Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Csp/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125202016
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125202016.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX D. a 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, XXX XX D., proti
žalovanej: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, 811 02
Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu vo výške
3 625,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,65 % ročne zo sumy 3 625,58 eur od 26.3.2025
do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č.004668347R,
zo dňa 12.01.2012 v čl. IV. Úročenie a poplatky za úver, v znení:
„ Za poskytnutie Úveru Dlžník zaplatí poplatok vo výške EUR 80,00, ktorý je splatný
v deň podpisu Zmluvy.
Za vedenie Úveru bude Banka účtovať Dlžníkovi mesačne poplatok vo výške EUR
2, 00, a to za každý i začatý kalendárny mesiac. " je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004668347R, zo
dňa12.01.2012včl.VIII.Dohodaozrážkachzomzdyvznení:„1.PrezabezpečeniepohľadávokBanky
voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi, vyplývajúcich z tejto Zmluvy, sa zmluvné strany v súlade s ustanovením
§ 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení dohodli na takejto Dohode o zrážkach zo mzdy Dlžníka/
Spoludlžníka, a to pre prípad, že Dlžník/Spoludlžník bude v omeškaní so splácaním Úveru, resp. poruší
svoje povinnosti z tejto Zmluvy.
2. Ak táto dohoda nadobudne účinnosť, je Dlžníkov/Spoludlžníkov platiteľ mzdy alebo
iného príjmu Dlžníka/Spoludlžníka (ďalej len „ Platiteľ mzdy") povinný vykonávať zrážky zo

mzdy alebo iného príjmu Dlžníka/Spoludlžníka v mesačnej výške splátok- zrážok zo mzdy alebo iného
príjmu Dlžníka/Spoludlžníka vo výške 1,5 násobku anuitnej splátky uvedenej v čl. V tejto Zmluvy. V
prípade,žebypríjemDlžníka/Spoludlžníkaklesoltak,žeyneumožňovalrealizáciuzrážokvdohodnutom
rozsahu,budePlatiteľmzdyrealizovaťzrážkyvrozsahumaximálneprípustnompodľaplatnýchprávnych
predpisov. Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že uvedené zrážky bude Platiteľ mzdy poukazovať na
bankový účet, ktorý bez ďalej zmluvnej dohody stanoví a oznámi Platiteľovi mzdy Banka. Voči Platiteľovi
mzdy nadobúda táto dohoda účinnosť dňom doručenia fotokópie tejto Zmluvy Platiteľovi mzdy.

3. Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že aj bez zmeny tejto Zmluvy, obsahujúcej
dohodu o zrážkach zo mzdy, sa táto dohoda zmluvných strán vzťahuje takisto na všetky budúce
príjmy Dlžníka/Spoludlžníka a na budúcich platiteľov týchto príjmov. " je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č.004668347R, zo
dňa12.01.2012včl.IX.Obchodnépodmienky,včasti,vznení:„Dlžník/Spoludlžníkjepovinnýdodržiavať

ustanovenia vyplývajúce z tejto Zmluvy, z Obchodných podmienok, z VOP, z poistnej zmluvy, VPP-ŽPa B-S, I, IÚ, PN, N, s ktorými bol oboznámený, a podpisom tejto Zmluvy s nimi vyslovuje svoj súhlas.
" je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č.004668347R, zo
dňa 12.01.2012, v čl. X. Vyhlásenie a záväzky Dlžníka, v časti, v znení: „Dlžník/Spoludlžník podpisom
tejto Zmluvy vyhlasuje, že nie je osobou s osobitným vzťahom
k Banke v zmysle § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách"). Dlžník/Spoludlžník sa zaväzuje

Banku bezodkladne informovať o vzniku, zmene alebo zániku svojho osobitného vzťahu k Banke
v zmysle predmetného ustanovenia zákona o bankách. Zároveň Dlžník/Spoludlžník vyhlasuje, že v
prípade nepravdivosti vyhlásenia o osobe s osobitným vzťahom k Banke, Banka je oprávnená v zmysle
§ 35 ods. 1 zákona o bankách okamžite zosplatniť celú dlžnú sumu z titulu Úveru ku dňu, keď' sa Banka
dozvie o nepravdivosti týchto údajov, vrátane splatnosti úrokov za celú dohodnutú dobu Úveru ." je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004668347R,
zo dňa 12.01.2012, v čl. X. Vyhlásenie a záväzky Dlžníka, v časti, v znení: „Taktiež Dlžník/Spoludlžník
súhlasí, aby Banka týmto subjektom poskytla na spracovanie údaje o obchode, na základe ktorého
Banke vzniklo, alebo môže vzniknúť voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi právo na vrátenie peňažných

prostriedkov, jeho zmenách, ako aj údaje vypovedajúce o bonite, dôveryhodnosti a platobnej disciplíne
Dlžníka/Spoludlžníka v obchodnom vzťahu (vrátane údajov, ktoré banka získa pri rokovaní s Dlžníkom
o uzavretí obchodu). Dlžník/Spoludlžník berie na vedomie, že krajinou cezhraničného toku jeho
osobných údajov je Taliansko. Tento súhlas Dlžník/Spoludlžník udeľuje na dobu neurčitú a súhlasí s
tým, že je odvolateľný len písomným oznámením doručeným Banke, ak preukáže, že Banka poskytla

jeho osobné údaje v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov alebo s medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonom.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

VII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere

č. 004668347R , zo dňa 12.01.2012 v čl . X . Vyhlásenie a záväzky Dlžníka , v znení : „Zmluvné strany sa
v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov dohodli,
že akékoľvek prípadné spory z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto Zmluvy, resp. akékoľvek prípadné
spory súvisiace s touto Zmluvou alebo týmto obchodom, ktorých účastníkmi budú zmluvné strany, budú
predložené na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom

v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd"). Zmluvné strany vyhlasujú, že berú na vedomie Štatút
a Rokovací poriadok rozhodcovského súdu, s ktorým sa oboznámili. Zmluvné strany sa zároveň dohodli,
že konanie na rozhodcovskom súde bude rozhodovať jeden rozhodca, pričom zmluvné strany súhlasia
s tým, aby bol rozhodca menovaný Predsedom rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa dohodli, že
konanie na rozhodcovskom súde budú písomné. Rozhodcovský rozsudok bude pre zmluvné strany

záväzný. Dlžník/Spoludlžník podpisom tejto zmluvy vyjadruje svoj súhlas s rozhodcovskou doložkou.
Pokiaľ sa táto zmluva stane neplatnou, nebude tým dotknutá platnosť tejto rozhodcovskej doložky. " je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské

úvery, účinných od 1.09.2011 k Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004668347R, zo dňa
12.01.2012, v čl. 5. Splácanie, bod 5.5. v časti, v znení: „ Ak Deň splatnosti nie je pracovný deň, je Dlžník
povinný zabezpečiť splnenie tejto povinnosti najneskôr do konca pracovného dňa predchádzajúceho
dohodnutému Dňu splatnosti. " je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské
úvery, účinných od 1.09.2011 k Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004668347R, zo dňa
12.01.2012, v čl. 9. Oprávnenia banky, v časti, v znení : „ 9.1. Prípade, že nastane skutočnosť, ktorá
znamenáčivyvolápodstatnúzmenupodmienok,zaktorýchbolaZmluvauzatvorená,aktorámôžepodľa
posúdenia Banky ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov zo zmluvy, najmä:

a) nastane omeškanie so splatením akejkoľvek sumy vyplývajúcej zo Zmluvy voči Banke, resp. z iného
vzťahu voči inému subjektu, ktorý mu poskytol úver;
d) dôjde k negatívnym zmenám v majetkovej a finančnej situácii Dlžníka/Spoludlžníka;
potom je Banka kedykoľvek oprávnená:b) zablokovať všetky účty Dlžníka vedené v Banke (najmä nevykonávať Dlžníkovi príkazy a nevyplácať
hotovosť),
d) vyhlásiť predčasnú splatnosť Úveru písomným Oznámením Banky odoslaným Dlžníkovi/

Spoludlžníkovi, v ktorom bude deň predčasnej splatnosti oznámený." je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

X. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku pre fyzické osoby - občanov, vydaný
Československou obchodnou bankou, a.s., platného od 1.10.2011 k Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom

úvere č. 004668347R, zo dňa 12.01.2012, v čl. 5. Úvery, bod 5.1. Všeobecné poplatky, v znení:
„ Upomienka 10,00 €
Výzva 35, 00 € “ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

XI. Žalobcovi v 1. a 2. rade sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konanie v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali vydania bezdôvodného obohatenia dôvodiac,
že dňa 12.01.2012 so žalovaným uzatvorili zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004668347R (ďalej
len „Zmluva“), predmetom, ktorého bolo poskytnutie úveru vo výške 4000 eur. Žalovanému na tento
úver uhradili sumu vo výške 7625,58 eur. Na posúdenie správnosti obligatórnych náležitostí Zmluvy
je dôležité zistenie povahy poistenia úveru a poplatku za poistenie, či má alebo nemá byť zahrnuté

do nákladov a vplyv tohto posúdenia na hodnotu súvisiacich obligatórnych náležitostí Zmluvy. Z textu
Zmluvy nevyplýva možnosť jej uzatvorenia bez poistenia úveru. Takúto možnosť Zmluva neponúka.
Ak celý úver získať, museli formulárovú Zmluvu podpísať v takom znení, v akom im bola predložená.
Zmluva ďalej neobsahuje všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.
Naviac mali za to, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy nekonal v súlade s ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z.z. keďže žalovanému na predmetný úver zaplatili 7625,58 eur, pri poskytnutom úvere 4000 eur sa
na ich úkor bezdôvodne obohatil o sumu 3625,58 eur, ktorá pozostáva zo splátok mesiaci 05/2016
do 05/2021.Rovako sa domáhali určenia neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v Zmluve,
obchodných podmienkach a Sadzobníku poukazujúc na rozhodnutia súdov u obdobných zmluvných
podmienok a na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých

obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 24.1.2017.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril namietajúc svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko
predmetnú pohľadávku postúpil na spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o., o čom predložili
zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 09.09.2022 č. 22251000314. S argumentáciou vo vzťahu

kneprijateľnostizmluvnýchpodmienoknesúhlasili.Žalobcoviaurobililenvýpočetzmluvnýchustanovení,
ktoré voči nim neboli nikdy uplatnené, a teda nemali žiadny zásah do ich práv spotrebiteľa. žalovanému
preto nebolo zrejmé, z akého dôvodu a najmä za akým účelom žiada vyhlásenie neprijateľnosti
predmetných ustanovení. V súvislosti s návrhom na vydanie bezdôvodného obohatenia si dovolili uviesť,
že žalobcovia vo svojej argumentácii nikdy nespomenuli, že predmetný úver prestali platiť a dostali sa

do omeškania, t.j. vzniknutú situáciu zapríčinil práve žalobca.

3. Žalobcovia právo repliky nevyužili.

4. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a teda Zmluvou,

Obchodnými podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery, Sadzobníkom pre fyzické osoby – občanov,
špecifikáciou postúpeného nároku a Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 22251000314 z 9.9.2022, ako
aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobcovia so žalovaným uzavreli Zmluvu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobcom úver

vo výške 4000 eur (úverový limit) s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 50,50 eur (prvá až
predposledná) a posledná splátka bude vypočítaná na základe priebehu splácania úveru, s počtom
splátok 120, ročnou úrokovou sadzbou 8,90% a RPMN od 13,25%. Celková čiastka spotrebiteľa
predstavovala 6975,63 eur.6. Zo Zmluvy plynie, že súčasťou úveru je poistenie pre prípad poistnej udalosti smrti, invalidity
a pracovnej neschopnosti Dlžníka v súlade s poistnou zmluvou o poistení dlžníkov zo spotrebiteľských
úveroch pre fyzické osoby II., uzatvorenou medzi Poistníkom a Poisťovateľom dňa 1.4.2008. Z čl. VII,

bod 12 plynie, že dlžník prijíma poistenia balíka A- základný súbor poistenia (poistenie pre prípad
smrti, invalidity následkom choroby alebo úrazu, pracovnej neschopnosti). Celkový mesačný poplatok
za poistenie úveru činil 4,96 eur.

7. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č.004668347R, zo dňa

12.01.2012 v čl. IV. Úročenie a poplatky za úver znie:
„ Za poskytnutie Úveru Dlžník zaplatí poplatok vo výške EUR 80,00, ktorý je splatný
v deň podpisu Zmluvy.
Za vedenie Úveru bude Banka účtovať Dlžníkovi mesačne poplatok vo výške EUR
2, 00, a to za každý i začatý kalendárny mesiac. "

8. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004668347R, zo dňa
12.01.2012 v čl . VIII . Dohoda o zrážkach zo mzdy znie : „ 1. Pre zabezpečenie pohľadávok Banky
voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi, vyplývajúcich z tejto Zmluvy, sa zmluvné strany v súlade s ustanovením
§ 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení dohodli na takejto Dohode o zrážkach zo mzdy Dlžníka/
Spoludlžníka, a to pre prípad, že Dlžník/Spoludlžník bude v omeškaní so splácaním Úveru, resp. poruší

svoje povinnosti z tejto Zmluvy.
2. Ak táto dohoda nadobudne účinnosť, je Dlžníkov/Spoludlžníkov platiteľ mzdy alebo
iného príjmu Dlžníka/Spoludlžníka (ďalej len „ Platiteľ mzdy") povinný vykonávať zrážky zo
mzdy alebo iného príjmu Dlžníka/Spoludlžníka v mesačnej výške splátok- zrážok zo mzdy alebo iného
príjmu Dlžníka/Spoludlžníka vo výške 1,5 násobku anuitnej splátky uvedenej v čl. V tejto Zmluvy. V

prípade,žebypríjemDlžníka/Spoludlžníkaklesoltak,žeyneumožňovalrealizáciuzrážokvdohodnutom
rozsahu,budePlatiteľmzdyrealizovaťzrážkyvrozsahumaximálneprípustnompodľaplatnýchprávnych
predpisov. Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že uvedené zrážky bude Platiteľ mzdy poukazovať na
bankový účet, ktorý bez ďalej zmluvnej dohody stanoví a oznámi Platiteľovi mzdy Banka. Voči Platiteľovi
mzdy nadobúda táto dohoda účinnosť dňom doručenia fotokópie tejto Zmluvy Platiteľovi mzdy.

9. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č.004668347R, zo dňa

12.01.2012 v čl. IX. Obchodné podmienky, v časti znie: „Dlžník/Spoludlžník je povinný dodržiavať
ustanovenia vyplývajúce z tejto Zmluvy, z Obchodných podmienok, z VOP, z poistnej zmluvy, VPP-ŽP
a B-S, I, IÚ, PN, N, s ktorými bol oboznámený, a podpisom tejto Zmluvy s nimi vyslovuje svoj súhlas. "

10. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č.004668347R, zo dňa

12.01.2012, v čl. X. Vyhlásenie a záväzky Dlžníka, v časti znie: „Dlžník/Spoludlžník podpisom tejto
Zmluvy vyhlasuje, že nie je osobou s osobitným vzťahom k Banke v zmysle § 35 ods. 4 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o bankách"). Dlžník/Spoludlžník sa zaväzuje Banku bezodkladne informovať o vzniku,
zmene alebo zániku svojho osobitného vzťahu k Banke v zmysle predmetného ustanovenia zákona

o bankách. Zároveň Dlžník/Spoludlžník vyhlasuje, že v prípade nepravdivosti vyhlásenia o osobe s
osobitným vzťahom k Banke, Banka je oprávnená v zmysle § 35 ods. 1 zákona o bankách okamžite
zosplatniť celú dlžnú sumu z titulu Úveru ku dňu, keď' sa Banka dozvie o nepravdivosti týchto údajov,
vrátane splatnosti úrokov za celú dohodnutú dobu Úveru ."

11. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004668347R, zo dňa
12.01.2012, v čl. X. Vyhlásenie a záväzky Dlžníka, v časti, v znie: „Taktiež Dlžník/Spoludlžník súhlasí,
aby Banka týmto subjektom poskytla na spracovanie údaje o obchode, na základe ktorého Banke
vzniklo, alebo môže vzniknúť voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi právo na vrátenie peňažných prostriedkov,
jeho zmenách, ako aj údaje vypovedajúce o bonite, dôveryhodnosti a platobnej disciplíne Dlžníka/

Spoludlžníka v obchodnom vzťahu (vrátane údajov, ktoré banka získa pri rokovaní s Dlžníkom o uzavretí
obchodu). Dlžník/Spoludlžník berie na vedomie, že krajinou cezhraničného toku jeho osobných údajov
je Taliansko. Tento súhlas Dlžník/Spoludlžník udeľuje na dobu neurčitú a súhlasí s tým, že je odvolateľný
len písomným oznámením doručeným Banke, ak preukáže, že Banka poskytla jeho osobné údaje vrozpore so zákonom o ochrane osobných údajov alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonom.“

12. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004668347R, zo dňa
12.01.2012 v čl . X . Vyhlásenie a záväzky Dlžníka, v znie : „Zmluvné strany sa v súlade so zákonom č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov dohodli, že akékoľvek prípadné
spory z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto Zmluvy, resp. akékoľvek prípadné spory súvisiace s
touto Zmluvou alebo týmto obchodom, ktorých účastníkmi budú zmluvné strany, budú predložené na

rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave (ďalej
len „rozhodcovský súd"). Zmluvné strany vyhlasujú, že berú na vedomie Štatút a Rokovací poriadok
rozhodcovského súdu, s ktorým sa oboznámili. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že konanie na
rozhodcovskom súde bude rozhodovať jeden rozhodca, pričom zmluvné strany súhlasia s tým, aby
bol rozhodca menovaný Predsedom rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa dohodli, že konanie na
rozhodcovskomsúdebudúpísomné.Rozhodcovskýrozsudokbudeprezmluvnéstranyzáväzný.Dlžník/

Spoludlžník podpisom tejto zmluvy vyjadruje svoj súhlas s rozhodcovskou doložkou. Pokiaľ sa táto
zmluva stane neplatnou, nebude tým dotknutá platnosť tejto rozhodcovskej doložky. "

13. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské úvery, účinných
od 1.09.2011 k Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004668347R, zo dňa 12.01.2012, v čl. 5.

Splácanie, bod 5.5. v časti, v znie: „ Ak Deň splatnosti nie je pracovný deň, je Dlžník povinný zabezpečiť
splnenie tejto povinnosti najneskôr do konca pracovného dňa predchádzajúceho dohodnutému Dňu
splatnosti. "

14. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské úvery, účinných

od 1.09.2011 k Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004668347R, zo dňa 12.01.2012, v čl. 9.
Oprávnenia banky, v časti, v znie : „ 9.1. Prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá
podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola Zmluva uzatvorená, a ktorá môže podľa posúdenia Banky
ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov zo zmluvy, najmä:
a) nastane omeškanie so splatením akejkoľvek sumy vyplývajúcej zo Zmluvy voči Banke, resp. z iného

vzťahu voči inému subjektu, ktorý mu poskytol úver;
d) dôjde k negatívnym zmenám v majetkovej a finančnej situácii Dlžníka/Spoludlžníka;
potom je Banka kedykoľvek oprávnená:
b) zablokovať všetky účty Dlžníka vedené v Banke (najmä nevykonávať Dlžníkovi príkazy a nevyplácať
hotovosť),

d) vyhlásiť predčasnú splatnosť Úveru písomným Oznámením Banky odoslaným Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi, v ktorom bude deň predčasnej splatnosti oznámený."

15. Zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku pre fyzické osoby - občanov, vydaný Československou
obchodnou bankou, a.s., platného od 1.10.2011 k Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č.

004668347R, zo dňa 12.01.2012, v čl. 5. Úvery, bod 5.1. Všeobecné poplatky, v znení:
„ Upomienka 10,00 €
Výzva 35, 00 € “

16. Zistený skutkový stav takto právne posúdil

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 12.1.2012 (ďalej len
„ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňomv rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom dňa 12.1.2012
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujúdodávateľovi,abyspotrebiteľovinevydalnímposkytnutéplnenieajvprípade,akspotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Žalovaný vystupoval ako poskytovateľ úverov v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Žalobcovia v 1. a 2. rade neuzatvorili predmetnú Zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Predmetný vzťah je preto potrebné v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. OZ posudzovať ako
vzťah spotrebiteľský, nakoniec táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu ani sporná.

18. V prvom rade sa súd musel vyporiadať s namietanou pasívnou vecnou legitimáciou zo strany
žalovaný a konštatuje, že žalovanému svedčí pasívna vecná legitimácia z týchto dôvodov.

19. Z podanej žaloby je nepochybné žalobcovia sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré malo vzniknúť z plnení priamo žalovaného za obdobie od 05/2016 do 05/2021, ktoré podľa ich
názoru mali predstavovať plnenie bez právneho dôvodu v dôsledku posúdenia úveru ako bezúročného
a bezpoplatkového a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok voči žalovanému.

20. Jedinou námietkou žalovaného voči jeho pasívnej legitimácii je skutočnosť, že došlo k postúpeniu
pohľadávky zo žalovaného na spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o., a to Zmluvou o postúpení
pohľadávky z 9.9.2022.

21. Už samotná skutočnosť o tom, že žalobcovia sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré
majú predstavovať plnenia prijaté žalovaným v splátkach za obdobie od 05/2016 do 05/2021 svedčí
záveru o nedôvodnosti námietky s poukazom na Zmluvu o postúpení pohľadávky z 9.9.2022.

22. Žalovaný totiž nerozporuje, že by plnenia zo strany žalobcov neprijal on, ani že by ich neprijal

v žalobcami uvádzanom rozsahu, preto v tomto smere súd vychádzal z nesporností skutkových tvrdení.

23. Vo vzťahu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie pri určení neprijateľnosti zmluvných podmienok
súd uvádza, že aj v tejto časti je jeho vecné legitimácia daná, nakoľko žalovaný koncipoval Zmluvu
a zmluvné podmienky, preto zostalo žalobcom zachované právo domáhať sa neprijateľnosti zmluvnej

podmienky voči dodávateľovi.
Nárok z bezdôvodného obohatenia

24. V súdenej veci súd potreboval vyriešiť otázku, či spotrebiteľská zmluva o úvere obsahuje obligatórne
náležitosti požadované § 9 ods. 2 ZoSÚ, a teda či sa poskytnutý úver považuje za bezúročný

a bezpoplatkový v zmysle ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ. Z právnej úpravy účinnej v čase uzavretia Zmluvy je
zrejmé, že absencia čo i len jednej v ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ uvedenej náležitosti spôsobuje záver
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

25. Žalovaný v tomto smere žiadnu argumentáciu súdu neuviedol.

26. Súd má za to, že v predmetnej veci súd splnené podmienky pre určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti predmetného úveru na základe toho, že predmetná úverová zmluva neobsahujenáležite informácie o všetkých predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
(RPMN), ktoré sa na predmetnú úverovú zmluvu vzťahujú.
27. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp 18/2023

z 27.2.2025 cit: „89. V tomto smere treba vychádzať z článku 19 smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ESz 23.4.2008, podľa ktorého (ods. 1) ročná percentuálna miera nákladov, ktorá sa na
ročnom základe rovná aktuálnej hodnote všetkých záväzkov (čerpania, splátky a poplatky), budúcich
alebo súčasných, na ktorých sa dohodli veriteľ a spotrebiteľ, sa vypočíta na základe matematického
vzorca uvedeného v prílohe I., časti I. Podľa ods. 2 článku 19 tejto smernice, na účel výpočtu ročnej

percentuálnej miery nákladov sa určia celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve
o úvere a iných poplatkov, okrem kúpnej ceny, ktorú je povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo služieb bez
ohľadu na to, či sa transakcia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom
sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpanie, náklady na používanie platobných prostriedkov na
platobné transakcie a čerpanie a ostatné náklady.90. Pokiaľ ide o slovenské právo, treba konštatovať,

že predpoklady pre výpočet RPMN sú súčasťou údajov, ktoré sa komponujú do vzorca pre výpočet
RPMN a tento vzorec – tzv. základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru
na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej, je uvedená v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010
Z. z.91. Vychádzajúc z týchto zdrojov treba konštatovať, že do výpočtu RPMN sú zahrnuté všetky
náklady spojené s úverom, teda výška úveru, ktorý poskytne, doba splácania úveru, náklady spojené

s poskytnutím úveru (ako napríklad spracovateľský poplatok, poistenie), výška mesačných splátok,
úroková sadzba, ako aj poplatky spojené s úverom, a to buď jednorazové poplatky, ktoré spotrebiteľ musí
zaplatiť na začiatku alebo v priebehu úverového vzťahu, alebo pravidelné poplatky, ktoré spotrebiteľ platí
mesačne spolu so splátkou úveru alebo v akejkoľvek inej periodicite, teda napríklad poistenie úveru. 92.
Tieto údaje však predmetná zmluva o úvere, ktorá bola medzi sporovými stranami uzavretá, neobsahuje

v pre spotrebiteľa zrozumiteľnej, transparentnej a jasne označenej podobe.“

28. Za týchto okolností treba konštatovať, že predmetná spotrebiteľská Zmluva nespĺňa požiadavky vo
vzťahukpovinnostizakotvenejv§9ods.2písm.j)ZoSÚ,atovpodobeuvedeniavšetkýchpredpokladov
použitých pre výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Takáto absencia špecifikácie všetkých

predpokladov použitých na výpočet RPMN nekorešponduje s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie
aplikovateľným v tejto veci sp.zn. C-677/23 z 23.1.2025, z ktorého vyplýva (v zmysle vyššie uvedeného),
že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne
uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať
preskúmaním podmienok tejto zmluvy.

29. Keďže Zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť ú podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, je v súlade s ust.
§ 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ spojená sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

30. Vzhľadom na uvedené súd považuje za nadbytočné sa zaoberať námietkami žalobcov o absencii
obligatórnych náležitostí Zmluvy s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti, nakoľko by neboli

spôsobilé privodiť iný (ani pre žalobcov priaznivejší) záver.

31. Keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bezpoplatkový, žalobcovia boli povinní zaplatiť iba istinu
(4000 eur). Plnenie nad rámec uvedeného je plnením bez právneho dôvodu a predstavuje bezdôvodné
obohatenie.

32. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí (v predmetnom spore žalovaný), toto obohatenie vydať tomu, na koho
úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (v predmetnom spore žalobcovia). Právny vzťah
bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného

právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu
bezdôvodného obohatenia.)

33. Výška poskytnutého plnenia žalovanému bola v konaní riadne preukázaná, no nebola ani v konaní
spochybnená. Ide o sumu 3625,58 eur. Žalovaný totiž v konaní nerozporoval skutkové tvrdenie, že

žalobcovia na poskytnutý úver žalovanému uhradili sumu vo výške 7625,58 eur.34. Žalobcom bolo preto dôvodné priznať aj úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517ods. 2 OZ v
spojení s § 3 nariadenia vo výške 10,65 % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby (25.3.2025),
t.j. 26.3.2025.

35. Majúc na zreteli uvedené súd žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel.

Neprijateľné zmluvné podmienky

36. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo
Zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm.
c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti

porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany
svojho práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018). Ako
vyplýva z § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona teda spotrebiteľ môže sa domáhať ochrany svojho
práva proti porušiteľovi a tým je nepochybne žalovaný ako autor neprijateľných zmluvných
podmienok. Tento záver možno vyvodiť aj z aktuálneho zákona č. 108/204 o ochrane spotrebiteľa a to§

3 ods. 1 písm. e/, keďže nárok na primerané finančné zadosťučinenie sa uplatňuje voči osobe, ktorá
porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa a to vtedy, ak spotrebiteľ na
súde úspešne uplatní porušenie tohto jeho práva alebo povinnosti, teda aj obligatórne predchádzajúce
súdne konanie (napr. o určenie neprijateľných zmluvných podmienok) musí byť vedené proti porušiteľovi
práva. Podľa prechodného ustanovenia § 53 ods. 1 tohto zákona je však potrebné nárok

posúdiť podľa predchádzajúceho právneho predpisu, teda zákona č. 250/2007 Z.z. V tejto
súvislosti súdpoukazujenazáveryvyplývajúcezrozsudkuKrajskéhosúduvPrešove11CoCsp/18/2023
zo 14.3.2024,4Co/4/2019 z 2.5.2019, uznesenia 25CoCsp/8/2024 z 15.2.2024 a rozsudku Krajského
súdu v Trnave25CoCsp/50/2020 z 11.11.2020 (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp
147/2024 z 13.12.2024).

37. Súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo
127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik
záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už

bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské
zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje
v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto
prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci
zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky

zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na
žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že
nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by
v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“).“

38. Pokiaľ žalovaný namietal, že napadnuté zmluvnú podmienky v Zmluve neboli aktivované,

súd považuje za nevyhnutné uviesť, že právne posúdenie je zamerané na objektívne posúdenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi, teda je v súdenej veci (v konaní o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky) právne bez významu, či dodávateľ zmluvnú podmienku skutočne
voči spotrebiteľom uplatnil.

39. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.40. Napadnuté ustanovenia Zmluvy sa netýkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny.

41. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2

OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy

s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto
smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky
neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).

42. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

43. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá

nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB

Pénzügyi Lízing)

44. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale

aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

45. OZ obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo
zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť

participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej
pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

46. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej

podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne

predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)47. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so

stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná

filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. G., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že

vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej

zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.

Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).
48. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny
znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi:
a)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej

klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej
zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie
prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných
a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného
ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko

súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ
je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného
vzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom
v prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská

komisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa
prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené
atribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými
podmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností
v spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti

spotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo
zmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garancia
práva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmene
podmienok, ak súčasne iná zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou
oboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní;

b)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio
legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej
kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide

o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu
právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa
od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou,podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe
zmluvnejpokuty.NormyObčianskehozákonníkaustanovujú,ženároknanáhraduškodyvtomtoprípade
zo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec zákona dohodnúť. V tejto situácii práve

táto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príklad možno uviesť dohodu o tom, že aj po
zániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej
pokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48 ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na
prospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy,

a to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej
úpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj
obdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím
právnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratio
legis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565).

49. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)
z 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je
predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou
spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.

50.Majúcnazretelivyššieuvedenévýchodiskásúddospelkzáveru,ženapadnutézmluvnéustanovenia
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov.
Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č.004668347R, zo dňa
12.01.2012 v čl. IV. Úročenie a poplatky za úver, v znení:
„ Za poskytnutie Úveru Dlžník zaplatí poplatok vo výške EUR 80,00, ktorý je splatný v deň podpisu

Zmluvy.
Za vedenie Úveru bude Banka účtovať Dlžníkovi mesačne poplatok vo výške EUR
2, 00, a to za každý i začatý kalendárny mesiac. "

51. V súvislosti so zmluvnou podmienkou týkajúcou sa poplatku za poskytnutie úveru súd poukazuje

body 59-63 odôvodnenie rozsudku Súdneho dvora C-714/22, v zmysle ktorého cit:
„ 59V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 4 ods. 2 smernice 93/13 stanovuje výnimku
z mechanizmu vecného preskúmania nekalých podmienok, ako je upravený v rámci systému ochrany
spotrebiteľov zavedeného touto smernicou, a že toto ustanovenie sa preto má vykladať reštriktívne
(rozsudok z 20. septembra 2017, Andriciuc a i., C-186/16, EU:C:2017:703, bod 34, ako aj citovaná

judikatúra).

60
Pokiaľ ide o kategóriu zmluvných podmienok vzťahujúcich sa na pojem „hlavný predmet zmluvy“
v zmysle uvedeného ustanovenia, Súdny dvor rozhodol, že tieto podmienky sa musia chápať ako

podmienky, ktoré upravujú základné plnenia tejto zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú. Naopak, na
podmienky, ktoré majú doplnkovú povahu vo vzťahu k podmienkam vymedzujúcim samotnú podstatu
zmluvného vzťahu, by sa tento pojem nemal vzťahovať (rozsudok z 20. septembra 2017, Andriciuc
a i., C-186/16, EU:C:2017:703, body 35 a 36, ako aj citovaná judikatúra).

61
Základné plnenia vyplývajúce zo zmluvy o úvere spočívajú v tom, že veriteľ sa predovšetkým zaväzuje
poskytnúť dlžníkovi určitú sumu peňazí, pričom dlžník sa zase zaväzuje predovšetkým splatiť túto sumu,
v zásade aj s úrokmi, podľa stanoveného splátkového kalendára [pozri v tomto zmysle rozsudok zo
16.marca2023,Caixabank(Províziazaposkytnutieúveru),C-565/21,EU:C:2023:212,bod18acitovanú

judikatúru].

62
Vzhľadom na povinnosť vykladať článok 4 ods. 2 smernice 93/13 reštriktívne, Súdny dvor rozhodol,
že povinnosť odmeniť služby spojené s preskúmaním, poskytnutím a spracovaním úveru alebo iné

podobné služby, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou činnosti veriteľa v súvislosti s poskytnutím úveru,
nemožno považovať za povinnosť patriacu medzi základné plnenia vyplývajúce zo zmluvy o úvere
a uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku [rozsudok zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia
za poskytnutie úveru),C-565/21, EU:C:2023:212, bod, body 22 a 23].63
Treba tiež pripomenúť, že zmluvné podmienky, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, sú vyňaté

z posúdenia ich nekalej povahy len v prípade, že sa príslušný vnútroštátny súd na základe preskúmania
v každom jednotlivom prípade domnieva, že boli predajcom alebo dodávateľom formulované jasne
a zrozumiteľne (rozsudok z 5. júna 2019, GT, C-38/17, EU:C:2019:461, bod 31 a citovaná judikatúra).“

52. Z vyššie citovanej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je nepochybné, že tak poplatok za

upomienku, ako aj poplatok za poskytnutie úveru podliehajú súdnemu prieskumu neprijateľnosti.

53. Z rozsudku Súdneho dvora Euróspkej únie C – 565/21 z 16.03.2023 plynie cit.: „Vzhľadom na
povinnosť vykladať článok 4 ods. 2 smernice 93/13 striktne nemožno povinnosť odplaty za takéto služby
považovať za súčasť hlavných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, tak ako ich identifikovala
judikatúra pripomenutá v bode 18 tohto rozsudku, teda na jednej strane poskytnutie peňažnej sumy

veriteľom a na druhej strane vrátenie tejto sumy, vo všeobecnosti aj s úrokmi, podľa stanoveného
splátkového kalendára. Bolo by totiž v rozpore s touto povinnosťou striktného výkladu zahrnúť pod pojem
„hlavný predmet zmluvy“ všetky služby, ktoré sú jednoducho spojené so samotným hlavným predmetom
a ktoré preto majú vedľajšiu povahu v zmysle judikatúry spomenutej v bode 17 tohto rozsudku.
Súdny dvor zdôraznil, že požiadavka transparentnosti uvedená v článku 5 smernice 93/13 by nemala byť

obmedzená len na zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska týchto zmluvných podmienok,
ale naopak, vzhľadom na to, že systém ochrany zavedený touto smernicou vychádza z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania
zmluvných podmienok, a teda transparentnosti, stanovená uvedenou smernicou, sa musí chápať široko.

Uvedenú požiadavku je teda potrebné chápať tak, že neukladá len povinnosť, aby bola dotknutá
zmluvná podmienka pre spotrebiteľa formulovaná z gramatického hľadiska zrozumiteľne, ale aj to, aby
zmluva transparentným spôsobom vyjadrovala konkrétne fungovanie mechanizmu, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj prípadne vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným
ostatnými podmienkami, aby bol spotrebiteľ schopný na základe presných a zrozumiteľných kritérií

posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.
Je pravda, že z tejto judikatúry nevyplýva, že veriteľ je povinný v dotknutej zmluve podrobne
špecifikovať povahu všetkých služieb, ktoré poskytuje ako protihodnotu poplatkov stanovených
v jednej alebo viacerých zmluvných podmienkach. Vzhľadom na ochranu, ktorú má smernica 93/13
poskytovať spotrebiteľovi z dôvodu, že sa nachádza v znevýhodnenom postavení voči predajcovi alebo

dodávateľovi, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, je však dôležité, aby povaha
skutočne poskytnutých služieb mohla byť rozumne pochopená alebo vyvodená zo zmluvy posudzovanej
ako celok. Okrem toho spotrebiteľ musí byť schopný overiť, že sa rôzne poplatky alebo služby, za ktoré
sa poplatky platia, neprekrývajú.
V bode 69 rozsudku zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria (C-224/19

a C-259/19, EU:C:2020:578), Súdny dvor rozhodol, že požiadavka transparentnosti vyplývajúca tak
z článku 4 ods. 2 smernice 93/13, ako aj z jej článku 5, bráni vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej sa
zmluvná podmienka sama osebe považuje za transparentnú bez toho, aby príslušný súd musel vykonať
preskúmanie, aké je opísané v bodoch 31 až 33 tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o posúdenie jasnosti a zrozumiteľnosti takejto podmienky, z judikatúry pripomenutej

v bodoch 31 až 33 tohto rozsudku vyplýva, že príslušný súd je povinný, vzhľadom na všetky relevantné
skutkové okolnosti, overiť, či bol dlžník schopný posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré mu z toho
vyplývajú, pochopiť povahu služieb, ktoré poskytuje ako protihodnotu poplatkov stanovených v uvedenej
podmienke, a overiť, že sa rôzne poplatky stanovené v zmluve alebo služby, za ktoré sa poplatky platia,
neprekrývajú.

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o skutočnosti uvedené v druhej otázke, treba po prvé konštatovať, že
rozšírenáznalosťpodmienkystanovujúcejprovíziuzaposkytnutieúverumedzispotrebiteľmijenezávislá
od spôsobu, akým je takáto podmienka formulovaná v rámci konkrétnej zmluvy, o ktorú ide v spore vo
veci samej. Všeobecná známosť takejto podmienky preto nie je faktorom, ktorý by sa mohol brať do
úvahy v rámci posúdenia jej jasnej a zrozumiteľnej povahy.

Pokiaľ ide o preskúmanie existencie prípadnej značnej nerovnováhy, toto preskúmanie sa nemôže
obmedzovať na kvantitatívne ekonomické posúdenie spočívajúce v porovnaní jednak celkovej hodnoty
transakcie, ktorá je predmetom zmluvy, a jednak nákladov, ktoré na základe tejto podmienky znáša
spotrebiteľ. Značná nerovnováha totiž môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažnéhonarušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ ako strana predmetnej zmluvy nachádza
na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa
týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej

povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa.“

54. Nadväzujúc na ďalšiu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C – 229/19, C – 776/19, C – 212/20,
C – 405/21, C – 321/23) plynú tieto závery:
- je nepodstatné, že sa zmluvná podmienka týka nízkej sumy a to 1,66 Eur. Značná nerovnováha

totiž môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia,
v ktorom sa spotrebiteľ ako strana predmetnej zmluvy nachádza na základe platných vnútroštátnych
predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy,
prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy
nestanovujú,
- s cieľom určiť, či podmienka spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán

vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy
uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami v tomto
zmysle,
- dodržanie zásady efektivity a dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou 93/13 nemožno zabezpečiť,
ak by dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním jasnej a zrozumiteľnej povahy zmluvnej podmienky

v zmysle článku 4 ods. 2 tejto smernice niesol spotrebiteľ,
- aj keď zmluva nemusí obsahovať vyčerpávajúci výpočet služieb poskytovaných za jednotlivé poplatky
vyberané veriteľom, vždy musí obsahovať ako celok také skutočnosti, z ktorých bude zrejmé za čo sa
poplatok účtuje a že služby poskytované za tento poplatok sa neúčtujú duplicitne napr. formou iného
poplatku,

- všeobecná známosť podmienky nie je faktorom, ktorý by sa mohol brať do úvahy v rámci posúdenia
jej jasnej a zrozumiteľnej povahy,
- požiadavka transparentnosti uvedená v článku 5 smernice 93/13 by nemala byť obmedzená len na
zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska týchto zmluvných podmienok,
- vzhľadom na povinnosť vykladať článok 4 ods. 2 smernice 93/13 striktne, nemožno povinnosť odplaty

za takúto službu považovať za súčasť hlavných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere (porov.
rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9CSp 74/2022 z 6.5.2024)

55. Predmetná zmluvná podmienka je podľa názoru súdu netransparentná, nakoľko zo Zmluvy nie je
možné ustáliť, aké činnosti sú v tomto poplatku zahrnuté (porov, závery rozsudku Súdneho dvora EÚ

C-280/24). Dôkazné bremeno pritom ťažilo žalovaného.

56. Obdobná zmluvná podmienka týkajúca sa poplatku za vedenie účtu bola posúdená zo strany
všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ a nebolo z nej priznané
plnenie a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

57. „27. Vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne čo do zamietnutia žaloby v časti o vyslovenie
neprijateľných zmluvných podmienok vyjadrených v bode 43 Zmluvy, týkajúcich sa poplatku za vedenie
účtu vo výške 1,99 eur a v § 2 Hlavy 18 Úverových podmienok spoločnosti HOME Credit Slovakia,
a.s. k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2012 čo do zmluvnej pokuty vo výške 17 eur v

prípadeomeškaniaklienta,odvolacísúduvádza,ževzmyslečl.6ods.1Smernice93/13nekalázmluvná
podmienka spotrebiteľa nezaväzuje a v tejto súvislosti dokonca nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto
podmienku vopred napadol. Cieľ, ktorým je posilnenie ochrany spotrebiteľa totiž nemožno dosiahnuť,
pokiaľ by sami spotrebitelia boli povinní namietať nekalý charakter zmluvnej podmienky. Účinnú ochranu
spotrebiteľa možno zaručiť len v prípade, ak je vnútroštátnemu súdu priznaná možnosť

posúdiť ex offo takúto podmienku. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter
zmluvnej podmienky, lenčo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak takúto
podmienku považuje za nekalú, musí sa zdržať jej uplatnenia, s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti
tomutonamieta.Vnútroštátnysúdmátútopovinnosťajvtedy,akpreverujesvojumiestnupríslušnosť(viď
rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 04.06.2009, PANNON GSM, C-243/08, 2009 I-04713) 28. Oprávnenosť

súdu vysloviť v rozsudku nekalosť zmluvnej podmienky vyplýva z ust. § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. CSP. Za situácie, keď vyslovenia neplatnosti zmluvnej podmienky sa dovoláva strana sporu priamo
v žalobe, je povinnosťou súdu o tom rozhodnúť. Znenie zmluvných podmienok uvedených v zmluve o
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2012 v bode 43, ako aj v § 2 Hlavy 18, ktoré sú konkretizované vžalobe aj v petite tohto rozsudku, treba vyhodnotiť ako neprijateľné, keďže slúžia potrebám dodávateľa
a ide o podmienky, ktoré vyjadrujú finančný záväzok spotrebiteľa za činnosť v prospech veriteľa, slúžiaci
jeho záujmom. Poplatková povinnosť za zriadenie účtu za účelom poskytnutia úveru je vedľajším

produktom úverového vzťahu, na základe ktorého dodávateľ má možnosť získavať prehľad o plneniach
spotrebiteľa vsúvislostisposkytnutýmmuúverom.Prespotrebiteľaniejenutnémaťzriadenýúčetnato,
aby mal prehľad o výške splateného úveru, lebo si môže viesť sám svoju evidenciu a v prípade potreby
ako dôkaz mu poslúžia napr. prevodné príkazy, poštové poukážky a pod. Z uvedeného je možné vyvodiť,
že požiadavku na zaplatenie poplatku za vedenie úverového účtu je možné vyhodnotiť ako nekalú

obchodnú praktiku, spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to aj vtedy,
akvýškapoplatkuje1,99eurmesačne.Odvolacísúdpretouzavrel,ževeriteľpožadovalodspotrebiteľky
zaplateniepoplatku beztoho,abyposkytolspotrebiteľkenejakúslužbu,tedatotofinančnáplnenieslúžilo
výhradne potrebám dodávateľa na evidovanie jeho účtovných operácii.“ (rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 19Co/78/2019)

Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004668347R, zo dňa
12.01.2012 v čl . VIII . Dohoda o zrážkach zo mzdy v znení : „ 1. Pre zabezpečenie pohľadávok Banky
voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi, vyplývajúcich z tejto Zmluvy, sa zmluvné strany v súlade s ustanovením
§ 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení dohodli na takejto Dohode o zrážkach zo mzdy Dlžníka/
Spoludlžníka, a to pre prípad, že Dlžník/Spoludlžník bude v omeškaní so splácaním Úveru, resp. poruší

58. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zmluvná podmienka podlieha prieskumu podľa čl. 1 ods.2 Smernica

Rady č. 93/1/EHS. Či sporná podmienka odráža „záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie“ je
potrebné poukázať na cieľ uvedenej smernice, teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým podmienkam
obsiahnutým v zmluvách, ktoré so spotrebiteľmi uzavreli predajcovia alebo dodávatelia a treba
pripomenúť, že túto výnimku je ako každú výnimku potrebné vykladať reštriktívne.

59. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-34/13 Kušionová plynie cit.: „78. V prejednávanej veci
z rozsudku RWE Vertrieb (EU:C:2013:180) vyplýva, že dané vylúčenie predpokladá spojenie dvoch
podmienok. Jednak musí zmluvná podmienka odrážať zákonné alebo regulačné ustanovenie a jednak
musí byť toto ustanovenie záväzné. 79 V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je
zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil,

či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami
bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak
neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle
rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26).“

60. Súd v tomto smere poukazuje na pripomienky generálnej advokátky B. E. vo veci C-598/21 cit.
„64. Na účely určenia, či sú tieto podmienky splnené, Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátnemu
súdu prináleží overiť, či dotknutá zmluvná podmienka odráža záväzné ustanovenia vnútroštátneho
práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu, alebo ustanovenia, ktoré sa
uplatnia podporne, a teda automaticky, to znamená, ak neexistujú v tomto ohľade odlišné dojednania

medzi zmluvnými stranami. 65. Slovenská vláda vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je takýmto záväzným ustanovením. Na jednej strane uvádza, že
toto ustanovenie poskytuje zvýšenú ochranu spotrebiteľovi v rozsahu, v akom stanovuje dodatočné
záruky v prípade predčasného splatenia spotrebiteľského úveru. Na druhej strane podľa § 54 ods. 1Občianskeho zákonníka sa strany nemôžu odchýliť od uplatnenia sporného ustanovenia v neprospech
spotrebiteľa. 66. Vnútroštátny súd sa nestotožňuje so stanoviskom slovenskej vlády. Vo svojej
odpovedi na žiadosť o vysvetlenie vysvetlil, že ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho

zákonníka sa neuplatňujú automaticky. Ich uplatnenie závisí od voľby strán. Vnútroštátny súd tiež
uviedol, že aj keď sa strany dohodnú na možnosti predčasného splatenia úveru, je to voľba veriteľa,
a nie právna povinnosť predčasného splatenia. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že v ustanoveniach
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je použitý výraz „môže“, ktorý pre veriteľa naznačuje
možnosť, a nie povinnosť uplatniť si toto právo. Vnútroštátny súd sa okrem toho domnieva, že § 54

ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorý odkazuje slovenská vláda, nevedie k odlišnému výkladu.
Toto ustanovenie nebráni výnimke z ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa.
Vysvetľuje, že len za okolností, keď zmluvné strany zahrnú do zmluvy doložku o predčasnom
splatení, je veriteľ povinný dodržať minimálne požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka pred uplatnením tohto práva 67. Na pojednávaní žalobcovia a Komisia zdôraznili,
že uplatnenie sporných ustanovení Občianskeho zákonníka podlieha predchádzajúcej dohode medzi

stranami. Žalobcovia uviedli, že je na podnikateľovi, či uplatní svoje právo na predčasné splatenie
úveru. Ak sa podnikateľ rozhodne uplatniť toto právo, musí dodržať minimálne procesné požiadavky
stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Dodržanie lehoty troch mesiacov pred požadovaním
predčasného splatenia pohľadávky je povinné, ale predchádzajúca podmienka uplatnenia tohto práva,
atorozhodnutieojehouplatnení,závisíodpodnikateľa.XX. Presvedčilimavysvetleniavnútroštátneho

súdu a tvrdenia žalobcov a Komisie. Podľa môjho názoru podporujú záver, že sporné ustanovenia
vnútroštátneho práva sa neuplatňujú automaticky, teda v prípade neexistencie iných dojednaní medzi
stranami, čo by bolo potrebné na to, aby sa považovali za „záväzné“ v zmysle článku 1 ods. 2
smernice 93/13. Naopak, vyžadujú si výslovnú dohodu strán. V prípade neexistencie takej dohody
§ 565 Občianskeho zákonníka ako pravidlo stanovuje, že veriteľ nemôže požadovať zaplatenie celej

pohľadávky za nesplnenie mesačnej splátky. 69. Treba tiež zdôrazniť, že hoci § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka odkazuje na spotrebiteľskú zmluvu plnenú v splátkach, osobitne nepredpokladá
predčasné splatenie zmluvy o dlhodobom úvere ani existenciu zabezpečenia tohto úveru záložným
právom na rodinný dom spotrebiteľa. Za týchto podmienok rozhodnutie podnikateľa zahrnúť do zmluvy
o úvere zabezpečenom rodinným domom spotrebiteľa nevyjednanú podmienku, ktorá odráža toto

ustanovenie, nemožno považovať za nastolenie rovnováhy medzi všetkými právami a povinnosťami
zmluvných strán zo strany vnútroštátneho zákonodarcu. 70. V každom prípade je nesporné, že v rámci
konaniapodľačlánku267ZFEÚ,ktoréjezaloženénajasnomrozdeleníúlohmedzivnútroštátnymisúdmi
a Súdnym dvorom, má iba vnútroštátny súd právomoc vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo.(18)
71. Za týchto podmienok sa zdá, že sporná zmluvná podmienka stanovujúca právo veriteľa požadovať

predčasné splatenie úveru neodráža záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie v zmysle článku 1
ods. 2 smernice 93/13. Preto som dospela k záveru, že takáto podmienka patrí do pôsobnosti smernice
93/13.“

61. Súd analogicky aplikujúc vyššie uvedené závery generálnej advokátky konštatuje, že dohoda

o zrážkach zo mzdy neodráža záväzné zákonné ustanovenia. Z ust. § 551 ods. 1 OZ je nepochybné,
že bez dohody veriteľa so spotrebiteľom, sa veriteľ nemôže s úspechom u zamestnávateľa domáhať
vykonania zrážok zo mzdy. Až následná realizácia zrážok je kogentná, pokiaľ ide o najvyššiu prípustnú
výšku zrážky zo mzdy.

62. K dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky – dohody o zrážkach zo mzdy – sa zaoberali
súdy v mnohých rozsudkoch, preto súd poukazuje na odôvodnenie jedného z nich, pri ktorom nevidí
dôvod na odklon od jeho záverov a v plnom rozsahu na ne poukazuje cit.: „43. Predmetná zmluva
o úvere a jej súčasť v bode 4.9 dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté na formulárovom tlačive
predchodcu - dodávateľa. Z kontextu je zrejmé, že uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy,

fixne zapracovanej priamo v texte zmluvy, bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere, keď ničím
nebolo preukázané, že by žalobcovia ako spotrebitelia mali možnosť uzavretie dohody o zrážkach zo
mzdy odmietnuť a že jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Z textu predloženej zmluvy
a dohody nevyplýva možnosť žalobcov ako spotrebiteľa odmietnuť uzavretie predmetnej dohody o
zrážkach zo mzdy, resp. inak ovplyvniť jej dojednanie. Žalovaný tak neuniesol svoje dôkazné bremeno

v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ o individuálnom dojednaní predmetnej dohody. Vzhľadom na uvedené,
keď nebolo zo strany dodávateľa preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah
resp. odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, s poukazom na ust. § 53 ods. 3 a 4 OZ
bolo dôvodné ustáliť, že predmetná dohoda nebola individuálne dojednaná, podlieha preto prieskumusúdu v zmysle § 53 ods. 1 OZ. 44. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a

spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 45. Dohoda o zrážkach zo mzdy je špecifickým inštitútom
občianskeho práva upravený v cit. § 551 Občianskeho zákonníka. V čase uzavretia predmetnej zmluvy
o úvere (22.7.2008) právny predpis nebránil tomu, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá aj
v rámci spotrebiteľského vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodnými pri posudzovaní, či
predmetné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sú individuálne okolnosti danej veci. V

tejto súvislosti v danom prípade bolo potrebné zohľadniť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
je súčasťou formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je bez akéhokoľvek zvýraznenia,
neprehľadne a nesystematicky zakomponovaná priamo v texte zmluvy v bode 4.9, do ostatného, s
dohodou o zrážkach zmluvy nesúvisiaceho, textu. Táto zásadná zmluvná podmienka je tak ako aj celý
text zmluvy uvedená neštandardne malým, ťažko čitateľným písmom, zakomponovaná v texte tak, že

ľahko ujde pozornosti spotrebiteľa. Takýto spôsob zapracovania dohody o zrážkach zo mzdy zásadného
významu do textu formulárovej spotrebiteľskej zmluvy je nekorektný, nečestný a v rozpore s dobrými
mravmi. Je pravdepodobné, že žalobca si pri podpisovaní zmluvy vôbec nebol vedomý, že dohodu o
zrážkach zo mzdy uzatvára a už vôbec nie s akými následkami. 46. Spotrebiteľ podpisom predmetnej
formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol nútený podrobiť sa zrážkam zo mzdy na úhradu

pohľadávky, ktorá bola vyčíslená veriteľom výlučne na základe jeho subjektívnej predstavy o jej výške
vrátane príslušenstva, bez možnosti predchádzajúcej súdnej kontroly a bez možnosti, aby spotrebiteľ
zabránil vykonávaniu zrážok zo mzdy, a to i vtedy, ak by boli veriteľom uplatňované z neprijateľných
zmluvných podmienok, resp. aj z neplatného právneho úkonu, či jeho časti. Tento zabezpečovací inštitút
umožňuje veriteľovi siahnuť na majetok spotrebiteľa aj za predpokladu, že si svoje nároky uplatňuje z

neprijateľných zmluvných podmienok, resp. z neplatných právnych úkonov. Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy umožňuje tak obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, ak sa na
základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez

súdnej kontroly. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú
zmluvnými stranami vo forme zmluvnej podmienky včlenenej do textu spotrebiteľskej zmluvy, na základe
ktorej je žalobca ako spotrebiteľ povinný podriadiť sa zrážkam zo mzdy v rozsahu jednostranne určenom
dodávateľom, bez možnosti korekcie spotrebiteľom a bez predchádzajúcej súdnej kontroly, je potrebné
považovať za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej
klauzuly § 53 ods. 1 OZ, ktorá je v dôsledku toho v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.“

Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č.004668347R, zo dňa
12.01.2012 v čl. IX. Obchodné podmienky, v časti, v znení: „Dlžník/Spoludlžník je povinný dodržiavať

ustanovenia vyplývajúce z tejto Zmluvy, z Obchodných podmienok, z VOP, z poistnej zmluvy, VPP-ŽP
a B-S, I, IÚ, PN, N, s ktorými bol oboznámený, a podpisom tejto Zmluvy s nimi vyslovuje svoj súhlas. "

63. Zmluvná podmienka v obdobnom znení bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako
neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. l) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

„28. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 04.12.2007, žalobca v tomto
právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijal
návrhy v nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek
pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a

okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy
žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie.
Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k
potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už lenv dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo
návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná
podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem,

že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a
porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas,
v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb,
podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná
podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 29. Okrem toho,

Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
mala niesť iná zmluvná strana. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani
u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne
menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať

iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. §
53 vždy spájal sankciu neplatnosti.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021
z 13.12.2021).

Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č.004668347R, zo dňa
12.01.2012, v čl. X. Vyhlásenie a záväzky Dlžníka, v časti, v znení: „Dlžník/Spoludlžník podpisom tejto
Zmluvy vyhlasuje, že nie je osobou s osobitným vzťahom k Banke v zmysle § 35 ods. 4 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o bankách"). Dlžník/Spoludlžník sa zaväzuje Banku bezodkladne informovať o vzniku,
zmene alebo zániku svojho osobitného vzťahu k Banke v zmysle predmetného ustanovenia zákona
o bankách. Zároveň Dlžník/Spoludlžník vyhlasuje, že v prípade nepravdivosti vyhlásenia o osobe s
osobitným vzťahom k Banke, Banka je oprávnená v zmysle § 35 ods. 1 zákona o bankách okamžite
zosplatniť celú dlžnú sumu z titulu Úveru ku dňu, keď' sa Banka dozvie o nepravdivosti týchto údajov,

vrátane splatnosti úrokov za celú dohodnutú dobu Úveru ."

64. Podľa názoru súdu je v predmetnom zmluvnom ustanovení značná nerovnováha v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa založená, nakoľko je spotrebiteľ vystavený nejasnej,
nezrozumiteľnej zmluvnej podmienke spočívajú v používaní komplikovaných a sofistikovaných termínov,

ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa, a to pod sankciou neplatnosti zmluvy a okamžitého
zosplatnenia úveru.

65. Na právnom posúdení súdu nemení nič zákonný odkaz zákon o bankách, pretože existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ z dôvodu svojej nevedomosti netuší, čo má chápať pod

termínom osobitný vzťah k banke. (pozri v tomto zmysle v súvislosti so smernicou Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd.
15/002, s. 288), rozsudok Mostaza Claro, C 168/05, EU:C:2006:675, bod 28 a citovanú judikatúru, ako aj
v súvislosti so smernicou Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 42,

1987, s. 48; Mim. vyd. 15/001, s. 326), rozsudok Rampion a Godard, C 429/05, EU:C:2007:575, bod 65).

66. Rovnako súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp 74/2022
z 24.10.2022, s ktorého dôvodmi sa v plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje na ne cit.: „68. Zároveň
z ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka nemôže vykonáva s osobami, ktoré k

nim majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali
s ostatnými klientami. Banka je povinná pred uzavretím a vykonaním takéhoto obchodu preveriť, či
osoba, s ktorou takýto obchod vykonáva k nim nemá osobitný vzťah a táto osoba je povinná poskytnúť
banke pravdivé informácie. Banka je povinná pravdivosť poskytnutých údajov písomne zabezpečiť v
zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo vklade sankciou neplatnosti uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o

úvere sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej
banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov. 69. Súd I. inštancie sa stotožňuje s argumentáciou
žalobcu o neprijateľnosti uvedeného zmluvného dojednania, ktoré umožňuje banke kedykoľvek vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru v prípade zistenia nepravdivosti údajov o existencii osobitného vzťahu kbanke. 70. Uvedené zmluvné dojednanie však odporuje zákonnej úprave § 35 ods. 1 Zákona o bankách,
v zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba
tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami.

Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu
klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len
toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu
osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený
pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie zákona o bankách, ktoré

uvedený pojem upravuje.“

67. Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle generálnej klauzuly
ust.§ 53 ods. 1 OZ.

Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004668347R, zo dňa

12.01.2012, v čl. X. Vyhlásenie a záväzky Dlžníka, v časti, v znení: „Taktiež Dlžník/Spoludlžník súhlasí,
aby Banka týmto subjektom poskytla na spracovanie údaje o obchode, na základe ktorého Banke
vzniklo, alebo môže vzniknúť voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi právo na vrátenie peňažných prostriedkov,
jeho zmenách, ako aj údaje vypovedajúce o bonite, dôveryhodnosti a platobnej disciplíne Dlžníka/
Spoludlžníka v obchodnom vzťahu (vrátane údajov, ktoré banka získa pri rokovaní s Dlžníkom o uzavretí

obchodu). Dlžník/Spoludlžník berie na vedomie, že krajinou cezhraničného toku jeho osobných údajov
je Taliansko. Tento súhlas Dlžník/Spoludlžník udeľuje na dobu neurčitú a súhlasí s tým, že je odvolateľný
len písomným oznámením doručeným Banke, ak preukáže, že Banka poskytla jeho osobné údaje v
rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonom.“

68. Obdobná zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná
v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

69. „V bode VII. Zmluvy - Klient je predformulovaný súhlas s poskytnutím osobných údajov. Možno

konštatovať, že za individuálne dojednanie v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno
považovať zmluvné ustanovenia, s ktorými sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade klient nemohol zasahovať do textu vyhlásenia
klienta, podľa ktoré dáva predformulovaný súhlas na spracovanie osobných údajov bližšie neurčenému
počtu subjektov (VÚB a.s. a jej dcérskym spoločnostiam). Z hľadiska neurčitosti, komu vlastne je

dávaný formulovaný súhlas, možno konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania z hľadiska § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade predfomulované vyhlásenie klienta je súhlasom daným
pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovať osobné údaje klienta. Ďalej
je potrebné uviesť, že takýto súhlas sa predlžuje na dobu 10 rokov po uhradení všetkých záväzkov.
Uvedená doba je zjavne neodôvodnená a presahuje účel spracúvania. Osobné údaje by mali byť

spracované iba na nevyhnutnú dobu, čo sa v danom prípade nestalo. Súd má za to, že dobu 10 rokov
nie je možné hodnotiť ako primeranú dobu na uchovávanie osobných údajov. Za takúto formuláciu bola
spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. udelená poriadková pokuta 40.000,- €, pričom aj Komisia
na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
pri Ministerstve spravodlivosti SR podobnú formuláciu v OP považuje za nekalú obchodnú praktiku v

spotrebiteľských zmluvách. Súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými tak v rozhodnutí SOI ako aj podnete
uvedenejkomisieapretovyhlásilzmluvnúpodmienkuuvedenúvovýrokutohtorozsudkuzaneprijateľnú.
Súd taktiež poukazuje na to, že Krajský súd Prešov rozsudkom, sp. zn. 11Co/33/2017, vyhlásil obdobnú
zmluvnú podmienku za neprijateľnú.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/186/2019
z 6.3.2020).

70. Zmluvné dojednanie, ktorým spotrebiteľ vyjadruje súhlas s poskytnutím osobných údajov (údajov,
ktoré získa banka pri rokovaní s Dlžníkom) nielen veriteľovi, ale osobám v Taliansku (neurčitý okruh
subjektov), pričom platnosť súhlasu je určená na neurčitú dobu
a takýto súhlas môže spotrebiteľ písomne odvolať iba za podmienky, ak spotrebiteľ preukáže porušenie

zákona o ochrane osobných údajov alebo medzinárodnou, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Súd vyhodnotil predmetnú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú,
spôsobujúcu hrubý nepomer v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, predovšetkým
z dôvodu, že považoval za neprimerane a neodôvodnene dlhú dobu, na ktorú spotrebiteľ má uvedenýsúhlas udeliť – na neurčitú dou, a to i pre prípad, že zmluva ani nevznikne, Vo všeobecnosti by
mali byť osobné údaje uchovávané a spracúvané iba po nevyhnutný čas. Avšak v zmysle do zmluvy
zakomponovaného súhlasu spotrebiteľ dokonca súhlasí s poskytnutím svojich údajov tretím osobám –

do Talianska. Predmetný súhlas ide so spracúvaním údajov výrazne nad rámec rozsahu nevyhnutného
pre poskytnutie úveru. Pre účely vyhlásenia určitej podmienky za neprijateľnú v spotrebiteľskej zmluve je
pritom irelevantné, či predmetná zmluvná podmienka mala reálny nepriaznivý následok pre spotrebiteľa,
keďže táto okolnosť nepredstavuje v zmysle zákona (§ 53 OZ) kvalifikačný moment pre posúdenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004668347R , zo dňa
12.01.2012 v čl . X . Vyhlásenie a záväzky Dlžníka , v znení : „Zmluvné strany sa v súlade so zákonom
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov dohodli, že akékoľvek prípadné
spory z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto Zmluvy, resp. akékoľvek prípadné spory súvisiace s
touto Zmluvou alebo týmto obchodom, ktorých účastníkmi budú zmluvné strany, budú predložené na

rozhodcovskomsúdebudúpísomné.Rozhodcovskýrozsudokbudeprezmluvnéstranyzáväzný.Dlžník/
Spoludlžník podpisom tejto zmluvy vyjadruje svoj súhlas s rozhodcovskou doložkou. Pokiaľ sa táto
zmluva stane neplatnou, nebude tým dotknutá platnosť tejto rozhodcovskej doložky. "

71. Súd teda preskúmal predmetnú rozhodcovskú doložku a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka

je neprijateľná zmluvná podmienku. Žalobcovia si rozhodcu osobne nevyjednali a rozhodcovská doložka
bolavoprednaformulovanávštandardnejformulárovejzmluve.Rozhodcovskádoložkavdanomprípade
nebola oddelená od spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ale je súčasťou vopred dodávateľom pripravenej
formulárovej štandardnej spotrebiteľskej úverovej zmluvy a VOP. Rozhodcovská doložka ako aj celá
spotrebiteľská zmluva (vrátane Všeobecných obchodných podmienok) neboli individuálne dojednané,

nakoľko žalobca nemohol ovplyvniť ich obsah. Nemal možnosť výberu a mohol ich len ako celok
uzavrieť alebo odmietnuť. V prípade rozhodcovskej doložky sa teda nejedná o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku. Ak rozhodcovská zmluva v spotrebiteľskej veci nie je osobitne vyjednaná a vyplýva
iba z textu štandardne vopred naformulovanej zmluvy, teda zo vzťahu nevyjednaného individuálne,
bez vysvetlenia podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom

spotrebiteľovi, je plne dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v
tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Preto ak dodávateľ,
ktorý je povinný vždy postupovať s odbornou starostlivosťou a ktorý má širokú informačnú povinnosť
vo vzťahu k spotrebiteľovi, v rámci kontraktačného procesu spotrebiteľa neupozorní na uzatváranie
rozhodcovskejzmluvy,nepoučího,anedámupriestornarozhodnutieavoľbu,jezrejmé,žespotrebiteľsi

nemôže ani uvedomiť dôsledky tejto rozhodcovskej zmluvy. Účelom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné
strany takúto právomoc delegujú. Rozhodcovská doložka má preto osobitý význam, nakoľko v prípade
sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných
strán. Ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods.4 písm. r) OZ.

Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské úvery, účinných
od 1.09.2011 k Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004668347R, zo dňa 12.01.2012, v čl. 5.
Splácanie, bod 5.5. v časti, v znení: „ Ak Deň splatnosti nie je pracovný deň, je Dlžník povinný zabezpečiť
splnenie tejto povinnosti najneskôr do konca pracovného dňa predchádzajúceho dohodnutému Dňu

splatnosti. "

72. Predmetná podmienka je v rozpore § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa,
keďže podľa tohto ustanovenia ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Touto zmluvnou podmienkou však

žalovaný skrátil spotrebiteľom čas na plnenie, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa. Tu súd
dodáva, že ak koniec lehoty by pripadol na sobotu alebo nedeľu a spotrebiteľ by zadal príkaz na úhradu
v piatok tak platba by bola pripísaná na účet žalovaného v nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok. Podľa
napadnutej zmluvnej podmienky by však spotrebiteľ už bol v omeškaní, keďže tento by bol povinnýsplátku uhradiť v posledný pracovný deň pred dňom splatnosti, t.j. v piatok (porov. rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. 20Csp 28/2024 z 11.12.2024).

Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské úvery, účinných
od 1.09.2011 k Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004668347R, zo dňa 12.01.2012, v čl. 9.
Oprávnenia banky, v časti, v znení : „ 9.1. Prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá
podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola Zmluva uzatvorená, a ktorá môže podľa posúdenia Banky
ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov zo zmluvy, najmä:

a) nastane omeškanie so splatením akejkoľvek sumy vyplývajúcej zo Zmluvy voči Banke, resp. z iného
vzťahu voči inému subjektu, ktorý mu poskytol úver;
d) dôjde k negatívnym zmenám v majetkovej a finančnej situácii Dlžníka/Spoludlžníka;
potom je Banka kedykoľvek oprávnená:
b) zablokovať všetky účty Dlžníka vedené v Banke (najmä nevykonávať Dlžníkovi príkazy a nevyplácať
hotovosť),

d) vyhlásiť predčasnú splatnosť Úveru písomným Oznámením Banky odoslaným Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi, v ktorom bude deň predčasnej splatnosti oznámený."

73. Ako bolo vyššie poukázané na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12 Constructora
Principado, existencia „značnej nerovnováhy“ môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne

závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana
nachádzanazákladeplatnýchvnútroštátnychpredpisovformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorú
vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa.

74. Predmetná zmluvná podmienka umožňuje dodávateľovi zosplatniť predmetný úver aj bez toho,

aby spotrebitelia boli v omeškaní so splátkami z daného úveru, ale nastala by situácia omeškania
akejkoľvek sumy, t.j. aj sumy 0,01 eur, voči inému dodávateľovi úverovej služby, čo súd považuje na
hrubú nerovnováhu v zmluvnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Rovnako je tento záver odôvodený
vo vzťahu k následku blokácii účtov dlžníka voči banke.

75. Aj druhá časť zmluvnej podmienky, v zmysle ktorej aj zmena v majetkovej a finančnej situácii
spotrebiteľov ktorého môže mať tento následok v závislosti na vôli dodávateľa, pričom sporná zmluvná
podmienka podľa súdu nie je formulované určito a zrozumiteľne, ostáva totiž len na posúdení banky,
ktoré zmeny by boli relevantné. Navyše samotný vznik nejakej skutočnosti ohrozujúcej pohľadávku
banky neznamená, že žalobcovia by sa nedokázali s ňou vyporiadať.

76. Tento záver je odôvodnený o to viac, ak dodávateľ povinnosti spotrebiteľa upravuje nad rámec
zákonnej úpravy (preverenie bonity za trvania zmluvného vzťahu).

77. Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle generálnej klauzuly

ust.§ 53 ods. 1 OZ.

Zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku pre fyzické osoby - občanov, vydaný Československou
obchodnou bankou, a.s., platného od 1.10.2011 k Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č.
004668347R, zo dňa 12.01.2012, v čl. 5. Úvery, bod 5.1. Všeobecné poplatky, v znení:

„ Upomienka 10,00 €
Výzva 35, 00 € “

78. K neprijateľnej zmluvnej podmienke – poplatok za upomienku - sa rovnako vyjadrili súdy a súd
nevidí dôvod na odklon od vysloveného právneho záveru cit.: „38. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke v

zmluve o úvere, v Sadzobníku poplatkov – účinného od16.05.2011, a to v časti Úvery pre obyvateľstvo,
Pôžička na bývanie, v znení: „Zasielanie upomienok: 6.1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 € 7.
2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“ odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že
ich výška prevyšuje náklady na ich vyhotovenie a zaslanie a že svojou povahou ide o skryté sankcie
predstavujúce zmluvnú pokutu, ktorá podľa odvolacieho súdu predstavuje neprijateľnú podmienku v

zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Takéto poplatky majú jednoznačne sankčný charakter, nie je za ne
ani poskytované protiplnenie, čo treba považovať za neprijateľné (tzv. teória skutočného plnenia). V
tomto smere je irelevantné, či žalovaný vystavil, alebo nevystavil žalovanej upomienky, a či za ne účtoval
v zmluve o úvere uvedené poplatky; relevantné pre súdne rozhodnutie je to, že takéto podmienkyvo formulárovej, žalovaným pripravenej zmluve zakotvené boli. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal
akékoľvek výdavky dodávateľa, ktoré mu môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky, ktoré si v zmluve
vopred sám určil pevnou sumou, jedná o zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pričom poplatok umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech nad rámec skutočných a
účelných výdavkov. Zmyslom upomienky je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si dodatočne
splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní (por. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
9C/137/2016 z 03.10.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15CoCsp/23/2020z 11.02.2021,

rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 22CoCsp/18/2021 z 29.06.2021, či rozsudok Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 18CoCsp/36/2020 z 28.09.2021).“ (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6CoCsp 16/2024 z 19.9.2024).

79. Majúc na zreteli uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

80. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobcovia boli v konaní plne úspešní, preto im priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 1. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. jún 2025

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. jún 2025