Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 22, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6822010312
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6822010312.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a
sudcovJUDr.MartinaĽuptáka,PhD.,MBAaJUDr.Bc.ViktoraMarka,PhD.,vtrestnejveciobžalovaného
A. B., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a
iné, na verejnom zasadnutí dňa 22. júla 2025 o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca sp. zn. RA-2T/104/2022 zo dňa

07.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota pracovisko Revúca rozsudkom sp. zn. RA-2T/104/2022 zo dňa
07.04.2025 podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca č. 1 Pv 234/21/6608-25 zo dňa 29.9.2022, pre prečin

poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin všeobecného ohrozenia
podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 12. 11. 2021 v čase okolo 20.50 hod. v obci Chvalová, okres Revúca, prišiel zo zadnej strany
pozemku rodinného domu č. 14, kde vošiel cez neuzamknutú bráničku na dvor rodinného domu,

následne vošiel do neuzamknutej hospodárskej budovy, odkiaľ prišiel k uzamknutej drevenej kôlni, ktorá
je súčasťou hospodárskej budovy a z bočnej strany drevenej kôlne nezisteným predmetom a spôsobom
odstránil drevené dosky a cez takto vzniknutý otvor vošiel do vnútorných priestorov kôlne, odkiaľ zobral
svoje kalové čerpadlo nezistenej značky a potom ako odchádzal, prešiel do neuzamknutej prístavby
rodinnéhodomu,kdezapaľovačom,ktorýmalprisebe,zpomstyzapredchádzajúcesporysC.D.,zapálil
papierové plagáty, ktoré predtým strhol zo steny a hodil ich na zem, v dôsledku čoho došlo k požiaru

prístavby, senníka a garáže, kde bol požiarom poškodený motocykel zn. E. F., G.: H. poškodeného I. G.
G., nar. XX. XX. XXXX ako aj rôzne iné veci umiestnené v predmetnej prístavbe a garáži, čím spôsobil
poškodenému C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. J. XX, okres Revúca požiarom škodu vo výške
14 746,44 € a poškodenému I. G. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. J. XX, K. L., škodu vo výške
4 261,- € a zároveň založením požiaru spôsobil všeobecné nebezpečenstvo,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku okresný súd poškodených C. D. a I. G. G. s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal intervenujúci prokurátor odvolanie, ktoré dodatočne

podaním zo dňa 16.5.2025 písomne odôvodnil. Poukázal na to, že v predmetnej trestnej veci okresný
súd už tretíkrát rozhodol rozsudkom, pričom súd hodnotil rovnaké nepriame dôkazy rozdielne. Vpredmetnom rozsudku už súd tie isté nepriame dôkazy vyhodnotil opačne, taktiež rozdielne hodnotil
výsluchy poškodených a znalecký posudok M. L. L. N., C. z odboru Kriminalistická antropológia. Mal
za to, že okresný súd odignoroval časť výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní, z ktorej

vyplýva, že obžalovaný od septembra 2021 opakovane neoprávnene vnikol na pozemok poškodeného
D., pričom súd uveril tvrdeniam obžalovaného v plnom rozsahu, bez ohľadu na ich zmätočnosť a
rozpornosť. Ďalej uviedol, že svedkovia poškodení zhodne opoznali obžalovaného na dvoch rôznych
kamerovýchzáznamoch(zoktóbra2021anovembra2021)akoosobu,ktorásapohybovalanapozemku
poškodeného D.. Sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že v mesiaci október 2021 bol

neoprávnene na pozemku poškodeného D., pričom je potrebné poznamenať, že v októbri ho zachytila
kamera s pohybovým senzorom. Zo znaleckého posudku znalca z odboru Kriminalistická antropológia
vyplýva, že znalec označil osobu na kamerových záznamoch zo dňa 12.11.2021, teda v deň skutku s
vysokou pravdepodobnosťou za tú istú osobu, ktorá bola zachytená na kamerových záznamoch zo dňa
15.10.2021, kedy si mal prísť obžalovaný na pozemok poškodeného D. po veci, ktoré považoval za jeho
majetok. Obžalovaný až po oboznámení znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní začal tvrdiť, že

bol na pozemku poškodeného začiatkom októbra 2021 a nie 15.10.2021, čo aj pôvodne súd vyhodnotil
za účelové tvrdenie obžalovaného, pretože obhajoba bola počas celého konania oboznámená s tým,
že súd disponuje len kamerovým záznamom zo dňa 15.10.2021 a pokiaľ nebol vypracovaný znalecký
posudok, nikdy obhajoba nenamietala, že obžalovaný nebol na pozemku poškodeného D. práve dňa
15.10.2021. V tejto súvislosti poznamenal, že nainštalovaná kamera nahráva iba vtedy, ak zachytí

pohyb a pohyb zachytila len dňa 15.10.2021 a 12.11.2021. Teda je možné konštatovať, že na zázname z
októbra (obžalovaný sám potvrdil, že vtedy bol neoprávnene na pozemku) sa jednalo o tú istú osobu ako
nazáznameznovembra(deňpožiaru).ZvýsluchusvedkovD.O.aG.P.vyplýva,ževečervznikupožiaru
popri nich prešlo auto obžalovaného smerom od obce Chvalová. Na záver vyslovil názor, že pokiaľ by
súd hodnotil všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a všetky dôkazy vyhodnotil objektívne,

nemohol by dospieť k záveru ako vo výroku rozsudku. Z vykonaného dokazovania práveže vyplýva, že
skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný. Navrhol, aby krajský súd vyhovel odvolaniu prokurátora a zrušil
napadnutý rozsudok a uznal obžalovaného vinným.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom obhajcu vyjadril obžalovaný, a to elektronickým podaním

zo dňa 13.6.2025. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný vo všetkých
jeho výrokoch, ktorý zodpovedá nielen výsledkom vykonaného dokazovania, ale aj právnemu názoru
odvolacieho súdu vyslovenému v jeho oboch zrušujúcich rozhodnutiach, osobitne v jeho poslednom
uznesení zo dňa 14. 1. 2025. V prvom rade má za to, že názor odvolateľa vyjadrený v podanom odvolaní
má skôr povahu akéhosi presvedčenia, než záveru o vine z trestného činu, zvlášť na úrovni potrebnej

pre jej vyslovenie v zmysle trestnoprávnych zásad. Nemyslí si, že by súdu bolo možné dôvodne vytknúť,
že vykonané dôkazy nevyhodnotil podľa predstáv odvolateľa, ale v intenciách zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu, a to ani so zreteľom na fakt, že súd dôkazy skôr vyhodnotil iným spôsobom. Nazdáva
sa, že aj v tomto smere platí, že právny názor odvolacieho súdu je pre súd nižšieho stupňa právne
záväzný. Na rozdiel od odvolateľa je inej mienky, pokiaľ ide o jeho vstup na pozemok poškodeného D.,

pretože ani on sám ho nehodnotil ako protiprávne skutočnosť, že si prišiel do svojho objektu po vlastné
veci. Svedčí o tom aj fakt, že neurobil v tomto smere žiadne trestné oznámenie, odvolateľom mu vytknutý
vstup akceptoval o to viac, že do jeho objektu bežne chodil, dokonca mu realizoval aj bezpečnostné
zariadenie. Ide však o skutočnosti právne irelevantné vo vzťahu k predmetu daného trestného konania,
ktorý je vymedzený skutkovou vetou uvedenou v obžalobe podanej práve prokurátorom. Konajúci súd

teda nemal žiaden dôvod, a už vôbec nie právny dôvod konať spôsobom, na ktorý naráža odvolateľ,
čiže vyvodiť akékoľvek právne závery z jeho vstupu na pozemok poškodeného. Nezdieľa ani názor
odvolateľa v tom, že by jeho výpoveď z hlavného pojednávania mala byť zmätočná či rozporná, ale
pokiaľ ju takto vnímal, nič mu nebránilo v tom, aby prípadnými otázkami odstránil jej zmätočnosť
alebo rozporuplnosť. Pokiaľ tak odvolateľ takto nepostupoval, táto jeho argumentácia vyznieva zjavne

nepresvedčivo. V žiadnom prípade nie je možné akceptovať odvolaciu argumentáciu prokurátora, že
ho údajne obaja poškodení mali zhodne opoznať na kamerových záznamoch, pretože tieto sú zjavne
nekvalitné až nepoužiteľné tak, ako na to de facto poukázal aj znalec doc. L. L. N., C. a na týchto
nebolo možné opoznať žiadnu osobu. Ak teda poškodení tvrdili, že ho mali opoznať, ich tvrdenia nie
sú vierohodné bez ohľadu na to, že oni ani nie sú osobami oprávnenými vyjadrovať sa k osobám

zachyteným na akýchkoľvek kamerových záznamoch. V tomto smere určite nie je možné prehliadnuť,
že na záberoch ho neopoznal nielen súdny znalec, ale ani ďalšie osoby, ktoré ho inak poznajú a sú
v kamarátskom vzťahu s poškodenými, s ktorými spolu vyrastali a bývajú v tej istej obci (a v tomto
konaní boli vypočutí v procesnom postavení svedka). K námietke odvolateľa, že znalec – antropológuviedol, že sa s vysokou mierou pravdepodobnosti na kamerovom zázname zo dňa skutku sa nachádza
totožná osoba, aká bola zachytená aj na inom zábere je potrebné uviesť, že tvrdenie znalca nie je
jednoznačné a nie spôsobilé individuálnej identifikácie žiadnej osoby. Navyše je potrebné podčiarknuť,

že do domu poškodeného chodili aj iné osoby, nielen on a preto by bolo potrebné mať s určitosťou, bez
akýchkoľvekpochýbmaťzapreukázané,ženaporovnávacomkamerovomzáznamesanachádzapráve
jeho osoba, pričom však bolo prinajmenšom sporné, kedy bol on v objekte poškodeného a kedy niekto
iný. Rovnako nie je možné akceptovať odvolaciu argumentáciu odvolateľa, že svedkovia O. a P. mali
potvrdiť, že večer vzniku požiaru popri nich malo prejsť jeho auto, pretože ani jeden z nich nedokázal

identifikovať jeho auto, nevideli jeho evidenčné číslo, neopoznali jeho vodiča a pod., je teda možné
ustáliť, že nanajvýš mohlo prejsť popri nich auto podobné tomu jeho. Záverom vyslovil názor, že za
týchto okolností okresný súd vyhodnotil správne a zákonne vykonané dôkazy, ako jednotlivo, tak aj v ich
vzájomnej súvislosti a dospel tak k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré vyústili do jediného
zákonu zodpovedajúceho rozhodnutia, ktorým je oslobodzujúci rozsudok. Navrhol odvolanie okresného
prokurátora ako nedôvodné postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava
písomného odôvodnenia odvolania, avšak modifikoval záver odvolania, tak že navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok okresného súdu a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na svoje písomné vyjadrenie
k podanému odvolaniu prokurátora a navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora v zmysle § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Obžalovaný A. B. na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas s vyjadrením svojho obhajcu.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309
Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.,

a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné.

Odvolací súd k argumentácii prokurátora uvádza, že napadnutý rozsudok tak, ako bol písomne

vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. Z jeho dôvodov je zrejmé,
ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Pokiaľ prokurátor namieta vyhodnotenie dôkazov súdom
prvého stupňa, tak odvolací súd v tomto smere pripomína, že v súčasnej trestnoprávnej teórii a praxi
platí neprekročiteľná zásada, že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne

podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., teda že vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
a vzájomných súvislostiach a pokiaľ urobil logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže odvolací
súd vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má
dospieť. Hodnotenie dôkazov je totiž výsostným právom súdu prvého stupňa, ktorý dôkazy vykonáva.

Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru
a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne
pochybenie. Z napadnutého rozsudku okresného súdu je dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti vzal
súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri
vyhodnotení vykonaných dôkazov. Odvolací súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že súd

prvého stupňa jednotlivé dôkazy, o ktoré sa vo svojom rozhodnutí oprel, napriek výhradám prokurátora,
riadne vyhodnotil a vysporiadal sa s podstatnými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu vykonaného
dokazovania a postupoval v dokazovaní v súlade s vyššie zmieneným ustanovením Trestného poriadku.
Dôkazy o ktoré opieral súd prvého stupňa svoje rozhodnutie krajský súd, považuje za zákonné.Odvolací súd pripomína, že vo veci už opakovane rozhodoval, keď na základe podaných odvolaniach
obžalovaného A. B. a prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca proti rozsudku Okresného súdu Revúca

sp. zn. 2T/104/2022, ktorým okresný obžalovaného A. B. uznal vinným z prečinu poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, z prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu všeobecného ohrozenia podľa
§ 285 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené v cit. rozsudku. Zároveň
obžalovaného odsúdil podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, s použitím

§ 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov,
ktorého výkon podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil a uložil mu probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú ustanovil podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v trvaní 36
mesiacov. Odvolací súd uznesením sp. zn. 5To/36/2023 zo dňa 01.08.2023 podľa § 321 ods. 1 písm.
b), písm. c) Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/104/2022 zo dňa
18.01.2023 v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd Rimavská Sobota, pracovisko Revúca
po vrátení veci v poradí druhým rozsudkom sp. zn. RA-2T/104/2022 zo dňa 30.09.2024 opätovne
obžalovaného A. B. uznal vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm.
a), písm. b) Trestného zákona, z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona a z prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona, na tom

tom istom skutkovom základe. Obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 41
ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri
nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa §
51 ods. 1 Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a uložil mu probačný

dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú ustanovil podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v
trvaní 2 (dvoch) rokov. Proti rozsudku opätovne podali odvolania obžalovaný A. B. a prokurátor. Odvolací
súd uznesením sp. zn. 5To/122/2024 zo dňa 14. 01. 2025 podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm.
d) Trestného poriadku zrušil rozsudok okresného súdu RA-2T/104/2022 zo dňa 30.09.2024 v celom
rozsahuapodľa§322ods.1Trestnéhoporiadkuvecvrátil okresnémusúdu,abyjuvpotrebnomrozsahu

znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd následne v poradí tretím rozsudkom vo veci rozhodol, ktorý
je predmetom konania o odvolaní prokurátora.

V reakcii na odvolacie námietky prokurátora ku skutkovým okolnostiam odvolací súd uvádza, že
odôvodnenie oslobodzujúceho výroku rozsudku súdom prvého stupňa považuje za kompletné, správne,

presvedčivé, vyčerpávajúce, a preto naň odkazuje. Odvolacie argumenty prokurátora v konfrontácii so
závermi súdu prvého stupňa neobstoja ako dostatočné na to, aby presvedčili odvolací súd o nesprávnom
či nezákonnom postupe okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov a v súvislosti s tým
vyslovených záverov okresného súdu, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
spáchal, a tak spochybnili konečné rozhodnutie súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného A. B.

spod obžaloby. Napriek uvedenému odvolací súd k veci uvádza.

Prokurátor v podanom odvolaní poukázal na to, že v predmetnej trestnej veci okresný súd už tretí krát
rozhodol rozsudkom, pričom súd hodnotil rovnaké nepriame dôkazy rozdielne. K tomu odvolací súd
uvádza, že okresnému súdu vytkol, že pri svojich záveroch a hodnotení dôkaznej situácii, opätovne

vychádzal aj z výpovede A. B. (obžalovaného) v procesnom postavení svedka, pričom je zrejmé, že
touto výpoveďou bolo ovplyvnené nie len prípravné konanie, ale aj podaná obžaloba a následne aj
analýza dôkaznej situácie okresným súdom. Pokiaľ okresný súd hodnotil už dôkaznú situáciu inak, tak
to bolo na základe toho, že v novom konaní už nevzal do úvahy dôkazy, ktoré boli vykonané v rozpore so
zákonom a ktoré dôkazy ani nemali byť súčasťou vyšetrovacieho spisu, preto v tomto smere je námietka

prokurátora neopodstatnená.

Prokurátor, ďalej poukázal, že obžalovaného obaja poškodení opoznali na kamerových záznamoch.
V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že páchateľ mal tvár zahalenú, preto jeho identifikácia
bola sťažená. Znalec M. L. L. N., C. z odboru Kriminalistická antropológia, v posudku uviedol, že

osoba zachytená na kamerových záznamoch zo dňa 12.11.2021, teda v deň skutku, je s vysokou
pravdepodobnosťou tá istá osoba, ktorá bola zachytená na kamerových záznamoch zo dňa 15.10.2021,
avšak znalec taktiež uviedol, že záznam je z nočných hodín a kamera nie je prispôsobená nočnému
režimu a dobre sníma osobu čase, keď sa automaticky zapne svetlo. Pri nízkej svetelnej intenziteje záznam nízkej kvality a pri pohybe osoby je záznam ešte navyše aj rozmazaný. Uvedené
nedostatky záznamu navyše dopĺňa aj prítomnosť kukly na hlave osoby zachytenej na záznamoch.
Z uvedených dôvodov nie je možné hodnotiť morfologické znaky tváre u zachytených osôb, rovnako

ani atropometricky zhodnotiť proporcionalitu tváre. Na predložených záznamov je možné porovnanie
proporcionality postavy, ale ani tu nie je možné presne určiť všetky antropometrické body na vykonanie
porovnania antropometrickej analýzy. Na porovnanie proporcií postavy obraz nie je možné zlepšiť na
úroveň, aby osoby na ňom bolo možné individuálne identifikovať. Čiže tvrdenia poškodených v tomto
smere nie sú verifikované, teda ani tento dôkaz jednoznačne neusvedčuje obžalovaného zo spáchania

skutku.

Z odvolania prokurátora taktiež vyplýva, že svedkovia O. a P. mali potvrdiť, že večer vzniku požiaru popri
nich malo prejsť auto obžalovaného. K tomu odvolací súd uvádza, že svedok D. O. iba potvrdil, že vedľa
neho prešlo auto B., pričom do auta nevidel, ktorého výrobnú značku nevedel uviesť a ani evidenčné
číslo vozidla. Taktiež ani svedok G. P., bližšie nevedel identifikovať motorové vozidlo, ktoré popri nich

prešlo, pričom uviedol, že sa jednalo o terénne vozidlo striebornej farby, také ako majú poľovníci a vodiča
vozidla nevidel. Teda ani tento dôkaz (výpovede svedkov), nie je takej kvality na základe ktorého by bolo
možné tvrdiť, že sa jednalo o motorové vozidlo obžalovaného.

Odvolací súd konštatuje, skutočnosť na ktorú poukázal prokurátor, že obžalovaný vstúpil na pozemok

poškodeného aj v iných dňoch, nezakladá jeho trestnú zodpovednosť, keďže to nie je súčasťou
žalovaného skutku.

Podľa názoru odvolacieho súdu dôkazy na ktoré poukázal prokurátor sami osebe nemôžu postačovať
pre záver o vine obžalovaného, tak ako sa toho domáha. Charakter a povaha týchto dôkazov, bez toho,

abybolipodporenéďalšímiobjektívnymi,hodnovernýmianespochybniteľnýmidôkazminetvoriaucelenú
a logicky vzájomne obsahovo korešpondujúcu reťazec dôkazov, na základe ktorých by bolo možné
ustáliť nepochybný záver, že páchateľom prejednávaného trestného činu je práve obžalovaný A. B..

Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci boli na súde prvého stupňa vykonané všetky dostupné

dôkazy, pričom po ich zhodnotení, neboli spoľahlivo preukázané všetky dôležité okolnosti, teda o tom,
či žalovaný skutok spáchal obžalovaný. V súvislosti s „dôkaznou núdzou“, aká sa vyskytla v
posudzovanom prípade, odvolací súd poukazuje aj na zásadu „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach
v prospech obžalovaného, vyplývajúcu z ust. § 2 ods. 4 Tr. por., použitie ktorej prichádza do úvahy
vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a

zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového
stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé
rozhodnutie. Okresný súd správne potom aplikoval ustanovenie § 285 písm. c) Tr. por., pretože z
dokazovania vykonaného orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom nemožno spoľahlivo (bez
rozumných a dôvodných pochybností) uzavrieť, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný A. B., preto súd

prvého stupňa správne obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Odvolací súd na záver pripomína, že vyslovenie viny nemôže byť postavené na základe podozrenia
a domnienok. Dôvodné podozrenie je postačujúce na vznesenie obvinenia, ale už nie na uznanie viny
súdom.

Vsúladesozákonomjeajvýrok,ktorýmokresnýsúdpoškodených snárokomnanáhraduškodyodkázal
na civilný proces, pretože ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces (§ 288 ods. 3 Tr. por.).

Nazákladeuvedenýchskutočnostídospelkrajskýsúdkzáveru,žeprvostupňovýsúdrozhodolsprávnym
a zákonným spôsobom a preto odvolanie prokurátora v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného

poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.