Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7P/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624222656
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2624222656.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.

B. C., nar. XX.XX.XXXX a D. E., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom ako matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti matky B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX G. XXX, štátnej občianky SR a otca A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., štátneho
občana SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v y š u j e výživné otca na maloletého A. B. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 37,53 € mesačne
na sumu 135,- € mesačne a na maloletého D. E., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 37,53 € mesačne na sumu
100,- € mesačne s účinnosťou od 25.07.2024.

II. Výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za čas od 25.07.2024 do 30.11.2024 na maloletého A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX v sume 411,88 € súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 10,- € mesačne
spolu s bežným výživným počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia pod následkom straty
výhody splátok.

IV. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za čas od 25.07.2024 do 30.11.2024 na maloletého D. E.,
nar. XX.XX.XXXX v sume 267,- € súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 10,- € mesačne
spolu s bežným výživným počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia pod následkom straty
výhody splátok.

V. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. I./XXX/XXXX – XX zo dňa 05.12.2018
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. XXXXX/XX/XXXX – XX zo dňa 09.07.2019 v časti

výživného od otca na maloletého A. B. C. a maloletého D. E..

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.07.2024 domáhala toho, aby súd zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému A. B. zo sumy 37,50 € na sumu 150,- € mesačne a voči
maloletému D. zo sumy 37,50 € na sumu 100,- € mesačne od podania návrhu na súde. Svoj návrh
odôvodnila tým, že starší syn A. B. študuje na strednej škole v Bratislave, s čím sa jeho potreby zvýšili,

učí sa dobre a školu si chce dokončiť. Náklady na mladšieho syna D. od poslednej úpravy výživného
sa rovnako časom zvýšili. Ďalej argumentovala tým, že otec detí je dobrovoľne nezamestnaný, priznal
sa synovi, že robí, ale načierno. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť v dôsledku čoho nemôže
pracovať.2. Otec s podaným návrhom nesúhlasil, uvádzal, že je znova nezamestnaný, pretože zamestnávateľ ho
prepustil, keď zostal maródovať. Poukazoval na svoj zhoršený zdravotný stav.

3. Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť, pretože od roku 2019, kedy bola naposledy
otcovi určená vyživovacia povinnosť, ich nároky, vzhľadom k dosiahnutému veku a potrebám, podstatne
vzrástli.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rodnými listami maloletých detí, spisom OS Senica

sp.zn. I./XXX/XXXX, správou kolízneho opatrovníka, potvrdením o príjme matky, výpismi z účtu matky,
správami o povesti rodičov, pracovnou zmluvou otca ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil
tento skutkový stav veci:

5. Rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 05.12.2018, č.k. XX/XXX/XXXX – XX v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp.zn.XXXXX/XX/XXXX – XX zo dňa 09.07.2019, boli maloletý

A. B. a maloletý D. zverení do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať
na výživu maloletých detí, na každého vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa. V tom čase bol otec vo výkone trestu odňatia slobody od 18.10.2016 s predpokladaným
koncom trestu 07.05.2026. V ústave bol pracovne zaradený a jeho priemerná čistá mesačná mzda bola
vo výške 39,78 €. Súd stretávanie sa otca s deťmi neupravil. Rozsudok v celom rozsahu nadobudol

právoplatnosť dňa 24.07.2019.

6. Otec sa na prvé pojednávanie vytýčené vo veci na termín 08.10.2024 nedostavil bez akéhokoľvek
ospravedlnenia napriek tomu, že predvolanie mu bolo doručené riadne a včas. Vo výpovedi na
pojednávaní dňa 03.12.2024 uviedol, že je momentálne na PN, z práce je už prepustený, lebo išiel na

PN a zamestnávateľ ho prepustil, lebo išiel maródovať. Tvrdil, že musí chodiť po lekároch, po neurológii,
lebo ho bolí chrbát, ale navrhovateľke chce pomáhať. Zamestnávateľ mu údajne dal 10.09.2024 papier,
že je prepustený, a to bol na maródke. Otec súdu nepredložil o týchto tvrdeniach žiadny dôkaz. Doznal,
že bol cca 10 rokov „v base“, považuje to však už za minulosť. Potvrdil, že u posledného zamestnávateľa
mal čistú mzdu 19 000,- Kč, z čoho si platil nájom 13 000,- Kč. Mrzí ho, že deti vôbec za ním nechodia,

staršiemu údajne píše stále a on mu odpíše, ale chcel by vidieť aj toho mladšieho, ktorý k nemu vôbec
nechodí. Uvádzal, že nebude mať z čoho platiť výživné, je rád, že má aspoň 80,- €, čo mu zostáva. Býva
u rodičov, výdavky spojené s bývaním u nich neuviedol žiadne. Poukázal na to, že matka detí má na
neho kontakt, môže sa s ním kontaktovať kedykoľvek, ale nerobí to. Inak je rád, že sa o deti starala, keď
bol „v base“. Údajne jej mal povedal, že sa dá zdravotne do poriadku, a potom jej s deťmi pomôže. Otec

tiež uviedol, že sa nedomáhal zotrvať v práci, i keď ho prepustil zamestnávateľ počas PN a odôvodnil
to tým, že sa nechce už so súdmi zaoberať.

7. Matka uviedla, že návrh na zvýšenie výživného podala z toho dôvodu, že starší syn je študentom
druhého ročníka strednej školy a býva na internáte v Bratislave. Matka uvádzala, že to finančne nezvláda

aj preto, že sa jej narodilo dňa XX.XX.XXXX tretie dieťa maloletý I. F. a ona má len rodičovský príspevok,
a preto potrebuje so staršími synmi pomoc od ich otca. Posledný mesiac poberá materský príspevok vo
výške 1052,- € a od budúceho mesiaca bude poberať len rodičovský príspevok v sume 380,- € mesačne
a rodinné prídavky na tri deti spolu v sume 180,- € mesačne. Potvrdila, že s otcom tretieho dieťaťa
žijú v spoločnej domácnosti, jej partner je zamestnaný a má príjem okolo 1.300,- € mesačne v čistom.

PartnerokremmaloletéhoI.nemáďalšievyživovaciepovinnosti.Bývajúsamiakorodina.Platiamesačne
nájomné 430,- €, obedy 65,- € pre maloletého A., 60,- €, internát, každý týždeň synovi dáva vreckové
30 – 40,- €, 40,- € vychádza jeho cestovné do Bratislavy a domov na celý mesiac, partner matky si platí
lízing 315,- € na auto. Na D. matka uvádzala výdavky mesačne 5,- € na obed, 4,- € potrebuje každý deň,
keďže chlapec rastie, chce sa obliekať. Keď všetko poplatia, tak ťažko finančne vychádzajú. Na syna

A. matka mesačne vynakladá sumu cca 280,- €, do ktorej nezahŕňa náklady na oblečenie a hygienické
potreby. Maloletý študuje odbor kaderníctvo/vizážista. Pracovné pomôcky matku vyšli cez 500,- € pre A.,
pretože nič nedostanú v škole, a tak si študenti musia všetko kupovať. Ešte bude chodiť do školy 2 roky,
chce si urobiť aj maturitu. Otec sa o deti žiadnym spôsobom nezaujíma. Matka každý mesiac dostáva
na synov výživné v sume 37,50 € na každého. Uviedla, že s otcom detí nie je v žiadnom kontakte, bojí

sa ho, lebo v minulosti bol 8 rokov vo výkone trestu odňatia slobody, pretože ich týral.8. Kolízny opatrovník vo výpovedi navrhol výživné zo strany otca na maloleté deti zvýšiť, nakoľko
maloletý A. je na strednej škole a maloletý D. je v piatom ročníku základnej školy. Navrhol vyhovieť
návrhu matky.

9. Súd zistil, že otec má uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou J. I., K. XXX/XX, XXX XX L. X na
dobu určitú do 15.12.2024 so skúšobnou dobou 3 mesiace, s dňom nástupu do práce dňa 03.06.2024,
miestom výkonu práce Lužice, ako pomocný stavebný robotník so základnou mesačnou mzdou 19.000,-
Kč.

10. ÚPSVaR Senica, agenda hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok
oznámil súdu, že otcovi maloletých detí boli dávka a príspevky pomoci v hmotnej núdzi odňaté od
01.06.2024 z dôvodu, že ukončil dňa 19.05.2024 práceneschopnosť, zanikol mu nárok na ochranný
príspevok a v mesiaci 06/2024 sa nezúčastňoval aktivácie v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní
menších obecných služieb pre obec. Dňa 08.07.2024 doložil na úrad kópiu svojej pracovnej zmluvy

u zamestnávateľa J. I., K. XXX/XX, XXX XX L. X s nástupom do zamestnania odo dňa 03.06.2024, ale
v tom čase už to nemenilo nič na odňatí dávky v hmotnej núdzi.

11. Zo správy Sociálnej poisťovne Senica vyplynulo, že B. F. poberala materský príspevok v sume
1.052,90 € mesačne, od novembra 2024 poberá už len rodičovský príspevok vo výške 380,- € mesačne

a z Potvrdenia ÚPSVaR Senica vyplýva, že poberá rodinné prídavky na tri deti spolu v sume 180,- €
mesačne.

12. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd
môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone

rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

18. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny
záver, že návrhu matky na zvýšenie výživného je potrebné čiastočne vyhovieť, pretože od posledného

rozhodovania o výživnom, čo bolo v decembri 2018, uplynulo šesť rokov a potreby maloletých detí sa
zmenili, vzrástli. Maloletý A. už študuje na strednej škole a maloletý D. je žiakom 2. stupňa základnej
školy, čo samo osebe je dôkazom osvedčujúcim nutnosť zvýšenia výživného zo strany obidvoch rodičov.
Bolo by totiž nespravodlivé, ak by zvýšené náklady na potreby detí v dôsledku toho, že sú staršie,musela znášať výlučne matka, ktorá má deti v osobnej každodennej starostlivosti, keď povinný otec,
okrem bežného minimálneho výživného, sa na každodenných potrebách detí, nepodieľa. Naviac matke
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dieťaťu z jej terajšieho vzťahu I. F., je na rodičovskej dovolenke

v dôsledku čoho nemá príjem z riadneho pracovného pomeru. Jediným zdrojom príjmu z práce do rodiny
matky je zárobok partnera vo výške cca 1.300,- €. Sú päťčlenná rodina.
Spornou medzi účastníkmi bola výška výživného zo strany otca voči maloletému A. a maloletému
D., keď matka žiadala zvýšiť výživné u maloletého A. zo sumy minimálneho výživného na sumu
150,- € mesačne a u maloletého D. z minimálneho výživného na sumu 100,- € mesačne, avšak

otec nesúhlasil so zvýšením výživného vôbec, pretože je zase nezamestnaný a má údajne zdravotné
problémy. Otec žiadnu z týchto tvrdených okolností nepreukázal, nepredložil ukončenie pracovného
pomeru a nepredložil ani preukaz práceneschopného poistenca. Súd toto správanie otca vyhodnotil
ako obštrukčné v snahe vyhnúť sa povinnosti, ktorú voči svojim deťom má. Rovnako samotný prístup
otca k tomuto konaniu, keď na prvé pojednávanie sa vôbec nedostavil, na druhé pojednávanie sa
dostavil so značným oneskorením (údajne ho zastavili policajti) súd utvrdzuje v tom, že otec detí urobí

všetko preto, aby nemusel platiť svojim deťom vyššie výživné. Pritom deti ho potrebujú a matka bez
jeho pomoci potreby detí nezvládne. Terajší partner matky vyživovaciu povinnosť voči maloletému A.
a maloletému D. nemá. Súd nemohol zohľadniť tvrdenie otca, že keď sa dá do poriadku, bude matke
pomáhať.Otecmaltotiždostatokčasuuždoteraz,abytietosvojenekonečnésľubyajpremenilnarealitu.
Výživné pre maloleté deti sa neurčuje podľa prehlásení a sľubov rodičov, ale závisí od oprávnených

a odôvodnených potrieb detí a možností rodičov. Súd je presvedčený o tom, že je v schopnostiach
a možnostiach otca prispievať na výživu detí tak ako bolo rozhodnuté. Súd vychádzal zo zárobku otca
u jeho posledného zamestnávateľa spoločnosti J. I., pretože otec si sám zavinil, že sa dostal do súčasnej
zlej existenčnej situácie ako sám tvrdí, ničím to však nepreukázal. Ak s ním aj ukončil zamestnávateľ
pracovný pomer počas PN, musel s tým otec súhlasiť, čím sa sám pripravil o príjem z riadnej pracovnej

činnosti. Nepreukázal začiatok práceneschopnosti a nepreukázal kedy s ním ukončil zamestnávateľ
pracovný pomer. Na predloženie všetkých dôkazov mal otec dostatok času, keď rozsudok bol vyhlásený
ažnadruhompojednávaní.Vrámcikoncentráciedôkazovbolopovinnosťouotcapredložiťvšetkydôkazy
pri prvom úkone, ktorý mu patril. Výživné pre maloleté deti má vždy prednosť pred ostatnými výdavkami
povinného rodiča. Súd mal preukázané, že príjem otca je v súčasnosti vo výške 19.000,- Kč netto (otec

uviedol, že ide o čistú mzdu). Podľa aktuálneho prepočtu kurzu Kč a eura ku dňu vyhlásenia rozsudku 1
euro zodpovedá 25,256 Kč, 19.000,- Kč potom zodpovedá sume 752,33 €. Vychádzajúc z odporúčacích
tabuliek MS SR otec na maloletého A. je povinný platiť výživné vo výške 18 % z príjmu, teda sumu
135,- € a na maloletého D. vo výške 16% zo svojho príjmu, teda mal by platiť sumu 120,- €, matka
však žiadala výživné nižšie vo výške 100,- €. Súd nemal dôvod ísť nad rámec žiadaného výživného

u maloletého D.. Súd ďalej zohľadnil, že otec nemá ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom
ako k maloletému A. a maloletému D., je preto v jeho schopnostiam a možnostiach platiť na svoje deti
výživné v určenej výške, musí sa však postaviť k práci zodpovedne, musí chcieť pracovať. Maloleté deti
sú staršie o 6 rokov, A. je toho času už stredoškolák a D. je žiakom 2. stupňa ZŠ. Vážnejšie zdravotné
problémy vyžadujúce si zvýšené náklady matka neuvádzala, deti sa aktívne nevenujú voľnočasovým

činnostiach, s čím by mala matka rovnako zvýšené náklady. Keďže matka nemá príjem z pracovnej
činnosti, pretože je na rodičovskom príspevku, v súčasnosti je povinnosťou otca zvýšenou iniciatívou
prevziať na seba väčšiu ťarchu finančného zabezpečenia detí. Pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci,
maloletý A. bude mať denne výživné od otca v sume 4,50 € (135,- : 30) a maloletý D. v sume cca 3,30
€ (100,- : 30), ktorá suma, podľa názoru súdu je primeraná potrebám a veku detí (17 a 11 rokov), keď

samozrejme pre ich potreby budú slúžiť tiež matkou poberané rodinné prídavky a výživné od matky.
Tieto sumy nie sú sumami neprimerane vysokými pre stredoškoláka a žiaka 2.stupňa ZŠ. Súd nemohol
zohľadniť obranu otca, že jeho príjem nepostačuje ani na pokrytie všetkých jeho potrieb, pretože ak sa
otec viac posnaží a riadne bude pracovať, nenastane situácia aká bola doteraz, že otec sa spoliehal,
že o deti sa postará výlučne matka.

22. Matka podala návrh na zvýšenie výživného na súde dňa 25.07.2024. Zo zhodných tvrdení matky
a otca súd zistil, že otec jej minimálne výživné každý mesiac platí riadne. Otcovi tak vznikol nedoplatok
na zročnom výživnom za čas od 25.07.2024 do 30.11.2024 na maloletého A. v sume 411,88 € (za 7 dní
mesiaca 7/2024 – 135 € mínus 37,53 € deleno 31 dní krát 7 dní plus 4-krát 97,77 /135,-€ mínus 37,53

€/ za celé mesiace 08 - 11/2024) a na maloletého D. zaokrúhlene v sume 267,- € (za 7 dní mesiaca
7/2024 – 100,- € mínus 37,53 € deleno 31 dní krát 7 dní plus 4-krát 62,47 € /100,-€ mínus 37,53 €/ za
celé mesiace 08 - 11/2024), ktorý nedoplatok súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 10,- € mesačne
na každé dieťa spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok od právoplatnosti tohtorozsudku. Nezaplatením čo i len jednej splátky nedoplatku sa stane splatný celý zvyšok nezaplateného
dlhu.

23. V súlade s ustanovením § 52 zák.č. 161/2015 Z.z. civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), súd
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 civilný sporový poriadok /ďalej CSP/).
Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva vzdal po vyhlásení a odôvodnení tohto rozsudku.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).