Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. júl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/59/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200382
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov
senátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária Ivan
Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková č. 32, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-OKP2-158-027/2021 zo dňa 28.05.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-NR-OKP2-158-027/2021 zo dňa
28.05.2021 ako aj disciplinárny rozkaz vedúcej 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 1 zo dňa 22.04.2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 22.04.2021 vydala vedúca 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Nitre (ďalej aj len „OKP KR PZ v Nitre“) disciplinárny rozkaz č. 1 (ďalej

aj len „disciplinárny rozkaz č. 1“), ktorým uložila žalobcovi, zaradenému vo funkcii: starší vyšetrovateľ
– enviro 2. oddelenia vyšetrovania OKP KR PZ v Nitre, podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie
podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. s poukazom na § 48 ods. 3 písm. a), písm. b), písm.
n) zákona č. 73/1998 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že ako výjazdový vyšetrovateľ v trestnej veci

vedenej na OKP KR PZ v Nitre pod ČVS: KRP-179/2-VYS-NR-2020 po tom, čo dňa 05.12.2020 v čase
okolo 21:30 hod. prevzal z odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre
(ďalej aj len „OKP OR PZ v Nitre“) trestnú vec vedenú pod ČVS: ORP-1586/1-VYS-NR-2020 vo veci
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j)
Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože vzniklo
podozrenie z toho, že skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa

§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, aj napriek tomu, že už z
prevzatého vyšetrovacieho spisu vedeného na OKP OR PZ v Nitre bolo dostatočne zrejmé a dôkazmipreukázané, že jedným z páchateľov je B. F.. Na základe toho aj bol službukonajúcim prokurátorom
Okresnej prokuratúry Nitra B. B. G. dňa 05.12.2020 o 16:45 hod. daný telefonický súhlas na jeho
zadržanie ako podozrivého, o čom bol v spise založený záznam vyšetrovateľky OKP OR PZ v Nitre,

žalobca nevykonal žiadne úkony smerujúce k zadržaniu podozrivého B. F., pričom osobou podozrivého
resp. jeho zadržaním sa výjazdová skupina začala zaoberať až dňa 06.12.2020 v popoludňajších
hodináchocca16:00hod.,atonazákladeiniciatívyvyšetrovateľaH.A.I.J.(nečlenavýjazdovejskupiny)
a zároveň po prevzatí vyšetrovacieho spisu z OKP OR PZ v Nitre v dňoch 05.12.2020 až 06.12.2020 ako
výjazdový vyšetrovateľ bez relevantného dôvodu nezabezpečil vykonanie obhliadky miesta činu v H.,

K. A. L. XX, k vykonaniu ktorej došlo až dňa 08.12.2020, čím došlo k celkovému podstatnému sťaženiu
priebehu ďalšieho vyšetrovania v tejto veci.

2. Proti disciplinárnemu rozkazu č. 1 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. KRPZ-NR-OKP2-158-027/2021 zo dňa 28.05.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že
odvolanie ako nedôvodné zamietol a disciplinárny rozkaz č. 1 potvrdil.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odôvodnení disciplinárneho rozkazu
č. 1 absentovalo zhodnotenie doterajšieho postoja žalobcu ako policajta k plneniu služobných úloh,
preto bola do spisu doplnená osobná evidenčná karta policajta, prehľad o disciplinárnych odmenách
a disciplinárnych opatreniach a služobné hodnotenie policajta za posledných päť rokov. Vzhľadom na to,

že disciplinárnym rozkazom č. 1 bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie,
čo je najnižší stupeň disciplinárneho opatrenia, nešlo podľa názoru žalovaného o nedostatok, ktorý
by nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní. Žalobca nebol doposiaľ disciplinárne potrestaný.
Dňa 25.10.2019 mu minister vnútra Slovenskej republiky udelil odmenu – peňažný dar 100 eur za
príkladné plnenie služobných povinností pri vyšetrovaní pádu vojenského lietadla pri obci Nové Sady.

Dňa 11.02.2020 bol žalobca ocenený pamätnou medailou ministra vnútra Slovenskej republiky 1.
stupňa. V rokoch 2016 až 2020 bol hodnotený stupňom hodnotenia B – veľmi dobre. K celkovému
zhodnoteniu žalovaný doplnil, že konanie žalobcu malo znaky nedbanlivostného konania, za zistené
nedostatky bol zodpovedný sám a v plnej miere a následkom nebolo úplné znemožnenie objasnenia
skutku, iba podstatné sťaženie ďalšieho priebehu vyšetrovania v tejto trestnej veci. Z doterajšieho

postoja žalobcu k plneniu služobných povinností, okolností spáchania disciplinárneho previnenia, mieru
zavinenia a následku považoval žalovaný za primerané a dostatočné uložiť žalobcovi disciplinárne
opatrenie – písomné pokarhanie za predmetné disciplinárne previnenie.

II.

Žaloba

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako
aj disciplinárneho rozkazu č. 1 a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Mal za to, že postupom správnych orgánov oboch stupňov došlo k porušeniu § 230 ods. 1 Trestného
poriadku, podľa ktorého dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v
prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Oprávnenie prokurátora vykonávať dozor nad dodržiavaním
zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní je významnou častou oprávnení

prokuratúry vyplývajúcich jej z čl. 149 Ústavy SR. Podľa platnej právnej legislatívy, je policajt procesne
samostatný a sám vedie a vykonáva vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie. Jediným, čím je podľa
zákona obmedzený, je, že prokurátor mu je oprávnený dávať pokyny, ktoré sú pre neho záväzné. Policajt
je vo veciach, ktoré vyšetruje, procesne samostatný a je viazaný iba ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je

Slovenská republika viazaná a v rozsahu ustanovenom Trestným poriadkom a pokynmi prokurátora a
súdu.

6. Z uvedeného vyplýva, že trestný spis bol viackrát na prokuratúre na previerke a k spisu prokurátor
B. B. G. (službukonajúci prokurátor v čase nápadu predmetnej veci dňa 05.12.2020, s ktorým žalobca

konzultoval postup dňa 06.12.2020) ani následne dozorová prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra B.
M. N. (prítomná aj na rozhodovaní o väzbe) nemali žiadne pripomienky k činnosti vyšetrovateľa ani k tým
údajným pochybeniam, ktoré sú predmetom tohto disciplinárneho konania. Napriek tomu, nadriadený
orgán činnosť žalobcu vyhodnotil inak. Žalobca sa nedopustil protiprávneho konania, nakoľko konalpodľa svojho uváženia na základe procesnej samostatnosti, ktorú má danú zákonom, nedošlo ani k
žiadnemu zmeškaniu lehoty v prípade zadržania potencionálneho páchateľa, pretože v rámci svojej
procesnej samostatnosti rozhodol, že ešte pred zadržaním podozrivého a aby zbytočne neplynula

48 hodinová lehota, počas ktorej musí byť zadržaný odovzdaný súdu alebo prepustený, je potrebné
a nevyhnutné vypočuť dôležitého svedka a urobiť ďalšie úkony, ktoré nezniesli odklad. V prípade
zadržaniapodozrivejosobybezvykonaniaúkonovhrozilo,žesúdbyvčaserozhodovaniaoväzbenemal
dostatočný podklad na rozhodnutie, kde zjavne patril aj výsluch poškodeného. Navyše, konajúci súd
nerozhodol o väzobnom stíhaní obvinenej osoby, čo preukazuje, že neboli dané dôvody väzby.

7. Ďalej došlo k porušeniu § 154 Trestného poriadku týkajúceho sa obhliadky. Obhliadka miesta činu je
neodkladný a neopakovateľný úkon a mala byť vykonaná bezprostredne po tom, ako sa orgán činný v
trestnom konaní dozvedel o spáchaní trestného činu. Nakoľko vyšetrovanie začala vyšetrovateľka OKP
OR PZ v Nitre a jej nevykonanie v uvedenom čase je nedostatok, ktorý už nie je možné odstrániť, keďže
od spáchania skutku po prevzatie trestnej veci zo strany žalobcu ubehol dlhý časový odstup na to, aby

páchatelia mohli odstrániť a zničiť dôkazy. Vyšetrovateľka OKP PZ v Nitre obhliadku nevykonala ihneď,
ako sa dozvedela o spáchaní trestného činu, a tým došlo k zmareniu a zničeniu dôkazov. V čase, keď
žalobca prevzal trestnú vec, už nemohlo ísť o neodkladný úkon a takisto vykonanie obhliadky neskôr už
bolo neúčelné, a preto ho ani nie je možné postihovať disciplinárnym opatrením. Ani vyšetrovateľka OKP
OR PZ Nitra nebola podľa vedomostí žalobcu žiadnym spôsobom postihnutá za nevykonanie obhliadky,

hoci práve u nej sa mohlo jednať o dôležitý dôkaz, ktorý mohla vykonať bezodkladne. Ani dozorový
prokurátor nevytkol žalobcovi nevykonanie obhliadky.

8. Žalobca je ustanovený do funkcie „starší vyšetrovateľ - enviro 2.” oddelenia ekonomickej a
environmentálnej kriminality OKP KR PZ v Nitre, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, s miestom výkonu štátnej služby Nitra. Hore uvedený prípad bol výjazdom, ktorý sa týkal
násilnej kriminality, mimo jeho popisu práce. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že v prípade
jeho služby prípad mohol prevziať, a následne mal byť prípad postúpený na príslušné oddelenie, ktoré
rieši násilnú kriminalitu.

9. Žalobca dostatočne preukázal svoju odbornosť, a to najmä s poukazom na jeho zameranie
ekonomickej a environmentálnej kriminality. V tejto súvislosti poukázal na Prehľad o disciplinárnych
odmenáchadisciplinárnychopatreniach,ktorýsvedčílenopozitívnychvýsledkochžalobcuanaZáznam
o hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia za roky 2020 (hodnotenie „B”), 2019 (hodnotenie „B”),
2018 (hodnotenie „B”), 2017 (hodnotenie „B”). Z uvedeného je preukázané, že žalobca si plnil svoje

úlohy a povinnosti na danom úseku na vysokej úrovni, je jedným z elitných policajtov v tomto odbore a
neexistuje jediný predpoklad ktorým by sa potvrdil disciplinárny rozkaz č. 1.

10. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nepreskúmateľné. Napriek jeho značnému rozsahu
(13 strán) nedáva odpoveď na obranu žalobcu nastolenú vo vyjadrení a v odvolaní voči disciplinárnemu

rozkazu č. 1. Žalovaný len opakoval svoju argumentáciu z disciplinárneho rozkazu č. 1 bez toho, že by
sa vysporiadal s obranou žalobcu, dôkazom čoho je nasledovné:

a) Žalobca poukázal na to, že súhlas prokurátora na zadržanie osoby je len predpoklad jej zadržania, nie
pokyn na jej zadržanie a je na vyšetrovateľovi, aby správne vyhodnotil dobu, kedy pristúpiť k zadržaniu

podozrivej osoby, aby sa tak nezmarila povinnosť túto predložiť v prípravnom konaní v zákonnej lehote
pri rozhodovaní o väzbe.
b) Žalobca dôkladne popísal charakter obhliadky miesta činu ako neodkladného a neopakovateľného
úkonu.Poukázalnato,žeprevzalvecodinejvyšetrovateľky,ktorádanýúkonnevykonala,atakvprípade
jeho vykonania žalobcom by išlo už o nezákonný dôkaz, nakoľko medzi časom skutku a vykonaním

úkonu by mohlo prísť k zmene okolností na mieste samom, čo sa aj potvrdilo neskoršími úkonmi.
c) Rovnako sa žalovaný nevysporiadal s poukazom na zásah do procesnej nezávislosti a samostatnosti
vyšetrovateľa, kde nadriadený správny orgán pôsobí ako nadriadený len v presne vymedzenom rozsahu
zákona č. 73/1998 Z. z., no nie v zmysle ustanovení Trestného poriadku. Nadriadeným žalobcu bol v
danej veci prokurátor, ktorý v rámci dozoru nevytkol žalobcovi žiaden úkon.

d) Žalobca poukázal na rozpor vo vyjadrení medzi nim a vyjadrením A. J., ktorý vo svojom vyjadrení
uviedol, že on žalobcovi ako dosahový funkcionár vo večerných hodinách dal dňa 05.12.2020 iba
odporúčanie a žalobca sa rozhodol, že na prípade bude pracovať 06.12.2020 od 07:30 hod. Žalobca
vyjadrenie A. J. striktne odmieta a vyjadril sa, že v tomto prípade nešlo o odporúčanie, ale príkazdaný dosahovým funkcionárom ako nadriadeným, aby vo večerných hodinách dňa 05.12.2020 odišiel
domov so slovami, že teraz vo večerných hodinách dňa 05.12.2020 už „veľa vody nenamútime” a „ráno
je múdrejšie večera”. Žalobca aj spolu s operatívnym pracovníkom pokyn nadriadeného rešpektoval.

Žalobca by svojvoľne neopustil pracovisko a na prípade nepracoval, lebo si bol vedomý, že by takýmto
konaním hrubo porušil služobnú disciplínu.

III.
Vyjadrenie žalovaného

11.Žalovanývpísomnomvyjadrení zodňa17.03.2022navrhol,abysprávnysúdspoukazomnanejasnú
a zmätočnú formuláciu žalobného petitu, označenie neexistujúceho subjektu ako žalovaného a uplynutie
času na podanie žaloby, resp. na zmenu žaloby žalobu v celom rozsahu zamietol.

12. Podľa názoru žalovaného by sa mal správny súd pred prejednaním veci zaoberať otázkou, či má
v danom prípade právomoc vec prejednať a o nej rozhodnúť, a teda preskúmať prípustnosť podanej
žalobypodľa§7písm.h)zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej aj len „SSP“ alebo aj len „Správny súdny poriadok“), pretože správne súdy nepreskúmavajú
personálne rozkazy a ani rozhodnutia podľa osobitných predpisov, ak to tieto neumožňujú. Svoj názor

žalovaný odvodzuje od vonkajších znakov napadnutého disciplinárneho konania podľa zákona č.
73/1998 Z. z., keď bol prvostupňovým orgánom vydaný disciplinárny rozkaz, ktorý žalobca napadol
odvolaním, o ktorom rozhodol druhostupňový orgán. Rovnako aj procesnoprávna úprava zákona č.
73/1998 Z. z. účastníkovi konania neponúka možnosť domáhať sa na súde preskúmania právoplatného
druhostupňového rozhodnutia v služobných veciach podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Možnosť preskúmať

rozhodnutie nadriadeného na súde podľa § 248 bola zo zákona č. 73/1998 Z. z. vypustená novelou
zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

13. Sporná je podľa názoru žalovaného aj otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného tak, ako ho
v žalobe uviedol žalobca. V podanej žalobe ako žalovaného označil Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre a v petite žiadal, aby bolo zrušené rozhodnutie
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, ktoré de iure
vydal riaditeľ OKP KR PZ v Nitre a disciplinárny rozkaz bol vydaný vedúcou 2. oddelenia vyšetrovania

OKP KR PZ v Nitre. Z príslušných zákonných ustanovení § 50 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z.
jednoznačne vyplýva, že disciplinárnu právomoc vykonáva bezprostredne nadriadený policajta, ktorý
je oprávnený v rozsahu svojej právomoci podriadenému policajtovi udeľovať disciplinárne odmeny a
ukladať disciplinárne opatrenia. V prejednávanej veci vydala disciplinárny rozkaz č. 1 žalobcovi vedúca
2. oddelenia vyšetrovania OKP KR PZ v Nitre. Žalobca voči disciplinárnemu rozkazu podal odvolanie,

o ktorom následne rozhodoval podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. najbližší nadriadený orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal. V prejednávanej veci je vedúcej 2. oddelenia vyšetrovania OKP KR PZ v Nitre
najbližšie nadriadený orgán riaditeľ OKP KR PZ v Nitre, ktorý odvolanie prijal a v súlade so zákonom o
ňom rozhodol. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané riaditeľom OKP KR
PZ v Nitre ako nadriadeným s personálnou právomocou a nie KR PZ v Nitre ako útvarom PZ, a rovnako

nieaniMVSR,ktoréjeslužobnýmúradomžalobcu.Žalovanýtak,akojeoznačenýžalobcom,neexistuje.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na § 180 ods. 1 SSP, podľa ktorého je žalovaným „orgán verejnej
správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická
osoba“. Preto podľa názoru žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Nitre nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom a súd by mal žalobu zamietnuť

pre neprípustnosť žalovaného ako účastníka konania.

14. K námietke žalobcu ohľadom nemožnosti zasahovať do vyšetrovania žalovaný uviedol, že právomoc
a povinnosť nadriadeného kontrolovať výkon služby policajta vyplýva priamo z § 49 písm. a) zákona
č. 73/1998 Z. z. Ide o právnu normu rovnakej právnej sily, akou je zákon - Trestný poriadok

a zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, pričom tieto normy
sa navzájom nevylučujú. Podrobnosti výkonu kontroly vyšetrovateľa zo strany nadriadeného ďalej
upravuje nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov
Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov,pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„nariadenie č. 175/2010“), konkrétne čl. 24 uvedeného nariadenia. Nadriadený robí vstupnú kontrolu pri
pridelení spisu, priebežné kontroly počas vyšetrovania a výstupnú kontrolu pri ukončení vyšetrovania,

ktoré zameriava na postup policajta z hľadiska plynulosti a metodiky vyšetrovania, úplnosti dokazovania,
dodržiavanie lehôt na rozhodnutie podľa § 196 a § 199 Trestného poriadku a na skončenie vyšetrovania
podľa čl. 44 nariadenia č. 175/2010 a stav vysporiadania zaistených vecí.

15. Nadriadený kontrolou postupu vyšetrovateľa vo vyšetrovaní nezasahuje do samostatnosti

vyšetrovateľa, pretože pri takejto kontrole neukladá vyšetrovateľovi žiadne úlohy, ani mu nedáva pokyny.
Vo vzťahu k vyšetrovateľovi a v nadväznosti na všetky uvedené zákony a nariadenie č. 175/2010 je
potrebné rozlíšiť dve roviny vzťahu nadriadeného k vyšetrovateľovi. Prvá rovina smeruje z časového
hľadiska od momentu kontroly do budúcna. Nadriadený pri kontrole neukladá vyšetrovateľovi žiadne
úlohy, pokyny či príkazy, nadriadený môže vyšetrovateľovi iba odporučiť určitý všeobecný postup.
Vyšetrovateľ, vzhľadom na už uvedenú procesnú samostatnosť, rozhoduje o postupe vo vyšetrovaní

sám a je za svoje rozhodnutia a vykonané úkony aj sám zodpovedný. Druhá rovina smeruje z časového
hľadiska od momentu kontroly do minulosti, čo vyplýva z § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. a z čl.
24 nariadenia č. 175/2010.

16. Vo vzťahu k disciplinárnym odmenám žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca bol doposiaľ jedenkrát

disciplinárne odmenený, a to za príkladné plnenie služobných povinností pri vyšetrovaní pádu
vojenského lietadla pri obci Nové Sady dňa 28.09.2019. Z uvedeného vyplýva, že bol odmenený za
činnosť vo výjazdovej skupine pri dokumentovaní násilného trestného činu, preto je zarážajúce, že rok
po príkladnom plnení povinností v prípade násilnej kriminality, za čo ho odmenil osobne minister vnútra
Slovenskej republiky, žalobca namietal nedostatočnú odbornosť na vyšetrovanie násilnej kriminality vo

výjazdovej skupine.

17. K činnosti A. A. O. J., ako tzv. dosahového funkcionára možno uviesť len to, že podľa žalobcu mu
mal prikázať, aby dňa 05.12.2020 vo večerných hodinách odišiel domov a pokračoval vo vyšetrovaní
až ráno dňa 06.12.2020 od 7:30 hod. Ide o rozporuplné vyjadrenie žalobcu, pretože sám žalobca oprel

svoju žalobu o procesnú samostatnosť vyšetrovateľa, ktorému nemôže nadriadený nič prikázať, ale v
tomto konkrétnom rozhovore považoval slová tzv. dosahového funkcionára vyslovene za príkaz, ktorý
poslúchol. Žalobca neuviedol žiadny právny rámec, v zmysle ktorého pokladal v tomto konkrétnom
prípade slová tzv. dosahového funkcionára za príkaz. Pokiaľ žalobca ako dôvod nezákonnosti
rozhodnutia žalovaného uviedol absolútnu procesnú samostatnosť vyšetrovateľa, ktorú nadriadený

nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť, tak nemohol ani rozhovor s tzv. dosahovým funkcionárom
pokladať za príkaz. Tiež je potrebné uviesť, že A. A. O. J. nie je nadriadený žalobcu, preto mu nemôže
dávať žiadne príkazy. Úlohou tzv. dosahového funkcionára je zabezpečiť a koordinovať potrebné sily
a prostriedky pre výjazdovú skupinu. Činnosť výjazdovej skupiny je podriadená vedúcemu výjazdovej
skupiny, čo bol v tomto prípade žalobca. Oprávnenia a povinnosti vedúceho výjazdovej skupiny sú

žalobcovi známe, pretože vyplývajú z nariadenia č. 175/2010, s ktorým bol žalobca oboznámený.

IV.
Replika žalobcu

18. Žalobca v replike zo dňa 11.05.2022 zotrval na podanej žalobe a skutočnostiach v nej uvádzaných.

19. K nedostatku právomoci správneho súdu na preskúmanie disciplinárneho rozkazu č. 1 namietaného
žalovaným žalobca uviedol, že zo slovnej formulácie „ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis”
nemožno vyvodzovať, že v prípade, ak zákon č. 73/1998 Z. z. explicitne neuvádza, že takýto typ

individuálneho správneho aktu je preskúmateľný súdom, je jeho prieskum vylúčený. Všeobecnou
správnou žalobou § 177 ods. 1 SSP sa možno domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Disciplinárny rozkaz svojou
povahou možno zaradiť do oblasti správneho trestania, nakoľko sa tu rozhoduje o disciplinárnom
previnení policajta podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Prípustnosť súdneho prieskumu tohto

typu rozhodnutí je upravený v §194 a nasl. SSP, ktoré upravujú správnu žalobu vo veciach správneho
trestania ako osobitný druh správnej žaloby. Právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie v tejto veci
je tak daná uvedenými ustanoveniami zákona.20. K otázke pasívnej legitimácie v konaní sa vyjadrili súdy aj v obdobných konaniach, napr. konanie
vedené na Krajskom súde v Prešove sp. zn. 1S/29/2019, prípadne sp. zn. 6S/108/2018, kde v
spomínaných prípadoch predmetom prieskumu bolo odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu policajta,

ktoré vydal riaditeľ správneho orgánu. Pasívne vecne legitimovaným bol obdobne policajný útvar.
Na strane žalovaného je preto potrebné konať s tým správnym orgánom, ktorý rozhodol o riadnom
opravnom prostriedku. KR PZ v Nitre je preto plne pasívne vecne legitimovaným v tomto prípade, a to aj
napriek tomu, že krajské riaditeľstvá Policajného zboru Slovenskej republiky nemajú samostatnú právnu
subjektivitu a túto odvodzujú od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Hoci v pôvodnej žalobe bol

žalovaný označený ako „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru
v Nitre“, takéto označenie nepredstavuje vadu podania, nakoľko súdu je v tomto prípade zrejmé, s kým
sa má konať na strane žalovaného.

21. V súvislosti s procesnou samostatnosťou vyšetrovateľa žalobca uviedol, že mal za to, že nadriadený
nie je oprávnený vyvodzovať voči vyšetrovateľovi následky za porušenie zákonnosti a včasnosti vo

vyšetrovaní, najmä nie vtedy, keď službukonajúci prokurátor, ako ani následná dozorová prokurátorka
a ani súčasná dozorová prokurátorka žalobcovi žiadne nedostatky nevytkli. Možno by tak nadriadený
mohol urobiť vtedy, ak by nedostatky vytkol prokurátor, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním
zákonnosti v prípravnom konaní v zmysle § 230 ods. 1 Trestného poriadku, pričom službukonajúci
prokurátor, ako ani následná dozorová prokurátorka a ani súčasná dozorová prokurátorka žalobcovi

žiadne nedostatky nevytkli, preto mal žalobca za to, že ich nemohol vytknúť ani nadriadený, keďže by
tým porušil § 230 ods. 1 Trestného poriadku.

V.
Duplika žalovaného

22. Žalovaný v duplike zo dňa 19.05.2022 opätovne navrhol, aby správny súd podanú žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

23. V otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaný zotrval na už skôr uvedenom právnom názore.

Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky,OKPKRPZvNitre.NapadnutérozhodnutienevydaloMinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,
a teda nie je správnym orgánom, ktorý rozhodoval v druhom stupni o riadnom opravnom prostriedku.
Týmjepodľa§243ods.1zákonač.73/1998Z.z.aajpodľa§180ods.1SSPriaditeľOKPKRPZvNitre.
Následne žalobca uviedol, že KR PZ v Nitre je pasívne vecne legitimovaným subjektom, hoci v žalobe

žaloval Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ďalej by podľa neho malo KR PZ v Nitre svoju právnu
subjektivitu odvodzovať od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V samotnom vyjadrení žalobcu
absentuje logika argumentácie a navodzuje dojem, že žalobca ako príslušník PZ nemá vedomosť o tom,
ktorý orgán vykonáva práva a povinnosti služobného úradu, ktorý orgán vykonáva práva a povinnosti
nadriadeného a na akom útvare vykonáva štátnu službu. V napadnutom konaní tak Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky a ani KR PZ v Nitre nie je správnym orgánom. Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky je ústredným orgánom štátnej správy a vo vzťahu k žalobcovi je služobným úradom.

24. Pokiaľ ide o deklarovaný zásah do vyšetrovania zo stany nadriadeného, žalovaný zotrval na
argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe. K námietke súvisiacej s popisom služobnej činnosti

žalobcu znovu uviedol, že disciplinárnym rozkazom č. 1 bol žalobca disciplinárne potrestaný za
činnosť vo výjazdovej skupine. Disciplinárny rozkaz č. 1 sa netýkal činnosti v ďalšom vyšetrovaní po
pridelení vyšetrovacieho spisu, preto je táto námietka žalobcu stále nedôvodná. Žalobca ako príslušník
Policajného zboru, teda ozbrojeného bezpečnostné zboru s riadiacim princípom, zložil služobnú prísahu
s vedomím, že je povinný riadiť sa aj zákonnými príkazmi a pokynmi nadriadeného ako podzákonnými

právnymi normami. Neobstojí preto námietka žalobcu, že predmetná vec mu mala byť po skončení
služby odňatá a pridelená vyšetrovateľovi na inom oddelení v rámci OKP. O tom, kto bude vyšetrovať
konkrétnuvec,nerozhodujúvyšetrovateliaalepríslušnínadriadení.Akbyžalovanýpristúpilnavýkladovú
logikužalobcuvpraxi,takbysivyšetrovateliamohlivyberaťaprideľovaťvecipodľasvojvôleacharakteru
závažnosti, čím by sa na útvaroch Policajného zboru vytvorili dokonalý chaos. Právny názor žalovaného

podľa jeho názoru potvrdilo aj vyjadrenie prokurátorky, ktoré poskytol správnemu súdu sám žalobca.

VI.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať

svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023
výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského
súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/59/2021 bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod
sp. zn. NR-15S/59/2021.

26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13
ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal

napadnutérozhodnutiežalovanéhovrátanekonania,ktorépredchádzalojehovydaniuadospelkzáveru,
že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky
podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke
správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

27. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

28. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo
priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou
orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 a 2 SSP).

29. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

30. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom

predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci
správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,

ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

31. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom
plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

32. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú
mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne
oboznámený.

33. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný vykonávať štátnu službu
osobne, riadne a včas.34. Podľa § 48 ods. 3 písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť aj povinnosti vyplývajúce
z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

35. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie
povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

36. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie,
b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden

stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.

37. Podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z. z., ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej
disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku,
výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.

38. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy
objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná
možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

39. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa

prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru
zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

40. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie

potrebné podklady.

41. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky
rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

42. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

43. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane
účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov

a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

44. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1198 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia

aoznačeniepolicajta.Rozhodnutiemusíbyťpodpísanésuvedenímhodnosti,mena,priezviskaafunkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

45. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

46. Skôr, ako správny súd pristúpil k vecnému prejednaniu podanej žaloby, považoval za potrebné
vysporiadať sa s otázkou prípustnosti resp. neprípustnosti podanej žaloby podľa § 7 písm. h) SSP
namietanej žalovaným a tiež s otázkou pasívnej legitimácie v predmetnom konaní.

47. Pokiaľ ide o prvú otázku – prípustnosť resp. neprípustnosť podanej žaloby s ohľadom na negatívnu

enumeráciuvzmysle§7písm.h)SSP,správnysúduvádza,ženemožnoprisvedčiťtvrdeniužalovaného,
že možnosť preskúmať rozhodnutie nadriadeného na súde podľa § 248 bola zo zákona č. 73/1998 Z.
z. vypustená novelou zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilnéhosporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.

48. Správny súdny poriadok v § 7 písm. h) ustanovuje, že z právomoci správneho súdnictva sú
vyňaté tie správne akty, o ktorých tak ustanovuje osobitný zákon. Dané správne akty sú pre lepšiu
názornosť aj pomenované vo vzťahu k svojmu formálnemu označeniu ako „rozhodnutia, opatrenia,
rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej
správy“. Napriek takémuto vyňatiu sa však s odkazom na tzv. generálnu klauzulu obsiahnutú v čl. 46

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vždy budú na poli správneho súdnictva preskúmavať rozhodnutia
týkajúce sa základných práv a slobôd (napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
50/01 zo dňa 08.11.2001 a sp. zn. I. ÚS 52/02 zo dňa 28.05.2003).

49. Pokiaľ ide o normatívny spôsob vylúčenia súdneho prieskumu, tak v absolútnej väčšine zákonodarca
volí v zákonom texte variácie formulácii typu „toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom“ (napr.

§ 93 ods. 5 zákon č. 475/2005 o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov) a len
výnimočné iný postup. Jeho príkladom bolo označenie administratívneho rozhodnutia za konečné v §
11 ods. 10 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení účinnom do 30.06.2016 (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžr/84/2013 zo dňa
26.03.2014).

50. V prejednávanej veci však nejde o prípad správneho aktu vylúčeného osobitným predpisom.
Žiaden osobitný predpis nevylučuje prípustnosť súdneho prieskumu disciplinárneho rozkazu o uložení
disciplinárneho opatrenia a z ustálenej rozhodovacej praxe správnych súdov vrátane Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/146/2023 zo dňa 28.08.2024 a iné)

vyplýva, že takéto správne akty možno v rámci správneho súdnictva podrobiť súdnemu prieskumu.
Napadnuté rozhodnutia v prejednávanej veci teda sú preskúmateľné na základe žalobcom podanej
žaloby.

51. Pokiaľ ide o druhú otázku - pasívnu legitimáciu v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého

rozhodnutia, správny súd uvádza, že v zmysle § 32 ods. 2 SSP je žalovaným správny orgán verejnej
správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súdny poriadok teda v
§ 32 ods. 2 vymedzuje žalovaného ako orgán verejnej správy určený týmto zákonom. Konkrétna
individualizácia je potom daná v tých ustanoveniach zákona, ktoré definujú žalovaného pre to-ktoré
konanie pred správnym súdom. V prejednávanej veci žalobca označil ako žalovaného „Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre“. V tejto súvislosti správny súd
konštatuje, že na strane žalovaného v tomto prípade môže vystupovať a žalovaným je iba orgán, ktorý
rozhodnutie vydal v poslednom stupni. Pod posledným stupňom treba rozumieť správny orgán, ktorý
rozhodoval v poslednom stupni o riadnom opravnom prostriedku (odvolanie, rozklad). Takýmto orgánom
je v prejednávanej veci Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, ktoré napadnutým rozhodnutím

rozhodlo o odvolaní žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu č. 1.

52. K nesprávnemu označeniu žalovaného v správnej žalobe sa vyjadril už Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. 4 Sžo/19/2011 zo dňa 13.07.2011, publikovanom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2012, pričom tento právny záver

je aplikovateľný nielen v podmienkach predchádzajúceho Občianskeho súdneho poriadku, ale aj za
účinnosti Správneho súdneho poriadku. V predmetnom uznesení najvyšší súd okrem iného konštatoval,
že „Nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva
zo samotnej žaloby.“

53. S ohľadom na to, že správny súd si z obsahu žaloby vedel jednoznačne ustáliť, kto je pasívne
legitimovanýmvpredmetnomkonaní,pokračovalvtomtokonanístaktourčenýmžalovaným.Vopačnom
prípade by tak odňal žalobcovi ústavné právo na súdnu ochranu.

54. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti, ktorá je dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP, keďže táto je základnou prekážkou každéhosúdneho prieskumu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/68/2016 zo
dňa 27.06.2017). Správny súdny poriadok v § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov
zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej

správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť
a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide
okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov
konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 241 ods. 3 zákona
č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na

rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Podľa názoru súdu argumenty a závery správneho orgánu
nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle.

O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

55. Po preskúmaní administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov správny súd zistil, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj disciplinárny rozkaz č. 1 sú nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Žalobcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie za disciplinárne

previneniespočívajúcepodľasprávnychorgánovvtom,žežalobca akovýjazdovývyšetrovateľvtrestnej
veci vedenej na OKP KR PZ v Nitre pod ČVS: KRP-179/2-VYS-NR-2020 po tom, čo dňa 05.12.2020 v
čase okolo 21:30 hod. prevzal z OKP OR PZ v Nitre trestnú vec vedenú pod ČVS: ORP-1586/1-VYS-
NR-2020, nevykonal žiadne úkony smerujúce k zadržaniu podozrivého B. F., a to aj napriek tomu, že už
z prevzatého vyšetrovacieho spisu vedeného na OKP OR PZ v Nitre bolo dostatočne zrejmé a dôkazmi

preukázané, že jedným z páchateľov je B. F.. Osobou podozrivého resp. jeho zadržaním sa výjazdová
skupina začala zaoberať až dňa 06.12.2020 v popoludňajších hodinách o cca 16:00 hod., a to na základe
iniciatívy vyšetrovateľa H. A. I. J. (nečlena výjazdovej skupiny). Zároveň po prevzatí vyšetrovacieho
spisu z OKP OR PZ v Nitre v dňoch 05.12.2020 až 06.12.2020 žalobca ako výjazdový vyšetrovateľ bez
relevantného dôvodu nezabezpečil vykonanie obhliadky miesta činu v H., K. A. L. XX, k vykonaniu ktorej

došlo až dňa 08.12.2020, čím podľa správnych orgánov oboch stupňov došlo k celkovému podstatnému
sťaženiu priebehu ďalšieho vyšetrovania v tejto veci.

56. Je nesporné, že žalobca po prevzatí vyššie špecifikovanej trestnej veci dňa 05.12.2020 nevykonal
žiadne úkony smerujúce k zadržaniu podozrivého B. F.. Taktiež je nesporné, že obhliadku miesta činu

v H., K. A. L. XX vykonal až dňa 08.12.2020. Sporným sa v prejednávanej veci stala predovšetkým
otázka, či uvedeným nekonaním žalobcu skutočne došlo k celkovému podstatnému sťaženiu priebehu
ďalšieho vyšetrovania v danej trestnej veci alebo nie, a teda, či bolo možné konštatovať spáchanie
disciplinárneho previnenia žalobcom a uložiť mu zaň sankciu. Zaoberajúc sa uvedenou otázkou správny
súd dospel k záveru, že posúdiť, či skutočne došlo k celkovému podstatnému sťaženiu priebehu

ďalšieho vyšetrovania v danej trestnej veci, v žiadnom prípade neprináleží ani správnemu súdu, ale
ani žalovanému, resp. orgánu verejnej správy prvého stupňa. V tomto smere je potrebné prisvedčiť
žalobcovi, že s poukazom na § 230 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred
začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

57. Predmetné ustanovenie Trestného poriadku konštituuje postavenie a oprávnenia prokurátora
v predsúdnom konaní – v postupe pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní - ako
hlavný orgán kontroly dodržiavania zákonnosti, resp. ako „pána sporu“ (dominus litis). To znamená,
že prokurátor má v predsúdnom konaní silné a dominantné postavenie, v rámci ktorého autoritatívne
rozhoduje o všetkých otázkach týkajúcich sa vedenia a ukončenia predsúdneho konania, s výnimkou

vybraných rozhodnutí, ktoré sú vyhradené sudcovi pre prípravné konanie. Toto dominantné postavenie
v predsúdnom konaní je rozdielne od postavenia prokurátora v konaní pred súdom, kde je len stranou
konania(§10ods.10Trestnéhoporiadku).Prokurátorvpredsúdnomkonanípôsobíjednakakodozorový
orgán s oprávneniami podľa predmetného ustanovenia a jednak, ako inštančný orgán, teda ako orgán
rozhodujúci o sťažnostiach voči rozhodnutiam policajta [§ 190 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku].

Zákonný priebeh a výsledok prípravného konania je tak plne v pôsobnosti dozorového prokurátora, čo
ho stavia do pozície kľúčového orgánu stíhania páchateľov trestných činov.58. Policajt je pri vykonávaní úkonov a opatrení v rámci vyšetrovania a skráteného vyšetrovania
procesne samostatný, vykonáva ich iniciatívne a včas, v súlade s Trestným poriadkom a zákonom
č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 171/1993

Z. z.“). Policajt tak samostatne v súlade so svojím zaradením do služby Policajného zboru (§
4 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 192/2017
Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo
skrátenom vyšetrovaní) vykonáva všetky úkony vyšetrovania a skráteného vyšetrovania s výnimkou
úkonov, ktoré vykonáva len so súhlasom prokurátora alebo na jeho príkaz alebo na príkaz alebo so

súhlasom sudcu pre prípravné konanie, resp. s výnimkou úkonov, ktoré je oprávnený vykonať len
prokurátor. Prokurátor síce policajtovi nie je pri vykonávaní úkonov nadriadený služobne, avšak je
nadriadený procesne v rámci svojho prokurátorského dozoru.

59. Dozor prokurátora je kontrola činnosti policajta ako procesne podriadeného subjektu, vykonávaná
sústavne, systematicky, cieľavedome a priebežne počas postupu pred začatím trestného stíhania,

ktorá je zameraná na prijímanie a preverovanie trestných oznámení a rozhodovanie o nich,
ako aj v prípravnom konaní, ktorá je zameraná na zákonnosť, rýchlosť a plynulosť vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania, dodržiavanie práv obvinených a poškodených, ako aj na okamžité
odstraňovanie zistených nedostatkov. Prokurátor vykonáva jednotlivé úkony dozoru na základe vlastnej
iniciatívy alebo aj na základe žiadosti o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 ods. 1 Trestného

poriadku. Výkonom dozoru si prokurátor vytvára predpoklady na zákonné, správne a odôvodnené
rozhodnutie, ktorým sa ukončí prípravné konanie, a to na podanie obžaloby, podanie návrhu
na schválenie dohody o vine a treste, postúpenie veci, zastavenie trestného stíhania, podmienečné
zastavenie trestného stíhania alebo schválenie zmieru. Keďže má prokurátor dominantné postavenie
a nie je stranou sporu ako v konaní pred súdom, svoj prokurátorský dozor na účel vydania uvedených

rozhodnutí zameriava aj na to, aby boli zisťované skutočnosti svedčiace v neprospech i v prospech
obvineného.

60.Toznamená,žeibaprokurátorjevrámcivýkonudozoruprokurátoravzmyslepríslušnýchustanovení
Trestného poriadku oprávnený skonštatovať, či dané nekonanie policajta v tej ktorej trestnej veci

mohlo mať, resp. malo za následok podstatné sťaženie priebehu ďalšieho vyšetrovania alebo jeho
zmarenie. Úradný záznam zo dňa 12.05.2021, vypracovaný vedúcou 2. oddelenia OKP KR PZ Nitra,
na ktorý poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, nie je dostatočným dôkazom preukazujúcim
spáchanie disciplinárneho previnenia žalobcom. Z uvedeného úradného záznamu vyplýva iba to, že
prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra B. G. určite neodvolal súhlas na zadržanie podozrivého ani

vyšetrovateľovi pri rozhovore nenariadil, aby sa zadržanie podozrivého oddialilo, práveže zvažoval
udeliť súhlas aj na zadržanie otca podozrivého. Z úradného záznamu taktiež vyplýva, že prokurátor
B. G. nenariadil vyšetrovateľovi, že sa obhliadka nemá vykonať. Týmito vyjadreniami zaznamenaným
v úradnom zázname sa žalovaný snažil poukázať na porušenia povinností žalobcu ako policajta,
avšak podľa názoru správneho súdu tieto nemožno považovať za dostatočný podklad na vyvodenie

zodpovednosti žalobcu za spáchanie disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998
Z. z.

61. Zo spisového materiálu je zrejmé, že orgány verejnej správy si dôkladne nezabezpečili podklady
pre vyvodenie zodpovednosti žalobcu, nakoľko uvedený úradný záznam zo dňa 12.05.2021 neobsahuje

žiadne relevantné konštatovanie o podstatnom sťažení priebehu ďalšieho vyšetrovania v konkrétnej
trestnej veci žalobcom. Takýmto podkladom by bol napr. úradný záznam spísaný prokurátorom, v ktorom
by prokurátor v rámci dozoru prokurátora skonštatoval, že konkrétny policajt v rámci vyšetrovania
konkrétnej trestnej veci nevykonaním určitého procesného úkonu, napr. nevykonaním obhliadky
miesta činu podstatne sťažil alebo zmaril ďalší priebeh vyšetrovania. Takýto podklad pre vyvodenie

zodpovednosti voči žalobcovi v prejednávanej veci absentuje.

62. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia skonštatoval,
že následkom nedbanlivostného konania žalobcu nebolo úplné znemožnenie objasnenia skutku, iba
podstatné sťaženie ďalšieho priebehu vyšetrovania tejto trestnej veci, čo je potvrdené aj tým, že doposiaľ

nebolo vznesené obvinenie všetkým spolupáchateľom. Takéto tvrdenie žalovaného považoval správny
súd za absolútne nepodložené, nakoľko žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že nevznesenie
obvinenia všetkým spolupáchateľom je následkom práve nedbanlivostného konania žalobcu. „Obiter
dictum“ správny súd dodáva, že žiadnym spôsobom neprejudikuje, či k porušeniu povinností policajtažalobcom došlo alebo nie, nakoľko mu v tom bráni nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia ako aj
prvostupňového rozhodnutia – disciplinárneho rozkazu č. 1 pre nedostatok dôvodov.

63. Popreskúmanívecidospelsprávnysúdkzáveru,ženapadnutérozhodnutiejepotrebnézrušiťpodľa
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľosť pre nedostatok dôvodov a vec vrátiť orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Správny orgán je viazaný vysloveným právnym názorom
správneho súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci na základe indícií správneho súdu
opätovne konať a rozhodnúť.

64. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

65. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.