Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 11, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/114/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125208586
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125208586.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou vo veci žalobcu: BH-Therm, spol. s. r. o., so
sídlom Víťazná 24/242, Partizánske - 958 04 Veľké Bielice, IČO: 44 468 334, zastúpený: JUDr. Antonom
Svitkom, advokátom, so sídlom Cigeľ 148, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Staves s. r. o., so sídlom
Školská 181/10, Partizánske PSČ: 958 01, IČO: 56 360 568, o žalobe o zrušenie účasti spoločníka
v obchodnej spoločnosti a o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Dňa 25.07.2025 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia (spolu aj so žalobou), ktorým sa domáha, aby súd rozhodol o nariadení
neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému ukladá, aby sa zdržal nakladania s nachádzajúcimi sa
v katastrálnom území A. B., obec C., okres Partizánske: a to stavby bez súpisného čísla, popis stavby:

klampiarstvo, postavenej na pozemku parc. reg. ,,C‘‘ parc. č. XXXX/X všetko zapísané na LV č. XXXX
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, najmä aby uskutočňoval právne úkony, predmetom ktorých
bude predaj alebo akékoľvek iné scudzenie, zámena, darovanie, výpožička, nájom, nepeňažný vklad,
zaťaženie záložným právom alebo vecným bremenom, zabezpečenie záväzku prevodom vlastníckeho
práva, udelenie súhlasu s dobrovoľnou dražbou, zaťaženie predkupným právom s nehnuteľnosťami,
aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým D. B., bytom E. XXX/XX C. XXX XX, konateľovi žalobcu

ukladá, aby sa zdržal akýchkoľvek dispozičných úkonov v mene žalobcu, najmä späťvzatia žaloby a
zmeny žalobného petitu v tomto konaní.. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
1.2 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobu zároveň odôvodnil tým, že žalobca
je spoločníkom žalovaného na základe pristúpenia k spoločenskej zmluve v znení dodatku zo dňa
10.02.2025, Vyhlásenia nového spoločníka spoločnosti Staves s. r. o. o prevzatí záväzku na nový
nepeňažný vklad zo dňa 10.02.2025 a Vyhlásenia konateľa spoločnosti Staves s. r. o. o splatení

základného imania zo dňa 10.02.2025. Žalobca je príslušným Okresným úradom, katastrálnym odborom
evidovaný ako vlastník nasledovnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. B., okres
Partizánske a to: pozemku parcely reg. „C“ KN, parcela č. XXXX/X o výmere 620 m2, druh pozemku:
Zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X zapísané na LV č. XXXX.
Žalovaný je príslušným Okresným úradom, katastrálnym odborom evidovaný ako vlastník nasledovnej
nehnuteľnostinachádzajúcejsavkatastrálnomúzemíA.B.,okresPartizánskeatostavbybezsúpisného

čísla, popis stavby: klampiarstvo, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X zapísané na LV č. XXXX o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X na základe nadobúdacieho titulu Vyhlásenie vkladateľa o vložení
nehnuteľnosti do majetku právnickej osoby V 133/2025-25/25. Na tomto mieste je podstatné uviesť, že
žalobca je spoločníkom žalovaného, resp. že žalujúca obchodná spoločnosť má väčšinovú majetkovú
účasť v obchodnej spoločnosti žalovaného. Žalobca bol nositeľom práv zo stavebného povolenia č.
SoCÚ 8232/2017/SP/8277-10-Uo (zo dňa 19.05.2017) až do momentu uzatvorenia zmluvy o Prevode

práv a povinností stavebníka zo stavebného povolenia zo dňa 10.02.2025, ktorá bola podpísaná
za žalobcu jedným z konateľov pánom D. B.. Žalobca prostredníctvom konajúcej osoby pána D. B.dňa 10.2.2025 vložil nehnuteľný majetok žalobcu spoločnosti BH-Therm spol s. r. o. a to stavbu bez
súpisného čísla – rozostavanú stavbu, popis stavby: klampiarstvo, postavenú na pozemku parc. č.
XXXX/X, (v tom čase nezapísaná na LV) o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X ako nepeňažný

vklad do spoločnosti Staves s. r. o., kde je žalobca osobou s majetkovou účasťou ale nie osobou
oprávnenou konať za žalovaného. K uvedenému úkonu došlo na základe vyhlásenia nového spoločníka
spoločnosti Staves s. r. o. o prevzatí záväzku na nový nepeňažný vklad zo dňa 10.02.2025. Vklad
vlastníckeho práva v prospech spoločnosti Staves s. r. o. bol povolený Rozhodnutím Okresného úradu
Partizánske, Katastrálny odbor zo dňa 12.02.2025 č. V 133/2025 na základe vyhlásenia vkladateľa o

vložení nehnuteľnosti do majetku právnickej osoby uzavretej medzi účastníkmi BH Therm, spol. s. r.
o., a Staves s. r. o. Uvedeným úkonom zo strany konateľa žalobcu pána D. B. došlo k zmenšeniu
majetku žalobcu, resp. uvedeným úkonom došlo k faktickému znemožneniu nakladania s uvedenou
nehnuteľnosťou v prospech žalobcu a k zabráneniu vykonávania podnikateľskej činnosti, ktoré vyplývajú
z oprávnení konateľa podľa § 133 a nasl. Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov. Konateľka a spoločníčka žalovaného pani F. G. je blízkou osobou, družkou

konateľa žalobcu pána D. B., ktorého v spoločnosti žalovaného z oprávnenia konateľa vymenovala
za prokuristu. Žalobca vzhľadom na skutočnosť, že jeho spoločníci a konatelia sú bratia, ktorÍ majú
dlhodobo narušené medziľudské vzťahy, pri čom jeden z bratov pán D. B. vykonáva uvedené právne
úkonybezsúhlasudruhéhobratapánaG.B.nemôžeďalejzotrvávaťakospoločníkuvedenejspoločnosti
Staves s. r. o., do ktorej bol v rozpore so záujmami spoločnosti vložený celý nehnuteľný majetok žalobcu

ako nepeňažný vklad. Nie je možné od žalobcu spravodlivo požadovať aby zotrvával ako spoločník
s majetkovou účasťou v spoločnosti žalovaného, ak jeden z konateľov žalobcu jedná vo vzájomnej
zhode s jediným konateľom žalovaného v rozpore so záujmami žalobcu a v rozpore s dohodnutým
obchodným vedením žalobcu. V prípade vloženia nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalobcu ako
nepeňažného vkladu do inej spoločnosti jedným z konateľov obchodnej spoločnosti sa jedná o úkon

v rozpore s prijatými zásadami obchodného vedenia, dokonca o úkon dosahujúci intenzity porušujúcej
dobré mravy. a.) Podľa ustanovenia § 134 Obchodného zákonníka: Na rozhodnutie o obchodnom
vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak
spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pod pojem
obchodné vedenie možno zahrnúť rozhodovanie o otázkach organizačného charakteru, o technických

otázkach, o otázkach vnútornej prevádzky podniku, o podnikateľskom zámere spoločnosti a podobne
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29Odo 479/2003. Tento Rozsudok správne konštatuje, že
rozhodnutia prijaté podľa ustanovení § 134 sa môžu následne realizovať formou právnych úkonov (t.
j. uzatváraním zmlúv) aj keď samozrejme platí, že samotný právny úkon uzavretia zmluvy nemožno
subsumovať pod rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti – uzavretie zmluvy je iba následkom

rozhodnutia, ktoré konatelia prijali v rámci ich obchodného vedenia podľa § 134. Žalobca si je vedomý,
že prípadný rozpor medzi uskutočnenými úkonmi a rozhodnutiami o obchodnom vedení spoločnosti,
prípadne uskutočnenie úkonov pri úplnej absencii takýchto rozhodnutí môže mať za následok napr.
vznik zodpovednosti konateľa za takto spôsobenú škodu, avšak neplatnosť samotného právneho
úkonu nespôsobuje (Rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 26.03.2025 sp. zn. 3Cob/122/2024),

avšak v kontexte ďalších uvádzaných skutočností je to len jeden z atribútov, ktoré vo vzájomnej
súvislosti spôsobujú takú intenzitu zneužitia práva, že sa jedná o jednanie v rozpore s dobrými mravmi.
podľa § 134 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OBZ“) a preto od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať aby v spoločnosti žalovaného zotrval. V
rámci právnej doktríny prevažuje vo vzťahu k obchodnému vedeniu spoločnosti názor, podľa ktorého:

„Obchodné vedenie je zjednodušene rozhodovanie o každodennom fungovaní obchodnej spoločnosti.
Štatutárny orgán v rámci obchodného vedenia zabezpečuje riadny chod obchodnej spoločnosti, čo
zahŕňa robenie podnikateľských rozhodnutí, vytváranie efektívnej internej organizačnej štruktúry vrátane
delegovania rozhodovania na nižšie stupne riadenia podniku a kontroly plnenia úloh nižších stupňov
riadenia. Vytváranie efektívnej vonkajšej organizačnej štruktúry (zakladanie dcérskych spoločností a

kontrolaichfungovania),vedenieúčtovníctvaasledovaniefinančnéhostavuspoločnosti,vyhotovovanie
účtovných závierok, vedenie evidencií o stave majetku a financií spoločnosti a plnenie povinností
voči orgánom verejnej správy, zabezpečovanie financovania obchodnej spoločnosti a v čase krízy
spoločnosti prijímanie opatrení na jej prekonanie a pod.“ Konateľ D. B. fakticky spolu s jeho priateľkou/
družkou F. G. založil ako spoločník a konateľ žalobcu dcérsku spoločnosť Staves s. r. o., preto sa v

tomto prípade jedná o rozhodnutie v rámci obchodného vedenia spoločnosti, ku ktorému sa vyžaduje
súhlas väčšiny konateľov, čo v prípade žalobcu naplnené nebolo, nakoľko druhý konateľ žalobcu pán G.
B. nikdy nedal k takémuto rozhodnutiu súhlas. Takéto rozporuplné konanie konateľov žalobcu nie je v
záujme ďalšieho fungovania a podnikania žalobcu ako obchodnej spoločnosti. Rovnako nie je v záujmežalobcu aby mal majetkovú účasť v spoločnosti, ktorá nevykonáva hlavný predmet podnikania žalobcu,
ktorým je klampiarstvo a ku ktorému nepeňažný vklad (rozostavaná stavba – klampiarstvo) má primárne
slúžiť. b.) Dobré mravy chápeme ako všeobecne spoločensky uznávané zásady konania v právnom

styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Náš právny poriadok zastáva hodnoty dobrých mravov,
spravodlivosti, racionality a ekvivalencie, pričom súd má pri rozhodovanízohľadňovať nielen zákony,
judikatúru, ale aj spravodlivosť a dobré mravy. V rozpore s dobrými mravmi je taký právny úkon,
ktorý nezodpovedá mravným zásadám, príp. kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne

prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou
akceptovateľné a považované za poctivé konanie. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi musí
byť zistený súdom. Konanie, ktorým konateľ žalobcu a v súčasnosti spoločník žalovaného vložil
nehnuteľnosti zhotovené žalobcom, na ktoré bolo žalobcovi vystavené právoplatné stavebné povolenie
ako nepeňažný vklad do majetku inej spoločnosti možno nenaberá takej intenzity aby bolo v rozpore s
dobrými mravmi avšak je minimálne v rozpore s oprávnenými podnikateľskými záujmami žalobcu, ako

aj so zásadami poctivého obchodného styku. Ide o tzv. šikanovanie pri výkone práva v obchodných
vzťahoch, keďže účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov
a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom orgánov spoločnosti navzájom, ale ide
o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu (t. j. nie len samotného žalovaného ale aj druhého
konateľa žalobcu pána G. B.) a spôsobiť jej ujmu. Na takomto výkone práva nie je žiadny záujem, preto

muaniObchodnýzákonníknepriznávaprávnuochranuc.)Žalobcasijevedomýustanovenia§135aods.
1 Obchodného zákonníka: Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. a ods. 2: Konatelia, ktorí porušili svoje
povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým
spoločnosti spôsobili. Uplatňovanie zodpovednostných nárokov, môže prísť na rad až vtedy, keď bude

zrušená majetková účasť žalobcu v spoločnosti žalovaného. Cieľom podnikania, aj podľa Obchodného
zákonníka, je dosahovanie zisku. V praxi sa však vyskytujú prípady, keď sa podnikateľ úmyselne usiluje
o to, aby bola jeho firma chudobnejšia. Reč je o tunelovaní, teda podvode, pri ktorom vlastník alebo
manažment obchodnej spoločnosti pomocou fiktívnych alebo zjavne nevýhodných obchodov vynáša z
firmy majetok do iných spoločností, spravidla vlastnených alebo ovládaných tými istými ľuďmi, no na

úkor veriteľov alebo samotného predmetu podnikania dotknutej spoločnosti. Vyššie opísaného postupu
sa svojim jednaním za žalobcu dopúšťa práve konateľ žalobcu pán D. B. vo vzájomnej súčinnosti s
jeho družkou F. G., čo môže mať v tejto situácií aj trestnoprávnu rovinu. Vzhľadom na skutočnosť, že
jedným zo spoločníkov a konateľov žalobcu je pán G. B., s ktorým spoločník a konateľ žalovaného
páni F. G. nekomunikuje a je medzi nimi vážne narušený vzťah lojality, nie je možné od žalobcu

spravodlivo požadovať aby v spoločnosti žalovaného zotrval ako spoločník, aj vzhľadom na skutočnosť,
že z majetku žalobcu do majetku žalovaného bol prevedený takmer celý nehnuteľný majetok v rozpore
so zásadami obchodného vedenia žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vo vzájomnom
kontexte,pretoužalobcunemožnospravodlivopožadovaťabyvspoločnostižalovanéhozotrval.Otázku,
čiskutočneexistujúdôvodynazrušenieúčastispoločníka,budesúdposudzovaťvzhľadomnakonkrétne

okolnosti každého jednotlivého prípadu. Pôjde predovšetkým o prípady, keď spoločnosť, resp. spoločníci
porušujú svoje povinnosti voči spoločníkovi, ktoré im vyplývajú zo spoločenskej, prípadne inej zmluvy
uzavretej medzi spoločníkmi alebo zo stanov, zámerne znevýhodňujú postavenie žalujúceho spoločníka
v spoločnosti a pod. Legitímne dôvody však môžu existovať aj na strane žalujúceho spoločníka
(napr. zdravotné problémy, dlhodobý pobyt v zahraničí a s tým súvisiaca nemožnosť vykonávania

priznaných práv alebo uložených povinností spoločníkovi spoločenskou zmluvou a pod.). Jedným z
už judikovaných dôvodov je založenie inej spoločnosti len niektorými zo spoločníkov, ktoré môže v
spoločnosti narušiť vzťah lojality medzi spoločníkmi a vyvolať takú nedôveru spoločníkov, ktorí sa na
založení novej spoločnosti nepodieľajú, že od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby v spoločnosti
naďalej zotrvali (bližšie k tomu pozri R 110/2001. V mene žalobcu máme záujem aj poukázať na identickú

skutkovú situáciu, ktorá bola riešená Krajským súdom Banská Bystrica, sp. zn. 43Cob/184/2023.
Vzhľadom na skutočnosť, že vzťahy medzi konateľmi žalobcu- bratmi sú nenávratne narušené a
vzhľadom na skutočnosť, že konateľka a spoločníčka žalovaného nijakým spôsobom nekomunikuje s
konateľom žalobcu pánom G. B., nie je hospodárne a v záujme žalobcu aby zotrvával ako spoločník v
spoločnosti žalovaného. Uvedené dáva žalobca do pozornosti súdu aj v súvislosti s citovaným vyššie

uvedeným judikátom, v zmysle ktorého už žalobca nemá možnosť domáhať sa určovacím petitom
určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré z jeho majetku konaním konateľa v rozpore s obchodným
vedením odišli. Žalobcovi nemôže byť však odopreté právo podľa § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka
aj s ohľadom na skutočnosť, že je plne vylúčený z rozhodovania v spoločnosti žalovaného, doposiaľmu nebola ako spoločníkovi doručená žiadna pozvánka na zasadnutie valného zhromaždenia, nebol
doposiaľ informovaný o cieľoch obchodného vedenia žalovaného, neboli mu ku dnešnému dňu podané
žiadne správy o hospodárení žalovaného a cieľoch podnikania o zámeroch, neboli mu podané správy o

riadení spoločnosti zo strany konateľov, preto nemožno od neho spravodlivo požadovať aby v uvedenej
spoločnosti zotrval ako spoločník. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade zrušenia majetkovej účasti
spoločníka – žalobcu vznikne žalobcovi zákonný nárok na vyrovnávací podiel voči žalovanému v súlade
s ustanovením § 150 Obchodného zákonníka existuje dôvodná obava, že žalovaný bude mať záujem
zbaviť sa nehnuteľného majetku, resp. jediného reálneho majetku spoločnosti, z ktorého by mohlo dôjsť

kuspokojeniunárokunavyrovnávacípodielvprospechžalobcu.Nejednásalenopotenciálnuobavu,ale
užreálnepreukázanúnazákladekonaniadruhéhokonateľažalobcupánaD.B.,ktorýmvložiltakmercelý
nehnuteľný majetok ako nepeňažný vklad do majetku žalovanej spoločnosti, kde jeho družka vykonáva
oprávnenia štatutára a samotný pán D. B. bolmenovaný prokuristom oprávneným jednať za spoločnosť.
V prípade, že by súd v tomto konaní nevydal uznesenie, ktorým by zakázal žalovanému nakladať s
predmetnou nehnuteľnosťou v jeho dispozičných oprávneniach, s pravdepodobnosťou hraničiacou k

istote by u žalobcu došlo k nevymožiteľnosti nároku na vyrovnávací podiel v dôsledku zbavenia sa
akéhokoľvek majetku zo strany žalovaného. Jediným majetkom tejto spoločnosti sú už len samotné
nehnuteľnosti a teda ich vyvedením zo spoločnosti by došlo k znehodnoteniu obchodných podielov tejto
spoločnosti. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a
je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán

sporu. V zásade je prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri
obave, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň
osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa
musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí
alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento

dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť
potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že
pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie,

čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán
sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Zároveň sa
neodkladným opatrením nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán
a ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa

druhá strana.Vzhľadom na skutočnosť, že konateľ žalobcu pán D. B. vykonáva v mene žalobcu
úkony, ktoré nesledujú jeho záujem, teda nevykonáva svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a
v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov tak ako to vyžaduje zákon je na mieste
vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému zakáže nakladať s jedinými nehnuteľnosťami
v jeho vlastníctve. Žalobca navrhovanými dôkazmi osvedčil, že nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve

žalobcu boli konaním druhého konateľa D. B. vložené do majetku žalovaného, tieto nehnuteľnosti
predstavujú, hlavnú budovu žalobcu - klampiarstvo, v ktorej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť,
čiže ide o nehnuteľnosti, ktoré tvorili zásadnú časť majetku žalobcu, ich strata môže ohroziť riadne
fungovanie spoločnosti žalobcu. Taktiež spoločnosť Staves s. r. o. - žalovaný, ktorého konateľom
je D. B. majú viac podobných až identických predmetov podnikateľskej činnosti (Uskutočňovanie

stavieb a ich zmien; Prípravné práce k realizácii stavby; dokončovacie stavebné práce pri realizácii
exteriérov a interiérov; Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod)
alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod); organizovanie športových a kultúrnych podujatí;
Sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb a výroby; nákladná cestná doprava vykonávaná
vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla; prenájom hnuteľných vecí). Tieto

skutočnosti vyvolávajú pochybnosti o účele nepeňažného vkladu žalobcu do spoločnosti žalovaného.
Takéto správanie môže viesť k zhoršeniu situácie v spoločnosti žalobcu, ktorej majetok sa zmenšil
konaním iba jedného zo štatutárnych zástupcov. Na 100% skutkovo identická situácia už bola riešená
v Uznesení Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 5Cb/24/2020 zo dňa 09.06.2020, preto žiadame
konajúci súd aj vzhľadom na predvídateľnosť práva aby sa s uvedeným Uznesením súdu oboznámil

a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bezodkladne vyhovel aby sa zabránilo vzniku ďalších
škôd na majetku a nevymožiteľnosti práva. Nemenej dôležitou skutočnosťou je aj potreba vydania
neodkladného opatrenia vo vzťahu ku konateľovi žalobcu D. B., ktorý za žalobcu môže činiť v tomto
konaní dispozičné úkony, ktoré sú v rozpore so záujmami žalobcu a ostatných spoločníkov. V tomtoohľade je potrebné aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží pánovi D. B., ako konateľovi
žalobcu povinnosť zdržať sa akýchkoľvek procesne-právnych dispozičných úkonov v tomto konaní, aby
nedošlo k zmareniu účelu tohto konania. Konateľ žalobcu pán D. B., vykonáva účelové dispozičné

úkony, akými je späťvzatie návrhov podaných žalobcom na príslušné správne orgány v zast. Jedným
so štatuárov a tak dochádza k zastaveniu rôznych správnych (stavebných, katastrálnych konaní).
Uvedená skutočnosť, len odôvodňuje naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, ktorým sa nezakáže
konateľovi žalobcu pánovi D. B. vykonávanie všetkých oprávnení konateľa, ale len dispozičných
úkonov súvisiacich s týmto konaním, akými je napríklad späťvzatie žaloby. Teda žalovaný nedodržuje

povinnosti riadneho hospodára a nezaobstaráva si pri rozhodovaní a tiež nezohľadňuje všetky dostupné
informácie týkajúce sa predmetu jeho rozhodnutí pre spoločnosť, svojim doterajším konaním ohrozuje
záujmy spoločnosti a záujmy spoločníkov vrátane záujmu svojho, ako spoločníka, a pri svojom výkone
pôsobnosti štatutárneho orgánu uprednostňuje svoje záujmy nad záujmami spoločnosti.

2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil navrhovateľ listinné dôkazy a to: vyhlásenie

nového spoločníka Staves s.r.o. o prevzatí záväzku na nový vklad, spoločenská zmluva o založení
spoločnosti s ručením obmedzeným – Staves s.r.o., vyhlásenie konateľa – správcu vkladu spoločnosti
Staves s. r.o., výpis z katastra nehnuteľností okres Partizánske, obec C., katastrálne územie A. B. – list
vlastníctva č. XXXX, výpis z katastra nehnuteľností okres Partizánske, obec C., katastrálne územie A. B.
– list vlastníctva č. XXXX, vyjadrenie pôvodného stavebníka k zmene v osobe stavebníka z 25.04.2025,

výpis z Obchodného registra na spoločnsoť Staves s.r.o., výpis z Obchodného registra na spoločnosť
BH – Therm, spol. s r. o., stavebné povolenie z 19.05.2017, rozhodnutie Okresného úradu Partizánske
číslo vkladu V 133/2025.

3.1 Podľa § 324 ods.1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. ďalej len „Civilný sporový

poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

3.2 Podľa § 324 odsek 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

3.3 Podľa § 325 ods.1, ods.2 písm. d/ Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

3.4 Podľa § 326 ods. 1, ods.2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

3.5 Podľa § 330 ods.1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.

3.6 Podľa § 329 ods. 1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

3.7 Podľa § 133 odsek 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac
konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak.

3.8 Podľa § 133 odsek 2 Obchodného zákonníka konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba,

ktorá nie je v čase vykonania zápisu do obchodného registra ako povinný vedená v registri poverení na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.3.9 Podľa § 133 odsek 3 Obchodného zákonníka obmedziť konateľské oprávnenia môže iba
spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

3.10 Podľa § 133 odsek 4 Obchodného zákonníka konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov
spoločníkov alebo iných fyzických osôb.

3.11 Podľa § 134 Obchodného zákonníka na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí
do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší

počet hlasov.

3.12 Podľa § 148 Obchodného zákonníka spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o
spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti,
ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6
platia obdobne.

3.13 Podľa § 113 ods. 5 Obchodného zákonníka, obchodný podiel ( § 114) vylúčeného spoločníka
(spoločníka, ktorému súd zrušil účasť v spoločnosti), prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť
na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie.

3.14 Podľa § 113 ods. 6 Obchodného zákonníka, ak sa neprevedie obchodný podiel podľa odseku
5, rozhodne valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený (odo dňa
zrušenia účasti spoločníka súdom), o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka; inak
môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu.

3.15 Podľa § 150 Obchodného zákonníka, spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil alebo
ktorý bol vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel ( § 61 ods. 2 a 3). Rovnaké právo má dedič
alebo právny nástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel obchodný podiel ( § 116). Vyrovnací podiel
sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným
vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak

4.1 Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak
sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 Civilného sporového poriadku, pričom
tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326
Civilného sporového poriadku. Ďalej platí, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd

rozhodnúť v zásade tak, že ho odmietne, vyhovie mu (teda neodkladné opatrenie nariadi), zamietne
ho v celom rozsahu, alebo ho zamietne čiastočne a zároveň mu čiastočne vyhovie (teda neodkladné
opatrenie nariadi v časti návrhu). Odmietnutie návrhu prichádza do úvahy vtedy, ak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia buď neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý.
To však iba v prípade, že ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Vyhovieť návrhu (čo i len

čiastočne), alebo ho zamietnuť je možné iba po tom, čo súd návrh neodmietol (§ 328 ods.1 Civilného
sporového poriadku) a zároveň dospel k názoru, že je potrebné (alebo nie je) bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v návrhu tvrdené skutočnosti sú (alebo nie
sú) osvedčené.

4.2 Vychádzajúc zo zákonnej úpravy základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia
je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenie
exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným

neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorené
nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Zároveň musí navrhovateľ osvedčiť dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnť predbežná ochrana. Ak súd zistí, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia nespĺňa čo i len jeden predpoklad, návrh bez ďalšieho zamietne.

5. Uvedeným neodkladným opatrením sa jeho navrhovateľ domáha, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území A. B., obecPartizánske, okres Partizánske a to so stavbou bez súpisného čísla postavenej na pozemku na liste
vlastníctva č. XXXX a zároveň sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia voči konateľovi žalobcu,
D. B., ktorým by mu súd uložil, aby sa zdržal akýchkoľvek úkonov v mene žalobcu, najmä späťvzatia

žaloby a zmeny žalobnéhho petitu.

6. K jednotlivým podmienkam na nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že pokiaľ ide
o osvedčenie právneho vzťahu medzi stranami v časti neokladného opatrenia, ktorým sa žalobca
domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, tak žalobca je

zároveň spoločníkom žalovaného, pričom ide o väčšinového spoločníka. V tomto spore žalobca
navrhuje zrušiť svoju účasť ako spoločníka v spoločnosti žalovaného, pričom žalobca má v spoločnosti
žalovanéhoväčšinovýpodiel.Žalobcatvrdí,žekprevodunehnuteľnostídospoločnostižalovanéhodošlo
konaním druhého konateľa, pričom ide o nehnuteľnosti, ktoré slúžia na výkon hlavnej podnikateľskej
činnosti žalobcu a vklad do spoločnosti môže viesť k zhoršeniu situácie v spoločnosti žalobcu. Medzi
žalobcom a žalovaným žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu, a to v rovine majetkovej. Žalobca

je spoločníkom žalovaného a to väčšinovým. Uvedené mu výrazne umožňuje určovať smerovanie
spoločnosti a aj ďalší vývoj spoločnosti žalovaného. Cez rozhodovania na valnom zhromaždení môže
žalobca vymedziť ďalší smer, fungovanie spoločnosti žalovaného v ktorej má väčšinový podiel a to
aj s ohľadom na zakotvenie v spoločenskej zmluve žalovaného, v zmysle ktorej (článok IX odsek
3) v zmysle ktorého je na prijatie rozhodnutia potrebné 100 % hlasov všetkých spoločníkov.

Bez súhlasu žalobcu preto nie je možné prijať žiadne rozhodnutie v spoločnosti žalovaného, preto
spoločnosť žalovaného je v podstate ovládaná žalobcom. Žalobca zároveň neosvedčil, že by došlo
nejak k obmedzeniu podnikateľskej činnosti žalobcu a zhrošeniu hospodárskej situácie žalobcu na ktoré
v návrhu poukazuje.

7. K ďalšej podmienke, a tou je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov súd uvádza, že
žalobca k potrebe neodkladnosti úpravy pomerov len relatívne stručne uviedol, že druhý konateľ
žalobcu D. B. vykonáva v mene žalobcu úkony, ktoré nesledujú záujem žalobcu, teda nevykonáva svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov,
preto je potrebné žalovanému uložiť zákaz nakladania s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve. Uvedené

odôvodnenie však súd považuje samé o sebe za rozporné a už vôbec nie nejak osvedčujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Ako už súd vyššie uviedol, žalobca má
v spoločnosti žalovaného väčšinový podiel. Spoločnosť žalovaného nemôže fungovať bez vedomia
žalobcu a vplyvu žalobcu. V mene žalobcu vychádzajúc z aktuálneho výpisu z obchodného registra
konajú dvaja konatelia – G. B. a D. B., ktorí sú zároveň aj spoločníkmi spoločnosti s rovnakou

mierou majetkovej účasť na spoločnosti. Z podanej žaloby je evidentné, že vzťahy medzi spoločníkmi
v spoločnosti žalobcu a zároveň konateľmi žalobcu sú napäté a problematické. Za žalobcu môže každý
konateľ konať samostatne, bez akéhokoľvek obmedzenia teda žalobca v spoločenskej zmluve nemá
dohodnutý nejaký spoločný spôsob konania konateľov. Žalobca sa ale podanou žalobou snaží zrušiť
účasť v spoločnosti žalovaného, ale s poukazom na narušené osobné vzťahy vo vlastnej spoločnosti.

V prípade zrušenia účasti žalobcu v spoločnosti žalovaného, žalobcovi vznikne nárok na vyrovnací
podiel a žalobca má obavu, že žalovaný sa zbaví svojho majetku, ktorý bol do spoločnsoti žalovaného
vložený žalobcom. Žalobca však neosvedčil, dôvodnsoť svojej obavy. Samotný prevod časti majetku
žalobcu do inej spoločnosti, v ktorej má žalobca dokonca aj väčšinový podiel t. zn. je sám účastný
na rozhodovaní o majetku tejto spoločnosti žalovanom, sám o sebe, neosvedčuje dôvodnosť obavy

žalobcu. Žalobca sám môže rozhodvať o tomto majektu, o jeho použití, cestou prijatých rozhodnutí na
valnom zhromaždení, tak ako už bolo vyššie uvedené a preto za uvedenej situácie je nelogické zakázať
uvedené žalovanému. A zároveň súd nemá osvedčené, že žalovaný robí akékoľvek úkony s uvedeným
majetkomresp.chystásaurobiť.Pretopotrebuneodkladnostiúpravypomerovsúdosvedčenúnemal.Na
uplnosť súd uvádza, že v prípade ak konateľ žalobca porušuje svoje povinnosti, teda nekoná s odbornou

strarostlivosťou, Obchodný zákonník umožňuje podať voči takémuto konateľovi žalobu v zmysle § 135a
Obchodného zákonníka.

8. Súd rovnako musí konštatovať, že z podanej žaloby sa mu predbežne javí, že nie je osvedčená
ani dôvodnosť nároku a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana predmetným neodkladným

opatrením. Žalobca odvodzuje svoj nárok na možné majetkové vyrovnanie v rámci zákonnej povinnosti
pri zrušení účasti spoločníka v spoločnosti vyplatiť mu jeho vyrovnaní podiel v zmysle § 150 Obchodného
zákonníka. Ale v samotnej žalobe opakovane v rámci jej odôvodnenia je zdôrazňované zhoršenie
osobných vzťahov medzi bratmi – konateľmi a spoločníkmi spoločnosti žalobcu. Konanie jednéhokonateľa bez vedomia druhého konateľa, uskutočnenie úkonu vkladu do spoločnosti žalovaného
nehnuteľnosti ako nepeňažného vkladu pri založení spoločnosti žalovaného bez súhlasu žalobcu,
porušovanie povinnosti druhého konateľa konať s odbornou starostlivosťou. Uvedené však sa podľa

názoru súdu týka vzťahov v rámci spoločnosti žalobcu a nie v rámci vzťahov k inému subjektu a to
žalovanému. K žalovanému žalobca len tvrdí, že s konateľkou žalovaného F. G. nekomunikuje, pričom
ide o družku druhého konateľa žalobcu D. B. a nakoľko bol do majetku žalovaného prevedený celý
majetok žalobcu, nemôžno preto od žalobcu spravodlivo požadovať aby v spoločnosti žalobcu zotrval.
Ale opakovane súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcom je spoločnosť, teda právnická osoba, ktorá

koná a to dvoma konateľmi, pričom jej vôľa je prejavovaná každým z nich. Žalobcom nie je iba jeden
konateľ alebo spoločník, v tomto prípade G. B.. Nesúlad vedenia spoločnosti žalobcu je otázkou do
vnútra spoločnosti. Ale žalobca ako právnická osoba je spoločníkom žalovaného a jeho postavenie
a fungovanie v rámci žalovaného, ďalšej spoločnosti bude predmetom dokazovania, avšak predbežne
sa súdu javí, že dôvody ktoré žalobca uvádza, na zrušenie jeho účasti v spoločnosti žalovaného skôr
smerujú k dôvodom týkajúcim sa fungovania vzťahov v spoločnosti žalobcu. Ani listinné dôkazy, ktoré

sú súčasťou podanej žaloby dôvodnosť nároku nejak bližšie neosvedčujú.

9. Rovnako súd nepovažoval za splnenú ani podmienku proporcionality, teda primeranosti zásahu.
V uvedenom prípade súd nepovažuje za primeraný zásah do majetkového stavu v spoločnosti
žalovaného, do majetku, ktorý bol do spoločnosti dobrovoľne vložený žalobcom, aj keď zrejme len

v zmysle rozhodnutia jedného so spoločníkov, ale ide o spoločnsoť, v ktorej má obchodný podiel priamo
žalobca, preto obmedzenie nepovažuje súd za proporcionálne.

10. K princípu efektívnosti, súd uvádza, že tento príncíp rovnako ako aj predpoklad subsidiarity
neodkladného opatrenia v zmysle § 324 odsek 3 Civilného sporového poriadku bol splnený,

kedy neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, pričom zabezpečovacie opatrenia v uvedenom prípade neprichádza do
úvahy vzhľadom na charakter nároku a povinnosti, ktorej uloženia sa navrhovateľ domáha.

11. Nakoľko súd ale nemal splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia

voči žalovanému, súd návrh v celom rozsahu voči nemu zamietol.

12. Zároveň súd uvádza, že žalobca podal žalobu vo veci samej voči spoločnosti Staves s.r.o., pričom
spolu so žalobou podal aj návrh na nariadenie neokladného opatrenia. Zároveň sa neodkladným
opatrením domáha uloženia povinnosti inej osobe ako strane sporu, fyzickej osobe D. B., pričom tomuto

podľa návrhu žalobcu mal súd nariadiť aby sa zdržal dispozičných úkonov v mene žalobcu, najmä
späťvzatia žaloby a zmeny žaloby. Okrem toho, že bolo podané neodkladné opatrenie voči inej osobe
ako strane sporu, čo je s použitím zásad C.s.p. možné, tak rozsah uloženia povinnosti a to zdržať sa
akýchkoľvek dispozičných úkonov v mene žalobcu tak ako žiada žalobca možný nie je. Dôvodnosť
nároku súd v uvedenom prípade osvedčený nemal. Pôsobnosť konateľov ako štatutárneho orgánu

spoločnosti s ručením obmedzeným zahŕňa všeobecné oprávnenie konať v mene spoločnosti - t. j. že
konatelia sú oprávnení robiť právne úkony spoločnosti voči tretím osobám. Táto pôsobnosť nemôže
byť konateľmi spoločnosti delegovaná na iný orgán spoločnosti ani konateľom odňatá, a to ani na
základe § 125 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý oprávňuje valné zhromaždenie dočasne alebo
dlhodobo vyhradiť si rozhodovanie vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti;

obchodné vedenie podľa § 134 Obchodného zákonníka - rozsah a obsah tejto pôsobnosti môže byť
modifikovaný v prospech valného zhromaždenia, resp. dozornej rady spoločenskou zmluvou, resp.
stanovami spoločnosti, pričom konkrétna náplň činností, ktoré sú súčasťou obchodného vedenia, závisí
od veľkosti, vnútornej štruktúry a organizácie danej spoločnosti a výkon korporátnych oprávnení a
povinností súvisiacich s chodom spoločnosti, a to najmä vo vzťahu k jej spoločníkom, napríklad zvolanie

valného zhromaždenia. Odlišne od zákonného spôsobu konania konateľov spoločnosti, ktorí konajú
neobmedzene t. zn. vo vzťahu k všetkým úkonom týkajúcich sa spoločnosti bez potreby nejakého
súhlasu kohokoľvek, je možné toto konanie v zmysle § 133 odsek 3 Obchodného zákonníka obmedziť,
avšak s tým, že toto nemá účinky voči tretím osobám (vychádzajúc z § 133 odsek 3 Obchodného
zákonníka). Uvedené znamená, že spoločnosť zaväzujú také úkony konateľov, ktoré boli urobené

v rozpore s internými pravidlami, v takomto prípade je však spoločnosť oprávnená uplatniť svoje
práva voči konateľom, ktorí porušili svoje povinnosti a konali v rozpore s ustanoveniami príslušnej
spoločenskej zmluvy teda prekročili rozsah svojho konateľského oprávnenia. Z výpisu z Obchodného
registra predloženého aj samotným žalobcom vyplýva, že v mene spoločnosti koná každý konateľsamostatne. Tu súd rovnako nepovažuje za za splnenú ani podmienku osvedčenia potreby neodkladnej
úpravy pomerov a ohrozenia výkonu exekúcie. V uvedenom prípade navrhovateľ odôvodňoval návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia možnosťou disponovania majetkom spoločnosti a konaním

vrozporespovinnosťouriadnehohospodára.Samotnýspormedzikonateľmisámosebeniejedôvodom
na obmedzenie konania jedného z nich. Ak by súd vyhovel návrhu, ktorý by podali teoreticky obaja
konatelia vzájomne proti sebe, spoločnosť by sa dostala to pätovej situácie, a nemohol by nikto za ňu
konať. V prípade ak konateľ spoločnosti koná v rozpore so záujmami spoločnosti, spoločnosť môže
si voči nemu uplatňovať nároky v súlade so zákonom (napríklad § 323 Obchodného zákonníka, 135a

Obchodného zákonníka). Spoločnosť má dvoch konateľov, pričom každý z nich je povinný riadne
vykonávať svoje povinnosti.

13. Súd v tomto smere poukazuje aj na právny názor vyjadrený v uznesení Krajským súdom v
Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/65/2023 zo dňa 08.08.2023 v zmysle ktorého (odsek 29 a 30), kde
bolo navrhované obmedzenie konateľských oprávnení iba v určitej časti (nakladanie s finančnými

prostriedkami, zásobami), kde odvolací súd uviedol, že „obmedzenie konateľského oprávnenia
žalobcom navrhovaným neodkladným opatrením sa síce netýka obmedzenia konateľského oprávnenia
zostávajúceho konateľa v celom rozsahu jeho oprávnení, avšak týka sa obmedzení pri nakladaní
s vymedzeným majetkom podľa návrhu (finančné prostriedky na účte, motorové vozidlá a zásoby).
Okresný súd správne posúdil, že nakladanie s finančnými prostriedkami ako aj so skladovými

zásobami je nevyhnutné pre vykonávanie podnikateľskej činnosti žalovaného. Hoci teda nejde o
„úplné“ obmedzenie akejkoľvek samostatnej činnosti konateľa žalovaného a teda podnikateľskej
činnosti žalovaného, avšak v rozsahu žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia sa nepochybne
jedná o obmedzenie konateľského oprávnenia zostávajúceho konateľa žalovaného, ktorý koná v
mene žalovaného samostatne a teda v tomto rozsahu aj podnikateľskej činnosti žalovaného, a to

pri nakladaní s majetkom žalovaného, ktorý je nevyhnutný na samotný výkon činnosti žalovaného.
Podstata navrhovaného neodkladného opatrenia spočíva v tom, že pri uvedenom druhu majetku, a
tam uvedeného spôsobu nakladania s ním, sa vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas žalobcu. Takto
navrhované neodkladné opatrenie predstavuje jednoznačné obmedzenie konateľského oprávnenia
zostávajúceho konateľa (bez ohľadu na spornosť odvolania žalobcu z funkcie konateľa žalovaného).

Ako už bolo uvedené, obmedziť konateľské oprávnenie (úplne, čiastočne, vo vzťahu k určitému druhu
majetku alebo určitým spôsobom nakladania) môže len spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie,
nie však súd. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Obo/96/2002 zverejnené v časopise Zo súdnej praxe 2002, č. 4 podľa ktorého: „Súd nemôže
predbežným opatrením zakázať konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným podať návrh na

zápis zmeny zapisovaných údajov registrovému súdu. Uloženie zákazu žalovanému ako konateľovi
spoločnosti podať návrh na zápis prevodu obchodného podielu do obchodného registra by znamenalo
obmedzenie konateľského oprávnenia jediného štatutárneho orgánu spoločnosti. Konateľ je pritom zo
zákona oprávnený na všetky úkony týkajúce sa činnosti spoločnosti a podľa § 133 ods. 3 ObZ obmedziť
jeho konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie (teda nie súd), a

to bez účinnosti voči tretím osobám.“

14. Vychádzajúc preto aj z vyššie uvedených rozhodnutí, súd uvádza, že nariadenie neodkladného
opatrenia,ktorýmsauložíkonateľovižalobcuabysazdržalakýchkoľvekdispozičnýchúkonovzažalobcu
možné nie, nakoľko takéto rozhodnutie by bolo v rozpore so zákonom, preto súd aj v uvedenej časti

návrh na nariadenie neodkladného oparenia zamietol.

15. Podľa § 262 odsek 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Nakoľko v uvedenom prípade bolo podané neodkladné opatrenie spolu so žalobou, súd o trovách
konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto
súde písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutiepovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Banskej Bystrici.