Dopĺňací rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Csp/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125235492
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:6125235492.4

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: : Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234
679, proti žalovanému: A. B. , nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., C. XXX, o žalobe žalobcu o
zaplatenie 16.436,11 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 5Csp/24/2025-122 zo dňa 08.07.2025 sa dopĺňa o IV.
a V. výrok, ktoré znejú nasledovne:

IV. Súd vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a.

V. V súvislosti s konaním o vzájomnej žalobe žalovaného súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v upomínacom konaní domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 16.436,11 eur, úroku
743,73 eur a úroku z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 16.457,80 eur od 26.12.2024 do zaplatenia
a úroku z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 16.436,11 eur od 13.02.2025 do zaplatenia. Svoj nárok
žalobca zdôvodnil tým, že žalovaná suma vznikla titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere – účelový

úver a revolvingový úver č. 1308044522 zo dňa 22.08.2023, na základe ktorej ako veriteľ poskytol
žalovanému úver vo výške 17.483,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať v 96- tich pravidelných
mesačných splátkach po 310,30 eur. Keďže žalovaný úver dohodnutým spôsobom nesplácal a dostal
sa do omeškania so splátkou splatnou 25.08.2024, žalobca ho výzvou zo dňa 04.11.2024 vyzval na
úhradu dlžných splátok v lehote 15 dní, avšak bezúspešne, preto žalobca listom zo dňa 10.12.2024
oznámil žalovanému, že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok sa celé plnenie zmluvy o úvere
stalo ku dňu 10.12.2024 splatným. Dňa 25.02.2025 bol v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz

sp.zn. 26Up/194/2025, ktorým kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica zaviazal žalovaného
na zaplatenie žalovanej sumy s prísl. a na náhradu trov konania. Žalovanému bol platobný rozkaz
doručený 27.02.2025. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu včas, v 15- dňovej zákonnej lehote
odpor / doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.03.2025/.

2. V odpore žalovaný uviedol, že podľa neho je platobný rozkaz v rozpore s ustanovením § 172 ods. 9
Občianskeho zákonníka a § 3 Zákona o upomínacom konaní. Poukázal na to, že zmluva uzavretá medzi

ním a žalobcom je spotrebiteľskou zmluvou a preto zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktoré sú v týchto zmluvách uvedené, sú
neprijateľné a preto neplatné. Podľa žalovaného dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39
Občianskeho zákonníka, t.j. nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný.Žalovaný uviedol, že úroková miera podobného úveru pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad
5 rokov bola v mesiaci august 2023 vo výške 4,78 % ročne. Vzhľadom na uvedené mal preto za to,
že ročná úroková sadzba dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným vo výške 14,6 % ročne prevyšuje

mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami, t.j. ide o neprimerane vysoké úroky, dojednané
v rozpore s dobrými mravmi a z uvedeného dôvodu by mala byť úverová zmluva v zmysle § 39
Občianskehozákonníkavtejtočastineplatnýmprávnymúkonom.Žalovanýtiežpoukázalnato,ženemal
možnosťindividuálnezmluvupripomienkovať,aležemuselprijaťvopredpripravenúzmluvu.Okremtoho
poukázal na to, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru v zmysle ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na to, že žalobca pri overovaní
si jeho bonity nepostupoval vo veci s odbornou starostlivosťou, preto nie je oprávnený požadovať od
spotrebiteľa,t.j.odžalovanéhojednorazovésplateniespotrebiteľskéhoúveru.Žalovanýtvrdil,žežalobca
si nijakým spôsobom nepreveroval jeho schopnosť úver splácať. Okrem toho mal žalovaný za to, že
v tomto prípade, t.j. nedodržania postupu pri preverovaní bonity žalovaného žalobca postupoval tak, že
hrubo porušil povinnosti a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný mal teda za to,

že žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku na zaplatenie žalovanej sumy. Súčasne vzájomným návrhom
žiadal, aby súd určil, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutý na základe úverovej
zmluvy č. 1308044522, zo dňa 22.08.2023, je bezúročný a bez poplatkov je, že došlo zo strany veriteľa
k hrubému porušeniu povinností, alternatívne, že dohoda o výške úroku v tejto zmluve je pre rozpor
sdobrýmimravmineplatnáazaviazalžalovanéhonaúhradulendlžnejistiny,tejktorejomeškanejsplátky

z dôvodu neplatného zosplatnenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

3. K odporu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý sa s názorom žalovaného nestotožnil. Žalobca bol toho
názoru, že bonitu žalovaného preveroval dostatočne, k čomu predložil interný doklad o posúdení bonity
s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného ku dňu uzatvorenia zmluvy,

úverovú správu z registrov dlžníkov a správu zo Sociálnej poisťovne o overení príjmu. Žalobca poukázal
na to, že uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovaného v zmysle § 1 ods.
2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou
veriteľovi oprávnenému poskytovať úver. V tejto súvislosti tiež žalobca poukázal na ustanovenie § 7

ods. 24 písmeno a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý pri refinancovaní úveru vylučuje aplikáciu
ustanovenia § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch o výpočte schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, na ktorom žalovaný zakladá svoju procesnú obranu. Taktiež sa žalobca nestotožnil
s názorom žalovaného, že nebol dodržaný postup pri zosplatnení pohľadávky. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na to, že žalovaného vyzval na úhradu splátok a upozornil ho na možnosť predčasného

zosplatnenia úveru. Čo sa týka dohody o výške úrokov, ktorú považoval žalovaný za neplatnú, k tomu
žalobca uviedol, že v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej
zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,
ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Túto najvyššiu prípustnú
výšku odplaty pritom upravuje vykonávací predpis. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie

§ 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zbierky zákonov, podľa ktorého ak odseky 2. a 3.
neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej mieri nákladov. Vzhľadom na uvedené maximálnu výšku
odplaty upravuje zákonné ustanovenie konkrétnou číselnou hodnotou 21,10 % a táto hodnota odplaty
nebola prekročená zmluvným dojednaním RPMN v úverovej zmluve vo výške 15,6 %. A čo je v súlade

so zákonom musí byť v súlade aj s dobrými mravmi.

4. Rozsudkom vyhláseným v tejto veci dňa 08.07.2025 tunajší súd rozhodol o žalobe žalobcu a to tak,
že konanie v časti o zaplatenie 345,80 eur zastavil, vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a o nároku na
náhradu trov konania o žalobe rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

5. Vo veci bola však podaná vzájomná žaloba, ktorou sa žalovaný domáhal určenia, že úver zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov, alternatívne, že dohoda o výške úroku je
pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. O tejto vzájomnej žalobe súd v rozsudku zo dňa 08.07.2025
opomenul rozhodnúť.

6. Podľa § 137 písmeno d) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti,aktovyplývazosobitnéhopredpisu.Vzmysleustanovenia§11odsek4Zákonač.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvyo spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou. Je teda zrejmé, že v tejto veci je daný naliehavý právny záujem na konaní o určenie
tak, ako ho navrhol žalovaný. Súčasne však je potrebné skúmať, či okrem tohto naliehavého právneho

záujmu existuje aj právne relevantný dôvod k určeniu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, resp. že
dohoda o výške úroku je neplatná.

7. Súd teda zisťoval, akým spôsobom si žalobca preveroval bonitu žalovaného predtým, ako mu úver,
ktorého podmienky, za ktorých bol uzavretý, žalovaný namieta. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

žalobca si preveroval bonitu cestou Sociálnej poisťovne, kde mal zistené, že žalovaný je zamestnaný, že
jeho príjem je aspoň 848,- eur. Ďalej v Registri dlžníkov NEKI preveroval schopnosť žalovaného splácať
spotrebiteľský úver ku dňu uzatvorenia zmluvy a uvedené si preveroval aj interne. Samotný žalovaný
pred súdom uviedol, že aj osobne, keď bol v kancelárii žalobcu, sa ho pýtali na jeho majetkové pomery
a príjem, t.j. žalobca aj osobným pohovorom so žalovaným preveroval schopnosť žalovaného splácať
tento úver. Okrem toho, aj z výplatných pások, ktoré súdu žalovaný predložil je zrejmé, že jeho príjem

bol v čase uzavretia zmluvy cca vo výške zistenej žalobcom cestou Sociálnej poisťovne. Súd preto
tvrdenie žalovaného, že nebola preverená jeho bonita, resp. bonita schopnosti splácať úver, vyhodnotil
ako nedôvodnú. Okrem toho, súd poukazuje na to, že úver žalovaný použil aj na refinancovanie iných
úverov, resp. splatenie iných úverov, čo tiež potvrdil v rámci svojej výpovede pred súdom. A v zmysle
§ 7 odsek 24 písmeno a) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri refinancovaní úveru

sa vylučuje aplikácia § 7 odsek 20 citovaného zákona, t.j. pokiaľ bol úver braný na refinancovanie
iného úveru, vylučuje sa výpočet schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Vzhľadom na
vyššie uvedené a tiež aj na skutočnosť, že žalobca si aj v tomto prípade overoval bonitu žalovaného pre
účely splácania úveru, t.j. pri poskytovaní úveru postupoval obozretne, má súd za to, že boli splnené
podmienky pre poskytnutie daného úveru žalovanému. Nebol zistený dôvod pre určenie, že úver je

v zmysle § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Preto súd vzájomnú žalobu o určenie, že úver poskytnutý zo strany žalobcu žalovanému, na základe
úverovej zmluvy č. 1308044522, zo dňa 22.08.2023, je bezúročný a bez poplatkov, zamietol.

8. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že dohoda o výške úroku, ktorá bola podľa vyššie uvedenej

úverovej zmluvy č. 1308044522, zo dňa 22.08.2023 dohodnutá vo výške 14,6% ročne, je pre rozpor
s dobrými mravmi neplatná, v zmysle § 39 a 41 Občianskeho zákonníka, tak aj v tejto súvislosti súd
skúmal, či dohoda o výške úroku je v súlade s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 53 odsek 6
Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí

peňažných prostriedkov požadovať. Samotnú odplatu a podrobnosti o nej, o kritériách jej stanovenia
a jej najvyššiu prípustnú výšku ustanovuje pritom vykonávací predpis, a to Nariadenia vlády SR 87/1995
Z.z.. Podľa § 1 odsek 4 tohto nariadenia sa na účely ustanovenia najvyššej prípustnej odplaty podľa § 1a
použije primerane hodnota ročnej percentuálnej miery národných bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novo poskytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,

naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 1a odsek 1 uvedeného
Nariadenia vlády SR, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobca
súdu predložil informáciu o najvyššej prípustnej výške odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
za druhý štvrťrok 2023, ktorý predchádzal štvrťroku, v ktorom bola úverová zmluva uzatvorená (platná

pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 21.08.2023 do 20.11.2023). Z uvedeného listinného
dôkazu je zrejmé, že pre spotrebiteľské úvery uzatvorené na dobu nad 5 rokov, ako to bolo v prípade
aj napadnutej úverovej zmluvy, bola najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru 21,10%. Je teda zrejmé, že úroková sadzba, ktorá bola dohodnutá vo výške 14,6% ročne, ktorá
bola zohľadnená v RPMN vo výške 15,6% je v súlade s v tom čase najvyššou prípustnou výškou odplaty

za poskytnutie spotrebiteľského úveru, t.j. je v súlade s platnou právnou úpravou. Vzhľadom na uvedené
aj tieto námietky žalovaného, týkajúce sa výšky dohodnutej úrokovej sadzby sú nedôvodné, a preto
aj v tejto časti vzájomnej žaloby týkajúcej sa určenia, že dohoda o úroku z omeškania je absolútne
neplatná, ju súd ako nedôvodnú zamietol.

9. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že vzájomná žaloba žalovaného je v celom
rozsahu nedôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol. Súd totiž dospel k záveru, že žalovaným
napádaná úverová zmluva, ktorá bola predmetom konania v tejto veci, spĺňa všetky náležitosti zmluvy
o spotrebiteľských úveroch. Žalobca si riadne overoval bonitu žalovaného a úroková sadzba dohodnutáv rámci tejto úverovej zmluvy je v súlade s dobrými mravmi. Samotný žalovaný, ako bolo uvedené, pred
súdom uviedol, že úver bral na refinancovanie iného úveru a že pri uzatváraní úveru s ním príslušný
zamestnanec žalobcu preberal jeho majetkové pomery, t.j. úver nebol zo strany žalobcu poskytnutý bez

akejkoľvek obozretnosti, naopak, žalobca schopnosti žalovaného úver splácať skúmal.

10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi, ktorý bol voči
žalovanému v konaní o vzájomnej žalobe úspešný v celom rozsahu, súd priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania súvisiacich so vzájomnou žalobou v celom rozsahu. O konkrétnej výške týchto
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to samostatným uznesením
podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti dopĺňaciemu rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.