Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724200930
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5724200930.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matka C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E.
XXXX/XX, F. – B. D., zastúpená: Mgr. Monika Dubská, advokátka so sídlom Šoltésovej 13, Ružomberok
a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. F. XXX/X, B., zastúpený: AK JUDr. Silvia Tatarková,
s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, v konaní o návrhu otca na zmenu
osobnej starostlivosti o maloletého, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č.k. 20P/49/2024-304 zo dňa 11.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20P/49/2024-304 zo dňa 11.09.2024 vo výrokoch I.,
II., III. a IV. p o t v r d z u j e .
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20P/49/2024-304 zo dňa 11.09.2024 vo výrokoch V.
a VI. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) v napadnutom rozsudku výrokom I. maloletého zveril
do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať, spravovať
jeho majetok v bežných veciach; výrokom II. uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého A.

výživným vo výške 400 Eur mesačne vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám
otca maloletého, počnúc od 27.03.2024; povolil matke splácať zameškané výživné od 27.03.2024 do
31.08.2024 v celkovej výške 2.064,50 Eur v splátkach po 50 Eur mesačne spolu s bežným výživným,
t. j. do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozhodnutiastým,žeomeškaniesplnením,čoilenjednejsplátkyvplnejvýškemázanásledoksplatnosť
celého dlhu; výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 9P/52/2019 zo dňa 28.03.2019
v časti o osobnej starostlivosti a o výživnom pre maloletého; výrokom V. rozhodol, že styk s maloletým

sa neurčuje; výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o rodine“), § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods.
1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1 zákona o rodine, čl. 5 zákona o rodine
mal preukázané, že od posledného rozhodnutia rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 9P/52/2019
zo dňa 23.08.2019, ktorým bol maloletý na základe súdom schválenej rodičovskej dohody zverený do

osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 200 Eur mesačne a bol
upravený styk maloletého s otcom na základe dohody rodičov, došlo k podstatnej zmene okolností na
strane maloletého. Od februára 2024 sa maloletý zdržuje v domácnosti otca, kedy odišiel z domácnosti
matky, zo zisťovania názoru maloletého jednoznačne vyplynulo, že tento chce, aby to zostalo tak, akoteraz, teda chce ostať v starostlivosti otca, s matkou má aktuálne nevyriešené vzťahy, komunikujú spolu
málo, cez SMS správy, avšak maloletý často na správy matky ani nereaguje. Maloletý, po odchode
z domácnosti matky, sa s matkou stretol párkrát, skôr bol v styku so starou matkou z maminej strany,

keď u nej pravidelne býval v týždni, kedy chodil do školy, prevažne od stredy do piatku. Od mája 2024
začal mať maloletý konflikt aj so starou matkou, pretože do domácnosti starej matky prichádzala za
maloletým matka. S matkou aktuálne nevie maloletý komunikovať bezkonfliktne, vzájomné stretnutia sa
vždy skončia hádkou. Maloletý aktuálne matku nekontaktuje vôbec, nemá záujem o stretnutia s ňou.
Okresný súd mal preukázané, že medzi maloletým a matkou sú aktuálne narušené vzťahy do takej

miery, že nie je možné v jeho prípade uvažovať o ponechaní ho v osobnej starostlivosti matky, nie je
možné konštatovať, či zo strany otca dochádza k manipulácií maloletého, a to je dôvodom odcudzenia
matky s maloletým. V tomto smere okresný súd dokazovanie nevykonával, nakoľko nebolo ani zo
strany účastníkov konania navrhované. Vo vzťahu k úprave styku maloletého s matkou okresný súd
uviedol, že maloletý nemá záujem, aby vzhľadom na bezkontaktnosť s matkou, určoval striktne jeho
styk s matkou a tento podľa názoru okresného súdu nie je možné vzhľadom na vek maloletého ani

vynucovať. Maloletý, pokiaľ mal záujem, komunikoval s matkou prostredníctvom svojho telefonického
zariadenia. Je na maloletom a matke, aby našli k sebe cestu a nastavili si prípadné stretávanie podľa
svojich potrieb. Maloletý je v citlivom veku a prítomnosť oboch rodičov v jeho živote je veľmi dôležitá bez
ohľadu na to, komu je súdnym rozhodnutím zverený do osobnej starostlivosti.

3. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti matky k maloletému okresný súd konštatoval, že suma 400 Eur
mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a je aj v schopnostiach a možnostiach matky.
Poukázal v súvislosti s plnením vyživovacej povinnosti na to, že otec sa o maloletého aktuálne stará
osobne, pričom osobná starostlivosť sa kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Okresný
súd ustálil sumu odôvodnených nákladov maloletého vo výške približne 606,50 Eur mesačne, ktoré

sú tvorené pomernou časťou nákladov na úhrady spojené s užívaní rodinného domu, v ktorom žije
otec s maloletým vo výške 76,50 Eur, futbalový krúžok suma 50 Eur mesačne, autobus do školy 17
Eur mesačne, vitamíny 15 Eur mesačne, hygienické potreby 20 Eur mesačne, starostlivosť o domáce
zvieratá 30 Eur mesačne, telefón + internet 20 Eur mesačne, kaderník 18 Eur mesačne, strava v škole
40 Eur mesačne, lekárske ošetrenia 20 Eur mesačne, oblečenie, obuv 50 Eur mesačne, vreckové 30

Eur mesačne. Za pravidelný mesačný výdavok okresný súd považoval aj masáže maloletého dvakrát
mesačne po 37 Eur, vzhľadom na intenzívnu športovú činnosť maloletého a tiež výdavok na stravu vo
výške 200 Eur mesačne. Za opodstatnený považoval aj výdavok za výjazdy na zápasy, ktoré maloletý
absolvuje takmer každý víkend, minimálne vo výške 20 – 30 Eur a tiež nepravidelné ročné výdavky,
najmä na sezónne oblečenie, sezónne športy a voľnočasové aktivity, ako aj aktivity v rámci školy.

Poukázal na to, že časť nákladov maloletého dieťaťa je pokrytá aj štátnou dávkou v podobe rodinného
prídavku, ktorý aktuálne poberá matka v sume 60,- Eur mesačne s predpokladom jeho poberania zo
strany otca do budúcna.

4. Náklady matky okresný súd ustálil na sume približne 2.633 Eur mesačne, matka je jedinou

spoločníčkou a konateľom v obchodných spoločnostiach, za posledné obdobie, za ktoré bolo podané
daňové priznanie (rok 2023) obchodná spoločnosť J. K., L., vykázala zisk 2.220,53 Eur, základ dane
1.290,27 Eur pri súčte výnosov z hospodárskej činnosti vo výške 21.149,05 Eur a nákladoch vo výške
18.928,50 Eur, v prípade obchodnej spoločnosti D. & D. s.r.o. nie sú zrejmé účtovné údaje za posledné
obdobie, keďže spoločnosť bola založená dňa 17.01.2024. Matka uviedla svoj mesačný príjem približne

vo výške 1.500 Eur až 2.000 Eur, avšak táto suma nepostačuje ani na pokrytie matkou tvrdených
pravidelných mesačných výdavkov, ktoré sú na úrovni 2.633 Eur, pretože tieto prevyšujú tvrdený príjem
matkou o značnú čiastku. Matka podľa vlastného vyjadrenia vykrýva mesačné výdavky za pomoci svojho
priateľa. Z výpisov z osobného bankového účtu matky vo M. B., a.s. vyplýva, že matka disponovala
zostatkom finančných prostriedkov na osobnom účte k 13.08.2024 vo výške 48.49 Eur, na osobnom účte

v N. B., O. so sumou 6.730,37 Eur. Z výpisu z osobného účtu matky vedeného vo M. B., a.s. vyplývajú
prijaté platby označené prevažne ako vklady na pokladni pod menom matky za obdobie od 01.03.2024
do 31.07.2024 celkovo vo výške 32.750 Eur, z výpisu z osobného účtu matky vedeného v N. B., O.,
vyplývajú prijaté platby označené ako vklady na pokladni pod menom matky za obdobie od 01.03.2024
do 31.07.2024 celkovo vo výške 22.082,25 Eur, teda na účet matky boli pripísané za uvedené obdobie

vklady, finančné prostriedky vo výške 54.832,25 Eur. Matka argumentovala, že podľa pokynu účtovníčky
peňažné prostriedky určené na podnikanie najprv vkladá na svoje osobné účty a následne prevádza na
bankové účty dvoch jej obchodných spoločností, pričom z podnikateľského účtu patriaceho obchodnej
spoločnostiJ.K.,s.r.o.,bolazauvedenéobdobievloženásumacelkovo4.135Eur,napodnikateľskýúčetpatriaci obchodnej spoločnosti D. & D., s.r.o., za uvedené obdobie bola vložená suma celkovo 22.396
Eur. Do podnikania, zo svojich osobných účtov, matka vložila finančné prostriedky celkovo vo výške
26.531Eur,rozdielmedzisumoupripísanounaosobnéúčtymatky(54.832,25Eur)asumou,ktorúmatka

vložila do podnikania (26.531 Eur) je 28.301,25 Eur, uvedené sumy sú za obdobie piatich mesiacov, kedy
po prepočte matke zostáva suma 5.660 Eur mesačne, teda aj po odpočítaní jej mesačných výdavkov
zostáva značná suma na osobnú spotrebu. Z uvedeného je podľa okresného súdu zrejmé, že matka
mesačne má k dispozícii vyššie finančné prostriedky než aké deklarovala. Matka nesúhlasila s určením
výživného vo výške 400 Eur mesačne, nakoľko otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu

maloletého sumou 200 Eur mesačne, ktorú otec riadne a včas ani neplnil. Okresný súd konštatoval, že
určená vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola určená v roku 2019, maloletý je od toho času o päť
a pol roka starší, zintenzívnila sa jeho krúžková činnosť, zvýšili sa jeho náklady na stravovanie, ošatenie
a hygienu. Maloletý v tom čase reálne trávil viac času, než bol upravený styk otca s maloletým, preto
podľa okresného súdu nie je možné prijať záver, že pokiaľ v roku 2019 stačilo výživné na maloletého
vo výške 200 Eur mesačne, má postačovať toto výživné aj dnes. Okresný súd určil dlžné výživné od

podania návrhu do 31.08.2024 v celkovej výške 2.064,50 Eur, ktoré umožnil matke splácať v splátkach
po 50 Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod podmienkou straty
výhody splátok. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. e), f), g) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie
konanie. Matka uviedla, že otec maloletého sa na informatívnom stretnutí vyjadril, že na bývanie
mesačne potrebuje sumu 800 Eur, sám nevie uviesť, koľko má firiem a 35 zamestnancov, vlastní

toho veľa a rodinný dom, v ktorom býva už daroval maloletému. Okresný súd sa žiadnym spôsobom
nezaoberal tvrdeniami otca. Rovnako sa nezaoberal výdavkami na výživové doplnky, predplatným na
klasickú thajskú masáž a sumou výdavkov, ktoré údajne vynakladá na maloleté dieťa. Otec je vlastníkom
rodinného domu súpisné číslo XXX, na pozemku parc. č. KNC 153/7 o výmere 119 m2, hospodárske
objekty na pozemku parc. č. KNC 153/13 o výmere 33 m2, oba pozemky sú druhom zastavané plochy

a nádvoria, pozemku parc. č. KNC 153/1 o výmere 580 m2, druh pozemku záhrada, všetky uvedené
nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie B., okres G.. Zrejme sa podľa matky
jedná o spomínaný rodinný dom, v ktorom žije otec maloletého dieťaťa, a ktorý mal byť darovaný
maloletému,pričomdodnešnéhodňaakovlastníkjeoznačenýotecmaloletéhoanaLVniejevyznačená
ani poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní o schválení právneho úkonu v prospech maloletého

dieťaťa. Otec je vlastníkom chaty súpisné číslo XXX na pozemku parc. č. KNC 952/2, pričom právny
vzťah k pozemku nie je evidovaný na liste vlastníctva, chata je zapísaná na LV č. XXX pre katastrálne
územie B., otec túto chatu nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve 17D/628/2015. Na LV č. XXX
je podielovým spoluvlastníkom 1/72-tiny pozemku parc. č. KNE 433 a KNE 434 v katastrálnom území
B., na LV č. XXX pre katastrálne územie B. je podielovým spoluvlastníkom v 4002/175800-tín pozemku

parc. č. KNE 435/2 o výmere 114827 m2, orná pôda a KNE 431/1 o výmere 60967 m2 trvalý trávnatý
porast, na základe osvedčenia o dedičstve 17D/628/2015. Na LV č. XXX pre katastrálne územie B.
je podielovým spoluvlastníkom v 2000/265800-tín pozemku parc. č. KNC 676/4 o výmere 6569 m2,
lesný pozemok a parc. č. KNE 383 o výmere 1456 m2 orná pôda a KNE 446 o výmere 39027 m2 lesný
pozemok – urbárske nehnuteľnosti. Na LV č. XXX pre katastrálne územie B. je výlučný vlastníkov v 1/1-

ine pozemku parc. č. KNC 610 o výmere 556 m2, orná pôda a KNC 830/6 o výmere 23795 m2 trvalý
trávnatý porast, nadobudnuté kúpnou zmluvou. Na LV č. XXXX pre katastrálne územie B. je výlučným
vlastníkom 1/1-iny pozemku parc. č. KNC 833/4 o výmere 168 m2 orná pôda a pozemku č. KNC 833/5
o výmere 632 m2 orná pôda, nadobudnuté na základe osvedčenia o dedičstve 17D/628/2015.
6. Matka ďalej uviedla, že otec je spoločníkom a konateľom spoločnosti O. P. L., B. XXX, XXX XX B.,

IČO: 44 545 223, ktorá spoločnosť za rok 2023 vykázala výnosy 43.067 Eur a zisk spoločnosti 3.506
Eur, aktíva spoločnosti sú vo výške 3.281 Eur, spoločnosť má záporný vlastný kapitál vo výške -11.053
Eur, spoločnosť má jedného zamestnanca, otec je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Q.,
L., B. XXX, XXX XX B., IČO: 36 427 080, pričom spoločnosť za rok 2023 vykazuje výnosy vo výške
37.267 Eur, vyrobila stratu vo výške -30.717 Eur, má aktíva vo výške 19.188 Eur a záporný vlastný

kapitál vo výške -26.270 Eur, vykazuje troch až štyroch zamestnancov. Otec je konateľom a spoločníkom
spoločnosti G. G. L., H. I. F. XXX/X, XXX XX B., IČO: 56 243 286, spoločnosť vznikla 01.05.2024. Je
jediným konateľom a spoločníkom G. - D., L., B. XXX, XXX XX B., IČO: 36 433 870, táto spoločnosť
za rok 2023 vykázala celkové výnosy vo výške 650.526 Eur, stratu vo výške -113,598 Eur, má aktívavo výške 197.195 Eur a záporný vlastný kapitál vo výške -552.140 Eur, táto spoločnosť je v kategórií
piatich až deviatich zamestnancov. Je rovnako jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti G. D. L.,
B. XXX, XXX XX B., IČO: 36 412 856, táto spoločnosť za rok 2023 dosiahla celkové výnosy vo výške

28.357 Eur, zisk vo výške 627 Eur, má aktíva vo výške 21.244 Eur a vlastní kapitál vo výške 16.793 Eur,
spoločnosť vykazuje troch až štyroch zamestnancov. Otec je spoločníkom a konateľom spoločnosti G.
K. L., B. XXX, XXX XX B., IČO: 54 246 661, táto spoločnosť v roku 2023 má výnosy
vo výške 46.901 Eur, zisk 461 Eur, aktíva vo výške 9.899 Eur a vlastný kapitál vo výške 9.607 Eur,
spoločnosť vykazuje jedného zamestnanca. Je spoločníkom a konateľom spoločnosti D. G. L., B. XXX,

XXX XX B., IČO: 53 521 307, ktorá spoločnosť z roku 2023 dosiahla celkové výnosy v sume 41.946
Eur, mala zisk 91 Eur a aktíva vo výške 9.706 Eur a vlastný kapitál vo výške 6.341 Eur, spoločnosť
deklaruje troch až štyroch zamestnancov. Pokiaľ spočítame zisk jednotlivých spoločností za rok 2023,
tento predstavuje sumu 4.685 Eur, strata je vo výške 144.315 Eur, príjem z podnikania otca, je podľa
predloženého daňového priznania fyzickej osoby za rok 2023 5.160 Eur pred uplatnením odpočítateľnej
položky na daňovníka, príjmy vo výške 48.336,76 Eur a výdavky vo výške 43.175,81 Eur, pokiaľ sa

spočítajú len kladné položky, výsledná suma je 9.845 Eur, ktorá by mala predstavovať ročný príjem
otca, na mesiac to vychádza 820,47 Eur, do pozornosti matka dala aj predložené potvrdenie SZČO
fyzickej osoby otca, že od 01.01.2024 do 30.06.2024 nepoberal žiadne zdaniteľné príjmy, teda ani mzdu,
ktoré sa nachádza v spise. Počet všetkých zamestnancov je maximálne 23, otec maloletého o svojich
výdavkoch rozpráva v takmer nekonečných číslach, náklady na bývanie v dome vo výške 1.500 Eur

považujezaprehnanéajsohľadomnavýškupríjmovotca,rovnakojerozdiel,čidennévýdavkynastravu
v škole predstavujú sumu 5 -10 Eur alebo 15 Eur, ako bola zapísaná do zápisnice. Otec sa vyjadril, že
s maloletým navštevuje reštauračné zariadenia, lebo doma nevarí, je preto otázne, z čoho sú uvedené
výdavky financované. Otec rovnako doma neupratuje, nakoľko má upratovačku, ktorú platí sumou 140
Eur mesačne, vznikajú mu náklady na záhradníka a podobne, na druhej strane uvádza výdavky na

hygienu v sume 15 Eur na maloletého. Pokiaľ otec uvádza náklady na zubné ošetrenie maloletého vo
výške 2.000 Eur, pričom sa malo jednať len o bežné ošetrenie zubného kazu, matka uvedený výdavok
na dentálnu hygienu spochybnila, pretože maloletý je zdravotne poistený a tento zákrok má byť hradený
aj zo zdravotného poistenia.

7. Matka rovnako uviedla, že výdavky na maloletého považuje za prehnané a v minulosti aj dnes sa
snaží maloletého podporovať a keď bol maloletý v jej starostlivosti, jeho výdavky boli vo výške do 400
Eur mesačne, vrátane dochádzania na tréningy a platieb za členské vo futbalovom klube, tréningov
a športových potrieb. Otec si do nákladov na maloletého zahrnul aj telefónny prístroj, pričom sumu
600 Eur rozpočítal na tri roky, jedná sa o telefón iPhone, pokiaľ mu otec takýto telefón maloletému

zakúpil, má vôľu a prostriedky, aby ho zabezpečil a nepovažuje za potrebné ani dôstojné žiadať polovicu
finančných prostriedkov od nej. Tento telefón môže otec darovať maloletému ako nejaký darček pri
sviatku alebo inej príležitosti. Otec na pojednávaní požadoval výživné vo výške 320 Eur mesačne,
podľa jej názoru je primeraná výška výživného na maloletého suma 200 Eur mesačne, nakoľko skreslil
výdavky na dopravu a cestovanie maloletého do Martina, maloletý je stále žiakom základnej školy, strava

v škole nestojí 100 Eur mesačne. Okresný súd sa podľa matky nezaoberal finančnou a majetkovou
situáciou otca, otec nevykazuje príjmy v takej výške, ako deklaroval súdu a tieto jeho tvrdenia okresný
súd nekriticky prijal, výdavky maloletého boli podľa matky špekulatívne nadhodené, osobitne absurdne
vyznievajú doklady otcom predložené z thajských masáži, ktorá nie je relaxačná, ale strečingová, snímky
vitamínov a doplnkov, ktoré má údajne užívať maloletý, ktorá je kontraindikovaná u maloletých detí.

Konské dávky vitamínu C, kolagénu a iných sú, že asi skôr otcovi, než maloletému dieťaťu, športové
oblečenie a kopačky zrejme nie sú zakupované, rovnako každý mesiac.
8. Matka uviedla, že ani jej príjmy neboli riadne zistené a preukázané, okresný súd nesprávne uzavrel,
že suma jej výdavkov sa šplhá až na sumu 2.600 Eur mesačne, pretože okresný súd viackrát zarátal
tie isté výdavky. Je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti J. K., L., D. E. XXXX/XX, XXX XX

F., IČO: 44 009 062, za rok 2023 spoločnosť dosiahla celkové výnosy vo výške 21.149 Eur, zisk 2.027
Eur, má aktíva vo výške 50.427 Eur a vlastný kapitál vo výške 18.116 Eur. Je jedinou spoločníčkou
a konateľkou spoločnosti D. & D., L., D. E. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: 55 990 479, spoločnosť bola
založená 17.01.2024, rovnako bola spoločníčkou ako otec spoločnosti O. P., s.r.o., IČO: 44 545 223
do 15.02.2024. Podľa názoru matky nie je normálne a prirodzené, aby jej 13 ročný syn vyčítal, že

podviedla otca v podnikaní a že: „porozmýšľa nad stretávaním“ s ňou, keď „vráti“ otca do podnikania,
má za to, že z verbálneho prejavu maloletého vyplýva, že preberá názory a myšlienky otca, javí sa
jej, že otec si maloletého kupuje. Otázkou je odkiaľ otec čerpá finančné prostriedky, keď uviedol cenu
dovolenky v Afrike 8.000 Eur, hoci podľa jeho vykázaných príjmov je to jeho desaťmesačný príjem.Matka nemá za to, že život na dlh, sebaprezentácia sa ako veľkého podnikateľa s neobmedzeným
majetkom, pričom podstatná časť tohto majetku pochádza z dedičstva, je pre maloletého vhodná. So
zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca nesúhlasí, pretože otec maloletým manipuluje a má

celkovo nepriaznivý vplyv na výchovu maloletého. Má za to, že v tomto smere by malo byť vykonané
znalecké dokazovanie z odboru psychológia. Otec maloletého veci zľahčuje, namiesto upratovania
domácnosti, platí upratovačku, nevarí a navštevuje reštauračné zariadenia, nemyslí si, že toto je zdravý
vzor správania pre maloleté dieťa, rovnako nepovažuje za správne, aby maloletý, ktorý má mať ešte svoj
bezstarostný svet, vedel a zasahoval do výkonu podnikateľskej činnosti rodičov. Okresný súd pri svojom

rozhodovaní neupravil styk maloletého s ňou, avšak súd má vždy dbať na to, aby bolo rešpektované
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu s obidvoma rodičmi a právo toho rodiča, ktorému
nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti a pravidelné informovanie sa o maloletom
dieťati. V tomto prípade však, keď bola z výchovy a stretávania sa s maloletým absolútne vylúčená,
pričom má za to, že sú splnené hmotnoprávne podmienky pre striedavú starostlivosť, nakoľko obaja
s otcom sú spôsobilý vychovávať maloletého, obaja prejavili záujem o osobnú starostlivosť a záujem

zaistiťpotrebymaloletéhodieťaťa,niejeobvykléanormálne,abydieťazašesťmesiacovnekontaktovalo
svoju matku, vyhýbalo sa jej, dezinterpretovalo požiadavky matky, urážalo ju.
9. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že nakoľko sa rodičia nevedeli dohodnúť na zmene
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v konaní autoritatívne rozhodol
okresný súd na základe vykonaného dokazovania, v ktorom okresný súd zohľadňoval, že starostlivosť

o maloletého v plnej miere zabezpečuje otec, prezentovaný názor maloletého k zmene zverenia, ako aj
k úprave stretávania sa s matkou, príjmy a výdavky obidvoch rodičov a odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa, sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, zároveň zotrval na všetkých svojich vyjadreniach
prezentovaných v celom konaní.

10. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie. Uviedol, že z obsahu odvolania nie je zrejmé, čoho sa matka vlastne podaným odvolaním
domáha, nie je zrejmé, čo očakáva od vzťahu s maloletým. Matka poukazuje na jeho majetkové pomery,
pričom opakovanie deklaroval, že podniká a má majetok. Zabezpečoval doposiaľ maloletému štandard,
na ktorý bol celý život zvyknutý. Nepopiera svoj úspech v zárobkovej a majetkovej rovine a tým aj

životný štandard, ktorý dopraje sebe aj maloletému, aj keď bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti
matky, doprial opakovane štandard maloletému na všeobecný rozhľad, cestovanie, učenie sa jazyka,
zabezpečoval maloletému dovolenky, ktoré ani nie sú všetky preukázané z pohľadu výdavkov. Peniaze,
ktoré zarobil, predovšetkým vynakladal na maloletého, absolvuje a plánuje absolvovať s maloletým
viaceré dovolenky, napríklad Tanzánia - Safari, kde suma pobytu bola vo výške 3.048 Eur, od 21.03.2025

plánuje absolvovať dovolenku do Vietnamu, Kambodže, výdavky stanovené na 3.117 Eur. S maloletým
trávi dovolenky aj v lete a okrem nich trávi s maloletým čas aktívne. Matka vlastní niekoľko firiem, vlastní
novostavbu rodinného domu cca vo výške 350.000 Eur, vedie luxusný život – dovolenky, oblečenie,
aktivity. Maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča a je v možnostiach a schopnostiach
matky platiť výživné tak, ako bolo určené súdom. Poukázal na to, že maloletý sa so starou matkou/

matkou matky stretáva raz za dva týždne cez víkend a denne si volajú, vie, že maloletý nekomunikuje
s matkou, ale uvedené nastavila matka svojím správaním k maloletému. Ak by on bol ten, ktorý sa snaží
pretrhnúť puto medzi matkou a maloletým, tak by pravdepodobne mal záujem aj na tom, aby sa maloletý
nestretával s nikým z rodiny matky, čo sa nedeje. Matka sa o maloletého nezaujíma napriek tomu, že
maloletý je u jej matky, nič neurobila pre nápravu vzťahov, čo sa zdá prinajmešnom „zvláštne a ťažko

uveriteľné“.

11. Kolízny opatrovník k vyjadreniu otca uviedol, že k nemu nemá výhrady. Otec sa k vyjadreniu
kolízneho opatrovníka vyjadril, že sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a súhlasí s ním. Navrhuje, aby
okresný súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

12. Matka v následnom vyjadrení uviedla, že s maloletým sa od februára 2024 nestretla. Otec
s maloletým podľa všetkého manipuluje, čo má preukazovať list označený ako Návrh, ktorý maloletý na
pokyn otca odovzdal jej matke. V tomto liste otec tvrdí o nej nepravdu, pričom nakoľko nebol zalepený
v žiadnej obálke, mal maloletý možnosť sa s jeho obsahom oboznámiť.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, žepodané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom
(§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§67 CMP), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je v časti zverenia maloletého do
osobnej starostlivosti otca a určenia vyživovacej povinnosti nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch I., II., III. a IV. potvrdil ako vecne správny, avšak vo zvyšnej napadnutej časti –

úpravy styku matky s maloletým (výrok V.) je odvolanie matky dôvodné.
14. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh otca na zmenu osobnej
starostlivosti o maloletého z osobnej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca. Predmetom
odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie správnosti postupu
a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým okresný súd návrhu otca na zmenu osobnej starostlivosti
vyhovel a s ním spojené rozhodnutie o výživnom a styku ako aj závislé výroky o trovách konania

a o zmene posledného rozhodnutia súdu vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na

zistenie skutočného stavu rozhodného pre posúdenie zmeny výchovného prostredia i určenie
vyživovacej povinnosti matky k maloletému dieťaťu. Z odôvodnenia príslušnej časti rozhodnutia vyplýva
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces,
pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.

Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite
vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu
je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj
spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne

vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci
dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom
prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodov
súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie

vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť
osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom matky, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a

o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
19. Uvádza sa, že súd rozhodujúc o zmene výchovného prostredia maloletého dieťaťa, berie

do úvahy, že zmena výchovného prostredia je obvykle rušivým zásahom do procesu výchovy
maloletého dieťaťa, a že prípadné odňatie maloletého dieťaťa z výchovného prostredia, s ktorým
sa zžilo, je s ním citovo späté, a v ktorom prospieva, nie je žiaduce a spravidla neprospieva
telesnému a duševnému vývoju dieťaťa. V tomto smere sa uplatňuje zásada stálosti výchovného
prostredia, preto zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa

len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Tak je to
obvykle v tých prípadoch, v ktorých skôr vykonaná úprava o výchove maloletého sa stane vzhľadom
na zmenu pomerov úpravou, ktorá už naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky na úspešný
vývoj dieťaťa.20. Primárne reagujúc na odvolaciu argumentáciu matky, odvolací súd uvádza, že nevzhliadol
potrebunariadeniaznaleckéhodokazovaniazameranéhonamatkoubližšienešpecifikovanéskutočnosti

dospejúc k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie (výsluchom rodičov
maloletého, opakovaným zisťovaním názoru maloletého, oboznámením sa s listinami tvoriacimi obsah
spisu, ako aj s pripojeným spisom Okresného súdu Martin sp.zn. 9P/52/2019), ktorého závery
postačovali pre rozhodnutie vo veci. Maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 9P/52/2019 zo
dňa 28.03.2019 zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom od februára 2024 matka o maloletého

osobnú starostlivosť nezabezpečuje. Maloletý sa zdržiava v domácnosti otca, čo okresný súd správne
vyhodnotil ako podstatnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania. Maloletý je aktuálne v stave,
v ktorom s matkou iba naozaj výnimočne komunikuje, ich sporadická komunikácia nie je bezkonfliktná,
pretože medzi ním a matkou sú nevyriešené vzťahy, maloletý má k otcovi výrazne preferenčný vzťah.
Pri zisťovaní názoru prejavil opakovane jednoznačnú vôľu (správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia
pomerov zo dňa 19.04.2024, č.l. 36- 37 spisu okresného súdu + Úradný záznam kolízneho opatrovníka

zo dňa 16.05.2024, č.l. 145 spisu okresného súdu) zostať v osobnej starostlivosti otca, a to z dôvodu
narušených vzťahov a častých hádok s matkou. Odvolací súd konštatuje, že názor maloletého na
otázku jeho zverenia do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, najmä vo veku viac ako 14 rokov,
je významným hľadiskom pri posudzovaní jeho záujmu a je nutné mu prikladať patričnú váhu (§ 43
ods. 1 zákona o rodine). Nepochybne sa názor pubertálneho dieťaťa vyslovený v konaní môže meniť,

môžu naň vplývať rôzne faktory, v danom prípade preukázané zaťažovanie maloletého „problémami
dospelých“, ktoré sám pomenoval ako častú príčinu hádok s matkou. Na druhej strane vek maloletého so
sebou prináša aj zodpovednosť mladého človeka za následky svojho vlastného rozhodnutia. Hoci matka
argumentuje obavou z prevzatia negatívnych čŕt správania otca v správaní sa voči druhým osobám
maloletým, pretože otec veci zľahčuje, namiesto upratovania domácnosti platí upratovačku, nevarí

a navštevuje reštauračné zariadenia, preto nie je zdravým vzorom pre maloletého, táto argumentácie nie
je spôsobilá spochybniť záver okresného súdu o vhodnosti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti
otca. Rovnako je potrebné uviesť, že každý rodič má určitú ideálnu predstavu o tom, čo je pre jeho
dieťa vhodné a čo nie, avšak základom rodičovskej zrelosti je schopnosť akceptovať aj druhého rodiča
pri výchove maloletého dieťaťa, s čím súvisí aj prijatie jeho výchovných postupov, ktoré len tým, že sú

odlišné, neznamenajú ohrozenie dieťaťa. V kontexte celkovej zmeny postoja maloletého k matke, ako
i matkou naznačovanej manipulácii maloletého otcom, ktorá v konaní jednoznačne preukázaná nebola,
odvolací súd apeluje na rodičov, aby sa v záujme zdravého duševného vývoja svojho dieťaťa pokúsili v
otázkachsúvisiacichsjehovýchovounájsťaspoňzákladnéobojstranneprijateľnévýchodiskávzájomnej
koexistencie a pokúsili sa na znesiteľnú mieru skultivovať svoj vzájomný vzťah. Rodičom je treba

zdôrazniť, že svojim vzájomným postojom a správaním, ktoré maloletý vníma, mu sprostredkovávajú
hodnotové vzory a vzory správania, ktoré by dieťaťu v budúcnosti mali uľahčiť sociálnu interakciu a
nadväzovanie pozitívnych sociálnych vzťahov v priebehu jeho života. Za správne hodnotové vzory
nie je však možné považovať neschopnosť rodičov zvládať rodičovské kompetencie bez emočného
zaťažovania dieťaťa s vecami neprimeranými jeho veku a rozumovej vyspelosti. Obaja rodičia sú

dospelí ľudia, od ktorých ich spoločné dieťa očakáva správanie dospelých, a ktorí v prípade vzájomnej
nespolupráce, neschopnosti komunikovať vo veciach týkajúcich sa maloletého, pôjdu v konečnom
dôsledku len proti jeho záujmu, ktorému tým budú odopierať právo na pokojné, šťastné, harmonické
a vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažované detstvo. Odvolací súd v zhode so súdom prvej
inštancie má za to, že na strane maloletého došlo k zmene pomerov, preto bolo dôvodné zmeniť

výkon osobnej starostlivosti rodičov o maloletého jeho zverením do osobnej starostlivosti otca, a to
napriek nesúhlasu matky maloletého. V podrobnostiach odkazuje odvolací súd na závery súdu prvej
inštancie uvedené v ods. 19. napadnutého rozsudku, dodávajúc, že iná forma osobnej starostlivosti
rodičov o maloletého neprichádzala na základe vyššie uvedeného do úvahy.
21. Vo vzťahu k odvolaniu matky k určeniu vyživovacej povinnosti k maloletému odvolací súd vo

všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy
(matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine). Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti

dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti
je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa
však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia natrhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované
zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu,
životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú

úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné
prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič
na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods.
4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného

nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne
kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť
o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného
stavu.Najvýznamnejšípodielbudepredstavovaťprideťochnajnižšiehoveku,kdejeosobnástarostlivosť
najnáročnejšia.

22. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.1
zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,

výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré

nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.
23. Matka odvolaním napadla spôsob, akým okresný súd určil odôvodnené výdavky maloletého,
spochybňujúc viaceré položky zahrnuté do tohto výpočtu. Namietala, že okresný súd sa bližšie

nezaoberal účelnosťou výdavkov na výživové doplnky, predplatného na klasickú thajskú masáž a ďalšie
náklady, ktoré otec uvádzal ako súvisiace s maloletým. Rovnako považovala za skreslené výdavky
maloletého na dopravu, i náklady na stravovanie v škole vo výške100 Eur mesačne. Sporným sa jej javil
aj otcom uvádzaný náklad na zubné ošetrenie vo výške 2.000 Eur, keď malo ísť len o bežné ošetrenie
zubného kazu, ktoré má byť vzhľadom na zdravotné poistenie maloletého hradené zo zdravotného

poistenia. Odvolací súd opakuje, že na strane oprávneného dieťaťa sú základným kritériom pre určenie
výšky výživného jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu, ak
sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nielen bežné denné potreby, ktoré
reflektujú konkrétnu životnú situáciu, ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť
a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov. Možnosť uspokojovania potrieb

dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov a samotná odôvodnenosť
potrieb sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie a životnej úrovne dotknutých osôb. Čím vyššia
je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby
oprávneného dieťaťa. V danom prípade súd prvej inštancie celkom jednoznačne pri rozhodovaní
vzal do úvahy odôvodnené výdavky maloletého, zohľadnil oprávnené výdavky maloletého pokrývajúce

základné potreby spojené s bývaním, stravou, ošatením/obuvou, zdravotnou starostlivosťou, školskou
dochádzkou a záujmovou činnosťou. Výdavky maloletého deklarované otcom okresný súd náležitým
spôsobom vyhodnotil a ustálil vo výške približne 606,50 Eur mesačne. Z vyhodnotenia opodstatnených
výdavkovokresnýmsúdomnevyplývamatkouuvádzanávýškanákladovmaloletéhonazubnéošetrenie,
stravu v škole, ani na dopravu. Okresný súd ustálil odôvodnené potreby maloletého nasledovne:

pomerná časť nákladov na úhrady spojené s užívaním rodinného domu vo výške 76,50 Eur mesačne,
futbalový krúžok 50 Eur mesačne, autobus do školy 17 Eur mesačne, vitamíny 15 Eur mesačne,
hygienické potreby 20 Eur mesačne, starostlivosť o domáce zvieratá 30 Eur mesačne, telefón a internet
20 Eur mesačne, kaderník 18 Eur mesačne, strava v škole 40 Eur mesačne, lekárske ošetrenia 20
Eur mesačne, oblečenie a obuv 50 Eur mesačne, vreckové 30 Eur mesačne, strava 200 Eur mesačne,

výdavky spojené so zápasovou činnosťou 20 – 30 Eur mesačne, ako aj nepravidelné ročné výdavky na
sezónne oblečenie, sezónne športy a voľnočasové, či školské aktivity. Pokiaľ okresný súd považoval za
opodstatnený aj výdavok na masáže maloletého dvakrát mesačne po 37 Eur, odvolací súd sa vzhľadom
na intenzívnu športovú činnosť maloletého s týmto záverom stotožňuje.24. Ani matkina odvolacia argumentácia zvýrazňujúca finančnú situáciu otca, spočívajúcu vo vlastníctve
nehnuteľností ako aj majetkovú účasť v obchodných spoločnostiach, dodávajúc, že tieto skutočnosti

nezvýrazňovala ako skutočnosti zmenené oproti času, kedy bola naposledy určená vyživovacia
povinnosť k maloletému dieťaťu, nie je opodstatnená, keď v konaní pred súdom prvej inštancie
tieto skutočnosti neboli vykonaným dokazovaním spochybnené, a otec ich nespochybnil ani v rámci
odvolacieho konania. Žiada sa dodať, že pri určovaní výšky výživného sú predovšetkým rozhodujúce
majetkovépomeryosobypovinnej,vočiktorejjenárokuplatnený(vprejednávanejvecimatkamaloletého

dieťaťa) a výška životnej úrovne druhej povinnej osoby (v prejednávanej veci otec maloletého dieťaťa)
nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti matky v tom smere, že ak by aj boli majetkové pomery
otca vyššie/lepšie ako majetkové pomery matky, primerane tomu by malo byť výživné matky pre
maloleté dieťa určené v nižšej výške. Nadväzujúc na uvedené, ak matka namietala nesprávnosť
záveru okresného súdu ohľadom zastabilizovania jej príjmu a výdavkov, súd prvej inštancie uviedol
v ods. 21. napadnutého rozsudku, aké konkrétne výdavky matky v rámci konania vyplynuli. Tu treba

pripomenúť, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej
úrovne je objektívne zistiteľná dôkazmi. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú
pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty za mobilný telefón,
za internet, dovolenky, pohonné hmoty do auta, poistky, sporenia a pod.). Významnou tiež môže byť
výška prevzatého hypotekárneho úveru, pretože nie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne

hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť ho splácať v určenej výške. Pri
skúmaní položky úveru je tiež dôležité zistiť, na aký účel bol úver poskytnutý, napr. kúpa bytu, auta, domu
atď., na aké obdobie boli splátky rozpočítané. Nezanedbateľnú výpovednú hodnotu má tiež skutočnosť,
na akom vozidle rodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má
koníčky, či sú finančne náročné alebo nie. Hospodárenie rodiča by malo byť preukázané dostatočne,

transparentne. Okresný súd ustálil výšku mesačných výdavkov na sume približne 2.633 Eur. Ak matka
namietala opakované zarátanie niektorých výdavkov, tak bližšie nerozviedla, aké konkrétne výdavky
by takýmto spôsobom mali byť okresným súdom započítané. Vychádzajúc z nejasne formulovaných
výhrad matky vo vzťahu k ustáleniu výšky jej mesačných výdavkov, odvolací súd opakuje ich vyčíslenie,
zktoréhoduplicitunejakéhoznichnebolomožnékonštatovať–výdavoknatelefón15–30eurmesačne,

elektrina 100 Eur mesačne, plyn 100 Eur mesačne, Digi Tv 9,60 Eur mesačne, sporenie AXA 100
Eur mesačne, sporenie maloletý 20 Eur mesačne, strava denné menu 180 Eur mesačne, nákupy 200
Eur mesačne, drogéria 50 Eur mesačne, ošatenie 65-100 Eur mesačne, nechty 30 Eur mesačne,
kaderník 20 Eur mesačne, pohonné hmoty 100 Eur mesačne, lieky a vitamíny 15 Eur mesačne, splátky
hypotekárneho úveru 590,48 Eur mesačne + 645,83 Eur mesačne, splátka pôžičky z podnikania 300 Eur

mesačne, poistenie domácnosti 105,24 Eur ročne, poistenie domu 170,40 Eur ročne, životné poistenie
716 Eur ročne. Rovnako potom na základe tejto odvolacej argumentácie matky nemal odvolací súd
dôvod odkloniť sa od záverov súdu prvej inštancie o vyhodnotení nákladov matky a jej životnej úrovne
vo vyvolanom odvolacom konaní.
25. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom

rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
26. V zmysle čl. 3 a 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Je zakotvená
zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

27. V zmysle § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

28. V zmysle § 25 ods. 1 - 4 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletýmdieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode(ods.1);aksarodičianedohodnúoúprave
styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí
o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ods. 2); ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého

dieťaťasrodičom,akniejemožnézabezpečiťzáujemmaloletéhodieťaťaobmedzenímstykumaloletého
dieťaťa s rodičom (ods. 3); ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému
rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z
rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti (ods. 4).29.Podľa§36ods.1zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti.
30. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 220 CSP, v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“
uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich

zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote
na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie
o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia (ods. 1). V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho
sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (ods. 2).Ak sa súd odkloní od
ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu
(ods. 3). Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami (ods. 4).

32. Vo všeobecnosti je právo styku jedným z rodičovských oprávnení, prostredníctvom ktorých má rodič
právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, ktoré mu nie je zverené do osobnej starostlivosti. Pri
rozhodovaní o úprave styku s maloletým dieťaťom vždy treba brať do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný
stav, podmienky na strane rodičov, ale aj to, že účelom styku je zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a
udržanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa, pokiaľ možno

v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. V záujme maloletého dieťaťa by obaja rodičia
mali prispievať k vytvoreniu priaznivých podmienok nevyhnutých pre jeho zdravý fyzický a psychický
vývoj, a to bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi.

33. V danom prípade je matka tým rodičom, ktorej maloleté dieťa napadnutým rozsudkom okresného

súdu nebolo zverené do osobnej starostlivosti a ktorá by sa preto na výchove maloletého mala podieľať v
obdobiach realizácie styku s maloletým. Záujem dieťaťa na kontakte/vzťahu s oboma rodičmi súd prvého
stupňa, celkom správne, nespochybnil, preto nie je potrebné ho zdôrazňovať na tomto mieste. Vzhľadom
na skutočnosť, že styk matky s maloletým sa však aktuálne (dobrovoľne, spontánne) nerealizuje,
ktorá nebola v konaní sporná, však okresný súd svojím výrokom o neurčení styku matky s maloletým

zakonzervoval terajší stav, ktorý neposkytuje žiaden dôvod pre prijatie predpokladu, že sa vzťah matky
s maloletým bude postupne zlepšovať. Argumentácia matky, že napadnutým rozsudkom bola z výchovy
a stretávania s maloletým prakticky absolútne vylúčená je vzhľadom na vyššie uvedené z pohľadu
odvolacieho súdu pravdivá. Rozhodnutie o neupravení styku má opodstatnenie najmä za situácie, keď
rodičia dieťaťa sú schopní sa na styku s dieťaťom mimosúdne dohodnúť a presné stanovenie pravidiel

styku súdom by tak bolo kontraproduktívne. Z odôvodnenia tejto časti rozhodnutia nie je zrejmé, či
si bol súd prvého stupňa pri rozhodovaní o neupravení styku vedomý faktických následkov svojho
rozhodnutia, ako by to vyplývalo z jeho konštatovania o rešpektovaní odmietavého postoja maloletého
vzhľadom na jeho vek, ktorý prakticky úplne odmieta akýkoľvek styk s matkou, alebo či okresný súd
svojmu rozhodnutiu pripisoval schopnosť pôsobiť na zlepšenie vzťahov medzi matkou a maloletým za

predpokladu zmeny správania rodičov, apelom najmä na otca, aby nezaťažoval maloletého vecami
dospelých. Podľa odvolacieho súdu nie je zrejmé z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ako
si okresný súd predstavoval realizáciu vzájomnej snahy matky a maloletého (ktorý v čase rozhodnutia
okresného súdu nebol ochotný snahu vynakladať) na nájdenie cesty k sebe a nastavení si pravidiel styku
podľa vlastných potrieb v prípade absencie úpravy akéhokoľvek vzájomného styku. Pokiaľ považoval

okresný súd za dôvodné rešpektovať názor maloletého, ktorý styk s matkou odmieta, napriek závažnosti
zásahu rozhodnutia do práv rodiča, neuviedol, ako a podľa akých kritérií hodnotil spôsobilosť maloletého
chápať význam kontaktu s oboma rodičmi.
34. Nezodpovedanie týchto základných otázok v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa
má za následok nielen nenaplnenie požiadaviek kladených na odôvodnenie rozhodnutia

procesným predpisom(§ 220 ods. 2 CSP) a spôsobenie nepresvedčivosti, vnútornej rozpornosti a
nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ale aj porušenie zásadného procesného práva účastníkov konania
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ich ústavného práva na súdnu a inú právnu
ochranu. Nakoľko nedostatok odôvodnenia rozhodnutia je v tomto prípade neodstrániteľný konaníma rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý by prípadným doplnením základných dôvodov rozhodnutia
znemožnil účastníkom argumentovať voči nim v opravnom prostriedku a porušil by tak na ujmu ich
právam zásadu dvojinštančnosti konania, odvolací súd rozhodnutie čiastočne zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie, ktorého výsledkom musí byť rozhodnutie po všetkých stránkach
zodpovedajúce požiadavkám zákona. S ohľadom na narušené vzťahy medzi maloletým a matkou bude
v ďalšom konaní potrebné zvážiť, či by v záujme maloletého nebola úprava jeho styku s matkou za
prítomnosti odborného pracovníka, ktorý využíva komplexnú škálu odborných psychologických metód
a intervencií na aktívnu obnovu vzťahov a dôvery v rodine, resp. úprava styku matky s maloletým

prostredníctvom napr. telefonického styku. Rozhodnutie súdu musí byť odrazom skutočného stavu,
ktorý je v tomto prípade poznačený komplikovanou situáciou v rodine, ktorej príčinou je v prvom rade
zrejme vzťah medzi rodičmi. Zlepšenie tohto vzťahu by nepochybne prispelo k riešeniu situácie a bolo v
prospech zdravého vývoja maloletého, ktorý musí byť primárnym záujmom rodičov, jeho predpokladom
však je, aby sa rodičia pokúsili objektívne zhodnotiť svoj podiel na terajšom stave vzájomných vzťahov
a aby si uvedomili nevyhnutnosť ich zmeny.

35. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za
podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré
je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre
rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho
súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. US 161/2023 zo dňa 12.

októbra 2023.

36. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.