Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 27, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425201433
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4425201433.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a JUDr. Janky Benkovičovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, dieťa rodičov: otec D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, štátny občan SR a matka G.
H. I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX H., Nemecko, štátna občianka SRN, o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 14. apríla 2025, č.k. 8P/67/2025-33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zamietol návrh otca na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil matke alebo inej osobe, ktorej matka
odovzdala maloletého A. B. povinnosť maloletého odovzdať do osobnej starostlivosti otca a to až do
právoplatného skončenia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Dôvodil, že matka
za súčinnosti sociálnych pracovníkov v Rakúsku odňala maloletého zo starostlivosti otca a hodlá mu
zabezpečiť náhradných rodičov v zahraničí. Maloletý má obvyklý pobyt na území SR, nakoľko tu s ním
otec strávil podstatnú časť jeho života v rodinnom dome v F.. Otec občas chodieval s maloletým do L.

k jeho rodičom. Tento pobyt ale predstavoval iba akési prázdniny, nie záujem žiť v Rakúsku. Maloletý má
na Slovensku pediatra A. M. L. L.. Rodičia maloletého od narodenia vychovávali spoločne na Slovensku
v obci F.. V októbri 2024 matka zo spoločnej domácnosti odišla sama bez maloletého s tým, že jej je
dieťa na príťaž, chce začať nový život. Podľa vedomostí otca má matka viaceré diagnózy týkajúce sa jej
psychiky a prežívania. Od októbra 2024 sa otec snažil s matkou dohodnúť na starostlivosti o maloletého,
matka kontaktovala otca, aby prišiel do L., že sa dorieši starostlivosť o syna. Otec prišiel do L., kde

ho čakala polícia, sociálne pracovníčky, ktoré dieťa otcovi odňali. Dňa 02.04.2025 otec aj stará matka
sa pokúšali kontaktovať sociálnu pracovníčku A. H., ktorá ale nevedela poskytnúť žiadne konkrétne
informácie. Otec má dôvodnú obavu, že matka dieťaťu ublíži, nakoľko sa tak už v minulosti stalo. Obáva
sa aj toho, že matka bude realizovať jej úmysel odovzdať dieťa na adopciu. Aj počas spoločného žitia
sa o syna staral prevažne otec a od októbra 2024 mu zabezpečuje výlučnú starostlivosť, kvôli ktorej
nechal školu a vybavoval si rodičovský príspevok na Slovensku. Finančne mu od tej doby pomáhali

rodičia. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325, podľa § 329, § 330, § 331
ods. 1 CSP, § 360, § 365, § 367 CMP a dospel k záveru, že návrh otca nie je opodstatnený, nie je
tu daná potreba dočasnej úpravy pomerov a nie je daná ani obava, že by súdny výkon rozhodnutia
mohol byť ohrozený. Otec neosvedčil dôvody bezodkladnej úpravy pomerov práve ním navrhovaným
spôsobom, teda že by sa dieťa ocitlo v situácii, kedy je ohrozený jeho zdravý psychický, fyzický
a sociálny vývin. S uvedeným nekorešponduje ani tá skutočnosť, že maloletý bol otcovi odobratý políciou

a sociálnymi pracovníčkami v Rakúsku. Otec nezdôvodnil za akých okolností mu bolo dieťa odňaté, čo
tomu predchádzalo, ani to, či to bolo v zmysle požiadaviek matky. Otec uvádza, že sa od októbra 2024snažil s matkou dohodnúť, čo malo byť preukázané sms správami otca s matkou. V skutočnosti však zo
správ vyplýva, že komunikácia prebiehala medzi starou matkou a matkou. Aj z komunikácie s rakúskou
kuratelou vyplýva, že o maloletého sa zaujíma stará matka a nie otec. Ani výpisy z LV nepreukazujú

bytové pomery otca, ale jeho rodičov. Otec tak nepreukázal, že maloletý má obvyklý pobyt na Slovensku,
že dieťa bolo v jeho starostlivosti počas posledných piatich mesiacov. Ani lustráciou maloletého v registri
obyvateľov nebolo preukázané, že maloletý by mal evidovaný pobyt na území SR. Z podaného návrhu
nič nenasvedčuje tomu, že by sa matka nevedela o dieťa postarať, alebo že by trpela psychickými
problémami. Otec podal riadny návrh na začatie konania, v ktorom súd vykoná dokazovanie a bude

skúmať všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné k rozhodnutiu o návrhu vo veci samej. Keďže nie sú
splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh otca ako nedôvodný
zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal dňa 29.4.2025
odvolanie otec maloletého. Uviedol, že maloletého vychovával od októbra 2024 sám, o čom svedčí

komunikácia s matkou. Hoci komunikácia bola smerovaná z účtu jeho matky, tieto správy písal on
s vedomím a súhlasom svojej matky, nakoľko matka na správy otca z jeho účtu nereagovala. Nevie čo je
s maloletým, preto ani netvrdil, že je aktuálne ohrozený. Podaným návrhom sa domáhal zverenia syna
do svojej starostlivosti, nakoľko matka má v úmysle syna odovzdať na adopciu. Maloletý matku prakticky
nepozná a v jeho záujme je, aby vyrastal pri otcovi, ktorý sa mu od malička venuje. Otec v návrhu

uviedol, že maloletý bol odňatý na žiadosť matky. Ako dôkaz prikladá list matky, ktorý zaslala sociálnym
pracovníkom v Rakúsku, ktorí ho následne dali aj otcovi. V liste sa uvádza, že: „ Ja, G. H. J. prenášam
všetkustarostlivosťoA.B.C.,chcem,abysaomôjhosynaA.staralapomocpredetiamladistvýchvoL..“
Tátolistinaosvedčuje,žematkanemázáujempostaraťsaosvojedieťa.Maloletývšakmáprávovprvom
rade na to, aby ho vychovávali rodičia, nie cudzie osoby. Matka otcovi bráni v starostlivosti o dieťa tým, že

mu ho odňala a má záujem ho zveriť do starostlivosti inej osoby, hoci u otca nie sú žiadne prekážky a to
ani osobnostné, citové, či ekonomické. Bytové pomery otca sú dostatočne osvedčené o to viac, že starí
rodičia žijú v Rakúsku, teda rodinný dom na Slovensku nepotrebovali pre seba. Ak by maloletý nežil na
Slovensku, rodičia by mu predsa nevybavili pas Slovenskej republiky, nemal by občianstvo SR, ale mal
by rakúske, či nemecké. Otec uviedol, že na Slovensku študoval a vybavoval si rodičovský príspevok.

Predkladá fotografie dvora a detskej izby A. v rodinnom dome v F.. K odvolaniu doložil ohlásenie/
domnienka ohrozenia,ktoréurobilasociálnapracovníčka.Uskutočnilosapísomne,týkalosamaloletého
A. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sociálna pracovníčka oznámila, že A. sa narodil včera cisárskym rezom,
u matky je podozrenie na poruchu autistického spektra. Matka býva v byte so sprevádzaním na základe
jejochorenia,otecbývasňou,otecchceprevziaťprematkuzastupovaniedospelejosoby.Matkauviedla,

že má 26.02.2024 termín špeciálnej ambulancie pre peripartálnu psychiatriu. Matka pôsobila veľmi
neisto, preťažene keď dieťa plače, pôsobila a reagovala ako skamenelá, mienila, že nevie čo má robiť,
už nevládze. Otec zorganizoval rodinnú pôrodnú asistentku na ďalšiu opateru. Ďalej doložil potvrdenie
o pobyte maloletého z obce F., súpisné č. XX. V doplnení odvolania otec uviedol, že žiada súd, aby
pri zisťovaní pobytu dieťaťa vychádzali zo všetkých okolností a nehodnotili len ten fakt, že maloletý sa

aktuálne nachádza v Rakúsku, tam sa dostal iba na základe úskoku matky, ktorá otca oklamala, že
bude riešiť s ním starostlivosť o dieťa, avšak už vopred plánovala jeho odovzdanie na adopciu tretím
osobám. Aktuálne tomu nasvedčujú všetky skutočnosti, keďže maloletý sa už nachádza v centre pre
adopciu. Otec má aktuálne možnosť vidieť syna iba v centre jedenkrát do týždňa na 50 minút, o čom
predkladá potvrdenie z centra pre adopciu. Maloletý je tak ukracovaný o starostlivosť a lásku otca.

Doposiaľ nebolo ničím ani len naznačené, že by mal maloletý A. bývať v Rakúsku, že by tam mal lekára,
zdravotné poistenie a pod., dokonca maloletému nebol povolený ani pobyt na území Rakúska, o čom
otec predkladá výzvu príslušného orgánu zo dňa 07.03.2025, aby sa doplnili podklady pre rozhodnutie,
ktoré matka nedoložila.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že
odvolanie podala včas oprávnená osoba – otec dieťaťa (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm.
a) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie ako aj
konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel

k záveru, že v danej veci nie sú podmienky na potvrdenie ani zmenu napadnutého uznesenia.

4. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhaluloženia povinnosti matke alebo inej osobe, ktorej matka maloletého odovzdala, maloletého odovzdať
do osobnej starostlivosti otca a to až do právoplatného skončenia vo veci úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností.

5. V prejednávanej veci ide o vec s medzinárodným prvkom, kedy je súd povinný najskôr sa vyporiadať
s otázkou, či má vôbec právomoc vo veci konať, posúdenie ktorej je závislé od ustálenia obvyklého
pobytu dieťaťa.

6.Zobsahuspisovéhomateriáluvyplynulo,žemaloletýA.C. sanarodildňaXX.XX.XXXXvoL.matke G.
J., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť SRN, adresa pobytu H., SRN a otcovi D. C., nar. XX.XX.XXXX,
štátna príslušnosť SR, adresa pobytu N. XX. Otec maloletého v návrhu tvrdí, že spolu s matkou
a maloletým žili na Slovensku v obci F., odkiaľ sa v októbri 2024 matka odsťahovala do Nemecka
a odvtedy sa o maloletého osobne výlučne staral otec a to v rodinnom dome na Slovensku v obci F..
Dňa 19.05.2025 bolo súdu prvej inštancie doručené stanovisko mesta L. – starostlivosť o deti a mládež

(WKJH) týkajúce sa opatrovníctva: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, G. H. I. J., nar. XX.XX.XXXX a D. E.
C., nar. XX.XX.XXXX s tým, že maloletý A. je zastúpený magistrátom mesta L. – starostlivosť o deti
a mládež vo L. (WKJH). Zo stanoviska mesta L. vyplýva, že A. sa v súčasnosti nachádza v starostlivosti
organizácie WKJH, nie je preto potrebný kolízny opatrovník, lebo organizácia WKJH môže dieťa
zastupovať v konaní. Ďalej oznámili, že slovenský súd nemá medzinárodnú príslušnosť ani na vedenie

konania o starostlivosti, ani na vydanie neodkladného opatrenia. K stavu veci a situácii maloletého
uviedli, že dňa 31.03.2025 A. matka nahlásila organizácii WKJH obavu z ohrozenia. Utiekla do Nemecka
a A. nechala u otca v Rakúsku. Otec dieťaťa podľa nej trpí ťažkými psychickými ochoreniami, sotva
sa nechá ošetriť, vraj je to kriminálnik, povedala, že nie je schopná sa o dieťa starať a že chce A. dať
na adopciu. V dôsledku tohto hlásenia bola u otca maloletého A. vykonaná návšteva dňa 31.03.2025,

kedy otec bol sporo odetý, dieťa ešte nedostalo žiadne jedlo, v byte bola nastavená príliš vysoká
teplota, A. bol v postieľke iba v plienkach. Na otázku, prečo je kúrenie na najvyšší stupeň otec hovoril
nezmysly o tom, že je potrebné upraviť telesnú teplotu dieťaťa. Na otázku, prečo syna jednoducho
neobliekol, odpovedať nevedel. Otec otvorene priznal striedanie sexuálnych partneriek a aj to, že sa
zamestnáva erotickou bábikou, ktorú má doma. Vysvetľoval, že nepotrebuje lieky, že nevie nič o svojom

súčasnom probačnom dohľade. Jeho odsúdenie, ktoré je spôsobené podpálením služobného bytu jeho
matky pripisuje zásahom do sexuálnej oblasti. K dispozícii je lekársky nález otca maloletého zo dňa
13.03.2024sdiagnózouparanoidnáschizofréniavúplnejremisii,deferenciálnadiagnózastavpoakútnej
polymorfnej psychotickej poruche bez symptómov schizofrénie. Následne boli starí rodičia z otcovej
strany spolu s otcom pozvaní na pohovor, počas ktorého bolo objasnené, že starostlivosť o maloletého

patrí po právnej stránke matke. Stará matka z otcovej strany sa vyjadrila, že sa môže o A. starať, avšak
hlásenie o ohrození prišlo organizácii WKJH aj čo sa týka jej vlastných maloletých detí. Toto hlásenie
sa teraz preveruje. Otec a takisto aj stará matka napriek predloženým nálezom popierajú, že otec má
ťažké psychické ochorenie. Združenie LOK (život bez nemocnice), v ktorého ošetrení sa otec nachádzal,
oznámilo, že museli vymeniť opatrovateľa, pretože sa pri opatrovaní otca už necítil bezpečne. Maloletý

A. v čase preberania do starostlivosti nebol zdravotne poistený. Otec odmietal akúkoľvek zodpovednosť
za súčasné nedostatky. Dňa 09.05.2025 požiadala organizácia WKJH vo L. o starostlivosť o A. na
Okresnom súde Leopoldstadt. Mesto L. ďalej oznámilo, že slovenský súd nie je príslušný vo veci konať,
keď podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia EÚ 2019/1111 (Brusel IIb-VO) prináleží medzinárodná príslušnosť
vo veci opatrovníctva a záležitostí týkajúcich sa starostlivosti o deti zásadne súdom štátu, v ktorom

má dieťa obvyklý pobyt. Maloletý A. sa narodil XX.XX.XXXX v Rakúsku, od narodenia žil v Rakúsku.
Napriek odsťahovaniu sa matky po piatich mesiacoch zostal vo L. v krízovej starostlivosti, to znamená,
že Rakúsko je naďalej centrom života a obvyklým pobytom dieťaťa. Rakúske súdy sú tak príslušné
vydávať právne rozhodnutia vo veciach opatrovníctva a právach na styk s dieťaťom. Rakúsko je tiež
príslušné na vydávanie okamžitých opatrení na ochranu dieťaťa, pretože Nariadenie povoľuje v súrnych

prípadoch vydať predbežné opatrenia na ochranu detí každému členskému štátu, ale len vtedy, ak sa
dieťa nachádza na území príslušného štátu. V čase A. narodenia bývali otec aj matka v Rakúsku, neboli
zosobášení, preto patrí podľa rakúskeho práva výlučná starostlivosť matke. Návrat k matke neprichádza
do úvahy, pretože viackrát zdôraznila, že si neželá žiaden kontakt s maloletým a jej zotrvanie pri otcovi
alebo v rodine z otcovej strany je v súčasnosti vylúčené, lebo to vylučujú príslušné konania o rizikách.

Rakúska organizácia WKJH, v ktorej systéme sa maloletý nachádza sa zdá byť najvhodnejšia. Okrem
tohootecnazákladesúdnychnariadenínesmievsúčasnostiopustiťRakúsko,keďjehoprobačnýdohľad
by mal skončiť až v roku 2026.7. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je
súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Právomoc súdu je jednou
z procesných podmienok, ktoré musia byť splnené preto, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť.

Podľa § 161 CSP, ak tento Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky).
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť súd konanie zastaví. V zmysle
ustanovenia § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu SR, súd konanie bezodkladne
zastaví. Keďže súd na splnenie podmienok konania prihliada kedykoľvek, je irelevantné, v ktorom štádiu

konania súd nedostatok svojej právomoci zistí.

8. Súd prvej inštancie napriek tomu, že v danej veci sa jedná o vec s medzinárodným prvkov
sa vôbec svojou právomocou a príslušnosťou nezaoberal napriek tomu, že to malo byť prvoradou
podmienkou pred rozhodnutím vo veci. Keďže pri posudzovaní právomoci bude rozhodujúcim obvyklý
pobyt maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie si bude musieť najskôr vyriešiť otázku svojej právomoci

posúdením zákonných podmienok pre konanie, teda posúdením obvyklého pobytu dieťaťa, kde
vyhodnotí všetky listinné dôkazy a skutočnosti v nich obsiahnuté a až následne ak zistí, že má právomoc
vo veci konať tak rozhodne, v opačnom prípade konanie zastaví.

9. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil

a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).