Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-2C/68/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2722201541
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2722201541.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: C.. C. R., PhD.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX T., práv. zast.: JUDr. Karol Spišák, advokát, Bajkalská 5/C,
831 04 Bratislava, proti žalovanému: Trnavský samosprávny kraj, P.O.Box 128, Starohájska 10, 917 01
Trnava, o určenie, nehnuteľnosť nie je zaťažená vecným bremenom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

II. Žalobu vo veci samej zamieta.

III. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. L., O. L.F., O.
E., zapísaná na LV č. XXX, parcela reg. „C“, parcelné číslo XXX/XX o výmere 2.562 m2, zastavané
plochy a nádvoria nie je zaťažená vecným bremenom v zmysle § 4 zákona. V žalobe uviedol, že žalobca
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré nadobudol na základe Darovacej zmluvy H.-XXX/XX zo
dňa 21.5.2014 a Kúpnej zmluvy V-XXXX/XX zo dňa 18.6.2014. Na časti nehnuteľnosti sa nachádza
zastavaná plocha - inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, ktorá je zriadená v

prospech VUC TT ako žalovaného. Žalobou sa žalobca domáha určenia, že vecné bremeno podľa
§ 4 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov
pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky ( ďalej len „Zákon“)
nie je v súlade s Ústavou a preto neexistuje. Žalobca preukázal existenciu naliehavého právneho
záujmu tým, že vecné bremeno podľa § 4 Zákona zaťažuje nehnuteľnosť v jeho vlastníctve. Bez tohto
určenia by bol výkon vlastníckeho práva žalobcu ohrozený a jeho právne postavenie neisté. Žalobca sa
domáha odstránenia neistoty zo vzťahu medzi stranami sporu a vytvorenie pevného základu pre jeho

usporiadanie. Žalobca zároveň navrhol, aby súd v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP konanie prerušil
a podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s odôvodnením v
zmysle žaloby a s nasledovným návrhom na rozhodnutie: „ Okresný súd navrhuje, aby Ústavný súd SR
rozhodol nálezom tak, že ustanovenie § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. nie je v súlade s čl. 20 ods. 4 a s čl.
13 ods. 4 Ústavy SR“.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného k žalobe, vyjadrením žalobcu k
vyjadreniu žalovaného, výpisom z LV č. XXX D. L..Ú.. L., O. L., okres Skalica, vyjadrením právneho
zástupcu žalobcu, vyjadrením zástupcu žalovaného, dodatočným vyjadrením žalobcu k naliehavémuprávnemu záujmu, vyjadrením žalovaného k povoleniu stavby a vzniku vecného bremena, pripojeným
spisom OS Skalica sp. Zn. 7C/961/2015 a zistil tento skutkový stav veci:

4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vedeného na Okresnom úrade Skalica, katastrálny odbor, pre okres
E., O. L., L..Ú.. L. vlastníkom nehnuteľnosti parcela č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere
2562 m2, pozemok na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia,
lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, je C.. C. R., D.. v podiele 1/1.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že na pozemku - nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu je vybudovaná cesta II. Triedy č. 426 ( ďalej ako „Stavba“), ktorá je vo
vlastníctve žalovaného. Uvedenú Stavbu nadobudol žalovaný z vlastníctva SR v súvislosti s prechodom
kompetencií zo štátu na samosprávne kraje na základe zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých
pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v spojení s §3d ods. 2 zákona č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách ( cestný zákon). Ide o stavbu na ktorú sa vzťahuje zákon

č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami,
ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. V súlade s §4 ods. 1 Zákona vzniko
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona vo verejnom záujme k pozemku pod Stavbou užívanému
vlastníkom Stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie
pozemkupodStavbou,vrátaneprávauskutočniťstavbualebozmenustavby.Čl.Izákonač.66/2009Z.z.

( ktorého súčasťou je i §4) nadobudol účinnosť dňom 1.7.2009. Uvedeným dňom vzniklo i predmetné
vecné bremeno. V čase nadobudnutia nehnuteľnosti (Darovacia zmluva z 21.5.2014) žalobca mohol a
mal vedieť, že nadobúda do svojho vlastníctva nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom. Vlastníkovi
nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené vecné bremenom podľa zákona č. 66/2009 Z.z. ostáva zachované
právo na majetkovoprávne usporiadanie vzťahov k danému pozemku, ostala zachovaná možnosť

pozemok previesť ( t.j. nakladať s predmetom vlastníckeho práva, čo predstavuje jedno zo základných
vlastníckych oprávnení). Požiadavka zákonnosti núteného obmedzenia vlastníckeho práva je splnená i v
prípadevecnéhobremenazriadenéhozákonomč.66/2009Z.z..StavbajeakocestaII.Triedypozemnou
komunikáciou v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a súčasťou
cestnej siete SR. Verejný záujem je tým preukázaný. Rozhodovacou praxou súdov SR vrátane NS SR

a Ústavného súdu SR sa ustálilo, že vlastníkom pozemkov zaťaženým vecným bremenom zriadeným
zákonom č. 66/2009 Z.z. patrí dňom vzniku vecného bremena primeraná náhrada, pričom táto náhrada
má charakter jednorazovej odplaty. Ide o majetkové právo, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej
lehote.Podmienkanevyhnutnejmieryjezachovanáskutočnosťou,ževecnébremenozaťažujepozemok
len v rozsahu časti pozemku zastavanej stavbou. Od nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.

sa žalobca voči žalovanému domáhal vyplatenia náhrady za vecné bremeno zriadené v zmysle § 4
zákona č. 66/2009 Z.z. v dvoch súdnych konaniach: 3C/127/2013 a 7C/961/2015, v ktorom sa domáhal
vyplatenia náhrady za vecné bremeno zriadené na časti pozemku reg.“C“ parc. Č. XXX/XX H. L..Ú.. L..
V oboch súdnych konaniach žalobca odvodzoval svoj nárok na vyplatenie náhrady za vecné bremeno,
ktoré vzniklo v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. a ktorého existenciu teraz žalobca spochybňuje. Konanie

žalobcu tak považuje za účelové a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca nepreukázal existenciu
naliehavého právneho záujmu ani dôvod na spochybnenie súladu § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. s ústavou
SR a z toho dôvodu ani dôvod na prerušenie konania za účelom podania návrhu na Ústavný súd SR o
preskúmanie súladu uvedeného zákonného ustanovenia s Ústavou SR.

6. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 30.03.2023 uviedol, že s písomným
vyjadrením žalovaného k žalobe nesúhlasí. Uviedol, že nadobudnutie vlastníckeho práva v čase po
stavbe komunikácie nemá vplyv na nezákonnosť zriadenia zákonného vecného bremena, ako ani na
skutočnosť, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na obmedzenie vlastníckeho práva, a to
od samého začiatku takéhoto obmedzenia, a to najmä, nie však výlučne z dôvodu, že za obmedzenie

vlastníckeho práva nebola poskytnutá odplata a v danom prípade nemožno hovoriť o obmedzení
vlastníckeho práva v nevyhnutnej miere. Odkázal na argumentáciu uvedenú v žalobe a odkazy na
rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach. Uviedol, že nie je možné aby vecné bremeno vzniklo
zo zákona, ak má žalobca za to, že takýto zákon nie je v súlade s ústavou a takto konštruované vecné
právo je neústavné a tým nemôže byť zriadené.

7. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 14.11.2023 uviedla, že v danom konaní ide o
určovaciu žalobu, kedy je povinnosťou žalobcu preukázať naliehavý právny záujem na danom určení.
Poukázala na skutočnosť, že žalobca sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v roku 2014, na súdeprebiehalo iné konanie, predmetom ktorého bola predmetná nehnuteľnosť, nie je možné hovoriť o tom,
že by bol žalobca v právnej neistote. Právne postavenie žalobcu je v súčasnosti rovnaké aké bolo v čase
keď žalobca nadobudol nehnuteľnosť. Zákon č. 66/2009 Z.z. počítal s priznaním náhrady za zriadenie

vecného bremena, zákon je doteraz platný a účinný, vecné bremeno vzniklo zákonne a naďalej trvá.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 14.11.2023 uviedol, že pokiaľ ide o
preukázanie naliehavého právneho záujmu na danom určení poukázal na odôvodnenie žaloby v čl.
VIII. str. 17., kde uviedol, že žalobca preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu tým, že

vecné bremeno podľa § 4 Zákona zaťažuje nehnuteľnosť v jeho vlastníctve a bez tohto určenia by bol
výkon vlastníckeho práva žalobcu ohrozený a jeho právne postavenie neisté. Podanou žalobou sa preto
žalobca domáha odstránenie neistoty zo vzťahu medzi stranami sporu a vytvorenie pevného základu
pre jeho usporiadanie.

9. V dodatočnom vyjadrení k naliehavému právnemu záujmu právny zástupca žalobcu poukázal na

viaceré súdne rozhodnutia: rozsudok NS ČSR R 17/1972, NS SR sp. zn. 4 Cdo 49/2003, 4Cdo 231/2006
5 Obdo 10/2008, 2 Cdo 110/2009, 5Cdo 31/2011, Rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS 151/2016, rozsudok
KS Prešov sp. zn. 9Co/18/2014, KS Trenčín sp. zn. 17 Co 886/2014, NS SR sp. zn. Cdo 31/2011 ,
KS Prešov sp. zn. 9Co/18/2014, NS ČR sp. zn. 30 Cdo 3745/2009, NS SR sp. zn. 5Cdo 36/99,
3Cdo 112/2004. Uviedol, že žalobca sa nachádza v stave objektívnej právnej neistoty, nakoľko nie je

vôbec istý a zrejmý skutočný rozsah vlastníckeho oprávnenia k Nehnuteľnosti, a teda či predmetné
vecné bremeno bolo zriadené alebo nie, pričom predmetný stav objektívnej právnej neistoty spôsobujú
dve základné skutočnosti, a to: protiústavný spôsob zriadenia vecného bremena podľa zákona č.
66/2009 Z.z. ( Ústava SR nepripúšťa zriadenie vecného bremena zo zákona), o prípadnom porušení
alebo neporušení vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, resp.. o protiústavnosti alebo súladnosti

predmetného zákona č. 66/2009 Z.z. s Ústavou SR vôbec nerozhodli príslušné a kompetentné orgány.
Vecné bremeno vo forme cesty bolo na nehnuteľnosti zriadené podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. ,
a teda nútené obmedzenie vlastníckeho práva bolo zriadené priamo zákonom a nie na základe zákona.
Predmetné ust. § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. je platné už niekoľko rokov a k dnešnému dňu nebolo
ustálené, čo je v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy alebo nie. Skutočnosť, že majetok žalobcu je dlhodobo

obmedzovaný zákonným ustanovením, o ktorom sú vážne pochybnosti o jeho ústavnosti ako aj súladu
s medzinárodnými zmluvami, spôsobujú neistotu v právnom postavení žalobcu k nehnuteľnosti. Kvôli
neistote spôsobenej sporným ustanovením § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. , žalobca nie je schopný ani
účinného urovnania vzťahov so žalovaným ohľadom nehnuteľnosti. Žalovaný výzvy žalobcu o úpravu
vzťahov k nehnuteľnosti nerieši, odkazuje na existenciu zákonného vecného bremena. Uviedol, že na

nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností,
čo doteraz nebolo uskutočnené. Poukázal na právnu teóriu - „ Aj v prípade, že po vydaní určovacieho
rozsudku podá žalobca žalobu na plnenie ( z dôvodu, že nedošlo k dobrovoľnému plneniu), máme za
to, že súdny systém nebude neprimerane zaťažený. Súd totiž bude vychádzať z vydaného určovacieho
rozsudku, ktorý je v otázke určenia práva prejudiciálne záväzný.“ Skutočnosť či bude žalobca aj po

právoplatnom úspešnom skončení tohto sporu uplatňovať svoje práva voči žalovanému ( konečným
spôsobom usporiadať vzťah medzi žalobcom a žalovaným k nehnuteľnosti) do veľkej miery závisí od
postoja a ochoty žalovaného, či bude ochotný spolupracovať a dohodnúť sa so žalobcom. Žalobca
má za to, že danou určovacou žalobou je možné sa domáhať aj ochrany už porušených práv, nie
len ohrozených, žalobný petit má spôsobilosť byť právnym dôvodom pre výmaz vecného bremena v

katastri nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, domáha sa vydania deklaratórneho ( nie konštitutívneho)
rozhodnutia s cieľom dosiahnuť súlad medzi ním tvrdeným právnym stavom ( tzv. právnou realitou) a
stavom dosiahnutým znením zákona č. 66/2009 Z.z., prípadne so stavom zápisu v katastri nehnuteľností
( v prípade zápisu vecného bremena do KN), súdnym rozhodnutím bude deklarovaný žalobcom
tvrdený neexistujúci vecno-právny vzťah žalovaného k nehnuteľnosti, pričom vydaný rozsudok bude

mať spôsobilosť na výmaz predmetného vecného bremena z katastra nehnuteľností, rozsudkom v tomto
konaní dôjde k úplnému obnoveniu ( porušeného) vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti.

10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.01.2024 uviedol, že Stavba - pozemná
komunikácia II. Triedy č. XX6 ( ďalej len ako „stavba“), ktorá je v časti vybudovaná na pozemku vo

vlastníctve žalobcu v k.ú. L.v, bola zaradená do majetku právneho predchodcu žalovaného v roku 1956.
Cesta č. II/426 v k.ú. L. je nespochybniteľne zaradená ako pozemná komunikácia II. triedy v Cestnej
sieti SR a je ako verejná komunikácia užívaná v súlade s platnou právnou úpravou. Právnu relevantnosť
stavby a jej súlad s právnymi predpismi od jej evidencie v r. 1956 doteraz nikto nespochybnil a anižalobcom nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by čo i len v minimálnej miere spochybňovala,
že stavba nebola povolená, postavená v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa § 65 ods. 16
zákona č. 201/2022 Z.z. o výstavbe v platnom znení Stavby postavené pred 1. októbrom 1976 sa

považujú za stavby postavené v súlade s platnými predpismi. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.
2Cdo/194/2018 a rozhodnutie ÚS SR 539/2020-21. Účelom zákona č. 66/2009 Z.z. bolo dotvoriť priestor
na vysporiadanie vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi stavieb. Poukázal na to, že žalobca
nadobudol pozemok zastavaný stavbou pri plnom vedomí jeho právneho i faktického stavu, bolo zrejmé,
že pozemok je zastavaný pozemnou komunikáciou využívanou v súlade s platnou právnou úpravou ako

cesta druhej triedy, v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe titulom zriadenia vecného bremena zákonom
č. 66/2009 Z.z. vznikol vlastníkovi zastavaného pozemku okamihom vzniku vecného bremena nárok
na peňažnú náhradu a súčasne vlastníkovi pozemku naďalej ostáva zachované vlastníctvo pozemku.
Žalobca si žalobou zo dňa 15.12.2015 v rámci konania vedeného na OS Skalica sp. zn. 7C/961/2015
uplatňoval voči žalovanému nárok z titulu náhrady za vecné bremeno zriadené na pozemku, pričom
existenciu vecného bremena žiadna zo strán nesporovala. Žalobca existenciu vecného bremena k

pozemku prvý raz spochybnil podaním žaloby zo dňa 23.11.2023, na základe ktorej sa začalo predmetné
konanie. Pokiaľ žalobca odôvodňuje naliehavý právny záujem právnou neistotou strán sporu, má za
to, že právne postavenie strán sporu je rovnaké ako v roku 2016, keď žalobca pozemok nadobudol
do svojho vlastníctva, pričom právny a faktický stav bol po celú dobu obomi stranami akceptovaný. Vo
vzťahu k namietanej protiústavnosti zákonného vecného bremena, ide o právny názor žalobcu, pričom

ústavnosť ním namietaného zákonného ustanovenia žiadnym relevantným spôsobom spochybnená
nebola.

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 25.01.2024 uviedol, že žalobca je vlastníkom
pozemku a pokiaľ je na tomto pozemku zriadená stavba, tak sa žalobca legitímne pýta, či právna

úprava, ktorá ho obmedzuje v jeho vlastníckom práve je právne perfektná a komfortná s Ústavou SR
a medzinárodnými zmluvami a či daná stavba bola postavená s vtedy platnými právnymi predpismi.
Pokiaľ táto podmienka splnené nebola , tak stavba vo vlastníctve žalovaného nespadá pod pôsobnosť
zákona č. 66/2009 Z.z. a preto ani nemohlo vzniknúť zákonné vecné bremeno k pozemku vo vlastníctve
žalobcu. Uviedol, že naliehavý právny záujem na danom určení vyplýva z pocitu neistoty, ktorá pretrváva

v žalobcovi a čiastočne musí pretrvávať aj u žalovaného. Žalobca nemá inú právnu cestu ako sa brániť
tým, že ide spochybňovať zákonnú úpravu, ktorá ho obmedzuje. Pokiaľ je rozsudok súdu spôsobilý
privodiť zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti ( vlastnícke právo,, vecné bremeno) vždy je naliehavý
právny záujem na danom určení.

12. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 25.01.2024 uviedla, že u žalovaného
nepretrváva stav právnej neistoty k otázke zriadeného vecného bremena, rešpektujú súčasný stav.
Vecné bremeno bolo zriadené v súlade s platnými právnym predpismi. Poukázala na to, že zákon
č. 66/2009 Z.z. neukončil vzťahy medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkmi stavby, ktoré sú na týchto
pozemkoch, je to len stav, ktorý trvá do vykonania pozemkových úprav a v danom katastrálnom území,

kde má žalobca predmetnú nehnuteľnosť zatiaľ pozemkové úpravy vykonané neboli, pričom pozemkové
úpravy sa vykonávajú na základe plánu ústredných orgánov štátnej správy čo nevie žalovaný ovplyvniť.

13. Podľa§ 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

15. Podľa § 151o Občianskeho zákonníka(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania
o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia §

134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad
do katastra nehnuteľností.
(2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto
právo aj ďalším osobám.
(3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe

nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

16. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. L., O.
L., okres E., zapísaná na LV č. 9XX parc. reg.“C“, parcelné číslo XXX/XX o výmere 2.562m2, zastavané

plochy a nádvorie nie je zaťažená vecným bremenom v zmysle § 4 Zákona.

17. Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby je podľa § 137 písm. c) CSP právny záujem na
požadovanom určení. Právny záujem procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c)
CSP musí byť naliehavý. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia

bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým
(R 17/1972). Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá
z porušenia práva vyplýva, nemá preventívna ochrana žiadny zmysel. Určovacia žaloba má spravidla
preventívny charakter, jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde
k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania

súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto
určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej
strane poukázať na určité skutkové okolnosti v prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami
a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane, vysvetliť,
že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Rešpektujúc zásadu

hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na
určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení
musí byť daný aj v čase rozhodovania (rozhodnutie NS SR 5 Cdo 264/2007, 5 Cdo 31/2011, 4 Cdo
111/2008). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu
môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených

záujmov. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o
ktoré v konaní ide, ovplyvní (priaznivo alebo nepriaznivo)právne postavenie žalobcu voči žalovanému.
Povinnosťou súdu pri skúmaní naliehavého právneho záujmu je posúdiť, či určovací žalobný návrh je
vhodným asprávnezvolenýmprostriedkomochranyjehopráv.Ideoprípady,kedyurčovacívýrokvytvorí
pevný právny základ vzťahu medzi stranami sporu, ktorý sa predíde prípadným sporom o splnenie

povinnosti. Naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, ak žalobca nemá možnosť domáhať sa ochrany
svojich práv alebo oprávnených záujmov iným procesným spôsobom. Ide o prípady kedy žalobca nemá
možnosť podať žalobu na plnenie a legitimáciu na podanie žaloby na plnenie má výlučne žalovaná
strana. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nie je daný vtedy, ak by požadované určenie
viedlo len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Určovacia žaloba by bola neprípustná vtedy, ak by

rozhodnutie o merite sporu predstavovalo len rozhodnutie o predbežnej otázke, ktorá by bola podstatná
pre rozhodnutie iného sporu, ktorý by následne inicioval žalobca.

18. Žalobca svoj naliehavý právny záujem na danom určení odôvodňoval tým, že sa nachádza v stave
objektívnej právnej neistoty, nakoľko nie je vôbec istý a zrejmý skutočný rozsah vlastníckeho oprávnenia

k Nehnuteľnosti ( parc. reg.“C“ parc. č. XXX/XX o výmere 2.562m2 zastavané plochy a nádvoria vedená
na LV č. XXX v k.ú. L., O. L., O. E.) a či predmetné vecné bremeno bolo zriadené alebo nie, pričom stav
objektívnej právnej neistoty spôsobujú 2 základné skutočnosti, a to:
- protiústavný spôsob zriadenia zákonného vecného bremena podľa zák. č. 66/2009 Z.z.
- o prípadnom porušení alebo neporušení vlastníckeho práva žalobcu k Nehnuteľnosti, resp. o

protiústavnosti alebo súladnosti predmetného zákona č.. 66/2009 Z.z. s Ústavou SR vôbec nerozhodli
príslušné a kompetentné orgány.19. V konaní mal súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXX D. O. L., L..Ú.. L., okres E. preukázané, že
žalobca je výlučným vlastníkom Nehnuteľnosti ( parc. reg.“C“ parc. č. XXX/XX o výmere 2.562m2
zastavané plochy a nádvoria), pričom túto nehnuteľnosť nadobudol na základe N. Q. H.-XXX/XX zo dňa

21.5.2014 a Kúpnej zmluvy H.-XXXX/XX Q. N. XX.X.XXXX. V predmetnom liste vlastníctva je uvedený
spôsob využívania pozemku - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna
a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. V konaní
bolo preukázané, že na pozemku - Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu je vybudovaná cesta II. triedy
č. XXX ( ďalej len „Stavba“), ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Z vyjadrenia žalovaného súd zistil,

že uvedenú Stavbu nadobudol žalovaný z vlastníctva SR v súvislosti s prechodom kompetencii zo
štátu na samosprávne kraje na základe zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z
orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v spojení s § 3d ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách ( cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Stavba bola zaradená do
majetku právneho predchodcu žalovaného v r. 1956, čo žalovaný doložil Inventárnou kartou majetku.
Žalobca toto tvrdenie žalovaného nerozporoval, preto ho súd považoval za nesporné. Žalovaný tvrdil,

že dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. ( 1.7.2009), v súlade s ustanovením § 4 ods. 1
tohto zákona vzniklo vo verejnom záujme k pozemku pod Stavbou v prospech vlastníka Stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu. Žalovaný v konaní nepredložil súdu dokumenty k Stavbe, keď tieto
nemá k dispozícii, uviedol že by sa mali nachádzať v štátnom archíve, uviedol, že cesta II/426 v k.ú.
L. je zaradená ako pozemná komunikácia II. triedy v Cestnej sieti SR, právnu relevantnosť stavby a

jej súlad s právnymi predpismi od jej evidovania v r. 1956 do dnešného dňa nikto nespochybnil a ani
žalobcom nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by čo len v minimálnej miere spochybňovala, že
stavba nebola povolená, postavená v súlade s platnou právnou úpravou a v zmysle § 65 ods. 16 zákona
č. 201/2022 Z.z. o výstavbe v platnom znení Stavby postavené pred 1. októbrom 1976 sa považujú za
stavby postavené v súlade s platnými predpismi.

20. Podľa § 65 ods. 17 prvá veta zákona č. 201/2022 Z.z. o výstavbe stavby postavené pred 1. októbrom
1976 sa považujú za stavby postavené v súlade s platnými predpismi.

21. Žalovaný listinné dokumenty k predmetnej Stavbe nepredložil, pretože ich nemá k dispozícii, keďže

nebol stavebníkom a vlastníctvo nadobudol z vlastníctva SR v súvislosti s prechodom kompetencii zo
štátu na samosprávne kraje na základe zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z
orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v spojení s § 3d ods. 2 zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách. Na základe týchto skutočností považoval cestu II. triedy č. 426 za
Stavbu, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z. Pochybnosť žalobcu o tom, či predmetná stavba

je stavbou povolenou podľa platných právnych predpisov, nebola v konaní preukázaná. O tom, že by
malo ísť o nepovolenú stavbu nebolo konštatované ani v konaní, ktoré prebiehalo na Okresnom súd
Skalica sp. zn. 7C/961/2015 a následne na odvolacom ale taktiež aj na dovolacom súde. Žalobca k
tomu neposkytol súdu žiaden relevantný dôkaz. V zmysle § 151 ods. 2 C.s.p., ak strana poprie skutkové
tvrdenia, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Nakoľko žalobca účinne nepoprel skutkové tvrdenia protistrany o tom, že Stavba bola postavená podľa
platných právnych predpisov a s poukazom na ustanovenie § 65 ods. 17 zákona č. 201/2022 Z.z., súd
považoval jeho tvrdenie za neúčinné.

22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len

"pozemok pod stavbou").

23. Podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z.z.

(1) Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté

iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom
účinnostitohtozákonavprospechvlastníkastavbyprávozodpovedajúcevecnémubremenu,10)ktorého
obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu
stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátuna obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena
v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

(2) Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

24. V konaní mal súd preukázané, že na celom pozemku žalobcu v k. ú L., okres E., D.. Č.. XXX/XX o
výmere 2562 m2 je postavená cesta II. triedy č. II/426 ako príjazdová verejná komunikáciou do obce KÁ.,

ktorej vlastníkom je žalovaný. S účinnosťou od 01.07.2009 v prospech vlastníka cesty, t.j. žalovaného
vzniklo zákonné vecné bremeno vo verejnom záujme na pozemku pod stavbou patriacom žalobcovi.
Na pozemku žalobcu vzniklo zo zákona ku dňu 01.07.2009 vecné bremeno vo verejnom záujme, t.j.
žalovaný má právny dôvod na to, aby užíval pozemok žalobcu. Uvedené vecné bremeno vzniklo „in
rem“ (na veci), t.j. s vecou prechádza na nového vlastníka a nový vlastník vstupuje do práv a povinností
predchádzajúceho vlastníka. V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. Vlastník pozemku pod stavbou

je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území. Z výpovede zástupcu žalovaného súd zistil, že pozemkové úpravy
doposiaľ neboli urobené, pričom nie je vylúčené, že v budúcnosti sa uskutočnia. Ak potom žalobca
odôvodňoval svoj naliehavý právny záujem na danom určení tým, že sa nachádza v stave objektívnej
právnej neistoty, nakoľko nie je vôbec istý a zrejmý skutočný rozsah vlastníckeho oprávnenia k

Nehnuteľnosti, súd s týmto tvrdením nemôže súhlasiť, pretože keď predmetnú Nehnuteľnosť nadobudol
v roku 2014 ( v žalobe uviedol, že na základe Darovacej zmluvy zo dňa 21.5.2014 a Kúpnej zmluvy zo
dňa 18.6.2014) mohol a mal vedieť (keby bol obozretný), že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol so
zriadeným zákonným vecným bremenom, ktoré vzniklo 01.07.2009. Rovnako nemožno súhlasiť s jeho
argumentáciou, že nie je zrejmé či predmetné vecné bremeno bolo zriadené alebo nie, keď zriadenie

vecného bremena na pozemku patriacom žalobcovi jednoznačne upravoval zákon č. 66/2009 Z.z., ako
užbolouvedenévyššie.Navyšezkonania,ktoréprebiehalonaOkresnomsúdeSL.sp.zn.7C/961/2015,
v ktorom boli rovnakí účastníci konania a ktorého predmetom bol nárok žalobcu na zaplatenie náhrady
za zriadenie zákonného vecného bremena k pozemku parc. Č.. XXX/23, ktorý je zastavaný cestnou
komunikáciou, mal súd preukázané, že žalobca svoj nárok odvodzoval z právneho dôvodu zriadeného

zákonného vecného bremena, ktoré vzniklo dňom účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., t.j. dňa 01.07.2009,
a teda tento právny stav plne akceptoval a nespochybňoval.

25. Súd má za to, že naliehavý právny záujem na danom určení nie je daný. Z početnej rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu SR k ustanoveniu § 137 písm. c/ C.s.p. ( predtým § 80 písm. c/OSP) vyplýva,

že návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu.
Takýto návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej
prevencie ( predchádzania ďalším sporom), alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v
konaní pred iným orgánom. Právny záujem musí byť naliehavý a žalobca navrhovaným určením môže
dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Právny záujem na

určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde
by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak už k porušeniu právo došlo a je
možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva, nemá preventívna ochrana
už žiadny zmysel. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná
žaloba je vhodným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie

spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvolá konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné súdne konanie alebo konania. Za nedovolenú možno požadovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži
potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Určovacia žaloba má
spravidla preventívny charakter, jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr,
než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je

opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie
povinnosti.

26. Ako už bolo uvedené, žalobca nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ak predmetom
určenia má byť iba rozhodnutie o predbežnej otázke a následne, v prípade jeho úspechu, aby mohol

podať žalobu/žaloby na plnenie. Súd má za to, že o takýto prípad ide práve v danej veci. Súd mal v
konaní preukázané, že na tunajšom súde prebiehalo konanie sp. zn. 7C/961/2015, kde boli rovnaké
strany sporu a v rovnakom postavení, pričom žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena. V uvedenom konaní bol žalobcaneúspešný, keď odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože posúdil nárok žalobcu ako
premlčaný. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2018. V predmetnom konaní mal súd
preukázané, že žalobca má snahu o urovnanie vzťahov so žalovaným ohľadom Nehnuteľnosti. V

písomnom vyjadrení zo dňa 12.01.2024 žalobca uviedol, že žalovaný výzvy žalobcu o úpravu vzťahov
k Nehnuteľnosti nerieši, pričom odkazuje na existenciu zákonného vecného bremena v zmysle ust. § 4
ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z.. Taktiež uviedol, že skutočnosť či bude žalobca po právoplatnom, úspešnom
skončení tohto sporu uplatňovať svoje práva voči žalovanému do veľkej miery závisí aj od postoja a
ochoty žalovaného, či bude ochotný spolupracovať a dohodnúť sa so žalobcom. Na základe uvedeného,

i keď zástupca žalobcu to priamo neuviedol, súd má za to, že žalobca, po svojom predchádzajúcom
neúspechu v konaní sp. zn. 7C/961/2015, v ktorom sa domáhal finančnej náhrady za zriadené vecné
bremeno, sa snaží vytvoriť si priestor k svojim budúcim a ďalším nárokom voči žalovanému ( v prípade
úspechu v predmetnom konaní), keď žalovaný na jeho výzvy na úpravu vzťahov k pozemku nereaguje.
Vzhľadom na postoj žalovaného, ktorý má za to, že jeho právne postavenie ako oprávneného z vecného
bremena k pozemku žalobcu je dané zákonom a nemá záujem mimosúdne riešiť vzťah k pozemku so

žalobcom, žalobca sa svojich nárokov ( zrejme majetkových) voči žalovanému bude musieť domôcť iba
prostredníctvom žalôb na plnenie, v ktorých bude nevyhnutné ako predbežnú otázku riešiť to, či na
pozemku vo vlastníctve žalobcu viazne, alebo neviazne zákonné vecné bremeno. Žalobný návrh, tak
ako ho zvolil žalobca, podľa názoru súdu nepredstavuje vhodný a správne zvolený nástroj ochrany práv
žalobcu, pretože v predmetnom konaní, vzhľadom na zámer žalobcu, ktorý má záujem následne riešiť

úpravu vzťahov medzi žalobcom a žalovaným k Nehnuteľnosti, nebude rozhodnuté o všetkých sporných
otázkach, ktoré sa týkajú vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

27. Podľa § 186 ods. 1 C.s.p. skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj
právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné

akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom
vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

28. Žalobca svoj naliehavý právny záujem na danom určení odvodzoval taktiež od jeho právnej
neistoty, či predmetné vecné bremeno bolo zriadené alebo nie, pričom stav objektívnej právnej neistoty

odvodzoval od protiústavnosti alebo súladnosti predmetného zákona č.. 66/2009 Z.z. s Ústavou SR.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že je pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný právnymi
predpismi zverejnenými v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ( § 186 C.s.p.), teda aj zákonom č.
66/2009 Z.z., v zmysle ktorého boli upravené vzťahy medzi vlastníkom pozemku a stavbou práve
týmto zákonom, a to zriadením vecného bremena. Zákon hovorí, že niektoré právne predpisy sa

nedokazujú, a sú to práve právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov SR. Vlastník
pozemku ( právny predchodca žalobcu) mal možnosť žiadať náhradu z titulu zriadeného vecného
bremena, pričom táto zákonná úprava nebola od účinnosti uvedeného zákona, t.j. od 1.7.2009 zmenená
a tento zákon je naďalej platný a účinný. V odbornej verejnosti síce rezonovali úvahy o ústavnosti
obmedzenia vlastníckeho práva zo zákona, avšak Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal vo

viacerýchrozhodnutiachinštitútomvecnéhobremena,ktoréboloupravenéz.č.639/2004Z.z.onárodnej
dialničnej spoločnosti a o zmene cestného zákona, v ktorých nekonštatoval rozpor zákona s Ústavou SR
( napr. IV. ÚS 736/2013, II.ÚS 500/2018) a ani doposiaľ neboli vydané rozhodnutia v obdobných veciach,
čo by bol dôvod na predloženie veci na prerokovanie plénu ÚS, čo žiadal žalobca od súdu, keď v rámci
žaloby uplatnil návrh na prerušenie konania. S ohľadom na uvedené bolo povinnosťou súdu vychádzať

v prejednávanej veci z právneho princípu prezumpcie ústavnosti a zákonnosti zákona č.. 66/2009
Z.z.. Súd tak dospel k záveru, že naliehavý právny záujem v tomto spore na požadovanom určení nie je.

29. Žalobca v rámci konania o predmetnej žalobe navrhol aby súd v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p.
konanie prerušil a podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s

nasledovným návrhom na rozhodnutie: „ Okresný súd Skalica navrhuje, aby Ústavný súd SR rozhodol
nálezom tak, že ustanovenie § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. nie je v súlade s čl. 20 ods. 4 a s čl. 13 ods.
4 Ústavy SR“. Žalobca v žalobe poukázal na celý rad Nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky,
pričom išlo prevažne o rozhodnutia, ktoré kladú dôraz na ochranu súkromného vlastníctva a poskytnutia
finančnej náhrady za zásah do právneho postavenia vlastníka.

30. Podľa § 162 C.s.p.

(1) Súd konanie preruší, aka) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh

na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
(2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania

upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
(3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

31. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

32. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí
dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

33. V súlade s ustanovením § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo dňom účinnosti tohto zákona, t.j.

dňom 1.7.2009 vo verejnom záujme k pozemku pod Stavbou užívanému vlastníkom Stavby v prospech
vlastníka Stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie
pozemku pod Stavbou. Podľa ods. 2 § 4 uvedeného zákona vlastník pozemku je povinný strpieť výkon
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav. Podľa dôvodovej správy
k predmetnému vládnemu návrhu zákona, cieľom tohto zákona je usporiadať doteraz neusporiadané

vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a vyššie územné celky
v rámci reformy verejnej správy. Ak Ústava SR v čl. 20 ods. 4 uvádza, že vyvlastnenie alebo nútené
obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na
základ zákona a za primeranú náhradu, tým, že predmetným zákonom vzniklo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, došlo síce na základ tohto zákona do budúcna k obmedzeniu vlastníckeho práva,

avšak toto obmedzenie existovalo už pred prijatím tohto zákona ( Stavba -pozemná komunikácia
bola zaradená do majetku právneho predchodcu žalovaného v roku 1956), a práve napádaná právna
úprava mala smerovať k odstráneniu tohto stavu obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré bolo do
prijatia tohto zákona, bez právneho dôvodu. Zákon teda obmedzoval už tak obmedzeného vlastníka
pozemku, avšak nezakladal nové faktické obmedzenia, ale mal prinášať právnu istotu do neupravených

vlastníckych a užívateľských vzťahov. Obmedzenie vlastníckeho práva je zákonom časovo ohraničené,
a to do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Z uvedeného je zrejmé,
že toto obmedzenie vlastníckeho práva nebolo mienené ako obmedzenie vlastníckeho práva natrvalo
zasahujúcedoprávavlastníkavecužívaťavôbecnezasahujedojehoprávasvecouvlastníckynakladať.

34. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení IV.ÚS 736/2013 sa na str. 12 zaoberal dikciou
§ 6 ods. 1 a § 6 ods. 2 Zákona č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti, pričom konštatoval,
že podstatou námietok sťažovateľa bolo jeho tvrdenie, že zriadením vecného bremena podľa § 6 ods. 1
z.č. 639/2004 Z.z. defacto došlo k nútenému obmedzeniu jeho vlastníckeho práva bez toho, aby k tomu
došlo v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Ústavný

súd v citovanom rozhodnutí zo dňa 12. decembra 2013 priamo riešil problematiku zákonnosti vecných
bremien zriadených podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o Národnej diaľničnej spoločnosti, pričom však
nekonštatoval žiadne porušenie ústavnosti, prípadne ich nesúlad.

35. Súd považuje za potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo

dňa 15.12.2021 PL.ÚS 16/2021, ktorým bol návrh Okresného súdu Košice II vo veci tohto súdu sp.
zn. 20C/63/2020 so záverečným návrhom, že „ Obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 4 ods. 1 a
ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. nespĺňa ani jednu podmienku podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a sú teda
splnené podmienky konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy SR“ odmietnutý. V
bode 17. uznesenia Ústavný súd konštatuje, že „ všeobecný súd je aktívne legitimovaný len na taký

návrh derogačného nálezu, ktorý má potenciál ovplyvniť meritórne rozhodnutie všeobecného súdu v
konkrétnom ním prerušenom konaní. Pri nesplnení uvedenej podmienky sa návrh všeobecného súdu
dostáva do pozície akademickej polemiky a rozhodnutie o ňom by nedokázalo naplniť funkčnú podstatu
navrhovaného opatrenia všeobecného súdu, ktorou je účinná pomoc ústavného súdu všeobecnémusúdu prostredníctvom vyriešenia prejudícia ústavnoprávnej povahy spadajúceho do výlučnej právomoci
ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy“.

36. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že
medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,
prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné
do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s
ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a

ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v
odseku1písm.d),ajsnariadeniamivládyasovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismiministerstieva
ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia
strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

37. Súd má za to, že v prípade ak by Ústavný súd SR vyslovil nesúlad napadnutého ustanovenia

§4 zákona č. 66/2009 Z.z. s Ústavou SR ( znení „ ustanovenie § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. nie je v
súlade s čl.. 20 ods. 4 Ústavy SR“) a návrhu tak vyhovel, po uplynutí márnej lehoty podľa čl. 125 ods.
3 Ústavy Slovenskej republiky, predmet sporu by odpadol, teda vyriešenie tejto spornej otázky, tak ako
to mieni rozhodnutie ústavného súdu v navrhovanom znení by neznamenalo vyriešenie spornej otázky,
ale vyriešenie samotného sporu a predmetná žaloba by sa tak stala absolútne nedôvodnou. Súd tak

považoval návrh žalobcu na prerušenie konania a podania návrhu vo veci súladu právneho predpisu s
Ústavou Slovenskej republiky na Ústavný súd SR v celom rozsahu za nedôvodný a návrh na prerušenie
konania podľa § 162 ods. 3 C.s.p. zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 C.s.p.. a úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti I. výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné ( §357 písm. n/C.s.p.)
Proti II. a III. výroku rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.