Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 107C/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125201030
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125201030.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. XXXX/XXX, právne
zastúpeného: JUDr. Henrieta Hirjaková, advokátka so sídlom Nám. Osloboditeľov 1, Michalovce, proti
žalovaným: 1. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, 2. A. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX,
3. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., I. XXX/XX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam
zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. G., obec G., okres C.:
- parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2,
- parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2,
- stavba súp. č. 113, druh stavby rodinný dom, postavenej na parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2,

na podiel zapísaný pod B1 vo veľkosti 39/120 v pomere k celku, na podiel zapísaný pod B 3 vo veľkosti
39/120 v pomere k celku v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči
žalovanej v 3. rade C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, G. z titulu nezaplatenia pôžičky vo výške
20 000 eur s príslušenstvom.

II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovaným v 1. až 3. rade náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 12.02.2025, doručeným súdu dňa 12.02.2025, domáhal nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým navrhol, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam
zapísaným v kat. úz. G., obec G., okres C. na LV č. XXX, parc.reg. „C“ č. XXXX/XX – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 551 m2, parc.reg. „C“ č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184
m2, a rodinný dom sup. č. XXX postavený na parc. „C“ č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie na

podiel zapísaný pod B 1 vo veľkosti 39/120 v pomere k celku, na podiel zapísaný pod B 3 vo veľkosti
39/120 v pomere k celku záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky
voči žalovanej v 3. rade z titulu nezaplatenia pôžičky vo výške 20 000 eur s príslušenstvom.

2. Svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že má voči žalovanej
v 3. rade pohľadávku vo výške 20 000 eur, ktorá mu bola priznaná platobným rozkazom vydaným

Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 33Up/327/2024 dňa 05.06.2024, na základe ktorého
je žalovaná v 3. rade povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 20 000 eur a úroky z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 20 000 eur od 01.12.2023 do zaplatenia z titulu pôžičky, ktorý však doposiaľ
nenadobudol právoplatnosť. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v 3. rade bola vlastníkom
nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, XXXX, XXXX (nižšie špecifikovaných) pre kat. územie G., obec
Voderady, okres Trnava do 28.01.2024. Žalovaná v 3. rade dňa 08.11.2023 uzatvorila kúpnu zmluvu

so žalovanými v 1. a 2. rade na prevod predmetných nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, XXXX,
XXXX kat. územie G., obec G., okres C., ktoré im odpredal. Dňa 29.01.2024 bol Okresným úradom,katastrálnym odborom v Trnave vykonaný vklad vlastníckeho práva na LV č. XXX, XXXX, XXXX kat.
územie G., obec G., okres C. pod č. V XXXX/XXXX zo dňa 29.01.2024, pod č. z. 19/24 na žalovaných
v 1. a 2. rade. Vklad vlastníckeho práva na predmetné nehnuteľnosti bol vykonaný na základe kúpnej

zmluvy uzavretej dňa 08.11.2023 medzi žalovanými v1. a 2. rade ako kupujúcimi a žalovanou v 3. rade
ako predávajúcou. Žalobca následne podal odporovaciu žalobu o neúčinnosť kúpnej zmluvy. Konanie
prebiehalo na Okresnom súde Trnava a bolo vedené pod sp. zn. 22C/3/2024. Žalovaní v 1. a 2. rade
nemalivčaseuzavretiakúpnejzmluvyvedomosťoexistenciisplatnejpohľadávkyžalobcuvočižalovanej
v 3. rade, a preto po podaní žaloby od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpili. Okresný súd Trnava

rozsudkom zo dňa 12.09.2024 v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/3/2024 žalobu zamietol z dôvodu,
že odstúpením žalovaných v 1. a 2. rade od kúpnej zmluvy „sa zmluva zrušuje s účinkami ex tunc od
počiatku a na takýto právny úkon sa hladí, ako keby nebol nikdy uzavretý.“ Súd v bode 19 rozsudku ďalej
poukázal na konštantnú judikatúru a to na Rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20.07.2011,
kde platí že „platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode nehnuteľnosti od začiatku zrušuje
( ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak. Týmto zrušením zaniká

právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi
je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných účinkov taký právny stav, ako keby k uzatvoreniu zmluvy
nedošlo a vlastnícke právo sa obnovuje zo zákona. Táto zmena sa do katastra nehnuteľnosti zapisuje
záznamom.“ZároveňsúdvyslovilprávnynázorprotirozhodnutiuOkresnéhoúradukatastrálnehoodboru
v Trnave sp. zn. Z 2150/2024 z. d. 21.06.2024, ktorý odmietol vykonať zmenu na pôvodného vlastníka zo

žalovaných v 1. a 2. rade na žalovanú v 3. rade z dôvodu, že na predmetných nehnuteľnostiach na listoch
vlastníctva sú zapísané aj iné obmedzujúce opatrenia ako zabezpečovacie a neodkladné opatrenia. To
však podľa názoru súdu neobmedzuje kataster, aby nevykonal zmenu zápisu vlastníckeho práva späť
na žalovanú v 3. rade záznamom, keď došlo k odstúpenie od zmluvy a vlastnícke právo sa obnovuje
zo zákona.

3.Žalobcaďalejvnávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatreniauvádza,žežalobcamápohľadávku
voči žalovanej v 3. rade, ktorá už raz špekulatívnym konaním, a to v úmysle vyhnúť sa uspokojeniu
pohľadávky žalobu previedla majetok na žalovaných v 1. a 2. rade. Vlastnícke právo žalovaných v 1. a 2.
rade už zo zákona zaniklo, a to v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy s účinkami ex tunc. Vlastníkom

nehnuteľnosti ex lege je žalovaná v 3. rade, pričom na katastri nehnuteľností sú stále zapísaní žalovaní
v 1. a 2. rade. Po vykonaní záznamu na liste vlastníctva bude uvedená opätovne žalovaná v 3. rade.
Z dôvodu nezákonného potupu katastra nastal tento právne neistý stav. Vzhľadom na uvedené má
žalobca za to, ž je tu dôvodná obava, že jeho pohľadávka voči žalovanej v 3. rade bude v exekučnom
konaní ohrozená. Žalobca má dôvodnú obavu, že po zápise zmeny vlastníckeho práva do katastra sa

zmarí uspokojenie pohľadávky a to aj z dôvodu, že na predmetnej nehnuteľnosti sú zapísané viaceré
zabezpečovacie a neodkladné opatrenia z čoho vyplýva, že žalovaná v 3. rade má viacero veriteľov.
Preto ma navrhovateľ dôvodnú obavu, že sa nebude mať z čoho uspokojiť v exekučnom konaní.

4. Na záver žalobca poznamenáva, že po zápise vlastníckeho práva žalovaných v 1. a 2. rade na LV

č. XXX, XXXX, XXXX došlo k zmene zápisu parciel a k zmene spoluvlastníckych podielov. Na LV č.
XXX, pre kat. úz. G., obec G., okres C., sú toho času zapísané nehnuteľnosti a to: parc.reg. „C“ č.
XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2, parc.reg. „C“ č. XXXX/XX – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 184 m2 a rodinný dom sup. č. XXX postavený na parc. „C“ č. XXXX/XX
– zastavaná plocha a nádvorie. Podiely sú zapísané pod B 1 v podiele 39/120 a pod B 3 v podiele

39/120,čopredstavujepodielžalovanejv3.radevoveľkosti39/60naLVč.XXXpredprevodom.Žalobca
z opísaných dôvodov za účelom zabezpečenia svojej vyššie uvedenej pohľadávky navrhuje vydanie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa zriadi záložné právo k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti,
nakoľko sa jedná výlučne o podiel žalovanej v 3. rade pred prevodom.

5. Ako dôkazy žalobca predložil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 22C/3/2024-100 zo dňa
12.09.2024, platobný rozkaz sp. zn. 33Up/327/2024 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa
05.06.2024, výpis z LV č. XXX vyhotoveného dňa 04.12.2023, výpis z LV č. XXX vyhotoveného dňa
12.02.2025, výpis z LV č. XXX vyhotoveného dňa 20.02.2024.

4. Podľa § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
(1) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. (3)5. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (1) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (2) Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. (3)

6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. (2)

8. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2)

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

10. Podľa Čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

11. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

12. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka
nie je riadne a včas splnená.

13. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

14. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

15. Podľa § 147 ods. 1 OZ, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

16. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.17. V zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP slúži zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podmienkou pre

vydanie zabezpečovacieho opatrenia je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ako aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Súd nemôže mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu. Hoci pred vydaním
zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia, je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o

pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Zároveň musí byť osvedčené,
že existuje obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa. Ohrozenie
nároku žalobcu pritom musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len pravdepodobná
možnosť ohrozenia práv žalobcu. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na
veciach,právachaleboinýchmajetkovýchhodnotáchdlžníka,pričomzáložnéprávosazriaďujevydaním
uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie

opatreniemáprednosťpredneodkladnýmopatrením,ktorésúdnariadiibazapredpokladu,žesledovaný
účelnemožnodosiahnuťzabezpečovacímopatrením.Zmyslomnariadeniazabezpečovaciehoopatrenia
je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.

18. Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu, a

preto ho nemožno zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad
nevyhnutnúmieru,tedavrozsahu,vakomnemožnouloženéobmedzenieodpovinnejosobyspravodlivo
požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti, teda medzi zásahom
do majetkových pomerov dlžníka a pohľadávkou na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie, nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd teda musí rešpektovať požiadavku proporcionality.

19.Súdpooboznámenísasnávrhom,akoajsprílohami,vrátaneaktuálnychvýpisovzLVč.XXXprek.ú.
G. (zabezpečené v súlade s § 185 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že návrh je v celom rozsahu dôvodný.

20. Predovšetkým žalobca osvedčil danosť práva na sumu 20 000 eur od žalovanej. Súd mal za

osvedčené z priloženého platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/327/2024
zo dňa 05.06.2024 existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanej v 3. rade Nakoľko z uvedeného
vyplýva, že sa žalobca svojho nároku domáha žalobou vo veci samej, bolo by zatiaľ v tomto štádiu
konania bez vykonania riadneho dokazovania predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca uplatňuje vo
veci samej vo výške 20 000 eur s príslušenstvom, je očividne vylúčený, avšak možno ho považovať za

osvedčený. Súd bol preto názoru, že jeden z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
a to osvedčenie nároku žalobcu, ktorý uplatňuje i v konaní vo veci samej, je daný.

21. Žalobca zároveň osvedčil, že žalovaná v 3. rade hoci nie je evidovaná na LV č. XXX pre kat. úz. G.
ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností, je ich podielovou spoluvlastníčkou ex lege,

nakoľko ako vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 22C/3/2024-100 zo dňa 12.09.2024
žalovaní v 1. a 2 rade odstúpili od kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2023, pričom dôvodom odstúpenia od
kúpnej zmluvy bola skutočnosť, že medzi podpisom kúpnej zmluvy a samotným vkladom vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností boli na LV č. XXX, XXXX, XXXX pre kat. úz. G. zapísané viaceré
ťarchy, poznámky a plomby. Z bodu 16 rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 22C/3/2024-100 zo dňa

12.09.2024ďalejvyplýva,žeodstúpenieodzmluvyžalovanýchv1.a2.radespĺňavšetkyznakyplatného
právneho úkonu, prostredníctvom ktorého žalovaní v 1. a 2. rade odstúpili od kúpnej zmluvy zo dňa
08.11.2023 v súlade s § 48 ods. 2 OZ, v dôsledku čoho sa kúpna zmluva od začiatku zrušila. Zároveň dňa
14.05.2024 žalovaní v 1. a 2. rade podali návrhu na záznam odstúpenia od kúpnej zmluvy do katastra
nehnuteľností. Po vykonaní záznamu odstúpenia od kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, dôjde

k zápisu pôvodných vlastníkov ako vlastníkov nehnuteľností, teda žalovaná v 3. rade bude opätovne
podielovou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. G..

22. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v 3. rade doteraz svoj záväzok voči žalobcovi nesplnila,
možno konštatovať, že žalovaná v 3. rade nemá dostatok finančných prostriedkov, z ktorých by bolo

možné pohľadávku žalobcu zo zmluvy o pôžičke zo strany žalovanej v 3. rade uspokojiť. Okrem toho
súd poukazuje na skutočnosť, že z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že na tunajšom súde prebiehali
ďalšie konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia.23. Ďalej súd skúmal nevyhnutnú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, konkrétne
existenciu prejavu vôle žalovanej v 3. rade smerujúcu k realizácii právnych úkonov, ktoré by viedli k
zmareniu budúcej exekúcie za účelom vymoženia splatnej pohľadávky žalobcu. Súd dospel k záveru,

že žalobca osvedčil aj túto okolnosť, keď preukázal, že žalovaná vykonala v minulosti právne úkony
smerujúce k scudzeniu nehnuteľností, ktorých bola vlastníčkou (čo vyplýva aj z voľne dostupného
registra - výpisu LV č. XXX, XXXX J. F. XXXX pre nehnuteľnosti v k. ú. G.). Na uvedených listoch
vlastníctva momentálne figurujú ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí
so žalovanou uzavreli kúpnu zmluvu dňa 08.11.2023. Od predmetnej kúpnej zmluvy však odstúpili

po zistení, že medzi podpisom kúpnej zmluvy a samotným vkladom vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností došlo k zapísaniu viacerých tiarch, poznámok a plomb, pričom následne podali na kataster
nehnuteľností aj návrh na záznam odstúpenia od kúpnej zmluvy. Súd tak z konania žalovanej v 3. rade
vyvodil, že keď bude žalovaná v 3. rade na základe záznamu vykonaného Okresným úradom Trnava,
katastrálny odbor zapísaná opäť ako podielová spoluvlastníčka na LV č. XXX pre kat. úz. G., existuje
dôvodná obava spočívajúca v tom, že žalovaná v 3. rade sa opätovne bude snažiť vyhnúť postihnutiu

svojho majetku v rámci exekúcie a v budúcnosti opätovne prevedie svoje nehnuteľnosti na tretie osoby.

24. Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. G. mal súd okrem iného osvedčené, že žalovaná v 3. rade má
viacero veriteľov. Žalobca tak osvedčil, že nútený výkon v budúcnosti judikovanej pohľadávky môže
byť ohrozený, a to aj s poukazom na nie zanedbateľnú výšku pohľadávky a nedostatok iného majetku

žalovanej v 3. rade, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie žalobcovho nároku.

25. Z uvedeného dospel súd k záveru, že je daný dôvod zriadiť záložné právo na nehnuteľnom majetku
žalovanej v 3. rade v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči
žalovanej v 3. rade, keď existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a to najmä s poukazom na výšku

dlžnej sumy, nedostatok iného hodnotného majetku žalovanej v 3. rade a ďalšie dlhy žalovanej v 3.
rade, keďže zo zápisov poznámok o viacerých súdnych konaniach vedených voči žalovanej sa javí, že
žalobca nie je jediným veriteľom, ktorý si voči žalovanej v 3. rade uplatňuje svoj nárok súdnou cestou.

26. Súd dodáva, že obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom,

že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu
žalovanému, pričom ustanovenie § 343 CSP dokonca ani nevyžaduje, aby žalovaný vykonával faktické
úkony smerujúce k prevodu vlastníctva nehnuteľností. Ak by aktivita žalovaného bola podmienkou pre
vyhovenie návrhu, mohlo by sa stať, že požadovaná ochrana nebude žalobcovi poskytnutá včas, keďže
žalovaný by mohol nehnuteľnosti rýchlo previesť. V tomto prípade však žalovaná kroky k prevodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku aj reálne vykonáva.

27. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť
zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na
zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak

nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Zároveň je však potrebné vždy prihliadnuť na individuálne okolnosti
každého prípadu.

28. Pri posudzovaní návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd prihliadol na vyššie
uvedený princíp proporcionality zásahu do majetkového práva žalovanej v 3. rade k zabezpečovanej

pohľadávke. Súd pritom bral do úvahy výšku zabezpečovanej pohľadávky 20 000 eur
s príslušenstvom a tiež tú podstatnú skutočnosť, že žalobca je iba jedným z viacerých veriteľov, ktorí si
vočižalovanejv3.radeuplatňujúsvojenárokysúdnoucestou. Súdtakmalzato,žezriadeniezáložného
práva k nehnuteľnostiam žalovanej špecifikovaným vo výroku I. tohto uznesenia je primerané výške
pohľadávky žalobcu v spojení s okolnosťami tejto konkrétnej veci a je potrebné na efektívne dosiahnutie

účelu sledovaného inštitútom zabezpečovacieho opatrenia a nevznikne tu zjavný nepomer. Súd tiež
poukazuje na to, že záložné právo na nehnuteľnostiach žalovanej v 3. rade bude zriadené len do výšky
nesplatenej peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 20 000 eur s príslušenstvom. Zároveň platí, že
žalovaná v 3. rade má naďalej zachovanú možnosť nakladať s jej patriacimi nehnuteľnosťami a tieto
i akokoľvek užívať. Jej obmedzenie ako vlastníka bude spočívať iba v zriadení záložného práva ako

prostriedku zabezpečenia úhrady jej dlhov, po úhrade ktorých budú nehnuteľnosti opäť bez akéhokoľvek
zaťaženia. Súd zároveň uvádza, že zásah do práv žalovanej v 3. rade nastúpi až vtedy, ak žalovaná
v 3. rade nebude ochotná splniť, čo jej bude ukladať súdne rozhodnutie, a teda výkon záložného práva
nastane až potom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď
žalobcovi ako v konaní plne úspešnému priznal náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.