Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/150/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200922
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200922.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: #APAGE SATANAS, so sídlom
Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 51 428 148, proti žalovanému: Úrad vlády
Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2734/26278/2022KGTSÚ zo dňa 30.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Žalobca (ďalej „žalobca“, „žiadateľ“) mailovým podaním zo dňa 23.04.2022 (ďalej „žiadosť“,
„infožiadosť“), doručeným Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej „žalovaný“, „úrad vlády SR“),
adresovaným Vláde Slovenskej republiky (ďalej „vláda SR“), požiadal o poskytnutie informácii podľa
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon č. 211/2000 Z. z.“,

„infozákon“). Konkrétne žiadal o sprístupnenie:
„Kópie / obsah právnych úkonov týkajúcich sa scudzenia systém protivzdušnej obrany S-300 zo SR pre
UA, Kópiu certifikátov k užívaniu scudzeného systém protivzdušnej obrany S-300, Účtovnú a znaleckú
hodnotu Slovenského systému protivzdušnej obrany S-300, Právne tituly a zoznam / prehľad ostatného
majetku SR scudzeného pre UA v roku 2022.“

2. Žalovaný listom zo dňa 28.04.2022 žiadosť v časti „Kópie / obsah právnych úkonov týkajúcich sa

scudzenia systém protivzdušnej obrany S-300 zo SR pre UA, Kópiu certifikátov k užívaniu scudzeného
systém protivzdušnej obrany S-300, Účtovnú a znaleckú hodnotu Slovenského systému protivzdušnej
obrany S-300“ podľa § 15 ods. 1 infozákona postúpil Ministerstvu obrany Slovenskej republiky (ďalej
„ministerstvo obrany SR“), o čom bol žalobca upovedomený.

3. Rozhodnutím č. 2921/17611/2022/KGTSÚ zo dňa 04.05.2022 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“)
žalovaný podľa § 18 ods. 2 infozákona žiadosti žiadateľa zo dňa 23.04.2022 v časti „Právne tituly a

zoznam / prehľad ostatného majetku SR scudzeného pre UA v roku 2022“ nevyhovel. Vychádzal pritom
z § 3 ods. 1 infozákona, keď žiadateľom požadované informácie nemal k dispozícii, pričom ako povinná
osoba ich ani v zmysle žiadneho právneho predpisu mať nemusel.4.Protiprvostupňovémurozhodnutiupodalžiadateľrozklad.VedúciÚraduvládySlovenskejrepublikyna
podklade návrhu rozkladovej komisie vydal rozhodnutie č. 2734/26278/2022KGTSÚ zo dňa 30.06.2022
(ďalej„napadnutérozhodnutie“),ktorýmrozkladžiadateľapodľa§59ods.2zákonač.71/1967Zb.zákon

o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „správny poriadok“)
zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovaného potvrdil. Druhostupňový správny orgán uviedol, že
prvostupňový orgán konal v súlade s relevantnou právnou úpravou, pričom vo veci vydané rozhodnutie
vychádza z náležite zisteného skutkového stavu. Poukázal pritom na kompetencie žalovaného uvedené
v § 24 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy

v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon č. 575/2001 Z. z.“) ako aj na vo veci relevantné
ustanovenia zákona č. 278/1993 Z. z. o správe a majetku štátu v znení účinnom v rozhodnom čase
(ďalej „zákon č. 278/1993 Z. z.“), pričom dospel k rovnakému záveru ako správny orgán konajúci v prvom
stupni – žalovaný nemusí mať k dispozícii a ani nemá resp. nemal k dispozícii žiadateľom požadované
informácie.

II.
Správna žaloba (žalobné body)

5. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 10.07.2022 domáhal preskúmania napadnutého

(druhostupňového) ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods.
1 písm. b), c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023
(ďalej „SSP“) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

6. Žalobca v konkrétnostiach namietal vydanie prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia

neoprávneným správnym orgánom, keďže žiadosť bola adresovaná vláde SR a nie úradu vlády SR.
Prvostupňové a napadnuté rozhodnutie namietal ako nezákonné, protiústavné a vecne nesprávne.
Požadované informácie neboli žalobcovi sprístupnené napriek tomu, že povinná osoba mala v zmysle
zákona povinnosť mať požadované informácie k dispozícii a tieto aj k dispozícii mala. Žalobná
argumentácia žiadateľa smerovala aj voči výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia z dôvodu

absencie konkrétneho zákonného ustanovenia, na základe ktorého došlo k odmietnutiu sprístupnenia
požadovaných informácii. Obsahové náležitosti namietal aj vo vzťahu k odôvodneniu prvostupňového
a napadnutého rozhodnutia, keď tieto považoval za abstraktné, nepreskúmateľné a nedostatočne
zdôvodnené. Vo vzťahu k druhostupňovému rozhodnutiu namietal jeho vydanie neoprávnenou osobou,
keďže je podpísané „v zastúpení“ neznámou osobou. Napokon žalobca namietal aj procesný postup

žalovaného, ktorý časť žiadosti postúpil inému orgánu verejnej správny podľa § 15 ods. 1 infozákona.

III.
Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe túto navrhol ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190
SSP.

8. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa rozhodovania neoprávneného orgánu poukázal na §

1b zákona č. 575/2001 Z. z., v zmysle ktorého bol žalovaný v prejednávanom prípade, aj napriek dikcii
ust. § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., povinnou osobou na konanie o podanej žiadosti. Za nedôvodné
považoval žalovaný aj námietky žalobcu vo vzťahu k aplikácii inštitútu postúpenia časti infožiadosti podľa
§ 15 ods. 1 infozákona. O rozklade podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu zároveň rozhodoval
príslušný správny orgán (zložka žalovaného), pričom ako prvostupňové tak aj napadnuté rozhodnutie

spĺňa zákonom stanovené formálne ako aj obsahové náležitosti vyplývajúce z § 47 správneho poriadku.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

9. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná

právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/150/2022 bola na základe
uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023
v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S Správneho
súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/150/2022. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení,

ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.

10. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10,
§ 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie,
vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu
žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,

s následkom jej zamietnutia podľa § 190 SSP.

11. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2
SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom

sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

12.Podľa§493ezák.č.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníúčinnomod01.07.2023,konania
začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna
2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

13. Podľa § 2 ods. 1 infozákona, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej
len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické
osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

14. Podľa § 2 ods. 2 infozákona, povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a
právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného
zákona.

15. Podľa § 3 ods. 1 infozákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k
dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä
na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických
stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.

16. Podľa § 5 ods. 4 infozákona, vláda Slovenskej republiky je povinná zverejniť texty materiálov (návrhy,
správy, rozbory) predložených na rokovanie vlády a prijaté uznesenia vrátane ich príloh.

17. Podľa § 15 ods. 1 infozákona, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované
informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi

žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k
dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18).

18. Podľa § 18 ods. 2 infozákona, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom
v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola

odložená (§ 14 ods. 3).

19. Podľa § 19 ods. 2 infozákona, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený
povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí žiadateľa o
dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje

starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o
ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.20. Podľa § 1b zákona č. 575/2001 Z. z., úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým
zabezpečovaním činnosti vlády plní Úrad vlády Slovenskej republiky; rovnaké úlohy plní Úrad vlády
Slovenskej republiky aj pre predsedu vlády ako jeho výkonný orgán. Úrad vlády Slovenskej republiky plní

aj úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečovaním činností pre podpredsedu
vlády Slovenskej republiky, ktorý neriadi ministerstvo, pri plnení úloh, ktoré mu vyplývajú z § 1aaa
ods. 1 a 2; rovnako plní úlohy aj pre jeho štátneho tajomníka. Podpredseda vlády podľa § 1aaa riadi
zabezpečovanie plnenia úloh spojených s odborným zabezpečovaním činnosti vlády.

21. Predmetom súdneho prieskumu bolo v prejednávanom prípade rozhodnutie žalovaného č.
2734/26278/2022KGTSÚ zo dňa 30.06.2022, jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie č.
2921/17611/2022/KGTSÚ zo dňa 04.05.2022 a postup žalovaného pri vybavovaní žalobcom podanej
infožiadosti (vzhľadom na žalobnú argumentáciu najmä postup žalovaného, ktorý časť podanej
infožiadosti postúpil na vybavenie inému správnemu orgánu podľa § 15 ods. 1 infozákona).

22. Primárne sa správny súd stotožnil s postupom zvoleným úradom vlády SR po obdržaní mailovej
infožiadostižalobcuzodňa23.04.2022,ktorýpovažujevzhľadomnaokolnostiprejednávanejveci,najmä
vzhľadom na vymedzenie žalobcom požadovaných informácii, za zákonný. Žalobca ako žiadateľ zaslal
svoju žiadosť na emailovú adresu žalovaného „A.“, z ktorej mu bola dňa 25.04.2022 zaslaná odpoveď
o prijatí infožiadosti. Žalovaný následne žalobcu mailom dňa 28.04.2022 informoval o postúpení časti

žiadosti príslušnému orgánu – ministerstvu obrany SR a o zvyšnej časti sám rozhodol. Z obsahu
predloženého administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca vyššie popísaný
postup vybavovania žiadosti úradom vlády SR nenamietal, a to ani v rámci podaného rozkladu proti
prvostupňovému rozhodnutiu.

23. Správny súd je toho názoru, že po prijatí žiadosti žalobcu došlo k správnemu ustáleniu povinnej
osoby vo vzťahu k tej-ktorej časti podanej infožiadosti. Pokiaľ žalovaný ako prijímateľ žiadosti už
v rámci prvotného vzhliadnutia žiadosti dospel k dôvodnému záveru o tom, že žalobcom požadované
informácie v časti „Kópie / obsah právnych úkonov týkajúcich sa scudzenia systém protivzdušnej obrany
S-300 zo SR pre UA, Kópiu certifikátov k užívaniu scudzeného systém protivzdušnej obrany S-300,

Účtovnú a znaleckú hodnotu Slovenského systému protivzdušnej obrany S-300“ nemá k dispozícii a tieto
ani zo zákona mať nemusí, avšak zároveň mal vedomosť o prípadne inej povinnej osobe, ktorá by
uvedenými informáciami disponovať mohla či mala, bolo plne v súlade s § 15 ods. 1 infozákona časť
žiadostipostúpiťinémusprávnemuorgánu.Vtakomtopostupesprávnysúdnevidelžalobcomnamietané
procesné pochybenie, ktorý navyše túto žalobnú námietku žiadnym bližším spôsobom nešpecifikoval.

Uvedeným procesným postupom, ktorý žalobca navyše v rámci administratívneho konania nenamietal
po oznámení postúpenia časti žiadosti a ani po vydaní prvostupňového rozhodnutia v rámci podaného
opravnéhoprostriedku(rozkladu),nedošlokzásahudoprávžiadateľačikvydaniufiktívnehorozhodnutia
žalovaného vo veci postúpenej časti infožiadosti, keďže následkom uvedeného postupu bolo začatie
„nového“ administratívneho konania, vedeného ministerstvom obrany SR.

24.Vzostávajúcejčastiinfožiadosti„Právnetitulyazoznam/prehľadostatnéhomajetkuSRscudzeného
pre UA v roku 2022“ žalovaný rovnako správne ustálil povinnú osobu, a to vzhľadom na § 1b zákona
č. 575/2001 Z. z., v zmysle ktorého je úrad vlády zriadený na odborné, organizačné a technické
zabezpečovanie činnosti vlády SR. Na uvedenom nič nemení ani právna úprava obsiahnutá v § 5 ods. 4

infozákona, ktorý upravuje informačnú povinnosť vlády SR vo vzťahu k návrhom, správam a rozborom
predloženým na rokovanie vlády ako aj vo vzťahu ku vládou prijatým uzneseniam, keďže kompetencie
zabezpečovania uvedenej zákonnej povinnosti na základe § 1b zákona č. 575/2001 Z. z. vyplývajú úradu
vlády SR a naviac, infožiadosť žalobcu zo dňa 23.04.2022 sa netýkala okruhu informácii, ktoré sa týkajú
informačnej povinnosti vlády SR podľa uvádzaného zákonného ustanovenia infozákona (§ 5 ods. 4).

25. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu voči druhostupňovému rozhodnutiu
vydanému neznámou osobou „v zastúpení“. Z predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že
po tom, ako podal žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, došlo v súlade s § 61 ods.
2 správneho poriadku k zvolaniu zasadnutia rozkladovej komisie, ktorá dňa 28.06.2022 zasadla

a vedúcemu úradu vlády SR odporučila prvostupňové rozhodnutie potvrdiť a rozklad žalobcu zamietnuť.
Následne vedúci úradu vlády SR ako príslušný správny orgán podľa § 19 ods. 2 infozákona vo veci
vydal dňa 30.06.2022 rozhodnutie (napadnuté rozhodnutie č. 2734/26278/2022KGTSÚ), ktoré bolo v
písomnom vyhotovení zaopatrené podpisom B. C., vtedajšieho zástupcu vedúceho úradu vlády.26. Všeobecne vznesená námietka žalobcu voči výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia nebola
správny súdom vyhodnotená ako dôvodná. Pokiaľ žalobca uviedol, že vo výroku absentovalo

uvedenie konkrétneho zákonného ustanovenia, na základe ktorého došlo k odmietnutiu sprístupnenia
požadovaných informácii, nie je tomu tak. Žalovaný v rámci výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia
uviedol nielen procesné ustanovenie zákona, v zmysle ktorého o časti žiadosti žalobcu rozhodol
(§ 18 ods. 2 infozákona), ale poukázal aj na konkrétne hmotnoprávne ustanovenie, v zmysle
ktorého k rozhodnutiu o nesprístupnení požadovaných informácii dospel (§ 3 ods. 1 infozákona).

Zároveň vo výrokovej časti uviedol aj skutkový dôvod, pre ktorý k aplikácii predmetných zákonných
ustanovení pristúpil (neexistencia požadovaných informácii u žalovaného a zároveň neexistencia
zákonnej povinnosti, aby žalovaný žiadané informácie ako povinná osoba mal k dispozícii). Výroková
časť napadnutého rozhodnutia potom obsahuje relevantné zákonné ustanovenie, na základe ktorého
rozhodol žalovaný o podanom rozklade (§ 59 ods. 2 správneho poriadku).

27. Rovnako za nedôvodnú považoval správny súd námietku nepreskúmateľnosti smerujúcu voči
odôvodneniu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia,
ktoré následne precizoval žalovaný aj v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, vplýva
konkretizácia relevantných zákonných ustanovení, v súvislosti s ktorými žalovaný vyhodnocoval svoje
prípadné zákonné povinnosti vo vzťahu k požadovaným informáciám a na základe ktorých vo veci

rozhodol. Žalovaný na str. 4. až 7. napadnutého rozhodnutia podrobne popísal, z akého dôvodu
nemal k dispozícii žalobcom požadované informácie a ďalej, že povinnosť požadované informácie
mať k dispozícii v rozhodnom čase u žalovaného neexistovala. Napadnuté rozhodnutie vo svojom
odôvodnení rekapituluje zistenia a právne posúdenie vykonané prvostupňovým orgánom a tieto ďalej
precizuje, pričom vedúci úradu vlády SR sa na podklade návrhu rozkladovej komisie vysporiadal aj

s argumentáciou žalobcu obsiahnutou v podanom opravnom prostriedku (rozklade). Po preskúmaní
oboch rozhodnutí správny súd uvádza, že tieto sa nevymykajú štandardom odôvodňovania meritórnych
rozhodnutí v administratívnom konaní, sú obsahovo súladné s relevantnou právnou úpravou a sú logicky
odôvodnené.

28. Všeobecne vznesené námietky nezákonnosti, protiústavnosti a vecnej nesprávnosti vydaných
rozhodnutí žalobca bližším spôsobom nešpecifikoval. Tvrdené vady rozhodnutí vydaných
v administratívnom konaní sú v zásade len citáciou ustanovení právnych predpisov, pričom zo žaloby
nie je zrejmé, v čom konkrétne (teda na základe akých konkrétnych právnych a skutkových dôvodov)
má existencia uvedených vád v prejednávanom prípade spočívať. Tu správny súd uvádza, že žalobný

bod musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu.
Bolo povinnosťou žalobcu, aby svoje žalobné body dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu
súdu prieskum v kontexte uplatnených žalobných bodov. Ak tak žalobca nevykonal, nesie bremeno
neúspechu pri prieskume napadnutého rozhodnutia v súvislosti so všeobecne konštatovanou vadou ako
žalobným bodom, pretože správny súd nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať konkrétne dôvody

žalobného bodu za žalobcu.

29. Žalobca v rámci podanej žaloby zotrval na názore prezentovanom už v podanom rozklade o tom, že
žalovaný požadované informácie musel mať a zároveň aj mal k dispozícii, pričom prezentovaný názor
žiadnym bližším spôsobom neodôvodnil. Podľa správneho súdu v prípade danej žalobnej námietky

ide len o prezentovanie subjektívneho názoru žalobcu na existujúce skutočnosti, ktorý názor však
nezodpovedá reálnemu stavu veci, s tým, že žalobca tým predovšetkým vyjadruje nespokojnosť
so spôsobom vybavenia jeho infožiadosti. Žalovaný naopak v rámci odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia a najmä v precizovanom odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne po skutkovej ako
aj právnej stránke popísal svoje úvahy vedúce k záveru o tom, že žalobcom požadované informácie

nebolo možné, z dôvodu ich neexistencie u žalovaného ako povinnej osoby, sprístupniť. Povinná osoba
je povinná poskytovať len informácie, ktoré má k dispozícii, pričom infozákon jej neukladá povinnosť
vytvárať na základe žiadosti informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú, či spracovávať
už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, resp.
nové informácie.

30. Súhrnom uvedeného dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby,
s následkom jej zamietnutia podľa § 190 SSP.31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď aj napriek úspechu v konaní právo
na náhradu trov konania žalovanému nepriznal, keďže nevzhliadol existenciu výnimočných okolností,
za ktorých by bolo možné orgánu verejnej správy danú náhradu priznať.

32. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho
doručenia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).