Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. júl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100211
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Štulajter

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100211.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu:
práp. A. A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. X, D., občan Slovenskej republiky, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice - mestská časť Sever,
IČO: 53 769 589, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Martine, odbor poriadkovej
polície, so sídlom Komenského 2, 030 01 Martin, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Okresného riaditeľstva PZ v Martine, odboru poriadkovej polície č. ORPZ-MT-OPP-89-005/2023 zo dňa
27. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

RozhodnutiežalovanéhoOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvMartine,odboruporiadkovejpolície
č. ORPZ-MT-OPP-89-005/2023 zo dňa 27. apríla 2023 v spojení s Disciplinárnym rozkazom riaditeľa
Obvodného oddelenia Policajného zboru v Sučanoch, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Martine č. 1 zo dňa 13. februára 2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a

zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru Sučany (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého
stupňa“) uložil Disciplinárnym rozkazom č. 1 zo dňa 13. februára 2023 (ďalej ako „Disciplinárny
rozkaz“ alebo „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) žalobcovi vykonávajúcemu štátnu
službu vo funkcii referenta Obvodného oddelenia Policajného zboru Sučany, odboru poriadkovej polície
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine disciplinárne opatrenie – zníženie služobného

platu o 5 % na dobu jeden mesiac podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru“) za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 Zákona o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, ktorého sa dopustil tým, že 2. októbra 2021 v čase od 8.00
do 20.00 hod. na Obvodnom oddelení Policajného zboru Sučany vykonával stálu službu, čo potvrdil
svojím podpisom v knihe fonogramov a hlásení a súčasne hliadkovú službu ako veliteľ hliadky pod

volacím znakom MATICA 403. V čase cca o 13.20 hod. bola hliadka MATICA 403 v zložení žalobca
ako veliteľ a člen ppráp. E. F. vyslaná operačným dôstojníkom na preverenie oznámenia v obci Sučany
na ul. Stará Hradská vo veci fyzického napadnutia mladistvej osoby G. H., nar. X. XXXXXXXXX XXXX,
trvale bytom I. F. XXXX/XX, J. rómskymi osobami. Po príchode hliadky na miesto sa tam nachádzaloznamovateľ – otec napadnutej osoby – K. H., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom I. F. XXXX/
XX, J., ktorý hliadke oznámil, že jeho syn išiel na bicykli z domu na futbalové ihrisko v obci Sučany.
Cestou na futbalové ihrisko bol na ul. Stará Hradská v obci Sučany za evanjelickým kostolom fyzicky

napadnutý skupinou Rómov, ktorí mu spôsobili zranenie vyžadujúce lekárske ošetrenie. Po uvedenom
oznámení žalobca povedal oznamovateľovi, aby prišiel spoločne so synom po jeho ošetrení podať
oznámenie na obvodné oddelenie Policajného zboru. Následne sa hliadka z miesta a od oznamovateľa
presunula k budove hasičov v obci Sučany, v ktorej sa nachádza kamerový systém monitorujúci niektoré
jednotlivé ulice v obci. Tu v budove žalobca oslovil službukonajúceho hasiča B. A., s ktorým po spätnom

prehratí prístupových ciest na ul. Stará Hradská zistili, že skupina troch rómskych osôb ide smerom
po chodníku od podchodu cesty I/18 smerom na ulicu J. I., po chvíli za nimi smerom od podchodu na
ulicu Stará Hradská išiel chlapec na bicykli. Po niekoľkých minútach zachytili kamery umiestnené na
ul. SNP ako z ulice Stará Hradská vychádza spomínaný chlapec na bicykli, ktorý prechádzal námestím
popri evanjelickom kostole. Následne na to za ním vyšla z ulice Stará Hradská tou istou trasou na
námestie aj skupina troch Rómov, ktorých zachytila kamera, keď prechádzali chodníkom od podchodu

k ulici Stará Hradská. B. A. osoby na kamere opoznal, nakoľko ich dobre poznal aj osobne, jedného
poznal aj po mene, jednalo sa o C. L.. Následne žalobcovi povedal, že sú to stopercentne oni, čo G.
H. napadli, nakoľko časovo, ako aj celý priebeh do seba zapadá. Upozornil ho, že s týmito osobami
sú problémy už dlhodobo, v minulosti fyzicky napadli deti, čo sa aj riešilo na Obvodnom oddelení
Policajného zboru Sučany. Žalobca z budovy hasičov odišiel a viac sa o jemu oznámený skutok a ani

o oznamovateľa K. H. nezaujímal. Nezabezpečil dôležité ním zistené dôkazy z kamier k podozrivým
osobám formou vyhotovenia kópie na DVD, ani ich zálohovanie. Tieto zistené skutočnosti dôležité
pre náležité objasnenie veci úmyselne z nezistených dôvodov zatajil, čím po uplynutí doby došlo
k ich automatickému vymazaniu. Pred ukončením služby len stroho uvedenú skutočnosť poznačil do
záznamu zo služby. Týmto svojím konaním žalobca vykonávajúci stálu službu a zároveň službu veliteľa

v hliadkovej službe po oznámení skutku v podobe priestupku tento neprijal podľa čl. 8 ods. 5 písm.
b) Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej
polície Policajného zboru a následne nezadokumentoval, neobjasňoval a bezodkladne nezaevidoval
v CESDaP-e, teda nepostupoval podľa čl. 3 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b), čl. 8 ods. 1 písm. c), ods. 2,
čl. 14 ods. 5 a 7, čl. 15 ods. 1 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, čím

porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) Zákona o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru.

2. V odôvodnení Personálneho rozkazu orgán verejnej správy prvého stupňa stručne popísal okolnosti
pred začatím disciplinárneho konania voči žalobcovi, jeho začatie a priebeh. Uviedol, že o okolnostiach

spáchania disciplinárneho previnenia žalobcu sa orgán verejnej správy prvého stupňa dozvedel na
pracovnom stretnutí s komisiou verejného poriadku obce Sučany dňa 12. apríla 2022, pričom následne
bolatátoskutočnosťpreverenáuoznamovateľaK.H..Nazákladeprvotnýchoznámenýchapreverených
skutočností bolo voči žalobcovi dňa 4. júna 2022 začaté disciplinárne konanie, pričom žalobca bol podľa
§ 56 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru poučený o svojom práve vyjadriť

sa k veci, navrhovať dôkazy na svoju obranu a obhajovať sa. Orgán verejnej správy prvého stupňa
popísal obsah dvoch písomných vyjadrení žalobcu predložených dňa 14. júna 2022 a 30. júna 2022.
Žalobca poprel spáchanie disciplinárneho previnenia a uviedol, že konajúci orgán verejnej správy je voči
jeho osobe zaujatý. K samotnému skutku žalobca uviedol, že oznámenie od oznamovateľa na mieste
prijal, pričom sa s ním dohodol, že po ošetrení syna príde podať oznámenie na Obvodné oddelenie

Policajného zboru Sučany. Za účelom stotožnenia páchateľa skutku boli preverené kamerové záznamy
z obce Sučany, avšak ich prezretím zistil, že nebol zaznamenaný žiadny protiprávny delikt. Nakoľko
mala hliadka plniť ďalšie služobné povinnosti, v daný deň sa už s oznamovateľom nestretla. Žalobca bol
orgánom verejnej správy poučený o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy
a dôkazy v lehote 7 dní od prevzatia kópie spisového materiálu, ktorá bola vyhotovená na žiadosť

žalobcu, pričom žalobca nič nepredložil.

3. Z vyjadrenia oznamovateľa K. H. orgán verejnej správy prvého stupňa mimo iného zistil, že privolanej
hliadke polície oznámil fyzické napadnutie svojho syna na ul. Stará Hradská v obci Sučany, pričom
jeden z policajtov mu uviedol, aby sa po ošetrení syna dostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru

Sučany, pričom oni zatiaľ prezrú kamerové záznamy. Po ošetrení syna sa oznamovateľ so synom v čase
okolo 19.40 hod. dostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru Sučany, kde sa nikto nenachádzal.
V čase okolo 19.55 hod. prišla k vchodovým dverám osoba, ktorá uviedla, že nastupuje ako policajt
do nočnej služby. Táto osoba mu uviedla, že polícia nič nevyrieši a má si to riešiť po vlastnej línii,preto odišiel a celú záležitosť riešil sám. Z kamerových záznamov od hasičov mu boli poskytnuté
fotografie podozrivých osôb, po vzhliadnutí ktorých jeho syn spoznal páchateľov. Na nečinnosť polície
sa bol oznamovateľ osobne sťažovať na Obecnom úrade v Sučanoch. B. A., zamestnaný Obecným

úradom Sučany ako dobrovoľný hasič, vo svojom vyjadrení mimo iného uviedol, že dňa 2. októbra
2022 v poobedných hodinách sa do budovy hasičov dostavil žalobca, ktorý mu uviedol, že na ul. Stará
Hradská malo dôjsť k fyzickému napadnutiu G. H., a preto by potreboval prezrieť kamerové záznamy.
Po prehratí záznamov z kamier, ktoré snímajú chodník a Námestie SNP, B. A. osoby zachytené na
záznamoch spoznal, C. L. aj po mene. Žalobcu upozornil, že s týmito osobami sú problémy už dlhodobo,

pričom už v minulosti napadli deti a malo sa to riešiť na polícii. Žalobca viac od B. A. nič nechcel
a odišiel, nechcel ani stiahnuť kamerový záznam na DVD. Viac sa o uvedenú skutočnosť nikto od polície
nezaujímal. Zo Záznamu zo služby č. p. ID 2564856 zo dňa 2. októbra 2021 spísaného žalobcom orgán
verejnej správy prvého stupňa zistil, že počas služby hliadka MATICA 403 vykonávala v služobnom
obvode Odvodného oddelenia Policajného zboru Sučany dve preverenia, a to v čase od 13.15 hod. do
13.30 hod. prijímanie oznámenia od K. H. vo veci fyzického napadnutia jeho syna a v čase od 17.27

hod. do 20.3 hod. oznámenie vo veci trestného činu pytliactva. Dňa 13. septembra 2022 sa orgán
verejnej správy prvého stupňa dostavil do kancelárie riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Martin, kde prebehlo služobné stretnutie. Na otázku riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru
Žilina koľko je momentálne voči žalobcovi začatých disciplinárnych konaní uviedol, že 3 disciplinárne
konania, a to v 2 prípadoch za neprijatie a nezadokumentovanie oznámenia a jedno za nesplnenie

pokynu daného nadriadeným. Na otázku riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Martin
zakéhodôvoduneprijalanezdokumentovaloznámeniaodobčanov,žalobcaodpovedal,žejepravda,že
oznámenia neprijal, nevie, prečo ich neprijal a len mykol plecami. K Úradnému záznamu zo dňa 16. mája
2022, ktorý žalobca osobne napísal a podpísal, a ktorého obsah orgán verejnej správy prvého stupňa
v Disciplinárnom rozkaze stručne popísal, žalobca pred prítomnými policajnými funkcionármi uviedol, že

to, čo uvádza orgán verejnej správy prvého stupňa, sa nezakladá na pravde, žalobca bol dodatočne za
hasičom B. A. zabezpečiť do spisu zistené prvotné skutočnosti a dodal, že B. A. mu všetko dosvedčí.
Nakoľkovpriestupkovomspisepodč.p.ORPZ-MT-OPP6-P-44/2022,vktoromsadodatočnerealizovalo
oznámenie K. H. vo veci fyzického napadnutia jeho syna, neustále absentovali dôkazy zistené v deň
oznámenia od hasiča z kamerového záznamu, bola orgánom verejnej správy prvého stupňa vykonaná

previerka u B. A., ktorý uviedol, že žalobca za ním od prvotného preverovania dňa 2. októbra 2021 viac
nebol a o zistené dôkazy sa nezaujímal, pričom tvrdenia žalobcu o dodatočnom zabezpečovaní dôkazov
sa nezakladajú na pravde.

4. Orgán verejnej správy prvého stupňa vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že prvotné oznámenie

podal K. H. dňa 2. októbra 2021 v čase okolo 13.20 hod. na Námestí SNP v Sučanoch žalobcovi,
ktorý v tom čase vykonával stálu službu a súčasne službu veliteľa v hliadkovej službe. Z oznámenia
jednoznačne vyplynulo spáchanie skutku, a to minimálne priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, resp.
trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Žalobca mal po oznámení dostatok času oznámenie
prijať na mieste formou prvopisu, resp. na obvodnom oddelení Policajného zboru podrobným úradným
záznamom zdokumentovať oznámený skutok, na takto prijaté oznámenie založiť priestupkový spis
a neodkladne ho zaevidovať v module integrovaného informačného systému CESDaP a bezodkladne
do spisu zabezpečiť dôležité ním zistené dôkazy z kamier k podozrivým osobám formou vyhotovenia

kópie záznamu na DVD. Zistené skutočnosti dôležité pre náležité objasnenie veci z doposiaľ neznámych
dôvodov úmyselne zatajil, čím po uplynutí doby došlo k ich automatickému vymazaniu. V danej veci išlo
opáchateľov,ktorívážneaúmyselneohrozovaliživotazdraviemaloletejosoby.Oznamovateľbolnútený
si sám zabezpečiť dôkazný materiál z kamerového systému, ktorý doložil do priestupkového spisu.
Žalobca tak nevykonal nevyhnutné opatrenia v zmysle čl. 8 ods. 5 písm. a) a b) Nariadenia Prezídia

Policajného zboru č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného
zboru. Zároveň nepostupoval v zmysle čl. 14 ods. 1 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019
o priestupkoch, nebol spísaný úradný záznam, resp. zápisnica o podaní oznámenia v zmysle čl. 15 ods.
1 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, nezačal s objasňovaním priestupku
po jeho oznámení, neobstaral zistené dôkazy k podozrivým osobám, a teda nepostupoval v zmysle čl.

8 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, nevyhotovil
priestupkový spis a tento bezodkladne nezaevidoval v elektronickom systéme CESDaP v zmysle čl. 3
ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b) Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, čím
bolo preukázané, že sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 Zákona o štátnej službepríslušníkov Policajného zboru, čo malo za následok narušenie vážnosti Policajného zboru a ohrozenie
dôvery v tento zbor v očiach občanov, čím porušil § 48 ods. 3 písm. a) Zákona o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru.

5.KuloženémudisciplinárnemuopatreniuorgánverejnejsprávyprvéhostupňavDisciplinárnomrozkaze
uviedol, že pri jeho ukladaní bolo prihliadnuté na povahu protiprávneho konania, ako aj na okolnosti,
za ktorých bolo spáchané, následky, mieru zavinenia žalobcu, berúc do úvahy aj jeho doterajší postoj
kplneniuslužobnýchpovinností.Jednásaopolicajta,ktorýsiodr.2021neplnísvedomitesvojeslužobné

povinnosti, počas hliadkových služieb nedosahuje požadované výsledky, nejaví záujem o pracovnú
činnosť, neustále potrebuje dohľad a kontrolu nad plnením svojich služobných povinností nadriadenými.
V r. 2018 mu bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu 5 % na dobu dvoch
mesiacov, nakoľko pracovníkmi odboru kontroly OPP KR PZ Žilina bolo zistené, že počas služby
nevykonával štátnu službu riadne, osobne a včas. V r. 2022 mu boli uložené dve výčitky za svedomité
neplnenie si svojich služobných povinností.

6. O odvolaní žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu rozhodol žalovaný Rozhodnutím riaditeľa odboru
poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine č. ORPZ-MT-OPP-89-005/2023
zo dňa 27. apríla 2023 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol
a Disciplinárny rozkaz potvrdil v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný stručne popísal

priebeh konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa, Disciplinárny rozkaz, ako aj obsah
odvolania žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu. Senát poradnej komisie podľa § 243 ods. 2 Zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru prerokoval odvolanie žalobcu proti Disciplinárnemu
rozkazu, pričom odporučil žalovanému, aby odvolaniu žalobcu nevyhovel a Disciplinárny rozkaz potvrdil
v plnom rozsahu. Žalovaný po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako senát poradnej komisie.

7. K námietke, že žalobca vzniesol voči orgánu verejnej správy prvého stupňa námietku zaujatosti,
s ktorou sa nijako nezaoberal a nevybavil ju, žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa
konal objektívne, nezaujato a bez osobných záujmov smerujúcich k žalobcovi, pričom ustanovenia
Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru neumožňujú sa vysporiadať s takto podanou

námietkou zaujatosti orgánu verejnej správy prvého stupňa v danom štádiu konania. K námietke
žalobcu o porušení princípu prezumpcie neviny v dokumente „Začatie disciplinárneho konania –
oznámenie“ zo dňa 4. júna 2022 (ďalej ako „Oznámenie“) žalovaný uviedol, že zákon striktne neupravuje
obsahovú a formálnu stránku začatia disciplinárneho konania, pričom obsahová štylizácia začatia
disciplinárneho konania nemá vplyv na riadny a spravodlivý priebeh šetrenia oprávneného orgánu

za účelom rozhodnutia vo veci samej. Oznámenie samotné nie je rozhodnutím vo veci samej.
K námietke žalobcu, že sú voči nemu súčasne vedené dve disciplinárne konania pod č. ORPZ-MT-
OPP6-240/2022 a č. OPRZ-MT-OPP6-304/2022 po dobu viac ako 6 mesiacov, ktoré boli ukončené
uložením dvoch disciplinárnych opatrení, čo žalobca považoval za nezákonné, žalovaný uviedol,
že Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nezakazuje viesť oprávnenému orgánu

disciplinárnekonaniavdvoch,prípadneviacerýchrozdielnychveciachsúčasneataktiežnevylučujeaani
neukladá povinnosť oprávnenému orgánu uložiť jedno disciplinárne opatrenie za viac disciplinárnych
previnení. Žalobcovi nebolo upreté právo na spravodlivý proces, ani právo na rovnaké zaobchádzane.
K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho
opatrenia zohľadnil aj disciplinárne opatrenie uložené žalobcovi v r. 2018, ktoré je už zo zákona

zahladené, pričom spisový materiál neobsahuje žiadny dôkaz o tejto skutočnosti, žalovaný skonštatoval,
že na uložené disciplinárne opatrenie z r. 2018 nie je možné pri rozhodovaní o uložení predmetného
disciplinárneho opatrenia prihliadať, nakoľko už bolo zahladené, a teda tvrdenie žalobcu je správne.
Orgán verejnej správy prvého stupňa však podľa žalovaného dostatočne preukázal disciplinárne
previnenie žalobcu pre rozhodnutie. Uložené disciplinárne opatrenie v minulosti nemá zásadný vplyv

na preukázanie disciplinárneho previnenia vo veci samej. Orgán verejnej správy prvého stupňa
prihliadal pri ukladaní disciplinárneho opatrenia na osobu žalobcu, jeho plnenie služobných povinností
a celkový prístup k výkonu služby z ostatných podkladov nachádzajúcich sa v spise. K viacerým
skutkovým tvrdeniam žalobcu v odvolaní, prostredníctvom ktorých žalobca spochybňoval svoju vinu
za spáchanie disciplinárneho deliktu, žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu považuje za tendenčné

a účelové, pričom žalobca v snahe vyhnúť sa zodpovednosti poukazoval na možné pochybenia kolegu
a priameho nadriadeného. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa podľa žalovaného dostatočne
vysporiadal s povinnosťami policajta vyplývajúcimi z interných predpisov, ktoré bol žalobca povinný
dodržiavať, a rovnako dostatočne preukázal, že žalobca disponoval „v čase preverovania“ dostatočnýmmnožstvom informácií na to, aby vo veci začal konať ex offo. K spochybneniu prezenčných listín
k preškoleniu s internými predpismi zo strany žalobcu žalovaný uviedol, že svojimi podpismi žalobca
preškolenie z noriem uvedených v prezenčných listinách potvrdil, pričom svojimi podpismi žalobca

vyjadril dobrovoľný súhlas. Účasť žalobcu bola overená v súlade s plánom služieb Obvodného oddelenia
Policajného zboru Sučany.

8. Žalovaný v rozhodnutí skonštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa dospel zákonným
postupom k záveru, s ktorým sa plne stotožňuje, keďže bolo nepochybne preukázané, že žalobca

sa dopustil disciplinárneho previnenia tak, ako je uvedené v Disciplinárnom rozkaze. Orgán verejnej
správy prvého stupňa postupoval podľa žalovaného v súlade s § 233 ods. 2 Zákona o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru a posudzoval všetky skutočnosti rovnako dôkladne bez ohľadu na to,
či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu, a rovnako aj v súlade s § 56 ods. 1 a 2 Zákona o
štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia orgán
verejnej správy prvého stupňa prihliadal na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo

spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných povinností.
Žalovaný na str. 9 a 10 rozhodnutia vo všeobecnosti uviedol viaceré teoretické východiská disciplinárnej
zodpovednosti policajta. Žalovaný ďalej uviedol, že znalosti žalobcu zo všeobecne záväzných právnych
predpisov, interných predpisov a ich aplikácia v praxi nie sú na požadovanej úrovni a vyslovil vážne
pochybnostiovnímanízávažnostisvojhokonaniažalobcom,sčímsúvisíajvnímanieslužobnejdisciplíny

a disciplinárnej právomoci ako takej. Nie je možné akceptovať názor žalobcu, ktorý sa odvoláva na
zmarenieprijatiaoznámeniainýmpolicajtom,resp.nezaevidovanímskutkubezprostrednenadriadeným.
Riadny výkon služby spočíva v zodpovednom plnení úloh, ktoré musia byť v súlade s právnymi predpismi
a rozkazmi nadriadených. Žalovaný považoval vzhľadom na uvedené odvolanie žalobcu za nedôvodné.

Správna žaloba

9. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s Disciplinárnym rozkazom. Žalobca v správnej žalobe
stručne popísal obsah svojho odvolania proti Disciplinárnemu rozkazu, uviedol svoje všeobecné

zhodnotenie rozhodnutia žalovaného a vo všeobecnosti namietal, že žalovaný na celkom konkrétnym
spôsobom predostretú argumentáciu žalobcu v odvolaní reagoval vecne, logicky a právne nesprávne, s
argumentáciou žalobcu sa nezaoberal zákonným spôsobom a porušil tak právo žalobcu na spravodlivý
proces a zákonné rozhodnutie podľa § 233 ods. 1, ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 4, § 241 ods. 1, §
243 ods. 4, Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, čo je dôvodom pre zrušenie

rozhodnutia z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa
§ 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „SSP“), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci, žalovaný v napadnutom rozhodnutí aplikoval konkrétne ustanovenia právnych
predpisov nepriliehavo, vecne, logicky a právne nesprávne, teda rozhodnutie žalovaného vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný neprihliadol na nedostatky, ktoré predchádzali
Disciplinárnemu rozkazu a súčasne sa sám v rámci druhostupňového konania dopustil závažného
pochybenia, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

10. Žalobca namietal, že výrok rozhodnutia žalovaného obsahuje zjavnú vadu zakladajúcu dôvod na
jeho zrušenie, keď sa v ňom opakovanie uvádza, že služobným úradom žalobcu je „Krajské riaditeľstvo
PZ v Žiline.“ Podľa žalobcu ide o konštatáciu v zjavnom rozpore so základným ustanovením Zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (§ 1 ods. 4 písm. b/), pričom nejde o chybu v písaní,
ale o zásadnú vadu spočívajúcu v nezistení skutočného stavu veci zo strany žalovaného (§ 241 ods. 1

prvá veta Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru). Výrok rozhodnutia žalovaného podľa
žalobcu trpí vadou, ktorá nasvedčuje tomu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

11. Žalobca nesúhlasil s vyhodnotením odvolacej námietky týkajúcej sa námietky zaujatosti orgánu

verejnej správy prvého stupňa zo strany žalovaného. Argumentácia žalovaného je podľa žalobcu
účelová a v rozpore s logikou. Ak nečinnosť orgánu verejnej správy prvého stupňa vo veci námietky
v prvostupňovom konaní vyložil žalovaný ako zákonnú, potom sám mal ostať vo veci uvedenej
námietky zaujatosti rovnako nečinný, pretože zákon neobsahuje ustanovenia, ktoré by mu dávalikompetenciu konať vo veci námietky zaujatosti podanej proti orgánu verejnej správy prvého stupňa.
Z úvah žalovaného sa podľa žalobcu „zrkadlí záujem zastrieť“ nezákonný postup orgánu verejnej
správy prvého stupňa vo veci námietky zaujatosti spočívajúci v nečinnosti (nekonaní) a súčasne záujem

dodatočne námietku zaujatosti vybaviť a zhojiť tak nezákonný postup v prvostupňovom konaní. Aj keď by
sa tento nedostatok zhojil, ide o podstatný nedostatok procesno-právnej povahy predchádzajúci vydaniu
Disciplinárneho rozkazu, ktorý sa do neho priamo premietol a založil jeho nezákonnosť. Podľa žalobcu
možno nepriamo identifikovať záujem zákonodarcu na tom, aby v disciplinárnom konaní konali
a rozhodovali nezaujaté osoby v dikcii § 233 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného

zboru.Žalovanýbolpodľanázoružalobcupovinnýpostupovaťpodľaústavnýchprincípov,ktoréstojanad
zákonom (čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Keďže sa orgán verejnej správy prvého
stupňa pred vydaním rozhodnutia námietkou zaujatosti žiadnym spôsobom nezaoberal, nemožno taký
postupoznačiťzasúladnýsozákonomaÚstavouSlovenskejrepubliky.Súčasnenedokonalosťzákonnej
úpravy vo veci námietky zaujatosti nemôže byť na neprospech žalobcu a nemôže založiť zákonnosť
postupu spočívajúceho v nekonaní vo veci námietky zaujatosti. Podľa názoru žalobcu bolo povinnosťou

žalovaného Disciplinárny rozkaz s odvolaním sa na ústavné princípy spravodlivosti zrušiť a vrátiť vec
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca tvrdil, že žalovaný
si nedokonalosť právnej úpravy vykladá účelovo a tendenčne odlišne v rozpore so zdravou logikou.
Rozhodnutie žalovaného preto podľa žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
súčasnedošlokpodstatnémuporušeniuustanoveníokonanípredorgánomverejnejsprávy,ktorémohlo

mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

12. Žalobca v správnej žalobe ďalej uviedol, že už v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal,
že orgán verejnej správy prvého stupňa v Oznámení konštatoval, že žalobca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, čo spôsobuje nezákonnosť jeho postupu, a teda celého konania a rozhodnutia, keďže

vysloviť záver, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia možno až po vykonaní dokazovania,
a to v rozhodnutí vo veci samej. Podľa žalobcu argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí
pri vysporiadaní sa s predmetnou odvolacou námietkou žalobcu „dokazuje“, že sa snažil zľahčiť a
bagatelizovať vyjadrenie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako vyjadrenie bez právneho dosahu
na zákonnosť konania a rozhodnutia. Žalobca považoval argumentáciu žalovaného za odporujúcu

zdravej logike, „súvisiacim ustanoveniam zákona na ktoré žalobca poukázal v odvolaní“ a súčasne
odporujúcu ústavným princípom (čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Žalovaný podľa
žalobcu nevysvetlil „konkrétnymi právnymi skutočnosťami“, prečo je právny názor žalobcu nesprávny,
čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Žalobca tvrdil, že
orgán verejnej správy prvého stupňa Oznámením porušil princíp prezumpcie neviny a zákazu svojvôle,

a to hneď v úvode celého disciplinárneho konania, v dôsledku čoho je nezákonnosťou postihnuté nielen
prvostupňové konanie, ale aj rozhodnutie žalovaného, ktoré žalobca považoval za nezákonné z dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP.

13. Vo vzťahu k vysporiadaniu sa žalovaného v napadnutom rozhodnutí s odvolacou námietkou žalobcu,

že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval nezákonne, keď viedol vo veci skutku so znakmi
disciplinárneho previnenia, ktorý je obsahom tejto žaloby, jedno disciplinárne konanie a súbežne vo
veci iného skutku so znakmi disciplinárneho previnenia ďalšie konanie, žalobca v správnej žalobe
uviedol, že „skúmanie činnosti oprávneného orgánu z pohľadu či ju zákon nezakazuje a či ju zákon
nevylučuje je skúmaním svojvoľným, bez opory v Ústave SR (viď. čl. 2 ods. 2), teda skúmaním

odporujúcim ústavnému princípu“. Podľa žalobcu žalovaný aplikoval ustanovenia zákona a Ústavy
Slovenskej republiky nepriliehavým, vecne, logicky a právne nesprávnym spôsobom, naproti tomu
„žalobca aplikoval ustanovenia zákona a Ústavy SR vecne, logicky a právne priliehavým spôsobom“.
Ak žalovaný aplikoval pre identifikáciu súladnosti postupu orgánu verejnej správy prvého stupňa
súčasne ustanovenia čl. 2 ods. 2 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa žalobcu „deklaruje, že

nerozlišuje medzi štátnym orgánom v právnych vzťahoch spadajúcich pod čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a
ostatných subjektoch v právnych vzťahoch odlišných od štátnych orgánov (označených slovom „Každý“)
spadajúcich pod čl. 2 ods. 3 Ústavy SR“. Žalobca uviedol, že v odvolaní v tejto súvislosti argumentoval
aj tým, že hoci Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v žiadnom ustanovení neupravuje
prípad, keď je potrebné rozhodovať o uložení disciplinárneho opatrenia za dva skutky, ktoré majú znaky

disciplinárneho previnenia, je potrebné vychádzať zo znenia § 56 ods. 3 daného zákona analogicky tak,
aby bol zachovaný princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva, najmä zabránené svojvôli v postupe
oprávnenéhoorgánu(čl.2ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky)prizachovaní právaúčastníkakonaniana
spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Žalovaný podľa žalobcu neozrejmil, prečotáto argumentácia žalobcu bola nesprávna, čím svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti
pre nezrozumiteľnosť.

14. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal,
že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v rozpore s § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru pri posúdení následkov protiprávneho konania. Žalobca namietal, že
z Disciplinárneho rozkazu nie je možné zistiť, či vôbec orgán verejnej správy prvého stupňa identifikoval
nejaký následok a ak áno, či na tento prihliadol pri rozhodovaní, či a ako prihliadol orgán verejnej

správy prvého stupňa na povahu protiprávneho konania, na okolnosti (priťažujúce, poľahčujúce) a mieru
zavinenia. Žalobca namietal, že žalovaný sa s uvedenými námietkami žiadnym spôsobom vo svojom
rozhodnutí nevysporiadal, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov.

15. Vo vzťahu k vysporiadaniu sa žalovaného v napadnutom rozhodnutí s odvolacou námietkou žalobcu,

že orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadol pri ukladaní disciplinárneho opatrenia žalobcovi na to,
že žalobcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie v roku 2018, žalobca v správnej žalobe uviedol, že
žalovaný síce predmetnú odvolaciu námietku žalobcu „uznal“, avšak pochybenie orgánu verejnej správy
prvého stupňa nepovažoval za tak zásadné, aby zakladalo zrušenie jeho rozhodnutia. Podľa žalobcu
je spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal v rámci svojich úvah s predmetnou odvolacou námietkou,

nezákonný a svojvoľný. Ak orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadol „ako na priťažujúcu okolnosť“
na potrestanie žalobcu v roku 2018, táto okolnosť mala podľa žalobcu nepochybne zásadný vplyv na
rozhodnutie vo veci. Orgán verejnej správy prvého stupňa išiel „príliš ďaleko do minulosti“ (§ 61 ods. 1
Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru). Tvrdenie žalovaného, že táto okolnosť nemala
na rozhodnutie vo veci samej zásadný vplyv, je podľa žalobcu účelové a nepodložené. Ak táto okolnosť

bola použitá pri rozhodovaní v neprospech žalobcu ako „priťažujúca okolnosť“, hoci tomu bránil zákon,
podľa žalobcu to bez najmenších pochybností spôsobuje nezákonnosť Disciplinárneho rozkazu.

16. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal, že orgán
verejnej správy prvého stupňa nezistil náležite skutkový stav veci s poukazom na § 233 Zákona o štátnej

službe príslušníkov Policajného zboru, keď si nezabezpečil záznam o odmenách a trestoch a ďalšie
podklady, ktoré žalobca navrhoval vo svojom vyjadrení do konania zabezpečiť. Žalobca namietal, že
žalovanýsasdanounámietkounevysporiadal,čímzaťažilsvojerozhodnutievadounepreskúmateľnosti.

17. Žalobca tvrdil, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal, že orgán verejnej správy prvého

stupňa vychádzal pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia z tvrdenia: „....počas hliadkových
služieb nedosahuje požadované výsledky, nejaví záujem o pracovnú činnosť, neustále potrebuje dohľad
a kontrolu nad plnením svojich služobných povinností nadriadeným.“ Žalobca namietal, že citované
konštatácie nie sú v administratívnom spise podložené dôkazmi, jedná sa teda o konštatácie, ktorých
objektívnosťapravdivosťniejemožnépreskúmaťabrániťsaprotinim,čímorgánverejnejsprávyprvého

stupňa postupoval v rozpore s § 233 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
a teda Disciplinárny rozkaz je nezákonný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný sa
s uvedenými námietkami v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, čím ho podľa žalobcu zaťažil vadou
nepreskúmateľnosti.

18. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal, že
orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodujúce skutkové okolnosti a dôkazy posúdil nesprávne a
nezákonne v neprospech žalobcu (§ 233 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru). Pokiaľ orgán verejnej správy prvého stupňa vo výroku Disciplinárneho rozkazu vytkol žalobcovi,
že „po oznámení skutku v štádiu priestupku tento neprijal“ a súčasne „následne nezadokumentoval,

neobjasňoval a bezodkladne nezaevidoval v CESDaP-e“, žalobca namietal v odvolaní, že sa uvedených
skutkov nedopustil, dopustiť nemohol a ani mu nebolo v konaní ich spáchanie preukázané. Orgán
verejnej správy prvého stupňa podľa žalobcu bez opory v rozhodujúcich skutkových okolnostiach
konštatoval, že sa žalobca dopustil skutku so znakmi protiprávnosti, pričom rozhodujúce skutkové
okolnosti svedčiace v prospech žalobcu neposúdil dôkladne, čím postupoval v rozpore s § 233 ods. 2

a § 241 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Podľa žalobcu žalovaný túto
odvolaciunámietkupovažovalzaúčelovúatendenčnú,pričomnamiestovecnéhoalogickéhovyvrátenia
argumentácie žalobcu a zdôvodnenia, prečo je nesprávna, sa obmedzil na vecne a logicky nepriliehavé
citovanie ustanovení interných predpisov, uvedenie nesúvisiacich konštatácií a pod. Žalobca v správnejžalobe tvrdil, že žalovaný sa s odvolacou námietkou síce zaoberal, ale v nadväznosti na rozhodujúce
skutkové a právne okolnosti vecne, logicky a právne nesprávne.

19. Žalobca v správnej žalobe ďalej uviedol, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal
zákonnosť dôkazov vo forme fotokópií dvoch neoverených prezenčných listín, ktoré mali preukazovať,
že bol dňa 7. júna 2021 oboznámený s internými predpismi (Nariadenie Prezídia Policajného zboru č.
80/2018, Nariadenie MV SR č. 175/2010 a Nariadenie Prezídia Policajného zboru č. 90/2019), ktorých
porušenie sa mu kladie za vinu. Žalobca poukázal na to, že tieto prezenčné listiny neodrážajú skutočný

stavveci,t.j.žeichnemoholpodpísaťdňa7.júna2021,pretoževtendeňvýkonslužbynevykonával,mal
služobné voľno, a preto nemohol ani potvrdiť svojím podpisom oboznámenie s predmetnými internými
predpismi. Žalobca vyjadril pochybnosti o zákonnosti predmetných prezenčných listín aj z hľadiska ich
formálnych náležitostí, pretože išlo o úradne neoverené fotokópie, tieto fotokópie neobsahovali údaje
spracovateľa a schvaľovateľa, nenachádzali sa na nich ani registratúrne čísla, neobsahovali žiadny
podpis ich spracovateľa a schvaľovateľa. Žalobca označil tieto kópie prezenčných listín za nezákonné

aj s poukazom na § 250 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, § 14 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 410/2015 Z. z. o podrobnostiach výkonu
správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu a čl. 11 a 13 Nariadenia MV SR č. 98/2016
o registratúrnom poriadku. Žalobca namietal, že žalovaný túto odvolaciu námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú, pričom sa obmedzil na konštatovanie, že oprávnený orgán sa vysporiadal s pochybnosťami

žalobcu o jeho prítomnosti na pracovisku dňa 7. júna 2021 v rámci písomnosti zo dňa 31. marca 2023,
ktorou predkladal odvolanie žalobcu spolu so spisovým materiálom žalovanému. Žalobca tiež v správnej
žalobe namietal, že žalovaný vychádzal pri posúdení predmetnej odvolacej námietky z nového dôkazu,
ktorým bola písomnosť vytvorená orgánom verejnej správy prvého stupňa po vydaní Disciplinárneho
rozkazu (písomnosť sp. zn. ORPZ-MT-OPP6-89/2022 zo dňa 31. marca 2023). S týmto dôkazom

nebolo umožnené žalobcovi sa oboznámiť a vyjadriť sa k nemu, prípadne navrhnúť v spojitosti s ním
ďalšie dokazovanie, v dôsledku čoho žalovaný podľa žalobcu konal nezákonne, neumožnil žalobcovi
uplatnenie jeho zákonných práv a uprel žalobcovi právo na obhajobu a spravodlivý proces, čo je dôvod
pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

20. Žalobca na str. 8 a 9 správnej žaloby uviedol citácie právnych predpisov, a to čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods. 4 písm. b), § 56 ods. 2 a 3, § 61 ods. 1, § 233 ods. 1, §
237 ods. 2, § 238 ods. 1, 2 a 3, § 241 ods. 1, 2 a 3, § 250 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Zákona o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru.

21. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení
s Disciplinárnym rozkazom orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a žalobcovi priznal voči
žalovanému právo na náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

22. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správna žaloba bola podaná správnemu súdu
dňa 26. júna 2023 ako neautorizovaná prostredníctvom emailu, pričom vo výzve správneho súdu, ani v
priložených prílohách sa nevyskytuje žiadny záznam o tom, či predmetné podanie v stanovenej lehote

doplnené autorizovaným spôsobom.

23. K jednotlivým žalobným námietkam a tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca
poukázal na výrok rozhodnutia žalovaného, ktorý uvádza, že služobným úradom žalobcu je Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, v danom prípade ide o vadu, ktorá v žiadnom prípade nemá vplyv

na zákonnosť rozhodnutia. Ďalej skonštatoval, že v prípade námietky zaujatosti uplatnenej žalobcom ide
o veľmi neurčitú, všeobecnú a nekonkrétnu námietku, ktorá nie je nijakým spôsobom odôvodnená a ani
nieješpecifikované,akýmspôsobommábyťorgánverejnejsprávyprvéhostupňavočižalobcovizaujatý.
Orgán verejnej správy prvého stupňa sa k predmetnej námietke vyjadril v Disciplinárnom rozkaze.
Žalobca aj v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu len neustále všeobecne konštatoval zaujatosť,

ktorú však nepodložil nijakým dôkazom. S námietkou zaujatosti sa vysporiadal žalovaný v napadnutom
rozhodnutí, pričom tvrdenie žalobcu o zastieraní a zaujatosti konajúcich osôb nebolo nijakým dôkazom
preukázané. K námietke žalobcu o porušení prezumpcie neviny v prípade konštatovania v Oznámení
žalovaný uviedol, že ide o procesný postup v konaní oprávneného orgánu verejnej moci, pričomOznámenie je len opatrením procesnej povahy, ktoré nemá za následok ujmu na subjektívnych právach
žalobcu. Pochybenie sa neprenieslo do zákonnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Písomnosť,
ktorou bolo začaté disciplinárne konanie, slúži iba ako oznámenie o začatí disciplinárneho konania

a nejde o meritórne rozhodnutie. Počas disciplinárneho konania musí prebehnúť dokazovanie, kde
oprávnený orgán zhromaždí a posúdi všetky skutočnosti tak, aby bol náležite zistený skutkový stav.
Zákonný postup bol v prípade prejednávaného disciplinárneho opatrenia dodržaný a žalobcovi bola
daná možnosť vyjadrovať sa a predkladať dôkazy. Ďalej žalovaný skonštatoval, že zákon nikde
neuvádza povinnosť oprávneného orgánu spájať dva, prípadne viacero samostatných skutkov s prvkami

disciplinárneho previnenia do jedného konania, ani mu nie je stanovená žiadna povinnosť o takýchto
skutkoch rozhodnúť jedným rozhodnutím. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môžu
štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Orgán verejnej správy prvého stupňa v tomto prípade neporušil zvoleným postupom žiadne
ustanovenie Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Argumentácia orgánu verejnej
správy prvého stupňa a žalovaného bola dostatočne vysvetlená, zrozumiteľná, podložená dôkazmi a

príslušnými právnymi predpismi. S námietkou žalobcu o prihliadaní na disciplinárne opatrenie uložené
žalobcovi v r. 2018 sa vysporiadal žalovaný už vo svojom rozhodnutí. Disciplinárne previnenie však
bolo žalobcovi dostatočne preukázané na základe ostatných dôkazov v konaní. Uložené disciplinárne
opatrenie z roku 2018 nemá zásadný vplyv na zdôvodnenie disciplinárneho previnenia a nebolo ani
jedným z rozhodujúcich podkladov na rozhodnutie vo veci. Orgán verejnej správy prvého stupňa

vychádzal pri ukladaní disciplinárneho opatrenia aj z iných podkladov týkajúcich sa osoby žalobcu
a jeho prístupu k výkonu služby. Pri vydávaní rozhodnutia postupoval v zmysle § 233 ods. 1 a 2
a rovnako § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Po zhodnotení dôkazov
dospel orgán verejnej správy prvého stupňa k záveru, že bolo dostatočne preukázané disciplinárne
previnenie žalobcu, pričom následkom jeho konania bolo aj narušenie vážnosti Policajného zboru a

ohrozenie dôvery v očiach občanov a poslancov zastupiteľstva obce Sučany. Orgán verejnej správy
prvého stupňa podľa žalovaného jasne zhodnotil ako samotné konanie žalobcu, tak aj následky takého
konania. Ďalej žalovaný vo vyjadrení skonštatoval, že uvedenie interných ustanovení v napadnutých
rozhodnutiach je v danom prípade logické a vecné vyvrátenie námietky žalobcu. Ustanovenia uvedené
v rozhodnutiach presne poukazujú na to, čo svojím konaním, resp. nekonaním žalobca porušil. Žalobca

mal dostatok poznatkov na to, aby vo veci začal konať na základe vlastného zistenia, čiže ex offo, čo
však nevykonal. Žalobca bol nečinný aj napriek tomu, že išiel preveriť kamerový záznam do budovy
hasičov v obci Sučany, keď tieto záznamy nezabezpečil. S uvedenými skutočnosťami sa dostatočne
logicky a vecne vysporiadal orgán verejnej správy prvého stupňa už v Disciplinárnom rozkaze a
následne aj žalovaný vo svojom rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutia majú všetky formálne a obsahové

náležitosti, vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je logicky vyhodnotený a riadne
právne posúdený. K námietke žalobcu ohľadom zákonnosti prezenčných listín zo dňa 7. júna 2021
potvrdzujúcich jeho oboznámenie s internými predpismi žalovaný uviedol, že vo svojom rozhodnutí
sa s predmetnou námietkou dostatočne vysporiadal. Žalobca preukázateľne svojím vlastnoručným
podpisom na prezenčných listinách zo dňa 7. júna 2021 potvrdil oboznámenie s internými predpismi.

Žalobca sa dňa 7. júna 2021 nachádzal v službe, nakoľko vykonával službu od 6. júna 2021 od
20.00 hod do 8.00 hod. dňa 7. júna 2021, čo potvrdzuje aj záznam v knihe príchodov a odchodov.
Zároveňžiadnyprávnypredpisneustanovuje,žeprezenčnálistinaooboznámenísnariadenímmusímať
uvedeného spracovateľa a schvaľovateľa a ani to, že sa na nej musia nachádzať podpisy spracovateľa
a schvaľovateľa. Právny predpis neustanovuje povinnosť vyhotovovať z prezenčnej listiny overené

fotokópie. Žalovaný ďalej uviedol, že Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v žiadnom
svojom ustanovení neukladá oprávnenému orgánu v konaní vo veciach služobného pomeru povinnosť
dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k podkladu a spôsobu
jeho zistenia tak, ako to ukladá § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca mal možnosť nahliadnuť
do spisu ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaným. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu a jeho

žalobné námietky považoval za nedôvodné. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal správny súd, aby
správnu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Replika žalobcu

24. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 4. decembra 2023 uviedol, že nesúhlasí
s tvrdeniami žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe a naďalej trvá na všetkých svojich námietkach
obsiahnutých v správnej žalobe a v plnej miere sa ich pridržiava. Osobitne zdôraznil, že správna
žaloba bola v súlade so zákonom riadne odoslaná, doplnená a podpísaná riadne a včas v zmysleúčinných právnych predpisov. Konštatovanie žalovaného vo vyjadrení k bodu 1. správnej žaloby je podľa
žalobcu vytrhnuté z kontextu, je nepriliehavé, účelové a bez opory v právnych a interných predpisoch.
Rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s právnymi predpismi a nevychádza zo skutočného stavu

veci. Výrok rozhodnutia žalovaného trpí vadou, ktorá nasvedčuje tomu, že zistenie skutkového stavu
orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo je dôvod na jeho zrušenie
podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Konštatovanie žalovaného vo vyjadrení, že sa žalobca preukázateľne
svojím podpisom na prezenčných listinách dňa 7. júna 2021 oboznámil s predmetnými internými
predpismi, nemá oporu v administratívnom spise. Zabezpečením inštruktážneho záznamu vrátane

záznamu zo služby zo dňa 6.júna 2021 by sa preukázalo, že žalobca sa s takýmito prezenčnými listinami
neoboznámil, nakoľko do týchto záznamov sa zaznamenáva vykonaná služobná činnosť počas výkonu
štátnej služby z predmetného dňa. Uvedené skutočnosti vie potvrdiť aj člen hliadky, s ktorým žalobca v
predmetnýdeňvykonávalslužbu.Pochybnosťmusíbyťvždyvyhodnotenávprospechžalobcu.Žalovaný
preto nepristúpil k zabezpečeniu týchto dôkazov v prospech žalobcu pre náležité zistenie skutočného
stavu. Orgány verejnej správy konali podľa žalobcu od počiatku konania zaujato s cieľom postihnúť

žalobcu bez ohľadu na vecné, logické a právne súvislosti, bez ohľadu na zákon a dôkazy. Rozhodnutie
žalovaného spolu s Disciplinárnym rozkazom žalobca považoval za nepreskúmateľné, diskriminujúce,
arbitrárne a v rozpore s právnymi predpismi, najmä porušujúce právo žalobcu na spravodlivý proces a
právo na obhajobu. Žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa sa podľa žalobcu nevysporiadali
zákonným spôsobom so skutočnosťami, na ktoré poukazoval vo svojich vyjadreniach a v odvolaní,

pričom neboli brané do úvahy argumenty v jeho prospech.

25. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku k replike žalobcu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

26. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd
podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu
verejnej správy prvého stupňa vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci
dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP

bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, pričom
nariadenie pojednávania si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom
vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 14. mája 2025. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 10. júla 2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

27. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej

správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

29. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

30.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy

alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej..

31.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

32. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak

a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,

c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu

verejnej správy.

33. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru policajt je
povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a

pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

34. Podľa § 52 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru disciplinárnym previnením
je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

35. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru disciplinárnym
opatrením je zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov.

36. Podľa § 56 ods. 1 a 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (1) pred uložením
disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred

uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
(2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania,
na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta
k plneniu služobných povinností.

37. Podľa § 233 ods. 1 a 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (1) oprávnený orgán
postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel
je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
(2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

38. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil Disciplinárny rozkaz,
ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie – zníženie služobného platu o 5 % na dobu
jeden mesiac podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru
za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného

zboru, a ktorým odvolanie žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu zamietol, v spojení s Disciplinárnym
rozkazom. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, Disciplinárny rozkaz a postup,
ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti
uplatnenými v správnej žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže sa jedná o správnu žalobu vo veciach
správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie

rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný
jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže
rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body
len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutiaorgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote
uviesťdôvody,zktorýchmusíbyťzrejmé,zakýchkonkrétnychskutkovýchaprávnychdôvodovpovažuje
napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP.

Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP
správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch
vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo
veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom
verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh

účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

39. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy nad rozsah žalobcom
uplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe podľa § 195 SSP, pričom v tomto ohľade nezistil
žiadnu vadu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorá by mala vplyv na ich zákonnosť.

40. Žalobca v správnej žalobe namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a zároveň aj Disciplinárneho
rozkazu. Vo vzťahu k Disciplinárnemu rozkazu žalobca formuloval svoje námietky len opisným
spôsobom tak, že v správnej žalobe opísal obsah svojich odvolacích námietok proti Disciplinárnemu
rozkazu a spôsob vysporiadania sa žalovaného s nimi. Keďže však žalobcom opísané námietky proti
Disciplinárnemu rozkazu obsahovali aj konkrétne dôvody namietanej nezákonnosti Disciplinárneho

rozkazu, správny súd na ne napriek spôsobu ich formulácie prihliadol a vykonal súdny prieskum
Disciplinárneho rozkazu podľa ich obsahu, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že
v predmetnom prípade ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania proti rozhodnutiu orgánu
verejnej správy, ktoré má trestnú povahu (správny súd preto v pochybnostiach vyložil žalobcom
formulované námietky v správnej žalobe vo vzťahu k Disciplinárnemu rozkazu v prospech žalobcu ako

žalobné námietky).

41. Pokiaľ žalobca v úvode bodu II. správnej žaloby vo všeobecnosti namietal, že žalovaný na celkom
konkrétnym spôsobom predostretú argumentáciu žalobcu v odvolaní reagoval vecne, logicky a právne
nesprávne, s argumentáciou žalobcu sa nezaoberal zákonným spôsobom a porušil tak právo žalobcu

na spravodlivý proces a zákonné rozhodnutie podľa § 233 ods. 1, ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 4, § 241
ods. 1, § 243 ods. 4 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, správny súd uvádza,
že pre všeobecnosť a nekonkrétnosť predmetných tvrdení žalobcu nemohol vykonať súdny prieskum
rozhodnutia žalovaného. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem
všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych

skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je
preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol
vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a
jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže
podrobiťsúdnemuprieskumuzákonnostirozhodnutiaapostupuorgánuverejnejsprávyačímsasprávny

súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom
a dôvodmi správnej žaloby. Nestačí uviesť len to, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s námietkami
a argumentáciou žalobcu v jeho odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu a nekonkrétnym spôsobom
mal porušiť právo žalobcu na spravodlivý proces a zákonné rozhodnutie. Žalobca neuviedol, s ktorými
konkrétnymi odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal, na ktoré konkrétne vecne relevantné

argumenty nedostal v napadnutom rozhodnutí žalovaného dostatočnú alebo zrozumiteľnú odpoveď
a prečo práve prípadný nedostatok v odôvodnení žalovaného bol tak závažný, že mal za následok
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a zásah do práva žalobcu na spravodlivý
proces. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z napadnutého

rozhodnutia alebo z administratívneho spisu. Správny súd nemôže ani všeobecne uplatnené dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy sám konkretizovať na daný prípad a
rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutia žalovaného ani z domnienok o obsahu
žalobných námietok žalobcu. Ak by tak správny súd urobil, nebol by už nestranným súdom, ale fakticky
by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo v hrubom rozpore nielen so základnými

princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v
konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní
preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom,“ najmä však čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.“ V prípade, ak by správny súd za žalobcu sám dopĺňal všeobecne
uplatnené žalobné dôvody, resp. ich sám konkretizoval a proaktívne vyhľadával z obsahu napadnutého

rozhodnutia, prípadne administratívneho spisu dôvody nezákonnosti rozhodovania a postupov orgánov
verejnej správy (v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania mimo prípadov stanovených
v § 195 SSP), porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a negoval by princíp materiálneho
právneho štátu. Rovnako v tomto ohľade nepostačuje len samotné uvedenie ustanovení právnych
predpisov, s ktorými má byť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy v rozpore, ak žalobca

zároveň neuvedie aj súvisiacu argumentáciu tak, aby táto zodpovedala žalobným bodom v zmysle §
182 ods. 1 písm. e) SSP.

42. Námietka žalobcu, že výrok rozhodnutia žalovaného obsahuje zjavnú vadu, keď sa v ňom
opakovanie uvádza, že služobným úradom žalobcu je „Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline“, pričom podľa
žalobcu má ísť o konštatáciu v zjavnom rozpore so základným ustanovením Zákona o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru (§ 1 ods. 4 písm. b/), pričom nejde o chybu v písaní, ale o zásadnú vadu
spočívajúcu v nezistení skutočného stavu veci zo strany žalovaného, je nedôvodná. Podľa § 6 ods. 1
SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto

zákonom. Správny súd teda vzhľadom na citované ustanovenie SSP môže vykonať súdny prieskum
rozhodnutia orgánu verejnej správy len z hľadiska jeho zákonnosti, pričom je povinnosťou žalobcu
v správnej žalobe nezákonnosť rozhodnutia orgánu verenej správy namietať a aj ju riadne odôvodniť
(§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Musí ísť o nezákonnosť objektívnu, a teda nestačí, ak sa žalobca len
domnieva, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je nezákonné. Bez toho, aby žalobca v správnej

žalobe uviedol, aký vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného má uvedenie služobného úradu žalobcu
v jeho texte, správny súd nemôže vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Správny súd pre úplnosť konštatuje, že uvedenie služobného úradu žalobcu v záhlaví rozhodnutia
žalovaného (nie vo výroku ako sa mylne domnieva žalobca) nemá žiadny vplyv na jeho zákonnosť,
pričom žalobca v správnej žalobe ani neuviedol žiadnu argumentáciu, prečo považuje konštatovanie

žalovaného o služobnom úrade žalobcu za nesprávne, resp. prečo sa domnieva, že služobným úradom
žalobcu je iný orgán (materiálna nesprávnosť konštatácie žalovaného o služobnom úrade žalobcu).
Poukaz žalobcu na ustanovenie § 1 ods. 4 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru je v tomto ohľade irelevantný, keďže, ako už správny súd uviedol, samotný poukaz na ustanovenie
zákona, ktoré malo byť zo strany orgánu verejnej správy porušené, jednak nepostačuje pre vyvodenie

záveru o jeho nezákonnosti, jednak predmetom žalobcom odkazovaného zákonného ustanovenia ani
nie je úprava, ktorý orgán je služobným úradom policajta, ale rozšírenie vymedzenia služobného úradu
aj na orgány taxatívne vymenované v predmetnom ustanovení.

43. Vo vzťahu k nesúhlasu žalobcu s vyhodnotením odvolacej námietky týkajúcej sa zaujatosti orgánu

verejnej správy prvého stupňa voči žalobcovi zo strany žalovaného, správny súd uvádza, že ani
v tomto prípade nemohol vykonať súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného (a eventuálne
aj Disciplinárneho rozkazu), keďže žalobca svoj nesúhlas formuloval ako polemiku so záverom
žalovaného a nie ako konkrétnu námietku nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Nestačí
len uviesť, že žalobca považuje argumentáciu žalovaného za účelovú a v rozpore s logikou s následnou

úvahou o tvrdenej „nečinnosti“ žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa vo veci „konania
o námietke zaujatosti“ orgánu verejnej správy prvého stupňa voči žalobcovi (popísané v bode 11.
tohto rozsudku). Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe v tomto ohľade tak predstavujú len prezentáciu
vlastných úvah a názorov žalobcu, čo nepostačuje na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
a Disciplinárneho rozkazu, keďže žalobca nenamietal, v čom konkrétne má spočívať nezákonnosť

napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy a ako tým bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv
a právom chránených záujmov (§ 182 ods. 1 písm. e/ spolu s § 177 ods. 1 v spojení s § 194 ods. 2
SSP). Správny súd pre úplnosť dodáva, že Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nemá
žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo policajtovi uplatniť voči nadriadenému, resp. konajúcemu
orgánu verejnej správy námietku zaujatosti, a to ani podľa všeobecného predpisu o správnom konaní,

ktorým je Správny poriadok, keďže podľa § 247a Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru sa na konanie podľa tohto zákona nevťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem
výkonu rozhodnutia. V konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a ani v odvolacom konaní
pred žalovaným tak nemožno uplatniť námietku zaujatosti a ani o nej konať a rozhodovať, keďžev tomto ohľade chýba v Zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru zákonný podklad. Je
potrebné podotknúť, že štátnozamestnanecké vzťahy, ktoré sú predmetom úpravy Zákona o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, sa týkajú tzv. silových zložiek štátu, ktoré sú založené na

striktnom dodržiavaní princípu subordinarity a velenia nadriadených, v ktorých sa uplatňuje jednostranné
rozhodovanie nadriadených vo vzťahu k podriadeným, čo si vyžaduje zabezpečenie plnenia úloh
silových zložiek a zachovávania ich služobnej disciplíny. Nie je preto možné pripustiť, aby bol striktný
princíp subordinarity narúšaný uplatňovaním námietok zaujatosti, čo je aj, mimo iného, dôvodom
absencie zodpovedajúcej úpravy v Zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru s vylúčením

subsidiárnej aplikácie Správneho poriadku. Pokiaľ teda žalobca namietal už v konaní pred orgánom
verejnej správy prvého stupňa a následne aj v odvolacom konaní a v konaní pred správnym súdom, že
orgán verejnej správy prvého stupňa nerozhodol o jeho námietke zaujatosti, takáto námietka je právne
irelevantná. V prípade, keď orgán verejnej správy prvého stupňa ani nemohol konať o žalobcom tvrdenej
námietke zaujatosti, nemohlo dôjsť ani k nezákonnosti v jeho postupe a rozhodovaní, a teda nemožno
dospieť k záveru, že Disciplinárny rozkaz, resp. rozhodnutie žalovaného sú v tomto ohľade nezákonné.

Pokiaľ žalobca v správnej žalobe argumentoval poukazom na § 233 ods. 2 Zákona o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, v zmysle ktorého oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky
rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania,
len samotným odkazom na citované ustanovenie bez toho, aby konkrétnym spôsobom uviedol, ktoré
rozhodné okolnosti svedčiace v prospech žalobcu ako účastníka konania orgán verejnej správy prvého

stupňa neposúdil, je takýto poukaz bezpredmetný.

44. Námietka žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa porušil princíp prezumpcie neviny, keď
už v Oznámení skonštatoval, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia, pre ktoré bolo vedené
konanie, čo má za následok nezákonnosť Disciplinárneho rozkazu, pričom žalovaný sa v napadnutom

rozhodnutí snažil pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa zľahčovať, pričom neozrejmil,
prečo je názor žalobcu nesprávny, čo má zakladať vadu nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia, nie
je dôvodná. V Oznámení, ktoré je súčasťou administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého
stupňa, sa nachádza formulácia: „Uvedeným konaním Ste porušili ustanovenie § 48 ods. 3 písm.
a) zákon č. 73/1998 Z. z.., je policajt povinný svedomite plniť úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou,

ústavnýmizákonmi,aďalšímivšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,akoajúlohyuloženérozkazmi,
nariadeniami príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Na základe
uvedeného Ste sa dopustili disciplinárneho previnenia podľa §-u 52 ods. 1 ods. 2 zákon č. 73/1998 Z.
z.“ Z uvedenej formulácie vyplýva, že orgán verejnej správy prvého stupňa v predmetnej listine, ktorou
žalobcovi oznámil začatie disciplinárneho konania, skonštatoval spáchanie disciplinárneho previnenia

žalobcom ešte pred vykonaním dokazovania a rozhodnutím vo veci, čo je potrebné jednoznačne
považovať za jeho pochybenie, keďže v danom štádiu konania mohol orgán verejnej správy prvého
stupňa hovoriť len o dôvodnom podozrení zo spáchania predmetného disciplinárneho previnenia.
Uvedené však neznamená, že toto pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo takého
rozsahu,žemalozanásledokvydanienezákonnéhorozhodnutia.Niekaždépochybenieorgánuverejnej

správy zakladá automaticky a bez ďalšieho dôvod pre zrušenie jeho rozhodnutia. Rozhodnutie orgánu
verejnej správy môže správny súd zrušiť len vtedy, ak je pochybenie orgánu verejnej správy tak závažné,
že má skutočný vplyv na práva a právom chránené záujmy účastníka konania. Orgán verejnej správy
prvého stupňa rozhodol o vine žalobcu za spáchanie predmetného disciplinárneho previnenia a uložil
žalobcovi disciplinárne opatrenie až Disciplinárnym rozkazom, pričom v konaní, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo, žalobcovi priznal práva, ktoré mu Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru
priznáva, predovšetkým právo sa k obvineniu vyjadriť, predkladať dôkazy na svoju obranu, vyjadriť sa
k vykonávaným dôkazom a účinne sa obhajovať. Z administratívneho spisu orgánu verejnej správy
prvého stupňa nevyplýva, že by orgán verejnej správy prvého stupňa uprel žalobcovi jeho procesné
právaakonalsnímvrozporesmateriálnymobsahomprincípuprezumpcieneviny.Predmetnávadateda

nemá za následok nezákonnosť Disciplinárneho rozkazu, keďže nemá vplyv na materiálne posúdenie
veci. Ani v prípade, ak by správny súd z tohto dôvodu Disciplinárny rozkaz zrušil a vec vrátil orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, orgán verejnej správy prvého stupňa jednak nemôže
predmetnú vadu zhojiť, keďže nemôže znovu oznámiť začatie už raz začatého disciplinárneho konania,
jednak by zopakovanie celého disciplinárneho konania len z tohto dôvodu neviedlo k inému výsledku.

Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Sžf/18/2014 zo dňa 23. marca 2016, v zmysle ktorého „Pri súdnom prieskume platí zásada, že
rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci
to účastníkovi nemôže priniesť priaznivejší výsledok.“ Úlohou správnych súdov nie je naprávať taképrocesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu
konania pred orgánmi verejnej správy, avšak bez reálnej možnosti priaznivejšieho rozhodnutia pre
účastníkakonania.SprávnysúdďalejpoukazujenaRozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R
103/2011, v ktorom uviedol, že je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho
konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť
rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného
predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Správny súd tiež poukazuje na Rozsudok

NajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Stk/16/2022zodňa28.marca2024,vzmysle
ktorého: „V kontexte vyššie uvedeného považuje kasačný súd za potrebné poukázať i na účel správneho
súdnictva, ktoré primárne predstavuje prostriedok ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej
správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť
verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho
štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad

eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť
takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu
formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden
zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti
vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči

ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná (obdobne uznesenie III. ÚS 649/2015 zo
dňa 16.12.2015).“ Vzhľadom na uvedené preto nemožno konštatovať z daného dôvodu nezákonnosť
Disciplinárneho rozkazu. Je preto správna aj argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí, keď
uviedol, že obsahová štylizácia začatia disciplinárneho konania nemá vplyv na riadny a spravodlivý
priebehšetreniaoprávnenéhoorgánuzaúčelomrozhodnutiavovecisamej,pričomOznámeniesamotné

nie je rozhodnutím vo veci samej. Nesúhlas žalobcu s argumentáciou žalovaného v napadnutom
rozhodnutí a vyjadrenie vlastného hodnotenia s tvrdením, že žalovaný podľa žalobcu nevysvetlil
„konkrétnymi právnymi skutočnosťami“, prečo je právny názor žalobcu nesprávny, neznamená, že
rozhodnutie žalovaného je v tomto ohľade nezákonné pre nepreskúmateľnosť. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí uviedol zrozumiteľnú argumentáciu vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, a preto len

z dôvodu, že žalobca sa s dôvodmi žalovaného nestotožňuje, nemožno skonštatovať nezákonnosť
rozhodnutia žalovaného.

45. Námietka nezákonnosti Disciplinárneho rozkazu pre nezákonný postup orgánu verejnej správy
prvého stupňa, keď viedol vo veci skutku so znakmi disciplinárneho previnenia, ktorý je obsahom tejto

žaloby, jedno disciplinárne konanie a súbežne vo veci iného skutku so znakmi disciplinárneho previnenia
ďalšiekonanie,jenedôvodná.Akoužsprávnysúduviedolvbode42.tohtorozsudku,rozhodnutieorgánu
verenej správy a jeho postup predchádzajúci jeho vydaniu podlieha súdnemu prieskumu len z hľadiska
jeho zákonnosti (§ 6 ods. 1 SSP), pričom je povinnosťou žalobcu nezákonnosť rozhodnutia orgánu
verejnej správy zrozumiteľne formulovať v žalobných bodoch (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Žalobca

v správnej žalobe neuviedol, v čom má spočívať nezákonnosť postupu orgánu verejnej správy prvého
stupňa, ak súčasne popri predmetnom disciplinárnom konaní viedol voči žalobcovi aj iné disciplinárne
konanie pre iný skutok majúci znaky disciplinárneho previnenia, a preto správny súd nemôže na
základe žalobcom všeobecne formulovanej žalobnej námietky Disciplinárny rozkaz z daného dôvodu
zrušiť. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe viedol polemiku s argumentáciou žalovaného, ktorý ohľadom

vysporiadania sa s odvolacou námietkou žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu uviedol, že Zákon
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nezakazuje viesť oprávnenému orgánu disciplinárne
konania v dvoch, prípadne viacerých rozdielnych veciach súčasne a taktiež nevylučuje a ani neukladá
povinnosť oprávnenému orgánu uložiť jedno disciplinárne opatrenie za viac disciplinárnych previnení,
a teda žalobcovi nebolo upreté právo na spravodlivý proces, ani právo na rovnaké zaobchádzane,

správny súd opätovne konštatuje, že na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho
tvrdenú nepreskúmateľnosť nestačí len nesúhlas žalobcu s jeho odôvodnením a uvedenie vlastných
úvah polemického charakteru. Na to, aby sa správny súd mohol námietkou nepreskúmateľnosti
rozhodnutia žalovaného vecne zaoberať, by žalobca musel uviesť, ktorú konkrétnu okolnosť namietanú
žalobcom v jeho odvolaniach proti Disciplinárnemu rozkazu dostatočne a zrozumiteľne neozrejmil, prečo

je práve daná okolnosť podstatná pre posúdenie veci a možnosť dosiahnutia iného rozhodnutia vo
veci samej a aký by to malo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu. Nestačí len vyjadriť
nesúhlas s tým, ako sa žalovaný s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal, resp. nevysporiadal
a prezentovať vlastné úvahy. Je povinnosťou orgánu verejnej správy svoje rozhodnutie odôvodniť vovzťahu k jeho výroku tak, aby z neho boli zrejmé skutočnosti, ktoré k výroku rozhodnutia viedli (čo
žalovaný urobil), avšak orgán verejnej správny nie je povinný viesť polemiku s názormi účastníka
konania, resp. formulovať svoje závery tak, aby sa s nimi účastník konania mohol stotožniť. Ako už

správny súd uviedol v bode 41. tohto rozsudku, je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom
žalobných dôvodov, z čoho vyplýva, že ak žalobca v správnej žalobe tieto dôvody dostatočne konkrétne
nešpecifikuje, správny súd dôvody nemôže sám vyhľadávať namiesto žalobcu. Pre úplnosť správny
súd dodáva, že pokiaľ žalobca argumentoval v správnej žalobe poukazom na § 56 ods. 3 Zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, v zmysle ktorého „Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia

za disciplinárne previnenie alebo za priestupok, o ktorých sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje
podľa § 55 ods. 1; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj disciplinárne opatrenia uvedené v § 53 ods.
1 písm. d) a e) za prejednávaný priestupok, ak sú splnené podmienky ustanovené podľa § 55 ods.
4,“ z citovaného ustanovenia Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nemožno vyvodiť
povinnosť konajúceho orgánu verejnej správy viesť vždy jedno spoločné konanie pri viacerých rôznych
skutkoch majúcich znaky disciplinárneho previnenia, a to ani s použitím analógie, ako tvrdí žalobca

vsprávnejžalobe.Akorgánverejnejsprávyprvéhostupňaneprejednávaldvaskutkyžalovanéhomajúce
znaky disciplinárneho previnenia v jednom spoločnom konaní, nemožno konštatovať nezákonnosť jeho
postupu, a to ani pre rozpor s § 56 ods. 3 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru per
analogiam.

46. Námietka žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v rozpore s § 56 ods. 2
Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru pri posúdení následkov protiprávneho konania,
keď z Disciplinárneho rozkazu nie je možné zistiť, či vôbec orgán verejnej správy prvého stupňa
identifikoval nejaký následok a ak áno, či na tento prihliadol pri rozhodovaní, či a ako prihliadol
orgán verejnej správy prvého stupňa na povahu protiprávneho konania, na okolnosti (priťažujúce,

poľahčujúce) a mieru zavinenia, je dôvodná. Žalobca prostredníctvom uvedenej námietky namietal
nepreskúmateľnosť Disciplinárneho rozkazu v časti odôvodnenia, v ktorom bol orgán verejnej správy
prvého stupňa povinný zdôvodniť uložené disciplinárne opatrenie a jeho výšku. Rozhodovanie orgánu
verejnej správy o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 53 Zákona o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru je predmetom jeho úvahy po tom, čo na základe vykonaného dokazovania dospel

k záveru o vine policajta za spáchané disciplinárne previnenie, avšak toto rozhodovanie nie je
svojvoľné, keďže zákon stanovuje v § 56 až 60 podmienky tohto rozhodovania. Podľa § 56 ods. 2
Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru sa pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho
opatrenia prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho
následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Z citovaného

ustanovenia Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru vyplýva, že úvaha orgánu verejnej
správy o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť odôvodnená v danom ustanovení uvedenými
skutočnosťami, teda nemôže byť svojvoľná a nepreskúmateľná. Uvedené platí o to viac v prípade, ak sa
konajúci orgán verenej správy rozhodne policajtovi uložiť také disciplinárne opatrenie, pri ktorom zákon
určuje rozmedzie povolenej správnej úvahy, ako je to v prípade disciplinárneho opatrenia podľa § 53

ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (zníženie služobného platu až
o 15 % na dobu najviac troch mesiacov), ktoré aj uložil orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi
v Disciplinárnom rozkaze. Orgán verejnej správy prvého stupňa z povoleného rozsahu disciplinárneho
opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru žalobcovi
Disciplinárnym rozkazom uložil zníženie služobného platu o 5 % na dobu jeden mesiac, avšak v jeho

odôvodnení neuviedol žiadnu svoju úvahu, prečo zo zákonom povoleného maximálneho rozmedzia
uložil žalobcovi práve predmetnú výšku zníženia služobného platu (5%) a práve na jeden mesiac a na
základe vyhodnotenia akých skutočností uvedených v § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru k svojej úvahe dospel. Orgán verejnej správy prvého stupňa síce v odôvodnení
Disciplinárneho rozkazu uviedol, že v prípade žalobcu sa jedná „o policajta, ktorý si od r. 2021 neplní

svedomite svoje služobné povinnosti, počas hliadkových služieb nedosahuje požadované výsledky,
nejaví záujem o pracovnú činnosť, neustále potrebuje dohľad a kontrolu nad plnením svojich služobných
povinností nadriadenými. V r. 2018 mu bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu
5 % na dobu dvoch mesiacov, nakoľko pracovníkmi odboru kontroly OPP KR PZ Žilina bolo zistené,
že počas služby nevykonával štátnu službu riadne, osobne a včas. V r. 2022 mu boli uložené dve

výčitky za svedomité neplnenie si svojich služobných povinností“, tieto skutočnosti však nevyhodnotil,
len ich vymenoval, čo však nepostačuje, keďže z Disciplinárneho rozkazu nie je zrejmé, ktoré z nich
a ako vyhodnotil, a prečo na ich základe dospel zo zákonom povoleného rozmedzia disciplinárneho
opatrenia práve k takej výške a časovému rozsahu, ako žalobcovi vo výroku Disciplinárneho rozkazuuložil. Správny súd nie je oprávnený skúmať úvahu orgánu verejnej správy (podľa § 27 ods. 2 SSP
pred bodkočiarkou „Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal
alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom“), keďže
táto je súčasťou jeho výlučnej exekutívnej právomoci, avšak uvedené neznamená, že orgán verejnej
správy nemusí v rozhodnutí svoju úvahu vôbec uviesť. Správny súd preskúma rozhodnutie na základe
zákonom povolenej správnej úvahy v tom ohľade, či nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom, predpokladom čoho však je, že úvaha orgánu verejnej správy je v jeho rozhodnutí uvedená.

Keďže orgán verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze síce uviedol skutočnosti, na ktoré
prihliadol pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi, avšak už neuviedol ako tieto
skutočnosti vyhodnotil, a prečo dospel zo zákonom povoleného rozmedzia uloženého disciplinárneho
opatrenia práve k takej výške, akú žalobcovi Disciplinárnym rozkazom uložil, zaťažil Disciplinárny rozkaz
vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čo odôvodňuje jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1
písm. d) SSP.

47. Námietka žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal
s odvolacou námietkou žalobcu, že Disciplinárny rozkaz je nepreskúmateľný, keďže z neho nie je
možné zistiť, či vôbec orgán verejnej správy prvého stupňa identifikoval nejaký následok a ak áno,
či na tento prihliadol pri rozhodovaní, či a ako prihliadol orgán verejnej správy prvého stupňa na

povahu protiprávneho konania, na okolnosti (priťažujúce, poľahčujúce) a mieru zavinenia, v dôsledku
čoho je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, je rovnako dôvodná. Žalovaný na str. 7 svojho
rozhodnutia v rámci vysporiadania s odvolacími námietkami žalobcu v bode 4 jeho odvolania uviedol
len skutočnosti vzťahujúce sa k možnosti prihliadania orgánu verejnej správy prvého stupňa na
disciplinárne opatrenie žalobcu, ktoré mu bolo uložené v r. 2018 a ktoré už bolo zahladené, ďalej to,

že orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi dostatočne preukázal disciplinárne previnenie, ďalej
že sa stotožňuje s tvrdením orgánu verejnej správy prvého stupňa, že disciplinárne opatrenie uložené
v minulosti nemá zásadný vplyv na preukázanie disciplinárneho previnenia „vo veci samej“ (uvedené
tvrdenie orgánu verejnej správy prvého stupňa sa však v odôvodnení Disciplinárneho rozkazu vôbec
nenachádza) a to, že orgán verejnej správy prvého stupňa ako oprávnený orgán prihliadal pri ukladaní

disciplinárneho opatrenia na osobu policajta (žalobcu), jeho plnenie služobných povinností a celkový
prístup k výkonu služby z ostatných podkladov nachádzajúcich sa v spise (čo však nezodpovedá
odôvodneniu Disciplinárneho rozkazu – viď bod 46. tohto rozsudku). Na odvolaciu námietku žalobcu,
že Disciplinárny rozkaz je vo vzťahu k uloženému disciplinárnemu opatreniu nepreskúmateľný však
žalovaný v napadnutom rozhodnutí neposkytol žiadnu argumentáciu, v dôsledku čoho zaťažil svoje

rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čo odôvodňuje aj zrušenie rozhodnutia
žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

48. Námietku žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadol pri ukladaní predmetného
disciplinárneho opatrenia na disciplinárne opatrenie, ktoré bolo žalobcovi uložené v r. 2018 (nakoľko

z dôvodu jeho zahladenia podľa § 61 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru
na toto disciplinárne opatrenie podľa žalobcu orgán verejnej správy nemal prihliadať), pričom žalovaný
v napadnutom rozhodnutí síce uznal skutočnosť, že disciplinárne opatrenie uložené žalobcovi v r.
2018 už bolo zahladené, avšak pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa nepovažoval za
tak zásadné, aby zakladalo dôvod pre zrušenie Disciplinárneho rozkaz, čo žalobca považoval zo

strany žalovaného za „nezákonné“ a „svojvoľné“, správny súd nemôže posúdiť, nakoľko prieskum
Disciplinárneho rozkazu a rozhodnutia žalovaného v tomto ohľade by bol predčasný, a to vzhľadom
na nepreskúmateľnosť Disciplinárneho rozkazu vo vzťahu k odôvodneniu uloženia disciplinárneho
opatrenia žalobcovi. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení Disciplinárneho rozkazu na
str. 7 síce uviedol, že žalobcovi bolo v roku 2018 uložené disciplinárne opatrenie zníženia služobného

platu o 5 % na dobu dvoch mesiacov, avšak vzhľadom na absenciu úvah orgánu verejnej správy prvého
stupňa, ktorými bol vedený pri vyhodnocovaní skutočností relevantných pre uloženie disciplinárneho
opatrenia Disciplinárnym rozkazom v jeho odôvodnení (bod 46. tohto rozsudku), nie je zrejmé ako orgán
verejnej správy prvého stupňa uvedenú skutočnosť vyhodnotil a či vôbec pri ukladaní disciplinárneho
opatreniažalobcovinaňuprihliadal.SprávnysúdpretonemôževykonaťsúdnyprieskumDisciplinárneho

rozkazu a ani rozhodnutia žalovaného v tomto ohľade.

49. K námietke žalobcu, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal, že orgán verejnej
správy prvého stupňa nezistil náležite skutkový stav veci s poukazom na § 233 Zákona o štátnejslužbe príslušníkov Policajného zboru, keď si nezabezpečil záznam o odmenách a trestoch a ďalšie
podklady, ktoré žalobca navrhoval vo svojom vyjadrení do konania zabezpečiť, s čím sa však žalovaný
vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, a teda ho zaťažil vadou nepreskúmateľnosti, správny súd uvádza,

že je dôvodná. Z administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa vyplýva, že žalobca vo
svojom Vyjadrení k začatiu disciplinárneho konania zo dňa 14. júna 2022 navrhol orgánu verejnej správy
prvého stupňa vykonanie dokazovania zabezpečením navrhovaných dôkazov, ktoré vo svojom vyjadrení
uviedol. Orgán verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze neuviedol, ako sa s predmetným
návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania vysporiadal, ktoré zo žalobcom navrhovaných dôkazov

do konania zabezpečil, ktoré nie a z akých dôvodov. Rovnako ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí
neuviedol k predmetnému návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania, ako sa s ním vysporiadal, a to
ani na výslovnú námietku žalobcu v bode 4/ jeho odvolania proti Disciplinárnemu rozkazu, v ktorom
žalobca namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa „v rámci konania nezabezpečil môj záznam
o odmenách a trestoch a ďalšie podklady, ktoré som navrhoval vo svojom vyjadrení.“ Podľa § 238
ods. 4 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa

vlastnejúvahy,atokaždýjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti.Zcitovanéhoustanovenia
Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru vyplýva, že konajúci orgán verejnej správy nie
je viazaný návrhom účastníka konania na vykonanie dokazovania, keďže zakotvuje tzv. zásadu voľného
hodnotenia dôkazov. Hodnotenie dôkazov, vrátane návrhov na ich vykonanie, podlieha len úvahe
konajúceho orgánu verejnej správy tak, aby v zmysle § 233 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov

Policajného zboru pred vydaním rozhodnutia zistil presne a úplne skutočný stav veci. Je teda výlučne na
konajúcom orgáne verejnej správy, ktoré z účastníkom konania navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré
nie. Ak sa však niektorý z účastníkom konania navrhovaných dôkazov rozhodne nevykonať, musí
v rozhodnutí uviesť aj dôvody, prečo k vykonaniu navrhovaného dôkazu nepristúpil, teda musí zaujať
stanovisko k návrhu účastníka konania na vykonanie dokazovania. Orgán verejnej správy prvého stupňa

v Disciplinárnom rozkaze neuviedol svoje stanovisko k návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania, ktorý
uplatnil vo svojom vyjadrení zo dňa 14. júna 2022 a túto vadu neodstránil ani žalovaný v odvolacom
konaní na námietku žalobcu, v dôsledku čoho zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov, čo odôvodňuje zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1
písm. d) SSP.

50. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal konštatovanie orgánu verejnej správy prvého stupňa
v Disciplinárnom rozkaze pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia, že žalobca „....počas
hliadkových služieb nedosahuje požadované výsledky, nejaví záujem o pracovnú činnosť, neustále
potrebuje dohľad a kontrolu nad plnením svojich služobných povinností nadriadeným,“ čo podľa

žalobcu nemá oporu v dôkazoch, pričom s namietanou skutočnosťou sa nevysporiadal ani žalovaný
v napadnutom rozhodnutí, správny súd uvádza, že v tomto ohľade nemôže vykonať súdny prieskum
Disciplinárneho rozkazu, keďže uvedené tvrdenie orgánu verejnej správy prvého stupňa predstavuje
jeho konštatovanie ako nadriadeného o doterajšom postoji žalobcu k plneniu služobných povinností, čo
je jednou zo skutočností, na ktoré v zmysle § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného

zboru prihliada pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia, pričom sa jedná o vlastnú úvahu
orgánu verejnej správy prvého stupňa ako nadriadeného žalobcu, ktorú správny súd nepreskúmava,
keďže by tým zasahoval do výlučnej administratívnej právomoci orgánu verejnej správy prvého stupňa
ako nadriadeného žalobcu, ktorý sám a nezávisle hodnotí postoj žalobcu k plneniu služobných
povinností. Žalovaný sa mohol vysporiadať s predmetnou skutočnosťou len v rámci preskúmania úvah

orgánu verejnej správy prvého stupňa pri ukladaní disciplinárneho opatrenia žalobcovi, čo však neurobil
a čo už bolo dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného pre nepreskúmateľnosť (bod 47. tohto
rozsudku).

51. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe opísané v bode 18. tohto rozsudku, ktorými vyjadril svoj

nesúhlas s hodnotením skutkových okolností a dôkazov orgánom verejnej správy prvého stupňa,
nepredstavujú relevantnú žalobnú námietku, na základe ktorej by mohol správny súd vykonať súdny
prieskum Disciplinárneho rozkazu, a to pre jej všeobecnosť. Pokiaľ žalobca len všeobecne tvrdil, že
orgán verejnej správy prvého stupňa bez opory v rozhodujúcich skutkových okolnostiach konštatoval, že
sa žalobca dopustil skutku so znakmi protiprávnosti, pričom rozhodujúce skutkové okolnosti svedčiace

v prospech žalobcu neposúdil dôkladne bez toho, aby uviedol, ktoré konkrétne skutkové okolnosti
spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci orgán verejnej správy prvého stupňa neposúdil, resp. ktoré
dôkazy vyhodnotil nesprávne v rozpore s ich obsahom, a zároveň to, ako tým zasiahol do práv a právom
chránených záujmov žalobcu, takéto tvrdenia žalobcu možno považovať len za vyjadrenie nesúhlasužalobcu s hodnotením veci orgánom verejnej správy prvého stupňa, čo nie je spôsobilé spochybniť
zákonnosť Disciplinárneho rozkazu. Je povinnosťou žalobcu formulovať žalobné body dostatočne
konkrétne tak, aby na ich základe mohol správny súd preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy (bod 41. tohto rozsudku). Rovnaké závery možno konštatovať aj vo vzťahu
k nesúhlasu žalobcu s vyhodnotením jeho odvolacej námietky žalovaným, keď v správnej žalobe uviedol
len to, že žalovaný sa síce jeho námietkou zaoberal, avšak „v nadväznosti na rozhodujúce skutkové
a právne okolnosti vecne, logicky a právne nesprávne.“

52. Námietku žalobcu, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal nezákonnosť dôkazov, a to
dvoch prezenčných listín zo dňa 7. júna 2021 z preškolenia žalobcu zo všeobecno-záväzných právnych
predpisov a interných predpisov, mimo iného z Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 80/2018
o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru a z Nariadenia Prezídia
Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, na ktorých je uvedený vlastnoručný podpis žalobcu, ktorým
potvrdil oboznámenie sa s predpismi, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Žalobca uviedol len

tvrdenie, že predmetné prezenčné listiny nemohol dňa 7. júna 2021 podpísať, pretože v ten deň službu
nevykonávalamalslužobnévoľno.Svojetvrdenievšakžalobcanepodporilžiadnymdôkazom,ktorýmby
relevantne spochybnil obsah predmetných prezenčných listín, teda vyvrátil správnosť v nich uvedených
skutočností. Len samotné tvrdenie žalobcu nie je samé osebe spôsobilé spochybniť zákonnosť dôkazu.
Rovnako pokiaľ žalobca namietal nedodržanie formálnych náležitostí kópií predmetných prezenčných

listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa, keďže ide
o úradne neoverené fotokópie, bez toho, aby zo všeobecne-záväzného právneho predpisu vyplývali
konkrétne formálne náležitosti, s nedodržaním ktorých je spojená ich nulitnosť, nemožno prisvedčiť
dôvodnosti jeho námietky. Len samotný odkaz žalobcu na § 250 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, § 14 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

č. 410/2015 Z. z. o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu
a čl. 11 a 13 Nariadenia MV SR č. 98/2016 o registratúrnom poriadku bez toho, aby z odkazovaných
predpisov vyplývali konkrétne požiadavky na formálne náležitosti predmetných kópií prezenčných listín
v zhode s tvrdením žalobcu, je bezpredmetný. Vo vzťahu k vyhodnoteniu odvolacej námietky v tomto
ohľade žalovaným v jeho rozhodnutí žalobca uviedol v správnej žalobe len konštatovanie o spôsobe

vysporiadania sa s ňou bez vlastnej konkrétnej argumentácie, v čom je rozhodnutie žalovaného
nezákonné, čo neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum rozhodnutia žalovaného.

53. Námietka žalobcu, že žalovaný vychádzal pri posúdení predmetnej odvolacej námietky z nového
dôkazu, ktorým bola písomnosť vytvorená orgánom verejnej správy prvého stupňa po vydaní

Disciplinárneho rozkazu (písomnosť sp. zn. ORPZ-MT-OPP6-89/2022 zo dňa 31. marca 2023), pričom
s týmto dôkazom nebolo umožnené žalobcovi sa oboznámiť a vyjadriť sa k nemu, prípadne navrhnúť v
spojitosti s ním ďalšie dokazovanie, v dôsledku čoho žalovaný podľa žalobcu uprel žalobcovi právo na
obhajobu a spravodlivý proces, je nedôvodná. Predmetná listina sa nachádza v administratívnom spise
žalovaného na č. l. 14, avšak z jej obsahu je zrejmé, že nepredstavuje dôkaz v konaní, na podklade

ktorého by žalovaný zisťoval skutkový stav veci, ale ide o správu orgánu verejnej správy prvého stupňa
podľa § 242 ods. 7 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, v ktorej uviedol svoje
stanovisko k odvolaniu žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu. Jedná sa v podstate o predkladaciu
správu k odvolaniu, ktorú orgán verejnej správy prvého stupňa vyhotovuje len pre služobné účely a má
výslovne procesný charakter, pričom účastníkom konania sa nedoručuje. Nejedná sa o dôkaz, ktorý by

bol v konaní vykonaný za účelom zisťovania skutkového stavu veci ako sa žalobca v správnej žalobe
mylne domnieva. S predmetnou listinou tak nie je spojené právo žalobcu podľa § 56 ods. 1 Zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru vyjadriť sa k nej a navrhovať na svoju obranu ďalšie
dôkazy. Žalobca mal podľa § 237 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru právo
nahliadať do administratívnych spisov a robiť si z nich výpisy, pričom sa s predmetnou listinou mohol

oboznámiť. Žalovaný preto neuprel žalobcovi žiadne procesné právo v tomto ohľade a nezasiahol do
práva žalobcu na spravodlivý proces.

54. Pokiaľ žalobca na str. 8 a 9 správnej žaloby uviedol citácie viacerých ustanovení právnych predpisov
bezrelevantnejargumentácie,zktorejbyvyplývalo,žeorgányverejnejsprávyuvedenépredpisyporušili,

takýto prostý výpočet zákonných ustanovení nemožno považovať za žalobnú námietku umožňujúcu
správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy.55. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je
dôvodná tak vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, ako aj vo vzťahu k Disciplinárnemu rozkazu pre ich
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, a preto rozhodnutie žalovaného spolu s Disciplinárnym

rozkazom zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

56. V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne rozhodne vo veci uloženia
disciplinárneho opatrenia žalobcovi, pričom sa riadne vysporiada s návrhom žalobcu na vykonanie

dokazovania, prípadné nevykonanie navrhovaných dôkazov riadne odôvodní, riadne uvedie svoju úvahu
pri uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi, predovšetkým ako sa vysporiadal so skutočnosťami,
na ktoré prihliada pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 56 ods. 2 Zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, pričom uvedie aj svoju úvahu k určeniu výšky a rozsahu
disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, ak sa dané disciplinárne opatrenie rozhodne žalobcovi uložiť. Pri opätovnom rozhodovaní

o uložení disciplinárneho previnenia prihliadne aj na § 57 Zákona o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru. Právnym názorom správneho súdu je orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom
konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

57. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná

žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu správny
súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od jeho doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo
veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom

na § 493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Darina Štoffová z dôvodu jej ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.