Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/70/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200590
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200590.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu

JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. E. XXX, D. E., právne zastúpená: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o.,
IČO: 51 003 848, so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, Bratislava, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica č. 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102155615/2017 zo dňa 11.10.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a návrh žalobkyne na prerušenie konania.

II. Z a m i e t a správnu žalobu.

III. Žalobkyni a žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vrátane kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Prešove sa žalobkyňa domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102155615/2017 zo dňa 11.10.2017 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100202279/2017 zo dňa

02.02.2017, ktorým bol žalobkyni určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
október 2010 v sume 15 231,93 eur, z čoho bol žalobkyni nepriznaný nadmerný odpočet v sume 3752,32
eur a vyrubená daň v sume 11 479,61 eur (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“ a „správca dane“).

2. Dňa 18.04.2022 začala u žalobkyne daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január až december 2010.

3. Priebeh daňovej kontroly:

- I. prerušenie daňovej kontroly od 04.12.2012 [vrátane] (rozhodnutie správcu dane č.
9712401/5/3478141/2012 zo dňa 26.11.2012, administratívny spis č.l. 27) do 09.06.2014 (oznámenie
zo dňa 12.06.2014, administratívny spis, č.l. 36), počet dní prerušenia: 552 dní,
- II. prerušenie daňovej kontroly od 01.08.2014 [vrátane] (rozhodnutie správcu dane č.
9712401/5/3544729/2014/4036/Kram zo dňa 28.07.2014, administratívny spis č.l. 49) do 15.06.2015

(oznámenie zo dňa 19.06.2015, administratívny spis, č.l. 53), počet dní prerušenia: 318 dní.

4. Za mesiace: január, február, september a december 2010 nebol počas daňovej kontroly zistený rozdiel
na dani, pričom za tieto zdaňovacie obdobia bol vyhotovený samostatný protokol z daňovej kontroly č.1311205/2015 zo dňa 20.08.2015 (administratívny spis, č.l. 62). Za ostatné mesiace roku 2010 vrátane
mesiaca október 2010 (teda zdaňovacieho obdobia, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie) bol zistený
rozdiel na dani, pričom za tieto zdaňovacie obdobia bol žalobkyni zaslaný protokol z daňovej kontroly č.

1311968/2015 zo dňa 20.08.2015 (ďalej aj „protokol z daňovej kontroly zo dňa 20.08.2015“) spoločne
s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 20.08.2015 (ďalej aj „výzva zo
dňa 20.08.2015“, administratívny spis, č.l. 63, 64). Protokol z daňovej kontroly zo dňa 20.08.2015 bol
žalobkyni doručený dňa 21.08.2015 [v rozhodnutí správcu dane je nesprávne uvedené, že protokol
bol osobne doručený zástupcovi žalobkyne dňa 20.08.2015, avšak z podpisu o prevzatí výzvy zo dňa

20.08.2015 vyplýva, že sa tak stalo až dňa 21.08.2015]. Celková dĺžka daňovej kontroly bez prerušenia
bola: 1221 dní, pri zohľadnení prerušenia I., II. by dĺžka daňovej kontroly predstavovala: 351 dní [1221
dní – 552 dní – 318 dní].

5. Správca dane neuznal u žalobkyne právo na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru v tuzemsku
z iného členského štátu [§ 11 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „zákon o dani z pridanej hodnoty“)] od dodávateľa SPOLKA JAWNA MIKULEC,
33-340 F. F., A. D. XXX, IČ DPH: G. (ďalej aj „SPOLKA JAWNA MIKULEC“) pri dodaní uvedenom na
faktúre: faktúra vat nr. 404/2010 zo dňa 07.10.2010 (int. č. 102053), v sume 121 483,53 Eur [z toho
daň 23 081,87 eur].

6. Správca dane poukázal vo svojom rozhodnutí na informácie obdržané od poľskej daňovej správy
získané na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj „žiadosť o MVI“) č.
9712401/5/3242860/2012 zo dňa 26.11.2012 (administratívny spis, č.l. 23). Podľa čiastočnej odpovede
na túto žiadosť o MVI obdržanej dňa 01.07.2013 (ďalej aj „čiastočná odpoveď zo dňa 01.07.2013“,
administratívny spis, č.l. 34) a konečnej odpovede obdržanej dňa 09.06.2014 (ďalej aj konečná

odpoveď zo dňa 09.06.2014“, administratívny spis, č.l. 35) poľská daňová správa konštatovala,
že v príslušnom zdaňovacom období október 2010 sa neuskutočnilo dodanie od SPOLKA JAWNA
MIKULEC pre žalobkyňu (rozhodnutie správcu dane, s. 6). Podľa správcu dane výsledky preverovania
nepotvrdili príslušné nadobudnutie tovaru od SPOLKA JAWNA MIKULEC a z tohto dôvodu neboli na
strane žalobkyne splnené hmotnoprávne podmienky odpočítania dane z tohto zdaniteľného obchodu

(rozhodnutie správcu dane, s. 7).

7. Keďže správca dane dospel k záveru, že príslušný zdaniteľný obchod sa neuskutočnil, tak spoločne
s neuznaním práva na odpočítanie dane vo výške 23 081,87 eur zároveň znížil žalobkyni vlastnú daňovú
povinnosť o 23 081,87 eur. Výsledný rozdiel na daňovej povinnosti žalobkyne bol v tejto časti 0, - eur

(rozhodnutie správcu dane, s. 8).

8. Správca dane neuznal u žalobkyne právo na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska
do iného členského štátu pre SPOLKA JAWNA MIKULEC [§ 43 zákona o dani z pridanej hodnoty].
Z celkovej hodnoty fakturovaného dodania tovaru v danom zdaňovacom období 111 767, 00 eur

mal správca dane za preukázané dodanie iba na základe fa. č. 1002734 zo dňa 29.10.2010 v
hodnote 16 366,60 eur. Pri ostatných faktúrach vystavených pre SPOLKA JAWNA MIKULEC v danom
zdaňovacom období [zoznam faktúr uvedený na s. 11 rozhodnutia správcu dane] nepovažoval správca
dane za splnené hmotnoprávne predpoklady pre oslobodenie od dane.

9. Správca dane pri ustálení týchto skutkových záverov poukázal na čiastočnú odpoveď zo dňa
01.07.2013 a konečnú odpoveď zo dňa 09.06.2014, podľa ktorých zvyšné fakturované dodania od
žalobkyne pre SPOLKA JAWNA MIKULEC sa v príslušnom zdaňovacom období neuskutočnili. Vo
svojom rozhodnutí správca dane konštatoval, že žalobkyňa nesplnila podmienky na oslobodenie od
dane „podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,

v zmysle ktorého oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska
do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ
je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte“ (rozhodnutie správcu dane, s. 14). Dôvodom
nepriznania práva na oslobodenie od dane bolo teda nesplnenie hmotnoprávnych podmienok tohto
oslobodenia od dane žalobkyňou spočívajúcou v nepreukázaní prepravy tovaru z tuzemska do iného

členského štátu vrátane jeho nadobudnutia (t.j. nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako vlastník)
na strane SPOLKA JAWNA MIKULEC.10. Výsledný vzťah k vlastnej daňovej povinnosti žalobkyne určil správca dane v sume 15 231,93 eur,
ktorý zodpovedal výške neuznaného oslobodenia od dane zo základu dane, ktorý v súčte sporných
dodaní predstavoval celkovo v sume 95 400, eur (rozhodnutie správcu dane, s. 15).

11.Žalobkyňapodalavočirozhodnutiusprávcudaneodvolanie,oktoromrozhodolžalovanýnapadnutým
rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol dôvody
korešpondujúce s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí správcu dane.

12. Žalobkyňa v správnej žalobe: (i) namietala, že na vykonanie daňovej kontroly nebol daný základ
vo forme podozrenia z nesplnenia daňovej povinnosti žalobkyňou, pričom v tomto smere poukázala na
rozhodnutieÚstavnéhosúduČeskejrepubliky,I.ÚS1835/07zodňa18.11.2008,(ii)žalobkyňanamietala
dôvodnosť podania označených žiadostí o MVI (správna žaloba, s. 11), (iii) žalobkyňa namietala, že bolo
možné realizovať expedovanie žiadostí o MVI súbežne (správna žaloba, s. 14), (iv) žalobkyňa namietala,
že prekročenie lehôt podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej

spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „nariadenie“) vyvoláva
nezákonnosť ďalšieho prerušenia daňovej kontroly, (v) žalobkyňa namietala, že k podaniu žiadostí o MVI
došloažsedemmesiacovpozačatídaňovejkontroly,(vi)žalobkyňanamietala,žesasprávcadanesnažil
fakticky predĺžiť daňovú kontrolu, (vii) žalobkyňa namietala, že daňová kontrola bola neproporcionálna
a nezákonná z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, (viii) žalobkyňa

namietala,žezdôvodunezákonnostidaňovejkontrolyjenezákonnýmprotokolzdaňovejkontrolyzodňa
20.08.2015, (ix) žalobkyňa namietala, že boli z daňovej kontroly vyhotovené dva protokoly, i keď správne
mal byť vyhotovený iba jeden protokol, (x) žalobkyňa namietala, že celý proces zabezpečenia dôkazov
bol smerovaný, aby sa preukázala vedomá účasť žalobkyne na daňovom podvode, (xi) žalobkyňa
namietala, že zistenia správcu dane boli založené výhradne na informáciách získaných z čiastočnej

odpovede zo dňa 01.07.2013 a konečnej odpovede zo dňa 09.06.2014, (xii) žalobkyňa namietala
nesprávny preklad konečnej odpovede zo dňa 09.06.2014, (xiii) žalobkyňa namietala nesprávny záver
o rozložení dôkazného bremena, ktoré malo zaťažovať žalobkyňu, (xiv) žalobkyňa namietala hodnotenie
dôkazov správcom dane, (xv) žalobkyňa namietala, že sa žalovaný nevysporiadal s jej námietkami
v plnom rozsahu, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavku zrozumiteľnosti.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí v spojení
s rozhodnutím správcu dane a navrhol žalobu zamietnuť.

14. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 3S/63/2017-75 zo dňa

26.09.2018, ktorý žalobu zamietol a nepriznal účastníkom náhradu trov konania (súdny spis, č.l. 75).
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 1Sžfk/18/2019 zo dňa 30.06.2020 zrušil tento
rozsudok Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže v tomto rozsudku: Krajský
súd v Prešove adekvátne nereagoval na žalobné body týkajúce sa rozloženia dôkazného bremena,
ďalej na námietky týkajúce sa (ne)dodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly a zároveň zákonnosti

vypracovania dvoch protokolov z jednej daňovej kontroly [rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Sžfk/18/2019 zo dňa 30.06.2020, ods. 56].

15. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

16. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 28.06.2022 navrhla správnemu súdu podľa § 100 ods. 1 písm. c)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) podať
návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej aj „Súdny dvor
EÚ“ a „EÚ“) vo veci výkladu nariadenia. Žalobkyňa nepovažovala rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo
veci C-186/20 HYDINA SK s.r.o. týkajúce sa výkladu otázok prerušenia daňovej kontroly a dodržania

lehôt v zmysle nariadenia za postačujúce pre rozhodnutie vo veci.

17. Správny súd zo svojej úradnej činnosti zistil, že v obdobnej právnej veci žalobkyne týkajúcej sa
preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102154791/2017zo dňa 11.10.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100201222/2017
zo dňa 02.02.2017 o vyrubení rozdielu dane žalobkyni na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2010, rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. 2S/30/2022-48 zo dňa 04.04.2023,

ktorý žalobu zamietol. Následne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“)
rozsudkom sp.zn. 4Sfk/86/2023 zo dňa 25.09.2024 zamietol kasačnú sťažnosť žalobkyne voči tomuto
rozsudku (ďalej aj „rozsudok kasačného súdu zo dňa 25.09.2024“)

18. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 24.04.2025, na ktoré sa dostavil žalovaný.

Právny zástupca žalobcu sa nedostavil na pojednávanie a svoju neúčasť na pojednávaní neospravednil.
Žalovaný v prednese zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol vo svojich vyjadreniach v súdnom konaní.
Správny súd na tomto pojednávaní vyhlásil tento rozsudok, ktorým žalobu zamietol a účastníkom
konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

II.
Vybrané ustanovenia právnych predpisov

19. Podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“) Lehota na vykonanie

daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane
použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného
predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného
odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

20. Podľa § 11 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru
v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným
hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom
alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa
považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci,

ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného
členského štátu s oslobodením od dane.

21. Podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom

tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

III.
Posúdenie správnym súdom

22. Správny súd sa oboznámil s preskúmavaným rozhodnutím, rozhodnutím správcu dane, konaním,
ktoré ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle
žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

23. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania správny súd pripomína, že podľa doktríny acte éclairé,

nie je povinnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania prítomná tam, kde už bol podaný
výklad Súdnym dvorom EÚ [rozsudok Súdneho dvora C-283/81 - CILFIT/Ministero della Sanita zo
6. októbra 1982]. Správny súd ďalej poukazuje na záver Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20
HYDINA SK s.r.o., podľa ktorého „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010
o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s

jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie
môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského
štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu
administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“ Týmto právnym záverom Súdny dvor EÚ
dostatočne určito a zrozumiteľne konštatoval, že dodržanie lehôt stanovených pre MVI nariadením,

nemá vplyv na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly na strane žiadajúceho členského štátu. Podľa
názoru správneho súdu okruh otázok formulovaných žalobkyňou v návrhu na prerušenie konania spadá
pod doktrínu acte éclairé. Správny súd dodáva, že pokiaľ nie je daná normatívna súvislosť medzi
nariadením a prerušením podľa daňového poriadku, tak vo veci žalobkyne nemohla ďalej existovaťžiadna interpretačná nejasnosť súvisiaca s výkladom nariadenia, ktorá by mohla mať vplyv na zásah do
subjektívnych práv žalobkyne (prípadne ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia). Pripomienky
a pochybnosti vyjadrené žalobkyňou k týmto záverom Súdneho dvora EÚ preto nepovažoval správny

súd za dôvodné. Z týchto dôvodov správny súd návrh na prerušenie konania zamietol postupom podľa
§ 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej aj „CSP“).

24. K žalobnému bodu (i) správny súd uvádza, že začatie daňovej kontroly podľa daňového poriadku
nie je podmienené existenciou podozrenia o nesplnení daňovej povinnosti na strane kontrolovaného

subjektu. Na právny rámec daňovej kontroly v prostredí Slovenskej republiky teda nemožno uplatniť
judikatúru Ústavného súdu Českej republiky, na ktorú poukazovala žalobkyňa. U žalobkyne nebola
vedená opätovná daňová kontrola, a teda začatie daňovej kontroly nebolo podmienené splanením
žiadneho zákonného dôvodu [§ 44 ods. 4 daňového poriadku]. Správca dane teda nemal povinnosť
oznamovať žalobkyni dôvod pre ktorý začal daňovú kontrolu, a to ani pri začatí daňovej kontroly
a ani počas jej priebehu [zhodne rozhodnutie kasačného súdu sp.zn. 3Sžfk 78/2019 z 31.05.2022 cit

v rozsudku kasačného súdu zo dňa 25.09.2024, ods. 63]. Tento žalobný bod považoval správny súd
za nedôvodný.

25. K žalobnému bodu (ii) správny súd v prvom rade poukazuje na to, že pri posudzovaní účelnosti
žiadosti o MVI je potrebné vychádzať z toho, či predmetom žiadosti sú informácie, ktoré mohli

byť užitočné pre rozhodnutie správcu dane a to čo i len vo vzťahu k jednému zdaňovaciemu
obdobiu kontrolovanému v rámci príslušnej daňovej kontroly. Zároveň účelnosť žiadosti o MVI je vždy
potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, teda okruhu informácií, ktoré sa snaží správca dane
prostredníctvom daňovej správy iného členského štátu EÚ získať [rozsudok veľkého senátu kasačného
súdu 19SVs/4/2023 zo 27. marca 2024, ods. 20, 21].

26. V rámci žalobného bodu (ii) namietala žalobkyňa účelnosť žiadosti o MVI č.
9712401/5/3427629/2012 zo dňa 21.11.2012, ktorá sa týkala subjektu FIRMA HANDLOWO-
USLUGOWA, Mariusz Mikulec (ďalej aj „žiadosť o MVI_FIRMA HANDLOWO-USLUGOWA, A. A.“,
administratívny spis, č.l. 24) a žiadosti o MVI č. 9712401/5/3242860/2012 zo dňa 26.11.2012, ktorá sa

týkala subjektu: SPOLKA JAWNA MIKULEC (ďalej aj „žiadosť o MVI_ SPOLKA JAWNA MIKULEC“,
administratívny spis, č.l. 23). Otázky formulované v týchto žiadostiach sa týkali informácii relevantných
pre kontrolu toho, či žalobkyňa splnila podmienky ňou uplatnených oprávnení v spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (medzi iným sa tieto otázky týkali prepravy tovaru – viď otázky č. 9. – 12.). Ďalej
žalobkyňa namietala účelnosť žiadosti o MVI č. 9712401/5/3116731/2014/Kram zo dňa 26.06.2014,

ktorá sa týkala subjektu: H. I., „XBARG“. (ďalej aj „žiadosť o MVI_ H. I., „XBARG““ administratívny spis,
č.l. 40). Táto žiadosť obsahovala taktiež relevantné otázky týkajúce sa daňových oprávnení žalobkyne,
keďže okrem iného požadovala preveriť reálnosť uskutočnenia deklarovanej prepravy a pohyb tovaru
v celom reťazci. SPOLKA JAWNA MIKULEC a H. I., „XBARG“ sú subjekty, u ktorých správca dane
preveroval zdaniteľné obchody so žalobkyňou v zdaňovacom období október 2010 [uvedené okrem

iného vyplýva z napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím správcu dane]. Napriek tomu, že
FIRMA HANDLOWO-USLUGOWA, A. A. nebola subjektom, ktorého sa týkalo napadnuté rozhodnutie
pre príslušné zdaňovacie obdobie október 2010, tak žalobkyňa deklarovala uskutočnenie zdaniteľných
obchodov s týmto subjektom v iných kontrolovaných zdaňovacích obdobiach [marec, apríl, máj, jún
a júl 2010 podľa protokolu z daňovej kontroly zo dňa 20.08.2015, s. 73, administratívny spis, č.l.

63]. Z uvedeného teda vyplýva, že informácie požadované správcom dane označenými žiadosťami
o MVI mohli byť užitočné pre rozhodnutie v daňovej veci a mali priamy vecný súvis so zdaniteľnými
obchodmi v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. Preto správny súd považoval tento žalobný bod
za nedôvodný.

27. K žalobnému bodu (iii) správny súd uvádza, že v rámci I. prerušenia daňovej kontroly podal
správca dane žiadosť o MVI_FIRMA HANDLOWO-USLUGOWA, A. A. podaná a žiadosť o MVI č.
9712401/5/3427990/12 zo dňa 21.11.2012, týkajúca sa subjektu Unelat s.r.o., v jeden deň a to dňa
21.11.2012. (administratívny spis, č.l. 25). Žiadosť o MVI_ SPOLKA JAWNA MIKULEC bola podaná
v krátkom časovom odstupe dňa 26.11.2012. Žiadna zo žiadostí o MVI nebola podaná v čase, kedy by už

doručením konečnej odpovede na predchádzajúce žiadosti o MVI pominuli dôvody prerušenia daňovej
kontroly. Teda v rámci I. prerušenia nevznikla situácia, kedy by dôvod prerušenia nebol daný, prípadne
kedy by došlo ku neúčelnému kúskovaniu žiadosti o informácie. Vo vzťahu k II. prerušeniu správca dane
v žiadosti o MVI_ H. I., „XBARG“ uviedol (doslovne citované): „Naša zdaniteľná osoba nakúpila tovarz PL – bravčové polovičky, hovädzie štvrte a pod. aj od iných dodávateľov z PL, kde bolo preukázané
fiktívne dodanie tovaru z PL do SK“ Z uvedeného je zrejmé, že druhé prerušenie (MVI) logicky a vecne
nadväzovalo na zistenia získané z prvej MVI. [zhodne kasačný súd v rozsudku kasačného súdu zo dňa

25.09.2024, ods. 45]. Preto ani následné podanie žiadosti o MVI_ SPOLKA JAWNA MIKULEC nemalo
povahu „kúskovania“, ktorým by neúčelne správca dane predĺžil daňovú kontrolu. Preto tento žalobný
bod nepovažoval správny súd za dôvodný.

28. K žalobnému bodu (iv) správny súd poukazuje na závery Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20

HYDINA SK s.r.o. o tom, že lehoty uvedené v nariadení nemajú vplyv na zákonnosť prerušenia podľa
vnútroštátneho práva. Z tohto dôvodu prekročenie lehôt podľa nariadenia nespôsobilo nezákonnosť
prerušenia daňovej kontroly. Výklad nariadenia, ktorý si v tomto smere osvojil žalovaný bol teda správny.
Správny súd preto považoval príslušný žalobný bod za nedôvodný. K žalobného bodu (v) správny súd
uvádza, že je výhradne na zvážení správcu dane, či a kedy prikročí k podaniu žiadosti o MVI. Správca
dane nemá stanovenú žiadnu zákonnú lehotu na vykonanie tohto procesného úkonu. Žalobkyňa svoje

tvrdeniaoúčelovejsnahefaktickéhopredĺženiadaňovejkontroly[žalobnýbod(vi)] správcomdaneničím
nepreukázala. Takáto skutočnosť z administratívneho spisu nevyplýva. Obe prerušenia daňovej kontroly
považoval správny súd za zákonné. Preto správny súd žalobné body (v) a (vi) nepovažoval za dôvodný.

29. Vo vzťahu k zákonnosti I. a II. prerušenia daňovej kontroly teda správny súd uzatvára, že v čase

vydania rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly bol daný zákonný dôvod prerušenia daňovej kontroly
podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku v spojení s § 46 ods. 10 daňového poriadku spočívajúci
v podaní žiadostí o MVI, ktoré boli účelné a nevykazovali postup nezákonného „kúskovania“. Zároveň
správca dane pokračoval v daňovej kontrole bezprostredne po tom, čo získal konečnú odpoveď na
poslednú z podaných žiadosti o MVI. Z tohto dôvodu správny súd považoval vyššie ustálenú dĺžku

I. a II. prerušenia zákonnej kontroly za zákonnú. Z tohto dôvodu správny súd dospel k záveru, že
daňová kontrola neprekročila zákonnom stanovenú dĺžku jedného roka odo dňa jej začatia [§ 46 ods. 10
daňového poriadku]. Daňová kontrola teda nebola zaťažená vadou nezákonnosti z dôvodu prekročenia
zákonnej lehoty na jej vykonanie. Preto správny súd považoval žalobný bod (vii) za nedôvodný.

30. Správny súd vyhodnotil daňovú kontrolu ako zákonnú, a preto ako zákonný vyhodnotil taktiež
protokol z daňovej kontroly zo dňa 20.08.2015. Žalobný bod (viii) považoval správny súd za nedôvodný.

31. K žalobnému bodu (ix) správny súd uvádza, že námietka vypracovania dvoch protokol z daňovej
kontroly nie je bez ďalšieho nesprávna vzhľadom na použitie jednotného čísla v § 46 ods. 8, ods. 9

písm. a) daňového poriadku. Na druhej strane správny súd poukazuje na to, že oba protokoly boli
vypracované v jeden deň a doručené v jeden deň, a zároveň prvý protokol zachytáva iba tie zdaňovacie
obdobia, za ktoré nebol zistený rozdiel na dani. Podľa názoru správneho súdu takéto vypracovanie
dvoch protokolov nie je vážnym pochybením majúcim dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia,
keďže týmto postupom nedošlo k žiadnej ujme na právach žalobkyne (k čomu žalobkyňa bližšie dôvody

ani neuviedla) [taktiež v tomto správny súd odkazuje na rozsudok kasačného súdu zo dňa 25.09.2024,
ods. 65 a tam citované rozhodnutia kasačného súdu vo veci 1Sžfk/90/2017 z 26. februára 2019,
5Sžfk/25/2917 zo 31. januára 2019]. Na základe uvedeného považoval správny súd tento žalobný bod
za nedôvodný.

32. Dôvodom nepriznania práva na oslobodenie od dane a práva na odpočítanie dane žalobkyni bolo
nesplnenie hmotnoprávnych podmienok vyžadovaných pre tieto oprávnenia v spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty a nie účasť žalobkyne na daňovom podvode. Preto tento žalobný bod (x) a súvisiaca
argumentácia týkajúca sa namietanej účasti žalobkyne na daňovom podvode nebola dôvodná.

33. K žalobnému bodu (xi) správny súd uvádza, že podľa čiastočnej odpovede zo dňa 01.07.2013
subjekt SPOLKA JAWNA MIKULEC pred začatím daňovej kontroly poľskou daňovou správou predložil
opravu k súhrnným výkazom vo veci zdaniteľných obchodov, ktoré mali byť uskutočnené so žalobkyňou
(čiastočná odpoveď zo dňa 01.07.2013; administratívny spis, č.l. 34). Konečná odpoveď zo dňa
09.06.2014 upresnila túto informáciu, pričom uviedla, že v dôsledku predchádzajúcej kontrolnej činnosti

u SPOLKA JAWNA MIKULEC bolo zistené, že táto spoločnosť v mesiaci október 2010 realizovala jedno
nadobudnutie tovaru od žalobkyne [príslušná faktúra č. 1002734 bola uznaná v prospech žalobkyne
v rozhodnutí správcu dane] a zároveň nevykonala žiadne dodania pre žalobkyňu [táto informácia bola
podkladom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru v tuzemsku žalobkyni](konečná odpoveď zo dňa 09.06.2014 ; administratívny spis, č.l. 35). Informácie poskytnuté v čiastočnej
odpovedi zo dňa 01.07.2013 a konečnej odpovedi zo dňa 09.06.2014 boli teda vzájomne konzistentné,
opisovali výsledok kontrolnej činnosti poľskej daňovej správy ako aj vlastný postup SPOLKA JAWNA

MIKULEC týkajúci sa ňou vykonanej úpravy kontrolných výkazov. Táto spoločnosť pri jednotlivých
zdaniteľných obchodoch vystupovala na pozícii buď priameho odberateľa alebo priameho dodávateľa
žalobkyne. Zároveň táto spoločnosť výslovne poprela realizáciu sporných zdaniteľných obchodov.
Čiastočná odpoveď zo dňa 01.07.2013 a konečná odpoveď zo dňa 09.06.2014 mali teda povahu takých
listinných dôkazov, ktoré objektívne spochybňovali uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov

medzi žalobkyňou a SPOLKA JAWNA MIKULEC. Príslušný záver správcu dane teda nebol založený na
nepodložených domnienkach, ale bol podporený konkrétnymi listinnými dôkazmi.

34. Na základe vyššie uvedeného bola existencia tovaru z hľadiska preukazovania práva na odpočítanie
dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu žalobkyňou od SPOLKA JAWNA
MIKULEC spochybnená. Rovnako bola spochybnená podmienka oslobodenia od dane pri sporných

dodaniach od žalobkyne pre SPOLKA JAWNA MIKULEC, a to že tovar bol odoslaný alebo prepravený
do iného členského štátu a že v dôsledku tejto prepravy fyzicky opustil územie Slovenskej republiky
a následne, pričom SPOLKA JAWNA MIKULEC nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník
[obdobne kasačný súd v rozsudku kasačného súdu zo dňa 25.09.2024, ods. 52].

35. Žalobkyňa namietala (xii) nesprávny preklad konečnej odpovede zo dňa 09.06.2014 v časti „Náš
daňovník nepopiera uskutočnené vyrovnania“. Správny súd sa stotožnil so záverom správcu dane,
ktorý konštatoval, že inak chápaný preklad jednej vety v celom dokumente nemôže zmeniť závery
celej daňovej kontroly, ktorá bola poľskou stranou vykonaná (rozhodnutie správcu dane, s. 38).
Správny súd podotýka, že informácie poľskej daňovej správy o tom, že sa sporné zdaniteľné obchody

neuskutočnili sú zrejmá z celkového obsahu konečnej odpovede zo dňa 09.06.2014 [v ktorej sú výslovne
vymenované tie transakcie, ktoré sa mali reálne uskutočniť, iné faktúry vrátane tých ktoré uviedla
poľská daňová správa čiastočnej odpovede zo dňa 01.07.2013 označila následne poľská daňová
správa za fiktívne]. Preto správny súd konštatuje, že aj prípadný nedostatok v preklade namietaný
žalobkyňou neneguje relevantné meritórne závery žalovaného, ktoré vyplývajú zo zistení poľských

daňových orgánov oznámených na žiadosť o MVI_ SPOLKA JAWNA MIKULEC [obdobne kasačný súd
v rozsudku kasačného súdu zo dňa 25.09.2024, ods. 57].

36. Žalobkyňa bola o vyššie uvedených pochybnostiach oboznámená najneskôr pri ústnom pojednávaní
č. 1264721/2015 zo dňa 06.08.2015 (zápisnica z ústneho pojednávania č. 1264721/2015 zo dňa

06.08.2015, s. 7, administratívny spis, č.l. 61), čím bolo dôkazné bremeno preukázania podmienok na
odpočítanie dane a oslobodenie dane pri sporných zdaniteľných obchodoch presunuté na žalobkyňu
[zhodne kasačný súd v rozsudku kasačného súdu zo dňa 25.09.2024, ods. 52]. Žalobkyni bola v rámci
tohto ústneho pojednávania daná možnosť vyjadriť sa k týmto zisteniam správcu dane. Žalobkyňa mala
následne možnosť reagovať na tieto zistenia aj v rámci svojho vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly

zo dňa 20.08.2015. Správny súd nezistil porušenie vytýkané porušenie procesných práv a ani porušenie
zásady kontradiktórnosti v neprospech žalobkyne. Záver o tom, že toto dôkazné bremeno spočívalo na
žalobkyni preto nemožno hodnotiť ako nesprávny, a zároveň nemožno ustálené rozloženie dôkazného
bremena považovať za neprimerané. Preto žalobný bod (xiii) nepovažoval správny súd za dôvodný

37. V rámci žalobného bodu (xiv) žalobkyňa namietala prekročenie prípustnej voľnej úvahy pri
hodnotení dôkazov žalovaným [ktoré žalobkyňa označuje ako „tolerančné pásmi“] (správna žaloba,
s. 31). Žalobkyňa neuviedla v čom konkrétne malo dôjsť k pochybeniu v hodnotení dôkazov a teda,
či pri hodnotení dôkazov existovala dôkazná medzera alebo či správca dane/žalovaný opomenuli
zohľadniť konkrétnu relevantnú dôkaznú informáciu. Podľa názoru správneho súdu žalovaný a správca

dane vecne správne konštatovali, že na žalobkyni spočívalo dôkazné bremeno preukázať splnenie
hmotnoprávnychpodmienokňouuplatnenýchdaňovýchoprávnení(reálnehouskutočneniazdaniteľných
obchodov). Toto dôkazné bremeno, ktoré žalobkyňa neuniesla. Žalobkyňa poukázala na to, že navrhla
vypočuť svedkov (správna žaloba, s. 21), bez toho, aby označila, ktorých svedkov týmto mini, či boli
svedkovia vypočutí, prípadne ktoré dôkazné informácie z ich výpovedí považovala za relevantné na

preukázanie svojich tvrdení. Správca dane vo vzťahu k výsluchu svedkov G. J. a K. C. uviedol, že
títo svedkovia vypovedali tak, že vyviezli tovar iba jedenkrát do Poľska, kde to bolo konkrétne to
si nepamätajú, niekde blízko hraníc. Podľa správcu dane odpovede navrhnutých svedkov nepotvrdili
tvrdenia žalobkyne (rozhodnutie správcu dane, s. 29). Vo vzťahu k svedkovi A. G. C. správca danekonštatoval, že svedok uviedol, že k preprave tovaru došlo vozidlami Podtatranskej hydiny a.s., ale zo
strany kontrolovaného subjektu nebol predložený žiaden hodnoverný dôkaz o preprave tovaru do iného
členského štátu (rozhodnutie správcu dane, s. 29). Správny súd nezistil v týchto záver správcu dane

žiaden exces v hodnotení príslušných výpovedí a ani v hodnotení týchto dôkazov v nadväznosti na
súvisiace dôkazy daňovej veci. Príslušný žalobný bod preto považoval správca dane za nedôvodný.

38. Žalobkyňa taktiež poukazovala na to, že nemohla nahliadnuť do dôkazov získaných poľskou
daňovou správou počas daňovej kontroly, zároveň nebola informovaná o vypočutí svedka poľskou

daňovou správou (správna žaloba, s. 25). Správny súd konštatuje, že žalobkyňa nemala konkrétne
procesné oprávnenia pri daňovej kontrole realizovanej na základe žiadosti o MVI poľskou daňovou
správou v Poľskej republike. Uvedené požiadavky teda nemali priamu súvislosť so zákonnosťou daňovej
kontroly vykonávanej u žalobkyne. Tieto námietky nepovažoval správny súd za dôvodné.

39. K žalobnému bodu (xv) správny súd uvádza, že žalobkyňa neoznačila žiadnu konkrétnu odvolaciu

námietku, na ktorú jej nemal poskytnúť odpoveď žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na takto
všeobecne formulovaný žalobný bod môže správny súd iba konštatovať, že žalovaný v napadnutom
rozhodnutí reaguje na odvolacie námietky žalobkyne a formuluje k nim svoje odpovede (napadnuté
rozhodnutie s. 7 - 10). Ďalej správny súd poukazuje na to, že administratívne konanie tvorí jeden
celok, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nadväzuje na rozhodnutie správcu dane. Preto

žalovaný mohol poukázal na relevantné odpovede, ktoré na zhodnú skoršiu argumentáciu už žalobkyňa
obdržala v rámci odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. Podľa názoru správneho súdu boli dôvody
nepriznania príslušných daňových oprávnení žalobkyni vymedzené v napadnutom rozhodnutí v spojení
s rozhodnutím správcu dane dostatočne vymedzené (napadnuté rozhodnutie, s. 8 posledný odsek;
s. 9). Správny súd preto nezistil vytýkanú vadu nepreskúmateľnosti, ktorá by zaťažovala napadnuté

rozhodnutie.

40. Žalobkyňa v správnej žalobe poukazovala na viacero rozhodnutí súdnych autorít. Tieto rozhodnutia
však žalobkyňa citovala bez toho, aby priblížila v čom majú byť príslušné právne závery konkrétne
relevantné pre jej právnu vec. Uvedeným sa z citovaných rozhodnutí stala koláž množstva nesúvisiacich

právnych názorov, pričom správny súd v uvedenom nevidel konkrétnu žalobnú argumentáciu majúcu
povahu relevantného žalobného bodu.

41. Na základe vyššie uvedeného správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190
SSP.

42. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,
§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,
Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj
povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s

výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39/

43. Správny súd odpovedal v tomto rozsudku na relevantné žalobné body, ktoré žalobkyňa konkrétne
popísala a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinula. Žalobkyňa popri týchto

žalobných bodoch v správnej žalobe taktiež iba všeobecne označil dôvody na zrušenie rozhodnutia
podľa§191ods.1SSP.Správnysúdktomutotaktiežlenvšeobecneuzatvára,ženapadnutérozhodnutie
v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa takýmito vadami netrpí. Ďalšie dôvody
uvádzané v podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre
rozhodnutie vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval.

44. Správny súd v konaní neúspešnej žalobkyni právo na náhradu trov nepriznal (a contrario § 167 SSP).
Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keďževo veci neboli prítomné také okolnosti, aby bolo možné náhradu trov konania od žalobcu spravodlivo
požadovať (§ 168 SSP).

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
v lehote 30 dní od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.