Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 23Cb/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208557
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124208557.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobcu: Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť, so
sídlom Wolkerova 466, 058 49 Poprad, IČO: 36 479 560, právne zastúpený: MAPLE & FISH s.r.o., so
sídlom Žižkova 22B, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 718 432, proti žalovaným:
1/ A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C. C., 2/ A. D. A., E. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXXX/XX, XXX XX C. C., o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie:

I. Súd z r i a ď u j e v prospech žalobcu, na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému 1/ vo
výške 1 275 024,65 Eur z titulu náhrady škody spôsobnej v dôsledku uzavretia zmluvy o výkone správy
autobusovej stanice v Poprade zo dňa 24.05.2023, dodatkov k pracovným zmluvám zamestnancom
žalobcu, paralelného výkonu funkcie podpredsedu predstavenstva a výkonu závislej práce žalovaným

1/ a uplatnenia nárokov prostredníctvom tretích osôb záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom
vlastníctve žalovaného 1/, a to:
-pozemkuparc.reg.„C“sparc.č.778/10,ovýmere580m2druhpozemku:trvalýtrávnyporast,pozemok
umiestnený mimo zastavaného územia obce, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX nachládajúcich sa v
okrese: zvolen, obci: veľká lúka, katastrálnom území: G. H.;

- pozemku parc. reg. „c“ s parc. č. 778/11, o výmere 171 m2 druh pozemku: ostatná plocha, pozemok
umiestnený mimo zastavaného územia obce, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX nachládajúcich sa v
okrese: I., obci: G. H., katastrálnom území: G. H.;
- pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. 778/58, o výmere 560 m2 druh pozemku: ostatná plocha, pozemok
umiestnený mimo zastavaného územia obce, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX nachládajúcich sa v
okrese: Zvolen, obci: G. H., katastrálnom území: G. H.;

-pozemkuparc.reg.„C“sparc.č.778/63,ovýmere154m2druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,
spôsob využívania pozemku: pozemok na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným
číslom, pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX
nachládajúcich sa v okrese: Zvolen, obci: G. H., katastrálnom území: G. H.;
- pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. 778/69, o výmere 66 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
spôsob využívania pozemku: pozemok na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným

číslom, pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX
nachládajúcich sa v okrese: Zvolen, obci: G. H., katastrálnom území: G. H.;
- stavbe so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku parc. reg. 778/63, druh stavby: Rodinný
dom, umiestnenie stavby: stavba postavená na zemskom povrchu, zapísanej na liste vlastníctva č. 600
nachládajúcich sa v okrese: Zvolen, obci: G. H., katastrálnom území: G. H.;
- stavbe so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku parc. reg. 778/69, druh stavby: Garáž,

umiestnenie stavby: stavba postavená na zemskom povrchu, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX
nachládajúcich sa v okrese: Zvolen, obci: G. H., katastrálnom území: G. H.;

II. Súd z r i a ď u j e v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému 1/ vo
výške 1 275 024,65 Eur z titulu náhrady škody spôsobnej v dôsledku uzavretia Zmluvy o výkone správy
autobusovej stanice v Poprade zo dňa 24.05.2023, dodatkov k pracovným zmluvám zamestnancom

žalobcu, paralelného výkonu funkcie podpredsedu predstavenstva a výkonu závislej práce žalovaným1/ a uplatnenia nárokov prostredníctvom tretích osôb záložné právo k nehnuteľnostiam v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaného 1/ a žalovanej 2/ v podiele 1/1 k celku, a to:
- bytu č. XX nachádzajúceho sa na 7. poschodí, vo vchode 2A v budove so súpisným číslom

XXX, postavenej na pozemku s parc. č. 1206/1, druh stavby: Iná budova. Popis stavby: Hotel Lux,
umiestnenie stavby: stavba umiestnená na zemskom povrchu, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX
nachádzajúceho sa v okrese: Banská Bystrica, obci: C. C., katastrálne územie: C. C.;
- nebytovému priestoru č. 35 nachádzajúceho sa na -1. poschodí, vo vchode 2A v budove so súpisným
číslom XXX, postavenej na pozemku s parc. č. 1206/1, druh stavby: Iná budova. Popis stavby: Hotel

Lux, umiestnenie stavby: stavba umiestnená na zemskom povrchu, zapísaného na liste vlastníctva č.
XXXX nachádzajúceho sa v okrese: Banská Bystrica, obci: C. C., katastrálne územie: C. C.;
- k podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve budovy (domu) so
súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku s parc. č. 1206/1, druh stavby: Iná budova. Popis stavby:
Hotel Lux, umiestnenie stavby: stavba umiestnená na zemskom povrchu a spoluvlastníckemu podielu
k pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. 1206/1 o výmere 1834 m2 , druh pozemku: zastavaná plocha a

nádvoria, spôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená
súpisným číslom, o veľkosti 5163/866919, ktorý prislúcha k bytu č. 29, zapísaného na liste vlastníctva
č. XXXX nachádzajúceho sa v okrese: Banská Bystrica, obci: C. C., katastrálne územie: C. C.;
- k podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve budovy (domu) so
súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku s parc. č. 1206/1, druh stavby: Iná budova. Popis stavby:

Hotel Lux, umiestnenie stavby: stavba umiestnená na zemskom povrchu a spoluvlastníckemu podielu
k pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. 1206/1 o výmere 1834 m2 , druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvoria, spôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená
súpisným číslom, o veľkosti 501/866919, ktorý prislúcha k nebytovému priestoru č. 35, zapísaného na
liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúceho sa v okrese: Banská Bystrica, obci: C. C., katastrálne územie:

C. C.;
- pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. 1206/56, o výmere 13 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, spôsob využívania pozemku: pozemok na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba a
jej súčasti, pozemok umiestnený v zastavanom území obce, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX
nachádzajúceho sa v okrese: Banská Bystrica, obci: C. C., katastrálne územie: C. C.;

-pozemkuparc.reg.„C“sparc.č.778/1,ovýmere1367m2druhpozemku:trvalýtrávnyporast,pozemok
umiestnený mimo zastavaného územia obce, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX nachládajúceho sa v
okrese: Zvolen, obci: G. H., katastrálnom území: G. H..

III. Súd z r i a ď u j e v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému 1/ vo

výške 1 275 024,65 Eur z titulu náhrady škody spôsobnej v dôsledku uzavretia Zmluvy o výkone správy
autobusovej stanice v Poprade zo dňa 24.05.2023, dodatkov k pracovným zmluvám zamestnancom
žalobcu, paralelného výkonu funkcie podpredsedu predstavenstva a výkonu závislej práce žalovaným
1/ a uplatnenia nárokov prostredníctvom tretích osôb záložné právo na obchodný podiel žalovaného 1/
v spoločnosti MOVIA s.r.o, so sídlom: Námestie slobody 397/2, 974 01 Banská Bystrica, SR, IČO: 45

256 870, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Sro, Vložka číslo:
17309/S.

IV. Súd z r i a ď u j e v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému 1/ vo
výške 1 275 024,65 Eur z titulu náhrady škody spôsobnej v dôsledku uzavretia Zmluvy o výkone správy

autobusovej stanice v Poprade zo dňa 24.05.2023, dodatkov k pracovným zmluvám zamestnancom
žalobcu, paralelného výkonu funkcie podpredsedu predstavenstva a výkonu závislej práce žalovaným
1/ a uplatnenia nárokov prostredníctvom tretích osôb záložné právo na obchodný podiel Žalovaného 1/
v spoločnosti MODRANSKY & PARTNERS, s. r. o., so sídlom: Námestie slobody 397/2, 974 01 Banská
Bystrica,SR,IČO:55976069,zapísanávObchodnomregistriOkresnéhosúduBanskáBystrica,Oddiel:

Sro, Vložka číslo: 48249/S.

V. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

VI. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.10.2024 sa žalobca domáhal vydania zabezpečovacie
opatrenia. Návrh odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou pôsobiacou na území Slovenskej

republiky, kde zabezpečuje pravidelnú prímestskú autobusovú dopravu v regióne Prešovského
samosprávneho kraja, ako aj mestskú hromadnú dopravu. Služby poskytované z titulu vlastníckeho
vzťahu k AS Poprad predstavujú podstatnú časť príjmov žalobcu. Žalovaný 1/ zastával v období od
10.12.2021 do 21.12.2023 funkciu podpredsedu predstavenstva žalobcu.

2. V období od 15.03.2023 do 21.12.2023 zastávala funkciu predsedníčky predstavenstva Žalobcu: Mgr.

Mariana Krajčová Gočová. Bývalá predsedníčka predstavenstva a žalovaný 1/ (Bývalá predsedníčka
predstavenstva a žalovaný 1/ ďalej spoločne len „Bývalý členovia predstavenstva“) teda zastávali
funkcie členov štatutárneho orgánu žalobcu do 21.12.2023, keď boli prostredníctvom zasadnutia
dozornej rady žalobcu odvolaní z dôvodu opakovaného, cieleného a systematického porušovania
svojich zákonných povinností (t. j. najmä povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, zásadou lojality

a zákazom konkurencie).

3. Po ich odvolaní z funkcií žalobca interným auditom zistil, že konaním žalovaného 1/ (spoločne
s konaním bývalej predsedníčky predstavenstva) mu bola spôsobená škoda veľkého rozsahu (teda
presahujúca 133 000,- Eur).

4. Škoda spôsobená žalovaným 1/ vznikla v dôsledku jeho konania spočívajúceho v: i. uzatváraní
zmlúv za zjavne nevýhodných podmienok pre žalobcu, z ktorých naopak profitovali tretie osoby (blízke
žalovanému 1/ alebo subjekty kontrolované a previazané s bývalými členmi predstavenstva) a priamo
aj sám žalovaný 1/, ii. inštruovaním zamestnancov žalobcu, aby vykonávali v rámci svojho pracovného

pomeru so žalobcom činnosti v prospech tretích osôb (spoločnosti TATRA EXPRESS, s. r. o., ktorá
je kontrolovaná a prepojená so žalovaným 1/), iii. uzatváraním dodatkov k pracovným zmluvám (v
čase pred odvolaním bývalých členov predstavenstva z funkcie) vybraným zamestnancom, ktoré im
založili nárok na neprimerane vysoké odstupné bez akéhokoľvek odôvodnenia, v rozpore s politikou
žalobcu v oblasti odmeňovania zamestnancov či akoukoľvek zaužívanou praxou, a to opäť iba za

účelom zvýhodnenia tretích osôb, resp. získania vlastného prospechu a poškodenia žalobcu, ako aj iv.
paralelnom výkone funkcie podpredsedu predstavenstva žalobcu a výkonu závislej práce, v dôsledku
čoho si žalovaný 1/ uplatňoval nárok na odmenu za výkon totožnej (jednej aj tej istej) činnosti duplicitne
(t. j. aj vo forme mzdy), pričom žalovaný 1/ túto odmenu navyšoval aj o nároky, ktoré si uplatňoval
voči žalobcovi prostredníctvom tretích (právnických) osôb, nad ktorými vykonával kontrolu a obchodné

vedenie a založenie a vznik konkurenčnej a personálne prepojenej spoločnosti TATRA EXPRESS, s. r. o.

5. Pred odvolaním bývalých členov predstavenstva z funkcie členov predstavenstva žalobcu, títo založili
obchodnú spoločnosť TATRA EXPRESS, s. r. o., so sídlom: Wolkerova 466, 058 49 Poprad , IČO: 55 474
381, ktorá bola zapísaná do Obchodného registra Okresného súdu Prešov ku dňu 27.05.2023 (okamih

vzniku), oddiel: Sro, vložka č.: 46007/P (ďalej len „TATRA EXPRESS“).

6. Bývalí členovia predstavenstva založili spoločnosť TATRA EXPRESS prostredníctvom blízkej osoby
žalovaného 1/ (družky jeho brata), ktorá je jedinou spoločníčkou a konateľkou žalovaného 1/. S
prihliadnutím na činnosti, ktorú spoločnosť TATRA EXPRESS vykonávala, pôvodne zapísané štatutárne

sídlo, miesto, v ktorom sa spoločnosť TATRA EXPRESS zúčastňovala (alebo sa mala zúčastňovať)
hospodárskej súťaže (všetko totožné so žalobcom) je možné spoločnosť TATRA EXPRESS považovať
za priameho konkurenta žalobcu v príslušnej oblasti hospodárskej súťaže (t. j. v oblasti poskytovania
hromadnej prepravy osôb). V tomto smere má podstatný význam aj zvolené obchodné meno spoločnosti
TATRA EXPRESS, ktorého pôvodcom je žalobca. Označenie „TATRA EXPRESS“ je totiž spojené s

marketingovým plánom žalobcu, ktorého cieľom je tvorba „novej identity“ žalobcu, ktorá má u cestujúcich
vytvárať pozitívne asociácie vzhľadom na zvýšenú úroveň kvality poskytovaných služieb.

7. Vzájomná prepojenosť bývalej predsedníčky predstavenstva a žalovaného 1/ so spoločnosťou
TATRA EXPRESS bola žalobcom zistená pri internom právnom a ekonomickom audite žalobcu vrámci vykonania kontroly e-mailových správ zamestnankyne žalobcu p. A. J. s bývalou predsedníčkou
predstavenstva a žalovaným 1/.

8. Žalovaný 1/ následne výslovne inštruoval zamestnancov žalobcu (aj iných ako p. J.) a zadával im také
pracovné úlohy (pokyny), ktoré svojím obsahom napĺňajú definíciu výkonu závislej práce v prospech
spoločnosti TATRA EXPRESS (teda nie v prospech žalobcu, s ktorým mali dotknutý zamestnanci v
rozhodnom čase založený pracovný pomer). Obsahom týchto pracovných úloh bola najmä príprava
podkladov pre fakturáciu služieb v prospech spoločnosti TATRA EXPRESS. To vyplynulo najmä z e-

mailovej komunikácie medzi p. J. a žalovaným 1/ zo dňa 04.08.2023, v rámci ktorej p. J. uviedla, že
podklady pre fakturáciu vyhotoví spoločne s ďalšou zamestnankyňou žalobcu: p. A. K..

9. Skutočnosť, že žalovaný 1/ poveril vykonávaním pracovných úloh v prospech spoločnosti TATRA
EXPRESS aj p. K. (e-mailová komunikácia zo dňa 04.08.2023) a p. L. M., E. N., žalobca uviedol, že
vyplynulo aj z e-mailovej komunikácie zachytenej medzi p. J., O. K. a p. M. (E. N.).

10. Žalobca ďalej poukázal na vzájomné prepojenie žalovaného 1/ a bývalej predsedníčky
predstavenstva a spoločnosti TATRA EXPRESS s poukazom na splnomocnenie zo dňa 18.05.2023,
ktoré bolo žalovanému 1/ udelené v čase, keď vykonával funkciu podpredsedu predstavenstva žalobcu,
a ktoré mu bolo udelené v rozsahu porovnateľnom (t. j. obdobnom) so zákonným splnomocnením

štatutárneho orgánu konať v mene a na účet obchodnej spoločnosti. Rovnako, že žalovaný 1/ disponoval
prístupom k účtu spoločnosti TATRA EXPRESS, čo sám uviedol p. J. v e-mailovej správe zo dňa
04.08.2023, ako aj v ich ďalšej e-mailovej komunikácii.

11. Ďalej žalobca poukázal na to, že prepojenosť žalovaného 1/ a bývalej predsedníčky a spoločnosti

TATRA EXPRESS má význam najmä v tom smere, že bývalý členovia predstavenstva uzatvorili so
spoločnosťou TATRA EXPRESS zmluvu o výkone správy autobusovej stanice v Poprade zo dňa
24.05.2023, ktorou v mene žalobcu prenechali AS Poprad do výlučnej správy spoločnosti TATRA
EXPRESS. Spoločnosť TATRA EXPRESS sa za prenechanie AS Poprad do jej výlučného užívania
(do správy), vrátane majetkových práv spojených s užívaním AS Poprad zaviazala poskytnúť žalobcovi

odplatu vo výške 4.900,- Eur bez DPH. Spoločnosť TATRA EXPRESS bola oprávnená fakturovať
žalobcovi (ako vlastníkovi AS Poprad), ako aj jeho obchodným partnerom (iným dopravcom) vstupy na
AS Poprad a všetky ďalšie služby spojené s užívaním AS Poprad a tieto účtovať do vlastných výnosov,
čo spoločnosť TATRA EXPRESS napokon prostredníctvom zamestnancov žalobcu aj urobila (dôkazy
označené nižšie).

12. Vzhľadom na rozsah majetkových práv, spoločnosť TATRA EXPRESS vystavila žalobcovi doposiaľ
2 faktúry za užívanie AS Poprad, konkrétne faktúru č. 032/2023 za III.Q 2023 v sume 424.619,46 Eur
a faktúru č. 055/2023 za IV.Q 2023 v sume 453.817,44 Eur. Tieto boli následne aj počas výkonu funkcií
bývalých členov predstavenstva na ich pokyn uhradené. Tým došlo k vzniku škody na strane žalobcu a

naopak k neoprávnenému prospechu TATRA EXPRESS a nepriamo aj bývalých členov predstavenstva.
Navyše, Zmluva AS Poprad mala byť uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2033, bez faktickej možnosti
túto ukončiť zo strany žalobcu.

13. Žalobca následne bodoch 17 až 27 návrhu bol kázal na jednotlivé časti reálne nevýhodnosti tejto

zmluvy poukázal najmä na to, že absurdnosť formálnych nedostatkov a zjavná nevýhodnosť obsahu
zmluvy AS Poprad (pre žalobcu) je zvýraznená tým, že o zmluve AS Poprad nemala vedomosť ani
dozorná rada žalobcu a ani takýto právny úkon (Zmluvu AS Poprad) nikdy neschválila, hoci takáto
kompetencia patrila dozornej rade podľa čl. XII. bodu 12. písm. d) a písm. e) stanov. Rovnako, zmluva
AS Poprad nikdy nebola predložená na jej schválenie ani valnému zhromaždeniu žalobcu, hoci mu podľa

čl. XX. bodu 1 písm. k) stanov mala byť predložená. Uviedol, že zmluva AS Poprad teda zakladá zjavnú
disproporciu medzi vzájomnými právami a povinnosťami žalobcu a spoločnosti TATRA EXPRESS, čo v
kontexte ostatných okolností týkajúcich sa výberu spolu kontrahenta (spoločnosti TATRA EXPRESS) a
časových aspektov jej uzavretia vyvoláva oprávnené pochybnosti o jej autenticite.

14. Následne uviedol, že na základe týchto skutočností podal dňa 03.01.2024 na Okresnú prokuratúru
Poprad oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu spolu so žiadosťou o
zaistenie peňažných prostriedkov podľa § 95 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, na
základe ktorého bolo dňa 04.01.2024 začaté trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania trestnéhočinu - obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237
ods.1, ods.4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení.

15. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný 1/ spolu s bývalou podpredsedníčkou predstavenstva
čase pred ich odvolaní uzatvorili s vybranými zamestnancami dodatky k pracovným zmluvám na
základe ktorých im bolo priznané odstupné po skončení pracovného pomeru akýmkoľvek spôsobom
vo výške 5 násobku, 10 násobku či dokonca 18 násobku priemerného mesačného zárobku doktorand
zamestnanca. Na základe tohto konania bolo týmto zamestnancom vyplatené odstupné už súhrnnej

výške 116 188,72 Eur čo predstavuje taktiež vzniknutú škodu žalobcu, pričom doposiaľ nevyplateného
od odstupné predstavuje sumu 88 311,65 eur to tiež možno vymedziť ako škodu hroziacu v prípade ich
vyplatenia.

16. Následne žalobca poukazoval na paralelný výkon funkcie podpredsedu predstavenstva žalovaný
1/ s výkonom závislej práce a poskytovanie poradenských služieb v oblasti dopravy prostredníctvom

tretích subjektov, žalobca uviedol, že žalovaný 1/ poskytoval žalobcovi tú istú službu za, ktorú poberal
3 rôzne odmeny a to z troch rôznych právnych titulov. Žalobca v tomto smere rozporoval duplicitné
odmeňovanie žalovaného v bodoch 34 až 40 návrhu a uviedol, že žalobcovi vznikla škoda vo forme
mzdy vyplatenej v prospech a na pokyn žalovaného 1/ od jeho odmeňovania do funkcie podpredsedu
predstavenstva vo výške 22 368 Eur a to z titulu duplicitne vyplatenej odmeny vo forme mzdy za

činnosť, ktorú bola žalovanému 1/ poskytovaná odmena na základe zmluvy o výkone funkcie zo dňa
10. 12. 2021. ďalej žalovaný 1/ na pravidelnej báze si uplatňoval voči žalobcovi aj paušálnu odmenu
prostredníctvom jeho občianskeho združenia a to od 01.12.2018 si uplatňoval paušálnu odmenu vo
výške 1500 Eur mesačne spoločne s nárokom na náhradu nákladov spojených s poskytovaním služby,
ktorú žalovaný 1/ poskytoval žalobcovi od 22.02.2019 aj ako zamestnanec a od 10.12.2021 aj ako

podpredseda predstavenstva. Uviedol, že prostredníctvom subjektu tohto občianskeho združenia -
inštitút verejnej dopravy, občianske združenie v období od 1/2019 až 12 2023 fakturoval žalobcovi okrem
paušálnej odmeny sumu spolu 105 161,62 Eur. Nad rámec to kto si súčasne fakturoval aj za služby
údajne poskytované prostredníctvom subjektu COSA, združenie, ako aj prostredníctvom obchodnej
spoločnosti: MOVIA s.r.o., pričom zdôraznil, že išlo o rovnaké služby ako bol povinný uskutočniť z titulu

jeho funkcie podpredsedu predstavenstva a z dôvodu jeho pracovnej náplne. Žalovanému 1/ tak bolo
celkom uhradených 265 120,37 Eur, pričom tieto mu boli poskytnuté prostredníctvom inštitútu verejnej
dopravy v rozsahu 235 120,37 Eur, prostredníctvom inštitútu COSA v rozsahu 8600 Eur a MOVIA v
rozsahu 21 400 Eur.

17. Následne žalobca poukázal na súvisiace konania s tým, že uvádzané okolnosti boli predmetom
nariadenia iných neodkladných/zabezpečovacích opatrení, ktoré žalobca využil za účelom ochrany
svojich subjektívnych práv pred systematickým a cieleným konaním bývalých členov predstavenstva,
ktorých jediným účelom bolo zadovážiť si vlastný majetkový prospech na úkor žalobcu a poukázal na
konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 40Cb/13/2024, kde súd vydal dňa 05.02.2024

neodkladné opatrenie ktoré bolo v relevantnej časti potvrdené potvrdené uznesením Krajského súdu
v Košiciach vo veci vedenej pod sp.zn. 3Cob/93/2024 zo dňa 28.06.2024 a následne poukázal na
rozhodnutie vydané Okresným súdom Prešov vo veci vedenej pod sp.zn. 26Cb/24/2024, kde bolo
vydané zabezpečovacie opatrenie 23.04.2024, ktorému bolo v relevantnej časti vyhovené a potvrdené
Krajským súdom v Košiciach pod sp.zn. 3Cob/120/2022 zo dňa 26.09.2024, čo im nariadil súd

zabezpečovacieopatrenienanehnuteľnýmajetokbývalejpredsedníčkypredstavenstvavrátanemajetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Ide teda o totožný nárok, ktorý žalobca
uplatňuje prostredníctvom tohto konania.

18. Taktiež poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Poprad vydané v konaní pod sp.zn. 21C/49/2024,

ktoré vychádza z rovnakých okolností ako konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.
26Cb/24/2024 a faktického konania bývalej predsedníčky predstavenstva, ktorým ukrátila pohľadávku
žalobcu na náhradu škody spôsobenej bývalými členmi predstavenstva počas výkonu ich funkcií členov
predstavenstva.

19. Pokiaľ ide o rozsah spôsobenej škody žalobca poukázal na to že bývalí členovia predstavenstva
previedli takmer všetky majetkové práva žalobcu k AS Poprad na spoločnosť TATRA EXPRESS, ktorú
priamo ovládli a konali v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, zásadou legality a kogentným
zákazom konkurencie a to v súhrnnej výške 976 509,18 Eur ( žalobca rozpísal jednotlivé zložky tejtoškody v bode 51 v návrhu) . súčasne poukázal, že žalovaný 1/ spoločne s bývalou predsedníčkou
predstavenstva tak spôsobil žalobcovi škodu súhrnnej výške 1 275 024,65 Eur.

20. Pokiaľ ide o procesné podmienky na strane súdu poukázal žalobca, že konkrétnom konaní sa jedná
o spor obchodnoprávnej povahy pričom pre vec samu ide o náhradu škody spôsobenú bývalým členom
predstavenstva žalobcu. Poukázal na to, že rozhodnutie vo veci samej možno nahradiť nariadením
neodkladného opatrenia, respektíve zabezpečovacieho opatrenia, ak to povaha veci samej pripúšťa
a možno ním dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi sporovými stranami. Uviedol, zabezpečovacím

opatrením nemožno dosiahnuť stav, kedy by toto nahradilo rozhodnutie o priznaní peňažnej náhrady
škody spôsobenej konaním žalovaného 1/ v danom prípade však zabezpečovacie opatrenie predstavuje
výlučne prostriedok nároku žalobcu pre prípad, že v trestnom konaní bude žalobca v postavení
poškodeného so svojím nárokom odkázaný na civilný proces. Teda uviedol, že je nesporné, že konanie,
ktorého výsledkom by potenciálne bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam a iné majetkové
práva vo vlastníctve žalovaného 1/ a žalovanej 2/ je len akcesorickú konaním vo vzťahu k peňažnej

pohľadávke uplatňovanej vo veci samej a to pohľadávke na náhradu škody voči žalovanému 1/.

21. Pokiaľ ide o podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že z popísaných skutkových
okolností prejednávanej veci vyplýva, že žalobcova pohľadávka vznikla z titulu škody spôsobenej
konaním žalovaného 1/, ktorý spoločne s bývalou predsedníčkou predstavenstva založil TATRA

EXPRESS, na ktorý bývalí členovia predstavenstva žalobcu previedli takmer všetky majetkové práva
spočívajúce na AS Poprad, a to prostredníctvom zmluvy AS Poprad, pri ktorej existujú dôvodné
pochybnosti o jej autenticite. Bývalý členovia predstavenstva navyše uzavreli zmluvu AS Poprad so
zjavne disproporčným obsahom (v neprospech Žalobcu), pričom táto má potenciál úplne ochromiť
fungovanie a ďalšie uskutočňovanie podnikateľskej činnosti žalobcu. V dôsledku uzatvorenia zmluvy AS

Poprad bol totiž žalobca nie len povinný uhrádzať spoločnosti TATRA EXPRESS poplatky za vstupy
na AS Poprad (t. j. náklady, ktoré by žalobca nemal, keďže je podielovým spoluvlastníkom AS Poprad,
pričom druhým spoluvlastníkom je jeho majoritný akcionár), ale navyše stratil oprávnenie fakturovať
vstupy a služby spojené s užívaním AS Poprad aj svojim obchodným partnerom (iným dopravcom
pôsobiacim v príslušnom regióne). Bývalý členovia predstavenstva navyše konali aj nekalosúťažne, keď

voči iným dopravcom (obchodným partnerom Žalobcu) vystupovali z pozície členov štatutárneho orgánu
žalobcu a za spoločnosť (TATRA EXPRESS), ktorej obchodné meno bolo totožné s marketingovým
zámerom žalobcu, ktorý v rozhodnom čase začal realizovať. K vzniku škody na majetku žalobcu tak
došlo v dôsledku organizovaného, zakrytého a systematického konania zo strany bývalých členov
predstavenstva (aj žalovaného 1/). Konanie bývalých členov predstavenstva bolo navyše vyhodnotené

ako také, ktoré vykazuje všetky formálne znaky zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa ust. § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) TZ, o ktorom je aktuálne vedené Trestné konanie.
Dôsledkom konania bývalých členov predstavenstva je tak vznik takej škody, ktorá má svoj podklad v
trestnej činnosti a o ktorej je vedené Trestné konanie (t. j. o vyššie opísanom spôsobe vzniku škody
existuje dôvodný predpoklad, že táto je následkom trestného činu).

22. Poukázal na to, že v tomto prípade vyplýva obava z ohrozenia budúcej exekúcie potenciálne vedenej
na majetok žalovaného 1/ jednak zo spôsobu akým došlo k v vzniku škody na majetku žalobcu (t. j.
organizovaným, utajeným a cieleným konaním bývalých členov predstavenstva v snahe zadovážiť sebe
neoprávnený majetkový prospech) a jednak zo skutočnosti, že žalovaný 1/ sa začal zrejme účelovo

zbavovať majetku, konkrétne nehnuteľností: i. nachádzajúcich sa v okrese Banská Bystrica, obci C. C.,
v katastrálnom území C. C. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to: a. nebytového priestoru č.
XX nachádzajúceho sa v stavbe „Hotel Lux“, (súpisné č. stavby 397, stavba postavená na pozemku s
parc. č. 1206/1) vo vchode 2A, na podzemnom poschodí -1 (suterén) v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovaných (o veľkosti spoluvlastníckeho podielu každého zo Žalovaných 1/1); spoločne s podielom

priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom
k priľahlému pozemku o veľkosti 497/866919; b. bytu č. 28 so súpisným č. XXX nachádzajúceho
sa v stavbe „Hotel Lux“, (súpisné č. stavby 397, stavba postavená na pozemku s parc. č. 1206/1)
vo vchode 2A, na 7. nadzemnom poschodí v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných (o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu každého zo žalovaných 1/1); spoločne s podielom priestoru na spoločných

častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k priľahlému pozemku o
veľkosti 5667/866919; nachádzajúcich sa v okrese Banská Bystrica, obci C. C., v katastrálnom území C.
C.zapísanýchnalistevlastníctvač.XXXX,atopozemkuparcelyregistra„C“evidovanéhonakatastrálnej
mape s parc. č. 1206/55 o výmere 14 m2 , druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsobvyužívania pozemku: 25, druh chránenej nehnuteľnosti: 204, spoločná nehnuteľnosť: 1, umiestnenie
pozemku:1vbezpodielovomspoluvlastníctvežalovaných(oveľkostispoluvlastníckehopodielukaždého
zo žalovaných 1/1.

23. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že z čiastkových výpisov z vyššie uvedených listov
vlastníctva vyplýva, že žalovaní kúpnou zmluvou prevádzajú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a
teda Sa účelovo zbavujú nehnuteľného majetku s cieľom sťažiť možnosť uspokojenia svojho veliteľa
teda žalobcu a poukázal, že existuje riziko ak v prípade nadväzujúcich civilných a trestných konaniach

bude žalobcovi poskytnutá ochrana jeho porušeným subjektívnym právam, táto by bez uskutočnenia
primeraných zabezpečovacích opatrení mala akademický až iluzórny rozmer. Súčasne poukázal, že
zvolený postup žalobcom vychádza zo samotného účelu zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je
eliminovať nepriaznivé dôsledky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania
nastať. Uviedol, že aj zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených
alebo ohrozených práv a naopak, aby žalobca čakal s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia až do začatia konania vo veci samej mohlo by to mať za následok popretím samotného zmyslu
a účelu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Súčasne uviedol, že vyčkávaním s podaním návrhu by sa
žalobca sám stával do značne nevýhodnejšej pozície, keďže o realizovaní úkonov smerujúcich k odlivu
majetku žalovaným 1/ rade sa dozvie vždy až ex post, nakoľko z povahy veci nie je a ani nemôže byť
účastníkom takýchto právnych úkonov.

24. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav veci má teda žalobca mal za to, že nariadeniu
zabezpečovacieho opatrenia nebránia žiadne zákonné prekážky, pričom nariadenie zabezpečovacieho
opatrenianezasiahnedosubjektívnychprávžalovanýchnadnevyhnutnúmieru(t.j.nadmierustanovenú
účelom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je ochrana majetkových práv Žalobcu).

To platí tým viac, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konkrétnej veci žiadnym spôsobom
nediskvalifikuje žalovaných z užívania vecí, majetkových práv aj ich majetkových hodnôt, vo vzťahu
ku ktorým žalobca navrhuje zriadiť záložné právo. V tomto smere je totiž potrebné si uvedomiť
že nariadením zabezpečovacieho opatrenia (zriadením záložného práva) nastávajú len vecnoprávne
účinky aprobované hmotným právom, pričom nedochádza k pozbaveniu (strate) práv k týmto veciam,

majetkovým právam a iným majetkovým hodnotám. Žalovaní totiž neprestávajú byť vlastníkmi týchto
veci a ani sa neobmedzujú ich užívacie práva.

25. Čo sa týka rozsahu a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že
navrhuje zriadiť zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov nakoľko účastníkom konania musí byť aj druhý manžel uviedol, že je daná
aj pasívna legitimácia vo vzťahu k žalovanej 2/.

26. Pokiaľ ide o vec samu, uviedol, že má v úmysle uplatňovať svoj nárok na náhradu škody
prostredníctvom adhézneho konania v trestnom konaní a navrhol, aby súd uložil povinnosť žalobcovi

podať žalobu až v nadväznosti na právoplatné rozhodnutie o žalobcovom uplatnenom nároku v trestnom
konaní.

27. Podľa § 343 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných

majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

28. Podľa § 343 odsek 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

29. Podľa § 343 odsek 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

30. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

31. Podľa ustanovenia § 336 ods. 1, 2, 3 a 4 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo vecisamej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie
strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší,

ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie
vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

32. Ustanovenie § 324 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 344 CSP upravuje prípady, v ktorých môže
súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie.

33. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že zabezpečiť možno aj spoločný majetok oboch manželov,
ak zabezpečovaný nárok predstavuje náhradu škody spôsobenej jedným z manželov (R 23/1978).

34. Súd v prvom rade poukazuje, že účelom zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd podľa § 343 ods.
1 CSP zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách

dlžníka, je zabezpečenie doposiaľ spornej peňažnej pohľadávky veriteľa, o ktorej prebieha alebo bude
vedené súdne sporové konanie, resp. veriteľ nedisponuje exekučným titulom, v prípade odôvodnenej
obavy veriteľa z ohrozenia budúcej exekúcie, alebo ak dlžník ohrozuje budúci výkon rozhodnutia ešte
pred tým, ako veriteľ disponuje exekučným titulom. Zabezpečovacie opatrenie teda slúži na reálne
zabezpečenie a ochranu peňažnej pohľadávky veriteľa (navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia),

ako potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní tak, aby mohla byť jeho pohľadávka uspokojená,
nakoľko získa postavenie záložného veriteľa a v prípade, ak súd veriteľovi túto pohľadávku aj
právoplatnepriznáanáslednenebuderiadneavčasdlžníkomuspokojená,môževeriteľrealizovaťvýkon
takto zriadeného záložného práva. Zákonným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je
teda naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami sporu a bezprostredné ohrozenie budúceho výkonu

práva (exekúcie), po jeho právoplatnom priznaní súdom a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje
okamžitý zásah súdu.

35. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po
jeho skončení. So zreteľom na podstatu a účel inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že pre

rozhodnutie o zriadení tzv. sudcovského záložného práva, síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie,
avšak splnenie predpokladov pre jeho zriadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení veriteľa, ale
je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o
ich pravdivosti. To znamená, že rozhodné skutočnosti, odôvodňujúce zriadenie navrhnutého záložného
práva, je povinný súdu osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, ktorý je povinný potrebné

skutkové tvrdenia odôvodňujúce jeho zriadenie a predložiť súdu dôkazy, tieto tvrdenia osvedčujúce,
resp. na ktoré sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odvoláva (§ 344 a § 326
ods. 2 CSP). Až na základe takto osvedčených tvrdení môže súd prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a záver o nebezpečenstve hroziacej ujmy. Pre
rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu.

36. Zákonnými predpokladmi pre zriadenie záložného práva súdom sú: ad a) podanie návrhu na
zriadenie takéhoto záložného práva, ktorý musí spĺňať tak všeobecné (§ 127 CSP) ako aj osobitné
náležitosti takého podania (§ 326 CSP); ad b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť
prevoditeľné veci, práva a iné majetkové hodnoty, ad c) existencia peňažnej pohľadávky, ktorá má

byť zabezpečená záložným právom a ad d) aspoň osvedčená existencia hrozby budúceho zmarenia
exekúcie, resp. dôvodná obava, že exekúcia peňažnej pohľadávky veriteľa bude ohrozená. Uvedené
predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Len samotná existencia peňažnej pohľadávky bez
existencie obavy ohrozenia jej exekúcie nestačí. Zároveň platí, že obava z ohrozenia exekúcie musí byť
skutočná a musí hroziť bezprostredne. Takáto obava je daná, ak dlžník realizuje také konanie, ktorého

dôsledkom je znižovanie hodnoty svojho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo také
konanie, ktorým podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje svoje majetkové pomery.

37. Napokon okrem uvedených základných predpokladov, súd vždy skúma, či zriadením tzv.
sudcovského záložného práva nevznikne neprimeraná ujma na základných právach dlžníka, vo vzťahu k

sledovanému účelu zabezpečovacieho opatrenia napríklad tým, že výška peňažnej pohľadávky veriteľa
(navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia), je neprimerane nižšia vo vzťahu k hodnote zálohu, napr.
k cene nehnuteľnosti zaťaženej zriadením záložného práva (princíp proporcionality). Tzn. že medzihodnotou predmetu záložného práva (majetku dlžníka) a hodnotou peňažnej pohľadávky veriteľa,
nesmie vzniknúť zjavný nepomer.

38. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a predloženými listinnými
dôkazmi, pričom po posúdení osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a osvedčenie obavy, že budúca exekúcia bude
ohrozená súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

39. K podmienke osvedčenia existencie právneho vzťahu strán preukázané, že žalobca má spornú
peňažnú pohľadávku, voči žalovaní 1/, ako bývalému predsedovi predstavenstva žalobcu, z titulu
náhrady škody spôsobenej pri výkone funkcie štatutárneho orgánu.

40. Vo vzťahu k osvedčeniu naplnenia podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorou
je dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, súd konštatuje, že pokiaľ ide o

osvedčenie základnej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to danosť obavy, že
budúca exekúcia bude ohrozená, súd mal v danom prípade osvedčený objektívny stav ohrozenia
prípadnej budúcej exekúcie, daný uskutočnenými krokmi žalovaného 1/. Žalovaný 1/ so žalovanou 2/ sa
zbavili už časti majetku zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX P. XXXX nachádzajúci sa v katastrálnom
území C. C., ktoré boli v bezpodielovom spoluvlastníctve.

41. Vzhľadom na doterajšie konanie žalovaného 1/ ako aj tú skutočnosť, že žalovaný 1/ je aktuálne
vlastníkom nehnuteľností je daná osvedčenosť obavy, že žalovaný 1/ bude pokračovať v prevodoch
svojho nehnuteľného majetku na tretie subjekty, čím môže dôjsť k ohrozeniu možného uspokojenia
pohľadávky žalobcu v budúcnosti. Súd konštatuje, že postupné úkony žalovaného 1/, ktorými znižuje

rozsah svojho disponibilného nehnuteľného majetku jeho predajom tretím osobám, smerujú k sťaženiu
budúcej exekúcie, čím možno považovať za osvedčenú zákonnú podmienku pre vyhovenie návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

42. Zriadením záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaný v prvom

a druhom rade za účelom zabezpečenia žalobcom uplatnenej pohľadávky sa posilní pozícia žalobcu
ako veriteľa peňažnej pohľadávky, pričom takýto úkon zásadným spôsobom nezasiahne do právneho
postavenia žalovaných.

43. Je zrejme, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danej veci je spojené so zásahom do

práv a právom chránených záujmov žalovaných, preto súd pri rozhodovaní posudzoval, či nariadením
zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k zásahu do práv žalovaných nad nevyhnutnú mieru a či z
neho vyplývajúce obmedzenia sledujú legitímny cieľ. Súd má za to, že nariadením zabezpečovacieho
opatrenia zriadením záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach nevznikne zjavný nepomer
z hľadiska rozsahu zabezpečenia oproti výške zabezpečovanej pohľadávky. Je potrebné zdôrazniť,

že zriadením záložného práva na predmetné nehnuteľnosti sa nijakým spôsobom nezasiahne do
vlastníckych, resp. užívacích práva žalovaných s týmito nehnuteľnosťami, kde na druhej strane v
prípade, ak by dodatočne pohľadávku žalobcu neuhradil, bude sa môcť táto prednostne uspokojiť
exekúciou vo vzťahu k nehnuteľnostiam, na ktorých je zriadené záložné právo v jeho prospech. Súd
je toho názoru, že samotná výška peňažnej pohľadávky veriteľa (navrhovateľa zabezpečovacieho

opatrenia) je nepochybne primeraná vo vzťahu k hodnote zálohu (cena nehnuteľností zaťažených
zriadením záložného práva).

44. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobca osvedčil splnenie zákonných
náležitosti na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

I. a II. tohto uznesenia a návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel v časti,
ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, ktorého cieľom je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením
záložnéhoprávanašpecifikovanýmajetokdlžníkanazabezpečeniejehopohľadávky,ktorábymohlabyť
neskôr judikovaná, a to s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia
uspokojenia pohľadávky veriteľa.

45. Žalobca nemá inú možnosť ako odstrániť stav právnej neistoty vyvolanej konaním bývalých členov
predstavenstva, ktorého následkom bol vznik škody minimálne v rozsahu 1 275 024,65 Eur. Negatívne
dôsledky ohrozenia exekúcie sú v danom prípade násobené skutočnosťou, že v prípade nedosiahnutiakompenzácie spôsobenej škody si nebude môcť žalobca riadne plniť svoje záväzky vyplývajúce mu z
povinnostizabezpečovaťslužbyvoverejnomzáujme(zabezpečovaniehromadnejprepravyosôbvrámci
mestskej a prímestskej cestnej dopravy), čoho dôsledkom bude nie len ohrozenie samotnej existencie

žalobcu a plnenie si záväzkov voči stovkám svojich zamestnancov, ale aj výpadku prepravy všetkých
osôb využívajúcich služby žalobcu.

46. Vydanie zabezpečovacieho opatrenia postihujúceho majetok žalovaného 1/ (v prípade majetku
patriaceho do BSM aj žalovaný 2/) ako je uvedené vo výrokoch I. až IV. uznesenia, nie je neprimeraným

zásahom do vlastníckeho práva žalovaných, keďže ide iba o dočasné obmedzenie ich vlastníckeho
práva a nejde o zásah nad nevyhnutnú mieru. Ak sa navrhuje zriadiť zabezpečovacie opatrenie vo
vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania
musí byť aj druhý manžel. Nakoľko niektoré z nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa navrhuje
zriadiť zabezpečovacie opatrenie sú v BSM žalovaný v prvom a druhom rade, je účastníkom na
strane žalovaného aj žalovaná 2/. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj možné následky zásahov do práv

žalovaných vyvolané nariadením zabezpečovacieho opatrenia a má za to, že tento zásah nepresahuje
rámec jeho základného práva nadobúdať a vlastniť majetok. Záložné právo vznikne zápisom
do príslušného registra. K prípadnému výkonu záložného práva môže žalobca pristúpiť až po
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým mu zabezpečovaná pohľadávka bola priznaná.

47. Čo sa týka časti nehnuteľnosti a to bytu č. 28, nebytového priestoru č. XX a podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve budovy ako nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX nachádzajúci sa v katastrálnom území C. C. a nehnuteľností parcely č. 1206/55 o
výmere 14 m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území C. C. súd návrh zamietol,
z dôvodu, že medzičasom došlo k prevodu týchto nehnuteľností na tretiu osobu, ktorá nebola v tomto

konaní označená žalobcom a to podľa evidencie z katastra nehnuteľností dňa 24.10.2024.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol žalobca v spore neúspešný iba v nepatrnej
časti, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným v rozsahu 100%.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

51. Súd žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej z dôvodu, že žalobca má v úmysle
uplatňovať svoj nárok na náhradu škody (t. j. vec samu) prostredníctvom adhézneho konania v Trestnom

konaní (trestné konanie sa začalo dňa 04.01.2024).

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.