Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. jún 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Cpr/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221202227
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8221202227.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C., so

sídlom D. XXX, XXX XX E., F. G., insolvenčný správca dlžníka Agency worker company s.r.o., so sídlom
Příkop 838/6, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 051 63 307, právne zastúpený: JUDr. Ivan
Savčák, advokát, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, IČO: 42 230 080 proti žalovanému: H. B.
B., nar. X.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX J., právne zastúpený KVASŇOVSKÝ & PARTNERS, so sídlom
Dunajská 32, 8110 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, o zaplatenie peňažnej sumy vo výške 14.775.000
Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 1.12.2021 (pôvodne Okresný súd Bardejov) sa žalobca domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 14.775.000 Kč s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný je
bývalým zamestnancom dlžníka, pričom pracovno-právny vzťah trval do 31.5.2020. Žalovaný mal robiť
výbery hotovosti z účtu dlžníka, t. j. spoločnosti Agency worker company s.r.o., pričom celkovo malo ísť
o prostriedky v sume 14.775.000 Kč, kde žalobcovi sa nepodarilo zistiť z dostupných účtovných dokladov

dlžníka titul ani kauzu predmetných hotovostných výberov, teda ani to, či tieto finančné prostriedky
dlžníka boli použité v jeho prospech. Žalobca ďalej uviedol, že hlavným predmetom podnikania dlžníka
bolo sprostredkovanie zamestnania, teda dlžník pôsobil ako agentúra práce, pričom zamestnával cez
1000 zamestnancov prevažne cudzej štátnej príslušnosti. Dlžník riadne vykonával svoju pracovnú
činnosť pracovnej agentúry až do marca 2020, pričom práve v marci 2020 došlo k odvolaniu prokúry
brata žalovaného H. B. B.. Žalovaný je blízkym spolupracovníkom H. B. B. a dlhodobo sa podieľa na
jeho podnikateľských aktivitách. Žalobca ďalej dôvodil, že práve po odvolaní H. B. B. (brat žalovaného)

z funkcie prokuristu dlžníka a výpovede pracovného pomeru žalovaného nechala konateľka dlžníka H.
K. L. (teraz I.) vyhotoviť účtovný a daňový audit, ktorý bol dňa 31.7.2020 spracovaný H., B. D., daňovým
poradcom, pričom 31.7.2020 sa tak dlžník dozvedel o vzniknutej škode. Záverom účtovného a daňového
auditu, potom okrem iného bolo to, že žalovaný v období od 1.1.2018 do 20.3.2020 vybral z účtu dlžníka,
ale nijako nevyúčtoval sumu vo výške 14.775.000 Kč. Žalobca špecifikoval jednotlivé výbery v poradí
od 1 do 100 na č. l. 2 – 5 samotnej žaloby. Na základe uvedeného preto žalobca požadoval z titulu
bezdôvodného obohatenia žalovaného vyplatenia sumy 14.775.000 Kč s príslušenstvom.

2. Písomným podaním zo dňa 20.4.2022 sa k žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu
žalovaný, ktorý uviedol, že žalovaný pracoval v spoločnosti AWC ako personálny riaditeľ a mal na
starosti personálnu a mzdovú agendu. Z tohto titulu mal na starosti aj vyplácanie miezd zamestnancovspoločnosti AWC čo bolo zvykom uskutočňovať hotovostným spôsobom. Vzhľadom na tieto pracovné
povinnosti žalovaného samotný výber peňažných prostriedkov nemožno definovať ako protiprávne
konanie, pričom tvrdenia žalobcu o protiprávnosti konania žalovaného sa opierajú len o fakt, že

v účtovníctve sa nenachádzajú doklady o použití vybratých peňažných prostriedkov, čím sa žalobca
snažil preukázať, že si tieto peňažné prostriedky žalovaný ponechal pre vlastnú potrebu. Poukázal na
to, že je zvláštne, že pani H. L. (konateľ AWC), ktorá účtovníctvo spoločnosti viedla si od roku 2018 až do
roku 2020 nevšimla, že jej v účtovníctve chýbajú doklady na miliónové sumy. Žalovaný potvrdil fakt, že
je bratom H. B. B., ktorý bol v spoločnosti AWC prokuristom a ktorý podnikal v oblasti sprostredkovania

zamestnania od roku 2007. Konštatoval, že od roku 2010 sa k nemu pripojil aj žalovaný, pričom pani H.
L. (konateľka spoločnosti AWC) je povolaním účtovníčka, ktorá poskytla bratom B. od roku 2010 služby
účtovného a daňového poradenstva, pričom od 23.6.2016 zastavala funkciu konateľky spoločnosti AWC.
Následne žalovaný vo svojom vyjadrení popísal objasnenie vnútorných pomerov spoločnosti AWC,
pričom konštatoval, že je nutné preukázať akým spôsobom a kým boli uhradené mzdy zamestnancov
spoločnosti AWC v období od 1.1.2018 do 20.3.2020, pričom záverom navrhol žalobu ako nedôvodnú

v celom rozsahu zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 14.6.2022 vyjadril prostredníctvom právneho
zástupcu žalobca, ktorý konštatoval, že žalobca si splní svoje dôkazné bremeno v situácii, keď preukáže,
že žalovaný zamestnanec neodovzdal, nevrátil a ponechal si peniaze prevzaté od zamestnávateľa,

čo sú rozhodné skutočnosti, z ktorých žalobca oprávnene odvodzuje porušenie pracovných povinností
zamestnancom ako predpokladu zodpovednosti za škodu. Žalobca teda v tomto kontexte uniesol
dôkazné bremeno a teraz je na žalovanom, aby riadne preukázal ako peniaze použil. Konštatoval, že
žalovaný v liste doručenom žalobcovi dňa 6.4.2021 uvádza, že žiadnu účtovnou ani inou dokumentáciou
dlžníka nedisponuje. Pričom k svojmu vyjadreniu následne predkladá vo väčšom množstve rôzne

listiny a dokumentáciu dlžníka. Uviedol, že je paradoxom, že všetky účtovné doklady boli riadne
odovzdané H. L., účtovníčke a konateľke dlžníka, keď tieto evidentne má k dispozícii do dnešného dňa
žalovaný. Vo vzťahu k námietke, že H. L. si v rokoch 2018 -2020 nevšimla, že jej chýbajú v účtovníctve
doklady na miliónové sumy žalobca uviedol, že na základe vzájomného dohovoru H. L. zverila H. B.
B. (brat žalovaného) faktickú exekutívnu činnosť spoločnosti, t. j. rokovanie s obchodnými partnermi,

s koordinátormi a so správcami ubytovacích kapacít, pričom H. B. B. v spolupráci so žalovaným mali na
starosti aj personálnu a mzdovú agendu a H. B. B. od začiatku trval na tom, že výplaty zamestnancom
a úhrady za ubytovanie zamestnancov treba riešiť formou hotovostných platieb, z tohto dôvodu vyberal
niekoľkokrát týždenne mnohomiliónové sumy, z ktorých hradil v hotovosti výplaty, ubytovanie a ďalšie
prevádzkové výdavky spoločnosti. Dôvodil, že koncom roka 2019 začali eskalovať rôzne nezrovnalosti

v účtovníctve dlžníka a finančných tokov dlžníka a tak H. L. mala podozrenie, že konanie H. B. B.,
žalovaného a ďalších s nimi spolupracujúcich osôb smeruje k vlastnému obohateniu na úkor dlžníka.
Následne došlo dňa 20.3.2020 k odvolaniu H. B. B. z funkcie prokuristu dlžníka a preskúmania konania
jehoižalovanéhovrátanevyhotoveniapredmetnéhoauditu.Tvrdil,žejevyvrátené,žebratiaB.odovzdali
všetky účtovné doklady, keď tie predložené žalovaným v jeho vyjadrení nikdy neboli a preto v účtovníctve

nie sú. Konštatoval, že dôkazné návrhy žalovaného na predloženie pracovných zmlúv, mzdových
výmerov a ďalšie personálnej agendy dlžníka zo strany žalobcu nemožno uskutočniť, čoho si je žalovaný
veľmi dobre vedomý. Uviedol, že teda ak žalovaný tieto dôkazy navrhuje, nech ich predloží sám a tieto
dokumenty odovzdá žalobcovi ako insolvenčnému správcovi dlžníka, ktorý je jedinou osobou, ktorá nimi
môže teraz disponovať. Na základe uvedeného navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

4. K vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 30.9.2022 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že
žalobca tvrdenú škodu pripisuje za následok úmyselného seba obohacujúceho konania žalovaného
spočívajúceho v zneužití prístupu k bankovému účtu spoločnosti AWC ako aj oprávnenia robiť z neho
výbery, ktoré výbery však žalovaný nemal použiť v prospech AWC a ktoré neboli AWC vrátené po

skončení pracovného pomeru žalobcu. Poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi H. K. L. a H. B. B.
zo dňa 1.7.2019, v ktorej je odpoveďou H. L. na žiadosť H. B. B., či má platiť nejako postupne sumy,
keďže na účtoch má približne 9,5 milióna s odpoveďou nech sa to kľudne platí postupne. Žalovaný
opätovne zdôraznil, že pán H. B. B. pracoval v spoločnosti ako personálny riaditeľ, pričom mal na starosti
personálnu a mzdovú agendu a ako zamestnanec disponoval možnosťou neobmedzených finančných

výberovzúčtovspoločnostiAWCs,,požehnaním“jejjedinéhospoločníkapaniH.K.L..Žalovanýdôvodil,
že akékoľvek a všetky žalovaným uskutočnené výbery z finančnej hotovosti z účtov AWC za dotknuté
obdobie boli bezodkladne použité na pokrytie finančných záväzkov a hospodársky potrieb žalobcu,
primárne na úhradu miezd zamestnancov. Pokiaľ by tomuto tak v dotknutom období nebolo, s istotou bynasledovala zo strany organizačného vedenia AWC ako zamestnávateľa zdokladovateľná komunikácia
vytýkajúca nedostatky v činnosti žalovaného a v jeho nakladaní s finančnými prostriedkami AWC
a následným právnym postihom zo strany AWC voči nemu, resp. z vyvodení zodpovednosti za takéto

počínanie zamestnanca. Dôvodil, že pokiaľ by išlo o zamestnancom vybraté a spotrebované a účtovne
nevykázané finančné sumy patriace spoločnosti dosahujúce rádovo milióny českých korún, nebolo by
možné, aby táto skutočnosť zostala utajená bez právnych následkov niekoľko rokov. Konštatoval, že
existujú dve alternatívy, t. j., že pani H. L. o nedostatkoch účtovníctva v tom čase nevedela, lebo
svoje povinnosti účtovníka buď z nedbanlivosti alebo už vtedy úmyselne zanedbávala, alebo pani H. L.

svoje povinnosti účtovníka ohľadom vykazovania výdavkov žalovaného v účtovnej evidencii na základe
podkladov predkladaných jej žalovaný v tom čase plnila riadne, a rovnako riadne plnil svoje povinnosti
aj žalovaný, pokiaľ ide o oprávnenosť, hospodárnosť a odôvodnenosť jeho dispozície s prostriedkami
spoločnosti AWC. K vyššie uvedeným ponúkaným alternatívam pre žalobcom zanedbané logické
vysvetlenie dlhodobo nespochybňovaného riadneho stavu účtovníctva a financovanie a hospodárenia
spoločnosti AWC až do dňa 20.3.2020, kedy pani H. K. L. odvolala H. B. B. s funkcie prokuristu

spoločnosti AWC uviedol, že nie je na žalovanom, aby znášal bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
aj ohľadne dôvodov, pre ktoré riadny výkon jeho činnosti pre spoločnosť AWC ako osoby poverenej
personálnou a mzdovou agendou nebol až do dňa 20.3.2020 spochybňovaný. Konštatoval, že pokiaľ
sa žalobcovi podľa jeho tvrdení nepodarilo z dostupných dokladov spoločnosti AWC zistiť titul ani
kauzu hotovostných výberov žalovaného za dotknuté obdobie, nie je to dôsledok nezákonného

konania žalované, pričom žalovaný zásadne namietol, žeby dôkazné bremeno ohľadom žalobcom
tvrdených skutočností a nezákonnom nakladaní žalovaného s finančnými prostriedkami žalobcu ležalo
na žalovanom, nie na žalobcovi. Dôvodil, že koncept obráteného dôkazného bremena v neprospech
žalovaného pre tento sporový prípad je absurdný, lebo za takto ponímané dôkaznej situácie by bola
pozícia žalovaného dokonca zhoršená, ak by nemal dostupné ani tieto zbytky dokumentácie týkajúce sa

jeho bývalého zamestnania, ktorými už de facto disponovať nemal. Tvrdenie žalobcu o tom, že nedošlo
k odovzdaniu personalistiky dlžníkovi zostávajú len v rovine dôkazne nepodložených tvrdení žalobcu
a žalobca nereaguje na tvrdenia žalovaného ohľadom chýbajúcej účtovnej dokumentácie spoločnosti
AWC. Z uvedeného môže vyplývať vysvetlenie, že účtovníčka a konateľka spoločnosti AWC pani H.
L. zatajila, alebo zničila účtovné doklady spoločnosti AWC. Žalovaný zopakoval, že doklady určené

na vnesenie do účtovnej evidencie spoločnosti AWC týkajúce sa jeho výdavkov v mene spoločnosti
odovzdával účtovníčke a konateľke a to osobne v Brne, prípadne jej tieto doklady boli zasielané poštou.
Žalovaný zdôraznil, že spolu s bratom v súčasnosti uskutočňujú rekonštrukciu účtovníctva AWC, zatiaľ
sa však môžu opierať o kuse informácie, ktoré náhodou majú z dotknutého obdobia k dispozícii v kópii
alebo ich získali v priebehu insolvenčného konania. Žalovaný namietal, že žalobca je povinný tvrdiť

a preukázať príčinnú súvislosť vedúcu ku škode a rovnako tak tvrdiť a preukázať vznik samotnej škody,
pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia vo vzťahu k všetkým zodpovednostným
predpokladom, t. j. protiprávnemu konaniu, vzniku škody, kauzálnemu nexu, zavineniu, a preto nie je
dôvod na presun dôkazného bremena na žalovaného. Žalovaný ďalej dôvodil, že nedisponuje a nie
je povinný disponovať účtovnou dokumentáciou k dotknutému časovému obdobiu od 1.1.2018 do

20.3.2020 nielen s ohľadom na zásadný terajší časový odstup od tohto obdobia, ale najmä z ohľadom na
jeho pôvodné kompetencie zamestnanca, ktorého súčasťou bolo výlučné vydokladovanie oprávnených
výdavkovvočiosobepoverenejvedenímúčtovníctvaaspoločnosťAWC.Opätovnezdôraznil,žežalobca
sa domáha uplatnenia tzv. obráteného dôkazného bremena, kde namietal, že takýto variant je právnym
poriadkomtolerovanýlenvdaňovýchkonaniachazaťažujedaňovýsubjekt.Zdôraznil,žedaňovýsubjekt

sa môže dať zastupovať v daňovom konaní zástupcom a vedením svojho účtovníctva sa môže poveriť
aj inú fyzickú alebo právnickú osobu, nemôže sa tým však zbaviť svojej zodpovednosti za vedenie
účtovníctva. Zdôraznil, že žalovanému ako zamestnancovi spoločnosti nevyplýva žiadna zodpovednosť
za minulý či súčasný stav účtovníctva vo vzťahu k dotknutému časovému obdobiu. Vzhľadom na
nedostatok predložených dôkazov nemôže byť splnená podmienka protiprávnosti konania žalovaného

ani príčinnej súvislosti medzi výberom peňažných prostriedkov žalovaným a vznikom majetkovej alebo
nemajetkovej ujmy žalobcu alebo bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu. Navrhol preto
žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu

konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba spolu s prílohami, na č. l. 266 a nasl. je
vyjadrenie žalovaného spolu s prílohami, na č. l. 574 a nasl. sa nachádza vyjadrenie právneho zástupcu
žalobcu spolu s prílohami tzv. replika, na č. l. 628 a nasl. je doplnenie vyjadrenia žalobcu z 21.6.2022, na
č. l. 650 a nasl. je vyjadrenie žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu, na č. l. 685 je vyjadreniesamotného žalobcu a ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní, na č. l. 709 je vyjadrenie žalovaného
k vyjadreniu žalobcu zo dňa 14.3.2023, na č. l. 719 sa nachádza rozhodnutie jediného spoločníka pri
výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti, teda hospodársky výsledok spoločnosti AWC

s.r.o., na č. l. 729 sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa 31.5.2023 ešte pred OS PP, na č. l.
733 je vyjadrenie do konania k vyjadreniu žalovaného zo dňa 30.5.2023 zo strany právneho zástupcu
žalobcu, na č. l. 759 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 26.6.2023, na č. l.
773 a nasl. je vyjadrenie žalobcu do konania k vyjadreniu žalovaného zo dňa 21.11.2023, na č. l. 817
a nasl. je zápisnica o pojednávaní zo dňa 23.1.2024 pred OS PO, na č. l. 859 sa nachádza vyjadrenie

právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22.2.2024, na č. l. 893 sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa
16.4.2024, na č. l. 906 sa nachádza vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 18.12.2023, na
č. l. 940 a nasl. je vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu do konania zo dňa 14.5.2024 spolu s prílohami
predstavujúcimi v rozhodujúcej miere potvrdenie o vyplatení čiastky, teda agentúrnemu zamestnancovi
menovite uvedenému v jednotlivých tabuľkách so sumami a podpismi, pričom zistil tento skutkový stav:

6. Z pracovnej zmluvy (č. l. 58 spisu) zo dňa 1.4.2018 medzi zamestnávateľom Agency worker company
s.r.o. a zamestnancom H. B. B. vyplýva, že dňom nástupu u zamestnanca do práce je 1.4.2018, pričom
pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou v trvaní 3 mesiacov. Zamestnanec
na základe tejto pracovnej zmluvy mal pracovať u zamestnávateľa ako personálny riaditeľ.

7. Z výpisov z účtu spoločnosti AWC vyplýva, že žalovaný v dňoch od 9.2.2018 do 30.1.2020 v celkovom
poradí v rozsahu 100 výberov vybral celkovo sumu 14.775.000 Kč, pričom výška jednotlivých výberov
oscilovala medzi 35.000 Kč až po 500.000 Kč. Uvedené výbery žalovaný nepoprel.

8. Z rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti Valného zhromaždenia spoločnosti Agency

worker company s.r.o. (č. l. 719 spisu) vyplýva, že H. K. B. L. uskutočnila ako jediný spoločník
v pôsobnosti výkonu valného zhromaždenia rozhodnutie jediného spoločníka, ktorým schválila riadnu
účtovnú závierku za rok 2019 so schválením hospodárskeho výsledku vo výške 151.086.123 Kč.
a schválila rozdelenie (vyplatenie) časti nerozdeleného zisku z roku 2019 vo výške 90 mil. Kč.

9. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.3.2023 (č. l. 685 spisu) vyplýva, že H. B. B. – žalovaný vybral určitú
časť finančných prostriedkov z bankových účtov dlžníka, pričom chýbajú doklady o tom, ako s týmto
prostriedkami naložil, pričom žalovaný musí buď finančné prostriedky vrátiť alebo musí doložiť ako
s celou čiastkou naložil. Konštatoval, že aktivity H. B. B. ako H. B. B. (žalovaného) sú vyšetrované
minimálne v ČR najmenej v dvoch samostatných konaniach.

10. K vyššie uvedenému vyjadreniu sa písomným podaním zo dňa 30.5.2023 vyjadril žalovaný,
ktorý uviedol, že žalovaný nikdy nepôsobil v pozícii štatutára či prokuristu spoločnosti AWC
a nebol zodpovedný za stav jej účtovníctva. Opätovne poukázal na nutnosť tvrdenia a preukázania
a teda unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu. Dôvodil, že základným predpokladom

vzniku osobitnej zodpovednosti zamestnanca za schodok (chýbajúce hodnoty) je uzavretie dohody
o hmotnej zodpovednosť, pričom bez takejto písomne uzavretej dohody nemožno tento osobitný dôvod
zodpovednosti zamestnanca založiť a to ani v prípade ak by neuzavretie dohody bolo výsledkom
odmietania zo strany zamestnanca. Súčasne je podmienkou vzniku možnosť výlučne dispozície
zamestnanca so zverenými hodnotami, možnosť kontrolovať ich prevzatie a vrátenie prípadne inými

osobami v opačnom prípade môže ísť výlučne a iba o všeobecnú zodpovednosť zamestnanca, pri ktorej
výška náhrady škody je zásadne limitovaná štvornásobkom priemerného mesačného zárobku. Dôvodil,
žežalobcanepreukázalexistenciutakejtodohodyohmotnejzodpovednostimedzispoločnosťouAgency
worker company s.r.o. a žalovaným a teda v spore nemožno prezumovať zavinenie žalovaného ako
zamestnanca za prípadnú a dokonca zatiaľ nepreukázanú stratu hodnôt – peňažných prostriedkov vo

výške žalovanej sumy. Žalovaný ďalej zdôraznil, že poverený výkonom účtovníctva v rámci spoločnosti
AWC nebol žalovaný ale pani I., pričom žalovaný odovzdával účtovné doklady účtovníčke a konateľke
spoločnosti pani I., ktorá za účtovníctvo zodpovedala a to osobne v Brne, prípadne ako už bolo
uvedené boli zasielané poštou. Žalovaný zdôraznil, že v tomto pracovnom vzťahu sa nemohlo stať,
žeby doklady ohľadne svojej pracovnej činnosti odovzdával nepríslušnej osobe, alebo zanechal v

sídle spoločnosti AWC bez dozoru, nakoľko nemal kľúče od kancelárie spoločnosti AWC ani kľúče
od poschodia, kde sídlila spoločnosť AWC, čiže tieto doklady by nemal kde ponechať. Uviedol,
že tieto doklady neodovzdával pani I. oproti nejakému protokolu, pričom v pozícii podriadeného
zamestnanca ho od nej prirodzene ani nevyžadoval, nakoľko išlo o veľký objem dokumentácie (bločky,potvrdenia o hotovostných platbách) a to z rôznych oblastí (mzdy, zálohy na mzdy, úhrady ubytovania
zamestnancov, platby za pohonné hmoty a pod.) bolo by vyhotovovanie a kontrola odovzdávacieho
protokolu veľmi časovo náročné a prácne. Zdôraznil, že vyššie uvedené skutočnosti ohľadom

pracovnej náplne žalovaného a vyžadovaných postupov plnenia pracovných povinností žalovaného voči
spoločnosti AWC vie v prospech žalovaného dosvedčiť brat žalovaného H. B. B., bývalý prokurista
spoločnosti AWC. Žalovaný opätovne zdôraznil, že použil vybraté peňažné prostriedky v hotovosti
v súlade so svojimi povinnosťami pri plnení pracovných úloh, pri ktorých boli takéto výbery potrebné,
pričom opačné tvrdenia musí hodnoverne preukázať samotný žalobca. Uviedol, že si nepamätá žiaden

prípad, kedy by bolo za žalované obdobie niektorým zo zamestnancov spoločnosti AWC úspešne
uplatnený voči spoločnosti AWC nejaký súdny návrh, či podanie, alebo podnet na Inšpektorát práce
ohľadom toho, že mu nebola uhradená mzda. To, že pani I. tieto doklady do účtovníctva spoločnosti
AWC nikdy nevniesla a predkladá účtovníctvo v neúplnej podobe je druhou vecou, za ktorú nesie
zodpovednosť práve ona. Žalovaný zdôraznil, že nemal žiadne prístupy do účtovníctva spoločnosti
AWC. Žalovaný ďalej vo vzťahu k žalobe uplatňovaným nárokom, kde škoda mala podľa jeho názoru

mala a mohla byť zistená najmä pri kvartálnom alebo každomesačnom vyúčtovaní výberov a výdavkov
žalovaného počas trvania pracovného pomeru žalovaného so spoločnosťou AWC (od 1.4.2018 až do
31.5.2020) uplatnil z opatrnosti námietku premlčania. Opätovne ako vyššie navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.6.2023 uviedol, že v tejto žalobe nie je otázkou, či
bol žalovaný zodpovedný za účtovníctvo dlžníka, ale to, že mal prístup k bankovému účtu dlžníka
a vykonával výbery vysokých súm a tieto nikde riadne neodôvodnil. Dôvodil, že ak žalovaný spôsobil
škodu úmyselne, nepoužije sa žiadna limitácia škody, pričom dohoda o hmotnej zodpovednosti nie
je predpokladom pre vznik zodpovednosti. Dôvodil, že personálny riaditeľ by mal mať jasný prehľad

o finančnej situácii spoločnosti a to vrátane rozpočtu, výdavkov, miezd a ďalších nákladov spojených
s personálnymi záležitosťami, pričom jeho zodpovednosťou je vykonávať riadnu kontrolu a dohľad nad
všetkými finančnými operáciami a zabezpečiť súlad s príslušnými zákonmi. Argumentoval, že ak škoda
bola spôsobená úmyselne, premlčí sa právo na jej náhradu najneskôr za 15 rokov odo dňa, kedy škoda
alebo ujma vznikla a teda námietka premlčania v znesená žalovaným je tak bezpredmetná (§ 636 ods.

1,2 Českého občianskeho zákonníka). Na základe uvedeného navrhol žalobe vyhovieť.

12. Žalovaný sa vyjadrením zo dňa 21.11.2023 vyjadril tak, že pre vznik pracovnoprávnej povinnosti
zamestnanca nahradiť škodu zamestnávateľovi je nevyhnutné, aby boli splnené všetky predpoklady
vzniku jeho zodpovednosti, pričom procesnú povinnosť tvrdiť a preukazovať existenciu všetkých

uvedených predpokladov má zamestnávateľ nie zamestnanec. Zdôraznil, že pokiaľ sa žalobca
argumentačne pokúša presvedčiť o excese konania žalovaného mal by uniesť a mať dôkazné bremeno
a preukázať, že konanie žalovaného vybočilo nielen v rámci riadneho plnenia ale aj vadného plnenia
jeho pracovnoprávnych úloh. Konštatoval, že ak nedošlo k uzavretiu dohody o zodpovednosti ako
aj vzniku schodku, len v takomto prípade možno zavinenie zamestnanca prezumovať, ako to však

bez splnenia uvedených predpokladov robí žalobca. Žalovaný ďalej poukázal na správu hospodárskej
situácie dlžníka zo dňa 29.3.2021, kde žalobca sám uvádza (č. l. 764 spisu), že hospodársky výsledok
dlžníka za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 je 186.751.643 Kč, pričom z uvedeného vyplýva, že
žalobca ku dňu 29.3.2021 neevidoval zo strany zamestnancov dlžníka žiadne neuspokojenie finančnej
pohľadávky pracovnoprávneho charakteru, keďže v tejto správe o hospodárskej situácii je tiež uvedené,

že si zamestnanca dlžníka zatiaľ neuplatnili pracovnoprávne pohľadávky oproti zamestnávateľovi.
Z uvedeného žalovaný odvodil, že je zrejmé, že vadné plnenie úloh personálneho riaditeľa dlžníka by sa
bez omeškania okamžite prejavilo neuspokojenými mzdovými nárokmi zamestnancov dlžníka, tieto sa
však uspokojovali práve cez hotovostné výbery žalovaného, ktorých opodstatnenosť, resp. využitie na
účely plnenia zamestnávateľských povinností dlžníka žalobca spochybňuje. Žalovaný okrajovo namietal

ajaktívnuvecnúlegitimáciužalobcuvspore,nakoľkosadomnieval,žesprávcanemámožnosťvsúdnom
konaní zastupovať dlžníka pokiaľ je predmetom sporu riešenie iných ako majetkových nárokov teda
v sporovej veci vystupovať ohľadnej tej časti žalobného nároku, ktorá sa týka preukazovania porušenia
povinností žalovaného ako zamestnanca spoločnosti AWC.

13. Písomným podaním zo dňa 18.12.2023 sa vo veci vyjadril žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu, ktorý uviedol, že opätovne musí zdôrazniť, že žalovaný nepreukázal ako s celou žalovanou
sumou naložil. Zdôraznil, že žalobca nemusí preukazovať o tom, žeby konanie žalovaného vybočovalo
z nejakého riadneho, či chybného plnenia pracovných úloh. Zdôraznil, že bremeno tvrdenia a dôkaznébremeno je teraz na strane žalovaného a nepostačuje len vyhlasovať ,,za všetko môže H. I.“. Zdôraznil,
že aj ak žalovaný nemal uzavretú dohodu o zodpovednosti za škodu (schodok) na zverených hodnotách
je samozrejmé možné, že si nemôže ponechať finančné prostriedky dlžníka, prípadne zamestnávateľa,

ktoré z jeho bankových účtov vyberie a nevyúčtuje. Záverom ešte žalobca uviedol, že nie je pravdou,
že by sa bývalí zamestnanci dlžníka od dlžníka nedomáhali žiadnych dlžných pracovnoprávnych
pohľadávok. Navrhol preto žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu
ešte právny zástupca žalobcu uviedol, že oprávnenie žalobcu vychádza z českých právnych predpisov
a teda českého insolvenčného zákona a súvisiacej judikatúry. Žalobca preto zotrval na podanej žalobe

v celom rozsahu.

14. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu sa ešte vyjadril v písomnom podaní zo dňa 22.2.2024,
v ktorom zhrnul genézu spisu ako aj jednotlivých vyjadrení a opätovne zdôraznil, že žalobca súdu
predložil súpis súm, ktoré preukázateľne žalovaný z bankových účtov dlžníka vybral s tým, že teraz je
bremeno na žalovanom, aby doložil ako s týmito sumami naložil a k tomuto predložil nespochybniteľné

dôkazy.

15. Na pojednávaní konanom 16.4.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že vychádzal pri koncipovaní
žaloby len z dostupného účtovníctva, pričom po ustanovení do funkcie správcu preskúmava len tieto
podklady, ktoré mu boli predložené. Predmetom žaloby je niekoľko výberov z účtov, ktoré neboli napokon

ani žalovaným popreté

16. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že odkaz na účtovníctvo nie je sám o
sebe dostačujúci a nie je možné uplatniť si žalobu len navnímaním určitých čísel a z toho vyvodzovať
nejaké nároky. Zdôvodnil, že ak nechce vysvetliť žalobca jednotlivé finančné operácie, tak by ich mal

zdôvodniť ten, kto ich poskytol, resp. kto sa v tom rozhodnom čase zaoberal účtovníctvom a to pani I.,
ktorá môže uviesť okolnosti vzniku účtovnej dokumentácie.

17. Samotný žalovaný na tomto pojednávaní vypovedal, že výbery, ktoré boli robené z bankových účtov
v tej sume 14.775.000,-- českých korún nepopiera, avšak tieto boli použité na výplaty alebo zálohy +

bežnúprevádzkufiriem,ktorábolazabezpečovaná.Týkalosatoobdobiadvochrokovadvochmesiacov,
pričom časť týchto finančných prostriedkov išla buď na zálohy a mzdy a čas na prevádzku jednak v
Slovenskej republike jednej v Českej republike. Konštatoval, že zamestnancov bolo v rozhodnom období
od 1000 do 2000 mesačne a 90 % miezd bolo vyplácaných v hotovosti. Uviedol, že zamestnanci boli
väčšinou z Ukrajiny, ktorí ani nemali zriadené účty, a teda chceli peniaze takzvane „na ruku“. Uviedol,

že žaloba bola podaná asi rok po jeho odchode zo spoločnosti, pričom je zvláštne, že nežalovala
samotná konateľka pani I. alebo L., ktorá robila účtovnú závierku za roky 2019 aj rok 2020. Podľa jeho
názoru bolo motívom konateľky len navýšiť zisk a vyplatiť si tento zisk preto sa "stratila“ časť mzdových
dokladov, keďže je to oveľa jednoduchšie, ako keby sa "stratili“ časť dokladov, napríklad pri DPH, kde
to bolo zložitejšie nejakým spôsobom zastrieť. Poukázal na to, že rok 2018 bol uzavretý závierkou už

30.06.2019, pričom mu nebola zo strany konateľky spoločnosti AWC teda pani L. adresovaná ani jedna
výčitka, že chýba nejaký doklad alebo nejaký podklad, dokument. Uviedol, že ani žiadne vyjadrenie
nebolo, že ani za rok 2019 by takýto doklad chýbal. Konštatoval, že ak sa vyplatí zisk, položil si otázku,
prečo potom sú vedené konania žalobami na sumy 200 miliónov, 100 miliónov a 14,7 milióna eur v
tomto konaní, keď neboli vytýkané žiadne chýbajúce doklady. Uvažoval, že doklady začali chýbať až

po účtovnej závierke v roku 2019. Poukázal na to, že podľa jeho názoru konateľka vyberala podiely na
zisku dopredu a položil si rečnícku otázku prečo nezažalovala konateľka pani L. o chýbajúce podklady
sama osobne, ale učinil tak až správca. Poukázal tiež na to, že napríklad už v mesiaci máj, teda po
marci 2020 v mesiaci máj 2020 už vo firme prítomný nebol. Poukázal tiež na to, že pán D., ktorý
je daňovým poradcom, nie je audítorom a preto doklad predložený žalujúcou stranou, označený ako

audit, ani nemôže mať žiadnu relevanciu. Ďalej dôvodil, že výpoveďami koordinátorov by sa malo
preukázať, že títo vyplácali mzdy a následne boli žalovaným odosielané doklady alebo podklady o
vyplácanie týchto miezd do Brna do firmy. Poukázal na to, že v roku 2018 boli cestovné náhrady v
predmetnej firme vo výške okolo 120 miliónov českých korún, avšak v roku 2019 už pri rovnakom objeme
zamestnancov, ako aj pri obdobnej fluktuácii už boli tieto cestovné náhrady vo výške nula českých

korún. Ďalej dôvodil, že pani L., teda konateľka AWC, uviedla, že chýbajú doklady za marec 2020, nie
predtým. Uviedol, že mal zakázaný prístup na účty a následne v roku 2020 začal COVID. Zdôraznil tiež,
že Česká správa sociálneho zabezpečenia mala v roku 2020 vykonať kontrolu, pričom bol stanovený
nejaký nový termín kontroly 23.03.2020 s tým, že žalovaný nebol vyzvaný konateľkou ani nikým inýmna predloženie nejakých chýbajúcich dokladov. Poukázal tiež, že naňho ani nebolo podané trestné
oznámenie a len ilustračne poukázal na to, že v minulosti pracoval v spoločnosti Trenkwalder, kde sa
skúmalo a zisťovalo ak chýbalo čo i len trebárs 5.000 českých korún nie v objeme takýchto miliónov,

ktoré sú predmetom tohto konania alebo iných konaní v Českej republike. Vypovedal, že na 95 % som
sa stretával s pani konateľkou pani I., ktorej odovzdával účtovné podklady, pritom išlo o stretávanie
sa v kancelárii v meste Brno, Příkop, pričom zhruba tých zvyšných 5 % som odovzdával podklady
pánovi M. alebo pánovi K.. Firma mala celkovo kancelárie v Plzni, v J. a centrálu v Brne, pričom ešte
mala mini kanceláriu v Tachove. Uviedol, že keď odchádzal, napríklad z Bardejova, tak bral podklady z

bardejovskej kancelárie, keď z Plzne, tak sa zosumarizovali doklady z plzenskej kancelárie, pričom išlo
zo všetkých kancelárii dokopy za mesiac súhrnne všetky, napríklad pohonné hmoty ako aj kancelárske
potreby, ktoré boli kompletizované buď žalovaným alebo jeho bratom a následne odovzdávané do
centrály v Brne. Účtovníctvo robila pani konateľka I. a pán M., ktorí ich aj sumarizovali. Žalovaný ešte
ilustračne doplnil, že ak požadoval napríklad nejaký koordinátor trebárs v Tachove napríklad 250.000
českých korún, tak žalovaný mu ich odovzdal, pričom nevedel konkrétnu štruktúru načo sú tie peniaze,

v akom obehu je použité napríklad 200.000 českých korún na mzdy alebo 15.000 českých korún na
nájomné alebo iné prevádzkové náklady, pričom táto štruktúra bola vtedy následne vydokladovaná týmto
koordinátorom. Koordinátorov bolo napríklad 15, tak telefonicky zavolal jeden z týchto koordinátorov,
uviedol, že potrebuje napríklad 250.000 českých korún alebo 500.000 českých korún na mzdy alebo
pohonné hmoty, opravu auta, čokoľvek, nejaké prevádzkové náklady, pričom podpísal prevzatie týchto

peňazí na doklade, pričom tieto doklady boli následne zasielané alebo donesené do centrály do Brna.
Žalovaný ešte doplnil, že za konateľkou pani I. chodil častejšie jeho brat, ktorý sa nachádzal v Českej
republike častejšie a pri zosumarizovaní týchto podkladov od koordinátorov ich odovzdával častejšie brat
ako žalovaný konateľke spoločnosti. Telefonicky mu bolo oznámené z jednotlivých kancelárii napríklad
z Plzne alebo z Tachova koľko finančných prostriedkov je potrebné vybrať a na aký účel. Poukázal len na

to, že napríklad odovzdával finančné prostriedky aj koordinátorovi v Brne, hoci tam bola prítomná v sídle
konateľka pani I., ktorá však nebola ochotná tieto finančné prostriedky odovzdávať, tak ich odovzdával
koordinátorovi aj v Brne žalovaný. Keďže odišiel z firmy, považoval to za uzavreté a zvlášť po roku
mu to prišlo ako zlý vtip od insolvenčného správcu, že má niečo predkladať, keďže nebol pri odchode
z firmy vyzývaný konateľkou k predloženiu žiadnych dokladov. Doklady, ktorými disponuje v tomto

konaní, mal len ako nejaké „šmiráky“, ktoré mu náhodne zostali, iné nemal. Uviedol, že zamestnanci
požadovali výplaty väčšinou v hotovosti. Nebola zo strany dodávateľa zaregistrovaná žiadna výzva, že
existujú neuhradené nejaké finančné čiastky a rovnako tak ani žiaden zo zamestnancov sa nesťažoval,
že mu nebola vyplatená mzda. Žalovaný ešte doplnil, že neeviduje ani že by bol žiadny podnet zo
strany nejakých orgánov štátu, že by mala spoločnosť, teda personálna agentúra nejaké podlžnosti

respektíve, že by nedošlo k vyplateniu miezd. Žalovaný dodal, že v súvislosti s výkonom jeho práce
ako personálneho riaditeľa mu počas rozhodného obdobia nebola nikdy adresovaná žiadna výčitka ani
napomenutie, že by si neplnil pracovné úlohy alebo by mal nejaké nedostatky.

18. Svedok H. B. B. (brat žalovaného) na tomto pojednávaní uviedol, že celý tento spor, ktorý je vedený,

je de facto vedený voči nemu. Môj brat je len v tejto veci omylom ako keby vedľajším produktom celého
podnikania. Uviedol, že bojuje proti organizovanej skupine v ČR, kde hlavou tejto organizovanej skupiny
mala byť konateľka pani K. I.. Uviedol, že on je slobodný a bezdetný, a preto bol zatiahnutý do toho sporu
jeho brat, ktorý s tým de facto nemá nič spoločné, nakoľko nemal ani na starosti ako personálny riaditeľ
záležitosti, ktoré sú mu kladené na zodpovednosť. Uviedol, že sa v tejto firme narábalo s obrovskými

finančnými prostriedkami v personálnej agentúre, nakoľko na vrchole svojej činnosti zamestnávala okolo
2000 ľudí jednak zo Slovenskej republiky, ako aj Ukrajincov, ktorí žiadali výplaty hlavne v hotovosti.
Uviedol, že konateľka pani L. vytiahla z firmy okolo 150 miliónov českých korún s tým, že ich potrebuje
zlegalizovať. Poukázal na to, že 20.03.2020 bol odvolaný z funkcie prokuristu, pričom firma k tomuto
dátumu mala všetky svoje záväzky splnené a pani L. prišlo na účet od 80 do 100 miliónov českých

korún. Poukázal ešte na to, že jeho, ako osobu už ekonomicky zničili, pričom so správcom A. C. sa nikdy
nevidel ani nestretol. Poukázal na svoj názor, že správca sa nezúčastňuje súdnych konaní, pretože by
nevedel odpovedať na preňho nepríjemné otázky. Len ilustračne poukázal na to, že je hlboko veriaci a
nevyplatenie mzdy považuje po vražde za najhoršiu možnú vec. Uviedol, že čo sa týka jeho pôsobenia
vo firme, nestalo sa, aby niekto nezostal nevyplatený. Poukázal na to, že táto personálna agentúra mala

v svojej najlepšej kondícii obrat okolo 600 miliónov českých korún ročne, a teda pri elementárnej logike,
ak by svedok ukradol 213.000.000,-- českých korún a pani L. 150.000.000,-- českých korún išlo by o
sumu cez 350.000.000,-- českých korún, kde zisk pri obrate okolo 600.000.000,-- predstavuje 5 až 10
% ako je možné teda následne vyplatiť všetky ďalšie záväzky spoločnosti, napríklad zamestnancov,odvody a povinnosti vo vzťahu k štátu. Poukázal ešte na to, že audit, ktorý si nechala vypracovať pani
L., nie je reálnym auditom, nakoľko pán D. nie je audítorom. Poukázal tiež na to, že prebehla určitá
emailová komunikácia, kde mu najskôr nebolo vyčítané nič, následne, že chýba približne 18.000.000,--

českých korún a následne už tieto čiastky sa drasticky navyšovali. V spoločnosti AWC bol prokuristom,
ale mal na starosti všetko možné od vyplácania miezd, cez vyhľadávania zamestnania pre jednotlivých
zamestnancov, komunikáciu s koordinátormi a podobne. Ku konateľke spoločnosti AWC ani I. uviedol,
že na začiatku bola účtovníčkou s dohodnutým platom 500.000,-- českých korún mesačne a následne
si najala pána M., ktorý robil celkové účtovníctvo a pani L., ako mu povedal priateľ svedka, už len

kradla peniaze. Svedok ešte doplnil, že aj prístup do softvéru týkajúce sa účtovníctva mal pán M. a
pani L. a rovnako tak fyzické doklady týkajúce sa účtovníctva odovzdával svedok fyzicky buď pánovi
M. alebo pani L.. Svedok vypovedal, že gro všetkých výdavkov tvorili až okolo 90 % mzdy, ako to
zvykne byť v personálnych agentúrach, pričom svedok ešte doplnil, že mal prístup k firemnému účtu
na výber v hotovosti a z tohto sa následne vyplácali mzdy koordinátorom a títo ich ďalej distribuovali
zamestnancom, respektíve rovnako ako mzdy tak aj zálohy. Spoliehal sa na konateľku a účtovníčku

v jednej osobe pani L., ktorá mala vyhotovovať tieto účtovné závierky a na súde v Českej republike
vypovedala, že tieto, aj keď to nebola jej zákonná povinnosť, nepredkladala, nakoľko sa bála o svoj život
vzhľadom na vysoké obraty spoločnosti. Celé sa to začalo tým, že sa vyberali nejaké finančné čiastky zo
spoločnosti, ktoré neboli vydokladované a následne bol zamedzený prístup k účtom ako žalovanému,
tak aj vypovedajúcemu svedkovi a následne bol odvolaný z funkcie prokuristu. Uviedol svedok ešte že

väčšina zamestnancov alebo koordinátorov jednala iba s ním, oni ani nevedeli ako pani konateľka L.
vôbec vyzerá. Žiadne výhrady od spoločnosti vo vzťahu k jeho práci nikdy neobdržal ani mu nebolo
nikdy vytýkané porušenie pracovnej disciplíny. Svedok doplnil, že jeho brat, v tomto konaní žalovaný,
bol oprávnený realizovať výbery z účtu. Svedok ešte doplnil, že na výbery z účtu dala žalovanému
súhlas alebo povolenie konateľka spoločnosti pani L.. Svedok ešte doplnil, že finančné prostriedky, ktoré

používal jeho brat, v tomto konaní žalovaný, boli vždy vyplácané oproti podpisu, nakoľko v týchto veciach
je striktný. Svedok ešte doplnil, že konateľka nikdy nevyjadrila nijakú obavu alebo narážku na to, že
jej chýbajú nejaké podklady alebo že niečo nie je dostatočne zdokladované. Nemá žiadne podklady,
nakoľko všetko odovzdával do Brna.

19. Svedok B. N. (bývalý zamestnanec – koordinátor v spoločnosti AWC) vypovedal, že ako koordinátor
spoločnosti AWC som mal na starosti fabriku Faurécia, kde som zamestnancom zabezpečoval alebo
staral sa o ich ubytovanie, výplatu miezd, lekársku starostlivosť, prípadne aj poistenie. Potvrdil, že 90
% finančných transakcií, napríklad na výplaty alebo zálohy prebiehalo v hotovosti, keďže väčšina ľudí
nemala účty. Finančnú hotovosť dostával koordinátor - svedok od žalovaného, ale vo väčšej miere od

jeho brata, oproti podpisu. Neexistovali žiadne nevyplatené mzdy. Ak bola nejaká drobná nezrovnalosť,
táto sa ihneď vysvetlila. Svedok ešte doplnil, že nemá vedomosti o výsledkoch žiadnych kontrol od
úradov štátu, že by došlo k nevyplateniu miezd nejakým zamestnancom. Svedok ako koordinátor si
pre istotu nechával nejaké doklady, ak by došlo k nejakej sťažnosti, tak mal k dispozícii stále originály
dokladov, a teda keď sa nič nereklamovalo, tieto následne odovzdával.

20. Svedok A. B. (bývalý zamestnanec – koordinátor v spoločnosti AWC) uviedol, že pracoval ako
koordinátor spoločnosti AWC. Mal pridelené nejaké fabriky kde následne prideľoval zamestnancov.
Staral sa o ich vyplácanie výplat alebo aj záloh, ako aj zdravotnú starostlivosť a podobné veci týkajúce
sa ich ubytovania a podobne. Svedok doplnil, že väčšinou mal na starosti okolo 100 ľudí, respektíve od

100 do 130 ľudí. Svedok tiež doplnil, že tieto finančné prostriedky boli odovzdávané v hotovosti, pričom
svedok doplnil, že podpisoval doklad o prevzatí v hotovosti od niektorého z bratov B.. Svedok vypovedal,
že prípad, že by niekomu nebola vyplatená mzda nenastal, keďže takýto zamestnanec by sa určite
sťažoval. Svedok tiež vypovedal, že nemá vedomosť o tom, že by sťažnosť týkajúcu sa nevyplatenia
mzdy riešil nejaký štátny orgán alebo iný orgán. Svedok ešte doplnil, že s konateľkou spoločnosti pani

L. nebol nikdy v kontakte.

21. Svedkyňa I. O. (bývalý zamestnanec – koordinátor v spoločnosti AWC) vypovedala, že pre
personálnuagentúruAWCpracovalaakokoordinátorkaprefabrikuMDElektronik.Svedkyňadoplnila,že
finančné čiastky od bratov B. preberala oproti podpisu. Svedkyňa tiež doplnila, že jednotliví zamestnanci

podpisovali výplatné listiny ako aj zálohové listiny po prevzatí finančných prostriedkov. Svedkyňa ešte
doplnila, že následne tieto výplatné listiny podpísané odovzdávali pánovi B.. Svedkyňa uviedla, že
v hotovosti sa platili rôzne veci, napríklad pohonné hmoty následne už mali karty alebo boli to napríklad
aj lekárske prehliadky, röntgeny a podobne. Svedkyňa doplnila, že akékoľvek bločky alebo doklady malao použití finančných prostriedkov, tieto odovzdávala pánovi B. B.. Svedkyňa doplnila, že si robila niekedy
kópie z týchto výplat, výplatných tabuliek alebo zálohových tabuliek, aby keby niekto namietal, mohla
byť takpovediac pre istotu krytá. Svedkyňa uviedla, že na starosti mohla mať až do 400 zamestnancov

spoločnosti MD Elektronik. Keďže bolo veľa zamestnancov, mohla priemerne mesačne na zálohy dostať
od 1 a pol do dvoch miliónov českých korún, pričom uviedla, že ešte na výplaty dostala ďalšie finančné
čiastky, pretože pri 400 ľuďoch by 2 milióny českých korún na výplaty nestačili, pričom ešte svedkyňa
doplnila, že na výplaty ešte mohlo byť doplnených 6-7 miliónov mesačne.

22. Svedok G. K. (bývalý zamestnanec – koordinátor v spoločnosti AWC) na tomto pojednávaní
vypovedal, že v podstate nevie kvôli čomu je tu. Vie, že sa dlhujú nejaké peniaze, radšej by odpovedal na
položené otázky. Pôvodne bol vodič, následne som sa stal koordinátorom a zabezpečoval som pracovné
pozície v spoločnostiach Shell, Fuji Trans a v iných firmách. Niekedy to bolo mesačne pre 20 ľudí,
niekedy aj pre 100. Svedok doplnil, že hotovosť mal od pána B. B.. Svedok ešte doplnil, že výnimočne
v roku možno 4 až 6-krát mal hotovosť aj od pána B. B., v tomto konaní žalovaného, za predpokladu,

že pán B. B. bol napríklad na dovolenke alebo mimo štátu. Svedok doplnil, že pri prevzatí hotovosti
vždy podpisoval príjmové doklady. Svedok ešte doplnil, že v hotovosti dával peniaze hlavne na zálohy
výplaty, ale kupovali sa aj napríklad nafta, kľúče a podobne. Svedok doplnil, že zamestnanci podpisovali
prevzatie záloh a výplat. Svedok doplnil, že všetko musel vyúčtovať, čo dal na zálohy, čo dal na výplatu,
čo na nákup ochranných pracovných prostriedkov napríklad topánky alebo pohonné hmoty čokoľvek iné

a všetko musel dokladovo vyúčtovať. Svedok uviedol, že všetky doklady odovzdával, nenechával si ich.
Svedok uviedol, že si robil kópie väčšinou len zo zálohových listín, aby bol krytý pred zamestnancami.
Svedok uviedol, že žiadnymi takýmito dokladmi, čo sa týka záloh výplat alebo iných listín od spoločnosti
AWCvsúčasnostinedisponuje.Svedokuviedol,ženemávedomosťotom,žebolaniekomunevyplatená
mzda alebo nejaká kontrola z pohľadu štátnym orgánom vo vzťahu k nevyplateniu mzdy. Uviedol, že

patrili medzi jedny z najlepších personálnych agentúr.

23. Písomným podaním zo dňa 15.4.2024 právny zástupca žalovaného argumentoval, že postup
konateľky H. K. L. (alebo pani I.) týkajúci sa nevnášania účtovných podkladov do účtovnej evidencie
hodnotil ako úmyselný postup v rámci zámeru skresliť údaje hospodárskej a obchodnej evidencie

pre dosiahnutie skreslených hospodárskych výsledkov spoločnosti dlžníka umožňujúci jej vyplatiť si
ako jedinej spoločníčke spoločnosti dlžníka podiel na zisku spoločnosti dlžníka v miliónových sumách
českých korún, čo je spojené s poškodzovaním veriteľov. Dôvodil, že žalobca si musí byť vedomý
toho, že zatiaľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania naplnenia všetkých predpokladov
pre vznik zodpovednosti žalovaného ako zamestnanca za škodu, ktorej náhradu požaduje. Žalobca

musí podľa názoru žalovaného preukázať, že konanie žalovaného vybočilo nielen z rámca riadneho
plnenia ale aj vadného plnenia jeho pracovnoprávnych úloh, teda toto konanie nemalo žiadnu priamu
súvislosť s plnením pracovných úloh. Dôvodil, že žalobca zatiaľ nepreukázal ani vznik reálnej škody
vzhľadom na neúplnosť účtovnej dokumentácie. Zdôraznil, že žalobca aktuálne tvrdí, že niektoré mzdy
neboli vyplatené počas pôsobnosti žalovaného u dlžníka, teda žalobca naznačuje, že medzi oprávnené

výdavkyžalovanéhopočasjehopôsobnostiudlžníka,ktorétedamožnozožalobnejčiastkysporovejveci
odpočítať nebudú môcť byť spoľahlivo zahrnuté ani všetkým mzdové nároky zamestnancov dlžníka za
žalované obdobie a im zodpovedajúce plnenia dlžníka. Žalovaný ďalej zdôraznil, že je to zodpovednosť
žalobcuakoinsolvenčnéhosprávcudlžníkavovzťahukrekonštrukciipersonálnejdokumentáciedlžníka.
Zdôraznil, že žalovaný nemal možnosť jednotlivo napádať a spochybňovať niektoré výdavky na mzdy

zamestnancov, nakoľko zo svojej pozície bývalého zamestnanca dlžníka si žalovaný nebol ani povinný
ani oprávnený viesť ,,tieňové“ (rezervné) účtovníctvo pre prípad, že ním priebežne vykazované výdavky
budú v dôsledku nedostatočnej účtovnej evidencie, za ktorú nikdy nezodpovedal správne zaúčtované.

24. Písomným podaním zo dňa 14.5.2024 sa k veci ešte vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu

žalobca, ktorý uviedol, že žalobca doložil osvedčenie banky o tom, že sumy žalovaný vybral, teda
táto podmienka je splnená, pričom žalovaný doložil iba čiastočné vynaloženie vybraných čiastok
v prospech AWC, pričom navyše aj tieto sumy môžu byť pochybné. Zdôraznil, že súd nechal H.
B. B. doslova ,,privliecť“ svojich určených koordinátorov, ktorí pracujú pre ich spoločnosť Original
partners s.r.o., pričom dôveryhodnosť ich výpovedi v tomto konaní je diskutabilná. Dôvodil, že žalovaný

doložil do konania listiny aj keď predtým tvrdil, že nič nemá, čo podčiarkuje účelovosť konania
žalovaného. S ohľadom na uvedené žalobca robí spornými všetky listiny, ktoré žalovaný v rámci
svojej obrany predložil. Žalobca ďalej zdôraznil, že žalovaný pri konaní vyplácania rôznych súmjednotlivým koordinátorom nepostupoval s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k majetku spoločnosti
AWC. Vzhľadom na uvedené žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.

25. Na pojednávaní konanom 4.6.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že v celom rozsahu zotrváva
na dôvodoch uvedených vo svojom ostatnom písomnom podaní zo dňa 14.5.2024 ako aj dôvodoch tam
uvedených. Žalovaný podľa neho vypovedal kvalitatívne aj kvantitatívne v menšom rozsahu ako samotní
koordinátori na ostatnom pojednávaní. Uviedol, že je naivné si myslieť, že takýto zamestnanec vedel
menej ako koordinátori, keď išlo o tzv. top zamestnanca, ktorý riadil mnohé procesy spoločnosti. Žalobca

vyzval, aby žalovaný doložil dôkazy a poskytol súčinnosť žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty,
resp. insolvenčnému správcovi, avšak žalovaný tak neučinil. Uviedol, že bolo doložené bez rozporu,
že žalovaný vybral finančné prostriedky a nepreukázal, kde boli úplne konkrétne použité. Uviedol, že
svedkovia, ktorí boli vypočutí na ostatnom pojednávaní pracujú pre brata žalovaného, pričom z tohto
vyplýva, že títo svedkovia nemajú dostatočnú relevanciu. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť,
v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

26. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že české rozhodnutia, na ktoré
poukazuje žalujúca strana nemôžu tvoriť podklad pre túto vec, nakoľko nie sú úplne priamo súvisiace
s touto vecou, keďže tu ide o pracovnoprávny spor a tieto české rozhodnutia sa týkali predovšetkým
brata žalovaného. Uviedol, že keďže v danom prípade ide o pracovnoprávny spor, žalovaný bol

v pracovnoprávnom, alebo v pracovnom pomere vo vzťahu k žalobcovi, čo nebolo napokon žalujúcou
stranou ani spochybnené. Poukázal na to, že ako zamestnanec nemá žalovaný povinnosť archivovať
si podklady, ba nie že ich nemá, ale skôr ich ani archivovať nesmie. Uviedol, že problém je v danej
veci podľa jeho právneho názoru v komplexnosti vedenia účtovnej agendy, kde došlo od úpadcu,
resp. dlžníka Agency worker company s.r.o. k odovzdaniu agendy správcovi konkurznej podstaty a je

otázne, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti tieto podklady neboli kompletné, pričom by to mohol
vysvetliť práve žalobca, teda insolvenčný správca dlžníka AWC, ktorý tu však dnes opäť nie je. Ďalej
právny zástupca žalovaného poukázal na to, že účtovná závierka bola riadne urobené ako za rok
2018, tak 2019 a 2020, teda neboli žiadne námietky voči vedeniu účtovníctva, resp. nezrovnalosti
v tomto účtovníctve. Poukázal tiež na to, že všetci zamestnanci AWC obdŕžali svoju mzdu, pričom

zamestnávateľ musí preukázať zamestnancovi, že došlo k excesu v pracovnoprávnom vzťahu a až
následne môže vyvodzovať zodpovednosť. Uviedol, že táto žaloba je ako keby umelo vykonštruovaná.
Poukázal záverom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k žalovanému a teda
žalobu považuje za nedôvodnú. Už len záverom konštatoval, že mzdy, zálohy a pod. boli vyplácané
v hotovosti prostredníctvom koordinátorov, ktorí boli vypočutí na predchádzajúcom pojednávaní a títo

vypovedali konzistentne, že to bola bežná prax, že koordinátor pri sebe nosil niekedy aj viac miliónov
korún, ktoré mal na vyplatenie mnohých zamestnancov. Uviedol, že spoločnosť AWC musela zaúčtovať
mesačne svoje účtovníctvo, pričom peniaze nikdy nechýbali a spoločnosť bola vysoko zisková o čom
svedčí aj tá skutočnosť, že konateľka spoločnosti AWC pani L. si vyplatila zisk približne atakujúci hranicu
100.000.000Kč.Vovzťahukspochybňovaniunaostatnompojednávanívypočutýchsvedkovjepotrebné

uviesť, že svedok je svedok, z jeho postavenia nemožno a priori vyvodzovať, že nehovorí pravdu, pričom
svedkom je aj napr. osoba blízka, čomu v danom prípade tak nebolo, ide o osoby v pozícii zamestnancov
a tieto navyše nemajú záujem na výsledku sporu. Uviedol, že je cynické myslieť si, že je možné pamätať
si konkrétne finančné transakcie napr. mzdy a zálohy z rokov 2019 alebo v roku 2020, zvlášť ak je
rok 2024. Uviedol, že pani L., t. j. konateľka úpadcu spoločnosti AWC a insolvenčný správca mali byť

prítomní na dnešnom pojednávaní a mali objasniť skutočnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, avšak
odignorovali tento súd. Podľa jeho právneho názoru žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto z tohto
dôvodu navrhoval žalobu zamietnuť a rovnako si uplatnil náhradu trov konania. Z opatrnosti uviedol, že
zotrváva na návrhu na doplnenie dokazovania v zmysle výsluchu pani L., t. j. konateľky úpadcu a krátkou
cestou predložil súdu ako aj protistrane záverečný návrh spolu s prílohou zo dňa 3.6.2024.

27. V záverečnom prednese, datovanom 3.6.2024, predloženom právnym zástupcom žalovanej strany,
právnyzástupcažalovanéhovpodstatezhrnulsvojudoterajšiuargumentáciuanevrholžalobuzamietnuť
a priznať mu náhradu trov konania.

28. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:29. Podľa § 1a ods. 1 českého zákona č. 262/2006 Zb. Zákonník práce smysl a účel ustanovení tohoto
zákona vyjadřují i základní zásady pracovněprávních vztahů, jimiž jsou zejména řádný výkon práce
zaměstnancem v souladu s oprávněnými zájmy zaměstnavatele.

30. Podľa § 249 ods. 1 prvá veta českého zákona č. 262/2006 Zb. Zákonník práce zaměstnanec je
povinen počínat si tak, aby nedocházelo k majetkové újmě (dále jen „škoda“), nemajetkové újmě ani k
bezdůvodnému obohacení.

31. Podľa § 250 ods. 1 českého zákona č. 262/2006 Zb. Zákonník práce zaměstnanec je povinen
nahradit zaměstnavateli škodu, kterou mu způsobil zaviněným porušením povinností při plnění
pracovních úkolů nebo v přímé souvislosti s ním.

32. Podľa § 2991 ods. 1, 2 českého zákona č. 89/2012 Zb. Občiansky zákonník kdo se na úkor jiného bez
spravedlivého důvodu obohatí, musí ochuzenému vydat, oč se obohatil. Bezdůvodně se obohatí zvláště

ten, kdo získá majetkový prospěch plněním bez právního důvodu, plněním z právního důvodu, který
odpadl, protiprávním užitím cizí hodnoty nebo tím, že za něho bylo plněno, co měl po právu plnit sám.

33. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných právnych
ustanovení dospel k rozhodnutiu riadiac sa nasledovnou úvahou:

34. Podmienkou vzniku zodpovednostného právneho vzťahu medzi subjektom porušujúcim právnu
povinnosť (záväzkovú alebo zákonnú) je okrem porušenia tejto povinnosti a vzniku škody aj príčinná
súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním, resp. opomenutím a vzniknutou škodou.

35. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Otázka príčinnej súvislosti môže byť
vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od
všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala.

36. Nebolo v konaní sporným, že žalovaný bol zamestnancom dlžníka Agency worker company s.r.o.,
pričom pracoval na pozícii personálny riaditeľ, pričom nebolo sporné ani to, že žalovaný vybral z účtu
svojho zamestnávateľa finančné prostriedky v objeme 14.775.000 Kč. Podstatnou okolnosťou a meritom
samotnej veci je objasnenie skutočnosti, aký bol účel použitia týchto finančných prostriedkov

37. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať

záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.

38. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

39. Podstatnou otázkou tohto konania je teda okrem iného hodnotenie súkromnej listiny, t. j. výpisov
z účtu žalobcu vo vzťahu k žalovanému na úhrnnú sumu 14.775.000 Kč, pričom bolo nesporným,
že žalovaný túto sumu viacnásobnými výbermi aj vybral. To, či obsah listiny, v tomto prípade
zmluvy o pôžičke, zodpovedá skutočnosti, teda či táto je pravdivá, posúdi súd na základe výsledkov
dokazovania, a to spravidla nepriamo. Nedokazuje sa totiž pravdivosť listiny, ale právne významné

skutočnosti, o ktorých existencii svedčí i listina. Ak by žalovaný tvrdil, že skutočnosti uvádzané v listine
nie sú pravdivé, je na ňom, aby toto tvrdenie, z ktorého vyvodzuje pre seba nepriaznivé následky, taktiež
dokázal, pričom v tejto sporovej veci žalovaný nespochybňoval samotné výbery súm.40. Žalovaný tým, že zabezpečil svedkov vo vzťahu k vyplácaniu záloh, výplat a iných plnení,
vychádzajúc zo všeobecných pravidiel o dôkaznom bremene, toto dôkazné bremeno nielen
prostredníctvom svedeckých výpovedí aj uniesol, nakoľko súd konštatuje, že všeobecná skúsenosť

je taká, že čo je písané, je dané, pričom by odporovalo bežnej skúsenosti, pokiaľ by niekto podpísal
písomnosť s právne záväzným obsahom, ktorý navyše môže mať pre neho nepriaznivé následky,
keby obsah takejto listiny nebol pravdivý. Vzhľadom k tomu, že k plneniu dochádza spravidla bez
ďalších svedkov, predstavovala by uloženie dôkazného bremena strane, ktorá sa niečoho dovoláva
(nedisponovanie účtovnými podkladmi žalovaným), vo väčšine prípadov nesplniteľnú úlohu (probacio

diabolica).

41. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych ustanovení súd prvej
inštancie konštatuje, že v danom prípade z obsahu spisu ako aj z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplýva a je teda nesporným, že žalobca (dlžník) so žalovaným mali medzi sebou pracovnoprávny vzťah,
ktorý bol ukončený ku dňu 31.5.2020.

42. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu zodpovednosti za škodu
spôsobenú žalovaným, čo sa muselo odraziť v samotnom výsledku sporu. Na tomto mieste súd
prvej inštancie poukazuje aj na perfídnosť konania žalujúcej strany spočívajúcu v tom, že žiada od
žalovaného, aby preukázal účel používania finančných prostriedkov písomnými podkladmi, pričom súd

mal za preukázané, že tieto podklady boli odovzdávané či už žalovaným alebo jeho bratom (v tom
čase prokuristom AWC) koordinátorom, všetko vo svetle tej skutočnosti, že išlo väčšinou o hotovostné
platby na výplaty a zálohy zamestnancom. Nemožno preto od žalovaného spravodlivo požadovať, aby
predložil písomné dôkazy na svoju obranu, keďže nimi nedisponuje ani nemal zákonnú povinnosť si ich
archivovať,keďžepracovalakopersonálnyriaditeľ.Navyšekoordinátoripotvrdili,žefinančnéprostriedky

boli použité v prospech spoločnosti AWC.

43.Súdusajaví,ževzhľadomnaskutočnosť,žeúčtovníctvovspoločnostiAWCrobilapaniI.vspolupráci
s pánom M., sú to skôr žalovaný a jeho brat, ktorí doplatili na správanie vtedajšej konateľky spoločnosti.
Ak by súd pristúpil na argumentáciu žalobcu, musel by žalovaný preukazovať niečo čím nedisponuje,

čo by predstavovalo obrátenie dôkazného bremena, všetko v kontexte pracovnoprávneho sporu.

44. S vyššie uvedeným korešponduje aj fakt, že zo strany rozhodnutia jediného spoločníka pri
výkone pôsobnosti Valného zhromaždenia spoločnosti Agency worker company s.r.o. (č. l. 719
spisu) vyplýva, že H. K. B. L. uskutočnila ako jediný spoločník v pôsobnosti výkonu valného

zhromaždenia rozhodnutie jediného spoločníka, ktorým schválila riadnu účtovnú závierku za rok 2019
so schválením hospodárskeho výsledku vo výške 151.086.123 Kč. a schválila rozdelenie (vyplatenie)
časti nerozdeleného zisku z roku 2019 vo výške 90 mil. Kč. Ak teda konateľka bola schopná rozhodnúť
o vyplatení takéhoto vysokého zisku, len ťažko si možno predstaviť, že by si pri odovzdávaní podkladov
od koordinátorov bratmi B. „nevšimla“ položky v celkovom objeme žalovanej sumy atakujúcej hranicu 15

miliónovKč.Nutnéjetiežuviesť,ženešloovýberjednorazový,aleostovkuvýberov,pričomprvývýberje
datovaný9.2.2018aposlednývýber30.1.2020,tedaideoobdobietakmer2rokov.Užztohtosamotného
časového úseku musí byť zrejmé, že za predpokladu riadneho vedenia účtovníctva a uskutočňovania
ročných závierok by uvedené a ničím nepodložené výbery museli byť aj priemerne zdatnému účtovníkovi
viac ako podozrivé, ak by neboli použité v prospech spoločnosti.

45. Čo sa týka poukazovania žalobcu na audit vykonaný p. B. D., je nutné poznamenať, že uvedená
osoba je daňovým poradcom (evidovaný pod č. 1719) a nie je členom audítorskej komory Českej
republiky, teda jeho zhodnotenie celkového stavu spoločnosti z pohľadu auditu je irelevantné.

46. Súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom pani I. (ktorá bola
predvolaná ako svedkyňa, avšak sa nedostavila), nakoľko aj s ohľadom na už realizované dokazovanie
mal za to, že ďalšie dokazovanie by bolo neúčelné a spôsobilo by len ďalšie trovy, prípadne prieťahy v
konaní, čo by smerovalo len k odkladu meritórneho rozhodnutia.

47. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok I. proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok P. a ďalší proti Francúzsku z 19.
februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Súd so zreteľom na uvedené dôvody
sa už ďalšími dôvodmi nezaoberal.

48. Na tomto mieste súd považuje za nevyhnutné dať do pozornosti obidvoch sporových strán, že pri
posudzovaní súdenej veci dospel k záveru, že problém medzi sporovými stranami je inde a predmetná
kauza je len jedným z jeho prejavov. Je na stranách sporu, aby si uvedomili, že žiadne rozhodnutie
orgánu verejnej moci stranám sporu nedokáže zabezpečiť vzájomnú slušnosť a toleranciu. Nastolenie
optimálnej klímy, resp. aspoň znesiteľnosti vyporiadania vzájomných práv je výlučnou záležitosťou

samotných strán sporu. Súd ako štátny orgán môže len apelovať na to, aby sa strany sporu zamysleli
nad tým, či im stojí za to venovať svoj čas vytváraniu a živeniu konfliktov. Ani v tomto spore nie je nikto
víťazom, ale obidve strany sú tými, ktorí stratili mnoho času, či už nezmyselnými útokmi alebo snahou
brániť sa proti nim.

49. Vo všeobecnosti platí, že v medziľudských vzťahoch akéhokoľvek charakteru od druhého môže

každý spravodlivo žiadať len to, čo je schopný a hlavne ochotný poskytnúť sám. Ak niekto požaduje
pokoj,takmusíisámprispieťkjehovytvoreniu.Inaksanevyhnemebludnémukruhunegatívnychreakcií,
či odplát (princíp tálionu), ktoré nikdy nič nevyriešia, ale len gradujú nežiaduci stav, ktorý bol vytvorený.
Je na každom, aký modus reakcií zvolí, resp. nastaví. V tomto ohľade existujú v zásade minimálne dve
možnosti - buď nájsť spôsob ako s druhými vychádzať a eliminovať riziko vzniku konfliktných situácií

alebozmeniťprostrediepôsobenia,kčomudošloukončenímpracovnéhopomeružalovanéhoužalobcu.
Ďalšou zákonitosťou života v spoločnosti je, že každý zodpovedá len za seba - za svoje reakcie, nie
za reakcie druhých. V neposlednom rade treba mať tiež na pamäti, že nikto nedokáže ovplyvniť všetko
to, čo sa mu deje, môže však ovplyvniť a ovplyvňuje to, akým spôsobom na to reaguje. Len vzájomnou
komunikáciou a vzájomnými ústupkami je možné prispieť k zamedzeniu vytvárania špirály animozít

a súdnych sporov, ktoré strany vyčerpajú ako fyzicky, tak finančne.

50. V nadväznosti na uvedené súd apeluje na obidve strany, aby zvážiac vlastné hodnoty a priority,
zvlášť v situácii, že nejde o takpovediac „cudzie“ strany sporu, ale o vzťah bývalého zamestnávateľa a
zamestnanca, riešili všetky problémové situácie zmierlivo a snažili sa o to nájsť kompromisy, ktoré im

zabezpečia korektné vzťahy minimálne na úrovni slušného správania sa a tolerovania toho druhého.

51. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu, citovaných právnych ustanovení a uvedených
záverov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vo veci mal žalovaný
plný úspech, preto má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.