Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 8, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Csp/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125235492
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:6125235492.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: : Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234
679, proti žalovanému: A. B. , nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., C. XXX, o zaplatenie 16.436,11
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 345,80 eur z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom v upomínacom konaní, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
14.02.2025, domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 16.436,11 eur, úroku 743,73 eur a úroku z
omeškania 8,15 % ročne zo sumy 16.457,80 eur od 26.12.2024 do zaplatenia a úroku z omeškania 8,15
% ročne zo sumy 16.436,11 eur od 13.02.2025 do zaplatenia. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej
sumy titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere – účelový úver a revolvingový úver č. 1308044522 zo
dňa 22.08.2023, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 17.483,- eur,

ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať v 96- tich pravidelných mesačných splátkach po 310,30 eur. Žalobca
návrh zdôvodnil tým, že žalovaný úver dohodnutým spôsobom nesplácal a dostal sa do omeškania
so splátkou splatnou 25.08.2024. Následne ho žalobca výzvou zo dňa 04.11.2024 vyzval na úhradu
dlžných splátok v lehote 15 dní, avšak bezúspešne, preto žalobca listom zo dňa 10.12.2024 oznámil
žalovanému, že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok sa celé plnenie zmluvy o úvere stalo ku
dňu 10.12.2024 splatným. Zosplatnenú pohľadávku si žalobca uplatnil v tomto konaní. Dňa 25.02.2025
bol v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz sp.zn. 26Up/194/2025, ktorým kauzálne príslušný

Okresný súd Banská Bystrica zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s prísl. a na náhradu
trov konania. Žalovanému bol platobný rozkaz doručený 27.02.2025. Žalovaný podal voči platobnému
rozkazu včas, v 15- dňovej zákonnej lehote odpor / doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
11.03.2025/.

2. V odpore žalovaný uviedol, že je platobný rozkaz podľa neho v rozpore s ustanovením § 172 ods. 9
Občianskeho zákonníka a § 3 Zákona o upomínacom konaní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na

to, že zmluva uzavretá medzi ním a žalobcom je spotrebiteľskou zmluvou a preto zmluvné dojednania,
ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktoré sú v týchto
zmluvách uvedené, sú neprijateľné a preto neplatné. Žalovaný uviedol, že je toho názoru, že dohoda
o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. nesmie sa priečiť dobrým mravom,inak je právny úkon absolútne neplatný. Žalovaný poukázal na to, že úroková miera podobného úveru pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov bola v mesiaci august 2023 vo výške 4,78 % ročne.
Vzhľadomnauvedenémátedazato,žeročnáúrokovásadzbadohodnutá medzižalobcomažalovaným

vo výške 14,6 % ročne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami, a teda ide
o neprimerane vysoké úroky, dojednané v rozpore s dobrými mravmi a z uvedeného dôvodu by mala
byť úverová zmluva v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v tejto časti neplatným právnym úkonom.
Ďalej žalovaný poukázal na to, že nemal možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať, ale že musel
prijať vopred pripravenú zmluvu. Okrem toho poukázal na to, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru

v zmysle ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.
Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca pri overovaní si jeho bonity nepostupoval vo veci s odbornou
starostlivosťou, preto nie je oprávnený požadovať od spotrebiteľa, t.j. od žalovaného jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. Žalovaný tvrdil, že žalobca si nijakým spôsobom nepreveroval jeho
schopnosť úver splácať. Okrem toho mal žalovaný za to, že v tomto prípade, t.j. nedodržania postupu
pri preverovaní bonity žalovaného žalobca postupoval tak, že hrubo porušil povinnosti a preto sa úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný mal teda za to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť
nároku na zaplatenie žalovanej sumy. Súčasne vzájomným návrhom žiadal, aby súd určil, že úver zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že došlo zo strany veriteľa
k hrubému porušeniu povinností, alternatívne, že dohoda o výške úveru je pre rozpor s dobrými mravmi
neplatná a zaviazal žalovaného na úhradu len dlžnej istiny, tej ktorej omeškanej splátky z dôvodu

neplatného zosplatnenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

3. K odporu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý sa s názorom žalovaného nestotožnil. Žalobca bol toho
názoru, že bonitu žalovaného preveroval dostatočne, k čomu predložil interný doklad o posúdení bonity
s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného ku dňu uzatvorenia zmluvy,

úverovú správu z registrov dlžníkov a správu zo Sociálnej poisťovne o overení príjmu. Žalobca poukázal
na to, že uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovaného v zmysle § 1 ods.
2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou
veriteľovi oprávnenému poskytovať úver. V tejto súvislosti tiež žalobca poukázal na ustanovenie § 7

ods. 24 písmeno a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý pri refinancovaní úveru vylučuje aplikáciu
ustanovenia § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch o výpočte schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, na ktorom žalovaný zakladá svoju procesnú obranu. Taktiež sa žalobca nestotožnil
s názorom žalovaného, že nebol dodržaný postup pri zosplatnení pohľadávky. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na to, že žalovaného vyzval na úhradu splátok a upozornil ho na možnosť predčasného

zosplatnenia úveru. Čo sa týka dohody o výške úrokov, ktorú považoval žalovaný za neplatnú, k tomu
žalobca uviedol, že v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej
zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,
ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Túto najvyššiu prípustnú
výšku odplaty pritom upravuje vykonávací predpis. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie

§ 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zbierky zákonov, podľa ktorého ak odseky 2. a 3.
neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej mieri nákladov. Vzhľadom na uvedené maximálnu výšku
odplaty upravuje zákonné ustanovenie konkrétnou číselnou hodnotou 21,10 % a táto hodnota odplaty
nebola prekročená zmluvným dojednaním RPMN v úverovej zmluve vo výške 15,6 %. A čo je v súlade

so zákonom musí byť v súlade aj s dobrými mravmi.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že voči platobnému rozkazu bol zo strany žalovaného včas podaný
odôvodnený odpor a že žalobca Okresnému súdu Banská Bystrica navrhol, aby sa v tomto konaní
pokračovalo, bola vec z pôvodne na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní príslušného

súdu v Banskej Bystrici postúpená tunajšiemu súdu a to, v zmysle § 14 ods.3 zákona č. 307/2016 Z.z.
v spojení s ustanovením § 13 C.s.p..

5. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.07.2025 žalobca cestou svojho právneho zástupcu
súdu oznámil, že svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 345,80 eur berie späť. Súd preto I. výrokom

rozsudku konanie v časti o zaplatenie sumy 345,80 eur zastavil a to s podľa § 145 ods. 2 C.s.p..

6. Po postúpení veci tunajšiemu súdu bolo na prejednanie veci nariadené pojednávanie.
Predmetom konania bola pohľadávky uplatnená titulom zosplatnenia spotrebiteľského úveru. Súdvypočul žalovaného a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a to zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.08.2023, výzvou zo dňa 04.11.2024, výzva k splateniu celého dlhu
zo dňa 10.12.2024, doklady o týkajúce sa preverovania schopnosti žalovaného splácať úver, ako aj

s ďalším obsahom spisu.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 22.08.2023
uzatvorená úverová zmluva č. 1308044522, na základe ktorej bol zo strany žalobcu, nebankového
subjektu, dodávateľa/obchodník, poskytnutý žalovanému- spotrebiteľovi, spotrebiteľský úver vo výške

17.483,- eur, pričom časť tohto úveru slúžila k úhrade záväzkov uvedených v prílohe č. 1, t.j. k úhrade
iných úverov. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal úver splácať 96- timi mesačnými splátkami po 310,30
eur, pričom celková čiastka splatná spotrebiteľom bola uvedená vo výške 29.788,80 eur. Ročná úroková
sadzba bola dohodnutá vo výške 14,60 % ročne a RPMN bola uvedená vo výške 15,60 % ročne.
Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca na základe zmluvy dohodnutý úver žalovanému poskytol,
toto žalovaný nerozporoval, naopak to sám na pojednávaní potvrdil. Žalovaný v rámci svojho výsluchu

na pojednávaní ďalej sám potvrdil, že úver bral v čase, keď bol síce ženatý ale dieťa nemal, potvrdil, že
bol v tom čase zamestnaný v ŽSR a že týmto úverom refinancoval iné úvery a zo úver od spoločnosti
Ahoj a tiež iný úver od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Potvrdil, že potom, ako zobral tento
úver mu zostal už len tento jeden úver, ktorý je predmetom tohto konania. Ďalej potvrdil, že v čase,
keď bral úver, býval aj s manželkou u jeho rodičov. Žalovaný ďalej uviedol, že úver prestal splácať

potom, ako sa odsťahovali od rodičov do podnájmu do Nových Zámkov, čím mu vznikli náklady na
bývanie. Ďalej uviedol, že úver si bol dohodnúť v pobočke Home Credit v Nových Zámkoch a že sa ho
pýtali v kancelárii koľko zarába, aký má príjem, či má rodinu, či je ženatý, kde býva a ako býva. T.j. aj
z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že žalobca aj od neho samotného zisťoval jeho majetkové pomery.
Napojednávanížalovanýsícetvrdil,žejehopríjemvtomčasebolokolo600,- eur,totojehotvrdenievšak

nezodpovedá skutočnosti. Podľa potvrdení od zamestnávateľa bol príjem žalovaného vyšší, v čase
od februára 2023 do septembra 2023 sa pohyboval v rozmedzí od 825,41 eur v čistom do 1.025,15
eur v čistom, t.j. čistý príjem žalovaného bol v skutočnosti vyšší ako ním deklarovaná suma okolo 600,-
eur. Žalovaný potvrdil, že úver prestal splácať. Žalobca ho výzvou zo dňa 04.11.2024 najskôr vyzval na
úhradu v tom čase dlžnej sumy 1.273,50 eur a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru. Keďže na

uvedenú výzvu žalovaný nereagoval, dlžnú sumu neuhradil, žalobca úver vyhlásil za predčasne splatný
ku dňu 10.12.2024, čo žalovanému oznámil listom zo dňa 10.12.2024.

8. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje práva a

povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienkyna udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa
a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie

viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver
podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)
a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú

dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

9. Zmluvný vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným súd posudzoval ako spotrebiteľský, keď mal za
to, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalobca na základe zmluvy poskytol úver ako podnikateľský subjekt a žalovaný bral úver ako

spotrebiteľ – nepodnikateľ. Ako bolo uvedené, nebolo sporné, že žalovaný úver dohodnutým spôsobom
prestal splácať a žalobca z uvedeného dôvodu úver predčasne zosplatnil listom zo dňa 10.12.2024, a to
ku dňu 10.12.2024.

10.Súdpoukazujenato,žepodmienkyprevyhláseniepredčasnejsplatnostiúveruupravujeustanovenie

§ 53 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle uvedenej právnej úpravy môže veriteľ vyhlásiť
predčasnú splatnosť za splnenia viacerých podmienok. Veriteľ pred zosplatnením úveru musí dlžníka
vyzvaťnaúhradukonkrétnychdlžnýchsplátokúverua musí dlžníkaupozorniťna možnosťzosplatnenia
úveru. Žalobca súdu predložil výzvu zo dňa 14.11.2024, ktorá predchádzala oznámeniu o zosplatnení
úveru a ktorou žalovaného vyzval na úhradu v tom čase dlžnej sumy spolu 1 273,50 eur. Keďže žalovaný

napriek tejto výzve dlžnú sumu neuhradil, žalobca mu listom zo dňa 10.12.2024 oznámil, že úver
zosplatnil a na úhradu celého čerpaného úveru žalovaného súčasne vyzval.

11. Keďže sa jedná o spotrebiteľský spor súd aj z úradnej povinnosti skúmal, či sú splnené podmienky
pre uplatnenie si nároku voči spotrebiteľovi, t.j. skúma, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný, či mu

prináleží pohľadávka, ktorú si žalobou v konaní uplatňuje. V tomto prípade si žalobca uplatnil nárok
na zaplatenie zosplatnenej pohľadávky z vyššie uvedeného úverového vzťahu. Preto súd skúmal, či
došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky, a to aj s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Vychádzajúc z právnej úpravy má súd za to, že výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníkaajoznámenieovyhlásenípredčasnejsplatnostiúverupresvojuurčitosťmusiajasnedefinovať

s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ nie je vo výzve, ktorá predchádza zosplatneniu
uvedené, s ktorými konkrétnymi, kedy splatnými splátkami je dlžník v omeškaní, jedná sa o neurčitý
právnyúkon.Aprávnyúkon,ktorýniejeurčitýsavzmysle§37ods.1Občianskehozákonníkaposudzuje
ako absolútne neplatný právny úkon. Preto vychádzajúc z výzvy na predčasné splatenie celého úveru,
ale aj z výzvy, ktorá predchádzala výzve na predčasné splatenie celého úveru, je potrebné konštatovať,

že ani v jednej z týchto dvoch výziev, sa údaje o konkrétnych splátkach / t.j. ktorá splátka, kedy a v
akej výške splatná/ , s ktorými mal byť žalovaný v omeškaní a pre ktoré malo dôjsť k zosplatneniu úveru,
neuvádzajú. Neboli teda splnené podmienky potrebné k platnému zosplatneniu úveru. Súd na základe
takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že zosplatnenie úveru bolo neplatné. A keďže
predmetom tohto konania bola zosplatnená pohľadávka, t.j. žalobca podal žalobu, ktorou si uplatňoval

nárok vyplývajúci z predčasného zosplatnenia úveru, súd tento nárok takto aj právne kvalifikoval. Dospel
však k záveru, že k platnému zosplatneniu úveru v tejto veci nedošlo, preto žalobcovi nevznikol nárok
voči žalovanému na úhradu zosplatneného úveru. Súd vo veci preto rozhodol tak, že v časti z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby konanie zastavil / I. výrok rozsudku/ a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol /
II. výrok rozsudku/.

12. Len na doplnenie súd uvádza, že žalobca si uplatnil zosplatnenú pohľadávku, pričom mu nie je
možné priznať plnenie na základe iných, než v žalobe tvrdených skutkových okolností. Podobný záver
prijal aj Najvyšší súd SR, ktorý uznesení sp.zn.4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 konštatoval, že: „ Súdmusí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže
priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu“.

13. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. O nároku na náhradu trov konania o žalobe žalobcu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262
ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v konaní o žalobe žalobcu úspešný takmer v celom rozsahu, preto by mal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Keďže mu však žiadne preukázateľné trovy nevznikli,

súd mu nárok na tieto nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd Nitra.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.