Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: PB-13Cb/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121485640
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Gabriela Sopková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6121485640.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Sopkovou, PhD., v spore žalobcu A. B., C.,

so sídlom D., B. E. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Marcelom Mašanom,
advokátom so sídlom Veľký Slavkov, Školská 257, IČO: 36 858 935, proti žalovanému D. D. A., so sídlom
D. F., G. H. XX/XX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenému Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o.,
so sídlom Púchov, Ul. 1. mája 1455, IČO: 54 286 611, o zaplatenie 63 856,10 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 5 500,32 eur s príslušným úrokom z omeškania z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 38 155,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,00 % ročne zo sumy 35 842,76 eur od 18.12.2020 do 17.09.2021, 8,00 % ročne zo sumy 33 842,76
eur od 17.09.2021 do 21.10.2021, 8,00 % ročne zo sumy 31 842,76 eur od 21.10.2021 do 04.05.2022,
8,00 % ročne zo sumy 29 142,76 eur od 05.05.2022 do 02.06.2022, 8,00 % ročne zo sumy 26 442,76
eur od 03.06.2022 do 06.07.2022, 8,00 % ročne zo sumy 23 742,76 eur od 07.07.2022 do 04.08.2022,
8,00 % ročne zo sumy 21 042,76 eur od 05.08.2022 do 06.09.2022, 8,00 % ročne zo sumy 18 342,76
eur od 07.09.2022 do 03.10.2022, 8,00 % ročne zo sumy 15 642,76 eur od 04.10.2022 do 28.11.2022,
8,00 % ročne zo sumy 12 942,76 eur od 29.11.2022 do 04.10.2023, 8,00 % ročne zo sumy 10 142,44

eur od 05.10.2023 do zaplatenia, 8,00 % ročne zo sumy 17 845,18 eur od 16.01.2021 do zaplatenia,
8,00 % ročne zo sumy 7 648,16 eur od 16.01.2021 do zaplatenia, 8,00 % ročne zo sumy 2 520 eur od
09.07.2021 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov
konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady
trov, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 63 856,10 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,00 % ročne zo sumy 35 842,79 eur od 18.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 17 845,18
eur od 16.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 7 648,16 eur od 16.01.2021 do zaplatenia, vo výške 9 %
ročne zo sumy 10 eur od 16.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 2 510 eur od 01.04.2021 do zaplatenia a
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Uviedol, že dňa XX.XX.XXXX
uzatvoril žalobca so žalovaným Mandátnu zmluvu č. I. v znení neskorších dodatkov (ďalej len „zmluva“),
predmetom ktorej bol záväzok mandatára vykonávať pre mandanta a na jeho účet činnosť spočívajúcu

v zabezpečení prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom videohier (ďalej len „VLT“) mandanta
podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o hazardných hrách“) v určených prevádzkach. Zabezpečením prevádzkovania hazardných hier
prostredníctvom VLT sa rozumie príjem stávok, výplata výhier a ďalšie služby priamo s nimi spojené,poskytované mandatárom podľa zákona o hazardných hrách. Podľa článku II. Rozsah plnenia predmetu
zmluvy ods. 8 bolo mandatárovou povinnosťou vykonávať samostatne čiastkové výbery tržieb z VLT,
a to aj bez prítomnosti mandanta (resp. ním poverenej osoby) a najneskôr v deň nasledujúci po dni,

v ktorom mandant mandatára vyzve na odvod tržby, odviesť čiastkový výber tržby na účet mandanta.
Znenie ods. 8 článku II. zmluvy bolo dodatočne upravené Dodatkom č. X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý tvorí
Prílohu návrhu na vydanie Platobného rozkazu. Podľa článku V. Náhrada škody, zmluvné pokuty, úroky z
omeškania, ďalšie penále a sankcie ods. 4 je mandatár plne zodpovedný za všetky finančné prostriedky,
ktoré sa v IVT alebo mimo IVT nachádzajú, ako aj za hotovosť, ktorú má obsluha na vyplácanie výhier,

pokiaľ sú tieto finančné prostriedky vlastníctvom mandanta, a to až do momentu odvodu finančných
prostriedkov na účet mandanta. Podľa článku II. Rozsah plnenia predmetu zmluvy ods. 10 je celá tržba
z IVT vlastníctvom mandanta a má charakter zverených prostriedkov. Mandatár berie na vedomie, že
použitie tejto tržby na iný účel než je dané touto zmluvou alebo neodvedenie tržby mandantovi ani v
náhradnom termíne stanovenom mandantom, napĺňa skutkovú podstatu trestného činu sprenevery a
mandant je oprávnený oznámiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní. Ku dňu podania

žaloby evidoval žalobca voči žalovanému nevysporiadanú pohľadávku v celkovej výške 63 856,10 eur,
ktorú si žalobca uplatnil v plnom rozsahu. Dlh pozostáva: z neodvedených finančných prostriedkov z VLT
za obdobie: od 01.11.2020 do 30.11.2020 splatná dňa 17.12.2020 po započítaní mandátnych odmien
vo výške 35 842,76 eur, z neodvedených finančných prostriedkov z VLT za obdobie: od 01.12.2020
do 31.12.2020 splatná dňa 15.01.2021 po započítaní mandátnych odmien vo výške 17 845,18 eur, z

dobropisu J. splatného dňa 15.01.2021 vo výške 7 648,16 eur, z postúpenej pohľadávky na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky č. A. zo dňa 30.06.2021, ktorá pozostáva z neuhradenej: faktúry č.
XXXXXXXXX vo výške 10,00 eur, splatnej dňa 15.02.2019, faktúry č. XXXXXXXXX vo výške 10,00
eur, splatnej dňa 31.03.2021 a faktúry č. XXXXXXXXX vo výške 2.500,00 eur, splatnej dňa 31.03.2021.
K žalobe pripojil žalobca nasledovné listinné dôkazy: Mandátnu zmluvu IVT č. XX/XX, Dodatok č. X,

Vyúčtovania zmluvy za obdobie od 01.11.2020 do 30.11.2020 a od 01.12.2020 do 21.12.2020, email zo
dňa 18.12.2020, Dobropis J., Zmluvu o postúpení pohľadávky č. A., Mandátne zmluvy č. H. XX/XXXX a
č. H. XX/XXXX, faktúru č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz dňa 30.09.2021, č. k.

38Up/1545/2021, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v lehote 15 dní žalovanú sumu alebo v
tejto lehote podať odpor.

3. Žalovaný vo svojom odpore uviedol, že so sumou, ktorú uviedol žalobca v návrhu súhlasí len z časti,
pretože zákonný odvod štátu za umiestnenie VLT v prevádzkarňach za obdobie, keď boli tieto na základe

záväzných opatrení vydaných príslušným orgánom verejnej moci povinne zavreté, predstavuje sumu vo
výške 32 612,66 eur a je súčasťou dlžnej sumy. V danom prípade teda žalovaný ani objektívne nemohol
VLT prevádzkovať. Vzniknuté záväzky, ktoré mu vznikli voči žalobcovi, nastali v dôsledku zásahu vyššej
moci, nakoľko tieto záväzky vznikli v dôsledku v danom momente platných protipandemických opatrení
v súvislosti s ochorením COVID-19. Je faktom, že tieto prijaté protipandemické opatrenia boli natoľko

reštriktívne, že vylučovali možnosť prevádzky umiestnených videohier (VLT) zo strany žalovaného.
Predmetné VLT stroje mal pre žalobcu žalovaný pravidelne prevádzkovať, avšak z dôvodu vyššie
spomenutých protipandemických opatrení nemohol sústavne prevádzkovať. V dôsledku toho vznikla
žalovanému ťaživá situácia, v súvislosti s prevádzkovaním IVT strojov, ktoré nepochybne nemohli
byť prevádzkované, čo vylučuje dôvodnosť celého nároku. Táto situácia bola v období prvej vlny

pandémie COVID-19, ktorá bola nepretržitá m mesiacoch marec až do mesiaca jún v roku 2020.
Ďalšia vlna, ktorá začala od decembra 2020, spôsobila podobné ťažkosti a obdobné protipandemické
opatrenia, ktoré vylučovali prevádzkovanie spomínaných VLT strojov. Žalovaný zdôraznil skutočnosť,
že sa snažil so žalobcom uzavrieť Dohodu o uznaní záväzku, obsahom ktorej mal byť aj spôsob
uhradenia spomínaného záväzku. Aj napriek tomuto obdobiu, mal snahu sa so žalobcom dohodnúť na

splátkovom kalendári ku predmetnému záväzku v celkovej sume 63 856,10 eur aj napriek tomu, že
tento záväzok vznikol počas obdobia COVID-19 protipandemických opatrení, keď nemohol spomínané
stroje prevádzkovať. Žalovaný navrhol, že predmetnú sumu by splácal pravidelne v sume 2 000 eur
mesačne, celkovo v 33 splátkach adresovaným žalobcovi. Žalovaný mal začať s prvou splátkou v
sume 2 000 eur od 20.09.2021 a mal v splátkach pokračovať až do 20.05.2024. Predposledná učená

splátka, mala byť v zostatkovej sume, teda vo o výške 1 856 eur a posledná splátka mala predstavovať
sumu, zodpovedajúcu úrokom v celkovej sume. Žalovaný v zmysle návrhu dohody o urovnaní už
zaplatil žalobcovi aj dve splátky, o čom predložil doklad. Medzi účastníkmi konania už od začiatku leta
prebiehajú mimosúdne rokovanie, výsledkom ktorých má byť práve uznanie záväzku, pričom účastnícikonania sú v podstate dohodnutý na všetkých podmienkach, a preto považuje žalovaný tento návrh za
predčasný. Je faktom, že žalobca sa zhodol so žalovaným, že pristúpi k takémuto zmiernemu riešeniu
veci, ktorej výsledkom by malo byť podpísanie Dohody o uznaní záväzku žalovaného. Ako z doterajších

rokovaní vyplýva, žalobca plne súhlasil s mimosúdny vyrovnaním, no nesúhlasil jedine s výškou splátok,
ktoré by žalovaný pravidelne mesačne platil. V záverečnej časti návrhu Dohody o uznaní záväzku,
ktorú adresoval žalovaný žalobcovi taktiež bolo napísané, že ak Slovenská republika v zastúpení
Ministerstvom financií Slovenskej republiky, resp. iného štátneho orgánu štátnej správy prostredníctvom
všeobecne záväzného právneho predpisu, individuálneho správneho aktu, alebo opatrenia prijatého,

alebo vydaného zo strany príslušného orgánu verejnej moci, po uzavretí tejto dohody poskytne veriteľovi
finančnú kompenzáciu za úhradu povinných platieb v roku 2020 a 2021, ktoré bol veriteľ povinný
uhrádzať v zmysle platného zákona o hazardných hrách aj v čase zatvorených prevádzok kvôli pandémii
COVID-19, je veriteľ povinný prepočítať príjem mandanta z VLT a podiel mandatára na strate podľa nový
zákonných podmienok. V minulosti prebiehali nie len formálne jednania v forme návrhu na uzavretie
Dohody o uznaní záväzku, ale aj menej formálne ústne a telefonické pokusy o vyriešenie daného

sporu. K odporu pripojil nasledovné listinné dôkazy: Plnomocenstvo, Uznanie záväzku, email zo dňa
22.09.2021, výpis z účtu.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný v odpore nepopiera a uznáva dlh vo výške
63 856,10 eur. Zároveň potvrdil, že žalovaný dňa 16.09.2021 a 21.10.2021 uhradil splátky vo výške 2

000 eur, t. j. vo výške 4 000 eur. V zmysle uvedeného evidoval žalobca pohľadávku vo výške 59 856,10
eur. Tvrdenie žalovaného, že súhlasí so sumou len z časti, pretože zákonný odvod štátu za umiestnenie
VLT v prevádzkarňach za obdobie, keď boli tieto na základe záväzných opatrení vydaných príslušným
orgánom verejnej moci povinne zavreté, predstavuje sumu 32 612,66 eur a je súčasťou dlžnej sumy, t.
j. žalovaný ani objektívne nemohol VLT prevádzkovať, je podľa žalobcu irelevantné. VLT stroje boli aj

počaspandémieplnefunkčné,avšakjepravdou,žežalovanýnemoholprevádzkovaťIVTstrojezdôvodu
prijatých opatrení s pandémiou COVID-19, avšak túto skutočnosť žalobca nemohol zvrátiť. Opatrenia
boli prijaté príslušnými orgánmi SR s platnosťou pre celé územie. V súvislosti s pandémiou došlo aj k
zhoršeniu finančnej situácie žalobcu, a napriek tomu bol stále povinný uhrádzať povinné platby v plnej
výške v zmysle platného zákona o hazardných hrách. Povinnosť hradiť poplatky vyplýva žalovanému

priamo zo zmluvy, v zmysle ktorej je žalovaný povinný odvádzať celú alikvotnú mesačnú časť všetkých
povinných platieb v zmysle platného zákona o hazardných hrách. Tvrdenie žalovaného o tom, že chcel
so žalobcom uzatvoriť mimosúdnu dohodu je podľa žalobcu pravdivé len z časti, nakoľko žalobca od
januára 2021 posielal žalovanému návrh uznania záväzku, pričom vždy sa snažil vyhovieť požiadavkám,
návrhom a pripomienkam žalovaného, aby aspoň takto zmiernil dopad pandémie na jeho podnikateľskú

činnosť, avšak žalovaný ani v jednom prípade nesúhlasil s navrhovaným riešením a zámerne naťahoval
čas. Žalobca nesúhlasil s výškou mesačnej splátky 2 000 eur, navrhovanej žalovaným, ktorá je podľa
žalobcu v zjavnom nepomere k výške celého dlhu.

5.Žalovanývosvojomvyjadrenídoručenomtunajšiemusúdudňa07.12.2021uviedol,žejenepochybné,

že bolo povinnosťou žalovaného ako mandatára, aby pri plnení povinností v zmysle Mandátnej zmluvy
dodržiaval aj všeobecne záväzné právne predpisy. Medzi účastníkmi konania je pritom nespornou tá
skutočnosť,žeherne,vktorýchboliumiestnenéVLT,bolivrámciurčitéhočasovéhoobdobiavroku2020,
atopočasprvejvlnypandémieCOVID-19vobdobíodmarcadozačiatkujúnaanásledneajodpolovičky
decembra uzavreté, na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva. Dňa 12.03.2020 bolo vydané

opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia č. OLP/2576/2020, ktorým
sa okrem iného zakázala taktiež prevádzka zariadení akými sú aj kasína a iné prevádzky voľnočasového
charakteru, medzi ktoré nepochybne patria aj herne. Následne bolo vydané opatrenie Úradu verejného
zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia č. OLP/2777/2020 zo dňa 29.03.2020, ktorým boli
uzavreté všetky maloobchodné prevádzky až do odvolania až na výnimky, medzi ktoré však herne

nespadali. Tento stav trval až do 02.06.2020. Následne došlo k zatvoreniu prevádzok na základe
vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia č. 45 zo dňa 17.12.2020,
čo trvalo do konca roka 2020. Vychádzajúc z tej skutočnosti, že žalovaný ako mandatár bol povinný
pri plnení povinnosti vyplývajúcich mu z Mandátnej zmluvy dodržiavať aj všeobecne záväzné právne
predpisy, a teda aj zákaz prevádzkovania VLT v čase od 12.03.2020 do 02.06.2020 a v čase od

17.12.2020 do 31.12.2020, tak VLT nemohol objektívne prevádzkovať. Predmetná povinnosť vyplývala
totiž zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Logickým dôsledkom tej skutočnosti, že boli zavreté
prevádzky, kde boli VLT umiestnené je to, že samotné VLT nemohli byť objektívne v danej dobe v
prevádzke. Pokiaľ aj žalobca poukazuje na to, že VLT boli plne funkčné, tak to nemení nič na tejskutočnosti, že v zmysle Mandátnej zmluvy bol žalovaný povinný rešpektovať platný zákaz vyplývajúci
zo všeobecne záväzných právnych predpisov, a teda nemohol zabezpečiť prevádzku VLT. Pokiaľ aj
žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že on bol povinný platiť odvod za VLT, tak je nutné podotknúť,

že žalobcovi ako držiteľovi licencie vyplývala predmetná povinnosť priamo zo Zákona. Žalovaný však
túto zákonnú povinnosť nikdy nemal, pričom aj v čl. III. bod 7. sa práve žalobca zaviazal hradiť všetky
poplatky vyplývajúce zo Zákona. Naproti tomu nároky žalobcu voči žalovanému sa spravujú Mandátnou
zmluvou a jej dodatkami. Vzhľadom na obdobie, z ktorého si žalobca uplatňuje svoje nároky je podstatný
Dodatok č. 26 zo dňa 01.04.2020, predmetom ktorého bola zmena čl. IV. Odmena a platobné podmienky.

Na základe predmetného dodatku došlo s účinnosťou od 01.04.2020 k zmene bodu 9., ktorý riešil
odmenu žalovaného ako mandatára pri dosiahnutí záporného zisku. V čl. I. bod 2. Dodatku č. 26
sa pritom uvádza nasledovné: „9. Pri dosiahnutí záporného mesačného výťažku z prevádzkovania
VLT (výťažok predstavuje záporné číslo) sa mandatár podieľa na strate podľa vzorca...“ Z citovaného
ustanovenia je podľa názoru žalovaného nepochybné, že základnou podmienkou, aby mandatárovi
vznikla povinnosť podieľať sa na strate je, že dochádza k prevádzke VLT. Pokiaľ však nedochádza

k prevádzke VLT, pričom je to z dôvodu, za ktorý objektívne nezodpovedá žalovaný ako mandatár,
ale tento je daný všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré je aj v zmysle Mandátnej zmluvy
povinný žalovaný rešpektovať, tak nevzniká žalovanému povinnosť podieľať sa na strate, ktorú v tomto
prípade predstavuje práve zákonný odvod. Je podľa názoru žalovaného v priamom rozpore s podstatou
mandátnej zmluvy ako takej, aby mu vznikla povinnosť podieľať sa na strate žalobcu ako mandanta,

keďže nemal objektívne možnosť VLT prevádzkovať, a teda ovplyvniť výsledok mesačného výťažku.
Opätovne je nutné podotknúť, že sumu vo výške 32 612,66 eur predstavuje odvod z VLT, ktorý je tak v
zmysle Zákona, ako aj Mandátnej zmluvy povinný platiť práve žalobca. Vychádzajúc z vyššie uvedených
skutočností je zrejmé, že nárok žalobcu nie je v celom rozsahu dôvodný. Na dôvažok žalovaný uviedol,
že je to žalobca, ktorý má zákonnú povinnosť platiť odvod za prevádzku VLT v zmysle Zákona. Podľa

informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii mal žalovaný vykonať právne kroky k tomu, aby mu bola zo
strany štátu poskytnutá kompenzácia za uhradený odvod za VLT v zmysle Zákona za obdobie, kedy
boli prevádzky zatvorené. Táto skutočnosť je napokon aj dôvodom, pre ktorý je v Dohode o uznaní
záväzku aj možnosť vrátania časti sumy zaplatenej zo strany žalovaného. V prípade, ak by však súd
vydal meritórne rozhodnutie vo veci, ktoré by dané skutočnosti nezohľadnilo a žalobca by získal od

štátu kompenzáciu došlo by tým na jeho strane nepochybne k vzniku bezdôvodného obohatenia, čo
je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Z tohto dôvodu žalovaný navrhuje, aby si súd
vyžiadal od žalobcu poskytnutie informácie, či podal voči štátu žalobu alebo vykonal iné právne kroky za
účelom získania kompenzácie za uhradený odvod za VLT v zmysle Zákona v období, keď boli prevádzky
povinne zatvorené z dôvodu obmedzenia šírenia pandémie COVID-19.

6. Žalobca vo svojich podaniach zo dňa 13.05.2022, 22.06.202, 07.07.2022, 24.08.2022, 08.09.2022 a
10.10.2022 vzal s poukazom na jednotlivé úhrady žalovaného (k čomu predložil aj výpisy z bankových
účtov) v časti o zaplatenie sumy 20 200 eur s príslušnými úrokmi späť a žiadal aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 43 656,10 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 35

842,76 eur od 18.12.2020 do 17.09.2021, zo sumy 33 842,76 eur od 17.09.2021 do 21.10.2021, zo sumy
31 842,76 eur od 21.10.2021 do 04.05.2022, zo sumy 29 142,76 eur od 05.05.2022 do 02.06.2022, zo
sumy 26 442,76 eur od 03.06.2022 do 06.07.2022, zo sumy 23 742,76 eur od 07.07.2022 do 04.08.2022,
zo sumy 21 042,76 eur od 05.08.2022 do 06.09.2022, zo sumy 18 342,76 eur od 07.09.2022 do
03.10.2022, zo sumy 15 642,76 eur od 04.10.2022 do zaplatenia, zo sumy 17 845,18 eur od 16.01.2021

do zaplatenia, zo sumy 7 648,16 eur od 16.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 2 520 eur od 09.07.2021 do
zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 eur a trovy konania.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca bol povinný zaplatiť ročný odvod za
prevádzkovaný VLT napriek tomu, že vzhľadom na opatrenia v súvislosti s COVID-19 bola prevádzka

v niektorých mesiacoch obmedzená. To čo si uplatňuje, nie je poplatok za vydanie ročnej licencie
na prevádzkovanie automatu, ale táto suma len vstupuje do spôsobu výpočtu odmeny patriacej
mandatárovi, kde výťažok alebo čistý výťažok z jednotlivého automatu za každý mesiac je ponížený o
pomernú sumu zaplateného poplatku a následne je táto čistá hodnota rozdelená medzi vlastníka VLT
resp. vlastníka licencie na VLT a mandatára. To, čo si uplatňuje, sú nedoplatky na odvedených sumách,

pretože za jednotlivé výherné automaty už ponížené o sumu odmeny, ktorá patrí mandatárovi. Mandatár
totiž celý mesiac disponuje finančnými prostriedkami, ktoré z hracieho prístroja vybral a ktoré mu ostali
po tom, čo vyplatil prípadné výhry. Až na základe konečného mesačného zúčtovania má tieto sumy
odviesť mandantovi. V danom prípade keďže tieto sumy neboli pravidelne odvádzané, vznikol dlh natýchto odvodoch vo vzťahu k mandantovi a to je suma, ktorá je predmetom tejto žaloby. Žalovaný tvrdí,
že táto odmena alebo suma, ktorá mu mala ostať, je nesprávne vyrátaná práve s poukazom na vyššie
uvedené okolnosti, t.j. otázku do akej miery a v akej výške mal byť zohľadnený v jednotlivých mesačných

vyúčtovaniach odvod, resp. pomerná časť odvodu, ktorý sa platí ročne za každý jeden VLT, t.j. suma 5
500 eur. Žalobca tvrdil, že keďže ide o ročný odvod, táto suma sa mohla vyúčtovať ročne a rozúčtovať
do tých mesiacov, v ktorých prevádzka VLT bola technicky a právne možná, preto sa suma v jednotlivých
mesiacoch líši. Vo vzťahu k uplatnenej kompenzačnej námietke za obdobie 03-08/2020 zniesol námietku
premlčania. Trval na tom, že išlo o zúčtovanie na ročnej báze s rozúčtovaním na jednotlivé mesiace

a zároveň poukazujeme na to, že súd musí zohľadniť okolnosti vis major v súvislosti s mimoriadnou
situáciou.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní
nie je v celom rozsahu dôvodný. V tomto smere žalovaný poukázal na listinný dôkaz predložený na
dnešnom pojednávaní, a to vyúčtovanie neoprávnene uplatneného odvodu zo strany žalobcu, z ktorého

je zrejmé, že žalovaný neuznáva nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 34 155,78 eur. K tejto
sume vzniesol aj kompenzačnú námietku. Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená mandátna zmluva
zo dňa 15.04.2010, ktorá jasne určovala práva a povinnosti zmluvných strán. Je nepochybné, že v
zmysle mandátnej zmluvy to bol práve žalobca, ktorý mal znášať zákonom stanovené poplatky za
prevádzkovanie VLT. Túto skutočnosť determinovala priamo mandátna zmluva. V zmysle mandátnej

zmluvy sa zároveň účastníci konania dohodli, že žalovanému ako mandatárovi bude odmena za
prevádzkovanie VLT vyplácaná mesačne na základe vyúčtovaní, ktoré vypracovával mandant, a teda
žalobca. Podstatný je však dodatok č. 26 k mandátnej zmluve, ktorý bol predložený ako dôkaz v
tomto konaní, kde predmetom dodatku bola zmena odmeny a platobné podmienky dojednané medzi
účastníkmi konania. V zmysle tejto zmeny sa odmena žalovaného ako mandatára vypočítavala zo

sumy výťažku dosiahnutého prevádzkovaním VLT v kalendárom mesiaci podľa vzorca uvedeného v
dodatku. Znamená to, že zmluvné strany si jednoznačne určili spôsob odmeny mandatára a tento bol
naviazaný na prevádzkovanie VLT. Rovnako tak sa žalovaný ako mandatár mal podieľať na strate, ktorá
vznikla pri prevádzkovaní VLT. K tomuto bol taktiež daný vzorec. Vo vzorci, ktorý bol dohodnutý medzi
zmluvnými stranami na výpočet odmeny žalovaného, tak podstatnú úlohu v ňom zohrával počet VLT,

ktoré mandatár prevádzkoval a taktiež alikvotná mesačná časť všetkých povinných platieb v zmysle
zákona o hazardných hrách. K výpočtu odmeny mandatára totiž dochádzalo až po tom, ako boli tieto
z tržby odpočítané. Z predloženého listinného dôkazu, a to vyúčtovania, je pritom zrejmé, že v mesiaci
3/2020 si žalobca vyúčtoval výšku zákonného odvodu za jedno VLT v sume 458,50 eur, aj keď boli
prevádzky od 12.03.2020 uzatvorené, a teda k prevádzke VLT vôbec nedochádzalo. Žalovaný je toho

názoru, že žalobca mal v tomto prípade nárok na zákonnú výšku odvodu len v sume 177,42 eur za jedno
VLT. Vychádzajúc z uvedeného je žalovaný toho názoru, že žalobca si neoprávnene voči nemu vyúčtoval
sumu vo výške 281,08 eur za jedno VLT, čo pri celkovom počte 61 VLT predstavuje sumu vo výške 17
146 eur. Keďže v zmysle zmluvy ako aj dodatkov sa odmena mandatára vypočítala tým spôsobom, že
predstavovala hodnotu 50 % z očistených tržieb, je žalovaný toho názoru, že žalobca neoprávnene v

mesiaci marec ponížil jeho odmenu o sumu vo výške 8 573 eur, k čomu znáša kompenzačnú námietku.
Poukázal aj na dnes predložený listinný dôkaz, a to mail zo dňa 07.04.2020, v ktorom takýto postup
vyúčtovania voči žalobcovi namietal. Následne žalobca nerešpektujúc znenie dodatku č. 26 k mandátnej
zmluve od 06/2020 požadoval od žalovaného výšku odvodu za jedno VLT v sume 589,30 eur, aj keď v
zmysle dodatku č. XX mandátnej zmluvy s poukazom na zákon o hazardných hrách, mal podľa názoru

žalovaného nárok na sumu vo výške 458,33 eur. Rozdiel teda predstavuje sumu vo výške 130,97
eur, ktorú podľa názoru žalovaného, žalobca neoprávnene požadoval od neho vo vzťahu k jednému
VLT. Vzhľadom na tú skutočnosť, že celkový počet prevádzkovaných VLT predstavoval 46, predstavuje
celková neoprávnená suma, o ktorú žalobca ponížil odmenu žalovaného sumu vo výške 3 012,31 eur,
kde je zohľadnená už aj 50 % podielová odmena dojednaná v zmluve. Taktiež k tejto sume žalovaný

zniesol kompenzačnú námietku. Rovnako tak v mesiacoch 07/2020 - 09/2020 a v mesiaci 11/2020 si
žalobca voči žalovanému neoprávnene uplatnil sumu vo výške 3 012,31 eur, a to v každom mesiaci, a
preto aj v týchto prípadoch žalovaný znáša kompenzačnú námietku, keďže pri každom jednom z týchto
mesiacov bola o túto sumu neoprávnene ponížená odmena žalovaného. Pokiaľ sa týka mesiaca 10/2020
žalovaný zniesol kompenzačnú námietku neoprávnene poníženej odmeny vo výške 3 077,80 eur,

ktorá je daná tým, že v mesiaci 10/2020 žalovaný prevádzkoval pre žalobcu 47 VLT, a teda o jeden VLT
viac. Pokiaľ sa týka mesiaca 12/2020 rovnako v tomto prípade si žalobca voči žalovanému neoprávnene
uplatnil výšku odvodu, resp. alikvotnú časť odvodu v sume 589,30 eur, pričom podľa názoru žalovaného
mal nárok na alikvotnú časť odvodu v sume 266,13 eur, a to z toho dôvodu, že prevádzka VLT sauskutočňovala len v dňoch 01.12.-17.12.2020, následne boli prevádzky zatvorené z dôvodov na strane
štátu, k čomu žalovaný taktiež predložil listinné dôkazy. Z tohto dôvodu je žalovaný toho názoru, že
žalobca si za mesiac 12/2020 voči žalovanému neoprávnene uplatnil sumu vo výške 7 432,98 eur, o

ktorú sumu v rozpore s uzavretom mandátnou zmluvou v znení dodatku ponížil odmenu mandatára, na
ktorú mu vznikol nárok, a preto aj tuto znáša kompenzačnú námietku. Žalovaný bol zároveň toho názoru,
že nie je pravdou to tvrdenie, žeby zmluvy o prevádzkovaní VLT boli vždy uzatvárané na ročnej báze,
a teda mal žalobca nárok na pomernú časť odvodu aj za tie mesiace, kedy k prevádzke nedochádzalo.
Tvrdenie žalobcu, že zmluvy boli uzatvárané na ročnej báze, jednak nie je ničím podložené, a preto

žalovaný toto spochybnil a poukázal na skutočnosti, ktoré pravdivosť tohto tvrdenia vyvracajú. Súčasťou
súdneho spisu sú listinné dôkazy a to dodatok č. XX, z ktorého je zrejmé, že medzi účastníkmi konania
došlo aj v priebehu kalendárneho roka k zmene podmienok nároku na vyplatenie odmeny. Dokonca
v tomto dodatku bolo diferencované obdobie od 01.04.2020-31.05.2020 a od 01.06.2020, kde boli
stanovené rozdielne podmienky výpočtu odmeny mandatára. Pokiaľ by malo byť teda tvrdenie žalobcu
správne,nepochybnebynedochádzalokzmenepodmienoknavyplatenieodmenypočasroka.Rovnako

tak žalovaný trval na tom, že by bolo v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku v prípade,
ak by mal znášať poplatky za prevádzku VLT v čase, kedy to nebolo objektívne možné. Žalovaný v
tomto smere poukázal na povahu a podstatu mandátnej zmluvy, ktorá je založená na tom princípe, že
mandatárovi vzniká nárok na odmenu za vykonávanú činnosť pre mandanta. Je pritom nepochybné, že
počas obdobia, kedy boli herne priamo z dôvodu opatrení ÚVZ zatvorené, mandatár, a teda žalovaný

pre žalobcu túto činnosť objektívne vykonávať nemohol, a teda nemohol mu vzniknúť nárok na odmenu,
ale na druhej strane sa nemohol podieľať ani na strate žalobcu. Zmluva totiž jasne stanovovala, že
zákonné poplatky hradí mandant, a teda žalobca. Pre správnosť tohto tvrdenia žalovaný poukazuje
taktiež na vyúčtovanie, ktoré je súčasťou spisu, a to vyúčtovanie za mesiac 5/2020, kedy si žalobca voči
žalovanému žiadny poplatok za odvod štátu neuplatnil. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti,

žalovaný navrhol, aby súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 34 155,78 eur zamietol, v tej časti žaloby,
ktorá bola zobratá späť, konanie zastavil, vo zvyšku žalobcovi ním uplatnený nárok priznal a zároveň
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, a to vzhľadom na
pomer úspechu účastníkov v konaní, príp. na vec aplikoval ustanovenie týkajúce sa dôvodov osobitného
zreteľa, keďže je nepochybné, že túto situáciu objektívne nezapríčinil ani jeden z účastníkov konania,

ale znášajú negatívne dôsledky spojené s nečinnosťou štátu.

9. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13Cb/20/2021-132 zo dňa 27.10.2022 tak, že výrokom I.
konanie v časti o zaplatenie sumy 20 200 eur s príslušným úrokom z omeškania zastavil, výrokom
II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 43 656,10 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,00 % ročne zo sumy 35 842,76 eur od 18.12.2020 do 17.09.2021, 8,00 % ročne zo sumy
33 842,76 eur od 17.09.2021 do 21.10.2021, 8,00 % ročne zo sumy 31 842,76 eur od 21.10.2021 do
04.05.2022, 8,00 % ročne zo sumy 29 142,76 eur od 05.05.2022 do 02.06.2022, 8,00 % ročne zo sumy
26 442,76 eur od 03.06.2022 do 06.07.2022, 8,00 % ročne zo sumy 23 742,76 eur od 07.07.2022 do
04.08.2022, 8,00 % ročne zo sumy 21 042,76 eur od 05.08.2022 do 06.09.2022, 8,00 % ročne zo sumy

18 342,76 eur od 07.09.2022 do 03.10.2022, 8,00 % ročne zo sumy 15 642,76 eur od 04.10.2022 do
zaplatenia, 8,00 % ročne zo sumy 17 845,18 eur od 16.01.2021 do zaplatenia, 8,00 % ročne zo sumy 7
648,16 eur od 16.01.2021 do zaplatenia, 8,00 % ročne zo sumy 2 520 eur od 09.07.2021 do zaplatenia
a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Proti citovanému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Trenčíne vo
veci rozhodol Uznesením č. k. 8Cob/15/2023-167 zo dňa 20.06.2023, právoplatným a vykonateľným
dňa 18.07.2023, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. zrušil
a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol,

že po preskúmaní veci má za to, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Uviedol, že i keď súd prvej
inštancie sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými popísanými argumentami žalovaného, nie
je zrejmé, ako súd prvej inštancie posúdil vyššie popísanú obranu žalovaného: čo z nej považoval
za procesnú obranu žalovaného vo vzťahu k dôvodnosti a výške žalovaných neuhradených nárokov
žalobcu a čo za kompenzačné námietky, teda samostatné, iné už existujúce nároky žalovaného, ktoré

si v tomto konaní mienil uplatniť proti žalobcovi započítaním podľa § 147 ods. 2 CSP a aká je ich
právna kvalifikácia ( napr. „neoprávnene uplatnené sumy žalobcom“ - bezdôvodné obohatenie, náhrada
škody a pod.), čo malo vplyv na správne posúdenie následných otázok, ktoré bol súd prvej inštancie v
konaní povinný riešiť. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vzniesol námietku premlčania niektorýchnárokov, uplatnených v konaní žalovaným, s ktorou sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
vôbec nezaoberal (a na posúdenie ktorej bude mať vplyv práve chýbajúca právna kvalifikácia nárokov
uplatnených v konaní žalovaným formou kompenzačných námietok). Pokiaľ ide o námietku žalovaného,

vznesenú v prvoinštančnom konaní, že v mesiaci 10/2020 žalobca žalovanému neoprávnene ponížil
zmluvne dojednanú odmenu o sumu 3 077,80 eur, tým, že v mesiaci 10/2020 žalovaný prevádzkoval
pre žalobcu 47 VLT, (a nie 46 VLT ako v iné mesiace), z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku
nie je vôbec zrejmé, ako sa súd prvej inštancie s touto námietkou vysporiadal a z akých dôvodov na
ňu neprihliadal (čo vyplýva z výroku II. rozsudku, ktorým priznal žalobcovi celé ním požadované - po

čiastočnom späťvzatí z dôvodu úhrad žalovaného - plnenie). Z týchto dôvodov bolo potrebné napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť ako nepreskúmateľné s poukazom na §
389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1
CSP. V ďalšom konaní, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu pre súd prvej inštancie záväzný
podľa § 391 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, pričom sa bude zaoberať nielen
nárokom žalobcu, ale i nárokmi žalovaného. Ustáli si právny základ procesnej obrany žalovaného

v naznačenom smere a následne sa vysporiada s námietkou premlčania, týkajúcou sa všetkých
nárokov žalovaného do 08/2020, vznesenou v konaní žalobcom. Ďalej sa vysporiada s jednotlivými
nepremlčanými kompenzačnými námietkami žalovaného, v rámci ktorých o.i. zodpovie i doposiaľ
neriešenú zásadnú otázku, vznesenú v konaní žalovaným, či skutočnosť, že v určitom časovom období
objektívne nebolo možné z jeho strany prevádzkovať VLT, má alebo nemá vplyv na výšku jeho odmeny,

resp. podielu na strate, počítanej podľa zmluvy v znení dodatkov v závislosti od výťažku dosiahnutého
žalovaným práve týmto prevádzkovaním v tom -ktorom kalendárnom mesiaci. Pri svojom rozhodovaní
bude dôsledne uplatňovať teóriu dôkazného bremena, ktoré, čo do výšky uplatneného nároku zaťažuje
nielen žalovaného, ale i žalobcu (napríklad čo do preukázania, že výška odvodu za VLT má od 06/2020
byť práve v žalovanej výške 589,30 eur a pod.) Na základe procesných návrhov strán prípadne doplní

dokazovanie tak, aby získal skutkové zistenia v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (§ 150 ods. 2
CSP),vecopätovneskutkovoiprávneposúdi,vysporiadasakomplexnesargumentácioustránvkonaní,
a vo veci rozhodne. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách
prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.

11. Na pojednávaní konanom dňa 05.10.2023 žalobca doručil súdu čiastočné späťvzatie návrhu. Trval
na svojich písomných vyjadreniach s tým, že došlo k čiastočnému späťvzatiu. Namietal argumenty
žalovaného, že mandátnu zmluvu, resp. celý prípad treba chápať po určitých mesiacoch. Mal za to, že na
mandátnu zmluvu je potrebné nahliadať ako na celok, a teda argumentácia žalovaného je irelevantná.
Žalobca nedostal žiadnu kompenzáciu od štátu a ani nemám vedomosť, že nejaký súdny spor prebieha

(štát-žalobca).

12. Na pojednávaní konanom dňa 05.10.2023 žalovaný uviedol, že s čiastočným späťvzatím návrhu
súhlasí. Trval na skutočnostiach uvedených v rámci doterajšieho konania ako aj tých, ktoré uviedol
v odvolaní, a to najmä v časti d/ a e/. Rešpektujúc skutočnosti vyplývajúce zo záverov odvolacieho

súdu uvedené v Uznesení 8Cob/15/2023 žalovaný doplnil nasledovné: V rámci konania si žalobca
voči žalovanému uplatnil nárok z vyúčtovania za mesiac 11/2020 a mesiac 12/2020, čím determinoval
predmet konania. Z tohto dôvodu je potom potrebné považovať námietky žalovaného, ktoré sa týkali
obdobia 11/2020 a 12/2020 ako procesnú obranu žalovaného. Tu je nutné podotknúť, že žalovaný
pridržiavajúc sa svojich tvrdení je toho názoru, že žalobca vo vzťahu k vyúčtovaniu za mesiac 11/2020

nemá nárok na zaplatenie sumy vo výške 3 012,31 eur, keď v rozpore s dohodnutou odmenou a vzorcom
jej výpočtu dohodnutým v dodatku č. 26 mandátnej zmluvy, a to konkrétne v článku 1 bod 3, si uplatňuje
alikvotnú mesačnú časť všetkých povinných platieb v nesprávnej sume vo výške 589,50 eur za jedno
VLT, čo v žiadnom prípade nemôže predstavovať alikvotnú mesačnú časť zákonného odvodu vo výške
5 500 eur ročne, a teda neoprávnene uplatnená suma za jedno VLT predstavuje čiastku 130,97 eur.

Čo je pri celkovom počte VLT 46 v mesiaci november výsledná suma 6 024,62 eur, z ktorej polovica
pripadajúca na žalovaného predstavuje sumu vo výške 3 012,31 eur. V mesiaci 12/2020 si žalobca voči
žalovanému neoprávnene uplatnil sumu vo výške 7 432,98 eur. Dôvodom je tá skutočnosť, že od
18.12. do 31.12.2020 boli prevádzky zatvorené na základe Vyhlášky ÚVZ č. 45. Je teda nepochybné,
že žalovaný ani len objektívne nemohol prevádzkovať VLT, pričom nedošlo zo strany žalovaného ako

mandatára k výkonu činnosti pre žalobcu ako mandanta, a teda nebol naplnený základný princíp
mandátnej zmluvy ako to predpokladá ust. § 566 Obch. zákonníka, ktoré má s odkazom na ust. § 263
Obč. zákonníka kogentnú povahu. V prípade, ak má žalovaný nárok na odmenu v zmysle zákona len
v tom prípade, ak vykonáva činnosť, ktorá je predmetom mandátnej zmluvy, tak nepochybne aj jehopovinnosť podieľať sa na strate ako forme zápornej odmeny, môže byť daná len v tom prípade, ak
mal objektívne možnosť VLT prevádzkovať. Pokiaľ by tomu bolo inak, bolo by to v priamom rozpore
so zásadou poctivého obchodného styku. Je totiž neprijateľné, aby sa žalovaný podieľal na strate ako

forme zápornej odmeny, i keď ani len teoreticky nemohol jej vznik ovplyvniť, keďže činnosť v zmysle
mandátnej zmluvy nevykonával. Žalovanému povinnosť platiť odvody, resp. zákonné poplatky za VLT
nevyplýva ani zo zákona a ani z mandátnej zmluvy v zmysle jej dodatkov. Výška zákonných odvodov
VLT, resp. ich alikvotná časť sa výlučne premieta do vzorca, ktorým sa vypočítava odmena mandatára,
a teda žalovaného alebo jeho podiel na strate v prípade výkonu činnosti v zmysle mandátnej zmluvy.

V zmysle mandátnej zmluvy žalovaný vykonával činnosť v mesiaci 12/2020 len v dňoch 01.12. až
17.12., na ktoré obdobie pomerná časť alikvotnej sumy zákonného odvodu predstavuje sumu vo výške
266,13 eur za jedno VLT. Žalobca si napriek tomu uplatnil voči žalovanému alikvotnú mesačnú časť
zákonných odvodov vo výške 589,30 eur, a teda neoprávnene uplatnil rozdiel v sume alikvotného
odvodu za jedno VLT predstavuje čiastku 323,17 eur. Pri prevádzkovaní 46 VLT sa jedná o celkovú
sumu 14 865,95 eur, z ktorej jedna polovica predstavuje práve sumu vo výške 7 432,98 eur. Pokiaľ sa

týka kompenzačnej námietky uplatnenej zo strany žalovaného, tak túto je potrebné vziať do úvahy vo
vzťahu k neoprávnene účtovanej alikvotnej časti zákonných odvodov v obdobiach od 3/2020 do 10/2020.
Z pohľadu žalovaného došlo v tomto smere zo strany žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, keďže
ponížil odmeny žalovaného, na ktoré mu vznikol nárok v zmysle zmluvy neoprávnene, a to v rozpore
so zákonom o hazardných hrách ako aj v rozpore s mandátnou zmluvou v znení jej dodatku. Jedná sa

však o právne posúdenie skutkových tvrdení žalovaného, čo prináleží súdu. Žalovaný však zotrváva
na tej argumentácii, že v zmysle zákona o hazardných hrách je to práve žalobca, ktorý má postavenie
prevádzkovateľa VLT a je jeho povinnosťou podľa § 71 ods. 1 písm. p) predmetného zákona odvádzať
odvod, ktorý v roku 2020 bol v celkovej výške 5 500 eur za jedno VLT. Rovnako tak v zmysle článku 3
bodu6mandátnejzmluvybolopovinnosťoužalobcuuhradiťvšetkypoplatkysúvisiacesprevádzkovaním

VLT podľa zákona o hazardných hrách. Ako pritom vyplýva z uzavretej mandátnej zmluvy vrátane jej
dodatkov, tak zákonný odvod za VLT sa vo vzťahu k žalovanému premieta výlučne do vzorca, na základe
ktorého je vypočítavaná jeho odmena a to aj v zápornej forme podielov na strate pri prevádzkovaní
VLT. V mesiaci 3/2020 boli však prevádzky uzatvorené od 12.03.2020 až do konca mesiaca, a teda od
daného dátumu počas celého tohto obdobia žalovaný objektívne nemohol vykonávať činnosť v zmysle

mandátnej zmluvy, čiže nemal nárok na odmenu a ani povinnosť podieľať sa na strate za toto obdobie.
Žalovaný je teda toho názoru, že žalobca mal za mesiac marec voči nemu nárok len na alikvotnú
časť zákonného odvodu, kde sa malo vychádzať zo sumy vo výške 177,42 eur, pričom neoprávnene
si uplatňoval nárok vo výške 458,50 eur, a teda bez právneho dôvodu požadoval zaplatenie sumy
vo výške 281,08 eur za jedno VLT. Pri celkovom počte 61 VLT sa jedná o sumu 17 146 eur, ktorej

polovica predstavuje sumu vo výške 8 573 eur, čo je podľa názoru žalovaného neoprávnene uplatnený
nárok žalobcu a ponížená odmena žalovaného, a teda bezdôvodné obohatenie žalobcu. Tento nárok
žalovaného vo forme bezdôvodného obohatenia a ani nasledujúce nároky, ku ktorým žalovaný uplatnil
kompenzačnú námietku v žiadnom prípade nemôžu byť premlčané. Medzi účastníkmi konania sa totiž
jednáoobchodnýzáväzkovýprávnyvzťah,pričomObchodnýzákonníkkomplexneupravujepremlčanie,

a teda neaplikujú sa v tomto smere ustanovenia Obč. zákonníka, ale je daná všeobecná premlčacia
lehota podľa § 397 Obchodného zákonníka, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra. Žiadal, aby si súd
vyžiadal z miest D. F., E., K., B. B., K. A., D., informáciu, či mali počas roka 2020 na svojom území účinné
VZN vydané v zmysle zákona o hazardných hrách, ktorým by sa zvyšovala suma zákonného odvodu
v zmysle § 71 ods. 1 písm. p) na sumu prevyšujúcu sumu vo výške 800 eur.

13. Na pojednávaní konanom dňa 07.03.2024 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe.
Prevádzkovateľom výherných hracích zariadení je žalobca, ktorý za nich aj odvádzal všetky platby
a predmetom sporu nie je to, či boli alebo neboli zaplatené tieto platby za výherné hracie prístroje,
ale skutočnosť, že žalovaný podniká na majetku žalobcu. Prístroje sú žalobcove, poplatky za tieto

prístroje, teda štátne odvody v zmysle zákona o hazarde platí žalobca a žalovaný ich len prevádzkuje,
za čo má nárok na odmenu za správu a prevádzkovanie týchto prístrojov. Ak žalobca platí určité
finančné náklady, je spravodlivé požadovať aj od žalovaného, ktorý de facto podniká s majetkom
žalobcu, aby sa na týchto nákladoch podieľal. Podstata alebo príčinou vzniku sporu boli opatrenia
štátu v súvislosti s Covid-19, kedy tento uzatvoril prevádzky, pričom odvodovú povinnosť žalobcu za

prevádzku prístrojov v týchto uzavretých prevádzkach neobmedzil, resp. túto ponechal v plnej výške.
Žalovaný podnikal na majetku žalobcu, a teda je povinný sa podieľať aj na týchto stratách, ktoré vznikli
v súvislosti s uzatvorením prevádzok štátom a de facto konanie žalovaného možno považovať aj za
nekalú obchodnú praktiku v tej súvislosti, že nie je ochotný akceptovať skutočnosť, že príčinou inéhorozpočtu alebo úpravy výpočtového vzorcu pre výšku odvodov do štátneho rozpočtu a odmeny pre
žalovaného boli reálne náklady žalobcu. Pokiaľ ide o uplatnenú sumu mal za to, že táto suma nebola
zo strany žalovaného namietaná čo do spôsobu a výšky výpočtu, ak sa neberú do úvahy námietky, že

nemohol prevádzkovať prístroje a že odvod z týchto prístrojov bol zvýšený. Čo bola dobrá vôľa žalobcu,
ktorý sumu rozpočítal do mesiacov, keď automaty boli riadne prevádzkované.

14. Na pojednávaní konanom dňa 07.03.2024 žalovaný uviedol, že podstatné pre tento spor, že
určuje osobu, ktorá je povinná znášať zákonné poplatky. Pokiaľ sa týka predloženého uznesenia KS

v Bratislave, ktorým bola odmietnutá správna žaloba podaná zo strany žalobcu, tak tento dôkaz
považoval za nedôvodný, a nič nepreukazujúci, keďže z obsahu odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že
správna žaloba bola odmietnutá z toho dôvodu, že predmetom prieskumu malo byť opatrenie, ktoré
však nespĺňalo zákonnú definíciu tak, ako to predpokladá Správny súdny poriadok (SSP). Žalovaný
vyzval žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo bolo nepochybne žalobcovi doručené a teda
sú aj splnené zákonné podmienky na započítanie pohľadávok, pričom žalovaný aj naďalej na svojej

kompenzačnej námietke trvá. Žalovaný trval na tom, že nárok žalobcu vo výške 34 155,78 eur je
nedôvodný a v tejto časti žiadal žalobu zamietnuť. Povinnosť v podobe záväzku môže vzniknúť len
na základe právneho úkonu, zákona, bezdôvodného obohatenia alebo inej právnej skutočnosti, čo
potvrdzuje aj ust. § 489 Obč. zákonníka. Medzi stranami sporu bola uzatvorená mandátna zmluva zo
dňa 15.04.2010 v znení jej dodatkov, pričom táto jasne určovala práva a povinnosti žalovaného ako

mandatára a žalobcu ako mandanta. Ako vyplýva z čl. 3 bod 7 mandátnej zmluvy je to práve žalobca,
ktorý je povinný platiť všetky zákonné odvody v zmysle zákona o hazardných hrách, keďže práve on je
držiteľom licencie. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemal povinnosť platiť odvod, a to ani v zmysle
mandátnej zmluvy. Skutočnosť, že žalobca je objektívne nositeľom povinnosti odvádzať zákonný odvod
za prevádzku VLT, preukazujú listinné dôkazy, a to odpovede z miest, kde boli VLT v rozhodnom období

umiestnené. Z týchto je zrejmé, že hlásenia jednotlivým mestám v zmysle zákona o hazardných hrách
a to ust. § 73 ods. 3 predkladal práve žalobca, ktorý následne odviedol aj odvod. Z odpovedí miest je
zároveňzrejmé,žežalovanýnemalpostavenieprevádzkovateľaVLT,žiadnehlásenianepodalarovnako
žiadny odvod neodviedol. Medzi stranami sporu bola uzatvorená mandátna zmluva v zmysle § 566
a nasl. Obch. zákonníka. Ustanovenie § 566 je pritom kogentným ustanovením, od ktorého sa ani strany

sporu nemôžu odchýliť. V zmysle tohto ustanovenia mandatár vykonáva určitú činnosť pre mandanta
za odplatu. Je teda zrejmé, že nárok na odplatu je viazaný na výkon činnosti mandatára v zmysle
mandátnej zmluvy. Ako v rámci konania žalovaný objektívne preukázal, a to opatrením ÚVZ SR č.
OLP/2576/2020, tak nemohol objektívne v čase od 12.03. do 02.06.2020 činnosť v zmysle mandátnej
zmluvy pre mandanta vykonávať. Rovnako tak preukázal vyhláškou ÚVZ SR č. 45, že činnosť v zmysle

mandátnej zmluvy nemohol pre žalobcu objektívne vykonávať v čase od 17.12.2020 do 31.12.2020.
Napokon táto skutočnosť nebola medzi stranami ani sporná. Keďže v danom čase nemohol žalovaný
činnosť objektívne vykonávať, tak nemohol mať nárok na odmenu a v prípade, ak sa strany sporu dohodli
na zápornej odmene v podobe podielu na strate, tak sa nemohol v danom období podieľať na strate.
Ako potvrdil aj žalobca vo svojom podaní zo dňa 08.12.2023, tak skutočne žalovaný nebol povinný

platiť zákonné odvody, pričom ich alikvotná mesačná časť sa vzala do úvahy len pri výpočte odmeny.
Podstatný je obsah mandátnej zmluvy a jej dodatkov (čl. 1 v bode 2 mandátnej zmluvy, čl. 4 bod 1 prvá
veta mandátnej zmluvy, čl. 4 bod 2 prvá veta, čl. 4 bod 6 mandátnej zmluvy v znení dodatku č. 6, čl. 1
dodatku 26). Poukázal na dodatok 26, keďže žalobca sa bráni tým, že nikto nemohol predpokladať, čo
prinesiepandémiaCovid-19,avšaktentododatokpripravenýaformulovanýžalobcomboluzavretýpráve

po vypuknutí pandémie Covid-19, a teda určoval režim výpočtu odmeny, resp. podielu na strate poznajúc
aktuálny stav. Je teda zrejmé, že práve na odmenu žalovaného ako aj povinnosť podieľať sa na strate je
podmienená tým, že žalovaný skutočne VLT prevádzkuje. Pokiaľ žalovaný teda VLT neprevádzkuje, tak
mu nemôže vzniknúť právo na odmenu a povinnosť podieľať sa na strate. Opodstatnenosť tohto tvrdenia
je pritom daná taktiež konaním samotného žalobcu, keď tento ani neurobil vyúčtovania za mesiace

4/2020 a 5/2020, kedy sa VLT neprevádzkovali. Pokiaľ sa žalobca v súčasnosti snaží spochybniť
svoje predchádzajúce konanie, resp. ho vykladať inak, tak toto je samozrejme motivované jeho snahou
uspieť v tomto konaní. Vo vzťahu k samotnej výške nároku, ktorú žalovaný popiera, uviedol žalovaný
nasledovné: Žalobca nemá vo vzťahu k vyúčtovaniu za mesiac 11/2020 nárok na zaplatenie sumy vo
výške 3 012,31 eur, keď v rozpore so vzorcom na výpočet odmeny dohodnutej v dodatku č. 26 mandátnej

zmluvy, a to konkrétne v čl. 1 bod 3 si uplatnil alikvotnú mesačnú časť všetkých povinných platieb
v nesprávnej sume 589,30 eur za jedno VLT, i keď mal nárok len na sumu vo výške 458,33 eur za
jedno VLT, čo predstavuje alikvotnú mesačnú časť ročného zákonného odvodu vo výške 5 500 eur.
Žalobca si teda neoprávnene uplatnil sumu za jedno VLT vo výške 130,97 eur, čo pri celkovom počteVLT 46 v mesiaci 11/2020 predstavuje sumu 6 024,62 eur, z ktorej polovica pripadajúca na žalovaného
predstavuje sumu 3 012,31 eur. K výkladu pojmu alikvotná mesačná suma žalovaný súdu predložil aj
vyúčtovania za rok 2019, z ktorých je zrejmé, že zákonný odvod určený zákonom sa vždy rozpočítaval

tým spôsobom za jednotlivé mesiace, že jeho celková výška sa vydelila počtom 12 mesiacov. Žalovaný
poukázal na to, že aj z odpovedí miest je zrejmé, že tento vždy hlásil mestám konkrétny počet VLT
za jednotlivé mesiace. V mesiaci 12/2020 si žalobca voči žalovanému neoprávnene uplatnil sumu vo
výške 7 432,98 eur, keďže dôvodom je tá skutočnosť, že od 18.12.-31.12.2020 boli prevádzky zatvorené
na základe vyhlášky ÚVZ č. 45. Vychádzajúc z toho, že prevádzky boli otvorené len v čase od 01.12.

do 17.12.2020, tak alikvotná časť zákonného odvodu predstavuje sumu vo výške 266,13 eur za jedno
VLT. Pokiaľ si žalobca uplatnil zákonný odvod vo výške 589,30 eur za jedno VLT, tak neoprávnene
uplatnený rozdiel alikvotného odvodu predstavuje sumu 323,17 eur za jedno VLT. Pri prevádzkovaní 46
VLT sa jedná celkovo o sumu 14 865,95 eur, z ktorej polovica pripadajúca na žalovaného predstavuje
sumu vo výške 7 432,98 eur. Keďže predmetom tohto konania boli vyúčtovania za mesiace november
adecember,takvovzťahuktýmtožalovanýuvádzalenskutočnostipredstavujúprocesnúobranu.Pokiaľ

sa týka kompenzačnej námietky, tak táto mierila voči neoprávnene uhradeným odvodom bez právneho
titulu za mesiace 3-10/2020. Vo vzťahu k marcu má žalobca za to, že bez právneho titulu uhradená
suma žalobcovi zo strany žalovaného predstavuje sumu 8 573 eur, keď vychádza z toho, že prevádzky
boli otvorené len od 01.03. do 12.03., pričom na toto obdobie pripadajúca alikvotná časť zákonného
odvodu predstavuje sumu vo výške 177,42 eur za jedno VLT. Žalobca si však uplatnil sumu vo výške

458,50 eur za jedno VLT, a teda neoprávnene uplatnený rozdiel za jedno VLT predstavuje sumu vo
výške 281,06 eur. Pri celkovom počte 61 VLT sa jedná o celkovú sumu 17 146 eur, z ktorej polovica
pripadajúca na žalovaného predstavuje sumu vo výške 8 573 eur. Za mesiac 6/2020 má žalovaný za
to, že bez právneho dôvodu uhradená suma z jeho strany žalobcovi predstavuje 3 012,31 eur, keďže
výška zákonného odvodu mala predstavovať sumu vo výške 458,33 eur za jedno VLT, avšak žalobca

si neoprávnene uplatnil sumu vo výške 589,30 eur za jedno VLT, čo predstavuje neoprávnene zákonný
rozdiel 130,97 eur za jedno VLT. Pri celkovom počte 46 VLT sa jedná o celkový rozdiel 6 024,62 eur,
z ktorého polovica pripadajúca na žalovaného predstavuje sumu vo výške 3 012,31 eur. Za obdobie
7/2020 žalovaný bez právneho dôvodu žalobcovi zaplatil opätovne sumu vo výške 3 012,31 eur,
keďže aj v tomto prípade si žalobca uplatnil zákonný odvod za jedno VLT vo výške 589,30 eur, i keď

v zmysle dohodnutého vzorca si mal uplatniť sumu vo výške 458,33 eur za jedno VLT. Neoprávnene
uplatnený rozdiel teda predstavuje sumu vo výške 130,97 eur za jedno VLT, čo pri celkovom počte 46
VLT predstavuje sumu vo výške 6 024,62 eur, ktorej polovica pripadajúca na žalovaného predstavuje
sumu vo výške 3 012,31 eur. Rovnako tak za mesiac august žalovaný bez akéhokoľvek právneho titulu
zaplatil žalobcovi sumu vo výške 3 012,31 eur, pričom aj v tomto prípade si žalobca za jedno VLT

uplatňoval neoprávnene odvod vo výške 589,30 eur, i keď podľa vzorca výpočtu odmeny by mal nárok
na sumu vo výške 458,33 eur za jedno VLT, čo predstavuje neoprávnene uplatnenú sumu vo výške
130,97 eur za jedno VLT. Pri celkovom počte 46 VLT sa jedná celkovo o sumu vo výške 6 024,62 eur,
z ktorej na žalovaného pripadá polovica vo výške 3 012,31 eur. Vo vzťahu k mesiacu 9/2020 žalovaný
žalobcovi bez akéhokoľvek právneho titulu zaplatil sumu vo výške 3012,31 eur, keď žalobca si v rozpore

s dohodnutým vzorcom uplatnil voči žalovanému zákonný odvod za jedno VLT vo výške 589,30 eur,
i keď mal nárok len na sumu vo výške 458,33 eur za jedno VLT, čo predstavuje neoprávnene uplatnenú
sumu vo výške 130,97 eur za jedno VLT. Pri celkovom počte 46 VLT sa jedná teda o sumu 6 024,62
eur, z ktorej polovica pripadajúca na žalovaného predstavuje sumu vo výške 3 012,31 eur. Napokon za
mesiac 10/2020 žalovaný bez akéhokoľvek právneho titulu zaplatil žalobcovi sumu vo výške 3 077,80

eur, keď žalobca si v rozpore s podmienkami mandátnej zmluvy uplatnil voči žalovanému zákonný
odvod za jedno VLT vo výške 589,30 eur, i keď správne pri výpočte vzorca mal uvažovať s alikvotnou
sumou vo výške 458,33 eur, a teda neoprávnene uplatnený rozdiel vo vzorci predstavuje sumu vo výške
130,97 eur za jedno VLT. Pri celkovom počte 47 VLT sa jedná o celkovú sumu vo výške 6 155,59
eur, z ktorej na žalovaného pripadá suma vo výške 3 077,80 eur. Pokiaľ žalobca v rámci konania ku

žalovaným vznesenej kompenzačnej námietku vzniesol námietku premlčania, tak tento nárok v žiadnom
prípade premlčaný byť nemôže. Medzi účastníkmi konania totižto bola uzatvorená mandátna zmluva
ako medzi podnikateľskými subjektami a ich právne vzťahy sa teda spravujú obchodným zákonníkom.
V prípade bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikne v rámci obchodno-právnych vzťahov, sa v zmysle
ustálenej judikatúry uplatňuje 4 ročná premlčacia lehota. Vzhľadom na včas vznesenú kompenzačnú

námietku zo strany žalovaného teda v žiadnom prípade k premlčaniu dôjsť nemohlo. V tomto prípade sú
splnené všetky hmotnoprávne námietky na započítanie ním uplatneného nároku formou kompenzačnej
námietky voči nároku žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaný žiadal žalobuv časti zaplatenia sumy vo výške 34 155,78 eur zamietnuť a žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania
nepriznať.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením, resp. prečítaním nasledovných listinných dôkazov
predložených žalobcom a žalovaným a zistil nasledovný skutkový stav veci:

16. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalobca ako mandant a žalovaný ako mandatár Mandátnu zmluvu IVT č.
XX/XX, ktorej predmetom bol záväzok mandatára, že v rozsahu dojednanom v zmluve a za podmienok v

nej uvedených bude, bude pre mandanta vykonávať v čase od spustenia interaktívneho videoterminálu
do 31.12.2013 komplexné spracovanie ekonomických informácií súvisiacich s predmetom činnosti
mandanta, t. j. s prevádzkovaním videohier podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách na
adresách, ktoré budú uvedené v prílohe č. 1 k tejto zmluve. Zároveň sa zaviazal umiestniť IVT do
svojich prevádzok a kontrolu umiestnenia IVT za dohodnutých podmienok. Mandant sa zaviazal, že za
vykonanie dohodnutých činností zaplatí mandatárovi odplatu vo výške dohodnutej v zmluve.

17. Podľa čl. II. ods. 8 Zmluvy, Mandatár je povinný vykonávať samostatne čiastkové výbery tržieb z
IVT, a to aj mimo mesačnej uzávierky a bez prítomnosti mandanta (resp. ním poverenej osoby). Ak pri
čiastkovom výbere na všetkých IVT umiestnených v príslušnej prevádzke mandatára presiahne tržba
finančnú čiastku 2 000 eur, povinnosťou mandatára je celú takúto tržbu odviesť ihneď v prvý nasledujúci

pracovný deň na účet mandanta. Doplatok k tržbe je mandatár povinný odviesť v nasledujúci pracovný
deň po mesačnej uzávierke na účet mandanta.

18. Podľa čl. II. ods. 10 Zmluvy, Celá tržba z IVT je vlastníctvom mandanta a má charakter zverených
prostriedkov. Mandatár berie na vedomie, že použitie tejto tržby na iný účel než je dané touto zmluvou

alebo neodvedenie tržby mandantovi ani v náhradnom termíne stanovenom mandantom, napĺňa
skutkovú podstatu trestného činu sprenevery a mandant je oprávnený oznámiť túto skutočnosť orgánom
činným v trestnom konaní.

19. Podľa čl. III. ods. 7 Zmluvy, Mandant je povinný uhradiť všetky poplatky súvisiace s prevádzkovaním

IVT podľa zákona o hazardných hrách.

20. Podľa čl. V. ods. 4 Zmluvy, Mandatár je plne zodpovedný za všetky finančné prostriedky, ktoré sa
IVT alebo mimo IVT nachádzajú, ako aj za hotovosť, ktorú má obsluha na vyplácanie hier, pokiaľ sú
tieto finančné prostriedky vlastníctvom mandanta, a to až do momentu odvodu finančných prostriedkov

na účet mandanta.

21. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca ako mandant a žalovaný ako mandatár Dodatok č. X k
Mandátnej zmluve IVT č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 11), ktorým sa zmenili znenia niektorých
ustanovení. Podľa čl. I. bod 1 Dodatku, mandatár sa zaväzuje, že v rozsahu dohodnutom v tejto zmluve

a za podmienok v nej uvedených bude pre mandanta vykonávať v mene mandanta a na jeho účet
činnosť spočívajúcu v zabezpečení prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom videohier (ďalej
len „VLT“, ktorý je totožný s pojmom „IVT“) mandanta v prevádzkach uvedených v prílohe č. 1 tejto
zmluvy. Zabezpečením prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom VLT sa rozumie príjem stávok,
výplata hier a ďalšie služby priamo s nimi spojené, poskytované mandatárom podľa zákona č. 171/2005

Z. z. o hazardných hrách. Podľa čl. II. bod 8. Dodatku, mandatár je povinný vykonávať samostatne
čiastkové výbery tržieb z VLT, a to aj bez prítomnosti mandanta (resp. ním poverenej osoby) a najneskôr
v deň nasledujúci po dni, v ktorom mandant mandatára vyzve na odvod tržby, odviesť čiastkový výber
tržby na účet mandanta. Podľa čl. IV. bod 1 druhá veta Zmluvy, výťažkom je tržba po odpočítaní odvodov
v zmysle platného zákona o hazardných hrách.

22. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca ako mandant a žalovaný ako mandatár Dodatok č. XX k
Mandátnej zmluve IVT č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 77), ktorým sa zmenili znenia niektorých
ustanovení.

23. Emailom zo dňa 07.04.2020 žalovaný uplatnil voči žalobcovi námietku k vyúčtovaniu za obdobie
03/2020 a to z dôvodu odvodu štátu, ktorý im bol vyúčtovaný za plný mesiac. Uviedol, že nie je možné
účtovať ich partnerom plný odvod, pretože boli nútení zavrieť prevádzky k 12.03.2020 a po komunikáciis týmito partnermi sú schopní uhradiť alikvotnú čiastku odvodu a to do 12.03.2020, t. j. v sume 177,50
eur/ks VLT.

24. Z vyúčtovania zmluvy za obdobie od 01.01.2020 do 31.01.2020 od žalobcu dodávateľovi -
žalovanému, je zrejmé, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému za toto obdobie je vo výške 56 007 eur
(odvody za 62 zariadení tvorili sumu 26 593,04 eur). Z vyúčtovania zmluvy za obdobie od 01.02.2020 do
29.02.2020 od žalobcu dodávateľovi - žalovanému, je zrejmé, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému
za toto obdobie je vo výške 51 582,80 eur (odvody za 61 zariadení tvorili sumu 27 968,50 eur). Z

vyúčtovania zmluvy za obdobie od 01.03.2020 do 31.03.2020 od žalobcu dodávateľovi - žalovanému, je
zrejmé,žepohľadávkažalobcuvočižalovanémuzatotoobdobiejevovýške17537,84eur(odvodyza61
zariadení tvorili sumu 27 968,50 eur). Z vyúčtovania zmluvy za obdobie od 01.05.2020 do 31.05.2020 od
žalobcu dodávateľovi - žalovanému, je zrejmé, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému za toto obdobie
je vo výške 5 501,37 eur (odvody za 46 zariadení tvorili sumu 27 107,80 eur). Z vyúčtovania zmluvy za
obdobie od 01.06.2020 do 30.06.2020 od žalobcu dodávateľovi - žalovanému, je zrejmé, že pohľadávka

žalobcu voči žalovanému za toto obdobie je vo výške 31 203,81 eur (odvody - príspevok pre Úrad za
46 zariadení tvorili sumu 38,51 eur). Z vyúčtovania zmluvy za obdobie od 01.07.2020 do 31.07.2020 od
žalobcu dodávateľovi - žalovanému, je zrejmé, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému za toto obdobie
je vo výške 58 147,32 eur (odvody za 46 zariadení tvorili sumu 27 107,80 eur). Z vyúčtovania zmluvy za
obdobie od 01.08.2020 do 31.08.2020 od žalobcu dodávateľovi - žalovanému, je zrejmé, že pohľadávka

žalobcu voči žalovanému za toto obdobie je vo výške 42 752,696 eur (odvody za 46 zariadení
tvorili sumu 27 107,80 eur). Z vyúčtovania zmluvy za obdobie od 01.09.2020 do 30.09.2020 od žalobcu
dodávateľovi - žalovanému, je zrejmé, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému za toto obdobie je vo
výške 40 455,63 eur (odvody za 46 zariadení tvorili sumu 27 107,80 eur). Z vyúčtovania zmluvy za
obdobie od 01.10.2020 do 31.10.2020 od žalobcu dodávateľovi - žalovanému, je zrejmé, že pohľadávka

žalobcu voči žalovanému za toto obdobie je vo výške 34 827,89 eur (odvody za 47 zariadení tvorili
sumu 27 088,79 eur). Z vyúčtovania zmluvy za obdobie od 01.11.2020 do 30.11.2020 od žalobcu
dodávateľovi - žalovanému, je zrejmé, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému za toto obdobie je vo
výške 35 842,76 eur (odvody za 46 zariadení tvorili sumu 27 107,80 eur). Z vyúčtovania zmluvy za
obdobie od 01.12.2020 do 31.12.2020 od žalobcu dodávateľovi - žalovanému, je zrejmé, že pohľadávka

žalobcu voči žalovanému za toto obdobie je vo výške 17 845,18 eur (odvody za 46 zariadení tvorili
sumu 27 107,80 eur). Vo všetkých vyúčtovaniach je zároveň uvedené, že pokiaľ sa do 10 dní neuplatnia
námietky, je toto vyúčtovanie považované za uznané.

25. E-mailom zo dňa 18.12.2020 žalobca informoval žalovaného o tom, že dňa 18.12.2020 v jeho

účtovníctve urobil započítanie pohľadávok a záväzkov v súlade s § 358 a 364 ObZ a to zápočet č. L.
a to na doklad I. v pôvodnej čiastke 46 187,60 eur započítaná čiastka 4 998,24 eur z faktúry č. J.
a zostatok bol vo výške 35 842,76 eur.

26. Žalovaný ako dodávateľ vystavil žalobcovi dňa 05.01.2021 dobropis J. za odmeny za výkon služieb

IVT na sumu 7 648,16 eur.

27. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. A. zo dňa 30.06.2021 postúpila spoločnosť A. B.,
A. ako postupca na spoločnosť A. B., C. ako postupníka, pohľadávku voči žalovanému vo výške 2 520
eur a to z titulu neuhradených faktúr č. XXXXXXXXX (čl. 26) vo výške 10 eur splatnej dňa 15.02.2019,

faktúry č. XXXXXXXXX (čl. 26 p.v.) vo výške 10 eur splatnej dňa 31.03.2021 a faktúry č. XXXXXXXXX
(čl. 27) vo výške 2 500 eur splatnej dňa 31.03.2021. Dlžník je povinný uhradiť pohľadávku na základe
Mandátnej zmluvy č. H. XX/XXXX (čl. 22) a č. H. XX/XXXX (čl. 24).

28. Z Uznania záväzku - Dohody o splátkach dlžnej sumy medzi žalobcom ako mandantom (veriteľom)

a žalovaným ako mandatárom (dlžníkom) je zrejmé, že medzi stranami sporu bola snaha o mimosúdnu
dohodu, v ktorej žalovaný ako dlžník uznal svoj dlho voči veriteľovi a zároveň sa zaviazal uhradiť svoj dlh
do 20.05.2021 za podmienok stanovených v tejto dohode. Predmetná dohoda nie je podpísaná stranami
sporu.

29. Emailom zo dňa 22.09.2021 zaslal žalovaný žalobcovi upravené uznanie záväzku od právneho
zástupcu za účelom jeho kontroly. Následne prebehla medzi stranami sporu emailová komunikácia dňa
20.10.2021 ohľadom uzatvorenia mimosúdnej dohody, v ktorej žalobca žiadal mesačné splátky vo výške
4 000 eur.30. Z výpisu z účtu žalovaného a z potvrdení z účtu žalobcu je zrejmé, že žalovaný uhradil žalobcovi
dňa 16.09.2021 sumu 2 000 eur a dňa 22.10.2021 sumu 2 000 eur.

31. Z Oznámenia M. D. F. zo dňa 10.10.2023 vyplýva, že M. D. F. v roku 2020 a ani po iné roky nemalo
prijaté všeobecne záväzné nariadenie vydané v zmysle zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách.

32. Z Oznámenia M. K. A. zo dňa 10.10.2023 vyplýva, že M. D. F. v roku 2020 nemalo prijaté všeobecne

záväzné nariadenie vydané v zmysle zákona o hazardných hrách, ktorým by sa zvyšovala suma
zákonného odvodu v zmysle § 71 ods. 1 písm. p) na sumu prevyšujúcu sumu vo výške 800 eur.

33. Z Oznámenia M. D. zo dňa 10.10.2023 vyplýva, že M. D. nemá a ani nikdy nemalo prijaté všeobecne
záväzné nariadenie vydané v zmysle zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách.

34. Z Oznámenia B. B. zo dňa 16.10.2023 vyplýva, že toto mesto v roku 2020 nemalo prijaté všeobecne
záväzné nariadenie vydané v zmysle zákona o hazardných hrách.

35. Z Oznámenia M. E. zo dňa 18.10.2023 vyplýva, že M. E. v roku 2020 nemalo prijaté všeobecne
záväzné nariadenie vydané v zmysle zákona o hazardných hrách, ktorým by sa zvyšovala suma

zákonného odvodu v zmysle § 71 ods. 1 písm. p) na sumu prevyšujúcu sumu vo výške 800 eur.

36. Z Oznámenia Mesta K. zo dňa 20.10.2023 vyplýva, že M. K. v roku 2020 nemalo prijaté všeobecne
záväzné nariadenie vydané v zmysle zákona o hazardných hrách, ktorým by sa zvyšovala suma
zákonného odvodu v zmysle § 71 ods. 1 písm. p) na sumu prevyšujúcu sumu vo výške 800 eur.

37. Z Oznámenia M. B. B. zo dňa 23.11.2023 vyplýva, že žalobca v období od 01.01.2020 do
31.12.2020 odviedol mestu odvody vo výške: k 30.04.2020 v sume 3 993 eur /počet terminálov 15/
a k 31.12.2020 v sume 8 085 eur /počet terminálov 16/.

38. Z Oznámenia M. D. F. zo dňa 27.11.2023 vyplýva, že žalobca na základe vyúčtovania paušálneho
odvodu z prevádzkovania hazardnej hry na termináloch videohier do rozpočtu obce za obdobie od
01.01.2020 do 31.12.2020 odviedol mestu odvody vo výške: k 30.04.2020 v sume 1 597,20 eur /počet
terminálov 8/ a k 31.12.2020 v sume 3 234 eur /počet terminálov 6/.

39. Z Oznámenia Mesta K. zo dňa 27.11.2023 vyplýva, že žalobca na základe vyúčtovania paušálneho
odvodu z prevádzkovania hazardnej hry na termináloch videohier do rozpočtu obce za obdobie od
01.01.2020 do 31.12.2020 odviedol mestu odvody vo výške: stávkové terminály v sume 214,83 eur,
terminály- videohry v sume 41 021,20 eur, ruleta v sume 1 002,84 eur, správny poplatok v sume 250 eur.

40. Z Oznámenia M. D. zo dňa 08.11.2023 vyplýva, že žalobca uhradil mestu z prevádzkovania
hazardnej hry na termináloch videohier do rozpočtu obce za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020
odvody vo výške 16 777,20 eur, a to k 30.04.2020 v sume 8 153,20 eur a k 31.12.2020 v sume 8 624 eur.

41. Z Oznámenia M. K. A. zo dňa 29.11.2023 vyplýva, že žalobca uhradil mestu z prevádzkovania

hazardnej hry na termináloch videohier do rozpočtu obce za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020
odvody vo výške 13 754,40 eur.

42. Z Oznámenia M. E. zo dňa 24.11.2023 vyplýva, že žalobca uhradil mestu z prevádzkovania
hazardnej hry na termináloch videohier do rozpočtu obce za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020

odvody za 1. polrok vo výške 3 194,40 eur a za 2. polrok v sume 6 469 eur.

43. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.10.2023 vyplýva, že podstata sporu je v tom, že žalovaný si neplní
svoje povinnosti v zmysle mandátnej zmluvy neodvádzal tržby z videohier /VLT/, čím vznikol dlh na
tržbách. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca nemá nárok na úhradu resp. na odpočítanie sumy

zaplatených poplatkov za prevádzkovanie VLT v mesiacoch, keď ich žalovaný nemohol prevádzkovať,
tieto poplatky žalobca musel zaplatiť. Pokiaľ by ich žalobca nezaplatil, tak by žalovaný nemal čo
prevádzkovať, a teda je aj v záujme žalovaného, aby boli tieto poplatky zaplatené. Pri uzatváraní
mandátnej zmluvy nemohli zmluvné strany počítať s opatrenia v súvislosti i s pandémiou COVID 19.Žalovaný namieta skutočnosť, že žalobca z vlastnej vôle rešpektoval tuto situáciu a v čase, keď boli
prevádzky herní zatvorené, nevyžadoval, aby mu žalovaný uhrádzal podiel na strate, čo v danom
prípade predstavovali zaplatené licenčné poplatky. Až potom, keď boli opäť herne otvorené, tieto

poplatky rozpočítal do zostávajúcich mesiacov v roku. Mandátne zmluvy sú uzatvárané na princípe
ročného zúčtovania a nie na princípe mesačného zúčtovania, ako sa snaží presvedčiť žalovaný súd
s tým, že ročné náklady sú len rozrátané na jednotlivé mesiace. Preto mal žalobca za to, že žaloba je
v celom rozsahu dôvodná. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že je predpoklad kompenzácie zo strany
štátu vo forme zníženia licenčných poplatkov za mesiace, kedy boli herne pre pandémiu zatvorené,

je nereálne. Na preukázanie svojho tvrdenia poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 6S/350/2021 zo dňa 07.07.2022.

44. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.12.2023 vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili strany sporu
mandátnu zmluvu IVT č. XX/XX , z ktorej vyplýva, že prevádzkovateľom hazardných hier je žalobca,
a nie žalovaný. Žalobca má jasne a zrozumiteľne nastavené vzorce na výpočet mandátnej odmeny.

Žalobca je síce povinný uhrádzať odvody, ale žalovaný podpisom mandátnej zmluvy súhlasil
s výpočtom mandátnej odmeny, ktorej súčasťou je aj odpočet alikvotnej mesačnej časti odvodov
v zmysle zákona o hazardných hrách.

45.Zlistužalobcuzodňa19.01.2024adresovanéhožalovanémuvyplýva,žedňaXX.XX.XXXXuzatvorili

strany sporu mandátnu zmluvu IVT č. XX/XX , z ktorej vyplýva, že prevádzkovateľom hazardných hier
je žalobca, a nie žalovaný. Žalobca má jasne a zrozumiteľne nastavené vzorce na výpočet mandátnej
odmeny. Žalobca je síce povinný uhrádzať odvody, ale žalovaný podpisom mandátnej zmluvy súhlasil
s výpočtom mandátnej odmeny, ktorej súčasťou je aj odpočet alikvotnej mesačnej časti odvodov
v zmysle zákona o hazardných hrách. Na základe toho žalobca trval na tom, že jeho nárok uplatnený

v súdnom konaní je dôvodný.

46. Zo Sťažnosti zo dňa 02.11.2021, ktorú podala Asociácia zábavy a hier Európskej komisií vo vzťahu k
protiprávnej štátnej pomoci, je zrejmé, že Asociácia zábavy a hier, ktorej členom je aj žalobca, napadla
nesúlad ustanovenia § 71 ods. písm. p) Zákona s čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a

iniciovala konanie o preskúmanie neoprávnenej pomoci v zmysle čl. 12 Nariadenia rady (EÚ) 2015/1589
zo dňa 13.07.2015.

47. Z Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia č. OLP/2576/2020 zo
dňa 12.03.2020 vyplýva, že sa od 13.03.2020 do odvolania zakazuje prevádzka zariadení zábavného

charakteru, ktorými sú napríklad kasína a iné prevádzky voľnočasového charakteru.

48. Z Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/350/2021 zo dňa 07.07.2022 vo veci žalobcu
proti žalovanému Úradu pre reguláciu hazardných hier vyplýva, že súd žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti Oznámenia žalovaného č. URHH/0015444/2021-160, 053574/2021

zo dňa 26.10.202, ktorým žalobcu vyzval na zaplatenie všetkých záväzkov voči štátnemu rozpočtu,
nakoľko uplynie odložená lehota ich splatnosti odmietol.

49. Žalobca svojím podaním zo dňa 04.10.2023 zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 5 500,32
eur, nakoľko žalovaný dňa 28.11.2022 uhradil sumu 2 700 eur a dňa 04.10.2023 uhradil sumu 2 800,32

eur. Dlh žalovaného predstavuje sumu 38 155,78 eur.

50. Podľa § 387 ods. 2 č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), premlčaniu podliehajú
všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

51. Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

52. Podľa § 566 ods. 1 ObZ, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet
zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo
uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

53. Podľa § 567 ods. 2 ObZ, činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa
pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár jepovinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať
vplyv na zmenu pokynov mandanta.

54. Podľa § 569 ObZ, mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré
za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.

55. Podľa § 571 ods. 1 a 2 ObZ, (1) Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný
zaplatiťmandatároviodplatu,ktorájeobvyklávčaseuzavretiazmluvyzačinnosťobdobnúčinnosti,ktorú

mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. (2)Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi
nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla
očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú
mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

56. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách (ďalej len „zákon o hazardných

hrách“), na účely tohto zákona sa rozumie prevádzkovateľom hazardnej hry právnická osoba, ktorej
udelil úrad individuálnu licenciu, alebo právnická osoba, ktorá splnila podmienky všeobecnej licencie
vydanej úradom a podala oznámenie podľa § 38.

57. Podľa § 70 ods. 2 zákona o hazardných hrách, vyúčtovanie odvodov podáva prevádzkovateľ

hazardnej hry elektronickými prostriedkami v lehotách ustanovených týmto zákonom. Vyúčtovanie
odvodov je podkladom na určenie povinnosti platby odvodov a úrokov z omeškania a na zostavenie
výkazu nedoplatkov. Vzor vyúčtovania odvodu do štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií. Ak úrad zistí pri výkone dozoru,
že vyúčtovanie odvodov nebolo predložené v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo obsahuje

nesprávne údaje, do desiatich dní vyzve prevádzkovateľa hazardnej hry na predloženie vyúčtovania
alebo opravného vyúčtovania v určenej lehote.

58. Podľa § 71 ods. 1 písm. p) zákona o hazardných hrách, prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný
odvádzať odvod, ktorého výška je pri hazardných hrách na termináloch videohier v herni a v kasíne

4 700 eur za kalendárny rok a za každý terminál videohier do štátneho rozpočtu a najmenej 800
eur za kalendárny rok a za každý terminál videohier do rozpočtu obce; odvod je prevádzkovateľ
hazardnej hry povinný uhrádzať bez ohľadu na skutočnosť, či bol terminál videohier prevádzkovaný
počas kalendárneho roka.

59. Podľa § 73 ods. 3 zákona o hazardných hrách, odvod z prevádzkovania hazardnej hry na termináloch
videohier podľa § 71 ods. 1 písm. p) uhrádza prevádzkovateľ hazardnej hry za každý deň umiestnenia
terminálu videohier na území príslušnej obce vo výške 2,20 eura na základe hlásenia o počte terminálov
videohierapočtední,počasktorýchboliterminályvideohierpovolenénaúzemípríslušnejobce;hlásenie
predkladá prevádzkovateľ hazardnej hry obci, na území ktorej boli povolené terminály videohier v

priebehu kalendárneho roka, k 30. aprílu a k 31. decembru a v týchto termínoch predkladá tejto obci
vyúčtovanie a uhrádza tejto obci odvod. Ak prevádzkovateľ hazardnej hry na termináloch videohier v
priebehu kalendárneho roka premiestni terminál videohier na územie inej obce, odvod za počet dní, keď
terminál videohier je premiestňovaný a nie je prevádzkovaný, uhradí tej obci, z územia ktorej terminál
videohier premiestnil; odvod obci, na územie ktorej terminál videohier premiestnil, sa začne uhrádzať

až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zmene individuálnej licencie, ktorým bolo toto premiestnenie
povolené. Ak prevádzkovateľ hazardnej hry na termináloch videohier začne prevádzkovať terminál
videohier prvýkrát v priebehu kalendárneho roka, odvod za počet dní od začiatku roka uhradí tej obci,
na území ktorej terminál videohier prvýkrát umiestnil v priebehu kalendárneho roka.

60. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

61. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

64.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal po rozhodnutí odvolacieho súdu kvôli úhradám žalovaného počas

konaniažalobuvčastiozaplateniesumy5500,32eurspríslušnýmúrokomzomeškaniaspäťažalovaný
s týmito späťvzatím na pojednávaní súhlasil, súd konanie podľa § 145 ods. 2 CSP v tejto časti zastavil.

66. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa XX.XX.XXXX žalobca ako mandant a žalovaný ako
mandatár uzatvorili Mandátnu zmluvu IVT č. XX/XX, ktorej predmetom bol záväzok mandatára, že v
rozsahu dojednanom v zmluve a za podmienok v nej uvedených bude pre mandanta vykonávať v

čase od spustenia interaktívneho videoterminálu do 31.12.2013 komplexné spracovanie ekonomických
informácií súvisiacich s predmetom činnosti mandanta, t. j. s prevádzkovaním videohier podľa zákona
č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách na adresách, ktoré budú uvedené v prílohe č. 1 k tejto zmluve.
Zároveň sa zaviazal umiestniť IVT do svojich prevádzok a kontrolu umiestnenia IVT za dohodnutých
podmienok. Mandant sa zaviazal, že za vykonanie dohodnutých činností zaplatí mandatárovi odplatu

vo výške dohodnutej v zmluve. V čl. III bod 7. Zmluvy sa strany sporu dohodli, že mandant je povinný
uhradiť všetky poplatky súvisiace s prevádzkovaním IVT podľa zákona o hazardných hrách.

67. Následne strany sporu uzatvárali k predmetnej zmluve Dodatky, ktorými menili obsah tejto zmluvy. V
zmysle Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX sa zmenil predmet zmluvy tak, že mandatár sa zaväzuje, že

v rozsahu dohodnutom v tejto zmluve a za podmienok v nej uvedených bude pre mandanta vykonávať
v mene mandanta a na jeho účet činnosť spočívajúcu v zabezpečení prevádzkovania hazardných hier
prostredníctvom videohier (ďalej len „VLT“, ktorý je totožný s pojmom „IVT“) mandanta v prevádzkach
uvedených v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Zabezpečením prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom
VLT sa rozumie príjem stávok, výplata hier a ďalšie služby priamo s nimi spojené, poskytované

mandatárom podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách. V zmysle Dodatku č. XX si v čl. IV
bod 1. Zmluvy zmluvné strany dohodli výpočet odmeny mandatára tak, že táto sa vypočíta podľa vzorca
zo sumy výťažku dosiahnutého mandatárom prevádzkovaním VLT v kalendárnom mesiaci. Súčasťou
tohto vzorca je aj premenná O - alikvotná časť odvodu v zmysle platného zákona o hazardných hrách.
Výťažkom je tržba po odpočítaní odvodov v zmysle platného zákona o hazardných hrách.

68. Námietky žalovaného týkajúce sa neoprávnene uhradených odvodov bez právneho titulu, kedy v
rozpore so vzorcom na výpočet odmeny dohodnutej v dodatku č. XX mandátnej zmluvy, a to konkrétne
v čl. 1 bod 3 si podľa žalovaného žalobca uplatnil alikvotnú mesačnú časť všetkých povinných platieb v
nesprávnej sume za mesiace 3-10/2020 spolu vo výške 23 700,04 eur (za prevádzku 61 VLT v 03/2020

suma 8 573 eur, za prevádzku 46 VLT v 06/2020 suma 3 012,31 eur, v 07/2020 suma 3 012,31 eur,
v 08/2020 suma 3 012,31 eur, v 09/2020 suma 3012,31 eur a za prevádzku 47 VLT v 10/2020 suma
3 077,80 eur) súd posúdil ako kompenzačnú námietku z titulu bezdôvodného obohatenia na strane
žalobcu. Námietky žalovaného týkajúce sa nesprávnych odvodov v mesiacoch 11/2020 a 12/2020, t.
j. že žalobca nemá vo vzťahu k vyúčtovaniu za mesiac 11/2020 nárok na zaplatenie sumy vo výške 3

012,31 eur a vo vzťahu k vyúčtovaniu za mesiac 12/2020 nárok na zaplatenie sumy vo výške 7 432,98
eur, keď v rozpore so vzorcom na výpočet odmeny dohodnutej v dodatku č. 26 mandátnej zmluvy, a
to konkrétne v čl. 1 bod 3 si uplatnil alikvotnú mesačnú časť všetkých povinných platieb v nesprávnej
sume, súd posúdil ako procesnú obranu žalovaného.

69. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalobcom voči kompenzačnej námietke žalovaného za
obdobie 03-08/2020 súd uvádza, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená mandátna zmluva ako
medzi podnikateľskými subjektmi a ich právne vzťahy sa spravujú Obchodným zákonníkom. V prípade
bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikne v rámci obchodno-právnych vzťahov, sa v zmysle § 387 ods.
2 Obchodného zákonníka ako aj ustálenej judikatúry uplatňuje 4 ročná premlčacia lehota. V prípade

dôvodnosti vznesenej kompenzačnej námietky (ku ktorej sa súd vyjadrí nižšie) súd dospel k záveru, že
k premlčaniu dôjsť nemohlo, nakoľko premlčacia doba by uplynula až v období 03-08/2024 (podľa toho,
ktorého vyúčtovania).70. Súd sa nestotožnil s argumentmi žalovaného, že žalobca si vo vyúčtovaniach v rozpore so vzorcom
na výpočet odmeny dohodnutej v dodatku č. XX mandátnej zmluvy (konkrétne v čl. 1 bod 3) uplatnil
alikvotnú mesačnú časť všetkých povinných platieb v nesprávnej sume a tieto námietky považoval za

nedôvodné. V zmysle čl. III bod 7. Zmluvy bol mandant, t. j. žalobca, povinný uhradiť všetky poplatky
súvisiace s prevádzkovaním IVT podľa zákona o hazardných hrách. Za takýto poplatok je tak potrebné
považovaťajodvodvzmysle§71ods.1písm.p)zákonaohazardnýchhrách.Vzmysletohtozákonného
ustanoveniajeprevádzkovateľhazardnejhrypovinnýtentopoplatokuhrádzaťbezohľadunaskutočnosť,
či bol terminál videohier prevádzkovaný počas kalendárneho roka, t. j. bez ohľadu na to, či je terminál

videohier v prevádzke alebo nie. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca bol počas pandémie
COVID-19 oslobodený od platenia tohto zákonom stanoveného poplatku, a preto bolo jeho povinnosťou
ho uhrádzať. Sporové strany si v zmysle Dodatku č. 26 dohodli v čl. IV bod 1. výpočet odmeny mandatára
tak, že táto sa vypočíta podľa vzorca zo sumy výťažku dosiahnutého mandatárom prevádzkovaním
VLT v kalendárnom mesiaci a výťažkom je tržba po odpočítaní odvodov v zmysle platného zákona
o hazardných hrách. Žalobca - mandant musel aj počas pandémie COVID-19 (kedy neboli terminály

videohier v prevádzke z dôvodu opatrení prijatých štátom) odvádzať odvody v plnej výške v zmysle
ustanovenia § 71 ods. 1 písm. p) platného zákona o hazardných hrách, a preto správne postupoval pri
výpočtoch odmeny mandatára, keď si uplatnil v jednotlivých vyúčtovaniach alikvotnú časť odvodov za
VLT (alikvotne rozdelenú medzi mesiace, v ktorých sa VLT prevádzkovali, preto v niektorých mesiacoch
bola výška uplatňovaných odvodov vyššia v sume 589,30 eur), ktoré bol v zmysle zákona povinný

zaplatiť. Skutočnosť, že v určitom časovom období nebolo zo strany žalovaného objektívne možné
prevádzkovať VLT, tak nemá vplyv na výpočet odmeny žalovaného počítanej podľa dohodnutého vzorca
v zmluve a jej dodatku č. 26 čl. IV bod 1.

71. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný bol povinný žalobcovi odviesť

finančné prostriedky z VLT za obdobie 11/2020 a 12/2020 tak, ako si ich žalobca uplatnil a to po
zohľadnení čiastočných späťvzatí. Žalobcovi taktiež prináležia uplatňované nároky z dobropisu J.
splatného dňa 15.01.2021 vo výške 7 648,16 eur a z postúpenej pohľadávky na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávky č. A. zo dňa 30.06.2021 - faktúr č. XXXXXXXXX vo výške 10 eur splatnej dňa
15.02.2019, č. XXXXXXXXX vo výške 10 eur splatnej dňa 31.03.2021 a faktúry č. XXXXXXXXX vo výške

2 500 eur splatnej dňa 31.03.2021, nakoľko samotný žalovaný tento nárok žalobcu vo svojich písomných
vyjadreniach uznal a tento nárok medzi stranami sporu nebol sporný, a preto súd zaviazal žalovaného
na ich úhradu. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 38 155,78 eur.

72. Žalovaný sa tým, že neuhradil vzniknuté záväzky riadne a včas, dostal dňom nasledujúcich po ich

splatnosti do omeškania. Súd teda v súlade s ustanovením § 3?69 ods. 2 a § 369a Obchodného
zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. priznal žalobcovi i úrok z omeškania
v zákonnej výške, t. j. vo výške 8 % ročne, odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti toho ktorého
obdobia a tej ktorej faktúry a dobropisu a zároveň zohľadnil aj jednotlivé platby žalobcu počas konania.

73. Žalobcovi taktiež prináležia uplatňované nároky z dobropisu J. splatného dňa 15.01.2021 vo výške
7 648,16 eur a z postúpenej pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. A. zo dňa
30.06.2021 - faktúr č. XXXXXXXXX vo výške 10 eur splatnej dňa 15.02.2019, č. XXXXXXXXX vo výške
10 eur splatnej dňa 31.03.2021 a faktúry č. XXXXXXXXX vo výške 2 500 eur splatnej dňa 31.03.2021,
nakoľko samotný žalovaný tento nárok žalobcu vo svojich písomných vyjadreniach uznal a tento nárok

medzi stranami sporu nebol sporný, a preto súd zaviazal žalovaného na ich úhradu.

74. Čo sa týka priznania paušálnej náhrady vo výške 40 eur súd uvádza, že z článku 6 smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných
transakciách vyplýva, že veriteľ má právo na sumu 40 eur za každú jednu „obchodnú transakciu“, v rámci

ktorej splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti. Z článku 2.1 predmetnej smernice tiež vyplýva, že
obchodná transakcia je transakcia, ktorá vedie k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb. Vzhľadom
na vyššie uvedené súd túto sumu žalobcovi priznal.

75. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný zo strany žalovaného - vyžiadanie si písomnej informácie z

Európskej komisie, v akom stave je konanie o preskúmanie neoprávnenej štátnej pomoci v zmysle
sťažnosti podanej dňa 02.11.2021, nakoľko súd považoval dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise
za dostatočné pre rozhodnutie vo veci samej a preto sa jeho vykonanie javilo ako nadbytočné a
nehospodárne.76. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Keďže žalobca mal v spore plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %, o ktorej výške súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré
uznesenie vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného
súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).