Rozsudok – Zmluva o úvere ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. august 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 40Cb/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124201552
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Žaneta Motyková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6124201552.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., Hodžovo

námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00686930, právne zast.: RASLEGAL, s.r.o., Mostová 2, 811 02
Bratislava,IČO:36855561,protižalovanému:1./A.B.,nar.XX.XX.XXXX,C.XX,XXXXXD.,podnikajúci
pod obchodným menom A. B., s miestom podnikania Važecká 14, 080 05 Prešov, IČO: 34905731, 2./
E. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 14.566,84 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
14.566,84 Eur spolu s úrokmi vo výške 507,73 Eur, úrokmi z omeškania vo výške 48,80 Eur a úrokmi
z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 14.566,84 Eur odo dňa 01.02.2023 až do zaplatenia a

paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, to všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého zo žalovaných.

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa

27.12.2023 sa žalobca domáhal zaplatenia 14.566,84 Eur s prísl.. Návrh odôvodnil tým, že dňa
06.07.2015žalobcaakoveriteľsožalovanýmv1.radeakodlžníkomažalovanýmv2.radeakoručiteľom
uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. MU – 8002231341 a v nej inkorporovanú Dohodu o ručení (ďalej
len „Zmluva“) v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s. (ďalej len „VÚP“).
Žalovanému bol poskytnutý úver na podnikateľské účely. Podľa zmluvy išlo o investičný úver. V zmysle
následne uzatvorených dodatkov k Zmluve žalobca poskytol žalovanému v 1. rade celkovo úver v sume
29.000,- Eur, za ktorý sa v celom rozsahu zaručil žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade však nedodržal

povinnostivyplývajúcemuzoZmluvyadohodnutésplátkyneplnilriadneavčas.Nazákladetohožalobca
pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a žalovaných vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v
celkovej výške 15.973,48 Eur. Žalovaní k úhrade svojho dlhu pristúpili iba v časti, a to v sume 850,11 Eur.
Vo zvyšnom rozsahu zostali záväzky nevysporiadané, preto žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie
doteraz nezaplatenej časti úveru v sume 14.548,84 Eur spolu s príslušenstvom.

2. Platobným rozkazom č.k. 19Up/10/2024 zo dňa 15.01.2024 Okresný súd Banská Bystrica návrhu

žalobcu vyhovel. Voči tomuto rozhodnutiu podali žalovaní odpor. Vec bola postúpená Okresnému súdu
Prešov ako súdu vecne, miestne a kauzálne príslušnému.3.Žalovanívpodanýchodporochzhodneuviedli,ženárokžalobcupovažujúzaneopodstatnený,účelový
a neodôvodnený. Žalovaní zhodne namietali výšku uplatňovaného nároku, pričom tvrdili, že z ich strany
došlo k úhrade väčšej časti pohľadávky ako je uplatňované žalobcom. Podľa žalovaných v oznámení o

zosplatnení absentuje špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru, preto podľa
žalovaných k zosplatneniu úveru nedošlo. Žalovaní ďalej namietali, že žalobca nepreukázal splnenie
si povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Banka sa pri
uzatváraní úverovej zmluvy zamerala len na zistenie pomerov žalovaného a jeho schopnosť splácať
úver komplexne neskúmala. Žalovaní preto zhodne navrhli žalobu zamietnuť.

4. Žalobca k podaným odporom vo vyjadrení zo dňa 20.03.2024 uviedol, že obranu žalovaných považuje
za účelovú, pričom poukázal na to, že žalovaní svoju obranu zakladajú na mylnej domnienke, že na
dotknuté právne vzťahy dopadá právna regulácia ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ ide o obranu žalovaných
o tom, že mali uhradiť dlžnú sumu vo väčšom rozsahu, žalobca uviedol, že túto obranu považuje za
nepreukázanú a nekvalifikovanú. Žalovaní totižto nešpecifikovali, v čom vidia nesprávnosti vo vyčíslení

žalovanej sumy, resp. ktoré iné úhrady žalobca údajne nezohľadnil vo vyčíslení. Pokiaľ ide o tvrdenie
žalovaných, že mimoriadne zosplatnenie úveru je absolútne neplatné, žalobca uviedol, že argumentácia
žalovaných s odkazom na ust. § 565 OZ je bez právnej relevancie, nakoľko žalovaní nerozlišujú aplikáciu
ustanovení občianskoprávnych a obchodnoprávnych predpisov od zmluvne dojednaných úverových
podmienok. Osobitne poukázal na to, že dlžník nedodržal svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy

a dohodnuté mesačné splátky riadne a včas neplnil, pričom podotkol, že omeškanie dlžníka s riadnym
splácaním úveru o viac ako 10 dní, je definované ako Prípad neplnenia v zmysle Zmluvy a VÚP, čím
vzniklo právo žalobcu úver predčasne zosplatniť. Žalobca zároveň vo vyjadrení rozšíril žalobu z pôvodne
uplatňovanej výšky úrokov z omeškania vo výške 11,5% ročne na 25,00% ročne s odôvodnením, že v
tejto sadzbe bola výška úrokov z omeškania zmluvne dohodnutá.

5. Žalovaní sa k vyjadreniam žalobcu vyjadrili spoločným podaním zo dňa 09.04.2024, v ktorom uviedli,
že úrok z omeškania vo výške 11,50% ročne zo sumy 15.566,84 Eur od 01.02.2023 do zaplatenia nie
je procesne vyriešený. Právne úkony žalobcu boli podľa žalovaných v rozpore so zákonom a priečia
sa dobrým mravom, a to s poukazom na úrok vo výške 25 % ročne. Zmluvný vzťah sa dostal do

neudržateľného stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní uviedli, že majú za to, že Zmluva bola uzavretá na základe
nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Podľa žalovaných, žalobca voči nim
použil neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup. Žalovaní požiadali súd aby tieto neprijateľné
podmienky vyhlásil za neprijateľné.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi.
Žalobcanapojednávanídňa12.08.2024zotrvalnapodanejžalobeanasvojichpísomnýchvyjadreniach.
Žalovaní sa pojednávania nezúčastnili. Žalovaní v 1. rade síce doručil súdu žiadosť o odročenie
pojednávania z dôvodu, že pracuje v zahraničí a v čase pojednávania sa nebude nachádzať na území

Slovenskej republiky, avšak o odročenie nepožiadal včas, nakoľko mu predvolanie na pojednávanie
bolo doručené už dňa 30.05.2024. Zároveň nepreukázal vážne dôvody, pre ktoré sa pojednávania
nemohol zúčastniť, resp. nepredložil súdu dôkaz o tom, že skutočne pracuje v zahraničí. Súd ho za
účelom oznámenia, že súd nebude jeho žiadosť akceptovať, opakovane telefonicky kontaktoval na
telefónnom čísle, ktoré žalovaný v 1. rade uviedol na účely komunikácie, avšak bezvýsledne. Žalovaná

v 2. rade svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila ani nepožiadala o jeho odročenie. S ohľadom
na neúčasť žalovaných na pojednávaní súd nevykonal dôkaz, ktorý navrhovali, a to ich vypočutie, keďže
na vykonanie tohto dôkazu by bolo potrebné nariadiť ďalšie pojednávanie a ich vypočutie by skutkový
stav podstatnejším spôsobom neovplyvnilo.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Žalobca ako veriteľ uzavrel dňa 06.07.2015 so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2.
rade ako ručiteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. MU-8002231341 uzatvorenú v zmysle § 497 až §
507 Obchodného zákonníka (ďalej len „Zmluva“) a Dohodu o ručení uzatvorenú v zmysle § 303 a nasl.

Obchodného zákonníka (ďalej len „Dohoda o ručení“). Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný v 1. rade
pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ identifikovaný obchodným menom, IČO-m a miestom
podnikania s vymedzeným účelom poskytnutia úveru ako investičným.8. Z bodu I. Zmluvy vyplýva, že zmluvné strany si dohodli výšku úrokov z omeškania v sadzbe 25 %
ročne.

9. Dodatkom č. 1 zo dňa 12.09.2017, Dodatkom č. 2 zo dňa 27.09.2018 a Dodatkom zo dňa 07.11.2018
došlo postupne k predĺženiu konečnej splatnosti úveru a navýšeniu úveru z pôvodných 4.500,- Eur na
konečnú výšku úveru v sume 29.000,- Eur. Dodatky žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade
ako ručiteľ podpísali.

10. Z výpisu aktuálneho stavu úveru vyplýva, že ku dňu podania žaloby predstavovala istina sumu
14.548,84 Eur, dlžné úroky sumu 507,73 Eur, úroky z omeškania sumu 48,80 Eur a dlžné poplatky sumu
18,00 Eur.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:

11. Podľa § 1 odsek 1,2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“),
tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,

podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

12. Podľa § 52 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,

z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti
alebopovolania,atoajprostredníctvominejosoby,ktorákonávjejmenealebonajejúčet.Spotrebiteľom
je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri
obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

15. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy ich vrátenie veriteľ požiadal.

16. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči

nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

17. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je

nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

18. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právopožadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

19. Podľa § 369c Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Právne posúdenie veci:

20. Medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie Zmluvy, Dohody o ručení ani uzatvorenie jednotlivých
dodatkov k zmluve. Medzi stranami bola sporná výška žalovanej istiny, nakoľko žalovaní túto spochybnili
a zhodne tvrdili, že žalovaný v 1. rade zaplatil viac ako uviedol samotný žalobca. Žalovaní taktiež

rozporovali výšku uplatnených úrokov z omeškania, ktoré považovali za rozporné s dobrými mravmi,
platnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru pre absenciu špecifikácie splátky, pre ktorú bol úver
predčasne zosplatnený a namietali tiež, že žalobca pri poskytovaní úveru nepostupoval s odbornou
starostlivosťou, pretože dostatočne neoveril možnosti žalovaných úver splácať.

21. Podstata obrany žalovaných spočívala predovšetkým v argumentácii týkajúcej sa tzv. spotrebiteľskej
ochrany. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či na právne vzťahy medzi žalobcom a žalovanými
dopadá právna úprava ochrany spotrebiteľa. Z obsahu Zmluvy pritom súd jednoznačne zistil, že úver
bol poskytnutý podnikateľovi na podnikateľský – investičný účel, a že žalovaný v 1. rade pri vstupovaní
do právneho vzťahu so žalobcom konal v rámci svojho podnikania, čo v konečnom dôsledku žiaden

zo žalovaných v priebehu konania ani nepoprel relevantným skutkovým tvrdením, ktoré by vyvolalo
čo i len pochybnosť súdu o tom, na aký účel bol úver poskytnutý (neuviedol napríklad či poskytnuté
prostriedky použil na súkromné účely, či ich skutočne použil ako investíciu do podnikania atď.) V tomto
smere žalovaný v 1. rade neuniesol ani len bremeno tvrdenia, už vôbec nie dôkazné bremeno a preto
súd uzatvorenú zmluvu posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože ju uzatvoril

žalobca ako akciová spoločnosť a žalovaný v 1. rade ako fyzická osoba – podnikateľ na základe svojho
živnostenského oprávnenia. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný v 2. rade Dohodou o ručení prevzal
ručenie za obchodnoprávny záväzok, má súd za to, že aj vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade
je potrebné posúdiť ako obchodnoprávny. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu
SR, v konaní vedenom pod sp. zn. Najvyšší súd SR, 2MCdo/3/2011, v zmysle ktorých sa záväzkové

vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú záväzkovou
časťou Obchodného zákonníka. Preto aj záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzku z
úverovejzmluvy,saspravujúObchodnýmzákonníkom(§261ods.4Obchodnéhozákonníka).Ručeniev
obchodnýchzáväzkovýchvzťahochjevObchodnomzákonníkuupravenékomplexneanavzťahyzneho
sa preto nepoužijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o ručení. Zároveň nemožno prehliadnuť úzku

väzbu žalovanej v 2. rade na podnikanie žalovaného v 1. rade, keďže žalovaní sú manželmi. (Podobne:
Najvyšší súd SR, 5Ndc/10/2016, 9. 11. 2016, Najvyšší súd SR, 2Cdo/334/2021, 29. 11. 2023 a i.)

22. Na základe uvedeného mal súd za to, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými je potrebné posúdiť
podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a že na tento vzťah právna úprava ochrany spotrebiteľa a k

nej prislúchajúca judikatúra súdov, na ktorú žalovaní poukazovali, nedopadá.

23. Súd sa preto v ďalšom konaní zameral na tú argumentáciu žalovaných, ktorá sa týkala spochybnenia
žalovanej istiny a úrokov z omeškania.

24. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných o tom, že žalobcovi zaplatili viac, a preto
spochybňujú žalobcom uplatnenú výšku istiny, súd osobitne poukazuje na § 151 CSP, v zmysle
ktorého ak chceli účinne poprieť skutkové tvrdenia žalobcu, mali uviesť vlastné tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach, tzn. mali uviesť v akej výške je podľa nich vyčíslenie zostatku úveru správne,
resp. uviesť a preukázať v akej výške úver zaplatili. V tomto kontexte súd považoval výšku žalobcom

uplatnenej istiny za preukázanú, a to aj s poukazom na výpis zostatku úveru, ktorý predložil žalobca,
a ktorý predstavuje bankovým systémom automaticky generovaný údaj, o ktorom bez ďalšieho nie je
dôvodné sa domnievať, že nie je správny.25. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, ktorú žalobca uplatnil, súd považoval za preukázané, a to s
odvolaním sa na bod I. Zmluvy, že žalobca a žalovaný v 1. rade dohodou určili výšku úrokovej sadzby
určito vo výške 25 % ročne. Súd osobitne zdôrazňuje, že úprava záväzkových vzťahov v Obchodnom

zákonníku je založená na bezformálnosti a zmluvnej voľnosti. Ustanovenia Obchodného zákonníka sú
zväčša dispozitívne, čo umožňuje zmluvným stranám upraviť si zmluvné vzťahy tak, aby čo najviac
vyhovovali ich potrebám.

26. Vo vzťahu k zmluve o úvere (ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), jediným z ustanovení

upravujúcich v Obchodnom zákonníku zmluvu o úvere, od ktorého sa účastníci nemôžu odchýliť, je §
499, ktorý upravuje možnosť dojednať odplatu za samotné dojednanie záväzku poskytnúť úver. Použitie
ostatných ustanovení môžu účastníci vylúčiť, alebo ich prispôsobiť svojim potrebám tak, že si vzťahy
nimi upravené upravia odchylne, a to aj pokiaľ ide o úpravu výšky úrokov z omeškania. Pre platnosť
zmluvy o úvere sa však vyžaduje, aby obsahovala minimálne znaky tohto typu zmluvy uvedené v §
497 Obchodného zákonníka, teda záväzok veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky v určenej výške a

záväzok dlžníka poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27.Závisípretooddohodyzmluvnýchstrán,akýbudeobsahichzmluvy.Akbyžalovanémunevyhovovali
podmienky úveru poskytované žalobcom, mohol sa obrátiť na iné banky, porovnať výhodnosť či
nevýhodnosť zmluvných podmienok a rozhodnúť sa, či si úver vezme a v ktorom peňažnom ústave.

Žalovaný uzavrel zmluvu o úvere so žalobcom za podmienok uvedených v zmluve a vo všeobecných
podmienkach banky a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy bol povinný plniť riadne a včas. Zo zmluvy
mal nielen právo žalobcom poskytnutý úver vyčerpať, ale aj povinnosť platiť dohodnuté splátky úveru
spolu s dohodnutými úrokmi za poskytnutie peňažných prostriedkov v dojednaných lehotách. V prípade
omeškania so splnením tejto povinnosti je v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka žalobca ako

veriteľ oprávnený požadovať aj úroky z omeškania vo výške, aká bola v zmluve dohodnutá, pričom súd
má za to, že výška úrokov z omeškania nie je v tomto prípade neprimerane vysoká a zodpovedá riziku,
ktoré banka preberá za splatenie úveru pri poskytovaní úveru podnikateľovi, ktorého platobná schopnosť
závisí od výsledkov jeho podnikania.

28. S poukzaom na tieto východiská súd návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu a žalovaný nárok
priznal tak, ako bol uplatnený.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

31. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP. V spore bol plne úspešný žalobca, preto
mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%, nezistiac dôvody pre
aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362
ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.