Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/157/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209046
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124209046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-2- 17Csp/157/2024
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytomC.X/X,XXXXXD.,právnezastúpeného:Mgr.MatúšMacko,advokátsosídlomKarpatská804/10,
089 01 Svodník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25/25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,

s.r.o., so sídlom Kubíniho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 2333 516, o určenie, že úver je bezúročný
a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3 443,37 EUR s prísl. a o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

-2- 17Csp/157/2024
I. Súd u r č u j e že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 18.05.2018 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3 443,37 EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 3 443,37 EUR od 06.11.2024 do zaplatenia, a
to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.05.2018, v časti 8. Sankcie, v bode 8.1., 8.2. a 8.5., v znení:

„8.1. V prípade omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti, alebo
s úhradou platby náhrady poistného Veriteľovi, je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo
výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania
Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac ako tri mesiace stali podľa
článku 7. ods. 7.1. písm. a) tejto Zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka podľa tejto Zmluvy,
je Dlžník povinný ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania
(t. j. 14,6 % p.a.) zo zosplatnených záväzkov podľa odseku 7.1. tejto Zmluvy.“

„8.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa odseku 8.1. tejto Zmluvy je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z
omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení,
k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak,
aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy nepresahovala maximálnu výšku podľa
ods. 8.3. tejto Zmluvy.“

„8.5. Dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty
podľa tejto Zmluvy nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej
porušením povinností, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy, a to vo
výške neuhradenej zmluvnej pokuty.“, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 18.05.2018, v časti 10. Vyhlásenie o všeobecných obchodných podmienkach a

o sadzobníku poplatkov, bod 10.1., v časti v znení: „... Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Dlžník, že saso Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že uzavretím
Zmluvy sa stávajú jej súčasťou.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

-20- 17Csp/157/2024
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.10.2024 domáhal, aby súd určil, že úver zo
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.05.2018 je bezúročný a bez poplatkov,

uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3 443,37 EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 3 443,37 EUR od druhého dňa po dni
doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia sumy 3 443,377 EUR a zároveň, aby určil žalobcom
špecifikované zmluvné podmienky (v časti 8. Sankcie v bode 8.1., 8.2. a 8.5. zmluvy, ako aj v časti 10.
Vyhlásenie o všeobecných obchodných podmienkach a o sadzobníku poplatkov, bode 10.1. zmluvy - iba

všpecifikovanejčasti)zaneprijateľnézmluvnépodmienky.Uplatnilsitiežnároknanáhradutrovkonania.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
z 18.05.2018. Na základe žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru mu bol schválený úver vo
výške 4 000 EUR s mesačnou splátkou 103,60 EUR pri počte splátok 60, a to s ročnou úrokovou
sadzbou úveru 18,93 %, RPMN 20,59 % a s celkovou čiastkou 6 216 EUR. Žalobca zaplatil žalovanému

doposiaľ, prostredníctvom zrážok zo mzdy, v splátkach úhrnne sumu 7 443,37 EUR. Žalobca zastával
názor, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom ale
táto neobsahuje obligatórne náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a to
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. d/ ZoSÚ), ročnú percentuálnu mieru

nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. h/ ZoSÚ). Mal za to, že v zmluve absentuje
explicitné vyjadrenie predpokladov použitých na výpočet RPMN, tak aj keby si ich mal v zmluve nájsť
sám, tak nie je možné zistiť, či ním nájdené predpoklady použité na výpočet RPMN sú totožné s tými,

ktoré použil na výpočet RPMN žalovaný. Keďže zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d)
a h) zák. č. 129/2010 Z.z., je predmetný úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. bezúročný
a bez poplatkov. Žalobca ďalej uviedol, že zmluva neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorá je
v zmluve uvedená vo výške 20,59 %. Žalobca ako pomôcku na overenie správnosti hodnoty RPMN v
zmluve použil najaktuálnejšiu RPMN kalkulačku uverejnenú na portáli Národnej banky Slovenska. Podľa

RPMN kalkulačky NBS je hodnota RPMN predmetného úveru 21,54 % a nie 20,59 %, ako je uvedené
v zmluve. Výpočet pritom prispôsobil možnostiam kalkulačky a všetky dátumy posunul na obdobie po
roku 2022, avšak vchádzal z predpokladu, že nedošlo k zmene vzorca. Navrhol, aby žalovaný uviedol
či hodnotu RPMN vypočítal podľa zákonného vzorca, alebo podľa vlastnej kalkulačky RPMN a aby
predložil výpočet RPMN, podľa ktorého je jeho hodnota 20,59 %, tak ako je v zmluve. Vzhľadom na

uvedené poukázal na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru i podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č.
129/2010 Z.z. Navyše dodal, že vzhľadom na výšku ročnej úrokovej sadzby 18,93 % ju považuje za
absolútne neplatnú. V tejto súvislosti poukázal na priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v
eurách rezidentom eurozóny, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov, v mesiaci máj
2018, vo výške 5,13 % p.a. Úrok stanovený veriteľom v zmluve o úvere je viac ako trojnásobne vyšší,

preto mal za to, že sa prieči dobrým mravom a nie je v súlade s § 39 OZ. O takýto stav pôjde vtedy,
ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 zo dňa 31. júla 2009). Dodal
tiež, že podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalobca ďalej zastával názor, že úver je potrebné považovať za bezúročný

a bez poplatkov i z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., pretože veriteľ pri uzatváraní zmluvy
nekonal v súlade s § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru
vyplýva, že údaje uvedené v tejto žiadosti boli použité na posúdenie schopnosti splácať úver vo výške
2 500 EUR a nie úver vo výške 4 000 EUR. Bezdôvodné obohatenie vo výške 3 443,37 EUR pritom
podľa žalobcu pozostáva z časti splátky/zrážky zo mzdy v mesiaci november 2020 vo výške 220 EUR

(z toho 187 EUR pripadá na istinu poskytnutého úveru a 33 EUR nad istinu poskytnutého úveru) asplátok od mesiaca december 2020 do augusta 2022 spolu vo výške 3 410,37 EUR. O podozrení, že sa
žalovaný mohol na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť, sa žalobca dozvedel od Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, o čom ako dôkaz predložil Prehlásenie z 30.07.2024. Poukázal na § 11 ods.

4 zák. č. 129/2010 Z.z., z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ má vždy právo žiadať, aby súd posúdil, či je
úver bezúročný a bez poplatkov výrokom rozsudku, a to bez ohľadu na to, či by inak mohol túto otázku
posúdiť len ako otázku predbežnú. Napokon žalobca uviedol, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré už boli súdmi určené za neprijateľné, a to:
- zmluvné podmienky uvedené v časti 8. Sankcie, v bode 8.1., 8.2. a 8.5. Zmluvy, v znení:

„8.1. V prípade omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti, alebo
s úhradou platby náhrady poistného Veriteľovi, je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo
výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka
s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac ako tri mesiace stali podľa článku
7. ods. 7.1. písm. a) tejto Zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka podľa tejto Zmluvy, je
Dlžník povinný ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania

(t. j. 14,6 % p.a.) zo zosplatnených záväzkov podľa odseku 7.1. tejto Zmluvy.“
„8.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa odseku 8.1. tejto Zmluvy je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z
omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení,
k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak,

aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy nepresahovala maximálnu výšku podľa
ods. 8.3. tejto Zmluvy.“
„8.5. Dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty
podľa tejto Zmluvy nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej
porušením povinností, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy, a to vo

výške neuhradenej zmluvnej pokuty.“
K neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok a obsahovo obdobných, priamo vo vzťahu k žalovanému,
poukázal žalobca na rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/35/2021, z 03.02.2021; sp.
zn. 24Csp/2/2023, z 29.09.2023; na rozsudky Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2Csp/21/2022, z
23.09.2022; sp. zn. 6Csp/15/2022, z 12.08.2022; sp. zn. 8Csp/13/2022, z 31.07.2023 a na rozsudok

Okresného súdu Poprad sp. zn. 11Csp/6/2021, zo 04.05.2023. Z odvolacích rozhodnutí Krajského súdu
v Prešove na rozsudok sp. zn. 7CoCsp/52/2021, z 30.05.2023.
- časť zmluvnej podmienky uvedenej v časti 10. Vyhlásenie o všeobecných obchodných podmienkach
a o sadzobníku poplatkov, bod 10.1. Zmluvy, v znení: „... Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Dlžník, že
sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že uzavretím

Zmluvy sa stávajú jej súčasťou.“ Neprijateľná je z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery
zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Na
spotrebiteľa sa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s
poistnými a úverovými podmienkami. Žalobca ako spotrebiteľ si týmto zmluvným dojednaním zhoršil

svoje zmluvné postavenie, ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ.
Navyše, nejde o individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. O neprijateľnosti obdobných
zmluvných podmienok už bolo súdmi opakovane rozhodnuté, preto žalobca poukázal napr. na rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/97/2022 z 21.04.2023, rozsudok Okresného súdu Poprad sp.
zn. 19Csp/25/2022 z 27.02.2023 a rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 22CoCsp/32/2022 z

27.10.2022.ŽalobcacitovalirozhodnutieKrajskéhosúduPrešovsp.zn.7CoCsp/46/2021,z13.12.2021.
Záverom poukázal na zásadu právnej istoty vyjadrenú v článku 2 CSP, ako aj v rozhodovacej činnosti
Ústavného súdu SR, ktorá zaväzuje k rozhodnutiu obdobne v obdobných veciach. Zastával tiež názor,
že v prípade už judikovanej neprijateľnej zmluvnej podmienky súd nemusí opätovne zdôvodňovať
neprimeranosť zmluvnej podmienky a stačí poukázať na už právoplatný rozsudok súdu.

2. Žalovaný v replike zo dňa 13.11.2024 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K obligatórnym
náležitostiam uviedol, doba trvania zmluvy vyplýva z článku 5 zmluvy, kde je uvedené, že zmluva sa
uzatvára na dobu určitú do dátumu splatnosti poslednej splátky, pričom dátum splatnosti poslednej
splátky bol stanovený v zmluve na 19.05.2023. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaj o RPMN

a predpoklady použité pre výpočet RPMN sa uvádzajú na prvej strane zmluvy a tiež vyplývajú z článku 7
zmluvy. „Predpoklady na výpočet RPMN. Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza
z predpokladu, že úver bol poskytnutý okamžite a v dohodnutej sume, táto Zmluva zostane platná
dohodnutý čas, Veriteľ a Dlžník si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovenýchv Zmluve a nedôjde k zmene splátkového kalendára. RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského
úverupodľaprílohyč.2kzákonuč.129/2010Z.z.“Žalovanýpovažovaltakétovymedzeniepredpokladov

použitých pre výpočet RPMN za súladné so zákonom č. 129/2010 Z.z. i smernicou Rady 2008/48, jej
článkom 19, i rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.02.2021,
v ktorom najvyšší súd uviedol, že zákon nepožaduje predpodpoklady pre výpočet RPMN špeciálne
v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN). Mal za to, že tvrdenie žalobcu o absencii
obligatórnych náležitostí je nesprávne. K RPMN uviedol, že žalobca predložil vymyslený, nesprávny

výpočet RPMN nezodpovedajúci údajom z úverového vzťahu. Ak by žalobca použil údaje o uzavretí
zmluvy, o splatnosti prvej splátky a splatnosti nasledujúcej splátky a tieto by zadal do ním predkladaného
výpočtu, potom by ním predložený výpočet ani nepredkladal. Na rozdiel od žalobcom predloženého
výpočtu dátum čerpania úveru nebol 18.06.2024, ale bol to dátum 21.05.2018, dátum prvej splátky
nebol 19.06.2024, ale bol 19.06.2018. Žalovaný zastával názor, že žalobca vedome a cielene zadal
nepravdivé údaje do svojho výpočtu. Žalobcovi budú vychádzať iné výsledky, ak namiesto prvého

obdobia vstupujúceho do výpočtu RPMN (obdobie medzi uzavretím zmluvy a splatnosťou prvej splátky)
uvedie 1 deň, hoci v skutočnosti to bolo obdobie 30 dní. Údaj uvádzaný žalobcom tak neobstojí,
pretoževychádzazúplneinýchpodmienok.Žalobcatietonesprávneúdajedonímpredloženéhovýpočtu
predložil vedome a cielene, aby vytvoril zdanie nesprávneho údaju o RPMN. Ak by žalobca na overenie
využil napríklad iné spôsoby výpočtu RPMN (napríklad web Ministerstva financií SR fininfo.sk), potom

by dospel k výsledku, z ktorého vyplýva, že hodnota RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom
úvere nie je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Za nedôvodné tiež považoval tvrdenie
žalobcu o nedodržaní odbornej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaný si
vyžiadal pred rozhodnutím o schválení žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru výpis z registra
NRKI, ďalej od Sociálnej poisťovne údaje na overenie príjmu žalobcu a pred a pri posudzovaní žiadosti

o úver podanej žalobcom bol zistený jeho priemerný vymeriavací základ za posledné štyri mesiace
je aspoň 881 EUR a výdavky: na žiadateľa 199,48 EUR, splátky NRKI 370 EUR, 3 % úverových
rámcov 9 EUR, splátky PC 79,44 EUR, rezerva podľa opatrenia NBS 102,23 EUR, a teda výdavky
celkom 660,15 EUR. Žalovaný tak vychádzal z voľných zdrojov 220,85 EUR. Hoci žalobca žiadal
pôvodne o úver 2 500 EUR, na základe zistených relevantných údajov bolo zistené, že môže čerpať

aj vyšší úver, čo akceptoval. Žalovaný tak zastával názor, že neexistuje žiaden dôvod pre tvrdenie
o bezúročnosti. Argumentáciu o odplate a porovnávaní so štatistickými údajmi považoval za odporujúcu
Občianskemu zákonníku, konkrétne § 53 ods. 6 OZ a tiež s § 1 a § 1a nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z., ktoré ustanovujú spôsob a hodnotu, ktorú odplata za spotrebiteľský úver nemôže prevyšovať,
pričom dodržanie tejto úpravy logicky vylučuje prvok protiprávnosti, a teda aj porušenie § 39 či §

39a Občianskeho zákonníka. Posledné údaje o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery
nákladov kreditných kariet a ostatných novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za banky a pobočky
zahraničných bánk bolo (pred poskytnutím úveru) zverejnené dňa 30.04.2018 (posledný pracovný deň
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí prvého štvrťroku 2018, pretože za 2.štvrťrok boli údaje
zverejnené až posledný pracovný deň v júli 2018, čiže po uzavretí Zmluvy). Takto zverejnené údaje sa

stali aplikovateľnými podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. až do prvého dňa po ďalšom
zverejnení uvedených údajov. Relevantný údaj v zmysle uvedeného bol teda 10,34 %, - čiže maximálne
prípustná odplata bola 20,68 % ako dvojnásobok hodnoty 10,34 %. Táto hodnota prekročená v zmluve
nebola, a preto aj dojednaná úroková sadzba je plne v súlade s citovanými právnymi predpismi. Úroková
sadzba je jediná zložka odplaty a v tomto prípade nebola vyššia ako odplata. Taktiež mal žalovaný

za to, že štatistické údaje zverejnené po skončení roku 2018, na ktoré poukazuje žalobca, nemohli
byť použité v samotnom roku 2018. K neprijateľnosti zmluvných podmienok zastával názor, že zmluva
neobsahuje žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku. Mal za to, že pri zmluvách o finančných službách
právna úprava buď vylučuje použitie všeobecnej úpravy, alebo zavádza samostatnú špecifickú úpravu,
pričom príkladom toho je úpravy sankcií za omeškanie spotrebiteľa s plnením záväzku zo zmluvy, ktorej

predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu. Odkázal na § 53b ods.
1 Občianskeho zákonníka, kde je stanovené, že pri spotrebiteľských zmluvách, predmetom ktorých
je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, nesmú byť sankcie za omeškanie
s plnením záväzku spotrebiteľa spolu vyššie ako ustanoví vykonávací predpis. Citoval z dôvodovej
správy k uvedenému ustanoveniu a mal za to, že zmluvná pokuta 0,04 % denne znamená, že je závislá

od doby trvania omeškania a nejde o paušálnu sumu za porušenie povinnosti. V ročnom vyjadrení
znamená 14,6 %, čo je hodnota neprevyšujúca trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania ( 3 x 5
% ročne). Okrem toho v žalobe opomenul žalobca obmedzenie v článku 11., ods. 11.3, kedy zmluvná
pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnejmiery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac
ako 5 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov

pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy podľa žalovaného plne korešponduje s
citovanou právnou úpravou. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môžu podľa
výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak
od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca právne aproboval
dojednanie rovnaké, ako je uvedené v zmluve. Výška zmluvnej pokuty je tak priamo úmerná a závislá

od doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Z pohľadu primeranosti zmluvnej
pokuty je na mieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a
zmluvnú pokutu dojednanú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie. Výšku zmluvnej pokuty
nemožno posudzovať len z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným
navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neakceptovateľný,
lebo by vo svojom dôsledku zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým

viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty) a znamenal
by spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Dlžník mohol a môže zabrániť rastu celkovej
výšky zmluvnej pokuty tým, že by v čo najkratšom čase splnili svoju povinnosť vrátiť dlžnú sumu, na
ktorú sa zmluvne zaviazali (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 22. novembra 2006, sp.
zn. 33Odo/61/2005, obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. júna 2009, sp. zn.

33Odo/1779/2006). Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 17.júla 2019, sp.zn. 3Obdo/11/2019 uviedol, že
„za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1 % z dlžnej čiastky za každý
deň omeškania (2Cdo, 2Obdo/39/2010), resp. zmluvná pokuta vo výške 0,67 % z dlžnej sumy za každý
deň omeškania (33Odo/61/2005) a ani zmluvná pokuta vo výške 0,23 % denne (33Odo/1779/2006).
Žalovaný rozporoval i tvrdenia o inkorporačnej doložke a považoval ju za štandardnú inkorporačnú

doložku, ktorú predpokladá zákon a z ktorej súčasne pre spotrebiteľa nevyplýva žiadne nové právo, či
povinnosť a podobne. Žalobca pritom v žalobe neoznačil ani jednu situáciu, ktorá by mala predstavovať
zhoršenie jeho postavenia. Všeobecné obchodné podmienky nezakladajú práva a povinnosti nad rámec
zmluvy a zákona a splatkový kalendár je sumarizáciou údajov uvedených na prvej strane zmluvy.

3. Žalobca nevyužil možnosť repliky.

4. Súd nariadil termín pojednávania na deň 04.02.2025.

5. Dňa 29.01.2025 žalobca súdu doručil podanie, v ktorom predovšetkým poukázal na rozsudok SD EÚ

zo dňa 23.01.2025 vo veci C-677/23. Posúdenie doby trvania zmluvy s ohľadom na závery predmetného
rozhodnutia v I. výroku ponechal na posúdenie tunajšiemu súdu. Ak ale žalovaný poukazoval na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/183/2020, tak s ohľadom na výrok II. rozhodnutia SD EÚ
vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025 považoval právny názor najvyššieho súdu za nesprávny, keď Súdny
dvor v predmetnom II. výroku uviedol, že čl. 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 zmenenej smernicou

2011/90 sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne
uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať
preskúmaním podmienok zmluvy. Poukázal tiež na bod 3. výroku rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
C-448/17, z ktorého má vyplývať, že ak zmluva neuvádza RPMN a obsahuje iba matematický vzorec
výpočtu RPMN, tak to nestačí, a tento musí byť doplnený predpokladmi nevyhnutnými na uskutočnenie

tohto výpočtu, a teda o jednotlivé premenné – konkrétne údaje aj s ich pomenovaním. Žalobca mal za to,
že rozsudku SD EÚ vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať nielen úroveň RPMN
(výsledok výpočtu) a môže obsahovať aj matematický vzorec, ktorý však musí byť podľa odôvodnenia
19 Smernice poskytnutý spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluva, ale musí obsahovať aj premenné
(predpoklady) použité na výpočet RPMN, s explicitným vyjadrením, že sú to predpoklady použité na

výpočet RPMN. Výklad presadzovaný žalovaný považoval žalobca za v hrubom rozpore s úniovým
právom, ktoré vyžaduje čo najväčšiu informovanosť spotrebiteľa a transparentnosť údajov určených ako
informácie pre spotrebiteľa. Taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/130/2022
z 24.10.2023, kde sa najvyšší súd vyjadril, že pre splnenie obligatórnych náležitostí tieto musia byť
uvedenénielenformálne,alemusiabyťajúplné,určité,zrozumiteľnéasprávne.Žalobcatiežobjasňoval,

že dôvod jeho postupu pri výpočte RPMN, kde uvádzal rok 2024 nie 2018 vysvetlil v žalobe, avšak
to že do výpočtu zadal deň 18.06. a nie 21.05., čo má byť podľa žalovaného správny dátum čerpania
úveru, je zapríčinené tým, že v zmluvnom formulári nie je uvedený dátum čerpania úveru, čo je
ďalším dôkazom o nevyhnutnosti uviesť jasne všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, aby satakýmto situáciám predišlo. Vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam, opätovne poukázal na
skutočnosť, že postačuje existencia hoc aj jedného právoplatného rozhodnutia, ktoré určuje predmetnú
zmluvnú podmienku za neprijateľnú a absolútne neplatnú.

6. Na pojednávaní dňa 04.02.20255 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise (na čl. 8 zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.05.2018, na čl. 11 pán A.
B. – prehľad pôžičiek 8/2018 – 8/2022 PROFI CREDIT, kde je prehľad zrážok vykonávaných zo mzdy
žalobcu, na čl. 12 prepočet RPMN zo stánky Národnej banky Slovenska, na čl. 13 priemerné úrokové

mieryzúverovposkytnutýchveuráchrezidentomeurozóny(stavanovéobchody)zaobdobieroku2018,
na čl. 14 žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.05.2018, na čl. 15
prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 30.07.2024, na čl. 49 dáta dopytu
zlustrácievdátovomzdrojiEURISCzodňa18.05.2018,načl.52dátadopytuzlustrácievdátovomzdroji
SIC zo dňa 21.05.2018, prepočty RPMN, ktoré zaobstaral súd - registra súdu a zo stránky Národnej
banky Slovenska), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako aj obsahom celého spisu

a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca žiadosťou zo dňa 18.05.2018 požiadal žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 2 500 EUR
s požadovanou splatnosťou 60 mesiacov. V rámci žiadosti uviedol okrem bežných identifikačných údajov
aj svoje údaje o príjme – 881 EUR zo zamestnania. V žiadosti sa uvádza, že súdom určená vyživovacia

povinnosť bola 0 EUR a daňový bonus na počet detí bol 0. Žalovaný ďalej uviedol, že je slobodný, počet
nezaopatrenýchdetíje0,početčlenovdomácnosti3,uviedolzamestnávateľa,dátumvznikupracovného
pomeru 01.02.2005 a skutočnosť, že má pracovný pomer na dobu neurčitú.

8. Dňa 18.05.2018 žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX,

ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi spotrebiteľský úver za nasledujúcich
podmienok: celková výška úveru 4 000 EUR, doba trvania zmluvy – zmluva sa uzatvára na dobu určitú
do dátumu splatnosti poslednej splátky, úroková sadzba úveru 18,93 % ročne, RPMN 20,59 %, celkové
náklady spojené s úverom 2 216 EUR pozostávajúce zo sumy úrokov, ktoré musí dlžník zaplatiť za celú
dobu čerpania úveru, celková čiastka 6 216 EUR, výška pravidelnej splátky 103,60 EUR z toho splátka

istiny je 66,67 EUR a splátka úroku 36,93 EUR, počet splátok 60, frekvencia splátok mesačne vždy
k 19. dňu v kalendárnom mesiaci, dátum splatnosti prvej splátky 19.06.2018, dátum splatnosti poslednej
splátky 19.05.2023 (podmienky sú uvedené v článku 3 zmluvy).

9. V zmluve je v článku 5 s názvom Predpoklady pre výpočet RPMN uvedené: „Pri výpočte

ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že úver bol poskytnutý okamžite
a v dohodnutej sume, táto Zmluva zostane platná dohodnutý čas, Veriteľ a Dlžník si budú plniť
svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v Zmluve a nedôjde k zmene splátkového
kalendára. RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa prílohy č. 2 k zákonu č.

129/2010 Z.z.“

10. V zmluve je v článku 8 s názvom Sankcie sú nasledovné dojednania:
„8.1. V prípade omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti, alebo
s úhradou platby náhrady poistného Veriteľovi, je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo

výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka
s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac ako tri mesiace stali podľa článku
7. ods. 7.1. písm. a) tejto Zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka podľa tejto Zmluvy, je
Dlžník povinný ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania
(t. j. 14,6 % p.a.) zo zosplatnených záväzkov podľa odseku 7.1. tejto Zmluvy.

8.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa odseku 8.1. tejto Zmluvy je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z
omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení,
k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak,
aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy nepresahovala maximálnu výšku podľa

ods. 8.3. tejto Zmluvy.
8.3. Zmluvná pokuta podľa článku 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu
prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmúprevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; za rozhodujúcu sa
považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie
za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie

Dlžníkasosplácanímpeňažnýchprostriedkovnesmúprevýšiťúrokyzomeškaniapodľanariadeniavlády
č. 87/1995 Z.z.
8.4. V prípade omeškania Dlžníka s úhradou akéhokoľvek splatného peňažného záväzku podľa tejto
Zmluvy má Veriteľ právo použiť jeho osobné údaje v rozsahu mena a priezviska, adresy trvalého
bydliska a dátumu narodenia, spolu so skutočnosťou existencie jeho záväzkov po splatnosti pre potrebu

vymáhania svojich splatných nárokov.
8.5. Dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty
podľa tejto Zmluvy nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej
porušením povinností, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy, a to vo
výške neuhradenej zmluvnej pokuty.“

11. Z dát dopytu z Eurisc (na č.l. 49) vyplýva, že žalovaný si dňa 18.05.2018 overoval úverovú
zaťaženosťžalobcu,kdezistil,žežalobcamalvtomčasetriexistujúceúverovézmluvyajednuukončenú
zmluvu. Žalobca mal existujúci úver zo dňa 16.05.2019, ktorého zostávajúca istina a príslušenstvo boli
1 589 EUR, pričom splátky úveru boli 79 EUR mesačne a počet zostávajúcich splátok bol 20. Ďalej mal
existujúci úver zo dňa 21.04.2016, ktorého zostávajúca istina a príslušenstvo boli 13 488 EUR, pričom

splátky úveru boli vo výške 270 EUR mesačne a počet zostávajúcich splátok bol 74. A napokon mal
existujúci úver zo dňa 21.04.2016, a to splátkovú kreditnú kartu, kde mal úverový rámec 300 EUR, ktorý
priebežne splácal.

12. Z dát dopytu v Sociálnej poisťovni (na čl. 52) vyplýva, že žalovaný si dňa 21.05.2018 overoval príjem

žalobcu v Sociálnej poisťovni, pričom zistil, že žalobca mal priemerný vymeriavací základ za posledných
4 mesiacov aspoň 1111 EUR a bol naďalej zamestnaný.

13. Z nesporných tvrdení žalovaného vyplýva, že žalovaný vychádzal pri overovaní úveruschopnosti
žalobcu z príjmov vo výške 881 EUR (mzda) a výdavkov a záväzkov vo výške 660,15 EUR (199,48 EUR

na žiadateľa, splátky NRKI 270 EUR, 3 % úverových rámcov 9 EUR, splátky PC 79,44 EUR a rezerva
podľa opatrenia NBS 102,23 EUR).

14. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z prehľadu pôžičiek na č.l. 11 vyplýva, že žalobca
celkovo čerpal sumu 4 000 EUR a uhradil za účelom splatenia úveru sumu 7 443,37 EUR, pričom

uvedený prehľad obsahuje rozpis jednotlivých zrážok zo mzdy vykonávaných za účelom splatenia úveru
č. XXXXXXXXXX. Prvá zrážka bola realizovaná v mesiaci august 2018 a posledná zrážka v mesiaci
august 2022.

15. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.05.2018 sa v článku 10. Vyhlásenie

o všeobecných obchodných podmienkach a o sadzobníku poplatkov v bode 10.1. nachádza
dojednanie: „Neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky pre zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a Sadzobník poplatkov. Tieto dokumenty zverejňuje Veriteľ na svojej
internetovej stránke a vo svojich obchodných priestoroch. Dlžník je oprávnený požiadať o ich poskytnutie
v elektronickej forme, ako aj v písomnej forme. Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Dlžník, že sa so

Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že uzavretím
Zmluvy sa stávajú jej súčasťou.“

16. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco:

17. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä
zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

18. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úver.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného ku dňu uzavretia zmluvy 18.05.2018 (ďalej len „ZoSÚ“)
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa
alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo
platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver

podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného
predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti
určenejnabývanie,pričomustanoveniaosobitnýchpredpisov1c)týkajúcesaposkytovaniatýchtoúverov
tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery

nevzťahuje.

21. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských
úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 1d ) tak, aby boli splnené podmienky podľa
odsekov 16 a 17.

23. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

24. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na

údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

25. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

26. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

27. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o

príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1

písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

28. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená
názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

29. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené

rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanieplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

30. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g)
až i), l) a p).

31. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 20 až 43.

32. Podľa § 2 ods. 5 a 6 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na

účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného minima
na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej
domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej
právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej
30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na

zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi
celkovouvýškoučistéhopríjmuspotrebiteľaaživotnýmminimomspotrebiteľa,životnýmminimomosoby,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a
výdavkaminainúosobu,vočiktorejmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosťvovýškeurčenejprávoplatným
rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného

minima na túto osobu. (5) Zvýšenie výšky nákladov podľa odseku 5 druhej vety sa nevykoná, ak hodnota
pomeru celkovej zadlženosti spotrebiteľa vrátane poskytovaného spotrebiteľského úveru k čistému
ročnému príjmu spotrebiteľa, určenému ako 12-násobok celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa
podľa odseku 4, nepresiahne hodnotu 1. Celkovou zadlženosťou spotrebiteľa sa na účely tohto odseku
a odseku 7 rozumie celkový súčet zostatkových hodnôt existujúcich úverov spotrebiteľa overených v

elektronickom registri údajov o úveroch a vypočíta sa ako súčet zostatkových hodnôt úverov na bývanie,
spotrebiteľských úverov, aktuálnej zostatkovej hodnoty spotrebiteľských úverov poskytnutých vo forme
vyčerpaného povoleného prečerpania a vo forme vyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet a
sumy zodpovedajúcej 20 % zo schválených nevyčerpaných povolených prečerpaní a zo schválených
nevyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet spotrebiteľa.

33. Podľa § 7 ods. 1 opatrenia ustanovenie § 2 ods. 5 sa do 30. júna 2018 uplatňuje tak, za celkovú
výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa sa považuje výška nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 2 ods. 5 prvej vety, zvýšená o15 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa,
životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom
v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo

výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu.

34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
36. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy 18.05.2018 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

37. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

38. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

39. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

40. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

41. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

42. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právnehodôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

43. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

44. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

45.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

46. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

47. Podľa § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov

podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

48. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

49. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch poskytovaných

spotrebiteľom spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

50. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy 18.05.2018

každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

51. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere spotrebiteľského
charakteru (spotrebiteľský charakter zmluvy nebol rozporovaný, vyplýva aj zo samotného znenia zmluvy
a povahy zmluvných strán) a žalobca úver v plnom rozsahu čerpal a následne za účelom splatenia úveru

mu boli vykonávané zrážky zo mzdy, ktorých celkový úhrn bol 7 443,37 EUR. Spornou medzi stranami
bola predovšetkým otázka naplnenia všetkých obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
najmä žalobcom vytýkanej absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. d) a h) ZoSÚ, v dôsledku čoho
bola sporná otázka, či sa úver poskytnutý na základe dotknutej zmluvy nemá považovať za bezúročný
abezpoplatkov.Spornámedzistranamisporubolaiotázka,čisiveriteľsplnilsvojupovinnosťsodbornou

starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, kde žalobca zastával názor,
že i z tohto titulu má byť úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho žalobca namietal
i privysoký úrok z úveru, z čoho vyvodzoval, že by mal byť ako úžerný absolútne neplatný. Čo sa týka
jednotlivých žalobcom špecifikovaných zmluvných podmienok, sporné bolo právne posúdenie, či tieto
zmluvné podmienky napĺňajú znaky neprijateľných zmluvných podmienok.

52. Prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd odvodil od § 137 písm. d)
Civilného sporového poriadku a aktuálne účinného § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktoréhosa spotrebiteľ môže v pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

53. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v zmluve neabsentuje náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ o dobe trvania zmluvy, keďže túto je jednoznačne zo zmluvy možné vyvodiť z jej
úvodných ustanovení týkajúcich sa doby trvania zmluvy a konečnej splatnosti - a teda do 19.05.2023.
Doba trvania zmluvy je tak v zmluve uvedená eurokonformným spôsobom.

54. Vzhľadom na vykonané dodatočné prepočty RPMN v dostupných kalkulačkách súd dospel tiež
k záveru, že RPMN je v zmluve o úvere uvedená v správnej výške, keď súd použil správne vstupné
údaje,vychádzajúceizožalovanýmspomínanéhočlánkuobsahujúcehopopispredpokladovprevýpočet
RPMN.

55. Súd ale, i s ohľadom na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa

23.01.2025, konštatuje, že v zmluve sa nenachádzajú jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom
uvedené predpoklady pre výpočet RPMN. Článok 5 zmluvy obsahuje opísanie predpokladov pre výpočet
RPMN, ktoré teoreticky dáva vôdzku na identifikáciu jednotlivých predpokladov pre výpočet RPMN,
avšak tieto nie sú exaktne a jednoznačne uvedené. V zmluve uvedený opisný spôsob nie je v zmysle
citovaného ustanovenia Súdneho dvora EÚ postačujúci, nakoľko znamená, že si spotrebiteľ musí tieto

údaje identifikovať sám preskúmaním jednotlivých podmienok zmluvy. Vzhľadom na uvedené je podľa
názoru súdu potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.

56. Preskúmaním splnenia si povinnosti veriteľa overovať úveruschopnosť spotrebiteľa v súlade s
§ 7 ods. 1 ZoSÚ a nasledujúcich súd tiež dospel k záveru, že na daný úver dopadá i bezúročnosť

a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, nakoľko súd má za to, že zo strany veriteľa došlo
k hrubému porušeniu jeho povinností pred poskytnutím úveru.

57. V zmysle § 7 a § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,

ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie

úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu

zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich

dostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.Zadostatočnésapovažujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné

informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu

výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej
alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).
Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.58. Súd preskúmaním predložených listinných dôkazov predovšetkým zistil, že žalovaný si overoval
príjem žalobcu až dňa 21.05.2018, a teda až po uzavretí zmluvy o úvere. Žalovaný nepredložil žiaden
dôkaz o tom, že by realizoval i skoršie overenie príjmu žalobcu.

59. Navyše z predložených listinných dôkazov žalovaný nepreukázal, že by nejakým spôsobom zisťoval
akékoľvek iné výdavky než splátky úverov. Zo žiadosti vyplýva maximálne tak to, že domácnosť žalobcu
tvorili tri osoby (čo samo o sebe ešte nič nevypovedá o výdavkoch žalobcu). Ale inak v žiadosti
o poskytnutie úveru absentuje akýkoľvek dotaz na spotrebiteľa ohľadom jeho pravidelných výdavkov, čo

súd považuje za nevyhnutné i v zmysle § 7 ods. 27 ZoSÚ.

60. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že žalovaný pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou
starostlivosťou v zmysle citovaných ustanovení, pričom spôsob, akým pristupoval k overovaniu bonity
žalobcu, súd vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Následkom hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ jednak i fikcia o

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Preto súd prvým výrokom určil, že úver poskytnutý na základe
dotknutej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov a to jednak podľa § 11 ods. 1
písm. b) ZoSÚ, ako aj podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ.

61.Vosvetleuvedenýchzáverovobezúročnostiabezpoplatkovostiúverusúdsaďalejzaoberaltým,čije

dôvodná žaloba žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z nesporných skutkových tvrdení
strán sporu vyplynulo, že žalobca čerpal úver vo výške 4 000 EUR a doposiaľ uhradil sumu 7 443,37
EUR. Keďže s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bol žalobca povinný vrátiť žalovanému
iba sumu vo výške rovnajúcej sa poskytnutým finančným prostriedkom z úveru, žalobca preplatil úver
o sumu 3 443,37 EUR, čo v konečnom dôsledku predstavuje rozsah jeho plnenia v prospech žalovaného

bez právneho dôvodu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na citovaný 451 Občianskeho
zákonníka tak súd druhým výrokom zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo
výške 3 443,37 EUR, a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 3 443,37 EUR od
06.11.2024 (od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému) do zaplatenia. Žaloba bola žalovanému
doručená dňa 04.11.2024, dňa 05.11.2024 ešte mohol dobrovoľne plniť a dňom 06.11.2024 sa dostal do

omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením
§ 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola ku dňu omeškania
žalovaného vo výške 8,4 % ročne (vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom
základná úroková sadzba ECB ku dňu 06.11.2024 bola vo výške 3,40 %).

62. Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd vyvodil z § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku v spojení s § 298 Civilného sporového poriadku, ako aj v spojení s §§ 53
a 53a Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 4 ZoSÚ. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia
neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho

záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom
je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý v ust. § 3 ods. 3
a 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti

porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018), ale i ust.
§ 11 ods. 4 ZoSÚ, ktoré umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa neplatnosti zmluvy, a teda prípadne i časti
zmluvy – konkrétne neprijateľných zmluvných dojednaní.

63. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo
127/2017 zo dňa 30.01.2019, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny
význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho
vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej

spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného
prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky.
V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok
vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnejpodmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden
vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade,
že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,

o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by
v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“).“

64. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia alebo
či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané. Napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sa netýkajú predmetu plnenia, ani ceny plnenia (niektoré z nich sa síce týkajú určitých plnení zo
stranyspotrebiteľa,aletoibavprípadeomeškania–zmluvnápokuty,pričomtotoniejemožnévyhodnotiť

ako týkajúce sa samotného predmetu plnenia, či ceny zmluvného plnenia.

65. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť

návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a

kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto
smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky
neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).

66. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu

v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

67. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,

a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

68. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný

záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

69. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než

obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobca ako spotrebiteľ a
ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne jez hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

70. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných

vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

71. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so
stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.

Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom

štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. E., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú

na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

72. Čo sa týka zmluvných podmienok v článku 8. Sankcie zmluvy, bodoch 8.1., 8.2., a 8.5., z dôvodu
hospodárnosti súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že obsahovo obdobné alebo totožné
zmluvné podmienky už boli súdmi určené ako neprijateľné zmluvné podmienky. Rozsudkom Okresného
súdu Trenčín sp. zn. NM-9Csp/57/2020 zo dňa 17.02.2023 súd nepriznal veriteľovi nárok na zaplatenie

zmluvnejpokutyspoukazomnaskutočnosť,žezmluvnápokutanebolaindividuálnedojednanáaspôsob
jej určenia a mechanizmus dohody o zmluvnej pokute nemôže požívať právnu ochranu. Rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/19/2024 zo dňa 16.09.2024 boli taktiež obdobné zmluvné
dojednania určené ako neprijateľné zmluvné podmienky, pričom tento rozsudok ďalej odkazuje tiež
na rozhodnutia - rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/35/2021, sp. zn. 24Csp/2/2023,

Okresného súdu Bardejov sp. zn. 20Csp/21/2022, sp. zn. 6Csp/15/2022 ako aj rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/52/2021 z 30.05.2023. Z týchto súdnych rozhodnutí nesporne vyplýva
konštatovanie neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky, keďže táto bola zahrnutá do textu zmluvy,
ktorý bol predformulovaný žalovaným, odkazujúc naviac i na malé písmo bez zvýraznenia dôležitých
častí v zmluve. Odhliadnuc od malého písma, keďže v danom prípade je zmluva o úvere koncipovaná

celá rovnako mierne zmenšeným písmom, ako aj odhliadnuc od toho, že zmluvná pokuta bola
zapracovaná do uvedeného textu zmätočne a nejasne (z textu zmluvy vyplýva, že zmluvnú pokutu
si mohol veriteľ uplatniť nielen v prípade omeškania tej-ktorej mesačnej splátky, ale opakovane aj v
prípade omeškania trvajúceho viac ako tri mesiace, následkom čoho sa stal záväzok zo zmluvy v plnomrozsahu splatným, vrátane zákonného úroku z omeškania), súd považuje za rozhodujúce, že uvedené
zmluvné dojednanie nespĺňa predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty, táto nebola
osobitne vyjednaná zmluvnými stranami, ale bola priamo vtelená do textu zmluvy, pričom vzhľadom

na tento spôsob dojednania sankcie v podobe zmluvnej pokuty je možné jednoznačne konštatovať,
že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor
žalobcu ako spotrebiteľa, keď zaťažuje nad rámec nevyhnutného spotrebiteľa zmluvnou pokutou, ktorú
si osobitne nevyjednal, nemal možnosť ovplyvniť jej výšku, či celkovo predmetné zmluvné dojednanie,
vzhľadom na jeho formulárovosť. Ak aj žalovaný argumentoval splnení zákonných limitácií sankcií, resp.

existenciu zmluvných dojednaní, ktoré vytvárajú mechanizmus, ktorý garantuje naplnenie zákonných
podmienok pre sankcie v zmluvách, ktorých predmetnom je poskytnutie peňažných prostriedkov (§53b
ods. 1 OZ), je potrebné zohľadňovať i tú skutočnosť, že táto úprava v konečnom dôsledku pre
vyhodnotenie neprijateľnosti zmluvnej pokuty irelevantná, nakoľko a priori došlo k vnúteniu dojednania
o zmluvnej pokute v rámci predformulovanej zmluvy. Napokon je potrebné dodať, že veriteľ vtelením
takýchto dojednaní do formulárových zmlúv prakticky bez výslovnej vôle spotrebiteľov ich zaťažuje

sankciou zmluvnou pokutou – nad rámec štandardných úrokov z omeškania a čo v konečnom dôsledku
predstavuje práve ten zásah a nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Jedná
sa o dvojitý postih za neplnenie povinnosti splácať úver riadne a včas, keďže v prípade omeškania
s plnením peňažnej pohľadávky má už veriteľ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Záverom súd
k týmto zmluvným podmienkam dodáva, že nevidí dôvod na odklon od už skoršieho právneho posúdenia

neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súdmi (viď vyššie) a plne sa s nimi stotožňuje.

73. Čas zmluvnej podmienky v časti 10. vyhlásenie o všeobecných obchodných podmienkach
a o sadzobníku poplatkov, obsiahnutú v bode 10.1. súd taktiež vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Dodávateľ si vsunutím takéhoto zmluvného dojednania vopred v postavení silnejšej strany

vypracúva lepšiu argumentačnú pozíciu, že spotrebiteľ sa s celými VOP a sadzobníkom reálne
oboznámil, v čoho dôsledku môžu spotrebitelia už i pri prípadnom dodatočnom nesúhlase s nejakým
ustanovením vopred vzdávať svoju šancu na úspech v prípadnom namietaní nejakého zmluvného
dojednania. Je potrebné uviesť, že napadnutá časť zmluvnej podmienky je naozaj nadbytočná a navyše
zahrnutá opätovne medzi rôzne iné zmluvné dojednania bez zvýraznenia toho, že predstavuje takého

dôležité vyhlásenie, nie že o tom, že je spotrebiteľovi známe, že sú súčasťou i VOP a sadzobník, ale
že sa s nimi dokonca už i oboznámil.

74. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd vyhovel
žalobe žalobcu i v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok.

75. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

76. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

77. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP tak,
že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, a to vzhľadom na plný

úspech žalobcu v spore. O výške trov konania pritom bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

-2- 17Csp/157/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.