Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223204070
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223204070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Andrea Hadnagyová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpený v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova
7/A, Bratislava, dieťa matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, E., zastúpená: JUDr.
Lila Bronislava Pavelková, advokátka so sídlom Jesenského 12, Bratislava a otca: C. F. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, E., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II z 9. decembra 2024 č.k.
27P/129/2023-235, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., II., III., IV. a v závislom
výroku V. a VIII. p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v VII. výroku m e n í tak, že návrh matky na vyslovenie
predbežnej vykonateľnosti rozsudku z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. súd zveril maloletého A. B. do osobnej

starostlivosti matky. Výrokom II. otca zaviazal prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 300,-
eur mesačne, vždy k 15.temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 19.10.2023. Výrokom
III. rozhodol, že zročné výživné, ktoré otcovi vzniklo na A. za obdobie od 19.10.2023 do 31.12.2024 v
sume 580,- eur je otec povinný zaplatiť v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku k rukám
matky. Výrokom IV. rozhodol, že styk otca s maloletým A. sa upravuje v každom nepárnom kalendárnom
týždni od piatka od 16.30 hod. do nedele do 18.30 hod a v každom párnom kalendárnom týždni od
stredy od 16.30 hod do štvrtka do 08.00 hod. Otec si maloletého prezveme v mieste bydliska matky

a po ukončení styku odovzdá matke v mieste jej bydliska. Výrokom V. rozhodol tak, že obaja rodičia
budú maloletého A. zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom VI. súd nariadil výchovné opatrenie
rodičom maloletého dieťaťa: C. D. E. a C. F. B. a maloletému dieťaťu: A. B., ktoré sa bude realizovať v
občianskom združení TENENET o.z. so sídlom Oravská 4, Senec, v rozsahu 30 hodín od právoplatnosti
tohtorozhodnutiastým,žepresnýčasstretnutíurčízariadeniepodohodesrodičmi. Výchovnéopatrenie
sa bude realizovať za účelom zlepšenia komunikácie rodičov a rešpektovania druhého rodičia v živote
ich spoločného dieťaťa. Výrokom VII. súd určil predbežnú vykonateľnosť rozsudku v časti výroku IV.

a výrokom VIII. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil apl. § 36 ods. 1, § 24 ods. 2, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, §
76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Vecne tým, že mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že rodičia

maloletého nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti. O maloletého sa od narodenia starala
matka, ktorá je doposiaľ s dieťaťom na rodičovskej dovolenke. Otec sa o maloletého zaujímal a počas
spolužitiasmatkouajvýraznoumierouvstarostlivostiodieťaparticipoval. Pojehoodchodesospoločnej
domácnosti (10/2023) na výživu syna prispieval aj finančne. Jeho starostlivosť o dieťa po ukončení
spolužitia prebiehala v jeho v domácnosti. V prípade, ak mala matka s dieťaťom iný program, alebo

nesúhlasila, aby sa otec do jej domácnosti dostavil, otec ju začal urážať, dehonestovať, následkom čoho
matka vždy ustúpila. Rodičia majú rozdielne predstavy o spôsobe a rozsahu starostlivosti o svojho syna.
Otec žiada zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, s týmto modelom však nesúhlasila matka,
ktorá navrhovala dieťa zveriť do svojej výlučnej starostlivosti. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či by striedavá osobná starostlivosť bola v
záujme dieťaťa. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd mal preukázané, že od narodenia dieťaťa bola
matka na materskej, neskôr na rodičovskej dovolenke, starostlivosť o dieťa zabezpečovala spoločne s
otcom, až do októbra 2023, kedy otec spoločnú domácnosť opustil. V nasledovnom období sa otec s
maloletým stretával podľa dohody s matkou. Rodičia sa v priebehu konania zúčastnili dobrovoľného

odborného psychologického poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, za účelom hľadania optimálneho riešenia so zreteľom
na čo najlepší záujem maloletého, zlepšenia komunikácie medzi rodičmi o výchove dieťaťa a za
účelom akceptovania úlohy druhého rodiča a na budovanie dôvery. Cieľom odbornej intervencie bolo
pomôcť rodičom dohodnúť sa na spôsoboch a formách rodičovskej starostlivosti so zreteľom na potreby

maloletého. Poradenská intervencia nepriniesla žiadaný výsledok v dôsledku zotrvávania rodičov na
svojich požiadavkách vo veci formy rodičovskej starostlivosti, krátkosti času a nesúhlasu matky s
párovou terapiou pre neusmerniteľné správanie otca dieťaťa voči nej. Rodičia si v každom prípade
musia uvedomiť, že striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné
požiadavky, je možné nariadiť ju len vtedy, ak sú obaja rodičia riadne spôsobilí svoje dieťa vychovávať,

ak sa nesprávajú spôsobom, ktorý túto ich spôsobilosť obmedzuje. Ak starostlivosť o dieťa dokážu
rodičia kultivovane zvládnuť, zvyšuje sa výrazne predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa
k obom rodičom zostane zachovaný aj po zrušení spoločnej domácnosti. Navyše musia byť rodičia
zvyknutí spolupracovať v záujme dieťaťa, a aby neexistovala obava, že striedavá osobná starostlivosť
nebude plniť svoj účel, že budú vzniknutú situáciu zneužívať na zničenie vzťahu k druhému rodičovi

obmedzovaním styku, neposkytovaním si informácii o maloletom a pod. Na to, aby mohla byť striedavá
osobná starostlivosť nariadená, musia byť kumulatívne splnené nasledovné hmotnoprávne podmienky:
- obaja rodičia musia byť spôsobilí dieťa vychovávať
- obaja rodičia musia mať o osobnú starostlivosť o dieťa záujem
- je to v záujme dieťaťa

- budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

3. Podstatnou okolnosťou, ktorá podľa názoru súdu bráni striedavej osobnej starostlivosti o maloletého
A. je jeho vek a vzájomný vzťah medzi jeho rodičmi. Vzťah dieťaťa vo veku dvoch rokov k matke je
základom pre jeho zdravý vývoj. Matka zohráva u dieťaťa v tak útlom veku nenahraditeľnú úlohu v

uspokojovaní jeho fyzických aj emocionálnych potrieb, čo ovplyvňuje nielen aktuálnu pohodu dieťaťa,
ale aj jeho budúcu schopnosť zvládať životné situácie a budovať vzťahy. Dieťa vníma svoju matku ako
svoj „bezpečný prístav“ . Keď je unavené, vystresované alebo vystrašené, či choré najčastejšie hľadá
u matky upokojenie. Matka je s maloletým A. na rodičovskej dovolenke, výhradne ona zabezpečuje
dennodenné činností dieťaťa 24 hodín denne, ako je kŕmenie, obliekanie, či hranie. Tieto rutinné aktivity

posilňujú ich vzťah a podporujú pocit stability. Okrem uvedeného matka maloletého ešte čiastočne dojčí,
ktorý aspekt zohráva dôležitú rolu v upevňovaní vzťahu, i keď z hľadiska výživového dojčenie nie
je nevyhnutné, z hľadiska emocionálneho určite áno. Dojčením matka pomáha dieťaťu rozpoznávať
a regulovať emócie, napr. upokojuje ho pri hneve, strachu alebo frustrácii. Vo veku dvoch rokov deti
zažívajúúzkosťzodlúčeniaodmatky,čojebežnýmprejavomsilného emocionálnehoputa.Vzťahotcas

maloletým dieťaťom je rovnako dôležitý, aj keď môže mať iný charakter ako vzťah s matkou. Otec často
zohráva úlohu pri objavovaní a skúšaní nového, vzťah s dieťaťom si buduje cez hru, fyzické aktivity, viac
podporuje u dieťaťa nezávislosť a odvahu. Pre zdravý vývoj dieťaťa je samozrejmé dôležité, aby malo
pravidelný a kvalitný kontakt s oboma rodičmi. Ak rodičia spolu nežijú, je dôležité, aby spolupracovalia podporovali dieťa pri vytváraní vzťahu s oboma rodičmi. Rodičia si však musia uvedomiť, že konflikty
medzi nimi môžu negatívne ovplyvniť ich dieťa. Najlepšie podmienky pre dieťa sú tam, kde obaja rodičia
spolupracujú a poskytujú mu bezpečné a láskavé prostredie.

4. Z priebehu konania vyplynulo, že otec dieťaťa nemá spracovaný rozchod s matkou. Dokonca žiadal
poskytnúť časový priestor v záujme obnovenia vzťahu s matkou dieťaťa, aby poskytli A. kompletnú
rodinu. Tento úmysel ale matka dieťaťa kategoricky odmietala pre jeho agresívne správanie, ktoré sa
skončilo i fyzickými inzultáciami ešte v čase ich vzájomného súžitia. Otec na jednej strane deklaruje

záujem obnoviť partnerský vzťah s matkou dieťaťa, na strane druhej sa k nej správa neúctivo,
dehonestujúco, ponižujúco, čo sa prejavilo aj v priebehu pojednávaní súdu. Otec vyvoláva konflikty,
často kvôli nepodstatným záležitostiam (matka synovi oblečie zlé rukavice, nevie nainštalovať detskú
sedačku do auta, dá mu piť so špinavého pohára ect.). Otec dokonca nevedel uviesť ani jednu kladnú
vlastnosť matky s odôvodnením, že matka všetko len “hrá“, označuje ju za „hlúpu“. Z obsahu sms
komunikácie medzi rodičmi súd zistil, že otec obdobným a horším spôsobom komunikuje s matkou

dieťaťa bežne. Ako príklad súd uviedol nasledovné správy otca adresované matke: „ty kurva klamárska,
nehovorila si, že v sobotu ide pre teba brat? Stále týraš malého A....?“, „ že si išla do H., aby si ukázala
akoviešbyťešteviachnusnákumne,trestaťmaaabybolopotvojomajnaúkorA.zdravia.Matkaroka...
a nepísal som to, že dôvod je , že mi A. chýba, ale to, že tebe s tvojou matkou ti je jedno, ako to vplýva
na A. lebo je malý, lebo je v cudzom bez obidvoch rodičov lebo do bordelu ho vláčiš lebo musí fetovať

benzín v tvojom aute, čo pre dvojmesačného človeka stačí možno hodina a už má mozog poškodený
z tých výparov... hanbím sa za takú ženu a svokru... proste len ty a ty si tá čo má pravdu, pritom si
totálna falošná hnusná herečka... roky sa o teba starám lebo si ako decko nevychované, samoľúba,
lenivá rozmaznaná....“ „ D. rozhodol som sa, že keď ty takto nerešpektuješ svojho muža, hlavu rodiny
ničíš kvôli starým dôchodcom, takto vám s matkou bezcitne nezáleží na zdraví A. a bez lásky výchova

je u vás normálka, rozhodol som sa, že ťa nikdy v živote už nezoberiem za matkou... a odteraz s tebou
nebudem hovoriť...“ „ pekne si dodrbala stravovanie tomu chlapcovi, len syr a chleba...“

5. Súd konštatoval, že predovšetkým otec vytvára nepriateľské prostredie, svojím agresívnym,
výbušným správaním voči matke, ktorej vyčíta, že všetko robí zle a jedine on môže dieťaťu dať úprimnú

lásku, že matka je hlúpa a neschopná. Voči matke používa najhrubšie vulgarizmy, osočuje matku,
že z dieťaťa robí ustráchaného, nesamostatného chlapca. Je veľmi smutné až nepochopiteľné, že
otec na jednej strane deklaruje svoju lásku k dieťaťu a záujem o striedavú osobnú starostlivosť, na
strane druhej sa neštíti správať sa v prítomnosti svojho syna absolútne nevhodne, neuvedomujúc si,
že môže takto vážne ohroziť jeho duševné zdravie. Otec si musí uvedomiť, že nejde o jeho záujem,

predstavy a želania ale o najlepší záujem maloletého dieťaťa. Riadna výchova dieťaťa je nielen právom
ale aj povinnosťou rodičov a nemožno ju realizovať akýmkoľvek spôsobom. Pri striedavej osobnej
starostlivosti je potrebný mimoriadny stupeň kooperácie rodičov, nemôže nastať situácia, že rodičia
si spolu s odovzdaním dieťaťa neodovzdanú zároveň všetky informácie o udalostiach, ktoré sa u
toho-ktorého rodiča odohrali, aké povinnosti dieťa čakajú v nasledujúcom období, aké vyšetrenia musí

absolvovať a pod. Je nespochybniteľné, že táto kooperácia u rodičov v prejednávanej veci absentuje.
Za takejto situácie, keď vzťah rodičov je vyslovene nepriateľsky a kontraproduktívny súd konštatoval,
že neboli kumulatívne splnené podmienky na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Súd zveril
dieťa do osobnej starostlivosti matky, zohľadnil skutočnosť, že po ukončení spolužitia rodičov, zostalo
dieťa v starostlivosti matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke, o dieťa sa doposiaľ osobne stará a k jej

starostlivosti súd ani kolízny opatrovník nemal výhrady.

6. O zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa , súd rozhodol tak, že toto právo priznal obom
rodičom. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom
práva rodičov rozhodovať o dieťati. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať

majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami.

7. Súd upravil styk otca s maloletým v zmysle enunciátu rozsudku, prihliadnuc na útly vek dieťaťa
a skutočnosť, že je dieťa je dojčené. Treba brať zreteľ, že tento rozsudok bude možné zmeniť ak
sa zmenia pomery, ak sa vzťahy medzi rodičmi urovnajú, dieťa nebude kojené, bude začlenené do

predškolského zariadenia.

8. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého dieťaťa, ale i z možností,
schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov kmaloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch
vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia §
75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej
životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti,
možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok,
ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať

možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami
podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie a pod.). V prejednávanej veci bolo zistené, že
obaja rodičia majú ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, obaja rodičia sú vlastníkmi
nehnuteľností – bytov, v ktorých bývajú. Okrem toho je otec vlastníkom garáže a matka ďalšieho bytu
v H., v ktorom byte býva jej matka. Otec je vlastníkom motorového vozidla, motocykla, má zriadené
investičné sporenie, na ktoré uhrádza sumu 100 eur mesačne. Ani jeden z nich manželstvo neuzavrel,

okrem maloletého A. iné vyživovacie povinnosti nemajú. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z
Metodických pravidiel určovania výživného vypracovaných Ministerstvom spravodlivosti SR. Cieľom
metodiky je stanoviť objektívne kritériá založené na relevantných ukazovateľoch, vytvoriť základ pre
transparentný výpočet výšky výživného a zabezpečiť tak maximálnu možnú mieru oprávnenosti výpočtu
a rovnakým prístupom určiť optimálne výživné pre dieťa, aby sa zároveň zefektívnila rozhodovacia

činnosť súdov a aby sa účastníkom konania zabezpečil rovnaký prístup k spravodlivosti. Uvedená
metodika nie je pre súdy záväzná ale má predstavovať určité vodítko pri určovaní výživného. Jej
súčasťou je tzv. tabuľkové výživné, ktoré určuje rodičovi, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej
starostlivosti povinnosť prispievať na dieťa pomerom 18% ak ide o dieťa vo veku 0 – 5 rokov a rodič
nemá inú vyživovaciu povinnosť. Pri príjme otca 1 600 eur mesačne predstavuje 18 % sumu 288 eur.

Otec od podania návrhu na súd do januára 2024 platil na maloletého A. výživné vo výške 300 eur
mesačne, od februára 2024 vrátane, v sume 200 eur mesačne. Pri posudzovaní nevyhnutých výdajov
otca súd nezohľadnil výdaje na investičné sporenie, výdavky súvisiace s údržbou a servisom osobného
automobiluamotocykla sodôvodnením,žetietovýdajenemajúprednosťpredvyživovacoupovinnosťou
otca voči maloletému dieťaťu, ale deklarujú jeho životnú úroveň. Súd dospel k záveru, že životná úroveň

otca mu dovoľuje prispievať na výživu syna sumou 300 eur mesačne, za situácie, keď jediný zdroj príjmu
matky je rodičovský príspevok a prídavky na dieťa spolu v sume 472 eur mesačne (412 eur + 60 eur).

9. Súd v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznal maloletému nárok na výživné odo dňa podania
návrhu na súd, t. j. odo dňa 19.10.2023 do posledného dňa v mesiaci, v ktorom súd o veci rozhodol,

t. j. do 31.12.2024. Maloletému tak vznikol nárok na zročné výživné za obdobie od 19.10.2023 do
31.12.2024, t.j. za 15 mesiacov x 300 eur spolu 4 500 eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal platby,
ktoré otec realizoval nasledovne: od 10/2023 do 1/2024 vo výške 300 eur mesačne, vo februári 2024
uhradil 200 eur, 3/2024 -300 eur, 4/2024 – 200 eur, od 5/2024 – 8/2024 – á 300 eur, 9/2024 – 220 eur,
10/2024 – 250 euro, 11/2024 - 200 eur, 12/2024 – 150 eur. Na výživnom tak za obdobie od 19.10.2023

do 31.12.2024 zaplatil spolu sumu 3920 eur. rozdiel v zročnom výživnom na úhradu predstavuje 580 eur.

10. Podľa § 233 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, súd na návrh právnej zástupkyne matky určil, že rozsudok je
predbežne vykonateľný v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Výnimkou z vykonateľnosti
rozsudku, ktorá na svoje účinky predpokladá právoplatnosť, je predbežná vykonateľnosť. Predbežná

vykonateľnosť je vlastnosť rozsudku, ktorá je vo svojej podstate zhodná so všeobecným vymedzením
vykonateľnosti. Jej výnimočnosť vyplýva len z toho, že k nej dochádza bez zreteľa na právoplatnosť
rozsudku. Súd sa stotožnil s právnym názorom právnej zástupkyne matky, že je v záujme dieťaťa aby
sa pravidelnosť styku otca s dieťaťom začala praktizovať ihneď s cieľom bezodkladne zaviesť dieťaťu
pravidelnýrežimazároveňsnádejou zmierneniarodičovského konfliktuavytvoreniapriestoru sústrediť

sa viac na výchovné poradenstvo a konsolidovanie svojho rodičovského vzťahu.

11. Dobrovoľné psychologické poradenstvo, ktoré sa realizovalo v priebehu konania na referátom
poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave neprinieslo
žiaden efekt, z ktorého dôvodu kolízny opatrovník navrhoval nariadiť rodičom aj maloletému dieťaťu

výchovné opatrenie. Súd návrhu vyhovel a nariadil rodičom ako aj maloletému dieťaťu výchovné
opatrenie podľa § 37 Zákona o rodine s cieľom poskytnúť rodičom odbornú pomoc tak, aby
prostredníctvom psychologickej intervencie našli spoločnú cestu, osvojili si nekonfliktnú komunikáciu,
naučili sa ovládať svoje emócie a tak zvládli svoje rodičovské kompetencie.12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého. Uviedol, že súd
nedostatočne preskúmal vyjadrenia otca a zameral sa prevažne na tvrdenia matky. Kolízna opatrovníčka
neposkytla relevantné informácie z komunikácie s otcom, ktorý pravidelne poukazoval na problémy v
starostlivosti matky o dieťa. Táto komunikácia je zdokumentovaná v emailoch zaslaných na UPSVaR.

Súd sa nevysporiadal so žiadosťou o znalecké dokazovanie, ktoré bolo odporučené psychologičkou
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR), čo je zdokumentované v emailovej komunikácii
s psychologičkou. Súd nebral ohľad na písomné vyjadrenia a záznamy otca týkajúce sa psychického
vývoja dieťaťa a manipulácie zo strany matky. Súd nebral do úvahy záznamy komunikácie medzi
otcom a matkou, kde sa preukazuje systematické bránenie kontaktu s dieťaťom a v spise úplne
absentuje vyjadrenie otca predložené na ISR dňa 04.12.2023, čo je zrejmé aj zo zvukového záznamu z

predmetného ISR a teda súd toto podanie otca maloletého nemohol pri svojom rozhodovaní zohľadniť,
čo predstavuje zásadný zásad do práva na spravodlivé súdne konanie. Matka systematicky bráni otcovi
v kontakte s dieťaťom a v komunikácii a svojvoľne mení dohodnuté časy stretávania otca s dieťaťom,
čím narušuje jeho psychickú stabilitu. Matka bráni otcovi v bežnej komunikácii s dieťaťom, často
nezdvíha telefón alebo dieťaťu neumožňuje hovoriť s otcom. Dieťa je u matky vystavené stresujúcim

situáciám, kde dochádza k jeho psychickému ovplyvňovaniu proti otcovi. Matka dieťa systematicky
psychicky ubíja tým, že mu hovorí, že otec je zlý, že je strašidlo, že nebude môcť byť s otcom.
Svojvoľne a zjavne nesprávne rozhoduje o zdravotnom stave dieťaťa, svojvoľne podáva lieky bez
vyšetrenia u pediatra. Matka zanedbáva starostlivosť o dieťa - neprimerané oblečenie v chladnom
počasí, neposkytovanie základných hygienických a výživových potrieb. Matka opakovane používa dieťa

akonástrojnaemocionálnevydieranieotcaanakontrolovaniejehoživota.Otecopakovaneokomentoval
zdravotnéproblémydieťaťaspojenésnevhodnoustarostlivosťoumatky,čonebolozostranysúduriadne
prešetrené. Dieťa bolo niekoľkokrát vystavené psychickej manipulácii matky, keď mu bolo odopierané
byť v kontakte s otcom, čím sa narúšalo jeho emocionálne zdravie. Matka nerešpektuje rozhodnutia
lekárov a nespolupracuje pri zabezpečení zdravotnej starostlivosti dieťaťa. Svojím nezodpovedným

správaním a manipuláciou dieťaťa vyvoláva u neho emocionálne zmätky, čo môže viesť k dlhodobým
psychickým následkom. S poukazom na uvedené má za to, že v najlepšom záujme maloletého by bolo
jeho zverenie do osobnej starostlivosti otca a preto navrhuje, aby odvolací súd Rozsudok Mestského
súdu Bratislava II zo dňa 9.12.2024, sp.zn. 27P/129/2023 - 235 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok Mestského
súdu Bratislava II, č.27P/129/2023-235, zo dňa 09.12.2024, navrhuje ako vecne správny potvrdiť.

15. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že predmetný rozsudok považuje vo všetkých jeho

výrokoch za vecne správny a dôvodný. Stotožňuje sa aj so správou kolízneho opatrovníka. Odvolacie
dôvody otca považuje za nedostatočne odôvodnené a nespĺňajúce náležitosti podľa CSP. Otec vo
svojom odvolaní len potvrdzuje potrebu nariadenia výchovného opatrenia za účelom naučenia sa
relevantnej komunikácie s matkou a rešpektovanie jej osoby ako plnohodnotného rodiča. Otec v rámci
celého konania slovne aj písomne napádal matku, že si údajne neplní riadne svoje povinnosti, v čom

vidí úmysel zo strany otca ju len ponižovať a trestať zato, že si ho dovolila opustiť. V rámci celého
konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, žeby vznikol odôvodnený záver na určenie znalca
za účelom preskúmania duševného stavu matky a dieťaťa. Návrh otca preto považuje za účelový a
nedôvodný. Pediatrička I. C. D. vo svojej správe zo dňa 29.04.2024 uviedla, že maloletý A. B. je v
jej starostlivosti od 03.06.2022. Má absolvované všetky preventívne prehliadky a povinné očkovania,

chorobnosť dieťaťa je nízka, rodičia dodržiavajú liečebný režim. Dieťa nie je v starostlivosti odborného
lekára. Na dieťati pediatrička nezareagovala známky zanedbávania, týrania, sexuálneho zneužívania a
starostlivosť o dieťa je primeraná. Tvrdenie otca o údajnom týraní a zanedbávaní matkou sa ukázalo
ako nedôvodné. Znalecký posudok považuje vzhľadom na vek dieťaťa a nemožnosť verbalizácie jeho
pocitov za predčasný a aj nedôvodný, nakoľko dieťa je aj podľa správ kolízneho opatrovníka u matky

spokojné, v poriadku a nie je teda dôvod na jeho stresovanie vyšetrením u súdneho znalca. Stotožňuje
sa aj s výrokom súdu, že otec nie je vysporiadaný s rozchodom s matkou a celé jeho konanie je
motivované snahou o jej kontrolu a zneisťovanie rozhodnutí matky a devalváciu, čím chce zrejme matku
prinútiť, aby sa k nemu vrátila. Matka sa počas celého konania slušne vyjadrovala o otcovi a nebránilamu v stretávaní s maloletým synom, jediné, čo bolo jej cieľom, aby malo mal. dieťa režim a aby si aj
ona mohla s mal. synom užiť čas bez stresu, kedy zase otec bude na ňu naliehať, čo vzhľadom na
živelnú komunikáciu a neprimerané nároky otca na stretávanie sa s maloletým bez zásahu súdu bolo

nepredstaviteľné. Napriek tomu, že maloleté dieťa bolo čiastočne kojené, tak to otec nerešpektoval
a matke nariadil, aby odsávala a dávala mu mlieko. Vzhľadom na vek maloletého, čiastočné kojenie
považujesúdomurčenýrozsahstretávaniasamaloletéhosotcomzadostačujúcinabudovaniesivzťahu
syna s otcom. Stotožňuje sa s výrokom súdu, že podstatnou okolnosťou, ktorá podľa názoru súdu bráni
striedavej osobnej starostlivosti o maloletého A. je jeho vek a vzájomný vzťah medzi jeho rodičmi. Vzťah

dieťaťa vo veku dvoch rokov k matke je základom pre jeho zdravý· vývoj. Matka zohráva u dieťaťa v tak
útlom veku nenahraditeľnú úlohu v uspokojovaní jeho fyzických aj emocionálnych potrieb, čo ovplyvňuje
nielen aktuálnu pohodu dieťaťa, ale aj jeho budúcu schopnosť zvládať životné situácie a budovať vzťahy.
Matka je s maloletým A. na rodičovskej dovolenke, výhradne ona zabezpečuje dennodenné činností
dieťaťa 24 hodín denne, ako je kŕmenie, obliekanie, či hranie. Tieto rutinné aktivity posilňujú ich vzťah
a podporujú pocit stability. Okrem uvedeného matka maloletého ešte čiastočne dojčí, ktorý aspekt

zohráva dôležitú rolu v upevňovaní vzťahu, i keď z hľadiska výživového dojčenie nie je nevyhnutné,
z hľadiska emocionálneho určite áno. Vzťah otca s maloletým dieťaťom je rovnako dôležitý, aj keď
môže mať iný charakter ako vzťah s matkou. Pre zdravý vývoj dieťaťa je samozrejme dôležité, aby
malo pravidelný a kvalitný kontakt s oboma rodičmi. Najlepšie podmienky pre dieťa sú tam, kde obaja
rodičia spolupracujú a poskytujú mu bezpečné a láskavé prostredie. Výšku výživného súd určil správne

vzhľadom na zistené majetkové a príjmové pomery otca ako aj na oprávnené potreby maloletého. Matka
bola v čase rozhodovania na rodičovskej dovolenke, jej príjem teda oproti otcovi výrazne klesol. Otec si
dovolil kúpiť väčší byt a garáž, jeho životná úroveň je teda podstatne vyššia ako matkina a teda dieťa
má tiež právo ju zdieľať aj v čase, keď je u matky. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd
rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdil.

16. Matka doplnila svoje vyjadrenie tak, že maloletý nastúpil do materskej škôlky, ale celý jeho adaptačný
proces narúša otec, ktorý maloletého sleduje z auta. Má za to, že rozsudok súdu prvého stupňa
v časti nariadenia výchovného opatrenia s predbežnou vykonateľnosťou bol správny. Zotrvala na svojom
predchádzajúcom vyjadrení.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods.
1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že

odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné, avšak výrok
VII. bolo potrebné zrušiť.

18. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie je návrh matky, ktorá sa domáhala toho,

aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému A. B. tak, že dieťa bude zverené
do výlučnej osobnej starostlivosti matke, zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja
rodičia, otec bude zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 350 eur mesačne
vždy k 15.temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Styk otca
s maloletým bude upravený v každom párnom kalendárnom týždni v pondelok od 16.30 hod. do 19.00

hod. a každú nepárnu stredu v čase od 16.30 hod. do 19.00 hod. a každú párnu sobotu od 10 .30
hod. do 12. 00 hod., vždy za prítomnosti matky, keď súd prvej inštancie rozhodol tak, že maloletého
zveril do osobnej starostlivosti matky, výrokom II. zaviazal otca prispievať na výživu maloletého A.
sumou vo výške 300,- eur mesačne, vždy k 15.temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc
od 19.10.2023. Výrokom III. rozhodol, že zročné výživné, ktoré otcovi vzniklo na maloletého A. za

obdobie od 19.10.2023 do 31.12.2024 v sume 580,- eur je otec povinný zaplatiť v lehote 10 dní odo
dňa doručenia tohto rozsudku k rukám matky. Výrokom IV. rozhodol, že styk otca s maloletým A. sa
upravuje v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatka od 16.30 hod. do nedele do 18.30 hod a v
každom párnom kalendárnom týždni od stredy od 16.30 hod do štvrtka do 08.00 hod. Otec si maloletéhoprezveme v mieste bydliska matky a po ukončení styku odovzdá matke v mieste jej bydliska. Výrokom
V. rozhodol tak, že obaja rodičia budú maloletého A. zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom VI.
súd nariadil výchovné opatrenie rodičom maloletého dieťaťa: C. D. E., a C. F. B., a maloletému dieťaťu:

A. B., ktoré sa bude realizovať v občianskom združení TENENET o.z. so sídlom Oravská 4, Senec, v
rozsahu 30 hodín od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že presný čas stretnutí určí zariadenie po
dohode s rodičmi. Výchovné opatrenie sa bude realizovať za účelom zlepšenia komunikácie rodičov
a rešpektovania druhého rodičia v živote ich spoločného dieťaťa. Výrokom VII. súd určil predbežnú
vykonateľnosť rozsudku v časti výroku IV. a výrokom VIII. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

19. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd návrhu matky na zverenie maloletého
vyhovel a s ním závislé výroky o zastupovaní maloletého, o povinnosti otca prispievať na výživu
maloletého, o určení dlžného výživného na maloletého, úprave styku s maloletým a s ním závislý výrok

o predbežnej vykonateľnosti výroku o úprave styku a rozhodnutie o trovách konania, to je výroky I., II.,
III., IV., V., VII. a VIII.. Výrok VI. o nariadení výchovného opatrenia nebol odvolaním napadnutý, preto
nie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
zistenie skutočného stavu rozhodného pre posúdenie návrhu matky a takto zistený stav odvolací
súd v celom rozsahu preberá. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty odvolateľa
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi. Preskúmaním obsahu spisového materiálu sa aj v odvolacom konaní potvrdila

správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací
súd poukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam otca dopĺňa
nasledovné.

21. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

sa prihliada na najlepší záujem maloletého dieťaťa a berú sa do úvahy kritériá ako sú citové väzby
maloletého dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilita výchovného prostredia a pod. a dbá sa, aby sa
rešpektovaloprávodieťaťanastarostlivosťobidvochrodičovaudržiavaniepravidelnéhoosobnéhostyku
s nimi.

22. Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku
7 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom jedným z prostriedkov na zabezpečenie aspoň čiastočnej
spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa,
je osobný styk rodiča s dieťaťom. Súd pri rozhodovaní o rozsahu styku zvažuje okolnosti tak na strane
maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší

spôsob a rozsah styku, denný režim), ako aj okolnosti na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a
ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne).

23. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

24. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s

jeho záujmom.

25. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

26. Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnejstarostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

27. Prvoradým meradlom pre nájdenie modelu starostlivosti rodičov o dieťa je najlepší záujem dieťaťa
(k významu pojmu najlepší záujem dieťaťa viď napr. nález ÚS ČR z 30. 12. 2014 sp. zn. I. ÚS 1554/14).
Posúdenie naplnenia tohto merítka prináležalo súdu prvej inštancie, ktorý má povinnosť posudzovať vec
individuálne s prihliadnutím na jej konkrétne okolnosti a zvláštnosti.

28. K otcom namietanému zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti matky a nie do striedavej
starostlivosti oboch rodičov (resp. starostlivosti v zmysle návrhu otca) odvolací súd uvádza, že podľa
§ 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

29. Novela Zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z.z. zaviedla do rodinného práva inštitút
tzv. striedavej osobnej starostlivosti. Ide o pomerne prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa,
ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa. Mnohí odborníci však konštatujú, že tento

spôsob osobnej starostlivosti o dieťa je v rozpore s potrebou stability výchovného prostredia dieťaťa.
Neustála výmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, môže mať okrem pozitívnych vplyvov spočívajúcich
najmä v kontakte s obidvoma rodičmi a ich výchovným vplyvom aj negatívne vplyvy, keďže dieťa si
takúto formu výchovy berie ako vzor do života a pri niektorých povahách detí sa táto nejednotnosť, resp.
nestálosť prostredia môže odraziť aj na ich psychickom vývine.

30. Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá
starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť
núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby
svoje správanie zmenil. Inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zvereniu dieťaťa do

výchovného prostredia druhého rodiča. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov
pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie
maloletého. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe
nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je treba v záujme
dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci. Akokoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo

strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať
(a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), nesmie súd na spôsob tejto výchovy
rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto
nesúhlas len obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu,
nemôže o neho súd oprieť svoje rozhodnutie. (nález Ústavného súdu ČR z 2. 11. 2010, č. k. I. ÚS

2661/10)

31. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že v danom prípade neboli splnené
podmienky pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a odvolací súd
v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 20., 21. a 23.

Odvolateľ sám neuviedol také skutočnosti, pre ktoré by mal odvolací súd presvedčiť o jeho tvrdení. Otec
vo svojom odvolaní poukazoval predovšetkým na neschopnosť matky riadne zabezpečiť starostlivosť
o maloletého a jej svojvôľu, keď bráni otcovi v kontakte s maloletým a v komunikácii, čo však svedčí o
tom, že rodičia nevedia komunikovať spolu, za ktorým účelom súd nariadil výchovné opatrenie. Pokiaľ
aj poukazoval na to, že matka nesprávne a svojvoľne rozhoduje o zdravotnej starostlivosti, nerešpektuje

rozhodnutie lekárov a zanedbáva starostlivosť o maloletého, uvedené tvrdenia boli vyvrátené, resp.
tvrdenieotcapreukázanénebolo.Zostranysúdubolovykonanédokazovanie ajdopytomnapediatričku,
bolo vykonané šetrenie zo strany kolízneho opatrovníka, pričom tvrdenia otca neboli preukázané. Nad
uvedené odvolací súd dopĺňa, že odvolacie argumenty otca iba potvrdzujú už súdom prvej inštancie
konštatované nastavenie otca voči matke, avšak prvoradý je záujem maloletého, keď vzhľadom aj k

jeho veku a dennému režimu a k výraznej animozite otca voči matke (čo spôsobuje nemožnosť riadnej
komunikácie medzi rodičmi), súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ maloletého zveril matke.32. K namietanému nevykonaniu znaleckého dokazovania odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie
sa s uvedeným návrhom vysporiadal v bode 23, keď uviedol z akého dôvodu nepristúpil k vykonaniu
tohto dôkazu.

33. Navrhovanie dôkazov, patrí nesporne medzi procesné oprávnenia strán konania. Toto právo sa v
niektorých prípadoch môže stať aj procesnou povinnosťou, ktorej nerešpektovanie alebo nesplnenie by
mohlo mať za následok procesnú sankciu (a to najmä v sporovom konaní), vedúcu až k neúspešnému
konaniu. Súd vykonávajúci dokazovanie vo veci, však čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi

strán ani ich názormi. Je to práve súd, ako orgán ochrany práva, ktorý určí rozsah a mieru, v ktorej sa
dokazovanie vykoná. Inak povedané, povinnosti strany navrhovať dôkazy nezodpovedá povinnosť súdu
vykonať každý dôkaz, ktorý strana navrhla. Je výlučne na zvážení súdu, vykonanie ktorého z dôkazov
má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže
pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (lat.
argumenta ponderantur, non numerantur).

34. Obdobný názor už opakovane vyslovil i Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej
nie je súčasťou práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (Právo na spravodlivý proces) povinnosť vykonať
všetky dôkazy označené účastníkmi konania (porovnaj I. ÚS 75/96, II. ÚS 153/03, IV. ÚS 208/09).
Procesný princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou procesnej ekonomiky dovoľuje

súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia vedú k rozhodnutiu vo veci samej (porovnaj
II. ÚS 218/00, IV. ÚS 182/04, II. ÚS 193/06).Nevykonanie navrhovaného dôkazu možno považovať za
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR len v takom prípade,
ak tento dôkaz mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doposiaľ vykonaných dôkazov
nemožno bezpečne ustáliť.

35. Ako je vyššie uvedené, bolo na zvážení súdu prvej inštancie, ktorý dôkaz navrhnutý účastníkmi
vykonaná a ktorý nie, avšak svoje závery by mal vyjadriť aj vo svojom rozhodnutí, čo sa aj stalo, preto
ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

36. Otec maloletého namietal aj to, že matka bráni v bežnej komunikácii so synom, odopiera mu byť
s ním. Z uvedeného dôvodu, bol aj pevne stanovený a upravený styk otca s maloletým a pokiaľ sa tento
nebude rešpektovať, má otec možnosť domáhať sa výkonu rozhodnutia.

37. K ďalšej odvolacej námietke otca, že súd nezohľadnil jeho vyjadrenie, ktoré predložil na ISR dňa

04.12.2023 odvolací súd udáva, že ako vyplynulo z obsahu spisu, otec maloletého sa k veci vyjadroval aj
písomne a mal možnosť sa vyjadriť aj ústne na pojednávaní. Hoci je pravdou, že predmetné vyjadrenie
otca súd prvej inštancie neuvádzal vo svojom rozhodnutí a ani sa k nemu nevyjadril, nejde o také
pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by malo spôsobiť nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
resp. ako uvádza otec bolo zásadným spôsobom zasiahnuté do jeho práva, keď s argumentmi, ktoré

uvádza aj v rámci odvolania sa súd prvej inštancie vysporiadal vo svojom rozhodnutí. K podstatným
skutočnostiam, ktoré vyvstali z vykonaného dokazovania (aj výsluchu účastníkov) sa súd prvej inštancie
vyjadril, tieto zohľadnil, nebolo preukázané zanedbanie maloletého ani po zdravotnej stránke (ako
uvádza odvolateľ v tom, že matka nerešpektuje lekárov a nespolupracuje s nimi pri zabezpečení
zdravotnej starostlivosti, resp. vyvoláva u maloletého emocionálne zmätky, zanedbáva starostlivosť

o maloletého), preto táto námietka odvolateľa nemá spôsobilosť zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu.

38. Odvolací súd tak v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že pokiaľ zveril maloletého do osobnej
starostlivosti matke, rozhodol vecne správne.

39. V súvislosti so zverením maloletého je spojené aj konanie o vyživovacej povinnosti k maloletému
a úpravy styku.

40. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom
sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 ZR je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak
deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv
tedazahrňujezostranyrodičovzabezpečeniepodmienokmateriálnejinemateriálnejpovahyktomu,abysa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom
povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v §
62 ods. 2 ZR.

41. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je

povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

42. Otec výslovne výšku vyživovacej povinnosti nenamietal a z obsahu spisu vyplýva, že obaja rodičia
sú vlastníkmi nehnuteľností – bytov, v ktorých bývajú. Okrem toho je otec vlastníkom garáže a matka
ďalšieho bytu v H., v ktorom byte býva jej matka. Otec je vlastníkom motorového vozidla, motocykla,
má zriadené investičné sporenie, na ktoré uhrádza sumu 100 eur mesačne a jeho mesačný príjem je

1.600 eur.

43. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že výška výživného určená súdom je
primeraná, zodpovedá aj aplikačnej praxi, na ktorú poukázal aj súd prvej inštancie. Keďže odvolací
súd nezistil skutočnosti pre ktoré by mal byť rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenený,

s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie správne citoval príslušné ustanovenia
ZoR upravujúce zákonné podmienky, z ktorých súd pre určenie vyživovacej povinnosti vychádzal, tieto
boli premietnuté relevantným spôsobom do rozhodovania, a tiež výsledky vykonaného dokazovania
dostatočne vyhodnotil, pričom je možné konštatovať aj správnosť vyčísleného dlžného výživného, keďže
odvolacie námietky voči nemu vznesené neboli.

44. Na dôvažok odvolací súd zdôrazňuje, že určenie výšky výživného pre maloleté dieťa je vždy
výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej
veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach (por. uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 31.03.2021 sp. zn. 8Cdo/6/2020).

45. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, v tomto smere odvolateľ namietal, že matka svojvoľne mení
dohodnuté časy stretávania, k čomu sa vyjadril odvolací súd už vyššie. K spôsobu rozhodnutia súdu
prvej inštancie o úprave styku však odvolacie námietky nemal. Je v záujme maloletého, aby sa s otcom
stretával, keď v konaní bolo preukázané, že maloletý má vybudovanú vzťahovú väzbu k obom rodičom a

vzhľadom aj na konfliktný vzťah rodičov je náležité stanovenie úpravy styku pevne určeným spôsobom.
Súd prvej inštancie pri úprave styku zohľadnil vek a aj skutočnosť, že dieťa bolo dojčené. Rozsah
styku otca s maloletým je nateraz dostatočne určený s tým, že umožňuje maloletému rozvíjať svoj
vzťah s otcom, vývinové potreby. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu medzi
rodičom a dieťaťom v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Aj odvolací súd však zastáva

názor, že je dôležité, aby styk otca s maloletým bol pravidelný, aby si dieťa zvyklo na určitý pravidelný
styk a až následne aj s ohľadom na režim maloletého sa postupne rozširoval, pokiaľ to bude v záujme
a na prospech maloletého. Uvedené súd prvej inštancie v rozhodnutí dostatočne zohľadnil, preto má
odvolací súd za to, že aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne.

46. Pokiaľ ide o dôkazy predložené v rámci odvolacieho konania, odvolací súd už na ne neprihliadol,
nakoľko nemohli zvrátiť rozhodnutie odvolacieho súdu.

47. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach vo výroku I., II, III., IV., ale aj v závislých výrokoch V. a VIII. v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2

CSP potvrdil ako vecne správny.

48. Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v
možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami (§ 232 ods. 1 CSP).49. O vykonateľnosti v priamom slova zmysle je možné hovoriť iba pri rozsudkoch na plnenie.
Rozsudky statusové, či rozsudky určovacie, príp. iné druhy súdnych rozhodnutí, nijakým spôsobom

nemožno vynútiť, preto sa v týchto prípadoch o vykonateľnosti hovoriť nedá. Rozsudky, ktoré ukladajú
určitú povinnosť, sú zásadne vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie, ktorá sa v procesnej
teórii nazývaná i paričná lehota a začína plynúť od momentu právoplatnosti rozhodnutia. Predbežne
vykonateľné rozsudky sú také rozsudky, pri ktorých lehota na plnenie začína plynúť od ich doručenia, nie
až od momentu právoplatnosti rozhodnutia, ako je to v prípadoch podľa § 232 CSP. Rozsudok predbežne

vykonateľný sa stáva exekučným titulom bez ohľadu na otázku jeho právoplatnosti. V zmysle § 44 CMP
rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. To znamená, že rozsudky o výživnom sú predbežne
vykonateľné, a to už doručením.

50. Z citovaného ustanovenia CSP vyplýva, že predbežne vykonateľné sú tiež rozsudky, pri ktorých tak
stanoví súd, môže to však urobiť iba na návrh strany. Avšak aj predbežnú vykonateľnosť rozsudku na

návrh strany je možné súdom vysloviť len v prípade rozsudkov na plnenie.

51. Odvolací súd mal za to, že nebolo potrebné pristúpiť k vysloveniu predbežnej vykonateľnosti
napadnutého rozsudku, nakoľko kontakt otca s maloletým dieťaťom bol realizovaný, aj keď nie vždy
v zmysle dohody rodičov. Poukazom prvoinštančného súdu, že je v záujme dieťaťa, aby sa pravidelnosť

styku otca s dieťaťom začala praktizovať ihneď s cieľom bezodkladne zaviesť dieťaťu pravidelný
režim a zároveň s nádejou zmiernenia rodičovského konfliktu a vytvorenia priestoru sústrediť sa
viac na výchovné poradenstvo a konsolidovanie svojho rodičovského vzťahu, nemá v danom prípade
opodstatnenie na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku, pretože z daných dôvodov by to
znamenalo dôvodnosť jej vyslovenia v takmer každom prípade.

52. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

53. Na základe vyššie uvedeného, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu o predbežnej

vykonateľnosti vo výroku VII. ako výrok závislý k výroku IV. zmenil, nakoľko nie sú splnené podmienky
ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

54. V ďalšom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a

podobne).

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia §
396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

56. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).