Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. júl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 84Cb/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124235935
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Kohoutová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6124235935.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: MOTO Slovakia, s. r. o.,

so sídlom Pezinská 483/250, 902 01 Vinosady, IČO: 46 060 502, právne zastúpeného: RASLEGAL, s. r.
o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovanému: moto, s.r.o.,
so sídlom Pri Kockách 721/20, 900 91 Limbach, IČO: 47 212 489, právne zastúpenému: JUDr. Adela
Valocká, advokátka so sídlom Radvanská 1, P.O.BOX 255, 810 00 Bratislava 1, o zaplatenie 2.649,17
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.649,17 EUR spolu s paušálnou náhradou
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 120,- EUR, to všetko v lehote do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom pôvodne doručeným upomínaciemu súdu v Banskej Bystrici, postúpeným
tunajšiemu súdu na ďalšie konanie dňa 26.04.2024, domáhal vo vzťahu k žalovanému zaplatenia sumy
2.649,17 EUR s príslušenstvom.
2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.03.2021 bola uzavretá Zmluva o postúpení
pohľadávky(ďalejlenako„Zmluva“)podľaustanovenia§524anasl.zákonač.40/1964Zb.Občianskeho
zákonníka v platnom znení (ďalej len ako „OZ“) medzi postupcom, spoločnosťou s názvom: Hepco

& Becker GmbH, so sídlom: An der Steinmauer 6, 669 55 Pirmasens, Germany (DE), registrovaná
cudzozemským registrovým súdom v Zweibrucken pod číslom 22308 (ďalej len ako „postupca“) a
žalobcom, ako postupníkom. Postupca na základe Zmluvy postúpil v prospech žalobcu pohľadávku
vo výške 2.649,17 EUR s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými v zmysle bodu 3.2
Zmluvy (ďalej len „pohľadávka“), ktoré evidoval ku dňu postúpenia voči žalovanému. Konkrétne ide
o pohľadávku, ktorá postupcovi vznikla voči žalovanému z titulu dodania prác a služieb. Dodávku
služieb postupca vyúčtoval žalovanému nasledovnými účtovnými dokladmi: faktúrou č.: XXXXXXXX zo

dňa 27.02.2020 vo výške sumy na úhradu 2.111,17 EUR; faktúrou č.: XXXXXXXX zo dňa 16.03.2020
vo výške sumy na úhradu 495,83 EUR; faktúrou č.: XXXXXXXX zo dňa 23.03.2020 vo výške sumy
na úhradu 42,17 EUR. Žalovaný do dnešného dňa pohľadávku neuhradil. Postupca a žalovaný sú
podnikateľmi a zároveň sa ich záväzkový vzťah pri jeho vzniku s prihliadnutím na všetky okolnosti týkal
ich podnikateľskej činnosti. Žalobca teda žiada, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu istiny vo výške
2.649,17 EUR, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením spolu troch pohľadávok vo
výške 120,- EUR a náhradu trov konania.

3. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 06.03.2024, sp.zn. 22Up/394/2024, voči ktorému
podal žalovaný včas odpor, v rámci ktorého uviedol, že z priloženej žaloby a ani k nej predloženým
listinným dôkazom žiadnym spôsobom nevyplýva, že postupník - žalobca zaplatil za postúpené
pohľadávky odplatu, t.j. nie je preukázané, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená 12.3.2021nadobudla účinnosť. Nakoľko ani postupca si nesplnil voči žalovanému, ako dlžníkovi, povinnosť
oznámiť postúpenie pohľadávky, je možné sa objektívne domnievať, že k nadobudnutiu účinnosti
nedošlo. Na základe uvedeného preto žalovaná obchodná spoločnosť vznáša námietku aktívnej

legitimácie žalobcu, nakoľko nie je preukázané, že na žalobcu, ako postupníka, prešli práva súvisiace
s postúpením pohľadávky podľa Zmluvy, o ktorú svoj nárok opiera. K predmetným faktúram žalovaný
uvádza, že tovar uvedený na jednotlivých faktúrach obchodná spoločnosť moto, s.r.o. nikdy neobjednala
a nebol jej ani dodaný. Z priložených listinných dôkazov žalobcu, objednanie tovaru žalovanou
spoločnosťou a ani dodanie tovaru žalovanej spoločnosti nie je žiadnym spôsobom preukázané.

Po doručení platobného rozkazu bola obchodná spoločnosť Hepco&Becker GmbH kontaktovaná za
účelom poskytnutia informácie, kedy a kto objednával tovar uvedený na faktúrach a kto uvedený
tovar prevzal. K dnešnému dňu od spoločnosti Hepco&Becker GmbH neobdržali žiadnu relevantnú
odpoveď. Žalovaný sa môže len domnievať, že uvedený tovar objedal vo svojom mene p. I. Q. - bývalý
konateľ a zamestnanec obchodnej spoločnosti moto, s.r.o. a v súčasnosti konateľ žalobcu, tento aj
prevzal a od prípadného zákazníka zinkasoval kúpnu cenu. Uvádzame, že p. I. Q. bol dňom 5.2.2020

odvolaný z funkcie konateľa obchodnej spoločnosti moto, s.r.o. a z obchodného registra vymazaný
12.2.2020. Následne s ním bol skončený aj pracovný pomer v tejto spoločnosti. Pán I. Q. bol mailom z
12.2.2020 zároveň vyzvaný o zdržanie sa akéhokoľvek konania v mene spoločnosti moto, s.r.o. vrátane
manipulácie s firemným účtom. Zo zápisnice z výsluchu osoby v konaní vedenom pod ČVS : B. -XXX/
X-D.-C.-XXXX, kde bol vypočutý p. I. Q., vyplýva, že uvedený tovar objednával on sám, tvrdiac, že so

súhlasom manželky (Mgr. W. Q.), čo nie je pravda, v tom čase už manželia spolu nekomunikovali. Na
základe uvedených skutočností, považuje žalovaná obchodná spoločnosť žalobu žalobcu za podanú
subjektom, ktorý nie je na podanie takejto žaloby aktívne legitimovaný. V prípade, ak žalobca riadnym
spôsobom preukázal svoju aktívnu legitimáciu, považuje žalovaná obchodná spoločnosť moto, s.r.o. v
celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko doposiaľ nebolo preukázané, že k plneniu deklarovanému na

predložených daňových faktúrach reálne došlo.
4. Žalobca sa k podanému odporu žalovaného vyjadril tak, že tvrdenia žalovaného považuje za
nezakladajúce sa na reálnom skutkovom a právnom základe. Obranu obsiahnutú v odpore považuje za
účelovú, v snahe vyhnúť sa plneniu povinností, ktoré žalovanému voči žalobcovi vyplývajú z nárokov
tak, ako sú opísané v žalobe. V prvom rade má za to, že žalovaný v rámci podaného odporu uvádza

nepravdu, keď uviedol, že mu nebola ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku doručená faktúra a
že túto neuviedol vo svojom kontrolnom výkaze DPH. Požiadal preto súd, aby túto skutočnosť preveril
dožiadaním Finančnej správy SR a vyžiadaním si kontrolných výkazov DPH žalovaného za relevantné
obdobie,t.j.zarok2020.Akbytotižžalovanýpríslušnéfaktúryuviedolvosvojichkontrolnýchvýkazocha
deklarovalbytaktovočištátu,žedanénárokyexistujú,nemôžepredsúdomargumentovaťdôvodneinak.

Popiera všetky skutkové a právne tvrdenia žalovaného, ktoré majú podporovať jeho stanovisko vo veci,
a to z dôvodu, že tieto vníma ako nepravdivé a nezodpovedajúce skutočnosti. Pokiaľ ide o prvú námietku
žalovaného, že žalobca nepreukázal zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a teda mu nesvedčí
aktívna vecná legitimácia, k tomuto uviedol, že túto považuje za nedôvodnú a predložil potvrdenie
o platbe vo výške 2.649,17 EUR zo dňa 15.03.2021 na účet postupcu. Pokiaľ ide o ďalšiu obranu

žalovaného, že žalobca nepreukázal objednanie a dodanie tovaru, túto obranu žalovaného považuje
rovnako za nedôvodnú a navyše zmätočnú. Na jednej strane totiž žalovaný úplne popiera objednanie
a dodanie tovaru, zároveň však pripúšťa, že tento tovar mohol byť objednaný zo strany bývalého
konateľa žalovaného, pána I. Q.. Pokiaľ totiž tovar objednal vtedajší konateľ spoločnosti žalovaného, je
nepochybné, že došlo k platnému objednaniu tovaru a žalovaný je predmetnou objednávkou viazaný,

vrátane povinnosti zaplatiť za objednaný tovar kúpnu cenu. Rovnako je bezpredmetné, či mal pán
Q. ako konateľ žalovaného na objednanie tovaru súhlas jeho bývalej manželky a toho času, ako aj
teraz, jediného spoločníka žalovaného. Podľa platných a účinných právnych predpisov je totiž konateľ
spoločnosti oprávnený konať dovnútra ako aj navonok spoločnosti bez súhlasu spoločníka. Súhlas jeho
bývalej manželky a spoločníčky žalovaného preto pre platnosť právneho úkonu objednania tovaru nebol

nikdy potrebný. Táto obrana žalovaného je preto bez právnej relevancie. Pre vylúčenie pochybností
zároveň žalobca priložil elektronické upomienky, ktorými sa postupca opakovane domáhal uhradenia
nárokov, ktoré boli neskôr postúpené na žalobcu. To by sa nepochybne nestalo, ak by tovar nebol
riadne objednaný a dodaný. Už len táto skutočnosť potom sama o sebe tak objednanie, ako aj dodanie
tovaru, potvrdzujú. Vzhľadom na uvedené žalobca verí, že týmto rozptýlil akékoľvek pochybnosti o

nedodaní a neobjednaní tovaru, čím považuje aj túto obranu žalovaného za prekonanú. V tejto súvislosti
uviedolaapeloval,abysúdprihliadolnaskutočnosť,ževšetkýmirelevantnýmidokladmimusídisponovať
žalovaný a nie je tak v možnosti žalobcu predložiť všetky dôkazy, ktoré od neho požaduje predložiť
žalovaný (zjavne si uvedomujúc, že týmito disponuje práve žalovaný). Nakoľko obranu žalovanéhožalobca vníma ako vyslovene neopodstatnenú, založenú na zľahčovaní celej situácie, má za to, že
žalobe je potrebné v celom rozsahu vyhovieť.
5. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že obrana žalovaného

je účelová a v podanom odpore uviedol nepravdu a naďalej zotrval na svojich skutkových tvrdeniach
tak, ako boli uvedené v odpore. O skutočnosti, že žalovaný mal vôbec niečo objednať a že mu
mal byť aj doručený tovar, sa spoločnosť prvýkrát dozvedela až z doručeného návrhu na vydanie
platobného rozkazu. Žalovanému takýto tovar doručený nebol a spoločnosť ani neeviduje prípadnú
platbu za takýto tovar. Z dôkazov, ktoré predložil žalobca (e-mailová komunikácia) je zrejmé, že tento

so spoločnosťou komunikoval pod menom FMoto Bavaria (I..Q..sk). Na základe uvedeného je možné
sa domnievať, že tento tovar objednávala nie spoločnosť moto, s.r.o., ale spoločnosť FMoto Bavaria,
s.r.o., v ktorej bol p. Michal Fraňo niekedy spoločníkom a aj konateľom. Objednanie tovaru žalovanou
spoločnosťou a ani dodanie tovaru žalovanej spoločnosti nie je žiadnym spôsobom preukázané.
Po doručení platobného rozkazu bola obchodná spoločnosť Hepco&Becker GmbH kontaktovaná za
účelom poskytnutia informácie, kedy a kto objednával tovar uvedený na faktúrach a kto uvedený tovar

prevzal, doposiaľ nedostali relevantnú odpoveď. Preto žalovaný navrhol, aby súd vyzval obchodnú
spoločnosť Hepco&Becker GmbH, aby predložila súdu objednávky k jednotlivým sporným faktúram,
alternatívne vypočula p. I. S., zástupcu a prokuristu uvedenej spoločnosti. Naďalej sa žalovaný môže
len domnievať, že uvedený tovar objednal vo svojom mene p. I. Q. - bývalý konateľ a zamestnanec
žalovaného a v súčasnosti konateľ žalobcu, tento aj prevzal a od prípadného zákazníka zinkasoval

kúpnu cenu. Predmetné faktúry sú z obdobia, kedy už p. I. Q. nemal žiadne oprávnenie komunikovať
v mene spoločnosti moto, s.r.o. Na základe uvedeného považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú,
nakoľko doposiaľ nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že k plneniu deklarovanému na predložených
daňových faktúrach reálne došlo, t.j. tovar objednala obchodná spoločnosť moto, s.r.o. a tento prevzala.
6. Na pojednávaní dňa 03.04.2025 sa konalo v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, právnej

zástupkyne žalovaného a konateľky žalovaného. Právny zástupca žalobcu zotrval na už uvedenej
argumentácii, predložil súdu listinný dôkaz - odpor podaný žalovaným v inom súdnom spore, z ktorého
prílohy „kniha záväzkov ku dňu 31.12.2020“ vyplýva, že predmetný záväzok postupcu vo výške 2.111,17
EUR žalovaný eviduje vo svojom účtovníctve. O to viac je podľa jeho názoru potrebné vykonať
dokazovanie vyžiadaním kontrolných výkazov DPH z Finančnej správy SR. Zotrval na svojich návrhoch

na doplnenie dokazovania. Právna zástupkyňa žalovaného zopakovala argumentáciu z písomnej časti
konania. Tovar nebol dodaný žalovanému, ak ho niekto objednával, tak p. I. Q., ktorý ho objednával
buď zo svojho e-shopu alebo zo svojich súkromných adries. O samotnej skutočnosti, že boli vystavené
faktúry a mal byť nejaký tovar objednávaný a dodávaný sa konateľka žalovaného dozvedela 20.04., kde
vzápätí ústne - telefonicky - kontaktovala štatutára spoločnosti Hepco&Becker GmbH pána I. S., ktorého

sa dotazovala, čo sú to za faktúry a tovar. Uviedla, že takýto tovar neobjednávala a pokiaľ sa niekde
nachádza, tak tento tovar môže mať k dispozícii jedine p. Fraňo a tento tovar musí byť vrátený alebo
mu ho bude musieť zaplatiť p. Q.. Na základe toho začala celá komunikácia medzi p. Q. a spoločnosťou
Hepco&Becker GmbH, kde došlo potom následne k vyrovnaniu tohto záväzku. Žalovaná spoločnosť
však s týmto tovarom do dispozície nikdy neprišla. Doložená e-mailová komunikácia je zasielaná zo

súkromných adries p. Q. v čase, kedy už nebol štatutárnym orgánom žalovaného. Právny zástupca
žalobcu uviedol, že žalobca nepopiera, že tovar bol objednaný p. Q. v danom čase, ale s tým, že
tovar nebol doručený jemu, ale priamo žalovanej spoločnosti a to po tom, ako p. Q. u žalovaného
už nepôsobil, teda tovar bol prevzatý konateľkou žalovaného. Právna zástupkyňa žalovaného dodala,
že predmetné faktúry, od kedy sa o nich dozvedela konateľka žalovaného, boli sporné. Vo vzťahu

k navrhovanému doplneniu dokazovania vyžiadaním si kontrolných výkazov z Finančnej správy SR
právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ spoločnosť eviduje svoj záväzok v kontrolných výkazoch
spravidla to znamená, že si znižuje o tento záväzok svoju daňovú povinnosť a zároveň si uplatňuje
odpočet DPH. Existuje rozhodovacia prax súdov, že v takomto prípade sa takéto správanie spoločnosti
považuje za uznanie záväzku sui generis. Z tohto dôvodu má žalobca za to, že žalovaný tento záväzok

de facto uznáva a preto je potrebné si tieto kontrolné výkazy zadovážiť. Právna zástupkyňa žalovaného
uviedla, že podľa jej vedomostí tam bol v danom čase príkaz konateľky žalovaného, aby táto faktúra
nebola zaúčtovaná, nakoľko bola celá sporná. Ak aj došlo zo strany účtovníka k porušeniu tohto príkazu,
nemožno to považovať za uznanie záväzku. Nemožno to považovať za uznanie záväzku aj s poukazom
na následnú komunikáciu medzi spoločnosťami. Zároveň žalovaný navrhoval vypočutie p. S. z dôvodu,

že tam došlo k osobnej komunikácii aj s p. Q. aj s konateľkou žalovaného, pričom z tej komunikácie
vyplynulo, že ten tovar objednal p. Q., on ho niekomu predal a ostal nezaplatený. S tým, že konateľke
žalovaného bolo povedané, že on to s ním dorieši a preto považovala celú vec za vybavenú. Konateľka
žalovaného uviedla, že sa pozrela na účtovníctvo a tie ďalšie dve faktúry, ktoré sú zahrnuté v podanejžalobetamvôbecniesú.Ďalejuviedla,ževdeň,keďsap.Q.dozvedelotom,žebolzbavenýkonateľstva
v spoločnosti žalovaného vybral takmer všetky financie z účtu žalovanej spoločnosti. Na to mu zakázala
konať a vystupovať v mene spoločnosti emailom, na ktorý odpovedal, čím uvedené zobral na vedomie.

Následne jej p. Q. preposlal zoznam faktúr (6 ks), medzi ktorými sú aj tri faktúry uvádzané v žalobe, s
tým, že I. od neho žiada, aby to uhradil. Konateľka žalovaného mu uviedla, že už nemal nič objednávať,
pretožebollenzamestnanecavpracovnejzmluvenemalobjednávanietovaruazakázalamuvystupovať
v mene spoločnosti akokoľvek. Čiže p. Q. už objednávkami z jeho súkromných účtov uviedol I. do
omylu, že vystupuje v mene spoločnosti, len tam dal hlavičku žalovaného. Objednával to preto, že na

jeho súkromnom e-shope dostal objednávku, prípadne ich dostal od ľudí na svoj e-mail. Tento prípad s
Hepco&Becker GmbH bol dôvod, prečo dostal okamžitú výpoveď - 22.04. Na to volala I., ktorý jej uviedol,
že to objednával p. Q., ale nevedel, že to neobjednáva v mene spoločnosti žalovaného a že si to on s ním
vyrieši. DPD má jeho číslo na doručení, ona nikdy ten tovar neprebrala, keďže v spoločnosti žalovaného
nebola aktívna, nebola tam zamestnaná. Zároveň sa s p. S. dohodla, že tie tri faktúry stornuje a že ten
tovar, ktorý mu už doručený bol, že môže vrátiť. Oslovila teda p. Q. s tým, nech jej ten tovar vráti, že

ho vráti p. S. a bude to dobropisovať. Oznámil jej, že ten tovar už nie je. Keďže ho odmietal vrátil, tak
23.05. na neho podala trestné oznámenie. Polícia 06.05.2020 začala konať. Na to, keď p. Q. vo výpovedi
povedal,žetentovarjenaskladevgaráži,juzamklaaránojunašlavylomenúatovartamnebol.Zavolala
políciu, ktorá riešila vylomený zámok. Pán Q. mal e-shop a bol ekonomicky činný v tomto odbore, pričom
dotohtoe-shopuonanemalaprístup.Tedakeďp.Fraňomázákazníka,onobjednátovar,onhopreberie,

vylomí zámku a nechá prázdny účet spoločnosti. Ako mohla objednať tovar pre ňu neexistujúcich
klientov, keď mala na účte 7 EUR. Na objednávkach v šanóne našla súkromnú komunikáciu p. Q. so
zákazníkom, že si poprosí objednať konkrétny tovar, pričom tam je uvedené, že platba za dodaný tovar
bude buď v hotovosti alebo na jeho súkromný účet. V rámci trestného konania jej bol sprístupnený jeho
súkromný účet, z ktorého zistila, že platba za tento tovar na jeho súkromný účet prišla. To znamená, že

p. Q. objednával na žalovanú spoločnosť, nechával tam faktúry a predával si to „pomimo“. V období,
keď boli relevantné faktúry uvedené v žalobe, na jeho súkromnom účte bol obrat 23.883,- EUR za
veci evidentne súvisiace s predmetom podnikania žalovanej spoločnosti. Teda aj za požičanie motoriek,
aj za tovar, si nechal platiť na súkromný účet. Účtovníčke oznámila, že žiaden z dokladov, ktoré im
bude doručený, nemajú zaúčtovávať, pokiaľ im to nebude doručené alebo verifikované jej osobou. Pani

účtovníčka z troch faktúr dve vyhodila, tú jednu tam nechala, napriek uvedenému pokynu, pričom uviedla
aj ďalšie prípady nezrovnalostí v účtovníctve žalovaného z predchádzajúceho obdobia. Na základe toho,
že p. S. povedal, že si to dorieši, považovala situáciu za vyriešenú a stiahla trestné oznámenie a p. Q.
počkal, kým tak urobí a dva týždne pred premlčaním tohto domnelého nároku podal návrh na platobný
rozkaz. Súd odročil pojednávanie z dôvodu nevyhnutnosti predloženia prekladov listinných dôkazov zo

strany žalobcu.
7. Na pojednávaní konanom dňa 12.06.2025 sa vyjadril štatutárny orgán žalobcu p. I. Q., ktorý uviedol,
že asi v roku 2002 založil spoločnosť FMoto s.r.o., kde začal používať tento email I..Q..sk. Ten istý email
používal aj v roku 2009, keď vznikla spoločnosť FMoto Bavaria s.r.o. a tak isto v roku 2019, keď vstúpil
do spoločnosti žalovaného ako konateľ a používa ho aj dnes, aj pod firmou MOTO Slovakia, s.r.o. Jeho

manželka prišla s iniciatívou presunúť všetky aktivity zo spoločnosti FMoto Bavaria s.r.o. na spoločnosť
žalovaného,abyfungovalinanovej„zdravej“firme,sčímsúhlasil,pričomsanáslednefirmamalanapísať
na neho. Preto na spoločnosť žalovaného presunul všetky kontakty, zmluvy, dodávateľské kontrakty,
leasingy a pod. Jedného dňa mu bolo oznámené, že v spoločnosti končí ako konateľ a jeho manželka
to všetko preberá a že môže pokračovať už len ako zamestnanec za minimálnu mzdu, čo nebolo reálne

pri množstve záväzkov na jeho meno. Napriek tomu tam vtedajšej manželke vo firme pomáhal do mája
a objednával sa tovar na základe objednávok, ktoré boli cez e-shop, ktorý vlastnil zhruba od roku 2010.
Tento e-shop vždy prevádzkovala aktuálna spoločnosť, v ktorej fungoval, teraz ho prevádzkuje žalobca.
Aby uživil domácnosť, tak hľadal novú firmu, aby mohol nejakým spôsobom zarábať. V tom čase, keď to
manželka preberala tam bolo množstvo ďalších faktúr dodávateľov, ktorým odmietla vyplatiť tieto faktúry.

Na to ju prosil, keďže ona so spoločnosťou žalovaného nič nerobila - rozpredala motocykle, rozpredala
čo sa dalo, aby mu posunula zastúpenie spoločnosti Hepco&Becker GmbH, čo odmietla s tým, že bude
v tejto oblasti podnikania pokračovať. Keďže mal záujem o pokračovanie spolupráce s touto firmou, z
ich strany bola požiadavka, aby sa najprv vyriešili tieto nezaplatené faktúry, pričom to nechceli riešiť
zdĺhavou súdnou cestou. Najrýchlejšie riešenie bolo odkúpenie tejto pohľadávky, tak aby vedel ďalej

fungovať, živiť domácnosť a pod., tak to potreboval takto vyriešiť. Tovar sa objednával z e-mailu, ktorý
fungoval na spoločnosti žalovaného v dobe, keď bol zamestnanec, prišiel tovar keď bol zamestnanec a
vtedy spoločnosť FMoto Bavaria s.r.o. už existovala niekde v Čechách, čiže za ňu nemohol vystupovať.
Čo sa týka tovaru, tak keď boli v tom roku s deťmi na výlete a vrátili sa z predĺženého víkendu, tak boldom a sklad kompletne vyčistený, kde manželka si zobrala všetok tovar, čo mu aj deti hovorili, že to majú
dve miestnosti v byte plné tovaru a chodila po Slovensku skúšať predávať v komisionálnom predaji po
rôznychpredajniach,lebosahonevedelazbaviť.Onjejponúkol,žetentovarodkúpi,nonesúhlasila,čiže

ten tovar ona má a celé je to vykonštruované. Konkrétny e-mail v prvom kvartáli roku 2020 nepoužíval
v mene žiadnej inej spoločnosti. Používal ho len za spoločnosť Fmoto s.r.o. a na súkromné účely a
nejaké objednávky. Tovar sa objednával, keď prišla nejaká e-mailová objednávka, niekto zavolal alebo
si objednal cez e-shop alebo bolo treba niečo objednať na motocykle, ktoré boli v požičovni, čiže zhruba
nejaký každý druhý deň sa tovar objednával e-mailom, kde sa uviedli čísla dielov. E-shop v tom čase

spravoval žalovaný, s tým, že mu pomáhala s objednávkami aj manželka, keďže žili v jednej domácnosti
amailajpočítačboldostupnývšetkým.Naotázkuprávnejzástupkynežalovaného,čivie,ktosikonkrétny
tovar u žalovaného objednal uviedol, že nevie. Podľa množstva a povahy tovaru to mohla byť z časti
zákaznícka objednávka alebo z časti to môže byť dovybavenie motocyklov, môže to byť niečo na servis,
aj cez e-mail zákazníka, takže nevie. Takže to mohla byť objednávka zákazníka, alebo aj objednanie
tovaru na sklad, keďže bývalá manželka má doma množstvo krabíc od Hepco&Becker GmbH s tovarom.

Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, na základe čoho objednával tovar v čase, keď už nebol
konateľom a nemal konať v mene žalovaného uviedol, že v tom čase bol stále zamestnancom a jeho
pracovnou náplňou bolo aj spracovávanie a vybavovanie objednávok, klientov, posielanie balíkov na e-
shope a zabezpečovať dodávky tovaru. Čiže jedine sa mu odobral prístup k účtu, platobné karty a prístup
k úhradám a v neposlednom rade tento tovar mohol byť objednaný skôr, bol dlhodobo nedostupný a

prišiel neskôr. Na otázku, aký bol obsah jeho pracovnej zmluvy uviedol, že pokiaľ si pamätá bola viac-
menejjednoriadkováabolovnej,čosipamätá,venovaťsaobchodu,tedanákup,predajazabezpečovať
chod e-shopu. Právna zástupkyňa žalovaného na to uviedla, že to nie je pravda. Na otázku, či má
vedomosť, kedy bol tovar dodaný spoločnosťou moto, s.r.o. uviedol, že nemá preberacie protokoly, tie
boli predložené k faktúram a tie sú v účtovníctve. Na otázku akým spôsobom bol tovar doručovaný

žalovanému uviedol, že kuriérskou spoločnosťou, nepamätá si názov. A tento tovar väčšinou preberali
kto bol doma, buď to bol on alebo manželka, keďže to nebolo na dobierku. Na otázku k predloženej e-
mailovej komunikácii zo dňa 20.04.2020 ohľadne toho, medzi kým je vedená táto komunikácia uviedol,
že to bolo napísané z jeho e-mailu a obchodník z Hepco&Becker GmbH. On mu zjavne odpisoval, že sú
neuhradené faktúry, na čo mu odpísal, že to zariadi a pokúsi sa vybaviť u manželky úhradu faktúr, aby

sa mohlo ďalej pokračovať. Po takom čase nevie presne, či to písal on, alebo manželka, ale nevylučuje,
že to bol on, keď v tom čase bol ešte zamestnanec spoločnosti žalovaného. Na otázku s kým a o čom
komunikoval v preklade č. 97/2025 uviedol, že je to niekto zo spoločnosti Hepco&Becker GmbH, ktorý
uruguje úhradu faktúr a z jeho e-mailu. Na otázku prečo to urugovali vo vzťahu k jeho osobe uviedol, že je
to urugované na e-mail, z ktorého sa 20 rokov komunikovalo s tou spoločnosťou. A veľakrát odpisovala

aj manželka, keďže on nevedel dobre anglicky. Toto bol jediný zdroj na komunikáciu od nich. V preklade
98/2025 je komunikácia jeho osoby ako I. Q. FMoto Bavaria, k čomu uviedol, že za túto spoločnosť
nemohol už konať, lebo s ňou nemal žiadny právny vzťah, je možné, že mu zostal takýto podpis v
rámci prednastavenia v mobile. Email I..Q..X. je jeho email. Vo vzťahu k objasneniu komunikácie zo dňa
13.03.2020 (č.l. 82) uviedol, že v tom čase mal prísľub od manželky, že to uhradí. Konateľka žalovaného

uviedla, že so spoločnosťou FMoto Bavaria, s.r.o. p. Q. skutočne už v tom čase nemal žiadny právny
vzťah. Pracovnú zmluvu už podpísal vo výške minimálnej mzdy a neprišla od neho žiadna žiadosť o
zvýšenie tejto mzdy. Vo vzťahu k tomu, že sa tieto faktúry mali uhradiť uviedla, že po tom, ako zistila,
že objednaný tovar nie je na sklade a neexistuje, uviedla, že nech ho teda on predá a uhradí to. Pán Q.
tovar predal a peniaze si nechal. Čiže aj keby chcela a keby na to klientov mala, tak to kúpi a zaplatí,

ale ona na to klientov nemala. E-shop je na súkromnej doméne p. Q., takže on nepomáhal jej ale sebe.
Čo sa týka rozpredania motocyklov, p. Q. zabudol uviesť, že ich odpredala jemu a za výšku, ktorá bola
zostatková, teda za cenu, ktorú bolo treba zaplatiť na leasing, čiže žalovaný z toho nemal žiadny zisk. Čo
sa týka vybavovania licencii, tie vybavovala ona, keďže bola jazykovo zdatná. Nie je pravda, že by mala
prístup k jeho emailu a počítaču, keďže v tom čase prebiehala rozvodová vojna a obaja mali zaheslované

počítače. Čo sa týka doručovania zásielok kuriérmi uviedla, že títo chodili väčšinou doobeda, kedy
ona bola v práci a deti v škole, takže preberanie zásielok „krížom-krážom“ to bolo iba ojedinele a nie
štandard. A keby si to objednala pre seba, tak komunikuje cez svoj mail, keďže s Hepco&Becker GmbH
komunikovala zo svojho mailu, a nie cez niekoho zaheslovaný počítač. Tovar nikdy nevidela a tvrdenie
o dvoch izbách plných tovaru je čistý výmysel. Právny zástupca žalobcu uviedol, že vo vzťahu k emailu

s podpisom Moto Slovakia, s.r.o. sa jedná o email, ktorý bol p. Q. preposielaný advokátskej kancelárii
dňa 10.04.2024, teda netýka sa relevantného obdobia. Štatutárny orgán žalobcu uviedol, že daný tovar
sa objednal tak, ako mnohokrát predtým a zrazu sa prestali platiť faktúry, keďže nastala táto situácia v
domácnosti. Tovar prišiel, mohol sa kedykoľvek vrátiť a dobropisovalo by sa to, ale tovar sa nevrátil, bolna sklade, bola plná garáž tovaru, ktorý sa zobral cez víkend. Je pravda, čo povedala bývalá manželka,
že keby mala zákazníkov, tak si ho objedná a predá, ale tých zákazníkov mal on, keďže firmu viedol on,
keďže toto bolo o jeho kontaktoch. Tovar objednal a v sekunde, ako ho odstavila, ho nevedela predať

a prestala platiť faktúry. Preto zostala plná garáž tovaru, ktorý bol aj v majetku MOTO Slovakia aj
Moto Bavaria a niečo aj jej, pričom to všetko zobrala a do dnes to preskladňuje. Súd zamietol návrh na
doplnenie dokazovania vyžiadaním si kontrolných výkazov. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že
na výsluchu p. S. nezotrváva. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany nemali.
8. Súd sa na pojednávaní v zmysle § 204 CSP oboznámil s obsahom spisu a skonštatoval, že všetky

listiny boli stranám doručené, ich obsah nebol stranami spochybnený, zároveň prítomné strany súdu
oznámili, že im je obsah spisu známy a nenavrhli vykonať žiadny z listinných dôkazov jeho prečítaním.
Na základe listinných dôkazov, ako aj vyjadrení strán sporu, súd ustálil nasledovný skutkový stav.
9. Nie je sporné a vyplýva to aj z údajov zverejnených v obchodnom registri SR, že p. I. Q. bol
jediným konateľom žalovaného v období od 30.05.2019 do 11.02.2020. Od 12.02.2020 je jedinou
konateľkou p. W. Q., aktuálne menom p. W. Q.. Jediným spoločníkom žalovaného bola v relevantnom

čase pani Q.. Z údajov z obchodného registra SR vyplýva, že konateľom žalobcu je od 01.04.2020
p. I. Q. spolu s p. Y. F., od 14.12.2021 je jediným konateľom. V mene spoločnosti žalobcu koná a za
spoločnosť podpisuje konateľ samostatne. Nie je sporné, že v relevantnom čase objednania tovaru od
spoločnosti Hepco&Becker GmbH, ako aj jeho doručenia, boli pani Q. a pán Q. manželmi, v danom
čase v rozvodovom štádiu s rozvrátenými vzťahmi. Nie je sporné, že p. Q. po tom, čo bol odvolaný

z funkcie konateľa, pracoval pre žalovaného na základe pracovnej zmluvy a to do 22.04.2020. Nie
je sporné, že tovar, ktorého úhrada je predmetom tohto sporu, objednal p. Q.. Je sporné, kto tento
tovar prevzal, doručenie tovaru na adresu sídla spoločnosti však sporné nie je. Z údajov v obchodnom
registri vyplýva a medzi stranami nebolo sporné, že v danom čase bolo sídlo žalovaného na adrese,
kde mali pobyt aj p. Q. aj p. Q. v rámci spoločnej domácnosti. Nie je sporné, že p. Q. dlhodobo v

rámci vzájomných obchodných vzťahov komunikoval so spoločnosťou Hepco&Becker GmbH, ktorého
obchodným partnerom s udelenou licenciou bola v danom čase žalovaná spoločnosť. Nie je sporné a
vyplýva to aj z predloženej e-mailovej komunikácie, že na túto komunikáciu a objednávanie tovaru pre
žalovaného v danom čase využíval e-mail: I..Q..sk s podpisom Q. I., FMoto Bavaria, s.r.o. Vyšehradská
2, 851 06 Bratislava, Korešpondenčná adresa: Fmoto bavaria, s.r.o. Modranská 156, 90101 Vinosady.

Nie je sporné a vyplýva to z údajov z obchodného registra SR, že v spoločnosti FMoto Bavaria, s.r.o.
bol p. Q. konateľom a spoločníkom do 30.10.2019. Z výpovede p. Q. vyplynulo, že predmetný e-
mail v danom čase používal na komunikáciu v mene žalovaného, ako aj na súkromné účely a nejaké
objednávky. Vo vzťahu k termínu doručenia konkrétnych zásielok súd uvádza, že konkrétne skutkové
tvrdenia vo vzťahu ku konkrétnym termínom doručenia tovaru neboli ani jednou zo strán produkované.

Z jednotlivých faktúr však vyplýva, že dátum fakturácie je identický s dátumom dodávky. Z výpovede
konateľky žalovaného vyplynulo, že po tom, ako ju p. Q. žiadal o úhradu predmetných faktúr za dodaný
tovar (20.04.2020), zistila, že tovar sa nenachádza v sklade spoločnosti, dovtedy o týchto objednávkach
nevedela. Na základe tejto skutočnosti následne došlo 22.04.2020 k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru s p. Q.. Je sporný obsah pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a p. Q. a čo malo

byť náplňou jeho práce pre žalovaného. Z výpovedí p. Q. a p. Q. vyplynulo, že v čase objednania a
doručenia predmetného tovaru spoločnosť Hepco&Becker GmbH komunikovala s p. Q., s vedomím,
že sa jedná o osobu oprávnenú na takéto konanie, vrátane objednávania tovaru a jeho preberania.
K uvedenému záveru súd dospel na základe tej skutočnosti, že p. Q. uviedla, že až následne, po
tom, ako bolo potrebné uhradiť faktúry za dodaný tovar a toto jej bolo oznámené p. Q., dopytovala sa

ohľadne uvedeného záväzku priamo u spoločnosti Hepco&Becker GmbH, ktorej zároveň (až v tom čase,
čiže v čase po 20.04.2020) oznámila, že p. Q. už nie je oprávnený na konanie v mene žalovaného a
nebol na takéto konanie oprávnený ani v čase objednania a dodania predmetného tovaru. Zo zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 12.03.2021 vyplýva, že zo strany spoločnosti Hepco&Becker GmbH došlo
k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto sporu, na žalobcu. Z potvrdenia

o zrealizovaní transakcie vyplýva, že žalobca dňa 15.03.2021 zaplatil dohodnutú odplatu za postúpenú
pohľadávku.
10. Na základe objednávok zo strany žalovaného došlo k uzatvoreniu viacerých kúpnych zmlúv medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, kde predmetom kúpnych zmlúv bolo dodanie tovaru
na Slovensko. Právny predchodca žalobcu a žalovaný si nezvolili rozhodné právo, ktorým sa mal

spravovať ich obchodnoprávny vzťah. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil ako
obchodnoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý je s ohľadom na jeho obsah a charakter
potrebné posúdiť podľa Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ktorý bol publikovaný
Oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 160/1991 (ďalej aj len „Viedenský dohovor“alebo len „Dohovor“), keďže aj Nemecko, aj Slovenská republika sú zmluvnými stranami Dohovoru.
Právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa teda primárne riadia Viedenským dohovorom a
až v prípade, ak určité otázky Viedenský dohovor neupravuje, pristúpi sa v zmysle čl. 7 ods. 2

Viedenského dohovoru k riešeniu podľa všeobecných zásad, na ktorých Viedenský dohovor spočíva
alebo ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení
medzinárodného práva súkromného. Iba v takom prípade je možné pristúpiť k subsidiárnemu uplatneniu
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky (Rím I) a obdobne, ak Nariadenie Rím I neuplatňuje niektoré otázky, aplikuje sa

v súlade s čl. 4. ods. 1 písm. a) Nariadenia Rím I právny poriadok obvyklého pobytu predajcu pri
zmluvách o predaji tovaru, t.j. právny poriadok Nemecka (obdobne viď aj rozsudok Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 21.11.2018, sp.zn. 3Cob/61/2018). Na uvedených záveroch nemení nič skutočnosť,
že došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Hepco&Becker GmbH na žalobcu, ktorý je slovenskou
obchodnou spoločnosťou so sídlom na Slovensku, keďže postúpením pohľadávky sa jej povaha a obsah
nemenia.

11. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. a/ Dohovoru tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami,
ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi.
12. Podľa čl. 9 ods. 1 strany sú viazané akoukoľvek zvyklosťou, na ktorej sa dohodli, a praxou, ktorú
medzi sebou zaviedli.
13. Podľa čl. 9 ods. 2 pokiaľ nie je dohodnuté inak, predpokladá sa, že strany sa nepriamo dohodli, že

na zmluvu alebo na jej uzavieranie sa má použiť zvyklosť, ktorú obe strany poznali alebo mali poznať, a
ktorú v medzinárodnom obchode v širokej miere poznajú strany zmluvy toho istého druhu v príslušnom
obchodnom odvetví a spravidla ju dodržiavajú.
14. Podľa čl. 10 Na účely tohto Dohovoru a) v prípadoch, keď strana má viac miest podnikania, je
rozhodujúce miesto podnikania, ktoré má najužší vzťah k zmluve a jej plneniu, s prihliadnutím na

okolnosti stranám známe alebo stranami zamýšľané kedykoľvek pred uzavretím zmluvy alebo pri jej
uzavretí; b) v prípadoch, keď strana nemá miesto podnikania, je rozhodujúce jej bydlisko (sídlo).
15. Podľa čl. 14 ods. 1 Dohovoru návrh na uzavretie zmluvy určený jednej alebo niekoľkým určitým
osobám je ponukou, ak je dostatočne určitý a prejavuje vôľu navrhovateľa, aby bol zaviazaný v prípade
prijatia. Návrh je dostatočne určitý, ak je v ňom označený tovar a ak výslovne alebo nepriamo určuje

množstvo a kúpnu cenu tovaru alebo obsahuje ustanovenia umožňujúce ich určenie.
16. Podľa čl. 15 ods. 1 Dohovoru ponuka pôsobí odvtedy, keď dôjde osobe, ktorej je určená.
17. Podľa čl. 18 ods. 1, 2 Dohovoru vyhlásenie urobené osobou, ktorej bola ponuka určená, alebo jej
iné konanie naznačujúce jej súhlas s ponukou, je prijatím. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe nie
sú prijatím. Prijatie ponuky sa stáva účinné v okamihu, keď vyjadrenie súhlasu dôjde navrhovateľovi.

Prijatie nie je účinné, ak vyjadrenie súhlasu nedôjde navrhovateľovi v čase, ktorý určil, a ak nie je tento
čas určený, v rozumnom čase s prihliadnutím na okolnosti obchodu, včítane rýchlosti oznamovacích
prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil. Ústna ponuka sa musí prijať ihneď, ibaže z okolností vyplýva
niečo iné.
18. Podľa čl. 23 Dohovoru zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie ponuky sa stane účinným podľa

ustanovení tohto Dohovoru.
19. Podľa čl. 30 Dohovoru predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň
vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených
zmluvou a týmto Dohovorom.
20. Podľa čl. 53 Dohovoru kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade

so zmluvou a týmto Dohovorom.
21. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
22. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
23. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
24. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
25. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnenévčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
26. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie

je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
27. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
28. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, po prvé
ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia
aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8

CSP v spojení s § 185 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a
podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j.
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
29. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy

potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké
následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale
hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu.

30. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho
tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, strana sporu musí preukázať
to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno
týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé dôsledky, ide teda o tú stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí (k tomu viď aj

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. januára 2015, sp. zn. II. ÚS 38/2015).
31. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré
navrhli strany sporu a proces dokazovania podľa Civilného sporového poriadku je vybudovaný výlučne
na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, takže súd má

obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa presúva na procesné strany. Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktorých sa týka povinnosť strany sporu tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne
určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa
dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania

samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a
samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Pokiaľ strana sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia
alebo dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech.
Procesná nečinnosť strany v tomto smere má (pre ňu) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre konkrétnu stranu)

nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo tvrdenie okolností toto právo vylučujúce je povinnosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže
meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
32. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným,

v rámci ich zaužívaných zvyklostí, prebiehala ich spolupráca tak, že žalovaný na základe vlastných
potrieb (či už objednávok od tretích osôb alebo pre potreby vlastnej podnikateľskej činnosti) e-mailom
kontaktoval zástupcu spoločnosti Hepco&Becker GmbH so žiadosťou o dodávku konkrétneho tovaru.
Následne, keď mal právny predchodca žalobcu tovar k dispozícii, zasielal ho žalovanému a vystavil
faktúru, ktorú mal v rámci určenej splatnosti žalovaný uhradiť.

33. Medzi stranami sporu bolo sporné uzatvorenie konkrétnych kúpnych zmlúv na dodávané tovary, s
poukazom na námietku žalovaného, že v jeho mene nekonala osoba oprávnená na uzatváranie takýchto
zmlúv v danom čase. V konkrétnom prípade bolo sporné, či objednávku na dané tovary realizoval p. Q.,
ako osoba oprávnená konať v mene žalovaného alebo či tieto objednávky realizoval p. Q., ako súkromnáosoba, vo svojom mene a na vlastný účet. Vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k posúdeniu oprávnenia konať
v mene spoločnosti, resp. za slovenskú obchodnú spoločnosť (žalovaný) nie je súdom identifikovaný
žiadnycudzíprvok,nauvedenúotázkusúdbudeaplikovaťustanoveniaslovenskéhoprávnehoporiadku.

34. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj len „OBZ“) tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním.
35.Podľa§1ods.2OBZprávnevzťahyuvedenévodseku1saspravujúustanoveniamitohtozákona.Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
36. Podľa § 13 ods. 1 OBZ, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca.
Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
37. Podľa § 15 ods. 1 OBZ, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je
splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

38. Podľa § 15 ods. 2 OBZ, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto
konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
39. Podľa § 16 OBZ podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia
osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

40. Podľa § 20 ods. 2 OZ za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo
členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich
pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti
právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide
o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

41. Pod konaním podnikateľa rozumieme jeho konanie s právnymi účinkami, pričom sa jedná o
realizáciu právnych úkonov (typicky napr. uzatváranie zmlúv), ako aj dopustenie sa protiprávneho
konania (podnikateľ alebo jeho pracovník napríklad spôsobí škodu inému), prípadne iné konanie,
ktorého následkom je vznik mimozmluvného záväzku. Podnikateľovi sa pričítava jeho vlastné konanie
a za určitých podmienok aj konanie iných osôb. Vo všeobecnosti rozlišujeme medzi troma spôsobmi

konania podnikateľa: a/ priame konanie podnikateľa (§ 13 ods. 1 OBZ, § 20 OZ), b/ zmluvné zastúpenie
podnikateľa (§ 31 OZ) a prokúra ako osobitné zmluvné zastúpenie ( § 14 OBZ) a oprávnenie konať za
podnikateľa vyplývajúce z faktických okolností (§ 13 ods. 5, § 15, § 16 OBZ, § 20 ods. 2 OZ) [pozri
OVEČKOVÁ, O., CSACH, K. Obchodné právo 1. Všeobecná časť a súťažné právo. Bratislava : Wolters
Kluwer SR s.r.o. 2019, s.174].

42. Pripísanie právnych úkonov, a účinkov s nimi spojených, inou osobou podnikateľovi, nemusí
vyplývať len z plnomocenstva, ktoré podnikateľ udelí, ale aj z určitých faktických situácií, s ktorými
obchodný zákonník existenciu plnomocenstva spája. Medzi takéto faktické situácie, ktoré sú vo sfére
rizika podnikateľa, patrí aj poverenie osoby určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku (§ 15 OBZ),
prípadne konanie osôb v prevádzkarni podniku (§ 16 OBZ). V oboch týchto prípadoch zákon nevytvára

povolenie (oprávnenie) určitej osoby konať v mene podnikateľa, neupravuje vnútorný vzťah, ale len
pričítanie následkov tohto konania podnikateľovi, teda vonkajší vzťah. Z pohľadu vnútorného vzťahu
medzi konajúcim a podnikateľom môže byť takéto konanie protiprávne (ak napr. podnikateľ zakáže
určitým osobám konať v jeho mene, hoci inak by na to mohli byť oprávnené), napriek tomu však - s
ohľadom na ochranu tretích osôb - podnikateľa zaväzuje (OVEČKOVÁ, O., CSACH, K. Obchodné právo

1. Všeobecná časť a súťažné právo. Bratislava : Wolters Kluwer SR s.r.o. 2019, s.190-191).
43. Zákon takpovediac „finguje“ udelenie plnomocenstva v prípade, ak je toto plnomocenstvo
odvoditeľné z funkčného zaradenia osoby v organizačnej štruktúre podniku. Stane sa tak vtedy,
ak je osoba poverená určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku. Takáto osoba sa považuje za
splnomocnenú na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza (§ 15 OBZ) a podnikateľ je

zaviazaný z konania osôb, ktoré sú v organizačnej štruktúre podniku, keďže sám si ich vybral a vytvoril
organizačnú štruktúru podniku, do ktorej ich zaradil, tak má byť ich konaním viazaný. Oprávnenie konať
za podnikateľa podľa § 15 OBZ nie je viazané na udelenie oprávnenia zastupovať, keďže toto vzniká
faktickým poverením na výkon určitej činnosti a jej vykonávaním. Je pevne spojené s výkonom tejto
činnosti a preto ho nie je možné odvolať bez zrušenia funkčného poverenia. Zákon pritom neuvádza

žiadne náležitosti tohto poverenia, nemusí ísť o konkrétny formálny právny úkon poverenia výkonu
určitou činnosťou, postačí aj pracovné zaradenie osoby na plnenie určitých úloh, výkon určitých činností,
či neformálny pokyn na ich plnenie. Spravidla pôjde o pracovnoprávne zaradenie, teda o poverenie na
dlhodobý výkon danej činnosti.44. Na rozdiel od prokúry sa oprávnenie konať za podnikateľa nezapisuje do obchodného registra,
pričom osoba, ktorá bola poverená na výkon určitej činnosti, musí vystupovať ako takáto osoba. Ten,
kto sa dovoláva účinku § 15 ods. 1 OBZ, teda toho, že určitý právny úkon zaväzuje podnikateľa,

musí preukázať, že z jeho pohľadu, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, daná osoba vystupovala
ako poverený pracovník, pričom nemusí preukazovať skutočné poverenie. Ak by navonok poverená
osoba takto nevystupovala, nemohla by byť vytvorená dôvera tretích strán v to, že s nimi rokuje
osoba, ktorá je poverená na výkon určitej činnosti. Konanie osoby poverenej na výkon určitej činnosti
zaväzuje podnikateľa len vtedy, ak ide o úkon, ktorý je obvyklý, a to vzhľadom na jeho zaradenie, resp.

poverenie na výkon činnosti. Preto bude mať iný rozsah oprávnenia personálny, či finančný riaditeľ ako
predavačkazapokladňou.Obvyklosťsaalevždyurčujeobjektívneanezávislenaprípadnomvymedzení
úkonov, ktoré môže poverená osoba robiť vo vnútroorganizačných aktoch podnikateľa (viď aj rozsudok
NajvyššiehosúduČeskejrepublikyz25.02.2003,sp.zn.29Odo569/2022).Rozsahoprávneniakonaťza
podnikateľa však nemožno definovať len predstavou verejnosti o rozsahu oprávnenia, ktoré je obvykle
spájané s danou funkciou pracovníka všeobecne, ale malo by sa prihliadnuť aj na predmet činnosti, či

zrejmú organizačnú štruktúru konkrétneho podnikateľa (viď aj OVEČKOVÁ, O., CSACH, K. Obchodné
právo 1. Všeobecná časť a súťažné právo. Bratislava : Wolters Kluwer SR s.r.o. 2019, s.192-193).
45. Pokiaľ poverená osoba prekročí rozsah úkonov a činností, na ktoré bola poverená, dochádza k
excesu poverenej osoby. Podľa § 15 ods. 2 OBZ toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak
tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani

nemohla vedieť.
46. S poukazom na uvedené závery súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v
čase realizácie objednávky žalovaným u spoločnosti Hepco&Becker GmbH bol p. Q. zamestnancom
žalovaného.Rovnakotakzvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žep.Q.maldlhodobonastarostie-shop
spadajúci v tom čase pod podnikateľskú činnosť žalovaného, ako aj riešenie objednávok prichádzajúcich

od zákazníkov prostredníctvom tohto e-shopu, čomu zodpovedalo následné objednávanie tovaru od
obchodných partnerov žalovaného, vrátane spoločnosti Hepco&Becker GmbH. Nebolo sporné, že p.
Q. uvedené činnosti nerealizovala, pretože nemala prístup do uvedeného e-shopu. Hoci už p. Q.B.
nebol v čase realizácie objednávok konateľom a teda nemohol vystupovať v mene spoločnosti ako jej
štatutárny orgán, uvedené nemení nič na skutočnosti, že mu titulom existencie pracovnoprávnej zmluvy

bola zverená určitá činnosť, na ktorej výkon mal oprávnenie. Obsahom tejto činnosti mala byť podľa p. Q.
realizácia práve uvedených úkonov spočívajúcich v prevádzkovaní e-shopu a vybavovania objednávok.
Uvedené bolo zo strany žalovaného rozporované spôsobom, že to nie je pravda, avšak bez uvedenia
ďalších skutkových tvrdení, v čom mala teda spočívať náplň práce p. Q. pre žalovaného, keďže žiadne
ďalšie činnosti, ktoré mal p. Q. v minulosti, ako aj v relevantnom čase, realizovať pre žalovaného,

žalovaný netvrdil. Žalovaný teda neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach,
tedatakétopopretieskutkovýchtvrdeníprotistranysúdpovažujevzmysle§151ods.2CSPzaneúčinné.
Existencia pracovnoprávnej zmluvy medzi stranami nebola sporná, no žiadna zo strán ju do konania
nepredložila a ani doplnenie dokazovania v tomto smere nenavrhla.
47. Aj v prípade, že by súd takéto popretie skutkových tvrdení protistrany vyhodnotil ako účinné,

poukazuje na skutočnosť, že základné pravidlo vo vzťahu k dokazovaniu možno vo všeobecnosti
sformulovať tak, že každú stranu zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne skutkových predpokladov pre ňu
(konkrétnu stranu) priaznivej normy. Tvrdenie, že obsahom pracovnej náplne p. Q. nebola aj realizácia
objednávok vo vzťahu k obchodným partnerom žalovaného, ktorú dovtedy úplne bežne realizoval, je
skutočnosť, z ktorej vyvodzuje žalovaný pre seba priaznivé následky (exces poverenej osoby), teda na

ňom leží dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti, čiže skutkových predpokladov priaznivej
právnej normy z pohľadu žalovaného. Pokiaľ by teda táto skutočnosť bola medzi stranami sporná,
vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať ani jej existenciu, ani jej neexistenciu (stav non
liquet). Pokiaľ teda žalovaný nenavrhol žiadne doplnenie dokazovania v tomto smere, neuniesol by svoje
dôkazné bremeno, teda musel by niesť nepriaznivé následky stavu non liquet. Uvedená skutočnosť

znamená, že súdne rozhodnutie za neobjasneného skutkového stavu vyznie v jeho neprospech (k tomu
viď aj LAVICKÝ, P.: Důkazní břemeno v civilním řízení soudním. Praha: Leges, 2017, s.145-146).
48. Zároveň súd konštatuje, že pokiaľ p. Q. dlhodobo realizoval kompletnú agendu ohľadne konkrétneho
e-shopu, ktorý on sám dlhodobo (aj v minulosti) prevádzkoval, dlhodobo komunikoval s obchodným
partnerom Hepco&Becker GmbH v rámci objednávania tovaru, pričom táto činnosť nemusí byť z

povahy veci viazaná výlučne a jedine na konateľské oprávnenie, keďže takúto náplň práce podnikatelia
bežne zverujú svojim zamestnancom, súd má za to, že pri zohľadnení konkrétneho predmetu činnosti
žalovaného, sa v danom prípade jednalo zo strany p. Q. o konanie, ktoré je možné v zmysle § 15 ods.
1 OBZ pričítať žalovanému. Súčasne súd konštatuje, že prípadný exces p. Q. pri objednávaní tovaruv danom čase v mene žalovaného nebol zo strany žalovaného preukázaný a vedomosť spoločnosti
Hepco&Becker GmbH o prípadnom prekročení jeho poverenia, ako tretej osoby, nebola v tomto
spore ani len tvrdená, nieto preukázaná. Súd už len dodáva, že medzi stranami nebolo sporné, že

licencia, resp. zmluva o spolupráci (prípadne akýkoľvek jej ekvivalent - pozn. súdu), bola uzatvorená
so žalovaným, preto po celý čas fungovania žalovaného, počas ktorého spolupracoval so spoločnosťou
Hepco&Becker GmbH žalovaný prostredníctvom práve p. Q., bola spoločnosť Hepco&Becker GmbH
dôvodne v presvedčení, že koná s oprávnenou osobou na takéto úkony a to až do momentu, kedy p.
Q. oznámila telefonicky opak (čo bolo až po dodaní objednaného tovaru). S poukazom na uvedené

súd uzavrel, že realizácia objednávok tovarov v danom období p. Q. bola realizácia právnych úkonov
zaväzujúcich žalovaného v zmysle § 15 OBZ, teda jedná sa o platné právne úkony medzi žalovaným
a spoločnosťou Hepco&Becker GmbH.
49. Vo vzťahu k povinnosti uhradiť kúpnu cenu za dodaný tovar, ktorý bol v zmysle vykonaného
dokazovania nesporne dodaný do sídla žalovaného (keďže žalovaný nemal inú kamennú prevádzku),
súd poukazuje na vyššie uvedené závery o platnosti uzatvorenia konkrétnych kúpnych zmlúv medzi

žalovaným a spoločnosťou Hepco&Becker GmbH. V zmysle uvedeného si spoločnosť Hepco&Becker
GmbH splnila svoje povinnosti z uzatvorených kúpnych zmlúv zaslaním a doručením konkrétneho
tovaru na adresu sídla žalovaného. Otázka prevzatia daného tovaru, teda, či tovar prevzala osoba
oprávnená konať v mene žalovaného a či sa tak reálne dostal do dispozície žalovaného, je otázka, v
rámci zodpovedania ktorej opätovne nie je súdom identifikovaný žiadny cudzí prvok, preto na právne

posúdenie uvedenej otázky súd bude opätovne aplikovať ustanovenia slovenského právneho poriadku.
50. Z vykonaného dokazovania - výpovede štatutárneho orgánu žalovaného, p. Q. a listinného dôkazu
„okamžité skončenie pracovného pomeru“ z č.l. 26 - vyplýva, že k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru medzi p. Q. a žalovaným došlo dňa 22.04.2020 po tom, ako sa dozvedela o objednaní a dodaní
tovaru zo strany spoločnosti Hepco&Becker GmbH, keď jej p. Q. predložil faktúry za dodaný tovar, ktoré

bolo potrebné zaplatiť, no tovar ona nemala k dispozícii. Z vykonaného dokazovania je tak nepochybné,
že v čase doručenia predmetných tovarov bol p. Q. stále v pozícii zamestnanca žalovaného. Uvedené
podporne vyplýva aj z jednotlivých faktúr, na ktorých je uvedené, že dátum fakturácie je identický s
dátumom dodávky. S poukazom na takto ustálený skutkový stav, aj v prípade, že by tovar prevzal
p. Q., ktorý tvrdil, že náplňou jeho práce bola celková činnosť spojená s e-shopom a teda celkové

vybavovanie objednávok, čo v sebe zahŕňa aj preberanie tovaru od dodávateľov, opätovne nebolo zo
strany žalovaného relevantne tvrdené, že uvedené nebolo náplňou jeho pracovnej činnosti, vo vzťahu
k tomu, čo teda konkrétne malo byť touto pracovnou náplňou (bod 46) a zároveň nebol zo strany
žalovaného preukázaný opak (bod 47). S poukazom na uvedené súd poukazuje na právne závery
prijaté v bode 48 ohľadne pričítania konania zamestnanca p. Q. žalovanému vo vzťahu k prevzatiu

tovaru od spoločnosti Hepco&Becker GmbH a s tým spojeného vzniku povinnosti zaplatiť kúpnu cenu
za dodaný tovar zo strany žalovaného. V tomto smere súd dodáva, že ani zo strany žalovaného nebolo
vo vzťahu k spoločnosti Hepco&Becker GmbH nikdy namietané nesplnenie povinnosti dodať tovar,
a to do sídla žalovaného. Zo strany žalovaného bolo smerom k spoločnosti Hepco&Becker GmbH
namietané len neprevzatie tovaru osobou na to oprávnenou a s tým spojenú nemožnosť dispozície s

týmto tovarom zo strany priamo žalovaného, resp. jej konateľky. O neoprávnenosti tejto osoby však
spoločnosť Hepco&Becker GmbH nemala dovtedy žiadnu vedomosť, preto aj prípadné prekročenie
oprávnenia p. Q. nemôže ísť na ťarchu obchodného partnera žalovaného.
51. Zhrnúc všetko uvedené súd dodáva, že zo strany žalobcu je preukázané, že jeho právny predchodca
konal so žalovaným, v mene ktorého vystupoval p. Q., obvyklým spôsobom, teda komunikujúc s ním z

obvyklej e-mailovej adresy p. Q. ako doposiaľ vždy, pričom tento komunikačný prostriedok bol aktuálny
po celý čas spolupráce spoločnosti Hepco&Becker GmbH so žalovaným, čo je skutkové tvrdenie
žalobcu, ktoré nebolo relevantne rozporované protistranou a ani z vykonaného dokazovania nevyplynul
opak. Obranou žalovaného v predmetnom konaní je prekročenie oprávnenia p. Q., ako zamestnanca, vo
vzťahu k žalovanému, pričom dôkazné bremeno preukázania excesu oprávnenia p. Q. je na žalovanom.

Súdmázato,ževtomtokonanížalovanýtakýtoexcesnepreukázalanavyšejenesporné,žetretiaosoba
- právny predchodca žalobcu- o ňom v relevantnom čase nemal vedomosť. S poukazom na uvedené
má súd za to, že v zmysle čl. 53 Dohovoru je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.649,17 EUR
ako žalovanú istinu (výrok I.).
52. Vo vzťahu k zamietnutému návrhu na doplnenie dokazovania dopytom na Finančnú správu SR súd

uvádza, že realizácia tohto dokazovania, vzhľadom k tomu, čo bolo pre súd podstatné pre posúdenie
merita tohto sporu, by bola irelevantná a nadbytočná, preto ho zamietol.
53. Nad rámec uvedeného však súd dodáva, že aj keby sa v osobe p. Q. jednalo v relevantnom čase
o tretiu osobu (teda by nebol v pracovnom vzťahu so žalovaným), čo však nevyplynulo z vykonanéhodokazovania, súd by následne posudzoval, či by konanie p. Q. v danom čase nebolo žalovanému
pričítateľné podľa § 16 OBZ, v zmysle ktorého žalovaného zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho
prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba (právny predchodca žalobcu) vedieť, že konajúca osoba na

to nie je oprávnená. Uvedené ustanovenie ochraňuje dôveru tretích strán, a to dôveru v existenciu
oprávnenia osoby nachádzajúcej sa v prevádzkarni a budiacej dojem, že koná v mene podnikateľa.
Vedomosť podnikateľa, teda v tomto prípade žalovaného, o konajúcej osobe sa nevyžaduje. Pravidlo
zahŕňa určitý objektívny prvok (lokalizácia v prevádzkarni) a subjektívny prvok (konajúca osoba, ktorá
vyvoláva v tretej osobe dôveru v oprávnenie konať za podnikateľa). Pre účely výkladu uvedeného

ustanovenia sa pod pojmom prevádzkareň rozumie taký priestor, v ktorom sa bežne robia také právne
úkony, aké robí konajúca osoba, pôjde teda najmä o miesta, na ktorých dochádza napríklad k prijímaniu
plnenia a pod. (Csach, K., In: OĽGA OVEČKOVÁ a kolektív. Obchodný zákonník. Veľký komentár.
Bratislava : Wolters Kluwer s.r.o., 2017, 193). V kontexte konkrétneho sporu má súd za to, že pokiaľ
bola objednávka podpisovaná osobou konajúcou v mene žalovaného obvyklým spôsobom - e-mailom
odosielaného v mene žalovaného z obvyklej e-mailovej adresy, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania,

vystupujúcou voči právnemu predchodcovi žalobcu ako osoba oprávnená realizovať takýto úkon, je
možné takéto konanie inej osoby pričítať žalovanému a to aj v prípade, že táto osoba na také konanie
nemala oprávnenie a žalovaný o takomto konaní nemal vedomosť. Súd by v uvedenom prípade, v rámci
konkrétneho skutkového stavu, pri zadávaní objednávky e-mailom, ktorý je komunikačným prostriedkom
v správe žalovaného (ako objektívneho prvku), takýto elektronický priestor pripodobnil prevádzkarni

podnikateľa vo fyzickom svete, na ktorý sa vzťahuje ochrana vo vzťahu k tretím osobám v zmysle
§ 16 OBZ (bližšie viď aj doktrinálne závery Csach, K., In: OĽGA OVEČKOVÁ a kolektív. Obchodný
zákonník. Veľký komentár. Bratislava : Wolters Kluwer s.r.o., 2017, 195). Pričítanie konania v zmysle §
16 OBZ by zároveň platilo rovnako tak aj pre preberanie zásielok v sídle žalovaného. Okrajovo súd už
len dodáva, že vzťah medzi žalovaným a takouto osobou, ktorej konanie ho zaväzuje, je samostatným

zodpovednostným vzťahom, ktorý môže mať rôznu povahu v závislosti od postavenia konkrétnej osoby
a ich vzájomného vzťahu.
54. Čo sa týka nároku na paušálnu náhradu nákladov túto upravuje Bürgerliches Gesetzbuch (BGB),
teda Občiansky zákonník Nemeckej spolkovej republiky a to v ustanovení § 288. V zmysle § 288 ods.5
BGB v prípade omeškania dlžníka, ak dlžník nie je spotrebiteľom, má veriteľ peňažnej pohľadávky nárok

na paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- EUR. Táto suma je v súlade so smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorá sa
uplatňuje v celej Európskej únii. Vznik nároku na túto náhradu je spojený so vznikom omeškania dlžníka
(ex lege). S poukazom aj na závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 20. októbra 2022 vo
veci C-585/20, zosumarizované aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky vyjadrené v uznesení sp.zn.

2Obdo/59/2021 z 30.11.2022 (R 11/2023) veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,-
EURzakaždúpohľadávku,ktorájepredmetomsamostatnejfaktúryzadodávkutovarualeboposkytnutie
služby.
55. Súd preto žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v
sume 120,- EUR (nárok uplatnený na základe troch faktúr), keďže ide o vzťah medzi podnikateľskými

subjektami a žalovaný sa dostal s úhradou žalovanej sumy do omeškania (výrok I).
56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods.1 CSP tak,
že žalobca mal vo veci plný úspech, ktorému zodpovedá povinnosť náhrady trov konania žalovaným
v rozsahu 100 % (výrok II.) O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov).