Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 65Cb/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121453500
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Kohoutová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6121453500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: Synergon a.s., so sídlom

Partizánska cesta 5564/77, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 928 073, právne zastúpený: JUDr. Oskar
Chnápko,advokát,Komenského3,97401BanskáBystrica,protižalovanému:KOMUNÁLNApoisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne
zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, o zaplatenie 304,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť sumu 304,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 304,- EUR od 27.09.2021 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,48 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou s návrhom na vydanie platobného rozkazu doručenou Okresnému súdu Banská
Bystricadňa24.08.2021domáhalvydaniarozhodnutia,ktorýmsúduložížalovanémupovinnosťzaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 304,- eur s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že je vlastníkom motorového vozidla (ďalej aj len „MV“)

značky ŠKODA KODIAQ s EČV: B. a dňa 28.05.2021 o 08:40 hod došlo v Hronskom Beňadiku ku
škodovej udalosti, ktorej jedným z účastníkov bol žalobca. Škodu spôsobil vodič G. U., ako vlastník
druhého MV EČV: U.. Vznik poistnej udalosti bol nahlásený žalovanému a poistná udalosť je vedená u
žalovaného pod č. XXXXXXXXXX. Škodca mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou MV č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX (ďalej
len „zmluva o PZP“). Poškodený si dal svoje poškodené MV opraviť u autorizovaného servisu
EUROMOTOR, spol. s r.o., pričom zo zákazkového listu bolo zrejmé, že poškodený odovzdal MV dňa

03.06.2021 a vydané mu bolo 10.06.2020. Poškodený bol nútený si zaobstarať náhradné MV, uzavrel
zmluvu o nájme dopravného prostriedku so spoločnosťou LEONI s.r.o. (ďalej aj len „zmluva o nájme“),
predmetom ktorej bol nájom MV značky ŠKODA KODIAQ v období od 03.06.2021 do 10.06.2021 (ďalej
aj len „náhradné vozidlo“), teda počas opravy jeho poškodeného MV. Spoločnosť LEONI s.r.o. následne
vystavila žalobcovi faktúru č. 20210009 zo dňa 11.06.2021 na sumu 880,- EUR (ďalej aj len „faktúra“).
Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 09.07.2021 (ďalej aj len „Oznámenie o poistnom plnení“)
uviedol, že kráti poistné plnenie pre neprimerane účtovanú cenu náhradného vozidla. Primerané náklady

na rovnaké vozidlo v danom regióne sú so sadzbou 72,- EUR s DPH za deň. Na základe uvedeného
krátil poistné plnenie o sumu 304,-EUR.
3. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 67Cb/94/2021-32 zo dňa 26.10.2021, voči ktorému
podal v zákonnej lehote žalovaný odpor.4. Žalovaný v podanom odpore žalobou uplatnený nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu a považuje ho
za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu. V prvom rade poukázal na obsah Oznámenia
o poistnom plnení, v zmysle ktorého bola účtovaná v zmysle žalobcom predloženej faktúry za prenájom

náhradného vozidla neprimeraná denná sadzba v sume 110,- EUR/deň. Na základe predkladaných
cenníkov má žalovaný za to, že obvyklá cena za prenájom náhradného vozidla vzhľadom na typ
poškodeného MV je cena 72,- EUR/deň. Žalovaný pritom nepoužil najnižšiu cenníkovú dennú sadzbu,
ale spriemerovanú. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal, že by zaplatil
spoločnosti LEONI s.r.o. ako prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla, pričom ak by

žalobca nezaplatil cenu prenájmu náhradného vozidla spoločnosti LEONI s.r.o., kauzálne by nemohlo
dôjsť u žalobcu ani k zníženiu jeho majetkovej podstaty, a teda ani k vzniku samotnej škody, ktorej
náhrady sa v predmetnom spore od žalovaného domáha. Navyše žalobca v spore predložil zmluvu o
nájme, ktorú v mene žalobcu podpisoval výlučne Ing. B. Š. - člen predstavenstva, pričom vychádzajúc
z výpisu z obchodného registra žalobcu, v mene žalobcu konajú vždy dvaja členovia predstavenstva
spoločne. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že zmluva o nájme je absolútne neplatná. V

tejto súvislosti nie je potrebné osobitne podotýkať, že v zmysle ustanovenia § 630 ods. 2 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, vyžaduje zmluva o nájme
dopravného prostriedku obligatórne písomnú formu. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že
likvidácia predmetnej škodovej udalosti bola realizovaná plne v súlade so zákonom. Zároveň žalovaný
zastáva názor, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania.

Žalovaný má za to, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), je viazaná
na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v ustanovení § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona
o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala

nečinná,abybolanútenáoznámiťvlehotetrochmesiacovpoškodenémuspôsobvybaveniajehopoistnej
udalosti. Žalovaný pritom v lehote troch mesiacov ukončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, oznámil a vyplatil výšku poistného plnenia, a k neposkytnutej
časti uplatňovaného nároku poskytol vysvetlenie jeho dôvodov. V zmysle uvedeného, tak povinnosť
zaplatiťúrokyzomeškaniavznikáaždoručenímprávoplatnéhorozhodnutiasúduovýškenáhradyškody,

a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená
právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody.
5. Žalobca v podanej replike poukázal na skutočnosť, že minimálne v prípade ponuky zo strany
autopožičovne GlobalCar sa jedná o požičovňu, ktorá pôsobí v Bratislave, Banskej Bystrici, Zvolene,
Lučenci a Košiciach. Žalovaný predloženou ponukou nepreukázal, či cena, ktorú od tejto autopožičovne

deklaruje, je cena pre oblasť Banskej Bystrice, a či vôbec bolo možné prenajať vozidlo rovnakej značky
MV v Banskej Bystrici. Zároveň žalobca predložil cenovú ponuku Autopožičovne BB, v zmysle ktorej je
cena prenájmu vozidla značky Škoda Kodiaq vo výške 93,- EUR/deň, s tým, že táto cena je uvedená bez
DPH, čiže s DPH je to suma 111,60 EUR, čo je viac, než za akú bolo vozidlo prenajaté žalobcovi. Žalobca
má za to, že žalovaným priznaná výška nájmu za jeden deň prenájmu vozidla vo výške 72,- EUR/deň

nie je cena obvyklá v danom mieste a čase. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že zo strany žalobcu
nebola preukázaná úhrada faktúry za prenájom náhradného vozidla, žalobca uvádza, že túto skutočnosť
žalovaný v rámci likvidácie škodovej udalosti žiadnym spôsobom nenamietol, a preto žalovanému ani
žiadny doklad o úhrade predmetnej faktúry nepredkladal. Žalobca však predmetnú faktúru riadne uhradil
a priložil aj doklad o úhrade. Vo vzťahu k spochybneniu platnosti zmluvy o nájme žalobca uviedol,

že napriek tomu však žalovaný žalobcovi poskytol čiastočné plnenie vo výške 576,- EUR. Zdôraznil,
že v tomto prípade tak nie je sporná existencia samotnej zmluvy o nájme, potreba a dôvod prenájmu
náhradného vozidla, ako ani samotná skutočnosť, že žalobcovi bolo na základe predloženej zmluvy
o nájme náhradné vozidlo prenajaté. Poukazovanie žalovaného na absenciu podpisu ďalšieho člena
predstavenstva žalobcu považuje preto za nedôvodné a účelové, s cieľom snahy žalovaného vyhnúť sa

jeho povinnosti uhradiť žalobcovi spôsobenú škodu v plnej výške. Zároveň zotrval aj na opodstatnenosti
uplatnených úrokov z omeškania a navrhol žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.
6. Žalovaný sa k podanej replike nevyjadril.
7. Na pojednávaní dňa 20.06.2024 sa konalo v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, právny zástupca
žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť pracovnou vyťaženosťou a hospodárnosťou konania a súhlasil s

prejednaním veci a vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Súd uvedené ospravedlnenie akceptoval
a konal v jeho neprítomnosti.
8. Súd sa postupom v zmysle § 204 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
oboznámil s obsahom spisu a konštatuje, že listiny boli stranám doručené, ich obsah nebol stranamispochybnený, zároveň prítomná strana súdu oznámila, že jej je obsah spisu známy a na otázku súdu
oznámila, že nenavrhuje vykonať žiadny z listinných dôkazov jeho prečítaním. Na základe uvedeného
ustálil nasledovný skutkový stav.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo ku škodovej udalosti, že žalovaný je povinný plniť žalobcovi
titulom uplatnenia si nároku poškodeného na náhradu škody, spočívajúcej v nevyhnutnosti prenájmu
náhradného MV, z povinného zmluvného poistenia škodcu, teda u žalovaného. Nebolo sporné, že
žalovaný aj čiastočne plnil. Vo vzťahu k skutočnosti, či žalobca uhradil autorizovanému servisu žalovanú
sumu a či teda došlo aj k vzniku samotnej škody, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáha, následne

žalobca súdu predložil príjmový doklad č. 20210009, z ktorého vyplýva úhrada predmetnej sumy (č.l.70),
pričom zo strany žalovaného tento už nebol rozporovaný, preto táto skutočnosť je tiež nesporná. Za
sporné skutkové tvrdenia súd považuje, či suma nájmu za jeden deň vo výške 110,- EUR je primeraná
v danom mieste a čase a či žalovaný tak dôvodne krátil poistné plnenie alebo nie. Spornou má byť
aj samotná zmluva o nájme predmetného dopravného prostriedku, keď táto nemala byť za žalobcu
podpísaná dvoma členmi predstavenstva, ktorí konajú za spoločnosť spoločne. Napokon spornými sú

aj uplatnené úroky z omeškania.
10. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj len „zákona o PZP“), poškodeným je ten, kto utrpel
prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
11. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/, d/ zákona o PZP v relevantnom znení má poistený z poistenia

zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na
náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, d) ušlého zisku.
12. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP v relevantnom znení, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho
poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto
škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento

zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP v relevantnom znení poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

14. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP v relevantnom znení, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
15. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP v relevantnom znení, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku
6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§ 517 ods. 2 OZ).
16. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP v relevantnom znení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ

poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
17. Podľa § 442 ods. 1,3 OZ sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda
sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.

18. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Vo vzťahu k samotnému nároku, ktorý je predmetom žaloby, súd poukazuje na skutočnosť,
že v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jeobjektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu

veci do predchádzajúceho stavu (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
4MCdo/23/2008).
21. Skutočnou škodou je podľa súdnej judikatúry aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí
vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku
poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenie veci. Príčinná

súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej ide (R
7/1992). Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady
vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Je nesporné,
že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody.
22. V predmetnej veci je nesporným fakt, že ku škodovej udalosti došlo, túto žalovaný aj uznal a
čiastočne plnil. Kauzálny nexus je daný tým, že porušením pravidiel cestnej premávky došlo ku škode

na motorovom vozidle poškodeného. Zapožičanie náhradného vozidla považuje súd prvej inštancie za
skutočnú škodu definovanú v ustanovení § 442 OZ ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá
nastala v súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania
poškodeného po škodovej udalosti. V kontexte uvedeného je odvoditeľné, že na skutočnú škodu sa
prihliada tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny komfort poškodeného. Poškodený nemohol z

titulu škodovej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné
vozidloanákladyspojenésozabezpečenímtohtonáhradnéhovozidlavpodobenájomnéhotakpatriado
oprávneného nároku poškodeného. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou
v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla.
23. Čo sa týka opodstatnenosti nároku na náhradu škody súd uvádza, že z vykonaného dokazovania

vyplýva, že poškodený si zapožičal náhradné vozidlo ŠKODA KODIAQ za cenu 110,- EUR/deň. Zo
zmluvy o nájme motorového vozidla, z faktúry za prenájom vozidla má súd za preukázané, že poškodený
náhradné motorového vozidlo mal prenajaté od 03.06.2021 do 10.06.2021, t.j. 8 dní, spolu za sumu 880,-
EUR, pričom počas tejto doby bolo poškodené vozidlo opravované v autoservise, čo medzi stranami
nebolo sporné.

24. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla
pristupuje samotná skutočnosť, že poškodenému z titulu škodovej udalosti bol nanútený skutkový a
právny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a tým sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia
si náhradného motorového vozidla počas opravy svojho vozidla. Koncepcia náhrady škody vychádza
zo záverov, že má byť nahradená cena požičovného, ktorá je obvyklá, teda nie cena priemerná, resp.

cena najnižšia alebo cena podľa individuálnych výpočtov zamestnanca žalovaného, pretože v dôsledku
poškodenia motorového vozidla dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka
poškodeného vozidla v podobe straty možnosti jeho riadneho užívania. Ďalej je potrebné podotknúť, že
kritérium nutnosti nemôže poškodenému sťažiť, či znemožniť požičanie náhradného vozidla, ktoré treba
považovať za jediný možný spôsob vyváženia ujmy spôsobenej poškodením vlastného vozidla. Pokiaľ

ide o výšku ceny nájmu, túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane
poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno považovať iba cenu, ktorá výrazne vybočuje
z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je potrebné vychádzať z
celého cenového pásma, teda aj najnižších ako aj najvyšších cien, nejde však o cenu priemernú. Preto
pokiaľ cena nájmu z tohto pásma výrazne nevybočuje je potrebné ju akceptovať ako cenu obvyklú.

25. V nadväznosti na predchádzajúci bod súd konštatuje, že suma 110,- EUR za deň nájmu motorového
vozidla celkom zjavne z cenového pásma nevybočuje. Zo žalobcom predložených listín - ponuky
spoločnosti „autopozicovnabb“ vyplýva cena za prenájom obdobného vozidla v danej lokalite na daný
počet dní vo výške 93 EUR bez DPH. t.j. 111,60 EUR s DPH. Suma 110,- EUR s DPH preto nie
je neobvyklá alebo celkom premrštená. Uvedený listinný dôkaz nebol zo strany žalovaného žiadnym

spôsobom rozporovaný. Zároveň žalovaný nepreukázal, že ním predložené cenové ponuky za prenájom
obdobného MV boli relevantné pre oblasť Banskej Bystrice, čo bolo rozporované žalobcom.
26. V tomto smere súd dáva za pravdu žalobcovi, že pri určení skutočnej škody je treba ju
stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom čase a mieste. Výška
tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale vo výške

čiastky účelne vynaloženej (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.06.2016
sp.zn. 3MCdo/3/2015). Poškodený nemá právnu povinnosť hľadať najlacnejšiu autopožičovňu alebo
podrobne skúmať a porovnávať podmienky iných požičovní automobilov, podmienka nutnosti, účelnosti,primeranosti a obvyklosti nájmu v danej lokalite však musí byť naplnená (viď aj rozsudok Krajského
súdu v Bratislave z 24.04.2024 sp.zn. 3Cob/118/2023).
27. Vo vzťahu k uvedenému, žalovaný nepreukázal, že ním predložené cenové ponuky reflektujú

primeranosť a obvyklosť nájmu v danej lokalite Banskej Bystrice. Sumu 110,- EUR s DPH za deň
prenájmu motorového vozidla je preto potrebné akceptovať ako cenu obvyklú a primeranú v danom
mieste a čase.
28. Čo sa týka námietky uplatnenej žalovaným vo vzťahu k neplatnosti samotnej Zmluvy o nájme
dopravného prostriedku, nakoľko mala byť podpísaná iba jedným členom predstavenstva, hoci z

obchodného registra vyplýva spoločné konanie dvoch členov predstavenstva, predmetná námietka
nemení nič na skutočnosti, že žalobcovi vznikla škoda, ktorú má za škodcu uhradiť žalovaný v
zmysle príslušných ustanovení zákona o PZP, táto nie je sporná a vznikla žalobcovi nevyhnutnosťou
zaobstarania si náhradného vozidla. Napokon súd zdôrazňuje, že aj samotný žalovaný ju uznal tým,
že časť uplatneného nároku uhradil, čím jednoznačne manifestoval, že si je vedomý svojej povinnosti
plniť nárok na náhradu škody, pričom zvyšok nároku neuhradil jedine z dôvodu ním tvrdenej vyššej

ceny nájmu, ako je obvyklá, s čím sa súd náležite vysporiadal a túto námietku žalovaného vyhodnotil
ako nedôvodnú. Napokon ani samotný žalovaný v priebehu súdneho sporu netvrdil, v čom by mala
mať uvedená skutočnosť dopad na krátenie uplatneného nároku žalovaným z dôvodu jeho nesúhlasu s
výškou nájmu za jeden deň nájmu, keď samotný nárok, ako celok, nikdy nerozporoval.
29. S ohľadom na uvedené žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov

za prenájom náhradného vozidla. Boli tak splnené všetky predpoklady, za splnenia ktorých vzniká
zodpovednosť za škodu, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 304,- EUR, ktorá
predstavuje sumu, o ktorú žalovaný krátil žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody.
30. Žalovaný rozporoval aj uplatnený úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ s tým, že povinnosť
zaplatiť úroky z omeškania žalovanému vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške

náhrady škody a žalovaný by sa tak do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti,
ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody.
Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o PZP je viazaná na
nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v ustanovení § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP,
účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná,

abybolanútenáoznámiťvlehotetrochmesiacovpoškodenémuspôsobvybaveniajehopoistnejudalosti,
pričom poisťovňa si v uvedenom prípade túto povinnosť splnila.
31. V tomto smere súd poukazuje na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ÚS
SR“) sp. zn. III. ÚS 214/2020, III ÚS 215/2020 a III. ÚS 309/2020 a na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“), konkrétne na kasačné uznesenie z 23. februára 2022, sp. zn.

3Obdo/27/2021, ako aj uznesenie z 27. apríla 2022, sp. zn. 1Cdo/225/2021 (vydanom v spore, v ktorom
bol pôvodne vydaný ústavným súdom zrušený rozsudok z 26. februára 2019, sp. zn. 1Cdo/212/2017 -
pozn. súdu) a z 25. apríla 2022, sp. zn. 2Cdo/306/2021 (vydanom v spore, v ktorom bol pôvodne vydaný
ústavným súdom zrušený rozsudok z 22. novembra 2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017 - pozn. súdu)], ktorými
jednoznačne odmietli argumentáciu poisťovateľov, v zmysle ktorej by nemali platiť úrok z omeškania z

náhrady škody, keďže táto nemá oporu v zákone a ústave.
32. Pokiaľ ide o posúdenie, kedy sa žalovaný dostal do omeškania z vyplatením náhrady škody, súd
poukazuje na záver ústavného súdu, v zmysle ktorého platí, že ustanovenia zákona o PZP chránia
poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného
dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 zákona o PZP. Ak by

žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by sťažovateľke vyplatila jej dôvodne uplatnené nároky v lehote
troch mesiacov (§ 11 ods. 6 zákona o PZP) a 15 dní (§ 11 ods. 7 zákona o PZP) od ich uplatnenia si
sťažovateľkou,zatútodobubynevznikolnároknazaplatenieúrokuzomeškaniazjejdôvodnéhonároku,
keďževtomtoobdobížalovanápoisťovňanebolavomeškaní,keďževykonávalasvojeoprávneniapodľa
§ 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP. Žalovaná poisťovňa však časť sťažovateľkou uplatnenej škody nezaplatila.

Preto sa vo vzťahu k sťažovateľke dostala do omeškania (k tomu viď nález ústavného súdu z 28. októbra
2021, sp. zn. III. ÚS 215/2020, bod 28. jeho odôvodnenia).
33. Pri správnej aplikácii § 11 ods. 6, ods. 7 a ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. v súlade s konštantnou
judikatúrou ústavného súdu sa žalovaný mohol dostať do omeškania uplynutím trojmesačnej lehoty na
prešetrenie udalosti (podľa § 11 ods. 6) a 15-dňovej lehoty na plnenie (podľa § 11 ods. 7). Nárok na

náhradu škody bol u žalovaného uplatnený dňa 11. júna 2021, a preto sa pri aplikácii vyššie uvedených
judikatórnych záverov dostal žalovaný do omeškania s vyplatením nároku na náhradu škody, ktorý
dobrovoľne poškodenému, resp. žalobcovi neuhradil, uplynutím dňa 26. septembra 2021.34. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s vyplatením časti poistného plnenia, na ktoré
mal žalobca nárok, vznikol tak žalobcovi zároveň aj nárok na úrok z omeškania s plnením peňažnej
povinnosti, počnúc dňom omeškania, t.j. od 27.09.2021. S ohľadom na všetko uvedené súd priznal

žalobcovi žalovaný nárok a úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku I.
a v prevyšujúcej časti uplatnený úrok z omeškania nepriznal (výrok II.)
35. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, musel súd aplikovať ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p.
36. Súd poukazuje na to, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu prezentovanej judikátom R 34/2005

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2004, sp. zn. 1MCdo/1/2004) platí,
že procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v
príslušenstve žalovanej pohľadávky nemožno v odôvodnených prípadoch považovať za neúspech v
pomerne nepatrnej časti podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ale za čiastočný úspech v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p. - pozn. súdu). Predmetný
judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebol prekonaný neskorším judikátom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, prípadne stanoviskom príslušného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
alebo rozhodnutím veľkého senátu príslušného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto
je tento judikát najvyššieho súdu s celou svojou autoritou ipso facto naďalej záväzný. Aktuálnosť
predmetného judikátu potvrdil Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení z 27. júla 2023, sp. zn.
3Obdo/54/2022,ktorýsakjudikátuR34/2005prihlásilazvýraznil,žeprocesnýneúspechvpríslušenstve

pohľadávky má vplyv na pomer úspechu strany vo veci, a teda aj od rozhodnutia o príslušenstve
pohľadávky závisí výrok o nároku na náhradu trov konania.
37. Totožný právny záver zastáva nielen judikatúra, ale aj právna doktrína, pričom súd odkazuje na
komentár k Civilnému sporovému poriadku, v zmysle ktorého procesný úspech sa určuje vo vzťahu k
predmetusporuúspechom(t.j.víťazstvom)vspore.Plnýúspechvsporesazisťujeporovnanímžalobnej

žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj
žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so
žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o
istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu (k tomu viď aj BARICOVÁ,
J., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ,

M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 925 - 926).
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že žalobca
mal vo veci úspech v časti žalovanej istiny s príslušenstvom vyčísleným ku dňu vydania rozhodnutia
vo veci spolu vo výške 345,56 EUR (304,- EUR istina a 41,56 EUR úroky z omeškania od 26.09.2021
do 20.06.2024) čo predstavuje 99,24 % žalovaného nároku. Neúspech žalobcu bol v časti sumy 2,66 €

ako nepriznaného úroku z omeškania za obdobie od 25.07.2021 (ako si uplatnil žalobca) do 26.09.2021
[uplynutím trojmesačnej lehoty na prešetrenie udalosti (podľa § 11 ods. 6) a 15-dňovej lehoty na plnenie
(podľa § 11 ods. 7)], čo predstavuje 0,76% žalovaného nároku, v ktorej časti vznikla povinnosť žalobcu
nahradiť trovy konania žalovanému. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi podľa § 255 ods. 2 C.s.p.
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,48 % (99,24 % úspech žalobcu - 0,76 % neúspech

žalobcu, resp. úspech žalovaného = 98,48 % celkový úspech žalobcu). O výške trov konania rozhodne
súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov).