Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320203644
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5320203644.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Slovak Estate s.r.o., Bratislava, Tallerova 4, IČO:
50050907, zastúpenej splnomocnenkyňou Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Košice,
Kupeckého 320/33, IČO: 47240482, proti žalovaným 1/ H. U., na neznámom mieste, 2/ L. U., na
neznámom mieste, 3/ G. W., narodenom XX. H. XXXX, U. XXX, 4/ N. U., na neznámom mieste, 5/ K.
U., na neznámom mieste, 6/ O. U., na neznámom mieste, 7/ H. U., na neznámom mieste, 8/ O. U., na

neznámom mieste, 9/ Y. U., narodenom XX. Y. XXXX, U. XXX, 10/ Ing. H. W., narodenom XX. H. XXXX,
U. XXX, 11/ H. U., na neznámom mieste, 12/ Z. U., na neznámom mieste, 13/ W. W. J., na neznámom
mieste, 14/ Ing. L. C., narodenom XX. T. XXXX, U. XXX, 15/ C. W., na neznámom mieste, 16/ G. W.,
na neznámom mieste, 17/ H. W., narodenej XX. K. XXXX, Z., R. XXXX/X, 18/ Y. W., narodenom XX.
H. XXXX, X., T. XX/XX, 19/ P. W., narodenej XX. J. XXXX, U. 171, 20/ Ing. I. W., PhD., narodenom
XX. Y. XXXX, U. XXX, 21/ Ing. H. V., narodenom XX. H. XXXX, U. XXX, 22/ H. Y., narodenom XX. K.

XXXX, bytom U. XXX, 23/ Y. U., narodenom XX. T. XXXX, U. XXX, žalovaní 10/, 14/, 20/ a 21/ zastúpení
splnomocnenkyňou Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Čadca, Ul. 17. novembra
3215, IČO: 50 473 522 a žalovaní 1/, 2/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 11/, 12/, 13/, 15/ a 16/ zastúpení Slovenským
pozemkovým fondom, Bratislava, Búdková 36, IČO: 17335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, vedenom na Okresnom súde Žilina sp. zn. CA-5C/52/2020, o dovolaní žalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. septembra 2023 sp. zn. 11Co/73/2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. septembra 2023 sp. zn. 11Co/73/2023 z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca - v súčasnosti Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo
„prvoinštančný súd") rozsudkom z 27. januára 2022, č. k. 5C/52/2020-234, žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku parcela KN „E" č. XXXX o

výmere 6.093 m2, druh pozemku orná pôda nachádzajúcom sa v katastrálnom území a obci U., okres
K., ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom
na liste vlastníctva č.XXXX, zamietol (výrok I.) a žalovaným 1/ až 23/ priznal voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
1.1. Vychádzajúc z ustanovení § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník" alebo „OZ") súd prvej inštancie dospel k

záveru, že z dôvodu rozhodovania o veľkom množstve spoluvlastníckych podielov má jednoznačne za
to, že sporné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné a z uvedeného dôvodu pristúpil k druhému spôsobu
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže rozdelenie predmetu spoluvlastníctva
nebolo dobre možné, a to prikázaním veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov, pričom
prihliadal na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Z výpisu z LV č. XXXX (správne malo byť uvedené
„XXXX") na parcele KN „E" č. XXXX (správne malo byť uvedené „XXXX") mal preukázaných všetkých

podielovýchspoluvlastníkov,ktoríbolivkonanížalovaníakostranykonania,akoajvýškuichjednotlivýchpodielov. Avšak z dôvodu existencie prípadu hodného osobitného zreteľa, ktorý vzhliadol vo verejnom
záujme na vybudovaní kvalitnej infraštruktúry, napokon žalobu zamietol.
1.2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom

protistrany, podľa ktorého jediným zámerom, prečo chce žalobkyňa nadobudnúť predmetnú
nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva je jej ďalšie speňaženie, nakoľko sporný pozemok sa nachádza v
zábere trasy rýchlostnej cesty G.. štátna hranica SR/ČR, pričom spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti
získala žalobkyňa v rámci konkurzného konania na majetok predchádzajúceho vlastníka, aby následne
na základe žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva odkúpila od ostatných

spoluvlastníkov ich podiely za veľmi poddimenzovanú cenu 1,23 eura/m2 a následne ju odpredala
Národnej diaľničnej spoločnosti za niekoľkonásobne vyššiu cenu. Mal za to, že pokiaľ by tento pozemok
nestálnatraserýchlostnejcesty,žalobkyňabynemalažiadnyzáujemotentopozemok.Žalobkyňapritom
nijakým spôsobom nedeklarovala ako účelne a na aký účel chce predmetnú nehnuteľnosť využívať,
pričom ide o jedno z kritérií pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci
za náhradu, na ktoré musí súd prihliadať. Súčasne poukázal na vyjadrenie žalovaných, ktorí v konaní

proklamovali, že sa budú o uvedenú nehnuteľnosť starať, nakoľko sú z obce U., kde sa táto nehnuteľnosť
nachádza.
1.3. Poukázal tiež na to, že žalovaní 10/, 14/, 20/ a 21/ nesúhlasili so zrušením podielového
spoluvlastníctva a žiadali žalobu zamietnuť z dôvodu verejného záujmu súvisiaceho s obsahom
územnoplánovacej dokumentácie, z ktorej v podstatnom vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť je v

koridore cesty medzinárodného významu G. železničnej trate č. XXX v úseku od križovatky J - hranica
SR/ČR, v čom vzhliadajú dôvod osobitného zreteľa, nakoľko W. trpia nekvalitnou infraštruktúrou. Teda
verejný záujem Slovenskej republiky vzhliadali v tom, aby boli kvalitne vybudované cesty, rýchlostná
infraštruktúra bez problémov, bez prieťahov, pričom navyše ide aj o medzinárodný záujem, keďže ide
o tranzitnú dopravu do Českej republiky a Poľskej republiky. V nadväznosti na nesúhlas žalovaných

so žalobou súd prvej inštancie konštatoval s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") sp. zn. 4Cdo/137/1997, že možnosť zamietnutia
žaloby je výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť nútený zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a
v danom prípade sa s tvrdením žalovaných stotožnil, majúc za to, že jednoznačný verejný záujem
Slovenskej republiky na vybudovaní takejto cesty by mal byť nadradený nad záujmom žalobkyne, a to

aj v prípade, že vybudovanie cesty je v súčasnosti odložené.
1.4. Nad rámec uvedených skutočností súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaní by aj so zrušením a
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasili, avšak cenu, ktorú navrhovala žalobkyňa, považujú
nielen oni, ale aj súd prvej inštancie za veľmi poddimenzovanú, najmä z toho dôvodu, že na tomto
pozemku bude stáť v budúcnosti diaľnica, a preto dospel k záveru, že ceny uvedené v oboch znaleckých

posudkoch sú neprimerane nízke, ako to vyplýva zo súdnej praxe rozsudkov Najvyššieho súdu SR
43/1997 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/94/2019, keďže nejde o cenu trhovú, ale všeobecnú.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom z 26. septembra
2023, č. k. 11Co/73/2023-298, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP" alebo „Civilný sporový poriadok" potvrdil ako
vecne správny (výrok I.) a žalovaným 1/ až 23/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2.1. Odvolací súd v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalobkyne poukázal na to, že v
prejednávanom spore bolo primárnou povinnosťou súdu prvej inštancie preskúmanie, či sa na

predmetný pozemok nevzťahujú obmedzenia prezumované zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, konkrétne uvedené v jeho ustanoveniach § 21
ods. 1, § 23 ods. 1, ako aj § 24 ods. 1. Zdôraznil, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie ohľadne reálnej
deliteľnosti je síce iba stručne, ale dostatočne určito uvedený dôvod jej nedeliteľnosti, a tým pristúpenie
k druhému spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním ho do výlučného

vlastníctva niektorému/rým spoluvlastníkom. Na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie
poukázal, že v konaní nebolo relevantným spôsobom spochybnené, že v danom prípade ide o pozemok,
nachádzajúcisamimozastavanéúzemieobceanebolospornéanito,žesajednáopozemok,naktorom
sa nachádza sčasti les, pričom táto časť pozemku je vo svahu a časť pozemku je rovinatá a nachádzajú
sa na nej močiare.

2.2. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci správne poukázal na
záveryrozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Cdo/137/97publikovanéhovZbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 100/1999, ktoré je svojou povahou
„zastrešujúcim" rozhodnutím týkajúcim sa záverov všeobecných súdov k dôvodom hodným osobitnéhozreteľa pre zachovanie podielového spoluvlastníctva, avšak jeho záver o subsumpcii verejného záujmu
Slovenskej republiky - štátu na vybudovaní komunikácie, ktorá (okrem iných) má potenciálne v
budúcnosti viesť aj cez dotknutý pozemok, pod uvedené dôvody nepatrí, takýto výklad odvolací súd

považoval za neprimerane extenzívny. Podľa názoru odvolacieho súdu, poukazujúc na judikát R 1/1989,
sadôvodyhodnéosobitnéhozreteľamusiavzťahovaťnaúčastníkovspoluvlastníckehovzťahu,prípadne
ich rodinných príslušníkov a nemožno ich vzťahovať na akýkoľvek možný (potenciálny) dôvod, ktorého
naplnenie môže byť zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva následne sťažené, resp.
skomplikované. V konkrétnostiach prejednávaného sporu odvolací súd poukazuje na to, že Slovenská

republika nie je podielovým spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, a teda sa jej postavenie v prípade
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva zásadným spôsobom nezmení. V prípade, ak by
sa naplnili plány spojené s výstavbou dotknutej komunikácie, Slovenská republika ako štát a nositeľ
verejného záujmu má verejnoprávne inštitúty, ktoré jej umožňujú, aby predmetný pozemok bol v
budúcnostivyužitýnanaplnenieňousledovanéhoverejnéhozáujmu.Samotnáskutočnosť,čipredmetná
nehnuteľnosť bude vo výlučnom vlastníctve jedného zo spoluvlastníkov alebo viacerých spoluvlastníkov,

prípadne či bude nariadený predaj predmetného pozemku, nemá v zásade vo vzťahu k naplneniu
sledovaného verejného záujmu relevantný význam. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie
potom prekročil rámec možnej úvahy, ktorá mu je priznaná § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
2.3. Vo vzťahu k výsledkom dokazovania odvolací súd uviedol, že za rozhodné pre posúdenie splnenia
podmienok podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to v intenciách rozhodnutia najvyššieho

súdu R 100/1999, nemožno považovať ako jediný dôvod, pre ktorý sa spoluvlastník domáha zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva iba jeho úmysel následne nehnuteľnosť ako výlučný vlastník
predať. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že v súčasnosti ani jedna zo
strán sporu nevyužíva predmetnú nehnuteľnosť v zmysle druhu označenia predmetného pozemku ako
ornú pôdu, pričom z ich súčasného správania možno vyvodiť, že v budúcnosti očakávajú, že predmetný

pozemok bude určený práve na realizáciu výstavby predmetného spoločného koridoru rýchlostnej cesty
G., teda že podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti sa „zmierili" s predpokladaným osudom
daného pozemku, čo predstavuje dominantný dôvod, prečo spoluvlastníci dotknutý pozemok reálne
nijakým spôsobom nevyužívajú.
2.4. Zdôraznil, že sa stotožnil so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že z doterajšieho správania

sa žalobkyne možno uzavrieť, že túto nehnuteľnosť získala v rámci konkurzného konania na majetok
predchádzajúceho vlastníka za účelom jeho následného predaja Národnej diaľničnej spoločnosti za
niekoľkonásobne vyššiu cenu, keď už z jeho samotného vyjadrenia vyplýva, že predmetnú nehnuteľnosť
chce využívať v súlade s územným plánom obce, v ktorom je tento pozemok určený na výstavbu
spoločného koridoru rýchlostnej cesty. Zo správania žalobkyne, ale aj samotných v spore aktívnych

žalovaných je potom zrejmé, že ich zámerom vo vzťahu k dotknutému pozemku je v budúcnosti získať z
predaja tohto pozemku pre nich reálne očakávaný výnos. Žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva podanú žalobkyňou nemožno potom podľa názoru odvolacieho súdu vnímať inak
ako snahu o získanie potenciálne vyššieho výnosu na úkor existujúcich spoluvlastníkov predmetného
pozemku, keď iný cieľ sledovaný žalobkyňou, tak ako to už ustálil súd prvej inštancie, nemožno z

výsledkov vykonaného dokazovania vyvodiť. Podľa názoru odvolacieho súdu je potom v prejednávanom
spore daný iný než súdom prvej inštancie uvádzaný dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v
snahe žalobkyne dosiahnuť v budúcnosti výnos na úkor žalovaných, ktorí by tento výnos potenciálne
mohli získať v prípade, ak by mohli zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalobcom. Poukázal tiež
na to, že i keď v súčasnosti nemožno s absolútnou istotou vysloviť záver, že predmetný pozemok

bude slúžiť na výstavbu predmetného koridoru, riziko, že sa výstavba nebude realizovať cez tento
pozemok, čo je rozhodne faktorom, ktorý ovplyvní budúcu cenu nehnuteľnosti, tak ako to vyplýva aj z
kúpnopredajných zmlúv založených v súdnom spise, sú popri žalobkyni ochotní znášať aj ďalší v konaní
aktívni žalovaní 10/, 14/, 20/ a 21/ a aj z vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu vyplýva, že so
zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva by súhlasil, avšak za niekoľkonásobne vyššiu

cenu vyrovnacieho podielu.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka") dovolanie,
prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP, ako i z § 421 ods. 1 písm. b), c) žiadajúc,
aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil, a prípadne tiež jemu predchádzajúce

rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3.1. Vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP v podstatnom odôvodnila nedostatočne a nesprávne
ustáleným skutkovým stavom s následkom nesprávneho posúdenia existencii dôvodov hodných
osobitného zreteľa pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, opierajúc sa o citáciuz rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/84/2009. Podľa dovolateľky sa
odvolací súd nedostatočne vysporiadal s odvolacou argumentáciou týkajúcou sa otázky hodnoty spornej
nehnuteľnosti, s nesprávnym záverom o snahe žalobou finančne poškodiť ostatných podielových

spoluvlastníkov. Žalobkyňa namietala, že podľa dôvodov odvolacieho súdu ani jeden zo spoluvlastníkov
nehnuteľnosť nevyužíva a nebude ju využívať vôbec, nakoľko všetci spoluvlastníci „sú v očakávaní",
že táto nehnuteľnosť je v koridore výstavby diaľničnej komunikácie a môžu z uvedeného dosiahnuť
zisk pri predaji diaľničnej spoločnosti, z čoho vyplýva, že všetci spoluvlastníci majú potenciálny záujem
nehnuteľnosť nadobudnúť do vlastníctva výlučne za účelom ďalšieho predaja a dosiahnutia zisku.

Žalobkyňa oponovala aj tým, že napriek konštatácie odvolacieho súdu v napadnutom rozsudku, že
naplnenie sledovaného verejného záujmu nemôže ovplyvniť skutočnosť, či bude nariadený predaj
sporného pozemku alebo pripadne niektorému z podielových spoluvlastníkov, čím odvolací súd v
podstate navrhovaný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva označil za legálny,
následnevrozporesuvedenýmaplikovaldôvodhodnýosobitnéhozreteľa-nezrušenieanevyporiadanie
podielového spoluvlastníctva pre údajný zámer predaja nehnuteľnosti a obohatenia sa na úkor ostatných

podielových spoluvlastníkov. Podľa dovolateľky dôvod hodný osobitného zreteľa v danom prípade daný
nie je, pretože rovnako aj žalovaní mohli nehnuteľnosti nadobudnúť v konkurze za najvyššiu ponuku
- ktorá mohla byť ešte nižšia, za akú nehnuteľnosť sama nadobudla a rovnako i žalovaní za účelom
preukázania hodnoty nehnuteľnosti mohli predložiť znalecký posudok, v ktorom by bola určená hodnota
nehnuteľnosti, čo neurobili. Preto s ohľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci nie je možné

hovoriť o jej úmyselnom konaní, s cieľom poškodiť ostatných spoluvlastníkov, ako o dôvode hodného
osobitného zreteľa. Dovolateľka odkazujúc na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. MCdo/6/2003
a judikát R 102/2015, upriamila pozornosť i na to, že spravodlivým a objektívnym spôsobom určila
požadovanú hodnotu náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných, pričom žalovaní neprodukovali
žiadne dôkazy na preukázanie ich tvrdení, že ňou uvedená suma náhrady je neprimerane nízka, a to

najmä za účelom ďalšieho predaja a zisku.
3.2. Nesprávne právne posúdenie podľa § 421 ods. 1 písm. b), prípadne písm. c) CSP žalobkyňa
namietala v súvislosti s riešením ňou nastolenej právnej otázky, a to „či ďalší predaj nehnuteľnosti,
získanej v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, možno považovať za výkon
podnikateľskej činnosti, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi a predstavovala by dôvod hodný

osobitného zreteľa na nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva?". Podľa dovolateľky judikát R
100/1999 nemožno vzťahovať na daný prípad, nakoľko ide o špecifickú situáciu, kde nemožno žalobu
zamietnuť len z dôvodu, že spoluvlastník má záujem nadobudnúť nehnuteľnosť výlučne preto, aby
ju mohol ďalej predať. V nadväznosti na posudzovanie nadobúdania nehnuteľnosti poukázala aj na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. III. ÚS 2049/21, a tiež

na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/84/2009 a zdôraznila, že v podstate všetci spoluvlastníci
bymalimaťpotenciálnyzáujempredmetnúnehnuteľnosťnadobudnúťdosvojhovlastníctva,atovýlučne
za účelom ďalšieho predaja a dosiahnutia zisku, nakoľko ani jeden zo spoluvlastníkov nehnuteľnosť
nevyužíva a nebude ju využívať vôbec ako ornú pôdu, nakoľko všetci spoluvlastníci „sú v očakávaní", že
táto nehnuteľnosť je v koridore výstavby diaľničnej komunikácie a môžu z uvedeného dosiahnuť zisk pri

predaji. Žalobkyňa zdôraznila, že síce nadobudla nehnuteľnosť v konkurznom konaní, avšak konkurzné
konanie je zverejňované v obchodnom vestníku a v registri úpadcov, kde odkúpiť nehnuteľnosť v
konkurznom konaní mohli rovnakým spôsobom a za rovnakú cenu aj ostatní žalovaní, preto jej uvedené
nie je možné vyčítať a dávať ako priťažujúcu okolnosť. Podľa žalobkyne odvolací súd v nadväznosti
na existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý bol odlišný od dôvodu určeného súdom prvej

inštancie, založil svoje rozhodnutie na nepreukázanej skutočnosti, a to že nadobudla pozemok v
konkurznom konaní len za účelom jeho ďalšieho prípadného predaja za mnohonásobne vyššiu sumu,
pričom nevzal v úvahu dôsledok predmetného rozhodnutia, ktorým je ten, že je nútená proti svojej vôli
zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, čo je v rozpore so
samotným princípom a účelom podielového spoluvlastníctva.

4. Žalovaní 10/, 14/, 20/ a 21/ sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu nestotožnili s dovolacou argumentáciou
žalobkyne a navrhli, aby dovolací súd podané dovolanie odmietol a priznal žalovaným nárok na náhradu
trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadeniapojednávania(§443CSP),dospelkzáveru,
že dovolanie žalobkyne podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné a tiež dôvodné.6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,

(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu
- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach §§ 420 a 421 CSP.

7. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov, ako
napr. právnej istoty, legitímneho očakávania, legality, či princípu opomenutého dôkazu a pod., ktoré sú

obsahom právneho štátu (čl. 1 ods. 1, ale aj v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Pod
porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania (strane sporu) znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava
priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

9. Dovolateľka namietla v dovolaní nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku a vychádzajúc
z obsahu jej dovolania (§ 124 CSP; pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 15/2021 alebo sp. zn. I. ÚS 336/2019) aj nedostatky v procese hodnotenia dôkazov a s tým
súvisiace nedostatky v zistenom skutkovom stave a naň nadväzujúce skutkové závery odvolacieho súdu
zasahujúce do jej práva na spravodlivý proces.

10. K výtke o nedostatku (riadneho) odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
treba uviesť, že (aj) z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a z rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú tiež právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné
súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich
skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné,
neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Povinnosť súdu je presvedčivo a správne
vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 220 CSP a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007),

pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany
sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal
v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť.
Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov - od 01. júla 2016 strán sporu (IV. ÚS
1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne
konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak)
s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko
z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre

ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro
Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

11. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť,
či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz najeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov
(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie
návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je

vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu.

12. Hodnotenie dôkazov je činnosť, pri ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov (čl. 15 základných princípov a § 191 ods. 1 CSP) znamenajúcej, že záver, ktorý si sudca z

vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti
a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a
teleologickú zhodu s priebehom konania (v podrobnostiach pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, 1540 s., str. 729). Hodnotenie dôkazov totiž nemôže byť v rozpore so zákonným príkazom

vyjadreným v § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku v miere spôsobilej postaviť konanie i jeho
výsledok do pozície nespravodlivosti a neobjektívnosti (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
01. decembra 2015 sp. zn. III. ÚS 90/2015).

13. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť, ak súd pri rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti,

pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za základ svojho
rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne ak nezistil určitú podstatnú
skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva.

14. Podstata relevantnej dovolacej argumentácie žalobkyne smerovala k popretiu existencie dôvodu

hodného osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním veci za
náhradu (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka) odvolacím súdom založeného na údajnom zámere
predaja nehnuteľnosti a obohatenia sa na úkor ostatných podielových spoluvlastníkov.

15. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku napadnutého dovolaním vychádzal zo záveru, že sporný

pozemok v súčasnosti nie je reálne užívaný ani zo strany žalobkyne a ani zo strany žalovaných.
Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, deklarovala svoj zámer
využívať predmetnú nehnuteľnosť v súlade s územným plánom obce U., pričom žalovaní v konaní
proklamovali, že sa budú o uvedenú nehnuteľnosť starať, nakoľko sú z obce U., kde sa táto nehnuteľnosť
nachádza. Z územnoplánovacej informácie obce U. vyplýva, že podľa čl. 1 ods. 1 písm. B.3 nariadením

o záväznej časti Územného plánu obce U. „Zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného
využitia územia" je parcela KN „E" č. XXXX v časti B.X - Spoločný koridor rýchlostnej cesty G. železničnej
trateč.XXXvúsekuodkrižovatkyJ.-hranicaSR/ČR.Zuvedenéhovyplýva,ževsúčasnostianijednazo
strán sporu, t. j. podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, nevyužívajú predmetnú nehnuteľnosť
v zmysle druhu označenia predmetného pozemku ako ornú pôdu, pričom z ich súčasného správania

možno vyvodiť, že v budúcnosti očakávajú, že predmetný pozemok bude určený práve na realizáciu
výstavby predmetného spoločného koridoru rýchlostnej cesty G.. Z uvedeného možno vyvodiť záver,
že podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti sa „zmierili" s predpokladaným osudom daného
pozemku a reálne očakávajú budúce využitie predmetného pozemku na účely výstavby predmetného
koridoru rýchlostnej cesty. Uvedené je potom podľa názoru odvolacieho súdu dominantným dôvodom,

prečo spoluvlastníci dotknutý pozemok reálne nijakým spôsobom nevyužívajú. Odvolací súd sa stotožnil
so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že z doterajšieho správania sa žalobkyne možno uzavrieť,
že túto nehnuteľnosť získala v rámci konkurzného konania na majetok predchádzajúceho vlastníka za
účelom jeho následného predaja Národnej diaľničnej spoločnosti za niekoľkonásobne vyššiu cenu, keď
už z jej samotného vyjadrenia vyplýva, že uvedenú nehnuteľnosť chce využívať v súlade s územným

plánom obce, v ktorom je tento pozemok určený na výstavbu spoločného koridoru rýchlostnej cesty.
Zo správania žalobkyne, ale aj samotných (v spore aktívnych) žalovaných je potom zrejmé, že ich
zámerom vo vzťahu k dotknutému pozemku je v budúcnosti získať z predaja tohto pozemku Národnej
diaľničnej spoločnosti pre nich reálne očakávaný výnos. Žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva podanú žalobkyňou nemožno potom podľa názoru odvolacieho súdu vnímať inak

ako snahu o získanie potenciálne vyššieho výnosu na úkor existujúcich spoluvlastníkov predmetného
pozemku, keď iný cieľ sledovaný žalobkyňou, tak ako to už ustálil súd prvej inštancie, nemožno z
výsledkovvykonanéhodokazovaniavyvodiť.Zadanéhostavudospelodvolacísúdkzáveruodôvodnosti
aplikácie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka o dôvodnosti zamietnutia žaloby v prejednávanom sporez iného uvedeným ustanovením prezumovaného dôvodu, a to z dôvodu, že žalobkyňa sa domáha
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti výlučne z dôvodu, aby v budúcnosti
predmetnú nehnuteľnosť predala za účelom výstavby spoločného koridoru rýchlostnej cesty G., a

to za cenu vyššiu, ako by vyplatila v prejednávanom spore titulom vyrovnacieho podielu ostatným
podielovým spoluvlastníkom. Podľa názoru odvolacieho súdu je potom v prejednávanom spore daný (iný
než súdom prvej inštancie uvádzaný) dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v snahe žalobkyne
dosiahnuť v budúcnosti výnos (zhodnotenie jej investície spojené s kúpou spoluvlastníckeho podielu
na predmetnej nehnuteľnosti a následným nadobudnutím aj zvyšných spoluvlastníckych podielov na

predmetnej nehnuteľnosti v rámci tohto konania) na úkor žalovaných, ktorí by tento výnos potenciálne
mohli získať v prípade, ak by mohli zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalobkyňou. Odvolaciemu
súdu je zrejmé, že v súčasnosti nemožno s absolútnou istotou vysloviť záver, že predmetný pozemok
bude slúžiť na výstavbu predmetného koridoru, avšak riziko, že sa výstavba nebude realizovať cez tento
pozemok (čo je rozhodne faktorom, ktorý ovplyvní budúcu cenu nehnuteľnosti, tak ako to vyplýva aj z
kúpnopredajných zmlúv založených v súdnom spise) sú popri žalobkyni (ktorá sa domáha prikázania

pozemku do jej výlučného vlastníctva) ochotní znášať aj ďalší v konaní aktívni žalovaní 10/, 14/, 20/
a 21/ a aj z vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu vyplýva, že so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva by súhlasil, avšak za niekoľkonásobne vyššiu cenu vyrovnacieho podielu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, aj keď z iného právneho dôvodu, ako
vecne správny potvrdil (pozri bod 12.1. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).

16. V prejednávanej veci dovolací súd zdôrazňuje, že zákonodarca v § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka umožňuje, aby v prípade, keď sa spoluvlastníci nedohodnú na zrušení a vyporiadaní svojho
podielového spoluvlastníctva, rozhodol súd v sporovom občianskom súdnom konaní, a to niektorým z
troch spôsobov uvedených v určenom poradí v tomto ustanovení. Dovolací súd vychádza z ustálenej

judikatúry potiaľ, že nikto nemôže byť nútený, aby v spoluvlastníctve zotrvával, okrem prípadov
stanovených zákonom - § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za dôvod hodný osobitného zreteľa ale
nemožno považovať záujem spoluvlastníka na zachovanie vlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach (k
tomu porovnaj zhodnotenia rozhodovania súdov o návrhoch na zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva, prerokovaného a schváleného občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu ČSR

z 29. septembra 1988, 8/8 Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, 1989, zošit 2-3, pod poradovým
č. 1). Výnimočne, ak reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov nie je
možné, Občiansky zákonník v § 142 ods. 2 umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa
toto spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať ho prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a
rozdelením výťažku. V takomto prípade môže súd návrh na zrušenie a vyporiadanie tohto podielového

spoluvlastníctva zamietnuť s tým dôsledkom, že bude ďalej fakticky i právne existovať. Pritom však treba
vziať na zreteľ všetky skutočnosti, ktoré umožnia správne a spravodlivo vec posúdiť.

17.Občianskyzákonníkv§142ods.2nevysvetľuje,čotrebarozumieťpoddôvodmihodnýmiosobitného
zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na

súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť,
čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo
spoluvlastníkovtým,žesaspoluvlastníctvokspoločnejvecinaďalejzachováanezruší.Existenciatýchto
dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia.
Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel.

Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem
žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť
podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného
ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok
podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Na

úplnom poznaní skutkového stavu veci založené dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného
vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade jej zamietnutia, je
nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa predčasný a nepodložený, ako správne v dovolaní poukázala aj žalobkyňa.

18. Z rozsudku odvolacieho súdu a z ním prezentovaných skutkových záverov sa však nedá zistiť,
akým spôsobom sa súd vysporiadal s judikatórnou zásadou, že nikto nemôže byť nútený, aby
v spoluvlastníctve zotrvával, obzvlášť za situácie, keď podľa odvolacieho súdu aj zo správania
samotných (v spore aktívnych) žalovaných je zrejmé, že aj ich zámerom je vo vzťahu k dotknutémupozemku v budúcnosti získať z jeho predaja Národnej diaľničnej spoločnosti pre nich reálne
očakávaný výnos. Odvolací súd potom vníma správanie všetkých spoluvlastníkov ako snahu o
získanie potenciálne vyššieho výnosu, pričom vo vzťahu k žalobkyni považuje takéto správanie

za chovanie sa na úkor ostatných spoluvlastníkov. Navyše tak činí bez toho, aby sa akýmkoľvek
spôsobom zaoberal primeranosťou žalobkyňou navrhovanej náhrady pre ustupujúcich spoluvlastníkov
žalobkyňou osvedčovanej predloženými znaleckými posudkami, z ktorých znalecký posudok č. XXX/
XXXX, vyhotovený znalcom Ing. L. X., pri špecifikácii analýzy využitia nehnuteľnosti vychádza aj z
územnoplánovacej informácie obce U., podľa ktorej obec počíta s predmetnou nehnuteľnosťou ako

spoločným koridorom rýchlostnej cesty G., železničnej trate č. XXX v úseku od križovatky J. - hranica
SR/ČR. Odvolací súd tiež vyslovil snahu žalobkyne v budúcnosti získať potenciálne vyšší výnos na
úkor existujúcich spoluvlastníkov predmetného pozemku bez objasnenia z čoho takýto „vyšší výnos"
usudzuje, navyše za súčasného vyslovenia pochybnosti, či predmetný pozemok vôbec bude slúžiť
na výstavbu predmetného koridoru, odvolávajúc sa na akúsi „ochotu" v spore aktívnych žalovaných
niesť riziko, že sa výstavba cez tento pozemok realizovať ani nemusí. Pritom netreba zabúdať, že

pre rozhodnutie o prejednávanom nároku sú významné práve tie skutočnosti, ktoré existujú v čase
rozhodovaniasúdu(R4/94).Napokonjenažalovaných,ktorísadomáhajúzamietnutiažalobyzdôvodov
hodných osobitného zreteľa, aby existenciu takýchto skutočností nielen tvrdili ale ich aj preukázali, súd
tieto okolnosti sám nevyhľadáva, ak však vyjdú najavo, musí sa nimi zaoberať.

19. Z uvedeného potom vyplýva, že odvolací súd rozhodnutie o potvrdení zamietnutia žaloby založil na
nedostatočnom vyhodnotení všetkých významných skutkových okolností za stavu, že zistený skutkový
stav súdmi nižších inštancií žalobkyňa v odvolacom konaní spochybnila, s ktorým spochybnením sa
odvolací súd dostačujúco nevysporiadal.

20. Dovolací súd pritom uvádza, že zásada viazanosti zisteným skutkovým stavom neznamená, že
dovolacísúdjeviazanýtakouinterpretácioudôkazov,ktorávsebeobsahujevytvorenúdomnienku,ktorej
jediným cieľom je vylúčiť danosť nároku.

21. Napokon nesprávnym procesným postupom podľa § 420 písm. f) CSP je aj také odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorého došlo k porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov.

22. Na uvedenom základe potom dovolací súd dospel k záveru, že pre dosiahnutie zmyslu a podstaty
ďalšieho konania prichádza do úvahy iba zrušenie rozsudku odvolacieho súdu z existencie porušenia
práva žalobkyne na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP); dôvodnosť dovolacieho dôvodu podľa §

431 ods. 1 CSP je založená v dôsledku logickej, funkčnej a teleologickej nekonzistentnosti zhodnotenia
dôkazov, predstavujúcich ucelenú skutkovú líniu, objektívne spôsobilej oponovať tvrdeniu žalovaných o
existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa podielové spoluvlastníctvo na návrh žalobkyne nezrušiť
a nevyporiadať prikázaním veci za náhradu. Za opísanej situácie už v duchu konštantnej judikatúry
dovolacieho súdu nevznikol dôvod zaoberať sa druhým v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom, t. j.

nesprávnym právnym posúdením veci (na rozdiel od prípadu, v ktorom by tvrdenú zmätočnosť dovolací
súd nezistil).

23. V ďalšom konaní bude úlohou súdov nižších inštancií opätovne posúdiť opodstatnenosť uplatnenej
vlastníckej žaloby so zreteľom na právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto uznesení. Odvolací

súd v ďalšom konaní svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby obsahová (materiálna) náplň jeho
rozhodnutia založila nielen jeho zrozumiteľnosť, ale aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z
odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení nemôže
chýbať žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, ktoré odvolací súd náležitým spôsobom v celom

súhrne posúdi a náležite vyhodnotí. Rozhodnutie odvolacieho súdu musí obsahovať náležitosti uvedené
v § 393 CSP, musí byť logické a presvedčivé. Osobitnú pozornosť bude odvolací súd venovať pre
sporové súdne konanie relevantným argumentom odvolateľky.

24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie
a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o
trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.