavilo záťaže. Maloletý navonok

vyčkáva, je kriticky pozorný, dištancovaný, tým sa chráni pred sklamaním. V prítomnosti matky chce
maloletý vyjadriť svoju skutočnú túžbu a pocit, aby nedochádzalo ku konfliktom a aby nebol sklamaný a
pod vplyvom konania matky sa naučil potláčať svoje spontánne prejavy a uprednostniť potreby druhých.
Naposledy bol názor maloletého zisťovaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka a na pojednávaní bol
prečítaný iba prepis výpovede dieťaťa. Namietal, že z pohovoru mala byť vykonaná nahrávka za účelom

posúdenia, či nedošlo k rozdielnej interpretácii názoru dieťaťa. Nahrávka do súdneho spisu nebola
založená, čo považoval za procesné pochybenie pri zisťovaní názoru dieťaťa. Aj kolízny opatrovník
verbalizoval k otcovi, že dieťa je iné pri matke a iné pri ňom a vykoná pohovor aj v situácii, keď ho
privedie otec, k čomu nedošlo. Maloletý bol vypočutý dňa 20.03.2024 za okolností, že ku kolíznemu
opatrovníkovi boli predvolaní obaja rodičia a tento požiadal otca, aby išiel po dieťa do školy, že ho

vypočuje. Keďže maloletý ustupuje v prítomnosti matky, mal za to, že nebol riadne zistený názor
maloletého. Neobstojí argument, že matka nemala možnosť ovplyvňovať dieťa, stačí dlhodobá vlastná
skúsenosť dieťaťa, že bolo po styku s otcom pravidelne natáčané, že bolo trestané, ak si niečo od
otca chcelo zobrať, že bolo potrestané aj tým, že bolo na lyžiarskom výcviku a bude vypovedať to,
čo od neho rodič očakáva. Maloletý nie je schopný vzdorovať a presadzovať si svoj názor voči

konfliktnému rodičovi, avšak jemu verbalizuje, že chce byť s ním viacej ako od stredy do pondelka
rána a keď končí starostlivosť u neho je mrzutý, nespokojný, nechce odísť. Navrhol zopakovať výsluch
maloletého na neutrálnom mieste tak, aby mohol slobodne vyjadriť svoj názor. Namietal, že súd nezistil
úplne skutočný stav veci, jeho skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, preto došlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Nariadením striedavej starostlivosti by došlo k rovnomernému

a rovnocennému výkonu starostlivosti o maloletého, bol by priestor eliminovať konflikty rodičov, keď
každý z nich vie maloletému saturovať jeho emocionálne, materiálne potreby, dieťa by sa striedalo vždy
po týždni v školskom zariadení, čím by sa odbúral rodičovský konflikt. Matka poukazuje, že otec nežil
s ňou, ale so svojou manželkou, zamlčiava, že s bývalým manželom má vzťah, mala by sa pozrieť
na rozpadnutý vzťah a zamerať sa na záujem dieťaťa a jeho právo vyrastať v pokojnom harmonickom

prostredí, obklopené láskou a pochopením. Nesúhlasil s tvrdeniami, že nebolo preukázané, že by matka
zanedbávala dieťa po zdravotnej stránke, nakoľko gastro-ORL-alergo vyšetrenia pediater odporučil
otcovi v prípade, že dieťa kašle. Keďže namietal nadmernú chorobnosť maloletého do októbra 2022,
pediaterodporučiltietovyšetrenia,ktorénapokonriešilotecporozšírenístyku.Skutočnosť,ževyšetrenieriešil v lete 2023 nemôže byť vykladané na jeho ujmu, vzhľadom na nedostatok lekárov a čakacie doby
u nich. Matka je zdravotná sestra a ak tvrdila, že dieťa je často choré, mohla s ním absolvovať vyšetrenie.
Maloletý má určenú diagnózu alergie: rhinitis allergica, inhalačná alergia na plesne a sekundárne

imunodeficientný stav, preto z tohto pohľadu ide o zanedbávanie zdravotnej starostlivosti o dieťa. Matka
disponuje všetkými správami o zdravotnom stave dieťaťa, priebežne volá pediatrovi, takže neznalosť zo
strany matky bola už vykonaným dokazovaním vylúčená. Uvedené skutočnosti nemožno vykladať v jeho
neprospech. Nesprávne bolo interpretované aj udelenie súhlasu so školou a nemožno mu prikladať na
ťarchu, že mal záujem rešpektovať názor odborníkov, ktorí zistili u maloletého narušenú komunikačnú

schopnosť, riziko vývoja špecifických porúch učenia. Rozhodol sa, že nebude týždeň pred nástupom
školy túto tému otvárať, pretože maloletý mal školskú tašku a tešil sa. Poukázal na správanie matky,
ktorá zamlčuje informácie a tieto poskytla len čiastkové a zavádzajúce. K svojmu preferenčnému
bydlisku uviedol, že v B. K. bolo vykonané šetrenie pomerov raz a v A. trikrát. Zotrval na tom, že býva
v A. a počas styku s dieťaťom v B. K., čo zaznamenáva aj znalecký posudok. Od incidentu v rodinnom
dome v A. sa rozhodol, že do ukončenia súdneho konania nebude s dieťaťom v A., aby matke zabránil

možnosti prichádzať do domu a volať políciu. Aktuálne trávi s maloletým viacej času opäť v A., ktorá
informácia bola pred matkou zatajená, avšak matka potvrdila, že vie o tom, že otec je s dieťaťom A.,
čo spochybňuje skutočný pobyt otca. Potvrdil, že bolo voči nemu vedené trestné konanie pre prečin
zanedbávania povinnej výživy, avšak spod obžaloby bol oslobodený.

13. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu sa pridržiaval svojich doterajších ústnych a písomných
vyjadrení. Zastával názor, že právo styku zachováva vzťah maloletého k obom rodičom a je rozdelené
medzi nich primerane a rovnakým dielom počas sviatkov a prázdnin. Maloletý je zdravé dieťa, vekovo
dostatočne vyspelé, ktoré si nevyžaduje špeciálnu ani inú výnimočnú starostlivosť. V rámci konania
bol zrealizovaný pohovor s maloletým dňa 20.3.2024, kde zhodnotil, že čas kedy sa s otcom stretával

len počas víkendov od piatku do nedele bol pre neho nepostačujúci a súčasný aktuálny režim úpravy
styku od stredy do pondelka mu vyhovuje. V súvislosti s vyjadrením právneho zástupcu otca o
spôsobe realizácie výsluchu maloletého kolízny opatrovník uviedol, že zvukový záznam z pohovoru
nebol vyhotovený z dôvodu, že pohovor s dieťaťom nebol realizovaný na žiadosť súdu, ale pre účely
zhodnotenia aktuálnej situácie kolízneho opatrovníka v rodine. Pohovor s maloletým bol vykonaný

opakovane individuálne a to bez prítomnosti rodičov, pričom obaja boli o termíne pohovoru vopred
informovaní. Pohovor bol naplánovaný tak, aby dieťa priviedol otec, nakoľko predošlý pohovor bol
vykonanývsprievodematkya bolopakovanerealizovanývpriestorochúraduanievdomácomprostredí
niektorého z rodičov. Uviedol, že úroveň vzájomnej komunikácie rodičov, ako aj ich neschopnosť
spoločne kooperovať na potrebách a najlepšom záujme maloletého je dlhodobo v problematickej

rovine. Rodičia nie sú jednotní pri výchove ani pri prístupe k dieťaťu a ich rozdielnosť v názoroch pri
zabezpečovaní starostlivosti o maloletého má za následok, že maloletý je z dlhodobého konfliktu rodičov
zmätený a prejavuje odlišné prežívanie u matky a otca. Nemožno vylúčiť ani konflikt lojality s tým, že
maloletý sa snaží obom rodičom vyhovieť, pričom každý z nich preferuje svoje záujmy odvolávajúc sa
na záujem dieťaťa. I napriek doterajším opatreniam sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

ako i nariadenému výchovnému opatreniu v roku 2022, sa situácia v rodine nezlepšila a to ani po
poslednom pojednávaní v predmetnej veci. Obaja rodičia kolízneho opatrovníka pravidelne kontaktujú
zasielaním ich mailovej komunikácie, kde sa vzájomne osočujú a obviňujú z nevracania si oblečenia
maloletého, resp. odovzdávania si syna v poškodenom zanedbanom oblečení. Obaja stále opakujú
konflikty týkajúce sa plánovaných termínov u lekárov s maloletým, konflikty s podávaním liekov a

ohľadom školských povinností a pomôcok, rodičia spolu naďalej nevedia alebo nechcú komunikovať
o základných otázkach týkajúcich sa maloletého, sústavne potrebujú o svojej pravde presviedčať
kolízneho opatrovníka, ktorého dlhodobo využívajú ako sprostredkovateľa ich nefunkčnej komunikácie,
pričom stanoviská oboch rodičov ku konkrétnej situácii sú pravidelne diametrálne odlišné a kolíznym
opatrovníkom objektívne nezhodnotiteľné. V časti určenia výživného sa pridržiaval svojich vyjadrení.

Poukázal na to, že od posledného rozhodnutia o výživnom nastala na strane maloletého zmena pomerov
jeho nástupom do 1. ročníka základnej školy. Navrhovaná výška výživného korešponduje s aktuálnymi
a odôvodnenými potrebami maloletého tak, že nebude ohrozená životná úroveň otca a zabezpečovanie
jeho základných životných osobných potrieb.

14. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na útoky zo strany otca na ňu. Považovala za
neprípustné tvrdenie, že v konaní neboli poskytnuté všetky informácie zo správ Tenenet o.z. a správy
kolízneho opatrovníka, keď tieto boli oboznámené na pojednávaniach. Poprela, že by dieťa preberalo jej
rétoriku,žekričievalaabežnekričí,žehovorilaootcovi,žejezlý,ktorétvrdeniaboli vyvrátenéznaleckýmposudkom, šetreniami, sedeniami v spolupráci s Tenenet o.z., psychológom a sociálnou kuratelou a
výpoveďou maloletého. Ohľadom takýchto udaní otca boli obe maloleté deti matky vypočúvané políciou
a Okresným úradom v Nových Zámkoch, udania boli plne zamietnuté, vyvrátené. Mala za to, že k

udaniam otca voči jej osobe o trestaní a týraní maloletých detí sa súd nevyjadril, pričom ako nepravdivé
ich vyhodnotil aj psychologický posudok, kolízny opatrovník, Tenenet, o.z., C. M., kriminálna polícia
a prokuratúra, ktorá sa samostatne vyjadrila a konanie otca označila ako manipulatívne. V konaní bolo
preukázané, že zdravotný stav maloletého nezatracovala a otcovi zasielala všetky lekárske správy, lieky
a rozpis dávkovania. Otec zatajoval vyšetrenia, ktoré absolvoval s maloletým, o čom ju neinformoval

ani o imunologickej terapii, predpísaných liekoch, ktoré nevybral z lekárne. Tiež jej zatajoval termíny
ďalších kontrol a musela osobne navštíviť imunológa v Šali, aby sa dozvedela o dôvode terapie a
predpísaných liekoch. Za závažné považovala zistenie počas konzultácie, že otec podával lekárovi
neúplné informácie ohľadom anamnézy syna (správa C. K. zo dňa 25.10.2023). Namietala, že súd
nezohľadnil, že otec poskytoval lekárom klamlivé informácie o zdravotnom stave maloletého. Zdôraznila,
žeC.M.maloletémuneodporúčalaimunologickévyšetrenieaotectotovyšetrenierealizovalsozámerom

uviesť zavádzajúcu anamnézu, pričom odporúčania lekára ignoroval. Nesúhlasila s tvrdením o zmene
termínu vyšetrenia maloletého bez otca, nakoľko termín kontroly v imunologickej ambulancii menila
manželka otca, o čom ona nebola informovaná. Uviedla, že otec jej neustále zamedzuje prítomnosť
na odborných vyšetreniach maloletého (správa C. H. zo dňa 28.02.2024). Tvrdenia otca, že vytvárala
v dome v A. konflikty, že si maloletý nemohol zobrať hračky a oblečenie, že kričala, stavala ho do

kúta, natáčala ho, považovala za klamlivé a tieto boli vyvrátené. V tejto veci podala na otca trestné
oznámenie, k čomu predložila aj vyjadrenie prokuratúry. Považovala za nepochopiteľné správanie
právnej zástupkyne otca, ktorá mala otca upozorniť, že tieto ním uvádzané tvrdenia boli súdom
preverené a vyjadrilo sa k nim aj Tenenet,, o.z., o čom má otec aj jeho právna zástupkyňa vedomosť.
Mala za to, že otec takýmto jeho manipulačným chovaním chce upriamiť pozornosť na jeho klamlivé

vyjadrenia (správa Tenenet, o.z. zo dňa 26.4.2023). K tvrdeniam otca ohľadom natáčania si ho a
vytvárania konfliktov pri odovzdávaní maloletého sa už vyjadrila a súd si vyžiadal kamerový záznam
od otca zaznamenávajúci odovzdávanie dieťaťa pre OC Aquario F. D., ktorý by preukázal konfliktné
správanie jedného alebo druhého rodiča. Daný návrh súd zamietol a pre dobro maloletého odvolací súd
určil miestom odovzdávania dieťaťa bydlisko matky. Navrhla a žiadala kolízneho opatrovníka, aby sa

zúčastnilpreberaniamaloletéhoaodpozorovalho,čosaneudialo.Otecdoposiaľneakceptujeuznesenie
odvolacieho súdu a vyžaduje od nej odovzdávanie dieťaťa pred OC Aquario F. D.. Poprela vyjadrenie
otca ohľadom ich spoločnej nehnuteľnosti v A. (vylomenie zámku, vytrhnutie dverí z pántov a pod.) a
tieto udania opakovane riešila polícia, okresný úrad, kriminálna polícia a súd v Nových Zámkoch, pričom
všetky šetrenia úradov potvrdili klamstvá otca a skončili v prospech matky. Ide o jej jediný majetok

a nemá dôvod ho ničiť. Otec v A. nežije a nikdy nežil, trvalý pobyt si prepísal od jej odchodu z danej
nehnuteľnosti v máji 2021, pričom matka a jej dve deti majú trvalý pobyt v tejto nehnuteľnosti od roku
2018. Centru Tenenet, o.z. nikdy nepredkladala fotografie z rodinného domu v A., avšak práve otec
opakovane vymieňal zámky na nehnuteľnosti, ktoré konanie riešila polícia. Otec tvrdil, že žije v B.
K., preto je na zváženie posúdiť cestovanie maloletého počas starostlivosti u otca z B. K. do F. D.

v kontexte s prípravou do školy a absolvovaním futbalových tréningov. Nesúhlasila s vyjadrením otca
ohľadom lyžovačky maloletého, ktorú riešili aj v spolupráci s Tenenet, o.z., so sociálnou pracovníčkou a
kolíznouopatrovníčkou,pričomnakonferenciijuotec atakoval,osočovalaobviňoval,že podvplyvomjej
konania sa maloletý sebapoškodzuje škriabaním a hádzaním sa o zem. Stupňujúce sa správanie otca
bolo dôvodom jej nesúhlasu s absolvovaním lyžiarskeho výcviku maloletým v ZŠ B. K. s otcom v čase,

kedy mal byť maloletý v jej starostlivosti. Daná otázka bola predmetom rozhodnutia súdu o nahradení
súhlasu za matku a aj predmetom konferencie v Tenenet, o.z. za účasti kolízneho opatrovníka, na ktorej
bol otec neusmerniteľný a útočný. Počas lyžovačky maloletý ochorel, o čom ju otec neinformoval,
o maloletého sa nepostaral, odovzdal jej ho s vysokými horúčkami, kašľom a synovi nakázal, aby
matke povedal, že má svalovú horúčku. Matka po prevzatí dieťaťa s ním absolvovala vyšetrenie na

pohotovosti, vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav, v pondelok s ním navštívila pediatra, ktorý
potvrdil pneumokokovú infekciu, ktorou sa maloletý nakazil počas lyžovačky v detskom kolektíve. Keďže
ochorenie maloletému neustupovalo, následne s ním navštívila imunológa v Šali, ktorý mu zmenil
terapiu. Otec sa o dieťa nepostaral, naďalej lyžoval a následne zdravotný stav maloletého zapieral. Za
manipulatívne považovala tvrdenia otca na pojednávaní dňa 26.03.2024 týkajúce sa horúčok maloletého

z preťaženia, čím chcel otec zakryť svoje úmyselné konanie ohrozujúce zdravotný stav maloletého. Aj
z uvedeného dôvodu považovala za potrebné znížiť rozsah starostlivosti otca o dieťa. Pokiaľ maloletý
na lyžovačke ochorel, otec mal tento problém riešiť zodpovedne, mal ju upovedomiť o ochorení dieťaťa,
čím by sa vyhol dokazovaniu a preukázaniu neadekvátneho správania v mene matky a maloletého a tolekárskymi správami od všetkých lekárov. Zdôraznila, že v čase najväčšej zraniteľnosti dieťaťa, s ním
musela cestovať na imunologické vyšetrenie do Šale, hoci je imunológ aj v mieste trvalého bydliska
maloletého,preto opätovnežiadasúhlasotcanazmenuimunológvmiestetrvaléhobydliskamaloletého.

Za nepravdivé považovala vyjadrenie otca, že po lyžovačke jej maloletého odovzdal v dohodnutý čas,
pretože otcovi ponúkla po lyžovačke čas navyše do nedele, aby maloletý nemusel znovu cestovať, čo
otec zamietol. Príchod dieťaťa z lyžovačky jej oznámil otec sms správou na čas 18.45 hod., pritom
sa dohodli na návrate o 18.00 hod.. Poukázala na agresívne prejavy správania maloletého dva dni po
návrate od otca, ktoré boli v konaní preukázané. Zo správy Tenenet, oz. tiež vyplýva ako sa maloletý

ťažko adaptuje na domáce prostredie u otca, ktoré prostredie nie je vhodné pre dieťa a zasahuje do
jeho zdravého psychického vývoja. Nesúhlasila s vyjadreniami otca ohľadom zanedbania zabezpečenia
logopéda maloletému s poukazom na správu C. C. potvrdzujúcu, že logopéda maloletému vybavila
matka, spolupráca s ňou je veľmi dobrá, zadané termíny dodržiava, nemenila ich, maloletý navštevuje
logopéda od roku 2021. Otec vedel, že maloletý má logopéda v F. D., napriek tomu s ním od roku 2022
navštevuje logopéda v Šali, o čom ju neinformoval a neposkytol jej informácie ani o odporúčaniach

logopéda. Jej žiadosti o oznámenie mena logopéda nevyhovela ani právna zástupkyňa otca. V konaní
bolo preukázané, že logopéd zo Šale neexistuje, čo otec potvrdil aj kolíznej opatrovníčke (email kolíznej
opatrovníčky zo dňa 28.2.2024). Poukázala na správu Tenenet, oz., z ktorej je zrejmé, že otec si vymýšľa
vyšetrenia maloletého, ktorého prezentuje ako handicapované dieťa, tvrdí o ňom, že nevie komunikovať.
Potvrdila,žemaloletémuzmenilalogopédaberúcdoúvahynázorinéhologopéda,keďžeúdajnýlogopéd

zo Šale sa mal vyjadriť podľa otca, že maloletý počas dlhého obdobia neurobil žiaden pokrok. O zmene
logopéda otca informovala za prítomnosti kolízneho opatrovníka, pričom na prvé vyšetrenie maloletého
sa dostavili obaja rodičia, o čom svedčí správa C. M.. Dala na zváženie, či je vhodné správanie
otca pre výchovu maloletého, keď si neustále vymýšľa závažné udania voči matke a poukazuje na
nepravdivé poruchy a problémy maloletého, ktoré sa vymykajú realite a vymýšľa si príznaky a choroby

dieťaťa. Otec v konaní nepravdivo popisuje správanie matky, opisuje situácie nereálnym spôsobom,
neodpovedá na zadané otázky, jeho správanie je nevhodné voči matke aj maloletému, zasahuje do
bezpečného a zdravého vývinu dieťaťa. Pokiaľ otec poukazuje na znalecký posudok, avšak zo správ
a psychologického posudku vyplýva, že sa vyhýbal položeným otázkam a opisoval situácie nereálnym
spôsobom. V konaní navrhla nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatria, čo

súd zamietol. Znalec v odbore psychológia sa vyjadril, že odporúča psychologickú poradňu pre oboch
rodičov, u otca z dôvodu, aby sa začal slušne správať a u matky z dôvodu, aby vedela tieto situácie
zvládať, čo tiež nasvedčuje nevhodnému správaniu otca voči nej. Naliehavé konanie otca sa prejavilo
aj v situáciach, keď sa dožadoval styku s maloletým v čase jej starostlivosti, opakovane privolával
políciu, bolo voči nej vznesené obvinenie, a v rámci preverovania konania otca orgánmi OR PZ sa

potvrdilo neoprávnené zasahovanie otca do jej starostlivosti a trestné oznámenie otca boli zamietnuté.
Nesúhlasila s tvrdeniami otca o zastaralom a neaktuálnom výsluchu maloletého, pretože dieťa bolo
naposledy vypočuté kolíznym opatrovníkom pred posledným pojednávaním a vyjadrilo sa, že chce bývať
s matkou a nie s otcom. Otec svojim správaním predlžoval predmetné konanie, doposiaľ sa o nej pred
maloletým vyjadruje nevhodne, čím maloletého zaťažuje. Uvedené vyplýva aj zo znaleckého posudku

a správy Tenenet, o.z.. Maloletý v tejto veci vypovedal pred dvoma kolíznymi opatrovníčkami v januári
2023 sám uviedol, že otec mu zakazuje sa pozdraviť a že konflikty pri odovzdávaní vytvára otec, ktorú
správu má k dispozícii kolízny opatrovník. Maloletý veľakrát vyjednáva, že chce zostať u nej, pričom
mu vysvetľuje, že otec sa na neho teší. Pre maloletého je najhorší čas letných prázdnin, pretože si
nevie predstaviť dĺžku rozsahu pobytu u otca, na čo poukazovala aj v konaní. Súd rozšíril rozsah letných

prázdnin na základe požiadavky otca, ku ktorej sa nemala možnosť vyjadriť a styk určil od júna, čo ani nie
je termín letných prázdnin a zasahuje do jej víkendu. Súhlasila s názorom kolízneho opatrovníka, aby
bol styk počas letných prázdnin upravený od 1.7. do 14.7. a od 1.8. do 14.8. Otec po vyhlásení rozsudku
trval na realizácii styku počas letných prázdnin v zmysle rozsudku s tým, že s maloletým absolvuje
dovolenku pri mori. Jeho žiadosti vyhovela, aby nebol maloletý smutný a s otcom sa dohodla, že jej bude

kompenzovať poskytnuté dni v mesiaci august. Nesúhlasila s vyjadrením otca, že kolízny opatrovník
mu prezentoval, že maloletý je pri každom z rodičov iný, keďže šetrenie a konanie zo strany kolízneho
opatrovníka bolo realizované rovnakým spôsobom (raz išiel pre dieťa otec, raz matka). Poprela, že
by maloletý jej ustupoval a neprejavoval svoje skutočné pocity, ani že by bol trestaný. Uvedené bolo
v konaní preukázané všetkými správami Tenenet, o.z.. Maloletý neverbalizuje, že chce byť s otcom viac

ako je, ale je pravdou, že veľakrát k otcovi nechce ísť. Maloletý chce chodiť do B. K., kde otec žije so
svojou rodinou, čas trávi s otcovou manželkou, ktorá sa mu venuje a maloletý sa vždy pýta, či bude
u otca H. a L.. Otec pokračuje vo vymýšľaní si a presadzovaní manipulačného názoru, nerešpektuje
názor maloletého a odborné šetrenie, od posledného pojednávania nezmenil rétoriku a maloletémuvnucujesvoješpekulácieavyžadujeodneho,abymanželkuotcavjehoprítomnostizapieral.Nesúhlasila
s vyjadreniami otca o jej nespracovaných emóciách z rozpadu vzťahu. Zo spoločného domu v A. sa
odsťahovala spolu s dvomi maloletými deťmi pre neadekvátne správanie otca, ak by nebola stotožnená

s rozchodom, nikdy by dom neopustila a zotrvala by v ňom. K otcovi maloletého nepociťuje nič, avšak
otec sa nevie stotožniť s jej odchodom, do dnešného dňa ju sleduje, čo potvrdil. Potvrdila, že s bývalým
manželom sa stretáva v súvislosti s plnením si rodičovských povinností k maloletej E. (nákupy, výlety
a pod.), maloletý A. má k nemu vytvorený pekný vzťah, o čom svedčí aj písomné vyjadrenie jej bývalého
manžela. Tento vzťah žiadnym spôsobom v konaní nezamlčovala. Naopak otec maloletého žil dvojitý

život s manželkou a ňou, jeho rodina maloletého 5 rokov nepoznala, do toho času s ním netrávil Vianoce
ani iné sviatky, nezobral ho na výlet. Nevyjadruje sa k tomu, že otec žije s manželkou, pretože toto jej
vyhovuje, keď sa nemusí báť o maloletého, pretože v čase starostlivosti otca o neho sa stará manželka
otca. K argumentom otca, že matka pociťuje voči nemu nenávisť uviedla, že spolužitie s otcom ukončila
na základe svojho rozhodnutia, pretože vo vzťahu s otcom nemohla nikde chodiť, mať kamarátov, mať
doma návštevu, ísť do obchodu, otec ju kontroloval, atakoval, vyčkával pred pracoviskom, správal sa

neadekvátne aj k maloletej E., vyhrážal sa jej, že ju zničí a odoberie jej dieťa. Od odchodu zo spoločnej
domácnosti sú všetci v psychickej pohode, nemusí dodržiavať príkazy otca, nikto jej nezasahuje do
pracovných povinností, do organizovania programu, deti vyrastajú v harmonickom a pokojnom prostredí
a sú obklopené porozumením a láskou, čo je v ich záujme. Komunikácia otca je naďalej neadekvátna,
atakuje ju mailovou alebo sms komunikáciou, opisuje ju ako psychopata, ktorý nemôže vychovávať

dieťa, čo nepriaznivo ovplyvňuje aj maloletého, vypisuje ako sa matka nestará o maloletú E., čo bolo
v konaní vyvrátené, a otec bol opakovane upozornený, aby v tomto nepokračoval. Otec sa nevenuje
maloletému a nepripravuje ho do školy, maloletému sa zhoršuje prospech zo slovenského jazyka, treba
s ním každý deň čítať, čo otec ani na žiadosť pani učiteľky nerobí. K zhoršeniu prospechu došlo po
rozšírení starostlivosti otca o maloletého, preto musí so synom dobiehať učivo, pričom aj maloletý

sa vyjadril, že sa s ním učí manželka otca. Od druhého ročníka deti robia domáce úlohy v družine,
počas starostlivosti otca sa maloletému nikto nevenuje, nepíše s ním úlohy, nečíta s ním. Počas zúženej
starostlivosti maloletý dosahoval výborné výsledky a veľmi zaťažujúce bolo, že s ním musela dobiehať
učivo. Poukázala na neskoré príchody maloletého do ZŠ Hradná v F. D., pričom otec ho doviedol do
školybezdosiatej,ktorúmukupovalastaršiasetravškolskombufete. Namietala,žesúdprirozhodovaní

o výživnom nezohľadnil jej náklady na pohonné hmoty, ktoré sa jej zvýšili v súvislosti s cestovaním
do školy a na vyšetrenia maloletého v Šali. Za nepravdivé považovala tvrdenia otca, že maloletý má
u neho oblečenie, pretože otec od nej vždy vyžaduje veci pre dieťa. Maloletý sa k nej od otca však
vracia vo veciach starých, menších po dcére otca. Tiež si otec vyžaduje, aby mu na výlety s otcom
zbalila napr. lyžiarsku výbavu, lyžiarske oblečenie a pod. Maloletý chodí do školy čisto a vhodne

oblečený a tvrdenia otca, že chodí v starých veciach nepotvrdili ani správy zo základnej, či materskej
školy. Otec sa od narodenia maloletého nezaujímal o jeho zvýšené náklady, neplnil si vyživovaciu
povinnosť a výživné doplatil až pod hrozbou trestného postihu. Vyše roka zabezpečovala starostlivosť
o maloletého po finančnej stránke sama. Poplatok za logopéda a futbal otec zaplatil účelovo prvýkrát
po štyroch rokoch pred súdnym pojednávaním a po podaní odvolania. Zotrvala na žiadosti na znížení

rozsahu starostlivosti otca o maloletého a nesúhlasila so striedavou starostlivosťou z dôvodu potreby
prihliadať na názor maloletého, bydlisko otca (v B. K.), pričom nehnuteľnosť v A. je predmetom súdneho
sporu. Pre urýchlenie situácie otcovi opakovane navrhla, aby ju vyplatil z domu, čo odmietol. Otec
obýva manželský dom v B. K. a ak by mal záujem o nehnuteľnostiach v A., dávno by bola v jeho
vlastníctve. Otec danú nehnuteľnosť prenajímal a prenajíma, čo bolo preukázané policajnými správami

a súdnymi rozhodnutiami, ale údajný nájomca v dome nikdy nežil, pričom jej otec znemožňuje vstup do
nehnuteľnosti. V konaní bolo preukázané, že striedavá starostlivosť o maloletého je nevyhovujúca pre
jeho zdravý psychický a fyzický vývin. Rozšírený styk otca s maloletým bol určený rozhodnutím súdu
dňa 3.3.2024 po dohode rodičov, pričom otec mal presvedčiť o svojich schopnostiach a zabezpečení
potrieb dieťaťa. Krajský súd v Trvane opomenul, že otec maloletého dvakrát nepriviezol na futbalový

tréning, z dôvodu únavy maloletého vynechal jeho predškolskú dochádzku, avšak súd prvej inštancie
nevzal do úvahy, že otec nenaplnil za obdobie od 3.3.2024 do 28.9.2024 požiadavky vo vzťahu
k zabezpečeniu starostlivosti o dieťa, vrátane zdravotnej starostlivosti (úmyselne uvádzaná vymyslená
anamnéza syna, príznaky a ochorenia, zatajovanie liečby a pod.). Ak by toto konanie otca mohla
a vedela odhadnúť, nesúhlasila by s dohodou o rozšírenej starostlivosti o maloletého. Považovala za

zarážajúce, že súd maloletého ponechal v rozšírenej starostlivosti otca. Za nezodpovedné správanie
otca považovala aj jeho úmysel maloletého dať zaočkovať dvoma nepovinnými očkovacími látkami
(hepatitída a encefalitída), keď sám vyhlasuje, že maloletý je silný alergik. Otec sa jej nezmienil, že C.
M. žiadal o stanovisko k vakcináciám a chcel zviditeľniť seba ako dobrého a starostlivého rodiča. Súdnezohľadnil vyjadrenia otca a jeho manželky, že maloletý je v prostredí otca dva dni agresívny, nebral do
úvahy vyjadrenie manželky otca o tom, ako sa maloletý ťažko adaptuje v prostredí otca a nezohľadnil, že
otec na konferencii v januári 2024 prezentoval sebapoškodzovanie maloletého, čo matka nepozorovala

a toto sa prejavuje len v domácom prostredí u otca. Namietala, že súd neprihliadal na argumenty
ohľadom miesta odovzdania a preberania maloletého s poukazom na závery Krajského súdu v Trnave,
podľa ktorých je pre dieťa vhodnejšie miesto prevzatia v mieste jeho bydliska. Za nepochopiteľné
považovala, aby maloletý musel na vyšetrenia k imunológovi cestovať do Šale, keď v F. D. sa na
vyšetrenie dá objednať do dvoch týždňov. K manipulatívnym a závažným obvineniam otca voči nej

uviedla, že v konaní bolo preukázané, že k takémuto konaniu z jej strany nedochádza. Spolupracovala
s Tenenet, oz. aj kolíznym opatrovníkom a opakovane sa vyjadrila, že maloletý ide k otcovi rád, pretože
tam je jeho manželka a dcéra a so samotným otcom nechce byť. Otec si neuvedomuje, že maloletý
rastie, a vníma dianie u otca, s otcom a u matky. Toho času má maloletý strach z otca, nakoľko vidí ako
prebieha jeho odovzdávanie a kto vytvára neustále konflikty. S psychológmi Tenenet, o.z. prejednala
aj komunikáciu otca s maloletým, ktorí na dieťa kričal v súvislosti s jeho vyjadrením sa k veci. Maloletý

jej po návrate od otca uviedol, že sa už pred kolíznymi opatrovníčkami vyjadrovať nebude, pretože
otec na neho potom kričí. Otec neustále atakoval maloletého na základe vychádzajúcich správ aj
znaleckého posudku. Otec u logopéda O. M. prezentoval poruchy pohybového aparátu maloletého,
ktorý je pohyblivý, športuje a pediater ani žiadny iný lekár sa nikdy o takýchto problémoch nezmienil.
Správanie otca voči maloletému je neprimerané a na základe vymyslených informácií od otca môže

byť maloletý vystavený rôznym vyšetreniam a aplikovanej liečbe, čo môže byť pre neho bolestivé
a nepríjemné. Otec si uvedomuje, že maloletému ubližuje, avšak jeho zámerom je očierniť matku,
preto najefektívnejšou liečbou pre maloletého je odlúčenie do takéhoto rodiča. Stupňujúcim sa konaním
otca, je nezodpovedné ponechať maloletého v jeho starostlivosti, čo môže mať katastrofálne následky
na zdravotný stav dieťaťa do budúcna. O častých ochoreniach dieťaťa svedčia aj predložené lekárske

správy, z ktorých je zrejmé, že na vyšetrenia, očkovania, prehliadky ho sprevádza matky, ktorá dodržuje
postupy a spolupracuje. Nesúhlasila s názorom súdu, ktorý situácie v rodine podmienil konfliktom oboch
rodičov, pretože ide o konflikt jedného rodiča, otca, o čom svedčia aj rodičmi predložené nahrávky, ktoré
obaja vyhotovovali a tieto boli vyhodnotené v jej prospech. Aj OR PZ Nové Zámky potvrdilo, že otec
odovzdával zostrihané nahrávky. Keďže sa musela neustále brániť útokom otca, vyhotovovala si tiež

zvukové nahrávky pri odovzdávaní dieťaťa. V roku 2022 na konferencie v Tenenet, o.z. spolu s kolíznym
opatrovníkom bolo rodičom odporúčané nenahrávať na mobilný telefón v prítomnosti maloletého, preto
žiadala o odovzdanie dieťaťa na verejnom priestranstve pred OC Aquario, pred kamerovým záznamom
obchodného centra, kde si otec nedovolil útočiť na ňu týmto spôsobom. Žiadala, aby odvolací súd
prihliadol na všetky overené fakty a správy založené do spisu a vyjadrenia všetkých lekárov v tomto

konaní. V ostatnom zotrvala na svojich tvrdeniach a odvolacom návrhu.

15. Kolízny opatrovník podaniami zo dňa 31.7.2024, 14.10.2024, 10.12.2024, 13.12.2024, 7.1.2025
dokladal priebežné správy z poradensko-psychologického procesu rodičov realizovaných na ÚPSVaR
Nové Zámky na referáte poradensko-psychologických služieb.

16. Podaním zo dňa 25.8.2024 matka prostredníctvom právnej zástupkyne poukázala na otcom
predložené príjmy v inom súdnom konaní, ktorých výška nekorešponduje s mesačným príjmom v sume
150 eur, ktorý otec preukazoval predloženou pracovnou zmluvou. Dňa 11.2.2025 doložila doklady
o platbách za krúžky pre maloletého (anglický jazyk a futbal). V podaní zo dňa 7.2.2025 uviedla, že

otec naďalej pokračuje v zadávaní nepravdivých diagnóz maloletého, neinformuje ju o návštevách
maloletého u lekárov, ochoreniach maloletého a predpísaných liekoch. Pri kontrolách v imunologickej
ambulancii si otec dohaduje termíny na čas, kedy je maloletý v jeho starostlivosti, týchto kontrol
sa ona nemôže zúčastniť, pritom otec lekára pri kontrolách neinformuje riadne o zdravotnom stave
maloletého. Zotrvala na vyjadreniach ohľadom zhoršeného prospechu maloletého v období, odkedy

sa realizuje rozšírená starostlivosť o maloletého zo strany otca. Jej prioritou je vytvoriť maloletému
pohodu, predchádzať zbytočným stresom z učenia a vytvárať podporné podmienky spočívajúce aj
v pravidelnej príprave do školy. Nepravidelnosť v plnení školských povinností môže viesť k vytvoreniu
nevhodných návykov, ktoré sa prejavia ako závažný problém vo vyšších ročníkoch. Matka nevidí dôvod,
aby sa do školy s maloletým pripravovala manželka otca, keď otec o túto činnosť nejaví záujem a túto

prípravu s ním môže vykonávať matka. Otec sa s maloletým nepripravuje ani po logopedickej stránke
a nepravdivo ju obviňuje z toho, že mu neposkytuje podklady od logopéda, ktoré logopéd posiela obom
rodičom.Pokiaľotecsmaloletýmpäťdnínecvičílogopedickécvičenia,celýprocessaspomalí,pričomza
návštevu logopéda hradí 25 eur. Žiadala o prehodnotenie súčasného stavu, ktorý maloletého zaťažujea komplikuje mu vzdelávací a logopedický proces vrátane návštevy krúžkov, ktoré si vybral a otec mu
ich zakazuje. Otec nenosí pravidelne maloletého na futbalové tréningy a zápasy, ak je nominovaný na
zápas, odhlási ho. Tiež maloletého otec nevodí na krúžok anglického jazyka, ktorý odsúhlasil. Hodiny

anglického jazyka matka môže maloletému nahradiť v pondelok, čím je maloletý opäť vystavený záťaži.
Poukázala na vyjadrenie maloletého pred všetkými odborníkmi, že nechce stráviť u otca toľko veľa času.
Uviedla, že náklady na maloletého vzrástli, poplatok za družinu činí 40 eur, za futbalový krúžok 40 eur
mesačne, za angličtinu 10 vyučovacích hodín/100 eur. Náklady na maloletého preukázala, hradí aj
poplatky súvisiace so školskými podujatiami, návštevou kina a divadelných predstavení, poplatky za

logopéda a výdavky spojené s futbalom. Komunikácia s otcom je nezmenená a jeho neadekvátne
správanie vyvrcholilo až do obťažovania jej dcéry E.. Uvítala by upokojenie situácie, aby maloletý
vyrastal v pokojnom prostredí s nastavenými pravidlami, ktoré budú rodičia dodržiavať. Ak má otec
záujemostriedavústarostlivosťaleborozšírenýstykmaldostatočnedlhýčasovýpriestor,abypreukázal,
že túto starostlivosť vie zabezpečiť.

17. Podaním zo dňa 27.3.2025 matka prostredníctvom právnej zástupkyne oznámila, že vo veci
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v A. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom
rozhodol v jej prospech. Informovala, že aj Krajský súd v Nitre sa priklonil k námietkam ohľadom
rozdielnosti príjmov otca, ktorý deklaroval v týchto konaniach. Matka sa stala výlučnou vlastníčkou
tejto nehnuteľnosti, otec ju neužíva, napriek tomu jej maloletého v mieste bydliska matky neodovzdáva,

keďže podľa jeho vyjadrenia má ona stále pobyt v F. D.. Aj z tohto konania otca možno usúdiť, že jej
robí naprieky. Otec maloletého realizuje styk v B. K., preto trvá na návrhu na zúženie styku. V podaní
zo dňa 11.6.2025 informovala, že rodičia praktizujú rozšírenú starostlivosť otca o maloletého v zmysle
nariadenia súdu. Maloletého rodičia preberajú v školskom zariadení, spolu sa nestretávajú, komunikáciu
riešili s odborníkmi, vzájomne komunikujú len o záležitostiach týkajúcich sa maloletého. Maloletý

pravidelne navštevuje krúžky v čase, keď je u matky, počas pobytu u otca krúžky vynecháva. Maloletý
sa cíti u matky dobre, chce s ňou tráviť viac času ako s otcom a bývať s ňou v A.. Na psychologickej
konzultáciinamaloletomnebadaliznámkynapätiaastresu.Poukázalanasprávypsychológovakurately
opisujúce správanie otca a vyslovila nesúhlas, aby jej bol maloletý odobratý a umiestnený do detského
domova pre údajný konflikt rodičov, pretože za správanie otca by maloletý nemal trpieť. Navrhla vypočuť

maloletého, vzhľadom na závažné vyjadrenia uvedené v správach kolízneho opatrovníka. V ostatnom
sa pridržiavala svojich vyjadrení.

18. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca
maloletého dieťaťa nie je dôvodné a odvolanie matky je čiastočne dôvodné.

19. Pokiaľ ide o napadnuté výroky o zmene úpravy styku otca s maloletým (výrok I., II.), o zvýšení

výživného (výrok III.) a výrok (V.), ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zmenu zverenia
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alternatívne do osobnej starostlivosti
otca, súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie a vec správne právne posúdil a vyvodil
z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu v týchto napadnutých výrokoch. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti o styku a výživnom (bežnom) a zamietnutí návrhu otca
a poukazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP)

20. V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd primárne
prihliada na najlepší záujem dieťaťa a jeho ochranu. Odvolací súd po vyhodnotení všetkých skutočností

prejednávaného prípadu dospel k záveru, že nie je dôvodná zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo výrokoch I. a II., ktorým súd prvej inštancie rozšíril styk otca s maloletým dieťaťom. Pokiaľ ide
o styk počas bežného roka, teda s výnimkou školských prázdnin a sviatkov, správne postupoval súd
prvej inštancie, keď pri rozhodovaní vychádzal z výsluchov oboch rodičov, zohľadnil názor maloletého
dieťaťa, závery znaleckého posudku a správy kolízneho opatrovníka a Tenenet, o.z.. V konaní bolo

nesporne preukázané, že maloletý má vytvorený vzťah k obom rodičom, pričom emocionálne bližšou
osobou je pre neho matka. Súd správne pristúpil k zisťovaniu názoru maloletého dieťaťa (§ 38
CMP), ktorý vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť dokázal vyjadriť svoje pocity, postoj, vzťah
k rodičom a svoje prianie ponechať styk s otcom v nastavenom rozsahu. Z vyjadrenia maloletého jenepochybné, že vníma konflikty rodičov, ktoré presahovali mieru primeranosti. Uvedená skutočnosť
je zrejmá aj z vyjadrení rodičov, ktorí nedokázali riešiť základné záležitosti týkajúce sa maloletého,
bolo pre nich mimoriadne problematické nájsť konsenzus aj pri primárnych otázkach súvisiacich so

zdravotným stavom maloletého. Hoci bol maloletý súčasťou situácií, ktoré neboli pre neho komfortné,
v nastavenom režime styku s otcom každý nepárny týždeň od stredy do pondelka vedel fungovať
u matky aj otca. Súdom prvej inštancie určený rozsah styku otca s maloletým zohľadňuje aj závery
znaleckého posudku č. 2/23 vypracovaného znalkyňou Mgr. Irenou Korimovou (odbor psychológia,
odvetvie poradenská psychológia) a odporúčania znalkyne ponechať súčasné nastavenie styku, ktoré

vyhovuje aj maloletému a ktorý vyslovil vôľu takto zachovať režim aj do budúcnosti. Realizáciu takto
nastaveného styku rodičia praktizovali aj v minulosti na základe uznesenia č.k. 8P/89/2022-394 zo dňa
3.3.2023, ktoré bolo v priebehu konania zmenené a následne uznesením Krajského súdu v Trnave
č.k. 13CoP/148/2023-992 zo dňa 20.12.2023 bol styk vrátený do pôvodného režimu. Je teda zrejmé, že
maloletý sa dokáže vyjadriť k realizácii styku a prezentovať svoj názor k dĺžke pobytu u otca, keďže má
predstavu o časovom hľadisku styku s otcom a tento režim má už vyskúšaný. Na námietky matky, ktorá

poukazovala na vzdialenosť bydlísk otca a maloletého, zaťaženie maloletého cestovaním do základnej
školy od otca, potrebou zbaliť mu všetky veci na pobyt u otca, odvolací súd neprihliadal. Hoci bydlisko
otca ako bolo v konaní preukázané a súdom prvej inštancie ustálené je v B. K., teda meste vzdialenom
odF.D.cca45minút,uvedenáokolnosťnemávplyvnazúženiestykuotcasmaloletým. Jebežné,žedeti
žijúce v menších obciach a napokon aj vo veľkých mestách prekonávajú vzdialenosť pri presune do školy

v rozsahu 45 minút. Daná skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zúženie styku s ohľadom na pozitívny
vzťah maloletého k otcovi a záujem dieťaťa tráviť s otcom viac času, a to v rozsahu už nastavenom.
Odvolací súd poukazuje na právo dieťaťa na kontakt s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti,
právo na starostlivosť zo strany druhého rodiča a vytvorenie priestoru počas realizácie styku nielen na
zážitkové aktivity, ale aj podieľať sa na plnení povinností dieťaťa. Ani argumenty matky o zhoršenom

prospechu maloletého v škole nie sú dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku v časti o styku, pretože
v konaní bolo preukázané, že maloletý v škole prospieva, rodičia spolupracujú so školou. Hoci matka
zdôrazňuje, že otec sa maloletému pri príprave do školy nevenuje, na druhej strane tvrdí, že s maloletým
sa pripravuje do školy manželka otca, ktorú má maloletý rád a vždy sa pýta, či bude v domácnosti
otca. Napokon je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že maloletý u otca trávi 10 dní z mesiaca,

z ktorých ide len o štyri pracovné dni. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj námietky matky
ohľadom zaťažovania maloletého pri presunoch k otcovi na styk na päť dní a zabezpečení školských
vecí a oblečenia. Je prirodzené, že matka maloletému pripraví potrebné školské pomôcky a školskú
tašku tak, aby mal zabezpečené všetko z hľadiska prípravy do školy. Týmto spôsobom nemožno hovoriť
o zaťažovaní dieťaťa, pretože matka mu pripravené veci ponechá v škole a otec ich následne prevezme.

Pokiaľ ide o oblečenie, vzhľadom na dĺžku času tráveného u otca je zrejmé, že maloletý bude mať aj
u otca potrebné šatstvo. V tomto smere sú rodičia povinní rešpektovať právo dieťaťa na styk s otcom
a odkomunikovať si (hoci aj emailom a nie osobne) tieto základné záležitosti dieťaťa. Ak matka žiada
o zúženie styku otca s maloletým dôvodiac nevhodným správaním otca, ktorý ju nepravdivo obvinil
z fyzických útokov voči maloletým deťom a zanedbávania maloletých, hodnotením otca v znaleckom

posudku a konaním otca pri riešení zdravotného stavu maloletého, na dané námietky v kontexte
rozhodnutia o rozšírení styku nemožno prihliadať, pretože nie sú dôvodom pre vyhovenie návrhu matky.
Námietky matky, že otec nezabezpečuje účasť maloletého na krúžkových aktivitách, nemajú vplyv na
správnosť napadnutého výroku o styku, avšak odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak má
maloletý zaplatené mimoškolské aktivity, ktorých sa rád zúčastňuje a ktoré sú pre neho prospešné,

otec by mal uvedené rešpektovať a na dané aktivity ho sprevádzať. V konaní bolo preukázané, že
komunikácia medzi rodičmi nie je korektná, nie sú schopní dospieť k spoločným riešeniam, ich názory
sa rozchádzajú, čo však nemôže byť dôvodom pre obmedzenie styku otca s maloletým. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o potrebe rozšíriť styk otca s maloletým
počas bežného roka v zmysle výroku I. napadnutého rozsudku, ktoré rozhodnutie považoval za správne

a súladné so záujmom maloletého. Voči výroku I. podal odvolanie aj otec a jeho námietkami k tomuto
výroku sa odvolací súd zaoberal v bode 22 tohto rozsudku. Správne súd prvej inštancie určil miesto
odovzdania a preberania maloletého na styk počas bežného roka v školskom zariadení (s tým, že
ak sa v školskom zariadení nebude nachádzať, je miesto odovzdania a preberania dieťaťa bydlisko
matky), ktoré rozhodnutie zabezpečuje redukciu kontaktu rodičov a s tým súvisiacich konfliktov, ktorých

je maloletý účastný. Pre úplnosť dodáva, že bydliskom matky sa rozumie bydlisko, v ktorom sa zdržiava
(t.j. obvyklý pobyt dieťaťa), teda nie adresa trvalého pobytu ako vyplýva z výroku I. rozsudku. Odvolací
súd považuje za aktuálne najvhodnejšiu úpravu styku otca s maloletým v nastavenom rozsahu, ktorým
je sledovaný jeho záujem a zdravý psychický a fyzický vývin.21.Správnesúdprvejinštancierozhodolvovýroku II.ostykuotcasmaloletýmpočasškolskýchprázdnin
a sviatkov, keď tento rozdelil medzi rodičov rovnomerne zabezpečiac pravidelný a rovnomerný kontakt

rodičov s maloletým tak, aby si obaja mohli s dieťaťom vytvoriť program, venovať sa mu a absolvovať
s ním prípadne dovolenkové a prázdninové pobyty. Pokiaľ matka namietala, že letné prázdniny začínajú
1.7., pričom dňa 30.6. je víkend, počas ktorého je maloletý v jej starostlivosti s tým, že pre tento
kalendárny rok má už maloletý zabezpečený program, odvolací súd na jej námietky neprihliadal. Určený
rozsah styku počas letných prázdnin zohľadňuje vek dieťaťa, jeho vzťah k otcovi, tento je rozšírený

v časovom období, ktoré pokrýva doposiaľ nastavený styk otca s maloletým ostatným rozsudkom
súdu. Nemožno súhlasiť ani s výhradou matky o začiatku letných prázdnin, nakoľko tieto sú určené
vyhláškou Ministerstva školstva SR a ich začiatok, napr. aj v tomto kalendárnom roku, ani nemusí byť
vždy stanovený dňom 1.7.. Naviac treba uviesť, že styk je určený dňa 30.06. od 18.00 hod., teda až
v podvečerných hodinách, čím nebude matke odobratý daný deň, ak by prázdniny začínali od 1.7..
Daná úprava a určený rozsah styku počas všetkých školských prázdnin zohľadňuje prvoradý záujem

dieťaťa a jeho vzťah k matke aj k otcovi. Rovnako správne súd určil miestom preberania a odovzdania
maloletého v čase prázdnin bydlisko matky, v ktorej starostlivosti sa maloletý nachádza. Otec tiež
napadol výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie žiadajúc o zmenu vo vzťahu k rozhodnutiu o zverení
dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov. Dôvody, na základe ktorých odvolací súd neprihliadol na
námietky otca sú obsiahnuté v bode 22 tohto rozsudku.

22. Odvolací súd po vyhodnotení všetkých skutočností prejednávaného prípadu dospel k záveru, že nie
je dôvodná zmena rozhodnutia súdu v napadnutej časti o zverení maloletého v zmysle návrhu otca,
resp.vyhoveniunávrhuotcanazvereniemaloletéhodostriedavejosobnejstarostlivostiobidvochrodičov
(odvolací návrh otca smeroval k striedavej starostlivosti), alternatívne do osobnej starostlivosti otca.

Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná taká
zmena pomerov, ktorá by bola dôvodom pre vyhovenie návrhu otca v otázke zmeny zverenia. Súd prvej
inštancie vo vzťahu k výroku, ktorým zamietol návrh otca na zmenu zverenia postupoval vecne správne,
vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočne
a podrobne odôvodnil berúc do úvahy výsledky vykonaného dokazovania, posudzujúc vec komplexne, a

v odôvodnení rozsudku sa osobitne zaoberal aj námietkami otca, ktoré vznášal v priebehu konania pred
súdomprvejinštancie.Odvolacísúdsa sozáverminapadnutéhorozsudkuvovzťahukvýrokuV.asjeho
odôvodnením (bod 70) stotožňuje a poukazuje na ne. Treba uviesť, že v konaniach starostlivosti súdu
o maloleté dieťa súd primárne prihliada na najlepší záujem dieťaťa a jeho ochranu. Správne súd prvej
inštancievyhodnotilveckomplexnesohľadomnazáujemdieťaťa,jehoväzbynarodičovarešpektovanie

role druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa. V nadväznosti na námietky otca uvedené v odvolaní
udáva, že pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti o maloleté dieťa je nutné veľmi starostlivo zvážiť
všetky okolnosti konkrétnej danej veci. Pri posúdení vhodnosti tejto formy starostlivosti je vždy prioritný
záujem dieťaťa, až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej starostlivosti pre to ktoré dieťa,
ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov – veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností

a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností
a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi bydliskami
rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni
záležitostí dieťaťa a pod..

23. V danom prípade neboli splnené podmienky pre zverenie maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti, napriek tomu, že obaja rodičia majú predpoklady pre výchovu dieťaťa, majú vytvorené
podmienky a majú záujem zabezpečovať starostlivosť o neho. Nebolo možné prehliadnuť preukázané
skutočnosti ohľadom konfliktu rodičov a v nadväznosti na uvedené vziať do úvahy závery znaleckého
dokazovania a znalecký posudok č. 2/23 vypracovaný Mgr. Irenou Korimovou, znalkyňou z odboru

psychológia, poradenská psychológia, výsledky celkovej práce psychológov, Tenenet, o.z. s rodinou
a samotný názor maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o uvedený znalecký posudok treba uviesť, že znalkyňa
posudzovala nielen osobnosť každého z rodičov, ale vyšetrovala aj maloletého a z jej záverov vyplýva
jednoznačné odporúčanie rešpektovať vôľu maloletého. Hoci znalkyňa konštatovala, že maloletý má
pozitívny vzťah k obom rodičom, neodporúčala striedavú starostlivosť z dôvodu, že táto sa javí ako

mimoriadne riziková vzhľadom na absenciu akejkoľvek komunikácie a spolupráce medzi rodičmi a pri
jej realizácii hrozí, že sa dieťa stane intenzívnejším nástrojom boja ako je v súčasnosti, čo môže
ohroziť jeho psychický vývin. Vzťah rodičov hodnotila ako vážne narušený, ovplyvnený konfliktami
z minulosti aj súčasnosti, keď je pre nich mimoriadne náročné vyriešiť konflikty, prijať rozhodnutiaa riešiť problémy bez pomoci tretej osoby. Uviedla, že vzťah rodičov je sýtený vzájomným obviňovaním
a upriamovaním pozornosti na vzájomné chyby, chýba im priama, jasná a otvorená komunikácia.
Konštatovala, že rodičia nemajú osobnostné a výchovné predpoklady pre zverenie maloletého do

striedavej starostlivosti, keď nedokážu efektívne komunikovať ani formálne, ani na informačnej úrovni.
Podľa znalkyne momentálne nastavenie styku dieťaťa s otcom maloletému vyhovuje, žiada tento režim
zachovať aj do budúcna, chce žiť v stabilných a usporiadaných pomeroch a želá si bezstarostné
a radostné blízke vzťahy, pričom primárnou emocionálnou osobou je pre neho matka. Pokiaľ otec
namietal, resp. mal dojem, že znalkyňa opomenula zohľadniť negatívne správanie matky a znalecký

posudok vyznieva v prospech matky, ide len o domnienky a pocity otca. Z výpovede znalkyne teda
jednoznačne vyplýva odporúčanie zanechať maloletému aktuálne status quo, rešpektovať jeho vôľu a
ponechať ho v osobnej starostlivosti matky s nastavením režimu styku s otcom v zmysle ostatného
rozhodnutia a neodporúčala striedavú starostlivosť práve z dôvodu absencie efektívnej komunikácie
rodičov a ich kooperácie v záujme výchovy maloletého. Znalecký posudok je jedným z dôkazov,
ktoré súd vyhodnocuje v kontexte výsledkov celého vykonaného dokazovania. Treba poznamenať,

že striedavá starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s každým z rodičov v určitom časovom
intervale, pričom takáto forma starostlivosti kladie vysoké ľudské aj osobnostné požiadavky na rodičov.
V danom prípade bolo z obsahu spisu a podaní rodičov preukázané, že rodičia majú zásadný problém
v komunikácii a nápravu a zmenu ich postoja nebolo možné dosiahnuť ani odborným poradenstvom,
ktorému sa podrobili. V záujem maloletého je nastavenie režimu, ktorý mu zabezpečí pokojné prostredie

a kontakt s oboma rodičmi. Odvolací súd nespochybňuje, že zverenie maloletého dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sleduje právo dieťaťa na rovnocenný kontakt s rodičmi, právo na
jeho výchovu a zabezpečenie starostlivosti o neho matkou aj otcom, avšak v danom prípade nemožno
hovoriť o korektnej komunikácii rodičov, keď v dôsledku ich správania a konfliktu bol maloletý vystavený
situáciám, ktoré ho zaťažovali, musel s nimi pracovať a vysporiadať sa a neboli pre neho prijateľné.

Odvolacie námietky otca k tejto časti vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Pokiaľ otec poukazoval
na rozhodnutia súdov (nálezy ÚS SR), podľa ktorých len nevhodná komunikácia rodičov nemôže byť
prekážku pre rozhodnutie o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti odvolací súd udáva, že vo veciach
starostlivosti o maloleté dieťa je potrebné ku každej veci pristupovať individuálne s ohľadom na špecifiká
pomerov v rodine, ktoré sa v danej veci jednoznačne preukázali a tieto bolo potrebné pri rozhodnutí

vziať do úvahy. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by jediným kritériom rozhodnutia o zamietnutí
návrhu otca na striedavú starostlivosť bola len nevhodná komunikácia rodičov, keď súd prihliadol aj na
ďalšie dôkazy, ktoré viedli k záveru o nemožnosti návrhu otca vyhovieť.

24.Súdprvejinštanciepostupovalvsúladesust.§38CMP,keďpristúpilkzisťovaniunázorumaloletého,

ktorý bol aktualizovaný pred rozhodnutím súdu prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Maloletý je vo
veku, kedy je schopný vyjadriť svoj vzťah k rodičom a svoje predstavy a priania. Názor maloletého,
ktorý dňa 20.03.2024 v rámci pohovoru s kolíznym opatrovníkom spontánne popisoval konflikty rodičov,
vyslovil nespokojnosť s ich konaním, jednoznačne odmietol striedavú starostlivosť a prezentoval
želanie, aby mohol s otcom tráviť viac času, teda nielen počas každého druhého víkendu, ale v rozsahu

akojeurčenýneodkladnýmopatrenímKrajskéhosúduvTrnave,ktorýsarealizuje,jepotrebnézohľadniť.
Na tento názor maloletého bolo pri rozhodovaní súdom prvej inštancie ako na jeden z dôkazov aj vo
vzťahu k rozšíreniu styku otca s maloletým, prihliadané. Treba dodať, že z vyjadrenia maloletého
jasne vyplynulo odmietavé stanovisko k striedavej starostlivosti. Odvolací súd nespochybňuje, že otec
má záujem sa o maloletého starať, má k nemu vytvorený blízky citový vzťah ako rodič, avšak zo strany

otca (resp. oboch rodičov) je potrebná empatia k maloletému, a potreba vziať do úvahy, že dieťa vníma
konflikty medzi nimi, ktoré ho zaťažujú. Je nevyhnutné zohľadniť aj primárnu spokojnosť maloletého
v doterajšom režime starostlivosti o neho (preferencia matky), zabezpečiť mu pokojné a stabilné
prostredie, režim a kontakt s oboma rodičmi. Odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovane zisťovať
názor maloletého, ktorý sa vyjadril pred súdom prvej inštancie aj pred znalkyňou jednoznačne a jeho

stanovisko bolo nemenné. Ako nedôvodné vyhodnotil námietky otca vo vzťahu k ostatnému zisťovaniu
názoru maloletého dieťaťa vykonaného kolíznym opatrovníkom, keď otec namietal, že z pohovoru
s maloletým nebola vyhotovená zvuková nahrávka. V tejto súvislosti treba uviesť, že kolízny opatrovník
svoj postup náležite zdôvodnil (maloletý nesúhlasil s nahrávaním pohovoru a pohovor nebol vykonaný
na pokyn súdu) a odvolací súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti odprezentovaného názoru dieťaťa

kolíznym opatrovníkom, ktorý v konaní háji záujmy dieťaťa a je nestranným subjektom. Námietkami otca
ohľadom chorobnosti maloletého, vyšetrení dieťaťa u lekárov, návštev logopéda sa súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí zaoberal, odvolací súd sa s jeho závermi stotožňuje. Pokiaľ otec poukazoval
na vysoko konfliktné správanie matky, jej zlyhania a bránenia mu v styku s maloletým, odvolací súdpoukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie jednoznačne vyhodnotil
rezervy na strane oboch rodičov, teda aj matky, keď rodičia vedú konflikty aj kvôli bežným veciam.
Daná námietka otca nemá vplyv na zmenu napadnutého rozsudku vyhovením návrhu otca, vzhľadom

aj na vyššie uvedené dôvody. Odvolací súd nespochybňuje, že znalkyňa nezistila u otca rizikové signály,
pričom hodnotila oboch rodičov, jej závery vo vzťahu k posúdeniu otázky schopnosti rodičov realizovať
striedavú starostlivosť sú jednoznačné. Pokiaľ otec namietal, že súd nemal k dispozícii všetky správy
kolízneho opatrovníka a Tenenet, o.z., odvolací súd konštatuje, že výsledky vykonaného dokazovania
postačujú pre rozhodnutie vo veci, pričom súčasťou spisu sú vyjadrenia kolízneho opatrovníka, správy

ním vypracované a tiež správy Tenenet, o.z.. Správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil
aj vzdialenosť bydlísk rodičov a bydlisko otca. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom, že na strane
matky nebolo preukázané zanedbávanie starostlivosti o maloletého, keď zo správy zo základnej školy,
z predložených lekárskych správ a správy logopedičky vyplynulo, že matka sa o maloleté dieťa stará
riadne, spolupracuje so školou aj s lekármi a voči tejto starostlivosti neboli vznesené žiadne negatíva.
Odvolacie námietky otca k výroku rozsudku, ktorým zamietol jeho návrh, odvolací súd vyhodnotil,

vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako nedôvodné. Uzavrel, že rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorým vo výroku V. zamietol návrh otca je správne a súladné so záujmom maloletého dieťaťa.

25. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a V. potvrdil, pretože je správne.

26. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného vychádzal z kritérií
rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75
ods. 1 Zák. o rodine, t.j. posudzoval zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa z hľadiska
odôvodnených potrieb maloletého v čase podania návrhu, ako aj z hľadiska schopností a možností

rodičov, a ich majetkových pomerov a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78
ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre zvýšenie výživného na maloletého
v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné
dokazovanie v časti zvýšenia výšky výživného na maloleté dieťa, vec správne právne posúdil a vyvodil
z nej aj správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v tejto

napadnutej časti a jeho odôvodnením a poukazuje naň. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti
majúce za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o bežnom výživnom.

27. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona
o rodine), ktorú možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so

skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ktorá môže byť na strane
oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. O zmenu pomerov môže ísť na
strane niektorého z rodičov (napr. strata alebo získanie podstatne výhodnejšieho zamestnania, závažné
ochorenie, a pod.), ako aj na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).
Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od

veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy
na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote a pod. Avšak odôvodnené potreby
dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, ale sú ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Pri zmene
pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky
výživného a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich

pomermi v čase poslednej úpravy. Súd porovnáva zmenu potrieb dieťaťa najmä vo vzťahu k primeranosti
určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na zdravotný stav, vek, schopnosť starať sa
o seba a zohľadňuje aj pravidelné náhodné výdavky dieťaťa súvisiace so zdravotnou starostlivosťou a
voľnočasové aktivity. Pri povinných osobách porovnáva a preukazuje ich aktuálne schopnosti, možnosti
a majetkové pomery, dosiahnuté vzdelanie, pracovnú kvalifikáciu, alebo aj možnosti dosahovať, čo

najvyšší príjem, posudzuje celkovú životnú úroveň rodičov aj s prihliadnutím na mieru ich osobnej
starostlivosti o dieťa. Majetkové pomery treba vyhodnotiť komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok
povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

28. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie aj odvolací súd

dospelkzáveru,žeodposlednéhorozhodnutiaovýživnom(rozsudokOkresnéhosúduNovéZámky č.k.
11P/43/2018-62 zo dňa 13.11.2018) došlo na strane maloletého k zmene pomerov jeho nástupom do 1.
ročníkazákladnejškoly(od1.9.2023)stýmsúvisiacimivýdavkami(ajprednástupomnapovinnúškolskú
dochádzku) a prirodzeným rastom dieťaťa, keď od poslednej úpravy výživného do podania návrhu matkyna zvýšenie výživného uplynula doba takmer piatich rokov. Je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými
potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania,
zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú

sumu je možné vyčísliť len orientačne, pričom súd pri ustálení výšky nákladov na stravu, ošatenie,
hygienické potreby vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov primeraných veku dieťaťa.
Pokiaľ ide o náklady na odôvodnené potreby maloletého tieto matka riadne vyčíslila a preukázala.
Správne súd prvej inštancie ustálil mesačné náklady maloletého na zabezpečenie jeho odôvodnených
potrieb na bývanie vo výške 70 eur, stravu 100 eur, oblečenie a obuv 50 eur, strava v škole 6

eur, poplatok za ZRPŠ 25 eur/ročne (2,50 eur mesačne), ŠKD 20 eur mesačne a ďalšie náklady na
hygienické potreby 15 eur, t.j. spolu 228 eur. Okrem týchto platieb zohľadnil aj ďalšie náklady na dieťa
pozostávajúce z úhrad za nákup školských pomôcok, výletov a akcií organizovaných školou, poplatky
za futbalový krúžok, poplatky u lekárov a výdavky na lieky a športové a kultúrne vyžitie. Z napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie uznal náklady na dieťa v sume 370 eur mesačne (220 eur
výživné otca a 150 eur výživné zo strany matky), teda daná suma jednoznačne zohľadňuje všetky vyššie

uvedené náklady, ktoré pre dieťaťa vo veku maloletého A. sú primerané (napr. zdravotná starostlivosť,
vrátane poplatkov u lekárov, liekov, vitamínov a návštev logopéda, činí mesačne v priemere 30 eur,
krúžkové aktivity 30 eur, voľný čas 20 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu výška výživného v sume
220 eur mesačne je primeraná, zodpovedá veku a potrebám maloletého, zohľadňuje výkon osobnej
starostlivosti matky o neho, rozsah styku s otcom (10 dní z mesiaca) a skutočnosť, že otec má ďalšie

dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Nemožno opomenúť, že matka poberá prídavky na
dieťa vo výške 60 eur mesačne, ktoré sú určené na pokrytie potrieb maloletého a z tejto sumy môže
hradiť napr. cestovné k lekárovi. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil aj príjmy a pomery na strane
rodičov, keď prihliadal na zmenu pomerov na strane matky spočívajúcu v nárastu jej príjmu od poslednej
úpravy výživné o cca 1.140 eur mesačne. Rovnako správne vyhodnotil aj pomery na strane otca, ktorý

v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, kedy bol nezamestnaný sa síce zamestnal, avšak príjem, ktorý
preukázal nemožno považovať za zodpovedajúci jeho schopnostiam a možnostiam. Správne preto súd
pri rozhodovaní o výživnom vzal do úvahy predpokladaný príjem otca a tiež zohľadnil jeho majetkové
pomery. Výška zvýšeného výživného reflektuje na výšku odôvodnených potrieb maloletého, zmenu jeho
pomerov, keď v porovnaní s predchádzajúcim období jeho náklady pozostávali z platieb za nákup

potrebných vecí pre dieťa vo veku jedného roka (plienky, mlieko, zvýšené náklady na hygienu), ktoré
sa preklopili v tomto veku dieťaťa do iných nákladov. Pokiaľ ide o majetkové pomery rodičov, tieto boli
v konaní riadne preukázané a súdom prvej inštancie zohľadnené ako vyplýva z bodu 72, 73 a 75
napadnutého rozsudku. Zvýšenie výživného zohľadňuje zmenu pomerov na strane dieťaťa (nástup do
základnej školy a plynutie času), zmenu pomerov na strane matky (zvýšenie jej príjmu) a pomery na

strane otca (vrátane majetkových) vychádzajúce z výšky príjmu podľa jeho schopností a možností
s prihliadnutím na jeho dve ďalšie vyživovacie povinnosti, výkon starostlivosti o maloletého počas
styku. Na námietku matky, že všetky náklady v čase pobytu maloletého u otca hradí ona, odvolací súd
neprihliadal, pretože je zjavné, že ak sa maloletý nachádza u otca od stredy do pondelka rána, aj otec mu
zabezpečuje stravu, hygienu, voľnočasové aktivity, prípadne oblečenie a lekársku starostlivosť v prípade

ochorenia. Nemožno zohľadniť ani námietky týkajúce sa výšky otcom vyčíslených a nepreukázaných
nákladov na maloletého, nakoľko súd ustálil mesačné náklady dieťaťa, ktoré sú východiskom pri
rozhodovaní o výživnom. Ani námietky, že otec sa nepodieľa na mimoriadnych výdavkoch dieťaťa
nie sú dôvodné, pretože uvedená okolnosť bola zohľadnená pri rozhodovaní o výživnom súdom
prvej inštancie. Pokiaľ matka dôvodí tým, že otec nepravdivo uvádzal svoje príjmy, od roku 2022 bol

nezamestnaný, preukázal len minimálny príjem z pracovnej zmluvy s tým, že ho živí matka a manželka
a neskúmal pomery na strane jeho matky, odvolací súd udáva, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku
jednoznačne vyplýva akým spôsobom súd posudzoval príjem a pomery na strane otca. Vzhľadom
k tomu, že súd spomínané argumenty a predložený príjem neakceptoval a posudzoval jeho príjem podľa
schopností a možností, sú námietky matky v tomto smere bezpredmetné. Pokiaľ ide o požiadavky otca,

aby matka maloletému na styk s otcom zbalila veci na oblečenie, odvolací súd dáva do pozornosti obom
rodičom, že je prirodzené a napokon otec sám v konaní prezentoval, že pre maloletého má zabezpečené
potrebné veci (teda aj oblečenie) , že dieťa bude mať aj u otca časť vecí na oblečenie, pričom veci
sezónne (vetrovky, lyžiarske potreby a pod) je zbytočné zakupovať duplicitne. Rodičia sa musia naučiť
byť v tomto smere ústretoví a tieto veci si odovzdávať v stave v akom ich príjmu a mali by mať na pamäti,

že veci používa ich syn, ktorý sa v nich cíti dobre a vzhľadom na jeho rast je prospešné, aby ich v tom
ktorom čase využil. V prípade ak matka poukazovala na stanovisko kolízneho opatrovníka vo vzťahu ku
zvýšeniu výživného na maloletého, odvolací súd dáva do pozornosti, že názor kolízneho opatrovníka
má odporúčací charakter, keď rozhodnutie súdu je založené na výsledkoch vykonaného dokazovania.29. Odvolací súd vychádzajúc zo zistených skutkových okolností danej veci na základe uvedeného pri
dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého dieťaťa s poukazom na spotrebný charakter výživného,

ako i schopnosti a možnosti na strane otca, v napadnutej časti vo výroku o výživnom potvrdil rozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP, pretože je správne.

30. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkou matky o porušení jej práva na spravodlivý proces, keď
namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k výrokom I., II., III. a V. spĺňa podmienky
ust. § 220 ods. 2 CSP, z jeho obsahu vyplýva, na ktoré dôkazy vykonané v konaní súd prihliadal,
a akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil. Považuje za potrebné dodať, že z hľadiska zákonnej
požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z hľadiska zachovania práva účastníka na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument
účastníka.Súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, (porovnaj napr. m.m.
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci E. proti Slovenskej republike /
sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS
361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo

8/2008).

31. K námietkam otca aj matky, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd vo vzťahu k výrokom I., II, III a V uzavrel, že uvedený
odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli,
ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav

aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Treba
zdôrazniť, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia
dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností
vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia
a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré

boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre
prejednávanú vec rozhodné. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých
by sa malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti.
Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové a tiež komplexné
závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú podkladom pre záver

o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový
stav. Je treba zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03),
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v

súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). V uvedenej veci nemožno súdu prvej inštancie vyčítať žiadne
pochybenia a s ním prijatými závermi, ktoré zohľadňujú najlepší záujem dieťaťa, polemizovať.

32. Na podanie matky zo dňa 11.6.2025 odvolací súd neprihliadal a ostatným účastníkom konania
ho nedoručoval v súlade s ustanovením § 374 ods. 3 CSP. Z dôvodu efektívnosti, účelnosti a rýchlosti

odvolacieho konania aplikoval pravidlo, podľa ktorého sa tzv. ďalšie podania strán doručujú len vtedy,
ak je to nevyhnutné na zachovanie práva účastníkov konania na spravodlivý proces. Na predložené
podanie matky neprihliadal, pretože toto nepreukazuje nové skutočnosti, ale len osvedčuje, že v rodine
naďalej pretrváva pôvodný stav.

33. Odvolací súd nevyhovel návrhom matky a otca na doplnenie dokazovania opakovaným zisťovaním
názoru maloletého dieťaťa z dôvodu, že súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie,
s dôkazmi sa vysporiadal a tieto postačovali pre rozhodnutie vo veci aj v odvolacom konaní. Maloletý bol
vypočutý súdnou znalkyňou aj kolíznym opatrovníkom, posledný pohovor bol vykonaný pred samotnýmrozhodnutím súdu, pričom názor dieťaťa vo vzťahu k rozsahu starostlivosti u matky a otca bol nemenný.
Opakovanievykonaniatohtodôkazupovažujeodvolacísúdzanadbytočný,predlžujúcisúdnehokonanie
a zbytočne zaťažujúci dieťa.

34. Odvolací súd poznamenáva, že o odvolaní voči výrokom I., II., III. a V. rozhodol bez nariadenia
pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S
dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho

súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci v tejto časti na základe spisovej dokumentácie; účastníci,
predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť
pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie
(porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci
LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo

56/2011).

35. Pokiaľ ide o odvolanie matky voči výroku IV. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie
zaviazal otca zaplatiť zročné výživné na maloletého za obdobie od 23.8.2023 do 26.03.2024 v sume
145,20 eur mesačne splátkami po 10 eur mesačne s poukazom na ust. § 232 ods. 3, 4 CSP odvolací

súd dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.

36. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

37. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom.
Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej
inštancie. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý

má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov konania, ktoré im poskytujú
procesnoprávne predpisy. O procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi
a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Obsah práva na
spravodlivý proces (right to fair trail) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým

právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie
o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa
k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

38. Matka odvolaním napadla aj výrok IV. o zročnom výživnom namietajúc, že určenie splátok zročného
výživného po 10 eur mesačne, vzhľadom na majetkové pomery otca, je neprimerané.

39. Odvolací súd zaoberajúc sa odvolaním matky voči výroku o zročnom výživnom po preskúmaní
napadnutého rozsudku konštatuje, že odôvodnenie v tejto časti obsahuje len výpočet zročného
výživného s tým, že súd povolil otcovi splácať zročné výživné vo výške 145 eur splátkami po 10 eur
mesačne podľa § 232 ods. 3, 4 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú žiadne dôvody, ktoré súd
viedli k takémuto rozhodnutiu.

40. Je potrebné zdôrazniť, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. CSP musí
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho

závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne
a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné
otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a
ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Ak súd má za to, žev prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má
uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia musí byť podložená zistením všetkých potrebných
skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci,

na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu ako tri dni od
právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. Ak súd povolí
plnenie v splátkach musí vždy presnejšie určiť ich výšku a podmienky splatnosti a aj tento výrok musí
náležite odôvodniť. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
o zročnom výživnom nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods.

2 CSP. Záver súdu prvej inštancie, ktorý povolil otcovi splátky zročného výživného po 10 eur mesačne,
podľa názoru odvolacieho súdu, zostáva neúplným a nepresvedčivý v tom, akými úvahami sa súd prvej
inštancie riadil, či pre rozhodnutie o splátkach zročného výživného otec podal návrh a na základných
akých dôvodov pristúpil ku splátkam zročného výživného po 10 eur mesačne, keď jeho celková výška
činila 145 eur, pričom pri hodnotení pomerov na strane otca vychádzal z príjmu 2.000 eur mesačne
a jeho majetkových pomerov a ako posúdil spotrebný charakter výživného.

41. Vzhľadom na uvedené nedostatky v rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil napadnuté
rozhodnutie vo výroku o zročnom výživnom a odvolaniu matky v tejto časti vyhovel. Bude preto
potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne rozhodol o zročnom výživnom na maloletého, doplnil
dokazovanie zabezpečením dokladov preukazujúcich, či medzičasom nedošlo k splateniu zročného

výživného. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude náležite sa vysporiadať a odôvodniť rozhodnutie aj
v tejto časti v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, tzn. uvedie v ňom dôvody, na základe ktorých rozhodol
o splátkach zročného výživného, ak pristúpi k postupu podľa § 232 ods. 2, 3 CSP. Neodôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a teda uvedeným postupom súd
prvej inštancie znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

42. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
o zročnom výživnom. Podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, pričom bude potrebné, aby vo veci doplnil dokazovanie v naznačenom smere, opätovne
rozhodol a svoje rozhodnutie zdôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

43. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. S poukazom na citované zákonné ustanovenie a vzhľadom k postupu odvolacieho súdu, ktorý
napadnutý rozsudok vo výroku IV zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, došlo k i zrušeniu súvisiaceho
výroku o trovách konania (IX.), keďže povinnosťou súdu prvej inštancie je rozhodnúť o náhrade
trov konania komplexne v konečnom rozhodnutí. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej

inštancie v konečnom rozhodnutí (§ 58 ods. 1 CMP).

45. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.