Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/73/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122208330
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4122208330.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., právne zastúpený: JUDr. Peter Bojda, advokát so sídlom Fraňa
Mojtu 43, Nitra, v 2.rade: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., právne
zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka so sídlom Farská 12, 949 01
Nitra, IČO: 50 650 190, proti žalovanému: DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46 713 930, so sídlom
Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, v zastúpení PETKOV & Co s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 50 430 742, o zdržanie sa výkonu záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Návrh na prerušenie konania sa zamieta.
III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovia
v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne.
IV. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobcovia sa predmetnou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhali, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva nehnuteľností vedených na Okresnom úrade
Nitra – odbor katastrálny, kat. územie D. E. F., zapísaných na LV č. XXXX ako, byt č. 1, vchod o. č. 30,
1 mezaním v rodinnom dome súp. č. XXX, umiestnený na parcele reg. ,,C“č. XXXX/X, a spoluvlastnícky

podiel vo veľkosti 2421/4344 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rodinného domu súp.
č. XXX a na príslušenstve ,
- bytu č. 2., vchod o. č. 30/A, š. poschodie, v rodinnom dome súp. č. XXX, umiestnený na parcele
reg. ,,C“č. XXXX/X, a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1846/4344 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach rodinného domu súp. č. XXX a na príslušenstve ,
- na LV č. XXX: parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 219m2
- parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 167m2

- parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X- vinica o výmere 1108 m2
Vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade
LV č. XXX ako parc. reg. ,,C“ č. XXXX – záhrada o výmere 413m2 vo výlučnom vlastníctve žalobkyne
v 2. rade
Zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva
uzatvorenej dňa 15.09.2012 č. 0942/216 CE medzi žalobcami v 1. a v 2. rade a Slovenskou sporiteľňou,
a.s. H. XX, IČO : 00 151 653, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. odd. Sa,

vložka č. 601/B a na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0942/2016/CE zo dňa 21.10.2016
a všetkých práv uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO:
00 151 653 a spol. Blackside, a.s., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO : 48 191 515 ako aj na
základeZmluvyopostúpenípohľadávokmedziBlackside,a.s.,Plynárenská7/A,82109Bratislava,IČO:48 191 515 a žalovaným DPS financial consulting, s.r.o., IČO : 46 713 930, so sídlom Tamaškovičova
17/2742, 917 01 Trnava, zapísaná v OR OS Trnava, odd: S.r.o., vložka č.: 30047/T.
Žalobcovia v žalobe tvrdili, že sú účastníkmi dobrovoľnej dražby na základe návrhu žalovaného na

výkon záložného práva predajom nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov a to cestou dobrovoľnej dražby
prostredníctvom spoločnosti DUPOS dražobná, spol. s.r.o, so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 91701
Trnava, IČO: 36 233 935. Dražobné konanie je vedené u uvedenej dražobnej spoločnosti pre žalobcu
v 1. rade a žalobkyňu v 2.rade spoločne pod č.k. DD 18-15-2022.
Žalobca v 1. rade v žalobe tvrdil, že dňa 15.9.2012 uzavrel ako spotrebiteľ so Slovenskou

sporiteľňou Zmluvu o splátkovom úvere na bývanie na sumu 95.000,- eur a v spojitosti s touto úverovou
zmluvou uzavrel spolu so žalobkyňou v 2.rade v ten istý deň aj Záložnú zmluvu s mandátnou zmluvou,
na základe ktorej bolo na predmetné nehnuteľnosti zriadené záložné právo, ktoré je vedené aj na listoch
vlastníctva.
Slovenská sporiteľňa, ešte ako pôvodný veriteľ, listom zo dňa 03.06.2014 označeným ako ,,Posledná
výzva na zaplatenie omeškaných splátok“ vyzýval žalobcu v 1.rade na zaplatenie dlžných splátok.

Uvedená výzva žalobcovi v 1.rade ako dlžníkovi a spotrebiteľovi nebola nikdy doručená a nikdy sa o jej
obsahu nedozvedel. Následne veriteľ Slovenská sporiteľňa listom zo dňa 16.04.2015 zaslal žalobcovi
v 1.rade, ako spotrebiteľovi, oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru. List žalobca nikdy neprevzal a
ani sa o jeho obsahu nedozvedel.
Následne Slovenská sporiteľňa postúpila pohľadávku z predmetnej Úverovej zmluvy na spoločnosť

Blackside, a.s., so sídlom Mlynské nivy 48 , 821 09 Bratislava, IČO: 48191515, na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 21.10.2016. Na základe tohto postúpenia pohľadávky a práv s ňou
súvisiacich uvedená spoločnosť Blackside, a.s podala návrh na vydanie platobného rozkazu (na miestne
nepríslušný súd) a to na Okresný súd Levice. Tento súd vydal dňa 03.05.2018 Platobný rozkaz
č.k.13Csp/10/2018, ktorý mal vyznačenú právoplatnosť dňa 19.06.2018. Na jeho základe zaviazal

konajúci súd žalobcu v 1.rade (v postavení žalovaného ) na úhradu uvedenej pohľadávky. Spoločnosť
Blackside, a.s. podala návrh na vykonanie exekúcie, ktorá je aj v súčasnosti vedená na Exekútorskom
úrade Mgr. Stanislava Poláka v Nitre pod č. 247 EX 290/19. V dôsledku postúpenia pohľadávky zo SLSP
na Blackside, a.s. na miesto veriteľa v danom exekučnom konaní nastúpil žalovaný, na ktorého bola
následne postúpená predmetná pohľadávka od spoločnosti Blackside, a.s.

Počas exekučného konania žalobca v 1. rade zistil, že Platobný rozkaz Okresného súdu Levice mu
nebol nikdy doručený do vlastných rúk, ako to predpokladá ustanovenie CSP o doručovaní platobného
rozkazu vydaného mimo upomienkového konania. Žalobca počas uvedeného exekučného konania
podalnávrhnazastavenieexekúciezdôvodu,žepredmetnýplatobnýrozkaznemoholnikdynadobudnúť
právoplatnosť a ani vykonateľnosť v rámci základného súdneho konania, v dôsledku čoho sa nemohol

relevantným spôsobom brániť. Žalobca v 1.rade ako povinný v rámci exekučného konania ohľadne
jeho návrhu na zastavenie exekúcie doručil Exekučnému súdu v Banskej Bystrici k č.k. 23Ek/567/2019
Znalecký posudok č. 05/2022, ktorý vypracoval znalec z oblasti písmoznalectva Mgr. Koutný, ktorým
žalobca v 1. rade preukázal, že podpis na doručenke listu, ktorým sa platobný rozkaz doručoval, nie
je jeho vlastnoručným podpisom, a že Platobný rozkaz žalobca v 1.rade nikdy neprevzal a nikdy sa o

jeho obsahu nedozvedel. Exekučný súd v Banskej Bystrici v konaní o návrhu žalobcu v 1. rade (ako
povinného) na zastavenie exekúcie rozhodol Uznesením č. 23Ek/567/2019, IČS:XXXXXXXXXX zo dňa
28.07.2022, ktorým vyhovel sťažnosti žalobcu v 1. rade ako povinnému.
Okresný súd Levice, ako súd pôvodne rozhodujúci o dotknutom platobnom rozkaze po rozhodnutí
exekučného súdu a zistení, že platobný rozkaz nikdy nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť,

pretože nebol žalobcovi nikdy doručený, nariadil obnovu pôvodného spisu č.k.13Csp/10/2018.
Žalobca v 1.rade predpokladá, že sa bude vo veci opätovne konať so samotným navrhovateľom dražby,
t.j. žalovaným (v postavení žalobcu v dôsledku postúpenia pohľadávky) a žalobcom v 1.rade (ako
žalovaným) v základnom konaní o zaplatenie istiny, ktorá priamo súvisí s dražbou a môže mať vplyv na
samotný nárok žalovaného ako aj zákonnosť dražby.

Žalobca v 1. rade tvrdí, že tým, že pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. riadne neoznámila
žalobcovi v 1. rade postúpenie pohľadávky na spoločnosť Blacskside, a.s., žalovaný ako ďalší veriteľ v
poradí po spol. Blackside, a.s. nemá vecnú legitimáciu byť veriteľom a nesvedčí mu teda ani záložné
právo, na základe ktorého podal návrh na vykonanie dražby.
Nezákonnosť celej dražby dopadá týmto aj na žalobkyňu v 2.rade, pretože figuruje ako záložca v

predmetnej Záložnej zmluve zabezpečujúcej úver, čo je vzťah akcesorický, teda prepojený. Povinnosť
doručiť správu o postúpení pohľadávky záložcovi je z uvedeného ustanovenia celkom zrejmá a to bez
zbytočného odkladu. Ani táto povinnosť voči žalobkyni v 2. rade nebola zo strany SLSP, a.s. ani zo
strany spol. Blackside , a.s. splnená. Žalobkyňa v 2.rade, ako záložca nikdy neobdržala informáciu opostúpení pohľadávky medzi SLSP, a.s. a spol. Blackside, a.s., čím došlo k porušeniu zákona bez viny
žalobkyne v 2 .rade
V prípade, že by žalovaný výkon záložného práva a dražbu aj reálne zrealizoval a predal tak

nehnuteľnosti tretím osobám, došlo by k nezvratnému stavu za situácie kedy:
Súdy už v obdobných veciach judikovali, že aj takouto formou žaloby sa môže žalobca domôcť
svojich práv. Za efektívny prostriedok ochrany je totiž to možné považovať aj žalobu o zdržanie sa
výkonu záložného práva. Rozsudok o uložení povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva pritom
nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby je rozhodujúce to, v akom

štádiu sa výkon záložného práva nachádza a či uplatneným nárokom je možné poskytnúť žalujúcej
strane sporu ochranu práva, ktoré je ohrozené ( ust. § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku.
Dražobné konanie sa nachádza v štádiu opakovaného znaleckého dokazovania, to znamená, že súd
môžeposkytnúťrýchluazákonnúochranužalobcovpredkrokmižalovanéhopriamosmerujúcekvýkonu
záložného práva v rozpore so zákonom

2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, žalobcovia v žalobe označili návrh na vykonanie dražby,
výzva na súčinnosť s ocenením predmetu dražby zo dňa 10.05.2022, zmluva o úvere zo dňa 15.9.2012,
Záložná zmluva zo dňa 15.9.2012, List- I. zo dňa 03.06.2014, list I. - Oznámenie mimoriadnej splatnosti
+ doručenka zo dňa 16.04.2015, Platobný rozkaz OS Levice 13Csp10/2018, Zmluva o postúpení
pohľadávky medzi SLSP a Blackside, a.s. zo dňa 21.10.2016, List o Postúpení pohľadávky medzi

I. a Blackside bez preukázania doručovania zo dňa 7.11.2016, List o postúpení pohľadávky medzi
Blackside a žalovaným zo dňa 10.2.2022, Uznesenie OS BB č.k. č. 23Ek/567/2019 , IČS:XXXXXXXXXX
zo dňa 28.07.2022, Znalecký posudok č. 5/2022, Výzva Okresného súdu Levice zo dňa 02.08.2022
( 13Csp/10/2018)

3./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci vytýčil pojednávanie.

4./ Právny zástupca žalobcu v 1.rade v rámci procesného útoku uviedol, že nemá k tomu viac čo uviesť,
napáda sa samotný platobný rozkaz, ktorý bol vydaný Okresným súdom Levice, ďalej sa napádajú aj
ďalšie veci a to je postúpenie tej pohľadávky. Ďalej uviedol, že ak nesúhlasia so samotným platobným

rozkazom, potom ani záložná zmluva nemá žiaden význam.
Ďalej uviedol, keďže sa bavíme o tom, že neodkladné opatrenie bolo rozhodnuté do pp. vo veci samej, s
poukazom aj na to, čo povedal odvolací súd vo svojom rozhodnutí, že neodkladné opatrenie je dôvodné
dovtedy, aby sa nezmaril priebeh súdnych exekučných konaní, ktoré tu riešené nebudú, ja by som v
tejto súvislosti chcel požiadať súd, aby pripustil zmenu petitu samotnej žaloby a to vlastne v takom

rozsahu, kde žalovaný sa zdrží výkonu záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach a to až do
právoplatnosti rozhodnutia OS Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 13Csp/10/2018.

5./Právnyzástupcažalobkynev2.radevrámciprocesnéhoútokuuviedol,keďžeprebiehaposudzovanie
jednak právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu OS Levice a už ako naznačil odvolací súd

vo svojom rozhodnutí o neodkladnom opatrení, správnym postupom by malo byť zrušenie takéhoto
platobného rozkazu v rámci tohto konania a na Okresnom súde Levice bude posudzované nielen
samotné postupovanie pohľadávok, či boli splnené všetky zákonné podmienky vyžadované občianskym
zákonníkom, ale aj podmienky o postúpení pohľadávky, ale aj záložnej zmluvy, keďže sa jedná o
spotrebiteľa. V tomto štádiu konania má za to, že je potrebné vyčkať na rozhodnutie OS Levice,

eventuálne exekučného súdu v Banskej Bystrici.
Čo sa týka petitu májú za to, že takáto forma žaloby, čo v podstate nenamieta ani odvolací súd, v
rozhodnutí o neodkladnom opatrení sa venoval danej veci, nespochybňoval túto formu žaloby.
V čase podávania tejto žaloby žalobcovia nevedeli, akým spôsobom sa Okresný súd Levice vysporiada
s námietkou právoplatnosti a vykonateľnosti a či teda bude zrušovať platobný rozkaz a nariaďovať

pojednávania vo veci, eventuálne bude takýto platobný rozkaz znovu doručovať žalobcovi v 1.rade,
ale pravdepodobne, ako to už naznačil odvolací súd, takýto platobný rozkaz by mal byť zrušený a
pravdepodobne nariadené pojednávanie, až na základe tohto kroku OS Levice by mohli žalobcovia
presne definovať petit, napríklad na časovo obmedzené obdobie a to do právoplatného skončenia
konania na OS Levice. Keďže OS Levice doposiaľ o tomto nerozhodol, rozhodoval len uznesením z

23.10.2023 o vyhovení návrhu, kde vlastne na miesto doterajšieho žalobcu Blackside a.s. nastúpil nový
žalobca, v tomto konaní žalovaný DPS financial.
Ďalej uviedol, že neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania vo veci samej, súd aj bez
návrhu zruší, a to rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta, zamieta, alebo konanie zastavuje. Vecousamou v tomto spore je uloženie povinnosti žalovanému zdržanie sa výkonu záložného práva, čo
je vecou samou v iných konaniach, to majú vedieť právni zástupcovia žalobcov. Súd v tomto konaní
nemôže procesne ovplyvňovať postup iných súdov, keďže žaloba bola podaná tak, ako bola s procesne

neprípustným petitom, má za to, že žalobcovia ani v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
neosvedčili dôvodnosť svojho nároku a navyše keď už teda spomínate KS, ktorý konal ako súd odvolací
vovecinariadenianeodkladnéhoopatrenia,takmázato,ženadrámecsvojejprávomocisaodvolacísúd
nemôževyjadrovaťkpostupuOSLevice,pretožeodvolacísúdvtomtoprípadenekonal akoodvolacísúd
vo veci 13Csp/10/2018 a rovnako OS Nitra sa nemá čo vyjadrovať k exekučnému konaniu momentálne

prebiehajúcemu na OS Banská Bystrica, ktorý rozhoduje o námietkach žalobcu v 1.rade voči exekúcii,
keďže pri rozhodovaní o nariadenom neodkladnom opatrení nekonal.
Má za to, že je dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia a práve to má byť vlastne skutočnosťou, ktorá
následne umožní konanie dobrovoľnej dražby, aby sa žalobca mohol adekvátnym prostriedkom na to
zákonodarcomurčenýmdomáhaťsvojichpráv,prípadneabyvyužiladekvátneprostriedkysvojejochrany
nie je chybou žalovaného, že právnym zástupcom žalobcu nevie naformulovať petit adekvátneho

prostriedku ochrany a tento adekvátny prostriedok ochrany použiť v relevantnom konaní, ktorým nie je
toto konanie.
Bol podaný návrh na dobrovoľnú dražbu, dobrovoľná dražba ešte neprebehla, ale je to v štádiu
znaleckého dokazovania, ktoré už prebehlo, ale žalobcovia sa aktívne bránili žalobou na OS Levice
a v Banskej Bystrici a neodkladným opatrením bol v podstate žalovaný zastavený vo svojich krokoch

ohľadom záložného práva.
Ďalej uviedol, že civilný sporový poriadok, na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku nevylučuje
možnosť totožných petitov, keďže sa jedná o totožnú vec, resp. príbuznú vec, čo do rozhodnutia vo
veci samej, ale aj návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, s ktorým sa stotožnil jednak súd prvého
stupňa, ale aj odvolací súd.

K naliehavému právnemu záujmu uviedol, že postavenie žalobcov, teda žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2.
rade, je konaním žalovaného v rámci výkonu záložného práva neisté, keďže neboli splnené zákonné
podmienky jednak v súvislosti s platobným rozkazom OS Levice aj vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade,
keďže žalobkyňa v 2. rade bola záložcom, jedná sa o prepojený vzťah so žalobcom v 1. rade, ale aj
preto, že nedošlo k splneniu podmienok oznámenia dlžníkovi o postúpení pohľadávky a teda žalobca

1 eventuálne žalobca 2 nie sú v omeškaní s dlhom voči žalovanému, ale voči I. I., ktorý bol primárnym
veriteľom. To znamená, keďže žalobcovia nie sú v omeškaní vo vzťahu k žalovanému, výkon záložného
práva zásadným spôsobom obmedzuje, resp. vstupuje do vlastníckych práv žalobcov, ktoré môžu v
dôsledku žalovaného stratiť. Netreba opomenúť to, že žalobca v 1. rade je otcom dvoch detí, ktoré sú
maloleté a domová nehnuteľnosť, ktorá je postihnutá výkonom záložného práva je ich obydlím, pričom

za takýchto okolností, keď je spor nielen PR vydaný OS Levice, ale samotné oznámenie o postúpení
pohľadávok s tým, že žalobcovia nie sú v omeškaní so splnením dlhu voči žalovanému, je nutné zabrániť
žalovanému k ďalšiemu výkonu záložného práva formou podanej žaloby.

6./ Právny zástupca žalovaného v rámci procesnej obrany uviedol, že petit, ktorého sa žalobcovia v

konaní domáhajú znie na zdržanie sa výkonu záložného práva k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam.
Takýto petit považuje za procesne neprípustný a nedovolený, čo je primárna skutočnosť, ktorá má viesť
k zamietnutiu žaloby bez ďalšieho.
V tomto smere si dovoľuje poukázať na rozhodovaciu prax NS SR (uznesenie NS SR 3Cdo/94/2019 zo
dňa 18.2.2020, uznesenie NS SR 5Cdo/113/2017 zo dňa 25.4.2019, uznesenie NS SR 8Cdo/147/2017

zo dňa 29.1.2019). Vo všetkých týchto rozhodnutiach vychádzajúc práve uznesenia posledného
diktovaného, Najvyšší súd už konštantne judikuje, že právny názor, podľa ktorého bolo možné
žalovanej ako záložnému veriteľovi uložiť rozsudkom časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva, je nesprávne.
VnadväznostinatožalovanýpoukazujeinaďalšiurozhodovaciupraxNSSRatonajmänarozsudokNS

SR 5Cdo/64/2020 z 30.11.2022 a uznesenie NS SR 4Cdo/41/2021 z 27.2.2023. V týchto rozhodnutiach
najvyšší súd konštatoval okrem iného aj to, že pre vykonanie dobrovoľnej dražby je bezvýznamné, či
záložný veriteľ disponuje exekučným titulom. Skutkové tvrdenia žalobcov týkajúce sa námietok voči
právoplatnosti platobného rozkazu sú pre tento spor absolútne irelevantné. Záložný veriteľ môže výkon
záložného práva uskutočniť aj bez toho, aby mal svoju pohľadávku judikovanú. NS v tomto smere tiež

uvádza,ženováprávnaúpravazákonaodobrovoľnýchdražbáchmáumožňovaťprávnebezproblémový
výkon záložného práva ako na hnuteľné, tak aj na nehnuteľné veci a súčasne má táto právna úprava
poskytovať primeranú ochranu vlastníckeho práva záložcu k draženému predmetu záložného práva.
Žalovaný je presvedčený, že toto konanie nie je to správne fórum, na ktorom majú žalobcovia uvádzaťsvoje námietky, ochranu proti nezákonnému výkonu záložného práva poskytuje zákon o dobrovoľných
dražbách. Táto ochrana sa aktivuje v momente, keď je dražba vykonaná.
Vzhľadom na uvedené sme preto aj v odvolaní proti nariadenému neodkladnému opatreniu uviedli, že

žaloba žalobcov je neadekvátny prostriedok právnej ochrany, myslí žalobu v tomto konaní o zdržaní
záložnéhopráva.Pokiaľžalobcoviavžalobenamietajú,žežalovanýnieje záložnýmveriteľomzdôvodu,
že žalobcom nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, či už vo veci alebo vo vzťahu
Slovenská sporiteľňa a Blackside, či následne vo vzťahu Blackside DPS financial consulting, tak táto
skutočnosť opäť nemá pre účinnosť postúpenia pohľadávky žiaden význam. Opomenutie oznámenia

postúpenia nemá za následok tú skutočnosť, že by pohľadávka neprešla na nového veriteľa, ale výlučne
to, že dlžník môže účinne plniť aj pôvodnému veriteľovi na samotnom fakte, že dlžníci sú v omeškaní,
teda nemôže nič meniť skutočnosť nimi tvrdenú, že im nebolo oznámenie o postúpení pohľadávky
doručené, ktorú skutočnosť samozrejme popierame a listinami sme preukázali, že tieto tvrdenia nie sú
pravdivé a oznámenia o postúpení pohľadávok sa dostali do dispozície žalobcov.
Žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcov na dnešnom pojednávaní zamietol, zrušil nariadené

neodkladné opatrenie a žalovanému voči žalobcom priznať náhradu trov konania.

7./ Právny zástupcovia žalobcov v 1. a v 2. rade zhodne navrhli, aby súd predmetné konanie prerušili
a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na OS Levice pod sp. zn. 13Csp/10/2018,
nakoľko predmetom konania bude na OS Levice bude vyriešenie otázky súvisiacej s právoplatnosťou

a vykonateľnosťou platobného rozkazu, ale aj ohľadne postúpení pohľadávok, v konečnom dôsledku aj
záložnej zmluvy, nakoľko sa jedná o spotrebiteľa na strane žalobcu v 1. rade, prerušenie konania by
naozaj bolo vhodným prostriedkom konanie súdu v tomto konaní, aby sa zabránilo prípadným ďalším
sporom alebo iným konaniam, ktoré na jednej strane zneisťujú aj žalobcov a na druhej strane v podstate
žalovaného.

8./ Súd na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.

8a./ Zo Zmluvy o splátkovom úvere predloženej žalobcom bolo zistené, že žalobca uzavrel dňa

15.9.2012 Zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava, na základe ktorej
mu bol poskytnutý úver vo výške 95.000 eur na bývanie, predmetný úver bol poskytnutý jednorázovo
a z predmetnej zmluvy zároveň bolo zistené, že žalobca mal predmetný úver splácať v počte 282 splátok
a to vo výške 431,79 eur mesačne, vždy k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej
splátky 20.10.2012 a zároveň bolo zistené, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.3.2036.

8b./ Z predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a mandátna zmluva uzavretá dňa
15.9.2012 bolo zistené, že predmetná zmluva bola uzavretá medzi zmluvnými stranami a to Slovenskou
sporiteľňou a žalobcom ako záložcom 1 a B. G. ako záložcom 2.
Predmetom tejto Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bola zmluva o záložnom práve,

kde v časti II, článok I záloh, zálohom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a to nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území D. E. F., obec D. E. F., J. F., zapísané na LV č. XXXX vedenom
Správou katastra Nitra a to byt nachádzajúci sa rodinný dom so súp. č. XXX na ulici C., postavenom
na parc. registra C č. XXXX/X, vchod č. XX, poschodie X. mezanín, časť bytu podľa LV X, podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 2421/4344 a byt nachádzajúci sa v rodinnom

dome so súp. č. XXX na ulici C. na parc. registra C, č. XXXX/X, chod č. XX/X, X poschodie, číslo bytu X
a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 1846/4344, nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX vedenom Správou katastra Nitra a to pozemok registra C, parc. č. XXXX/X o výmere 219
m2,zastavanéplochyanádvoria,parc.č.XXXX/Xovýmere167m2,zastavanéplochyanádvoriaaparc.
č. XXXX/X o výmere 1108 druh pozemku vinice, patriace nehnuteľnosti záložcovi č. 2 a nehnuteľnosti

zapísané na LV č. XXX Správa katastra Nitra a to pozemok registra C parc. č. XXXX o výmere 413 m2,
druh pozemku záhrady pre spoločné označenie záloh 1, záloh 2 a záloh 3.
Ďalej bolo zistené, že záložca vyhlasuje, že je výlučným vlastníkom zálohu 1 a zálohu 2 a záložca 2 je
výlučným vlastníkom bezpodielového spoluvlastníkom zálohy 3.
Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bolo zistené, že predmetom Zmluvy

o záložnom práve je dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcom,
v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa a predmetom mandátnej
zmluvy je udelenie poverení záložcom ako mandantom záložnému veriteľovi ako mandatárovi pre
vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom záložného práva.Zároveň bolo zistené podľa článku II že záložné právo vznikne vkladom do katastra nehnuteľností
uskutočnenom po podpísaní Zmluvy o záložnom práve obidvoma zmluvnými stranami a záložné právo
zaniká:

a) okamihom splatenia celej pohľadávky
b) vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom
c) okamihom, keď nastanú iné skutočnosti, na základe ktorých zaniká záložné právo podľa zákona,
alebo podľa Zmluvy o záložnom práve.

8c./ Ako už bolo vyššie konštatované, predmetná zmluva bola podpísaná medzi Slovenskou sporiteľňou
a záložcami A. B. a B. G..
Z dôvodu, že si žalobca neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o úvere, Slovenská sporiteľňa
zaslala dňa 3.6.2014 žalobcovi poslednú výzvu na zaplatenie omeškaných splátok, pričom z výzvy je
zistené, že ku dňu 3.4.2014 evidujú omeškané splátky vo výške 3.396,27 eur a zároveň bol vyzvaný, aby
omeškané splátky úveru uhradil do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, nakoľko v opačnom prípade

sa vyhlási mimoriadna splatnosť úveru a pristúpi sa k realizácii dobrovoľnej dražby.
Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo zistené, že Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava
oznámila žalobcovi, že nastal prípad porušenia obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové
úvery a z toho dôvodu banka vyhlásila ku dňu 15.4.2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy,
pričom pohľadávka zo zmluvy predstavuje sumu 98.463,10 eur.

8d./ Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0942/2016/CE zo dňa 21.10.2016 bolo zistené, že Slovenská
sporiteľňa, a.s. postúpila postupcovi BLACK SIDE a.s., so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/A, IČO:
48 191 515 pohľadávky, pričom z pripojenej prílohy k Zmluve o postúpení bolo zistené, že predmetom
postúpenia bola aj pohľadávka žalobcu v celkovej výške 94.333,21 eur.

Zo žalobcom predloženého platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Levice sp. zn.
13Csp/10/2018-188 zo dňa 3.5.2018 bolo zistené, že bol vydaný platobný rozkaz vo veci žalobcu
BLACK SIDE, a.s., IČO: 48 191 515 proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, na základe ktorého bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti BLAC SIDE sumu vo výške 94.331,21 eur spolu
s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 94.333,21 eur, počnúc od 16.4.2015 až do zaplatenia. Na

predmetnom platobnom rozkaze je vyznačená právoplatnosť dňom 19.6.2018.
Z návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby zo dňa 28.2.2022 predloženej žalobcom bolo zistené, že
navrhovateľ dražby DPS financial consulting s.r.o. navrhol spoločnosti DUPOS dražobná spoločnosť
s.r.o. výkon dobrovoľnej dražby, pričom predmetom dražby sú nehnuteľnosti označené v Zmluve
o záložnom práve a to z dôvodu výšky pohľadávky 134.358,67 eur.

9./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona.

10./ Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

11./ Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

12./ Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo

spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

13./ Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

14./ Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom.

15./ Podľa ustanovenia § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným
právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu
záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohuna dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

16./ Podľa § 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), tento zákon upravuje dobrovoľné dražby (ďalej
len „dražba“), kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) nad
dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych

vzťahov s tým súvisiacich.

17./ Podľa § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu
dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo iná osoba, ktorá je
oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

18./ Z vykonaného dokazovania, z výsluchu strán sporu, ako aj z listinných dôkazov nachádzajúcich
sa v spise mal súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že žalobcom uplatnený nárok nie je
dôvodný a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

19./ Predmetnou žalobou sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa

výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcov v 1. a v 2. rade
vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnej dobe už prebieha dobrovoľná dražba.
Žalobcovia v rámci procesného útoku nerozporovali skutočnosť, že dňa 15.9.2012 bola uzavretá Zmluva
o splátkovom úvere na bývanie, na základe ktorej bol žalobcovi v 1. rade poskytnutý úver na bývanie vo
výške 95.000 eur a ani to, že bola uzavretá Zmluva o záložnom práve, pričom predmetom zálohu boli

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v 1. a v 2. rade.
Žalobca v 1. rade tvrdil, že platobný rozkaz vydaný OS Levice sp. zn. 13Csp/10/2018 mu nikdy nebol
doručenýdovlastnýchrúk,taktiežimnebolidoručenévýzvynaúhradudlžnýchsplátok,boloimdoručené
len oznámenie o zosplatnení úveru a z dôvodu, že nedošlo k doručeniu platobného rozkazu do vlastných
rúk žalobcovi v 1.rade, bola na OS Levice nariadená obnova konania a predmetom tohto konania bude

posudzované nielen samotné postupovanie pohľadávok a to, či boli splnené všetky zákonné podmienky
vyžadované Občianskym zákonníkom, ale aj podmienky, o postúpení pohľadávky, keďže sa jedná
o spotrebiteľa.

20./ Súd prvej inštancie uvádza, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že

ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne (§ 559 OZ), záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju
pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu. Záložné právo ako
vecné právo je vo vzťahu akcesority k záväzkovému vzťahu, v rámci ktorého sa nachádza zabezpečená
pohľadávka.
Občiansky zákonník považuje záložné právo (ius pignoratitium, ius pignoris) – bez ohľadu na to, čo

je jeho predmetom – za vecné právo k cudzej veci. V oblasti vecných práv k cudzej veci sa zaraďuje
medzi hodnotové práva, pretože oprávnený subjekt (záložný veriteľ) môže svoju pohľadávku uspokojiť
z hodnoty veci, ktorá je predmetom záložného práva.
Záložné právo je vecným právom k cudzej veci (zálohu), ktoré slúži na zabezpečenie a uspokojenie
pohľadávky záložného veriteľa, a to prostredníctvom výkonu záložného práva, ak dlžník nesplní svoj

splatný dlh.
Pohľadávka a záložné právo ju zabezpečujúce sú natoľko navzájom späté, že nemožno s nimi
samostatne nakladať. Preto záložné právo ako akcesorické právo nemožno samo osebe zmluvne
previesť na iného. Bolo by ho však možné previesť spolu so zabezpečovanou pohľadávkou. Prevodom
pohľadávky prechádza aj záložné právo na nového veriteľa.

Záložné právo plní v prvom rade zabezpečovaciu funkciu; zabezpečuje pohľadávku záložného veriteľa
už od okamihu svojho vzniku. Založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa splnením
svojho záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzuje pri nakladaní so zálohom. Súčasne
však posilňuje právne postavenie veriteľa tým, že jeho pohľadávka bude uspokojená aj v prípade, ak
dlžník nebude môcť splniť dlh riadne a včas z akéhokoľvek dôvodu a uhradzovaciu funkciu, ktorá sa

prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky priamo zo zálohu, ak
jeho pohľadávka nebude riadne splnená..21./Vdanomprípadezáložnéprávozabezpečovalozáväzokžalobcuv1.radezospotrebiteľskejzmluvy,
a to Zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej dňa 15.9.2012, ktorú uzavrel ako spotrebiteľ so Slovenskou
sporiteľňou a na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 95.000,- eur, pričom v spojitosti s

touto úverovou zmluvou uzavrel spolu so žalobkyňou v 2.rade v ten istý deň aj Zmluvu o zriadení
záložnéhoprávaknehnuteľnostiaMandátnuzmluvu,nazákladektorejbolonapredmetnénehnuteľnosti
nachádzajúce sa vo vlastníctve žalobcov v 1. a v 2. rade zriadené záložné právo, ktoré je vyznačené
aj na listoch vlastníctva.

22./ Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2016
bolo do nášho právneho poriadku zavedené ustanovenie § 53 ods. 10, podľa ktorého: „Ak záložné právo
zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného
práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa
osobitných zákonov. Z uvedeného vyplýva, že výkon záložného práva predajom zálohu inak ako na
dobrovoľnej dražbe alebo na dražbe v exekúcii nie je prípustný, ak záložné právo zabezpečuje záväzok

zo spotrebiteľskej zmluvy. Iný spôsob výkonu záložného práva nie je možné dohodnúť. Záujem na
ochrane spotrebiteľa vyžaduje, aby speňaženie zábezpeky, ktorú spotrebiteľ poskytol, prebehlo prísne
regulovaným spôsobom (dobrovoľná dražba alebo exekúcia), pri ktorom je daná aj možnosť kontroly
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Občiansky zákonník teda v prípade záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy považuje formu dobrovoľnej dražby za právne aprobovaný, a teda prípustný

spôsob výkonu záložného práva, na ktorý sa zákaz výkonu záložného práva nevzťahuje.

23./Ako už bolo vyššie konštatované, predmetom sporu bolo uloženie povinnosti žalovanému zdržať
sa výkonu záložného práva, pričom právni zástupcovia žalobcov naliehavý právny záujem na takomto
určení videli v tom, že postavenie žalobcov v rámci výkonu záložného práva je neisté, keďže

neboli splnené zákonné podmienky a to platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Levice v konaní
13Csp/10/2018-188 zo dňa 3.5.2018 nie je právoplatný, neboli splnené podmienky oznámenia dlžníkovi
o postúpení pohľadávky, žalobcovia v prvom a v druhom rade nie sú v omeškaní s dlhom voči
žalovanému, ale sú v omeškaní s dlhom voči Slovenskej sporiteľni a nehnuteľnosti, ktoré sú postihnuté
výkonom záložného práva je obydlím žalobcu v 1.rade, ktorý je otcom dvoch maloletých detí

a nehnuteľnosť, ktorá je postihnutá práve týmto výkonom záložného práva je aj ich obydlím.

24./ Súd prvej inštancie konštatuje, že dňa 15.9.2012 bola zriadená Zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti a to medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a záložcami v 1. rade a v 2. rade,
pričom predmetné záložné právo zabezpečuje peňažnú pohľadávku na základe Zmluvy o splátkovom

úvere.
Z obsahu spisového materiálu teda nepochybne vyplýva, že záložné právo na zabezpečenie pohľadávky
žalovaného vzniklo na zmluvnom základe. Žalobcovia v prvom a v druhom rade na základe zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam pristúpili k zriadeniu záložného práva v súvislosti práve
s poskytnutým splátkovým úverom, ktorý bol poskytnutý dňa 15.9.2012 vo výške 95.000 eur. Povinnosť

žalobcov ako záložcov strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m) ods. 4 veta prvá
Občianskeho zákonníka. Len samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobcu v 1. rade
a aj jeho dvoch maloletých detí, sama o sebe nie je dôvodom na vyhovenie žalobe, ktorou by súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva.
Obydlie Občiansky zákonník spomedzi zálohov nevylučuje. Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje

v § 21 ods. 2 v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo boli porušené ustanovenia
zákona o dobrovoľných dražbách, podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach, návrh na určenie neplatnosti dražby a to v zásade do 3 mesiacov odo dňa príklepu, čím je
zabezpečená ochrana a súdna kontrola pred nezákonne uskutočnenou dražbou. Okrem toho kontrolu
nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb vykonáva aj Ministerstvo spravodlivosti

SR v zmysle ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách.

25./ Súd prvej inštancie uvádza, že záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva
prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú
pohľadávku voči vlastníkovi veci ( OS Levice sp. zn. 13Cso10/2018). Vlastníkovi veci potom patrí na

ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby, z čoho jednoznačne vyplýva,
že o tom, s akým výsledkom skončí konanie vedené na Okresnom súde v Leviciach pod sp. zn.
13Csp/10/2018 je pre toto konanie nepodstatné, právne irelevantné, pretože predmetom tohto konania
je len zaplatenie nedoplatku na predmetnom úvere a predmetom konania bude na základe tvrdeníaj kontrola vecnej aktívnej legitimácie žalobcu a toto konanie nemá žiadny vplyv v zmysle vyššie
citovaného na priebeh realizácie dobrovoľnej dražby.
Ako bolo konštatované v predmetnej veci nebola spochybňovaná platnosť záložnej zmluvy a

ani existenciu samotného záložného práva nepopierajú, ale žalobcovia v predmetnom konaní len
spochybňujú vecnú legitimáciu, výšku uplatneného nároku, čiže nič nebráni tomu, aby si záložný veriteľ
v dôsledku neplnenia si povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o splátkovom úvere zabezpečené záložnou
zmluvou podal návrh na výkon dobrovoľnej dražby, pričom v danej veci prebieha v súčasnej dobe výkon
záložného práva realizovaného na základe návrhu podaného žalovaným a to formou dobrovoľnej dražby

predajom nehnuteľnosti patriacich žalobcom v 1. a v 2. rade a tento výkon sa uskutočňuje na zmluvnom
základe a to Zmluvy o zriadení záložného práva zákonným spôsobom vychádzajúc z ustanovení § 53
ods. 10 a § 151 písm. j) Občianskeho zákonníka a zákona o dobrovoľných dražbách.

26./ Súd prvej inštancie uvádza, že samotné uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva so sebou
prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom

vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho
úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku, určitým spôsobom
regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách)... právna úprava ukladá povinnosť strpieť
výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj
s takým, ktoré, tak ako záložné právo k bytu, alebo nebytovému priestoru vzniká na základe zákona.

Záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby
aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci, z čoho
jednoznačne vyplýva, že záložný veriteľ má právo resp. je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva aj
bez exekučného titulu, čiže konanie vedené pred Okresným súdom v Leviciach nie je dôvodom k tomu,
aby sa nerealizovala dobrovoľná dražba a v prípade, ak žalobcovia v 1. a v 2. rade chcú ochrániť

svoje práva, alebo svoje vlastníctvo, ako už bolo vyššie konštatované, môžu si podať žalobu o určenie
platnosti záložnej zmluvy, alebo ak dôjde k príklepu, môžu sa domáhať v zákonom stanovenej lehote
určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby (v § 21 ods. 2 Zákon o dobrovoľných dražbách) .

27./ Súd prvej inštancie zároveň uvádza, že v predmetnej veci bolo vydané neodkladné opatrenie a to

pod sp. zn. 17C/73/2022-125 zo dňa 29.9.2022, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach patriacich do vlastníctva žalobcovi v 1. a žalobcovi v 2.
rade.
Predmetným neodkladným opatrením bol určený priestor len do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Zároveň tohto istého petitu sa žalobcovia domáhali aj v samotnom rozhodnutí, pričom súd prvej

inštancie poukazuje na rozhodnutia NS SR a to v uznesení sp. zn. 2Cdo/36/2019 zo dňa 26.8.2019,
v ktorom zároveň vyslovil, že rozhodnutie sp. z. 8Cdo/147/2017 predstavuje ustálenú rozhodovaciu
prax dovolacieho súdu, z čoho vyplýva, že záložnému veriteľovi nemožno uložiť rozsudkom časovo
neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého predmetom sú nehnuteľnosti
predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom, alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva.

Vzhľadom na skutočnosť, že právni zástupcovia po vyslovení predbežného právneho názoru žiadali
upraviť zmenu petitu spočívajúcu v tom, že žiadajú, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach a to až do právoplatného rozhodnutia
Okresného súdu Levice vedeného pod sp. zn. 13Csp/10/2018, súd túto zmenu petitu nepripustil a to
poukazujúc na vyššie uvedené právne závery, že toto konanie nemá zásadný vplyv na realizáciu

pohľadávky záložného veriteľa formou predaja dobrovoľnej dražby, pretože dobrovoľná dražba môže
prebiehať aj bez exekučného titulu a to na základe záložnej zmluvy, pričom žalobcovia majú právo ako
už bolo vyššie konštatované domáhať sa, či už určenia neplatnosti záložnej zmluvy, alebo neplatnosti
dobrovoľnej dražby v zákonom stanovenej lehote, k čomu doposiaľ z ich strany nedošlo a preto súd túto
zmenu petitu ako nepripustil a predmetnú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Zároveň žalobcovia žiadali aj o prerušenie konania, pričom súd predmetné konanie vzhľadom na už
vyššie uvedený právny názor nepripustil, čiže aj návrh na prerušenie konania v celom rozsahu zamietol.

28./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd žalovanému priznal
voči žalobcom v 1. a v 2. rade nárok na plnú náhradu trov konania. Súd nezistil existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania

žalobcovi nepriznať.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.