Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. júl 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9P/131/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725202476
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6725202476.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XX,XXXXXD.,Českárepublikadieťamatky:D.E.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, XXX XX D., F. G. dieťa a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX
XX D., F. G., t. č. I. XXX/X, XXX XX H., o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že n e m á právomoc vo veci konať a konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 07.07.2025 otec maloletého žiadal upraviť výkon
rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že žiadal zveriť maloletého do osobnej starostlivosti

otca. Matke maloletého žiadal uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30,-
Eur mesačne, s účinnosťou od 01.07.2025. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka už nezvláda opateru o
maloletého. Maloletý je toho času u otca
na prázdninách, zdôveril sa mu, že chce ostať bývať s ním a opakovane rozpráva, že ho matka psychicky
týra.

2. Podľa článku 7 ods. 2 Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Slovenská republika môže
medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo
na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv
na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev
a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov,
ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

3. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci
a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv
a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111“), súdy
členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý
pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

5. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného
členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu
pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si v rámci výnimky z článku 7 ešte tri mesiace po presťahovaní
zachovávajú právomoc na zmenu rozhodnutia o práve styku, ktoré bolo vydané v tomto členskom štáte
predtým,akosadieťapresťahovalo,akosoba,ktorejboloupravenéprávostykuuvedenýmrozhodnutím,

má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.6. Podľa čl. 18 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci,
v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej
a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási,

že nemá právomoc.

7. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom
práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len
„Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009“), sa toto nariadenie vzťahuje

navyživovaciupovinnosťvyplývajúcuzrodinnýchvzťahov,príbuzenstva,manželstvaalebošvagrovstva.

8. Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, v členských štátoch je právomoc
vo veciach vyživovacej povinnosti daná:
a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo

c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach
a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto

právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

9. Podľa čl. 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci,
v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

10. Podľa § 24a zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu,
v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu,
v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.

11. Podľa § 38a zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom, právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo
povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

12. Podľa § 39 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom

a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má
maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno určiť alebo je
občanom Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),

každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným
poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to
s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 24 CMP, konanie je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním

uznesenia o začatí konania.

16. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec
nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

17. Súd vždy v prvom rade skúma, či sú splnené procesné podmienky. Procesné podmienky predstavujú
súhrn daností, ktorými musí súd disponovať na to, aby mohol vec prejednať a rozhodnúť. Jednou
z procesných podmienok je aj existencia právomoci súdu. Nedostatok právomoci spôsobuje vždy
neodstrániteľnú vadu konania s nevyhnutným následkom vo forme uznesenia o zastavení konania.18. Pojem „obvyklý pobyt“ v zmysle čl. 8 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 treba vykladať tak, že mu
zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho

a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky
a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť
dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby,
ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt,
majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu (Rozsudok Súdneho

dvora EÚ vo veci C-523/07 z 02.04.2009).

19. Na základe vyššie uvedeného za aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov súd skutkovo a
právne uzatvára, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je na území Českej republiky. To, že obvyklým
pobytom maloletého dieťaťa je Česká republika, potvrdzujú skutkové okolnosti uvedené v podanom
návrhu, kde sa uvádza, že maloletý žije so svojou matkou na adrese trvalého pobytu C. XX, XXX XX D.,

F. G.. Predmetné má súd za preukázané zo samotného návrhu, kde navrhovateľ opísal, že maloletého
si k sebe na slovensko zobral na prázdniny.
Súd preto v súlade s článkom 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je pri posudzovaní právomoci vo
veci rodičovských práv a povinností k dieťaťu, v prvom rade skúmal právomoc vo veci rodičovských práv
a povinností k dieťaťu podľa Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, pričom postupoval v súlade čl. 7 ods. 1

citovaného nariadenia, podľa ktorého má súd členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv
a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt
v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

20. S odkazom na článok 7 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, súd poukazuje na to, že právomoc

vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu majú súdy členského štátu, kde má dieťa obvyklý
pobyt v čase začatia konania. Súd poukazuje na to, že obvyklý pobyt je autonómny pojem práva
Európskej únie. Za obvyklý pobyt sa považuje miesto, ktoré odzrkadľuje určitú mieru začlenenia dieťaťa
do sociálneho, rodinného prostredia, na tento účel sa berie do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť,
podmienky, dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie sa rodiny do tohto štátu, štátna

príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a
sociálne väzby, ktoré dieťa užíva
v danom štáte. Tieto kritériá vyplývajú z judikatúry týkajúcej sa práva Európskej únie. Súd vzhľadom na
to, že maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX v súlade s čl. 18 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 v nadväznosti
na článok 7 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej

republiky, ale na území Českej republiky, nie je tak daná právomoc prejednať úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu súdmi Slovenskej republiky, ale príslušným súdom Českej republiky
a súd v súlade s § 9 CSP
v nadväznosti na čl. 2 ods. 1 CMP konanie pre nedostatok právomoci v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností zastavil a zároveň vyhlásil, že danú právomoc nemá, a to aj bez návrhu

účastníkov konania v súlade s čl. 18 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111.

21. Pokiaľ ide o otázku právomoci vo veciach výživného toto upravuje Nariadenia Rady (ES) č.
4/2009, kde podľa čl. 10 ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa
tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc vo veci vyživovacej

povinnosti, a to vzhľadom na to, že obvyklý pobyt dieťaťa je v Českej republike. Súd poukazuje na to,
že nedostatok právomoci konať je neodstrániteľnou podmienkou konania v súlade s výkladom § 9
CMP, súd takéto konanie musí zastaviť, čo zodpovedá výrokom tohto uznesenia vzhľadom na záver, že
právomoc má príslušný súd Českej republiky. Tu súd poukazuje na predmet konania, ktorým je konanie
o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu v ktorom konaní sa právomoc súdu prvej inštancie

posudzuje výlučne podľa čl. 3 písm. d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009. Po ustálení obvyklého pobytu
maloletého dieťaťa v čase začatia konania v Českej republike, je možné ustáliť právomoc slovenského
súdu na konanie o určení výživného v zmysle čl. 3 písm. d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, keďže
právomoc slovenského súdu na konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu bola založená
v zmysle čl. 7 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111. V prejednávanej veci je nevyhnutné prihliadať

na súvis konania o výživnom s konaním o otázke zverenia dieťaťa
do starostlivosti jedného z rodičov, ktoré konania navzájom úzko súvisia, sú prepojené a je vhodné ich
prerokovať a rozhodnúť o nich spoločne a vyhnúť sa tým riziku nezlúčiteľných rozhodnutí vydaných v
samostatných konaniach.22. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (§ 362 ods. 1, prvá veta CSP). Odvolanie môže
podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené

v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods.
1, 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil

(§ 125 ods. 3 CSP).