Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 15, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5322010060
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomáš
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5322010060.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Tomáša a sudcov JUDr.
Vladimíra Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. januára
2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a) Tr. zák. odvolanie obžalovaného A. B. C. proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn.
CA-2T/16/2022 zo dňa 26.9.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. C. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. CA-2T/16/2022 zo dňa 26.9.2023 bol obžalovaný A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. XX, XX-XXX D., F., uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 26.7.2019 okolo 13:45 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Alfa Romeo, evidenčné číslo:
E. XXXXX, po ceste II/520 v obci G. H., okres I., v smere do obce J. K., kde pri prejazde priameho úseku
cesty D/520 v kilometri 22,6 s maximálnou povolenou rýchlosťou 90 km/h, v snahe predísť pred sebou
pomalšie idúce vozidlá, začal úkon predchádzania, pričom nevenoval dostatočnú pozornosť situácii v
cestnej premávke, následkom čoho prehliadol, že už je predchádzaný motocyklom značky Kawasaki
R-6, evidenčné číslo: G., ktorý riadil vodič L. F., pričom pri prechádzaní z jedného jazdného kruhu do

druhého nedal prednosť v jazde vodičovi L. F., ktorý v snahe vyhnúť sa zrážke s vozidlom začal prudko
brzdiť, čo však nepostačovalo, došlo ku kolízii prednej časti motocykla so zadnou ľavou časťou vozidla,
v dôsledku čoho stratil motocyklista L. F. smerovú stabilitu, spadol i s motocyklom na vozovku, odkiaľ
sa zotrvačnosťou šúchal k ľavému okraju cesty, v dôsledku čoho utrpel zranenia: trimalleolárnu luxačnú
zlomeninu ľavého členka, t. j. komplex poranení, ktorý zahŕňa zlomeninu dolného konca ihlice v oblasti
vonkajšieho členka s posunom, zlomeninu dolného konca píšťaly

v oblasti jej zadnej hrany a kompletné roztrhnutie deltového väzu na vnútornej strane ľavého členka – to
všetko spolu s vykĺbením celého horného členkového kĺbu, tržnú ranu v oblasti pravého lakťa, tržnú ranu
a odreniny v oblasti ľavého kolena, odreniny na predlaktí vľavo, odreniny v oblasti dlane vľavo, odreniny
v oblasti hlavičiek záprstných kostí pravej ruky s poruchou zdravia minimálne 3 mesiace.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovaný A. B. C. podľa § 157 ods. 2 Tr. zák.

s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo
výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa §
61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
1 (jeden) rok. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému – L. F.,
nar. X.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, okr. G., škodu vo výške 4.154,- Eur.Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom obhajcu odvolanie obžalovaný A. B. C., a to proti všetkým
výrokom rozsudku. Podané odvolanie obžalovaný zdôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným
podaním zo dňa 24.4.2024, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 25.4.2024, a to nasledovne:

Odvolanie podal z dôvodu, že prvostupňový súd nerozhodol v súlade so skutkovým ako aj právnym
stavom v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok nesprávny. Rozsudok obsahuje rozpor výrokovej časti
s odôvodnením, pričom prvostupňový súd nesprávne až svojvoľne vyhodnotil vykonané dôkazy a
nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Taktiež zistený skutkový stav,
tak ako bol zistený prvostupňovým stavom nebol ustálený jednoznačne a bez dôvodných pochybností.

Vo vzťahu k jednotlivým dôkazom odsudzujúci rozsudok nie je jednoznačne založený iba na dôkazoch,
ktoré boli zadovážené a vykonané v súlade so zákonom, pričom aj z hľadiska obsahu jednotlivých
dôkazov tieto pri hodnotení v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. neposkytujú logickú a ničím "neprerušenú"
reťaz jednotlivých dôkazov, ktoré vo výsledku identifikujú a preukazujú skutkový dej (stav) vo vzťahu k
nemu, v rozsahu, kedy niet pochybností o ním zavinenom konaní na skutkoch, ktoré sú trestný činom
– prečinom.

Vpriebehudokazovanianahlavnompojednávanínebolobžalobouprodukovanýžiadnytakýusvedčujúci
dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa dopustil skutku tak, ako je uvedené v rozsudku. Z vykonaného
dokazovanie nebolo jednoznačne preukázané, že sa skutku dopustil, tak ako mu je kladený za vinu v
rozsudku Okresného súdu Žilina, ako ani to, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. predovšetkým však do objektívnej

stránky skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ by prvostupňový súd vyhodnotil v časti odôvodnenia
rozsudku dôkazy, tak ako ich v jeho úvodnej časti opísal, zrejme by nedospel k zhodnému záveru s
rovnakým výrokom. Prvostupňový súd síce opísal jednotlivé vykonané dôkazy, pri ktorých vychádzal pri
rozhodovaní o vine, avšak tieto dôkazy nevyhodnotil správne v ich vzájomných súvislostiach.
„Ak je odôvodnenie výroku o vine vo vzťahu k niektorému zo zákonných znakov trestného

činu nepreskúmateľné, takéto odôvodnenie je z hľadiska spravodlivého súdneho konania ústavne
neudržateľné“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 25/2006 z 10 mája 2006.)
Obžalovaný v odvolaní v ďalšom podrobne poukazuje na výpovede svedka poškodeného L. F., svedkov
E. A. C. a M. N. O., ktoré výpovede vyhodnocuje ako objektívne dôvody, ktoré by opätovne mali byť
prehodnotené odvolacím Krajským súdom v Žiline.

Ku kolízií, ktorá nastala dňa 26.7.2019 medzi ním a poškodeným uvádza nasledujúce skutočnosti.
V ten deň s bratom E. A. C., M. N. O. a P. O. spolu cestovali z Q., pričom tento úsek cesty jazdí
každý týždeň už po dobu deviatich rokov a tým pádom ho veľmi dobré pozná. V obci bolo pred nimi
niekoľko áut so slovenskými EČ. V rámci obiehania pred ním idúcich áut zapol smerovku, čím ostatným
účastníkomcestnejpremávkydalnajavo,žesachystáobiehať.Predbeholpomalšiepredním idúceautá

a pokračoval v ceste. Následne ho o niekoľko kilometrov zastavila policajná hliadka, nevedel prečo a až
oni mu kázali, aby sa nimi vrátil na miesto udalosti, pričom ho taktiež informovali o tom, že nastála nejaká
kolízia. Nechápal ale aká, keďže poškodený ako aj motorka sa na mieste už nenachádzali. Spolu s
ostatnými spolucestujúcimi informovali políciu o tom, že o žiadnej kolízií nevedia, keďže nepočuli žiadny
náraz alebo iný zvukový následok, ktorý by im dal jasne najavo, že došlo k stretu. A keďže o žiadnom

nevedel pokračoval v ceste, tak ako každý týždeň.
Na svoju obhajobu taktiež uvádza, že v rámci trestného konania sa vykonal výpis z evidenčnej karty
vodiča, z ktorého explicitne vyplýva, že do dnešného dňa sa nedopustil protiprávneho konania na
úseku dopravy a ani doposiaľ nespáchal žiadny trestný čin. Uvedené svedčí o tom, že dodržiava všetky
všeobecne záväzné právne predpisy na úseku dopravy a rešpektuje príslušné ustanovenia. Poškodený

v rámci vedenia motorového vozidla – ťažkej motorky, na ktoré v tom čase nemal oprávnenie porušil
všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky a to povinnosť dodržiavať pravidlá cestnej premávky
ustanovené v zákone č. 8/2009 Z. z. Zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, pričom uvedený zákon zakazuje vodičovi viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského
oprávnenia. Poškodený túto zákonom uloženú povinnosť porušil a viedol motorové vozidlo spadajúce do

skupiny, na ktorú nemal oprávnenie. V tomto prípade prvostupňový súd nezobral na zreteľ túto okolnosť,
ktorá by prispela k správnemu právnemu uváženiu a vôbec sa s ňou nevysporiadal. Ak by došlo ku
kolízií, o ktorej by vedel, bezodkladne by konal a poskytol prvú pomoc, poprípade volal na tiesňovú linku.
Ničoho si však nielen aj ale ani nikto z posádky ich auta nevšimol. S touto podstatnou okolnosťou, ktorá
vyplýva prakticky

z výpovedí svedkov, sa prvostupňový súd dostatočne nevysporiadal.
Z vykonaného znaleckého posudku vyplýva len skutočnosť, že k nejakej kolízií poškodeného došlo,
avšak znalec nedokáže preukázať skutočnosť, či poškodený plnil povinnosti uložené zákonom o cestnejpremávke a či pri predbiehaní vozidiel dal ostatným účastníkom cestnej premávky jasne najavo zmenu
smeru jazdy v podobe znamenia o zmene smeru jazdy a pod.
Okresný súd Žilina hodnotil vykonané dôkazy v rozpore s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. izolovanie

a bez racionálneho hodnotenia v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, z čoho vyplynul nesprávny
právny záver rezultujúci do odsudzujúceho rozsudku ako i nezrozumiteľné odôvodnenie. Podľa názoru
Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí prezentovanom pod sp. zn. 2To 67/2006 zo dňa 27.5.2008 pokiaľ
ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazoch v akomkoľvek smere pochybnosti o vine
obžalovaného

a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí rozhodnutie súdu vyznieť v prospech
obžalovaného. Aj judikatúra napr. pod R 2/1998 je toho názoru, že ak vzniknú pochybnosti
o dokazovaných skutočnostiach, pričom tieto trvajú po vykonaní všetkých dostupných dôkazov, vytvára
sa tu priestor pre uplatnenie pravidla in dubio pro reo,
Právo na spravodlivý súdny proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené a presvedčivé.
Odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Pod zmieňovaný

pojem spadá aj povinnosť súdov vysporiadať sa so všetkým, čo
v priebehu konania vyšlo najavo a čo procesné strany tvrdia, pokiaľ to má vzťah k meritu veci. Pod toto
právo sa radí aj povinnosť riadne a náležite odôvodniť súdne rozhodnutie, ktoré má byť presvedčivé a
racionálnym spôsobom sa vysporiadať so všetkými vykonanými dôkazmi ako i argumentáciami či už zo
strany prokurátora ako i obžalovaného.

„Zo zásady spravodlivého súdneho konania vyplýva potreba, aby odôvodnenie výroku súdneho
rozhodnutia o vine zo spáchania skutku napĺňajúceho trestný čin zodpovedalo požiadavke preukázania
zákonných znakov trestného činu mimo rozumných pochybností. Ak je odôvodnenie výroku o vine vo
vzťahu k niektorému zo zákonných znakov trestného činu nepreskúmateľné, takéto odôvodnenie je z
hľadiska spravodlivého súdneho konania ústavne neudržateľné“( Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. III. ÚS 25/06 z 10. mája 2006).
V rámci celého trestného konania neustále zotrváva na tom, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu
nespáchal. Hlavnými okolnosťami, ktoré preukazujú jeho nevinu a s ktorým sa súd prvého stupňa riadne
nevysporiadal je absencia vodičského oprávnenia poškodeného na ťažký typ motorky – teda závažné
porušenie zákona zo strany poškodeného ako aj svedecké výpovede svedkov E. A. C., M. N. O. a P.

O., ktorí uviedli, že žiadnu zrážku nezaregistrovali.
VzáverepoukazujenarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz28.9.2017,sp.zn.4To3/2016,
podľa ktorého: „Z princípu prezumpcie neviny vyplýva pravidlo in dubio pro reo, podľa ktorého ak nie
je v dôkaznom konaní dosiahnutá praktická istota o existencii relevantných skutkových okolností, t. j.
ak sú prítomné dôvodné pochybnosti vo vzťahu ku skutku či osobe páchateľa, ktoré nemožno odstrániť

ani vykonaním ďalších dôkazov, je potrebné rozhodnúť v prospech obvineného. Akýkoľvek vysoký
stupeň podozrenia nestačí, lebo trestné konanie vyžaduje ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý sa
dá dosiahnuť od ľudského poznania... Vina obžalovaného musí byť bezpečne, jednoznačne a najmä
nepochybne preukázaná, čo v posudzovanej veci splnené nebolo. ŠTS porušil zásadu prezumpciu
neviny. Použitie zásady „in dubio pro reo“ prichádza do úvahy len v prípade, keď sa po vykonaní všetkých

dostupných dôkazných prostriedkov a po ich vecnom zhodnotení nedá bezpečne určiť, ktorá z viacerých
možných skutkových verzií zodpovedá objektívnej pravde. V takom prípade má súd zvoliť tú verziu,
ktorá je pre obvineného najpriaznivejšia (R 71/1971). ESĽP uvádza, že zásada in dubio pro reo, ktorá je
špecifickým výrazom zásady prezumpcie neviny (Stavropoulos proti Grécku, rozsudok z 27. septembra
2007 č. 35522/04, § 39), vyžaduje, aby súd nevychádzal z vopred poňatého presvedčenia, že obvinený

spáchal skutok kladený mu za vinu, dôkazné bremeno spočíva na obžalobe a prípadné pochybnosti
musia byť využité v prospech obvineného.“
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd v Žiline podľa § 322 ods. 3
Tr. por. rozhodol sám rozsudkom vo veci tak, aby ho ako obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa
ustanovenia § 285 písm. a) alebo c) Tr. por., teda dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok,

pre ktorý je stíhaný; alebo z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok uvedený v obžalobe spáchal on,
alternatívne,abyKrajskýsúdvŽilinezrušilpodľa §321ods.1písm.b),alebopísm.c)Tr.por.napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vrátil vec na nové konanie, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor ani poškodený sa k dôvodom odvolania obžalovaného písomne nevyjadrili.
Verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného pred odvolacím krajským súdom bolo vykonané
v neprítomnosti obžalovaného A. B. C.. Upovedomenie obžalovaného o termíne verejného zasadnutia
(s poučením o podmienkach vykonania verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného) bolomenovanému súdom doručené dňa 11.12.2024. Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia
upovedomený riadne a včas (§ 292 ods. 4 Tr. por.). Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí
dňa 15.1.2025 predložil súdu súhlas (žiadosť) obžalovaného s vykonaním verejného zasadnutia

dňa 15.1.2025 v jeho neprítomnosti. Prokurátorka a obhajca zhodne navrhli verejné zasadnutie dňa
15.1.2025vykonaťvneprítomnostiobžalovaného.Nakoľkotomunebránilažiadnazákonnáprekážka,po
vyjadrení prokurátorky a obhajcu, krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného
A. B. C.. Prokurátorka v rámci konečného návrhu odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por., nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa považuje za zákonný a správny.

Obhajca obžalovaného v končenom návrhu navrhol, aby odvolaniu obžalovaného bolo krajským súdom
vyhovené, a to z tých dôvodov, ktoré uvádzali v podanom odvolaní. Aj naďalej poukazuje na vady
dokazovania na hlavnom pojednávaní a nerešpektovanie zásady trestného konania, ktorá sa týka
dokazovania, a to aplikovania zásady in dubio pro reo. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby Krajský
súd v Žiline zrušil rozsudok okresného súdu a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného oslobodí spod
obžaloby podľa § 285 písm. a), resp. písm. c) Tr. por., alternatívne vrátiť vec okresnému súdu na nové

prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku (výrok o vine, výrok o treste a výrok o náhrade škody), proti ktorým
odvolateľ (obžalovaný A. B. C.) podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané obžalovaným bolo
podané oprávnenou osobou, proti výrokom rozhodnutia, proti ktorým je prípustné, v zákonom stanovenej
lehote, avšak je v celom rozsahu nedôvodné.

Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
trestného činu (prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.) je napadnutý
rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa ustanovení Trestného poriadku a v ktorom
nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu veci
a jednak práva obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú

uvedené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného
na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení odkazuje na
správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu
stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie
a vyvodil z neho správne skutkové zistenia (odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pred

vyhlásením dokazovania za skončené procesné strany žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
nemali). Pri hodnotení dôkazov, ktoré okresný súd vykonal v potrebnom rozsahu a zákonným spôsobom,
postupovaldôslednevzmysle§2ods.12Tr.por.,tedahodnotilichnazákladevnútornéhopresvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom
dôsledku dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku
vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď

posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny. Krajský súd sa preto
v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom súdu prvého stupňa
avpodrobnostiachnaňodkazuje.Vtejtosúvislostitrebadodať,žetotokonštatovaniesavcelomrozsahu
týka aj odvolacích námietok obžalovaného A. B. C. v rozsahu, v akom sú dôvody odvolania uvedené
vyššie,lebodôvodyodvolaniaobžalovanéhosúvpodstatnejčastisúhrnomjehoobhajobyprezentovanej

v celom doterajšom konaní. Obžalovaný založil odvolanie v podstatnej časti na opakovaných dôvodoch
svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami tak skutkovými, ako aj
právnymi,savšaksúdprvéhostupňavnapadnutomrozhodnutíriadnevysporiadalavpodstatenenechal
otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom stanovené
kritéria z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý, zrozumiteľný
a neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu podstatnú otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť.
Krajský súd si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považujeza nadbytočné správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu
a v prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého

stupňa, je potom jeho úlohou zamerať sa na riešenie odvolacích námietok obžalovaného, majúcich
podstatný význam z hľadiska rozhodovania o vine obžalovaného.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle

ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Skutočnosť, že obžalovaný A. B. C. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či

argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný

rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa dôsledne využil všetky svoje práva zakotvené v § 34
Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu tak, že spáchanie skutku
poprel do tej miery, že pred vykonaním predbiehacieho manévru s vozidlom sa uistil, či niekto nejde
za ním, dal znamenie o zmene smeru jazdy, začal predbiehať a predbehol vozidlá jazdiace pred ním,
pričom k žiadnemu stretu vozidla, či ohrozeniu motocyklistu nedošlo. Spochybnil, že by došlo ku kolízií

vozidla s motocyklistom, čo potvrdili aj osoby, ktoré sa v predmetný deň spolu s ním nachádzali ako
spolujazdci vo vozidle, pričom znalec nedokáže preukázať skutočnosti, či si ako vodič splnil povinnosti
uložené mu zákonom o cestnej premávke a či pri predbiehaní vozidiel dal ostatným účastníkom cestnej
premávky jasne najavo znamenie o zmene smeru jazdy. Dôkazmi preukazujúcimi jeho nevinu sú jednak
výpovede s ním vo vozidle sa nachádzajúcich svedkov E. A. C., M. N. O. a P. O., ktorí zhodne

uvádzajú, že žiadnu zrážku nezaregistrovali a ako aj skutočnosť, že poškodený jazdil na motocykli bez
vodičského oprávnenia na takýto ťažký typ motocykla. Na druhej strane poukazuje na to, že doposiaľ
viedol riadny život, nebol trestne stíhaný, a nedopustil sa ani priestupku, pričom je vodičom, ktorý
rešpektuje pravidlá cestnej premávky. V ďalšom v prezentovanej obhajobe namietal a spochybňoval
predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom, naplnenie zákonných znakov

skutkovej podstaty žalovaného trestného činu (prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Tr. zák.) a vyjadril sa aj k tým skutočnostiam, ktoré považoval z jeho pohľadu za dôležité
a rozhodujúce.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného A. B. C. odvolací súd považuje za potrebné poukázať

na nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,
odvolací súd primárne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému
skutku podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané a nedostal sa do

situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.Aj keď obžalovaný A. B. C. v priebehu trestného konania popiera spáchanie skutku, odvolací súd
poukazuje na silu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazujú vinu obžalovaného,

a na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 15 a 18.
Vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich
a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že
obžalovaný A. B. C. spáchal žalovaný skutok prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a) Tr. zák. Z vykonaných dôkazov možno spoľahlivo a bez akýchkoľvek vážnejších pochybností

prijať len jediný záver o tom, že obžalovaný A. B. C. spáchal žalovaný skutok prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v zmysle podanej obžaloby a vylúčiť prijatie iného záveru.

Obžalovaný spáchanie skutku popiera a svoju obhajobu založil na tom, že z dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní nie je možné prijať jednoznačný záver o tom, že ako vodič osobného
motorového vozidla poškodenému jazdiacemu na motocykli spôsobil ťažkú ujmu na zdraví tým, že

závažným spôsobom porušil povinnosti vodiča uložené mu zákonom (o cestnej premávke). Na hlavnom
pojednávanípoukazovalnato,žedňa26.7.2019včaseokolo13:45hod.prechádzalvúsekucestyII/520
z obce G. H. smerom na obec J. K. a smeroval domov do Poľska, kde sa za obcou rozhodnutý predísť
pred ním idúce motorové vozidlá najskôr uistil, či niekto nejde za ním, následne zapol smerovku na znak
zmeny smeru jazdy a potom predchádzal pred ním idúce vozidlá bez toho, že by niekoho ohrozil, resp.

sa s niekým zrazil. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní vyjadril aj k rozporom v jeho výpovediach,
keď v prípravnom konaní tvrdil, že obaja s motocyklistom museli začať predbiehať súčasne, pričom
motocyklistu vôbec nevidel, a ďalej pripustil, že motocyklista musel náhle brzdiť, keď predchádzal
v tom istom okamihu ako on a potom spadol. Uvedený rozpor na hlavnom pojednávaní vysvetlil tým,
že v prípravnom konaní vypovedal v situácií, kedy nerozumel, čo policajti hovoria, pričom boli to

len špekulácie. K tomuto krajský súd už v tomto momente poznamenáva, že menovaný vypovedal
v prípravnom konaní dňa 8.5.2020 ako obvinený v Poľskej republike (úkon vykonaná na základe
dožiadania), pričom bol vypočúvaný príslušníkmi polície Poľskej republiky (v jeho rodnom, poľskom
jazyku), pričom v zápisnici o úkone uvádzal, že všetkému porozumel (poučeniu i predmetu výsluchu).
K výpovedi svedka, ktorý mal dopravnú nehodu pred sebou vidieť a ju podrobne popísal, sa obžalovaný

na hlavnom pojednávaní vyjadriť nevedel. Na druhej strane obžalovaný poukazuje na výpovede svedkov
E. A. C., M. N. O. a P. O., ktorí sediac spolu s ním vo vozidle ako spolujazdci zhodne uvádzajú,
že žiadnu zrážku s vozidlom nezaregistrovali a súčasne poukazuje aj na skutočnosť, že poškodený
jazdil na motocykli bez vodičského oprávnenia potrebného na takýto ťažký typ motocykla. Obžalovaný
už aj v podanom odvolaní argumentuje rovnako, ako argumentoval v priebehu trestného konania,

teda tak, že sa žalovanej trestnej činnosti nedopustil. Obžalovaný zároveň spochybňuje konštatovanie
okresného súdu, že sa ako vodič osobného motorového vozidla pri vykonávanom predbiehacom
manévri, porušením povinností vodiča uložených mu zákonom mal dopustiť toho, že poškodenému
motocyklistovi spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. V odvolacích námietkach poukazuje na to, že okresný súd
v rozsudku svojvoľne a nesprávne vyhodnotil dôkazný stav v jeho neprospech ignorujúc dôkazy, ktoré

svedčia v jeho prospech a aj napriek dôkaznej núdzi ho uznal za vinného z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Aj krajský súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom
dospel k záveru, že takáto obhajoba obžalovaného je účelová, nedôveryhodná, obžalovaným učinená

v snahe zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanú trestnú činnosť. Okresný súd správne
v odôvodnení rozsudku poukázal na celú sumu dôkazov, ktoré obžalovaného bez akýchkoľvek
vážnejších pochybností usvedčujú zo spáchania žalovanej trestnej činnosti. Konkrétne sa jedná
o výpoveď svedka poškodeného L. F., argumentujúceho tým, že za obcou G. H. dal znamenie o zmene
smerujazdyapredchádzalprednímidúcemotorovévozidlosPoľskoupoznávacouznačkou,pričomkeď

sa nachádzal pri zadnej ľavej strane tohto vozidla, vodič tohto vozidla začal predchádzať pred ním idúce
motorové vozidlo bez toho, aby (zapnutím smerovky) signalizoval zmenu smeru jazdy, čím došlo k stretu
motocykla s vozidlom s jeho ľavou zadnou stranou, v dôsledku čoho s motocyklom spadol na vozovku.
Svedok B. B. zhodne ako svedok poškodený L. F. vo výpovedi tvrdí, že za obcou G. H. pred ním idúci
motocyklista, pred zmenou smeru jazdy, dal znamenie o zmene smeru jazdy (zapnutím smerovky), čím

signalizoval záujem predísť pred ním idúce vozidlo, následne začal s predbiehacím manévrom, pričom,
keď sa už nachádzal na úrovni ľavej zadnej strany predbiehajúceho vozidla s Poľskou poznávacou
značkou, vodič tohto, motocyklistom už predchádzaného motorového vozidla, bez toho, aby signalizoval
zmenu smeru jazdy smerovkou, náhle vybočil zo svojho jazdného pruhu a začal predbiehací manéver,pred ním idúceho motorového vozidla, prešiel do protismeru a narazil do motocyklistu ľavou stranou
vozidla, na čo motocyklista spadol na vozovku. Vodič tohto vozidla pokračoval v jazde bez zastavenia
ďalej, za ktorým, na jeho telefonické požiadanie ďalej v jazde pokračoval jeho otec, ktorý jazdil na

motorovom vozidle za ním a súčasne telefonicky vec oznámil na polícii, ktorá tohto vodiča zastavila.
Znalec R. M. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní zhodnotil predmetnú dopravnú situáciu a nehodu
tak, že obžalovaný ako vodič osobného motorového vozidla nesprávnou technikou jazdy - nesprávnym
vyhodnotením situácie za svojím vozidlom, po ktorom začal vykonávať manéver predchádzania v čase,
kedy už bol predchádzaný vodičom motocykla ohrozil poškodeného motorkára. Súčasne podotkol,

že obžalovaný ako vodič mal technickú možnosť vidieť motorkára v bočnom zrkadle pred tým, ako
sa rozhodol predísť pred ním idúce vozidlo, a nevykonať predchádzanie a ohrozenie motorkára.
Vodič motocykla brzdil v ľavom jazdnom pruhu, teda už predchádzal, čo dokumentuje stopa č. 18
na komunikácií (ryhy po páde motocykla na vozovku a jeho šmýkanie). Vodič osobného motorového
vozidla (obžalovaný) už svojou jazdou ohrozil motocyklistu, aj keby nedošlo k zrážke medzi nimi.
Miesto poškodenia osobného motorového vozidla, ktoré viedol obžalovaný po strete s motocyklistom

nedokázal presne špecifikovať, pričom zvýraznil, že k stretu medzi osobným motorovým vozidlom
a motocyklom došlo, pričom nešlo o silný náraz. Dokumentácia miesta dopravnej nehody, jednotlivých
stôp je obsiahnutá aj v listinných dôkazoch, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní, a to vo
forme fotodokumentácie miesta dopravnej nehody, záznamu dopravnej nehody a zápisnice o obhliadke
miesta dopravnej nehody. Poranenia poškodeného korešpondujú s priebehom dopravnej nehody,

ktoré znalec B. O. E. v odbornom vyjadrení vyhodnotil tak, že mechanizmus vzniku takto lekárskymi
vyšetreniami zistených poranení poškodeného je typický pre dopravné nehody (pády na vozovku za
jazdy) vodičov motocyklov.

Krajský súd k obrane obžalovaného prezentovanej nielen počas trestného konania, ale opakovane

v podstate zhodne už aj v odvolacej argumentácií (t.j., že výpoveďou svedkov bolo preukázané, že
sa žalovaného prečinu nedopustil) uvádza, že sa s ňou nestotožňuje, a to z nasledovných dôvodov.
Pri výpovediach svedkov E. A. C., M. N. O. a P. O. (na ktoré obžalovaný aj v odvolaní poukazuje),
krajský súd konštatuje, že títo svedkovia ako spolujazdci obžalovaného (sediaci v osobnom motorovom
vozidle, na sedadle či už spolujazdca, alebo na sedadle vzadu) zhodne uvádzajú, že žiadnu zrážku

vozidla, v ktorom cestovali (s iným vozidlom, resp. motocyklom) vôbec nezaregistrovali, teda nevideli,
a ani nepočuli. Uvedené výpovede týchto svedkov majú oporu v ostatných dôkazoch vykonaných
na hlavnom pojednávaní, a to najmä vo výpovedi znalca R. M., ktorý sa vyjadril k tomu, že stret
motocykla s vozidlom bol na úrovni zadnej ľavej strany vozidla, teda v lokalite, ktorú spolujazdci nemali
objektívne vo svojom zornom uhle (bola tzv. za nimi). Išlo podľa znalca o náraz slabej intenzity, ktorý

si spolujazdci nemali dôvod všimnúť ani z hľadiska (pri zrážke sprievodného) zvuku, čo zhodne všetci
traja svedkovia i potvrdili, keď uvádzali, že nič také (žiadnu zrážku) nepočuli. Odvolací argument
obžalovaného spočívajúci v tvrdení, že sa žalovaného skutku nedopustil, lebo to nevideli a nepočuli ani
svedkovia, ktorí sa nachádzali vo vozidle s ním je krajským súdom vyhodnotený ako účelový a nemajúci
žiaden relevantný význam v procese hodnotenia dôkazov súdom (nemá pre toto konanie relevantnú

výpovednú hodnotu).

Rovnako sa krajský súd nestotožňuje ani s odvolacím argumentom obžalovaného spočívajúcim
v tvrdení, že z výpovede znalca R. M. vyplýva skutočnosť, že k nejakej kolízií poškodeného došlo,
avšak znalec nedokáže preukázať skutočnosť, či poškodený pri predchádzaní vozidiel dal ostatným

účastníkom cestnej premávky jasne najavo zmenu smeru jazdy v podobe znamenia o zmene smeru
jazdy, a to z týchto dôvodov. K spôsobu jazdy poškodeného ako vodiča motocykla sa v predmetnej
trestnej veci obžalovaný nevyjadril, nakoľko na hlavnom pojednávaní obžalovaný tvrdil len to, že vodiča
motocykla nevidel a nevideli ho ani svedkovia E. A. C., M. N. O. a P. O., sediaci vo vozidla s ním.
Krajský súd dodáva, že skutočne sa títo svedkovia k osobe motocyklistu v trestnom konaní vôbec

nevyjadrovali. Jediným svedkom, ktorý jazdu poškodeného ako vodiča motocykla videl a v trestnom
konanísaknejajvyjadriljesvedokB.B.,ktorývcelompriebehutrestnéhokonaniavypovedákontinuálne
a zhodne tak, že tento vodič motocykla pred tým, ako začal s predbiehacím manévrom dal znamenia
o zmene smeru jazdy tzv. smerovkou a potom pristúpil k predchádzaniu pred ním jazdiaceho vozidla
s poľským evidenčným číslom. Znalec R. M. nebol svedkom dopravnej nehody, ale túto ako znalec

posudzoval a vo výpovedi na hlavnom pojednávaní poukázal na to, že pri vypracovaní znaleckého
posudku vychádzal z dôkazov zabezpečených v trestnom konaní, teda aj z výpovede svedka B., a
z týchto dôkazov sa vyjadril aj technike jazdy motocyklistu, ktorý pri predchádzaní vozidla s poľským
evidenčným číslom použil znamenie o zmene smeru jazdy. Takto špecifikované úvahy obžalovanéhopoňaté v odvolaní nemajú oporu v žiadnom dôkaze vykonanom na hlavnom pojednávaní, a preto ich
krajský súd vyhodnocuje ako subjektívne, o žiaden dôkaz neopreté vyhodnotenie skutkového stavu veci.

K obrane obžalovaného prezentovanej už aj v podanom odvolaní, spočívajúcom v argumentácií, že
nevina obžalovaného je okrem výpovedí svedkov E. A. C., M. N. O. a P. O., preukazovaná aj absenciou
vodičského oprávnenia poškodeného na ťažký typ motorky, teda závažným porušením zákona zo
strany poškodeného, krajský súd uvádza nasledovné. Skutočnosť, že poškodený L. F. nemal vodičské
oprávnenia na jazdu s daným typom motocykla, s ktorým dňa 26.7.2019 v čase dopravnej nehody jazdil,

nie je v tomto trestnom konaní skutočnosť sporná, práve naopak, je jednoznačne preukázaná a žiadnym
subjektom trestného konania nespochybňovaná. K technickej príčine vzniku dopravnej nehody sa na
hlavnom pojednávaní vyjadril znalec R. M. tak, že ňou bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy
vodiča osobného motorového vozidla – obžalovaného (keď nesprávne vyhodnotil situáciu za svojim
vozidlom, v dôsledku čoho začal vykonávať manéver predbiehania v čase, kedy už bol predchádzaný
vodičom motocykla, čím tohto vodiča motocykla ohrozil, navyše bez znamenia na zmenu smeru jazdy)

a nesprávnej techniky jazdy vodiča motocykla – poškodeného (tento začal zrýchľovať z rýchlosti 50 km/
h na rýchlosť vyššiu ako bola najvyššia dovolená rýchlosť na tomto úseku – v čase začiatku reakcie 67
km/h). Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní (fotodokumentácia, záznam dopravnej nehody,
zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody) je zrejmé, že miesto stretu motocykla s vozidlom bolo
za koncom obce, teda za tabuľkou označujúcou koniec obce, kde bola najvyššia povolená rýchlosť 90

km/h. Skutočnosť, že poškodený nemal v čase dopravnej nehody dňa 26.7.2019 vodičské oprávnenia
na daný druh motocykla nemá v tomto trestnom konaní relevantný význam. Povedané inak, táto
skutočnosť (nedisponovanie vodičským oprávnením poškodeného na daný typ motocykla) nemala vplyv
na vznik dopravnej nehody, ku ktorej vzniku a priebehu sa jednoznačne vyjadril znalec R. M.. Vodič
motocykla porušil dopravné predpisy (nemal vodičské oprávnenie na daný druh motocykla), ktorý stav

bol kvalifikovane vyhodnotený ako priestupok na úseku dopravy, a bol bezprostredne po nehode riešený
zadržaním vodičského oprávnenia poškodenému dňa 26.7.2019 OR PZ ODI Čadca (č.l. 40). Táto
skutočnosť zrejmá z iného ako trestného konania (správne konanie na úseku dopravy) nemá súvis
s predmetnou trestnou vecou, s príčinou vzniku dopravnej nehody a nie je tak dôkazom spôsobilým na
vyhodnocovanie, či už v prospech alebo i v neprospech obžalovaného. Celkom isto, táto skutočnosť nie

je krajským súdom vyhodnocovaná ako (výraz obžalovaného použitý v odvolaní) dôkaz preukazujúci
nevinu obžalovaného. Povedané v závere úvah aj inak, ku skutočnosti, že vodič osobného motorového
vozidla technikou svojej jazdy ohrozil vodiča motocykla, spôsobil kontakt vozidla s jeho motocyklom, pád
motocyklistu s motocyklom na vozovku a aj ťažkú ujmu na zdraví vodiča motocykla došlo bez ohľadu
na to, či vodič motocykla v danom momente disponoval, alebo nedisponoval vodičským oprávnením na

daný typ motocykla. Znalec R. M. sa vo výpovedi na hlavnom pojednávaní vyjadril, že vodič motorového
vozidla mal možnosť zabrániť vzniku kolíznej situácie s vodičom motocykla tak, že by rešpektujúc zákon
o cestnej premávke (povinnosti vodiča) za tejto situácie nevykonal proces predchádzania pred ním
idúceho vozidla. Vodič motocykla za tohto stavu, teda v situácií, kedy už predchádzal vozidlo idúce pred
ním a nachádzajúc sa na úrovni zadnej ľavej strany vozidla už bol technikou jazdy vodiča motorového

vozidla ohrozený a následne došlo i k stretu vozidla s motocyklom. Z uvedeného dôvodu sa krajský súd
nestotožňuje ani s takouto jeho subjektívnou konštrukciou posudzovania jeho trestnej zodpovednosti.

Krajský súd sa nestotožňuje ani s tou časťou odvolacej argumentácie obžalovaného, v ktorej obžalovaný
podáva vlastný popis priebehu skutku, teda úkonov, ktoré pred začatím procesu predchádzania iného

pred ním idúceho vozidla vykonal (presvedčil sa, či predchádzať môže, dal znamenie na zmenu
smeru jazdy s vozidlom a vykonal proces predchádzania bez ohrozenia ostatných účastníkov cestnej
premávky), nakoľko táto argumentácia nemá oporu v žiadnom inom dôkaze vykonanom na hlavnom
pojednávaní. Práve naopak svedok poškodený L. F., ako aj svedok B. B. nezávisle od seba, zo svojej
pozície vodiča, zhodne uvádzajú, že vodič vozidla (obžalovaný), ktorý svojou technikou jazdy ohrozil

vodiča motocykla (poškodeného), pred samotným predchádzaním pred ním idúceho vozidla, nedal
znamenie o zmene smeru jazdy a tento úkon vykonal bez toho a súčasne za situácie, kedy ohrozil za
ním jazdiaceho vodiča motocykla, ktorý už vykonával proces predchádzania pred ním jazdiaceho vozidla
(s obžalovaným). V tomto duchu bola technika jazdy obžalovaného vyhodnotená aj znalcom R. M., teda
ako nesprávna.

Krajský súd konštatuje, že medzi konaním obžalovaného, tak ako bolo toto okresným súdom na
hlavnom pojednávaní správne vyhodnotené a následkom, ktorý bol rovnako na hlavnom pojednávaní
jednoznačne špecifikovaný a preukázaný je príčinná (ničím neprerušená) súvislosť, za ktorého stavuokresný súd i správne vyvodzoval a vyvodil trestnú zodpovednosť obžalovaného A. B. C., teda za
spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Okresný súd
v odvolaním napadnutom rozsudku na strane 18 a 19 podrobne špecifikoval i konkrétne ustanovenia

zákona o cestnej premávke, ktoré obžalovaný svojím konaním porušil, a ktorých nerešpektovanie malo
za následok vznik kolíznej situácie v doprave a i samotnej dopravnej nehody. Rozsah obžalovaným
porušených povinností vodiča osobného motorového vozidla je spôsobilý na konštatovanie, že čin bol
za tohto stavu spáchaný závažnejším spôsobom konania.

Ako už bolo krajským súdom uvedené vyššie, obžalovaný teda v podstatnej časti svojho odvolania
namieta spôsob hodnotenia dôkazov okresným súdom a prednáša odvolaciemu súdu svoj pohľad na
prejednávanú vec a dôkazy hodnotí podľa jeho predstáv. Spôsob, akým sa obžalovaný snaží hodnotiť
dôkazy v rámci zdôvodnenia odvolania (a to v jeho prospech), však nezodpovedá zásade voľného
hodnotenia dôkazov tak, ako je táto zakotvená v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. a práve naopak
súd prvého stupňa vykonané dôkazy hodnotil spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12

Tr. por. a následne dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré potom premietol do výroku o vine
napadnutého rozsudku. Obžalovaný izolovane poukazuje na dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti,
ktoré vyznievajú v jeho prospech, vyzdvihuje skutočnosti, ktoré nemajú podstatný význam z hľadiska
rozhodovania o jeho vine a na druhej strane znižuje význam dôkazov, ktoré ho usvedčujú zo spáchania
trestnejčinnosti.Krajskýsúdobžalovanémuneupieraprávobrániťsaspôsobom,ktorýonsámvyhodnotí

za vhodný pre účely jeho obhajoby. Ako už bolo uvedené vyššie, takéto obžalovaným prezentované
hodnotenie dôkazov však nezodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr.
por. Uvádzané zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť dôkazy hodnotiť nielen jednotlivo, ale aj
v ich súhrne, zohľadniac všetky okolnosti prípadu, ako správne v rámci procesu hodnotenia dôkazov
postupoval okresný súd, čo sa premietlo aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti

krajský súd poznamenáva, že aj keď okresný súd v odôvodnení rozsudku poukazuje na dôkazy, ktoré
obžalovaného usvedčujú zo spáchania žalovanej trestnej činnosti, zároveň sa dôsledne vysporiadal
aj s dôkazmi a skutočnosťami v prospech obžalovaného a s obhajobou obžalovaného. Celkovo
odôvodnenie rozsudku okresný súd učinil spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 168 Tr. por.

Po tom, čo okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne správne protiprávne konanie
obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák. z dôvodov, na ktoré okresný súd poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Obžalovaný
tak svojím konaním (predbiehacím manévrom vykonaným v rozpore s povinnosťami, ktoré mu ako
vodičovi osobného motorového vozidla vyplývajú zo zákona o cestnej premávke) vstúpil s vozidlom do

jazdnej dráhy motocyklistu a spôsobil stret vozidla s motocyklom, čím poškodenému L. F. (jazdiacemu
na motocykli, s ktorým už vykonával manéver predbiehania vozidla, na ktorom jazdil obžalovaný)
spôsobil pád s motocyklom na vozovku a rovnako mu tým spôsobil aj ťažkú ujmu na zdraví. Obžalovaný
mal technické predpoklady (výpoveď znalca R. M.) na to, aby pred zahájením manévru predbiehania
pred ním idúceho vozidla sa najskôr pohľadom do spätného zrkadla presvedčil, či na takýto manéver

má vytvorené podmienky (neohrozenie ostatných účastníkov cestnej premávky) a rešpektovaním
pravidiel cestnej premávky (signalizovanie zmeny smeru jazdy vozidla) zvážil vykonanie zamýšľaného
predbiehacieho manévru. V momente vykonávania predbiehacieho manévru obžalovaným, mal tento
ako vodič osobného motorového vozidla v spätnom zrkadle v zornom poli možnosť vidieť motocyklistu
idúceho za ním a aj to, že motocyklista už vykonával predbiehací manéver. Vzhľadom na vyššie

podrobne popísané okolnosti krajský súd konštatuje, že obžalovaný tak konal z nedbanlivosti (§ 16 písm.
a/ Tr. zák.), keď vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo
ohrozenie nespôsobí. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania sa ani krajský súd nestotožňuje
s obhajobou obžalovaného, prezentovanou už aj v odvolacej argumentácií, že vykonaným dokazovaním

nebolo preukázané, že svojím konaním spôsobil inému ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal
závažnejším spôsobom konania (t.j. porušením povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o cestnej
premávke). Krajský súd nemá pochybnosti o tom, že osobou, ktorá sa dňa 26.7.2019 v čase okolo
13:45 hod. na úseku cesty II/520 za obcou G. H. smerom na obec J. K. ako vodič osobného
motorového vozidla, nevenovaním dostatočnej pozornosti situácií v cestnej premávke, prehliadnutím

že je už predchádzaný motocyklistom a vykonaním predbiehacieho manévru pri nedaní prednosti
v jazde motocyklistovi, spôsobil kolíziu osobného motorového vozidla s motocyklom, v dôsledku čoho
motocyklista stratil stabilitu, spadol i s motocyklom na vozovku, v dôsledku čoho utrpel zranenia – ťažkú
ujmu na zdraví, je obžalovaný A. B. C.. K uvedenému jednoznačnému konštatovaniu je možné pristúpiťna základe výpovede obžalovaného, ktorý priznal, že v predmetný deň v danom čase prechádzal ako
vodič osobného motorového vozidla daným miestom a bol následne zastavený hliadkou polície s tým,
aby sa na miesto nehody vrátil, a rovnako aj výpovede svedka poškodeného L. F., ktorý okolnosti

dopravnej nehody (stret motocykla, s ktorým jazdil a osobného motorového vozidla, s ktorým jazdil
obžalovaný) popísal, svedka B. B., ktorý priebeh tejto dopravnej nehody, t.j. okolností stretu osobného
motorového vozidla (s ktorým jazdil obžalovaný) s motocyklom (s ktorým jazdil poškodený) videl ako
vodič jazdiaci bezprostredne za motocyklistom, výpovede znalca R. M., ktorý sa vyjadril aj k tomu, že
vodič vozidla (obžalovaný) nesprávnou technikou jazdy ohrozil za ním idúceho (už vykonávajúceho

predbiehací manéver) vodiča motocykla (poškodeného), odborného vyjadrenia znalca B. E., ktorý sa
vyjadril k mechanizmu vzniku poranení poškodeného (ťažkej ujmy na zdraví) ako poranení typických
pre motocyklistov ako účastníkov (dopravného incidentu) cestnej premávky, vrátane listinných dôkazov
(záznamu o dopravnej nehode, zápisnicou o obhliadke miesta dopravnej nehody a fotodokumentáciou
miesta dopravnej nehody). Krajský súd sa rovnako nestotožňuje so zásadnou odvolacou námietkou
obžalovaného, ktorou argumentuje, že sa konanie popísaného v skutkovej vete rozsudku nedopustil.

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový
súdajvtomtosmerevykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnarozhodnutieavyvodilznehosprávne
právne závery. Svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil
a dostatočne vysvetlil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti

podľa príslušných ustanovení zákona pri určení trestu.

Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému A. B. C. okresný súd sa v súlade so zásadami ukladania
trestu v odôvodnení rozsudku vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák., teda
prihliadal na záujmy spoločnosti a obžalovaného, na skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania činu,

jeho následku, zavinenia, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na pomery a možnosti nápravy
obžalovaného. U obžalovaného správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák.
(pred spáchaním trestného činu viedol riadny život) a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa §
37 Tr. zák. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného predstavuje 1:0, je teda
prevaha poľahčujúcich okolností. Obžalovanému správne ukladal trest podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. a

v konečnom dôsledku mu správne uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, teda
na spodnej hranici trestnej sadzby (v tejto súvislosti je potrebné osobitne zohľadniť, že u obžalovaného
sa jedná o konanie, ktoré je náhodným vybočením z inak riadne vedeného života a rešpektujúceho
pravidlá cestnej premávky, o čom svedčí aj to, že ako osoba nemala v odpise z registra trestov a ani
v evidencii priestupkov pred týmto skutkom žiadne záznamy, no zároveň bolo potrebné zohľadniť

okolnosti spáchania skutku a jeho následky). U obžalovaného boli splnené aj zákonné podmienky na
podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu, keď v prípade obžalovaného
sa nejedná o vážne narušeného páchateľa, na ktorého by bolo potrebné pôsobiť prísnejšou formou.
Na nápravu a prevýchovu obžalovaného nie je nutné pôsobiť uložením nepodmienečného trestu
odňatia slobody a uvedené si nevyžaduje ani účinná ochrana spoločnosti. Nakoľko u obžalovaného ide

o osobu s doposiaľ čistým odpisom registra trestov a aj evidenciou priestupkov, bola okresným súdom
u obžalovaného správne určená skúšobná doba 12 mesiacov, t.j. na spodnej výmere, ktorá je v rozsahu
1 rok až 5 rokov, v ktorom intervale je možné určiť dĺžku skúšobnej doby. Nakoľko išlo o také konanie
obžalovaného, ktoré spočíva v porušení (viacerých ustanovení zákona o cestnej premávke) pravidiel
cestnej premávky s presahom do roviny trestnoprávnej, okresný súd správne obžalovanému uložil aj

trest zákazu činnosti vodiča, pri výmere ktorého rovnako správne prihliadol na to, že menovaný nie je
typickým porušovateľom týchto pravidiel cestnej premávky (čistá evidencia priestupkov) a tento mu uložil
v trvaní 1 (jedného) roka, pri zákonnej trestnej sadzbe od 1 roka do 10 rokov. Majúc na zreteli účel trestu,
keď trest plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej a generálnej prevencie, aj krajský
súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje takto obžalovanému uložený trest (odňatia

slobody a zákazu činností vodiča) za zákonný a spravodlivý, ktorý zodpovedá zásadám individuálnej, aj
generálnej prevencie a ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody v napadnutom rozsudku, keď okresný súd
postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému L. F. škodu

spôsobenú ublížením mu na zdraví (bolestné) vo výške 4.154,- Eur. Vykonaným dokazovaním (osobitne
s prihliadnutím na odborné vyjadrenie vypracované znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
traumatológia aj k bodovému ohodnoteniu poranení poškodeného) bolo bez akýchkoľvek vážnejších
pochybností preukázané, že obžalovaný spôsobením poškodenému ťažkej ujmy na zdraví spôsobilškodu (bolestné) práve v takejto výške a nebola zistená žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránila
uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu. Nebolo zistené ani to, že
obžalovaný by poškodenému škodu nahradil.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť prípustná nie je.