Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 51C/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123238862
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123238862.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., zastúpený: JUDr. Pavel Vöröšváry, advokát so sídlom
Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, proti žalovaným: 1. E. F., nar. XX.XX.XXXX, 2. G. F., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., obaja zastúpení: JUDr. Ľubomír Kišac, advokát
so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, o vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie 3 600 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie, v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaných 1. a 2. vypratať nehnuteľnosť zapísanú
Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C.

D. ako rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XX/XX CKN, zastavuje.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva proti žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo
vzťahu k výroku I. o zastavení konania, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.09.2023 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti

žalovaným 1. a 2. vypratať nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor na
LV č. XXX pre k.ú. C. D. a to rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XX/XX CKN (ďalej
aj ako predmetná nehnuteľnosť) ako aj povinnosti zaplatiť mu sumu 3 600 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne od 01.09.2023 do zaplatenia.

1.2. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že so žalovanými 1. a 2. uzavrel dve zmluvy o nájme
rodinnéhodomuatodňa27.09.2017adňa15.11.2019sdobounájmuod08.09.2017naneurčito.Listom

označeným ako „Zrušenie nájomnej zmluvy“ zo dňa 31.05.2023, ktorý bol žalovaným 1. a 2. doručený
dňa 01.06.2023 zrušil predmetný nájomný vzťah. Podľa žalobcu ku skončeniu nájomnej zmluvy zo
dňa 27.09.2017 došlo listom zo dňa 31.05.2023 –t. j. výpoveďou podľa § 677 odsek 1 Občianskeho
zákonníka, keďže sa jednalo o nájomnú zmluvu na neurčitý čas; pričom k skončeniu nájmu došlo
dňa 01.09.2023 v zmysle § 677 odsek 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca zároveň v podanej žalobe
tvrdil, že nájomný vzťah k predmetnému rodinnému domu trval na základe platnej a účinnej nájomnej
zmluvy zo dňa 27.09.2017, keďže táto zmluva nijako nezanikla ani nebola žiadnym úkonom zrušená.

Druhú nájomnú zmluvu uzavretú dňa 15.11.2019 žalobca nepovažuje za platnú, nakoľko neobsahuje
dojednanie o nájomnom. Aj keď nie je potrebné uviesť dôvod skončenia predmetného nájmu z jeho
strany, tak je toho názoru, že na jeho strane bol daný aj dôvod na odstúpenie od zmluvy podľa §
679 odsek 3 Občianskeho zákonníka, a preto boli žalovaní1. a 2. vyzvaní na zaplatenie nájomného,a to listom zo dňa 31.07.2023 označeným ako „Výzva na plnenie, podmienečné odstúpenie od zmluvy“,
keďže v zmysle nájomnej zmluvy z 27.09.2017 boli povinní platiť mesačné nájomné vo výške 100 eur
k rukám jeho dcéry H. B.. Doposiaľ však žalovaní 1. a 2. uhradili iba nájomné za dva mesiace v celkovej

výške 200 eur. Podanou žalobou sa preto žalobca domáha zaplatenia dlžného nájomného za 3 roky
spätne pred podaním žaloby.

2. Žalovaní 1. a 2. v písomnom vyjadrení s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali ju ako nedôvodnú
zamietnuť. Nesúhlasili s tvrdením žalobcu, že s ním uzavreli dve písomné nájomné zmluvy

k predmetnému rodinnému domu a to dňa 27.09.2017 a následne dňa 15.11.2019. Žalovaní 1. a 2.
uviedli, že zmluva zo dňa 27.09.2017 v skutočnosti uzavretá nebola, nakoľko písomné vyhotovenie tejto
zmluvy, nimi nepodpísané, zaslali žalobcovi za účelom jej podpisu do Českej republiky, kde v tom čase
žalobca pracoval a býval, avšak podpísané vyhotovenie zmluvy sa im od žalobcu nikdy nevrátilo, a
zároveň tvrdili, že pokiaľ ide o ich podpisy na tejto zmluve (zo dňa 27.09.2017), tak tie nie sú ich
vlastnoručné. Keď sa v roku 2019 žalobca vrátil z Českej republiky a dopytovali sa ho na zmluvu

z 27.09.2017, sám im povedal, že ju roztrhal a z uvedeného dôvodu so žalobcom podpísali dňa
15.11.2019 zmluvu, ktorá je podľa nich platná a doposiaľ nebola ukončená. Zrušenie nájomnej zmluvy,
ku ktorej malo dôjsť na základe písomného podania žalobcu zo dňa 31.05.2023, považujú za právne
irelevantné, keďže nájomnú zmluvu uzavretú na dobu neurčitú možno v zmysle Občianskeho zákonníka
ukončiť iba výpoveďou. Podľa žalovaných 1. a 2. je teda platná iba nájomná zmluva z 15.11.2019, pričom

pokiaľ ide o odplatu, teda nájomné, tak v tejto zmluve sa so žalobcom dohodli tak, že budú predmetnú
nehnuteľnosťudržiavaťtak,abynechátrala,vykonávaťnasvojenákladydrobnéopravyvdomeanajeho
zariadení súvisiace s ich užívaním a s bežnou údržbou, čo aj robia a rovnako, že budú platiť poplatky
spojené s užívaním nehnuteľnosti, t.j. vodu, plyn, elektrinu, stočné, odvoz smetí a domovú daň, čo aj
robia. Zároveň do kuchyne zaviedli vodu, dali kuchynskú linku, nové wc, osadili plastové okno v kúpeľni,

osadili nové svietidlá. Podľa žalovaných 1. a 2. nájomné môže byť dojednané aj v nepeňažnom plnení,
čo je aj tento prípad. Pôvodne boli so žalobcom dohodnutí, že im predmetné nehnuteľnosti prenajme až
do času, kým tieto od neho neodkúpia, čo však nebolo možné realizovať, nakoľko na predmetnom LV
je vyznačená ťarcha v podobe exekučného záložného práva. Rovnako považovali žalovaní 1. a 2. za
nedôvodnú aj požiadavku žalobcu na zaplatenie sumy 3 600 eur s príslušenstvom titulom nájomného

za obdobie od augusta 2020 do júla 2023, keďže toto nájomné sa odvíja od nájomnej zmluvy zo dňa
27.09.2017, ktorú oni nikdy nepodpísali.

3. Na súdnom pojednávaní dňa 23.01.2024 vzal žalobca podanú žalobu späť v časti o vypratanie
predmetnej nehnuteľnosti, z dôvodu, že žalovaní predmetnú nehnuteľnosť vpratali fakticky (aj podľa

vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných) dňa 01.11.2023 t.j. po začatí tohto súdneho konania.
Žalovaní zároveň s uvedeným späťvzatím na súdnom pojednávaní dňa 23.012024 súhlasili. Na základe
uvedených skutočností súd konanie v späťvzatej časti v zmysle § 145 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) zastavil.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov ako aj oboznámením listinných
dôkazov, a zistil nasledovný skutkový stav:

4.1. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. C. D. bolo preukázané, a medzi stranami zároveň
nesporné, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností.

4.2. Žalobca k podanej žalobe pripojil fotokópiu písomnej zmluvy o nájme predmetného rodinného domu,
pričom na pojednávaní dňa 27.02.2024 predložil aj originál tejto listiny, ktorý je založený v prílohovej
obálke na č.l. 113, podľa ktorej mal žalobca ako prenajímateľ so žalovanými 1. a 2. ako nájomcami
uzavrieť nájomnú zmluvu k predmetnému rodinnému domu od 08.09.2017 na dobu neurčitú (až do

odkúpenia nehnuteľnosti nájomcami). V článku III. zmluvy je obsiahnutá dohoda o nájomnom vo
výške 100 eur mesačne, ktoré sa nájomca zaväzuje platiť dcére prenajímateľa – H. B., bytom I..
Zmluva je podpísaná oboma zmluvnými stranami, pričom súd týmto tvrdením nekonštatuje, že sa
jedná o pravé podpisy zmluvných strán (konštatuje iba existenciu rukou písaných podpisov na zmluve).
Zároveň žalobca k podanej žalobe pripojil aj fotokópiu (a na pojednávaní dňa 27.02.2024 aj originál –

prílohová obálka č.l. 113) nájomnej zmluvy zo dňa 15.11.2019, ktorá mala byť uzavretá medzi rovnakými
zmluvnými stranami k rovnakému predmetu nájmu na rovnakú dobu s tým, že táto zmluva neobsahuje
dojednanie o nájomnom a iba v bode 3.1. je obsiahnuté, že nájomca sa zaväzuje vykonávať na svoje
náklady drobné opravy v dome a na jeho zariadení, súvisiace s ich užívaním a bežnou údržbou.4.3. Z listiny označenej ako „Zrušenie nájomnej zmluvy“ zo dňa 31.05.2023 (č.l. 9) adresovanej
žalovaným 1. a 2. vyplýva, že ňou žalobca ruší „túto nájomnú zmluvu“ so žalovanými 1. a 2.,

ktorí momentálne obývajú jeho nehnuteľnosť a trvá na tom, aby nehnuteľnosť opustili maximálne do
30.06.2023. Uvedenú písomnosť podal žalobca podľa pripojeného podacieho lístka na poštovú prepravu
dňa 31.05.2023.

4.4. Ďalšou listinou označenou ako „Výzva na plnenie – podmienečné odstúpenie od zmluvy“ zo dňa

31.07.2023 (č.l. 11) vyzval žalovaných 1. a 2. na zaplatenie 70–tich mesačných platieb nájomného po
100 eur, t.j. sumu 7 000 eur s poukazom na nájomnú zmluvu zo dňa 27.09.2017. Zároveň v tomto
podaní samotný žalobca konštatuje, že so žalovanými 1. a 2. uzavrel dve zmluvy o nájme rodinného
domu a to dňa 27.09.2017 a dňa 15.11.2019, s dobou nájmu na neurčito od 08.09.2017. Zároveň v tejto
výzve poskytol žalovanými 1. a 2. trojmesačnú lehotu na zaplatenie vyššie špecifikovanej sumy s tým, že
pokiaľ v rámci nej svoj záväzok nesplnia, majú túto výzvu považovať tiež za odstúpenie od oboch vyššie

špecifikovaných nájomných zmlúv. Uvedená výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 01.08.2023.

4.5. Z listiny žalovaných 1. a 2. označených ako „Nesúhlas so zrušením trvalého pobytu“ adresovanej J.
C. D. zo dňa 02.06.2023 (č.l. 37) vyplýva, že dňa 01.06.2023 im bol doručený návrh žalobcu na zrušenie
ich trvalého pobytu v predmetnom rodinnom dome, s čím však nesúhlasia, pričom konštatujú, že so

žalobcom majú uzavretú riadnu platnú nájomnú zmluvu zo dňa 15.11.2019, a preto nie sú podľa nich
splnené podmienky pre zrušenie trvalého pobytu v zmysle § 7 odsek 1 písmeno f) Zákona č. 253/1998
Z.z. Zároveň v tomto podaní konštatujú, že písomné zrušenie nájomnej zmluvy zo dňa 31.05.2023
podpísané žalobcom je právne irelevantné, keďže nájomnú zmluvu uzavretú na dobu neurčitú možno
v zmysle Občianskeho zákonníka ukončiť iba výpoveďou.

4.6. J. C. D. odpovedala na nesúhlas žalovaných 1. a 2. (špecifikovaný v predchádzajúcom odseku)
listom zo dňa 29.06.2023 (č.l. 38), v ktorom oznámila žalovaným, že ich nesúhlas so zrušením
ich trvalého pobytu v predmetnom rodinnom dome považuje za opodstatnený a ich trvalý pobyt na
predmetnej adrese – C. D. XXX bol obnovený a trvá naďalej.

4.7. Žalobca na súdom pojednávaní uviedol, v roku 2017 sa stretol so žalovanými, ktorých vtedy vyhodili
z predchádzajúcej nehnuteľnosti a navrhol im, že môžu bývať v predmetnom dome, ktorý bol v tom
čase prázdny, pretože on pracoval v ČR. Žalobca tvrdil, že nájomnú zmluvu z roku 2017 podpisovali
so žalovanými na J. K. L. C. D., kde im túto zmluvu aj vyhotovili. Nájomné bolo určené po vzájomnej

dohode vo výške 100 eur mesačne. On po podpise zmluvy odišiel do ČR a jeho bývalá manželka
odovzdala žalovaným kľúče od nehnuteľnosti. Žalovaní zaplatili 2x po 100 eur, a to jeho dcére H. B.
a ďalej neplatili. O tom, že okrem tých dvoch prvých platieb nájomného, ďalšie nájomné žalovaní už
neplatili nevedel, dcéra mu to povedala až po tých 6. rokoch, keď sa vrátil z ČR. Vedel, že po celú tú
dobu žalovaní v predmetnom dome bývajú, ale inak sa bližšie o to nezaujímal, ani ohľadom nájomného.

Počasobdobia,kedyžalovanívdomebývali,onenergieneplatil. Žalobcazároveňtvrdil,žesinepamätá,
či a prečo sa podpisovala druhá nájomná zmluva v roku 2019.

4.8. Žalovaný 1. uviedol, že v roku 2017sa rozprával so žalobcom v krčme, kedy mu žalobca povedal,
že má voľný dom a že sa tam môžu nasťahovať. Išiel následne so žalobcom do toho domu, aby si ho

pozrel, ale o žiadnych podmienkach - ani o energiách, ani o peniazoch sa tam vtedy so žalobcom
nebavili. Hneď nasledujúci deň žalobca odchádzal do Čiech a oni sa do toho domu nasťahovali s tým,
že kľúče od domu im nechala manželka žalobcu v krčme.

4.9. Žalovaná 2. potvrdila, že v predmetnom dome žalobcu bývali od roku 2017, kedy sa na tom dohodol

jej manžel so žalobcom. Nájomnú zmluvu im pripravovala svedkyňa M., a táto nájomná zmluva z roku
2017 sa nepodpisovala na obecnom úrade ako tvrdí žalobca ale ona posielala žalobcovi nepodpísané
2 rovnopisy tejto zmluvy do ČR, s tým, aby ich podpísané zaslal naspäť. Obsah zmluvy im bol známy
a mali (aj so žalovaným 1.) vedomosť, že majú platiť nájomné vo výške 100 eur mesačne. Rovnopisy
zmlúv, ktoré takto zaslala žalobcovi do ČR boli nimi (žalovanými 1- a 2.) nepodpísané. Od žalobcu sa

im tiež nič podpísané nevrátilo, preto mu následne ďalšie nájomné (okrem prvých dvoch mesiacov) už
neplatili. Z uvedeného dôvodu sa aj následne v roku 2019 podpisovala nová nájomná zmluva. Potvrdila,
že do daného domu sa nasťahovali hneď na základe ústnej dohody medzi jej manželom a žalobcom
v tom septembri 2017. Aj zmluvu z roku 2019 im pripravila svedkyňa M., zmluvu podpísali všetci naobecnom úrade, kde im zároveň žalobca dal aj potvrdenie na trvalý pobyt. Pri podpise nájomnej zmluvy
v roku 2019 sa so žalobcom o obsahu tej zmluvy nejako nebavili a neriešili, že tam nie je uvedené
nájomné. V zmluvách je uvedený článok ohľadom skončenia nájmu, že tento sa skončí odkúpením danej

nehnuteľnosti nájomcami, nakoľko oni mali záujem to kúpiť, čo sa ale nedalo, lebo je tam ťarcha od
exekútora.

4.10. Svedkyňa N. D., ktorá je bývalou manželkou žalobcu uviedla, že žalobca ju asi pred 6. rokmi
požiadal, aby sa postarala o predmetný dom a dal jej od neho kľúče, nakoľko on v tom čase pracoval v

ČR. Raz, keď bola v tom dome upratovať, prišiel tam žalovaný 2. a chcel, aby ich tam nechala bývať, tak
ich tam pustila a požiadala ich, aby platili symbolické nájomné 100 eur a to šekom na jej dcéru. Zaplatili
za prvý mesiac, potom už neplatili. Nemá informáciu o tom, či žalovaní spisovali nejaký doklad – nejakú
zmluvu so žalobcom, ona sama so žalovanými nespisovala žiadnu dohodu.

4.11. Svedkyňa O. M. uviedla, že pripravovala stranám sporu obe nájomné zmluvy. Tú prvú zmluvu, kde

bol uvedený nájom 100 eur, to nejako v auguste – septembri 2017 a túto zmluvu žalovaní podpisovali
pred ňou v tom dome, kam sa presťahovali. Žalobca tam túto zmluvu nepodpisoval, on bol vtedy v ČR
a žalovaní mu zmluvu posielali na podpis. Žalovaní v predmetnom dome bývali asi 7 rokov. Vyhotovila
im aj ďalšiu zmluvu v roku 2019, v ktorej nebolo uvedené nájomné. Aj túto druhú zmluvu z roku 2019
žalovaní podpisovali pred ňou v predmetnom dome; čo s ňou ale potom urobili a či ju posielali žalobcovi,

už svedkyňa nevie. Ona sama nebola svedkom toho, či tie zmluvy obe podpisoval aj žalobca.

4.12. Svedkyňa P. F., ktorá je nevestou žalovaných 1. a 2. uviedla, že z rozprávania žalovaných vie, že
žalovaný 1. sa dohodol so žalobcom, ktorý mal prázdny dom, že ich tam nechá bývať a že mu budú
platiť 100 eur, čo bola medzi nimi ústna dohoda. Žalovaní sa tam nasťahovali a zaplatili nájomné za 2

mesiace. Potom im telefonovala bývalá manželka žalobcu, že nechce 100 eur, ale 200 eur, a ak to
nezaplatia, tak bude žiadať 400 eur. Následne žalovaným telefonoval aj samotný žalobca a povedal
aby dali toľko, čo pýta jeho bývalá manželka. Poradila preto žalovaným, aby si to dali vyhotoviť písomne.
Pani M. im následne doniesla 2 zmluvy, kde bolo uvedené nájomné 100 eur a ona (svedkyňa) žalobcom
poradila, aby zmluvy oni sami ešte nepodpisovali, ale aby ich najprv poslali na podpis žalobcovi. Od

žalobcu sa ale podpísané zmluvy už žalovaným nevrátili. Potom sa žalobca vrátil v roku 2019 z ČR a
dohodli sa so žalovanými a na obecnom úrade s ním podpísali zmluvu a žalobca im dal aj trvalý pobyt
– pričom v tejto zmluve z roku 2019 nebolo uvedené žiadne nájomné.

5. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

5.1. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi
v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie,
a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

5.2. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

5.3. Podľa § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy
neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu
1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.

5.4. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,

ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

5.5. Podľa 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu
možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

5.6. Podľa § 659 Občianskeho zákonníka, zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po
dohodnutú dobu bezplatne užívať.6. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pre platné uzavretie nájomnej zmluvy (aj
k nehnuteľnosti) Občiansky zákonník nevyžaduje písomnú formu. Prejav vôle tu možno urobiť zásadne
akýmkoľvek spôsobom. Podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy sú prenechanie veci na užívanie,

individuálne určená vec, dočasnosť a odplatnosť. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že
vymenované podstatné náležitosti pre vznik nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom (t.j. v dôsledku
faktického správania sa jej účastníkov) boli splnené, keďže od septembra 2017 sa strany sporu správali
vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti ako prenajímateľ a nájomcovia, nakoľko žalobca odovzdal
žalovaným kľúče a umožnil im v nehnuteľnosti bývať a zároveň boli dohodnutí aj na výške nájomného

100 eur mesačne, ktorú sumu obe stany pri vzniku nájmu akceptovali, čo potvrdzuje aj skutočnosť že
žalovaní ako nájomcovi zaplatili nájomné za prvé dva mesiace a to v celkovej výške 200 eur (t.j. 100
eur/mesiac). Výška dohodnutého nájomného 100 eur mesačne vyplýva aj z výpovedí svedkýň F. a M..
Táto nájomná zmluva nebola časovo ohraničená t. j. jednalo sa o nájom na neurčitý čas. Skutočnosť že
žalovaní ako nájomcovia následne prestali platiť nájomné, sama o sebe nespôsobuje neplatnosť takto
konkludentne uzavretej nájomnej zmluvy.

7.Ksvedeckej výpovedisvedkyneN.D.súddodáva, žetáto nepôsobilapresvedčivoasúdjuvyhodnotil
ako menej vierohodnú, a to nielen vzhľadom na blízky (v minulosti manželský) pomer svedkyne
k žalobcovi, ale aj vzhľadom aj na rozpory v niektorých častiach jej výpovede v porovnaní ku skutkovým
tvrdeniam strán sporu, ktoré možno považovať za nesporné, napr. že žalovaní zaplatili 2 platby nájomné

to vždy po 100 eur, pričom svedkyňa tvrdila, že zaplatili iba raz 100 eur, zároveň tvrdila, že s otázkou
na možnosť bývania ju oslovil žalovaný 2. priamo v danom dome, hoci strany tvrdili, že na nájme sa
dohodli žalovaní priamo so žalobcom, keď sa s ním koncom augusta resp. začiatkom septembra 2017
stretol žalovaný 2.

8. Na základe uvedeného dospel preto súd k záveru, že s účinnosťou od septembra 2017, na
základe faktického správania sa strán sporu, bola medzi nimi konkludentne uzavretá nájomná zmluva
k predmetnej nehnuteľnosti, s nájomným vo výške 100 eur mesačne, ktorá bola uzavretá na dobu
neurčitú. V zmysle ustálenej súdnej praxe pojmovému znaku „dočasnosť“ nájomnej zmluvy neodporuje,
že nájom môže byť dohodnutý na dobu určitú aj neurčitú.

9. Z hľadiska rozsahu vykonaného dokazovania súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní platí zásada
prejednacia, podľa ktorej len strany v spore nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena.
Návrhy na vykonanie dokazovania sú teda vecou strán sporu (s výnimkami v zmysle § 185 ods. 2, 3
CSP). Ak aj žalovaní rozporovali pravosť podpisov na nájomnej zmluve z roku 2017, súd nevykonal

vo vzťahu k tomu ďalšie dokazovanie, keďže jednak žalovaní takto návrh na dokazovanie nepodali,
a zároveň by bolo uvedené dokazovanie nadbytočné a viedlo by k predlžovaniu tohto sporu a narastaniu
jeho trov, nakoľko na základe vyššie špecifikovaného dokazovania mal sú za preukázané, že nájomná
zmluva bola v septembri 2017 medzi stranami uzavretá konkludentne.

10. Uvedený nájomný vzťah (ktorý vznikol v septembri 2017) bol ukončený resp. nahradený dňa
15.11.2019, kedy strany sporu síce uzavreli písomnú „nájomnú zmluvu“ (č.l.7), ktorú však súd považuje
za neplatnú pre absenciu dojednania o nájomnom. Avšak opätovne je z faktického správania strán
sporu zrejmé, že s účinnosťou od 15.11.2019 bol ukončený nájomný vzťah (vzniknutý v 09/2017)
a tento sa zmenil na konkludentne uzavretú zmluvu o výpožičke danej nehnuteľnosti, čo je rovnako

zrejmé z faktického správania sa strán sporu, keďže je zrejmé, že ich vôľa smerovala k vzniku
bezodplatného vzťahu užívania nehnuteľnosti zo strany žalovaných, keď žalobca naďalej umožnil
žalovaným v predmetnej nehnuteľnosti bývať a bol uzrozumený s tým, že od uvedeného dátumu už
nemásožalovanými(ajvzhľadomnaobsahlistinyz15.11.2019–č.l.7)uzavretúžiadnudohoduoplatení
nájomného. Súd sa nestotožňuje s názorom právneho zástupcu žalovaných, že za nájomné je potrebné

považovať ustanovenie čl. III. zmluvy z 15.11.2019 (č.l. 7), nakoľko takéto posúdenie nezodpovedá §
674 Občianskeho zákonníka, keďže nejde o odplatu určenú žalobcovi ako prenajímateľovi, ako odmenu
za prenechanie veci do užívania; inak povedané užívanie veci bez odplaty prenajímateľovi, pre účely
jehoprávnejkvalifikácienemôževžiadnomprípadeznamenaťnájom.Uvedenýzáväzkovo-právnyvzťah
výpožičky bol ukončený výzvou žalobcu zo dňa 31.05.2023, ktorou vyzval žalovaných na opustenie

nehnuteľnosti do 30.06.2023 (č.l. 9). Po uplynutí poskytnutej lehoty boli totiž žalovaní povinní predmet
výpožičky vrátiť žalobcovi t.j. danú nehnuteľnosť vypratať. Zmluva o výpožičke je reálnou zmluvou, s
čím súvisí aj jej neformálnosť. Zákon pre jej uzavretie nepožaduje žiadne osobitné náležitosti, preto je
možné ju uzavrieť vo všetkých formách prípustných pre právne úkony. Dočasnosť tejto zmluvy znamená,že ak čas plnenia nebol v zmluve dohodnutý, použije sa všeobecná úprava splnenia dlhu v zmysle §
563 Občianskeho zákonníka a vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť prvý deň potom, čo ho o plnenie
požiadal požičiavateľ.

11. Nakoľko k vyprataniu nehnuteľnosť zo strany žalovaných došlo až v novembri 2023 je zrejmé, že
žaloba v časti týkajúcej sa vypratania bola podaná dôvodne a vzatá bola späť počas tohto konania pre
správanie žalovaných, ktorí predmetnú nehnuteľnosť vypratali (odovzdali) až počas súdneho konania.
V tejto časti potom žalobcovi vznikol aj nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP.

12. V časti o zaplatenie sumy 3 600 eur s príslušenstvom súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol a
to s poukazom na odôvodnenie uvedené v bode 10. tohto odôvodnenia, keď s účinnosťou od 15.11.2019
zanikol nájomný vzťah k predmetnej nehnuteľnosti a vznikol právny vzťah bezodplatnej výpožičky. Ak
sa preto žalobca domáhal zaplatenia uvedenej sumy titulom nájomného za obdobie 3 roky spätne od
podania žaloby, je zrejmé, že tento nárok je nedôvodný, keďže v predmetnom čase už nájomný vzťah

medzi stranami sporu neexistoval (existovala výpožička).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.