Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125010158
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125010158.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom A. B. B., v trestnej veci obžalovanej C. D., stíhanej pre zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. apríla 2025 v Banskej
Bystrici, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná: C. D., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom C. XXX, E. E., toho času v ÚVV

a ÚVTOS, Komenského 7, Banská Bystrica,
j e v i n n á , ž e
v presne nezistenej dobe, v rozmedzí od konca mesiaca január 2024 do 04. 04. 2024, po tom, ako
bola prostredníctvom agentúry Seniorka n. o., Terénna opatrovateľská služba, ČSA 25, Banská Bystrica,
najatá na opatrovanie F. A. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. D. XXXX/XX, E. E., v rodinnom
dome na ul. H. D. XX, I. J. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX v k. ú. E. E., ktorého majiteľom je F. B.
G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. D. XXXX/XX, E. E., využila jeho odkázanosť na cudziu pomoc

a vysokým vekom spôsobené zhoršené pohybové a vnímacie schopnosti A. G., ako aj neprítomnosť
ostatných obyvateľov domu, prezrela izby na poschodí, ako aj na prízemí, kde nemala povolený prístup,
kde pri tomto našla v rôznych častiach domu uložené veci, konkrétne v izbe na prízemí v obálke zlaté
náušnice, v spálni na poschodí v peňaženke v skrini finančnú hotovosť vo výške 1.100,- €, v ďalších
častiach domu dve zlaté retiazky, zlatý prsteň so zeleným kameňom, rôznu bižutériu, žehličku na vlasy,
slnečnéokuliare,4kslakovnanechtyaviacerokusovdámskehooblečenia,ktorévecizdomuodcudzila,

čím týmto konaním spôsobila F. A. G. škodu krádežou finančnej hotovosti vo výške 1.100,- €, škodu
krádežou zlatých šperkov vo výške 676,08 € a K. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. D. XX, E. E., škodu
krádežou bižutérie, kozmetiky, oblečenia a ostatných osobných vecí vo výške 227,25 €,
t e d a
si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak malú škodu a čin spáchala na chránenej
osobe – odkázanej osobe a osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l a
zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. f/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Trestného zákona.

Za to jej u k l a d á :
Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 37 písm. g) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 46 Tr.

zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovanú na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd u k l a d á obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému F. B.
G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. D. XXXX/XX, E. E., škodu vo výške 1.776,08 Eur.Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodenú K. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. D. XXXX/XX,
E. E., so zvyškom svojho nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podala na tunajší súd dňa 21. 02. 2025 obžalobu
na obvinenú C. D. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenej dobe, v rozmedzí od konca mesiaca január 2024 do 04. 04. 2024, po tom, ako
bola prostredníctvom agentúry Seniorka n. o., Terénna opatrovateľská služba, ČSA 25, Banská Bystrica,
najatá na opatrovanie F. A. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. D. XXXX/XX, E. E., v rodinnom

dome na ul. H. D. XX, I. J. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX v k. ú. E. E., ktorého majiteľom je F. B. G.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. D. XXXX/XX, E. E., využila vysokým vekom spôsobené zhoršené
pohybovéavnímacieschopnostiA.G.,akoajneprítomnosťostatnýchobyvateľovdomu,prezrelaizbyna
poschodí, ako aj na prízemí, kde nemala povolený prístup, kde pri tomto našla v rôznych častiach domu
uložené veci, konkrétne v izbe na prízemí v obálke zlaté náušnice, v spálni na poschodí v peňaženke v

skrini finančnú hotovosť vo výške 1.100,-€, v ďalších častiach domu dve zlaté retiazky, zlatý prsteň so
zeleným kameňom, rôznu bižutériu, žehličku na vlasy, slnečné okuliare, 4 ks lakov na nechty a viacero
kusov dámskeho oblečenia, ktoré veci z domu odcudzila, čím týmto konaním spôsobila F. A. G. škodu
krádežou finančnej hotovosti vo výške 1.100,-€, škodu krádežou zlatých šperkov vo výške 676,08€ a
K. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. D. XX, E. E., škodu krádežou bižutérie, kozmetiky, oblečenia a

ostatných osobných vecí vo výške 227,25€.

Na základe podanej obžaloby v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku súd vykonal na
hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci.

Obžalovaná C. D. na hlavnom pojednávaní neurobila žiadne vyhlásenie k otázke viny. Čiastočne sa
priznala len ku krádeži zlatých náušníc, dámskej bižutérie, dámskeho oblečenia, lakov na nechty,
žehličky na vlasy, ktoré veci sa nachádzali v izbe K. G. na prízemí rodinného domu. Odcudzenie
ostatných veci - dvoch zlatých retiazok, zlatého prsteňa zo zeleným kameňom, finančnej hotovosti
1.100,- Eur, ktoré sa mali nachádzať v priestoroch na prvom poschodí rodinného domu, poprela.

Ku skutku okrem iného uviedla, že poškodeného A. G. opatrovala v rodinnom dome na Graniari cez
agentúru Seniorka v období od januára do apríla 2025. Všetky veci, ktoré odcudzila vrátila, okrem zlatých
náušníc, lebo tie založila v záložni. Vedela koho opatruje, všetko bolo uvedené v zmluve o opatrovaní,
ktorú podpísala. Vedela, že sa jednalo o starého pána, vyzerajúceho na viac ako 80 rokov, odkázaného

na pomoc inej osoby. Mala vedomosť o jeho nepriaznivom zdravotnom stave, o tom, že nevedel
samostatne chodiť, dobre nepočul, musela na neho hovoriť hlasno. Kľúče od domu jej dala predošlá
opatrovateľka, ktorej meno si už nepamätala. Podľa zmluvy mala vymedzený čas opatrovania a tento
aj dodržiavala. K veciam založeným v záložni uviedla, že sa jednalo o dve zlaté náušnice s hnedými
očkami pochádzajúcimi z krádeže z domu poškodeného A. G.. Založila aj ďalšie dve zlaté retiazky -

jednu zo žltého a bieleho zlata s menšími očkami, druhú tenšiu. Myslí si, že založila aj ďalší prsteň.
Tieto veci však nepochádzali z krádeže. Prsteň aj dve zlaté retiazky boli darom od jej matky. Vlastníctvo
k spomínaným veciam preukázať nevedela. Vedela by to preukázať len predložením fotografií v mobile,
ale keďže ho stratila, už nimi nedisponuje. Mohol by jej to dosvedčiť jej otec, ktorý o zlate vedomosť
mal. Odcudzenie finančných prostriedkov v sume 1.100,- Eur poprela. Nikde v dome žiadne peniaze

nevidela. Spáchanie skutku ju mrzí, krádež vecí ľutuje, no odcudzila len to, k čomu sa priznala, nič viac.

V období skutku bola drogovo závislá. Zmluvu, na základe ktorej poškodeného opatrovala si neprečítala
a nevedela, aké oprávnenia má z hľadiska možnosti pohybovať sa po dome. Poškodený A. G. sa
zdržiaval len na prvom poschodí rodinného domu, pri pohybe používal pomocný vozík, o ktorý sa opieral.

Priznala, že keď na prízemí domu hľadala uteráky a obliečky na prezlečenie postele, tak v komode po
otvorení šuplíka videla voľne položené zlaté náušnice, bižutériu, laky na nechty a žehličku na vlasy,
ktoré vzala. Tie veci brala postupne. Náušnice odcudzila až niekedy v marci 2024 a následne ich
odniesla do záložne na Dolnej ulici v Banskej Bystrici, kde jej za to dali 50,- Eur. Spolu s odcudzenými
náušnicami založila aj svoje zlato. Odmietla tvrdenie, že z domu poškodeného odcudzila finančnú

hotovosť. Žiadnu finančnú hotovosť v dome nenašla a ani neukradla. C. G. ju nekonfrontovala sožiadnym videozáznamom, z ktorého by vyplývalo konanie jej kladené za vinu, t.j. odcudzenie i finančnej
hotovosti. Konfrontovala ju len s tým, že mala z domu niečo ukradnúť, k čomu sa aj priznala a zavolala
poškodenú k sebe domov na Tulskú ulicu, kde jej predmetné veci vrátila. Jednalo sa o bižutériu, žehličku

na vlasy, laky na nechty, oblečenie a ako kompenzáciu jej ponúkla aj svoje zlato po mame. V čase skutku
nemala vedomosť o tom, že sa jedná len o bižutériu a nie zlato. Šperky založila v záložni z dôvodu, že
potrebovala peniaze na omamné látky. Neskôr mala záujem šperky zo žltého kovu v záložni vyplatiť,
avšak nemala na ich vyplatenie finančné prostriedky, preto zlato prepadlo.

V dome na Graniari sa zdržiavala väčšinou na prvom poschodí, kde sa zdržiaval aj poškodený A. G..
Chodila aj na prízemie do kuchyne a do garáže kvôli fajčeniu, o čom vedel aj poškodený B. G. ( syn
nebohého poškodeného A. G. ). Predmetné zlato našla v komode na prízemí, žiadne peniaze tam neboli.
Nikdy v dome nezaregistrovala voľne položenú peňaženku ani voľne položenú finančnú hotovosť, okrem
20,- Eur, ktoré jej nechal poškodený B. G..

Svedok – poškodený F. B. G. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý 2-krát. Pri svojej prvej výpovedi dňa
17. 04. 2025 (č. l. 198 - 200) okrem iného uviedol, že obžalovanú pozná len ako opatrovateľku svojho
otca A. G., o ktorého sa starala od začiatku roka 2024. Bližšie ju nepozná, nemá k nej žiadny vzťah.
Obžalovaná sa o jeho otca starala a zabezpečovala jeho potreby. Otec mal v januári 2024 94 rokov,
pohyboval sa len za pomoci chodítka, bol nedoslýchavý, psychicky v pohode, bol zorientovaný v čase

aj v priestore, vedel rozpoznávať ľudí. Otec býval v rodinnom dome na prvom poschodí a on s dcérou
užívali prízemie. Otec nepoužíval elektronické bankové služby ani platobnú kartu, ale svoje peniaze si
držal v starej hnedej peňaženke, ktorú mal uloženú v stavanej skrini jedálne na poschodí, v bočnom
vrecku saka alebo kabáta. O umiestnení tejto peňaženky, vedeli iba oni dvaja. Len on ako syn vedel
o tom, koľko je v nej finančných prostriedkov, pretože peniaze do nej vkladal on. V peňaženke v čase

skutku bolo 1.600,- Eur. Keď u nich začala pracovať obžalovaná zistil, že z tých peňazí chýba suma
1.100,-Eur.Nazákladetohtozistenia, začalobžalovanúpodozrievať,očompovedaldcére(poškodenej
K. G. ). Z dôvodu kontroly otca, čo robí, či sa mu niečo nestalo, mali v dome nainštalovanú webkameru.
Po uvedenom zistení o chýbajúcich peniazoch, začal kameru sledovať a to aj počas doby, keď sa tam
nachádzala obžalovaná. Zreteľne videl, ako si obžalovaná prezerá zariadenie bytu v obývačke na prvom

poschodí. Videl ako otvára jednotlivé šuplíky, čo ho utvrdilo v podozrení, že tie peniaze musela odcudziť
ona. Následne po konzultácií s dcérou opatrili webkameru aj pamäťovou kartou a v dome na prízemí
nainštalovali ďalšiu kameru.

K otcovým peniazom uviedol, že otec si dôchodok preberal vždy v hotovosti a osobne. Peniaze mu nosila

poštárka a on mu ich potom odkladal do predmetnej peňaženky uloženej vo vrecku saka v skrini. Nikdy
v minulosti sa nestalo, že by otcovi nejaké peniaze chýbali. V čase, keď mu peniaze zmizli, nikto iný sa
v dome okrem obžalovanej, jeho otca, dcéry a jeho nenachádzal. Chýbajúce peniaze, zlaté šperky sa
nenašli ani po otcovej smrti napriek tomu, že pri likvidácii jeho osobných veci všetko skontrolovali. Okrem
obžalovanej nevedel označiť inú osobu, ktorá by mohla predmetné veci odcudziť. Dcéra sa zdržiavala

doma len cez víkendy. Počas týždňa sa doma zdržiaval on, otec a doobeda aj obžalovaná. Od dcéry
mal vedomosť, ktoré konkrétne veci z domu zmizli, pretože ona mala väčší prehľad o všetkých veciach
v dome. Práve dcéra zistila, že z jej izby nachádzajúcej sa na prízemí domu, v komode chýbajú zlaté
náušnice a iné veci. S obžalovanou sa po skutku nerozprával. Od dcéry vie, že jej obžalovaná nejaké
veci vrátila, ale nevedel uviesť, ktoré.

Otcovu peňaženku, v ktorej mal uložené peniaze, polícii neodovzdal, pretože ho o to nikto nepožiadal.
S otcovými peniazmi disponoval len on, minimálne dva krát za mesiac a to, keď tam vkladal jeho
dôchodok a keď si z týchto peňazí brával na náklady spojené s bývaním a na potraviny. O týchto
peniazochvedelaajjehodcéraK.,avšaknemalavedomosť,kdebolatápeňaženkavdomeuložená,lebo

ju o tom neinformoval. V peňaženke boli uložené len sto eurové bankovky. Všetky záležitosti súvisiace
s krádežou finančnej hotovosti a osobných vecí riešila s obžalovanou jeho dcéra K. G..

Poškodený F. B. G. si v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške, ako je táto vyčíslená
v skutkovej vete obžaloby, a to škodu spôsobenú krádežou finančnej hotovosti vo výške 1.100,- Eur

a škodu spôsobenú krádežou zlatých šperkov vo výške 676,08 Eur.

Poškodený F. B. G. bol vypočutý na hlavnom pojednávaní aj dňa 29. 04. 2025 (č. l. 221 – 223). Uviedol,
že opatrovateľskú službu pre otca zabezpečili z dôvodu, že otec si vyžadoval sústavnú starostlivosťa bol odkázaný na cudziu pomoc, nebol schopný samostatného fungovania. K odcudzeným veciam
uviedol, že ako prvé si všimol, že otcovi zmizla z peňaženky finančná hotovosť 1.100,- Eur. Uvažoval,
či nechýbajú aj iné veci, a tak začal kontrolovať i cennosti. Vedel, že otec mal v toaletnom stolíku vo

svojej spálni uložené nejaké zlato - jednu hrubšiu zlatú retiazku, jednu tenšiu zlatú retiazku a jeden zlatý
prsteň so zeleným očkom. Tieto veci na tomto mieste neboli. Prehľadal celé vrchné poschodie a uvedené
šperky nikde nenašiel. Spýtal sa na to aj dcéry, ktorá tiež prehľadala celý dom a šperky nenašla. Na
základe toho začali podozrievať obžalovanú.

Odcudzené šperky patrili jeho mame. Peňaženka s otcovými peniazmi bola uložená v jedálenskej časti
domu v stavanej skrini na prvom poschodí. On s tou peňaženkou manipuloval dvakrát do mesiaca, keď
do nej otcovi vkladal dôchodok a keď z nej vyberal peniaze na náklady spojené s bývaním a stravou.
Na to, že otcovi odtiaľ zmizli peniaze, prišiel týždeň, maximálne 10 dní predtým, ako jeho dcéra podala
vo veci trestné oznámenie.

Odcudzené šperky boli uložené v šuplíku toaletného stolíka v otcovej spálni na prvom poschodí spolu
s bižutériou, ktorá sa nachádzala na toaletnom stolíku na držiaku a v miske. Do otcovej spálne chodil
minimálne 2-krát denne, ráno a večer, ale jeho osobné veci nikdy nekontroloval. Vyberal zo skrine len
posteľné prádlo. Toaletný stolík s uloženým zlatom skontroloval až potom, čo získal podozrenie, že im
z domu miznú veci.

K rozporu medzi jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní dňa 17. 04. 2025, kde k odcudzeným veciam
uviedol, že sa o ich zmiznutí dozvedel od dcéry K. a na hlavnom pojednávaní dňa 29.04.2025 uvádzal,
že na to prišiel sám, uviedol, že po zistení o chýbajúcich peniazoch z domácnosti sa začal zamýšľať nad
tým, či im nechýbajú aj iné veci, čo bol dôvod, že išiel skontrolovať zlaté šperky, ale nebol si istý, aké

zlato mama mala, preto to konzultoval ešte s dcérou a spoločne dospeli k záveru, že zmizli aj 3 zlaté
šperky - hrubá zlatá retiazka, tenká zlatá retiazka a jeden zlatý prsteň so zeleným očkom, ktoré veci sa
nachádzali v toaletnom stolíku otcovej spálni.

Rozpor vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní zo 17. 04. 2025, kedy vypovedal ohľadom

časových súvislosti k chýbajúcim peniazom a šperkom, konkrétne, že na to prišiel asi dva dni predtým,
než k nim prišli policajti a vo výpovedi dňa 29. 04. 2025 uvádzal, že sa o tom dozvedel asi týždeň či
desať dní pred podaním trestného oznámenia jeho dcérou, vysvetli tak, že si to už presne nepamätá,
len to odhaduje. Pamätal si však, že v utorok alebo v stredu na uvedené prišiel, čo bol dôvod sledovania
obžalovanej prostredníctvom webkamery. Potom cez víkend uvedené konzultoval s dcérou, ktorá do

kamier nainštalovala pamäťové karty. Tak vznikol záznam a následne podali trestné oznámenie.

K výpovedi svedka – poškodeného F. B. G. sa vyjadrila obžalovaná, ktorá nepoprela, že prehľadávala
zariadenie domu na prvom poschodí – teda v obývačke, kde otvárala šuplíky, ale o žiadnej skrini
v obývačke s peniazmi nič nevedela, nikdy do nej nešla a neprehľadávala ju.

Svedkyňa – poškodená K. G. vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že obžalovanú pozná len ako
opatrovateľku svojho starého otca a prvýkrát sa s ňou osobne stretla pred Veľkou nocou v roku 2024,
keď ju konfrontovala s podozrením týkajúcim sa zmiznutia osobných vecí z ich rodinného domu.

Od otca (F. B. G.) sa dozvedela, že starému otcovi zmizli z domu zlaté šperky, a to zlaté náušnice, dve
zlaté retiazky a zlatý prsteň, ktorý bol uložený v obálke v dolnej izbe a finančná hotovosť 1.100,- Eur,
ktorú mal v peňaženke v skrini. Nikto ďalší nemal prístup do domu, teda nikto iný nemal možnosť tie
veci odcudziť. Podozrievali preto len obžalovanú. V dome mali nainštalovanú webkameru, aby videli,
čo starý otec robí, keď tam bol sám. Po prezretí záznamov z kamier zistila, že obžalovaná sa pohybuje

po dome, pozerá do šuplíkov, do skríň, prehľadáva matrace, akoby niečo hľadala. Nebola oprávnená
pohybovať sa po ostatných častiach domu, i napriek tomu zo záznamov vyplýva, že chodila aj po izbách
nachádzajúcich sa v prízemí domu. Po konfrontácii s uvedeným sa jej obžalovaná priznala k tomu, že
nejaké veci z domu zobrala. Priznala sa, že vzala náušnice, ktoré založila v záložni, že vzala nejakú
bižutériu, oblečenie a ešte nejaké drobnosti. Krádež peňazí poprela. Ako dôvod svojho konania uviedla

zlúfinančnúsituáciu.Obžalovanájejnejakévecivrátila-oblečenie,kozmetiku,lakynanechtyabižutériu.
Nevrátila jej zlato ani peniaze. Obžalovaná vedela, že starý otec mal už 94 rokov a že v dôsledku
svojho vysokého veku už nebol vitálny, nevedel kontrolovať svoje peniaze, ani iné cennosti, teda ona
tento jeho vek a s tým spojený celkový stav zneužila na odcudzenie uvedených veci. Vedela, že on tukrádež nepostrehne a odcudzenie vecí nezistí. Svedkyňa ďalej vypovedala, že má vedomosť o tom, že
zamestnanci agentúry Seniorka majú pri podpisovaní zmluvy o opatrovaní vedomosť o tom, kde a akú
osobu idú opatrovať. Preto aj obžalovaná veľmi dobre vedela, kde a koho ide opatrovať.

Predmetným skutkom im vznikla škoda krádežou finančnej hotovosti vo výške 1.100,- Eur, škoda
krádežou zlatých šperkov – náušníc, prsteňa s kameňom, hrubej retiazky a tenkej retiazky vo výške
750,- Eur a krádežou bižutérie, kozmetiky, oblečenia a ostatných osobných vecí vo výške okolo 300,-
Eur. Spolu im teda vznikla škoda krádežou vo výške 2.150,- Eur, ktorú si uplatnili v trestnom konaní.

Samotná poškodená si na hlavnom pojednávaní uplatnila nárok na náhrady škody v sume 227,- Eur ,
ktorú však bližšie špecifikovať nevedela.

Poškodená vec nahlásila polícií, ktorá k nim prišla vykonať ohliadku. Polícií poskytla na pamäťovom
nosiči obrazové záznamy z bytových kamier. Na týchto záznamoch bolo vidieť, ako obžalovaná
prehľadávapriestorynaprízemíaprvomposchodírodinnéhodomu,alenebolovidieť,čiberieajpeniaze.

O zmiznutých veciach z prvého poschodia, vrátane finančnej hotovosti sa dozvedela od svojho otca.
Vylúčila, že finančnú hotovosť mohol zobrať starý otec, pretože mu to nedovoľoval jeho fyzický stav.
Nemal už takú motoriku, aby vedel tie peniaze zobrať a prípadne z nich odrátať nejakú sumu.

Svedkyňa K. G. bola na hlavnom pojednávaní konfrontovaná s fotografiami na č. l. 76 – 78, ku ktorým

uviedla, že na č. l. 76 sú fotografie vyhotovené z obrazového záznamu zachytávajúce obžalovanú v jej
izbe na prízemí rodinného domu. Na prvej fotografii je vidieť komodu, kde mala uložené zlaté náušnice,
ktoré obžalovaná odcudzila. Na č. l. 77 a 78 sa nachádzajú fotografie odcudzených vecí, ktoré jej boli
vrátené. Hodinky zobrazené na fotografiách neboli uložené v jej izbe, ale u starého otca na prvom
poschodí, kde presne, to nevedela uviesť.

Za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty odcudzených vecí bolo v prípravnom konaní zabezpečené
odborné vyjadrenie číslo 102/204 (č. l. 39-55) znaleckej organizácie PEMMO, s. r. o. , ktoré bolo na
hlavnom pojednávaní prečítané. Vyplýva z neho, že všeobecná hodnota odcudzených vecí ku dňu
spáchania skutku bola stanovená spolu za všetky veci vo výške 903,33 Eur.

Skutkový stav bol okrem čiastočného priznania obžalovanej a výpovedí svedkov -poškodených
preukázaný aj listinnými dôkazmi, ktoré boli na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 269 Tr. poriadku
prečítané.

Z e-mailu týkajúceho sa uplatnenia škody poškodenou K. G. zo dňa 11. 08. 2024 vyplýva, že poškodená
posielala vyšetrovateľovi zoznam odcudzených vecí a ich hodnotu, a to hotovosť 1.100,- Eur, dvojo
zlatých náušníc cca 200,- Eur, zlatá hrubá retiazka cca 350,- Eur, zlatá retiazka 100,- Eur, bižutéria
20,- Eur, žehlička na vlasy 10,- Eur, laky na nechty 4 ks 10,- Eur, slnečné okuliare 10,- Eur a dámske
oblečenie 250,- Eur – časť z oblečenia vrátila. Kvôli vráteniu oblečenia sa stretli dvakrát a dávala jej

s nimi aj cudzie veci, asi nemala prehľad, ktoré veci sú jej.

Zo screenshotu SMS komunikácie na č. l. 72 vyplýva, že ide o SMS komunikáciu medzi poškodenou
K. G. a obžalovanou ohľadom vrátenia vecí, kde poškodená uviedla oblečenie, ktoré mala obžalovaná
nájsť a vrátiť, ako aj dohodnutie stretnutia za účelom vrátenia vecí.

Z pracovného záznamu obžalovanej z č. l. 73 - 75 vyplývajú dni, kedy sa obžalovaná nachádzala v dome
u poškodených, kde opatrovala A. G..

Zo zápisnice o vydaní veci s kamerovým a zvukovým záznamom (č. l. 35) vyplýva, že svedkyňa –

poškodená K. G. vydala vyšetrovateľovi PZ dňa 21. 08. 2024 USB kľúč s kamerovým a zvukovým
záznamom a fotkami.

Z fotokópie záložnej zmluvy č. 1R24*03623 (č. l. 57 – 59) vyplýva, že obžalovaná C. D. dňa 02. 03. 2024
založila v záložni BREVA na ulici Dolná 51, Banská Bystrica 3 kusy zlatých šperkov označených ako A,

B a C, a to na zabezpečenie pohľadávky v celkovej sume 362,- Eur.Obžalovaná C. D. k predmetnému listinnému dôkazu uviedla, že záznam na č. l. 59 obsahuje potvrdenie
záložne, kde pod položkou A je uvedená jej zlatá retiazka, pod položkou B zlaté náušnice odcudzené
od poškodenej a pod položkou C je uvedený jej zlatý prsteň.

Z fotokópie listinných dokumentov zo SENIORKA n. o. (č. l. 60 – 75)vyplýva, že obžalovaná C. D.
pracovala v Seniorke n. o. na základe Dohody o vykonaní práce zo dňa 22. 01. 2024, v zmysle ktorej
mala poskytovať opatrovateľské služby v domácom prostredí klienta. Následne dňa 07. 03. 2024 došlo
k podpísaniu Dohody o ukončení vyššie uvedenej Dohody o vykonaní práce. V ten istý deň, dňa

07. 03. 2024, obžalovaná C. D. uzavrela so zamestnávateľom Seniorka n. o. Pracovnú zmluvu, na
základe ktorej mala pracovať na pracovnej pozícií opatrovateľky v domácom prostredí klienta. Prílohou
tejto zmluvy je dokument „Popis pracovných činností (pracovná náplň)“ zo dňa 07. 03. 2024, kde
mala obžalovaná vymedzený rozsah činností, ktoré sa zaviazala vykonávať. Dňa 03. 04. 2024 zo
strany Seniorka n. o. bolo vypracované oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe
s obžalovanou C. D.. Z informácií riaditeľa organizácie Seniorka n. o. o opatrovateľke – obžalovanej C.

D. vyplýva, že obžalovaná opatrovala klientov F. A. G. a pani A. I., pričom počas opatrovania F. A. G.
ich telefonicky kontaktovala jeho vnučka o zmiznutí vecí osobnej potreby, zlata a finančnej hotovosti. Pri
osobnom stretnutí skontrolovali kamery, kde bolo zreteľne vidieť prehľadávanie priestorov domácnosti
a aj miestností, do ktorých nemala opatrovateľka prístup. Po nátlaku na obžalovanú sa táto priznala, že
niektoré veci dala do záložne a tam boli aj nájdené, ale už len ich malá časť. Na základe uvedeného

organizáciaSeniorkan.o.skončilasobžalovanoupracovnýpomervskúšobnejdobe.Tiežsainformovali
u predošlého zamestnávateľa, kde obžalovaná pracovala a pani riaditeľka mala podozrenie, že zmizli
veci klientke, ktorá bola hospitalizovaná, ale nemali jej to ako dokázať, ukončili s ňou pracovný pomer.

Z výpisu LV, č. 1626 (č. l. 81 – 82) vyplýva, že vlastníkom rodinného domu a k nemu prislúchajúcemu

pozemku je F. B. G., nar. XX. XX. XXXX, pričom na tam uvedených parcelách a stavbe viazne vecné
bremeno spočívajúce v práve doživotného bezodplatného bývania a užívania pre F. A. G., nar. XX. XX.
XXXX.

Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27D/497/2024 zo dňa 11. 10. 2024, právoplatného

dňa 05.11.2024 ( č. l. 83, 121) vyplýva, že súd konanie o dedičstve po poručiteľovi F. A. G., nar. XX. XX.
XXXX, ktorého účastníkom bol F. B. G., nar. XX. XX. XXXX, zastavil s tým, že súd mal za preukázané,
že poručiteľ nezanechal žiadny majetok.

Z úmrtného listu ( č. l. 120) vyplýva, že F. A. G., nar. XX. XX. XXXX zomrel dňa XX. XX. XXXX v Hnúšti.

Z čestného prehlásenia otca obžalovanej G. D. (č. l. 213) vyplýva, že otec obžalovanej vyhlásil, že po
úmrtí jeho manželky v mesiaci január 2022 daroval dcére C. D. zlaté šperky, ktoré on po smrti manželky
uchovával v byte na C. L. a boli to zlaté retiazky, jedna dlhšia zo žltého a bieleho zlata, jedna tenšia
zlatá retiazka zo žltého zlata, jedna brošňa, zlatý náramok, zlaté prstene 4 kusy – so zirkónom 1 kus

a 3 kusy farebné kamienky.

Na hlavnom pojednávaní bol ako listinný dôkaz prečítaný z inej trestnej veci (OR PZ, OKP Banská
Bystrica, ČVS: ORP-8/2-VYS-BB-2025) aj znalecký posudok č. 15/25 znalkyne M. N. O. – psychiatričky
na obžalovanú, z ktorého vyplýva, že u obžalovanej bol preukázaný sklon k zneužívaniu alkoholu

a omamných a psychotropných látok. Znalec u nej zistil závislosť od stimulancií (pervitín) a kanabinoidov
(marihuana) v klinicky rozvinutom štádiu. Znalec u obžalovanej nezistil alkoholizmus v zmysle
choroby. Konštatuje u nej symptomatický abúzus alkoholu bez prítomnosti jednoznačne preukázaných
znakov závislosti. V čase spáchania skutku mohla byť obžalovaná, vzhľadom na výsledky akútneho
toxikologického vyšetrenia jej biologického materiálu, pod vplyvom návykových látok. Ich požitie v čase

spáchania trestného činu mohlo mať deliberujúce odbrzďujúce účinky na jej správanie a konanie,
pričom o takomto ich účinku mala dostatočné vedomosti a s ich konzumáciou aj bohaté predchádzajúce
skúsenosti. V minulosti mala uložené protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. U obžalovanej
páchanie trestnej činnosti nemožno prisúdiť len zistenej závislosti od návykových látok. V tejto trestnej
veci sa jednalo o skutok spáchaný v období od júla 2024 do 23. 01. 2025.

Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 270 ods. 2 Tr. por. oboznámil aj obrazový záznam na USB kľúči
( prílohová obálka spisu č. l. 228 ), na ktorom sa nachádza záznam z domovej webkamery monitorujúcej
priestor spodnej izby (prízemia), kde sa pohybovala obžalovaná pri páchaní skutku. Záznam je zo dňa03. 04. 2025 čas 12:39 hod. Na zázname je vidieť, ako sa obžalovaná pohybuje po priestoroch tejto izby
a ako ju prehľadáva. Je vidieť, ako sa rozhliada, ako nadvihuje matrac a pozerá, čo sa tam nachádza.

Podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e)
Trestného zákona, trestného činu krádeže sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní
a spôsobí tak malú škodu.

Podľa § 212 ods. 3 písm. f) Trestného zákona, odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákon sa škodou malou rozumie suma prevyšujúca 700,- Eur a neprevyšujúca
škodu väčšiu 20.000- Eur.

Podľa § 139 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. zákona sa chránenou osobou rozumie odkázaná osoba a osoba
vyššieho veku.

Podľa § 127 ods. 3 Tr. zákona sa osobu vyššieho veku rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov.

Podľa § 127 ods. 7 Tr. zákona sa odkázanou osobou rozumie osoba, ktorá svojou výživou, výchovou,
hmotným alebo iným zaopatrením alebo starostlivosťou je odkázaná na páchateľa.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne
s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Dospel k záveru, že skutok opísaný
v obžalobe prokurátorky sa stal, tento spáchala obžalovaná a tento napĺňa všetky znaky vyššie

uvedeného trestného činu.
V konaní nebolo sporné, že obžalovaná v období od januára 2024 do 04. 04.2024 cez Agentúru Seniorka
poskytovalaopatrovateľskéslužbynebohémuA.G.vpriestorochjehorodinnéhodomu.Niejespornýani
fakt, že toto svoje zamestnanie zneužila na svoje obohatenie sa. Sporným bol rozsah odcudzených vecí.
Obžalovaná doznala odcudzenie zlatých náušníc, dámskej bižutérie, dámskeho oblečenia, lakov na

nechty, žehličky na vlasy, ktoré veci sa nachádzali v izbe poškodenej K. G. na prízemí rodinného domu.
Odcudzenie ostatných vecí – dvoch zlatých retiazok, zlatého prsteňa so zeleným očkom a finančnej
hotovosti 1.100,- Eur jednoznačne poprela. Argumentovala tým, že sa ku krádeži priznala hneď, ako
s ňou bola konfrontovaná zo strany poškodenej K. G.. Od počiatku však popierala krádež finančnej
hotovosti i zlatých šperkov s výnimkou zlatých náušníc a ostatných vecí. Dodala, že zlaté náušnice

založila a ostatné odcudzené veci poškodenej vrátila. Nemala dôvod niečo zatajovať a v prípade, že by
bola odcudzila aj ostatné za vinu jej kladené veci, priznala by sa k tomu.
Obhajobu obžalovanej súd vyhodnotil ako účelovú a považoval ju za jej snahu zbaviť sa trestnej
zodpovednosti s poukazom na fakt, že dňa 14. 05. 2025 bola na ňu na Okresnom súde v Banskej
Bystrici pod sp. zn. 10T/24/2025 podaná ďalšia obžaloba pre zločin neopravnej výroby a obchodovania

s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a prečin neoprávneného prechovávania
omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, kde jej hrozí v prípade
uznania viny v tejto trestnej veci (sp. zn. 10T/24/2025) z dôvodu aplikácie § 38 ods. 3 Tr. zákona zvýšenie
spodnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, ktorá skutočnosť pre ňu v prípade

uznaniavinyvterazsúdenejveci(sp.zn.1T/6/2025,prezločinvzmyslepodanejobžaloby),predstavuje
hrozbu uloženia pomerne vysokého nepodmienečného trestu.
Obžalovaná je v tejto trestnej veci usvedčovaná najmä výpoveďami poškodených F. B. G. a K. G..
Poškodený F. B. G. zrozumiteľným spôsobom súdu vysvetlil, ako a kedy zistil, že im z domácnosti miznú
veci, ako zistil odcudzenie finančnej hotovosti 1.100,- Eur, že bol jediným, kto disponoval s otcovými

finančnými prostriedkami, a ako jediný vedel, kde boli uložené a presvedčivo konkretizoval aj nominálnu
hodnotu odcudzených bankoviek. Vysvetlil prečo a aké opatrenia s dcérou prijali, aby preverili svoje
podozrenia vo vzťahu k obžalovanej, ktorú podozrievali z krádeže uvedených vecí. Uviedol, že v dome
nainštalovali webkamery, prostredníctvom ktorých obžalovanú monitorovali a prostredníctvom ktorých
sa ich podozrenie potvrdilo. Potvrdil, že na obrazovom zázname jasne videl, ako sa obžalovaná

pohybovala po priestoroch rodinného domu na prvom poschodí, aj na prízemí, kde nemala prístup
a cielene ich prehľadávala. Prehľadávanie priestorov rodinného domu obžalovaná potvrdila, aj keď
uvádzala, že hľadala len náhradné obliečky a uteráky, čomu súd neuveril. Po oboznámení sa s
obrazovým záznamom súd zistil, že obžalovaná nadvihuje matrac v izbe na prízemí, čo svedčí o jejcielenej snahe nájsť skryté predmety. Skutočnosť, že obžalovaná sa od začiatku priznáva len ku krádeži
niektorých hnuteľných vecí a zlatých náušníc, mimo finančnej hotovosti a zlatých šperkov neznamená,
ženeodcudzilaajostatnéveci.Podstatnépresúdbolovyjadreniepoškodených,ževrozhodnomobdobí,

keď uvedené veci zmizli, sa v dome okrem obžalovanej nik iný nepohyboval, teda okrem nej, tie veci
nemohol vziať nik iný. Možnosť, že by tieto veci bol vzal poškodený neb. A. G., poškodení a to jeho syn F.
B.G.avnučkaK.G.vzhľadomnajehovekapohybovúindispozíciujednoznačnevylúčili. Chýbajúceveci
sa nenašli ani následne po jeho smrti, keď poškodení dom následne upratovali. Ako vyplýva z vyjadrenia
obžalovanej, v tom čase bola drogovo závislá, čo potvrdzuje aj listinný dôkaz – znalecký posudok

znalkyne M. N. O., ktorý bol vypracovaný v inej trestnej veci za skutok spáchaný v období od júla 2024
do januára 2025 ( t.j. v krátkom čase pred spáchaním teraz súdeného skutku ), a z ktorého vyplýva,
že obžalovaná je drogovo závislá a návykové látky mali na jej správanie deliberujúce účinky. Drogová
závislosť a potreba zabezpečiť si finančné prostriedky na ich nákup mohol byť teda u nej motívom pre
páchanie majetkovej trestnej činnosti.
Skutočnosť, že obžalovaná odcudzila z domácnosti poškodených viacero zlatých šperkov preukazuje

aj záložná zmluva, z ktorej vyplýva, že obžalovaná dňa 02. 03. 2024 založila do záložne v Banskej
Bystrici tri druhy zlatých predmetov, medzi nimi jednu zlatú retiazku, jeden zlatý prsteň a jedny náušnice.
Napriek tomu, že obžalovaná tvrdila, že len zlaté náušnice pochádzali z krádeže z rodinného domu
poškodených, ostatné zlato – zlatá retiazka a prsteň bolo dedičstvo po jej mame a dar, s poukazom na
časové súvislosti, kedy došlo ku skutku a s poukazom na jej drogovú závislosť je nepresvedčivé, že

založila aj svoje zlato nepochádzajúce z krádeže. Naviac je nutné dodať, že podľa čestného prehlásenia
jej otca, obžalovanej zlaté šperky po matke daroval v januári 2022, t.j. takmer dva roky pred predmetným
skutkom. Súd tejto obhajobnej argumentácii obžalovanej neuveril a považoval ju za snahu presvedčiť
súd o legálnom nadobudnutí týchto šperkov. Z týchto dôvodov potom súd ani čestné prehlásenie otca
obžalovanej G. D. nepovažoval za presvedčivé, naopak považoval ho za snahu pomôcť svojej dcére

zbaviť sa trestnej zodpovednosti za stíhaný skutok. V neprospech obžalovanej vyznieva aj vyjadrenie
M. M., riaditeľa organizácie Seniorka, podľa ktorého obžalovanú už v minulosti podozrievali z okrádania
iných klientov pri vykonávaní opatrovateľskej činnosti, ktorú skutočnosť jej však preukázať nevedeli.
Na druhej strane sa súd zaoberal aj vierohodnosťou výpovedí svedkov – poškodených F. B. G. a K. G.
a nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by ich výpovede spochybnili. Obaja poškodení od začiatku trestného

stíhania, už pri podávaní trestného oznámenia (K. G.), aj pri následných výsluchoch v prípravnom
konaní, ako ja na hlavnom pojednávaní, vypovedali k rozhodujúcim skutočnostiam konzistentne
a existujúce rozpory logicky vysvetlili. Ich výpovede boli navyše podporené aj čiastočným priznaním
obžalovanej, obrazovým záznamom a záložnou zmluvou.
Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody, táto bola v konaní preukázaná odborným vyjadrením znaleckej

organizácie PEMMO, s. r. o. vo výške 903,33 Eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd uznal obžalovanú za vinnú zo žalovaného skutku, pričom súd
vzhľadom na vykonané dokazovanie doplnil skutkovú vetu o skutočnosť, že obžalovaná pri spáchaní
skutku využila aj odkázanosť nebohého F. A. G. na cudziu osobu.

Obžalovaná tak svojím konaním po právnej stránke naplnila subjektívne a objektívne znaky zločinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
139 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného zákona, pretože si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a
spôsobila tak malú škodu a čin spáchala na chránenej osobe – odkázanej osobe a osobe vyššieho veku.

Objektom trestného činu „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného zákona je ochrana majetkových,
vlastníckychahospodárskychvzťahov,resp.vtomtoprípadeochranamajetku,ktoréhosachcepáchateľ
zmocniť. Objektívna stránka spočíva v prisvojení si cudzej veci tým, že sa jej páchateľ zmocní a spôsobí
tak malú škodu, pričom podľa § 212 ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139

ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného zákona sa takéhoto konania dopustí na chránenej osobe – odkázanej
osobe a osobe vyššieho veku. Subjekt trestného činu je všeobecný, môže ním byť ktorákoľvek trestne
zodpovedná osoba. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, vyžaduje sa úmyselné zavinenie.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou obhajoby, že obžalovaná nespáchala trestný čin v súvislosti s vekom
poškodeného neb. A. G., pretože táto skutočnosť - vek, zdravotný stav poškodeného neb. A. G. nemala

žiadny vplyv na jej rozhodnutie spáchať trestný čin - odcudziť hnuteľné veci.

Podľa § 139 ods. 2 Trestného zákona sa pre naplnenie kvalifikačného znaku „chránená osoba“ sa
vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný na osobe, ktorá spĺňa definíciu chránenej osoby v zmysle §139 ods. 1 písmená d), e) Tr. zákona (osoba vyššieho veku, odkázaná osoba), za súčasného splnenia
predpokladu, že práve postavenie, vek alebo stav chránenej osoby mal vplyv na rozhodnutie páchateľa
spáchať trestný čin.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaná vedela koľko má poškodený neb.
A. G. rokov, teda, že ide o osobu značne vyššieho veku a odkázanú osobu. Vedela o jeho
zdravotnom stave, zhoršených pohybových a vnímacích schopnostiach spôsobených vyšším vekom,
ako aj o jeho odkázanosti na cudziu pomoc, kvôli čomu ho aj opatrovala. Práve zhoršené vnímacie

a pohybové schopností poškodeného A. G. boli rozhodujúcim faktorom, ktoré podporili vôľovú zložku
jej rozhodovania spáchať uvedený trestný čin, pretože si bola vedomá, že poškodený neb. A. G. jej vo
svojom veku a stave v tom nezabráni, neprekvapí ju pri tom, prípadne si ju pri tom ani nevšimne, čo
určite prispelo k jej rozhodnutiu spáchať uvedený trestný čin.

Pri úvahách o treste, akým je potrebné na obžalovanú pôsobiť, súd vychádzal zo zásad ukladania trestov

podľa § 34 Trestného zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na jeho úsilie
o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

K osobe obžalovanej bolo zistené, že obžalovaná je slobodná, bezdetná, v evidencii priestupkov
MestskéhoúraduBanskáBystricanemáevidovanýžiadnypriestupok.ZvýpisuzregistrapriestupkovMV
SR vyplýva, že má evidovaný jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 02. 06. 2020.
V odpise z registra trestov má doposiaľ 9 záznamov, naposledy bola odsúdená rozsudkom Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/78/2018 zo dňa 22. 01. 2019, právoplatným dňa 25. 01. 2019, za
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3
roky, s podmienečným odkladom a uložením probačného dohľadu, s určením skúšobnej doby v trvaní 5

rokov a uložení obmedzení spočívajúcich v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok a v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jej
spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine. Súd jej ďalej uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie a uložil jej ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Skúšobná doba uplynula dňa 25. 01. 2024.

U obžalovanej bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. g) Trestného zákona,
že spáchala trestný čin na mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu
osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného. Poľahčujúcu okolnosť súd nezistil žiadnu. Pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol potom u obžalovanej 0:1.
Trestný zákon pri zločine krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona umožňuje páchateľovi ukladať

trest odňatia slobody vo výmere od 2 do 8 rokov. Obžalovaná svojim konaním narušila záujem chránený
Trestným zákonom na ochrane majetku. Obžalovaná konala v priamom úmysle podľa § 15 písm. a)
Trestného zákona, pretože chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom. Vychádzajúc z uvedeného potom súd prihliadal okrem iného aj na povahu
a spôsob spáchania trestného činu, keď obžalovaná spáchala uvedený trestný čin na chránenej osobe,

a to odkázanej osobe a osobe vyššieho veku. Vzhľadom na uvedené súd považoval z hľadiska
individuálnej aj generálnej prevencie za primeraný trest u obžalovanej C. D. trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky nepodmienečne, pričom prihliadol u obžalovanej aj na to, že v jej prípade nejde o prvé
protiprávne konanie, ale v minulosti sa dostala do rozporu so zákonom opakovane, až 9-krát za rôznu
trestnú činnosť. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúce tresty nemali na jej osobu dostatočný

výchovný vplyv a nesplnili svoj účel. S poukazom na to, že sa obžalovaná opakovane dopúšťa
protiprávneho konania, pričom doposiaľ uložené pokuty (za priestupok), tresty odňatia slobody či iné
uložené tresty (peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá), ako aj
samotný výkon týchto trestov, nemali u obžalovanej žiadny prevýchovný charakter, súd preto nemohol
rozhodovať o uložení trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby

podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona, ale vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jej
doterajší život a na okolnosti prípadu rozvedených vyššie, musel uložiť obžalovanej nepodmienečný
trest odňatia slobody.Pokiaľ ide o zaradenie obžalovanej na výkon trestu do príslušného ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, súd vychádzal zo znenia § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, podľa ktorého súd zaradí
páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Pretože obžalovaná C. D. v posledných desiatich
rokoch už bola vo výkone trestu odňatia slobody, kde si vykonávala trest za úmyselnú trestnú činnosť,
súd ju na jej výkon zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Poškodený F. B. G. (ako syn a dedič nebohého poškodeného F. A. G.) si v danom trestnom konaní

riadne a včas v rámci adhézneho konania uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.776,08 Eur, ktorá
pozostáva zo škody spôsobenej krádežou finančnej hotovosti vo výške 1.100,- Eur a škody spôsobenej
krádežou zlatých šperkov vo výške 676,08 Eur. Keďže súd o tomto škodovom nároku nemal žiadne
pochybnosti a bol aj riadne preukázaný, súd ho poškodenému v uvedenom rozsahu priznal.

Poškodená K. G. si v tomto trestnom konaní riadne a včas v rámci adhézneho konania uplatnila nárok

na náhradu škody vo výške 227,25 Eur. Keďže mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že
poškodenej boli zo strany obžalovanej určité veci vrátené, pričom nebolo presne špecifikované, ktoré
konkrétne veci a v akej hodnote, ako aj aká je hodnota nevrátených odcudzených vecí, súd poškodenú
s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§
306 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a

to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)
a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2
Trestného poriadku)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).
Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú
osobu (§ 68 Trestného poriadku)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku),
(§ 45 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.