Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. júl 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31Csp/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124203508
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124203508.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. A., nar. X.XX.XXXX, trvale
bytom B. C. X, D., o zaplatenie sumy 444,35 s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 88,- eur zastavuje.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.4.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 444,35 eur spolu s úrokom z
omeškania 7,5 % ročne zo sumy 414,98 eur od 23.12.2022 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa
21.06.2023 medzi postupcom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom: Boulevard
Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod

č. 542 097 902, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, zapísaná v obchodnom registri
Mestského súdu Bratislava III, so sídlom: Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47258713 (ďalej len
„postupca") a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná bola v
čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením
čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.
Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 25.05.2021 Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva"),

ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP").
Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania, splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v Zmluve. Nárok uplatnený touto žalobou predstavuje revolvingový úver vo forme kreditnej karty a nie
klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez
nutnosti žiadať o čerpania banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú
sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak

vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je
vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje
všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úverocha o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň
postupcasplnilvšetkypovinnostivzmysleuvedenýchzákonov.Žalovanáporušilasvojepovinnostipodľa
Zmluvy, a tak postupca ku dňu 22.12.2022 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu

predstavovala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sumu vo výške 444,35 eur, pričom
pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 414,98 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške
29,37 eur. Žalovaná po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nevykonala žiadne úhrady. Žalobca si
v tomto konaní uplatňuje i úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka počnúc dňom 23.12.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.
Podaním zo dňa 31.1.2025 žalobca na výzvu súdu ohľadne skúmania bonity žalovanej doplnil, že z
úverového registra mal veriteľ informáciu o úverových záväzkoch žalovanej s mesačnými splátkami vo
výške 0,- eur. Nový úver bol poskytnutý s mesačnou splátkou 15,- eur. Výdavky na peňažné záväzky
spotrebiteľa teda boli vo výške 15,- eur. Veriteľ teda počítal s mesačným čistým príjmom vo výške
600,- eur, ktorý si overil v Sociálnej poisťovni. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných

potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa a dvoch nezaopatrených detí, ktoré uviedla
žalovaná v dotazníku v sume 214,83 eur. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle
opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na
stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu
spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť, zvýšený o 40 % - teda 154,01 eur ( 600,- eur - 214,83 eur) * 40%). Celková
výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bola vo výške 368,90 eur.
Výpočet DSTI bol realizovaný nasledovne: DSTI= (15,00eur)/(600 eur - 368,90 eur ), a teda DSTI =
0,06. Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená
v súlade s Opatrením a ZoSÚ.

V predmetnom podaní súčasne žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 88,- eur.
V podaní zo dňa 9.5.2025 žalobca na výzvu súdu uviedol, že banka doručovala Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 28.12.2022 na adresu oznámenú dlžníkom. Daná zásielka sa vrátila
postupcovi z dôvodu jej neprevzatia adresátom (dlžníkom), čo preukazuje, že sa dostala do dispozičnej
sféry žalovanej a žalovaná mala vedomosť o jej uložení na pošte.

3. Ako dôkazy žalobca predložil platobnú históriu, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 3.7.2023,
špecifikáciu BNP, pokus o zmier, Zmluvu o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa
21.06.2023, Prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
a vydaní kreditnej karty zo dňa 25.5.2021, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo

dňa 28.12.2022, kópiu nedoručenej obálky, Obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb,
Sadzobník poplatkov BNP PARIBAS, Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 2.11.2022,
informácie k bonite.

4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 20.11.2024 postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď
pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti
konania a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti, a v neprítomnosti žalovanej,
ktorá mala predvolanie doručené riadne a včas, svoju neprítomnosť neospravedlnila, o odročenie
pojednávania nežiadala, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Postupca a žalovaná uzavreli dňa 25.5.2021 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal
poskytnúť dlžníkovi revolvingový úver s výškou úverového rámca 5.000,- eur a aktuálnou výškou
úverového rámca 600,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške

min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Zmluva bola uzavretá na
dobu neurčitú. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 30 % ročne, RPMN bola dojednaná vo výške
34,48 %. Splátky boli splatné 10. deň v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň v mesiacinasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. V zmluve bola
uvedená adresa trvalého pobytu žalovanej C. X, D..

8. Výzvou zo dňa 2.11.2022 pôvodný veriteľ (postupca) vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky
úveru s upozornením na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru, ktorý list bol odoslaný na adresu
C. XX, E.. Vo výzve postupca oznámil žalovanej, že napriek opakovaným výzvam úver nie je riadne
a včas splácaný, a teda eviduje na úvere dlžnú čiastku 125,- eur (vrátane príslušenstva), pričom ak
nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok, pôvodný veriteľ bude požadovať splatenie

celého úveru. Následne pôvodný veriteľ listom zo dňa 28.12.2022 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku
dňu 22.12.2022, ktorý list bol doručovaný žalovanej na adresu C. XX, E., odkiaľ sa vrátil ako neprevzatý
v odbernej lehote. Žalovaná podľa špecifikácie (č.l. 9) z poskytnutého úveru vyčerpala celkom
sumu 597,72 eur a na zmluvu zaplatila celkom sumu 504,11 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok
z nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023 bola pohľadávka zo zmluvy postúpená postupcom (BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA) na žalobcu.

9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy
(ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“),

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované

spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných
predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky
úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

14. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa

rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.15. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

16. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené. (2)

18. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) (v znení účinnom ku dňu

postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté

pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a
veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so
všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 17 ods. 2 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a
veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so
všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. e), g), h) a k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) výšku, počet frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
d ) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

23. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 879y ods. 1 OZ, ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa
spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov
z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku
2 nie je ustanovené inak.

25. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobe
niejemožnévyhovieť,alejepotrebnéjuzamietnuť(vcelomrozsahunadrámecčasti,vktorejsakonanie
zastavuje) primárne pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

26. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere právny vzťah, ktorý je od jeho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch), keďže zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod a zároveň právny predchodca žalobcu pri

uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti.

27. Zmluvou o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023 došlo k postúpeniu

pohľadávky z predmetnej zmluvy zo spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (banka) ako
postupcu na spoločnosť žalobcu ako postupníka.

28. Podmienky na platné postúpenie bankovej pohľadávky sú podľa § 92 ods. 8 ZoB tri. Prvou je splatná
pohľadávka, resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná, druhou je písomná výzva banky klientovi a treťou

podmienkou je nepretržité omeškanie klienta dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

29. Prvou podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy v zmysle §
17 ZoSÚ je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávka, ktorá sa
stala splatnou pred týmto termínom. Na druhej strane, postúpenie pohľadávky v rozpore s citovaným

ustanovením má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy, z ktorého
dôvodu nemôže byť žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný.

30. Vo Výzve zo dňa 2.11.2022 banka upozornila žalovanú na to, že je v omeškaní s plnením dlžnej
čiastky vo výške 125 eur, s tým, že v prípade neuhradenia omeškaných splátok bude banka požadovať

splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Následne listom zo dňa 28.12.2022 banka
vyhlásila úver za predčasne splatný.

31. Na základe vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že by pohľadávka pôvodného
veriteľa voči žalovanej bola v čase postúpenia pohľadávky splatnou, či už z dôvodu konečnej splatnosti

alebo z dôvodu platného zosplatnenia.

32. Na základe zisteného skutkového stavu veci je nepochybné, že veriteľ neuviedol v liste zo dňa
2.11.2022, ktorým žalovanú upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9v spojení s § 565 OZ, splátku úveru, so zaplatením ktorej bola žalovaná v omeškaní. Rovnako veriteľ v
liste zo dňa 28.12.2022, ktorým využil svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9
v spojení s § 565 OZ neuviedol, pre omeškanie žalovanej so zaplatením ktorej konkrétnej splátky úveru

toto svoje právo využíva.

33.Vyhláseniemimoriadnejsplatnosticeléhoúveruztohtodôvoduniejeplatné,pretoževeriteľ-postupca
v ňom neuviedol (nekonkretizoval), pre ktorú omeškanú splátku využil svoje právo podľa § 565 OZ.
Zároveň dôvod neplatnosti tohto vyhlásenia spočíva aj v tom, že výzva, ktorá prechádzala tomuto

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, teda výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 2.11.2022, takisto
neobsahovala údaj o tom, s ktorou konkrétnou splátkou a v akej výške, bola žalovaná v omeškaní s
jej zaplatením.

34. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa
13.02.2025, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „vo vzťahu k prvému z uvádzaných aspektov (a

k prvej trojici otázok z dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou jedinou a ktorých/-ej/ podstatou s
výnimkou naviazania na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania úveru je, či žiadosť o jednorazové
splatenie a/alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s ktorou má
dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po

uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia
§ 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s
mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ o možnosti
použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu
má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15

dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k
uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone
ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon
zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť
jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek

slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ)“.

35. Zároveň podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. januára
2024, v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s

ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
zosplatnil celý dlh. Avšak už i predtým, v uznesení sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 6. septembra 2023, sa
Najvyšší súd SR nijako nevymedzil proti právnemu záveru odvolacieho súdu (Krajský súd v Žiline), že
upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa § 565 OZ musí obsahovať identifikáciu konkrétnej

splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a že možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky vzniká len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo
vzťahu ku ktorej bol upozornený na uplatnenie tohto práva. Najvyšší súd SR tu dal do pozornosti svoje
rozhodnutia týkajúce sa zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 v spojení s § 53
ods. 9 OZ) a plynutia premlčacej doby (§ 101 a § 103 OZ) pri spotrebiteľských zmluvách, a to uznesenie

z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020 (R 71/2018), uznesenie z 30. novembra 2022 sp. zn.
5Cdo/224/2021, uznesenie z 15. decembra 2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021, uznesenie z 31. januára 2023
sp. zn. 5Cdo/26/2022 a uznesenie z 31. januára 2023 sp. zn. 9Cdo/368/2021 a uviedol, že aj keď je v
týchto rozhodnutiach prioritne riešená otázka začiatku plynutia premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia
celejpohľadávkypristratevýhodysplátok,takzároveňjetamzdôraznenáajpotrebaidentifikáciesplátky,

pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle § 565 OZ a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia
na § 53 ods. 9 OZ.

36. Aj v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna 2024 Najvyšší súd SR konštatoval, že v prípade, ak
zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a §

53 ods. 9 OZ, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve
(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky
je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomostidlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ

oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

37. Tento svoj právny názor zopakoval Najvyšší súd SR aj vo svojom uznesení sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo
dňa 25. septembra 2024 a odkázal naň aj v rozsudku sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31. júla 2024.

38. Súd tak prijíma uvedený výklad dotknutých zákonných ustanovení Najvyšším súdom SR v tom
zmysle, že veriteľ má právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky úveru
len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na
uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. Ak upozornenie veriteľa na možnosť
využitia tohto práva identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru neobsahuje, je takýto právny úkon

neurčitý a dôsledkom toho podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Pre následné vyhlásenie splatnosti celého
úveru veriteľom tak neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 53 ods. 9 OZ (absentuje platné
a účinné upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celého
úveru), a preto je aj tento právny úkon pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ neplatný. Ak potom veriteľ
postúpil na tretiu osobu svoju pohľadávku voči dlžníkovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je aj takýto

právny úkon pre rozpor s ustanoveniami § 17 ods.1 ZoSÚ podľa § 39 OZ neplatný, pretože predmetom
postúpenia môžu byť pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

39. Uvedené závery vyslovuje súd vedomý si skutočnosti, že samotný Občiansky zákonník v § 53 ods.
9, prípadne v § 565, a ani iný všeobecne záväzný právny predpis, výslovne nestanovuje ako obligatórnu
náležitosť upozornenia veriteľa dlžníkovi na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celého
úveruidentifikáciukonkrétnejomeškanejsplátkyúveru.Určitosťprávnehoúkonuakopožiadavkanajeho
obsahové náležitosti však nie je naplnená len uvedením obligatórnych náležitostí, ktoré pre konkrétny

právny úkon stanovuje právny poriadok. Aj pri ich uvedení v právnom úkone musí byť z právneho úkonu
pre adresáta právneho úkonu vôľa konajúceho subjektu výkladom objektívne pochopiteľná, teda bez
rozumných pochybností adekvátne vnímateľná. Právny úkon aj pri uvedení obligatórnych náležitosti
stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise musí mať určitú kvalitu, aby bol pre jeho
adresáta poznateľný obsah prejavenej vôle konajúceho subjektu.

40. V intenciách danej veci teda nestačí, že veriteľ vo svojom úkone podľa § 53 ods. 9 OZ upozorní
dlžníka-spotrebiteľa na možnosť využitia práva podľa § 565 OZ (teda na zosplatnenie celého úveru),
pretože Občiansky zákonník stanovil, že toto upozornenie je, spolu s omeškaním so zaplatením splátky
trvajúcim viac ako tri mesiace, predpokladom na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého dlhu veriteľom.

Dlžníkovi-spotrebiteľovitakmusíbyťzrejmé,prektorúkonkrétnuomeškanúsplátkuúveruveriteľzvažuje
možnosť využiť svoje právo na vyhlásenie splatnosti celého dlhu. Len pri takto objektívne poznateľnej
vôli veriteľa je dlžník schopný verifikovať dĺžku svojho omeškania so zaplatením konkrétnej splátky, a
tým aj „vážnosť hrozby“ predčasného zosplatnenia a vyhlásenie splatnosti celého dlhu odvrátiť tým, že
konkrétnu omeškanú splátku zaplatí.

41. Nepostačuje preto, ak z obsahu upozornenia veriteľa na možnosť zosplatnenia je zrejmý úmysel
veriteľa, t. j. upozornenie dlžníka v súlade s § 53 ods. 9 OZ na to, že je v omeškaní po dobu viac ako
3 mesiacov, prípadne z neho je zrejmá aj celková výška omeškania a rovnako upozornenie na to, že v
prípade, ak omeškané plnenie neuhradí v dodatočnej lehote, je veriteľ oprávnený žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky. Pri takto prejavenej vôli veriteľa nemá dlžník možnosť verifikovať svoje omeškanie,
teda so zaplatením ktorej splátky, a ako dlho je v omeškaní, a tak ani nemôže zabrániť zosplatneniu
celého dlhu zaplatením konkrétnej omeškanej splátky. Tento úkon veriteľa tak potom dlžníka „núti“
uhradiť celú veriteľom v upozornení vyčíslenú dlžnú sumu, aby sa vyhol zosplatneniu celého dlhu. Súd
pritom nerozporuje, že na zaplatenie celej v upozornení vyčíslenej dlžnej sumy môže mať veriteľ právo

(ak je dlh vyčíslený veriteľom riadne), na druhej strane ale „hrozbu“ zosplatnenia môže veriteľ využiť
len pre prípad, že tu je dlžná splátka, s ktorou je dlžník v omeškaní po dobu dlhšiu ako tri mesiace,
nie akákoľvek dlžná splátka. Upozornenie veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ totiž nemá byť prostriedkom,ktorý dlžníka bude viesť k zaplateniu celého jeho doposiaľ splatného dlhu, ale len toho dlhu, pre ktorý
by mohol veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu.

42. V tejto súvislosti súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/181/2023 zo dňa
19.03.2025, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „pre ďalší priebeh konania, najvyšší súd dáva do
pozornosti,ževrámcirozhodovacejčinnostisaužzaoberalotázkourežimustratyvýhodysplátok,pričom
uviedol, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade
s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon

zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (pozri rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/2/2023,
5Cdo/188/2023, 6Cdo/15/2023, 5Cdo/197/2022)“.

43. Keďže v deň postúpenia pohľadávky veriteľa táto pohľadávka tak ako bola postúpená nebola splatná
z dôvodu neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru, nemohla byť platne postúpená

z právneho predchodcu žalobcu - banky na žalobcu pre jej rozpor s ustanoveniami § 17 ods. 1 a 2 ZoSÚ.
Keďže žalobca nepreukázal predpoklady pre platné postúpenie práv vyplývajúcich zo zmluvy, a teda
ani predpoklady pre nadobudnutie týchto práv, tak ani nenadobudol platne od právneho predchodcu
pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy voči žalovanej, a preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu v
tomto spore.

44. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní pre neplatnosť postúpenia
pohľadávky (podľa § 39 OZ v spojení s § 17 ZoSÚ) bolo potom potrebné žalobu vo výroku II. rozsudku
vo zvyšku (nad rámec zastaveného konania vo výroku I.) zamietnuť, a keďže žalovaná nie je povinná
zaplatiť žalobcovi istinu, nemohla sa ani dostať do omeškania s jej zaplatením, a preto súd zamietol

žalobu aj v časti úrokov z omeškania.

45. Vo výroku I. súd konanie zastavil v časti žaloby, ktorá bola žalobcom v priebehu konania vzatá späť
(o zaplatenie sumy istiny 88,- eur), a to v súlade s § 145 ods. 2 CSP.

46. Záverom súd iba nad rámec dodáva, že aj keby žalobca mal v konaní vecnú legitimáciu, nemohol by
mu súd ním uplatňovanú pohľadávku priznať požadovaným spôsobom, keď zmluva nespĺňa zákonom
stanovené náležitosti podľa ZoSÚ. V zmluve je výška spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. e)
ZoSÚ) uvedená rôznymi sumami - ako výška úverového rámca 5.000,- eur a aktuálna výška úverového
rámca 600,- eur. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, ktorá z týchto súm je dohodnutou výškou

poskytnutého úveru. Spornou náležitosťou v zmluve je aj výška RPMN, ktorá je podľa názoru súdu
vypočítaná na základe nepreskúmateľných parametrov. Povinnou náležitosťou zmluvy v zmysle § 9
ods. 2 písm. h) ZoSÚ okrem uvedenia RPMN je aj uvedenie všetkých predpokladov, ktoré boli na
výpočet RPMN použité. Nakoľko tak nie je možné overiť správnosť výpočtu RPMN bez uvedenia
všetkých predpokladov, ktoré boli na výpočet RPMN použité, absencia uvedených náležitostí je rovnako

postihovaná podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverov. Súd k
veriteľom uvádzaným dodatočným predpokladom pre výpočet RPMN (ktoré uvádza v zmluve v časti 2
podcharakteristikouposkytovanéhoúveru),kdeuviedolvýškučerpaniaúveru600,-eur,výškumesačnej
splátky 58,49 eur, poplatok za správu úveru 0 eur a splatenie úveru v 12 mesačných splátkach,
uvádza,žeuvedenéúdaje(akopodkladvýpočtuRPMN)súnepreskúmateľnéanezodpovedajúvzmluve

dohodnutým parametrom, keď súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu a akým výpočtom dospel veriteľ
práve k úhrade splátky vo výške 58,49 eur mesačne, ktorá nemá ako zodpovedať dojednanej minimálnej
splátke (ktorá je sama nezrozumiteľná), a teda uvedené predpoklady pre výpočet RPMN nemohli
byť veriteľom uvedené správne a tak, aby tento parameter zmluvy bol naplnený. Súd tiež zistil, že
zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ výšku splátky, keď táto nie je

vymedzená zrozumiteľne. Určenie výšky minimálnej splátky uvedené v zmluve ako min. 5 % z dlžnej
čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,- eur je neurčité a pre bežného spotrebiteľa
ťažko zrozumiteľné, keď má vypočítať príslušné percento z dlžnej sumy, ktorá môže byť každý mesiac
iná a navyše k tomu počítať a zaokrúhľovať násobky dlžnej sumy, ktorú vyčerpal. Spotrebiteľ si musí
sám vypočítavať výšku jednotlivých mesačných splátok podľa uvedeného "vzorca", pričom táto výška

by mohla byť každý mesiac iná. Zložito uvedený spôsob výpočtu každej jednej splátky zvyšuje riziko,
že dlžník nebude splátky splácať v správnej výške, riadne, pričom zákon vyslovene vyžaduje, aby bola
určito a presne vymedzená výška splátok. Navyše z tejto formulácie ani zo žiadneho iného ustanovenia
zmluvy (najmä bodu 4. zmluvy upravujúcej splácanie úveru) nevyplýva, čo sa považuje za "dlžnúčiastku", či ide iba o dlžnú istinu alebo aj napr. o dlžný úrok, poplatky, poistné. Pojem "čiastka" je sám
o sebe neurčitý a môže obsahovať viaceré dlžné sumy. Bez jasného vymedzenia tohto pojmu nie je
možné vypočítať 5% z dlžnej čiastky predstavujúcich splátku úveru, preto nie je určitá ani výška splátky

a nemožno na ňu prihliadať. Ak by súd bral do úvahy výšku úverového rámca 600,- eur, tak 5 % z tejto
sumy je 30,- eur. V zmysle uvedeného vzorca nie je zrejmé, akým výpočtom právny predchodca žalobcu
dospel k určeniu výšky mesačnej splátky v sume 58,49 eur, ktorú uvádza ako dodatočný predpoklad k
výpočtu RPMN, ktorú sumu nemožno považovať za min. 5 % z dlžnej čiastky (ak by bola dlžnou čiastkou
iba suma 600,-eur), a preto podľa názoru súdu aj z tohto dôvodu je toto dojednanie o sume mesačnej

splátky pre spotrebiteľa mätúcim, nezrozumiteľným a neurčitým. Potom ani samotný výpočet RPMN nie
je správny, a to v neprospech spotrebiteľa. V uvedenom prípade sa tak posudzovaný spotrebiteľský úver
poskytnutý žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ za bezúročný
a bez poplatkov. Veriteľ by tak nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani akýchkoľvek poplatkov,
ale len na vrátenie poskytnutého úveru (597,72 eur) po odrátaní plnenia zo strany žalovanej (504,11
eur). Súd sa však tejto okolnosti venuje iba doplnkovo a nie podrobne práve z dôvodu, že žalobca

nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, a preto žalobu súd zamietol v celom rozsahu nad rozsah
zastaveného konania.

47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (1).

51. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a

poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

52. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná (resp.
v časti bolo konanie zastavené, pričom zastavenie konania zavinil žalobca), čo v konečnom dôsledku

znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého tohto konania v
rozsahu 100 % trov konania. Súd však žalovanej s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP nárok na náhradu
trov konania vo výroku III. nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd mal za to, že bolo
v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania žalovanej uvedeným spôsobom za použitia
čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).