Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/90/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119434867
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6119434867.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu I & G Trade, s. r. o., Jiráskova 23,
940 01 Nové Zámky, IČO: 44 425 708, práv. zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o.,
Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.,
Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. JUDr. Felix

Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 30.408,38 EUR s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 38Cb/13/2020-166 zo dňa 17.2.2023,
takto

r o z h o d o l :

KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduBratislavaI,č.k.38Cb/13/2020-166zodňa17.2.2023
v napadnutom výroku II. a III. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 28.138,10 EUR, druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a tretím výrokom rozhodol
tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,06 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 15.11.2019

domáhalzaplateniažalovanejistinytitulompoistnéhoplnenia.Žalobcasiužalovanéhopoistnouzmluvou
poistil zodpovednosť za škodu, pričom územný rozsah sa týkal územia Slovenska a susediacich štátov.
Nesporným medzi stranami bola skutočnosť, že sa dňa 20.11.2015 stala poistná udalosť u klienta
žalobcu - spoločnosti COFELY Gebäudetechnik GmbH, kde žalobca realizoval dodávku a montáž
hasiaceho zariadenia, kedy pri skúške tesnosti došlo k úniku vody v šachte T46 na úrovni 147, pri
ktorom vytečená voda prenikla až do úrovne 14. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj čiastočný znalecký

posudok vypracovaný Ing. Dr. Tech. M. Sc Petrom Schützom, ako aj oznámenie o vzniku škody z
poistenia zodpovednosti za škodu zo dňa 11.10.2017. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vyplatenia
poistného plnenia priamo jemu, nakoľko škoda spôsobená poškodenému mu mala byť nahradená tak,
že tento si zadržal peňažnú sumu až do výšky škody, ktorá mu vznikla poistnou udalosťou, a za ktorú
zodpovedá žalobca. Nakoľko žalovaný tvrdil, že žalobca podal žalobu o vyplatenie poistného plnenia
pred ukončením šetrenia poistnej udalosti žalovaným, mal za to, že žaloba bola podaná predčasne,

a že ju z tohto dôvodu treba zamietnuť. K poistnej udalosti došlo dňa 20.11.2015, žalovaný sa o
škodovej udalosti dozvedel najneskôr dňa 11.10.2017. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že
žalovaný vyšetrovanie predmetnej škodovej udalosti neukončil ani do dňa konania pojednávania, t.j. dňa
20.1.2023, čo predstavuje dobu viac ako päť rokov.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný na svoju procesnú obranu a zdôvodnenie neukončenia
šetrenia poistnej udalosti po tak dlhej dobe neuviedol žiadny dôvod, ktorý by mohol objektívne spôsobiť

predĺženie vyšetrovania poistnej udalosti. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žalovaný mal
k dispozícii všetky potrebné dokumenty (tie ktoré považoval žalovaný za potrebné, a ktoré si od žalobcuvyžiadal a ten mu ich poskytol) vzťahujúce sa k predmetnej škodovej udalosti, čo žalovaný ani nijako
nenamietal, pričom posledný dokument, ktorý bol žalovanému v súvislosti s vyšetrovaním poistnej
udalosti doručovaný, bola zmluva o dielo medzi ním a poškodeným, a to dňa 13.11.2018. Uvedenú

skutočnosť preukazuje aj mailová komunikácia žalobcu so žalovaným zo dňa 13.11.2018, kedy pani
S. I. potvrdila doručenie zmluvy o dielo a uviedla, že bola zaslaná likvidátorovi na ukončenie škodovej
udalosti. Aj napriek skutočnosti, že OZ vo svojich ustanoveniach neurčuje presnú dobu potrebnú na
ukončenie vyšetrovania poistnej udalosti, je potrebné považovať lehotu viac ako štyroch rokov (od
prevzatia posledných dokumentov) za neprípustnú a nedôvodnú, aj s ohľadom na fakt, že žalobca si

splnil všetky svoje povinnosti vo vzťahu súčinnosti k žalovanému pri vyšetrovaní tejto škodovej udalosti,
pričom žalovaný svoj postup nijako nezdôvodnil, čím si nesplnil svoju zákonnú povinnosť ukončiť
vyšetrovanie poistnej udalosti bez zbytočného odkladu. Žalovaný tak svojím konaním, resp. nekonaním
ponechal žalobcu v neistote už len v otázke právneho základu uplatneného nároku, bez toho, aby svoju
nečinnosť voči žalobcovi, ale aj voči súdu náležite odôvodnil.
4. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca si neuplatnil nárok na poistné

plnenie, ale od žalovaného žiadal zaplatiť to, čo zaplatil poškodenému, pričom platí, že ak poistený
uhradil poškodenému škodu priamo, vzniká mu proti poisťovateľovi právo na úhradu vyplatenej sumy,
ktorú by inak v súlade s poistnou zmluvou plnil poisťovateľ. Nárok žalobcu je v tomto prípade nárokom
z bezdôvodného obohatenia, pričom podľa všeobecných poistných podmienok, je predpokladov vzniku
tohto nároku len nahradenie škody poškodenému poisteným a žiadne ďalšie obmedzenia vzniku tohto

nároku na strane žalobcu poistné podmienky neobsahujú. Z obsahu zmluvných podmienok je možné
vyvodiť, že musí ísť o taký nárok poškodeného, ktorý spadá pod rozsah poistného krytia. Uvedenú
skutočnosťžalovanýnijakonesporoval.Sporovalibaskutočnosť,žežalobcavkonanínepreukázalvýšku
spôsobenej škody, a to, že túto skutočnosť poškodenému skutočne uhradil. K uvedeným námietkam
žalovaného súd uviedol, že procesnú obranu žalovaného považuje za nedôvodnú a neúčelnú. Žalobca

do spisu doložil zmluvu o dielo, ktorú mal uzatvorenú s poškodeným, pričom na jej tretej strane s názvom
zálohové faktúry je uvedené, že zo zálohových faktúr sa zrazí zádržné právo vo výške 10%. Uvedenú
skutočnosť potvrdzuje aj zoznam faktúr týkajúcich sa projektu, na ktorom vznikla škoda s uvedením
sumy uhradenej a aj zadržanej z každej konkrétnej faktúry. Ďalším dôkazom preukazujúcim skutočnosť,
že si poškodený sumu zodpovedajúcu spôsobnej škode zadržal, je mail zo dňa 22.11.2021 od U.. X. S.,

v ktorom uviedol, že škody spôsobené žalobcom si v plnej výške uplatnil zo zádržného. Samotnú výšku
spôsobenej škody žalobcom mal súd za preukázanú z faktúr predložených žalobcom, a to na sumy
9.632,72 EUR faktúrou č. 207, 3.066,01 EUR, faktúrou č. 209 a na sumu 15.769,37 EUR faktúrou č. 210.
Súd na faktúru č. 34 znejúcu na sumu 1.940,28 EUR neprihliadal z dôvodu, že táto bola predložená v
nemeckom jazyku a v spise absentoval preklad tejto faktúry, a preto súd nemohol vykonať tento listinný

dôkaz, ktorý nebol vyhotovený v štátnom alebo českom jazyku (R142/2014). Výšku škody potvrdzoval aj
email U.. S., a teda súd prvej inštancie tak mal v konaní preukázaný nárok žalobcu vo výške 28.468,10
EUR. Od tejto sumy však bolo potrebné odpočítať dohodnutú spoluúčasť v zmysle bodu 7. Poistenie
zodpovednosti za škodu, zmluvy o poistení uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, v zmysle ktorého
bola spoluúčasť dohodnutá vo výške 330,- EUR.

5. Záverom súd prvej inštancie pokiaľ išlo o splatnosť poistného plnenia uviedol, že žalované poistné
plnenie nadobudne splatnosť až po tom, ako poistiteľ skončil vyšetrovanie, ktoré je potrebné považovať
za skončené, ak bol so súhlasom poistiteľa alebo s jeho dodatočným schválením dohodnutý s poisteným
rozsah plnenia, alebo dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/122/2002 z 27.03.2003, uznesenie Ústavného súdu zo dňa

28.09.2017, č.k. ÚS 596/2017-10). Od vyššie uvedených záverov sa nemal dôvod odkloniť ani súd v
tomto prípade, pričom vyšetrovanie sa bude považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia
právoplatným rozhodnutím súdu, a teda až po uplynutí vykonateľnosti rozsudku nastane splatnosť
súdom priznaného poistného plnenia, pričom až jeho neuhradením v zmysle § 797 ods. 3 OZ, vznikne
žalobcovi súčasne nárok na úroky z omeškania. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na priznanie

úroku z omeškania ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu vo
veci. Žalobca bol úspešný v 92,53% žaloby, žalovaný v 7,47% a čistý úspech žalobcu teda predstavuje
85,06%.
6. Voči II. a III. výroku rozhodnutia podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil ust. § 365 ods. 1
písm. h) C.s.p. a to, že rozhodnutie v zamietajúcej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Podľa názoru žalobcu súd v tomto prípade nesprávne právne posúdil vec a nesprávne interpretoval
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje. Z predmetného rozhodnutia R142/2014 síce
vyplýva, že vykonanie dokazovania prečítaním listín v cudzom jazyku zákon neumožňuje, ale zároveň
ukladá súdu, aby v prípade dokazovania, ktoré sa má vykonať listinou napísanou v inom ako štátnomjazyku, súd pribral prekladateľa na jej preklad (§ 51 ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,
krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy). Zároveň tiež žalobca poukazuje aj na uznesenie

Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/160/2015, v ktorom súd uvádza: „Odvolací súd je však toho
názoru, že pokiaľ (tak ako tomu bolo v tomto prípade) listina obsahuje v prevažnej miere číselné
parametre ohľadom (ne)splácania úveru žalovanou a sú v nej uvedené rukou dopísané vysvetlivky
…….., nemusí súd bezvýhradne trvať na ustanovení prekladateľa, pokiaľ je to v súlade s procesnou
ekonómiou konania a pokiaľ druhý účastník uvedené nenamieta.“ V danom prípade bola ako dôkaz

predložená faktúra, z ktorej podstatné údaje boli práve číselné údaje. Navyše skutočnosť, že listina je
v nemeckom jazyku nenamietal žalovaný počas celého konania, ani počas šetrenia poistnej udalosti,
prvýkrát túto námietku vzniesol až na pojednávaní dňa 20.1.2023. Pokiaľ mal súd za to, že dôkaz
listinou v nemeckom jazyku nie je možné vykonať a dospel k názoru, že preklad listiny je potrebný, bolo
povinnosťou súdu ustanoviť do konania prekladateľa a dať túto listinu preložiť.
7. V odvolaní žalobcu namieta aj nepriznanie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania. K škodovej

udalosti došlo dňa 20.11.2015, pričom v konaní bolo nesporné, že žalovaný najneskôr k 13.11.2018
doručil žalovanému všetky ním požadované doklady k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti. Žalovaný bol
od tejto doby nečinný. Z pohľadu žalobcu je celkom v rozpore so základným princípom spravodlivosti,
ako aj v rozpore s poctivým obchodným stykom, pokiaľ súd v danom prípade neprizná žalobcovi nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd totiž takýmto postupom v podstate poskytuje právnu ochranu

žalovanému, ktorý od počiatku porušuje svoje zmluvné povinnosti. Skutočnosť, že žalovaný nemusí
zaplatiť úroky z omeškania v konečnom dôsledku spôsobuje to, že žalovanému nie je uložená žiadna
sankcia za jeho nečinnosť a v konečnom dôsledku musí zaplatiť len to, čo by musel zaplatiť aj bez
podania žaloby, avšak o 4 roky neskôr. Súd teda nesprávne právne posúdil vec, keď nepriznal žalobcovi
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, hoci bezpochyby žalovaný v omeškaní bol už v čase podania

žaloby.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutého výrokuII.aIII.rozsudku,akoajobsahuceléhospisového
materiálu zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca podal
odvolanievčastiistiny1940,28EURzdôvodunepreukázanianárokuavčastiistinyvovýške330,-EUR,
z dôvodu neodpočítania dohodnutej spoluúčasti a v časti úrokov z omeškania. Odvolací súd súhlasí s
argumentáciou žalobcu. Žalobca svoj žalobný návrh dôvodil aj listinnými dôkazmi v nemeckom jazyku,

ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 8 - 32. Ak súd prvej inštancie neprihliadal na faktúru č. 34 v sume
1.940,28 EUR z dôvodu jej predloženia v nemeckom jazyku a absencie jej prekladu, a preto nevykonal
tento listinný dôkaz, tak podľa odvolacieho súdu nemohol správne vykonať dôkazy s poukazom na §
51 ods. 5 Vyhlášky č. 543/2005 Z.z., keď je súd povinný najskôr pribrať prekladateľa bez ohľadu na
to, či dôkaz listinou vykoná alebo nevykoná. Je zrejmé, že v prebiehajúcom spore súd prvej inštancie

postupoval nedostatočne, ak do konania nepribral prekladateľa na preklad žalobcom predloženej fa č.
34 v nemeckom jazyku.
11. Vo vzťahu k žalobcovmu uplatnenému úroku z omeškania vo výške 9% zo sumy 30.408,38 EUR
od dňa 29.12.2018 do zaplatenia, má odvolací súd za to, že s poukazom na znenie ustanovenia § 797
ods. 3 OZ, splatnosť poistného plnenia zákon stanovuje v lehote 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej

udalosti a až nasledujúci deň sa žalovaný mohol dostať do omeškania s poskytnutím plnenia. Odvolací
súd zastáva názor, že nemožno súhlasiť s tvrdením súdu prvej inštancie, že povinnosť platiť úroky z
omeškaniabyžalovanémuvzniklaaždoručenímprávoplatnéhorozsudkuvoveciavtejtovecipoukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.2.2022.
12. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

vo výroku II. a III. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, kedy súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy zákonným spôsobom, pričom žalovaný
neukončil šetrenie poistnej udalosti a nesprávne právne posúdil vec pri nepriznaní úrokov z omeškania,
bude povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní s uvedeným vysporiadať a postupovať v súlade

s relevantnými zákonnými ustanoveniami.
13. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.14. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).