Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 2, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012355
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123012355.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov

JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Juraja Dziaka v trestnej veci obžalovaných : ml. A. B., nar. XX.X.XXXX,
ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX, ml. C. D., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156
odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečin výtržníctva
podľa §364 ods.1 písm. a), ods.2 písm. b) Trestného zákona s prihliadnutím na § 138 písm. j) Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa
02.09.2025vTrnave,prejednalodvolanieobžalovanéhoml.A.B.protirozsudkuOkresnéhosúduTrnava
zo dňa 14. februára 2025 sp.zn.4T/27/2023-837 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo vzťahu
k obžalovanému ml. A. B. vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

ml. A. B., narodený: XX.XX.XXXX v E. ,

trvalé bydlisko: F. XXXX/XX, XXX XX
G.,

ukladá

Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 114 odsek 1 Trestného
zákona úhrnný peňažný trest vo výmere 1500,- (slovom tisícpäťsto) eur.

Podľa § 114 odsek 2 Trestného zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 94 ods. 2 Trestného zákona určuje, že peňažný
trest zaplatí v 10-tich mesačných splátkach vo výške 150,- eur (slovom stopäťdesiat eur) mesačne.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaných: ml. A. B., A. B., ml. C. D., za vinných z

prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona v skutku v bode 1) rozsudku a obžalovaných : ml. A. B., A. B. z prečinu výtržníctva
podľa §364 ods.1 písm. a), ods.2 písm. b) Trestného zákona s prihliadnutím na § 138 písm. j) Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, žev čase približne od 22:02 h do 22:06 h dňa 04. marca 2022 v meste G. na H. D. I. J. K. XX v priestoroch
pánskych záchodov prevádzky s názvom Western Pub, v ktorom sa v tom čase nachádzal väčší počet

osôb - zákazníkov podniku, po predchádzajúcom verbálnom konflikte toho času odsúdeného L. D. s
jedným z poškodených na pánskych toaletách a potom ako toho času odsúdený L. D. povedal ostatným
dvom toho času odsúdeným ( ml. M. G., ml. A. J.) a trom uvedeným obžalovaným o tomto incidente,
všetkých 6 osôb (t.j. 3 toho času odsúdení ml. M. G., L. D., ml. A. J. a uvedení obžalovaní) s ďalšími
minimálne troma osobami išli za poškodenými na pánske záchody, kde následne obžalovaní po krátkej

slovnejhádkevprítomnostinajmenejďalšíchtrochosôbfyzickynapadlipoškodenýchtýmspôsobom,že:

1. obžalovaní ml. A. B., ml. A. B., ml. C. D., toho času odsúdení ml. A. J., ml. M. G. a L. D., opakovane
udierali rukami zovretými v päsť D. M. a D. J. do oblasti hlavy a tváre, pričom ako poškodení v dôsledku
úderov spadli na zem opakovane ich kopali do hlavy a rôznych častí tela, čím spôsobili poškodenému
D. M. zranenia pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre v záhlavovej oblasti, v spánkovo-temennej

oblastivľavo,včelovejoblastivľavo,okoloočnicovejoblastivľavoanosaskrvnýmivýronmiaodreninami
kože a krvácaním z nosa, podvrtnutie krčnej chrbtice ľahšieho charakteru, pomliaždenie mäkkých tkanív
pravej ruky a ľahký otras mozgu, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 2 týždne a obmedzenia v
obvyklomspôsobeživotapoškodenéhovtrvaní2týždneprejavujúcesavoblastiachpsychickejafyzickej
aktivity, manuálnej práce a činností vykonávaných najmä pravou hornou končatinou, v oblasti pohybu

krčnej chrbtice, bolestivosťou a fixáciou pravej ruky či v oblasti nevyhnutných životných hygienických
úkonov, poškodenému D. J. spôsobili zranenia pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre v čelovej,
temennej a záhlavovej oblasti s krvnými výronmi v oblasti čela a ľavej okolo očnicovej oblasti s
odreninami kože tváre a krvácaním z nosa, ľahký otras mozgu, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní
2 týždne a obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného v trvaní 2 týždne prejavujúce sa v

oblastiach psychickej a fyzickej aktivity, náročnej manuálnej práce a činnosti, bolestivosťou či v oblasti
nevyhnutných životných hygienických úkonov,

2. obžalovaní ml. A. B. a ml. A. B. následne opakovane udierali rukami zovretými v päsť D. N. do oblasti
hlavy, tváre a rúk, pričom ho sotili aj do pisoáru, čím spôsobili poškodenému D. N. zranenia pomliaždenie

mäkkých tkanív hlavy a tváre v čelovej oblasti s odreninami kože tváre, tržne-zmliaždenú ranu sliznice
hornej pery úst a podvrtnutie krčnej chrbtice ľahšieho charakteru, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v
trvaní 1 týždeň a obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného po dobu 1 týždeň v oblastiach
psychickej a fyzickej aktivity, náročnej manuálnej práce a činnosti, príjmu a spracovania potravy v ústach
či v oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov,

Za to im okresný súd uložil ( ,,citácia“) :

Obž. ml. A. B.,

,,podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 114 odsek 1 Trestného
zákona k úhrnnému peňažnému trestu vo výmere 1500,- (slovom tisícpäťsto) eur.

Podľa § 114 odsek 2 Trestného zákona mu súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu

mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Obž. ml. A. B.,

podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného

zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 114 odsek 1 Trestného
zákona k úhrnnému peňažnému trestu vo výmere 1500,- (slovom tisícpäťsto) eur.

Podľa § 114 odsek 2 Trestného zákona mu súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Obž. ml. C. D.,podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 114 odsek 1 Trestného
zákona k úhrnnému peňažnému trestu vo výmere 1000,- (tisíc) eur.

Podľa § 114 odsek 2 Trestného zákona mu súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne

nahradiť poškodeným:
- DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 942 436, adresa na doručovanie: Cintorínska 5, Nitra,
škodu vo výške 674,38 eur.
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panonónska cesta 2, Bratislava,
adresa na dor.: P.O. Hviezdoslava 26, Žilina, škodu vo výške 511,52 eur. “

Okresný súd napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č.l.837-840 spisu.

Po vyhlásení napadnutého rozsudku prokurátor podal ihneď odvolanie do výroku o treste v neprospech
obžalovaných ( č.l.836 spisu). Podaním zo dňa 01.04.2025 (č.l.844 spisu) doručeným okresnému súdu
dňa 02.04.2025 zobral prokurátor podané odvolanie proti rozsudku okresného súdu zo dňa 14.02.2025

späť ( č.l.844 spisu).Okresný súd uznesením zo dňa 19.05.2025 ( č.l.883 spisu) zobral na vedomie
späťvzatie odvolania podaného okresnou prokuratúrou.

Obžalovaní D. B. a ml. A. B. po porade s obhajcom si ponechali lehotu na podanie odvolania ( č.l.835
spisu). Obžalovaný ml. C. D. sa po porade s obhajcom vzdal práva na podanie odvolania. Orgán

sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR sa vzdal práva na podanie odvolania
u všetkých obžalovaných (č.l.836 spisu).

Podaním zo dňa 24.02.2025 ( č.l. 842 spisu) podal obžalovaný A. B. prostredníctvom svojho obhajcu
odvolanie. Podaním zo dňa 08.04.2025 ( č.l.845 spisu) odvolanie odôvodnil.

Obžalovaný ml. A. B. prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil podané odvolanie podaním zo dňa
08.04.2025 ( č.l.845-846 spisu), v ktorom uviedol, že súhlasí s úvahou súdu, že peňažný trest je v jeho
prípade dostatočne prevýchovný, avšak nesúhlasí s výškou trestu a s jednorazovým zaplatením tohto
trestu, nakoľko nemá možnosť zaplatiť jednorazovo tento trest. Navrhuje, aby mu bol uložený

znížený peňažný trest na sumu 1.000,-Eur, ktorú by mohol zaplatiť v splátkach po 100 Eur mesačne.

Konanie na odvolacom súde:

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd,
v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; o odvolaní proti rozsudku
súdu podľa § 16 ods. 2 rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného
trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 Trestné poriadku
(1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
(2) Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len

preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.
(3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317 Trestného poriadku:(1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
(2) Ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a
odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o
treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
(3) Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb, o ktorých

bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a
predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.

Podľa § 321 ods.1) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods.2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd ( ďalej len ,,odvolací súd “) podľa § 315 Trestného poriadku

preskúmalnapadnutýrozsudokvzmysle§316Trestnéhoporiadkuazistil,ženiejedôvodnazamietnutie
odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 3 Trestného poriadku, následne bol povinný skúmať, či ho podala oprávnená osoba (§ 307,
§ 308 Trestného poriadku), či bolo podané včas (§ 309 Trestného poriadku), a či nedošlo k vzdaniu sa
práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312 a § 313 Trestného poriadku),

alebo či nebolo podané proti výroku proti ktorým nie sú prípustné (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie za účasti prokurátorky krajskej prokuratúry,
obhajcu, obžalovaného ml. A. B. a matky obžalovaného. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny zobral
termín verejného zasadnutia na vedomie.

Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom obžalovaného ml. A. B. k majetkovým pomerom a lustráciu
Sociálnej poisťovne.

Zástupca KP Trnava v záverečnom návrhu uviedol, že rozhodnutie I. stup-ňového súdu považuje za
zákonné a primerané, preto navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného JUDr. Tibor Sanák sa pridržiaval podaného odvolania. Bol toho názoru, že I.
stupňový súd posúdil vec správne, že na nápravu obžalovaného postačí peňažný trest. Problém je výška
trestu a spôsob zaplatenia. Okresný súd nedostatočne vyhodnotil sociálnu situáciu obžalovaného, žebýva v neúplnej rodine s matkou, rodičia sú rozvedený. Matka sa stará o zabezpečenie všetkých potrieb
spojených so životom – platí nájomné, ošatenie. 1500,- eur je pre matku a mladistvého príliš veľká
suma, preto navrhovali primeranejšiu sumu vo výške 1000,- eur, pričom táto suma by sa mohla zaplatiť

vsplátkachpo100,-eur.Tentotrestbybolzákonný,spravodlivýpodľa§56ods.4Tr.Zák.ktorýstanovuje
určitélimitypresúd,predovšetkýmdobasplateniamusíbyťvpriebehujednéhorokaaodtohosaodvíjajú
mesačné splátky. Obžalovaný sa nechce vyhýbať plateniu trestu, chcel len dokázať, že túto dôveru si
zaslúži. Peňažný trest zaplatí, toto bude výchovne pôsobiť a v budúcnosti sa žiadnej trestnej činnosti
nedopustí.

Zákonný zástupca D. B. uviedla, že bola by veľmi rada keby si vinu priznal, čo je priznané. Peňažný
trest chceme uhradiť, ale chceme nižší trest, nie sme na tom ako iné rodiny finančne.

Obžalovaný ml. A. B. uviedol, že sa nevyhýba zaplateniu trestu. Bol by rád, keby bola možnosť splácania
mesačne a pridržiava sa aj výšky trestu 1000,- eur.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vo vzťahu
k výroku o treste vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných
zásad, ktoré trestný proces upravujú. Okresný súd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil svoje
úvahy o primeranosti uloženého trestu, jeho zákonnosti a spravodlivosti vzhľadom na všetky okolnosti

prípadu a osobné pomery ml. obžalovaného A. B..

Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, toto zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168
Trestného poriadku a odvolací súd proti nemá podstatné výhrady, preto si odôvodnenie napadnutého
rozsudku osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na

to, že v dvojinštančnom inštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria
jednotu a v prípade ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za
zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len
stručne poukázal (viď. uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23.01.2018).

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že obžalovaný ml. A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa
20.06.2024 po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutkov uvedených v obžalobe a následne na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3
písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku odpovedal ,,áno“, pričom prokurátor
nemal k vyhláseniu obžalovaného výhrady a navrhol toto vyhlásenia prijať. Okresný súd postupoval

procesne správne, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených
v obžalobe a následne na hlavnom pojednávaní a vykonal dokazovanie ohľadne trestu a náhrade škody .

V konaní tak bolo nepochybne preukázané (tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného), že
obžalovaný spáchal prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa §364 ods.1 písm. a), ods.2
písm. b) Trestného zákona s prihliadnutím na § 138 písm. j) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona.

Odvolací súd dodáva, že zákonom č. 40/2024 Z. z. zo dňa 08.02.2024 sa zmenil a doplnil zákon č.

300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
(pri dočasnom pozastavení účinnosti na podklade uznesenia Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 3/2024-112
z 28.02.2024 uverejneného pod č. 41/2024 Z. z., v znení vychádzajúcom z nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2024-761 z 03.07.2024 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 215/2024
Z. z.).

Z ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je
pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný

v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Odvolací súd konštatuje, že vo výroku o treste nenastal taký stav, pre ktorý by táto zmena znamenala
priaznivejšie postavenie obžalovaného. Trestný zákon účinný do 06.08.2024 poskytoval obžalovaným
benefit a to v ustanovení § 38 ods.3 Trestného zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, nakoľko priprevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu, preto postup
súdu bol správny, keď trest ukladal podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.

Odvolací súd vzhľadom na odvolanie podané obžalovaným do výroku o treste ako aj vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a prijatie vyhlásenia súdom prvého stupňa sa
meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.

K výroku o treste všeobecne

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie
trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho

výmery súd prihliadne na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude
na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom

treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok
podľa odseku 6 neuloží ako samostatný. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný

mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky
primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu
je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného
inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na
spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom

napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým
je vždy len primeraný trest,“ (nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011).

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal potrebné dokazovanie na uloženie sankcie, keď na
hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím matky obžalovaného, oboznámením listinných

dôkazov, a to aktuálnym odpisom registra trestov obžalovaného a lustráciou CESDAP, správou ÚPSVaR
(č.l.579 spisu). Vzhľadom na odstup času ktorý uplynul od vyhlásenia rozsudku, odvolací súd doplnil
dokazovanie výsluchom ml. obžalovaného a lustráciou Sociálnej poisťovne.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný ml. A. B. nebol doposiaľ súdne trestaný.

Z lustrácie CESDAP obžalovaného vyplýva, že pred spáchaním skutku nemal žiadny záznamov
o spáchaní priestupku.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Hlohovec ( č.l.578 spisu) vyplýva, že ml. A. B. nebol

riešený na úseku sociálnych vecí a rodiny z dôvodu východných problémov alebo páchania trestnej
činnosti. V škole dosahoval priemerné vyučovacie výsledky, správa sa slušne, nie je vulgárny, na
hodinách spolupracoval s vyučujúcimi. Neboli s ním výchovno-vzdelávacie problémy. Je vodcovský typ,
neuvedomuje si dôsledky svojho správania.

Z výpovede matky obžalovaného D. B. vyplýva, že s obžalovaným nemala žiadne problémy, učí sa
a doma pomáha. V škole má prax, kde si môže privyrobiť 100-150 eur. Má rakúske prídavky, ktoré mu
necháva a zostávajú mu aj alimenty tým, že je už plnoletý. Má auto a úspory cca 600 eur.

Odvolací súd výsluchom obžalovaného ml. A. B. k majetkovým pomerom a zistil, že zmaturoval, na

vysokú školu sa neprihlásil, pracuje brigádnicky, mesačne zarobí 250 eur, dostáva výživné 170,- eur
pokiaľ bude nezamestnaný. Na úrad práce sa ešte neprihlásil, nakoľko to boli jeho posledné prázdniny.
Prácu si hľadá, podal si žiadosť do Amazonu. Úspory nemá, má motorové vozidlo VW Passat, ktoré mu
dal otec. Hradí si všetky náklady s prevádzkovaním motorového vozidla.Z lustrácie v Sociálnej poisťovni ( č.l.902 spisu) odvolací súd zistil, že odvody za obžalovaného uhrádza
PD Konstrukt, s.r.o. Trnava, Trstínska cesta 9 a to od apríla 2025 doposiaľ.

Pri úvahách o druhu a výmere treste okresný súd správne postupoval v zmysle zásad a kritérií
rozhodných pre ukladanie trestov uvedených § 34 Trestného zákona ( účinného do 05.08.2024), podľa
ktorých trest ( skrátene) má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenia
páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

V rámci hodnotenia osoby obžalovaného nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Súd si úsudok o
možnosti nápravy obžalovaného vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti

spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin), spôsobu jeho spáchania,
následkov, ktoré skutkom mohol vyvolať alebo vyvolal, a pri náležitom zhodnotení osoby obžalovaného.
Možnosť nápravy obžalovaného konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne
ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa obžalovaného na základe objasnenia jeho
osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej

mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy obžalovaného má veľký význam celkový spôsob
jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu
(judikát Rt 23/1967).

Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má

zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť spoločnosť, uložený trest
má súčasne viesť k obnoveniu narušených

sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného života. Pri ukladaní trestu u mladistvého
páchateľa treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný

stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom trest musí byť primeraný povahe a závažnosti
spáchaného činu a má viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby
predchádzal protiprávnym činom (§ 97 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona).
Pokiaľ ide o výmeru trestu, odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne u obžalovaného skúmal
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne zistil prítomnosť dvoch

poľahčujúcich okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, pretože pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život a k trestnej činnosti sa priznal a úprimne ju oľutoval ( na hlavnom
pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd prijal), priťažujúca okolnosť bola zistená jedna a
to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona - spáchanie viacerých prečinov. Nakoľko pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností bol 2:1, bola znížená horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle

ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona a nakoľko išlo v čase spáchania skutku o mladistvého bola správne
upravená aj trestná sadzba podľa § 117 ods.1 Trestného zákona.
Nakoľko sa obžalovaný dopustil dvoch trestných činov správne okresný súd ukladal úhrnný trest podľa
§ 41 ods.1 Trestného a ukladal úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na
trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V danom prípade najprísnejší trest bol za prečin výtržníctva podľa

§ 364 ods.2 Trestného zákona a to 3 až 18 mesiacov ( po úprave podľa § 117 ods.1 TZ ) a po úprave
podľa § 38 ods.3 Trestného zákona ( znížená horná hranica o jednu tretinu ) je trestná sadzba 3 až
13 mesiacov.
Správne boli úvahy okresného súdu keď ukladal alternatívny trest k trestu odňatia slobody a prihliadol
na koncept restoratívnej justície, kde sa dôraz kladie najmä na navrátenie vzťahov do pôvodného stavu,

na priaznivé pôsobenie na páchateľa trestného činu a snahu umožniť mu, aby sa obžalovaný čo najskôr
mohol resocializovať a začleniť do spoločnosti a uložil ml. obžalovanému peňažný trest.

Uložený peňažný trest vo výmere 1500 eur zodpovedá podmienkam ukladania peňažného trestu
mladistvým podľa § 114 ods.1 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný je zárobkovo činný, keď pracuje

brigádnicky a jeho príjem je 250 eur podľa jeho vyjadrenia, jeho zamestnávateľ platí odvody so Sociálnej
poisťovne, dostáva výživné vo výške 170,-eur, je vlastníkom motorového vozidla, býva so svojou matkou
ktorá doposiaľ hradila všetky výdavky. Z hľadiska majetkových a zárobkových možností obžalovaného
je to prísny trest, tak ako to správne konštatoval okresný súd, ale je v ňom zohľadnený účel trestu anásledok, ktorý ml. obžalovaný svojím konaním spôsobil. Rovnako správne okresný súd rozhodol, keď
ustanovil pre prípad, že by výkon keď peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Peňažný trest vo výške 1000,-eur tak, ako to navrhoval ml. obžalovaný, podľa názoru odvolacieho súdu
nezodpovedá individuálnej ani generálnej prevencii, pretože sa javí ako neprimerane mierny vzhľadom
na okolnosti a závažnosť skutku.

Odvolací súd ale prihliadol na odvolacie námietky ml. obžalovaného v časti možnosti zaplatenia
peňažného trestu v splátkach a to vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery a podľa § 56 ods. 3
Trestného zákona s poukazom na § 94 ods. 2 Trestného zákona určil, že peňažný trest zaplatí v 10-
tich mesačných splátkach vo výške 150,- eur (slovom stopäťdesiat eur) mesačne.

Odvolací súd mal za to, že boli splnené všetky podmienky pre postup podľa § 321 ods.1 písm. e/, ods.2

Trestného zákona, preto na základe odvolania obžalovaného napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu v zmysle citovaného ustanovenia Trestného poriadku majúc za to, že trest
uložený okresným súdom bez povolenia mesačných splátok by bol pre obžalovaného neprimerane
prísny rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Krajský súd je toho názoru, že takýto postup a takto ukladaný peňažný trest dostatočne napĺňa svoj účel
z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie a dostatočne reflektuje na osobné a majetkové pomery
obžalovaného a zodpovedá aj ustanoveniam § 34 a nasl. Trestného zákona.

Výrokom o náhrade škody sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd preto zrušil celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu
postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods.2 Trestného poriadku a sám rozhodol podľa § 322 ods. 3
Trestného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.