Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/20/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312217191
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1312217191.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: X.. U. J., Q.

XXX/XX, J. R. K., zastúpeného JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, D. Dlabača 2/987, Žilina, proti
žalovanému: YIT Slovakia a.s., Svätoplukova II. 18892/2 A, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35
718 625, o zaplatenie 1 876,64 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 861,70 eura s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne od 03. 06. 2012 do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku..

II. Súd žalobu v zostávajúcej časti 14,94 eura z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške trov konania
žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 07. 11. 2012 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 1 758,77 eura
s príslušenstvom s odôvodnením, že za podmienok stanovených v akceptačnom liste zo dňa 14. 10.
2011 vykonal žalobca pre žalovaného dielo, ktoré spočívalo v dodávke a montáži tovaru na stavbe ,,
Prístavba domova dôchodcov“. Z dohodnutej ceny diela vo výške 19 260,- eur bez DPH mal žalovaný

nárok na zádržné vo výške 5 % do odstránenia všetkých vád a nedorobkov a 5% po dobu jedného
roka. Faktúrou č. U. zo dňa 02. 12. 2011 žalobca uplatnil nárok na časť ceny z ucelenej časti diela vo
výške 16 714,37 eur s DPH. Žalovaný pohľadávku žalobcu uhradil vo výške 15 321,51 eur a ponechal
si dohodnuté zádržné vo výške 10 % z ceny diela bez DPH. Faktúrou č. U. zo dňa 02. 05. 2012 žalobca
uplatnil nárok na časť ceny diela vo výške 1 062,34 eur s DPH. Túto faktúru žalovaný vrátil z dôvodu,
že medzi stranami sporu nedošlo k podpísaniu zmluvy o dielo. Tento argument však nemal vplyv na
povinnosť žalovaného zaplatiť faktúru, pretože zmluva o dielo bola uzatvorená bez písomnej formy, a

to akceptáciou cenovej ponuky s nástupom žalobcu do práce. Vzhľadom k tomu, že žalovaný odmietal
dobrovoľne uhradiť dlh, žalobca sa domáhal zaplatenia istiny pohľadávky v sume 1 758,77 eur. Istina
pozostávala zo sumy 696,43 eur, čo predstavovalo 5 % zádržného za vady a zo sumy 1 062,34 eur, čo
predstavovalo nárok na časť ceny diela podľa faktúry č. U.. Vzhľadom k tomu, že žalobca po skončení
diela nebol upozornený na žiadne vady, požadoval zádržné za splatné.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo č. XXXX/X/XXXX, na

základe ktorej žalobca vykonával práce na diele. Zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom,
a to akceptačným listom zo dňa 14. 10. 2011 a konkludentným súhlasom zhotoviteľa, t.j nástupom na
práce na diele podľa zmluvy. Predmetom zmluvy bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť na vlastné náklady a
nebezpečenstvo dielo v súlade so stavebným povolením a pokynmi žalovaného v rozsahu: montáž kovu(vrátane dodávky reziva, spojovacieho materiálu a montáže fólie) v súlade s projektovou dokumentáciou
stupeň RP, objekt So-201 Prístavba Domova dôchodcov zo dňa 08/2009 vypracovanou STAPRING a.s.
do 11. 12. 2011, avšak zo strany žalobcu nedošlo k dokončeniu stavebných prác na diele ani k jeho

riadnemu odovzdaniu žalovanému. Počas realizácie prác na diele žalobca vykonal práce na diele len v
rozsahu prác fakturovaných vo faktúre č. U. zo dňa 02. 11. 2011, ktorá mu bola v súlade s článkom V
ods. 5.3 zmluvy technickým dozorom objednávateľa riadne schválená a uhradená. Z takto fakturovanej
sumy v súlade s článkom V zmluvy žalovaný stiahol zádržné právo vo výške 10 % z fakturovanej
sumy, z ktorého 5 % mal uvoľniť žalobcovi po odstránení všetkých vád a nedorobkov a 5 % po

uplynutí 60 mesiacov odo dňa podpisu protokolu o odstránení všetkých vád a nedorobkov. Dňa 28.
06. 2012 bola žalovanému doručená predžalobná výzva s uplatneným nárokom žalobcu. Odpoveďou
zo dňa 03. 07. 2012 žalovaný odmietol uhradiť faktúru č. U. z dôvodu, že podľa zmluvy žalobca
nedodržal zmluvne dohodnutý postup fakturácie prác a súpis dodávok vykonaných prác nepredložil
na schválenie technickému dozoru žalovaného ani inej oprávnenej osobe žalovaného a tiež z dôvodu,
že žalovaný mal za to, že práce na diele neboli vykonané v rozsahu fakturovanom žalobcom. Ďalej

žalovaný uviedol, že žalobcovi v zmysle zmluvy mohol vzniknúť nárok na vyplatenie zádržného vo
výške 5 % z faktúry č. U. za súčasného splnenia nasledovných podmienok, a to uplynutia dohodnutej
záručnej doby na dielo, t.j. 60 mesiacov na dielo a zároveň písomného potvrdenia žalovaného o tom, že
dielo nevykazuje vady. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že žalovaný odmietol uhradiť žalobcovi časť
ceny diela z dôvodu neexistencie zmluvy. Žalovaný neuhradil faktúru č. U. z dôvodu, že nesúhlasil s

vyfakturovanou čiastkou a súpisom dodávok a vykonaných prác na diele tak, ako to bolo fakturované
žalobcom. Žalovaný uviedol, že práce fakturované žalobcom na základe faktúry č. U. neboli žalobcom
riadne a včas vykonané a dokončené aj napriek výzvam objednávateľa, aby žalobca vykonal a dokončil
práce na diele v zmysle zmluvy. Žalobca práce na diele v rozsahu dohodnutom v zmluve o dielo k
dnešnému dňu nedokončil a naviac sa účelovo vyhýbal podpisu zmluvy o dielo. Z tohto dôvodu bol

žalovaný nútený pristúpiť k dokončeniu prác na diele vlastnými kapacitami. Taktiež žalovaný nesúhlasil
s uvoľnením zádržného vo výške 5 % z faktúry č. U., nakoľko podľa zmluvy o dielo mal žalobca nárok
na vyplatenie zádržného po uplynutí dohodnutej záručnej doby na dielo, t.j. 60 mesiacov, a zároveň
písomného potvrdenia žalovaného o tom, že dielo nevykazovalo vady. Zádržné podľa zmluvy slúžilo na
zabezpečenie práva žalovaného na riadne a včasné zhotovenie diela a na riadne a včasné odstránenie

vád počas plynutia záručnej lehoty. Z tohto dôvodu žalovaný nesúhlasil s uvoľnením zádržného pre
prípadné vady a nedorobky, ktoré mohli vzniknúť na diele počas plynutia záručnej lehoty. Žalovaný
na záver uviedol, že z dôvodu nedokončenia a nevykonania prác na diele zo strany žalobcu vznikla
žalovanému škoda, nakoľko žalovaný bol nútený v súlade s ustanovením článku VII ods. 7.16 zmluvy
pristúpiť k dokončeniu prác na diele vlastnými zdrojmi a prostredníctvom tretích osôb. Dokončením

prác na diele prostredníctvom tretích osôb a využitím vlastných kapacít vznikla žalovanému škoda vo
výške 4 638,47 eura, z titulu náhrady mzdy zamestnancov žalovaného vo výške 1 912, 27 eura, z titulu
uhradenia faktúr za pomocné práce na stavbe vo výške 2 109,40 eura spoločnosti Mirko Badžo s.r.o.
a uhradenie faktúry za sanačné práce na stavbe vo výške 616,80 eura spoločnosti Janíček-stav s.r.o.,
ktorá odstraňovala škody, ktoré vznikli na omietkach stavby z dôvodu zatečenia krovu steny. Na základe

uvedenéhožalovanýžiadalsúd,abyzaviazalžalobcunauhradeniesumy4638,37eurspríslušenstvom.

3. Žalobca k veci ešte uviedol, že tvrdenia žalovaného vychádzali z nedostatku právneho povedomia,
keďtvrdil,žedošlokuzatvoreniuzmluvyodielo.Žalobcunikdytakútozmluvynepodpísal,čojezákladom
pre uzatvorenie zmluvného vzťahu. Tvrdenia žalovaného, že ju akceptoval konkludentným súhlasom

nástupom na práce sú scestné, pretože zmluva mu predložená až dňa 06. 12. 2011, t.j. v čase kedy
mal väčšinu diela hotovú. V skutočnosti došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo za podmienok
stanovených akceptačným listom zo dňa 14. 10. 2011 a Obchodným zákonníkom. Všetky tvrdenia
žalovaného ohľadom porušených ustanovení zmluvy o dielo boli tak bezpredmetné. Žalobca poukazoval
nato,žežalovanýnerozporovalnároknazaplateniezádržnéhozfaktúryč.U.,alenamietal,ženenastala

jeho splatnosť, pretože neuplynulo 60 mesiacov záručnej doby v zmysle zmluvy o dielo. Dielo bolo
teda zo strany žalovaného v časti, ktorá zodpovedala prácam vymedzeným faktúrou č. U. považované
za dodané riadne. Nakoľko žalobca nebol viazaný zmluvnými podmienkami zmluvy o dielo, bol jeho
nárok oprávnený. Pokiaľ išlo o faktúru č. U., žalobca uviedol, že žalovaný účelovo dodatočne namietal,
že práce neboli vykonané v rozsahu vyfakturovanom žalobcom. Toto svoje tvrdenie žalovaný uviedol

v odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 03. 07. 2012. V odpovedi na list žalobcovi zo dňa 08. 06.
2012 však o žiadnom nevykonaní vyfakturovaných prác nebola zmienka. Faktúru č. U. žalovaný vrátil,
lebo nebola podpísaná zmluva o dielo. Podľa žalobcu žalovaný úmyselne spochybňoval vykonané
práce, aby zmaril uhradenie predmetnej faktúry. Žalobca predložil súdu list zo dňa 02. 05. 2012, ktorýobjasňoval, prečo žalobca považoval svoju povinnosť za splnenú a žiadal zaplatenie faktúry. Dôvodom
bola stavebná nepripravenosť, ktorá trvala ešte aj ku dňu 30. 04. 2012. Z obsahu tohto listu vyplývalo,
že žalobca v skutočnosti odstúpil od zmluvy pre omeškanie žalovaného s pripravenosťou stavby na

zhotovenie krovu. Po tom, čo žalobca dokončil hlavnú časť diela, mal vykonať zhotovenie krovu aj na
spojovacej chodbe. Táto časť diela však nebola stavebne vôbec pripravená, konkrétne neboli vykonané
ani konštrukčné práce, na ktoré by mohol žalobca nadviazať. Bola urobená len časť chodby, kde si
žalobca svoju povinnosť zhotoviť krov splnil. Zo strany žalovaného bol žalobca upozornený, že došlo
k zmenám v projekte, a preto musel počkať, kým ho zavolajú. Keď ani po 4 mesiacoch nedošlo k

žiadnej zmene, rozhodol sa listom zo dňa 02. 05. 2013 ukončiť zmluvný vzťah. Pracovníci, ktorí s ním
na stavbe pracovali nemohli čakať a potrebovali nastúpiť na iné stavby. Nebolo pravdou, že žalovaný
vyzýval žalobcu na dokončenie diela. Podľa názoru žalobcu odstúpením od zmluvy táto zmluva zanikla
a strany boli povinné si vrátiť poskytnuté plnenia. Pretože plnenie žalobcu sa stalo súčasťou stavby a
nebolo ho možné vrátiť, mal žalobca nárok na finančné plnenie, ktoré žiadal vo výške vystavených faktúr.
Odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 08. 06. 2012. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalobca

zmenu žaloby, ktorú rozšíril o druhú časť zádržného vo výške 696,43 eura. Žalobca sa taktiež vyjadril k
vzájomného návrhu žalovaného tak, že jeho nárok poprel. Podľa názoru žalobcu vyplývalo, že žalovaný
si mohol nárokovať to, o čo sa jeho majetok v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalobcom zmenšil.
Žalovaný uvádzal, že pretože žalobca dielo nedokončil, musel ho dokončiť on za pomoci vlastných
kapacít a prostredníctvom tretích osôb. To znamenalo, že finančné prostriedky, ktoré mali byť zaplatené

žalobcovi keby dielo dokončil, boli zaplatené iným subjektom. Ďalej bolo potrebné uviesť, že nárok na
náhradu škody v obchodnoprávnych vzťahoch bolo možné priznať, len ak boli splnené 3 podmienky, a to
vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, pričom v danom prípade
nebola naplnená ani jedna z nich. Okrem uvedených dôvodov tu boli aj iné dôvody, pre ktoré nebolo
možné žalovanému priznať nárok. Žalovaný si účtoval aj hodiny majstra a zamestnancov, pričom reálne

nepreukázal, že pracovali na krove.

4. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 23Cb 20/2013-214 zo dňa 19. 11. 2013 pripustil zmenu žaloby
tak, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 455,20 eura s príslušenstvom.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: faktúrou č. U., súpisom vykonaných
prác v sume 885,28 eur, výpisom z bankového účtu, faktúrou č. U., súpisom dodávok vykonaných
prác v sume 13 928,64 eur, akceptáciou cenovej ponuky č. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 14. 10. 2011,
predžalobnou výzvou zo dňa 26. 06. 2012, odpoveďou na predžalobnú výzvu zo dňa 03. 07. 2012,
zmluvou o dielo č. XXXXX/X/XXXX, emailovou komunikáciou zo dňa 30. 03. 2012, podrobným výpočtom

škody spôsobenej žalobcom, dennými záznamami stavby, výpisom z účtu zo dňa 29. 12. 2011 a 28. 03.
2012, faktúrou č. XX.XXXX, výplatnými listami, vrátením faktúry č. U., kópiou stavebného denníka č. 1,
č. 2, kópiou projektovej dokumentácie pôdorysu krovu, kópiou projektovej dokumentácie strechy, kópiou
realizačného zamerania prístavby domova dôchodcov, znaleckým posudkom č. 02/2015, znaleckým
posudkom č. 067/2019 ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, výsluchom svedkov C. C.,

I. H., X.. N. Š., K. H. a S. H., čím vykonal všetky stranami sporu navrhované dôkazy, z ktorých následne
vychádzal pri zistení skutkového stavu.

6. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania vydal dňa 08. 07. 2020 rozsudok č.k.
23Cb/20/2013-659, ktorým rozhodol tak, že

I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 578,56 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 03. 06. 2012 do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. Súd vo zvyšku žalobu zamietol,
III. žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 52,86 %, pričom o výške trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník,
IV. Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, a
V. žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

7. Súd prvej inštancie tento rozsudok odôvodnil tak, že „za podmienok stanovených v akceptačnom
liste zo dňa 14. 10. 2011 vykonal žalobca pre žalovaného dielo, ktoré spočívalo v dodávke a montáži
tovaru na stavbe ,,Prístavba domova dôchodcov“. Z dohodnutej ceny diela vo výške 19 260,- eura bezDPH mal žalovaný nárok na zádržné vo výške 5 % do odstránenia všetkých vád a nedorobkov a 5
% po dobu jedného roka. Faktúrou č. U. zo dňa 02. 12. 2011 žalobca uplatnil nárok na časť ceny z
ucelenej časti diela vo výške 16 714,37 eura s DPH. Žalovaný pohľadávku žalobcu uhradil vo výške

15 321,51 eura a ponechal si dohodnuté zádržné vo výške 10 % z ceny diela bez DPH. Faktúrou č. U.
zo dňa 02. 05. 2012 žalobca uplatnil nárok na časť ceny diela vo výške 1 062,34 eura s DPH. Istina
pozostávala zo sumy 696,43 eura, čo predstavovalo 5 % zádržného za vady a zo sumy 1 062,34 eura,
čo predstavovalo nárok na časť ceny diela podľa faktúry č. U.. Vzhľadom k tomu, že žalobca po skončení
diela nebol upozornený na žiadne vady, požadoval zádržné za splatné. Žalovaný neuhradil faktúru č.

U. z dôvodu, že nesúhlasil s vyfakturovanou čiastkou a súpisom dodávok a vykonaných prác na diele
tak, ako to bolo fakturované žalobcom. Žalovaný uviedol, že práce fakturované žalobcom na základe
faktúry č. U. neboli žalobcom riadne a včas vykonané a dokončené aj napriek výzvam objednávateľa,
aby žalobca vykonal a dokončil práce na diele v zmysle zmluvy. Žalovaný tvrdil, že žalobca práce na
diele v rozsahu dohodnutom v zmluve o dielo nedokončil a naviac sa účelovo vyhýbal podpisu zmluvy
o dielo. Z tohto dôvodu bol žalovaný nútený pristúpiť k dokončeniu prác na diele vlastnými kapacitami.

Taktiež žalovaný nesúhlasil s uvoľnením zádržného vo výške 5 % z faktúry č. U., nakoľko podľa zmluvy
o dielo mal žalobca nárok na vyplatenie zádržného po uplynutí dohodnutej záručnej doby na dielo, t.j. 60
mesiacov, a zároveň písomného potvrdenia žalovaného o tom, že dielo nevykazovalo vady. Žalovaný
na záver uviedol, že z dôvodu nedokončenia a nevykonania prác na diele zo strany žalobcu vznikla
žalovanému škoda, nakoľko žalovaný bol nútený v súlade s ustanovením článku VII ods. 7.16 zmluvy

pristúpiť k dokončeniu prác na diele vlastnými zdrojmi a prostredníctvom tretích osôb. Dokončením prác
na diele prostredníctvom tretích osôb a využitím vlastných kapacít vznikla žalovanému škoda vo výške
4 638,47 eura. Na základe uvedeného žalovaný žiadal súd, aby zaviazal žalobcu na uhradenie sumy 4
638,37euraspríslušenstvom.Pokiaľišloofaktúruč.U.,žalobcauviedol,žežalovanýúčelovododatočne
namietal, že práce neboli vykonané v rozsahu vyfakturovanom žalobcom. Toto svoje tvrdenie žalovaný

uviedol v odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 03. 07. 2012. V odpovedi na list žalobcovi zo dňa 08.
06. 2012 však o žiadnom nevykonaní vyfakturovaných prác nebola zmienka. Faktúru č. U. žalovaný
vrátil, lebo nebola podpísaná zmluva o dielo. Podľa žalobcu žalovaný úmyselne spochybňoval vykonané
práce, aby zmaril uhradenie predmetnej faktúry. Žalobca predložil súdu list zo dňa 02. 05. 2012, ktorý
objasňoval, prečo žalobca považoval svoju povinnosť za splnenú a žiadal zaplatenie faktúry. Dôvodom

bola stavebná nepripravenosť, ktorá trvala ešte aj ku dňu 30. 04. 2012. Z obsahu tohto listu vyplývalo,
že žalobca v skutočnosti odstúpil od zmluvy pre omeškanie žalovaného s pripravenosťou stavby na
zhotovenie krovu. Po tom, čo žalobca dokončil hlavnú časť diela, mal vykonať zhotovenie krovu aj na
spojovacej chodbe. Táto časť diela však nebola stavebne vôbec pripravená, konkrétne neboli vykonané
ani konštrukčné práce, na ktoré by mohol žalobca nadviazať. Bola urobená len časť chodby, kde si

žalobca svoju povinnosť zhotoviť krov splnil. Zo strany žalovaného bol žalobca upozornený, že došlo k
zmenám v projekte, a preto musel počkať, kým ho zavolajú. Keď ani po 4 mesiacoch nedošlo k žiadnej
zmene, rozhodol sa listom zo dňa 02. 05. 2013 ukončiť zmluvný vzťah. Pretože plnenie žalobcu sa
stalo súčasťou stavby a nebolo ho možné vrátiť, mal žalobca nárok na finančné plnenie, ktoré žiadal vo
výške vystavených faktúr. Odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 08. 06. 2012. Na základe vyššie

uvedeného navrhol žalobca zmenu žaloby, ktorú rozšíril o druhú časť zádržného vo výške 696,43 eura.
Z vykonaného dokazovania bolo podľa názoru súdu prvej inštancie nesporné, že medzi žalobcom a
žalovaným vznikol dňa 14. 10. 2011 na základe žalovaného objednávky na vykonanie diela u žalobcu
a akceptácie cenovej ponuky žalobcu žalovaným podľa ust. § 261 ods. 1 a 8 Obchodného zákonníka
obchodnozáväzkový vzťah, ktorý súd prvej inštancie podľa obsahu uzatvorenej zmluvy posúdil v súlade

s ust. § 573 Obchodného zákonníka ako zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol na jednej strane záväzok
žalobcu ako zhotoviteľa vykonať pre žalovaného dielo, ktoré spočívalo v dodávke a montáži tovaru
na stavbe ,,Prístavba domova dôchodcov“, a na druhej strane záväzok žalovaného ako objednávateľa
zaplatiť cenu za vykonanie diela žalobcom. Z dohodnutej ceny diela vo výške 19 260,- eura bez DPH mal
žalovaný nárok na zádržné vo výške 5 % do odstránenia všetkých vád a nedorobkov a nárok na zádržné

vo výške 5 % po dobu jedného roka. Faktúrou č. U. zo dňa 02. 12. 2011 žalobca uplatnil nárok na časť
ceny z ucelenej časti diela vo výške 16 714,37 eura s DPH. Žalovaný pohľadávku žalobcu uhradil vo
výške 15 321,51 eura a ponechal si dohodnuté zádržné vo výške 10 % z ceny diela bez DPH. Faktúrou
č. U. zo dňa 02. 05. 2012 žalobca uplatnil nárok na časť ceny diela vo výške 1 062,34 eura s DPH.
Žalobou uplatnený nárok teda predstavoval žalovaným neuhradenú faktúru č. U. zo dňa 02. 05. 2012

v sume 1 062,34 eura žalobcovi za dodanie a montáž tovaru na stavbe a vrátenie zádržného v sume
1 392,86 eura. Na základe takto uplatneného nároku žalobcu sa žalovaný vzájomnou žalobou zo dňa
domáhal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 4 638,37 eura s príslušenstvom z dôvodu, že
dokončením prác na diele prostredníctvom tretích osôb a využitím vlastných kapacít vznikla žalovanémuškoda vo výške 4 638,47 eura. Predmetom zmluvy o dielo bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť na vlastné
náklady a nebezpečenstvo dielo v súlade so stavebným povolením a pokynmi žalovaného v rozsahu:
montáž krovu (vrátane dodávky reziva, spojovacieho materiálu a montáže fólie) v súlade s projektovou

dokumentáciou stupeň RP, objekt So-201 Prístavba Domova dôchodcov zo dňa 08/2009 vypracovanou
STAPRING a.s. do 11. 12. 2011. Medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý aj spôsob platenia ceny
za dielo, a to vystavením jednotlivých faktúr, ktoré mal žalovaný žalobcovi uhradiť. Súd prvej inštancie
mal zo svedeckých výpovedí a zo znaleckého posudku za preukázané, že žalobca predmetné dielo
- časť spojovacia chodba nedokončil včas a riadne. Znalec v posudku č. 02/2015 skonštatoval, že

žalobca zrealizoval práce na krove predmetného stavebného objektu v plnom rozsahu fakturovanom
podľafaktúryč.U.,avšakpráce,ktorévyplývalizfaktúryč.U.nebolivykonanévrozsahuvyfakturovanom
žalobcom. Žalobca zrealizoval práce podľa faktúry č. U. v rozsahu položiek 1.-4., čo mal súd prvej
inštancie preukázané zo zhodných výpovedí svedkov, avšak žalobca nezrealizoval úkony pod položkou
5.-montáž laty v sume 192,50 eura, položkou 6.- demontáž laty v sume 128,40 eura a položkou 7.-
montáž debnenia v sume 28,68 eura. Uvedená skutočnosť vyplývala z obidvoch znaleckých posudkov

a taktiež zo zhodných výpovedí svedkov, a to K. H., S. H. O. N. Š.. Na základe vyššie uvedeného bol
súd prvej inštancie toho názoru, že žalobca vykonal práce na krove pre žalovaného len v rozsahu a
v hodnote 642,86 eura s DPH. Nakoľko medzi stranami sporu bol dohodnutý mechanizmus platenia
zádržného, ktorý fungoval na princípe, že žalovaný stiahol zádržné právo vo výške 10 % z fakturovanej
sumy, z ktorého 5 % sa malo vrátiť žalobcovi po odstránení všetkých vád a nedorobkov a 5 % po uplynutí

60 mesiacov odo dňa podpisu protokolu o odstránení všetkých vád a nedorobkov, súd prvej inštancie
zo sumy 642,86 eura, ktorá zodpovedala vykonaným úkonom vo faktúre č. U., odpočítal zádržné v
sume 64,30 eura, čiže výsledná suma, ktorú mal žalovaný uhradiť žalobcovi za časti vykonanie diela
predstavovala sumu 578,56 eura. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, že keďže
nebol žalobca po skončení diela upozornený na žiadne vady, požadoval zádržné za splatné a žalovaný

ho mal povinnosť vrátiť. Zádržné ako inštitút slúžilo na zabezpečenie práva žalovaného na riadne a
včasné zhotovenie diela a na riadne a včasné odstránenie vád počas plynutia záručnej lehoty. Podľa
uzatvorenej zmluvy o dielo mal objednávateľ právo stiahnuť 10 % z fakturovanej sumy, pričom žalovaný
toto svoje právo využil. Následne žalovaný mal povinnosť túto zábezpeku žalobcovi vrátiť a to až
po tom, ako zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo riadne a včas, čím sa podľa ust. § 554

ods. 1 Obchodného zákonníka rozumie jeho riadne ukončenie a odovzdanie. Keďže žalobca si svoju
povinnosť dokončiť a odovzdať dielo včas a riadne nesplnil, čo mal súd prvej inštancie za preukázané z
výpovede všetkých svedkov a taktiež aj zo znaleckých posudkov, taktiež to vyplývalo aj zo samotného
vyjadrenia žalobcu, že žalovaný si nesplnil stavebnú pripravenosť, a preto žalobca predmetné dielo
nemohol včas a riadne dokončiť. Žalovaný prevzal nedokončené dielo od žalobcu, pričom súd prvej

inštancie sa nezaoberal otázkou, či žalovanému vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy, nakoľko aj
keby mu toto právo vzniklo a žalovaný by ho nevyužil, došlo by aj tak k zmene obsahu záväzku podľa
ust. § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka v tom zmysle, že zhotoviteľ ako dlžník bol povinný uspokojiť
nároky objednávateľa z vád. Následne až uspokojením týchto nárokov by záväzok zanikol. Z uvedeného
vyplývalo, že pôvodný záväzok zhotoviteľa (riadne a včasné vykonanie diela) nezanikne poskytnutím

vadného plnenia, ale až uspokojením nároku z vadného plnenia, ktorý si neuspokojený veriteľ uplatnil,
čiže keďže žalobca dielo nedokončil a riadne a včas ho neodovzdal, žalobcovi nevznikol nárok na
vrátenie zádržného v sume 1 392,86 eura. Súd prvej inštancie sa taktiež nestotožnil s vyjadrením
žalobcu, že žalobca odstúpil od zmluvy, a to z dôvodu, že na spojovacej chodbe bola nedostatočná
stavebná pripravenosť. Žalobca na odstúpenie od zmluvy nemal žiaden zákonný dôvod. Žalobca súdu

prvej inštancie nepreukázal prekážku, pre ktorú nemohlo byť dielo dokončené. Tvrdenia žalobcu, že na
spojovacej chodbe bola nedostatočná stavebná pripravenosť na to, aby žalobca mohol realizovať svoje
dielo, neboli preukázané žiadnym dôkazom a tieto skutočnosti nevyplývali ani z výsledkov znaleckého
dokazovania. Z predložených dôkazov vyplývalo, že žalobca sa bez uvedenia dôvodu na stavbu nevrátil,
pričom žalovaný žalobcu viackrát telefonicky vyzval na dokončenie diela, čo mal súd prvej inštancie

preukázane z troch svedeckých výpovedí C. C., N. Š. a I. H.. Žalovaný v konaní podal vzájomnú žalobu
z dôvodu, že žalovanému vznikla škoda vo výške 4 638,47 eura z titulu náhrady mzdy zamestnancov
žalovaného vo výške 1 912,27 eura z titulu uhradenia faktúr za pomocné práce na stavbe vo výške 2
109,40 eura spoločnosti Mirko Badžo s.r.o. a uhradenie faktúry za sanačné práce na stavbe vo výške
616,80 eura spoločnosti Janíček - stav s.r.o., ktorá odstraňovala škody, ktoré vznikli na omietkach stavby

zdôvoduzatečeniakrovusteny.Súdprvejinštancieboltohonázoru,žepredmetnávzájomnážalobabola
nedôvodná, nakoľko žalovaný súdu nepreukázal jednotlivé porušenia povinnosti žalobcu, vznik škody,
výšku škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením povinnosti žalobcu. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že keďže medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý spôsobplatenia ceny za dielo, a to vystavením jednotlivých faktúr a žalobca z faktúry č. U. zrealizoval položky
1. - 4., na základe čoho žalobcovi vznikol nárok na cenu diela v uvedenej časti v sume 642,86 eura s
DPH. Nakoľko medzi stranami sporu bol dohodnutý mechanizmus platenia zádržného, na základe čoho

mal žalovaný nárok na ponechanie si zádržného v sume 64,30 eura, čiže výsledná suma, ktorú mal
žalovaný uhradiť žalovanému za časti vykonanie diela, predstavovala sumu 578,56 eura, preto súd prvej
inštancie žalobe žalobcu v predmetnej časti vyhovel. Nakoľko strany sporu nemali úrok z omeškania
zmluvne dohodnutý, omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vzniklo žalobcovi podľa
ust. § 361 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka právo na úroky z omeškania vo výške určenej

podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade
s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žalovanému ako úspešnej strane
sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,86 %, čo korešpondovalo s jeho pomerom
úspechu v konaní, ktorý súd vypočítal tak, že žalobcov neúspech, ktorý predstavoval 23,57 % odpočítal
od úspechu žalovaného, ktorý predstavoval 76,43 %, pričom o samotnej výške tohto nároku žalobcu
rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším

súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.“

8. Žalobca podal odvolanie proti výroku zamietajúcemu žalobu a súvisiacemu výroku o náhrade trov
konania, ktoré odôvodnil najmä tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Žalobca
listom zo dňa 02. 05. 2012 odstúpil od zmluvy o dielo a odstúpenie považoval za platné. Ukončenie

vzťahu je zrejmé už zo samotného predmetu veci, ktoré je nazvané ukončenie prác - úhrada faktúry.
Otázka stavebnej pripravenosti nebola súdom prvej inštancie správne vyhodnotená, čo predstavuje
druhý odvolací dôvod. Nestotožnil sa s odôvodnením v bode 46 napadnutého rozsudku. Z dokazovania
vyplynulo, že výstavba prístavby a spojovacej chodby, na ktorú nadväzovali tesárske práce žalobcu
neprebiehala podľa vopred stanoveného plánu. Podľa svedeckých výpovedí a znaleckého posudku

počas výstavby došlo k zmene projektu. Zo záznamu zo stavebného denníka vyplýva, že dňa 07. 12.
2011 sa ešte kontrolovalo uloženie výstuže stropu spojovacej chodby s poznámkou strop spojovacej
chodby sa môže zabetónovať. Z uvedeného je zrejmé, že tesárske práce nadväzujú na murárske, a
teda stavba bola v omeškaní, o čom vypovedajú aj tvrdenia svedkov. Svedok H. potvrdil, že pri nástupe
na práce na spojovacej chodbe bola pripravená len časť v dĺžke 8m. Na stavbu sa vrátili v januári

2012 a spojovacie chodba nebola pripravená. O zmene projektu vypovedá znalecký posudok č. 2/2015.
Svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalovaným, ktorí poukazovali na stavebnú pripravenosť a
pochybenia žalobcu preto súd prvej inštancie nemal považovať za hodnoverné. V dôsledku dlhodobej
stavebnej nepripravenosti žalobca listom z 2.5.2012 od zmluvy odstúpil. Omeškanie objednávateľa tak
pre neho predstavovalo podstatné porušenie zmluvy. Odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy a

tým i k zrušeniu práv na zádržné vo výške 10 %. Dielo bolo dokončené iným subjektov bez notifikácie
žalobcu. Žalovaný zmaril možnosť riadneho plnenia žalobcom, čím mu vznikla škoda vo výške 5 %
zádržného. I v prípade, ak by k platnému odstúpeniu od zmluvy nedošlo, podmienky na vyplatenie
zádržného boli splnené. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že zádržné sa malo uvoľniť po uplynutí
60 mesiacov odo dňa podpisu protokolu o odstránení všetkých vád a nedorobkov, keďže to nevyplýva z

akceptačného listu. Platne odstúpil od zmluvy a má nárok na cenu diela v časti, ktorú vykonal, bez toho,
aby bol viazaný zádržným. Faktúra U. obsahuje iba práce, ktoré boli vykonané. Svedkovia H. K. a H. S.
potvrdili, že žalobca uskutočnil montáž a demontáž laty. Žalovaný napadol zoznam prác účelovo. Podľa
vyjadrenia žalobcu z vykonaného dokazovania dostatočne jasne vyplýva, že stavebná pripravenosť
nebolo, čo bolo primárne spôsobené zmenou projektu. Súdom prvej inštancie došlo k nesprávnemu

právnemu posúdeniu a pochybeniu i v rámci zisteného skutkového stavu a preto žiadal, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 876,54 eura s
príslušenstvom ako aj priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. V ďalšom vyjadrení uviedol,
že stavebná pripravenosť zo strany objednávateľa nebola zabezpečená, čo bolo primárne spôsobené
zmenou projektu.

9. Žalovaný v odvolacom konaní uviedol, že hodnotenie svedeckých výpovedí je na voľnom uvážení
súdu. Žalobca stavebnú nepripravenosť nepreukázal, pričom odstúpenie od zmluvy o dielo nebolo
vykonané platne. Poukázal tiež na znalecký posudok.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací bez nariadenia pojednávania vydal dňa 01. 03. 2023
uznesenie č.k. 3Cob/218/2020-721, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 23Cb/20/2013-659 zo
dňa 08. 07. 2020 v napadnutom výroku, ktorým súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol a v súvisiacom
výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.11. Toto svoje uznesenie odôvodnil odvolací súd tým, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že
k uzatvoreniu zmluvy o dielo prišlo akceptáciou cenovej ponuky. Podľa akceptácie dohodnutá cena diela

je vo výške 19 260,- eura bez DPH, záruka 60 mesiacov, zádržné vo výške 5 % po odstránení všetkých
vád a nedorobkov a 5 % na dobu 1 roka. Podmienky čerpania zádržného podrobne upravené neboli.
Vychádzajúc z faktúry č. U. vo výške 13 928,64 eura bez DPH (16 714,37 eura s DPH), zodpovedá
zádržné vo výške 10 % sume 1 392,86 eura. Podľa výpisu z účtu VÚB a. s. bola dňa 13. 01. 2012 faktúra
zaplatená vo výške 15 321,51 eura (16 714,37 - 1 392,86 = 15 321,51 eura), t.j. znížená o zádržné

počítané zo sumy bez DPH, čiže žalovaný žalobcovi nezaplatil zádržné 1 392,86 eura. Vychádzajúc z
faktúry č. U. vo výške 885,28 eura bez DPH (1 062,34 eura s DPH) zodpovedá zádržné vo výške 10 %
sume 88,53 eura. Žalobca v spore žiadal zaplatenie faktúry č. U. v celkovej výške 1 062,34 eura s DPH
(teda vrátane zádržného 88,53 eura) a zádržného z faktúry č. Z XX/XXXX vo výške 5 % + 5 %, t.j. 1
392,86 eura (bez DPH) s príslušenstvom (t.j. spolu 2 455,20 eura s príslušenstvom). Súd prvej inštancie
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 578,56 eura s úrokom z omeškania, vo zvyšku žalobu zamietol.

Podľa znaleckého posudku č. 02/2015 žalobca čiastočne vykonal dielo tak, že zrealizoval práce na
krove v rozsahu podľa faktúry č. U. a nezrealizoval práce na krove spojovacej chodby v rozsahu podľa
faktúry č. U.. Zhotoviteľ realizoval práce podľa faktúry č. U. v rozsahu položiek 1 - 4 z priloženého súpisu
vykonaných prác iba čiastočne s odkazom na čl. 3.7.6 znaleckého posudku. Vzhľadom na uvedené súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca vykonal dielo v cene diela 642,86 eura s DPH. Z uvedenej

sumy odpočítal zádržné vo výške 10 %, t.j. 64,30 eura, avšak nesprávne zo sumy s DPH (642,86
eura - 64,40 EUR = 578,56 eura). Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie na základe posúdenia
nároku uplatneného žalobou a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi patrí nárok na
čiastočnú cenu diela z faktúry č. U. bez zádržného a nepriznal žalobcovi nárok na zádržné z faktúry č. U.,
pričom vychádzal zo skutočnosti, že nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu

bolo potrebné posúdiť List žalobcu zo dňa 02. 05. 2012 ako odstúpenie od zmluvy, nakoľko samotné
označenie podania VEC: Ukončenie prác - úhrada faktúry preukazuje, že zo strany žalobcu dochádza k
ukončeniu prác, a teda odstúpeniu o zmluvy o dielo s tým, že z ďalšieho textu vyplýva, že žiada o úhradu
faktúry za vykonanú a nefakturovanú prácu na stavbe a zádržného z faktúry č. Z XX/XXXX, t.j. odvolací
súd dospel k záveru, že podanie žalobcu spĺňa náležitosti odstúpenia od zmluvy pre nepripravenosť

k dokončeniu stavby. Podľa ustálenej judikatúry pre posúdenie platnosti právneho úkonu odstúpenia
od zmluvy je rozhodujúci prejav vôle zachytený v písomnom právnom úkone. Určitosť právneho úkonu
je potrebné posudzovať vo vzťahu k dôvodu odstúpenia od zmluvy a teda pre ktoré porušenie zmluvy
zhotoviteľ od zmluvy odstupuje. Keďže zhotoviteľ vymedzil dôvod odstúpenia zmluvy, nepripravenosť k
dokončeniu krovu na stavbe Prístavba Domu dôchodcov, je potrebné dôjsť k záveru, že právny úkon

odstúpenia od zmluvy je dostatočne určitý. V súlade s judikatúrou odstúpením od zmluvy o dielo vzniká
zmluvným stranám synalagmatický záväzok podľa ust. § 357 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý treba
vysporiadať postupom podľa ust. § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka. Keďže dielo bolo vykonané iba
čiastočne, patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy, od ktorej sa však odpočíta
úspora zhotoviteľa spočívajúca v tom, že dielo bolo vykonané iba čiastočne. (Uzn. NS SR sp. zm.

5Obo 33/2009). Právna doktrína aj súdna prax uvádzajú, že v oblasti obchodných záväzkových vzťahov
odstúpením zmluva zaniká ex nunc, ku dňu účinnosti odstúpenia, teda nie od počiatku. Ak zmluva o
dielo zanikne odstúpením, účastníci zmluvy sa vyrovnajú, pokiaľ nie je dohodnuté inak, podľa zásad
upravených v ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zádržné predstavuje časť ceny diela, ktorú má
objednávateľ právo na základe zmluvy zadržať za účelom zabezpečenia svojich práv na základe zmluvy

o dielo. Právnym dôvodom vzniku je zmluva, pričom podmienky čerpania zádržného neboli podrobne
dohodnuté, preto je potrebné vychádzať z akceptácie cenovej ponuky, podľa ktorej je 5 % zádržné
splatné po odstránení všetkých vád a nedorobkov (teda čiastočne vykonaného diela) a 5 % na dobu
1 roku (nie 60 mesiacov). Súd prvej inštancie teda neposúdil náležite platnosť/neplatnosť odstúpenia
od zmluvy a nevychádzal zo zmluvného dojednania o zádržnom na dobu jedného roka v rozsahu 5

%, pričom z faktúry č. U. a výpisu z účtu (ako aj obchodnej praxe) vyplýva, že sa zádržné počíta zo
sumy bez DPH. Po vysporiadaní sa s dôvodom odstúpenia od zmluvy, a teda posúdením platnosti/
neplatnosti odstúpenia od zmluvy je potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne ustálil, či sú splnené
zmluvné podmienky pre zaplatenie zádržného a v akom primeranom a preukázanom rozsahu, pričom
zádržné nemožno zamieňať so záručnou dobou 60 mesiacov, ale je potrebné vychádzať z dojednania

medzi zhotoviteľom a objednávateľom a vykonaného dokazovania. Na záver odvolací súd zvýraznil,
že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoréstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04).
Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1

Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby
na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6
ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné
odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

12. Súd prvej inštancie preto nariadil pojednávanie na deň 04. 10. 2023, na ktorom strany sporu nemali
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd prvej inštancie
nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, a preto podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil
pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 18. 10. 2023.

13. Vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu č.k. 3Cob/218/2020-721 zo dňa 01. 03. 2023 súd prvej
inštancie vec opätovne prerokoval iba v napadnutej časti, ktorým súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol,
teda nárok na zaplatenie sumy 1 876,64 eura ako zádržného, predstavujúceho zádržné vo výške 5
% do odstránenia všetkých vád a nedorobkov a 5 % po dobu jedného roka od odovzdania diela. Súd

prvej inštancie bol totiž v zmysle ust. § 391 ods. 2 C.s.p. (podľa ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu) viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý v odseku 17 svojho
uznesenia č.k. 3Cob/218/2020-721 zo dňa 01. 03. 2023 výslovne uviedol, že bolo potrebné posúdiť List
žalobcu zo dňa 02. 05. 2012 ako odstúpenie od zmluvy, nakoľko samotné označenie podania VEC:

Ukončenie prác - úhrada faktúry preukazuje, že zo strany žalobcu dochádza k ukončeniu prác, a teda
odstúpeniu o zmluvy o dielo s tým, že z ďalšieho textu vyplýva, že žiada o úhradu faktúry za vykonanú
a nefakturovanú prácu na stavbe a zádržného z faktúry č. Z 11/2011. Z uvedeného dôvodu súd prvej
inštancie bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že podanie žalobcu (List žalobcu zo dňa 02.
05. 2012) spĺňa náležitosti odstúpenia od zmluvy pre nepripravenosť k dokončeniu stavby.

14. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

15. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú

ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

16. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať

určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

17. Podľa ust. § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,

údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

18. Podľa ust. § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej
musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez
tohto určenia.

20. Podľa ust. § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré
ustanovuje zmluva alebo iný zákon.21. Podľa ust. § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

22. Podľa ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán

alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

23. Podľa ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

24. Súd prvej inštancie bol v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. (podľa ktorého ak odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v
odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať) povinný
rešpektovať postup, ktorý mu uviedol odvolací súd v predmetnom zrušujúcom uznesení, a týmto

postupom bolo ustálenie, či sú splnené zmluvné podmienky pre zaplatenie zádržného a v akom
primeranom a preukázanom rozsahu, pričom zádržné nemožno zamieňať so záručnou dobou 60
mesiacov, ale je potrebné vychádzať z dojednania medzi zhotoviteľom a objednávateľom a vykonaného
dokazovania.

25. Nakoľko, ako bolo uvedené v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku, bol súd prvej inštancie
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že žalobca platne odstúpil od ústne uzavretej zmluvy o
dielo. Súd prvej inštancie preto na právny vzťah strán sporu po odstúpení od ústne uzavretej zmluvy o
dielo aplikoval ust. § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, najmä ust. § 349 ods. 1 a § 351 Obchodného
zákonníka. Právna teória hovorí, že bez ohľadu na to, ohľadne ktorej povinnosti pri omeškaní povinného

oprávnený od zmluvy odstúpi, právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zánik zmluvy, s výnimkou
tých časti zmluvy, ktoré sú stanovené v ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odstúpením od
zmluvy sa zmluva zruší od začiatku (ex tunc). Podľa ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka právnym
dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinností zo zmluvy s výnimkou v tomto
ustanovení uvedených. Inak povedané, právny dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv

a povinností zo zmluvy. Účinky odstúpenia od zmluvy nastanú bez ohľadu na vôľu povinnej strany. V
ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka sa upravuje vysporiadanie plnenia, ktoré bolo poskytnuté na
základe zmluvy pred jej odstúpením, a teda jej zánikom. Každá zmluvná strana je povinná vrátiť to
plnenie, ktoré pred odstúpením od zmluvy prijala.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že vzhľadom k tomu, že prišlo k
odstúpeniu od zmluvy o dielo zo strany žalobcu, zmluva o dielo zanikla a strany sporu ako bývalé
zmluvné strany si boli povinné vydať všetko, čo do odstúpenia od zmluvy od druhej zmluvnej strany
nadobudli. V prípade žalovaného to bolo zádržné, takže žalovaný bol povinný v zmysle ust. § 351 ods. 2
Obchodného zákonníka vydať žalobcovi zádržné, ktoré od neho prijal. Vzhľadom k tomu, že zadržaným

bolo 10 % z dohodnutej ceny diela, čo bola suma 19 260,- eura, teda zádržné predstavovalo sumu
192,60 eura, z čoho sumu zádržného vo výške 64,30 eura už súd prvej inštancie žalobcovi vo svojom
napadnutom rozsudku priznal, mal žalobca nárok na vrátenie zádržného vo výške 1 861,70 eura (19
260,- eura - 64,30 eura = 1 861,70 eura). Nakoľko zostatok žalovanej sumy (nevráteného zádržného)
predstavoval výšku 1 876,64 eura a žalobcovi vznikol nárok na vrátenie zádržného vo výške 1 861,70

eura, rozdiel prevyšujúci uplatnený nárok žalobcu na vrátenie zádržného predstavoval sumu 14,94 eura
(19 260,- eura - 1 861,70 eura = 14,94 eura).

27. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného na povinnosť vydať žalobcovi zádržné vo
výške 1 861,70 eura.

28. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.29. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo

požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

30. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky

nariadením.

31. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 30. 06. 2010 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Nakoľko strany sporu nemali úrok z omeškania zmluvne dohodnutý, omeškaním žalovaného s
platením súdom priznanej sumy vzniklo žalobcovi podľa ust. § 361 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z.

33. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 14. 12. 2011 do 11. 07. 2012

vo výške 1 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si
úroku z omeškania žalobcom, t.j. 03. 06. 2012 bola 9 % ročne.

34. Vzhľadom na to súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9 % a
to až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovaným žalobcovi.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

36. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu ttrov konania nárok.

37. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust.

§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania
v plnej výške (žalobca bol z pôvodnej sumy 2 455,20 eura, aktuálne uplatnenej vo výške 1 876,64 eura,
úspešný vo výške 1 861,70 eura a neúspešný bol vo výške 14,94 eura, čo súd v zmysle ust. § 255 ods. 2
C.s.p. hodnotil ako natoľko nepatrný neúspech, že úspech žalobcu vyhodnotil ako úspech v plnej výške),
pričom o samotnej výške tohto nároku žalobcu rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným

rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.