Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Stk/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201146
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1015201146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepubliky,vsenátezloženomzpredsedusenátuprof.JUDr.PhDr.Petra

Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD.,
v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, C. XX/B., XXX XX K., právne zastúpený:
Mgr. JUDr. Zoltán Perhács PhD., Jelenec 353, 951 73 Jelenec, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. KM-OLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/152/2022-218 zo dňa 25. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/152/2022-218 zo dňa 25. mája 2023 sa mení tak,

že rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015 sa zrušuje a vec sa vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

II. Sťažovateľovi sa voči žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania pred správnym súdom,
ako aj pred kasačným súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Minister vnútra Slovenskej republiky personálnym rozkazom č. 28 zo dňa 12.02.2015 (ďalej aj ako

„personálny rozkaz“) prepustil žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej aj ako „zákon č. 73/1998 Z. z.“) zo služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru (ďalej aj ako „PZ“). V zmysle odôvodnenia personálneho rozkazu, žalobca
v čase mimo výkonu služby na parkovisku čerpacej stanice OMV Zamarovce na diaľnici D1 v smere
na Žilinu, najmenej v 3 prípadoch v dňoch 23.05.2014, 24.06.2014 a 21.07.2014 odkúpil od P.. Q.
U. a Z.. M. N., a tak previedol na seba farebné kovy v celkovom množstve 408 kg tyčového cínu s

označením 815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4%, 313,4 kg tyčového cínu s
označením UVH031 s obsahom olova a striebra 0% a 113,1 kg medi, v celkovej hodnote 24.024,31
eur. P.. Q. U. a Z.. M. N. predtým tento kov odcudzili z pracoviska (zo skladu spoločnosti Power
one, s.r.o. Dubnica nad Váhom), pričom sa u cínu jednalo o nové, nepoužité cínové tyče zabalené
v pôvodných baleniach ako boli dodané spoločnosťou Medeko Cast, s.r.o., Považská Bystrica, od
ktorej spoločnosť Power one, s.r.o., Dubnica tieto nakupovala. Žalobca následne uvedené odkúpené
farebné kovy so ziskom odpredal do spoločnosti Medeko Cast, s.r.o. pod menami osôb, ktoré neboli

pri predaji prítomné a ani o ňom nevedeli, pričom ich osobné údaje zistil neoprávnenou lustráciou
v informačnom systéme žalovaného, bez služobného dôvodu, alebo iným nezisteným spôsobom. V
zmysle personálneho rozkazu - žalobca ako skúsený policajt s dlhoročnou praxou, ktorého základnou
povinnosťou je odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti, mal a mohol vedieť, že nakupoval tovarpochádzajúci z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou, nakoľko sa nemohlo jednať o odpad, ale
o nové nepoužité cínové tyče zabalené v pôvodných baleniach s označením spoločnosti Medeko Cast,
s. r. o., Považská Bystrica, ktorá zabezpečovala ich dodávku pre spoločnosť Power one, s.r.o., Dubnica

nad Váhom, odkiaľ boli odcudzené.
2. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v zmysle personálneho rozkazu v tom, že
žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech opakovane
vykupoval tyčový cín a meď od osôb, ktoré ich predtým odcudzili na svojom pracovisku a tieto
následne so ziskom predával pod menami osôb, ktorých osobné údaje zistil nelegálnou lustráciou v

informačnomsystémežalovanéhoaleboinýmnezistenýmspôsobom,aktorépredaj-podľaichvýpovedí
- nerealizovali, ani sa pri ňom nezúčastňovali. Žalobca pritom vzhľadom na stav tyčového cínu, jeho
pôvodné balenie z výroby, označenie výrobným číslom, puncom a čiarovým kódom, ako aj vzhľadom na
situáciu a okolnosti odkúpenia ako skúsený príslušník PZ (ďalej aj ako „policajt“) s dlhoročnou praxou
mal a mohol vedieť, že tieto kovy pochádzajú z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou. O takej
jeho vedomosti svedčí aj skutočnosť, že tieto kovy predával pod inými menami a snažil sa tak utajiť

svoju totožnosť. Osobné údaje osôb, ktoré chcel uviesť ako predajcov ním odkúpeného cínu sa pokúsil
získať aj od kolegu, ktorého požiadal o prefotenie preukazov totožnosti osôb, ktoré by tento (náhodou)
predviedol alebo zaistil. Svoje sily a schopnosti teda nevynaložil na ochranu osobných údajov a majetku
iných, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Nedodržal ani služobnú disciplínu, keď sa
nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ, alebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil aj

základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g/ a písm. h/ zákona č. 73/1998 Z. z.
3. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by podľa prvostupňového orgánu bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmov na svedomitom plnení základných povinností a
dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Požiadavka zodpovedného
príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia a predpokladá

sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať, tak ako
sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Každý príslušník PZ má za svoje konanie väčšiu zodpovednosť
a pri svojom povolaní a profesii má byť svojím správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom.
4. Žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015 (ďalej aj ako „napadnuté
rozhodnutie“) rozklad žalobcu zamietol a personálny rozkaz potvrdil.

5. Podľa žalovaného výsluchy svedkov objasnili skutkový stav, i keď priamo nepreukázali, či žalobca
vedel o pôvode kúpeného tovaru. Nepriamo však jednoznačne poukazujú na to, že mal a mohol vedieť,
že tento tovar pochádza z nekalej činnosti vzhľadom na jeho charakter a situáciu. Skutočnosť, že o tomto
pôvode vedel, vyplýva podľa žalovaného z konania žalobcu, keď tovar ďalej so ziskom odpredával pod
menami osôb, ktoré sa predaja vôbec nezúčastnili ani o ňom nevedeli, pritom osobné údaje niektorých

osôb si zistil neoprávnene sám v informačnom systéme žalovaného a ďalšie sa pokúšal zabezpečiť
si cestou kolegu, ktorého požiadal o prefotenie dokladov totožnosti osôb predvedených v inej veci.
Je nepochybné, že predmetný tovar žalobca nakupoval s tým, aby ho so ziskom predal, čo ani sám
nepoprel. Pritom ako policajtovi je zakázané vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť (§ 48 ods. 6
zákona č. 73/1998 Z. z.).

6. Žalovaný ďalej uviedol, že stanovisko príslušného odborového zväzu má iba odporúčací charakter,
a nie je preto pre nadriadeného záväzné.

II. Konanie pred správnym súdom

7. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) rozsudkom č. k. 1S/152/2022-218 zo dňa 25.
mája 2023 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia vo veci prepustenia žalobcu ako príslušníka PZ zo služobného pomeru podľa
§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Napadnutý rozsudok je v poradí druhým rozsudkom

vydaným správnym súdom v prejednávanej veci po tom, ako bol prvý rozsudok krajského súdu - č. k.
5S/171/2015-113 zo dňa 5. júna 2018 (o zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení veci žalovanému
na ďalšie konanie) zrušený na základe kasačnej sťažnosti podanej žalovaným zrušený rozsudkom
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny
súd“) - sp. zn. 4Stk/10/2022 zo dňa 24. mája 2022 (ďalej aj „rozsudok sp. zn. 4Stk/10/2022“). V tomto

skoršom rozsudku vo veci kasačný súd dal správnemu súdu - okrem iných - primárne pokyn (bod 79.
skoršieho rozsudku vo veci) v rámci ďalšieho konania vo veci detailne vyhodnotiť dôkazy vykonané v
administratívnom konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ a takto ustálené
skutkové zistenia komparovať s odôvodnením žalobou napadnutých rozhodnutí, resp. s ich výrokovoučasťou. Zároveň - nestotožniac sa so skorším právnym posúdením veci zo strany krajského súdu -
poukázal na to, že výsledky trestného konania bez ďalšieho nedopadajú na konanie o prepustenie
príslušníka PZ zo služobného pomeru za predmetný skutok.

8. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správny súd v novom konaní (resp. v
napadnutom rozsudku) ustálil, že:
- žalobca služobnú povinnosť porušil zvlášť hrubým spôsobom tým, že nebol čestný a disciplinovaný,
keď v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech opakovane vykupoval tyčový cín a meď od osôb,
ktoré ich predtým odcudzili na svojom pracovisku a tieto následne so ziskom predával pod menami

osôb, ktorých osobné údaje zistil nelegálnou lustráciou v informačnom systéme žalovaného alebo iným
nezisteným spôsobom, a ktoré predaj podľa ich výpovedí nerealizovali, ani sa pri ňom nezúčastňovali.
Žalobca pritom vzhľadom na stav tyčového cínu, jeho pôvodné balenie z výroby, označenie výrobným
číslom, puncom a čiarovým kódom, ako aj vzhľadom na situáciu a okolnosti ich odkúpenia - ako skúsený
príslušník PZ s dlhoročnou praxou - mal a mohol vedieť, že tieto kovy pochádzajú z protiprávnej činnosti
spáchanej inou osobou. O takej jeho vedomosti svedčí aj skutočnosť, že tieto kovy predával pod inými

menami a snažil sa tak utajiť svoju totožnosť. Osobné údaje osôb, ktoré chcel uviesť ako predajcov
ním odkúpeného cínu sa pokúsil získať aj od kolegu, ktorého požiadal o prefotenie preukazov totožnosti
osôb, ktoré by tento (náhodou) predviedol alebo zaistil. Svoje sily a schopnosti teda nevynaložil na
ochranu osobných údajov a majetku iných, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol;
- žalobca nedodržal služobnú disciplínu tým, že sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ,

alebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3
písm. g/ a písm. h/ zákona č. 73/1998 Z. z.;
- ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej
disciplínyvšetkýmipríslušníkmiPZ.PožiadavkazodpovednéhopríslušníkaPZkrešpektovaniuprávnych

predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho
postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať, tak ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe.
Každý príslušník PZ má za svoje konanie väčšiu zodpovednosť a pri svojom povolaní a profesii má byť
svojím chovaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom.
9. Správny súd skonštatoval, že uvedený skutok bol v časti týkajúcej sa toho, že žalobca mal vedomosť

o tom, že kupuje kradnutý tovar, základom konania proti nemu jednak v trestnom konaní a jednak v
personálnom konaní. Poukázal tiež na to, že Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn. 4T/4/2016 zo
dňa 16.01.2016 (ďalej aj ako „rozsudok sp. zn. 4T/4/2016“) v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne - č. k. 2To/23/2018-1102 zo dňa 05.06.2018, žalobcu oslobodil spod obžaloby pre trestný čin
zločinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný

zákon v platnom znení (ďalej aj ako „Trestný zákon“), pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, nakoľko nebola relevantne preukázaná vedomosť obžalovaného (t. j.
žalobcu v tomto konaní) o tom, že kupuje odcudzený tovar. Podľa správneho súdu - v zhode so skorším
právnym názorom vyjadreným kasačným súdom v rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 - je však konanie
o prepustení zo služobného pomeru samostatným konaním, ide o personálne konanie, ktoré sa riadi

ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. a správny orgán ním zisťuje a preukazuje naplnenie podmienok
prepustenia zo služobného pomeru, v tomto prípade podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.
z. Nie je možné ho zamieňať so samostatným trestným konaním, ktorým sa zisťuje, či sú naplnené
všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Zdôraznil, že účelom konania o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru - nie sú otázky jeho viny alebo

neviny (v trestnoprávnom kontexte), ale otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie
policajta zo služobného pomeru.
10. Správny súd uviedol, že výsledok personálneho konania, teda naplnenie zákonných podmienok
prepustenia, nie je ani závislý od výsledku trestného konania. Porušenie služobnej prísahy alebo
služobnej povinnosti nemusí totiž nutne dosahovať intenzitu trestného činu.

11. Správny súd vymedzil, že jeho úlohou pri posudzovaní toho, či bol žalobca prepustený zo služobného
pomeru zákonne, nie je skúmať to, či žalobca mal vedomosť o tom, že ním kupované kovové tyče
sú kradnuté, ale je potrebné skúmať, či okolnosti zistené a opísané v odôvodnení rozhodnutí orgánov
verejnej správy - ako skutkový základ pre jeho prepustenie zo štátnej služby - predstavujú zvlášť hrubé

porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, pre ktoré nie je možné žalobcu ponechať v
štátnej službe a ak áno, či sú v tomto rozsahu aj riadne preukázané dôkazmi.
12. Aj keď žalobca bol rozsudkom sp. zn. 4T/4/2016 oslobodený spod obžaloby, lebo nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný, a ktorý aj potvrdil Krajský súd v Trenčíne (v odôvodnení,ktorého neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by vyvracali odôvodnenie oslobodzujúceho rozsudku
Okresného súdu Trenčín), toto ešte podľa správneho súdu neznamená, že žalovaný vec nesprávne
právne posúdil, keď konanie žalobcu vyhodnotil ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti

zvlášť hrubým spôsobom (k tomu poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - ďalej
aj ako „Najvyšší súd“ - sp. zn. 5Sž/92/1998, 2Sžo/156/2008, na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky - sp. zn. III. ÚS 366/06-9, III. ÚS 263/06, III. ÚS 345/05). Správny súd odkázal aj na rozsudok
Najvyššieho súdu - sp. zn. 2Sžo/18/2013 zo dňa 16.04.2014, podľa ktorého konanie o služobnom
pomere a trestné konanie sú dve samostatné konania, pričom pre konanie vo veci prepustenia zo

služobného pomeru nie je rozhodujúci výsledok trestného konania v tom zmysle, či žalobca bude
uznaný vinným zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu - t. j. ani prípadný právoplatný
oslobodzujúci rozsudok by ešte neznamenal, že policajt sa nedopustil porušenia služobnej disciplíny,
nakoľko disciplinárna zodpovednosť je oveľa širšia ako zodpovednosť trestnoprávna.
13. Správny súd v ďalšej časti poukázal na právny názor kasačného súdu vyslovený v rozsudku sp.
zn. 4Stk/10/2022, v zmysle ktorého ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. od

orgánov verejnej správy vyžaduje, aby tieto primárne preukázali, že príslušník PZ porušil služobnú
prísahu alebo služobnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, čo je podstatne nižší dôkazný štandard ako
je preukázanie vedomosti žalobcu o tom, že tovar, ktorý kupuje, je kradnutý, resp. že spáchal trestný čin
- nakoľko v predmetných konaniach (trestné konanie vs. konanie o prepustení zo služobného pomeru)
existujú rozdielne objekty dokazovania. Správny súd odkázal, že podľa názoru kasačného súdu z

doterajšieho dokazovania - či už v rámci administratívneho konania o prepustení žalobcu zo služobného
pomeru alebo z trestného konania v predmetnej veci - nie je sporné, že nákupy kovových tyčí žalobca
uskutočňoval, sporným je výklad a relevancia týchto skutkových okolností pre účely administratívneho
konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ. Správny súd považoval všetky
skutkové okolnosti veci tvoriace právny základ pre prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru

príslušníka PZ za preukázané.
14. Na základe preskúmania administratívneho spisu žalovaného správny súd skonštatoval, že orgán
verejnej správy v čase rozhodovania vychádzal z dôkazov, ktoré zabezpečil zákonným spôsobom a
vlastnou činnosťou a tieto potvrdzovali spáchanie protiprávneho konania žalobcom.
15. Správny súd poukázal na obsah služobnej prísahy, z ktorej vyplýva, že policajt má byť čestný,

statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich
bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, bude sa riadiť Ústavou, ústavnými
zákonmi,zákonmiaďalšímivšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi.Vokolnostiachprípadužalovaný
orgán verejnej správy hodnotil konanie žalobcu ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy, ktoré aj
podľa názoru súdu, bez ohľadu na to, či v trestnom konaní bolo kvalifikované ako trestný čin alebo nie,

je v absolútnom rozpore s obsahom služobnej prísahy policajta.
16. Podľa názoru správneho súdu sú námietky žalobcu ohľadom nedostatočného zistenia skutkového
stavu žalovaným irelevantné, keď aj sám vo svojich vyjadreniach a v žalobe nepopiera, že došlo
ku konaniu, ktoré žalovaný vyhodnotil ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť
hrubým spôsobom. Bránil sa len tým, že nemal vedomosť o tom, že tovar, ktorý od neznámych ľudí

kupoval je kradnutý. Nepoprel a ani žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že odkúpený
tovar - farebný kov odpredal do spoločnosti Medeko Cast, s r.o. pod menami osôb, ktoré neboli pri
predaji prítomné a ani o ňom nevedeli (výpoveď týchto osôb je založená v administratívnom spise) a
tiež, že požiadal svojho kolegu, aby mu prefotil nejaké občianske preukazy, aspoň 2 alebo 3, o čom
svedčí výpoveď policajta S. N. zo dňa 16.01.2015 (jeho výpoveď je tiež súčasťou administratívneho

spisu). Žalobca na svoju obhajobu za tým účelom neprodukoval a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz.
Žalovaný vychádzal zo skutočností ním zistených vo vzťahu k riešeniu personálnej otázky, za stavu
ktorého preskúmavané skutočnosti nemusia byť trestným činom.
17. Správny súd neprisvedčil ani námietke žalobcu, že rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného
pomeru je založené na výstupoch z použitia informačno - technických prostriedkov. Výstupy z použitia

informačno-technických prostriedkov, na ktoré žalobca poukazoval, nie sú obsahom administratívneho
spisu a žalovaný pri rozhodovaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ z nich
ani nevychádzal.
18. Podľa názoru správneho súdu, spoločenskú nebezpečnosť konania žalobcu zvyšuje skutočnosť, že
nekonal v súlade s požiadavkami zákona, že policajt má byť disciplinovaný, čestný, statočný, aby svoje

sily a schopnosti vynaložil na ochranu práv občanov, ich bezpečnosti a verejného poriadku. Zároveň
žalobca ako policajt zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti príslušníka PZ uvedené v
ust. § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zák. č. 73/1998 Z. z., nakoľko v čase mimo štátnej služby sa nezdržal
konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor, pretože ako príslušník PZpreviedol na seba tovar-veci bez toho, aby sa zaujímal o to, kto mu túto vec predáva a rovnako aj o
pôvod kupovanej nadobúdanej veci a žalobca následne tieto veci predával ďalej pod menom tretích
osôb, ktoré o tom vôbec nevedeli a nevedeli ani o predávanom tovare. Ako policajt mohol vedieť, že s

účastníkmi tejto obchodnej transakcie sa mohol v budúcnosti stretnúť aj pri výkone svojich služobných
povinností v PZ, a týmto spôsobom žalobca narušil vážnosť PZ a dôveru v tento zbor.
19. Podľa názoru správneho súdu, každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a
svojím povolaním a profesiou má byť vzorom, pretože je akousi „predĺženou rukou štátu“ a má dôsledne
dodržiavať právne predpisy a plniť svoje povinnosti. K uvedenému odkázal aj na aj rozsudok najvyššieho

súdu - sp. zn. 2Sžo/73/2014. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby, nakoľko príslušník PZ sa pri vzniku služobného pomeru zaväzuje, že bude
čestný, statočný a disciplinovaný, svoje sily a schopnosti vynaloží na to, aby chránil práva občanov, ich
bezpečnosťaverejnýporiadok,atoajsnasadenímvlastnéhoživotaabudesariadiťÚstavouSlovenskej
republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.
20. Správny súd skonštatoval, že v preskúmavaných rozhodnutiach sú uvedené zrozumiteľné a logické

dôvody na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru vo vzťahu k zistenému konaniu žalobcu. Žalobca
svoje sily a schopnosti nevynaložil na ochranu osobných údajov a majetku iných, ale sám do nich
zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Nedodržal ani služobnú disciplínu, keď sa nezdržal konania, ktoré
mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil aj základné povinnosti
policajta uvedene v § 48 ods. 3 písm. f/, g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z., čím žalovaný poukázal na

závažnosť zisteného konania. Rozhodnutie žalovaného je podľa názoru správneho súdu dostatočne
odôvodnené. Pokiaľ žalobca v podaní doručenom súdu dňa 05.09.2022 žiadal, aby správny súd pripojil
spisOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.4T/4/2016,správnysúdnavrhnutédokazovanienevykonal,nakoľko
nie je súdom skutkovým.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného k nej

21. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) z dôvodov
podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP kasačnú sťažnosť, ktorou navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

22. Sťažovateľ v bode VII. 1. kasačnej sťažnosti poukázal na to, že správny súd skorším rozsudkom
vo veci sp. zn. 5S/171/2015 rozhodol tak, že zrušil personálny rozkaz a napadnuté rozhodnutie a
vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Uviedol, že v napadnutom rozsudku správny
súd - odvolajúc sa na viazanosť právnym názorom kasačného súdu vyjadrenom v rozsudku sp. zn.
4Stk/10/2022 opätovne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu

dôvodov uvedených v žalobe a bez ďalšieho dokazovania dospel za rovnakej dôkaznej situácie k presne
opačnému záveru, teda že sťažovateľom podaná žaloba nie je dôvodná.
23. Sťažovateľ namietal, že kasačný súd nebol oprávnený zrušiť kasačnou sťažnosťou napadnutý
rozsudok správneho súdu z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, pretože žalovaný ako podávateľ
kasačnej sťažnosti tento kasačný dôvod vo svojej kasačnej sťažnosti neuplatnil a prípustnosť kasačnej

sťažnosti výslovne založil na dôvode v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Sťažovateľ
uviedol, že tieto skutočnosti namietal aj pred správnym súdom, ktorý sa s nimi nevysporiadal. Podľa
sťažovateľanebolomožnékasačnýdôvoduvedenýv§440ods.1písm.f)SSPvyvodiťanizosamotného
obsahu kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ uviedol, že posudzovanie podania neumožňovalo Najvyššiemu
správnemu súdu Slovenskej republiky obsah úkonu svojím výkladom dopĺňať alebo z neho vyvodiť

závery, ktoré z obsahu nevyplývajú. Hoci kasačný súd v rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 uviedol, že „z
vlastného textu kasačnej sťažnosti je možné abstrahovať aj ďalšie parciálne kasačné dôvody, a to najmä
dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP ... Osobitne to platí vo vzťahu k tej časti kasačnej sťažnosti,
kde sťažovateľ namieta odôvodnenie rozsudku krajského súdu (napr. str. 6 kasačnej sťažnosti, tretí
odsek). Kasačný súd má za to, že v otázke kasačných dôvodov nie je možné uplatňovať formalistický

výklad a je potrebné skúmať materiálny obsah kasačnej sťažnosti, nie prípadné formálne označenie
kasačných dôvodov sťažovateľom... ", odsek 3 na strane 6 kasačnej sťažnosti podanej žalovaným,
na ktorý odkazuje kasačný súd, podľa sťažovateľa nebolo možné subsumovať pod kasačný dôvod
podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Podľa názoru sťažovateľa je procesným excesom, keď kasačný súd
svojím rozhodnutím zruší právoplatné rozhodnutie správneho súdu z dôvodu, ktorý žalovaný v kasačnej

sťažnosti neuplatnil a tým sa navyše dostal do pozície „pomocníka” žalovaného.
24. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd a rovnako aj kasačný súd ponechali vo svojich skorších
rozhodnutiach (rozsudkoch) úplne bez povšimnutia, jeho námietku, že v jeho veci dva nezávislé orgány
verejnej moci Slovenskej republiky - na jednej strane všeobecné (trestné) súdy (Okresný súd Trenčína Krajský súd v Trenčíne) a na druhej strane všeobecný (správny) súd (Krajský súd v Bratislave),
by nemali o rovnakom (totožnom, zhodnom, identickom) skutku dospieť k dvom diametrálne odlišným
záverom, a to o to viac, že skutok, o ktorom bolo rozhodnuté všeobecným súdom, že sa nestal, je

totožný so skutkom, o ktorom rozhodovali správne orgány v administratívnom konaní o prepustení zo
služobného pomeru sťažovateľa, a ktorý je predmetom správnej žaloby v konaní pred správnym súdom.
Podľa názoru sťažovateľa je primárne v rozpore s princípom právneho štátu, ak štát v trestnom konaní
právoplatne rozhodne o skutku, že skutok sa nestal (v trestnom konaní) a ten istý štát o tom istom skutku
v administratívnom konaní právoplatne rozhodne, že skutok sa stal.

25. Bez právneho významu nie je podľa sťažovateľa ani fakt, že bol oslobodený spod obžaloby
prokurátora z dôvodu podľa § 285 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v platnom znení
(ďalej aj ako „Trestný poriadok“). Zdôraznil, že ide o najpriaznivejší dôvod oslobodenia spod obžaloby, čo
kasačnýsúdanisprávnysúdvosvojichrozhodnutiachvôbecnerozlišujú.Tvrdil,že,akbyboloslobodený
napríklad podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku (skutok nie je trestným činom), v takom prípade by
jeho skutok (konanie) mohol byť posúdený v administratívnom konaní (napríklad v konaní o prepustení

zo služobného pomeru príslušníka PZ), čo však nie je sťažovateľov prípad. Opakovane zdôraznil, že
skutok (konanie), o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, že sa nestal - nemôže byť zákonným základom
pre jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ.
26. Správny súd podľa sťažovateľa nezodpovedal zásadnú námietku sťažovateľa o neexistencii skutku,
o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté príslušným orgánom verejnej moci - v trestnom konaní - ktorú

otázku považuje za rozhodujúcu, prinajmenšom veľmi dôležitú pre vyriešenie sporu, ktorá vyžadovala
špecifickú a explicitnú odpoveď zo strany správneho súdu. Pri neexistencii odpovede na tento kľúčový
argument došlo podľa sťažovateľa aj k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
27. Sťažovateľ ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/83/2010
zo dňa 27.01.2011, z ktorého podľa neho vyplýva, že ani prípadný oslobodzujúci rozsudok ešte

neznamená, že príslušník sa nedopustil porušenia služobnej disciplíny, pričom jedinou výnimkou by
mohlo byť, ak by oslobodzujúci rozsudok bol vynesený preto, že bolo preukázané, že predmetný skutok
sa nestal, tak ako tomu je v prípade sťažovateľa. Sťažovateľ je toho názoru, že bolo povinnosťou
správneho súdu reagovať na argumentáciu rozsudkom sp. zn. 8Sžo/83/2010, pričom má za to, že
správny súd nevysvetlil, prečo sa na posudzovaný prípad uvedené rozhodnutie nevzťahuje.

28. Sťažovateľ namietal, že kasačný súd v rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 poukázal aj na rozsudok sp.
zn.4T/4/2016beztoho,žebyprihliadolnazáveryodvolaciehosúdu(hocitrestnékonaniejejedencelok).
Ohradil sa voči tomu, že kasačný súd citoval výrok rozsudku (skutkovú vetu), avšak bez právneho záveru
okresného súdu, že sťažovateľ oslobodzuje spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Pritom právnu záväznosť má len výrok rozhodnutia ako

celok. Sťažovateľ poukázal na právne závery Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/23/2018 zo dňa
5.6.2018, v ktorom je konštatované, „nie je právne rozhodujúce či ide o tovar, ktorý je bežne dostupný
alebo nie“ a že nemal „žiadnu vedomosť o pôvode tovaru a ani jeho pôvod nikdy nezisťoval“ a že pokiaľ
sa „snažil neprezentovať svoju totožnosť, túto utajiť a tovar predávať anonymne, ktorá skutočnosť tiež
nasvedčuje možnosti získania tovaru nelegálnym spôsobom... Ani toto tvrdenie prokurátora nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní“.
29. Sťažovateľ namietal, že argumentácia žalovaného je zúžená iba na tvrdenie, že je bezpredmetné, že
protiprávneho konania sa sťažovateľ dopustil v čase voľna - navyše k tomuto tvrdeniu neuvádza žiadne
vysvetlenie ani právne úvahy. Tvrdil, že pri skúmaní splnenia zákonných podmienok na prepustenie zo
služobného pomeru je dôležité poznať, či išlo o prípadné porušenie služobnej prísahy alebo služobnej

povinnosti v čase služby alebo mimo nej. Z hľadiska posúdenia závažnosti konania príslušníka PZ je
podstatný rozdiel, či protiprávneho konania sa dopustil v súvislosti s výkonom povolania alebo nie. Už
samotnýfakt,žeprežalovanéhotoniejepodstatné(navyšenevysvetľujeprečo),signalizuje,ževprávnej
veci sťažovateľa nemohol objektívne rozhodnúť.
30. Sťažovateľ tvrdil, že v zmysle záverov kasačného súdu, administratívny spis neobsahuje dôkaz

preukazujúci tvrdenie žalovaného o tom, že si sťažovateľ osobné údaje niektorých osôb zistil
neoprávnene v informačnom systéme Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
31. Správne orgány oboch stupňov podľa sťažovateľa nezadovážili dostatok objektívnych skutkových
podkladov a teda rozhodli bez riadneho zistenia skutočného stavu veci. Sťažovateľ tiež namietal, že
správne orgány pri svojom rozhodovaní nezobrali do úvahy nesúhlasné stanovisko Odborového zväzu

polície v Slovenskej republike s jeho prepustením zo služobného pomeru, a ani nevysvetlili prečo nebolo
potrebné naň reagovať, na ktoré podľa jeho názoru správne orgány mali naň prihliadať (ide o dôkaz
svedčiaci v prospech sťažovateľa) a vysvetliť, prečo na stanovisko odborového orgánu, ktoré mohlo pre
sťažovateľa privodiť priaznivé alebo priaznivejšie rozhodnutie neprihliadli.32. Podľa stanoviska sťažovateľa, ak orgány verejnej správy tvrdia, že sťažovateľ vedel, že kupuje
kradnutý tovar, tak to mali jednoznačne a nepochybne preukázať, odhliadnuc od toho, či to konkrétne
zákonnéustanovenievyžadujealebonie,pretožejetosúčasťouskutkovéhokonania,nazákladektorého

bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ.
33.Tiežtvrdil,ževýrokojehoprepustenízoslužobnéhopomerupríslušníkaPolicajnéhoniejedodatočne
určitý, keďže obsahuje špekulácie o údajnej vedomosti a špekulácie o neoprávnenom lustrovaní. Z
uvedených dôvodov podľa sťažovateľa vyplýva záver, že z obsahu administratívneho spisu ani žalobou
napadnutých rozhodnutí nevyplývajú také dôkazy a skutočnosti, ktoré by preukazovali splnenie oboch -

kumulatívnych podmienok uvedených v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.
34. Sťažovateľ považoval za arbitrárny právny názor kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022
v súvislosti s použitím pojmu „nižší štandard“, ktorý kasačný súd v súvislosti s dokazovaním vo svojom
zrušujúcom rozsudku použil. S týmto názorom kasačného súdu sa nestotožnil, pretože:
- musí byť skutkový stav veci náležite zistený a dôkazmi preukázaný, teda bez ohľadu nato, či ide o
priestupok alebo trestný čin;

-vsúvislostiskonanímoprepustenízoslužobnéhopomerutrebaaplikovaťajďalšieustanoveniazákona
č. 73/1998 Z. z. - najmä § 233 ods. 1 a § 233 ods. 2 § 238 ods. 4

;
- kasačný súd v konaní o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru konštatuje, že v jeho konaní

sa nepreukazuje vina, ale „len“ zvlášť hrubé porušenie služobnej disciplíny alebo služobnej povinnosti.
Podľa sťažovateľa tým, že bol nezákonne prepustený zo služobného pomeru, bolo do jeho základných
práv výrazným spôsobom zasiahnuté a v konečnom dôsledku to malo nesmierny dopad aj na jeho
rodinný život (strata príjmu).
Sťažovateľ namietal, že osobitne žiadal správny súd, aby mu v rozsudku zrozumiteľne vysvetlil, čo sa

považuje a ako rozumie právnemu názoru kasačného súdu pri aplikácii pojmu „nižší štandard“ - na
uvedenú otázku však nedostal žiadnu odpoveď.
35. Podľa sťažovateľa napadnuté rozhodnutie neobsahuje konkrétne a transparentné odôvodnenie
podmienky, že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby. Tvrdil, že okolnosti konkrétneho prípadu totiž správne orgány nemôžu právne udržateľným

spôsobom nahradiť uniformným postupom neumožňujúcim zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu a
osobu, o ktorú v danom konaní ide.
36. Sťažovateľ namietal, že požiadal správny súd, aby v novom konaní vysvetlil, aké konkrétne konanie
malo byť dôvodom jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ, keď:
- nevykonal žiadnu neoprávnenú lustráciu v informačnom systéme Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky - neexistuje o tom žiadny dôkaz a
- o pôvode tovaru nemal vedomosť - o opaku neexistuje rovnako žiadny dôkaz.
Podľa sťažovateľa z preskúmavaných rozhodnutí nie je zrejmé, čo konkrétne zakladalo prepustenie zo
služobného pomeru príslušníka PZ.
37. V bodoch 65. -71. kasačnej sťažnosti (v časti označenej ako „Zhrnutie“) sťažovateľ uviedol, že

správny súd rozhodol v tej istej právnej otázke bez právneho dôvodu právne zásadne odlišným
spôsobom - bez vykonania ďalšieho dokazovania. Preto odôvodnenie napadnutého rozsudku
nepovažuje za presvedčivé. Tiež namietal porušenie princípu právnej istoty - keďže sa na určitú právne
relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach, nedala rovnaká odpoveď.
38. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa sťažovateľa vyplýva, že správny súd sa nezaoberal

namietanými skutkovými a právnymi nezrovnalosťami špecifikovanými v podaní sťažovateľa zo dňa
22.10.2022.
39. Sťažovateľ následne v bode 72. kasačnej sťažnosti a nasl. vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom
senátu 4S, ktorí rozhodovali v rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022.
40. V bode 78. kasačnej sťažnosti (v časti označenej ako „Zhrnutie“), sťažovateľ namietal, že počas

pojednávania konaného dňa 18.05.2023 mu nebol daný primeraný priestor zhrnúť svoje najzásadnejšie
námietky a argumentáciu, čo treba považovať - aj vzhľadom na prieťahy v konaní - za neprimerané.
Podľa sťažovateľa, správny súd neustále zasahoval, prerušoval a snažil sa ukončiť prejav jeho právneho
zástupcu.
41. V bodoch 80. a 81. kasačnej sťažnosti (v časti označenej ako „Zhrnutie“), sťažovateľ (bez toho, aby

uvedené zaradil pod niektorý kasačný dôvod) uviedol, ku konaniu na správnom súde, že „Predsedníčka
senátu informovala, že došlo k zmene zloženia senátu, pretože členka senátu JUDr. Dana Jelínková
Dudzíková, LL.M. sa zúčastňuje zasadnutia súdnej rady, resp. plní úlohy v tejto súvislosti. Je minimálne
zaujímavé, prečo nedošlo k zrušeniu pojednávania a prečo sa neurčil iný termín, keď ...termínzasadnutia musel byť vopred známy. Je otázne, prečo došlo k zmene zloženia senátu tesne pred
začatím pojednávania. Pojednávanie sa začalo ...s 20 minútovým oneskorením, kedy prišiel náhradný
člen senátu JUDr. Vlastimil Pavlikovský. Na vyvesenom zozname pojednávaní bol senát zložený z

predsedníčky senátu: JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu: JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany
Jelínkovej Dudzíkovej, LL.M. Sťažovateľ má pochybnosti, že nešlo o nejaké administratívne pochybenie
pri spracovaní zoznamu, ale išlo o náhlu zmenu v zložení senátu. Takýto postup tiež nedáva záruky
spravodlivého konania v kontexte s už uvedenými faktami.“. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že má vážne
pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti správneho súdu z objektívneho hľadiska.

42. Žalovaný sa stotožnil s napadnutým rozsudkom, zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a
kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.

IV. Konanie na kasačnom súde

43. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky ako súdu

príslušnému na konanie a rozhodnutie vo veci podanej kasačnej sťažnosti (žalobcu).
44. V súvislosti s prejednávaním veci bolo zistené, že v rámci podanej kasačnej sťažnosti, sťažovateľ
vzniesol námietku zaujatosti členov senátu 4S, keď namietal, aby vo veci jeho kasačnej sťažnosti
(predmet tohto konania), rozhodovali tí sudcovia, ktorí rozhodovali o skoršej kasačnej sťažnosti
žalovaného (konanie vo veci vedenej na kasačnom súde pod sp. zn. 4Stk/10/2022). Po prejednaní

vznesenej námietky zaujatosti najvyšší správny súd uznesením sp. zn. 3Snz/2/2024 zo dňa 05.06.2024
rozhodol, že sudcovia JUDr. Monika Valašiková, PhD., LL.M. a prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD.
nie sú vylúčení z prejednania a rozhodovania vo veci sp. zn. 4Stk/4/2024.
45. Predseda Najvyššieho správneho súdu uznesením sp. zn. KPP/24-38 zo dňa 04.12.2024 rozhodol,
že sudca JUDr. Vlastimil Pavlikovský je vylúčený z prejednania a rozhodovania vo veci sp. zn.

4Stk/4/2024 (pozn.: z dôvodu, že bol členom senátu, ktorý vydal napadnutý rozsudok - k tomu pozri aj
bod 57. rozsudku nižšie). Preto je v zmysle aktuálneho rozvrhu práce zastupujúcou sudkyňou v tejto
veci JUDr. Zuzana Šabová, PhD. (tretia členka senátu rozhodujúceho vo veci - k tomu pozri záhlavie
tohto rozsudku).
46. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť

bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote, že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná
sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie, keď na uskutočnenie tohto
procesného úkonu neidentifikoval žiadne relevantné dôvody. Kasačný súd po neverejnej porade senátu
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

V. Vybraná súvisiaca právna úprava

47. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá
služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a
disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť

a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“.
48. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

49. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne
a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné;
pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o
prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického
psychológa.

50. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.
51. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

52. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
53. Podľa § 241 ods. 1, veta prvá zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi
predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie oodvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania
rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena,
priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené

účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej
služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko
neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.
54. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a

pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

VI. Právne názory kasačného súdu

55. Kasačná argumentácia k jednotlivým otázkam sťažovateľa je rôznorodá, preto sa kasačný súd
primárne zameria na namietané vady týkajúce sa postupu a konania správneho súdu a následne na

námietky týkajúce sa právneho posúdenia veci.

A) K námietkam ohľadom zmeny v zložení senátu v rámci konania na krajskom súde

56. Sťažovateľ námietky uvedené v bode 80. a 81. kasačnej sťažnosti (bod 41. tohto rozsudku) nezaradil

pod niektorý kasačný dôvod, ale z ich materiálnej podstaty vyplýva, že by sa mohlo jednať o dôvod
podľa § 440 ods. 1 písm. e) - vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, príp. o porušenie práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Pokiaľ sťažovateľ
v bodoch 80. a 81. kasačnej sťažnosti tvrdí, že je minimálne zaujímavé, prečo nedošlo k zrušeniu
pojednávania a prečo sa neurčil iný termín“, tak kasačný súd v súvislosti s pojednávaním na správnom

súde dňa 18.05.2023 upriamuje pozornosť na niekoľko časových súvislostí: (i) Ústavný súd Slovenskej
republiky nálezom sp. zn. III. ÚS 124/2023 zo dňa 27.04.2023 Krajskému súdu v Bratislave prikázal v
konaní sp. zn. 1S/152/2022 konať bez zbytočných prieťahov; (ii) vo veci sa uskutočnilo pojednávanie
dňa 18.05.2023 a dňa 25.05.2023 súd vo veci vyhlásil rozsudok; (iii) piate zasadnutie Súdnej rady
Slovenskej republiky sa konalo v dňoch 16.05.2023 - 18.05.2023, pričom namietaná sudkyňa sa v

zmyslezápisniceč.CR-1111/2023-4081zúčastinadeň18.05.2023ospravedlnila,avšakod9:12hod.sa
zúčastnilazasadnutiasúdnejrady;(iv)podľaRozvrhupráceKrajskéhosúduvBratislavevznenídodatku
č. 4 sudcov zo senátu 1S zastupoval senát JUDr. Vlastimila Pavlikovského (2S); (v) s účinnosťou od
01.06.2023 - vzhľadom na inštitucionálne zmeny v rámci výkonu správneho súdnictva v podmienkach
Slovenskej republiky prešla rozhodovacia právomoc na Správny súd v Bratislave.

57. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa kasačnému súdu javí ako logický postup správneho
súdu, ktorý - z dôvodu, že pôvodne mal senát 1S rozhodovať v zložení so sudkyňou JUDr. Danou
Jelinkovou Dudzíkovou, toto zloženie uviedol aj na vyvesenom zozname pojednávaní. Na pojednávaní
dňa 18.05.2023 bol sťažovateľ o zmene zloženia senátu riadne upovedomený (pozn.: namiesto
sudkyne JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej sa členom senátu stal sudca JUDr. Vlastimil Pavlikovský),

čo vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania z uvedeného dňa. Žiadne námietky v rozhodnom
čase voči predmetnému úkonu sťažovateľ nevzniesol. Z kasačnej sťažnosti, ako ani z iných podaní
sťažovateľa nemožno abstrahovať konkrétnu námietku o možnej zaujatosti sudcu JUDr. Vlastimila
Pavlikovského a kasačný súd sťažovateľom popísaný postup nevyhodnotil ako objektívne spôsobilý
vzbudiť odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, resp. o nezaujatosti členov senátu. Zároveň tento

sudca bol zastupujúcim sudcom aj v zmysle príslušného rozvrhu práce, preto bol senát rozhodujúci o
veci správne obsadený.
58. K náhlej zmene zloženia senátu rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky
zaujíma stanovisko, že toto je potrebné posudzovať vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu. V
prejednávanej veci kasačný súd neidentifikoval (ani sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nešpecifikoval)

indície popísané v bodoch 15.-16. nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 262/2019
zo dňa 28.04.2020 (napr. osvedčenie existencie špekulatívneho/nezákonného konania, vyjadrenie člena
senátu v inom konaní účastníka konania že jeho účasť môže byť v rozpore s objektívnou nezaujatosťou),
resp. iné obdobné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do práva zaťažovateľa na zákonného
sudcu, resp. by preukazovali, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca.

59. Z vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd predmetnú námietku sťažovateľa vyhodnotil ako
nedôvodnú.

B) K námietkam sťažovateľa ohľadom ústneho pojednávania pred správnym súdom60. Sťažovateľ ďalej v bode 78. kasačnej sťažnosti (v časti označenej ako „Zhrnutie“) - bod 40. tohto
rozsudku - namieta, že správny súd mu nedal možnosť zhrnúť najzásadnejšie námietky k veci (z obsahu

ktorej námietky možno materiálne abstrahovať, že sa týka dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP).
Podľa § 112 ods. 1 SSP, po začatí pojednávania predseda senátu alebo poverený člen podá správu
o priebehu administratívneho konania a účastníci prednesú svoje návrhy. Ďalší priebeh pojednávania
určuje predseda senátu podľa okolností prípadu (§ 112 ods. 2 SSP). V prerokúvanej veci správny súd
nariadil pojednávanie na deň 18.05.2023, z ktorého bol vyhotovený záznam technickým zariadením v

zmysle § 117 ods. 1 SSP, ktorý sa nachádza v elektronickom súdnom spise.
61. Z obsahu zachyteného priebehu ústneho pojednávania (zvukový záznam) vyplýva, že po vyvolaní
veci a začatí pojednávania, sa predsedníčka senátu najprv opýtala právneho zástupcu sťažovateľa, či
trvá na podanej žalobe a či nedošlo k nejakej zmene, potom v súlade s § 112 ods. 1 SSP oboznámila
obsah administratívnych spisov, zároveň oboznámila obsah predchádzajúcich súdnych rozhodnutí vo
veci a tiež dodatočných vyjadrení sťažovateľa. Následne udelila slovo právnemu zástupcovi sťažovateľa

(od cca 6:50 min nahrávky do 20:05 min nahrávky), samotnému sťažovateľovi, zástupcovi žalovaného
a napokon opäť udelila slovo právnemu zástupcovi sťažovateľa, či chce na vyjadrenie žalovaného
reagovať. Podľa obsahu záznamu, predsedníčka senátu trikrát prerušila prejav právneho zástupcu
sťažovateľa (približne v 12:37-12:58 min. nahrávky, 13:33-13:44 min. nahrávky a 16:30 min. nahrávky),
pričom jednalo sa len o krátke poznámky k tomu, že právny zástupca uvedenú argumentáciu opakuje,

prípadne že namieta skutočnosti, ktoré nastali ex post a nie sú predmetom tohto konania (prepustenie
sťažovateľa zo služobného pomeru po rozsudku kasačného súdu). Tretie prerušenie vyjadrenia
právneho zástupcu, resp. dialóg s predsedníčkou senátu a zastupujúcim členom bolo v trvaní približne
jednej minúty (16:30-17:40 min. nahrávky), pričom jeho obsahom bola reakcia na rozsudok kasačného
súdu, tiež reakcia na poznámku právneho zástupcu sťažovateľa, že nevie, či zastupujúci sudca pozná

súdny spis. Následne od 17:45 min. právny zástupca pokračoval vo vyjadrení, ktoré ukončil približne v
20. minúte nahrávky - bez núteného ukončenia prejavu zo strany konajúceho senátu.
62. Kasačný súd je potom toho názoru, že sťažovateľovi bol daný primeraný priestor zhrnúť
najzásadnejšie námietky a argumentáciu a nie je pravdivé tvrdenie, že správny súd neustále zasahoval
a snažil sa ukončiť prejav právneho zástupcu sťažovateľa, keď tento bol prvý raz prerušený po takmer

šiestich minútach. Pritom nič nebránilo právnemu zástupcovi sťažovateľa, aby po pripomienkach, resp.
odpovediach členov senátu, pokračoval v samostatnom vyjadrení. Následne sa vyjadril aj samotný
sťažovateľ, zástupkyňa žalovaného (v trvaní približne 1,5 minúty), na ktorej vyjadrenie krátko reagoval
aj právny zástupca sťažovateľa. Podľa kasačného súdu tak správny súd dal sťažovateľovi dostatočnú
možnosť uplatniť svoje procesné práva. Napokon sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ani neuviedol,

(obsahovo) k akej otázke sa nemohol vyjadriť na pojednávaní konanom dňa 18.05.2023.
63. Z uvedených dôvodov potom ani táto sťažnostná námietka žalobcu neobstojí a bola Najvyšším
správny súdom vyhodnotená ako nedôvodná.

C) K namietanému odklonu zo strany kasačného súdu od dôvodov (skoršej) kasačnej sťažnosti vo veci

- v rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022

64. K namietanému odklonu od dôvodov kasačnej sťažnosti v rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 je z
formálneho hľadiska podstatné, že uvedený rozsudok je právoplatný, pričom tento nebol Ústavným
súdom Slovenskej republiky zrušený. Sťažovateľ mohol uvedený rozsudok napadnúť ústavnou

sťažnosťou - čo aj urobil, tú však nepodal včas (č. k. III. ÚS 124/2023-26 zo 16. marca 2023 - „[...]
Namietaný rozsudok najvyššieho správneho súdu bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľa 4.
augusta 2022. Z uvedeného je zrejmé, že ústavná sťažnosť smerujúca proti namietanému rozsudku
najvyššiehosprávnehosúdujepodanáoneskorene.[...]Vychádzajúczuvedeného,ústavnýsúdústavnú
sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde v tejto časti odmietol

ako podanú oneskorene.“). Predmetom tohto súdneho prieskumu je už následne vydaný - napadnutý
rozsudok - a sťažovateľ môže namietať (a kasačný súd preskúmava) právne posúdenie a odôvodnenie
práve a výlučne napadnutého rozsudku. Predmetom tohto prieskumu teda nie je a nemôže skorší
právoplatný rozsudok kasačného súdu vo veci.
65. Najvyšší správny súd však zároveň poznamenáva, že - bez ohľadu na skutočnosti uvedené vyššie

- z materiálneho hľadiska sú východiská rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 udržateľné a tieto nevykazujú
žiadny taký exces, ktorý namietal žalobca v podanej kasačnej sťažnosti. V prvom rade z uvedeného
rozsudku vyplýva, že dôvody pre zrušenie tam preskúmavaného rozsudku správneho súdu nespočívali
výlučne v nedostatočnom odôvodnení rozsudku sp. zn. 5S/171/2015, ale kasačným súdom bolo naviacerých miestach uvedeného rozsudku vyhodnotené ako nesprávne aj samotné právne posúdenie
skutkovýchzistení,ktoréžalovanýnamietal(čonespochybňujeanisťažovateľ).Jenesporné,žepôvodný
sťažovateľ v skoršom kasačnom konaní (žalovaný) v texte kasačnej sťažnosti brojil proti právnemu

posúdeniu veci krajským súdom a implicitne aj proti kvalite skoršieho rozsudku krajského súdu vo veci.
Z bodu 75. rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 napr. vyplýva, že žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal
rozpor právnych záverov správneho súdu s poukázaním na konkrétne časti odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, ktoré kasačný súd vyhodnotil ako dôvodné, nakoľko posúdenie tejto parciálnej otázky
nebolo krajským súdom - v skoršom rozsudku vo veci - posúdené správne, resp. v dostatočnej miere.

Obdobne, aj v bodoch 73. a 76. rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 kasačný súd skonštatoval vady právneho
posúdenia - spočívajúce v tom, že správny súd stotožňoval trestnoprávnu zodpovednosť s naplnením
podmienok zakladajúcich prepustenie zo služobného pomeru. Kasačný súd tiež napr. v bode 57. v
spojení s bodom 58. rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 skonštatoval, že právny záver správneho súdu - tak,
ako vyplýva z odôvodnenia kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku - sa javí ako predčasný.
66. V rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 kasačný súd zároveň uviedol dôvody, prečo materiálne kasačné

námietky skúmal aj v kontexte kvality odôvodnenia tam preskúmavaného rozsudku. Právne posúdenie
je vo svojej podstate prepojené s kvalitou odôvodnenia. Na verifikáciu právneho posúdenia je
potrebné, aby preskúmavaný rozsudok správneho súdu mal dostatočné a kvalifikované odôvodnenie.
Absencia východísk a argumentov vedúcich k právnemu posúdeniu správneho súdu - ak dosahuje
určitú intenzitu - totiž môže brániť kasačnému súdu verifikovať a preskúmať tieto závery (obdobne

postupoval napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku - sp. zn. 8Sžfk/28/2020 zo dňa
27.01.2021 - osobitne pozri bod 5., 13.,15. a 17., obdobne napr. uznesenie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 1Svk/52/2022 zo dňa 21. 12. 2023). Napokon, už aj veľký senát
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej Republiky vo svojej rozhodovacej činnosti - v uznesení sp.
zn. 19Svs/6/2023 zo dňa 05.06.2024 uvedenú koncepciu prieskumu potvrdil - keď v bodoch 29. a 30.

predmetného uznesenia skonštatoval, že „29. Hranica medzi nezákonnosťou rozhodnutia z dôvodu
zmätočnosti (nepreskúmateľnosti) a nesprávneho právneho posúdenia môže byť v praxi nejasná.
Preto posudzovanie týchto momentov nemôže byť striktné zo strany kasačného súdu. Ak teda aj
sťažovateľ namieta nesprávne právne posúdenie, ale kasačný súd dospeje k záveru, že z dôvodu
absencie jasného právneho posúdenia zo strany správneho súdu ide o zmätočné (nepreskúmateľné)

rozhodnutie, nemôže to byť prekážkou preskúmania len z dôvodu (nesprávneho) podradenia uvedenej
skutočnosti sťažovateľom pod iný dôvod kasačnej sťažnosti. 30. Ak je rozhodnutie zmätočné pre
nedostatok dôvodov, znamená to, že kasačný súd nie je schopný vecne ho preskúmať. Aj keby bolo
možné na základe záverov rozhodnutia žalovaného formulovať právne závery, resp. zodpovedať právne
otázky nastolené v žalobe, kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom smerujúcim voči

už právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu a kasačný súd nie je oprávnený právne posúdenie
správneho súdu nahradiť. V opačnom prípade by sa totiž rozhodnutie správneho súdu stalo zbytočným
a to bez ohľadu, akým spôsobom by rozhodol kasačný súd. Naviac, ak by právne posúdenie po prvýkrát
zaujal kasačný súd, došlo by k porušeniu rovnosti zbraní účastníkov konania tým, že by boli zbavení
možnosti voči právnemu posúdeniu namietať prostredníctvom kasačnej sťažnosti.“

67. V rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 dospel kasačný súd k záveru o potrebe opätovného, komplexného
a odôvodneného právneho posúdenia vo veci, osobitne poukazujúc na nesprávnosť a neúplnosť
čiastkových záverov krajského súdu v skoršom rozsudku, a to tak vo vzťahu k otázkam skutkovým, ako
aj vo vzťahu k otázkam právnym.
68. Tiež z bodu 59. rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 vyplýva, že kasačný súd neprejudikoval záver

vo vzťahu k prepusteniu sťažovateľa zo služobného pomeru, teda ponechal sťažovateľovi priestor
na závery tohto rozsudku reagovať a tiež priestor správnemu súdu preskúmavané otázky opätovne
právne posúdiť - preto kasačný súd nepovažuje za opodstatnené ani námietky sťažovateľa týkajúce sa
porušenia princípu kontradiktórnosti konania.
69. Pre úplnosť je potrebné doplniť, že pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že sa správny súd nevysporiadal

s jeho výhradami k posúdeniu kasačnej sťažnosti žalovaného v rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022,
nie je - vo všeobecnosti - v kompetencii správneho súdu preskúmavať správnosť postupu, resp.
rozhodnutia kasačného súdu, preto správny súd nepochybil, keď sa námietkami procesnej povahy
voči rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 osobitne nezaoberal a zameral sa na právne posúdenie veci,
pričom primerane reagoval aj na hmotnoprávne námietky sťažovateľa (žalobcu) voči východiskám,

resp. záverom rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 (osobitne - či je relevantné, že bol v trestnom konaní
oslobodený).
70. Akokoľvek teda sťažovateľ v tomto konaní napadá skorší postup kasačného súdu vo veci, resp.
jeho rozsudok sp. zn. 4Stk/10/2022 v tom zmysle, že tento - nad rozsah výslovných kasačných bodovžalovaného - skúmal aj vady odôvodnenia skoršieho rozsudku krajského súdu, predmetná kasačná
námietka žalobcu bolo vyhodnotená Najvyšším správnym súdom ako irelevantná. Uvedený postup
kasačného súdu v skoršom konaní bol dôvodný vzhľadom na vlastné znenie kasačnej sťažnosti

žalovaného, a to pri dodržaní princípu materiálneho hodnotenia jej obsahu, ďalej berúc do úvahy
vzťah medzi kvalitou odôvodnenia preskúmavaného rozsudku a prieskumom správnosti, resp. úplnosti
právnych názorov správneho súdu v ňom obsiahnutých (ktoré v kasačnej sťažnosti boli výslovne
napadnuté, keď toto nerozporuje ani sťažovateľ v tomto konaní) a napokon nie je možné opomenúť, že
vady odôvodnenia skoršieho rozsudku krajského súdu vo veci ani neboli jediným dôvodom pre výrok

rozsudku Najvyššieho správneho súdu v rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022.
71. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti potom kasačný súd vyhodnotil aj túto námietku
žalobcu obsiahnutú v jeho kasačnej sťažnosti ako nedôvodnú.

D) K sťažovateľovej argumentácii rozsudkom sp. zn. 8Sžo/83/2010

72. Pokiaľ sa sťažovateľ odvolával na závery rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo/83/2010, tento
zmieňuje právnu otázku týkajúcu sa oslobodzujúceho rozsudku výlučne v konštatačnej časti, keď
reprodukuje závery správneho súdu v tam preskúmavanej veci (ktorý rozsudok vo výrokovej vete
zmenil): „súd uviedol, že prezumpcia neviny sa uplatňuje v trestnom konaní vo vzťahu k spáchaniu
trestného činu a nie vo vzťahu k porušeniu služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, na ktoré

konanie sa vzťahuje zákon č. 73/1998 Z.z. Zároveň zdôraznil, že ani prípadný oslobodzujúci rozsudok
ešte neznamená, že príslušník sa nedopustil porušenia služobnej disciplíny, pričom jedinou výnimkou
by mohlo byť, ak by oslobodzujúci rozsudok bol vynesený preto, že bolo preukázané, že predmetný
skutok sa nestal.“. Z následného právneho posúdenia však nevyplýva, že by kasačný súd vo veci sp.
zn. 8Sžo/83/2010 podrobnejšie formuloval záver k tomu, aké následky má vynesenie oslobodzujúceho

rozsudku, avšak uviedol, že „v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že preskúmavané
rozhodnutie bolo vydané v rámci samostatného personálneho konania, ktoré nemá charakter konania o
trestnom obvinení. V tomto smere sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného správneho
orgánu, uvedenou v jeho písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu.“. Ani sám sťažovateľ v kasačnej
sťažnosti neodôvodnil, od čoho odvíja svoj záver, resp. argumentáciu, že z rozsudku Najvyššieho súdu

sp. zn. 8Sžo/83/2010 vyplýva, že v prípade oslobodzujúceho rozsudku podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku toto znamená, že nedošlo k porušeniu služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom.
73. Kasačný súd k tomu dodáva, že sťažovateľ z materiálneho hľadiska argumentuje reprodukovaním
záveru správneho súdu (nie kasačného súdu), ktorý v hypotetickej rovine uvažuje („jedinou výnimkou by
mohlo byť“) o situácii, kedy by oslobodzujúci rozsudok znamenal, že príslušník sa nedopustil porušenia

služobnej disciplíny, avšak tieto úvahy sa týkajú prípadu, ak by oslobodzujúci rozsudok bol vynesený
preto, že bolo preukázané, že predmetný skutok sa nestal. V prejednávanej veci však bol dôvod
oslobodzujúceho rozsudku to, že nebolo v trestnom konaní preukázané, že predmetný skutok sa stal.
Hoci v prípade oboch situácií (bolo preukázané, že sa skutok nestal/nebolo preukázané, že sa skutok
stal) sa na páchateľa v trestnom konaní hľadí obdobne - obdobné posudzovanie týchto prípadov v

trestnom konaní vyplýva zo zásad trestného konania (osobitne in dubio pro reo) - ktoré však v zmysle
ustálenej judikatúry nie sú aplikovateľné na personálne konanie policajta k porušeniu služobnej prísahy.
Pre účely personálneho konania je podľa kasačného súdu podstatné odlišovať situáciu, ak by v trestnom
konaníbolopreukázané,žeskutoksanestal(napr.páchateľhonemoholspáchať,lebosapreukázateľne
nenachádzal na mieste činu a pod.) od situácie, ak v trestnom konaní nebolo preukázané, že skutok

sa stal (napr. dve možnosti skutkového deja, z ktorých jedna nie je trestným činom - pri rešpektovaní
prezumpcie neviny - ako tomu bolo v tomto prípade). V druhom z uvedených prípadov totiž oslobodenie
v trestnom konaní, hoc aj z dôvodu podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, automaticky neznamená,
že sa policajt nedopustil porušenia služobnej prísahy.
74. Napokon, aj v samotnom trestnom konaní situácia, ak bolo preukázané, že predmetný skutok sa

nestal, viac (vhodnejšie) zodpovedá koncepcii zastavenia trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku, ktorá sa odlišuje od koncepcie oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a)
Trestného poriadku. „Zastavenie trestného stíhania si vyžaduje, aby bolo nepochybné, teda dokázané,
že sa skutok nestal. Pri oslobodení spod obžaloby sa však už aplikuje zásada in dubio pro reo, a teda
na uplatnenie rozhodnutia podľa § 285 písm. a) postačuje rozumná pochybnosť, že sa skutok stal. Ide

o prípad, keď existencia skutku nebola dokázaná“(BELEŠ, Andrej. § 215 Zastavenie trestného stíhania.
In: ČENTÉŠ, Jozef, KURILOVSKÁ, Lucia, ŠIMOVČEK, Ivan, BURDA, Eduard a kol. Trestný poriadok
II. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 180, marg. č. 2).75. Pokiaľ sťažovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku v tom zmysle, že
správny súd nereagoval na jeho argumentáciu rozsudkom kasačného súdu sp. zn. 8Sžo/83/2010, je
pravda, že správny súd na tento rozsudok osobitne nepoukázal, ale z materiálneho hľadiska sa rámcovo

sa podstate námietky sťažovateľa - že bol v trestnom konaní spod obžaloby oslobodený - podrobne
venoval vo viacerých bodoch (napr. body 61. -63., 65., 66., 71., 72.) právneho posúdenia napadnutého
rozsudku, pričom svoje závery oprel aj o odkaz na judikatúru kasačného súdu a ústavného súdu,
preto nereagovanie na jeden rozsudok (z ktorého ani nevyplývajú sťažovateľom uvádzané závery - k
tomu pozri toto odôvodnenie vyššie), v žiadnom prípade nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého

rozsudku.
76. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje na akúsi odbornú notorietu (k tomu pozri napr. rozsudok
Najvyššieho súdu - sp. zn. 3Sžo/56/2014 zo dňa 01. júla 2015), že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je nepochybne aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a

obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.

j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie napr. rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. III. ÚS 60/04 a i.). Túto
požiadavku zdôrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti
najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať

podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom
na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).
77. Z uvedených dôvodov potom aj túto námietku sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú.

E) K námietke, že sťažovateľ bol v trestnom konaní oslobodený

78. Kasačný súd neprisvedčil ani nosnej časti tej sťažnostnej argumentácie žalobcu, ktorá spočívala v
námietke, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/4/2016 zo dňa 16.01.2016 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/23/2018-1102 zo dňa 05.06.2018 oslobodený
spod obžaloby z dôvodu, že skutok sa nestal.

79. Kasačný súd v prvom rade považuje za potrebné zjednotiť, resp. špecifikovať terminológiu,
keď sťažovateľ v kasačnej sťažnosti (zjednodušene) tvrdil, že bolo v trestnom konaní právoplatne
rozhodnuté, že skutok sa nestal. Sťažovateľ bol v uvedenej trestnej veci podľa § 215 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby pre trestný čin zločinu podielnictva podľa § 231 ods. 1
písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je

obžalovaný stíhaný. K tomu možno odkázať na rozhodnutie R 13/1982, v zmysle ktorého aplikácia §
215 ods. 1 písm. a) (upravené) predpokladá že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie
trestné stíhanie, čo je prísnejšia podmienka v porovnaní s podmienkou pod § 285 písm. a) kde stačí, že
nie je preukázané, že sa skutok stal. Ak o existencii skutku existuje pochybnosť vyplývajúca z toho, že
vo vykonanom dokazovaní sú rozpory, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dôkazov a zistenie,

ktoré z odporujúcich si dôkazov sú pravdivé závisí len od ich vyhodnotenia, nemôže súd pri predbežnom
prejednaní obžaloby zastaviť trestné stíhanie podľa § 241 ods. 1 písm. c), resp. § 244 ods. 1 písm. c)
(upravené), ale musí vec prejednať na hlavnom pojednávaní. [k tomu porovnaj aj body 72. a nasl. tohto
rozsudku vyššie].
80. Je potrebné tiež zdôrazniť, že judikatúra kasačného súdu je ustálená na tom že konanie o služobnom

pomere a trestné konanie sú dve samostatné konania, pričom pre konanie vo veci prepustenia zo
služobného pomeru nie je rozhodujúci výsledok trestného konania v tom zmysle, či sťažovateľ bude
uznaný vinným zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu (k tomu pozri okrem judikatúry
citovanej v napadnutom rozsudku napr. aj rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo/18/2013, resp. sp.
zn. 3Sžk/47/2019). Obdobne - rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - sp. zn.

1Sžk/16/2020 zo dňa 09.02.2022, (ktorý prešiel aj testom ústavnosti - k tomu pozri uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky - sp. zn. I. ÚS 3/2023 zo dňa 10.01.2023) - „Administratívne - personálne
konanie o prepustenie zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou
právnou úpravou, pričom v konaní o prepustení zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutiaviazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustenie
so služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti
zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých

záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku,
ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 11. marca 2008, sp. zn. 1Sžo/152/2007, prípadne z 28. mája 2015, sp. zn. 7Sžo/9/2013,
prípadne rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Vanjak proti Chorvátsku zo 14. januára
2010, číslo sťažnosti 29889/04, body 67 a nasl., prípadne rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

vo veci Šikić proti Chorvátsku z 15. júla 2010, číslo sťažnosti 9143/08, body 49 a nasl.)“.
81. Dokonca v zmysle záverov rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sžk/29/2020 (v
ktorom tam uvedený sťažovateľ obdobne namietal, že administratívny orgán vyhodnotil skutok, ktorý sa
nikdy nestal, ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom) - ani
uznesenie, ktorým bolo trestné stíhanie obvineného zastavené podľa § 215 ods. 1 Trestného poriadku,
pretože je nepochybné, že trestný skutok sa nestal, neznamená, že policajta nemožno - za splnenia

zákonných podmienok podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. - prepustiť.
82. Tu potom kasačný súd poukazuje napr. aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp.
zn. I. ÚS 409/2014 zo dňa 8. apríla 2014) k ustanoveniu § 135 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov (znenie ktorého ustanovenia je obdobné, ako
je znenie § 131 SSP), podľa ktorého „Z [...] ustanovenia § 135 ods. 1 OSP vyplýva, že súd je

pri rozhodovaní viazaný iba výrokom rozsudku, z ktorého vyplýva, že bol spáchaný trestný čin, a o tom,
kto je páchateľom trestného činu. Oslobodzujúcim rozsudkom súd viazaný nie je. [...] Oslobodenie
spod obžaloby neznamená, že sa skutok nestal [...]“. Obdobné závery vyplývajú napr. aj z právnej vety
judikátu - rozhodnutia - R 58/1966: „V občianskom súdnom konaní nie je súd viazaný oslobodzujúcim
rozsudkom vydaným v trestnom konaní.“.

83.Vychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostípotomkasačnýsúddospelkzáveru,žeajtátonámietka
sťažovateľa je nedôvodná.

F) K namietanej totožnosti skutku v trestnom a personálnom konaní

84. Kasačný súd sa osobitne zameral (vzhľadom na sťažnostnú argumentáciu, v ktorej sťažovateľ oba
skutky - v trestnom konaní a v personálnom rozkaze - v podstate stotožnil a tvrdil, že ak trestný súd
dospel k záveru, že sa takýto skutok nestal, tak správny súd nemôže v inom konaní tvrdiť, že sa stal)
na komparáciu, do akej miery skutok tak, ako bol popísaný v personálnom rozkaze, „zodpovedá“ skutku
v oslobodzujúcom trestnom rozsudku, resp. do akej miery tieto skutky možno stotožniť a do akej miery

sú tieto skutky odlišné.
85. Skutok vymedzený v personálnom rozkaze (podrobne opísaný v bode 1 tohto rozsudku) možno
zhrnúť nasledovne:
-sťažovateľ v čase mimo výkonu služby na parkovisku čerpacej stanice OMV Zamarovce... v dňoch
23.05.2014, 24.06.2014 a 21.07.2014 odkúpil od P.. Q. U. a Z.. M. N. a tak previedol na seba farebné

kovy...;
- P.. Q. U. a Z.. M. N. predtým odcudzili z pracoviska zo skladu spoločnosti Power one, s.r.o. Dubnica
nad Váhom, pričom sa u cínu jednalo o nové, nepoužité cínové tyče zabalené v pôvodných baleniach...;
-sťažovateľnásledneuvedenéodkúpenéfarebnékovysoziskomodpredaldospoločnostiMedekoCast,
s.r.o. pod menami osôb, ktoré neboli pri predaji prítomné a ani o ňom nevedeli, pričom ich osobné údaje

zistil neoprávnenou lustráciou v informačnom systéme žalovaného, bez služobného dôvodu alebo iným
nezisteným spôsobom;
- sťažovateľ ako skúsený policajt s dlhoročnou praxou... mal a mohol vedieť, že nakupoval tovar
pochádzajúci z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou, nakoľko sa nemohlo jednať o odpad, ale
šlo o nové nepoužité cínové tyče zabalené v pôvodných baleniach s označením spoločnosti Medeko

Cast, s. r. o.
86. Skutkový základ v trestnom konaní sťažovateľa možno zhrnúť nasledovne:
- sťažovateľ na parkovisku čerpacej stanice OMV Zamarovce... v dňoch 23.05.2014, 24.06.2014 a
21.07.2014 odkúpil za účelom ďalšieho odpredaja a dosiahnutia zisku od obvineného od P.. Q. U. a Z..
M. N. ...uvedené kovy...;

- napriek tomu, že bol uzrozumený o samotnom pôvode prevedeného tovaru ako veci, ktorá bola
odcudzená...
87. Kasačný súd k uvedenému konštatuje, že konanie sťažovateľa, tak ako toto tvorilo predmet
konania v trestnom konaní a v administratívnom konaní (prepustenie zo služobného pomeru príslušníkaPZ), sa zhodujú len čiastočne (k tomu pozri aj bod 61. napadnutého rozsudku), pričom je zároveň
potrebné poukázať na to, že jednotlivé skutky sťažovateľa, resp. vrátane účelu na ne nadväzujúcich
verejnomocenských konaní, sa líšia vo viacerých aspektoch - jednak v objekte a subjekte, ako aj v

subjektívnej stránke skutku.
88. Je zrejmé, že konanie o prepustenie policajta zo služobného pomeru má odlišný účel a cieľ ako
trestný čin podielnictva, kde je páchateľom všeobecný subjekt (bez ohľadu na to, či je páchateľom
príslušník PZ alebo nie). „Vzhľadom na úplne odlišný normatívne chránený objekt (porovnaj Baricová, J.,
Fečík,M.,Števček,M.,Filová,A.akol.Správnysúdnyporiadok.Komentár.Bratislava:C.H.Beck,2018,

993 s.) bolo v danom prípade nesporné, že trestné konanie a konanie vo veci prepustenia príslušníka
PZ zo služobného pomeru neboli v takom vzájomnom pomere, ktorý by medzi nimi predstavoval
prekážku ne bis in idem. Inými slovami obe konania majú samostatný charakter a preto neobstojí
záver sťažovateľa, podľa ktorého trestné konanie predstavuje v danom prípade „základné“ konanie,
od výsledku ktorého sa následne má odvíjať priebeh konania vo veci prepustenia príslušníka PZ zo
služobného pomeru. Normatívne ustanoveným dôvodom prepustenia v zmysle § 192 ods. 1 písm.

e) zákona č. 73/1998 Z. z. totiž nie je spáchanie trestného činu, ale porušenie služobnej prísahy
alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom..“ (rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn.
4Asan/15/2020 zo dňa 02.02.2022).
89. Ďalšia významná odlišnosť skutku v personálnom konaní (oproti skutku trestnom konaní) spočíva
v subjektívnej stránke - mal a mohol vedieť, že nakupoval tovar pochádzajúci z protiprávnej činnosti

spáchanejinouosobou(personálnekonanie)/boluzrozumenýosamotnompôvodeprevedenéhotovaru
ako veci, ktorá bola odcudzená (trestné konanie).
90. Práve subjektívna stránka spočívajúca vo vedomosti o pôvode tovaru ako odcudzenej veci, je v
personálnom konaní špecifická, kedy správne orgány skonštatovali, že sťažovateľ ako skúsený policajt
s dlhoročnou praxou - ktorého základnou povinnosťou je odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti

- mal a mohol vedieť, že nakupoval tovar pochádzajúci z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou.
Uvedené odôvodňovali tým, že:
- sa nemohlo jednať o odpad, ale šlo o nové nepoužité cínové tyče zabalené v pôvodných baleniach s
označením spoločnosti Medeko Cast, s. r. o. (str. 1 personálneho rozkazu);
- predmet kúpy bol „špecificky balený, označený výrobným číslom ako puncom ako aj čiarovým kódom

a teda nemožno ho zameniť s iným produktom. Menovaný teda vzhľadom na tieto skutočnosti, okolnosti
kúpy ako aj to, že pri predaji nefigurovali žiadne doklady o prevode, mal a mohol vedieť, že tento tovar
bol získaný protiprávne“ (str. 5 personálneho rozkazu);
-„O takej jeho vedomosti svedčí aj skutočnosť, že tieto kovy predával pod inými menami a snažil sa tak
utajiť svoju totožnosť“ (str. 6 personálneho rozkazu).

91. Vzhľadom na neštandardné okolnosti kúpy kovov, s poukazom na mnohoročnú prax sťažovateľa,
tiež to, že sťažovateľ kovy podľa zisteného skutkového stavu opakovane kupoval od neznámych osôb
- o ktorých identitu sa nezaujímal, bez toho, aby si dôsledne overil údaje o predmete predaja - a
to napriek indíciám (v predmetnej veci označenie tovaru výrobným číslom ako puncom a čiarovým
kódom) a aby o predaji existoval akýkoľvek doklad, sú závery žalovaného a správneho súdu o tom,

že sťažovateľ mal a mohol (ako policajt s dlhoročnou praxou) vedieť o nelegálnom pôvode tovaru,
právne udržateľné a logické. Tu je potom potrebné doplniť, že ak už v skoršom rozsudku (sp. zn.
4Stk/10/2022) najvyšší správny súd poukazoval na to, že v konaní o prepustení sťažovateľa zo
služobnému pomeru policajta nie je potrebné preukazovať jeho vedomosť o tom, že kupuje kradnutý
tovar, uvedená znamená, že postačuje preukázať, že sťažovateľ - ako policajt - vedieť „mal alebo

mohol“, t. j. že vzhľadom na skutkové okolnosti veci, za ktorých predmetný tovar kupoval, existuje
kvalifikovaný predpoklad o jeho nelegálnom pôvode (vedel ? vedieť mal a mohol). Tu potom kasačný súd
konštatuje, že skutok vymedzený v personálnom rozkaze neobsahuje špekulácie o údajnej vedomosti
sťažovateľa,alekonštatovanie,ževzhľadomnapovahuskutkuajehookolnostisťažovateľakopríslušník
PZ s mnohoročnými skúsenosťami mal a mohol vedieť, že nakupuje tovar pochádzajúci z protiprávnej

činnosti, pričom s týmto posúdením veci zo strany orgánov verejnej správy sa stotožnil aj kasačný súd
konajúci v tejto veci (k tomu pozri najmä bod 90. tohto rozsudku vyššie). Kasačný súd v tejto súvislosti
dopĺňa, že mu je - z jeho rozhodovacej činnosti - známe, že v rozsudku vo veci sp. zn. 1Asan/22/2021
zo dňa 02.02.2022 Najvyšší správny súd obdobne vyhodnotil skutkové okolnosti v prípade, keď policajt
bez (nadobúdacej) zmluvy, resp. dokladu a so zjavne odstráneným identifikačným číslom (VIN), zakúpil

od neznámej osoby odcudzený bager.
92. Doterajšia judikatúra už ustálila, že ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.
z. nevyžaduje, aby porušenie služobnej disciplíny alebo služobnej prísahy bolo úmyselné (k tomu
pozri rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7SSk/119/2022 a rovnako rozsudok najvyššiehosprávneho súdu sp zn. 7Ssk/128/2022), služobné orgány však musia subjektívnu stránku brať do úvahy
pri posudzovaní, či zistené porušenie je alebo nie je zvlášť hrubé a či zotrvanie policajta je alebo nie je
na ujmu dôležitých záujmov služby.

93. Ďalšie konanie popísané v personálom rozkaze sťažovateľa je oproti skutku v trestnom rozsudku
podstatne širšie vymedzené, keď obsahuje aj následný skutkový dej, ktorý nebol obsiahnutý v skutkovej
vete v trestnom konaní. Následný skutkový dej v personálnom konaní obsahuje totiž aj to, že sťažovateľ
odkúpené farebné kovy so ziskom ďalej odpredal, tieto kovy odpredal pod menami osôb, ktoré neboli pri
predaji prítomné a ani o ňom nevedeli, pričom ich osobné údaje (osôb, ktoré neboli pri predaji prítomné a

ani o ňom nevedeli) zistil neoprávnenou lustráciou v informačnom systéme žalovaného, bez služobného
dôvodu alebo iným nezisteným spôsobom.
94. Z vyššie uvedeného vyplýva, že akokoľvek sťažovateľ prízvukuje, že v trestnom konaní bolo
právoplatnerozhodnuté,žeskutoksanestal,jezjavné,žeskutokvtrestnomkonaníbolpodstatneodlišný
od skutku v personálnom konaní. V časti, v ktorej sa skutky čiastočne zhodujú, je skutok v trestnom
konaní podstatne odlišný od skutku v personálnom konaní, a to osobitne z hľadiska subjektívnej stránky,

objektu aj subjektu. Zároveň skutok popísaný v personálnom rozkaze zahŕňa aj ďalšie protiprávne
konania, ktorými mal sťažovateľ naplniť zákonné predpoklady pre jeho prepustenie zo služobného
pomeru policajta.
95. Vzhľadom na predmetné závery, kasačný súd vyhodnotil aj túto kasačnú námietku žalobcu ako
nedôvodnú.

G) K pojmu „nižší dôkazný štandard“

96. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku sťažovateľa, že správny súd nevysvetlil v
napadnutom rozsudku slovné spojenie „nižší dôkazný štandard“, ktorý použil kasačný súd v skoršom

zrušujúcom rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022. Správny súd uvedené slovné spojenie citoval a ďalej
aplikoval v bodoch 65. a 70. napadnutého rozsudku. Uvedený pojem vykladal správny súd jednak v tom
kontexte, že:
- konanie o prepustenie policajta zo služobného pomeru je samostatné konanie (nezávislé od
prípadného trestného konania), v ktorom nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného

poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny (k tomu pozri bod 65.
napadnutého rozsudku),
- preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom je nižší
dôkazný štandard ako je preukázanie vedomosti sťažovateľa o tom, že tovar, ktorý kupuje, je kradnutý,
- v predmetných konaniach (trestné konanie vs. konanie o prepustení zo služobného pomeru) existujú

rozdielne objekty dokazovania.
Správny súd výklad uvedeného slovného spojenia zhrnul tak, že, oslobodenie príslušníka PZ spod
obžaloby neznamená, že konanie, ktoré bolo predmetnom jeho stíhania, nemôže - za splnenia
podmienky, že je riadne preukázané - byť dôvodom pre jeho prepustenie zo služobného pomeru (k tomu
pozri bod 70. napadnutého rozsudku).

97. Preto kasačný súd neprisvedčil tvrdeniu sťažovateľa, že napadnutý rozsudok nevysvetlil slovné
spojenie „nižší dôkazný štandard“ v kontexte prejednávanej veci. Rovnako z hľadiska právneho
posúdenia kasačný súd konštatuje, že správny súd správne obsiahol podstatu, že v personálnom konaní
(na rozdiel od trestného konania) sa dôkazný štandard líši jednak v tom, že nie je potrebné preukázať
vedomosť o pôvode tovaru, pretože stačí preukázať, že túto vedomosť príslušník PZ (s ohľadom na

okolnosti kúpy a povinnosť odhaľovať a objasňovať trestnú činnosť) mal a mohol mať (k tomu pozri napr.
aj bod 91. tohto rozsudku), zároveň nižší dôkazný štandard znamená, že v personálnom konaní sa v
prípade pochybností neuplatňuje prezumpcia neviny, ale postupuje sa v zmysle príslušných procesných
noriem - § 231-247a zákona č. 73/1998 Z. z.
98. Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že akokoľvek sťažovateľ brojil proti absencii explicitného

vysvetlenia pojmu „nižší dôkazný štandard“ v skoršom rozsudku kasačného súdu vo veci (sp. zn.
4Stk/10/2022), od čoho sťažovateľ odvíjal aj vadu napadnutého rozsudku správneho súdu, z celého
skoršieho rozsudku kasačného súdu je zrejmé, v akom kontexte bol príslušný zovšeobecňujúci záver
Najvyššieho správneho súdu vyslovený (k tomu pozri aj bod 99. tohto rozsudku). Toto je v konečnom
dôsledku nepochybné aj z toho, že predmetný pojem primerane sťažovateľovi ozrejmil, resp. vysvetlil

aj správny súd v napadnutom rozsudku, s ktorým vysvetlením sa kasačný súd pre účely tohto konania,
stotožnil.
99. Kasačný súd v kontexte predmetnej námietky sťažovateľa poukazuje na bod 66. svojho skoršieho
rozsudkuvoveci(sp.zn.4Stk/10/2022),vktoromsťažovateľovidokoncaajexplicitneozrejmil,akýobsahpriraďuje slovnému spojeniu „nižší dôkazný štandard“ („66. Podľa názoru kasačného súdu je však takýto
dôkazný štandard mimo vlastného znenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., keďže tento od
orgánov verejnej správy vyžaduje, aby tieto primárne preukázali, že príslušník Policajného zboru porušil

služobnú prísahu alebo služobnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, čo je podstatne nižší dôkazný
štandard ako je preukázanie vedomosti žalobcu o tom, že tovar, ktorý kupuje, je kradnutý. V konečnom
dôsledku je nižší dôkazný štandard vyvolaný tým, že v predmetných konaniach (trestné konanie vs.
konanie o prepustení zo služobného pomeru) existujú rozdielne objekty dokazovania. Kým v trestnom
konaní sa preukazuje spáchanie trestného činu podľa dôkazných štandardov vyžadovaných predpismi

trestného práva, v prípade postupu podľa § 192 ods. 1 písm. e/zákona č. 73/1998 Z. z. je predmetom
dokazovania nie spáchanie trestného činu, ale porušenie služobnej disciplíny, resp. služobnej povinnosti
zvlášť hrubým spôsobom. Diferenciáciu v uvedenom zmysle odôvodňuje aj to, že podľa zákona č.
73/1998 Z. z. je spáchanie úmyselného trestného činu úplne nezávislým dôvodom pre prepustenie
príslušníka PZ zo štátnej služby, a to podľa § 192 ods. 1 písm. f/ zákona („(1) Policajt sa prepustí
zo služobného pomeru, ak f/ bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný

čin na nepodmienečný trest odňatia slobody“). Zjednodušene povedané, oslobodenie príslušníka PZ
spod obžaloby neznamená, že konanie, ktoré bolo predmetnom jeho stíhania, nemôže - za splnenia
podmienky, že je riadne preukázané - byť dôvodom pre jeho prepustenie zo služobného pomeru.“).
100. Najvyššiemu správnemu súdu napokon nedá v tejto súvislosti neuviesť, že požiadavka na
povinné zastúpenie účastníka konania v kasačnom konaní advokátom (až na určité zákonné výnimky,

medzi ktoré prejednávaná vec nepatrí), nie je samoúčelná a jej opodstatnenie spočíva - okrem
iných - v kvalifikovanom odbornom dialógu medzi právnym zástupcom účastníka konania a súdom.
Z týchto dôvodov sa potom práve od právneho zástupcu účastníka konania (keďže v kasačnom
konaní vo všeobecnosti platí požiadavka obligatórneho zastúpenia advokátom) očakáva kvalifikovaná
argumentácia, na ktorú následne kasačný súd primerane reaguje. Nejaví sa preto ako nevyhnutné,

aby kasačný súd svoj zhrňujúci a zovšeobecňujúci záver (o nižšom dôkaznom štandarde - pri
komparácii trestného konania a administratívneho konania o prepustení policajta zo služobného
pomeru) vysvetľoval ešte extenzívnejšie, ak je tento okrem vymedzenia tohto pojmu abstrahovateľný
aj z vlastného znenia odôvodnenia rozsudku ako celku. Naopak, je legitímne v takýchto situáciách
predpokladať, že takúto abstrakciu predmetného parciálneho záveru realizuje, resp. vníma advokát sám

(tak, ako to pre účely námietok sťažovateľa - zastúpeného advokátom - napokon uskutočnil správny súd
v napadnutom rozsudku). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti potom kasačný súd aj túto
námietku sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodnú.

H) K vymedzeniu skutku

101. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tiež namietal, že z preskúmavaných rozhodnutí nie je zrejmé,
aké konkrétne konanie malo byť dôvodom jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ,
nakoľko v administratívnom konaní nebol predložený dôkaz o tom, že vykonal neoprávnenú lustráciu v
informačnom systéme Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a nemal vedomosť o pôvode tovaru.

102. K uvedenému kasačný súd poukazuje na to, že skutok popísaný na str. 1 personálneho rozkazu
zahŕňa:
- primárny skutok - kúpu tovaru pochybného pôvodu od neznámych osôb, pričom sťažovateľ ako
príslušník PZ vzhľadom na okolnosti kúpy a balenie tovaru mal a mohol vedieť, že sa jedná o tovar
pochádzajúci z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou,

-aďalšienadväzujúceparciálneskutky,resp.konaniesťažovateľa-týkajúcesanajmäodpredaniakovov
so ziskom pod menami osôb, ktoré pri predaji neboli prítomné ani o ňom nevedeli, pričom ich osobné
údajezistilneoprávnenoulustráciouvinformačnomsystémežalovaného,bezslužobnéhodôvodu,alebo
iným nezisteným spôsobom.
103. To, že žalovaný skutok, ktorým sa sťažovateľ dopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy,

vymedzil v širšom rozsahu, teda že okrem vyššie popísanej kúpy tovaru uviedol, že sťažovateľ sa
porušenia dopustil aj predajom tovaru vrátane zistenia osobných údajov niektorých osôb nezákonnou
lustráciou osôb, vyplýva jednak zo str. 1 personálneho rozkazu, ale aj z konštatovania kumulatívneho
splnenia oboch podmienok podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. na str. 6 personálneho
rozkazu (totožne aj na str. 14 napadnutého rozhodnutia), keď poukázal na to, že sťažovateľ „svoje

schopnosti a sily nevynaložil na ochranu osobných údajov a majetku iných, ale sám do nich zvlášť
hrubým spôsobom zasiahol.“ Je teda zrejmé, že žalovaný kvantifikoval ako zvlášť hrubé porušenie
služobnej prísahy celý skutok - vrátane nezákonnej lustrácie (v opačnom prípade by neidentifikoval
konanie ako zásah do „osobných údajov a majetku iných“).104. Pokiaľ žalovaný vymedzil skutok v personálnom rozkaze v širšom rozsahu, keď sťažovateľovi
vyčítal nielen kúpu, ale aj predaj tovaru pochybného pôvodu, získavanie osobných údajov nezákonnou
lustráciou alebo iným nezisteným spôsobom, bolo potrebné tieto parciálne skutočnosti zakladajúce

zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy preukázať a odôvodniť. Tieto skutočnosti zároveň žalovaný
sťažovateľovi vyčítal kumulatívne - nevymedzil jednotlivé konania ako samostatné skutky, tiež splnenie
podmienok podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. odôvodňoval za všetky konania spolu.

Ku kúpe tovaru
105. Skutočnosť, že sťažovateľ nakúpil predmetný tovar, nebola sporná, túto časť skutku sťažovateľ
priznal - aj keď tvrdiac, že nevedel o nelegálnom pôvode tovaru, tiež táto skutočnosť vyplýva z
výpovede svedkov - predajcov. Kasačný súd zotrváva na názore, ktorý uviedol v bode 64. rozsudku
sp zn. 4Stk/10/2022, keď sa v rámci rozhodovania o podanej kasačnej sťažnosti oboznámil aj s
administratívnym spisom, z ktorého okrem iných vyplýva, že vlastným vypočutím predajcov v rámci

administratívneho konania (t. j. nie použitím ich výpovedí z trestného konania) bolo preukázané že
tieto osoby opakovane predali sťažovateľovi farebné kovy, a to na čerpacej stanici OMV Zamarovce,
sťažovateľ nechcel vedieť ich mená, ale oslovoval ich slovom „chalani“, sťažovateľ im za dodaný
farebný kov platil v hotovosti (bez toho, aby mu bol vydaný doklad o kúpe tohto tovaru, z ilustračnej
fotodokumentácie od poškodenej spoločnosti vyplýva, že tyče boli takého balenia, resp. vyhotovenia, že

to predmetné tyče robilo nezameniteľnými s kovovými tyčami iných subjektov.
106. Aj s ohľadom na konštatovania popísané v bode 90. - 92. odôvodnenia tohto rozsudku, má
kasačný súd za to, že žalovaný preukázal jednak kúpu tovaru sťažovateľom, jednak aj to, že sťažovateľ
mal a minimálne mohol vedieť o nelegálnom pôvode tohto tovaru. Žalovaný teda v preskúmavaných
rozhodnutiach preukázal konanie spočívajúce v opakovanom nákupe tovaru pochybného pôvodu, resp.

o ktorého pôvod sa príslušník PZ nezaujímal, napriek indíciám (v predmetnej veci označenie tovaru
výrobným číslom ako puncom a čiarovým kódom) s pochybnými osobami, resp. osobami, o ktorých
identitu sa príslušník PZ nezaujímal. K tomu kasačný súd dodáva, že za obdobných okolností by bolo
možné uvažovať o tom, že v prípade inej povahy kupovaného tovaru by vyššie popísané indície bez
ďalšieho nezakladali požiadavku, aby príslušník PZ s viacročnými skúsenosťami mal a minimálne mohol

vedieť o nelegálnom pôvode tovaru - napr. ak by sa jednalo o vec bežnej osobnej potreby. V predmetnej
veci však nebolo sporné, že sa o takúto vec nejednalo.

K odpredaju tovaru
107. Žalovaný síce na str. 6 - 7 napadnutého rozhodnutia, resp. na str. 3 - 5 personálneho rozkazu

popísal svedecké výpovede, z ktorých z vyhodnotenia vyplýva, že osoby, pod menami ktorých sa kovové
tyče ďalej predávali, o tomto predaji nevedeli, resp. na ňom neparticipovali. Tieto svedecké výpovede
však nepreukazujú, že sťažovateľ kovové tyče so ziskom predával. Okrem týchto výpovedí žalovaný
odôvodňoval predaj kovových tyčí sťažovateľom výlučne vyrozumením vyšetrovateľa - ČVS: SKIS-408/
OISZ-V-2014 zo dňa 15.01.2015 (k tomu pozri str. 7 - 8 napadnutého rozhodnutia, resp. na str. 5

personálneho rozkazu).
108. Vyrozumenie vyšetrovateľa - ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 15.01.2015 však má primárne
len informatívny charakter a bez ďalšieho nepreukazuje skutočnosti v ňom uvedené. Kasačný súd
poukazujenato,žesajednáojednoduchévyjadreniebezpríloh-ktorélenspomínainformáciuoanalýze
zaistených počítačových údajov spoločnosti Medeko Cast s.r.o. Je pravdou, že v personálnom konaní

môžu byť využité aj materiály iných útvarov svedčiacich o protiprávnom konaní policajta, t. j. je možné
využiť aj dôkazy vykonané orgánmi v trestnom, resp. inom konaní, avšak vyrozumenie vyšetrovateľa nie
je dôkazom, ale len správou o tom, že v trestnom konaní boli vykonané dôkazy a čo z nich predbežne
vyplýva - podľa hodnotenia subjektu, ktorý túto správu pre príslušný orgán vypracoval, t. j. nie na základe
vlastného hodnotenia správneho orgánu, ktorý rozhoduje o prepustení príslušníka PZ zo služobného

pomeru. V dôsledku použitia vyrozumenia vyšetrovateľa (vrátane skutkových zistení v ňom uvedených)
ako výlučného dôkazu vo vzťahu k preukázaniu toho, že sťažovateľ následne tovar so ziskom predával,
ječasťskutku-predajtovaruspoločnostiMedekoCasts.r.o.,ktorýmsasťažovateľmalpodľažalovaného
dopustiť zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy, nepreukázaná a nedostatočne odôvodnená.
109. Na okraj kasačný súd dodáva, že preskúmavané rozhodnutia síce tvrdia, že sťažovateľ tovar

predával so ziskom, ani tento v nich však nie je kvantifikovaný. Rovnako napadnuté rozhodnutie
obsahujevzáverestr.9konštatovanie,že„Jenepochybné,žepredmetnýtovaržalobcanakupovalstým,
aby ho so ziskom predal, čo ani sám nepoprel. Pritom ako policajtovi je zakázané vykonávať akúkoľvek
zárobkovú činnosť (§ 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z.)“, avšak vykonávanie zárobkovej činnosti -netvorilo súčasť skutku vymedzeného na str. 1 personálneho rozkazu, resp. str. 1 a 2 napadnutého
rozhodnutia.
110. Hoci je správne konštatovanie správneho súdu v bode 80. napadnutého rozsudku, že sťažovateľ

nepoprel a ani žiadnym spôsobom nevyvrátil (resp. nenavrhol vykonať dôkaz, ktorým by sa snažil
vyvrátiť), tvrdenie žalovaného, že odkúpený tovar - farebný kov odpredal do spoločnosti Medeko Cast,
s r.o. pod menami osôb, ktoré neboli pri predaji prítomné a ani o ňom nevedeli - bez podloženia tejto
parciálnej časti skutku zostalo konštatovanie žalovaného o tom, že sťažovateľ tovar následne zo ziskom
predával - v rovine nepodloženého tvrdenia.

111. Uvedenú vadu nemožno konvalidovať ani tým, že Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn.
4T/4/2016 zo dňa 16.01.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2To/23/2018-1102
zo dňa 05.06.2018 v odôvodnení uviedli, že sťažovateľ predmetné kovy predával, ak takáto skutočnosť
nie je preukázaná v administratívnom spise, resp. ak si žalovaný nepripojil dôkazy, ktorými by
preukazoval predaj tovaru sťažovateľom.
112. Tu je potrebné dodať, že ani zo skoršieho rozsudku kasačného súdu vo veci (sp. zn. 4Stk/10/2022)

nevyplývalo, že by mal Najvyšší správny súd vlastnými hodnotiacimi úsudkami skutkovo bezpochyby
preukázané, že by to bol sťažovateľ, kto príslušný tovar predával (pod menami iných osôb - k tomu pozri
aj toto odôvodnenie ďalej), keď zo skoršieho rozsudku kasačného súdu ani nevyplýva, že by sa tento
zákonnosťou dôkazov a ich hodnotením komplexnejšie a podrobne zaoberal.
113. V bode 63. (štvrtá odrážka) skoršieho rozsudku vo veci (sp. zn. 4Stk/10/2022) kasačný súd

- odkazom na administratívny spis - skonštatoval, že z neho vyplýva, že „tovar [rozumej: kovové
tyče] bol predávaný ďalej pod menami tretích osôb, pričom žalobca v minulosti (v lete 2014) požiadal
svojho kolegu o obstaranie fotografií občianskych preukazov osôb, ktoré by zaistil [...], ktorý však tejto
žiadosti žalobcu nakoniec nevyhovel“, t.j. bez uvedenia toho, že by predaj realizoval priamo žalobca
(sťažovateľ). Naopak, v tom istom bode odôvodnenia skoršieho rozsudku vo veci (bod 63.) kasačný súd

niektoré okolnosti veci (ako tieto vo všeobecnosti vnímal z obsahu administratívneho spisu) viazal na
konkrétne osoby: prvá odrážka - kasačný súd uviedol osoby, ktoré kovové tyče sťažovateľovi predávali,
druhá odrážka - „žalobca (rozumej: sťažovateľ) nechcel vedieť ich mená [...]“, tretia odrážka - „žalobca
(rozumej: sťažovateľ) im za dodaný farebný kov platil [...]“, po ktorej odrážke nasledovala štvrtá, a to
o nadväzujúcom predaji (pozri predchádzajúcu vetu tohto bodu odôvodnenia), avšak - ako je uvedené

vyššie - predmetná odrážka o následnom predaji tovaru bola zo strany kasačného súdu bez formulovaná
viazanosti na konkrétnu osobu, t. j. nebola tam uvedená osoba žalobcu (sťažovateľa), o ktorom by mal
kasačný súd za preukázané, že kovové tyče predávala. Tento záver je plne kompatibilný s tým, že
kasačný súd v tomto skoršom rozsudku (v bode 71.) dokonca výslovne uviedol, že podľa jeho názoru,
z doterajšieho dokazovania „nie je sporné, že nákupy kovových tyčí žalobca uskutočňoval tak, ako je

to uvedené vyššie“, t. j. parciálny hodnotiaci úsudok vo vzťahu k dokazovaniu formuloval kasačný súd
výlučne vo vzťahu ku kúpe kovových tyčí, nie k predaju. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že aj keď v bode
73. skoršieho rozsudku síce kasačný súd uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľ
mal kovové tyče aj predávať, resp. že kovové tyče predával, táto formulácia - odkazujúc aj na bod
112. tohto rozsudku v spojení s bodmi 63. a 71. skoršieho rozsudku, z ktorého nepochybne vyplýva, že

jediná skutkovo nesporná skutočnosť - podľa kasačného súdu - bol len nákup kovových tyčí žalobcom
(sťažovateľom) - bola sumarizačným úsudkom vo vzťahu k faktickému obsahu spisu, nie vlastným
komplexným hodnotením dôkaznej situácie zo strany kasačného súdu. Napokon, to že to bol krajský
súd, kto mal po zrušení jeho skoršieho rozsudku vo veci uskutočniť podrobné hodnotenie vykonaných
dôkazov a skutkových záverov správnych orgánov nepochybne vyplýva aj zo samotných pokynov, ktoré

kasačný súd formuloval vo vzťahu ku krajskému súdu pre účely ďalšieho konania práve v skoršom
zrušujúcom rozsudku (napr. „74. Úlohou krajského súdu pri posudzovaní toho, či bol žalobca prepustený
zo služobného pomeru zákonne nebolo skúmať to, či žalobca mal vedomosť o tom, že ním kupované
kovové tyče sú kradnuté [...], ale mal skúmať, či okolnosti zistené a opísané v odôvodnení rozhodnutí
orgánov verejnej správy - ako skutkový základ pre jeho prepustenie zo štátnej služby - predstavujú zvlášť

hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, pre ktoré nie je možné žalobcu ponechať
v štátnej službe a ak áno, či sú v tomto rozsahu aj riadne preukázané dôkazmi. [...]“).
114. Práve z dôvodu, že kasačný súd v skoršom rozsudku dospel k záveru, že s otázkou úplnosti,
resp. neúplnosti skutkových zistení sa krajský súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal dostatočne,
čo malo následne dopad aj na jeho právne posúdenie veci, resp. možnosti preskúmania správnosti jeho

právnych záverov, zaviazal kasačný súd v zrušujúcom rozsudku (sp. zn. 4Stk/10/2022) krajský súd k
realizácii nasledovných úkonov: „76. [...] krajský súd preto v rámci ďalšieho konania vo veci detailne
vyhodnotí dôkazy vykonané v administratívnom konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru a takto ustálené skutkové zistenia komparuje s odôvodnením žalobounapadnutých rozhodnutí, resp. s ich výrokovou časťou. [...] Preukázanie porušenia, resp. porušenie
služobnej disciplíny alebo porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom (§ 192 ods. 1
písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z.) je kvalitatívne iné protiprávne konanie ako spáchanie trestného činu,

a preto krajský súd v ďalšom konaní preskúma, či v administratívnom konaní obstaranými dôkazmi
preukázané konanie žalobcu - [...] - je možné považovať za porušenie služobnej disciplíny, resp.
služobnej povinnosti tak, ako to vyplýva z príslušných rozhodnutí orgánov verejnej správy.“ a bod „77.
Podľa názoru kasačného súdu, ak je aj žalobca spod obžaloby za určitý skutok oslobodený (v trestno-
právnej rovine), neznamená to, že to isté konanie nemôže predstavovať porušenie služobnej disciplíny

alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a predstavovať tak základ pre prepustenie osoby
zo služobného pomeru. V tejto súvislosti sa krajský súd zameria najmä na vlastný text služobnej prísahy
(§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998) a služobných povinností, ktorých nedodržanie alebo porušenie sa
žalobcovi kladie za vinu (napr. str. 13 posledný odsek žalobou napadnutého rozhodnutia, str. 14, tretí
odsek žalobou napadnutého rozhodnutia a i.), pričom v administratívnom konaní vykonané dôkazy bude
konfrontovať vo vzťahu k týmto zisteniam sťažovateľa, resp. orgánu verejnej správy prvého stupňa tak,

ako sú tieto obsiahnuté v príslušných rozhodnutiach.“).
115. Z napadnutého rozsudku správneho súdu pritom vyplýva, že tento predaj tovaru zo strany
sťažovateľa (pod menami tretích osôb) vyhodnotil ako riadnymi dôkazmi preukázaný, pričom s týmto
záverom správneho súdu sa najvyšší správny súd v tomto kasačnom konaní nestotožnil.
116. Ak dôkazom o predaji tovaru tretím osobám mala byť správa (vyrozumenie vyšetrovateľa -

ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 15.01.2015), je potrebné uviesť, že táto listina už sama osebe
obsahuje hodnotenie dôkazov obstaraných pre účely iného konania a vykonaných v inom konaní, avšak
uskutočnená iným orgánom ako orgánmi rozhodujúcimi o prepustenými sťažovateľa zo služobného
pomeru. Vykonanie a následné hodnotenie dôkazov relevantných pre prepustenie sťažovateľa zo
služobného pomeru orgánom, ktorý nie je správnym orgánom konajúcim o prepustení sťažovateľa zo

služobného pomeru príslušníka PZ, a to bez toho, aby mal správny orgán rozhodujúci o prepustení
príslušníka PZ zo služobného pomeru k dispozícii aj podklady, z ktorých toto hodnotenie iného
správneho orgánu vychádza, nemôže nahrádzať vlastné dokazovanie, ktoré má realizovať správny
orgán rozhodujúci o prepustení príslušníka PZ zo služobného pomeru, čo nepochybne musí platiť v
prípade, ak ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou skutkového deja tvoriaceho dôvod prepustenia policajta

zo služobného pomeru. Na tento záver nedopadá ani ustanovenie § 238 ods. 1 a § 238 ods. 4 zákona č.
73/1998Z.z.(ktomupozriajbody51.a52.vyššie).Privýkladeadabsurdumbytototižmohloznamenať,
že správa („vyrozumenie“) orgánu činného v trestnom konaní by sama o sebe mala byť dôkazom
určitých skutkových okolností v nej obsiahnutých, a to bez toho, aby tieto mal správny orgán v spise
preukázané akýmkoľvek iným relevantným spôsobom. Toto by sekundárne mohlo znamenať aj to, že

dokazovanieskutkovýchokolnostípreúčelyprepusteniapríslušníkaPZzoslužobnéhopomerubymohlo
byť v plnom rozsahu nahradené „vyrozumením“ iného orgánu, že k určitým skutkovým okolnostiam
došlo (na základe hodnotenia dôkazov týmto iným orgánom), čo kasačný súd - bez ďalšieho - nemohol
akceptovať. Analogicky kasačný súd - hoci sa nejednalo o konanie o prepustení príslušníka PZ zo
služobného pomeru - v rozsudkoch sp. zn. 2Sfk/24/2021 zo dňa 31. júla 2023 a sp. zn. 4Sfk/110/2022

zo dňa 24. apríla 2024, dospel zhodne k parciálnemu záveru, že dokonca ani len uznesenie o vznesení
obvinenia nemôže byť jediným dôkazom o skutočnostiach v ňom uvedených, nakoľko je nevyhnutné,
aby správny orgán závery vyšetrovateľa konfrontoval s ďalšími ním zistenými skutočnosťami a dôkazmi.
V súdenej veci pritom „dôkazom“ o predaji kovových tyčí (resp. o iných skutočnostiach) nebolo ani len
formálne trestné obvinenie sťažovateľa, ale iba akési „vyrozumenie“ orgánu činného v trestnom konaní.

117. Naviac, kasačnému súdu nedá v tejto súvislosti neuviesť, že ani samotné oznámenie o začatí
správneho konania, ktoré bolo sťažovateľovi doručené, neobsahovalo informáciu, že by sa vedené
administratívne konanie malo týkať jeho činnosti spojenej s „predajom“ predmetných vecí. Za týchto
okolností potom hodnotenie dôkazov tak, že nepopretie predajných operácií zo strany sťažovateľa
je fakticky dôkazom toho, že túto činnosť vykonával (pri súčasnej absencii priamych dôkazov o tejto

skutočnosti v administratívnom spise), nemožno vnímať ako riadne preukázaný predaj kovových tyčí
sťažovateľom.
118. Kasačný súd týmto parciálnym záverom neuvádza, že pre prepustenie sťažovateľa zo služobného
pomeru mu musí byť preukázaný aj predaj kovových tyčí, ale uvádza, že ak je táto činnosť zahrnutá do
skutkového deja tvoriaceho základ jeho prepustenia zo služobného pomeru, čo v tomto prípade splnené

je (pozri toto odôvodnenie vyššie), musí mu byť aj toto konanie riadne preukázané.

K lustrácii119. Zároveň je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi v tom, že administratívny spis neobsahuje
dôkaz preukazujúci tvrdenie žalovaného o tom, že si sťažovateľ osobné údaje niektorých osôb zistil
neoprávnene v informačnom systéme Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalovaný odôvodňoval

neoprávnenú lustráciu osobných údajov zo strany sťažovateľa výlučne vyrozumením vyšetrovateľa -
ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 15.01.2015 (k tomu pozri str. 8 napadnutého rozhodnutia, resp.
na str. 5 personálneho rozkazu). Hoci táto správa uvádza zistenia z informačného systému žalovaného,
táto neobsahuje žiadnu prílohu. Žalovaný zároveň sám nezaobstaral do administratívneho spisu dôkaz
zo svojho vlastného informačného systému, ktorý by preukazoval vykonanie neoprávnenej lustrácie

osobných údajov sťažovateľom [k tomu pozri aj body 116. a nasl. vyššie].
120. Hoci v skutku tak, ako je vymedzený v odôvodnení personálneho rozkazu, tvorila neoprávnená
lustrácia „len“ jednu alternatívu získania osobných údajov osôb (druhou alternatívou bolo získanie
údajov iným nezisteným spôsobom), pod ktorými údajmi mal sťažovateľ predávať tovar, ak následne
žalovaný videl sťažovateľovo zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy aj v tom, že sťažovateľ zasiahol
do osobných údajov tretích osôb, bolo na žalovanom, aby takéto konštatovanie osvedčil. Žalovaný totiž

na str. 6 personálneho rozkazu (totožne aj na str. 14 napadnutého rozhodnutia) konanie spočívajúce
v neoprávnenej lustrácii vymedzil ako parciálne konanie, ktorým sa sťažovateľ dopustil zvlášť hrubého
porušenia služobnej prísahy a uviedol, že sťažovateľ svoje schopnosti a sily nevynaložil na ochranu
osobných údajov iných, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol
121. Tu kasačný súd dopĺňa, že aj samotnú neoprávnenú lustráciu v databázach a následné použitie

takto neoprávnene získaných údajov - možno - ak je táto dostatočne preukázaná - v zmysle záverov
rozsudkuNajvyššiehosprávnehosúdu-sp.zn.10Sžk/14/2020zodňa24.02.2022,považovaťzajedenz
príkladovporušeniaslužobnejprísahyaleboslužobnejdisciplínyzvlášťhrubýmspôsobom.Vpredmetnej
veci je však problematické to, že lustrácia je súčasťou kumulatívneho popisu skutku a nie je žalovaným
preukázaná.

122. Zároveň aj druhá alternatíva získania osobných údajov osôb (iným nezisteným spôsobom)
je v predmetnej veci problematická, a to z dôvodu, že žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach
nepreukázal ani samotný predaj tovaru pod týmito osobnými údajmi (k tomu pozri toto odôvodnenie
vyššie).
123. Hoci z administratívneho spisu vyplýva, že v zmysle svedeckej výpovede, sťažovateľ požiadal

svojho kolegu, aby mu prefotil nejaké občianske preukazy (čo následne tento svedok - kolega - podľa
svojej výpovede - nevykonal) a sťažovateľ toto nepoprel (k tomu pozri bod 80. napadnutého rozsudku),
takáto výpoveď sama o sebe nepreukazuje vykonanie neoprávnenej lustrácie sťažovateľom. Zároveň
toto konanie (vyžiadanie kópií občianskych preukazov) nebolo súčasťou skutku popísanom na str. 1
personálneho rozkazu.

124. Na základe uvedených skutočností kasačný súd v časti vyhodnotil ako dôvodnú sťažovateľovu
námietku o nejasnom vymedzení toho, v čom spočívalo zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a
tiež námietku, že časť skutku spočívajúci v nelegálnej lustrácii, žalovaný v administratívnom konaní
nepreukázal. Hoci žalovaný preukázal jednak kúpu tovaru sťažovateľom, jednak aj to, že sťažovateľ
mal, resp. minimálne mohol vedieť o nelegálnom pôvode tohto tovaru, kasačný súd dospel k záveru, že

obdobný - jednoznačný záver, nie je možné formulovať vo vzťahu k ostatným parciálnym skutkom, ktoré
mali kumulatívne tvoriť dôvod pre prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru. Práve v súvislosti
s odpredajom tovaru priamo žalobcom v mene tretích osôb, ktorých osobné údaje si mal bezdôvodne
lustrovať, príp. inak získať (a takto naviac tvoriť zisk hospodárskou činnosťou, ktorú má zakázanú),
nemal kasačný súd za jednoznačne preukázanú riadnymi dôkazmi.

125. Napriek tomu, že žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach vymedzil skutok v širšom rozsahu
(zahŕňajúcom aj následný predaj tovaru a neoprávnenú lustráciu), dokazovanie viedol a nosnú časť
odôvodnenia zameral na kúpu tovaru sťažovateľom a na to, že sťažovateľ mal a mohol vedieť o
nelegálnom pôvode tohto tovaru. Hoci je možné rešpektovať prístup žalovaného, ak niektorý zo skutkov
vníma ako primárny, za stavu, keď je skutok vymedzený v spojení s následným konaním - t. j. nie sú

osobitne nevymedzené jednotlivé konania ako samostatné skutky, a najmä ak je splnenie podmienok
podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. odôvodňované za všetky konania spoločne, kasačný
súd nemôže za žalovaného sám konštatovať, že v predmetnej veci (na prepustenie sťažovateľa zo
služobného pomeru) postačuje napr. len preukázanie kúpy predmetného tovaru sťažovateľom. Takéto
rozhodnutie by bolo možné v tejto fáze konania vnímať ako prekvapivé, pokiaľ doteraz boli sťažovateľovi

súhrnne pričítané aj ďalšie skutky vrátane napr. neoprávnenej lustrácie.
126. Posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, ako aj
otázky, či v nadväznosti na toto porušenie, by bolo ponechanie dotknutého policajta v služobnom
pomere na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, je totiž predmetom správneho uváženia žalovaného.Ako vyplýva už rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžo/175/2015, odôvodnenie
rozhodnutia o prepustení policajta zo služobného pomeru musí smerovať ku konkrétnym okolnostiam
zisteným v jednotlivom prípade.

I) K ďalším námietkam sťažovateľa

127. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že správne orgány sa nevysporiadali s nesúhlasným
stanoviskom odborového orgánu k návrhu na prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru, kasačný

súd konštatuje, že už na str. 11 napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo podľa názoru správneho súdu
dostatočne odôvodnené, žalovaný uviedol, že predmetné stanovisko má len odporúčajúci charakter, nie
je pre rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru záväzné, navyše príslušná odborová organizácia
nesprávne uviedla skutočnosť, že sťažovateľ nebol doteraz disciplinárne postihnutý. V súvislosti s
uvedeným kasačný súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v
uznesení č. k. I. ÚS 178/2014-25 zo dňa 07.05.2014 konštatoval, že „...predmetné stanovisko má len

odporúčajúci charakter, nie je pre rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru záväzné, pretože
rozhodujúce je naplnenie zákonných predpokladov v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z., ktoré boli v
prípade sťažovateľa splnené. Na základe uvedeného nevysporiadanie sa so stanoviskom odborového
orgánu v odôvodnení napadnutého rozsudku nedosahuje podľa názoru ústavného súdu takú intenzitu
nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, vzhľadom na ostatné dôvody v ňom uvedené, ktoré

by bolo spôsobilé vyvolať porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu v zmysle čl.
46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. listiny.“ Obdobne Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 7Sžo/8/2015
zo dňa 24.08.2016 uviedol: „Aj podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani námietka žalobcu, že
odborová organizácia zaujala nesúhlasné stanovisko s prepustením žalobcu. V súlade s § 225 ods.
1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. má služobný úrad síce povinnosť vopred prerokovať s príslušným

odborovým orgánom návrh na prepustenie policajta pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo
služobnej povinnosti, avšak menovaný zákon neupravuje povinnosť pre služobný úrad, aby bol viazaný
stanoviskom odborového orgánu, tak ako je to v prípade § 227 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. V danom
prípade si správny orgán svoju zákonnú povinnosť splnil, keď listom z 31. decembra 2013, č. p.: ORPZ-
RS-OPP-610-020/2013 predložil návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods.

1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. príslušnému odborovému zväzu (Odborový zväz polície v SR) na
prerokovanie a zaujatie stanoviska.“
128. Sťažovateľ tiež namietal, že sa nejednalo o pochybenie pri výkone pracovnej činnosti. K tomu
kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu - sp. zn. 4Asan/15/2020 zo dňa
02.02.2022, podľa ktorého „Pre naplnenie predmetnej podmienky prepustenia je pritom irelevantné, že

sa daného konania sťažovateľ dopustil mimo výkonu pracovnej činnosti, pretože kvalifikácia porušenia
služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je viazaná len na výkon služobnej činnosti policajta.
Súčasťou služobnej prísahy policajta v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. je aj sľub byť čestný,
statočný a disciplinovaný a riadiť sa právnymi predpismi“.
129. Z uvedeného dôvodu potom aj túto námietku sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú.

VII. Záverečné zhrnutie, odôvodnenie v časti trov

130. Záverom kasačný súd konštatuje, že týmto rozsudkom nevyslovuje právne záväzný názor, že
sťažovateľ svojím konaním nenaplnil podmienky pre postup podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č.

73/1998 Z. z., príp. že tieto naplnil, resp. akým konaním ich naplnil. Je na žalovanom, aby v ďalšom
konaní zvolil postup korešpondujúci so zisteniami kasačného súdu uvedenými v tomto rozsudku a v
prípade potreby doplnil dokazovanie, a to najmä k predaju tovaru a neoprávnenej lustrácii (ak by tieto
naďalej považoval za súčasť skutku, za ktorý má byť sťažovateľ prepustený zo služobného pomeru).
Je potrebné, aby jednoznačne ustálil, čo (t. j. aké konkrétne konanie - kúpa nelegálneho tovaru, predaj

tohto tovaru, nelegálna lustrácia, nelegálne použitie osobných údajov tretích osôb, hospodárska činnosť
v rozpore so zákonom, príp. ich kombinácia) - je dôvodom pre prepustenie sťažovateľa zo služobného
pomeru, ak bude mať za to, že predmetné podmienky splnené sú, pričom tieto skutky musí mať v
rozsahu, v ktorom zakladajú dôvod na prepustenie zo služobného pomeru, riadne obstarnými a riadne
vykonanýmidôkazmipreukázané,keďjehosúvisiacemyšlienkovépochodykhodnoteniutýchtodôkazov

musia osvedčovať správnosť a úplnosť jeho skutkových záverov tak.
131. V tomto kontexte kasačný súd pripomína, že nie je jeho úlohou (a v konečnom dôsledku to
nebolo ani úlohou správneho súdu), skúmať a prehodnocovať, či by konanie sťažovateľa napĺňalo
aspoň minimálne zákonné predpoklady na prepustenie zo služobného pomeru po tom, čo kasačnýsúd dospel k záveru, že niektoré čiastkové protiprávne konania, ktoré boli sťažovateľovi vytýkané, v
skutočnosti dostatočne preukázané neboli. Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že ako základ
pre prepustenie sťažovateľa zo služobnému pomeru, tomuto bolo vytýkaných viacero skutkov, a to: a)

kúpa tovaru pochybného pôvodu (o čom mal alebo mohol mať sťažovateľ vedomosť), b) jeho predaj
inej osobe, c) nezákonná lustrácia alebo iný neznámy spôsob získavania osobných údajov tretích
osôb, d) neoprávnené použitie týchto osobných údajov v rámci tvrdeného predaja kovových tyčí, e)
nedovolená hospodárska činnosť - dosahovanie zisku z činnosti, ktorá nemá byť zákonom aprobovaná,
resp. ktorú zákon nepripúšťa. Prípadné nepreukázanie jednej alebo viacerých konaní z uvedeného

reťazca znamená, že správny orgán musí opäť v rámci správneho konania vyhodnotiť skutkový stav
a na základe neho rozhodnúť. Osobitne to platí v prípade, ak na prepustenie zo služobného pomeru
je potrebné skúmať aj ďalšie okolnosti, ktoré môžu byť pre vec relevantné, pričom tieto je potrebné
hodnotiť spravidla vo vzájomných súvislostiach. Posúdenie týchto otázok je teda komplexné uplatnenie
správnej úvahy, ktorú správne súdy nemajú pri prieskume správneho aktu nahrádzať, ale ju majú len
preskúmavať a aj to v rámci relatívne striktných limitov.

132. Rovnako kasačný súd zdôrazňuje, že oslobodzujúci rozsudok v trestnej veci sťažovateľa
neznamená, že sa sťažovateľ nemohol dopustiť konania podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998
Z. z. na tom skutkovom základe, že o nelegálnom pôvode tovaru mal a mohol vedieť, keď - ako to
už vyjadril kasačný súd v skoršom rozsudku vo veci - nie je potrebné, aby bola žalobcovi preukázaná
vedomosť o tom, že kupuje nelegálny tovar, ale bude postačovať, ak bude skutkovými okolnosťami

preukázané, že o takomto pôvode tovaru mal alebo mohol vedieť (napr. berúc do úvahy spôsob jeho
nadobúdania) (k tomu pozri aj body 78.-95. tohto rozsudku).
133. Hoci podstatnú časť námietok sťažovateľa kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, z
dôvodov uvedených v bodoch 101. - 126. tohto rozsudku dospel kasačný súd k potrebe zmeny
kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku správneho súdu a zmenou výroku napadnutého rozsudku

rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť je v časti - dôvodná (§ 462 ods. 2 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. e) SSP a § 191 ods.
1 písm. d) SSP).
134. V rámci ďalšieho konania sú orgány verejnej správy viazané právnymi názormi kasačného súdu,
v súlade s nimi budú v ďalšom konať a rozhodnú vo veci samej.

135. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP, keď
sťažovateľ - vzhľadom na výrok tohto rozsudku - bol v konaní úspešný, a preto mu patrí náhrada trov
konania pred správnym súdom, ako aj náhrada trov kasačného konania, o ktorých najvyšší správny
súd rozhodol podľa § 467 ods. 2 SSP. O výške trov rozhodne Správny súd v Bratislave samostatným
rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP).

136. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§?147 ods.
2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.