Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1Sf/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100262
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100262.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej veci
žalobcu: M-INOX, s.r.o., so sídlom Hrabina 346, 951 71 Sľažany, IČO: 45 236 887, zast.: Advokátska
kancelária Consiliaris, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101259827/2023, č. 101260244/2023, č.
101260576/2023, č. 101260818/2023, č. 101261252/2023, č. 101261418/2023, č. 101261634/2023, č.
101261818/2023, č. 101262009/2023, č. 101262170/2023, všetky zo dňa 11. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica:

- č. 101259827/2023 zo dňa 11. mája 2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
102982549/2022 zo dňa 4. novembra 2022

- č. 101260244/2023 zo dňa 11. mája 2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
102983318/2022 zo dňa 4. novembra 2022

- č. 101260576/2023 zo dňa 11. mája 2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
102983768/2022 zo dňa 4. novembra 2022

- č. 101260818/2023 zo dňa 11. mája 2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
102985004/2022 zo dňa 4. novembra 2022

- č. 101261252/2023 zo dňa 11. mája 2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
102985870/2022 zo dňa 4. novembra 2022

- č. 101261418/2023 zo dňa 11. mája 2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
102986807/2022 zo dňa 4. novembra 2022

- č. 101261634/2023 zo dňa 11. mája 2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
102987530/2022 zo dňa 4. novembra 2022

- č. 101261818/2023 zo dňa 11. mája 2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
102988244/2022 zo dňa 4. novembra 2022

- č. 101262009/2023 zo dňa 11. mája 2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.

102989046/2022 zo dňa 4. novembra 2022- č. 101262170/2023 zo dňa 11. mája 2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
102989693/2022 zo dňa 4. novembra 2022

z r u š u j e a veci vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a
zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina (pobočka Námestovo) ako správca dane (ďalej ako „správca dane“ alebo „orgán
verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej
ako „DPH“) na zistenie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobia (kalendárne
mesiace) marec až december 2015. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 101906721/2020

zo dňa 03.12.2020 (ďalej ako „Protokol“). Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane
za každé samostatné zdaňovacie obdobie (kalendárny mesiac) rozhodnutie (špecifikované v bode 13.
odôvodnenia tohto rozsudku), ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane za príslušné zdaňovacie
obdobie roka 2015.

2. Správca dane žalobcovi neuznal odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o.,
Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 895 418, spoločnosť ex offo vymazaná z obchodného registra
od 09.11.2018 (ďalej ako „NOBOX“), a to:

- faktúry č. 150100065, dátum dodania 31.03.2015, základ dane 33 000 eur, DPH 6 600 eur, spolu

39 600 eur, text fakturácie: fakturujem Vám za zabezpečenie reklamnej kampane LED-Trnavské Mýto
Bratislava, výroba reklamného spotu

- faktúry č. 150100094, dátum dodania 30.04.2015, základ dane 40 000 eur, DPH 8 000 eur, spolu
48 000 eur, text fakturácie: fakturujem Vám za zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s golfovým

turnajom „QUEEN OF GOLF“

- faktúry č. 150100137, dátum dodania 29.05.2015, základ dane 15 000 eur, DPH 3 000 eur, spolu
18 000 eur, text fakturácie: fakturujem Vám za zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s golfovým
turnajom „QUEEN OF GOLF“

- faktúry č. 150100192, dátum dodania 30.06.2015, základ dane 5 000 eur, DPH 1 000 eur, spolu
6 000 eur, text fakturácie: fakturujem Vám za zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s golfovým
turnajom „QUEEN OF GOLF“

- faktúry č. 150100238, dátum dodania 31.07.2015, základ dane 10 000 eur, DPH 2 000 eur, spolu
12 000 eur, text fakturácie: fakturujem Vám za zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s golfovým
turnajom „QUEEN OF GOLF“

- faktúry č. 150100292, dátum dodania 31.08.2015, základ dane 20 000 eur, DPH 4 000 eur, spolu

24 000 eur, text fakturácie: fakturujem Vám za zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s golfovým
turnajom „QUEEN OF GOLF“

- faktúry č. 150100375, dátum dodania 30.09.2015, základ dane 20 000 eur, DPH 4 000 eur, spolu
24 000 eur, text fakturácie: fakturujem Vám za zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s golfovým

turnajom „QUEEN OF GOLF“

- faktúry č. 150100451, dátum dodania 31.10.2015, základ dane 30 000 eur, DPH 6 000 eur, spolu
36 000 eur, text fakturácie: fakturujem Vám za zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s golfovým
turnajom „QUEEN OF GOLF“- faktúry č. 150100526, dátum dodania 30.11.2015, základ dane 40 000 eur, DPH 8 000 eur, spolu 48 000
eur,textfakturácie:fakturujemVámzazabezpečeniereklamnejkampaneLED-TrnavskéMýtoBratislava

- faktúry č. 150100527, dátum dodania 31.12.2015, základ dane 10 000 eur, DPH 2 000 eur, spolu
12 000 eur, text fakturácie: fakturujem Vám za zabezpečenie reklamnej kampane LED-Trnavské Mýto
Bratislava.

3. Za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov správca dane predvolal konateľa

spoločnosti NOBOX – A. A., bytom v Poľsku, ktorého sa však nepodarilo vypočuť (zásielka sa vrátila
späť, adresu sa nepodarilo zistiť). Následne správca dane predvolal bývalého konateľa tejto spoločnosti
B. C., ktorý na ústnom pojednávaní dňa 20.08.2020 vypovedal, že spoločnosť v čase, kedy bol jej
konateľom (t.j. od 10.03.2014 do 01.10.2015) nevlastnila žiadny investičný majetok, na adrese sídla bola
virtuálna kancelária, spoločnosť v roku 2015 nemala zamestnancov, chod spoločnosti zabezpečoval
sám, jeho činnosť spočívala v tom, že našiel partnerov, ktorí sa chceli zviditeľniť buď na nejakej

akcii alebo LED obrazovke. Uviedol, že mal subdodávateľov, ktorí vyhotovili grafiku a spoty. Akých
dodávateľov a odberateľov mala spoločnosť NOBOX v roku 2015 si nepamätal. Na otázku správcu dane,
či spoločnosť NOBOX obchodovala so žalobcom, uviedol, že áno, spolupráca sa týkala prezentácie
firmy. Komunikoval s konateľom spoločnosti pánom A.. Boli mu predložené k nahliadnutiu faktúry, ku
ktorým sa vyjadril, že ich vystavil a podpísal. Predmetné faktúry boli vystavené v čase, kedy podľa výpisu

z obchodného registra už nebol konateľom, k čomu sa vyjadril, že mal splnomocnenie, že môže dokončiť
„rozbehnutú akciu“. Pokiaľ išlo o zabezpečenie reklamnej kampane na LED - Trnavské mýto a výrobu
reklamnéhospotu,prezentáciaspoločnostižalobcubolauskutočnenávspoluprácisospoločnosťouDPP
Medias.r.o.,sosídlomvBratislave,IČO:46607021(ďalejako„DPPMedia“),svedokjednalskonateľom
tejto spoločnosti D. E.. V súvislosti s faktúrami týkajúcimi sa zabezpečenia reklamnej kampane žalobcu

na golfovom turnaji QUEEN OF GOLF B. C. uviedol, že si myslí, že organizátorom podujatia bol pán F.,
s ním jednal, podmienky boli tie, že on zohnal ľudí, ktorí chceli zviditeľniť svoju spoločnosť na tejto akcii.
Pokiaľ ide o žalobcu, na podujatí boli bilbordoch, kde bolo zobrazené logo spoločnosti. Grafický návrh
a umiestnenie bolo riešené v subdodávke, konkrétne detaily svedok nevedel uviesť.

4. Následne správca dane vyzval konateľa žalobcu na predloženie zmlúv súvisiacich s reklamnou
kampaňou fakturovanou spoločnosťou NOBOX. Žalobca okrem zmlúv o zabezpečení reklamných
služieb predložil nasledovné doklady: faktúry, bankové výpisy, ktorými preukazoval úhradu faktúr,
evidenciu DPH, fotodokumentáciu LED obrazoviek (14 kusov), medzi ktorými je zobrazená spoločnosť
žalobcu s uvedením webovej stránky www.m-inox.sk, nerezové brány, nerezové zábradlia, originálne

nerezové doplnky (výrobné portfólio žalobcu), reporty za jednotlivé kalendárne mesiace roka 2015 s
počtom zobrazenia spotu, fotodokumentáciu z podujatia QUEEN OF GOLF 2015, video spot z podujatia,
video spoty z podujatia odvysielané v Západoslovenskej televízii.

5. Správca dane vyzval daňový subjekt DPP Media na zapožičanie dokladov vzťahujúcich sa na

predmetné plnenia, požadované doklady neboli predložené. Správca dane v rámci medzinárodnej
výmeny informácií požiadal aj o vypočutie D. E., tento sa dostavil na ústne pojednávanie, na ktorom
uviedol, že v čase, keď bol konateľom spoločnosti DPP Media, spoločnosť prevádzkovala LED
obrazovku v Bratislave na Trnavskom mýte. Na jednotlivých odberateľov a dodávateľov si už nepamätal.
Uviedol, že pozná spoločnosť NOBOX, spolupracovali spolu v oblasti vysielania reklamných spotov

pre tretie osoby. Spoločnosti NOBOX poskytovali len služby spojené s vysielaním spotov. Spoločnosť
DPP Media nie je vlastníkom LED obrazovky, spolupracovala so spoločnosťou CZECH PUBLIC
MEDIA s.r.o. so sídlom v Prahe (ďalej ako „CZECH PUBLIC MEDIA“) na základe Zmluvy o nájme
reklamného zariadenia zo dňa 05.01.2015, z ktorej vyplýva, že spoločnosť CZECH PUBLIC MEDIA
prenajala reklamnú plochu (LED obrazovku) na adrese Trnavské mýto a vyslovila súhlas s umiestnením

reklamných spotov. Reklamné zariadenie bolo poskytnuté na dobu určitú do 31.12.2015.

6. V súvislosti s golfovým turnajom správca dane dotazoval spoločnosť Tále, a.s. a zistil, že v priebehu
roka 2015 bolo na Táloch organizované podujatie s názvom QUEEN OF GOLF 2015 v dvoch termínoch,
ato15.05.2015a10.09.2015.Objednávateľompodujatia15.05.2015bolaspoločnosťMedia–promotion

consult s.r.o. a objednávateľom podujatia 10.09.2015 bola spoločnosť Top – Media&Consulting s.r.o.
Obchodná riaditeľka spoločnosti Tále, a.s. komunikovala s G. B. F., ktorý mal byť poverený konateľom
oboch týchto spoločností H. I.. Správca dane predvolal H. I., ktorý sa do Zápisnice o ústnom pojednávaní
dňa 15.10.2020 vyjadril, že v roku 2015, kedy bol konateľom spoločnosti Top – Media&Consulting s.r.o.,nikdy žiadny obchod za túto spoločnosť neurobil, spoločnosť na neho napísala tretia osoba, ktorá ho
využila ako bieleho koňa, všetky záležitosti riešil B. F.. Spoločnosť Media – promotion consult s.r.o.
bola založená v podstate iba na to, aby robila náklady pre spoločnosť Top – Media&Consulting s.r.o.

O zameraní, činnostiach, účastníkoch, prístupoch, rozpočte podujatia QUEEN OF GOLF 2015 nemá
žiadnu vedomosť okrem toho, že vystavoval faktúry. Na otázku, kto zabezpečoval prezentáciu podujatia
a akou formou, kto zabezpečoval tlač napr. veľkoplošných plagátov, uviedol, že sa domnieva, že to boli
pán J. a pán F.. Spoločnosť NOBOX nepozná.

7. G. B. F. sa do Zápisnice o Ústnom pojednávaní zo dňa 15.10.2020 vyjadril, že bol sprostredkovateľom
kontaktu medzi spoločnosťami Media – promotion consult s.r.o., Top – Media&Consulting s.r.o. a Tále,
a.s., spoločnosti nezastupoval. Nebol hlavným organizátorom podujatia, bol len zástupca hlavného
mediálneho partnera. Prezentáciu podujatia zabezpečovala agentúra, boli tam vystavené bannery a
iné veci, ktoré odkazovali na obchodné spoločnosti ako partnerov uvedeného podujatia. Nevedel si
spomenúť, či v roku 2015 spolupracoval so spoločnosťou NOBOX.

8. Správca dane zistené skutočnosti vyhodnotil tak, že odpovede svedka B. C. nie sú dostačujúce
a hodnoverne preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení pre žalobcu. Spoločnosť NOBOX mala
virtuálne sídlo, nevlastnila žiadny majetok, nemala splnomocneného zástupcu, zamestnancov. Správca
dane vyslovil, že má pochybnosti o pravdivosti údajov z predložených daňových dokladov (faktúr

spoločnosti NOBOX), ktorých vystavenie ešte neznamená, že služby boli aj skutočne dodané. Pre
splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie
formálnych dokladov (faktúr). Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného
plnenia. Správca dane uviedol, že nepopiera, že na LED obrazovke na Trnavskom mýte bolo
prezentované logo žalobcu, ale potvrdili sa pochybnosti správcu dane o dodávateľovi týchto služieb -

spoločnosti NOBOX. Podľa správcu dane predmetné plnenie nebolo dodané dodávateľom uvedeným
na faktúre, ani jeho subdodávateľom. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil, nepreukazujú reálnosť
uskutočnenia zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, teda, kto reálne dodal reklamné
služby. Z predložených dôkazov ďalej vyplýva, že žalobca bol jedným z hlavných partnerov podujatia
QUEEN OF GOLF 2015, preto je jeho logo uvedené na bilbordoch, resp. reklamnej plachte. Podľa

názoru správcu dane však nejde o prezentáciu obchodného mena a loga spoločnosti, ale o podporu a
propagáciupodujatia(jetoreklamnákampaňnaakciuQUEENOFGOLF2015,nienačinnosťaprodukty
žalobcu).Niejeprezentovanáspoločnosťžalobcu,naplagátochniesúuvedenéžiadneinformácieotejto
spoločnosti, resp. o jej výrobkoch a ani na samotnej akcii neboli prezentované výrobky a služby žalobcu.
Pri sponzorstve na rozdiel od reklamy by žalobca nemal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

9. Vo vyrubovacom konaní správca dane za účelom preverenia zabezpečenia reklamnej kampane zaslal
žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 19.04.2021 týkajúcu sa spoločnosti CZECH PUBLIC
MEDIA.Podľaodpovedezodňa24.08.2021jetátospoločnosťnekontaktnáaodjanuára2016nepodáva
daňovépriznaniakDPH.Spoločnosťsastalanespoľahlivouosobousdátumomzverejnenia10.07.2018.

Vrámcikontrolyčeskáspoločnosťpredložilasprávcovidanedvadokladytýkajúcesaposkytnutiaslužieb
spoločnosti DPP Media v celkovej výške 22 700 eur, ide o faktúry za prenájom vysielacieho času na LED
obrazovke na Trnavskom mýte v Bratislave. Reklamné spoty na LED obrazovkách česká spoločnosť
obstarávala od dodávateľa Master builder s.r.o.

10. Správca dane v rámci súčinnosti požiadal Mestskú časť Bratislava - Nové Mesto, o oznámenie,
kto bol v období od marca do decembra 2015 vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorom sa nachádzala
LED obrazovka, ako aj informáciu o tom, kto bol v období od marca do decembra 2015 vlastníkom
predmetnej LED obrazovky. V odpovedi bolo uvedené, že vlastníkom nehnuteľnosti (pozemku aj
objektu) bolo Hlavné mesto SR Bratislava, správcom nehnuteľnosti – prenajímateľom, bol EKO - podnik

verejnoprospešných služieb. V období od marca do decembra 2015 bola vlastníkom predmetnej LED
obrazovky spoločnosť PROFI MÉDEA SE (európska spoločnosť) so sídlom v Prahe.

11. Správca dane preveroval bankový účet spoločnosti NOBOX, z výpisov z účtu vyplynulo, že na tomto
účte boli prijaté platby od žalobcu za vystavené faktúry spoločnosťou NOBOX. Správca dane zistil

debety v prospech spoločnosti SMUGGLERS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, IČO: 36 735 238 (ďalej ako
„SMUGGLERS“) ako aj hotovostné výbery bývalým konateľom B. C., ktorý bol jediným disponentom účtu
a ktorý uskutočňoval výbery peňažných prostriedkov v hotovosti celý rok 2015, a to aj viackrát za deň po
sebe vo výške 10 000 eur a 15 000 eur. V období, keď už nebol konateľom spoločnosti, uskutočnil výberyv hotovosti v celkovej výške 1 465 000 eur. B. C. uskutočnil tiež bezhotovostné prevody vo vysokých
sumáchnaúčetspoločnostiIndianakos.r.o.sosídlomvBratislave(tátospoločnosťnevykazovalažiadne
obraty a na dani z príjmov podávala nulové daňové priznania). Najväčším dodávateľom spoločnosti

NOBOX bola v preverovaných obdobiach spoločnosť SMUGGLERS, od ktorej si uplatnila odpočítanie
dane z prijatých faktúr v hodnote 14 681 577,28 eura. Od spoločnosti DPP Media si spoločnosť
NOBOX uplatnila odpočítanie dane z prijatých faktúr v hodnote 86 112 eur. Spoločnosť NOBOX za
rok 2015 nepodala účtovnú závierku a ani daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, nemala
zamestnancov, podľa účtovnej závierky za rok 2014 nevykazovala dlhodobý majetok, hnuteľné veci ani

zásoby. Podľa účtovnej závierky v rokoch 2012 a 2013 spoločnosť NOBOX vykazovala tržby aj náklady
v sume 0 eur.

12. Správca dane ďalej vykonal dokazovanie vo vzťahu k spoločnosti SMUGGLERS, spoločnosti Ultra-
mont s.r.o. so sídlom Bratislave, Proficredit s.r.o. so sídlom v Bratislave, AVADA TRADE FUSION
s.r.o. so sídlom v Bratislave (právny nástupca spoločnosti Media – promotion consult s.r.o.), SS-

Trade s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici (právny nástupca spoločnosti Top – Media&Consulting
s.r.o.), Západoslovenská televízia, s.r.o. a konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplývajú
neobvyklé okolnosti obchodných transakcií, ktoré v nadväznosti na zistené skutočnosti v súvislosti s
konaním dodávateľov, resp. subdodávateľov a kontrolovaného daňového subjektu zakladajú dôvodné
pochybnosti, že zúčastnené osoby deklarovali vzájomne obchodné transakcie predstierané len pre

daňové účely, pričom deklarovaní tuzemskí dodávatelia boli vložení do obchodného reťazca účelovo,
bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia s cieľom podvodným spôsobom
zneužiť systém neutrality DPH. Úlohou dodávateľa NOBOX bolo vystaviť faktúry a vykázať ich v
daňových priznaniach a kontrolných výkazoch s cieľom navodiť dojem reálneho obchodovania a
zachovania neutrality dane, avšak s chýbajúcou daňou, ktorú do štátneho rozpočtu reálne neodviedol,

pretože si daň na vstupe fakturovanú žalobcovi znížil odpočítaním dane z fiktívnych faktúr od dodávateľa
SMUGGLERS, ktorý daň z faktúr vystavených pre odberateľa NOBOX znižoval odpočítaním dane z
faktúr od dodávateľov Proficredit a Ultra-mont. Dodávatelia Proficredit a Ultra-mont si znižovali daň,
ktorú uviedli na faktúrach pre odberateľa SMUGGLERS odpočítaním pokladničných dokladov, ktoré
sa nedajú preveriť. Išlo o premyslené účelové podávanie daňových priznaní na DPH a kontrolných

výkazov v roku 2015, ktorými boli deklarované dodávateľsko-odberateľské vzťahy od stupňa dodávateľa
SMUGGLERS výhradne medzi účastníkmi účelovo vytvoreného reťazca, pričom o reálnom výkone ich
podnikateľskej činnosti neboli zistené žiadne skutočnosti, naopak, zistené skutočnosti preukazujú, že
tieto spoločnosti nikdy žiadnu reálnu činnosť nevykonávali. Spoločnosť NOBOX, ktorá mala pôsobiť
na trhu v oblasti reklamy, nebola verejne dostupná prostredníctvom internetu a dokonca nepoužívala

ani e-mailovú komunikáciu, čo mohlo byť dostatočným signálom pre kontrolovaný subjekt na obozretné
správanie sa pri vstupe do obchodných vzťahov s touto spoločnosťou. Vtedajší konateľ B. C. nemal
odborné vedomosti ani v účtovnej ani v reklamnej činnosti, ani vedomosť o obsahu a rozsahu svojej
podnikateľskej činnosti a subjektoch, s ktorými spolupracoval. Na základe uvedeného správca dane
prijal záver, že žalobcovi v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach nevznikol nárok na odpočítanie dane

z faktúr od spoločnosti NOBOX z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm.
a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom pre rok 2015 (ďalej
ako „Zákon o DPH“).

Rozhodnutia žalovaného

13. Proti rozhodnutiam správcu dane podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolania, o ktorých
rozhodol žalovaný rozhodnutiami:

č. 101259827/2023 (sp. zn. správneho súdneho konania pred Správnym súdom v Banskej Bystrici

1Sf/5/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 4. novembra 2022 č.
102982549/2022 o vyrubení rozdielu dane v sume 6 600 eur za zdaňovacie obdobie marec 2015

č. 101260244/2023 (sp. zn. 1Sf/6/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 4.
novembra 2022 č. 102983318/2022 o vyrubení rozdielu dane v sume 2 000 eur za zdaňovacie obdobie

apríl 2015č. 101260576/2023 (sp. zn. 1Sf/7/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 4.
novembra 2022 č. 102983768/2022 o vyrubení rozdielu dane v sume 3 000 eur za zdaňovacie obdobie
máj 2015

č. 101260818/2023 (sp. zn. 1Sf/8/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 4.
novembra 2022 č. 102985004/2022 o vyrubení rozdielu dane v sume 1 000 eur za zdaňovacie obdobie
jún 2015

č. 101261252/2023 (sp. zn. 1Sf/9/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 4.
novembra 2022 č. 102985870/2022 o vyrubení rozdielu dane v sume 2 000 eur za zdaňovacie obdobie
júl 2015

č. 101261418/2023 (sp. zn. 1Sf/10/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 4.
novembra 2022 č. 102986807/2022 o vyrubení rozdielu dane v sume 4 000 eur za zdaňovacie obdobie

august 2015

č. 101261634/2023 (sp. zn. 1Sf/11/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 4.
novembra 2022 č. 102987530/2022 o vyrubení rozdielu dane v sume 4 000 eur za zdaňovacie obdobie
september 2015

č. 101261818/2023 (sp. zn. 1Sf/12/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 4.
novembra 2022 č. 102988244/2022 o vyrubení rozdielu dane v sume 6 000 eur za zdaňovacie obdobie
október 2015

č. 101262009/2023 (sp. zn. 1Sf/13/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 4.
novembra 2022 č. 102989046/2022 o vyrubení rozdielu dane v sume 8 000 eur za zdaňovacie obdobie
november 2015

č. 101262170/2023 (sp. zn. 1Sf/14/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 4.

novembra 2022 č. 102989693/2022 o vyrubení rozdielu dane v sume 2 000 eur za zdaňovacie obdobie
december 2015 (ďalej ako „rozhodnutia žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutia“).

14. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí zhrnul obsah odvolaní žalobcu proti prvostupňovým
rozhodnutiam. Opísal obsah úkonov vykonaných správcom dane počas daňovej kontroly ako aj po

doručení Protokolu vo vyrubovacom konaní a jednotlivé skutkové zistenia správcu dane. Uviedol,
že v odvolacom konaní preskúmal skutkový stav veci, postup správcu dane, dodržanie zákonných
podmienokaopodstatnenosťpripomienokanámietokžalobcu,pričomzistil,žesprávcadanepostupoval
správne, keď neuznal odpočítanie dane z dodania reklamných služieb, pretože tieto neboli žalobcovi
dodané dodávateľom uvedeným na faktúre, teda nebola splnená materiálna podmienka pre uplatnenie

odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o DPH“). Konštatoval, že preverovaním
dodávateľa - spoločnosti NOBOX, vznikli dôvodné pochybnosti, či dodávateľ mal predpoklady k
poskytnutiu predmetných služieb. Táto skutočnosť nebola potvrdená ani u jeho subdodávateľa -
spoločnosti DPP Media, Top – Media&Consulting s.r.o. a Media – promotion consult s.r.o. Žalobca

nevyvrátil pochybnosti správcu dane. Predložené dôkazy ako reporty o počte zobrazení spotu, záznamy
odvysielaných spotov, sú bez označenia dodávateľa, resp. vyhotoviteľa týchto spotov, sú bez informácie
o čase ich vyhotovenia. Z tohto hľadiska tieto doklady nemajú dostatočnú vypovedaciu schopnosť,
nepreukazujú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia tak, ako sa uvádza na dodávateľských
faktúrach. Taktiež nebol preukázaný rozsah dodaných služieb, kto a akým spôsobom ich objednal u

organizátora podujatia QUEEN OF GOLF 2015. Dodávateľ uvedený na faktúre nepotvrdil relevantnými
dôkazmi uskutočnenie reklamných služieb a skutoční dodávatelia reklamy neboli identifikovaní, čo
viedlo k nesplneniu hmotnoprávnych podmienok nároku na odpočítanie dane. Správcovi dane nebolo
preukázané, že reklamná služba prezentovala produkty, resp. činnosť alebo služby žalobcu. Okrem
porušeniahmotnoprávnehopredpisu(ZákonaoDPH)jepodľažalovanéhotiežnepochybnepreukázané,

že sporné plnenie bolo súčasťou podvodného reťazca, ktorý bol vytvorený účelovo s cieľom zneužiť
systém neutrality DPH. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že úlohou dodávateľa NOBOX bolo
vystaviť faktúry s cieľom navodiť dojem reálneho obchodovania a zachovania neutrality dane, avšak
s chýbajúcou daňou. Konateľ subdodávateľov H. I. nepotvrdil vykonávanie zdaniteľných obchodovso spoločnosťou NOBOX, žiadna zmluva uzatvorená nebola. Konateľ subdodávateľa DPP Media
David Rejmon síce potvrdil dodanie služby (reklamy na LED obrazovke umiestnenej na Trnavskom
mýte v Bratislave), vyjadril sa, že pozná spoločnosť NOBOX, avšak mená osôb, s ktorými konal, si

nepamätal, žiadna zmluva uzatvorená nebola. Žalovaný zhrnul skutkové zistenia týkajúce sa výberu
finančných prostriedkov z účtu dodávateľa NOBOX. Konštatoval, že správca dane nepoprel reálne
dodanie reklamnej služby (prezentáciu loga žalobcu), avšak spochybnil dodávateľa služieb, ktorý je
uvedený na predložených faktúrach. Žalovaný sa vyjadril aj k výpovedi B. C., a to tak, že konateľ
spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými napĺňa jednotlivé znaky

pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, s ktorými spolupracuje. Ak také vedomosti nemá,
správca dane má oprávnené pochybnosti o pravdivosti údajov ním uvádzaných na daňových dokladoch
(faktúrach), ktorých vystavenie ešte neznamená, že služby boli aj skutočne dodané. V tejto súvislosti
poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého obchodného styku. Žalovaný
poukázal na rozsiahle dokazovanie zamerané na dodávateľov a subdodávateľov v reťazci dodania a
dôkazy, ktoré môžu preukazovať narušenie neutrality systému DPH aj prípadným podvodným konaním.

K námietke žalobcu, že ak podvodne konal dodávateľ, nemôže to mať vplyv na právo na odpočítanie
dane u žalobcu (bez preukázania jeho vedomosti o podvodnom konaní) uviedol, že aj keď platiteľ
nezodpovedá za konanie svojich obchodných partnerov, vyberá si ich a zodpovedá za uplatnenie
odpočítania dane zo služby, ktorú mu mala dodať spoločnosť NOBOX. Daňový subjekt musí vystupovať
s odbornou starostlivosťou, aby prípadná daňová kontrola nespôsobila daňovému subjektu problémy

s preukazovaním hodnovernosti daňových dokladov a rozsahu dodaných služieb. Ak je platiteľom
obstaraná služba realizovaná ďalšou osobou (subdodávateľsky), teda nie priamo dodávateľom, je
potrebné preukázať, že osoba, ktorá skutočne službu dodala, mala formálnu spôsobilosť (odbornosť)
a materiálne predpoklady na takýto výkon realizácie služby. Zopakoval, že z vykonaného dokazovania
vyplývajú neobvyklé okolnosti obchodných transakcií, ktoré v nadväznosti na zistené skutočnosti v

súvislosti s konaním dodávateľov, resp. subdodávateľov a kontrolovaného daňového subjektu zakladajú
dôvodné pochybnosti, že zúčastnené osoby (dodávatelia a kontrolovaný daňový subjekt) deklarovali
vzájomne obchodné transakcie predstierané len pre daňové účely, pričom deklarovaní tuzemskí
dodávatelia boli vložení do obchodného reťazca účelovo, bez riadneho podnikateľského dôvodu a
ekonomického opodstatnenia s cieľom podvodným spôsobom zneužiť systém neutrality DPH. Išlo o

premyslené účelové podávanie daňových priznaní DPH a kontrolných výkazov v roku 2015, ktorými
boli deklarované dodávateľsko-odberateľské vzťahy výhradne medzi účastníkmi účelovo vytvoreného
reťazca, pričom o reálnom výkone ich podnikateľskej činnosti neboli zistené žiadne skutočnosti. Práve
naopak, bolo preukázané, že tieto spoločnosti nikdy žiadnu reálnu činnosť nevykonávali. Žalobca v
konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že deklarovaný dodávateľ NOBOX bol skutočným

dodávateľom služieb, ktorému vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, a preto
žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) vo väzbe na §
51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Súčasne žalovaný konštatoval, že v preverovanom prípade správca
dane nebol zaťažený preukazovaním vedomej účasti žalobcu na podvodnom konaní, pretože dôkazné
bremeno splnenia hmotnoprávnych podmienok nároku na odpočítanie dane zaťažovalo žalobcu.

Žaloby

15. Žalobca sa správnymi žalobami podanými v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia
rozhodnutí žalovaného aj prvostupňových rozhodnutí. Zhrnul priebeh administratívneho konania

(konaní). Konštatoval, že žalovaný napadnutými rozhodnutiami potvrdil závery správcu dane, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že deklarovaný dodávateľ NOBOX bol skutočným
dodávateľom reklamných služieb pre žalobcu. Uviedol, že v konaní preukazoval, že preverované
obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, a teda boli splnené materiálne aj formálne podmienky
pre priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Namietol, že žalovaný ani správca dane

nevyhodnotili všetky dôkazy jednotlivo a zároveň vo vzájomných súvislostiach. V nadväznosti na
uvedené zhrnul dôkazy, ktoré predložil. Tieto dôkazy boli podporené aj vyjadreniami svedkov, a to
konkrétne B. C. (vtedajšieho konateľa spoločnosti NOBOX), ktorý jednoznačne potvrdil spoluprácu so
žalobcom a vystavenie faktúr pre žalobcu. B. C. uviedol, že v súvislosti s kampaňou QUEEN OF GOLF
2015 rokoval s pánom F. (ktorý bol organizátorom golfového turnaja) s tým, že B. C. zohnal ľudí,

ktorí chceli zviditeľniť svoju spoločnosť na tejto akcii. Rovnako spoluprácu so žalobcom potvrdil aj D.
E., ktorý bol konateľom spoločnosti DPP Media, ktorá prevádzkovala LED obrazovku na Trnavskom
mýte. V rámci preverovania dôveryhodnosti dodávateľa žalobca overil, či sa dodávateľ nachádzal v
zozname platiteľov DPH, pravidelne kontroloval realizáciu dohodnutých reklamných plnení, sám sazúčastnil aj podujatia QUEEN OF GOLF. V súvislosti so závermi správcu dane a žalovaného, že
spoločnosť NOBOX nevlastnila žiadny majetok, mala virtuálne sídlo, chod spoločnosti zabezpečoval
konateľ sám atď. žalobca uviedol, že pre zabezpečenie reklamných kampaní nie je nevyhnutné osobitné

materiálne zabezpečenie alebo vlastníctvo investičného majetku. Žalobca nemal žiaden opodstatnený
dôvod preverovať materiálno-technické vybavenie svojho dodávateľa, a preto túto skutočnosť nie je
možné pripisovať na ťarchu žalobcovi. Navyše, samotná zmluva o poskytovaní reklamných služieb
predpokladala ich dodanie subdodávateľským spôsobom. Svedecké výpovede svedkov B. C., D. E.
a G. B. F. nevyvrátiteľne potvrdili skutočnosti tvrdené žalobcom. Svedok B. C. jednoznačne potvrdil, že

reklamné služby pre žalobcu v zmysle zmlúv realizoval a vyfakturoval. Dôkazy predložené žalobcom
potvrdzujú, že reklama žalobcu bola realizovaná. Skutočnosť, že svedok B. C. si nevedel po piatich
rokoch od uskutočnenia zdaniteľného obchodu spomenúť na podrobnosti (koľko reklamných spotov
bolo odvysielaných a v akých časových intervaloch), možno pripísať zabúdaniu, ktoré je prirodzeným
procesom. Nemožno očakávať, že svedok po piatich rokoch bude vedieť určiť počet odvysielaných
reklám pre jedného konkrétneho klienta a táto neznalosť nemôže byť pripísaná na ťarchu žalobcu.

Rovnako nemôže byť na ťarchu žalobcu, že konateľ dodávateľskej spoločnosti DPP Media si nevedel
spomenúť na meno niekoho zo spoločnosti žalobcu. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania
požiadal o súčinnosť aj Mestskú časť Bratislava - Nové Mesto, z odpovede vyplynulo, že mestská časť
nedisponuje informáciami o prenájme LED obrazovky a ani neeviduje žiadne odvysielané spoty. Ani
toto stanovisko nemôže byť na ťarchu žalobcu. Skutočnosť, že mestská časť nedisponuje informáciou,

že na predmetnej LED obrazovke bola odvysielaná reklama žalobcu, nie je skutočnosťou, na ktorú má
dosah žalobca. Pokiaľ ide o zabezpečenie propagácie žalobcu na akcii QUEEN OF GOLF, svedok B. C.
jednoznačne uviedol, že tieto služby zabezpečoval prostredníctvom G. B. F., ktorý bol ako organizátor
podujatia potvrdený spoločnosťou Tále, a.s.

16. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach v značnej miere venoval analýze pohybov na účte
spoločnosti NOBOX a analýze vzájomných vzťahov medzi touto spoločnosťou a jej obchodným
partnerom SMUGGLERS a dodávateľmi Ultra-mont a Proficredit. Žalobca poukázal na to, že
dokazovanie bolo zamerané na dodávateľov a subdodávateľov v reťazci, avšak žalovaný ani
prvostupňový orgán vo svojich rozhodnutiach nijako neustálili, v čom malo spočívať nezákonné

konanie žalobcu v rámci preverovaného reťazca, kvôli ktorému mu bolo odopreté právo na odpočítanie
DPH. Zistenia o podvodnom konaní dodávateľov a subdodávateľov podľa žalobcu ešte neosvedčujú
tú skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o pochybných vzťahoch na predchádzajúcich stupňoch
reťazca. O týchto subdodávateľoch, a už vôbec nie o ich činnosti, nemal žalobca žiadnu vedomosť.
Žalovaný sa nevysporiadal so subjektívnou stránkou tvrdeného podvodného konania na strane žalobcu.

V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie (ďalej ako
„Súdneho dvora EÚ“), podľa ktorej vedomosť zdaniteľnej osoby o prípadnom podvodnom konaní v rámci
dodávateľského reťazca je dôležitou skutočnosťou, ktorú treba brať do úvahy pri odmietnutí práva na
odpočítanie DPH. Konštatoval, že je daný dôvod pre zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods.
1 písm. d) a e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

ako „SSP“), pretože rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov
a zároveň zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, keď žalovaný bral
pri vyhodnocovaní dôkazov do úvahy len tie skutočnosti, ktoré mu vyhovovali a skutočnosti, ktoré
svedčili v prospech žalobcu nevzal do úvahy. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca citoval právnu
úpravu dane z pridanej hodnoty a poukázal na viaceré rozsudky Súdneho dvora EÚ týkajúce sa tejto

dane. Taktiež poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce otázky dôkazného bremena
daňového subjektu a správcu dane. Konštatoval, že žalovaný vyslovil pochybnosti o reálnosti dodaných
služieb deklarovaným dodávateľom, avšak tieto dostatočne neodôvodnil. Nepreukázal, že by žalobca
o podvodnom konaní, ktoré žalovaný zistil na predchádzajúcom stupni dodávateľsko-odberateľského
vzťahu, vedel alebo sa na ňom vedome zúčastňoval. Poukázal na hmotnoprávne podmienky pre

uplatnenie odpočtu DPH. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal rozsiahle
dokazovanie vo vzťahu k spoločnosti NOBOX a jeho obchodným partnerom, nevedno však, na základe
čoho žalovaný ustálil, že žalobca mal vedieť o podvodnom konaní v predchádzajúcom stupni reťazca.
Ak správca dane vychádzal pri odopretí práva na priznanie odpočítania dane z tej skutočnosti, že
nebola splnená hmotnoprávna podmienka na odpočítanie dane, t.j. že deklarovaný subjekt je skutočným

dodávateľom služieb, bolo úlohou žalovaného ako aj správcu dane zistiť a preukázať, že žalobca bol
účastný na podvodnom konaní, resp. o tomto podvodnom konaní vedieť mohol. Žalobca preukázal,
že k plneniu došlo (reklamné služby boli dodané), teda uniesol vo vzťahu k svojim tvrdeniam dôkazné
bremeno. Žalovaný len konštatoval, že žalobca nepreukázal, že deklarovaný dodávateľ NOBOX bolskutočným dodávateľom služieb, pritom sa však vôbec nevysporiadal s výpoveďami svedkov. Žalobca
vyslovil nesúhlas so záverom, že správca dane nebol zaťažený preukazovaním účasti žalobcu na
podvodnom konaní a poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej je daňový orgán povinný

skúmaťvzťahdaňovéhosubjektukprípadnémupodvodnémukonaniu.Žalovanýkonštatoval,ženakoľko
v predchádzajúcich stupňoch dodania reťazec javí známky nedodržania daňovej neutrality a priamy
dodávateľ žalobcu nemal dostatočné materiálno - technické podmienky na dodanie služby a zároveň
žalobca nekonal s náležitou obozretnosťou, neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane. Takéto
vyhodnotenie dôkazov považoval žalobca za svojvoľné. Žalovaný aj správca dane postavili svoje

rozhodnutia na zisteniach vyplývajúcich zo vzťahov dodávateľa s jeho subdodávateľmi. Zároveň žalobca
namietal, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky § 63 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „Daňový poriadok“), pretože z neho nie je možné vyvodiť, ktoré skutočnosti považoval žalovaný
za preukázané a ktoré nie a ako vyhodnotil predložené dôkazy a akými úvahami sa riadil pri ich
hodnotení. Ak žalovaný a správca dane vyslovili pochybnosti o skutočnom dodaní deklarovaných

plnení spoločnosťou NOBOX, bolo ich povinnosťou svoje závery preukázať, a teda vykonať ďalšie
dokazovanie, kto služby žalobcovi skutočne dodal, pretože existencia materiálneho plnenia nebola
sporná. Na vyvodenie záveru, že k dodaniu služieb deklarovaným dodávateľom nedošlo, nepostačuje
bez ďalšieho spochybnenie dodania služieb v predchádzajúcom stupni dodávateľsko-odberateľských
vzťahov.

Vyjadrenia žalovaného

17. Žalovaný v písomných vyjadreniach k správnym žalobám konštatoval, že v preskúmavaných
prípadoch bola spornou otázka dodania reklamných služieb žalobcovi podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH,

pretože preverovaním dodávateľa NOBOX vznikli dôvodné pochybnosti, či dodávateľ mal predpoklady
k poskytnutiu predmetných služieb. Táto skutočnosť nebola potvrdená ani u jeho subdodávateľa -
DPP Media. Správca dane preukázateľne spochybnil dodanie služieb spoločnosťou NOBOX a jeho
subdodávateľom. Žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by odstránili pochybnosti správcu
dane. Žalobca si objednal služby od dodávateľa, u ktorého si preveril, či sa nachádza v zozname

platiteľov DPH, ďalej či sa nenachádza v zozname podľa § 69 ods. 15 Zákona o DPH. Schopnosť
dodávateľa dodať služby si overil priamo na LED obrazovke umiestnenej na Trnavskom mýte, kde
videl, že na tejto obrazovke je umiestnená reklama spoločností, ktoré mu dodávateľa odporučili.
Konateľ žalobcu následne pravidelne kontroloval realizáciu dohodnutých reklamných plnení v súlade
s uzavretou zmluvou. Deklarovaný dodávateľ NOBOX nepreukázal dodanie fakturovaných služieb

žalobcovi, ku dňu 20.12.2018 bol vymazaný z obchodného registra. Posledné daňové priznanie na
dani z pridanej hodnoty podal za zdaňovacie obdobie december 2015 a na dani z príjmov právnickej
osoby za rok 2014. Kontrolné výkazy k DPH za zdaňovacie obdobie marec až december 2015
uvádzajú na základe prijatých faktúr ako najväčšieho dodávateľa spoločnosť SMUGGLERS a DPP
Media. B. C. bol konateľom spoločnosti NOBOX od 10.03.2014 do 01.10.2015. Ako bývalý konateľ

potvrdil, že vystavil faktúry pre žalobcu a podpísal zmluvy o zabezpečení reklamných služieb, no
nevedel sa bližšie vyjadriť, či bolo prezentované logo, či aj činnosť žalobcu. Nevedel uviesť, ako
boli odovzdané podklady k reklame, uviedol, že reklamný spot bol vyrobený v subdodávke. Dokladmi
nedisponoval, odovzdal ich novému konateľovi pri predaji spoločnosti dňa 03.09.2015 (nový konateľ
je nekontaktný). Žalobca pristúpil k spolupráci s dodávateľom, ktorý nemal skúsenosti s poskytovaním

reklamných služieb. Subdodávateľ DPP Media nepreukázal a nepotvrdil dodanie služby deklarovanému
dodávateľovi NOBOX. Spoločnosť SMUGGLERS na dani z príjmov právnických osôb za rok 2015
nepodala daňové priznanie, v podaných priznaniach k DPH za obdobia október, november, december
2015 uviedla miliónové obraty s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu nízka daňová povinnosť.
Správca dane získal počas výkonu daňovej kontroly odôvodnenú pochybnosť, že dodanie služieb

neprebehlo tak, ako bolo deklarované medzi osobami uvedenými na faktúrach. Predložené dôkazy
ako reporty o počte zobrazení spotu, záznamy odvysielaných spotov, sú bez označenia dodávateľa,
resp. vyhotoviteľa týchto reportov, sú bez informácie o čase ich vyhotovenia. Z tohto hľadiska tieto
doklady nemajú dostatočnú vypovedaciu schopnosť, nepreukazujú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného
plnenia tak, ako sa uvádza na dodávateľských faktúrach, t.j. nepreukazujú, že reklamnú službu

vykonal skutočne dodávateľ NOBOX. Dôkazná povinnosť v daňovom konaní spočívala na žalobcovi,
ktorému správca dane poskytol dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia dostatočným a vierohodným
spôsobom preukázal. Dodávateľ uvedený na faktúre relevantnými dôkazmi nepotvrdil uskutočnenie
reklamných služieb a skutoční dodávatelia služieb reklamy neboli identifikovaní, čo viedlo k nesplneniuhmotnoprávnych podmienok nároku na odpočítanie dane. Nebolo preukázané, že reklamná služba
prezentovala produkty, resp. činnosť alebo služby žalobcu. Okrem porušenia hmotnoprávneho predpisu
(Zákona o DPH) je tiež nepochybne preukázané, že sporné plnenie bolo súčasťou podvodného reťazca,

ktorý bol vytvorený účelovo s cieľom zneužiť systém neutrality DPH. Úlohou dodávateľa NOBOX bolo
vystaviť faktúry a vykázať ich v daňových priznaniach a kontrolných výkazoch s cieľom navodiť dojem
reálneho obchodovania a zachovania neutrality dane, avšak s chýbajúcou daňou, ktorú do štátneho
rozpočtu reálne neodviedol, pretože si daň na výstupe fakturovanú žalobcovi znížil odpočítaním dane
z fiktívnych faktúr od dodávateľa SMUGGLERS. Subdodávateľ DPP Media, konkrétne jeho konateľ D.

E., síce potvrdil dodanie služby (reklamy na LED obrazovke), uviedol, že spoločnosť NOBOX pozná,
avšak mená osôb, s ktorými konal, si nepamätal. Spoločnosti NOBOX a SMUGGLERS nachádzajúce
sa v dodávateľskom reťazci v priebehu roku 2015 zmenili konateľov, konateľmi sa stali občania
Poľska, spoločnosti sa stali nekontaktnými, neposkytli správcovi dane súčinnosť, nepodali daňové
priznania na dani z príjmov za rok 2015. Neobvyklá bola aj skutočnosť, že faktúry za deklarovaného
dodávateľa NOBOX aj po ukončení činnosti konateľa vystavoval B. C., ktorý zároveň ako jediný

bol oprávnený disponovať s bankovým účtom spoločnosti NOBOX, z ktorého uskutočňoval výbery
peňažných prostriedkov v sume viac ako 1 450 000 eur, pričom nevedel uviesť, komu odovzdával
hotovosť. Je nepochybné, že sporné plnenia boli poznačené podvodom, pričom daň, ktorú si žalobca
odpočítal, nebola reálne odvedená do štátneho rozpočtu, čím došlo k daňovému úniku a k strate
daňových príjmov v štátnom rozpočte. Žalovaný zotrval na závere, že zo strany dodávateľa nebolo

uskutočnené dodanie služby, pri ktorom podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH vznikla daňová povinnosť,
a preto následne odberateľovi (žalobcovi) nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods.
1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Mal za to, že rozhodnutia
obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. V predmetných prípadoch
správca dane spochybnil, že zdaniteľné obchody boli realizované subjektom, ktorý vystavil faktúry.

Je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že si nárok na odpočet DPH uplatňuje odôvodnene
za zákonom stanovených podmienok. Neunesenie dôkazného bremena, t.j. nepreukázanie realizácie
zdaniteľných obchodov tak, ako to bolo žalobcom deklarované, viedlo k záveru o tom, že hmotnoprávne
podmienky pre odpočet DPH v predmetných prípadoch splnené neboli. Za týchto okolností nebolo
dôvodné, aby správca dane žalobcovi preukazoval podvodné konanie, resp. to, že bol súčasťou

podvodného reťazca, o čom vedel alebo mal vedieť. Vysvetlenie daňového podvodu a zneužitia práva v
merite veci je irelevantné. Časť žalobných námietok je identická s odvolacími námietkami, ku ktorým sa
žalovanývyjadrilnapadnutýchrozhodnutiach,pretosaopätovneknimnevyjadril.Nazákladeuvedených
skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd žaloby zamietol a žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal.

Repliky

18. Žalobca v replikách zotrval na tom, že záver žalovaného vo vzťahu k nesplneniu hmotnoprávnych
podmienok pre odpočet DPH je nesprávny a nevychádza zo skutočného stavu veci. Osobitne

poukázal na to, že žalovaný sa vo vyjadreniach k správnym žalobám venoval výlučne reklamným
službám, resp. reklamnému spotu na LED obrazovke na Trnavskom mýte, hoci správnymi žalobami
boli napadnuté aj rozhodnutia žalovaného, na základe ktorých mu nebolo priznané právo na odpočet
DPH v súvislosti s reklamnými službami na podujatí QUEEN OF GOLF. Zotrval na tom, že bývalý
konateľ spoločnosti NOBOX B. C. vo svedeckej výpovedi potvrdil dodanie služieb žalobcovi. Akékoľvek

konania ostatných osôb v dodávateľskom reťazci nesúvisia so žalobcom a ním objednanými reklamnými
službami, o týchto skutočnostiach žalobca nemal žiadne vedomosti. Nebola sporná existencia plnenia -
propagovanie žalobcu na LED obrazovke ako aj na podujatí QUEEN OF GOLF bannermi na golfovom
ihrisku, ako aj v rámci vysielania Západoslovenskej televízie. Spoločnosť NOBOX mala v predmete
podnikania aj „reklamné služby“, teda bola tieto služby oprávnená poskytovať od roku 2012, preto záver

žalovaného, že žalobca pristúpil k spolupráci s dodávateľom, ktorý nemal skúsenosti s poskytovaním
reklamných služieb, sa javí ako účelový. Žalobca ako objednávateľ služby si overil dodávateľa v
príslušných zoznamoch, bol presvedčený, že dodávateľ bol schopný reklamné služby dodať, pretože
na LED obrazovke videl umiestnenie reklám spoločností, ktorému dodávateľa odporučili, poskytnutie
služieb si vedel overiť priamo na obrazovke, v čase objednania reklamných služieb súvisiacich s

podujatím QUEEN OF GOLF už mal reálnu skúsenosť s touto spoločnosťou, dodanie reklamných
služieb zdokladoval prostredníctvom fotodokumentácie. Poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 3 Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2020, podľa ktorého pre záver správcu dane, že
daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybneniesubdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa, ktoré nemali žiadnych zamestnancov,
nemalipersonálnevybavenie,nemalimateriálno-technickévybavenie,tedanedisponovalinevyhnutnými
prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov je

možné nepriznať odpočítanie dane, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na
daňovom podvode, alebo vedel, či mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom
prípadným daňovým podvodom. Samotné spochybnenie dodávateľa uvedeného na faktúrach teda
nepostačuje pre záver správcu dane o tom, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane. Preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že nebolo dôvodné preukazovať žalobcovi

podvodné konanie. Žalovaný vytýka žalobcovi nedostatočnú obozretnosť pri uzatváraní obchodu,
avšak z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva, v čom konkrétne nebol žalobca dostatočne
obozretný.

19. Žalovaný nevyužil svoje právo na podanie dupliky.

20. Správny súd v Banskej Bystrici samostatnými uzneseniami (samostatné uznesenie v každom
z konaní pod sp. zn. 1Sf/5/2023, 1Sf/6/2023, 1Sf/7/2023, 1Sf/8/2023, 1Sf/9/2023, 1Sf/10/2023,
1Sf/11/2023, 1Sf/12/2023, 1Sf/13/2023, 1Sf/14/2023) návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe podľa § 188 SSP právoplatne zamietol.

21. Uznesením č.k. 1Sf/5/2023-91 zo dňa 28.05.2025, právoplatným dňa 15.06.2025, správny súd
rozhodol o spojení vecí vedených tunajším súdom pod sp. zn. 1Sf/5/2023 až 1Sf/14/2023 s tým, že sa
ďalej budú viesť pod sp. zn. 1Sf/5/2023.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

22. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP veci prejednal na nariadenom pojednávaní, na ktoré boli účastníci konania
riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP, v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 16.07.2025 a súhlasil s prejednaním vecí a rozhodnutím

v jeho neprítomnosti. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutiami
správcu dane, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v správnych
žalobách správny súd dospel k záveru, že správne žaloby sú dôvodné.

23. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na podaných správnych

žalobách a námietkach v nich vznesených.

24. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom
v zdaňovacom období roka 2015 (v texte ako „Zákon o DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania
služby.

25. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

28. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe

daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných
právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou
vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotídôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

29.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

30. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

31. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli
potvrdené rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia marec až december 2015. Z odôvodnení prvostupňových rozhodnutí vyplýva, že správca dane
neuznal žalobcovi odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa NOBOX, ktoré boli vystavované v priebehu
mesiacov marec až december 2015 na základe: Zmluvy o propagácii a reklame uzavretej medzi

žalobcom a spoločnosťou NOBOX dňa 15.01.2015 (podľa ktorej sa vykonávateľ zaviazal zabezpečiť
pre objednávateľa reklamné služby, a to prezentáciu obchodného mena a loga na LED obrazovke
umiestnenej na Trnavskom mýte v Bratislave) a Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb uzavretej
medzi žalobcom a spoločnosťou NOBOX dňa 18.03.2015, predmetom ktorej bola propagácia žalobcu
v pozícii reklamného partnera podujatia QUEEN OF GOLF pre rok 2015 (konanom na ihrisku Gray

BEAR na Táloch), v rámci čoho sa vykonávateľ zaviazal pre žalobcu zabezpečiť za odplatu mediálny
priestor v TV spotoch, na outdoorových médiách (vrátane LED Trnavské mýto), v printových médiách,
v internetových médiách, na facebooku a v PR článkoch. Predmetom fakturácie podľa jednotlivých faktúr
bolo: zabezpečenie reklamnej kampane LED – Trnavské Mýto Bratislava, výroba reklamného spotu,
zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s golfovým turnajom „QUEEN OF GOLF“.

32. Správca dane konštatoval, že nespochybňuje realizáciu reklamných služieb (nepopiera, že na
LED obrazovke na Trnavskom mýte bolo prezentované logo žalobcu, obchodné meno žalobcu
bolo propagované aj na podujatí QUEEN OF GOLF 2015), avšak uzavrel, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že tieto služby mu boli dodané dodávateľom uvedeným na

faktúre (spoločnosťou NOBOX), resp. jeho subdodávateľmi. Súčasne správca dane konštatoval, že
dodávatelia a žalobca deklarovali vzájomné obchodné transakcie predstierané len pre daňové účely,
pričom deklarovaní tuzemskí dodávatelia boli vložení do obchodného reťazca účelovo, bez riadneho
podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia s cieľom podvodným spôsobom zneužiť
systém neutrality DPH. Správca dane značnú časť dokazovania smeroval k spoločnostiam zapojeným

do reťazca (smerom od dodávateľa žalobcu). Úvaha správcu dane o zapojení žalobcu do obchodného
reťazca poznačeného podvodom sa objavila až v prvostupňovom rozhodnutí, keď v Protokole správca
dane skutočnosť, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane, formuloval len v tom zmysle,
že plnenie nebolo dodané dodávateľom uvedeným na faktúre, ani jeho subdodávateľom. Na zistené
neobvyklé okolnosti obchodných transakcii žalobcu správca dane upozornil pri prerokovaní jeho

pripomienok k Protokolu, a to na ústnom pojednávaní dňa 25.10.2022.

33. V súvislosti s podujatím QUEEN OF GOLF 2015 správca dane uviedol, že z predložených dôkazov
vyplýva, že žalobca bol jedným z hlavných partnerov podujatia, ktoré podporil, preto bolo jeho logo
uvedené na bilbordoch. Zistené skutočnosti však vyhodnotil tak, že v tomto prípade nejde o prezentáciu

obchodného mena a loga žalobcu, ale o podporu a propagáciu podujatia QUEEN OF GOLF (ide o
reklamnú kampaň na akciu, nie na činnosť a produkty žalobcu). Na podujatí neboli prezentované výrobky
aslužbyžalobcu,všetkyposkytnutémateriálypropagujúlengolfovýturnaj.Prisponzorstve,narozdielod
reklamy, by nemal žalobca právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a išlo by za určitých okolností
o daňový výdavok. Sponzorstvo je finančným plnením, ale nie je predmetom dane z pridanej hodnoty,

tým nevzniká daňová povinnosť a ani nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr, čím dochádza k
porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Z toho vyplýva, že správca dane poskytnuté plnenie
vyhodnotil ako sponzorstvo, ktoré nie je predmetom dane z pridanej hodnoty.34. Žalovaný prvostupňové rozhodnutia potvrdil konštatujúc, že v predmetnom prípade správca
dane spochybnil, že zdaniteľné obchody boli realizované subjektom, ktorý vystavil faktúry. Zároveň
konštatoval, že okrem porušenia hmotnoprávneho predpisu je tiež nepochybne preukázané, že sporné

plnenia boli súčasťou podvodného reťazca, ktorý bol vytvorený účelovo s cieľom zneužiť systém
neutrality DPH. V súvislosti s reklamnými službami – propagáciou žalobcu na podujatí QUEEN OF
GOLF žalovaný ešte podotkol, že správcovi dane nebolo preukázané, že reklamná služba prezentovala
produkty, resp. činnosť alebo služby žalobcu. Dokazovaním nebol preukázaný podľa § 19 ods. 2 Zákona
o DPH vznik daňovej povinnosti u priameho dodávateľa a podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) Zákona

o DPH nevzniklo právo na odpočítanie dane ani žalobcovi. V tejto súvislosti správny súd poukazuje
na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „NSS SR“) zo dňa 28. februára 2022 sp.
zn. 10Sžfk/57/2019, podľa ktorého odplatné zabezpečenie reklamného priestoru a prezentácie loga
spoločnosti na kultúrnych podujatiach a v médiách je na účely Zákona o DPH ekonomickou činnosťou
(podnikaním), z ktorej bol poskytovateľom dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie
reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu DPH mohlo

ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola daňovému subjektu
poskytnutá (materiálna existencia nebola spochybnená) za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou
osobou. Rozhodovacia prax ustálila, že nie je podstatné rozlíšenie reklamy a sponzoringu - vždy ide
o dodanie služby (podporne aj Rozsudok NSS SR zo dňa 28. marca 2024 sp. zn. 1Sfk/111/2022),
pričom podstatným je zodpovedať otázku, či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími

zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do
všeobecných ekonomických nákladov daňového subjektu. Kľúčovým je teda posúdenie použiteľnosti
prijatej služby na vlastné dodávky tovarov alebo služieb (podmienka § 49 ods. 2 Zákona o DPH), otázkou
ktorou sa orgány verejnej správy v preskúmavaných rozhodnutiach nezaoberali.

35. Správny súd pri prieskume napadnutých rozhodnutí vychádzal z toho, že podľa odôvodnenia
prvostupňových rozhodnutí a rozhodnutí žalovaného nebola spochybnená existencia materiálneho
plnenia, ale dodanie služieb dodávateľom uvedeným na faktúre, resp. jeho subdodávateľmi (a súčasne
bolo konštatované, že plnenia boli súčasťou podvodného reťazca). Formálne je teda dôvodom odopretia
odpočtu DPH nesplnenie hmotnoprávnych podmienok (ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ v spojení s §

51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH), z rozhodnutí však vyplýva, že boli založené aj na záveroch o tom,
že plnenie bolo súčasťou podvodného reťazca, v súvislosti s čím správca dane vykonával pomerne
rozsiahle dokazovanie týkajúce sa dodávateľa a subdodávateľov žalobcu.

36. Správny súd vo všeobecnosti poukazuje na ustálené východiská pri posudzovaní splnenia

podmienok na odpočet DPH, ako aj dokazovania a rozsahu dôkazného bremena pri preukazovaní
splnenia podmienok na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov. Pritom je potrebné rozlišovať
medzi požiadavkou na preukázanie: a/ hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie
dane, b/ formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie dane, c/ odopretím nároku
na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu a d/ odopretím nároku na odpočítanie dane z dôvodu

zneužitia práva. Z právnej úpravy v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o
DPH, ako aj z ustanovení Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „Smernica“) vyplýva, že nárok daňového subjektu na odpočet DPH
závisí od splnenia tzv. hmotnoprávnych a formálnych podmienok. Hmotnoprávnymi, resp. materiálnymi
podmienkami pre priznanie práva na odpočet DPH sú požiadavky, aby (i) daňový subjekt nárokujúci

si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie
dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa ako platcu
DPH) a (iii) požiadavka, aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely
svojich vlastných zdaniteľných plnení, z čoho zároveň vyplýva aj to, že predmetné plnenie musí fakticky
existovať a nesmie ísť o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia). Formálnou podmienkou

priznania práva na odpočet DPH je disponovanie faktúrou od dodávateľa. Preukázanie naplnenia
uvedených podmienok pre vznik práva na odpočet DPH zaťažuje podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku
daňový subjekt, ktorý si právo na odpočet DPH uplatňuje (pozri napr. Rozsudky Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019).

37. Ak daňový subjekt preukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet
DPH, podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej ako „Súdny dvor EÚ“), ktorá vychádza
z rešpektovania zásady neutrality dane (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-80/11 a C-142/11
Mahagében a Dávid z 21. júna 2012, ako aj C-101/16 Paper Consult z 19. októbra 2017), možnodaňovému subjektu odoprieť právo na odpočet DPH len z vtedy, ak sa s ohľadom na objektívne
skutočnosti preukáže, že toto právo si daňový subjekt uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim
spôsobom (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling

zo 6. júla 2006; C-189/18 Glencore Agriculture Hungary zo 16. októbra 2019), teda ak správca dane
preukáže, že uplatnenie odpočtu DPH je výsledkom daňového podvodu alebo zneužitia práva. Dôkazné
bremeno na preukázanie tejto skutočnosti zaťažuje správcu dane, nie daňový subjekt.

38. Ak správca dane preukáže, že daňový subjekt spáchal daňový podvod, je to dôvod na nepriznanie

odpočtu DPH. Ak podvod vo vzťahu k DPH nespáchal samotný daňový subjekt, právo na odpočítanie
DPH je mu možné nepriznať len vtedy, ak sa na základe objektívnych okolností preukáže, že daňový
subjekt uplatňujúci si odpočet DPH vedel alebo mal vedieť, že sa nadobudnutím tovaru alebo prijatím
služieb zakladajúcimi právo na odpočet DPH zúčastní transakcie, ktorá bola súčasťou podvodu, ktorého
sa dopustil dodávateľ alebo iný subjekt na v dodávateľskom reťazci (Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C-189/18 Glencore Agriculture Hungary zo 16. októbra 2019).

39. Naopak, zamietnutie práva na odpočet DPH daňovému subjektu, ktorý nevedel alebo nemohol
vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom alebo iným subjektom
v dodávateľskom reťazci, nie je v súlade so Smernicou a ani Zákonom o DPH. Zavedením systému
zodpovednosti daňového subjektu bez zavinenia by sa totiž prekročil rozsah nevyhnutný na ochranu

verejných financií (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-354/03, C-355/03
a C-484/03 Optigen a i. zo dňa 12. januára 2006).

40. Žalobca v správnych žalobách len všeobecne poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ týkajúce sa označenej zásady neutrality DPH (rozhodnutia vo veci Optigen, Maks Pen, Vikingo

a i.) a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa dôkazného bremena v daňovom konaní. Hoci
žalobca vo vzťahu k jednotlivým rozsudkom nekonkretizoval závery z nich vyplývajúce na okolnosti
daného prípadu, nepochybne ide o relevantnú judikatúru, osobitne v prípade Vikingo. So všeobecnými
konštatovaniami žalobcu ohľadom rozloženia dôkazného bremena v konaní pred daňovými orgánmi
sa správny súd taktiež môže len stotožniť, hoci treba podotknúť, že len poukaz na rozhodnutia

(a to ako na rozsudky Najvyššieho súdu SR tak aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ) nie
je bez ich individualizácie na skutkové okolnosti preskúmavanej veci spôsobilý privodiť záver
o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Konkrétne v tomto prípade nepostačuje len odkaz žalobcu
na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2001 zo dňa 15. marca 2011 bez toho, aby závery
vyplývajúce z predmetného rozhodnutia previazal s konkrétnymi závermi správcu dane a žalovaného

v preskúmavaných rozhodnutiach. V tejto súvislosti tiež správny súd považuje za potrebné uviesť,
že žalobcom označený Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011
bol prekonaný vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR so zdôraznením zodpovednosti
daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou (pozri napr. Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018 zo dňa 28. apríla 2020, bod 54.).

41. Ako už správny súd uviedol, podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku je to daňový subjekt, ktorý je
povinný preukázať správcovi dane, že ním uplatňovaný nárok (v tomto prípade odpočet DPH) vznikol
a predložiť za tým účelom správcovi dane potrebné dôkazy. Ak si však daňový subjekt svoju dôkaznú
povinnosť splní a správca dane napriek tomu nadobudne pri preverovaní predložených podkladov od

daňového subjektu pochybnosť o oprávnenosti uplatňovaného nároku, dôkazné bremeno prechádza na
správcu dane, ktorý je povinný vykonať v tomto smere dokazovanie. Svoje pochybnosti o oprávnenosti
daňovým subjektom uplatňovaného nároku je správca dane na podklade vykonaného dokazovania
povinný daňovému subjektu oznámiť kvalifikovaným spôsobom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku.
Pochybnosti daňových orgánov a nimi zadovážené dôkazy musia byť jednak skutočne spôsobilé vyvrátiť

daňovým subjektom uplatňovaný nárok a rovnako daňové orgány nemôžu od daňového subjektu
požadovať pri opätovnom prenose dôkazného bremena preukázanie takých skutočností, ktoré daňový
subjekt preukázať nemôže, resp. ktoré je povinný preukázať práve správca dane v rámci svojho
dôkazného bremena.

42. V preskúmavanom prípade správca dane na základe zistení vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania žalobcovi písomne oznámil svoje pochybnosti (Oboznámenie zo dňa 03.11.2020 doručené
žalobcovi 12.11.2020). Správca dane spochybnil, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený dodávateľom
uvedeným na faktúre, pričom nebola spochybnená existencia plnenia (dodanie reklamných služieb).K predmetnému Oboznámeniu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 26.11.2020 tak, že spoločnosť
v rámci svojej dôkaznej povinnosti predložila faktúry, bankové výpisy, ktorými preukázala úhrady
faktúr, evidenciu DPH, zmluvy o zabezpečení reklamných služieb, reporty k LED spotom, prezentáciu

v iných médiách, videospoty a fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že obchodné meno žalobcu bolo
propagované ako na LED obrazovke tak aj na podujatí QUEEN OF GOLF. Žalobca konštatoval, že
predložil všetky doklady podľa zákona. Dodanie služieb potvrdil konateľ dodávateľa NOBOX, aj konateľ
subdodávateľa. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že nie je dôvodná žalobná námietka, že správca
dane a žalovaný nevyhodnotili obsah svedeckých výpovedí B. C. a D. E.. Správca dane aj žalovaný

tieto svedecké výpovede vyhodnotili so záverom, že nie sú dostačujúce a hodnoverne preukazujúce
uvádzané skutočnosti. Podľa názoru správneho súdu ich vyhodnotili v súlade s ich obsahom – ako
v podstatných skutočnostiach neurčité. Pokiaľ ale správca dane a žalovaný uvádzali, že žalobca
nepreukázal, že tovar mu dodal práve dodávateľ uvedený na faktúre (a že preverovaním dodávateľa
vznikli dôvodné pochybnosti, či dodávateľ, resp. subdodávatelia mali predpoklady k poskytnutiu služieb),
je potrebné konštatovať, že takúto hmotnoprávnu a formálnu podmienku uplatnenia práva na odpočet

ZákonoDPHaanirelevantnéeurópskeprávonepozná.Vtomtosmerepretosprávnysúdzastávanázor,
že žalobca bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom, pokiaľ od neho žalovaný a správca dane
vyžadovali preukázanie skutočnosti, ktorá nie je hmotnoprávnou a ani formálnou podmienkou uplatnenia
odpočtu DPH.

43. Hmotnoprávnou podmienkou viažucou sa na osobu dodávateľa je jeho status ako platiteľa dane.
Správny súd preto skúmal, či konkrétne skutkové zistenia orgánov verejnej správy predstavujú dôvodné
spochybnenie statusu deklarovaného dodávateľa, teda či došlo k relevantnému spochybneniu statusu
reálneho dodávateľa ako platiteľa dane, t. j. materiálnej podmienky uplatneného práva na odpočítanie
dane. Status dodávateľa však v konaní spochybnený nebol a spochybniť ho nemohla ani skutočnosť,

že výpovede konateľa dodávateľa (resp. jeho subdodávateľa) boli všeobecné a nebol predložený dôkaz
o tvrdeniach v predmetných výpovediach, rovnako ani skutočnosť, že dodávateľ žalobcu, resp. jeho
subdodávatelia (napr. spoločnosť DPP Media) nepredložili správcovi dane na jeho výzvu účtovné a
daňové doklady. Taktiež skutočnosť, že dodávateľ NOBOX mal virtuálne sídlo, nedisponoval investičným
majetkom, nemal zamestnancov a všetky obchodné činnosti spoločnosti mal realizovať konateľ B.

C., ktorý nemal podľa názoru správcu dane potrebné odborné znalosti, nie je sama osebe spôsobilá
spochybniť status dodávateľa. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho
správnehosúduSRsp.zn.2Sfk/27/2022zodňa28.apríla2023,vktoromsauvádza:„Vzmysleaktuálnej
judikatúry Súdneho dvora nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie
preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie pre nedostatok potrebných materiálnych a

ľudských zdrojov na jeho strane. ... K uvedenému kasačný súd poukazuje na Uznesenie Súdneho dvora
vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má
vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej
osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol

dodaný z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože I.
osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych
a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby,
ktorej totožnosť nebola určená, II. neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva,
III. dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a IV.

v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca,
sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom
preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela alebo mala
vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá
vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného

dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“

44. Ustálená rozhodovacia činnosť Súdneho dvora EÚ a súdov Slovenskej republiky identifikovala radu
okolností, ktoré samy osebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosti
daňových orgánov o preukázaní splnenia hmotnoprávnych/materiálnych podmienok pri priznanie práva

na odpočet DPH, ak nie je sporná existencia dodaného tovaru alebo služby. Jedná sa napr. o
nekontaktnosť dodávateľa, či subdodávateľov ako výlučná okolnosť (Rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2022), nedostatok potrebných materiálnych alebo ľudských
zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa alebo subdodávateľov (RozhodnutiaSúdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, C-18/13 Maks Pen EOOD, C-324/11 Gábor Tóth),
pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo
veci C-610/19 Vikingo, C-80/11 a C142/11 Mahagében a Dávid). Materiálne podmienky priznania práva

na odpočet DPH sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom
a dodávateľom. Prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca
alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú bez ďalšieho dôvodné
spochybnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie DPH. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti záver správcu dane a žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri

preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH z dôvodu, že
nepreukázal, že daňová povinnosť vznikla deklarovanému dodávateľovi tovaru – spoločnosti NOBOX,
resp. subdodávateľom, teda, že predmetné zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobami
uvedenými na predmetných faktúrach, je nesprávny.

45. Žalobca v správnej žalobe namietal, že predložil doklady vyžadované zákonom na naplnenie

hmotnoprávneho nároku na odpočet DPH, následne počas daňovej kontroly pri spochybnení
zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúre doložil všetky ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré je
od neho možné spravodlivo a objektívne požadovať vzhľadom na možnosť ich ovplyvnenia z jeho
strany a bežnú obchodnú prax, ktoré správca dane stále pokladal za nedostačujúce z dôvodu, ktorý
žalobca ani pri vynaložení maximálnej odbornej starostlivosti a bežnej obchodnej praxe nemohol

ovplyvniť. V tomto kontexte záver žalovaného v napadnutých rozhodnutiach, že žalobca si mal byť
vedomý následkov svojich obchodných transakcií a v prípade, ak vo svojich podnikateľských aktivitách
neprejavil náležitú mieru opatrnosti, prebral tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť
uniesť dôkazné bremeno, vychádza z nesprávneho predpokladu, že daňový subjekt, ktorý si uplatňuje
odpočítanie DPH, musí pri každej obchodnej transakcii vykonať komplexné a detailné skúmanie

jeho obchodných partnerov a preveriť si aj skutočnosti, ktoré nie je schopný sám ovplyvniť a na
preverenie ktorých ani nemusí mať dostupné prostriedky. Takéto extenzívne ponímanie obozretnosti
daňového subjektu nemožno akceptovať. Od žalobcu je možné požadovať primeranú mieru obozretnosti
pri výbere obchodného partnera, avšak túto obozretnosť žalobcu je potrebné skúmať v súvislosti s
otázkou, či žalobca vedel alebo mohol vedieť o svojej účasti na daňovom podvode, prípadne o konaní

zneužívajúcom právo, ale nie v súvislosti s preukazovaním hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH.
V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ je možné od daňového subjektu požadovať náležitú obozretnosť,
aby sa uistil, že sa svojím nadobudnutím nepodieľa na plnení, ktoré je súčasťou podvodu, ktorého
sa dopustil subjekt na vstupe, pričom rozsah tejto obozretnosti závisí od okolností daného prípadu, a
najmä od toho, či existujú alebo neexistujú indície, ktoré daňovému subjektu v čase nadobudnutia tovaru

alebo služby umožňujú mať podozrenie o existencii nezrovnalostí alebo podvodu. V prípade existencie
indícií o podvode možno od daňového subjektu očakávať zvýšenú obozretnosť. Súdny dvor EÚ ďalej
judikoval, že daňový orgán vo všeobecnosti nemôže od daňového subjektu vyžadovať, aby si jednak
overil, že vystaviteľ faktúry vzťahujúcej sa na tovar a služby, na základe ktorých sa požaduje výkon
práva na odpočítanie DPH, disponuje predmetným tovarom, je schopný ho dodať a splnil si povinnosť

podať daňové priznanie a uhradiť DPH, aby sa tým ubezpečil, že na strane subjektov na vstupe nie
sú nezrovnalosti alebo podvod, a jednak, aby v tejto súvislosti disponoval príslušnými dokumentmi
(Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp z 22. októbra 2015, bod. 52.).

46. Pokiaľ teda správca dane nespochybnil zákonné hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie

odpočítania DPH (nespochybnil materiálnu existenciu plnenia, ani status dodávateľa ako platiteľa DPH,
ani skutočnosť, že poskytnuté služby boli použité na ďalšie zdaniteľné plnenia žalobcu), ani formálnu
podmienku (existencie faktúry), mohol založiť odmietnutie odpočtu DPH len na daňovom podvode alebo
zneužitípráva.Akoužbolovysvetlenévbode36.odôvodneniatohtorozsudku,správcadanepreukazuje
spáchaniedaňovéhopodvodualeboskutočnosť,žedaňovýsubjektvedelalebomalvedieť,žesaprijatím

služby zapojí do transakcie, ktorá bola súčasťou podvodu (dôkazné bremeno je na správcovi dane).
Predpokladomzáveruospáchanídaňovéhopodvodualeboúčastinadaňovompodvodejedokazovanie,
ktoré v tomto prípade vykonané nebolo, preto je dôvodná námietka žalobcu o nedostatočne zistenom
skutkovom stave pre vyslovené právne závery.

47. Žalobca dôvodne s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ namietal, že pokiaľ správca
dane konštatuje možnú účasť žalobcu na daňovom podvode, dôkazné bremeno je na strane správcu
dane, avšak tento nevykonal dokazovanie, ktoré by vychádzalo zo skutkovo objasneného stavu
potvrdzujúceho vyjadrený záver, ktorý žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil. Bez ďalšiehodokazovania tak správca dane vyjadril názor, že sporné plnenia boli súčasťou obchodného reťazca
poznačeného podvodom, pričom orgány verejnej správy sa nijako nevysporiadali s otázkou, či žalobca
o jeho účasti na daňovom podvode „mohol vedieť“ alebo „vedel“. Odôvodnenie preskúmavaných

rozhodnutí je v tomto smere nedostačujúce, čo žalobca namietal (že zistenia o podvodnom konaní
dodávateľovasubdodávateľovešteneosvedčujútúskutočnosť,žežalobcamalvedomosťopochybných
vzťahoch na predchádzajúcich stupňoch reťazca, že žalovaný náležite nepreukázal, že by žalobca o
podvodnom konaní vedel alebo sa na ňom vedome zúčastňoval).

48. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR v prípade, ak sa daňovému
subjektu odmieta odpočet DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, daňové orgány
účasť daňového subjektu na daňovom podvode neskúmajú a neodôvodňujú; naopak, pri splnení
hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH je možné odoprieť odpočet DPH len ak sa preukáže
podvodné konanie alebo zneužitie práva. V prípade, ak sa odpočet DPH odoprie pre podvodné
konanie alebo zneužitie práva, predpokladá sa splnenie hmotnoprávnych podmienok. Na to, aby mohol

byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode,
musia byť kumulatívne kladne zodpovedané štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktoré sformuloval Súdny
dvor EÚ ako predpoklad posúdenia veci ako daňového podvodu v rozhodnutiach vo veci C - 439/04
a C - 440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci
svojho dôkazného bremena: 1/ preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu

daň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),
následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt
o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá
nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť,
či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil,

či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due dilegence vedomostný test
konkrétneho subjektu). Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie
Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane. Správny súd konštatuje, že v preskúmanom prípade vo vzťahu
k posúdeniu skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí
práva na odpočítanie dane, správca dane (ani žalovaný) neaplikovali tzv. Axel Kittel test. V odôvodnení

preskúmavanýchrozhodnutítedaabsentujúúvahyosvedčujúceprijatýzáversprávcudaneižalovaného,
ktorí konštatovali, že predmetné plnenie bolo súčasťou podvodného reťazca, ktorý bol vytvorený účelovo
s cieľom zneužiť systém neutrality DPH.

49. V nadväznosti na uvedené správny súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že odopretie/nepriznanie

uplatneného odpočtu dane nie je možné odôvodniť súčasne nesplnením hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane aj identifikovaním podvodného konania, o ktorom žalobca mohol vedieť, mal
vedieť alebo vedel. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR (i Súdneho
dvora EÚ) tieto dva dôvody súčasne nemôžu popri sebe obstáť. Rozlišovanie medzi dôvodmi pre
neuznanie daňového oprávnenia (či už pre nepreukázanie hmotnoprávnych podmienok práva na

odpočet DPH alebo vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom) pritom
nie je iba formálne, ale má významný dopad na celé daňové konanie a daňovú kontrolu. Dôkazné
bremeno na preukázanie daňového podvodu a účasti daňového subjektu na ňom totiž ťaží správcu
dane, nie daňový subjekt. Ten svoje dôkazné bremeno môže vyčerpať preukázaním hmotnoprávnych
a formálnych podmienok uplatneného práva na odpočet DPH. Je pritom úlohou daňových orgánov,

aby dôsledne vyhodnocovali zistené skutočnosti a skutočnosti deklarované daňovým subjektom a
rozlišovali, či tieto skutočnosti vznášajú pochybnosti vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok
alebo či ide o skutočnosti preukazujúce a/alebo indikujúce daňový podvod. Pri právnom posúdení
nie je možné kumulovať nesplnenie hmotnoprávnych podmienok s vedomostnou zložkou žalobcu o
daňovom podvode (pozri Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 31. januára 2024, sp. zn.

1Sžfk/81/2020, bod 32.).

50. Rozhodnutia správcu dane, ako aj rozhodnutia žalovaného, sú zmätočné, keď dôvod pre nepriznanie
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zakladajú na dvoch skutočnostiach, a to, že: 1/
neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie DPH v zmysle Zákona o DPH a 2/

plnenie bolo súčasťou podvodného reťazca. Tieto dôvody odopretia/nepriznania uplatneného odpočtu
DPH sú alternatívne, t.j. v rozhodnutí nemožno súčasne konštatovať, že žalobca nesplnil
hmotnoprávne podmienky a zároveň bol účastný na podvodnom konaní. Uvedené skutočnosti
musia byť zohľadnené, resp. premietnuté, aj do odôvodnenia rozhodnutia (rozhodnutí) správcu dane(a následne aj do rozhodnutí žalovaného), z ktorých odôvodnenia musí byť zrejmý jednoznačný dôvod
nepriznania uplatneného odpočtu DPH tak, aby účastník konania (daňový subjekt) mohol efektívne
uplatniť prostriedky právnej ochrany (podanie odvolania, resp. správnej žaloby). Preskúmavané

rozhodnutia takéto odôvodnenie neobsahujú. Správny súd preto považoval za dôvodnú aj námietku
žalobcu, že rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane sú nepreskúmateľné, pretože jasne
a zrozumiteľne nedávajú odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, sú nezrozumiteľné
a vnútorne rozporné.

51. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu sú dôvodné,
preto napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane zrušil podľa §
191 ods. 1 písm. d) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP, keďže sú nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci. Správny súd podľa § 191 ods. 4 SSP veci vrátil správcovi dane ďalšie konanie.

52. V ďalšom konaní správca dane opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre žalobcom
uplatnený nárok na odpočet DPH, najmä posúdi, či na základe zisteného skutkového stavu je
možné prijať záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu s
prihliadnutím na skutočnosť, že hmotnoprávnou podmienkou odpočtu DPH je status dodávateľa (ako
platcu DPH) a že v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok možno odpočet DPH nepriznať len v

prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode alebo vedel alebo
mal a mohol vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom alebo, ak
by bolo zistené zneužitie práva. Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam je následne potrebné vyhodnotiť
aj otázku unesenia dôkazného bremena, ktoré v prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych
podmienok je na strane žalobcu a pri daňovom podvode a zneužití práva na strane správcu dane.

Rozhodnutia správca dane pritom odôvodní tak, aby obsahovali všetky náležitosti v zmysle § 63 ods.
5 Daňového poriadku. Právnym názorom správneho súdu je orgán verejnej správy v ďalšom konaní
viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). Až po ustálení dôvodu pre nepriznanie práva na odpočet DPH bude možné
preskúmať, či orgány finančnej správy vec správne právne posúdili.

53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny
súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
54. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom

do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.